Projekt Robinwood Komponent 2: Hydrogeológia

PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Regionálne centrum Spišská Nová Ves

Projekt Robinwood

Komponent 2: Hydrogeológia SPRÁVA ZA VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Autori správy: Ing. Peter Bajtoš RNDr. Soňa Cicmanová RNDr. Silvester Pramuka Mgr. Ľubica Záhorová

Programový vedúci komponentu: RNDr. Milan Husár Hlavný koordinátor projektu: Ing. Svetlana Pavlovičová

Doc. RNDr. Michal Kaličiak riaditeľ ŠGÚDŠ

Dátum vyhotovenia: august 2006

Ing. Milan Baran podpredseda Úradu Prešovského samosprávneho kraja

Dátum schválenia:

Obsah 1 1.1 1.2 1.3 1.3.1 1.3.2 1.4 1.5 1.6 1.7 2 3 3.1 3.2 3.3 3.4 4 5 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5.6 6 7 8

Hydrologické ekosystémy Druhy hydrologických ekosystémov východného Slovenska Plošné rozšírenie hydrologických ekosystémov Hydrologické ekosystémy v určených územiach ochrany Základná charakteristika veľkoplošných chránených území Hydrologické ekosystémy v rámci maloplošných chránených území mimo NP a CHKO Legislatívna ochrana hydrologických ekosystémov Vzťah hydrologických ekosystémov k lesnému hospodárstvu Rozsah umelých drenážnych systémov Záplavy a systém ich regulácie GIS Minulé, súčasné a budúce nároky na vodu Spotreba vody Zmeny populácie a migračné pohyby ovplyvňujúce využívanie vody Štúdie zamerané na budúcnosť v zásobovaní vodou Podmienky hydrogeologických kolektorov Modelovanie zrážkovo-odtokových procesov vo vzťahu k lesným porastom Zaťaženie územia stresovými faktormi Geodynamické javy Pôdna erózia a zvetrávanie pôd Povodne Acidifikácia a kontaminácia pôd Kontaminácia podzemných vôd Pokles hladiny podzemných vôd Závery Doporučenia pre ďalšie práce Literatúra

3 3 3 4 5 16 20 23 24 28 31 32 32 34 34 35 36 40 40 47 49 51 59 62 63 66 70

2

Úvod Táto správa je vypracovaná na základe zmluvy o dielo č.648 05 objednávateľa – Prešovského samosprávneho kraja. Zhotoviteľom prác je Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Regionálne centrum Spišská Nová Ves. Predmetom zmluvy je koordinácia expertíz v rámci komponentu hydrogeológia projektu ROBINWOOD. Správa podáva výlsledky kritického štúdia súčasného stavu poznatkov o význame lesných porastov pri tvorbe zásob podzemných vôd v povodiach a formovaní zrážkovoodtokových procesov, aktivitách negatívne ovplyvňujúcich hydrogeologické systémy a úlohe legislatívnych nástrojov pri ochrane hydrologických ekosystémov a hydrosféry. 1

Hydrologické ekosystémy

1.1

Druhy hydrologických ekosystémov východného Slovenska Na území východného Slovenska sa nachádzajú nasledovné hlavné hydrologické ekosystémy: • povrchové vodné toky • jazerá • močiare • pririečne luhy • slatiny a vlhké lúky • vrchoviská (rašeliniská) Vodné biotopy spojené s riekami východného Slovenska (Bodrog, Ondava, Hornád, Torysa,

Poprad, Slaná), ich prítokmi a drenážnymi oblasťami predstavujú rozsiahly hydrologický ekosystém. 1.2

Plošné rozšírenie hydrologických ekosystémov Najrozšírenejším typom hydrologických ekosystémov sú povrchové toky, tvoriace riečnu sieť

územia. V oblasti Východoslovenskej nížiny je rieka Latorica doprevádzaná zbytkami pririečnych lužných lesov, ktoré nedosahujú významný plošný rozsah vzhľadom k pôvodnému rozsahu ich rozšírenia. Pokles ich plošnej rozlohy je spôsobený hlavne rozšírením poľnohospodársky využívaného územia a odvodnením územia drenážnymi systémami. Ostatné rieky a potoky nížinných a kotlinových oblastí sú zväčša regulované a doprevádzané brehovými stromovými a krovitými zárastami. Miestami sa však vyskytujú v nivných oblastiach hlavne v blízkosti tokov, slatiny a vlhké lúky. V morfologicky členitých oblastiach sa lokálne vyskytujú vrchoviská (rašeliniská), slatiny a vlhké lúky. V rokoch 1991 - 2000, špecialisti z Centra mapovania mokradí Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Prievidzi vykonali inventarizáciu mokradí na území SR. Na východnom Slovensku 3

bolo zdokumentovaných 270 mokradí národného alebo regionálneho významu, so sumárnou rozlohou 15,54 km2. Okrem týchto lokalít, zdokumentovaných bolo 1 050 mokradí lokálneho významu a ďalších 500 nekategorizovaných mokradí (dokumentovaných geograficky, bez charakteristiky fauny a flóry). Vyhlásené boli dva Ramsarské lokality - mokrade medzinárodného významu (Latorica, Senné - rybníky) a ďalších 5 lokalít je navrhnutých. Národný zoznam navrhovaných území SPA obsahuje 11 území situovaných na území východného Slovenska, ktoré sa prekrývajú s dvoma Ramsarskými lokalitami. 1.3

Hydrologické ekosystémy v určených územiach ochrany Vzhľadom na svoje výnimočné postavenie v prírode sú hydrologické ekosystémy väčšinou

súčasťou významných veľkoplošne chránených území. V rámci národného systému ochrany prírody SR a na základe vyhlásenia zákonom sa na území Prešovského a Košického samosprávneho kraja nachádzajú tieto veľkoplošné chránené územia: Prešovský samosprávny kraj Tatranský národný park (východná časť) Národný park Poloniny Pieninský národný park Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Košický samosprávny kraj Národný park Slovenský raj Národný park Slovenský kras Chránená krajinná oblasť Vihorlat Chránená krajinná oblasť Latorica V rámci každého veľkoplošného chráneného územia zároveň existujú maloplošné chránené územia (prírodné i kultúrne) viacerých kategórií (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály a pod.). Maloplošné chránené územia sa však nachádzajú aj mimo hraníc veľkoplošných chránených území, čo sa vo viacerých prípadoch týka práve hydrologických ekosystémov. Tieto vzhľadom na svoj charakter sú výnimočné, ale väčšinou nemajú veľké plošné rozšírenie, pretože pre región východného Slovenska – tak ako pre celé Slovensko - sú typické na pomerne malej rozlohe veľmi rozmanité prírodné podmienky. Výnimkou je CHKO Latorica, v ktorej hydrologické ekosystémy dominujú a sú chránené celoplošne. 4

Práve táto skutočnosť je zohľadnená v európskom systéme ochrany prírody NATURA 2000, ktorú budujú členské štáty európskej únie nezávisle na národných sústavách chránených území. Hlavnými prvkami ekologickej siete európsky významných chránených území je tu prírodný biotop, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny. Významnú – ak nie najvýznamnejšiu – úlohu tu majú práve hydrologické ekosystémy, ktoré v najväčšej miere v sebe spájajú oba európsky osobitne chránené typy území - podľa Smernice o biotopoch (SACs) a Smernice o vtákoch (SPAs). 1.3.1 Základná charakteristika veľkoplošných chránených území V rámci velkoplošných chránených území sa nachádzajú malopološné chránené územia, v ktorých podiel hydrologických ekosystémov je podmienený konkrétnym geologickým a geomorfologickým vývojom a tiež celkovými prírodnými podmienkami územia. Stručnú základnú charakteristiku jednotlivých veľkoplošných území, v rámci ktorých sa ako maloplošné chránené územia rôznej kategórie vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú aj hydrologické ekosystémy, podávajú nasledujúce tabuľky: Prešovský samosprávny kraj 1.1

Názov

Tatranský národný park

Dátum vyhlásenia

1.1.1949

Definícia

národný park

Výmera

741,11 km2 (ochr. pásmo 365,74 km2)

Poslanie Výnosy – leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) 1.3 Geografická a geomorfologická charakteristika 1.2

Zákon SNR. č. 11/1948 Zb.; Nariadenie vlády SSR č. 12/1987 Zb. – pripojenie Záp. Tatier k TANAPu; Nariadenie vlády SR č. 58/2003 – spresnenie hraníc NP a OP okresy: Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok geomorfologický celok: Tatry, Podtatranská kotlina, Podtatranská brázda Z geologického hľadiska 2/3 národného parku reprezentuje jadrová časť tvorená žulami a kryštalickými bridlicami a 1/3 zaberá obalová časť z vápencov a dolomitov (Belianske Tatry, Červené vrchy, Sivý vrch). Tatry sú jedinečným fenoménom z hľadiska formovania svojho 5

1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky)

1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES)

povrchu (najmä glaciálne, glacifluviálne a periglaciálne formy). Na tvorbe reliéfu sa najvýraznejšou mierou podieľali ľadovce, ktoré vymodelovali dlhé ľadovcové doliny so širokými kotlami, skalné hrebene, štíty a skalné steny. Z niekoľkých desiatok ľadovcov bol najväčší v Bielovodskej doline, mal dĺžku asi 14 km a hrúbku okolo 300 m. Eróznou a akumulačnou činnosťou ľadovcov boli vytvorené mohutné morény s hradenými jazerami (Štrbské pleso), ale i plesá v karoch, či panvách - celkovo vyše 100 plies. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso v nadmorskej výške 1946 m, s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m. Najvyššie položené jazero je Modré pleso (2192 m. n. m.). Impozantné sú rozličné formy štítov, brál, sutiny, kamenné moria a osobitné formy pôd (polygonálne, girlandové, kopčekovité). Na vápence a dolomity obalovej časti národného parku sú viazané krasové javy ako sú priepasti, škrapy, kaňony a tiesňavy, jaskyne, vyvieračky a vodopády. Z početných jaskýň je najznámejšia Belianska jaskyňa (objavená v roku 1881 s dĺžkou 1752 m), ktorá je počas celého roka sprístupnená verejnosti. Vysoká hodnota neživej prírody spočíva najmä v rozmanitosti veľmi atraktívnych tvarov povrchu a v ich sústredení na pomerne malom priestore. Národné prírodné rezervácie: Belianske Tatry, Juráňova dolina, Mních, Osobitá, Roháčske plesá, Slavkovská dolina, Studené doliny, Tichá dolina, Važecká dolina, Batizovská dolina, Bielovodská dolina, Furkotská dolina, Javorová dolina, Kotlový žľab, Mengusovská dolina, Mokriny, Pramenište, Sivý vrch, Suchá dolina, Uhlištiatka, Velická dolina, Dolina Bielej vody, Kôprová dolina, Mlynická dolina, Mraznica, Skalnatá dolina, Štôlska dolina Prírodné rezervácie: Bor, Brezina, Fľak, Grapa, Kút, Medzi bormi, Poš, Bôrik, Čikovská, Hrádok nad Pavúčou dolinou, Machy, Pavlová, Slavkovský jarok, Blatá, Goliašová, Jelšina, Mačie diery, Pod Črchľou, Rašelinisko, Surovec, Úplazníky Národná prírodná pamiatka: Javorinka, Belianska jaskyňa, Brestovská jaskyňa Prírodná pamiatka: Alabastrová jaskyňa, Hybická tiesňava Svojráznosť podnebia, pestrá geologická stavba a reliéf Tatier podmienili výskyt špecifických druhov a spoločenstiev rastlín a živočíchov. Druhovú rôznorodosť v oblasti živočíšnej ríše zastupuje 115 druhov vtákov, 42 druhov cicavcov, 8 druhov plazov a 3 druhy obojživelníkov. Veľké zastúpenie tu majú aj bezstavovce. Zo živočíchov významnými reliktnými druhmi sú žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý, drozd kolohrivý, pôtik kapcavý, orešnica perlavá a iné. Z ďalších chránených druhov môžeme spomenúť murárika červenokrídleho, z vyšších živočíchov patrí k významným druhom kamzík vrchovský, svišť vrchovský a medveď hnedý. Najmä u rastlinných spoločenstiev je charakteristické rozlíšenie do výškovo rozdielnych piatich vegetačných stupňov. Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú lesy, prevažne smrekové a jedľovo6

smrekové. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je tu výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Menšie zastúpenie majú listnaté lesy - bučiny a javoriny, ktoré sa vyskytujú najmä v Belianskych Tatrách. 1/4 územia tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy a len malú časť tvorí poľnohospodárska pôda. Na území TANAP-u sa vyskytuje 1 300 druhov cievnatých rastlín, z ktorých je 37 druhov tatranských endemitov, 41 západokarpatských a 57 karpatských endemitov. K vzácnym tatranským endemitom patrí horčičník Wahlenbergov, lyžičník tatranský, turica nebadaná uhorská a iné. Glaciálne relikty reprezentuje napr. iskerník alpínsky, klinček ľadovcový, iskerník ľadovcový, horec ľadový, prvosienka najmenšia, lomikameň vždyzelený, vŕba bylinná, vŕba sieťkovaná a ďalšie.

Názov

Pieninský národný park

Dátum vyhlásenia

16.1.1967 (v r. 1932 prvý európsky medzinárodný park, ktorý zabezpečoval spoločnú ochranu slovenskej i poľskej časti Pienin)

Definícia

národný park

Výmera

37,50 km2 (ochr. pásmo 224,44 km2)

1.1 Poslanie Výnosy – leg. rozh. 1.2

Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie)

Geografická 1.3 a geomorfologická charakteristika

1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier

Nariadenie predsedníctva SNR č. 5 /1967; Nariadenie vlády SR č. 47/97 Z. z. – úprava a novelizácia hraníc NP a jeho ochranného pásma okresy: Kežmarok, Stará Ľubovňa Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy. sever východného Slovenska pozdĺž hraníc s Poľskom geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura Pieninský národný park je hornaté územie v bralovom pásme Pienin. Pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou. Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma. Prírodné rezervácie: Kamienska tisina, Malé jazerá, Veľké Osturnianske jazero, Jezerské jazero Národná prírodná pamiatka: Aksamitka Prírodná pamiatka: Jazero Chránený areál: Pieninské lipy Druhovú rozmanitosť pieninskej fauny podobne ako rastlinstvo ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne 7

a biokoridorov (RÚSES)

exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov a náhorných plání a lúk. Striedajú sa tu areály rozšírenia druhov chladnomilných - boreálnych, montánnych, glaciálnych reliktov s druhmi teplomilnými - mediteránnymi, pontickými, západoázijskými ako aj alpsko-karpatské a západokarpatské s východokarpatskými. Z Pienin sa udáva len jeden endemický druh - chvostoskok (Onychiurus carpenteri). K vzácnym druhom patrí kobylka pieninská (Isopha pienensis), z karpatských prvkov koníček (Tetrix wagai), kosec (Paranemastoma kochi), utekáčik (Trichus pulpami), bystruška lesklá (Carabus obsoletum), utekáčik štíhly (Abax schúppeli rendschmidti), mnohé druhy mäkkýšov a karpatský endemit stonôžka (Hybomiscus mariae).Z obdobia postglaciálnej klímy sa v Pieninách ako relikty zachovali viaceré druhy pôvodne obývajúce ihličnaté lesy tajgového charakteru, ako je z vtákov pôtik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), ďubník trojprstý (Pisoides tridactyla), tesár čierny (Dryocopus martinus), z cicavcov piskor vrchovský (Sorex alpinus) a hraboš močiarny (Microtus agrestis). K preglaciálnym reliktom patrí z hmyzu koník belasonohý (Posisma pedestris) a jasoň červenooký (Parnassius apollo). V Pieninách sa vyskytujú teplomilné druhy pôvodom z oblasti Stredomoria, Čierneho mora, Malej a Prednej Ázie. Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry. Rastlinstvo Pienin je druhovo bohaté a pestré. Podmieňuje to jednak vápencové podložie, veľká členitosť územia a tým aj veľké mikroklimatické rozdiely. Severné svahy sú chladnejšie a vlhkejšie s menšou amplitúdou rozpätia denných teplôt. Druhou skupinou sú južné svahy a na juh obrátené skalné steny s výhrevným a priepustným vápencovým podkladom. Tretím typom lokalít sú doliny Dunajca a priliehajúce polohy bočných údolí s údolnými nivami. Kvetena národného parku patrí do oblasti západokarpatskej kveteny, do obvodu flóry centrálnych Karpát, okresu Pieniny. Flóra ochranného pásma národného parku patrí do východobeskydskej flóry, okresu Spišské vrchy. Pieniny, ktoré nezasiahol súvislý severský ani lokálny tatranský ľadovec, poskytli rastlinstvu priestor na prežitie a na ich neprerušený vývoj. To spôsobilo, že sa tu zachovali rastlinné druhy, ktoré sa dlho považovali za endemity Pienin a len neskôr sa prehodnotili na subendemity, ktoré sa vyskytujú aj v iných i keď veľmi vzdialených územiach. Napriek tomu flóra Pienin má jedinečné postavenie a nevšednú prírodovedeckú hodnotu. K najvýznamnejším rastlinným druhom patrí chryzantéma pieninská (Dendrathema pieninicum), palina pravá (Artemisia absinthum var. calcigena), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), nevädza Triumfettova pieninská (Centaurea triumfetti subsp.pieninica), borievka netatová (Juniperus sabina). Pozoruhodnou zvláštnosťou Pienin je tavolník prostredný (Spirea media subsp. media). Okrem pieninských endemitov či subendemitov sa tu vyskytuje niekoľko západokarpatských endemitov alebo subendemitov: horčičník Wittmannov (Erysimum wittmannii), bodliak laločnatolistý (Carduus lobulatus), bodliak sivastý (Carduus glaucinus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii), rožec tuhý tatranský (Cerastium strictum subsp. tatrae). 8

Za významnú zložku pieninskej flóry treba pokladať termoxerofytné kalcifyty, z ktorých sa niektoré chápu ako prealpínske prípadne dealpínske elementy: bršlen bradavičnatý (Evonymus verrucosa), skalník čiernoplodý (Cotoneaster niger), arábka chlpatá (Arabis hirsuta), rebrica pyrenejská (Libanotis pyrenaica), zvonček klbkatý (Campanula glomerata), ruman farbiarsky (Antemis tinctoria), pľuzgiernik horský (Cystopteris montana) a iné. Pieniny sú svojrázne aj z hľadiska lesných spoločenstiev a napriek antropickým vplyvom sú pomerne zachovalé. Najzachovalejšie porasty sú v Prielome Dunajca. Umelé smrekové monokultúry, alebo iné zmenené porasty sa vyskytujú prevažne v ochrannom pásme. Patria k trom lesným vegetačným stupňom a do ôsmich skupín lesných typov. Najrozšírenejšou skupinou lesných typov na území národného parku sú jedľové bučiny, lipové javoriny, vápencové bučiny a bučiny s lipou. Na neprístupných skalnatých hrebeňoch k vzácnym lesným spoločenstvám patria reliktné boriny. Na severnom svahu Holice a na ťažko prístupných miestach katastrálneho územia obce Kamienka, v časti Smereková rastie vzácny treťohorný relikt - tis obyčajný. Stav a vývoj vegetácie, napriek tomu, že sa tu nevyskytuje výraznejší priemyselný zdroj znečistenia ovzdušia, je najmä vo vyššie položených lokalitách a na náveterne exponovaných polohách ovplyvňovaný emisným zaťažením. Najvýraznejšie sa to prejavuje na južnej hranici ochranného pásma.

Názov

Národný park Poloniny

Dátum vyhlásenia

23.9.1997

Definícia

národný park (Súčasťou SV časti okresu Snina je CHKO Východné Karpaty. R. 1993 bolo toto územie organizáciou UNESCO vyhlásené za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Jej plocha je 164 190 ha. Od r. 1997 je časť rezervácie vyhlásená za Národný park Poloniny.)

Výmera

298,05 km2 (ochr. pásmo 109,73 km2)

1.1

Poslanie Výnosy – leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) Geografická 1.3 a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie 1.2

okres: Snina SV časť Slovenska pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou geomorfologický celok Bukovské vrchy Národné prírodné rezervácie: Pod Ruským, Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská. Prírodné rezervácie: Bahno, Gazdoráň, Šípková, Stružnická dolina, Borsučiny, Grúnik, Uličská Ostrá, Bzaná, Ruské, Stinská Slatina, 9

a pamiatky)

Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES)

Udava Prírodné pamiatky: Ulička Súčasťou chráneného územia sú jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej. Fauna národného parku sa vyznačuje vysokou biologickou diverzitou. Doteraz tu bolo zistených 3600 druhov bezstavovcov zo skupín dvojkrídlovcov, motýľov, pavúkovcov a chrobákov. Zo stavovcov sa zistilo 294 druhov, z toho 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Výskyt početných druhov fauny, osobitne veľkej lesnej zveri, podmieňujú rozsiahle komplexy pôvodných bukových a jedľobukových ekosystémov. Zo živočíchov tu nájdeme drozda kolohrivého, krivonosa obyčajného, včelára obyčajného, myšiaka hôrneho, vlka obyčajného, rysa ostrovida a medveďa hnedého. Sporadicky z územia priľahlého Bieszczadského národného parku v Poľsku sem preniká zubor a los. Lesy, najmä bukové a jedľovobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 80% z ich výmery. Práve na území tohoto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií. Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Pre flóru je významný výskyt druhov: scila Kladného, razivka smradľavá, hrachor hladký, kosatec sibírsky, kostihoj srdcovitolistý, perovník pštrosí, telekia ozdobná, jazyk jelení a rebrovka rôznolistá.

Názov

CHKO Východné Karpaty

Dátum vyhlásenia

1.9.1977

Definícia

chránená krajinná oblasť

Výmera

268,33 km2

1.1 Poslanie Výnosy – leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) Geografická 1.3 a geomorfologická 1.2

okresy: Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Snina, Svidník geomorfologický celok: Laborecká vrchovina 10

charakteristika


Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier a biokoridorov

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty tvorí severozápadnú prihraničnú časť z územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Územie je budované flyšovými súvrstviami, najmä ílovcami a pieskovcami. Národné prírodné rezervácie: Komárnická jedlina, Palotská jedlina Prírodné rezervácie: Beskyd, Čertižnianske lúky, Branec, Haburské rašelinisko, Hostovické lúky, Miroľská slatina, Pod Demjatou Oblasť sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú hlavným ekostabilizačným prvkom krajiny a vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých tu žije napríklad vlk, rys, medveď, vydra, sova dlhochvostá, bocian čierny a ďalšie druhy. Zo živočíšnych reliktných druhov treťohôr tu najdeme bystrušku lesklú a utekáčika štíhleho. Z reliktov ľadovej doby sa v CHKO vyskytujú: krivonos obyčajný, orešnica perlavá, dubník trojprstý a drozd kolohrivý. Z dravcov vzácne hniezdia haja červená a tmavá, včelár obyčajný a orol krikľavý. Rovnomerne je rozšírený myšiak hôrny. V jej maloplošných chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny situované na flyšových svahoch Laboreckej vrchoviny. V ich bohatom bylinnom kryte sa vyskytuje kostrava horská, ostružina srstnatá, lipkavec marinkový. Cenné sú slatinorašelinné fytocenózy s významným zastúpením rašelinníkov, páperníka pošvatého, kýchavicou Lobelovou, bezkolencom belasým. Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov. V prírodnej rezervácii Pod Demjatou je chránený výskyt štyroch chránených druhov plavúňov a to plavúnika splošteného, chvostníka jedľového, plavúňa pučivého a plavúňa obyčajného.

