PROGRAM PODPORY DOMÁCEHO CESTOVNÉHO RUCHU

PROGRAM PODPORY DOMÁCEHO CESTOVNÉHO RUCHU Úvod V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2006-2010 sa vláda SR okrem iného zaviazala, že stanoví zásady a štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu ako oblasti verejného záujmu s dôrazom na podporu a význam domáceho cestovného ruchu a príchodového cestovného ruchu. Na programové vyhlásenie vlády SR nadväzuje Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, schválená v roku 2007, kde sa konštatuje, že: „väčšia pozornosť sa bude venovať rozvoju domáceho cestovného ruchu podporou znevýhodnených príjmových skupín obyvateľstva, čím sa umožní účasť širšieho okruhu klientely na cestovnom ruchu a dosiahne sa lepšie využitie zariadení cestovného ruchu najmä v mimosezónnom období.“ Uvedené závery boli špecifikované v časti „Úlohy na naplnenie strategických cieľov“, v špecifickom cieli 2 – Zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa. V rámci tohto cieľa je úlohou vypracovať Program podpory domáceho cestovného ruchu. Domáci cestovný ruch tvorí cestovanie a pobyt obyvateľov SR vo vlastnej krajine s cieľom využitia voľného času na odpočinok, poznávanie, rozptýlenie a zábavu, kultúrne a športové vyžitie, pokiaľ nepresiahne šesť mesiacov. Z ekonomického hľadiska je domáci cestovný ruch zdrojom tvorby hodnoty a tým aj hrubého domáceho produktu, vytvára pracovné príležitosti a vo významnej miere je akcelerátorom regionálneho rozvoja s multiplikačným vplyvom na činnosť nadväzných odvetví. Okrem toho plní aj sociálne, zdravotné a kultúrne funkcie, napomáha uvedomeniu si kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska, sociálnej integrácii a národnostnej harmónii obyvateľstva a v neposlednom rade motivuje k cieľavedomejšiemu využívaniu voľného času. Ciele Programu podpory domáceho cestovného ruchu Cieľom Programu podpory rozvoja domáceho cestovného ruchu v SR je: • zvýšiť povedomie obyvateľov SR o možnostiach trávenia dovolenky doma, • zabezpečiť vyššie využívanie existujúcich kapacít zariadení cestovného ruchu najmä v mimosezónnom období, • skvalitniť a rozšíriť regionálne produkty cestovného ruchu a využiť ich pri tvorbe ponuky aj v domácom cestovnom ruchu, • vytvoriť podmienky pre účasť aj sociálne slabších vrstiev obyvateľstva v domácom cestovnom ruchu, • zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. 1. Zhodnotenie ekonomického a mimoekonomického významu cestovného ruchu Cestovný ruch je významným sociálno-hospodárskym fenoménom dnešnej doby. V súčasnosti je cestovný ruch najväčším tvorcom svetového národného produktu. Medzinárodného cestovného ruchu sa zúčastňuje 3,5 % svetovej populácie. Podľa prieskumov Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) sa cestovný ruch vo svete v roku 2006 podieľal 10,3 % na tvorbe HDP, čo predstavuje 4,96 tisíc mld. USD. V roku 2007 sa už uvádza suma 6,48 tisíc mld. USD, výdavky obyvateľstva na domáci cestovný ruch predstavovali v roku 1

2006 11,8 % z celkových výdavkov za uvedený rok. Kapitálové investície v cestovnom ruchu boli v roku 2006 1,02 tisíc mld. USD. WTTC predpokladá rast podielu cestovného ruchu na svetovom HDP na 10,9 % do roku 2016. Cestovný ruch vytvára viac ako 234 mil. pracovných miest a na celkovej zamestnanosti vo svete sa podieľa 8,7 %. Najviac návštevníkov i devízových príjmov z cestovného ruchu pripadá na európsky kontinent, jeho podiel však neustále klesá. Dominantné postavenie Európy ustupuje globalizácii a silnejúcemu trendu cestovania do vzdialenejších destinácií. Cestovný ruch na Slovensku prostredníctvom spotreby návštevníkov v cieľových miestach realizuje príjmy pre podnikateľské subjekty a sprostredkovane cez dane a odvody aj príjmy pre štát a samosprávu. Tieto príjmy sa realizujú vďaka výdavkom obyvateľstva SR na domáci cestovný ruch, výdavkom zahraničných návštevníkov na našom území a časť príjmov z cestovného ruchu na území Slovenska generuje aj odchodový cestovný ruch. Vstupom Slovenska do EÚ sa výraznejšie presunul aj dopyt obyvateľov Slovenska z domáceho na odchodový cestovný ruch. Z vývoja podielu tržieb cestovných kancelárií a agentúr z domáceho cestovného ruchu na celkovom cestovnom ruchu SR vyplýva, že tento podiel dlhodobo klesá. Znamená to, že rýchlejšie rastú tržby v rámci odchodového a príchodového cestovného ruchu v porovnaní s tržbami z domáceho cestovného ruchu. Význam cestovného ruchu pre ekonomiku Slovenska je nepopierateľný. Od roku 1999 rástol podiel cestovného ruchu na tvorbe HDP až do roku 2002, odkedy zaznamenávame mierny pokles. V roku 2006 sa cestovný ruch v Slovenskej republike výdavkami na domáci cestovný ruch, výdavkami na pasívny zahraničný cestovný ruch a príjmami z aktívneho zahraničného cestovného ruchu podieľal na tvorbe HDP takmer 7,86 % a vyprodukoval príjmy vo výške 98,9 miliárd Sk. V roku 2007 sa v porovnaní s rokom 2006 podiel cestovného ruchu na HDP znížil o 1,9 percentuálneho bodu. Uvedený pokles je ovplyvnený na jednej strane rastom HDP v iných odvetviach, ale aj rastom výdavkov slovenskej populácie na odchodový cestovný ruch, ako aj relatívnym poklesom výdavkov na domáci cestovný ruch. Rast výdavkov na domáci a odchodový cestovný ruch bol pomalší ako rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo sa intenzívne prejavilo najmä v posledných rokoch. U odchodového cestovného ruchu svoju úlohu zohralo predovšetkým posilňovanie slovenskej koruny (zlacnenie zájazdov), u domáceho cestovného ruchu je to spôsobené najmä účasťou obyvateľstva na úspornejších formách cestovného ruchu. 1.1 Tvorba hodnoty Použitie výrobných faktorov (príroda, práca, kapitál) v transformačnom procese podnikov cestovného ruchu umožňuje produkciu služieb a tovaru pre návštevníkov. Z krátkodobého hľadiska sa tento význam cestovného ruchu prejavuje ako príspevok k tvorbe hrubého domáceho produktu a z dlhodobého hľadiska ako príspevok k zvyšovaniu národného majetku. Pridaná hodnota predstavuje rozdiel medzi realizovanými tržbami podnikov cestovného ruchu a nákupom tovaru a služieb od iných podnikov. Ak predpokladáme, že podniky cestovného ruchu na Slovensku vytvoria priemerne 35 % pridanej hodnoty z realizovaných tržieb, potom môžeme konštatovať, že podiel hodnoty vytvorenej v cestovnom ruchu na hrubom domácom produkte bol od roku 2000 relatívne stabilný a pohyboval sa v rozmedzí 10 – 11 %. Výnimkou je rok 2007, kedy jej podiel klesol na 8,7 %. Tento pokles možno vysvetliť prudkým rastom hrubého domáceho produktu v tomto roku spôsobený najmä expanziou automobilového priemyslu a prudkým rozvojom stavebníctva.

