Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Záverečná správa projektu Monitoring adaptácie detí vybraných skupín cudzincov, ktorí žijú a pracujú na území SR, možnosti poskytovania služieb a právnej ochrany
realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006-2008
Sekcia monitoringu a výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva 2007
2
Obsah
Základné informácie o projekte.............................................................................................. 5 Úvod........................................................................................................................................... 7 1. Deti cudzincov s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky ............................ 9 2. Integrácia detí cudzincov v školskom systéme ................................................................ 13 2.1. Problémy vo výchovno-vzdelávacom procese .............................................................. 13 2.2. Vzťahy detí cudzincov .................................................................................................. 16 3. Návrhy ................................................................................................................................. 18 4. Sociálna integrácia detí cudzincov.................................................................................... 20 Príloha Kaziustiky detí cudzincov žijúcich na Slovensku .................................................................... 23
3
4
Základné informácie o projekte
Názov projektu: Monitoring adaptácie detí vybraných skupín cudzincov, ktorí žijú a pracujú na území SR, možnosti poskytovania služieb a právnej ochrany
Projekt schválený v rámci: Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 2008, oblasť 2.3. časť E
Realizátor projektu:
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Sekcia výskumu a monitoringu
Spolupracujúce subjekty: MPSVR SR, SHR, Ľudia dobrej vôle, DeD Orechové Členovia a členky výskumného tímu:
PhDr. Peter Guráň Mgr. Eliška Rusňáková Helena Podlesná
Externé členky výskumného tímu:
Mgr. Soňa Püšpökyová Katarína Dašková
Plánované prostriedky na projekt od Úradu vlády SR: 200 000,- Sk Vyčerpané prostriedky na projekt od Úradu vlády SR: 100 000,- Sk
Z hľadiska migrácie sa Slovensko postupne (aj keď veľmi mierne) mení z krajiny výlučne tranzitnej na krajinu, kde sa časť cudzincov rozhodne prechodne či trvalo usadiť. Vznikajú nové komunity cudzincov, či osamelo žijúcich ľudí, o ktorých je zatiaľ len veľmi málo informácií. V mnohých krajinách s dlhou tradíciou prisťahovalectva (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko) sa tejto vážnej sociálnej problematike venuje náležitá výskumná a monitorovacia pozornosť. Z hľadiska Slovenska ide zatiaľ o „novú“ problematiku, ktorej je však potrebné na základe zahraničných skúseností venovať náležitú pozornosť. Špeciálny nedostatok informácií v tejto oblasti sme zaznamenali ohľadne rodinných príslušníkov, zvlášť detí cudzincov žijúcich na území Slovenska. Spôsob života, problémy adaptácie a vzdelávania, sociálne kontakty a mnoho ďalších problémov nie je zatiaľ takmer vôbec zmapovaných. 5
To bol hlavný dôvod pre realizáciu našej výskumnej a monitorovacej sondy do života detí cudzincov žijúcich na území SR. Jej ambíciou je otvoriť diskusiu o tejto zatiaľ málo diskutovanej téme, nastoliť otázky na riešenie a trochu poodhaliť život a problémy ľudí, ktorí žijú vedľa nás, ale najmä kvôli kultúrnym a jazykovým rozdielom o nich vieme veľmi málo.
Metodika výskumu a monitoringu - v spolupráci s Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava boli zosumarizované existujúce údaje o počte a štruktúre tejto skupiny detí, - riaditeľom niektorých bratislavských a mimobratislavských škôl s vyššími počtami žiakov – cudzincov bol distribuovaný dotazník, ktorého výsledky budú slúžiť za základ následnej diskusie s Ministerstvom školstva SR o možnostiach riešenia tejto problematiky, ktorá bola tematicky otvorená na odbornom seminári riaditeľov základných a stredných škôl a MŠ SR v decembri v Piešťanoch, - paralelne boli spracované prípadové štúdie detí cudzincov žijúcich v Bratislave so zameraním na problémy ich sociálnej adaptácie.
6
Úvod
Európska únia od svojho vzniku prechádza rôznymi zmenami poznačenými vývojovými trendmi reagujúcimi na podnety, ktoré prináša každodenný život v jej vnútri, ale aj skutočnosťami, ktoré prichádzajú zvonku a tento vnútorný život by mohli ovplyvňovať. Politické štruktúry Európskej únie definujú priority v kratšom i dlhšom časovom horizonte, ale aj podľa problematík. Permanentnou prioritou EÚ je problematika azylu a snaha o vytvorenie jednotnej azylovej politiky a jej základu, jednotného azylového práva. Každý z nás sa stále častejšie stretáva s ľuďmi, ktorí hovoria iným jazykom, majú odlišný životný štýl, iné kultúrne zvyklosti. Tento proces je otvorený a počet cudzincov v právnom význame slova bude stále narastať. Väčšina z nás tento proces vníma kladne, víta ho, pretože inakosť nám spestruje každodennú všednosť. Prítomnosť týchto ľudí si vážime a sme pyšní na to, že si zvolili za svoj domov práve našu krajinu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a po prevzatí zodpovednosti za realizáciu vnútornej a zahraničnej politiky novoutvorenými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy bolo potrebné z ich strany predovšetkým vysporiadať sa s novovzniknutým fenoménom – migráciou osôb. Táto v dôsledku rozsiahlych spoločensko-politických zmien vo svete, enormne vzrástla a svoj tok nasmerovala aj do krajín Európy, v ktorých došlo k zásadným zmenám v politickej orientácii. Východiskom pre riešenie migračnej politiky sa stali Zásady migračnej politiky Slovenskej republiky prijaté uznesením vlády Slovenskej republiky č. 846 v roku 1993 a od nich sa prakticky až do prijatia novej koncepcie migračnej politiky v roku 2005 odvíjal nielen obsah, ale aj formy a metódy jej realizácie. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k zmenám v riešení predmetnej problematiky, ktoré si vyžadovali vykonanie zásadných zmien v migračnej stratégii akceptujúc pritom celý rad medzinárodných dokumentov smerujúcich svojim obsahom k postupnému vytvoreniu jednotnej migračnej a azylovej politiky členských štátov Európskej únie. V súlade s týmto prebiehajúcim procesom je Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky, prijatá uznesením vlády SR č.11 z 12. januára 2005, komplexným dokumentom na
7
základe, ktorého sa do roku 2010, v zmysle stanovených cieľov a priorít, bude zabezpečovať koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na riešení migračnej politiky a budú sa vytvárať podmienky v oblasti ľudských, materiálno-technických a finančných zdrojov potrebné na plnenie vytýčených úloh. Cieľom tejto koncepcie, okrem ochrany národných záujmov Slovenskej republiky v oblasti migrácie, je aj prezentovanie jej postupov pri ďalšej harmonizácii právnych predpisov s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva a pri vytváraní predpokladov nevyhnutných na implementáciu politík v tejto oblasti. Prezentovaním princípov suverenity, zákonitosti, regulácie legálnej migrácie, aktívnej spolupráce s EÚ, zákazu diskriminácie a princípu flexibility sa v koncepcii podčiarkuje nielen právo chrániť národné záujmy, ale aj povinnosť rešpektovať zákonnosť, medzinárodné zmluvy upravujúce predmetnú oblasť, uplatňovať jednotný postup v oblasti azylových politík s postupom EÚ, zabezpečovať rovnaké príležitosti pre všetkých cudzincov, ktorí sa legálne zdržujú na území SR, ako aj vytvárať priestor na inováciu súčasných opatrení v oblasti migračnej politiky.