Košický samosprávny kraj Názov

Národný park Slovenský raj

Dátum vyhlásenia

18.1.1988

Definícia

národný park

Výmera

197,63 km2 (ochr. pásmo 130,11 km2)

1.1 Poslanie Výnosy – leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) 1.3 Geografická a geomorfologická 1.2

Nariadenie vlády SSR č. 23/1988 Zb. hranice: okresy: Brezno, Poprad, Rožňava, Spišská Nová Ves, SV časť Slovenského rudohoria, geomorfologický celok Spišsko-gemerský kras 11

charakteristika



Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu. Národné prírodné rezervácie: Kyseľ, Prielom Hornádu, Suchá Belá, Piecky, Sokol, Stratená, Holý kameň, Vernárska tiesňava, Tri kopce, Zejmarská roklina, Hnilecká jelšina(?). Prírodné rezervácie: Kocúrová, Ostrá skala, Mokrá, Čingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roveň, Muráň, Havrania skala(?). Národné prírodné pamiatky: Medvedia jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa. Prírodné pamiatky: Jaskyňa Čertova diera, Hranovnické pleso(?), Občasný prameň(?). Chránený areál: Knola Živočíšstvo Slovenského raja je typickým zoskupením fauny Západných Karpát. Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýľov a 400 druhov chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. Bohatá fauna je zastúpená živočíchmi ako medveď, vlk, vydra, rys, orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny. V roku 1963 bol v území vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, ktorý však spôsobuje škody na cenných rastlinných spoločenstvách. Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami a jedľovo-bukovými lesmi, v okrajových častiach sú viac rozšírené sekundárne smrečiny. Osobitným fenoménom sú rozsiahle porasty reliktných borín. Rastlinstvo Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízko položených stanovištiach, aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie v ďaleko vyšších nadmorských výškach. Na druhej strane vyslnené južné svahy vápencových zápolí vo väčších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad uvádzame poniklec slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území NP Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených. Vyskytujú sa tu chránené rastliny - astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý, šafran Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne 12

relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie.

Názov

Národný park Slovenský kras

Dátum vyhlásenia

13.2.2002

Definícia

národný park

Výmera

361,66 km2 (ochr. pásmo 383,34 km2)

1.1 Poslanie

1.2

Výnosy – leg. rozh.

Nariadenie vlády SR č. 101/2002


okresy: Košice-okolie, Rožňava geomorfologický celok: Slovenský kras

Geografická 1.3 a geomorfologická charakteristika



Svojrázne geomorfologické územie Slovenského krasu sa do určitej miery vyníma z krajinného rámca Západných Karpát a predstavuje typickú krasovú krajinu bohatú na povrchové a podzemné krasové javy (škrapy, závrty, tiesňavy, kaňony, jaskyne, ponory, atď.), ktoré vytvorila voda svojou korozívnou a erozívnou činnosťou v druhohorných triasových vápencoch. Celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy pretekajúcich riek oddeľujúce tak od seba jednotlivé planiny (Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina). Národné prírodné rezervácie: Drieňovec, Hrušovská lesostep, Kečovské škrapy, Havrania skala, Turniansky hradný vrch, Brzotínske skaly, Domické škrapy, Jasovské dubiny, Pod Strážnym hrebeňom, Zádielska tiesňava Prírodné rezervácie: Palanta, Sokolia skala, Zemné hradisko, Kráľova studňa, Pod Fabiankou, Gerlašské skaly Národné prírodné pamiatky: Ardovská jaskyňa, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Kunia priepasť, Silická ľadnica, Brázda, Domica, Drienovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Milada, Skalistý potok, Zvonivá jama, Hrušovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Obrovská priepasť, Snežná diera V nadväznosti na vývoj rastlinstva sa vytvárali pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. Sú to najmä nižšie skupiny živočíchov, ktoré územiu dávajú prevažne charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Tieto sa miestami kontrastne prelínajú s horskými prvkami. Slovenský kras je bohatý na výskyt bezstavovcov, napríklad viac ako 130 druhov mäkkýšov, 1500 druhov chrobákov, 1022 druhov motýľov. Nachádzajú sa tu tiež mnohé endemické druhy živočíchov (chrobáky rodu Duvalius). Mimoriadny je výskyt vtáctva, územie Slovenského krasu bolo zaradené medzi významné vtáčie územia v rámci projektu Medzinárodnej rady pre 13

ochranu vtáctva. Z cicavcov sa tu nachádza mačka divá, rys ostrovid i vlk. Z 24 druhov netopierov na Slovensku sa tu nachádza 23. Z vtákov sa tu vyskytuje napr. sokol rároh, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, sova dlhochvostá, skaliar pestrý, či strnádka cia. Z plazov sú to jašterica múrová, jašterica zelená, užovka stromová, užovka hladká a iné. Väčšinu územia NP pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpeným dubom zimným a plstnatým, hrabom a bukom. Ihličnaté dreviny tvoria len 7 %. Toto územie, ležiace na styku dvoch fytogeografických oblastí (panónskej a západokarpatskej), patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska. Krasový fenomén územia sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných skalnatých stráňach, hranách a škrapových poliach planín. Rastie tu aj náš endemit rumenica turnianska. Druhy, ako kandík psí, klinček včasný peristý, áron alpský štíhly, sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu.

Názov

CHKO Vihorlat

Dátum vyhlásenia

28.12.1973

Definícia


Výmera

43,83 km2



okresy: Humenné, Sobrance, Snina geomorfologický celok: Vihorlatské vrchy

Geografická a geomorfologická 1.3 charakteristika

1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier a biokoridorov

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1 000 metrov. Geologicky väčšina územia patrí ku neovulkanitom Vihorlatských vrchov. Kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka. Vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty. Národné prírodné rezervácie: Morské oko, Motrogon, Postávka, Vihorlat Prírodné rezervácie: Baba pod Vihorlatom, Drieň, Ďurova mláka, Jedlinka, Lysá, Lysák, Machnatý vrch, Pod Tŕstím Prírodné pamiatky: Čierny potok, Malé Morské oko, Sninský kameň V zložení živočíšstva Vihorlatu sa prejavuje vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát. Podľa doterajších poznatkov sa v oblasti vyskytuje vyše 2000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj 14

takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov je prítomnosť šeliem - vlka, rysa, mačky divej a vydry. Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje napríklad bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi.

Názov

CHKO Latorica

Dátum vyhlásenia

25.6.1990

Definícia


Výmera

156,20 km2



okresy: Michalovce, Trebišov geomorfologický celok: Východoslovenská rovina

Geografická a geomorfologická 1.3 charakteristika

1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier a biokoridorov

Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Územie je budované prevažne kvartérnymi sedimentami s typickým fluviálnym a eolickým reliéfom. Zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami. Národné prírodné rezervácie: Botiansky luh, Latorický luh Prírodné rezervácie: Boľské rašelinisko, Dlhé Tice, Krátke Tice, Veľké jazero, Zatínsky luh Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú už dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike. Poloha územia v migračnej ceste vodného vtáctva predurčuje vysoký počet tu sa vyskytujúcich živočíchov zo vzdialenejších geografických 15

oblastí. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier obyčajný a iné. Druhové zloženie rastlinných spoločenstiev je veľmi rôznorodé. Zo vzácnych vodných druhov tu môžme nájsť lekno biele, leknicu žltú, rezavku aloovitú, kotvicu plávajúcu, húsenikovec erukovitý a mnohé iné. Pravidelne zaplavované lúky, slúžiace ako pastviny, sú charakteristické rozptýlenými skupinami krovín a krovinných spoločenstiev, ako aj solitérmi, prevažne vŕbami. 1.3.2 Hydrologické ekosystémy v rámci maloplošných chránených území mimo území NP a CHKO Pôsobnosť orgánov Štátnej ochrany prírody je v rámci celého územia oboch regiónov rozdelená medzi Správy jednotlivých veľkoplošných chránených území, pričom centrálna časť územia, kde sa veľkoplošné chránené územia (NP a CHKO) nenachádzajú patrí pod Regionálnu správu ochrany prírody a krajiny v Prešove (RSOPK). Charakteristika najdôležitejších hydrologických ekosystémov oboch regiónov je podaná podľa územnej pôsobnosti týchto orgánov ŠOP SR. Prehľad a charakteristika hlavných hydrologickými ekosystémami

maloplošných

chránených

území

súvisiacich

s

NPR - národná prírodná rezervácia PR - prírodná rezervácia PP - prírodná pamiatka CHA – chránený areál Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Prešove (RSOPK) Valalská hora – PR je vyhlásená na ochranu prameniska Valalskej vody so zachovalými močiarmi a slatinnými lúkami s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedecko-výskumné a náučné ciele. Najrozsiahlejšie územie s výskytom vachty trojlistej na východnom Slovensku. Žipovské mŕtve rameno - PP je vyhlásená na ochranu ekologicky dôležitého územia s výskytom ohrozených mäkkýšov. Je to mŕtve rameno Tople s hĺbkou 0,5 - 3 m blízko obce Vyšný Žipov. Výskyt stromovej i litorálnej vegetácie, ale aj burín (z okolitých plôch). Bohatstvo planktónu. Zamutovská jelšina - PR je vyhlásená na ochranu lesných slatinno-jelšových spoločenstiev Slanských vrchov Salvatorské lúky - PR je vyhlásená na ochranu mokrých lúčnych slatinných rastlinných spoločenstiev s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Jedno z 2 nálezísk jazyčníka sibírskeho (Lingularia sibirica) v SR okrem údolia Hnilca v Slovenskom raji.

16

Slatina pod Lieskovcom – PR. Ochrana typickej lúčnej slatinnej vegetácie flyšovej oblasti Nízkych Beskýd s bohatým výskytom vzácnej chránenej rastliny - vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata) v sprievode ďalších charakteristických druhov, na študijné a vedeckovýskumné ciele. Malá Izra - PR je vyhlásená na ochranu zriedkavých prirodzených spoločenstiev slatinno-jelšového lesa Slanských vrchov. Je to močiarny jelšový les nížinného typu v nezvyklej nadmor. výške okolo 700 m s malým prirodzeným jazierkom v terénnej depresii v horskej skupiny Miliča. Livovská jelšina - PR je vyhlásená na ochranu fytogeograficky vzácnych karpatských potočných jelšín (Alnetum incanae struthio-pteridentosum) v Čergove s masovým výskytom chráneného perovníka pštrosieho (Matteucia struthiopteris /L./Todaro). Pramenisko Tople - NPR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany prameniska rieky Topľa s prirodzenými porastami jedľobučín a horských lúk v pohorí Čergov. Regetovské rašelinisko - NPR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany ojedinelých zachovalých rašeliniskových spoločenstiev s výskytom viacerých zriedkavých druhov rastlín. Tatranský národný park (východná časť) Mokriny – NPR a jedna z najvýznamnejších prírodovedeckých lokalít strednej Európy. Glacifluviálne kužele na flyšovom podloží so vzácnymi zyškami rašelinovej flóry, ktorá v minulosti lemovala celé úpätie V. Tatier. Výskyt vzácnych druhov - všivca žezlovitého, rojovníka močiarneho, reliktné breziny. Bor - Plocha PR patrí k najväčším vrchoviskovým rašeliniskám v podtatranskej oblasti. Dominujú v nej rašeliníkové smrečiny a rojovníkové boriny. Výskyt početných vzácnych druhov flóry a fauny typických pre tieto biotopy a pôvodných lesných biocenóz. Čikovská – PR na ochranu vhodného objektu pre pozorovanie dynamiky rašeliniskových smrečín, sú tu zastúpené zriedkavé rašeliniskové spoločenstvá celoslovensky významné s charakteristickými druhmi flóry a fauny. Hojný výskyt Ledum palustre i Calla palustris. Rašelinisko - PR je významnou lokalitou s reliktným výskytom Andromeda polifolia, ktorá je v Tatranskom NP ojedinelá, v typickom spoločenstve - rašelinovej borine s kosodrevinou a krovitými vŕbami. Rastú tu aj iné ohrozené taxóny flóry SR (napr. Drosera rotundifolia). Jelšina - PR je vyhlásená na ochranu prípotočnej jelšiny s jelšou sivou, jelšou lepkavou a prímesou vŕb a inými drevinami. Medzi bormi - CHÚ je zriadené na ochranu ojedinelej rašelinnej biocenózy vrchoviskového typu na vedecko-výskumné ciele. Vyskytujú sa tu aj chránené a vzácne druhy rastlín a ich spoločenstvá. Pastierske - PR je vyhlásená na ochranu žltohlavu najvyššieho (Trollius europaeus L.) spolu s ďalšími ohrozenými druhmi prirodzených zamokrených lúk Popradskej kotliny, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska. Ivachnovský luh – PR na ochranu potencionálne ohrozeného reliktného luhu, ktorý je najsevernejším luhom na Slovensku a súčasne posledným fragmentom nivného lesa vo vysoko položených kotlinách Západných Karpát. Pod vplyvom okolitých biocenóz mimoriadna druhová diverzita vtákov a cicavcov Národný park Poloniny 17

Hydrologické a s nimi súvisiace ekosystémy ako maloplošné územia sa vyskytujú len v rámci NP (pozri základnú charakteristiku NP). Pieninský národný park Litmanovský potok - PP na chranu potoka horského typu s mimoriadne zachovalým spoločenstvom pôvodnej ichtyofauny, ako aj ostatných zložiek spoločenstva tohoto vodného biotopu. Esteticky a biologicky hodnotné a nenarušené prostredie. Slatina pri Šarišskom Jastrabí - PR je vyhlásená na ochranu zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín. Posledný zachovalý ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine. Plavečské štrkoviská - CHA na ochranu lokality, na ktorej má výborné životné podmienky bobor vodný. Ochrana mimoriadne vzácneho druhu veľkého hlodavca, ktorý u nás v 19. storočí úplne vyhynul a opäť sa na niektorých lokalitách východného Slovenska usadil migráciou z poľských populácií. Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Jarčiská – PR je vyhlásená na ochranu zriedkavých lúčnych a slatinných fytocenóz Ondavskej vrchoviny na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Je to pramenisko. Lúčne formácie zarastajú trsťou. Mokrina s povrchovým výskytom vápnitého sintru. Národný park Slovenský raj Jazerec - PP je vyhlásená na ochranu lesného rašeliniska na južnom okraji Levočských vrchov. Je to nenarušený biotop. Dôležitá liaheň obojživelníkov, plocha potrebná pre zachovanie ekolog. stability územia. PP je výnimočná i z geomorfologického a geologického hľadiska. Jazierko na pažiti - PP je vyhlásená na ochranu vzácneho a u nás i v Európe ojedinelého geomorfologického útvaru (depresie) na travertínovej kope Pažiť v Hornádskej kotline. Biotop vzácnych druhov rastlín. Sivá Brada - NPR je vyhlásená na ochranu ojedinelej travertínovej kopy kvartérneho veku so vzácnou slanomilnou, suchomilnou i močiarnou vegetáciou na vedeckovýskumné ciele. Travertín sa zráža z roztokov činných prameňov, ktorých voda je bohatá na sírany a uhličitany. Národný park Slovenský kras Perínske rybníky - CHA je vyhlásený na ochranu pôvodného biotopu rybníkov močaristej Bodvianskej depresie, ako cenného prvku krajiny z ekologického, vodohospodárskeho, mikroklimatického, krajinárskeho a ornitologického (vodné a močiarne vtáctvo) hľadiska. Jovické rašelinisko - PP je zriadená na ochranu unikátnej lokality rašeliniska, ktorá sa zachovala ako pozostatok z pôvodných lokalít v Rožňavskej kotline, dôležitý z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Polianske rašelinisko - PR predstavuje zachovalé rozsiahle rašelinisko a komplex hodnotných rastlinných spoločenstiev na priľahlých pasienkoch. Veľká druhová diverzita rastlinstva, výskyt viacerých vzácnych a ohrozených druhov húb. Ekostabilizujúci prvok krajiny. 18

Chránená krajinná oblasť Vihorlat Mimo územia CHKO sa nenachádza žiadna lokalita. Aj v rámci CHKO sa nachádza len jedna PR - Pod Tŕstím, ktorá zatiaľ predstavuje jedinú známu lokalitu slatinno-rašelinných spoločenstiev v južnej časti pohoria Vihorlat. Územie je významné svojou pôvodnosťou, druhovou diverzitou, výskytom horských a východokarpatských druhov. Chránená krajinná oblasť Latorica Z hľadiska hydrologických ekosystémov je to najdôležitejšie veľkoplošné chránené územie v regióne. Mimo jeho územia sa nachádzajú: Laborecký lužný les - CHA je vyhlásený na ochranu dnes už ojedinelého zvyšku starého, pôvodného vŕbovo-topoľového lužného lesa v okrese Michalovce. Má významnú ekologickú a rekreačnú funkciu, viaže sa naň výskyt mnohých duhov živočíchov. Zemplínska šírava - CHA na ochranu význačnej migračnej lokality (jarného a jesenného ťahu) vodného a pri vode žijúceho vtáctva a hniezdičov na východnom Slovensku. Senianske rybníky - NPR na ochranu vzácnych vodných biocenóz a vodného vtáctva na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Významná migračná trasa vodného a pobrežného vtáctva s oddychovou lokalitou. Tajba - NPR predstavuje močiarne spoločenstvá mŕtveho ramena s náleziskom vzácnej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). Územie je využívané ako vedeckovýskumný objekt. Ortov – PR Ochrana menšieho, v súčasnosti už ojedinelého zachovalého prírodného celku v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Ide o zachovanú časť ramena Ortov, asi zvyšok starého koryta Uhu. Má pôvodnú močiarnu a vodnú vegetáciu a zachované brehové porasty so vzácnymi druhmi. Horešské lúky – PR je vyhlásená na ochranu zriedkavého spoločenstva slanistých močiarov v terénnej zníženine na Východoslovenskej nížine, na ktorej je to jediné zachovalé spoločenstvo tohto typu. Oľchov - PR je vyhlásená na ochranu zvyškov prirodzených porastov slatinného jelšového lesa "šúrskeho typu" na dolnom toku Ondavy s výskytom viacerých geograficky významných i vzácnych druhov. Dôležitý biotop vtáctva. Raškovský luh - PR je vyhlásená na ochranu zvyšku lužného lesa a priľahlých aluviálnych lúk s masovým výskytom korunky strakatej (Fritillaria meleagris L.) na Východoslovenskej nížine Zemplínska jelšina – PR je vyhlásená na ochranu izolovaného komplexu prirodzených spoločenstiev lužného a slatinného jelšového lesa. 1.4

Legislatívna ochrana hydrologických ekosystémov

19

Povinnosť štátu šetrne využívať prírodné zdroje a dbať o ekologickú rovnováhu je zakotvená priamo v článku 44 Ústavy SR. Legislatívne prostredie a právne podmienky ochrany hodnotených ekosystémov sú zabezpečené vzájomným prepojením viacerých právnych noriem. Všetky upravujú hlavne pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri príslušných činnostiach priamo súvisiacich s ochranou prírody a krajiny. Za základné možno označiť : •

Zákon č.17/ 1992 Zb. o životnom prostredí - v znení zákona NR SR č.127/1994 Z.z. a č. 287/1994 Z.z.

•

Zákon č. 543/ 2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

•

Zákon č.184/ 2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

•

Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona č.229/1991 Zb. a zákona NR SR č. 183/1993 Z.z. (úplné znenie č. 14/1994 Z.z. - predtým zákon č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve / lesný zákon)

•

Zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov (úplné znenie č.15/1994 Z.z.)

•

Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

•

Zákon č. 127/1997 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) - aktualizovaný k 24.2.2005 K uvedeným zákonom sú k dispozícii príslušné vykonávacie vyhlášky. Hlavným garantom ochrany všetkých zložiek životného prostredia je Ministerstvo životného

prostredia SR. Požiadavky na všeobecnú ochranu vôd, dosiahnutie environmentálnych cieľov, vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov sú ustanovené zákonom NR SR č.364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon). Z hľadiska komplexného hodnotenia vôd, vrátane aj sociálno – ekonomických súvislostí je veľmi významným Zákon č. 127/1997 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V prílohe zákona sú (vrátane novelizácií) uvedené všetky činnosti, ktoré podľa podľa neho podliehajú zisťovaciemu konaniu alebo povinnému hodnoteniu. Obidva aspekty ochrany vôd – kvalitatívny aj kvantitatívny – zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných oblastiach systém tzv.územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany: •

všeobecnej, vyplývajúcej z vodného zákona

•

širšej regionálnej ochrany – chránené vodohospodárske oblasti 20

•

špeciálnej, tzv.užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely – pásma hygienickej ochrany (PHO).

Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov platí podľa vodného zákona v plnom rozsahu pre celé územie SR bez výnimky. V zmysle vodného zákona, každý kto vykonáva činnosť ktorá by mohla spôsobiť negatívne ovplyvnenie povrchových vôd, podzemných vôd a vodných podmienok, je zodpovedný za ich zachovanie a ochranu (tzv. všeobecná ochrana vôd). Vlastníci poľnohospodárskej a lesnej pôdy sú zodpovední za zachovanie dobrých vodných podmienok, sú zodpovední za prevenciu pred škodlivými zmenami odtokových pomerov, eróziou pôd a zlepšenie podmienok pre retenciu vody v území. Regionálna (širšia) ochrana vôd sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO), ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí. Znamená to, že v určitých vodohospodársky významných územiach môžu vodohospodárske orgány upraviť alebo zakázať činnosti, ktoré by mohli ohroziť vodohospodárske záujmy. Táto ochrana vyplýva z §31 o vodného zákona. Na území východného Slovenska sú vyhlásené 4 CHVO : Vihorlat, Slovenský Kras – Plešivecká planina, Slovenský Kras – Planina Horného vrchu, Horné povodie Hnilca. Sprísnená špeciálna ochrana sa realizuje formou pásiem hygienickej ochrany PHO v zmysle §32 vodného zákona a Vyhlášky MŽP SR č.398/2002 o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V zmysle §44 vodného zákona sa vodné toky z hľadiska ich významu členia na vodohospodársky významné vodné toky a drobné toky, z hľadiska ich využitia sa členia na vodárenské toky a ostatné vodné toky. V súčasnosti je schválená vyhláška č.56/2001 Z.z., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a určuje sa zoznam vodohospodársky významných tokov. V povodiach vodárensky významných tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, aby sa činnosť vykonala bez negatívnych dôsledkov na kvalitu a kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach. V rámci vodného zákona vo vzťahu k ochrane hydrologických ekosystémov možno spomenúť najmä Nariadenie vlády SR č. 617/2004, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Tieto oblasti sú vodné útvary najmä na poľnohospodársky využívaných pozemkoch v konkrétnych katastrálnych územiach obcí. Ich zoznam aj s mapkou tvorí prílohu uvedeného NV. S problematikou ochrany ekosystémov úzko súvisí aj otázka ich ohrozenia prostredníctvom neprípustnej kvality povrchových vôd. V týchto prípadoch je pre orgány štátnej správy záväzné 21

Nariadenie vlády č. 491/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č.531/1994 – 540 o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok, je legislatívne ošetrené aj hodnotenie kontaminácie pôdneho fondu a pôd ako takých. Okrem nariadení vlády a vykonávacích vyhlášok k príslušným zákonom vo svojej pôsobnosti, vydalo Ministerstvo životného prostredia SR viacero Metodických pokynov pre riešenie konkrétnych problematík. Kvalita povrchovej vody sa následne bezprostredne dotýka aj kvality riečnych, resp. aj jazerných sedimentov. Tieto v sebe odrážajú nie okamžitú, ale predovšetkým dlhodobú kvalitu povrchových vôd v danom území. Hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov tokov a vodných nádrží upravuje metodický pokyn MŽP SR č. 549/98 – 2, ktorého cieľom je zjednotiť postupy pri hodnotení rizík z kontaminácie (Risk Assessment). V priamom vzťahu k ochrane všetkých druhov ekosystémov je Metodický pokyn MŽP č. P-2/93 (z 23. 3.1993) na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability. Metodickým pokynom sa zabezpečuje plnenie uznesení vlády SR ku Koncepcii územného systému ekologickej stability a ku Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (NÚSES). Cieľom územného systému ekologickej stability (ÚSES) je vytvoriť a udržať stabilitu biotických i abiotických systémov krajiny, zachovať rôznorodosť podmienok pre biodiverzitu a genofond rastlinstva a živočíšstva.

