SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA
SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA (stav k 31.12.1998)
ŽILINA, december 1999
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
di
a
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998
Názov:
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja (stav k 31.12.1998)
Vydali:
Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centum environmentalistiky a informatiky – odbor environmentalistiky, stredisko Žilina
Gestor správy:
Ing. Zuzana Lieskovská (SAŽP CEI)
Koordinátor správy:
RNDr. Miloslav Badík (SAŽP CEI OE – stredisko Žilina)
Autorský kolektív:
RNDr. Miloslav Badík, Ak.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. Irena Janošková, RNDr. Iveta Ječmenová, Karol Kolár, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Ľubomír Mateček, RNDr. Peter Prokša, Ing.arch. Alena Rihalová, Ing.arch. Ján Solovic, RNDr. Tibor Tkáč, RNDr. Mária Zuskinová
Grafické úpravy:
RNDr. Miloslav Badík, Bac. Jozef Prievozník
Spolupráca:
Centrá SAŽP, a ostatné inštitúcie uvedené ako zdroje informácií
Vydanie:
prvé
2
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998 Graf. č. 25: Počet priznaných profesionálnych otráv, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci v Žilinskom kraji v roku 1998 35 30 25 20 15 10
0 BY
CA
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
di
a
5
DK
KM
LM
MT
NO
RK
TR
TS
ZA
Zdroj: ÚZIŠ
Dobrým výpovedným ukazovateľom úrovne pracovných podmienok sú aj choroby z povolania. Vzhľadom na zmenený systém diagnostikovania, zánik bývalej siete závodných zdravotníckych zariadení a služieb, zánik mnohých priemyselných podnikov aj so zánikom evidencie a kontroly pracovníkov exponovaných negatívnym faktorom v pracovnom prostredí, nedostatočné zabezpečenie potrebných preventívnych lekárskych prehliadok pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce ich faktická výpovedná hodnota značne poklesla. Najvyšší výskyt priznaných chorôb z povolania v roku 1998 bol zaznamenaný v okresoch Martin a Liptovský Mikuláš.
RIZIKOVÉ FAKTORY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ FYZIKÁLNE RIZIKOVÉ FAKTORY RÁDIOAKTIVITA V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ Radiačná situácia Prírodná rádioaktivita je súčasťou nášho života. Pre rádioekologické hodnotenie územia, ale aj pre územné plánovanie je dôležité poznať aj túto problematiku. Dávkový príkon sa používa na vyjadrenie gama – žiarenia hornín vo vzduchu, udáva sa v nanograyoch za hodinu (nGy.h-1). Monitorovanie dávkového príkonu gama žiarenia sa vykonáva na vybraných miestach: ročne, štvrťročne a mesačne. Ročné a mesačné merania sa vykonávajú ručným dozimetrom DC 3E. Štvrťročné merania sa vykonávajú pomocou integrálnych termoluminiscenčných dozimetrov (TLD).
126
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998 Tab. č. 152: Priemerné hodnoty dávkového príkonu na území žilinského kraja merané TLD (nGy/h) Miesto merania Čadca
1994 137
1995 136
1996 134
1997 132
1998 144
Dolný Kubín Liesek Liptovský Mikuláš Martin Žilina
138 141 143 141 141
148 139 116 119 140
139 136 143 141 138
138* 134 146 145 146
124* 82 126 115 140 Zdroj: ŠZÚ
* od roku 1997 sa stanovisko presunulo z Dolného Kubína do Oravského Podzámku
di
dávkový príkon (nGy/h) 116,0 135,1 165,0 156,2 182,0 132,6 145,9 163,0 127,0 142,6 121,0 129,1 121,7 112,0 127,0 125,0 121,0 111,5 135,0 144,0
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
Miesto merania Bytča Čadca Chopok Dolný Kubín Donovaly Liesek Liptovský Mikuláš Liptovská Osada Makov Martin Námestovo Podbanské Ružomberok Strečno Sklabiňa* Suchá Hora Trstená Turčianske Teplice Turzovka Žilina
a
Tab. č. 153: Hodnoty dávkového príkonu na území žilinského kraja merané ručným meradlom DC 3E
Zdroj: ŠZÚ
Radónové riziko Rádioaktivita patrí medzi nepriaznivé geologické faktory životného prostredia. Jej prírodné zložky sa podieľajú na celkovom radiačnom zaťažení populácie viac ako dvoma tre tinami. Z hľadiska ohrozenia zdravia ľudí má obzvlášť škodlivé účinky rádiaktívny plyn radón (222Rn) a produkty jeho rádioaktívnej premeny. Jedná sa o karcinogén, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny pľúc. Zdrojom radónu sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok. Vo voľnom ovzduší sa rýchlo rozptyľuje a jeho koncentrácie sú nízke, koncentruje sa však v uzavretých priestoroch, do ktorých sa dostáva najrôznejšími cestami. Aby sa nezvyšovala možnosť akumulácie tohto plynu v obytných priestoroch , je nevyhnutné poznať aj radiáciu hornín a iných materiálov využívaných hlavne v odvetví stavebníctva.