Koncepcia migračnej politiky SR ako politický dokument: -
akcentuje medzinárodnú spoluprácu, uplatňovanú na základe záverov zasadnutí Európskej rady v roku 1999 v Tampere a následných zasadaní v Helsinkách, Solúne, Seville a najmä v zmysle haagskeho programu posilňovania slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, s cieľom dôsledného garantovania a rešpektovania ľudských práv a slobôd;
-
osvetľuje postupy v oblasti legálnej migrácie a sociálnej integrácie azylantov zdôrazňujúc pritom opatrenia podmieňujúce právo vstupu cudzincov na územie SR, právo ich voľného pohybu, právo opustiť toto územie a to za podmienok akceptovania a podriadenia sa jej právnemu poriadku;
-
analyzuje v oblasti prevencie boja s nelegálnou migráciou jej príčiny, v dôsledku ktorých v rokoch 2001 – 2004 došlo k enormnému nárastu tohto javu a ktorého špecifickým znakom bola snaha viacerých migrantov len prechádzať SR a zneužívať vstup do azylovej procedúry. Zároveň obsahuje preventívne opatrenie orientované na ochranu štátnej hranice a formy boja proti nelegálnej migrácii a jej sprievodným javom prejavujúcim sa v páchaní trestnej činnosti migrantov a ich prevádzačov;
-
rozoberá z hľadiska udeľovania azylu problematiku migračných pohybov, ktoré narastajú a budú naďalej rásť, preto z hľadiska ďalšieho postupu vyžadujú zakomponovať do 8
realizácie migračnej politiky všetky jej aspekty, a to od príčin migrácie, cez vstupy, prijímaciu a azylovú politiku, integráciu azylantov do spoločnosti až po realizáciu dobrovoľných návratov neúspešných žiadateľov o udelenie azylu. Z uvedeného dôvodu sú v materiáli formulované opatrenia smerujúce k zjednocovaniu azylovej procedúry s krajinami Európskej únie, ku skvalitňovaniu informácií poskytovaných žiadateľom o udelenie azylu, ale aj na zefektívnenie azylového konania využívaním progresívnych metód na zvýšenie dôveryhodnosti výpovedí žiadateľov; -
hodnotí v oblasti spolupráce a koordinácie postupov štátnej správy a samosprávy ako aj ďalších subjektov podieľajúcich sa na realizácii migračnej politiky úroveň plnenia úloh realizovaných v rámci projektov a humanitných programov, resp. činností zameraných na poskytovanie materiálnej pomoci azylantom, pomoci pri zabezpečovaní ich zamestnania, zvyšovaní si kvalifikácie formou rekvalifikačných kurzov a navrhuje ďalšie možnosti zvyšovania aktivity štátnych orgánov a mimovládnych organizácií pri realizácii migračnej politiky využitím finančných prostriedkov poskytnutých zo zdrojov EÚ;
-
kladie dôraz v súvislosti s integráciou azylantov do spoločnosti na dotváranie podmienok súvisiacich s ich zamestnávaním, vzdelávaním, ubytovaním, zdravotným a sociálnym zabezpečením zo strany štátnej správy a územnej samosprávy, od ktorej sa žiada ďalej zvyšovanie pozornosti zraniteľným skupinám migrantov, a to najmä maloletým deťom bez sprievodu, osamelým ženám, prestarnutým a inak znevýhodneným osobám;
-
upozorňuje v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd vo vzťahu k cudzincom na povinnosť rešpektovať ich práva bez ohľadu na ich národnosť, príslušnosť k etnickej skupine, sociálny pôvod, rasu, jazyk, pohlavie, náboženské a politické presvedčenie. Taktiež akcentuje prijaté opatrenia proti diskriminácii žiadateľov o azyl a azylantov, proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a opatrenia na zvyšovanie postihu aktérov násilných trestných činov motivovaných intolerantnými a xenofóbnymi prejavmi.
1. Deti cudzincov s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky Nosnou problematikou nášho monitoringu je adaptácia detí cudzincov. Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom utečencov a žiadateľov o priznanie postavenia utečenca sa podľa § 34 ods. 2 školského zákona poskytuje výchova a vzdelávanie v základných školách a v stredných školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, to znamená, že na štátnych školách môžu študovať bezplatne a rovnako bezplatne je im zapožičiavaná aj základná učebná literatúra.
9
Deti cudzincov sú definované v školskom zákone podľa § 34 a, ako deti: a)
osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,
b)
azylantov alebo žiadateľov o azyl na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
c)
zahraničných Slovákov. Deti azylantov podliehajú povinnej školskej dochádzke a sú zaraďované do
príslušného ročníka základnej školy podľa zistenia úrovne ich vzdelania a znalosti slovenského jazyka. Vzhľadom na skutočnosť, že príprava výučby slovenského jazyka je vykonávaná už v pobytových táboroch a deti sú flexibilnejšie a ľahšie sa adaptujú na nové podmienky, jazyková bariéra v tomto procese nie je až tak pociťovaná ako u dospelých. Deťom azylantov je umožnené študovať aj na stredných a vysokých školách za rovnakých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Výchovu a vzdelávanie cudzincov upravuje bližšie školský zákon. Pre zaradenie detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v základných školách a v stredných školách na odstránenie jazykových bariér sa organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. Deti žiadateľov o udelenie azylu a deti azylantov zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti o udelenie azylu. Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzdelávanie pedagogických zamestnancov detí a mládeže odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Osobitne dôležitou oblasťou je uznávanie dokladov o vzdelaní, ktoré upravuje zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 445/2003 Z. z. a zákona č. 5/2005 Z. z. Znalosť slovenského jazyka je nepochybne jedným z predpokladov úspešného zapojenia sa dieťaťa do procesu vzdelávania na úrovni rovesníkov. Podporu jazykovej prípravy pre deti utečencov, resp. žiadateľov o azyl má v kompetencii Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. Vzhľadom na všeobecný prístup cudzincov k vzdelávaniu v slovenskom systéme základných a stredných škôl, neexistuje osobitná podpora špeciálnym školám pre cudzincov.
10
•
Podmienky pre prístup k vzdelaniu sú zo strany dieťaťa nasledovné: a)
schopnosti dieťaťa,
b)
potrebná úroveň vedomostí,
c)
znalosť slovenského jazyka,
d)
osobitné záujmy,
e)
dobrý zdravotný stav,
f)
udelené povolenie k pobytu. Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom
utečencov a žiadateľov o priznanie postavenia utečenca sa poskytuje výchova a vzdelávanie v základných a v stredných školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Do prihlášky na štúdium sa uvádza trvalý pobyt alebo akákoľvek iná forma pobytu. Jazykové vzdelanie detí cudzincov má pre adaptáciu a integráciu týchto detí kľúčový význam. Doteraz sa však venuje minimum pozornosti otázkam profesionálnej prípravy a metodického vedenia učiteľov v oblasti jazykovej výučby a vzdelávania detí cudzincov. Veľký význam v budúcnosti má teda vzdelávanie pedagógov a pedagogických pracovníkov v oblasti základných foriem práce v multikulturálnom kolektíve. Multikulturálna výchova je oblasťou vedeckej teórie transdisciplinárneho charakteru, čo znamená, že sa opiera aj o poznatky získavané a využívané v iných vedných disciplínach: napr. etnografii, kultúrnej antropológii, sociolingvistike, historiografii, interkulturálnej psychológii a podobne. Plnohodnotné členstvo v Európskej únii, postupné zlepšovanie sociálneho postavenia a rast životnej úrovne na našom území vyvolalo zvýšenie záujmu o pobyt na území Slovenskej republiky a to nielen jednotlivcov, ale aj celých rodín. Ku dňu 31. 12. 2006 malo na území Slovenskej republiky povolený pobyt 32 153 cudzincov. V poslednej novele zákona o pobyte cudzincov na našom území bola priamo zapracovaná povinnosť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie pobytu prihliadať na záujem maloletého dieťaťa (§ 26 ods. 1 písm. b) a § 39 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov). Počet detí cudzincov podľa veku, ktorým bol udelený pobyt (v rokoch 2004-2006) Rok 2004 2005 2006
Deti spolu 924 1 120 1 619
0-4 212 256 354
5-9 180 205 255
10-14 204 212 276
15-19 328 447 734
Zdroj: Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Bratislava, január 2007.