Dokumenty sa vypracovávajú na rôznych úrovniach – od Generelu pre celú SR

(NÚSES), cez regióny (RÚSES) až po mestá a obce (MÚSES) v najpodrobnejších mierkach 1 : 5 000 alebo 1:10 000. Obsahujú komplexné (textové i mapové) hodnotenie biogeografického členenia krajiny, jej ekosystémov a ich ekostabilizačných funkcí. Všetky dokumenty úzko súvisia s územnoplánovacou dokumentáciou na týchto úrovniach, sú k dispozícii u jej obstarávateľa, alebo na územne príslušných úradoch životného prostredia a strediskách štátnej ochrany prírody.

1.5 Vzťah hydrologických ekosystémov k lesnému hospodárstvu Štátnu správu lesného hospodárstva a poľovníctva vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Venuje sa otázkam stratégie a politiky rozvoja lesov, legislatívnych podmienok a spolupráce s 22

ďalšími odvetviami ekonomiky. Prostredníctvom krajských a obvodných lesných úradov dozerajú na súlad činností s legislatívnymi obmedzeniami, schvaľujú lesohospodárske plány, vyhlasujú chránené lesy a lesy špeciálneho určenia. Lesné úrady majú za úlohu dozerať na činnosti vykonávané v lesoch, povoľujú a schvaľujú vykonávané práce, taktiež vydávajú rozhodnutia, povolenia, výnimky a sledujú vybrané ekonomické informácie. Lesy obhospodarujú štátne subjekty v pôsobnosti MP SR, MO SR a MŠ a neštátne subjekty (lesy spoločenstevné, cirkevné, poľnohospodárskych družstiev, obecné, súkromné). Zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch sú deklarovaným účelom zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch. Za mimoprodukčné funkcie lesov sa považujú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, medzi ktorými sú i prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Za účelom zabezpečovania špecifických potrieb spoločnosti sa vyhlasujú lesy osobitného určenia, v ktorých sa významne mení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I.stupňa a II.stupňa, v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych vôd, v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov. Vykonávateľ ťažby je povinný ťažbu uskutočňovať takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu a po ukončení ťažby je povinný narušenú pôdu ošetriť takým spôsobom, aby nedochádzalo k jej ďalšiemu poškodeniu. Pri sústreďovaní, preprave a a uskladňovaní dreva je obhospodarovateľ lesa povinný zabrániť nadmernému poškodzovaniu pôdy a vodných tokov, zakázané je viesť cesty, zvážnice a približovacie linky korytami vodných tokov. Na lesných pozemkoch je okrem iného zakázané narúšať pôdny kryt, odvážať lesnú pôdu alebo hrabanku, narušovať vodný režim najmä odvodňovaním pozemkov alebo úpravami vodných tokov. Nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch je lesný hospodársky plán. V zmysle §26 tohto zákona sa najmä ako úlohy lesného hospodárskeho plánu alebo ako opatrenia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vykonávajú lesníckotechnické meliorácie. Ide o opatrenia na protieróznu ochranu lesných pozemkov; zlepšenie kvality lesných pôd, najmä obnovu ich chemického zloženia a vodného režimu; zakladanie lesných porastov na zlepšenie protieróznej, protizosuvnej, vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa. Vodný zákon tiež definuje „zahrádzanie bystrín v lesoch“ ako súbor biologických, technických a organizačných opatrení v povodiach drobných vodných tokov zameraných na ochranu pred povodňami, zmiernenie eróznych procesov a akumuláciu vody najmä na účely ochrany pred požiarmi, ktoré vo verejnom záujme zabezpečuje správca vodného toku (§48 až 51 zákona č.364/2004 Z.z). Hospodáreniu v lesoch sa týkajú nasledovné vyhlášky: 23

Vyhláška MP SR č. 329/1996 Z.z. o postupe pri ochrane lesného pôdneho fondu Vyhláška FMTIR č. 12/1978 Zb. o ochrane lesného pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti Vyhláška MP SR č. 119/2002 Z.z. o hospodárskej úprave lesov. Do roku 1989, roku dôležitých politických a ekonomických zmien na Slovensku, bol hlavným systémom v lesnom hospodárstve holorubná ťažba menších plôch. Ako výsledok domáceho vývoja a medzinárodných udalostí boli ohlásené významné zmeny týkajúce sa princípov politiky lesného hospodárstva a manažmentu využívania lesov. Medzinárodná konferencia v Rio de Janiero v roku 1992 určila základné princípy pre trvalo udržateľný rozvoj lesov, konferencia v Helsinkách v roku 1995 schválila rezolúciu o ochrane európskych lesov. V súlade s medzinárodnou verejnou mienkou, tieto zmeny ponúkli vhodné podmienky pre návrat k princípom podrastového systému využívania lesov, ktorý sa aplikoval v slovenských lesoch 70-tych a 80-tych rokoch. Z hľadiska nízkeho podielu lesného hospodárstva do príjmu štátneho rozpočtu (2%), slovenské lesníctvo by malo byť zamerané hlavne na trvalo udržateľný rozvoj lesov a udržiavanie rovnováhy medzi produkciou a ekologickou únosnosťou aktivít človeka v lesoch. Aktivity zamerané na produkciu dreva by mali byť podriadené tomuto princípu. Je nevyhnutné určiť limit pri neprekročení ktorého následky využívania lesníckej techniky neohrozí prežitie lesa. Medzi správou lesného hospodárstva a ochranou prírody reprezentovanou štátnymi orgánmi ochrany prírody a mimovládnymi ochranárskymi organizáciami (VLK, Sosna) sú v poslednom období časté spory, týkajúce sa rozdielnych názorov na vhodný spôsob hospodárenia v lesoch (najmä na rozsah, spôsob a intenzitu ťažby dreva) vo vzťahu k trvalo udržateľnému manažmentu krajiny.

1.6 Rozsah umelých drenážnych systémov Ako uvádza Správa o vodnom hospodárstve v SR (2001, 2002), v správe vodného hospodárstva v SR sú upravené toky v dĺžke 7 907, vybudované ochranné hrádze v dĺžke 2 770 km, reguláciu odtoku z územia umožňuje 235 hatí a 54 veľkých vodných nádrží (z toho 47 viacúčelových a 7 veľkých vodárenských nádrží). V správe lesného hospodárstva je približne 780 km upravených drobných vodných tokov, z ktorých až 80% sa nachádza v intraviláne obcí. Ministerstvo pôdohospodárstva SR vykonáva štatistické zisťovania za účelom získať informácie o hlavných melioračných zariadeniach.

24

Graf.1: Podiel dĺžky upravených tokov k celkovej dĺžke tokov v správe vodného hospodárstva. Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Odvodnenie bolo realizované odvodňovacími kanálmi, priekopami a drenážnymi systémami. V súčasnom období sa uskutočňuje pasportizácia odvodňovacích zariadení a mnohé budú na základe zhodnotenia navrhnuté na zrušenie. Problémy sú však i u tých, ktoré majú opodstatnenie, vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa nedostatočne realizuje údržba, čo sa prejavuje na poľnohospodárskych pôdach. Závlahové systémy boli budované prevažne ako doplnkové, ktorých hlavným cieľom bolo vzhľadom na nerovnomerné rozdelenie zrážok vo vegetačnom období, dopĺňať vlahový deficit. Ojedinelo boli budované hnojovicové závlahy. Vo väčšej miere boli budované špeciálne závlahy (kvapkové a bodové) hlavne pre zavlažovanie ovocných sadov a vinohradov. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov u poľnohospodárskych subjektov sa závlahy v poslednom období využívajú v malej miere (asi 20%). Kritická je i situácia v údržbe hlavných závlahových zariadení, ale tiež v zavlažovacej technike, ktorá je značne zastaralá. Je snahou sfunkčniť závlahové sústavy v najprodukčnejších oblastiach SR (Podunajská a Východoslovenská nížina) aj vo väzbe na predpokladané klimatické zmeny (Plán rozvoja vidieka SR). Tab.1: Hlavné melioračné zariadenia v SR (ha) Kraj Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Spolu

Vybudované závlahy 40 256 105 935 11 940 100 859 5 412 23 628 5 093 26 968 320 091

Vybudované odvodnenie 14 779 34 026 34 072 39 818 53 944 80 716 75 530 125 615 458 500

Zdroj: SVP š.p., OZHM, 2002

Rozsiahle umelé drenážne systémy sa nachádzajú najmä na území Východoslovenskej nížiny (Obr.1) a Košickej kotliny. Ich intenzívne rozšírenie sa však sústreďuje do nív ďalších významných riek 25

východného Slovenska. Ich drenážna funkcia sa prejavuje hlavne v jarnom období po topení snehu a v zrážkovo bohatých obdobiach. Stabilnú drenážnu funkciu majú systémy v blízkosti riek a v morfologických depresiách, so stabilne vysokou úrovňou hladiny podzemnej vody. Na území Medzibodrožia sa začala budovať kanálová sieť v roku 1882 a práce boli ukončené v roku 1903. V ďalších rokoch sa zabezpečovala údržba kanálovej siete a v prípade potreby aj prehĺbenia niektorých úsekov hotových kanálov. V období rokov 1919 – 1944 sa na území Medzibodrožia zabezpečovala hlavne údržba existujúcich vodohospodárskych objektov. V rámci riešenia vodohospodárskych problémov bola prijatá veľkorysá koncepcia komplexných úprav odtokových pomerov na Východoslovenskej nížine, a to nielen v záujme protipovodňovej ochrany, ale aj zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby detailným odvodnením a závlahami (hlavne po skúsenostiach z katastrofálneho sucha v r. 1947). Preto v rámci príprav Štátneho vodohospodárskeho plánu bola vypracovaná Generálna štúdia úpravy odtokových pomerov na VSN. Koncepcia úprav nadväzovala na dovtedy vybudované vodohospodárske stavby a bola využitá aj existujúca prípravná dokumentácia, zabezpečovaná ešte v rámci činnosti Združenia. Uznesenie o uskutočnení úprav prijala vláda ČSR v roku 1956. Práce boli v zásade rozdelené do troch základných etáp, a to: I.

Úprava odtokových pomerov na ochranu proti „veľkým vodám vonkajším aj vnútorným“.

II.

Detailné odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy.

III.

Závlahy.

Na území Medzibodrožia boli tieto stavby budované relatívne samostatne, vzhľadom na predstih projektovej prípravy, ako aj akútnej potreby vyriešenia odvádzania vnútorných vôd vo vzťahu k Maďarsku. Výstavba odvodňovacej sústavy Medzibodrožia sa uskutočnila v rokoch 1960 – 1964. Pozostáva z čerpacej stanice Streda nad Bodrogom o výkone 20 m3.s-1, Somotorského hlavného kanála, ktorý privádza vodu k čerpacej stanici, so systémom vedľajších kanálov odvádzajúcich vnútorné vody z celého územia Medzibodrožia, okrem časti územia južne od Stredy nad Bodrogom a v oblasti Pribeníka, ktoré ostalo naďalej odvedené ČS na maďarskej strane. Oddelenie slovenského a maďarského odvodňovacieho systému bolo realizované vybudovaním Somotorského kanála v smere západ-východ. Z hydrologického hľadiska je zaujímavý dopad činnosti človeka v povodí Bodrogu, smerujúci k ochrane pred povodňami, ako aj na zabezpečenie potrieb vody v optimálnom čase. V období pred vodohospodárskymi úpravami sa voda pri povodniach vylievala z korýt a zaplavovala rozsiahle územie. Sústredením do ohrádzovaných priestorov, skrátením tokov a zväčšením sklonu sa odtok urýchľuje a kulminačné prietoky zvyšujú. Dá sa to dokumentovať na Latorici, kde sa po ohradzovaní zvýšili i návrhové hodnoty maximálnych prietokov. V profile Streda nad Bodrogom sa hodnoty N-ročných prietokov dosiaľ prakticky nezmenili, lebo aj upravený Bodrog, Latorica, Laborec a Ondava predstavujú svojimi hrádzovými priestormi značný akumulačný priestor splošťujúci povodňové prietoky. Navyše pristupuje vplyv vodných nádrží Veľká Domaša a Vihorlat, a suchých nádrží (poldrov) v 26

Beši a Kucanoch. Časť vnútorných vôd Medzibodrožia počas vysokých vodných stavov zostáva v kanálovej sieti a prostredníctvom čerpacích staníc sa dostáva do recipientov až po opadnutí kulminačných prietokov. Hladinový režim tokov je závislý od prietokového režimu a vývoja riečnej siete. Po ohradzovaní tokov došlo k vzostupu maximálnych hladín, čo dokazuje napr. aj porovnanie maximálnych hladín v Strede nad Bodrogom z roku 1924, keď pri prietoku 1 160 m3.s-1 bola hladina v nadmorskej výške 99,60 m n. m., zatiaľ čo v súčasnosti je to až 101,24 m n. m. (Šútor et al., 1975). Táto zmena hladín pri rovnakom prietoku nie je len dôsledkom ohradzovania riečneho systému, ale aj vzdutia od vodného diela Tiszalök a zmenšenia prietočnej kapacity koryta Bodrogu.

Obr.1: Rozsah odvodnenia pozemkov systematickou drenážou na území Východoslovenskej nížiny (Kolektív autorov, 1991).

1.7 Povodne a systém ich regulácia

27

Systém protipovodňovej ochrany v SR je ustanovený zákonom NR SR č.666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami. Zákon o ochrane pred povodňami je systémovo začlenený ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona o vodách a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na práva deklarované Ústavou SR. Tak, ako samotný zákon o vodách, ktorý bol spracovaný v intenciách smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23.10.2000 ustanovujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky, a ktorý obsahuje základné ustanovenia a zásady zabezpečujúce po jeho uvedení do účinnosti postupnú zlučiteľnosť práva SR s predpismi Európskeho spoločenstva, tak i tento zákon tieto požiadavky vo svojej úprave akceptuje a prenáša do praxe (Kadubec, 2005). Zákon ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, povodňových komisií a záchranných zložiek na úseku ochrany pred pred povodňami a práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami. Rezort Ministerstva životného prostredia SR zabezpečuje úlohy v protipovodňovej ochrane predovšetkým ním riadeným štátnym podnikom – Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Banská Štiavnica. Významnou súčasťou protipovodňových opatrení je úprava tokov, výstavba vodných nádrží, protipovodňových ochranných hrádzí, čerpacích staníc vnútorných vôd a odvodňovacích kanálov. Osobitnú úlohu pri zmierňovaní účinkov povodňových vĺn majú na východnom Slovensku priehrady Veľká Domaša a Vihorlat (Zemplínska Šírava), Starina a suchý polder Beša. Súčasťou protipovodňových opatrení je aj zabezpečovanie koordinovaného postupu v protipovodňovej ochrane so susednými štátmi na hraničných vodách. Táto spolupráca prebieha na základe uzatvorených dohôd medzi vládami a v zmysle protokolov jednotlivých zasadnutí pre hraničné vody. Po zvážení následkov opakovaných mimoriadnych povodní na Tise, ktrorej povodie sa rozkladá na území piatich štátov, bola 25.5.2001 ministrami všetkých dotknutých štátov podpísaná Budapeštianska deklarácia, na základe ktorej bolo vytvorené Fórum povodia rieky Tisa pre ochranu pred povodňami. Jej cieľom je spoločne vypracovať a koordinovane realizovať Koncepciu protipovodňovej ochrany povodia Tisy. Na slovenskom území sa spolupráca týka povodí riek Tisa, Bodrog, Uh, Latorica, Hornád, Bodva a Slaná. Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú: ministerstvo, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a obce. Vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej správy ochrany pred povodňami zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú: Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie, obvodné povodňové komisie, povodňové komisie obcí. Ministerstvo životného prostredia a ministerstvo vnútra (podľa potreby aj iné ústredné orgány štátnej správy) zriaďujú operačné skupiny na plnenie úloh na ochranu pred povodňami. Operačná skupina priamo vykonáva službu počas povodní a vedie povodňový denník podľa pracovného poriadku operačnej skupiny, ktorý vydáva rozhodnutím minister príslušného ústredného 28

orgánu štátnej správy. Pre zabezpečovanie a koordináciu úloh v povodňovej ochrane je zriadený pri ministerstve a Ústrednej povodňovej komisii povodňový dispečing s príslušným technickým a materiálovým vybavením. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. ako správca vodohospodársky významných a drobných vodných tokov zabezpečuje komplex úloh ochrany pred povodňami , ktorá je organizovaná na báze hydrologických povodí. Štyri odštepné závody SVP – OZ Bratislava, OZ Piešťany, OZ Banská Bystrica a OZ Košice spravujú a riadia ucelené hydrologické celky cez svoje nižšie organizačné zložky – závody. Tento spôsob riadenia umožňuje pri povodňovej aktivite rýchle sústrediť a presunúť kapacity na zabezpečovacie práce do najviac postihnutých oblastí. Jednotný podnikový dispečing s centrálnym pracoviskom povodňovej a havarijnej služby je zriadený na podnikovom riaditeľstve SVP v Banskej Štiavnici, dispečerské pracoviská sú na všetkých odštepných závodoch a závodoch povodí. Počas povodňovej aktivity prechádzajú tieto pracoviská do režimu povodňového dispečingu s nepretržitou prevádzkou. Jednotný dispečing SVP, š.p. najmä počas rozsiahlejších povodňových situácií, zabezpečuje koordinovaný výkon zabezpečovacích prác v rozsahu celej Slovenskej republiky a úzko spolupracuje s povodňovými orgánmi. Podáva aktuálne informácie, navrhuje a predkladá opatrenia pre orgány povodňovej ochrany.

Graf 2: Organizačná schéma protipovodňovej ochrany Slovenska. Zdroj: www.svp.sk. Vzhľadom na rozsah povodňových škôd a ich následkov sa povodňovou situáciou zaoberala Národná rada SR a Vláda SR, ktorá svojim uznesením č.31 zo dňa 19.1.2000 schválila „Program 29

protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010“. Tento obsahuje celý komplex krátkodobých, strednodobých a dlhodobých protipovodňových opatrení, vrátane súboru vedeckotechnických projektov a zdokonalenia povodňového varovného a predpovedného systému SR (POVAPSYS). Ciele „Programu ...“ pre oblasť vodného hospodárstva sú: • • • • • •

znižovanie povodňových prietokov zvyšovaním retencie v povodí zadržiavanie špičiek povodňových vĺn v retenčných priestoroch nádrží a poldrov a reaktiváciou zátopových plôch zabezpečovanie potrebnej prietokovej kapacity koryta a kde je to možné, zväčšenie retenčného priestoru nádrže znižovanie odtokovej rýchlosti renaturalizáciou pôvodných korýt budovanie ochranných hrádzí včasná hlásna a predpovedná služba.

SVP, š.p. napĺňa „Program...“ najmä skupinou stavieb projektu „Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 – 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia“. Projekt rieši situácie v najexponovanejších územiach SR, vrátane Východoslovenskej nížiny. Z vykonaného hodnotenia realizácie opatrení (Abaffy 2003, 2004) vyplynulo, že dostupné finančné zdroje zo štátneho rozpočtu nepostačujú na realizáciu aktivít obsiahnutých v „Programe...“. Zo súčasného stavu zabezpečovania protipovodňovej ochrany vyplýva, že táto je riešená a zabezpečovaná len podľa akútnosti problémov v jednotlivých povodiach a úsekoch tokov. Nie je riešená koncepčne so zohľadnením všetkých aspektov vplývajúcich na povodeň v danom povodí, pričom mnohé navrhované a realizované opatrenia by mali vychádzať z výsledkov riešených výskumných prác – VTP. V rámci „Programu...“ sa počítalo s riešením súboru VTP. Keďže finančné prostriedky na ich riešenie neboli zabezpečené, bola v roku 2000 vypracovaná len Správa pre úvodnú oponentúru s členením: I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX.

hydrologicko – klimatické aspekty povodí zrážkovo – odtokový proces a návrhové veličiny priestorová štruktúra povodí, identifikácia rizikových oblastí a faktorov interakcia povrchových, pôdnych a podzemných vôd pri povodniach stupne rizika vzniku povodňovej vlny a následky povodní v rámci poľnohospodárskeho fondu, lesníckeho fondu, vodohospodárskeho fondu a intravilánu návrh opatrení na minimalizáciu dopadov povodní povodňová situácia v tokoch a technické opatrenia úloha nádrží a priehrad pri ochrane pred povodňami koordinácia vedecko – technických projektov.

V Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p., bol vypracovaný systém máp území ohrozených povodňami, ktorý vychádza z platnej legislatívy SR a doplňuje povinné druhy máp o druhy umožňujúce zdokonaliť celý systém manažmentu povodňových rizík. Tento navrhnutý systém obsahuje nasledovné druhy máp: mapa inundačného územia, mapa potenciálnej zóny inundačného územia,

30

mapa povodňového rizika, mapa priebehu záplavy inundačného územia, mapy nebezpečenstva a potenciálnych následkov povodní, mapa historickej povodne a mapa prielomovej vlny. 2 GIS Súčasťou databáz Informačného systému o životnom prostredí SR (ISŽP), ktorého prevádzku zabezpečujú organizácie rezoru MŽP SR, sú informácie prezentované v Informačnom systéme o území (ISÚ) a jeho praktických výstupov vo forme Centrálneho Geografického Systému (CGS) na stránke http://isu.enviroportal.sk. Hlavnou náplňou projektu je systematická tvorba, sprostredkovanie, využívanie a poskytovanie digitálnych informácií spracovaných v prostredí geografického informačného systému (GIS). Tieto informácie sú potrebné pre potreby úloh, projektov, materiálov podporujúcich územné plánovanie, podporu krízového manažmentu, rozvoj územia ako aj úloh akou je napr. Integrovaný manažment povodí (IMP), Integrovaný manažment krajiny (IMK) a pod. Geopriestorové údaje poskytované prostredníctvom ISÚ poskytujú informácie z rôznych území. Na základe súčasnej situácie v rámci dostupnosti geopriestorových údajov bola ako základná mierková úroveň pre účely ISÚ zvolená mierka 1.50 000 s pokrytím územia celej SR. Zoznam disponibilných datasetov CGS/IMK obsahuje 144 tématických vrstiev týkajúcich sa digitálneho modelu reliéfu, klimatických, hydrologických, geologických pomerov územia, chemického zloženia vôd a pôd, krajinnej pokrývky, úprav povrchových tokov, vodohospodárskych objektov, chránených území a ochranných pásiem a i. Prístup ku geopriestorovým údajom je rozdelený podľa užívateľov do 2 základných skupín: 1.) Užívatelia z rezortu MŽP SR; 2.) Ostatní užívatelia. V blízkej budúcnosti je plánované sprevádzkovanie podpory technológie WFS, ktorá bude umožňovať užívateľom prístup k "ostrým" vektorovým geopriestorovým údajom. Tieto údaje sú využívané v rámci aktivít Slovenskej agentúry životného prostredia ako i ostatných organizácií rezortu MŽP SR s výhľadom i na medzirezortnú spoluprácu. Metainformačný systém rezortu pôdohospodárstva obsahuje i geografický informačný systém hlavných melioračných zariadení (objekty vybudovaných HMZ , odvodňovacie kanály, malé vodné toky, odvodňovacie a drenážne systémy, závlahové systémy), spracovaný a aktualizovaný štátnym podnikom Hydromeliorácie ( http://mis.mpsr.sk). Do digitálnej podoby je spracovaná i databáza mokradí SR, dokumentovaných Centrom mapovania mokradí SR pri ÚV SZOPK. ŠGÚDŠ v súčasnosti vytvára v rámci geologickej úlohy „Zostavovanie geologických máp pre potreby

Integrovaného

Manažmentu

Krajiny

“

GIS

pozostávajúci

z informačných

vrstiev

reprezentujúcich geomorfologické pomery (digitálny model reliéfu), hydrogeologické pomery, pedologickú charakteristiku a výskyt geodynamických javov, pokrývajúci celé územie Slovenska v mierke 1 : 50 000. 31