2

1.2 Vplyv cestovného ruchu na zamestnanosť Z hľadiska zamestnanosti je cestovný ruch nepochybne jedným z najväčších tvorcov pracovných miest, ktorý vytvára približne každé desiate pracovné miesto na svete, pričom v niektorých regiónoch sveta zamestnáva najviac ľudí v celom hospodárstve. V Európe rastie podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu najpomalšie v porovnaní so svetovým vývojom, ale očakáva sa dynamickejší rast pracovných miest v cestovnom ruchu najmä v strednej a východnej Európe. Pri hodnotení vplyvu cestovného ruchu na zamestnanosť sa dá relatívne najobjektívnejšie z hľadiska vykazovania štatistických údajov posudzovať práve zamestnanosť v hotelierstve a pohostinstve, ktorých rozvoj priamo súvisí s rozvojom cestovného ruchu. V Slovenskej republike sa zamestnanosť v tomto odvetví mierne zvyšuje, čo je dôsledkom rozvoja cestovného ruchu, v rámci ktorého sa budujú nové kapacity. Zatiaľ čo v roku 2004 sa hotelierstvo a pohostinstvo podieľalo na celkovej zamestnanosti v národnom hospodárstve 3,8 %, v roku 2005 to bolo 4,1 % a v roku 2006 bolo v hotelierstve a pohostinstve zamestnaných 101 800 osôb, čo predstavuje 4,4 % z celkového počtu pracujúcich v hospodárstve SR. Na základe prepočtu údajov Štatistického úradu SR sa skúmané odvetvie podieľalo v roku 2007 na celkovej zamestnanosti 4,3 percentami, čo predstavuje síce pokles o 0,1 %, ale v nasledujúcich rokoch je predpoklad, že sa podiel zamestnanosti v hotelierstve a pohostinstve znovu zvýši. Slovenská republika patrí v EÚ z hľadiska podielu cestovného ruchu na zamestnanosti k priemeru (priemer 25 štátov Európskej únie bol v roku 2006 4,3 %). Z analýzy zamestnanosti na Slovensku a v EÚ vyplýva, že odvetvie hotelierstva a pohostinstva má niekoľko charakteristických čŕt, ktorými sú vysoká zamestnanosť žien v odvetví, takmer polovica zamestnancov je mladších ako 35 rokov a vysoký podiel zamestnancov na čiastočný úväzok (s výnimkou SR) v porovnaní s inými odvetviami hospodárstva. Z analýzy vyplýva, že hotelierstvo a pohostinstvo na Slovensku doposiaľ výraznejšie než v celej EÚ vytváralo podmienky pre rast zamestnanosti skupín, ktoré sú ohrozené na trhu práce a to pre mladých ľudí a ženy. Udržatelnosť zamestnanosti v hotelierstve a pohostinstve bude výrazne závisieť aj od vývoja cestovného ruchu v EÚ a na Slovensku, ale aj od rastu miezd v tomto odvetví, ktoré sú v období rokov 2004 až 2007 najnižšie v porovnaní s priemernými mzdami v štatisticky sledovaných odvetviach. Priemerná mzda v hotelierstve a pohostinstve v roku 2007 v SR bola 15 045 Sk, čo je o 5 101 Sk menej ako je priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR. (priemerná mzda v hospodárstve je o 33,9 % vyššia ako mzda v tomto odvetví). Tento vývoj môže spôsobiť (aj spôsobuje) odchod zamestnancov do iných krajín EÚ a následne vyvoláva potrebu získavania pracovníkov pre toto odvetvie zo zahraničia. 1.3 Vplyv cestovného ruchu na platobnú bilanciu Cestovný ruch môže pozitívne vplývať na saldo platobnej bilancie štátu pokiaľ výdavky na odchodový cestovný ruch sú nižšie ako príjmy z príchodového cestovného ruchu. Čím je tento rozdiel väčší, tým je vyššie saldo cestovného ruchu a tým aj významnejší je jeho podiel na celkovej platobnej bilancii štátu. Vývoj salda cestovného ruchu významnou mierou ovplyvňuje nielen saldo bilancie služieb, ale aj celkovú platobnú bilanciu štátu. Podiel salda cestovného ruchu sa na salde bilancie služieb v období 1997-2007 pohyboval v rozmedzí 30 až 70 % s výnimkou roku 1998, kedy došlo k jeho poklesu z dôvodu poklesu príjmov z príchodového cestovného ruchu, pričom výdavky na odchodový cestovný ruch naďalej rástli. V rokoch 2003 a 2005 bolo dokonca saldo cestovného ruchu väčšie ako celkové saldo bilancie služieb. Bez cestovného ruchu by bola bilancia služieb v týchto rokoch záporná. Podobná situácia je aj vo vzťahu k celkovej bilancii štátu. Aj vďaka cestovnému ruchu v rokoch 1997 a 2001 bolo saldo celkovej platobnej bilancie kladné.