11
Počet detí cudzincov podľa typu udeleného pobytu a veku k 31. 12. 2006 Typ pobytu prechodný tolerovaný trvalý
Spolu 677 16 2 309*
0-4 134 1 398
5-9 149 3 526
10-14 114 1 594
15-19 280 11 791
Poznámka: * k 1.12.2006 Zdroj: Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Bratislava, január 2007.
Väčšina prechodných pobytov bola udelená na účel štúdia. Udeľuje sa žiakom a študentom základných škôl, stredných škôl, stredných odborných učilíšť alebo štúdia na vysokej škole (§ 21 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Ďalšou možnosťou pre udelenie povolenia na prechodný pobyt pre deti cudzincov je účel zlúčenia rodiny, ktorý sa udelí slobodnému dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov, cudzincov s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinca s povolením na prechodný pobyt alebo jeho manžela alebo azylanta alebo manžela azylanta, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti (§ 23 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov). Maloletým cudzincom bez sprievodu zákonného zástupcu bol udelený tolerovaný pobyt, tieto deti sú umiestnení v špecializovanom zariadení v Hornom Orechovom. •
Trvalý pobyt je možné udeliť dieťaťu ako:
-
prvé povolenie na trvalý pobyt v zmysle § 35 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR;
-
prvé povolenie na trvalý pobyt v zmysle § 35 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov cudzinca, s povolením na trvalý pobyt alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na trvalý pobyt;
-
prvé povolenie na trvalý pobyt v zmysle § 35 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, ktorý je nezaopatreným dieťaťom;
-
prvé povolenie na trvalý pobyt v zmysle § 35 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, ak je to v záujme SR;
-
ďalšie povolenie na trvalý pobyt v zmysle § 38 zákona o pobyte cudzincov.
12
V 81 z uvedených prípadov bolo udelené policajným útvarom prvé povolenie na trvalý pobyt cudzincovi v zmysle § 35 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V 57 prípadoch sa jednalo o udelenie trvalého pobytu na základe § 35 písm. c) a v 23 prípadoch bolo udelené povolenie v zmysle § 35 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Celkový počet detí podľa veku na legálnom pobyte v Slovenskej republike ku dňu 31. 12. 2006 Spolu
0-4
5-9
10 - 14
15 – 19
3 007
532
679
706
1 091
Zdroj: Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Bratislava, január 2007.
2. Integrácia detí cudzincov v školskom systéme 2.1. Problémy vo výchovno-vzdelávacom procese a) Jazyková bariéra Závažným problémom pre zaškolenie detí je neovládanie písma, ktoré sa učí v 1.ročníku základných škôl. Títo žiaci sú zaradení do 1.ročníka aj v prípade, že tento už absolvovali v krajine pôvodu. Vo vyšších ročníkoch takýchto žiakov nie je možné prijať ani preradiť do nižšieho ročníka bez absolvovania jazykového kurzu pre cudzincov. Žiaci sú zaradení na 1. stupni do nižšieho ročníka po dohode so zákonným zástupcom, aby sa predišlo ich preťaženiu a nezvládnutiu základného učiva a urýchlila sa adaptácia na školské prostredie. Žiaci nie sú klasifikovaní a vyžadujú si individuálny prístup s využitím dostupných názorných pomôcok a učebných materiálov, ktoré si zvyčajne pedagóg zhotovuje svojpomocne. Ak je žiak zaradený do ročníka podľa jeho veku, je nevyhnutné odborné domáce doučovanie. V nižších ročníkoch je progres viditeľný po roku a zvyšuje sa úmerne s rozširovaním slovnej zásoby a zvyšovaním sebaistoty vo vyjadrovaní. Na 2. stupni žiaci s obmedzenou schopnosťou komunikácie zápasia najmä so slovenskou gramatikou, resp. pravopisom. Značné problémy sa vyskytujú v predmetoch s odbornými výrazmi, rovnako aj orientácia v textoch našich učebníc je pre nich veľmi komplikovaná. Bez pomoci učiteľa žiak vyrieši numerické úlohy v matematike, ale často nepochopí slovné zadania. Menšie problémy sa vyskytujú v literatúre, v cudzom jazyku a vo výchovných predmetoch.
13
Učiteľ musí neustále u žiaka sledovať porozumenie pokynov, priebežne ho usmerňovať, prípadne poveriť spolužiaka aktivitou vo dvojici. Títo žiaci vyžadujú výber efektívnych
metodických
postupov
z hľadiska
obmedzeného
aktívneho
vnímania
a maximálnu trpezlivosť učiteľa i spolužiakov z hľadiska psychickej záťaže počas celého vyučovania. Žiaci, ktorí ovládajú slovenský jazyk a absolvovali v SR predškolskú prípravu sú porovnateľní s ostatnými žiakmi a elementárne ročníky zvládajú bez problémov. V školskom prostredí trávia denne osem i viac hodín v rámci záujmových aktivít. V tejto skupine môže ovplyvniť úroveň komunikácie aj jazykové prostredie rodiny. Mnohí rodičia – cudzinci k nám prišli za prácou a ich pracovné zaradenie si nevyžaduje dokonalé ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom. V domácom prostredí prebieha komunikácia spravidla v ich rodnom jazyku, čo je pochopiteľné. Tieto deti však nemajú možnosť konzultovať isté témy, ktoré spontánne rozvíjajú slovnú zásobu na vyjadrenie nálad, pocitov, názorov, postrehov a podobne. Najmä vo vyšších ročníkoch deti viac ocenia, ak im rodič dokáže byť nápomocný pri náročnejšej domácej príprave, pri zameškanom učive zo zdravotných alebo rodinných dôvodov, či pri tvorbe projektov podľa vlastného výberu.
b) Špecifické metódy - metóda dvojitého-opakovaného výkladu, - individuálny prístup/rozsah, forma, hodnotenie, - doplňovacie cvičenia, - didaktické hry, - priraďovanie a vyraďovanie prvkov podľa významu, - práca vo dvojici, v skupinách, - inscenačné a dramatické formy, - reprodukcia obsahu podľa otázok, - výber odpovede z viacerých možností, - direktná metóda (bez čítania a písania), - hudobno-pohybové hry, - aktualizačné hry, - práca s detskými časopismi a literatúrou, - umelecký prednes, - projektová práca, 14
- súťaže, - práca so slovníkom, - práca s PC, - sluchové cvičenia. Nevyhnutnou podmienkou pre efektívnu prácu je rešpektovanie zásady primeranosti, názornosti, postupnosti a systematickosti.
c) Prospech V tejto vzorke sa nevyskytol žiak so slabými vyučovacími výsledkami ani prípad opakovania ročníka pre nedostatočný prospech. Jednotlivé školy využili skôr preventívne riešenia, ktoré umožňujú zaradiť žiaka do nižšieho ročníka, prípadne ho neklasifikovať, čím sa zvyšuje jeho šanca rýchlejšie sa adaptovať na školské prostredie. Pedagógovia hodnotia týchto žiakov ako snaživých, vytrvalých a cieľavedomých. Napriek počiatočným problémom spojených s jazykovou bariérou, dosahujú dobrý prospech s perspektívou ďalšieho štúdia na Slovensku. Deti cudzincov, ktoré sa narodili na Slovensku prípadne absolvovali predškolskú výchovu často dosahujú výborný prospech a sú úspešné aj v predmetových olympiádach a súťažiach a pokračujú na 8-ročných alebo klasických gymnáziách a stredných odborných školách.