3 Minulé, súčasné a budúce nároky na vodu 3.1 Zásobovanie a spotreba vody V dôsledku nerovnomernej distribúcie zdrojov podzemnej vody na Slovensku, len 17% z ich celkového množstva sa nachádza na východnom Slovensku. Takmer všetky okresy východného Slovenska sú považované za deficitné z hľadiska požiadaviek na množstvo kvalitnej pitnej vody. Vývoj spotreby vody z podzemných zdrojov vykazuje od roku 1991 postupný pokles (v období 1989-2000 úbytok 36% v rámci Slovenska) v dôsledku transformácie centrálne riadenej ekonomiky štátu na trhovú (pokles produkcie, rast cien za odber vody). Pokles spotreby bol dokumentovaný aj v prípade vôd z povrchových zdrojov (v období 1989-2000 úbytok 57% v rámci Slovenska). Z hľadiska významnejšej tvorby a ochrany zdrojov podzemnej vody sa v regióne nachádza chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Vihorlat a zo Z časti zasahujú do neho CHVO Slovenský kras (Plešivecká planina a Planina Horného vrchu) a CHVO Horný tok Hnilca (podstatná časť Slovenského raja). V týchto oblastiach sa vytvárajú prirodzené akumulácie podzemných vôd a vodárensky sa tu využívajú významné zdroje podzemných vôd (pramene, vyvieračky). Dominantná časť regiónu však leží vo vodárensky výrazne deficitnom území a pre zásobovanie vodou sa využívajú vody aluviálnych náplavov tokov, resp. povrchová voda z vodárenských tokov a z vodárenských nádrží. Na území Prešovského kraja je určených 44 vodárenských tokov, ktoré sú ako zdroje vody už využívané, alebo môžu byť využívané v budúcnosti. V Košickom kraji je určených 31 vodárenských tokov a využívaných v súčasnosti je 6. Vzhľadom k nepriaznivým hydrogeologickým pomerom (flyšové súvrstvia) pre výskyt väčších akumulácií podzemných vôd, sú nielen pre zásobovanie vodou, ale aj pre úpravu odtokových pomerov sa pristupuje k budovaniu vodárenských nádrží. Priaznivé podmienky pre ich výstavbu sú v S časti regiónu (PSK) na horných úsekoch tokov Topľa, Ondava a Laborec, kde sa v súčasnosti vodárensky využívajú 3 vodné nádrže

- Veľká Domaša, Malá Domaša a Starina. V Košickom kraji sa pre

zásobovanie Košíc vodárensky využíva nádrž Bukovec. Nevýhodou vodárenského využívania vodných nádrží je potreba trvalej viacstupňovej úpravy vody na pitnú, čo si vyžaduje značné ekonomické náklady a v konečnom dôsledku sa odráža v cenách vody pre spotrebiteľov. Z hľadiska súčasného stavu v zásobovaní pitnou vodou východné oblasti regiónu (Snina, Michalovce, Trebišov) disponujú významnými kapacitami zdrojov vody (vodná nádrž Starina a podzemné zdroje vody Slovenské Nové Mesto, Boťany, Lastomír, Popričný a iné) a vybudovanými prívodmi s dosahom do šiestich okresov. Centrálne oblasti regiónu (Košice, Prešov) sa vyznačujú najväčšími potrebami. Tieto oblasti sú prepojené hlavným prívodom z vodnej nádrže Starina a tým sú zdrojovo zabezpečené asi do roku 2007 - 2010. 32

Č. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 48 49 50 51 52 53 54 55

Názov vodárenského toku Javorinka Lipník Porad - Ľadový potok Veľký Šum Mlynica Hromadná voda Slavkovský potok Štiavnik Studený potok Kežmarská Biela voda, Zelený potok Lomnický potok Jakubianka Daňová - Kryštálový potok Udava Cirocha Barnov Čierny potok Hybkaňa Kamenica Suchý potok

Č. 69 70 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90

56 57 58 59 60 61 62

Zbojský potok Ráztoka Bystriansky potok Brusný potok Žiarovnica Syrový potok Ondava, Rusinec, Ladomirka, Zimný potok, Chotčianka, Kazimírsky potok Topľa Lysá Hermanovský potok Slaná Súľovský potok Rožňavský potok

91 92 93 94 95 96 97

Názov vodárenského toku Lepkavý potok Židlovský potok Hornád, Bystrá, Veľká Biela voda Holubnica Čierny potok Peklisko Smrdiace mláky Zimná Slovinský potok Poráčsky potok Stará voda Bystrý potok Smolník Veľký Hutný potok Hrelíkov potok Perlový potok Žakarovský potok Kojšovský potok Myslavský potok Torysa, Rovinný potok, Oľšavica, Škapová Ľutinka Veľký potok Pastevník Fričkovský potok Hrabovec Šebastovka, Šebastovník Sigordský potok

98 99 100 101 102 103

Svinický potok, Medvedí potok Bodva, Porča Piverský potok Zlatná Zábava, Hájny potok Ida

63 64 65 66 67 68

Tab.2: Zoznam vodárenských tokov východného Slovenska.

V podtatranskej oblasti (okr. Poprad, Kežmarok) sa zabezpečuje zásobovanie hlavne zo zdrojov podzemných vôd pri Liptovskej Tepličke, zo Spišskej Teplice, z Tatranskej Kotliny a iných. Kapacitne sú tieto oblasti zabezpečené aj pre budúcnosť. Zásobovanie v okrese Spišská Nová Ves a Levoča je bilančne pasívne, preto sa voda privádza do tejto oblasti z Popradského skupinového vodovodu. Oblasť Rožňavy (vrátane Revúcej z Banskobystrického kraja) je z hľadiska zdrojov vody vysoko aktívna i pre výhľadové zabezpečenie zásobovania.

33

3.2 Zmeny populácie a migračné pohyby ovplyvňujúce využívanie vody V posledných rokoch sa zastavil dlhotrvajúci rast populácie. Novým fenoménom na Slovensku sa stáva migrácia za prácou. Na rozdiel od značnej migrácie pred rokom 1960, keď ľudia opúšťali len vidiecke oblasti, v súčasnosti sú navyše na úkor veľkých miest osídľované sídla v ich blízkosti. Vidiecke osídlenie odľahlejších oblastí

- najmä v atraktívnom horskom prostredí - čoraz viac nadobúda

rekreačný charakter (chaty, chalupy). Súvisia s tým aj snahy o intenzívnejšie turisticko – rekreačné, resp. agroturistické využívanie územia. V regióne sú vodárensky využívané najmä povrchové vody a plytké podzemné vody, ktoré sú veľmi zraniteľné a ohrozené vypúšťanim znečistených odpadových vôd. Veľmi významnou je skutočnosť, že po našom začlenení sa do EÚ sa pre jednotlivé obce výrazne zvýšila možnosť čerpania finančných zdrojov EÚ na výstavbu vodovodov, kanalizácií a ČOV. Pre rozvoj východoslovenského regiónu sú dnes veľmi aktuálne snahy o výstavbu priemyselných zón a priemyselných parkov na uplatnenie rôznych investičných zámerov. Je zrejmé, že v prípadoch úspešného rozbehnutia výrobných aktivít dôjde k významnému zvýšeniu požiadaviek na spotrebu pitnej i úžitkovej (technologickej) vody. 3.3 Štúdie zamerané na budúcnosť v zásobovaní vodou Územie východného Slovenska je považované za deficitné z hľadiska požiadaviek na zásobovanie vodou. Vzhľadom na to, má z hľadiska územného plánovania mimoriadny význam ochrana záujmových území najmä pre výstavbu výhľadových vodohospodárskych diel. Z hľadiska ochrany, ale aj účelného využívania územia do doby realizácie sú v Prešovskom kraji pre vodárenské nádrže vyčlenené tri lokality - Tichý potok, Jakubany a Lukov. Na potrebu výstavby týchto nádrží existuje množstvo kontroverzných názorov, najmä v súvislosti s ochranou okolitého prírodného prostredia. Z tohto dôvodu boli vypracované viaceré štúdie, z ktorých dôležitá bola napr. štúdia MŽP SR o stave využívania súčasných vodných zdrojov vzhľadom na vývoj spotreby vody v budúcnosti. Komplexnému hydrogeologickému a bilančnému hodnoteniu boli podrobené všetky využívané vodné zdroje regiónu. O. i. štúdia poukázala na značné rezervy a nedostatky v ich racionálnom a efektívnom súčasnom využívaní vodárenskými spoločnosťami.

34

3.4 Podmienky výskytu hydrogeologických kolektorov Výskyt a priestorové rozšírenie hydrogeologických kolektorov na území Východného Slovenska je odrazom hlavne geologickej stavby územia. Hlavnými typmi hornín, ktoré budujú toto územie sú kvartérne sedimenty, neogénne sedimenty, neovulkanické horniny, paleogénne sedimenty, mezozoické sedimenty, paleozoické metamorfity a metamorfity kryštalinika. Miera schopnosti horninového prostredia akumulovať podzemnú vodu a umožňovať jej prúdenie sa hodnotí prostredníctvom prietočnosti hornín. Stupeň prietočnosti horninových telies možno kvantifikovať pomocou parametra – koeficienta prietočnosti T, ktorý vyjadruje objemový prietok vody zvodneným kolektorom jednotkovej šírky a zvodnenej hrúbky pri jednotkovou hydraulickom gradiente. Vo veľkých mierkach vyjadrujeme mieru prietočnosti v štyroch stupňoch: nízka

T < 1.10-4 m2.s-1

mierna

T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1

vysoká

T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1

veľmi vysoká

T = > 1.10-2 m2.s-1.

Hydrogeologická schéma územia Východoslovenského kraja je graficky zobrazená na obr.2. Na mapke sú šrafou rozlíšené litologické typy hlavných horninových typov a farbou rozlíšený stupeň ich prietočnosti. Najvýznamnejšími hydrogeologickými kolektormi, dosahujúcimi lokálne veľmi vysoký stupeň prietočnosti, hoci v prevahe vysoký stupeň prietočnosti, sú kvartérne fluviálne sedimenty – štrky a piesky. Vyznačujú sa medzizrnovým typom priepustnosti. Miestom ich najrozsiahlejšieho výskytu je Východoslovenská nížina, významné akumulácie tvoria na dolných úsekoch tokov najväčších riek územia. Ide o veľmi produktívne hydrogeologické kolektory, ktoré umožňujú využitie vody sústredenými odbermi regionálneho významu (skupinové vodovody). Veľmi významnými hydrogeologickými kolektormi sú i vápence a dolomity mezozoického veku, tvoriace známe krasové oblasti (Slovenský kras, Slovenský raj, Belianske Tatry, Galmus, Branisko, Muráňska planina...). Vyznačujú sa krasovo-puklinovým typom priepustnosti a v prevahe vysokým stupňom prietočnosti. Odvodňované sú vo významnej miere známymi krasovými vyvieračkami vysokej výdatnosti, z ktorých mnohé sú zachytené a vodárensky využívané i pre skupinové vodovody. Miernym až vysokým stupňom prietočnosti sa vyznačujú neogénne íly s polohami štrkov a pieskov a paleogénne pieskovce. Vrstvy štrkov a ílov tvoria hydrogeologické kolektory v nepriepustných íloch, charakterizované medzizrnovým typom priepustnosti. Významné rozšírenie majú hlavne v Košickej kotline a Východoslovenskej nížine. Pomocou vrtov z nich možno odoberať podzemnú vodu v množstvách niekoľko l/s na jeden vrt. Paleogénne pieskovce sú rozšírené hlavne v Levočských vrchoch, kde dosahujú miernu prietočnosť a v Ondavskej vrchovine, kde dosahujú vysokú 35

prietočnosť. Sú charakterizované puklinovým typom prietočnosti, zachytením prameňov a vrtmi možno získať odberné objekty produkujúce zväčša niekoľko l/s podzemnej vody. Miernu prietočnosť dosahujú neovulkanické horniny (budujúce pohoria Slanské vrchy a Vihorlat), paleogénny flyš tvorený striedaním vrstiev pieskovcov a ílovcov, zlepence paleogénneho i paleozoického veku, pestré vápence a kremence mezozoika. U uvedených litologických typov prevláda puklinový typ priepustnosti, len v prípade neovulkanických hornín je významne zastúpený i medzizrnový typ viazaný na vulkanosedimentárne horniny. Zachytené zdroje dosahujú výdatnosť v desatinách až prvých l/s len veľmi zriedkavo nad 5 l/s, čo umožňuje v prevahe lokálne prípadne individuálne zásobovanie. Nízku až miernu prietočnosť majú paleogénne ílovce a mezozoické i paleozoické bridlice, všetky s puklinovým typom priepustnosti. Nízka prietočnosť a puklinový typ priepustnosti charakterizuje mezozoické slieňovce a slienité vápence, hlbinné vyvreliny (hlavne granitoidy, granity, granodiority) a metamorfity paleozoika . Z vodárenského hľadiska sú málo významné, zachytené zdroje dosahujú výdatnosť v desatinách l/s, čo umožňuje v prevahe len individuálne zásobovanie. Štátna vodohospodárska bilancia (ŠVHB) hodnotí v časti podzemné vody vzťah medzi potenciálnymi možnosťami exploatácie podzemných vôd a ich vodohospodárskym, priemyselným a poľnohospodárskym využívaním. Základnou hodnotiacou jednotkou je hydrogeologický rajón. V súčasnosti je vo všetkých hydrogeologických rajónoch východného Slovenska konštatovaný dobrý bilančný stav. Na niektorých lokalitách boli v období rokov 2001-2002 zaznamenané významné poklesy odoberaných množstiev vôd. 4 Modelovanie zrážkovo-odtokových procesov vo vzťahu k lesným porastom Vplyv lesa na hydrologický režim vodných tokov je predmetom skúmania už od konca minulého storočia. Značný počet doterajších experimentov umožnil určitý stupeň generalizácie poznatkov vzťahu lesa a odtoku, všeobecne sa potvrdilo že lesy majú (Mráček, Krečmer 1975): • mimoriadnu schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu v odtoku t.j. retenčnú schopnosť • hromadiť zrážkovú vodu na rozsiahlom povrchu drevín, v pôdnej pokrývke a v samotnej pôde t.j. akumulačnú schopnosť • spomaľovať odtok vody premenou povrchového odtoku na odtok podzemný t.j. retardačnú funkciu.

36

V posledných rokoch bola v medzinárodnej vedeckej komunite zdôraznená potreba lepšieho pochopenia hydrologických procesov. Preferované boli oblasti ako štúdium hydrologických procesov v rôznych časových a priestorových mierkach, interakcie povrch - atmosféra, pochopenie vplyvu klimatických zmien na hydrologický cyklus a zásoby vody a.t.d. Ako jeden z hlavných predpokladov vývoja v tejto oblasti sa stala medzinárodná a interdisciplinárna kooperácia. Hlavné slovenské výskumné programy v hydrológii od roku 1999 do 2002 sú zamerané na interakcie pôda-vodarastlinstvo-atmosféra, procesy regulujúce odtok, kvalita vody a vplyv využitia krajiny na odtok, morfológia riek a transport sedimentov, prúdenie podzemných vôd a ich režim, regionalizácia a mapovanie, extrémne udalosti, vplyv klimatických zmien na hydrologické procesy a manažment vodných zdrojov. (Szolgay 2003). Výskum transportu vody, iónov a energie v systéme pôda-vodarastliny-atmosféra bol čiastočne zameraný na kvantifikáciu komponentov vodnej bilancie v nenasýtenej zóne nížinného lesného ekosystému (Šútor et al.2002). Zmena vzťahu spoločnosti k životnému prostrediu a potreba integrovaného manažmentu povodí si vynútila podporu procesne orientovaného výskumu v hydrológii, čím sa poznatky o o tvorbe odtoku na svahoch v malých povodiach v posledných štyroch desaťročiach značne prehĺbili. Matematické modelovanie odtoku sa priklonilo k priestorovo diferencovanému napodobňovaniu procesov pohybu vody v povodí. Integrujú sa teoretické a experimentálne hydrologické postupy a výsledky iných disciplín, ako je hydrometeorológia, hydrológia, hydrogeológia a geoinformatika do komplexných matematických modelov procesov v povodí. Tieto modely, nazývané aj modely s priestorovo rozčlenenými parametrami, sú založené na riešení čiastkových diferenciálnych rovníc (Hlavčová et al.2001) Pri takýchto modeloch sa vyjadruje priestorová variabilita fyzicko-geografických charakteristík povodia pomocou malých homogénnych priestorových jednotiek – gridov a v ich sieti sa numerickými metódami riešia diferenciálne rovnice. Praktická použiteľnosť takýchto modelov je niekedy limitovaná nedostatočnou kvalitou vstupných údajov, neadekvátnosťou rovníc pre rozmanité podmienky tvorby odtoku a problémami so stabilitou a konvergenciou numerických schém. Ako kompromis sa zavádzajú modely s tzv.polorozčlenenými parametrami, ktoré zjednodušujú reprezentáciu priestorovej variability prostredia sústredením sa na dominantné mechanizmy generovania odtoku a používaním väčších homogénnych priestorových jednotiek. Určujúcimi faktormi výsledného odtokového množstva z povodia a jeho časových zmien sú najmä (Minďáš a kol. 1998): •

geomorfologická charakteristika reliéfu

•

hydrogeologické pomery povodia

•

meteorologické podmienky

•

vodná bilancia lesných porastov

•

celková lesnatosť povodia a štruktúra nelesnej krajiny. 37

Rozhodujúcimi procesmi, ktoré v konečnom dôsledku určujú, akú úlohu bude les zohrávať v hydrologickom režime krajiny, sú predovšetkým evapotranspirácia a infiltrácia zrážkovej vody. Evapotranspirácia lesných ekosystémov zahŕňa tri dôležité zložky: intercepčný výpar (výpar zachytenej zrážkovej vody na povrchu tiel rastlín), výpar z pôdy a transpirácia (výdaj vody rastlinami prevažne cez prieduchy listov a ihlíc). Intercepčný tzv. neproduktívny výpar má odlišný priebeh v rôznych nadmorských výškach a má podobný charakter ako výpar z voľnej hladiny. Je determinovaný vonkajšími meteorologickými činiteľmi, ale i charakterom korunovej vrstvy lesného porastu resp. lesného porastu ako celku. Významným prvkom je napr. i stekanie zrážkovej vody po kmeni stromov, keď pre buk Kantor (1981) uvádza hodnotu stoku po kmeni vo vegetačnom období 19,9% zo zrážok voľnej plochy, zatiaľ čo pre smrek len 1,4%. Transpirácia lesných porastov predstavuje vo vegetačnom období podstatnú časť z celkovej evapotranspirácie. Podľa údajov o transpirácii porastov európskych drevín sumarizovaných Brechtelom a Lenhardtom (in Kantor, 1989) sa ročné hodnoty transpirácie v bukových porastoch pohybujú v rozpätí 290-497 mm (v priemere 313 mm za rok) a v smrekových porastoch 100 - 516 mm (v priemere 286 mm za rok). Na základe meraných hodnôt transpitačného prúdu na lokalite Poľana- Hukavský grúň bola zistená aktuálna transpirácia bukového porastu 285 mm za vegetačné obdobie pri zrážkovom úhrne 735 mm, čo je 35% z úhrnu zrážok (Střelcová - Minďáš 2000). Infiltrácia zrážkovej vody do lesných pôd je ovplyvňovaná jednak intenzitou a dĺžkou trvania zrážok, jednak charakterom pôdneho prostredia, najmä zrnitostným zložením pôdy a aktuálnym vlhkostným stavom. Keďže priepustnosť pôdy sa mení v závislosti od jej aktuálneho vlhkostného nasýtenia, vykazujú experimentálne merané hodnoty i na jednom stanovišti značný rozptyl. Podľa výsledkov merania Kantora (1984) z obdobia 1977-1981 sa hodnoty vertikálneho priesaku vody v hĺbke 70 cm pohybovali v rozmedzí 22,9-51,6% zrážok z voľnej plochy pre smrekový porast a 33,9-65% zrážok z voľnej plochy pre bukový porast. Na intenzitu povrchového odtoku v lese vplýva celkový úhrn aj intenzita zrážok, sklon a expozícia svahu, drevinové zloženie, vek a štruktúra lesného porastu i typ bylinnej vrstvy, hrúbka a forma nadložného i pôdneho humusu, ale i priepustnosť pôdy i stupeň jej premrznutia čo rozhoduje o infiltrácii (Midriak 1992). V lesných porastoch ihličnatých drevín na Slovensku (smrek, jedľa, borovica, smrekovec) predstavuje povrchový odtok od 22 do 782 (priemerne 255) l.ha-1 za deň čo je 0,07-2,52% (priemerne 0,99%) z množstva zrážok dopadnutých na plochu bez lesného porastu. V porastoch listnatých drevín (buk, dub, hrab) na Slovensku povrchovo odteká 341080 (priemerne 323) l.ha-1.deň-1 t.j. 0,14-5,03 % (priemerne 1,52%) zo zrážok na voľnej ploche (Midriak 1992). Na stredohorskej lokalite Poľana- Hukavský grúň bol zistený sumárny podiel povrchového a podzemného odtoku na celkových zrážkach 930 mm = 100% pre bukový porast 363 mm = 39% a pre smrekový porast 316 mm = 34%.

38

Na základe dlhých časových radov experimentálnych pozorovaní v Orlických horách a v Beskydách (Česká republika) a analýzou mnohých zahraničních studií možno s vysokou mierou pravdepodobnosti považovať za preukázané nasledovné základné poznatky o úlohe lesov v tvorbe odtoku zo zrážok (Kantor – Šach 2002): •

Povrchový odtok a následná pôdna erózia sú v lesných porastoch celkom zanedbateľné. Toto konštatovanie platí nielen pre prirodzené lesy, ale i pre lesy hospodárske. Dokonca i na holoruboch nie sú erózne procesy (s výnimkou balvanitých lokalít) dôsledkom samotného vyrúbania stromov, ale sú vždy prejavom zle organizovaného nasadenia a pohybu ťažkých mechanizačných prostriedkov a ďalších činností človeka. Absencia povrchového odtoku v lese (ktorý tu okrem vysokej vsakovacej schopnosti pôdneho substrátu eliminuje i sústava vodných ciest vytváraných v lesnej pôde koreňmi stromov, živočíchmi a.i.), oproti jeho častému výskytu na poľnohospodársky obhospodarovaných pozemkoch, je tak prvým a veľmi významným predpokladom tlmenia povodní v krajine.

•

Z pohľadu

ekologickej

stability

i

trvalosti

a

bezpečnosti

produkcie

je

jednou

z nezpochybniteľných priorit lesného hospodárstva premena smrekových monokultúr na zmiešané porasty. Výsledky výskumu ale celkom jednoznačne preukázali, že zvýšený podiel listnáčov nezníži nebezpečenstvo povodní. Listnaté dreviny sú totiž vzhľadom k bezlistému stavu v mimovegetačných obdobiach i menšej biomase asimilačních orgánov schopné zadržať a odčerpať menej zrážkovej vody než dreviny ihličnaté (najmä smrek). •

Stredohorské a horské lesy (na rozdiel od všetkých nelesných ekosystémov) tlmia veľmi ľahko prívalové zrážky o sile do 50 mm. Súvislé zrážky o veľkosti do 100 mm sa už prejavia na celkovej výške odtoku vody z lesa, ale z pohľadu vodohospodárskej účinnosti sú ešte prijateľné. Za kritickoú hranicu pre účinné tlmenie povodní lesom možno považovať hranicu 150 až 200 mm súvislých zrážok. Pri tomto úhrne je už lesná pôda vždy celkom nasýtená vodou vrátane zaplnenia prehlbín ako na pôdnom povrchu, tak v horninovom podloží. Potom

nastáva

nekontrolovaný a spontánny odtok vody celým pôdnym profilom, vystupujúci často i na povrch pôdy, a to bez ohľadu na druhovú skladbu alebo spôsoby obhospodárovania. Inými slovami, i teleso lesnej pôdy má podobne, ako technická zariadenia - priehradné nádrže, svoje kapacitné možnosti, ktoré nemožno prekročiť.