3

1.4 Mimoekonomické prínosy cestovného ruchu Vo vzťahu k človeku a spoločnosti v cestovnom ruchu vystupuje do popredia rekreačnozdravotná funkcia. Význam tejto funkcie vzrastá úmerne s účasťou obyvateľstva na cestovnom ruchu na jednej strane a zhoršujúcou sa kvalitou bežného životného prostredia na druhej strane. V rámci prevencie rekreačno-zdravotná funkcia sa môže stať jedným z činiteľov udržiavania národného zdravia a zvyšovania produktívnych síl človeka. Pre rozvoj osobnosti človeka má významné postavenie kultúrno-poznávacia funkcia cestovného ruchu. Jej prínos je vo vzdelávacej a estetickej oblasti, v kultúrnom raste osobnosti. Duševný obzor človeka sa rozširuje cez poznanie prírody a spoločnosti, jej histórie, tradícií, umenia, kultúry atď. Účasťou na domácom cestovnom ruchu sa pestuje vzťah k národným kultúrnym a historickým tradíciám a hodnotám vlastnej krajiny. V ostatných rokoch, s rozvojom vedecko-technického pokroku a s prehlbovaním integračných vzťahov, stále väčší význam nadobúda vedecko-informačná funkcia cestovného ruchu. Jej prínos osobitne pre spoločnosť je veľký. Na rozličnej úrovni umožňuje výmenu skúseností, resp. rýchle získanie poznatkov a informácií z oblasti vedy, techniky, umenia atď. s cieľom ich efektívneho uplatnenia v spoločenskej praxi. 2. Analýza účasti slovenskej populácie na domácom cestovnom ruchu Pred rokom 1989 sa na Slovensku rozvíjal najmä domáci cestovný ruch. Po roku 1989 bol rozvoj cestovného ruchu na Slovensku viac-menej chaotický a nekoordinovaný s výrazným úpadkom domáceho cestovného ruchu, čo súviselo s liberalizáciou trhu a následným zvyšovaním cien, poklesom životnej úrovne obyvateľstva, možnosťou cestovania do zahraničia a postupným zánikom viazaného cestovného ruchu, prostredníctvom ktorého štát a rozličné organizácie ovplyvňovali vývoj najmä domáceho cestovného ruchu. Súčasný stav domáceho cestovného ruchu je ovplyvnený predovšetkým životnou úrovňou obyvateľstva. Polovica rodín na Slovensku má na živobytie mesačne menej ako 9000 Sk na jedného jej člena a v priemere jedna osmina obyvateľstva je ohrozená chudobou, nevynímajúc deti a dôchodcov. Podľa prieskumov GfK z roku 2006 priemerne zarábajúca domácnosť vynaloží približne 80 % svojich príjmov na základné životné potreby a približne len 3 % na zábavu a cestovný ruch. Vývoj pobytového domáceho cestovného ruchu na Slovensku možno hodnotiť podľa výkonov ubytovacích zariadení cestovného ruchu. Počet domácich hostí a počet ich prenocovaní tvoril v ubytovacích zariadeniach v období rokov 1993 až 2007 viac ako 50 % (v rozpätí 54-62 % v počte ubytovaných a v rozpätí 52-64 % v počte prenocovaní). Kým v roku 1993 bol podiel domácich hostí v ubytovacích zariadeniach 55 % a v počte prenocovaní až 62 %, v roku 2000 podiel domácich hostí vzrástol na 62,3 % a počet prenocovaní na 64,5 %. V roku 2007 bol podiel domácich hostí ubytovaných v ubytovacích zariadeniach 55,4 % a podiel ich prenocovaní 55,9 %. Nadpriemerný je podiel domácich ubytovaných hostí najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji, ktoré patria z hľadiska zamestnanosti medzi najviac ohrozené regióny Slovenska. Z uvedeného vyplýva relatívne silná závislosť v poskytovaní ubytovacích služieb práve na domácom cestovnom ruchu, pričom táto závislosť je výrazná práve v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Kým počet domácich turistov v ubytovacích zariadeniach mierne rástol, počet kúpeľných hostí v slovenských kúpeľoch klesal. Počet domácich hostí v slovenských kúpeľoch poklesol v rokoch 1997 až 2004 o 32 %, z toho v rokoch 2000 až 2004 o 14 %. Pokles počtu domácich