d) Motivácia Silným motivačným činiteľom je atmosféra triedy, kolektív, v ktorom chce mať dieťa svoje miesto. Pozitívne pôsobí pochvala, záujem učiteľa i žiakov o problémy cudzinca, snaha okolia pomôcť zorientovať sa. Dočasné neklasifikovanie odbúra stres a obavy z neúspechu. Kladné hodnotenia aj malých pokrokov posilňujú sebadôveru a záujem zapájať sa do aktivít školy, čo výrazne ovplyvňuje proces adaptácie. Prirodzenou motiváciou je záujem o predmet. Dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje školskú úspešnosť aj v prípade cudzincov je rodinné zázemie a postoj rodičov k vzdelaniu.
e) Osobnostné problémy Utiahnutosť a neistota sa prejavuje pri nástupe u žiakov s jazykovou bariérou najmä vo vyšších ročníkoch, kde sú vzťahy v kolektíve už vytvorené. V tejto vzorke žiakov sa 15
potvrdilo, že proces adaptácie je rýchlejší u menších detí. Staršie deti sa úspešne začleňujú do triednych kolektívov za účinnej asistencie triedneho učiteľa, ktorý je koordinátorom celého výchovného pôsobenia. Zaradenie žiaka do nižšieho ročníka môže vyvolať negatívne reakcie zo strany žiaka (hanblivosť, pocit menejcennosti) i kolektívu (prehnaný záujem a preberanie, kompetencií, výsmech pri nesprávnom vyjadrovaní a artikulácii). Tieto prejavy je nutné korigovať v začiatkoch zo strany všetkých zainteresovaných. Počiatočné osobnostné problémy sa v školách riešia prirodzenou cestou a to zapájaním žiakov do umeleckej, športovej a praktickej činnosti, v ktorej sa veľmi úspešne prezentujú a získavajú prirodzený rešpekt okolia i potrenú sebaistotu. V prieskume sa nevyskytol prípad agresivity, šikanovania alebo iný prejav neznášanlivosti, nezhody medzi žiakmi vyplývajú skôr z ich povahy alebo rodinnej výchovy.
2.2. Vzťahy detí cudzincov
a) so spolužiakmi Čím menšie dieťa, tým rýchlejšie sa začlení aj do väčšieho kolektívu, kde dominantné postavenie má hra. U malých detí sa často osobné kontakty obmedzujú na čas strávený v škole, voľný čas trávia v rodinnom prostredí alebo s príslušníkmi ich komunity. Spoločenská izolácia spomaľuje rozvoj komunikačných schopností, ale ovplyvňuje aj kvalitu vzťahov, čo sa týka zážitkovej hodnoty. Staršie deti sú už schopné aj bez rodičov sa zapájať do voľnočasových aktivít aj mimo bydliska, čím si vytvárajú nové vzťahy, stávajú sa sebaistými v rôznych zoskupeniach i v rôznych životných situáciách. V školských kolektívoch sa nepresadzujú ako dominantné typy, pôsobia skromne, utiahnuto a nenápadne. Užšie kontakty nadväzujú skôr s jednotlivcami alebo v malých skupinách.
b) k učiteľom V nižších ročníkoch je príznačná väzba žiaka na jedného spravidla triedneho učiteľa, ktorý spoznáva žiaka v rôznych situáciách v školskom prostredí, pozná jeho rodinné pomery a môže na neho vplývať z rôznych stránok ak si získa jeho dôveru.
16
K lepšiemu spoznávaniu žiakov a k zlepšovaniu vzťahov vhodne prispievajú výlety, kurzy, školy v prírode a spoločenské podujatia. Ak je žiak v psychickej pohode je schopný a ochotný aktívne pracovať na sebe a prekonávať prekážky za predpokladu, že cíti podporu okolia. Učitelia často poskytujú bezplatné doučovanie, ochotne spolupracujú s doučovateľmi žiakov a vytvárajú žiakom priestor na sebarealizáciu. Deti cudzincov sa správajú k učiteľom úctivo, majú prirodzený rešpekt a snahu, čo najlepšie splniť zadané úlohy.
c) vzťah rodičov ku škole Skúsenosti v školách sú veľmi podobné a kontakty s rodičmi detí cudzincov možno hodnotiť ako priame – keď rodič nemá problém s komunikáciou, podľa potreby kontaktuje príslušného učiteľa, vychovávateľku alebo vedúceho krúžku. Sprostredkované – ak rodičia neovládajú dobre slovenský jazyk, sprevádza ich iná osoba v úlohe tlmočníka. Nevyskytli sa žiadne problémy so záškoláctvom, zanedbanie starostlivosti zo strany rodičov, títo sa pravidelne zúčastňujú ZRPŠ a školských podujatí. Škola môže využiť rodiny cudzincov na spoluprácu pri organizovaní besied, výstav fotografií, kultúrne vystúpenia komunity alebo využiť inú formu prezentácie. Lepšie poznanie inej kultúry prispieva k lepšiemu chápaniu špecifík jednotlivých národov a národností, ktoré tvoria súčasť našej spoločnosti.
d) téma migrácie Mladší žiaci, ktorí prišli na Slovensko v útlom veku alebo sa tu narodili, vnímajú Slovensko ako svoj domov. Starší žiaci sa už zaujímajú, prečo sa rodičia vysťahovali z rodnej vlasti a pozorujú rozdiely v jazyku, v spôsobe života, v kultúrnom dedičstve, v stravovaní a podobne. K téme migrácie sa najčastejšie dostávajú učitelia práve príchodom cudzincov do tried, kedy je potrebné vysvetliť ostatným žiakom výhody a nevýhody, ktoré s migráciou súvisia. S rovnakými problémami sa stretli naši žiaci, ktorí strávili určitý čas v zahraničí z dôvodu pracovného pobytu ich rodičov. Výchovné predmety, najmä etická náboženská a občianska výchova ako aj celý výchovný program školy poskytujú široký priestor na výchovu k tolerancii a rasovej znášanlivosti, najmä, ak sa teoretické poznatky preverujú v každodennej praxi.