39

Z hľadiska hodnotenia vplyvu lesov na evapotranspiráciu a bilanciu vody v povodí bolo konštatované (Novák 2001): •

Úhrny evapotranspirácie lesa, ktoré sú o 10-15% vyššie ako z porastov nízkej vegetácie, sú spôsobené predovšetkým vyparovaním intercepčne zachytenej vody. V dôsledku vysokej intercepcie lesov sa znižuje množstvo vody, ktoré sa dostane do pôdy. Časť zrážok ktorá dopadla na povrch pôdnej vrstvu má vytvorené priaznivé podmienky na

infiltráciu, vďaka priaznivej štruktúre pôdy. Z hľadiska posudzovania účinku lesov na transformáciu zrážok do povrchového odtoku, je potrebné rozlíšiť dva prípady (Minďáš et al.2001): 1) hodnotenie vplyvu lesa na celkovú vodnosť povrchových tokov, 2) hodnotenie vplyvu lesa z hľadiska jeho protipovodňovej účinnosti. Napriek mnohým a často rozporným výsledkom štúdia vplyvu lesa na odtok vody je nesporné, že lesy síce nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, môžu však výrazným spôsobom zmierniť ich priebeh (Minďáš et al.2001). Extrémny vodný stav na bystrine s lesnatým povodím, aký je tam pravdepodobný raz za 100 rokov, možno očakávať v bezlesnom povodí každých 16 rokov (Mráček - Krečmer 1975). Zo zovšeobecňujúcich poznatkov o vplyve celkovej lesnatosti povodia (Valtýni 1986) vyplýva, že najvýraznejšie je ovplyvnený maximálny špecifický odtok vo flyšových oblastiach, kde sa aj malý pokles v lesnatosti odrazí vo výraznom zvýšení maximálnych odtokových množstiev a ich rozkolísanosti. Najmenej je odtok ovplyvnený zmenou lesnatosti v povodiach na karbonátových horninách, kde je účinok zmeny lesnatosti na odtok približne polovičný ako vo flyši. Vplyv lesa na vodnosť povrchových tokov v obdobiach nízkych a stredných stavov nie je preskúmaný. Celková retenčná kapacita povodí s lesným porastom na Slovensku sa odhaduje na 45-70 mm, v prípade 100%-tnej lesnatosti. Pokles retenčnej kapacity s klesajúcim percentom lesnatosti klesá spočiatku pomalšie, pod hranicou 50-60% lesnatosti je oveľa výraznejší. 5 Zaťaženie územia stresovými faktormi 5.1 Geodynamické javy Geodynamické javy sa v záujmovom území sústreďujú do vysokohorských oblastí, flyšového pásma, okrajov neovulkanitov a do vnútrokarpatských kotlín. V regióne jadrových pohorí vo vysokých jadrových pohoriach (Vysoké Tatry) patria k najčastejším geodynamickým procesom zvetrávanie, erózia a rôzne druhy svahových procesov (mury, kamenité a lavínové prúdy, skalné zrútenia i zosuvy). V jadrových stredohoriach (Slovenské rudohorie) tektonické výzdvihy a hĺbková erózia tokov nie je až taká intenzívna, preto svahové gravitačné pohyby nie sú rozvinuté v takej miere ako vo vysokých pohoriach, prejavujú sa tu hlavne pohyby svahových pokryvov a zvetraného podkladu. Osobitý typ svahových deformácií je rozšírený na okrajoch 40

vápencových tabúľ (Muránska, Plešivecká planina). Okrem svahových pohybov v jadrových stredohoriach majú najväčší význam krasové javy a svahová erózia. Výmoľová erózia nie je typickým javom jadrových stredohorí. V regióne karpatského flyšu v oblasti flyšových hornatín je z geodynamických javov najvýznamnejšie hlboké zvetrávanie , svahová erózia a svahové pohyby. V oblasti flyšových hornatín je široko rozvinutá plošná svahová erózia, ktorá spolu s náhlymi zmenami nasýtenia hornín vodou podmieňuje intenzívny rozvoj plošných a prúdových zosuvov. Malá priepustnosť podkladu spôsobuje, že väčšina zrážkových vôd rýchle odteká najmä tam, kde pôvodne súvislý lesný porast bol porušený. Najintenzívnejší je rozvoj výmoľov v odlesnených a poľnohospodársky využívaných vrchovinách a znížených podhoriach hornatín, kde pre ňu veľmi priaznivé podmienky vytvárajú svahové hliny veľkých hrúbok a elúvia na prevažne ílovcovo-slieňovcových komplexoch málo priepustného podkladu, ako aj intenzívne zrážky a dynamický povrchový odtok pri topení snehovej pokrývky. Najtypickejším procesom v tejto oblasti sú však svahové pohyby. V oblasti flyšových vrchovín sa sústreďuje najväčšia časť plochy zaregistrovaných svahových deformácií, pretože je tu komplexný súhrn optimálnych podmienok na uplatnenie zosuvotvorných faktorov (vlastnosti hornín, reliéf, usporiadanie riečnej siete, intenzívna zrážková činnosť). Veľmi dôležitým

a spravidla trvale pôsobiacim faktorom pri vzniku zosuvov je erózia tokov, bočné

podomieľanie svahov a výmoľová erózia. Okrem prirodzených faktorov, dôležitú úlohu pri znižovaní stability má v týchto podmienkách aj činnosť človeka, najmä nevhodné zásahy pri stavbe komunikácií. Z významnejších

geodynamických procesov sa v oblasti vulkanických hornatín uplatňujú

gravitačné svahové pohyby a deformácie najrozmanitejších typov - hlbokého i povrchového plazenia, skalných zrútení, plošných i prúdových zosuvov, ako aj stiekanie zemných a kamenitých prúdov. V centrálnej časti neovulkanických pohorí sú deformácie zriedkavé. Podstatná časť zosunov sa viaže na okraje vulkanických pohorí (Slanské vrchy, Vihorlat), kde vulkanické horniny ležia na bridličnatých súvrstviach paleogénu a slabo spevnených súvrstviach neogénu. Väčšina geodynamických javov sa koncentruje do vnútrohorských kotlín s morfológiou stredných a vyšších pahorkatín. Zosuvy sa vytvárajú na svahoch najmä vďaka intenzívnej hĺbkovej a bočnej erózií vodných tokov. veľmi priaznivé podmienky pre vznik zosuvov sú tu predovšetkým na rozhraní komplexov s rôznymi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami. Prevládajúcim typom svahových pohybov vo vnútrohorských kotlinách sú plošné a prúdové zosuvy na svahoch pahorkatín, prípadne hlbšie zosuvy po rotačných šmykových plochách (v molasových neogénnych sedimentoch), vyvolávané najmä bočnou eróziou riek. Veľmi typickým znakom pre pokryvné útvary v kotlinách je nahromadenie 41

soliflukčných delúvií náchylných na zosúvanie. Osobitým typom zosuvov sú plazivé pohyby rozlámaných travertínových kúp (Dreveník). Veľmi časté sú zosuvy umele vyvolané podrezaním svahov a podomieľaním vodných nádrží. Intenzívnou svahovou eróziou sú postihnuté kotlinové pahorkatiny. V nížinných oblastiach k najrozšírenejším geodynamickým procesom patrí výmoľová erózia, bočná erózia tokov a premiestňovanie ich korýt, previevanie pieskov, sufózia, objemové zmeny ílovitých zemín. V rovinách vnútrokarpatských nížin bráni intenzívnejšiemu rozvoju výmoľovej erózie predovšetkým zarovnaný reliéf, ale v nížinných pahorkatinách je pomerne silne rozvinutá. V boji proti výmoľovej erózii je potrebné sa zameriavať najmä na opatrenia znemožňujúce sústredený povrchový svahový odtok (obnovenie vegetačného krytu, likvidáciu eróznych i umelých rýh už v počiatočnom štádiu, úpravu poľných ciest, technické úpravy a hradenie na zabránenie hĺbkovej a bočnej erózie atď.). Často sa tu stretávame s rušivou akumulačnou činnosťou vetra. Nedoceňuje sa oživenie procesov previevania

pieskov

nedomyslenými

agrotechnickými

a stavebnými

zásahmi.

Odlesňovanie

a odstraňovanie vegetačného pokryvu, ale aj hlboká orba plytkých pôd na viatych pieskoch môže vyvolať proces deflácie a zavievania úrodných polí (Východoslovenská nížina). Svahové pohyby sú najvýznamnejším geodynamickým javom ovplyvňujúcim optimálne využívanie územia a prevádzku technických diel. Vznikajú alebo sa aktivizujú prirodzene (zvyčajne pri zrážkových anomáliach) alebo ako dôsledok technickej činnosti človeka. Pre získavanie komplexných informácií o výskyte zosuvov sa na báze dát Geofondu registrujú svahové pohyby, ktoré sa stále dopĺňajú, v súčasnosti sa rieši i celoplošný monitoring zosuvov vo vybraných lokalitách a bol zostavený Atlas máp stability svahov v mierke 1 : 50 000. Zosuvné územia v záujmovom území sú najmä vo flyšových kotlinách, vnútrohorských depresiách a na okrajoch neovulkanických pohorí (obr.č.3), čo predstavuje podstatnú časť východného Slovenska. Zosuvy v týchto územiach porušujú lesný porast, poľnohospodársku pôdu, lúky a pastviny, ohrozujú železnice a cesty ale i rozvoj niektorých miest a obcí. Stabilita svahov je limitujúcim faktorom optimálneho využívania krajiny. Miera poznania výskytu a zákonitostí vzniku zosuvov umožňujú ich prognózovanie, pretože

90 % zosuvov v súčasnosti vzniká reaktiváciou starých,

potenciálnych

zosuvov ako dôsledok negatívnej antropogénnej činnosti, ktoré vyvolávajú priamo technické práce a inžinierske diela ale i následné faktory ako sú zmeny režimu podzemných a povrchových vôd, odlesnenie územia, zhoršenie odtokových pomerov povrchových a podzemných vôd a pod. Prítomnosť a pôsobenie podzemnej vody na horninové prostredie má podstatný vplyv na vznik, vlastnosti a stabilitu zosuvov. Významom hydrogeologických pomerov vo výskume a prieskume zosuvov sa v rámci monitoringu zosuvov Slovenskej republiky začali zaoberať pracovníci ŠGÚDŠ 42

(Scherer 1999, 2000). Výskum zosuvov potvrdil, že na základe objasnenia obehu a režimu podzemnej vody možno lepšie pochopiť vplyv podzemnej vody na inžinierskogeologické vlastnosti zosuvného územia, následne navrhnúť spôsob sledovania stability zosuvov a v prípade potreby navrhnúť optimálny spôsob sanácie. Z týchto dôvodov by bolo potrebné už pri prieskume, resp. sanácii každého zosuvu poznať veľkosť, sklon a tvar infiltračného územia, ktoré podmieňujú vlastnosti zosuvného procesu. Význam hydrogeologických pomerov pri riešení predchádzania resp. sanácii svahových pohybov je všeobecne známy, pretože ich poznanie umožňuje efektívnejšie využívanie krajiny a ekonomicky menej náročné sanačné práce. Z týchto dôvodov by sa tejto problematike malo venovať v budúcnosti viac priestoru i v tejto oblasti Slovenska. Za relevantné faktory odrážajúce priaznivé podmienky pre vznik zosuvov je možné na základe doterajších skúseností s danou problematikou považovať geologickú stavbu (litológiu, seizmickotektonické a štruktúrne pomery), geomorfologické pomery a charakter georeliéfu (morfometrické charakteristiky, najmä sklon svahu), hydrologicko-klimatické a s nimi súvisiace hydrogeologické pomery územia ako aj antropogénne faktory reprezentované krajinnou štruktúrou a súčasným využitím krajiny. Je všeobecne známe, že veľmi významným (ak nie najvýznamnejším) faktorom podmieňujúcim aktiváciu zosuvov sú výdatné zrážky podmieňujúce rýchle nasýtenie svahových sedimentov vodou. Preto ako stabilizačný faktor v územiach s prírodným potenciálom pre vznik zosuvov bude pôsobiť taký typ využitia krajiny, ktorý do určitej miery tlmí množstvo infiltrovanej zrážkovej vody v zrážkovo bohatých obdobiach. Z tohto pohľadu môže byť zalesnenie územia významným stabilizačným prvkom. Vizuálnym štúdiom distribúcie výskytu registrovaných svahových zosuvov na podklade typu využitia krajiny (obr.4,5) zistíme, že väčšina výskytov zosuvov sa koncentruje mimo zalesnených častí územia, zvlášť na plochách poľnohospodársky využívaných. Je to charakteristické zvlášť pre územia budované flyšovými horninami a neogénnymi molasovými sedimentami. Naopak, v oblastiach neovulkanických pohorí (Vihorlat, Slanské vrchy) sú zosuvy časté i v zalesnených územiach. Deformačné procesy horninového prostredia (najmä havarijné zosuvy) sa vyskytovali v nasledovných oblastiach: •

v oblasti tvorenej kryštalinikom a mezozoikom. Vo vysokých pohoriach a v strednohoriach ide prevažne o gravitačné pohyby svahov a svahové poruchy metamorfitov, vo vápencoch a dolomitoch prevládajú poruchy blokového typu

•

v oblasti Karpatského flyša sa vyskytujú hlavne poruchy blokového typu a skalné zosuvy

•

v oblasti neovulkanických pohorí sa jedná hlavne o frontálne zosuvy a zemné prúdy.

43

Od roku 1993 sa v rámci štátneho monitorovacieho systému geologických faktorov rieši i monitorovanie svahových pohybov na vybraných lokalitách Slovenska. Úloha v niektorých základných aspektoch nadväzuje na predchádzajúci, časovo i frekvenčne ohraničený monitoring stavu viacerých známych zosuvných lokalít na Slovensku. Súbor pozorovaných lokalít predstavuje dynamický systém, v ktorom - v závislosti od celospoločenských (predovšetkým ekonomických) požiadaviek - pribúdajú nové, aktuálne lokality a frekvencia monitorovania niektorých pôvodných lokalít sa zmenšuje, alebo ich pozorovanie sa uzatvára. Základné rozdelenie monitorovaných lokalít je založené na type svahových pohybov, t. j. ide o lokality s pohybmi zo skupiny zosúvania, plazenia, a o skupinu monitorovania stability skalných zárezov komunikácií. Pri skupine zosúvania sú lokality kategóriách podľa ich celospoločenskej dôležitosti. Zo zaradenia lokalít do jednotlivých skupín vyplýva rozsah, podrobnosť a frekvencia monitorovacích aktivít. Skupina zosúvania a) Celospoločenský najvýznamnejšie lokality. Do tejto skupiny zaraďujeme zosuny, ktorých monitoring má najväčší celospoločenský význam, t. j. tie, ktoré aktívne ohrozujú dôležité objekty technosféry. V posudzovanom území sa takéto lokality nenachádzajú. Nepriamy dopad na región môže spôsobiť zosuv v Okoličnom, ktorý je v bezprostrednom kontakte s dôležitou železničnou traťou v úseku Žilina – Košice. b) Významné lokality. Lokality zaradené do tejto skupiny sa monitorujú v súvislosti s možnosťou aktivizácie a rozšírenia zosuvných javov, ohrozujúcich existujúce (alebo projektované) technické diela. Podľa stavu a momentálnej celospoločenskej dôležitosti možno lokality z tejto skupiny preradiť do prvej (alebo i tretej) skupiny významnosti. K týmto lokalitám zaraďujeme na území regiónu zosuv vo Finticiach, ktorý okrem ohrozenia cesty porušil i trasu plynovodu. Periodicky zosuvmi je ohrozovaná veľká časť obce Slanec. c) Monitorované lokality, ktorých význam v súčasnosti poklesol sa momentálne nenachádzajú na sledovanom území. Skupina plazenia Plazivé pohyby blokov skalných hornín zvyčajne bezprostredne neohrozujú objekty technosféry, môžu však predstavovať potenciálne nebezpečenstvo z dlhodobého hľadiska (zvlášť v súvislosti s projektmi rozsiahlych stavebných diel pri súčasnom zohľadnení ich životnosti). Poznatky z monitoringu plazivých pohybov prispievajú i ku kvantifikácii predstáv o intenzite recentného výzdvihu pohorí, alebo ich častí. Tento typ pohybov je na území regiónu monitorovaný na južnom, východnom a západnom okraji pohoria Slanské vrchy na lokalitách Veľká Izra , Sokol a Košický Klečenov . 44

Skalné zárezy komunikácií Pre monitorovanie boli vybrané potenciálne nestabilné úseky zárezov cestných komunikácií, odkryté v rôznych typoch hornín. V horninovom prostredí flyšoidného charakteru sa nachádza lokalita Demjata. V rámci monitorovania geodynamických javov prebieha aj monitoring eróznych procesov na lokalitách Plaveč (Spišsko–šarišské medzihorie) a Varhaňovce (Prešovská kotlina). Najintenzívnejší vývoj eróznych rýh bol zaznamenaný na lokalite Plaveč, nachádzajúcej sa vo flyšových horninách Spišsko–šarišského medzihoria. Na tejto lokalite sa za 43-ročné monitorované obdobie celková plocha eróznych rýh zväčšila v priemere o 1,3 % za rok, čo v absolútnych číslach znamená zväčšenie plochy rýh o 0,246 km². Lokality Lipovník, Starina, Demjata sú zaradené do celoslovenského monitoringu procesov zvetrávania odkrytých hornín spôsobené procesmi zvetrávania a následným odnosom materiálu. Každoročne jarné záplavy a letné prietrže mračien vyvolávajú desiatky zosuvov, ktoré bezprostredne poškodzujú komunikácie a v niektorých prípadoch ohrozujú i zastavané oblasti, či líniové stavby. Len v roku 2006 boli v regióne zaznamenané zosuvy v obci Ždiar nad štátnou cestou, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rodinných domov. Zosuv pôdy na miestnu komunikáciu bol zaznamenaný i v obciach Vlková a Vrbov. Intenzívne dažde spôsobili zosuvy pôd a vozoviek i na ceste z Herlian do Banského, kde takmer 10 metrový úsek poklesol o 1 m. Dažde spôsobili zosuv vozovky do toku rieky Hnilec na úseku cesty

v smere Gelnica Prakovce

a v Parchovanoch, kde sa v

bezprostrednej blízkosti cesty sa zosunul svah v dĺžke 50 metrov. V smere medzi Vyšným Slavkovom a Spišským Podhradím ohrozoval zosuv cestu. Slovenská správa ciest v súčasnosti musí realizovať sanovanie zosuvov na komunikáciách I/50 Dargov, I/18 Bertotovce, I/67 Tatranská Kotlina – Ždiar, I/73 Kuková, I/77 Podolinec. Likvidácia zosuvov si vyžaduje značné finančné prostriedky i zo štátnych rezerv. Pre ilustráciu uvádzame prehľad niektorých zaznamenaných udalostí: Zosuvy pôdy v mestských častiach mesta Košice – Vyšné Opátske a Krásna nad Hornádom Rozsiahle svahové deformácie – zosuvy v Košickej kotline trvale ohrozujú majetok, ako aj ľudské zdravie a životy. Zosuvné pohyby sú najaktívnejšie v oblasti mestských častí mesta Košice – Vyšné Opátske a Krásna nad Hornádom, patriacich do okresu Košice IV. Následkom zosuvu boli vážne poškodené a deštruované stavebné objekty – rodinné domy, záhradné chaty, cesty a elektrické vedenie a totálne devastované územie. Finančné náklady

1 648 760 Sk 45

Finančne nedoriešené zosuvy pôdy- nepridelenie finančných prostriedkov z rezervy vlády SR: Zosuv pôdy v meste Vranov nad Topľou Zosuv doposiaľ zasiahol 5 rodinných domov, avšak vzhľadom na progresívny charakter svahovej deformácie možno očakávať poškodenie ďalších objektov v areáli zosuvu. Ide o veľmi živú štruktúru, ktorá vyžaduje urýchlený zásah. Potrebné finančné prostriedky spolu (odhad)

700 000 Sk

Zosuv pôdy v obci Gribov Následkom povodní v mesiaci júl 2001 na území okresu Stropkov v obci Gribov došlo k masívnemu zosuvu nad rodinným domom. Na základe odporučenia firmy Geokonzult, a.s. Košice boli obyvateľmi obce a PD Bukovce realizované práce s cieľom čiastočnej lokalizácie zosuvu. Finančné náklady

410 800 Sk

Zosuv pôdy v obci Plavnica V katastrálnom území obce sa nachádzajú dva aktívne zosuvy. Frontálnou aktiváciou zosuvu trvá ohrozenie, zavalenie riečiska potoka Šambronka a jeho následné vybreženie. Následkom vybreženia môže dôjsť k zatopeniu verejných priestranstiev, súkromných pozemkov, suterénnych priestorov budov, studní, rozrušeniu základnej infraštruktúry obce a to kanalizácie, plynu, elektrického vedenia a prerušeniu dopravy na ceste I. triedy. Aktivácia druhého zosuvu by tiež mohla spôsobiť zavalenie riečiska potoka Šambronka a jeho vybreženie. Finančné náklady

10 645 290 Sk

Na okraj týchto skutočností je potrebné zdôrazniť, že v praxi sa veľmi často stretávame so sanáciou poškodených obydlí, ktoré sa nachádzajú v zaplavovaných územiach (špeciálnym prípadom regiónu sú rómske osady), kde sa zväčša po záplavách robí nákladná regulácia tokov a výstavba nových obydlí, ktoré sú opätovne situované do podmienene vhodného až nevhodného územia pre zástavbu. Obdobne je to i pri novej individuálnej výstavbe, pre ktorú sú v súčasnosti vynímané z pôdneho fondu územia zväčša podmienečne nevhodné až nevhodné na výstavbu (zamokrené, zosuvné, málo únosné a pod.) bez taxatívneho určenia podmienok výstavby. V prípade individuálneho stavebníka podcenenie vhodnosti územia pre výstavbu môže v budúcnosti vyvolať náklady, ktoré môžu niekoľkonásobne

prekročiť

samotnú hodnotu stavby.