4

kúpeľných hostí je ovplyvnený najmä poklesom výdavkov verejných vysielateľov (zdravotných poisťovní) na nákup kúpeľných poukazov. Výdavky zdravotných poisťovní na nákup kúpeľných poukazov poklesli v rokoch 1997 až 2004 o 57 %, z toho v rokoch 2000 až 2004 o 40 %. V dôsledku toho rastie podiel samoplatcov, ktorí v súčasnosti tvoria cca 47 % domácich kúpeľných hostí. 2.1 Dopyt po domácom cestovnom ruchu v roku 2007 Posledné podrobné štatistické zisťovanie v cestovnom ruchu sa uskutočnilo v roku 2004. Keďže od toho obdobia došlo v cestovnom ruchu k dynamickému vývoju, bolo potrebné aktualizovať uvedené údaje. Preto UMB v roku 2007 uskutočnila dotazníkový prieskum na vybranej vzorke obyvateľov Slovenskej republiky, zameraný okrem iného aj na dopyt po domácom cestovnom ruchu. Analýza sa uskutočnila na základe údajov získaných sociologickým prieskumom pomocou dotazníka, ktorý sa distribuoval medzi jednotlivé segmenty trhu. Na základe primárneho prieskumu možno konštatovať, že v roku 2007 sa na cestovnom ruchu (domácom aj odchodovom) zúčastnilo 92,7 % obyvateľov Slovenska, z nich takmer 20 % sa zúčastnilo krátkodobého a 73,6 % dlhodobého cestovného ruchu. Dlhodobého pobytu na Slovensku sa zúčastnilo 18,8 % respondentov, a dlhodobého pobytu doma a zároveň v zahraničí 16 % respondentov. Približne 7 % opýtaných sa nezúčastnilo cestovného ruchu, pričom ako hlavné dôvody uvádzali finančné a pracovné (77,3 %), zdravotné (31,8 %) a rodinné dôvody (18,2 %). Nezáujem o cestovný ruch prejavilo 11,4 % z tých respondentov, ktorí sa cestovného ruchu nezúčastnili. Obyvatelia Slovenska sa zúčastnili priemerne takmer 3 krát dlhodobého domáceho cestovného ruchu a v rámci neho strávili priemerne 7,5 dovolenkového dňa. Najčastejšie sa zúčastnili jedného 7 dňového pobytu. 78 % obyvateľov sa zúčastnilo jeden až tri krát dlhodobého domáceho cestovného ruchu, 18,6 % 4 až 10 krát a len 3,4 % cestovalo v domácom cestovnom ruchu viac ako 10 krát. Obyvatelia s nižším príjmom na jedného člena domácnosti preferujú účasť v krátkodobom domácom cestovnom ruchu. Priemerné výdavky obyvateľov Slovenska sa výrazne líšia v závislosti od cieľa dlhodobého pobytu. V domácom cestovnom ruchu sú priemerné výdavky pripadajúce na osobu a dovolenkový pobyt približne 5 300,- Sk. Pritom existuje slabá závislosť medzi priemerným príjmom na člena domácnosti a výdavkami na dovolenkový pobyt. Motívom účasti na domácom cestovnom ruchu na Slovensku v roku 2007 bola najmä návšteva príbuzných a známych, rekreácia spojená s rôznymi športovo-rekreačnými aktivitami, kúpeľný cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch. V krátkodobom domácom cestovnom ruchu dominuje hlavne návšteva príbuzných a známych (29,9 %) a rekreácia (24 %), pobyt v horách (15,8 %). Mierne prevláda záujem o zimný pobyt, nasleduje pobyt na vlastnej chalupe, resp. chate, nákupné cesty, poznávacie a okružné cesty. V dlhodobom domácom cestovnom ruchu dominuje rekreácia spojená so športovorekreačnými aktivitami, najmä pobyt v horách (19,4 %) a pri vode (16,9 %). S návštevou príbuzných a známych spája svoju dovolenku na Slovensku približne 20 % obyvateľov. Významným motívom je ešte pobyt na vlastnej chate alebo chalupe (13,5 %), kúpeľný cestovný ruch (8,6 %) a vidiecky cestovný ruch (4,3 %). V domácom cestovnom ruchu patria medzi najobľúbenejšie aktivity najmä plávanie a vodné športy (61 %), poznávanie pamiatok (44,7 %), pešia turistika (24,2 %) a návšteva kultúrno-spoločenských podujatí (20 %). Menej populárne je lyžovanie (5,6 %), cykloturistika (3,7 %), návšteva športových podujatí (2,3 %) a rybolov (1,2 %). So službami poskytovanými v domácom cestovnom ruchu bola prevažná väčšina návštevníkov spokojná. Najviac spokojní boli návštevníci s kvalitou ubytovacích služieb (viac 5