17
3. Návrhy Deti cudzincov tvoria medzi deťmi žijúcimi na Slovensku malé percento, ale oproti minulosti má tento fenomén rozhodne stúpajúcu tendenciu. Deti cudzincov v súčasnosti absolvujú školskú dochádzku bez jazykového kurzu pre cudzincov. Školy sú nútené tento problém zvládať bez špeciálnych dotácií na zakúpenie učebných pomôcok a metodických materiálov a často materiály slúžiace k zaškoleniu cudzincov majú viac teoreticko-štatistický charakter ako metodický. Na druhej strane školy sa nebránia prijímaniu detí cudzincov z dôvodu poklesu domácej populácie a tak si jednotlivci i komunity môžu vyberať podľa bydliska, zamerania, krúžkov, naplnenosti tried a podobne. Vyskytli sa však aj prípady, kedy škola musela odmietnuť deti cudzincov prijať pre neznalosť slovenského jazyka v staršom školskom veku. Otvorením pracovného trhu pre nových členov Európskej únie možno očakávať zvýšený príliv cudzincov z Bulharska a Rumunska, ktorých deti z jazykového hľadiska nemajú predpoklady na zaškolenie bez prípravného jazykového kurzu. V súčasnosti sa overuje projekt na ZŠ Cádrova v Bratislave, kde sa vyučujú deti francúzskych odborníkov automobilovej spoločnosti Pegeuot v materinskom jazyku podľa francúzskych osnov a slovenský jazyk sa učia ako cudzí jazyk. •
Aktuálne potreby škôl, v ktorých vykonávajú povinnú školskú dochádzku deti cudzincov:
-
potreba učebnice slovenského jazyka pre 1.stupeň - pre cudzincov,
-
zverejniť ponukový list existujúcich učebných pomôcok a materiálov pre cudzincov a bezplatná dodávka podľa objednávky škôl,
-
zvýšenie normatívu školám s vyšším percentom detí cudzincov na zakúpenie pomôcok a metodických materiálov,
-
vypracovanie metodického listu pre riaditeľstvá škôl s aktuálnymi informáciami k zaškoleniu detí cudzincov (podmienky prijatia, doklady detí a rodičov, jazykové kurzy pre cudzincov, podmienky na zaradenie do jazykového kurzu),
-
usmernenie k plneniu povinnej školskej dochádzky cudzinca v Slovenskej republike,
-
absolvovanie prípravného kurzu, následné zaradenie žiakov podľa miery zvládnutia slovenského jazyka a schopnosti komunikácie,
18
Na základe uvedeného je možné konštatovať, že jazykové vzdelanie detí cudzincov v základných školách a rýchle zvládnutie slovenského jazyka má pre adaptáciu a integráciu detí cudzincov kľúčový význam. Napriek tomu však školské zariadenia nemajú určenú povinnosť vytvárať podmienky na bezplatné vyučovanie a doučovanie slovenského jazyka pre deti cudzincov. Ukazuje sa, že najmä v oblasti základného školstva doteraz nie je venovaná dostatočná pozornosť profesionálnej príprave a metodickému vedeniu učiteľov, ktorí majú v triedach zaradené deti cudzincov. Ide hlavne o celkový prístup k týmto deťom a v súvislosti s tým aj k triednym kolektívom. V mnohých prípadoch sa objavujú tendencie pedagógov k presadzovaniu asimilácie na úkor podpory integrácie a nie sú dostatočne využívané multikulturálne prvky. Učiteľom chýbajú potrebné pomôcky, učebnice, pomocné materiály. Preto je nutné ďalšie vzdelávanie a metodická podpora učiteľov v otázkach migrácie, národných a národnostných špecifík a podobne. Málo pozornosti sa venuje aj pedagogickému výskumu, hlavne v oblasti jazykového vzdelávania cudzincov. Zodpovedné inštitúcie by sa mali hlbšie zaoberať grantovou politikou v naznačených oblastiach a súčasne by mala nastať výrazná podpora a realizácia regionálnych a celoštátnych programov pre oblasť multikulturálnej výchovy. Integrácia detí cudzincov v ZŠ a 8 – roč. gymnáziu v Bratislave v školskom roku 2006/2007 Počet Lokalita: Miestna časť Bratislava - Nové Mesto, Rača, Staré Mesto, Petržalka, Ružinov, Vajnory Školy 14 Základné školy 13 z toho podľa zriaďovateľa - štátne 13 Osemročné gymnázium 1 z toho podľa zriaďovateľa - cirkevné 1 Deti cudzincov spolu 46 z toho: - chlapcov 27 - dievčat 19 Veková skupina detí (6 - 15 rokov) podľa národnosti: 46
- vietnamská
18
- čínska - arménska - ukrajinská - chorvátska - poľská - francúzska - mongolská - španielska Percento cudzincov z celkového počtu žiakov
10 4 4 3 3 2 1 1 0,006 – 4,63
19
4. Sociálna integrácia detí cudzincov Z hľadiska sociálnej integrácie je potrebné presnejšie vymedziť pojem cudzinec. Tento pojem sa používa bez ohľadu na motiváciu, príčiny a dôvody opustenia vlasti alebo bez ohľadu na socioekonomickú situáciu jednotlivca či celej rodiny. V praxi je potrebné rozlišovať, či sa jedná o osoby trvale usadené na území Slovenskej republiky, alebo či ide o osoby migrujúce a podobne. Táto skutočnosť je dôležitá aj pri práci s nimi. Podobne ako v zahraničí aj na Slovensku sa vyskytuje mnoho faktorov, ktoré majú negatívny dopad na vývin dieťaťa – jazyková bariéra, nezamestnanosť rodičov, izolácia, vnímanie odlišností, odlišné vzorce správanie a podobne. Človek, ktorý je odlišný sa stretáva s nepochopením, čo vyvoláva neistotu aj iné negatívne pocity. Ak vznikajú problémy, tak sú to problémy dané pôsobením iných sociokultúrnych vplyvov, inou formou socializácie. Väčšinová spoločnosť sa musí aspoň čiastočne prispôsobiť a to z dôvodu základnej možnosti existencie danej minority. Pre deti sa v najvýraznejšej miere škola stáva miestom sociálnej konfrontácie danej rôznymi odlišnosťami. Príchod do školy pochopiteľne znamená pre deti cudzincov obrovský nápor na ich psychiku, ktorý je spôsobený nutnosťou riešiť otázky možného zlyhania či už v sociálnom alebo vzdelávacom kontexte. Škola väčšinou nižšie výkony aj odlišné chovanie detí cudzincov do veľkej miery toleruje a ich menšia školská úspešnosť je často akceptovaná ako samozrejmosť. Je to dané tým, že na dosiahnutie priemerného výsledku musí toto dieťa vynaložiť oveľa väčšie množstvo energie ako jeho vrstovník z majoritnej spoločnosti. Svoju úlohu tu zohráva aj dôležitosť vzdelania, ktorá je v rôznych kultúrach odlišná. Analýzu sociálno-ekonomickej situácie možno celkovo hodnotiť ako prospešnú pre poznatky života cudzincov žijúcich na území Slovenskej republiky. Všetky oslovené rodiny mali veľmi pozitívny prístup k sociálnej, ekonomickej ako i politickej situácii v krajine, kde sa rozhodli žiť, či už trvale alebo dočasne. Dobré výsledky boli zaznamenané na území Bratislavy a to v súvislosti s pracovným uplatnením sa. Aj napriek mierne zaostávajúcej komunikačnej úrovni v slovenskom jazyku, bol tento handicap kompenzovaný znalosťou svetového jazyka. Najlepšie a najjednoznačnejšie výsledky boli dosiahnuté pri hodnotení skúseností s prejavmi rasovej diskriminácie a prejavmi intolerancie. Aj keď v rodinách s neplnoletými deťmi pretrvávajú určité obavy z možných rasovo motivovaných prejavov, osobnú skúsenosť s fyzickým ani slovným útokom v sledovaných rodinách nemali.
20
V mnohých prípadoch bol príchod a začiatok pobytu uľahčený včas a vopred získanými informáciami o možnostiach zaškolenia detí, pracovných príležitostiach a podobne. Zatiaľ pretrvávajúcim javom je izolácia detí cudzincov v rámci ich vlastnej komunity a pomalý proces integrácie týchto detí do majoritných skupín. Ako veľmi dôležitá sa ukazuje nutnosť kontaktu rodičov detí cudzincov so školou, čo napomáha predchádzaniu problémov prípadne ich eliminácii.