127
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
di
a
Mapa č. 9: Dávkový príkon v Žilinskom kraji
Zdroj: ŠZÚ
Mapa č. 10: Odvodená mapa radónového rizika
Nízke
Stredné Vysoké
Zdroj: GS SR
Radónové riziko sa v Žilinskom kraji pohybuje prevažne v kategóriách nízke až stredné, len na severnom okolí Žiliny, pri Budatíne je zistený vysoký stupeň radónového nebezpečenstva. V roku 1997 bola na MŽP predložená „Správa o hodnotení radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad 10 000 a okresných miest s vysokým a stredným radónovým 128
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998 rizikom“. Štatistický prehľad radónového rizika jednotlivých miest z hľadiska zastúpenia počtu referenčných plôch v jednotlivých kategóriách je pre Žilinský kraj nasledujúci: Tab. č. 154: Prehľad radónového rizika mesto Bytča Dolný Kubín Liptovský Mikuláš Martin Ružomberok Tvrdošín Žilina
nízkom 10,0 41,7 37,5 57,9 31,2 42,9 25,0
percento plôch v riziku strednom 80,0 58,3 62,5 42,1 68,8 57,1 60,7
vysokom 10,0 14,3
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
HLUK
di
a
Zdroj: ŠZÚ
Meranie, výpočty a prognózovanie hlukového zaťaženia prostredia profesionálne vykonávajú viaceré súkromné firmy, výskumné a projekčné ústavy, vysoké školy. Z titulu svojich kompetencií sa štát zaoberá situáciou v zaťažení prostredia hlukom a emisiami prostredníctvom Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky (ŠZÚ SR). Kontrolou dodržiavania normou prípustných úrovní hlučnosti a vibrácií v pracovnom prostredí sa zaoberajú štátne skúšobne. Hlučnosť motorových vozidiel a ich emisné kontroly vykonávajú stanice technickej kontroly. Problematikou hluku v železničnej doprave sa zaoberá Ústav železničného zdravotníctva - železničná hygienická stanica. V dopravnej prevádzke existuje značné množstvo významných zdrojov hluku. Podiel hlukových emisií podľa jednotlivých druhov dopráv je nasledovný: • cestná doprava – vrátane koľajovej MHD – v intraviláne a extraviláne 76 % • železničná doprava 14 % • letecká doprava 10 %. Tab. č. 155: Percentuálny podiel obyvateľstva SR zaťaženého hlukom z cestnej a železničnej dopravy podľa úrovne prekročenia ekvivalentných hladín hluku (LAeq) v dB(A) v roku 1998 Hladina hluku >55 dB(A) >60 dB(A) >65 dB(A) >70 dB(A) >75 dB(A)
% obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy 19,20 14,70 6,00 1,00 0,085
% obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy 0,10 1,27 1,26 0,46 0,00 Zdroj: ŠZÚ SR
Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém. Podľa vyhlášky MZ SSR č. 14/1977 Zb. sú stanovené prípustné hodnoty hluku 60 dB(A) pre dennú dobu a 50 dB(A) pre nočnú dobu. Uvedená hluková hladina a hladiny vyššie postihujú v prípade cestnej dopravy asi 8 % a v prípade železničnej dopravy asi 2 % obyvateľov Slovenska. Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky monitoroval v roku 1998 zaťaženie obyvateľstva hlukom vo vybraných mestách Slovenska. Celkom bolo monitorovaných 63 miest a obcí s celkovým počtom obyvateľov 1 627 846. Tab. č. 156: Monitoring hluku vo vybraných mestách Žilinského kraja v roku 1998 Mesto Čadca
Hladina vonkajšieho Počet zasiahnutých hluku obyvateľov >55 dBA 9 675 >60 dBA 6 059
129
% podiel 38,42 24,06
Spolu Liptovský Mikuláš
Spolu Martin
Spolu Námestovo
Spolu Trstená
Spolu Žilina
Spolu
>55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA >55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA
6,07 3,14 0,00 71,69 13,25 10,03 8,14 7,27 0,00 37,72 20,76 18,73 15,70 1,51 0,00 56,70 22,43 18,46 12,55 3,78 0,60 57,83 14,67 8,57 0,00 0,00 0,00 23,24 27,40 24,33 2,53 0,00 0,00 54,25 6,64 5,80 5,51 2,01 0,13 20,09
Sp Ž i rá l i n va sk o é h sta o ve kr ž a j iv a ot v né ro h ku o p 1 9 ro 9 8 str e
Spolu Dolný Kubín*
1 528 792 0 18 054 2 575 1 950 1 583 1 414 0 7 522 6 587 5 942 4 980 480 0 17 989 13 099 10 780 7 330 2 209 353 33 771 1 027 600 0 0 0 1 627 1 660 1 474 153 0 0 3 287 5 573 4 871 4 620 1 689 108 16 861
di
>65 dBA >70 dBA >75 dBA
a
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja v roku 1998
>55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA >55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA
>55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA
>55 dBA >60 dBA >65 dBA >70 dBA >75 dBA
Zdroj: ŠZÚ SR * rok 1996
Podľa zistených výsledkov bola v roku 1998 najnepriaznivejšia situácia v mestách Martin, Čadca a Liptovský Mikuláš.
130