ako 76 %). Najväčšou slabinou poskytovaných služieb v domácom cestovnom ruchu sú informačné služby, s ktorými vyjadrila nespokojnosť až pätina respondentov. Nedostatky sú aj v kvalite doplnkových a dopravných služieb. Vzhľadom na to, že v cestovnom ruchu prevažujú osobné služby, je absolútne negatívnym javom nespokojnosť s prívetivosťou zamestnancov v zariadeniach cestovného ruchu. Nespokojných bolo približne 13 % opýtaných. V roku 2007 si svoj dovolenkový pobyt na Slovensku organizovalo 99 % respondentov individuálne a len 1 % využilo služby cestovnej kancelárie, resp. agentúry alebo inej organizácie. Pri preprave v domácom cestovnom ruchu preferujú obyvatelia Slovenska vlastný automobil (69 %) a pravidelné autobusové spoje (približne 18 %), v menšej miere cestujú vlakom (8,5 %). 2.2 Faktory ovplyvňujúce dopyt po domácom cestovnom ruchu Z doterajšieho vývoja domáceho cestovného ruchu vyplýva, že cestovná aktivita obyvateľstva rastie. Kým cestovná aktivita v roku 1995 dosiahla 79,7 % aktívneho obyvateľstva Slovenska, v roku 2007 sa cestovného ruchu zúčastnilo už 92,7 % obyvateľov Slovenska. Rastú aj výdavky na cestovný ruch, pričom výdavky na cestovný ruch závisia od príjmov domácností. Od roku 1993 do roku 2007 rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve v priemere o 9,9 % ročne, pričom rástli aj výdavky na cestovný ruch. V roku 2007 dosiahli výdavky na domáci cestovný ruch 2,6-násobok výdavkov v roku 1993 a rástli priemerne ročne o 7,2 %. Okrem ekonomických faktorov významne ovplyvňuje účasť na cestovnom ruchu aj vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby, najmä vlastníctvo osobného automobilu a chaty (chalupy). Dopyt ovplyvňujú aj demografické faktory, najmä vek a počet členov domácností. Vek je dôležitý aj z hľadiska výdavkov. Obyvatelia Slovenska vyššieho veku míňajú na cestovný ruch podstatne menej ako mladší návštevníci, čo sa prejavuje najmä v domácom cestovnom ruchu. Vek je rozhodujúci aj z hľadiska účasti na cestovnom ruchu. Najmenej sa cestovného ruchu zúčastňujú dôchodcovia, ktorí majú aj výrazne nižší príjem, napriek relatívnemu dostatku voľného času. Počet členov domácnosti ovplyvňuje najmä počet ciest v cestovnom ruchu, výber a miesto pobytu. Nezanedbateľným činiteľom je sezónnosť. Väčšina obyvateľov Slovenska sa zúčastňuje domáceho cestovného ruchu v letnej turistickej sezóne (55,8 %). Na základe uskutočneného primárneho výskumu môžeme konštatovať, že v roku 2007 sa krátkodobého cestovného ruchu na Slovensku zúčastnilo 13,3 % obyvateľov Slovenska. Dlhodobého domáceho cestovného ruchu sa zúčastnilo 7,1 % obyvateľov. 3. Analýza podpory domáceho cestovného ruchu vo vybraných krajinách Systém podpory domáceho cestovného ruchu sa skúmal vo vybraných krajinách a to v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a v bývalých krajinách socialistického bloku (Česká republika, Poľsko a Maďarsko). V skúmaných krajinách sa prejavuje rôzny prístup k politike rozvoja domáceho cestovného ruchu od absencie jasne formulovanej politiky až po aktívnu politiku rozvoja domáceho cestovného ruchu. Ku krajinám, kde sa pozornosť venuje najmä informačným kampaniam zameraným na podporu rozvoja domáceho cestovného ruchu patria Nemecko a Česká republika a ku krajinám, kde sa podpora rozvoja domáceho cestovného ruchu orientuje okrem informačných kampaní aj na systém poskytovania tzv. rekreačných poukážok 6