21
22
Príloha Kaziustiky detí cudzincov žijúcich na Slovensku
23
24
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (1) 1. DIEŤA: pohlavie: chlapec vek: 3 roky krajina pôvodu: Rakúsko počet rokov (mesiacov) v SR: 18 mesiacov miesto bydliska: Bratislava - Petržalka 2. RODINA: matka – národnosť: slovenská otec - národnosť: rakúska - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 4 rokmi v Rakúsku, po kratšej známosti počas študijného pobytu matky v Rakúsku. Otec je tmavej pleti. Po narodení dieťaťa vznikli určité problémy so zabezpečením výchovy a starostlivosti, nakoľko rodičia boli plne vyťažení v zamestnaní. Na Slovensku mali možnosť v byte starej matky dieťaťa túto starostlivosť dostať. Rodina z týchto dôvodov býva prevažne spolu v panelákovom byte, kde sa o dieťa spoločne starajú a tu má možnosť navštevovať aj materskú školu. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina matky žijúca na území SR udržiava dobré kontakty s dieťaťom a matkou dieťaťa, ale nie s otcom z dôvodu jazykovej bariéry. - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané prevažne zo strany otca, pretože má korene v Afrike a hlavným dôvodom je rozdielna kultúra otcových príbuzných. - typ pobytu: prechodný /cca 5 rokov/ - občianstvo: rakúske 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prevláda konverzácia v nemčine, za prítomnosti iných príbuzných v slovenčine. Dieťa ovláda základnú slovnú zásobu postačujúcu na dorozumievanie sa v nemčine, slovenčine a v angličtine - kamaráti: len zo strany matky, dieťa nemá ešte vytvorené vzťahy s rovesníkmi - škola: dieťa navštevuje materskú školu, podľa potreby na sídlisku kde žije a to hlavne kvôli sociálnej adaptácii - bývanie: počas pobytu v SR rodina býva v rodičovskom 4-izbovom byte na sídlisku - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, vzťahy a komunikácia dobré - iné: rodina: t. č. očakáva druhé dieťa a je predpoklad, že do povinnej školskej dochádzky prvého dieťaťa zotrvajú v SR 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: rodina potrebuje pomoc a to hlavne zo strany zabezpečenia starostlivosti o dieťa 5. Čo mu najviac chýba? Rodina nežije kompletne po celý rok, dieťaťu chýba stále rodinné zázemie, strieda prostredie a nemá možnosť kontaktovať sa s rovesníkmi a tak rozvíjať jeden jazyk. Najviac rodina oceňuje výhodné bývanie v rodičovskom byte, lacnejšie hospodárenie a možnosť komunikácie v slovenskom jazyku s príbuznými, u ktorých je v opatere. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR otec, ktorý je tmavej pleti a má problém dohovoriť sa slovensky nestretol, ale minimálne sa podieľa na zabezpečovaní chodu domácnosti, alebo organizovaní chodu domácnosti.
25
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (2) 1.DIEŤA: pohlavie: chlapec vek: 18 rokov krajina pôvodu: SR počet rokov (mesiacov) v SR: 17 rokov miesto bydliska: Bratislava - Petržalka
DIEŤA: dievča 19 rokov Srbsko 17 rokov Bratislava - staré mesto
2.RODINA: matka – národnosť: slovenská otec - národnosť: srbská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 20 rokmi v Bratislave, Manželia po krátkom pôsobení na území Juhoslávie (Srbsku) prišla bývať do Bratislavy, kde mali možnosť si zaobstarať spoločný byt. Po narodení dieťaťa vznikli určité problémy so zabezpečením rodiny, nakoľko otec ešte neovládal slovenský jazyk. Predtým pracoval ako učiteľ TV. Neskôr začal podnikať a rodina riadne plnila svoju funkciu. Po 15 rokoch sa manželia rozviedli, deti sa stýkajú pravidelne s rodičmi - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina matky žijúca na území SR udržiava dobré kontakty s celou rodinou, vrátane detí a otca - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi intenzívne, ale prevažne zo strany otca a syna, pretože má pevné zázemie a podporu v Srbsku. Deti ovládajú srbský jazyk.. - typ pobytu: trvalý - občianstvo: SR, srbské 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v slovenčine, za prítomnosti otca a jeho príbuzných v srbštine. Deti ovládajú bohatú slovnú zásobu postačujúcu na dorozumievanie sa v srbštine - kamaráti: bezproblémové vzťahy - škola: deti navštevovali základnú a strednú školu v Bratislave, t. č. l dieťa študuje v zahraničí. - bývanie: počas trvania manželstva, rodina bývala v panelákovom 3-izbovom byte na sídlisku, t. č. majú založené nové rodiny bez detí - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, vzťahy a komunikácia dobré - iné: 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: deti sú samostatné, l dieťa študuje v Bratislave má dobrú podporu od obidvoch rodičov 5. Čo mu najviac chýba? Rodina nežije kompletne. - čo najviac oceňuje? Najviac deti a ich otec oceňuje kvalitné bývanie v byte, ktorý si sám zabezpečil a má tam možnosť stýkať sa s deťmi, komunikácie v srbskom jazyku s príbuznými, ale aj inou komunitou žijúcou na území BA, časté pobyty v Srbsku a Chorvátsku u príbuzných. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území BA ani SR otec nestretol, a ani jeho rodina nemala žiadne problémy.
26
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (3) 1.DIEŤA: pohlavie: chlapec vek: 8 rokov krajina pôvodu: Ghana počet rokov (mesiacov) v SR: 3 rokov miesto bydliska: Bratislava - Petržalka
DIEŤA: chlapec 3 roky SR 3 roky Bratislava - Petržalka
2.RODINA: matka – národnosť: slovenská otec - národnosť: ghanská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 9 rokmi v Ghane. Manželia po krátkom pôsobení na území SR žili v Ghane, kde mali možnosť si zaobstarať spoločný byt. Po narodení dieťaťa vznikli problémy so zabezpečením rodiny. Otec pracoval, matka sa starala o dieťa Neskôr začal podnikať a rodina začala mať finančné problémy. Po 4 rokoch sa manželia rozišli, matka odišla na Slovensko. Deti sa s otcom stýkajú len málo. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina matky žijúca na území SR udržiava dobré kontakty s celou rodinou, stará matka pomáha pri výchove detí - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi sporadicky zo strany otca - typ pobytu: trvalý - občianstvo: SR, Ghana 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v slovenčine, za prítomnosti otca, v ich jazyku. Staršie dieťa ovláda slovnú zásobu postačujúcu na dorozumievanie sa v ghančine a čiastočne v angličtine - kamaráti: zo začiatku problematické, neskôr bezproblémové vzťahy - škola: deti navštevujú školské a predškolské zariadenie v Bratislave - bývanie: matka s deťmi býva v panelákovom byte, ktorý jej nechala matka a tá sama išla bývať do ZSS - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, vzťahy a komunikácia dobré - iné: pre matku s deťmi bolo potrebné vytvoriť podmienky v SR, aby sa mohla vrátiť, nakoľko sa nevedeli zmieriť s kultúrnymi a spoločenskými odlišnosťami afrického štátu. 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: deti sú nesamostatné, mladšie dieťa má dobrú pomoc od starej matky 5. Čo mu najviac chýba? Rodina nežije kompletne. - čo najviac oceňuje? Najviac deti oceňujú vyhovujúce bývanie v byte, ktorý im prenechala stará matka komunikácie v rodnom jazyku s príbuznými. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR rodina nestretla, dieťa žijúce predtým v Ghane má problémy zvyknúť si na nové pomery.
27
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (4) 1. DIEŤA: pohlavie: dievča vek: 8 rokov krajina pôvodu: Kuba počet rokov (mesiacov) v SR: 5 rokov miesto bydliska: Bratislava - Ružinov 2. RODINA: matka – národnosť: slovenská otec - národnosť: kubánska - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 10 rokmi v Bratislave, Manželia po krátkom pôsobení na území SR a to po ukončení štúdia išli bývať na Kubu, kde nemali možnosť si zaobstarať spoločný byt, bývali s rodičmi. Po narodení dieťaťa vznikli problémy pri výchove a to z dôvodu rozdielneho pohľadu na riešenie životných situácii. Otec síce ovládal slovenský jazyk, ale odmietal s dcérou v tomto jazyku komunikovať. Po 5 rokoch sa manželia rozviedli, matka s dcérou prišla bývať do rodičovského bytu. Dieťa sa nestýka so svojim otcom. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina matky žijúca na území SR udržiava dobré kontakty s celou rodinou. - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty neudržiavané s otcom a jeho rodinou, veľmi sporadicky kontakty so známymi získané počas pobytu na Kube. - typ pobytu: trvalý - občianstvo: SR, Kuba 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v slovenčine, s matkou často v španielčine Dieťa aktívne komunikuje v španielčine a v angličtine - kamaráti: problémové vzťahy kvôli výzoru dieťaťa a problémovej komunikácii v slovenskom jazyku - škola: dieťa navštevuje základnú školu v Bratislave, má zabezpečenú zvýšenú pozornosť pedagogických pracovníkov a to na žiadosť matky - bývanie: matka s dieťaťom býva v 2-garsónke, ktorý jej nechala matka na sídlisku, - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, vzťahy a komunikácia dobré - iné: matka t. č. má vzťah a uvažuje o založení novej rodiny s občanom SR 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: dieťa je pomerne nesamostatné, všade sa pohybuje s doprovodom príbuzných, nenechávajú ho bez dozoru 5. Čo mu najviac chýba? otec, podnebie na ktoré od narodenia bobo naučené. - čo najviac oceňuje? znalosť cudzích jazykov, spomienky na inú krajinu a iný spôsob života, pobyty na Kube u príbuzných. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území BA dieťa nestretlo, ale matka dieťaťa má zlé skúsenosti a tak ho nenecháva zatiaľ bez dozoru.