Absencia inžinierkogeologického a

hydrogeologického prieskumu pri individuálnom stavebníctve v budúcnosti spôsobí pre jednotlivca neriešiteľnú situáciu, čo sa už začína prejavovať pri poistných udalostiach. Z tohto dôvodu by funkciu prevencie mala prebrať legislatíva, ktorá by podmienila spomínanú výstavbu podkladmi o vhodnosti staveniska pre daný účel. 46

5.2 Pôdna erózia a zvetrávanie pôd Pôdna erózia alebo odnos pôdy účinkom dažďa alebo vetra, je umožnená ak pôda ostáva obnažená, vystavená priamemu účinku dažďa resp. vetra, alebo ak je v nej znížený obsah organickej hmoty. Preto sú poľnohospodárstvo a odlesňovanie aktivitami najintenzívnejšie negatívne ovplyvňujúcimi pôdny fond. Rozsah erózie vyvolanej obrábaním pôdy (hlavne orba) a vyvolanej budovaním lesných ciest v systéme reliéfotvorných a pôdodegradačných procesov sú na Slovensku veľmi významné. Erózia pôdy je odnos pôdnej hmoty a z toho vyplývajúce zníženie hrúbky povrchových vrstiev pôdy, najmä účinkom vody a vetra. Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom), výmoľová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie). Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi 1 360 000 ha (asi 55%) poľnohospodárskych pôd (Jambor, Ilavská, 1998). Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme konštatovať, že najviac eróziou neohrozených oblastí sa nachádza lokalizovaných v klimaticky suchších regiónoch na Východoslovenskej nížine. Poľnohospodárske pôdy týchto krajov lokalizovaných na miernych svahoch sú vodnou eróziou ohrozené stredne. Silno ohrozené sú plochy poľnohospodárskych pôd nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a vlhkejších regiónoch. Extrémne ohrozené pôdy vodnou eróziou sú najmä pôdy na výrazných svahoch, v chladných a vlhkých klimatických regiónoch. Tab.3: Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd SR vodnou eróziou Intenzita erózneho ohrozenia Výmera v ha Žiadna alebo slabá erózia Stredná erózia Silná erózia Extrémne silná erózia Zdroj: MP SR

% z PPF 45,0 1 065 420 20,0 473 520 18,0 426 170 17,0 402 490

Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s ľahkými pôdami. Takéto oblasti sa vyskytujú na na Východoslovenskej nížine (VÚPOP, 2000). Tab.4: Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd SR veternou eróziou Intenzita erózneho ohrozenia Výmera v ha % z PPF Bez ohrozenia až slabo ohrozené veternou eróziou 2 213 700 93,5 Stredne ohrozené veternou eróziou 113 650 4,8 9 470 0,4 Silne ohrozené veternou eróziou Extrémne ohrozené veternou eróziou 30 780 1,3 Zdroj: MP SR 47

Zvetrávanie pôd bolo sledované v rámci monitoringu životného prostredia SR. Z oblasti východného Slovenska bola sledovaná lokalita Kečovo (Kobza et al, 2003). Sledovací cyklus monitorovania nie je uzavretý, takže autori prezentovali iba čiastkové výsledky, porovnanie v čase zatiaľ nebolo možné prezentovať (graf 1). Sledované boli dva transekty - transekt na trvalo trávnatých plochách (TTP) a transekt na ornej pôde (OP). Transekt TTP je lokalizovaný na neogénnych sedimentoch, dĺžka svahu je 150 m, sklon 8°. Na celej ploche lokality sa nachádza pseudoglejová kambizem. Transekt je zatrávnený, čo sa prejavuje znížením vplyvu vodnej erózie. Pôda je tu charakterizovaná ako slabo ohrozená vodnou eróziou, aktuálna strata pôdy v súčasnosti je 0,25 t/ha/rok. Na prítomnosť vodnej erózie, ktorá v minulosti spôsobila na pôde priestorovú diferenciáciu humusu v skúmanej lokalite poukazuje obsah humusu. Ten je pomerne vysoký v humusovitom horizonte pôdy. V eróznej časti sledovaného svahu v hĺbke 0,25 – 0,30 m sa jeho obsah viditeľne znížil (na hodnotu asi 1,5 %), v akumulačnej časti svahu v rovnakej hĺbke je jeho obsah cca 2,5%, ešte v hĺbke 0,45 m je jeho obsah ešte približne 1 %. Transekt OP sa nachádza v blízkosti transektu TTP, pôdnym substrátom sú polygenetické hliny. Pôda transektu je charakterizovaná ako kambizem pseudoglejová kultizemná. Dĺžka sledovaného svahu je 110 m, sklon 1°°. Orbou premiešaný humusový horizont má na celej ploche hrúbky 0,3 m. Pôda na lokalite je charakterizovaná v kategórii pôd s nízkym vplyvom vodnej erózie, priemerný aktuálny odnos je 6,23 t/ha/rok. Ornica je charakterizovaná pomerne vysokým obsahom humusu, jeho viditeľné zníženie je pozorované v hĺbke 0,25 – 0,3 m v eróznej časti (svah), čo je spôsobené premiestnením vrchných častí pôdneho profilu do akumulačnej časti (báza) sledovaného územia.

Graf 3: Obsah humusu v rôznych hĺbkach pôdneho profilu na sledovaných transektoch Kečovo. Zmeny erózie pôd v priebehu rokov nie sú na Slovensku celoplošne sledované a vyhodnocované. Potenciálnej ohrozenosti pôd voči erózii by mali predchádzať poľnohospodárske subjekty správnymi zásadami obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Na ochranu pôd pred eróziou je vyhradená aj finančná podpora v rámci protieróznych opatrení Plánu rozvoja vidieka 2004 – 48

2006. V nej je zahrnutá podpora znevýhodnených oblastí ako aj zavádzanie agroenvironmentálnych opatrení by mali v budúcnosti prispieť k zníženiu rizika erózie, najmä v oblastiach silno ohrozených eróziou, v územiach nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a vlhkejších regiónoch. 5.3 Povodne Režim odtoku povrchových vôd na území východného Slovenska ukazuje výškovú zonalitu, t.j., s rastúcou nadmorskou výškou priemerné množstvo povrchového odtoku stúpa, podiel snehových zrážok stúpa, výskyt najvyšších priemerných mesačných prietokov sa posúva z marca na máj-jún a najnižších zo septembra na január-február. Na základe analýzy priemerných mesačných prietokov, atmosférických zrážok a teploty vzduchu pre obdobie 1931-1980 boli vyčlenené tri charakteristické oblasti s identickým odtokovým režimom - t.j. s rovnakým prevládajúcim zdrojom zásobovania povrchových tokov a rovnakou distribúciou odtoku počas roka. Povodne na území východného Slovenska majú rozdielny priebeh, čo je spôsobené ich rozdielnymi fyzikálnymi a geografickými podmienkami. V horských oblastiach, majú rýchly priebeh, čo sa premieta do menšieho počtu dní povodňovej aktivity. V nížinách je ich nábeh pomalší, trvajú dlhšie, preto počet dní povodňovej aktivity je vyšší. V období 1990-2002, dni vyhlásenej povodňovej aktivity sa vyskytli vo všetkých mesiacoch, najčastejšie však v marci a apríli, potom aj v júli a auguste. V prvom prípade, najčastejší výskyt povodňovej aktivity sa vzťahuje na topenie snehu. V júli a auguste je zvýšený výskyt povodní viazaný na výrazné zrážkové udalosti (niekoľko dní ttrvajúce dažde) spojené s nízkym tlakom ovzdušia. Na základe hodnotenia hydroprognóznych staníc SHMÚ v období 1990-2002 možno povedať, že počet dní povodňovej aktivity sa za posledných 6 rokov uvedeného obdobia mierne zvýšil. Z hydrologického hľadiska je zaujímavý dopad činnosti človeka v povodí Bodrogu, smerujúci k ochrane pred povodňami, ako aj na zabezpečenie potrieb vody v optimálnom čase. V období pred vodohospodárskymi úpravami sa voda pri povodniach vylievala z korýt a zaplavovala rozsiahle územie. Sústredením do ohrádzovaných priestorov, skrátením tokov a zväčšením sklonu sa odtok urýchľuje a kulminačné prietoky zvyšujú. Dá sa to dokumentovať na Latorici, kde sa po ohradzovaní zvýšili i návrhové hodnoty maximálnych prietokov. V profile Streda nad Bodrogom sa hodnoty N-ročných prietokov dosiaľ prakticky nezmenili, lebo aj upravený Bodrog, Latorica, Laborec a Ondava predstavujú svojimi hrádzovými priestormi značný akumulačný priestor splošťujúci povodňové prietoky. Navyše pristupuje vplyv vodných nádrží Veľká Domaša a Vihorlat, a suchých nádrží (poldrov) v Beši a Kucanoch. Časť vnútorných vôd Medzibodrožia počas vysokých vodných stavov zostáva v kanálovej sieti a prostredníctvom čerpacích staníc sa dostáva do recipientov až po opadnutí kulminačných prietokov. 49

Niet pochýb, že aj v dávnej minulosti bývalo východné Slovensko častým priestorom povodňových katastrôf. Zo zachovaných záznamov za takú možno považovať storočnú vodu v povodí Bodrogu a Tisy v roku 1888. Výskyt rozsiahlych povodní bol na tomto území častý aj v 20.storočí. Z najväčších povodní treba spomenúť storočnú vodu v povodí Bodrogu a Tisy v roku 1924, na Tise aj v roku 1932, rozsiahle povodne sa vyskytovali v rokoch 1967, 1974, 1979 či 1980. Celé povodie rieky Hornád zasiahla veľká povodeň v roku 1958, na Toryse sa s povodňovou katastrofou stretli v roku 1952. Koniec 2. a začiatok 3. tisícročia priniesol pre región východného Slovenska v krátkom časovom úseku mnoho rozsiahlych povodní s katastrofálnymi dôsledkami Tieto udalosti boli individuálne skúmané a rekonštruované boli podmienky tvorby povodňových vĺn v povodiach. Vykonané bolo hodnotenie historických povodní na riekach v povodí Bodrogu (Halmová 2001). Analýza existujúcich údajov preukázala narastajúcu extrémnosť režimu povodní na rieke Uh (Pekárová - Miklánek 2001). V júli roku 1997 zasiahli povodňové vlny najprv bystrinné toky na Šariši a na tokoch Torysa (najmä v obci Tichý potok), Malý Lipník a Dunajec bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Prvá povodňová situácia v roku 1998 vznikla v jarnom období, keď v dôsledku intenzívnych zrážok vo Východných Karpatoch (mimo územia SR) došlo k prudkému vzostupu hladín tokov Latorica, Bodrog a Tisa. Ďalšia zrážková činnosť spôsobila plošné zaplavenie polí Východoslovenskej nížiny. Ďalšia povodňová aktivita vznikla v letnom období a mala niekoľko fáz, vyvolaných miestnymi búrkami a výdatnými zrážkami. Dňa 20.7.1998 zasiahli búrky nebývalej intenzity juhovýchod Levočských vrchov. Z prietrže mračien (búrkového lejaku) napršalo v hornom povodí toku Malá Svinka v priebehu jednej hodiny viac ako 100 mm zrážok. Vzniknutá prívalová povodňová vlna dosiahla miestami výšku až 4 m, zaplavila obec Jarovnice a vyžiadala si stratu 50 ľudských životov. Vážne boli poškodené i východoslovenské obce Renčišov, Uzovské Pekľany, Dubovica a ďalšie. Povodňové škody na tokoch v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku boli vyčíslené na 996 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce dosiahli výšku 20,3 mil. Sk. V októbri 1998 bola dramatická situácia najmä na Uhu v Lekárovciach, kde v priebehu 18-tich hodín stúpla hladina o 8 m a v záujme ochrany obce bola umele prerušená hrádza odstrelom. Na jar 1999 sa rozvodnili rieky Východoslovenskej nížiny a situácia si vynútila, aby bol po štvrtý raz v svojej histórii od roku 1965 napúšťaný polder Beša, ktorý za 17,5 hodiny zachytil 28 mil. m3 vody. V roku 2000 bola znova postihnutá Východoslovenská nížina, pričom na rieke Tisa bol dosiahnutý 100-ročný prietok. Na Tise, Bodrogu a Latorici trvali povodňové situácie prakticky od polovice februára do polovice mája. Počas tohto obdobia bolo do nádrží v povodí Bodrogu zachytených celkom 220,4 mil. m3 vody, z toho v Zemplínskej šírave 117 mil. m3, vo V.Domaši 51 mil. m3, v Starine 11 mil. m3 a v poldri Beša 41,4 m3. Náklady na zabezpečovacie práce vyvolané v roku 2000 na východnom Slovensku predstavovali 46,2 mil.Sk. V roku 2001 sa letné búrky s prietržou mračien rôznej intenzity vyskytovali denne, zakaždým v inej oblasti a lokálne postihovali jednotlivé obce 50

na malých tokoch, hlavne v Prešovskom kraji v horných úsekoch povodí tokov Poprad, Hornád, Ondava, Topľa, Laborec a Torysa. Počas významnej povodne v marci 2002 boli vyhlásené II.stupne povodňovej aktivity na riekach Bodrog, Torysa, Topľa a Latorica. Letné búrky v mesiacoch máj – august spôsobili na mnohých tokoch východného Slovenska miestne povodne, pričom boli zaplavené niektoré obce v Bardejovskom okrese (Cígeľka, Sveržov, Gaboltov, Kurov, Petrová, Frička) a v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča. V júli sa podobná situácia zopakovala v tých istých okresoch, v auguste boli prívalovými dažďami postihnuté obce Matejovce, Betlanovce, Janík a Poprad (Abaffy, 2003). V dôsledku výdatnej zrážkovej činnosti v dňoch 27.7.2004 až 30.7.2004 došlo na území Košického a Prešovského VUC k všeobecnému rozvodneniu tokov. V dôsledku toho vznikli zvýšené povodňové prietoky, ktoré v obci Haniska viedli k zaplaveniu veľkej časti obce riekou Torysa v obci Kapušany riečka Sekčov zaplavila 80 domov, výrobné podniky Slovnaft, Radoma a Aque Exotic. Dňa 31.7.2004 došlo k preliatiu a následnému pretrhnutiu ochrannej hrádze Ondovy v katastri obce Markovce, pričom boli zatopené alebo ohrozené viaceré sídla. Mimoriadna situácia vznikla v novembri 2004 na niektorých vodných tokoch v oblasti Vysokých Tatier v dôsledku veternej smršte, pri ktorej došlo k zataraseniu vodných tokov polámanými a vyvrátenými stromami. V roku 2005 spôsobili komplikácie ľadové javy pri odtoku jarných vôd, ktoré spôsobili povodne na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi, Krompachoch a Betlanovciach. Lokálne búrky, ktoré spôsobili povodňové situácie, boli v dňoch 5.-6.mája v povodí Popradu, 3.mája v povodí Tople. Najvážnejšia situácia bola v povodí Trnávky v obciach Parchovany, Vojčice a Trebišov-Pačižov, kde hrozilo pretrhnutie hrádzí Bačkovského potoka a Trnávky. Hrádza bola umelo prerušená a voda usmernená mimo intravilánu obcí. Povodňová aktivita bola intenzívna aj v období júl – september 2005, so vznikom povodňových situácií v povodiach tokov Topľa, Torysa a Hornád. 5.4 Acidifikácia a kontaminácia pôd Acidifikácia pôd prebieha v prírodných podmienkach vplyvom pôdotvorných procesov a to najmä vplyvom H2CO3 a organických kyselín vznikajúcich v pôde (podzolizácia) čo je proces pomerne pomalý. Rýchlejšie prebieha acidifikácia vplyvom antropogénnej činnosti, a to najmä aplikáciou kyslých hnojív, prípadne atmosferickými spádmi (kyslé dažde). Zmenou pôdnej reakcie (acidifikáciou) dochádza k deštrukcii pôd a k odnosu bázických katiónov väčšiny kovov. Pri znížení pH sa mobilizuje Al3+, ktorý je pri nedostatku živín prijímaný rastlinami a toxicky na ne pôsobí. Na indikáciu kyslosti pôd sa všeobecne používa hodnota pH, je ovplyvnená mnohými biochemickými reakciami, preto sa produkcia protónov v pôde len čiastočne odráža v zmene pH. Preto Van Breemen (1984, in Čurlík et al, 2003) definoval acidifikáciu skôr ako kapacitný, nie ako faktor intenzity, akým pH je. Acidifikáciu pôd chápe ako zníženie jej kapacity neutralizovať kyseliny. 51

Na indikáciu acidobázických reakcií v pôde sa používa pojem pôdna reakcia. K vzniku kyslých alebo bázických reakcií v pôde môže prispieť veľa zlúčenín. Časť produkovaných iónov pri pôdnych reakciách sa nachádza v roztoku, ale časť je absorbovaná vo výmenných pozíciách katiónov (napr. v íloch). Preto pri meraní pH v pôdach rozlišujeme aktívnu pôdnu reakciu (pH/H2O), ktorá je odrazom koncentrácie iónov v roztokoch v pôde a potenciálnu pôdnu reakciu (pH/KCl, pH/NaCl, pH/CaCl2). Aktívna (aktuálna) pôdna reakcia (kyslosť) je spôsobená prítomnosťou voľných H+ iónov, je to typ kyslosti, na ktorú reagujú rastliny pri svojom raste, je meraná ako pH hodnota pôd. Výmenné H+ ióny určujú potenciálnu (rezervnú) aciditu, potenciálna pôdna acidita sa delí na: •

Výmenná pôdna reakcia – je spôsobená prítomnosťou výmenných H+ iónov, okrem nich sa v pôdach nachádzajú aj sorbované, prípadne zo zlúčenín uvoľniteľné ióny. Rozlišujeme neselektívnu a prednostnú sorbciu. Pôdne organické koloidy adsorbujú H+ ióny neselektívne, t.j. akumulujú ich na nabitých povrchov v závislosti od množstva náboja, ktoré nezávisia od pH. Organické koloidy sa vyznačujú prednostnou adsorpciou H+ iónov. Obsahujú kyslé skupiny, ktoré sú výrazne selektívne pre asociáciu s protónmi. Absorbované H+ ióny sa stávajú súčasťou tejto skupiny, alebo povrchu, sú oveľa ťažšie vymeniteľné za iné katióny. Hodnoty výmennej pôdnej kyslosti získame vytesnením H+ iónov zo sorpčného komplexu neutrálnymi soľami (KCl, NaCl, CaCl2). Výmenná kyslosť predstavuje podiel z celkovej kyslosti, jej kolísanie súvisí s povahou pôdy. Najvyšší podiel tejto kyslosti je charakteristický pre pôdy smektitické, najnižší pre kaolinické pôdy. V pôdach s vysokým podielom organických látok je jej podiel nízky.

•

Hydrolytická pôdna reakcia - určujú ju ióny vodíka, ktoré sa neutrálnymi soľami nedajú vytesniť, ich vytesnenie nastáva až v alkalickej oblasti. Tieto ióny sa môžu vyskytovať v minerálnych a organických zlúčeninách. Poškodenie pôd acidifikáciou nespočíva len v toxickom pôsobení H+ iónov, ale aj vo zvýšenej

koncentrácii iných toxicky pôsobiacich zložiek. Druhým dôležitým rizikom pri acidifikácii pôd je, že pri nízkych hodnotách pH sa príjem katiónov, (i pri vyšších obsahov katiónov v pôdach) zhoršuje. Príčiny a dôsledky acidifikácie sú schematicky uvedené v tab. 2.

Tab. 5: Príčiny a dôsledky acidifikácie pôd (Čurlík 1994, in Čurlík et al, 2003). Prírodné faktory Antropické faktory Dôsledky 52

• kyslé materské horniny • dýchanie koreňov • rozklad organických zvyškov CO2, kyslé zložky, humus • prírodné kyslé zložky • vylúhovanie pôd vplyvom zrážok • nitrifikácia

• • • • • • • • •

zmena využitia zeme zmena agrotechniky suchý a mokrý kyslý spád na pôdy (SOx, NOx, NHx) meliorizačné zásahy priemyselné a komunálne odpady nesprávne hnojenie (typ. dávkovanie)

• • • • • • • • •

zníženie pH zníženie obsahu CaCO3 zníženie pufračnej kapacity pôd zrýchlenie zvetrávania vylúhovanie alebo imobilizácia živín biologická degradácia limitovaný príjem živín a narušená úrodnosť pôd zníženie efektívnosti hnojenia mobilizácia toxických prvkov (Al3+)

Pôdna reakcia v pôdach východného Slovenska V rámci geochemických prác so zameraním na pôdy bol robený rozsiahly projekt zameraný na charakteristiku pôd celého Slovenska (Čurlík & Šefčík, 1999). Počas jeho riešenia v rokoch 1991 – 1995 boli odoberané vzorky aj z oblasti východného Slovenska, celkove z tejto oblasti bolo odobratých 1909 vzoriek. V odobratých vzorkách bolo zachytených 14 základných pôdnych typov, ktorými je budovaný východoslovenský región. V rámci pôdnych profilov na spracovanie boli odobraté A a C pôdne horizonty, v ktorých boli stanovené obsahy chemických prvkov ako aj hodnoty pH/H2O a pH/KCl. Minimálne, maximálne a priemerné hodnoty týchto parametrov pre vyčlenené pôdne typy sú uvedené v tab. 3. Odber vzoriek pôd bol robený viac – menej v pravidelnej sieti, takže počty odobratých vzoriek približne odrážajú zastúpenie jednotlivých pôdnych typov v regióne. Z vyčlenených pôdnych typov čiernice, černozeme a pararendziny majú najvyššie priemerné pozorované hodnoty pH v oboch horizontoch. Najmenšie priemerné hodnoty sú pozorované v pôdach typu kambizem, ranker , luvizem, podzol. Prvé dva typy podľa početnosti v regióne pritom patria k najviac zastúpeným typom. Prehľadné mapky pH v pôdnych vzorkách východného Slovenska sú uvedené na obr. 1 a 2. Pri porovnaní distribúcie aktívnej a výmennej pôdnej reakcie medzi horizontmi A a C pozorujeme regionálne znížené hodnoty v A horizonte, v ňom teda acidifikácia je výraznejšia ako v C horizonte. Tieto porovnania sú robené bez ohľadu na geologické zloženie, ktoré vo väčšej miere ovplyvňuje C pôdny horizont. A horizont je výraznejšie ovplyvňovaný atmosférou a zvetrávaní – vonkajšími vplyvmi.

53

Tab. 3: Minimálne, maximálne a priemerné hodnoty pH/H2O a pH/KCl pôd východného Slovenska pre základné pôdne typy. Názov Pôdny Pôdneho typ typu KM kambizem RN ranker FM fluvizem PG pseudoglej LM luvizem RA rendzina HM hnedozem GL glej PR pararendzina RM regozem PZ podzol LI litozem ČA černozem ČM čiernica

pH / H2O Počet vzoriek 820 335 190 152 89 76 51 45 30 28 25 23 21 17

A - horizont min priem 2,81 5,52 3,19 5,46 2,75 6,79 4,20 6,42 2,78 4,82 3,70 6,56 5,05 6,71 4,16 6,39 4,07 7,48 2,70 6,38 2,93 4,03 3,38 6,03 5,57 7,22 5,60 6,93

max 8,66 8,28 8,54 8,10 7,72 8,11 8,06 8,09 8,40 7,97 6,21 8,58 8,19 8,35

C - horizont min priem 3,25 5,92 3,40 5,74 3,31 7,05 4,70 5,99 6,25 5,40 4,00 6,99 5,37 6,80 3,87 6,88 5,26 8,02 4,63 6,57 3,00 4,89 4,14 6,08 6,11 7,43 6,56 7,55

pH / KCl max 8,62 8,60 8,80 8,50 8,25 8,84 8,40 8,78 8,53 8,28 6,42 8,59 8,80 8,40

A - horizont min priem 1,62 4,60 2,30 4,53 2,17 5,93 3,50 5,46 2,23 3,96 2,90 5,86 3,84 5,75 3,37 5,33 2,96 6,72 2,18 5,50 2,15 3,21 2,82 5,26 4,66 6,19 4,61 6,03

max 7,59 7,67 7,72 7,78 6,81 7,70 7,29 7,16 7,72 7,31 5,24 7,51 7,50 7,27

C - horizont min priem 2,21 4,61 2,60 4,62 2,69 5,94 2,96 4,46 2,56 4,04 3,40 6,22 3,91 5,49 3,29 5,59 3,50 7,03 3,60 5,41 3,30 4,15 3,65 5,33 4,60 6,15 5,30 6,35

max 7,80 7,90 8,10 7,80 7,27 8,83 7,37 7,23 7,72 7,58 5,46 7,51 7,78 7,55

54

Pri aktívnej pôdnej reakcii (charakterizujúcej pôdne pH) sú nižšie hodnoty pH pozorované v oblasti Spišsko-Gemerského rudohoria (okresy Gelnica, Spišská Nová Ves, Rožňava) a v okrajových častiach regiónu budované ako kryštalinikom (Poprad, Kežmarok), tak i horninami vonkajšieho flyša (Bardejov, Svidník, Stropkov, Snina, Humenné, Medzilaborce) a vnútrokarpatského paleogénu (Levočské vrchy – okres Kežmarok). V týchto oblastiach sú pôdy charakterizované ako silne kyslé až extrémne kyslé (pH/H2O v intervale 3,5 – 5,5). Pre zvyšnú časť územia regiónu sú charakteristické pôdy slabo kyslé až stredne kyslé, malá časť má pôdy charakterizované ako neutrálne (pH/H2O > 6,5) – oblasti v mapke zakreslené svetlomodrou farbou. Na vznik kyslej reakcie v pôdach významne vplývajú suché a mokré atmosferické spády, (kyslé zrážky), používanie fyziologicky kyslých priemyselných hnojív. Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosferickým CO2 má pH 5,65. Atmosferické zrážky sa považujú za kyslé, ak hodnota pH je nižšia ako 5,65. Acidifikačné zložky kyslých dažďov (COx, NOx, SOx) pochádzajú teda z prirodzených alebo antropogénnych zdrojov. Pôdna reakcia je hlavným parametrom umožňujúcim charakterizovať a modelovať fyzikálnochemické a biochemické procesy v pôdach. Vplýva napríklad na variabilný náboj sorpčného komplexu pôd. Najmä premenlivé, pH - závislé povrchové náboje koloidov (v oxidoch a hydroxidoch Al, Fe a Mn, v alumosilikátoch na narušených miestach kryštálovej mriežky, vo fenolhydroxylových a karboxylových skupinách) sú príčinou toho, že tie isté zložky pôd môžu v závislosti od pH sorbovať katióny a inokedy anióny. Pri výmennej pôdnej reakcii pozorujeme podobnú distribúciu hodnôt pH ako pri aktívnej pôdnej reakcií, avšak pozorované hodnoty sú oproti aktívnej pôdnej reakcií posunuté smerom k nižším hodnotám. Hodnotenie aktívnej pôdnej reakcie podľa SSDS-USDA (1993) pôd v regióne pre A a C horizonty regiónu je uvedené v tab. 4. V súlade s distribúciou pôdnej reakcie v mapkách na obr. 10 a 11 je podiel viac kyslých pôd vyšší v A horizonte oproti C horizontu, čo je kompenzované vyšším podielom pôd s vyššou alkalitou v C horizonte oproti A horizontu. Tab.6: Hodnotenie aktívnej pôdnej reakcie (SSDS-USDA,1993) % vzoriek Pôdna reakcia Rozsah A - horizont pH/H2O Ultrakyslá < 3,5 1,9 Extrémne kyslá 3,5 – 4,5 13,2 Veľmi silne kyslá 4,5 – 5,0 14,8 Silne kyslá 5,0 – 5,5 13,1 Stredne kyslá 5,5 – 6,0 12,2 Slabokyslá 6,0 – 6,5 10,4 Neutrálna 6,5 – 7,3 18,2 Slabo alkalická 7,3 – 7,8 9,9 Stredne alkalická 7,8 – 8,4 5,9 Silne alkalická 8,4 – 9,0 0,4 Veľmi silne alkalická > 9.0 -

% vzoriek C - horizont 0,4 5,5 13,3 16,6 14,0 12,1 16,7 9,2 10,2 2,0 55

Zmeny acidifikácie v čase boli sledované v rámci monitoringu pôd na vybraných lokalitách celého Slovenska. V práci Kobza et al. (2003) sú uvádzané výsledky sledovania acidifikácie v rokoch 1993, 1997, 2002. Priemerné hodnoty pH/H2O vybraných skupín pôdnych typov sú uvedené na grafe 2. Na základe pozorovaní boli zistené nasledovné závislosti: •

priemerné hodnoty pH aktívnej pôdnej reakcie pri andozemiach zostávajú v sledovanom období na približne rovnakých hodnotách.