(šekov) patria Švajčiarsko, Maďarsko a Francúzsko. Poľsko sa zameriava najmä na podporu domáceho cestovného ruchu (ale nielen jeho) cez príspevky zo sociálnych fondov podnikov. Domáci cestovný ruch v Nemecku zaznamenal v roku 2007 nový rekord, keď počet prenocovaní v domácom cestovnom ruchu dosiahol 3 071 mil., čo je rast o 3 % v porovnaní s rokom 2006. Posledné analýzy vývoja domáceho cestovného ruchu, ktoré vykonala BAT Foundation for Future Issues dokazujú, že v roku 2007 jeden z troch Nemcov strávil dovolenku v Nemecku (37 %). Za propagáciu cestovného ruchu v Nemecku zodpovedá Deutsche Zentrale für Tourismus (DZT), ktorá propaguje Nemecko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu. Táto organizácia je zodpovedná aj za propagáciu domáceho cestovného ruchu a za nadregionálny marketing domáceho ruchu a patrí priamo pod Spolkové ministerstvo hospodárstva a práce. DZT úzko spolupracuje s partnermi vo viacerých odvetviach hospodárstva, ako aj s profesijnými zväzmi. Základom nadregionálneho marketingu v domácom cestovnom ruchu je spolupráca so spolkovými krajinami a podnikateľmi a organizáciami cestovného ruchu, pričom marketingové aktivity sú intenzívne koordinované s partnerskými inštitúciami a organizáciami. Ťažisko podpory domáceho ruchu sa zameriava na informačnú kampaň DZT s vlastným sloganom a vlastnou internetovou stránkou „Kurz-Nah-Weg: Urlaub in Deutschland“. Cieľom kampane je motto: Nemecko má ostať aj naďalej najobľúbenejším cieľovým miestom Nemcov. V Maďarsku informačné kampane a marketingové aktivity cestovného ruchu vykonáva Maďarská centrála cestovného ruchu (Magyar Turizmus – MT Zrt) Podpora domáceho cestovného ruchu sa realizuje viacerými nástrojmi. Ide predovšetkým o informačné kampane a o systém tzv. rekreačných šekov. V rámci domáceho cestovného ruchu ide o kampaň „Tu ste doma“ Táto kampaň je založená na tematických produktoch, ktoré sa menia každý rok. Maďarská národná rekreačná nadácia (MNRN) podporuje kampane MT Zrt. Táto organizácia riadi systém tzv. rekreačných šekov, ktoré dostávajú zamestnanci od svojich zamestnávateľov vo výške minimálnej mzdy V roku 2008 boli takto vyčlenené prostriedky vo výške 2,3 mld. HUF. Maďarská národná rekreačná nadácia funguje ako nezisková organizácia. Jej zakladateľmi boli vláda Maďarskej republiky a 6 odborových zväzov. Rekreačné šeky boli zavedené v Maďarsku 1. januára 1998. Sú to ceniny znejúce na meno, používané jednorázovo. Sú neprenosné, ale možno ich použiť aj na úhradu nákladov spolucestujúcich. V prípade rekreačných šekov daňové zvýhodnenie predstavuje 100 %. Možno ich použiť na čerpanie ubytovacích a k nim sa viažucich ďalších služieb (kúpeľné, dopravné, stravovacie služby atď.), v obmedzenej miere aj na nákup pohonných hmôt do osobných áut, na zakúpenie vstupeniek na Ministerstvom kultúry podporované umelecké festivaly, na zakúpenie vstupeniek do zoologickej záhrady, na výstavisku Hungexpo a na automobilovom pretekárskom okruhu Hungaroring. Odhliadnuc od toho, že sú motivačným prostriedkom, prispievajú aj k regenerácii síl zamestnancov, k zvýšeniu kvality života ľudí, podporujú domáci cestovný ruch, ale aj boj proti tieňovej ekonomike. V Českej republike sa podpora domáceho cestovného ruchu zameriava predovšetkým na mediálnu podporu. V predchádzajúcich rokoch to bol projekt „Mediální podpora domácího cestovního ruchu v České republice“. Za kampaň bola zodpovedná Česká centrála cestovného ruchu (Czech Tourism). Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR pripravilo na jeseň 2005 a jar 2006 mediálnu kampaň na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorej cieľom bolo okrem podpory domáceho cestovného ruchu aj zvýšenie počtu dovoleniek strávených v Českej republike. Túto kampaň pripravilo Ministerstvo pre miestny rozvoj v spolupráci s Českou centrálou cestovného ruchu. V prvej fáze na jeseň 2005 išlo o kampaň „Rozhlédněte se doma“, ktorej cieľom bolo propagovať portál cestovného ruchu www.kudyznudy.cz. Na

7

uvedenú kampaň nadviazala ďalšia, ktorá sa realizovala v rokoch 2006 až 2007 a jej rozpočet bol 35 mil. Kč s využitím podpory z prostriedkov EÚ. V Poľskej republike sa propagáciou krajiny v oblasti cestovného ruchu doma i v zahraničí zaoberá Poľská turistická organizácia (POT), ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva športu a turistiky (do roku 2007 POT patrila pod Ministerstvo hospodárstva). Poľské firmy tvoria z podnikového sociálneho fondu tzv. „dovolenkový fond“, z ktorého vyplácajú svojim zamestnancom raz do roka tzv. „dovolenkové príplatky“. Podmienkou je, aby si zamestnanec vybral min 14-dňovú súvislú dovolenku. V roku 2008 to bola suma v hodnote cca 7 000,- Sk brutto na osobu. Výška dovolenkového príplatku záleží od priemerného ročného zárobku daného zamestnanca. Tieto prostriedky sa však môžu využiť tak na dovolenku v Poľsku, ako aj v zahraničí. Švajčiarsko, ako krajina s dlhodobou tradíciou v rozvoji cestovného ruchu je známa podporou domáceho a sociálneho cestovného ruchu s využitím systému rekreačných šekov ako nástroja podpory domáceho cestovného ruchu. Systém rekreačných šekov je vo Švajčiarsku veľmi obľúbený, zastrešuje ho Reka (Schweizer Reisekasse). Je to nezisková organizácia so sídlom v Berne, ktorá bola založená ako družstvo v roku 1939. Jej najdôležitejším poslaním je podpora zvýhodnených dovolenkových pobytov pre sociálne odkázané rodiny. Rekreačné šeky zakupujú zamestnávatelia alebo odborové zväzy svojim zamestnancom resp. členom, pričom sú daňovo zvýhodnené. Financovanie dovolenky Reka šekmi môže znamenať v priemere 16 % úsporu nákladov na dovolenku. Prostredníctvom rekreačných šekov môžu zamestnávatelia odmeňovať svojich zamestnancov, pričom daná suma je výhodnejšie zdanená ako v prípade priameho vyplatenia príspevku na dovolenku alebo odmeny. Po dlhoročných skúsenostiach s rekreačnými šekmi sa v rámci inovácie systému v lete 2006 zaviedla pre časť aktivít karta Reka-Card. Je to elektronické platidlo, ktoré funguje ako klasická platobná karta. Švajčiarska Reka poskytuje širokú ponuku rekreačných chát a prázdninových bytov nielen vo Švajčiarsku, ale aj vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku, Taliansku, Nemecku a Chorvátsku. V roku 1982 sa štátne orgány vo Francúzsku rozhodli vytvoriť systém dovolenkových poukážok. Za jeho rozvoj a riadenie zodpovedalo Ministerstvo financií a štátny tajomník pre cestovný ruch, ktorí vytvorili Národnú agentúru pre dovolenkové poukážky (ANCV). Vďaka finančnému príspevku zamestnávateľa umožňujú dovolenkové poukážky optimalizovať výdavky zamestnancov na dovolenky a rekreáciu. Národná agentúra pre dovolenkové poukážky, ktorá spravuje systém dovolenkových poukážok "Chèques-Vacances", významným spôsobom pomáha Francúzom pri realizácii dovoleniek. Dovolenkové poukážky ChèquesVacances možno využiť v sieti partnerských zariadení cestovného ruchu po celom Francúzsku (vrátane zámorských departmentov a teritórií). Dovolenkové poukážky sú určené nielen pre zamestnancov súkromného sektora, ale aj pre štátnych zamestnancov v produktívnom, ako aj dôchodkovom veku. Tento systém využíva viac ako 7,5 miliónov osôb a 1,5 milióna podnikov. Vstup do systému znamená mesačné sporenie zamestnancov počas 4 až 10 mesiacov, vo výške 2 až 20 % z minimálnej mzdy, pričom poskytované benefity závisia od výšky príjmu, od rodinného stavu, od počtu detí – kritériá sú upravované štátom na ročnej báze. Finančný príspevok zamestnávateľa predstavuje 25 % až 400 % zo sporenia zamestnanca (až do výšky ročnej minimálnej mzdy). Výška príspevku zamestnávateľa závisí aj od príjmu zamestnanca – najvyšší príspevok zamestnávateľa dostávajú zamestnanci s najnižšími príjmami. Príspevok zamestnávateľa, ako aj sporenie zamestnanca sú oslobodené od sociálnych odvodov. Sporenie zamestnanca je oslobodené od dane z príjmu. Činnosť Národnej agentúry pre dovolenkové poukážky je financovaná z 1 % poplatku za vydanie dovolenkových poukážok a z 1 % poplatku za