28
Analýza sociálno-ekonomickej situácie(5) 1.DIEŤA: pohlavie: chlapec vek: 12 rokov krajina pôvodu: Vietnam počet rokov (mesiacov) v SR: 7 rokov miesto bydliska: Bratislava - Petržalka
DIEŤA: dievča 10 rokov SR 7 rokov Bratislava - Petržalka
2.RODINA: matka – národnosť: vietnamská otec - národnosť: vietnamská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 12 rokmi v Rakúsku. Manželia po krátkom pôsobení na území Rakúska, prišli bývať do SR, kde založili firmu a kúpili si spoločný byt. Po narodení detí vznikli problémy so zabezpečením ich výchovy a vzdelávania pretože kontakty udržiavali len so svojou komunitou, s ktorou ich spájala práca a jazyk v ktorom komunikovali. Otec aj matka pracovali spoločne v obchodnej sieti, čo im zabezpečovalo zdroj obživy. Neskôr začali podnikať vo veľkom a rodina nemala finančné problémy. Po 4 rokoch sa manželia rozhodli pre opatrovateľku detí z Bratislavy, ktorá sa významne podieľala na rozvoji slovenského jazyka v rodine, čo bola aj ich podmienka. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina nežije na území SR udržiavajú kontakty len s obchodnými partnermi. - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi sporadicky zo strany rodičov, asi 1x za 2 roky absolvujú návštevu do Vietnamu - typ pobytu: trvalý - občianstvo: Vietnam, SR 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia vo vietnamskom jazyku, za prítomnosti iných osôb, v slovenskom jazyku. Staršie dieťa ovláda slovnú zásobu postačujúcu na dorozumievanie sa v nemčine a čiastočne v angličtine, po začatí školskej dochádzky aj v slovenčine - kamaráti: zo začiatku problematické, neskôr spolužiaci a deti obchodných partnerov počas obchodných aktivít - škola: deti navštevujú školské zariadenie v Bratislave, nevykazujú dobrý prospech z dôvodu nezvládania učiva v slovenskom jazyku - bývanie: rodičia s deťmi bývajú v panelákovom byte, ktorý mali najprv v prenájme, neskôr ho odkúpili - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, nestýkajú sa bližšie so susedmi, ani so slovenskými priateľmi - iné: pre matku a deti bolo potrebné vytvoriť podmienky v SR, aby sa mohli realizovať, nakoľko sa nevedeli adaptovať na nové prostredie a mali jazykový problém. 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: deti sú nesamostatné, mladšie dieťa má dobrú pomoc opatrovateľky 5. Čo mu najviac chýba? väčšie spoločenské uplatnenie - čo najviac oceňuje? Najviac deti oceňujú vyhovujúce bývanie v byte, komunikácie v rodnom jazyku s príbuznými. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR rodina stretla v začiatkoch podnikania, deti žijúce predtým v Rakúsku majú problémy zvyknúť si na nové pomery.
29
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (6) 1.DIEŤA: pohlavie: dievča vek: 15 rokov krajina pôvodu: Arménsko počet rokov (mesiacov) v SR: 12 rokov miesto bydliska: Bratislava - Rača
DIEŤA: dievča 16 rokov Rusko 12 rokov Bratislava - Rača
2.RODINA: matka – národnosť: arménska otec - národnosť: ruská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté pred 19 rokmi v Rusku. Po neúspešnom podnikaní v rodnom meste manželky sa rodina rozhodla navštíviť SR, kde mali už svojich príbuzných. V roku 1998 dostali od slovenských úradov možnosť na dlhodobý pobyt, s tým, že na území Bratislavy chcú odkúpiť obchod s výrobňou cukrárskych výrobkov. Na začiatku podnikania im výdatne pomáhala rodina pochádzajúca pôvodne z Ruska, hoci bývali v inom meste. Otec aj matka pracovali spoločne v obchodnej sieti, čo im zabezpečovalo zdroj obživy. Po 2 rokoch sa celá rodina naučila slovenský jazyk s pomocou učiteľky, ktorá sa významne podieľala na rozvoji slovenského jazyka a spoločenského uplatnenia v rodine. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina žije na území SR už dlhšie, udržiavajú kontakty len podľa potreby a to v prípade akejkoľvek pomoci - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi intenzívne zo strany rodičov, asi 1x za rok sa vzájomne navštevujú - typ pobytu: trvalý - občianstvo: SR, Rusko 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v slovenskom jazyku, za prítomnosti príbuzných v ruskom jazyku. Obidve deti ovládajú aktívne rusky a anglicky a slovenčinu potrebnú na dorozumievanie sa - kamaráti: zo začiatku problematické, neskôr kamarátstvo so spolužiakmi a deťmi od susedov - škola: deti navštevujú školské zariadenie v Bratislave, vykazujú dobrý prospech a zapájajú sa do iných aktivít na pôde školy - bývanie: t. č. rodina odkúpila rodinný domček - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, stýkajú sa bližšie so susedmi, majú veľmi srdečný vzťah so zákazníkmi - iné: schopnosť prekonať prekážky a veľký obchodný talent zabezpečil rodine prosperitu a spoločenské uznanie 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: deti sú pomerne samostatné, aktívne, vynikajú športom 5. Čo mu najviac chýba? nič - čo najviac oceňuje? Najviac deti oceňujú vyhovujúce bývanie v novom dome, komunikácie v rodnom jazyku s príbuznými, cestovanie do Arménska na spoločné dovolenky 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR rodina nestretla, len v začiatkoch podnikania problémy s úradmi.