•

v skupine pôd podzoly, rankre a litozeme pozorujú výraznú acidifikáciu. Pri aktívnej pôdnej reakcii a hodnotách pH pod 4,2 sa dominujúcim katiónov v pôdnom roztoku stáva Al3+, významne sa tu zvyšujú príznaky toxicity Al.

•

v skupine regozemí na nekarbonátových substrátoch vplyvom aplikovaných agrochemických opatrení došlo v poslednom období k poklesu acidifikácie (zvýšené hodnoty pH).

•

pri ostatných troch skupinách pôd došlo k miernej acidifikácii, tá však nie je až taká výrazná ako v prípade skupiny pôd s podzolmi, teda kyslými pôdami.

Graf 4: Priemerné hodnoty pH/H2O vo vybraných skupinách pôd v rokoch 1993, 1997 a 2002 z hĺbky 0 – 10 cm (Kobza et al, 2003). TTP – trvalo trávnaté plochy, OP – obrábané pôdy.

56

Obsahy kovových prvkov v pôdach Vo vzorkách pôd geochemického atlasu (Čurlík & Šefčík, l.c.) v A a C horizontoch bolo analyzovaných 36 esenciálnych a stopových prvkov. Prehľadné štatistické údaje z pôd východného Slovenska, A horizontu sú uvedené v tab. 5, spolu s hodnotami pH/H2O a pH/KCl celého súboru. Tab. 7: Niektoré štatistické charakteristiky analyzovaných prvkov A pôdneho horizontu pôd východného Slovenska Prvok Al As B Ba Be Bi Ca Cd Ce Co Cr Cs Cu F Fe Ga Hg K La Li Mg Mn Mo Na Ni P Pb Rb Sb Se Sn Sr V W Y Zn pH/H2O pH/KCl

Jednotka % mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 % mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 % mg.kg-1 mg.kg-1 % mg.kg-1 mg.kg-1 % mg.kg-1 mg.kg-1 % mg.kg-1 % mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1 mg.kg-1

Aritmetický priemer 7,00 9,70 79,45 415,16 1,65 0,36 1,10 0,21 70,14 11,24 110,02 6,10 25,07 376,00 3,30 14,93 0,18 1,94 39,79 44,75 0,87 0,076 0,81 0,84 39,09 0,05 17,56 92,82 1,07 0,15 4,94 92,92 90,62 0,89 27,39 62,91 6,13 4,90

Smerodajná odchýlka 1,74 14,38 57,03 245,27 0,59 0,448 2,715 0,361 20,17 5,54 149,06 2,68 101,13 197,32 1,10 5,75 0,82 0,57 11,58 17,45 1,02 0,055 1,774 0,38 55,64 0,04 16,76 29,55 2,39 0,84 3,75 44,07 31,28 1,38 7,15 28,41 1,21 1,26

Medián

Minimum

Maximum

6,91 7,1 71 395 1,6 0,3 0,43 0,1 69 11 102 6 19 350 3,21 14 0,07 1,87 39 42 0,69 0,065 0,6 0,81 34 0,041 14 91 0,5 0,05 5 84 86 0,5 27 59 6,00 4,51

0,29 0,25 5 13 0,1 0,05 0,005 0,05 2,5 0,5 5 0,5 2 150 0,13 1 0,05 0,09 1 0,5 0,09 0,001 0,1 0,05 2,5 0,06 1 0,5 0,05 0,05 0,5 16 6 0,5 2 5 3,00 2,21

13,74 418,00 1572 8 948 4,7 12,30 26,35 9,4 281 117 6 096 42 4 320 4 000 10,33 132 16,24 4,88 164 248 11,95 0,671 57 3,71 2 066 0,709 334 253 54 36 81 526 387 51 106 398 8,84 8,83 57

V tabuľke pri niektorých prvkoch (Ba, Cr, Cu, Ni) pozorujeme výrazne vysoké maximálne hodnoty prvkov, poukazujúce na možné antropogénne znečistenie regiónu. Na obr. 12 – 17 je zobrazená distribúcia iba niektorých prvkov (Al, As, Ca, Cu, Hg a Ni) regiónu. Distribúcia Al čiastočne odráža acidifikáciu pôd (obr. 1,2). Súvisí to s horninovým prostredím i skutočnosťou, že pri zvýšenej acidifikácii prostredia dochádza k zvýšenej mobilite tohto prvky. Zvýšené obsahy Al sú pozorované v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria. Vyššie obsahy tohto prvku sú pozorované v oblastiach severne od rudohoria (okres Kežmarok) a v oblasti Tatier, pričom sa tu predpokladá vplyv granitoidných hornín (Tatry) a ich obsah v sedimentoch oblasti s vyššími obsahmi Al. Zvýšené obsahy prvku sú pozorované í v sedimentoch severovýchodnej časti územia (vonkajší flyš) a južnej časti východoslovenskej nížiny. Distribúcia prvkov As, Cu a Hg navzájom výrazne koreluje, pozorujeme vyššie obsahy prvkov v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria. Táto oblasť s vyššími obsahmi prvkov je spätá s ťažbou Fe, Cu a Hg rúd v oblasti Rudňany, Slovinky a Gelnica, ako aj s ich spracovaním v oblasti Oľšo a Krompachy. Odtiaľ prvky boli atmosférou a vodnými tokmi distribuované do širšieho okolia, čím došlo k výraznej kontaminácii západnej časti územia týmito prvkami. Zvýšené oblasti Hg východne od Prešova sú späté s ložiskom ortute v lokalite Merník. Ťažba nebola až taj rozsiahla ako v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria, takže kontaminácia pôd v tejto oblasti nie až taká rozsiahla. Zvýšené obsahy Cu sú pozorované v severovýchodnej časti územia a južnej časti východoslovenskej nížiny, výskyt týchto prvkov má pravdepodobne geogénny charakter, pričom Cu je pravdepodobne viazaná na ílovité zložky pôd. Vápnik je esenciálny prvok v pôdach, odráža však aj geologické zloženie. Pre oblasti s vysokým obsahom tohto prvku je typický vysoký obsah karbonátov v sedimentoch, na ktorých je pôda vyvinutá, alebo pôdy vyvinuté priamo na karbonátoch (vápence a dolomity). Vyššie obsahy Ca sú pozorované aj v poľnohospodárskych pôdach, v ktorých sa kontinuálne upravuje kyslá pôdna reakcia vápnením. Distribúcia Ni má vyslovene geogénny charakter. Zhodný charakter distribúcie je pozorovaný aj pri distribúcii Co, Cr a V. Tieto prvky sú viazané na ílovitú zložku vo flyšových sedimentoch. V regióne východného Slovenska pozorujem dva výrazné pásy smeru sv. – jz. s vyššími obsahmi týchto prvkov. Vodnými tokmi je prvok distribuovaný aj do j. častí Východoslovenskej nížiny. Pravdepodobný zdroj týchto prvkov sú bázické a ultrabázické horniny, ktorých relikty boli zistené v exotických valúnoch hrubozrnných flyšových hornín. Uvedené distribúcie prvkov Al, As, Ca, Cu, Hg a Ni ukazujú typy distribúcie prvkov v pôdach východného Slovenska. Ich distribúcia je podmienená ako geogénnymi tak i antropogénnymi podmienkami v regióne. Znázornená distribúcia však predstavuje iba totálne obsahy prvkov v pôdach bez ohľadu na ich väzbu a vystupovanie. Väčší význam pre životné prostredie má zistenie formy 58

vystupovania týchto prvkov v pôdach, čím by mohli byť vyčlenené oblasti, kde je možný prechod prvkov z geologického prostredia (i z pôdy) do organickej zložky životného prostredia. 5.5 Kontaminácia podzemných vôd Z hľadiska pôvodu môže byť kontaminácia podzemných vôd geogénneho alebo antropogénneho pôvodu. Geogénne znečistenie je dané geologickým a geochemickým charakterom horninového prostredia, antropogénny pôvod má znečisťovanie vôd v dôsledku činnosti a aktivít človeka. Kvalita podzemných vôd regiónu (pramene, vrty, studne) bola porovnávaná s požadovanou kvalitou pitnej vody pričom zohľadnené boli limity Vyhlášky MZ č. 151/2004 Z. z. pre prípustné obsahy jednotlivých zložiek v pitnej vode. Pre regionálny pohľad na charakter znečistenia podzemných vôd hodnoteného územia boli na základe týchto limitov zostavené obr. č. 6-9, pri ktorých boli využité výsledky chemických analýz z plošného odberu vzoriek podzemných vôd získané v rámci Geochemického atlasu SR - Podzemné vody (Rapant et al. 1996). Charakter geogénneho znečistenia, resp. geogénneho podielu na znečistení podzemných vôd regiónu majú najmä zvýšené koncentrácie železa (Fe) a mangánu (Mn). Oba prvky sú charakteristické pre podzemné vody paleogénnych sedimentárnych komplexov flyša, ktoré budujú celú severnú polovicu regiónu a dominujú na území Prešovského kraja. Nadlimitné obsahy týchto kovov sa vyskytujú v mnohých prameňoch na celom flyšovom území. Následne sa koncentrujú vo vodách povrchových tokov odtekajúcich do južnej časti regiónu (Košický kraj). Oba kovy určujú predovšetkým zlé senzorické vlastnosti vôd (chuť, čuch), vo vyskytujúcich sa obsahoch nie sú však toxické. Významným faktorom, ktorý charakterizuje horninové prostredie je hodnota pH podzemných vôd. V regióne majú významné rozšírenie neogénne vulkanické komplexy budujúce pohoria Slanské vrchy a Vihorlat. Puklinová priepustnosť hojne zastúpených výlevných vulkanitov (andezity) podmieňuje rýchly odtok podzemných vôd k ich eróznym bázam s krátkym stykom s horninovým prostredím. Dôsledkom toho - spolu s nízkou geochemickou aktivitou horninového prostredia - je ich nízka mineralizácia s prebytkom zvyškového CO2 nespotrebovaného pri mineralizačných procesoch (agresivita) a následne ich zvýšená kyslosť (pH pod 6,5). Tento charakter podzemných vôd vo vulkanických pohoriach je zrejmý z obr. č. 8.

Podobný hydrogeochemický charakter a pôvod

acidifikácie majú aj podzemné vody kryštalinika Vysokých Tatier v SZ časti regiónu. Acidifikované podzemné vody majú značný agresívny účinok. Okrem neovulkanitov sa acidifikácia podzemných vôd v regióne prejavuje aj v oblasti paleozoika Spišsko-gemerského rudohoria, v ktorom sú obeh podzemných vôd prebieha v podobných hydrogeochemických pomeroch pri výraznej absencii geochemicky aktívnych (napr. karbonátových) zložiek. Je však dôležité, že v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria a tiež v širšom okolí Košíc sa 59

môže k tejto pôvodnej acidifikácii pridružiť aj acidifikačný efekt spôsobený metalizačnými vplyvmi exhalátov z veľkých bývalých banských a úpravárenských (Rudňany, Rožňava) a spracovateľských kombinátov (VSŽ). Alkalizačné vplyvy (pH nad 8,5) sa v podzemných vodách regiónu vyskytujú len veľmi sporadicky. Hlavným dôvodom môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou silné znečistenie komunálneho charakteru. Antropogénne znečistenie t.j. znečisťovanie podzemných vôd v hodnotenom regióne predstavuje závažnú skutočnosť, pretože vzhľadom k hydrogeologickým pomerom územia sa tu významnejšie zdroje podzemných vôd vyskytujú vo veľmi zraniteľných kolektoroch ako sú aluviálne náplavy a puklinovo – krasové prostredie. V týchto horninových prostrediach sú podzemné vody takmer vždy v priamej hydraulickej spojitosti s povrchovými tokmi a kvalita ich vôd určuje aj kvalitu podzemných vôd. Z hľadiska charakteru znečistenia a jeho potenciálnych zdrojov je rozhodujúce hospodárske využívanie územia, pre distribúciu kontaminácie sú rozhodujúce jeho geomorfologické a hydrologické pomery. Ako najrozšírenejšie kontaminanty podzemných vôd možno v hodnotenom regióne označiť predovšetkým (NO2) dusitany, (NO3) dusičnany, (NH4) amónne ióny, ktoré sú produktami najmä poľnohospodárskej výroby, používania hnojív (PO4 fosforečnany), resp. spolu s (Cl) chloridmi a (SO4) síranmi aj komunálneho znečisťovania v okolí sídel. Tento charakter kontaminácie podzemných vôd v regióne je zrejmý z obr. č. 6 a č. 7. Nadlimitné obsahy NO3 v podzemných vodách (pramene, vrty, studne) sa jednoznačne sústreďujú do poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastí (orná pôda) – Východoslovenská nížina, Turnianska, Košická a Hornádska kotlina. V podstatne menšej miere sa tento charakter znečistenia prejavuje v severnej časti územia, kde je taktiež sústredený najmä do poľnohospodársky využívaných nív povrchových tokov a do okolia sídelných aglomerácií. Špecifickým prvkom z hľadiska antropogénneho i geogénneho charakteru kontaminácie podzemných vôd je toxický (As) arzén. Geogénne je prítomný v horninovom prostredí, kde sprevádza najmä výskyty sulfidického a sideritového zrudnenia, ale zároveň je súčasťou emisií, imisií a vypúšťaných odpadových vôd pri antropogénnej priemyselnej činnosti. V hodnotenom regióne sa jeho nadlimitné obsahy (obr. č. 9) v podzemných, resp. banských vodách koncentrujú najmä do jeho J časti - do oblastí s historickou banskou a upravárenskou činnosťou pri ťažbe sideritových a sulfidických rúd (Spišsko-gemerské rudohorie), ale tiež do Slánskych vrchov a do širšieho okolia Košíc (priemyselný kombinát bývalých VSŽ – dnes US STEEL). Okrem kvalitných krasových vôd JZ časti regiónu (Slovenský kras) sú vodohospodársky najviac využívané zdroje podzemných vôd v riečnych náplavoch tokov. Ich značná časť vyhovuje požiadavkám na kvalitu pitnej vody bez náročnejších úprav, ale existujú lokality s problematickou, resp. vážne ohrozenou kvalitou vody, kde sú závažnými kontaminantmi aj organické látky. Súvisí to s kvalitou povrchových vôd znečisťovaných komunálnymi i priemyselnými odpadovými vodami najmä v okolí 60

väčších miest (Bardejov, Svidník, Stropkov, Stará Ľubovňa, Strážske, Humenné, Vranov nad Topľou a i.). Zvýšené obsahy železa, mangánu, ropných látok a lokálne aj špecifických organických látok obsahujú podzemné vody napr. náplavov Popradu, náplavov Cirochy od Sniny po ústie, Laborca od Humenného a Odavy od Domaše. Okrem príbrežných zón je problematická kvalita plytkých podzemných vôd najmä v oblastiach Pobodrožia, okolia Michaloviec a Trebišova. Prejavuje sa tu trend hĺbkovej oxidačno-redukčnej zonálnosti, čo má za následok zvýšené obsahy dusitanov, amónnych iónov, železa a mangánu. Špecifickým prípadom sú vodné zdroje príbrežnej zóny rieky Uh v Lekárovciach, ktoré sú ohrozované ropnými haváriami na Ukrajine. Podzemné vody náplavov Hornádu využívané najmä v úseku pod vodnou nádržou Ružín (Družstevná pri Hornáde), sú rizikové z hľadiska častých zvýšení obsahov toxických kovov (As, Hg, Pb, Cd). Rámcová smernica pre vodu stanovuje okrem iného pre všetky vodné zdroje v Európe environmentálny cieľ - dosiahnuť ich dobrý chemický stav do roku 2015. Výsledkom vykonaného hodnotenia rizikovosti útvarov podzemných vôd, vyčlenených pre tieto účely, je ich kategorizácia. Z celkového počtu 22 útvarov podzemných vôd v povodiach východného Slovenska sú 3 zaradené ako rizikové z dôvodu plošných zdrojov znečistenia (tab.8). Cieľové dosiahnutie dobrý stav do roku 2015 je rizikové u dvoch útvarov podzemných vôd (tab.9). Tab.8: Útvary podzemných vôd v riziku a možnom riziku v dôsledku bodových a plošných zdrojov znečistenia

Oblasť povodia

Hornád Bodrog Dunajec a poprad Spolu

Počet útvarov podzem. vôd v riziku z dôvodu plošných zdrojov znečistenia 2

1 4

8 5

9 9

Počet útvarov podzem. vôd v riziku z dôvodu bodových zdrojov znečistenia -

1

3

4

-

1

6

16

22

0

3

Počet Počet útvarov útvarov podzem. podzem. vôd vôd v kvartérnych v predkvartérnych sedimenhorninách toch

Počet útvarov podzem. vôd spolu

Tab.9: Počet útvarov podzemných vôd v riziku nedosiahnutia dobrého stavu do roku 2015 Počet útvarov podzemných vôd Oblasť povodia v riziku Bodrog 0 Hornád 1 Dunajec a Poprad 0 Spolu 1

61

5.6 Pokles hladiny podzemných vôd Režim hladiny podzemnej vody kvartérneho zvodnenca je vo Východoslovenskej nížine významne ovplyvňovaný okrem prírodných činiteľov antropogénnymi vplyvmi, hlavne vodohospodárskymi úpravami. Vplyv vodohospodárskych úprav na režim podzemných vôd kvartérneho zvodnenca bol predmetom podrobného štúdia (Kaša, 1985), pričom boli zhodnotené režimové pozorovania za obdobie do roku 1963 a obdobie od roku 1964 do roku 1973. Pri porovnaní priemerných mesačných úrovní hladín v obdobiach pred a po vodohospodárskych úpravách, bol zistený vzostup hladín vo východnej časti regiónu a pokles v jeho západnej časti. Rozdiel vo vodnosti porovnávaných období podľa prietoku Bodrogu v profile Streda nad Bodrogom bol hodnotený ako malý a zistené rozdiely boli prisúdené vplyvu realizovaných vodohospodárskych úprav. K najväčšiemu poklesu hladín došlo severne od Chlmeckých kopcov v okolí obcí Vojka a Boľ. K najväčšiemu vzostupu došlo na východom okraji regiónu v oblasti Veľké Trakany - Čierna nad Tisou. V plošnom vyjadrení je územie, na ktorom došlo k vzostupu hladín, asi o polovicu väčšie ako územie poklesu. Vzostup hladín sa nepriaznivo prejavil v oblasti medzi Pribeníkom a Dobrou a v oblastiach, kde Somotorský kanál pretína kanály Horešský, Plešiansky a Radský, vznikom zamokrenia v terénnych depresiách. Charakter prúdenia podzemných vôd zvodnenca kvartérnych fluviálnych sedimentov je výrazne modifikovaný umelými hydraulickými zásahmi vo východnej časti Medzibodrožia (obr.18). Prvým je odber podzemných vôd z vodárenského zdroja Boťany, ktorý trvá od októbra 1982 a v období rokov 2001 - 2003 bolo odoberaných sumárne 75 – 83 l.s-1 podzemných vôd na pitné účely. Druhým významným zásahom je prevádzkovanie hydraulickej clony na ochranu pred šírením kontaminácie z areálu ŽPS Čierna nad Tisou, predstavujúce sumárny odber 17 – 30 l.s-1 podzemných vôd z vrtov ČV1 až ČV-12 situovaných v rade severne od Čiernej nad Tisou. Na základe výsledkov numerického modelovania prúdenia podzemných vôd bol interpretovaný smer prúdenia podzemných vôd a priebeh ich rozvodníc (Matiová et al., 2001), ktoré sú vyznačené na obr. Výsledky poukazujú na významné ovplyvnenie prúdenia prejavujúce sa vznikom dvoch depresných kužeľov, oddelených od seba rozvodnicou prebiehajúcou od lokality Dravý klin pri Latorici severne od Boťan generálne JJV smerom okolo východného okraja Boťan i Čiernej nad Tisou k hranici s Ukrajinou. Rozvodnica podzemných vôd bola identifikovaná i medzi hydraulickou clonou Čierna nad Tisou a riekou Tisa, pričom prebieha v smere približne VSV-ZJZ od začiatku hraničného úseku toku Tisy cez Malé Trakany a Veľké Trakany. Negatívne javy exploatácie podzemných vôd boli identifikované i v centrálnej oblasti Slovenského Krasu, kde sa odber krasovo-puklinových vôd hlbokými vrtmi prejavil znížením výdatnosti značne vzdialených prameňov.