8

preplatenie poukážok. Doba platnosti poukážok je 2 roky. Ich nominálna hodnota je 10 a 20 EUR. 4. Návrh opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu v Slovenskej republike Na základe porovnania opatrení na podporu domáceho ruchu vo vybraných krajinách možno stanoviť tieto hlavné oblasti, na ktoré by sa mala podpora domáceho cestovného ruchu na Slovensku orientovať: 1) Marketingové nástroje podpory účasti na domácom cestovnom ruchu predovšetkým prostredníctvom informačno-propagačnej kampane. 2) Tvorba nových a rozvoj existujúcich produktov v cestovnom ruchu. 3) Vytváranie regionálnych organizačných štruktúr cestovného ruchu, ako základu pre spoluprácu na tvorbe a propagácii produktov cestovného ruchu, zameraných predovšetkým na domáci cestovný ruch. 4) Systém rekreačných poukážok ako nástroj podpory domáceho cestovného ruchu (v rámci neho najmä sociálneho cestovného ruchu). 4.1 Informačno-propagačná kampaň na podporu domáceho cestovného ruchu Charakter kampane: celonárodná kampaň na podporu účasti na domácom cestovnom ruchu (ďalej len kampaň). Kampaň by mala byť organizovaná komplexne, aby sa dosiahli synergické efekty. Koordinátor kampane: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Hlavný cieľ kampane: Zvyšovať účasť obyvateľov Slovenska na domácom cestovnom ruchu Ďalšie ciele kampane: • Motivácia a výchova obyvateľov k budúcej účasti na domácom cestovnom ruchu (zvyšovanie úrovne poznania obyvateľov o atraktivitách a možnostiach trávenia dovolenky na Slovensku). • Zvyšovanie využiteľnosti kapacít zariadení cestovného ruchu, aj mimosezónneho. • Lepšie využívanie miestnych a regionálnych zdrojov (kultúrnych, spoločenských, remeselných) pre účasť na cestovnom ruchu. • Zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch. • Zvyšovanie kvality poskytovaných služieb. Partneri kampane: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Úrady samosprávnych krajov (príslušné útvary cestovného ruchu), Združenie miest a obcí Slovenska, Magistrát Hlavného mesta Bratislavy, Asociácia informačných centier Slovenska, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky, Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr, Zväz slovenských liečebných kúpeľov a žriediel, Záujmové združenie lanoviek a vlekov – LAVEX, Zväz múzeí na Slovensku a ďalšie profesijné organizácie, dopravné podniky, prípadne ďalšie organizácie Slogan kampane: Doma je doma! Motto: Oddychujte na Slovensku! Dizajn, manuál sloganu a značka kampane majú byť jednotné pre všetky nosiče. K otázkam, ktoré by mohli byť súčasťou kampane a mali by prispieť k upútaniu pozornosti obyvateľstva, že sa kampaň začína, by mohli patriť napríklad: Pozná moje dieťa Slovensko? Viem, kde sú moje korene? Ktoré miesta na Slovensku som ešte nenavštívil? Čo