30
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (7) 1.DIEŤA: pohlavie: dievča vek: 3 roky krajina pôvodu: Nigéria počet rokov (mesiacov) v SR: 2 roky miesto bydliska: Senec 2.RODINA: matka – národnosť: nigérijská otec - národnosť: nigérijská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté v Nigérii, dieťa sa narodilo v Afrike v rodine vrcholových športovcov. Otec dostal ponuku uzatvoriť zmluvu s futbalovým klubom, v ktorom má hrať 3 roky. Po 6 mesiacoch boli rodine vytvorené podmienky na to, aby mohli spoločne bývať v meste, kde vrcholový športovec hrá. V roku 2005 dostali od slovenských úradov možnosť na pracovný pobyt, s tým, že po skončení zmluvy bude otec hosťovať inde, alebo sa mu zmluva predĺži. Otec, ako vrcholový športovec zarába, matka sa stará o dieťa. Po niekoľkých mesiacoch sa rodina naučila slovenský jazyk s pomocou otcových spoluhráčov, ktorí sa aj významne podieľali na rozvoji ich spoločenského uplatnenia. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina žije na území SR počas hráčskej kariéry, inú rodinu v SR nemajú - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi intenzívne zo strany rodičov, a to v rámci ich finančných možností (telefón, internet) - typ pobytu: v zmysle pracovnej zmluvy - občianstvo: Nigéria 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v ich rodnom jazyku, za prítomnosti iných ľudí v anglickom jazyku a veľmi okrajovo v slovenskom jazyku – základy. Dieťa ovláda len materinský jazyk a komunikuje len s rodičmi. - kamaráti: zo začiatku problematické, neskôr integrácia v rámci športového klubu - škola: dieťa nenavštevujú predškolské zariadenie, je výlučne v starostlivosti matky - bývanie: t. č. rodina má v prenájme 2 izbový byt - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, nestýkajú sa so susedmi, majú adaptačné problémy na nové spoločenské a klimatické prostredie - iné: rodina má schopnosť prekonávať prekážky a veľkú snahu zabezpečiť rodinu po finančnej stránke 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: matka s dieťaťom nesamostatná, spolieha sa na pomoc manžela a jeho klubu 5. Čo mu najviac chýba? širšie rodinné zázemie, rovesníci, africké klimatické podmienky, častá neprítomnosť otca - čo najviac oceňuje? rodina má primerané finančné zázemie ako doposiaľ, možnosť vyššej životnej úrovne 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR rodina stretla len v začiatkoch a to z dôvodu, že žijú v menšom meste, kde nie je zvykom často vidieť ľudí resp. rodinu čiernej pleti. Jazyková bariéra a iný vzhľad spôsobili posmech okolia.
31
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (8) 1.DIEŤA: pohlavie: chlapec vek: 10 rokov krajina pôvodu: Bielorusko počet rokov (mesiacov) v SR: 4 roky miesto bydliska: Bratislava - Devín 2.RODINA: matka – národnosť: ruská otec - národnosť: bieloruská - vzťahy v rodine: manželstvo uzavreté v Bielorusku, po známosti počas študijného pobytu matky a otca v Moskve. Otec a matka sú lekári. Po narodení dieťaťa rodine vznikli určité existenčné problémy v súvislosti s kvalifikovaným uplatnením sa v praxi v rodnej krajine. Na Slovensku sa mali možnosť zamestnať aj ubytovať v byte svojich rodákov. Rodina z týchto dôvodov býva spolu v rodinnom dome, kde sa o dieťa spoločne starajú a tu má možnosť navštevovať aj základnú školu. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina otca, ani matky dieťaťa nežije na území SR. - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané prevažne zo strany otca, pretože rodina je veľmi rozvetvená a súrodenci žijú v zahraničí, kde sa lepšie uplatnili. - typ pobytu: prechodný - občianstvo: Bielorusko 3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prevláda konverzácia v ruštine, mimo rodiny v slovenčine. Dieťa ovláda základnú slovnú zásobu postačujúcu na dorozumievanie sa v slovenčine a v angličtine, na zvládnutie učiva základnej školy bolo pre dieťa zabezpečené pravidelné doučovanie a konverzácia v slovenčine - kamaráti: dieťa nemá ešte vytvorené primerané vzťahy s rovesníkmi - škola: dieťa navštevuje základnú školu, učí sa cudzie jazyky, športuje - bývanie: počas pobytu v SR rodina býva v rodinnom dome v miestnej časti Bratislavy, ktorý im dali do užívania ich rodáci - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, úcta, spoločenské uznanie, nevyskytli sa žiadne problémy, vzťahy a komunikácia dobré - iné: rodina: t. č. očakáva druhé dieťa a je predpoklad, že po narodení ďalej nezotrvajú v SR pretože ako odborní lekári majú ponuku ísť pracovať do inej krajiny 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: rodina potrebuje pomoc na zabezpečenie starostlivosti o dieťa 5. Čo mu najviac chýba? Rodina nebýva často spolu, nakoľko rodičia pracujú na zmeny, dieťaťu chýba jeho pôvodné prostredie, kde začalo vyrastať, starí rodičia, ktorí ho začali vychovávať. Najviac rodina oceňuje výhodné bývanie v rodinnom dome, lacnejšie hospodárenie, kvalitu života ako doposiaľ, vyššia životná úroveň, lepšie finančné ohodnotenie ich práce 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR nestretli, problémy majú s komunikáciou v slovenskom jazyku, s uplatnením sa v zamestnaní nebol problém, pretože pracujú na súkromnej klinike s prevažne zahraničnou klientelou.
32
Analýza sociálno-ekonomickej situácie (9) 1.DIEŤA: pohlavie: dievča vek: 5 rokov krajina pôvodu: Poľsko počet rokov (mesiacov) v SR: 2 roky miesto bydliska: Bratislava - Vajnory
DIEŤA: dievča 5 rokov Poľsko 2 roky rokov Bratislava - Vajnory
2.RODINA: matka – národnosť: poľská otec - národnosť: poľská - vzťahy v rodine: manželstvo trvá 6 rokov, uzavreté v Poľsku. Manželia po dlhšom podnikaní na území Poľska a Rakúska, prišli bývať do SR, kde založili firmu a prenajali si spoločný byt. Po narodení detí - dvojičiek vznikli finančné problémy so zabezpečením ich obchodnej spoločnosti v Poľsku, pretože obchodovali len na domácom trhu. Otec aj matka pracovali spoločne v obchodnej sieti, čo im zabezpečovalo zdroj obživy. Neskôr začali podnikať vo veľkom so zahraničím a rodina nemala finančné problémy. Pred 2 rokmi manželia vytvorili pobočky ich obchodnej spoločnosti na území SR. - vzťahy so širšou rodinou v SR: rodina nežije na území SR udržiavajú kontakty len s obchodnými partnermi. - vzťahy so širšou rodinou v zahraničí: kontakty udržiavané veľmi intenzívne zo strany rodičov, asi 6x do roka navštívia príbuzných v Poľsku - typ pobytu: prechodný - občianstvo: Poľsko
3. PROBLÉMY INTEGRÁCIE: - jazyk: v rodine prebieha konverzácia v poľštine, v slovenskom jazyku nemajú snahu rozprávať, majú pocit, že všetci im rozumejú a oni rozumejú im. Deti hovoria poľsky, nemčina potrebná pre dorozumievanie sa s obchodnými partnermi - kamaráti: zo začiatku sa stýkali len s poľskými občanmi a ich deťmi, iné kamarátstva problematické skôr z dôvodu nedostatočnej komunikácie - škola: deti nenavštevujú predškolské zariadenie v Bratislave - bývanie: rodičia s deťmi bývajú v panelákovom byte, ktorý majú v prenájme, neskôr by chceli niečo kúpiť - sídlisko, susedia: vzájomná tolerancia, nevyskytli sa žiadne problémy, stýkajú sa bližšie so susedmi poľskej národnosti, zriedkavo majú slovenských priateľov - iné: rodina mala vytvorené podmienky pre podnikanie a bývanie v SR, aby sa mohli realizovať. Prosperita ich firmy im zabezpečila nadštandardné podmienky pre život v novej krajine 4. PROBLÉMY AKTUÁLNE: deti sú nesamostatné, starostlivosť zabezpečuje matka a jej známi z prostredia firmy 5. Čo mu najviac chýba? dievčatám chýba spoločenské uplatnenie v kolektíve rovesníkov, predškolská výchova - čo najviac oceňuje? Najviac deti oceňujú vyhovujúce bývanie v byte, komunikácie v rodnom jazyku s priateľmi a snáď aj dlhšie zotrvanie na jednom mieste, prosperita podniku v SR. 6. Poznámky: S prejavmi diskriminácie a intolerancie sa na území SR rodina nestretla, v začiatkoch podnikania mali vytvorené priaznivé podmienky
33