62

6 Závery Územie východného Slovenska je bohaté na výskyt hydrologických ekosystémov. Ich najrozšírenejším typom sú povrchové toky, tvoriace hustú riečnu sieť. Priestorovo nerovnomerný a lokálny je výskyt slatín, vlhkých lúk a vrchovísk (rašeliniská). Vyhlásené tu boli dva Ramsarské lokality - mokrade medzinárodného významu (Latorica, Senné - rybníky) a navrhnutých je ďalších 5 lokalít. Pritom pririečne luhy Latorice sú plošne najrozsiahlejším špecifickým typom hydrologického ekosystému, v súčasnosti už len fragmentom pôvodnej rozlohy lužných lesov Východoslovenskej nížiny. Súčasná riečna sieť je značne modifikovaná vodohospodárskymi úpravami tokov. Súčasná legislatíva vytvára podmienky na efektívnu ochranu hydrologických ekosystémov, avšak rizikovým prvkom je, že manažment krajiny je rozptýlený pod správu viacerých rezortov a ich sekcií s potenciálne nesúhlasnými preferovanými záujmami (MŽP: zákon o ochrane prírody a krajiny – chránené územia a ich pásma i dokumenty územného systému ekologickej stability, vodný zákon – vodný plán Slovenska a plány manažmentu povodí, zákon o ochrane pred povodňami – povodňové plány, územné plánovanie a stavebný poriadok; MP: zákon o lesoch – lesné hospodárske plány území). Nejednotný názor rôznych záujmových skupín a mimovládnych organizácií na optimálny manažment konkrétneho územia môžu okrem protichodných cieľových záujmov spôsobovať i odlišné odborné názory. Živým príkladom sú spory o budúcnosť TANAPu po katastrofickej víchrici. Zaujímavé by bolo v tejto súvislosti porovnať kompatibilnosť existujúcich rezortných materiálov týkajúcich sa manažmentu konkrétnych území východného Slovenska. Taktiež je rizikovým faktorom účinná kontrola dodržiavania legislatívne stanovených podmienok ochrany. Systém ochrany pred povodňami je zabezpečovaný osobitným zákonom (č.666/2004 Z.z.), ktorý aktivity smerujúce k protipovodňovej prevencii orientuje takmer výlučne na technické úpravy vodných tokov, nevenuje však pozornosť charakteru využitia krajiny v povodiach vo vzťahu k ovplyvňovaniu retenčnej funkcie krajiny ako celku počas zrážkových období. Financovanie aktivít „Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010“ je nedostatočné a riziko nárastu škôd spôsobených povodňami sa zvyšuje. Splnenie tohto programu v pôvodnom finančno – časovom rámci je už nereálne a je potrebné ho prehodnotiť a aktualizovať pre obdobie do roku 2015 (Abaffy et al., 2005). Pozitívnym prvkom je inovácia varovného a predpovedného systému (POVAPSYS). Návrhy vedecko-technických projektov (VTP), ktoré sú súčasťou tohto programu, by mali byť podrobené verejnej oponentúre. Najvýznamnejšími

hydrogeologickými

kolektormi

územia

východného

Slovenska

sú

z kvantitatívneho hľadiska kvartérne fluviálne sedimenty akumulované hlavne vo Východoslovenskej nížine, Košickej kotline ale i ďalších kotlinách a dolinách významných povrchových tokov. Ich vodárenské využívanie je však na mnohých lokalitách znemožnené zlým kvalitatívnym stavom podzemných vôd, pričom ide o dôsledok antropogénnej činnosti, hlavne poľnohospodárstva. Preto je 63

potrebné vyvinúť snahu o zlepšenie kvalitatívneho stavu podzemných vôd kvartérnych fluviálnych kolektorov, identifikáciou a postupnou elimináciou zdrojov znečistenia. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať regiónu Medzibodrožie, významnému z vodárenskeho a ochranárskeho hľadiska, kde je potrebné monitorovať ovplyvnenie režimu podzemných vôd odbermi a zaoberať sa procesmi šírenia kontaminácie v tomto prostredí. Druhým významným hydrogeologickým kolektorom sú krasové oblasti, ktoré sú v súčasnosti zabezpečené vysokým stupňom legislatívnej ochrany (NP, CHKO, vodárenské oblasti). Rizikovým faktorom hlavne z hľadiska kvality vôd je tu však uplatňovanie legislatívy v praxi, hlavne v rekreačnoturistických oblastiach a v miestach nelegálnych skládok odpadu. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať zamedzeniu nadmerného odberu podzemných vôd hlbokými vrtmi v centrálnej oblasti Slovenského Krasu. Doterajšie štúdie úlohy lesov pri tvorbe odtoku zo zrážok preukázali že: •

povrchový odtok a následná pôdna erózia sú v lesných porastoch celkom zanedbateľné

•

úhrny evapotranspirácie z lesa sú o 10-75% vyššie ako z nízkej vegetácie

•

je preukázaný významný vplyv druhovej, vekovej skladby a štruktúry lesného porastu na intercepciu, transpiráciu a evaporáciu

•

pri zrážkovo-odtokových a eróznych procesoch sú významným prvkom lesné cesty

•

výška infiltrácie do geologického podložia je ovplyvnená typom využitia krajiny

•

vhodné metódy lesníctva a ošetrovania lesov môžu do určitej miery regulovať vodný režim celej krajiny a zmierňovať intenzitu povodňových vĺn (znižovať počet povodní)

•

integrované plánovanie využitia krajiny môže riešiť náchylnosť častí územia na eróziu a tvorbu zosuvov

•

lužné lesy zvyšujú hydraulickú „drsnosť“ zátopovej oblasti, spomaľujú priechod povodňovej vlny a ich vhodným rozmiestnením v riečnej sieti možno desynchronizovať povodňovú vlnu

Vyššie uvedené poznatky poukazujú na významnú úlohu lesov ako stabilizujúceho prvku v krajine. Úloha lesov ako významného faktora ovplyvňujúceho odtokové pomery územia je na východnom Slovensku zvýraznená tým, že lesné porasty zaberajú vyššie polohy, resp. horné časti povodí, kde sú i najvyššie úhrny zrážok a preto nepriamo ovpyvňujú svojim učinkom i hydrologickú situáciu dolných časti povodí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že akumulačná, retenčná a pôdoochranná funkcia lesov je významne ovplyvňovaná spôsobom vykonávania hospodárskej činnosti, preto lesné plánovanie je významným nástrojom ovplyvňovania ekologickej situácie celého povodia. Najvýznamnejšími stresovými faktormi zaťažujúcimi územie východného Slovenska sú povodne, pôdna erózia a zosuvy. Všetky tieto fenomény sú naviazané na zrážkovo-odtokový proces územia, ktorý 64

je určovaný prírodnými podmienkami, avšak často je významne modifikovaný antropogénnym vplyvom. Pre pochopenie vplyvu antropogénnych aktivít na intenzitu rozvoja spomenutých stresových faktorov je potrebný interdisciplinárny prístup skúmania, integráciou poznatkov hydrológie, hydrogeológie, geológie, pedológie a klimatológie, so zohľadnením ekonomických a sociálnych otázok. Získané poznatky by sa mali následne premietnuť do praktického integrovaného manažmentu povodí resp. krajiny v zmysle Dublinských princípov (Technical Advisory Comimittee, 2000). Súčasný stav na Slovensku má v tomto pohľade značné rezervy, keď vedecký výskum tejto problematiky je nedostatočne finančne zabezpečený a manažment krajiny postráda efektívnu komunikáciu medzi príslušnými štátnymi orgánmi navzájom i voči ostatným zainteresovaným stranám. Zmenu doterajšieho nepriaznivého stavu v tomto smere naznačuje zriadenie a činnosť Rady pre integrovaný manažment povodí ako poradného orgánu ministra životného prostredia. Rada vznikla vo februári roku 2001 a sú v nej zastúpení predstavitelia štátnych vodohospodárskych organizácií, vedeckovýskumných inštitúcií a mimovládnych organizácií. Rada sa vyjadruje k zásadným otázkam vodného hospodárstva a dáva návrhy a odporúčania ministrovi životného prostredia na ich riešenie.

65

7 Doporučenia pre ďalšie práce Ďalší interdisciplinárny výskum by mal byť zameraný na vývoj metód pre navrhovanie vhodnej štruktúry krajiny v povodí, ktorá by umožňovala využitie krajiny za zachovania vhodných odtokových pomerov a minimalizácie rizika vzniku pôdnej erózie a zosuvov. Kľúčovými stabilizačnými elementami v štruktúre krajiny by mali byť pritom vhodne usporiadané stromové porasty a stromoradia. Pozornosť by mala byť zameraná hlavne na oblasti veľkoplošne obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, kde by mali byť skúmané možnosti zníženia rizika erózie pôd a zlepšenia odtokových pomerov a kvality vôd vhodnejšími spôsobmi obrábania pôdy a ponechávaním vhodne lokalizovaných a tvarovaných plôch s krovitým a stromovým porastom. Taktiež je potrebné preverovať možnosti zalesňovania nevyužívaných poľnohospodárskych pôd a prognózovať dôsledky tejto činnosti. Na obhospodarovaných plochách lesných porastov je potrebné venovať sa štúdiu vplyvu vekovej, druhovej a štruktúrnej skladby porastov na odtokové pomery a sústrediť pozornosť na nepriaznivý vplyv siete dopravných a približovacích ciest a pohybu ťažkých mechanizmov na odtokovo-erózne pomery lokalít. Dôležitou podmienkou trvalo udržateľného manažmentu krajiny je zdôrazňovanie ekologického a krajinotvorného aspektu poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti, vrátane tvorby legislatívneho rámca a ekonomickej motivácie pre ekologicky vhodné správanie hospodáriacich subjektov. Keďže v podmienkach Slovenska nie je dosiaľ preukázané, že lesné ekosystémy majú vyššiu retenčnú kapacitu ako iné, nelesné povodia (Novák et al. 2001), je potrebné získať kvantitatívne údaje o vplyve typu krajiny na podiel podzemného a povrchového odtoku z celkových zrážok v povodí. Tieto vedecky podložené údaje budú môcť byť použité pri argumentácii zmysluplnosti a potrebnosti prípadného zvyšovania zalesnenia v niektorých povodiach, voči štátnej správe a verejnosti. Zároveň tu bude možné kvantifikovať vplyv typu krajiny na vyrovnanosť povrchového odtoku v povodí a na aktivizáciu negatívnych prejavov erózie a zosuvov. Štúdium zrážkovo-odtokových procesov by malo viesť vo vybraných povodiach k tvorbe numerických modelov odtoku s priestorovo rozčlenenými parametrami. Keďže najvýraznejšie negatívne vplyvy vyvolané nepriaznivými odtokovými pomermi sú indikované v povodiach budovaných flyšovými a molasovými sedimentami, je potrebné koncentrovať pozornosť práve na ne, teda na horné povodia riek Torysa, Topľa, Ondava a Laborec a na úpätia svahov Slanských vrchov hlavne v Košickej kotline. Schéma analýzy ochrannej funkcie lesa voči vzniku stresových faktorov, smerujúca k návrhu správneho manažmentu ľudských aktivít v povodí, je znázornená na grafe č.5. Pre analýzy vplyvu minulého a súčasného využitia krajiny na zrážkovoodtokové pomery v povodiach je vhodné použiť údaje kontinuálne získavané v pozorovacích objektoch povrchových vôd, podzemných vôd a klimatických údajov základnej siete SHMÚ (tab.6). Vybrané povodia tokov, prietok ktorých je sledovaný vodomernými stanicami základnej siete SHMÚ, je graficky znázornený na podklade geologickej schémy (obr.19) a na podklade typu využitia krajiny (obr.20). 66

Graf 5: Schéma postupu pri analýze ochrannej funkcie lesa voči hydro-geologickej nestabilite (modifikované podľa Giannettiho, 2005). Porovnaním režimu odtoku vybraných povrchových tokov, so zohľadnením vplyvu geomorfologických, klimatických a hydrogeologických charakteristík povodí, s použitím štatistických metód, bude možné kvantifikovať vplyv typu krajiny na odtokový režim v povodiach východného Slovenska. Predbežná prieskumová analýza (graf.č.6) priemerných mesačných prietokov zaznamenaných na uvedených staniciach v roku 2003 naznačuje značný vplyv hydrogeologických pomerov povodí na stabilitu režimu povrchového odtoku, keď najvyššiu mieru rozkolísanosti odtoku vyjadrenú podielom maximálneho a minimálneho mesačného priemeru prietoku vykazujú povodia budované flyšovými horninami (ílovce a pieskovce paleogénu), mierne nižšiu úroveň rozkolísanosti majú povodia budované neogénnymi vulkanitmi. V grafe nie sú znázornené údaje povodí budovaných neogénnymi sedimentami, ktoré dosahujú extrémne hodnoty Qmax/Qmin okolo 500 (Roňava a Chlmec na južnom okraji Slanských vrchoch). Značne stabilnejší odtok je z povodí budovaných metamorfovanými a krasovými horninami (graf 5). Významným faktorom určujúcim vodnosť povodí je zrážkový úhrn a úroveň evapotranspirácie, ktoré nepriamo odráža nadmorská výška povodia. Hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov v roku 2003 znázornené v regresnom grafe voči nadmorským výškam záverečných profilov povodí a voči odhadnutým percentám lesnatosti povodí naznačujú, že hoci zrážkovo-klimatické podmienky sú determinujúcimi pri tvorbe režimu odtoku v povodiach, i stupeň zalesnenia resp. typ využitia krajiny tu môže hrať významnú úlohu. Povodia budované flyšovými paleogénnymi sedimentami a neogénnymi horninami sú zároveň charakteristické i zvýšenou početnosťou zosuvov. 67

80.0 70.7

70.0

max min

60.0

priemer

Qmax/Qmin

50.0 43.2

40.0 30.0

29.8 26.2

24.6

24.0

20.0 10.0

9.8

10.1

7.5 3.8

6.7

3.2

0.0 neovulkanity

flyš

kras

masív

Graf 6: Podiel maximálnych a minimálnych mesačných prietokov v roku 2003 na povrchových tokov východného Slovenska podľa geologickej charakteristiky povodí.

Hustota zosuvov 2 (n/km )

Rozkyv mesačných Minimálny mesačný -1 -2 odtokov max/min odtok (l.s .km )

Nadmorská výška

Hustota zosuvov (n/km2)

Lesnatosť (%)

Rozkyv mesačných odtokov (max/min)

10

10

10

10

8

8

8

8

6

6

6

6

4

4

4

4

2

2

2

2

0

0

0

0

500

1000

1500

80 70 60 50 40 30 20 10 0

0

50

100

80 70 60 50 40 30 20 10 0 0

500

1000

1500

0.8 0.7 0.6 0.5 0.4 0.3 0.2 0.1 0

0 0.0

0.5

1.0

0.0

0.5

1.0

0

50

100

80 70 60 50 40 30 20 10 0 0

50

100

0

50

100

0.8 0.7 0.6 0.5 0.4 0.3 0.2 0.1 0 0

500

1000

1500

0

500

1000

1500

Lesnatosť (%)

100 80 60 40 20 0

Graf 7: Minimálny mesačný prietok a podiel maximálnych a minimálnych mesačných prietokov a v roku 2003 na povrchových tokov východného Slovenska podľa geologickej charakteristiky povodí voči nadmorskej výške záverov povodí a odhadovanej percentuálnej lesnatosti povodí. Rozlíšenie geológie povodí: trojuholník – metamorfity, kosoštvorec – kras, krúžok – flyš, plus – neovulkanity. 68

Tab.6: Zoznam vybraných hydrologicky pozorovaných povodí východného Slovenska

Povodie Slaná

Poprad

Hornád

Bodva

Bodrog

DB č. 7658 7680 7730 7920 7930 7940 7990 8000 8020 8060 8070 8140 8300 8370 8400 8414 8417 8424 8425 8460 8500 8530 8540 8542 8565 8670 8710 8740 8750 8768 8830 8860 8910 8920 8950 8970 8980 9000 9013 9060 9080 9090 9110 9150 9153 9156 9180 9210 9260 9310 9350 9380 9435 9460 9465 9480 9490 9580 9590 9620 9630 9660 9690

Tok Slaná Súľovský potok Štítnik Biela voda Javorinka Lipník Poprad Poprad Mlynica Velický potok Slavkovský potok Ľubica Kamienka Hornád Veľká Biela Voda Holubnica Teplický Brusník Levočský potok Rudňanský potok Branisko Slovinský potok Hnilec Hnilec Smolník Belá Svinka Torysa Slavkovský potok Torysa Ľutinka Sekčov Delňa Svinický potok Olšava Sokoliansky potok Bodva Bodva Ida Ida Turňa Vydranka Laborec Výrava Udava Stružnica Cirocha nad VN Pčolinka Kamenica Jovsiansky potok Ulička Okna Sobranecký potok Topľa Šibská voda Kamenec Radomka Medziansky potok Ondava Ladomírka Oľka Ondávka Chlmec Roňava

Stanica Vyšná Slaná Gemerská Poloma Štítnik Ždiar - Lysá Poľana Ždiar - Podspády Č. Kláštor - Kúpele Štrbské Pleso Svit Svit Poprad - Veľká Poprad - Matejovce Kežmarok Hniezdne Hranovnica Hrabušice - Podlesok Spišská Nová Ves Pod Tepličkou Markušovce Markušovce Spišské Vlachy Krompachy Stratená Švedlár - na Hrabliach Mníšek nad Hnilcom Košická Belá Bzenov Nižné Repáše Brezovica Brezovica Ľutina Demjata Kokošovce Svinica Bohdanovce Seňa Medzev - Nižný Medzev Moldava nad Bodvou Hýľov Janík Hosťovce Medzilaborce Krásny Brod Jabloň Udavské Starina Starina Snina Kamenica nad Cirochou Jovsa Ulič Remetské Hámre Sobrance Gerlachov Kľušov - Kľuš. Zábava Bardejovská Dlhá Lúka Giraltovce Hanušovce nad Topľou Svidník Svidník Jasenovce Tovarnianska Polianka Zemplínsky Branč Michaľany

Plocha povodia 2 km 60.28 57.38 129.63 63.82 34.89 79.7 17.8 45.67 80.01 57.5 44.64 120.22 34.38 113.5 40.17 30.41 12.5 153.2 23.8 110.04 78.5 68.23 354.25 99.2 23.1 293.5 21.44 83.5 228.3 49.2 123.17 28.96 59.81 306.1 35.63 90.15 193.6 34.5 378.4 153.78 67.35 158.3 115.2 211.19 32.4 69.5 71.01 60.21 19.4 96.72 41.8 67.9 139.4 59.6 100.5 102.1 48.87 167.5 184.7 173.94 117.3 145.24 122

Nadm.v. m n.m. 440.94 324.04 284.95 965.57 907.8 463.46 1264.5 733.61 729.66 675.18 655.52 616.67 531.08 593.81 547.76 488.75 440.89 420.39 421.36 384.61 367.5 789.24 439.99 416.63 359.09 293.81 760.76 450.68 443.72 423.12 279.94 413.55 244.27 194.39 175.27 310.24 203.54 424.53 179.6 175.6 316.69 287.41 189.81 161.98 345.84 345.93 213.12 191.33 124.19 243.74 293.93 113.06 358.69 285.97 278.16 182.4 169.83 222.49 223.83 139.75 125.91 102.36 122.05

69

8 Literatúra Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002, 344 s. Abaffy, D. 2003: Povodne a ochrana pred povodňami v Slovenskej republike. Vodohospodársky spravodajca, XLVI, 3, s.9-11. Abaffy, D. 2004: Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010. Vodohospodársky spravodajca, XLVII, 2-3, s.7-9. Abaffy, D. 2006: Povodne v Slovenskej republike (1996-2005) a ich následky. Vodohospodársky spravodajca, XLIX, 3-4, s.12-17. Abaffy, D. – Supek, M. – Kadlubec, J. 2006: Ochrana pred povodňami a odstraňovanie povodňových škôd v SR. Plnenie „Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“. Vodohospodársky spravodajca, XLIX, 5-6, s.12-22. Čurlík, J., Bedrna, Z., Hanes, J., Holobradý, K., Hrtánek, B., Kotvas, F., Masaryk, Š. & Paulen, J.:2003: Pôdna reakcia a jej úprava. Jaroslav Suchoň – Suma print Bratislava, 249 str. Čurlík, J. & Šefčík, P., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť V: Pôdy. MŽP SR Bratislava, 99 str. Halmová, D. 2001: Critical flood simulation in the Bodrog catchment. Acta Hydrologica Slovaca, 2, 2, 247-257. Hlavčová, K. - Holko, L. - Szolgay, J. 2001: Tvorba a modelovanie odtoku na svahoch a z malých povodí. Životné prostredie, roč.XXXV, 3/2201, 126-132. Kadubec, J. 2005: Legislatíva v oblasti ochrany pred povodňami. Vodohospodársky spravodajca, XLVIII, 3-4, s.20-21. Kantor, P. 1984: Vodní bilance smrku a buku ve vegetačním období. Práce VÚLHM, 64, s.219-262. Kantor, P. – Šach, F. 2002: Možnosti lesů při tlumení povodní. Lesnická práce11/2002. Kaša, J. 1985: Plošné zhodnotenie režimu podzemných vôd na Medzibodroží. Záverečná správa, SHMÚ. Kobza, J., Barančíková, G., Čepková, V., Fulajtár, E., Makovníková, J., Matúšková, L., Pavlenda, P., Schlosserová, J., Styk, J, Širáň, M & Vojtáš, J., 2003: Výsledky „Čiastkového monitorovacieho systému - Pôda“ ako súčasť Monitoringu životného prostredia SR za rok 2003 (2. rok 3. cyklu monitoringu pôd SR). VÚPOP Bratislava, 156 str. Kolektív autorov, 1991: Základné údaje o rozvoji meliorácií na Slovensku. ŠMS Bratislava, 40s. Matiová, Z. – Kovařík, K. – Drahoš, M. 2001: Čierna nad Tisou – ochrana podzemných vôd. Prieskum geofaktorov ovplyvňujúcich životné prostredie. Geofond Bratislava.

70

Minďáš, J. - Moravčík, M., - Stanovský, M. 1998: Význam lesov a ich obhospodarovania z hľadiska protipovodňovej ochrany krajiny. In: O povodniach v roku 1998. Zborník Práce a štúdie SHMÚ Bratislava, s.66-71. Minďáš, J. - Škvarenina, J. - Střelcová, K. 2001: Význam lesa v hydrologickom režime krajiny. Životné prostredie, roč.XXXV, 3/2201, 146-155. Mráček, Z. - Krečmer, V. 1975: Význam lesa pro lidskou společnost. Státní zemědělské nakladatelství Praha, 225 s. Novák, V. 2001: Evapotranspirácia a jej rozdelenie na území Slovenska. Životné prostredie, roč.XXXV, 3/2201, 133-137. Pekárová, P. - Miklánek, P. 2001: Increase of flood extremality on Uh river. International conference on water and Nature Conservation in the Danube-Tisza river Basin, Magyar Hidrológiai Társaság, 469-480. Rapant, S. – Vrana, K. – Bodiš, D. 1996: Geochemický atlas SR, časť podzemné vody. ŠGÚDŠ Bratislava. Scherer, S. 1999: Metodika hydrogeologického monitoringu na zosuvoch. Podzemná voda, V./1999 č.2, s.94-104. Sherer, S. 2000: The application of hydrogeological expertise in the correction of landslide movements. Mineralia Slovaca, 32(2000), 4, s.351-358. Střelcová, K. - Minďáš, J. 2001: Transpirácia buka lesného vo vzťahu k meniacim sa podmienkam prostredia. Vedecké štúdie 2000, Technická univerzita vo Zvolene. SOIL SURVEY DIVISION STAFF of U.S.DEPARTMENT of AGRICULTURE (SSDS-USDA), 1993: Soil Survey Manual. Handbook No. 18, Washington, 437 pp. Szolgay, J. 2003: Hydrological processes and mathematical modelling. Contributions to Geophysics and Geodesy, Special issue. Šútor, J. - Štekauerová, V. - Majerčák, J. 2002: Water balance of the atmosphere- pant canopy - soil aeration zone - groundwater system in a lowland forest ecosystem. In.: Holko, L. - Miklánek, P. - Parajka, J. - Kostka, Z., Eds.:ERB and NEFRIEND Proj. 5 Conf.Interdisciplinary Approaches in Small Catchment Hydrology: Monitoring and Research, Bratislava, IHP UNESCO/IH SAS. Technical Advisory Committee, 2000: Integrated Water Resources Management. GWP, Stockholm, Sweden, 68 pp.

71

Projekt Robinwood Komponent 2: Hydrogeológia

Recommend Documents