TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA HISTÓRIE
Projekt dizertačnej práce
Slovenská liga v Amerike a otázka slovenskej samostatnosti (1907 – 1926)
Školiteľ: doc. PhDr. Marta Dobrotková, CSc. Študijný program: slovenské dejiny Študijný odbor: história
Mgr. Hana Palkovičová
Ročník: druhý
Trnava 2011
Archív Spolku Sv. Vojtecha v Trnave. Slováci v zahraničí, fasc. 200; 235;236;260;262;291;299;309;330;336;378;382;404;407.
Archív Spišského biskupstva. protokolu 1111/1926.
Matica slovenská, Martin. Archív Matice slovenskej. Fond: Slováci v USA.
MV SR, SNA BA. Fond: Andrej Hlinka, šk. č. 5 - 24.
MV SR, SNA BA. Fond: Milan Rastislav Štefánik, šk. č. 19.
MV SR, SNA BA. Fond: Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska, šk. č. 167.
MV SR, SNA BA. Fond: Pavol Blaho, šk. č. 76; 94.
MV SR, SNA BA. Fond: Slovenská liga v Amerike, šk. č. 1 – 19.
MV SR, SNA BA. Fond: Vavro Šrobár, šk. č. 13 – 20.
Slovenská národná knižnica, Martin. Archív literatúry a umenia. Fond: Slovenská liga v Amerike, šk. č. 1 – 17. (nespracovaný fond)
Národný archív v Prahe, Archív kanceláře prezidenta republiky, Archív Ministerstva zahraničních věcí České republiky
Fond:
Spišské
biskupstvo,
č.
Amerikánsko – slovenské noviny Americký Slovák (The American Slovak) Bratstvo Jednota Kalendár Národného slovenského spolku Kalendár Slovenskej ligy Katolícky Sokol Literárny týždenník Národný kalendár Nové Slovensko (The New Slovakland) Slovák Slovák v Amerike Slovenská obrana Zápisnice z kongresov Slovenskej ligy
heuristika jednotlivých prameňov a literatúry
metóda priama a aby sme odhalili kauzálne súvislosti a doplnili informácie, o ktorých nemáme priame pramene využijeme i metódu nepriamu
metóda progresívna
metóda retrospektívna
diachrónne časové hľadisko
metóda komparatívna
koncom 19. storočia sa do USA vysťahoval húfne veľký počet najviac pracovne schopných Slovákov (prevažne muži na vrchole pracovných síl hlavne medzi 36 – 40 rokom a menej)
asimilácia emigranta (manuálne práce – robotníkov, či baníkov)
Slováci v Amerike na seba preberajú pozíciu hovorcov a obrancov Slovákov v starej vlasti
hlavná opora slovenského národného života v Amerike – spolky (Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota, Matica slovenská v Amerike)
potreba strešnej organizácie bez ohľadu na konfesiu
Rovnianek
Furdek
26. máj 1907 – Cleveland, slovenské frateritné organizácie – založenie SLvA – prvý predseda Štefan Furdek
stanovy zamerané v prvom rade na pomoc Slovákom v Uhorsku, v druhom rade starosť o slovenský kultúrny a politický život v Amerike
zásluhy SLvA zaznávané
na základe výskumu archívnych dokumentov a literatúry analyzovať a priblížiť činnosť Slovenskej ligy v Amerike v rokoch 1907 – 1926 v prospech slovenskej samostatnosti (v rámci R – U a neskôr i v rámci ČSR) v troch základných etapách jej činnosti : 1907 – 1914 1914 – 1918
1918 – 1926
rozbor memoránd, dokumentov a zmlúv, na ktorých sa SLvA podieľala alebo ich vytvorila
poukázať na postoj Slovenskej ligy k celému autonómnemu hnutiu na Slovensku, ktoré reprezentovala hlavne SĽS (HSĽS)
vyzdvihnúť často opomínané zásluhy SLvA pri vzniku ČSR a neskôr pri snahách smerujúcich k získaniu autonómie Slovenska
prvé roky činnosti – prekonanie finančných problémov vydávaním pamätných známok
hlavný cieľ - upozorniť svet na silnú maďarizáciu a útlak Slovákov v Uhorsku – spoločný protest proti agitačnej ceste grófa A. Apponyiho po USA
bojkot postavenia sochy L. Kossutha na centrálnom námestí v Clevelande
protest proti všeobecnému zaradeniu Slovákov medzi Hungárov počas spisovania ľudu v USA
Memorandum SLvA podnietené americkou cestou grófa M. Károlyiho v USA
Gessay
Károlyi
Apponyi
prvá svetová vojna – možnosť zmeny národného postavenia Slovákov
Americkí Slováci – rôzne koncepcie budúceho usporiadania Slovákov (propoľská, proruská, pročeská)
optimálne riešenie – spolupráca s Čechmi pre plán rozbitia monarchie a utvorenia ČSR (T. G. Masaryk) – presadzované hlavne Slovákmi v Chicagu a New Yorku
SLvA nadväzuje kontakty s americkými Čechmi združenými v Českom národnom združení (1915) – podpísanie Clevelandskej dohody v októbri 1915, ktorou sa otvorila nová fáza v živote Slovákov a Čechov a obsahovala prísľub federácie týchto krajín v budúcom ČSR
Mamatey
pochybnosti o Čechoch – vyslanie delegátov SLvA Štefana Osuského a Gustáva Košíka do Európy v roku 1916 - dohliadať na plnenie ustanovení Clevelandskej dohody
Košík spolu s M.R. Štefánikom podpísal v Rusku Kyjevský zápis – pojem čsl. národ – pobúrenie SLvA
1917 – vstup USA do vojny – príchod Štefánika do USA za účelom náboru dobrovoľníkov do spoločných československých légií
1918 – cesta Masaryka po USA – Pittsburská dohoda (SLvA a ČNZ), ktorá hovorila už o autonómii Slovenska v rámci ČSR
situácia v starej vlasti – aktivizácia domácej politickej reprezentácie – vynesenie Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 – vznik ČSR
Osuský
SLvA – záujem o Slovákov nekončí – vysiela do ČSR v roku 1919 delegáciu (Jozef Hušek, Miloslav Francisci, Milan Getting, Edo Kováč, Ján Matlocha a Pavol Šiška ako predstaviteľ Jednoty), aby zmapovala postavenie Slovákov a informovali ich o existencii Pittsburskej dohody
SLvA zmätená situáciou na Slovensku – roztržky (prívrženci čechoslovakizmu, prívrženci autonómie)
Predseda SLvA Mamateya sa po návrate z ČSR do USA v roku 1920 vzdáva svojho postu v prospech pozície čsl. konzula v Pittsburghu nový predseda SLvA zástanca autonómie Slovenska – Ivan Bielek 1926 – Andrej Hlinka v USA zosúladenie spoločného postupu SLvA a HSĽS