9

sa na Slovensku zmenilo a ako to vyzerá dnes? Dá sa na Slovensku príjemne a aktívne oddychovať? a pod. Obsah kampane: Silné regionálne produkty cestovného ruchu (pričom je nevyhnutné rozšíriť tvorbu a koordináciu regionálnych produktov) hlavne počas letnej a zimnej sezóny, ale aj regionálne produkty rozširujúce turistickú sezónu podľa ťažiskových foriem cestovného ruchu. Komunikačné kanály kampane: Internet – vytvorenie osobitnej časti zameranej na domáci cestovný ruch v rámci národného portálu www.slovakia.travel s využitím všetkých funkcií, ktoré internet ponúka (informačná, propagačná, rezervačná, súťažná a zisťovanie spätnej väzby). Mobilní operátori – využiť rozširujúce sa služby mobilných operátorov na priame prepojenie na národný portál www.slovakia.travel. Televízia – záujem o účasť na domácom cestovnom ruchu vyvolať atraktívnym reklamným spotom resp. upútavkou na národný portál www.slovakia.travel, ktorý umožňuje priniesť súborné informácie o produktoch cestovného ruchu, resp. informácie o ponuke cestovného ruchu jednotlivých regiónov. V rámci televízneho vysielania využiť existujúce relácie: „Televíkend“ v kontexte súčasného členenia relácie: • Extrémne v horách (ponuka pre mladých ľudí, adrenalínové aktivity...), • Turistické inšpirácie (novinky a aktuálne príspevky z regiónov...), • Putovanie v čase (historické pamiatky, hrady, zámky, archeologické náleziská...), • Televíkend - súťaž. resp. iné relácie zamerané na reportáže a živé vysielanie z jednotlivých častí Slovenska, pričom by išlo o témy aktuálne z hľadiska časového obdobia – víkendy, jar, leto, jeseň a zima. Z existujúcich spravodajských relácií možno pre tieto účely využiť Regionálny denník s ponukou aktuálnych kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, pre vidiecky cestovný ruch časť vysielania relácie Farmárska revue, ale predovšetkým rozširujúci sa systém aktuálnych, reálnych záberov zo stredísk cestovného ruchu a miest Živá panoráma. Aktuálne výstupy zo Živej panorámy preniesť priamo na národný portál www.slovakia.travel. Rozhlas – upútavky na pravidelné denné informácie o aktuálnej ponuke podujatí a možností trávenia voľného času v spolupráci s mobilnými operátormi, kde by aj sami poslucháči mohli informovať o zaujímavostiach a možnostiach trávenia voľného času (podobne, ako je v súčasnosti servis na rádiu Expres a Fun rádiu pokiaľ ide o dopravnú situáciu) Denná tlač a periodiká – v dennej tlači využívať pre ponuku sezónnych produktov štvrtkové a piatkové prílohy. Špecializované periodiká využívať na inzerciu špecializovaných a doplnkových produktov. Letáky – distribuované do domácností na začiatku kampane, príležitostne k vytypovaným podujatiam (napr. Svetový deň cestovného ruchu). Katalógy – v spolupráci s cestovnými kanceláriami, ktoré sa už dlhodobo orientujú na domáci cestovný ruch. Súťaže zamerané na domáci cestovný ruch ako súčasť kampane. Motiváciou pre účasť na domácom cestovnom ruchu sú aj rôzne druhy súťaží. Úlohou súťaže je motivovať potenciálnych účastníkov domáceho cestovného ruchu, aby sa zaujímali o Slovensko ako krajinu, v ktorej možno stráviť dovolenku. Odmenou v súťaži je spravidla dovolenkový, víkendový, alebo iný krátkodobý pobyt v rámci domáceho cestovného ruchu, resp. môže byť vytvorená séria propagačných prezentov, vhodná pre cestovanie a pobyt na dovolenke s logom kampane. 10

Navrhované je vytvoriť systém súťaží zameraných a podporujúcich domáci cestovný ruch. Tieto súťaže by mali byť diferencované predovšetkým z hľadiska veku účastníkov: žiaci základných škôl, študenti stredných a vysokých škôl, stredná generácia a dôchodcovia, alebo podľa záujmu (zábava, kultúra, adrenalín, športy, história, podujatia, osobnosti, moje okolie ap.). Na organizovaní a finančnom zabezpečení súťaží by sa mala podieľať Slovenská agentúra pre cestovný ruch v spolupráci s partnermi kampane, pričom by sa využívali všetky komunikačné kanály kampane. Forma súťaže môže byť vedomostný test o Slovensku alebo vybranom regióne, fotografická súťaž, súťaž o najlepší nápad ako využiť potenciál obce, strediska či regiónu v cestovnom ruchu a podobne. Súťaž možno rozšíriť aj o podnikateľské subjekty cestovného ruchu, resp. združenia cestovného ruchu (napr. najlepší produkt cestovného ruchu), čo by mohli hodnotiť priamo účastníci domáceho cestovného ruchu. Financovanie kampane: využiť možnosti zdrojov nového programovacieho obdobia pre štrukturálne fondy EÚ na roky 2007-2013 v rámci Opatrenia 3.2. Spätná väzba a overenie výstupov kampane: realizácia výberového štatistického šetrenia – Prieskum účasti na domácom cestovnom ruchu (po ukončení letnej a zimnej časti kampane). 4.2 Tvorba produktov cestovného ruchu Ako vyplýva z analýzy účasti obyvateľstva Slovenskej republiky na domácom cestovnom ruchu, najvyššiu návštevnosť zaznamenávajú atraktivity cestovného ruchu a organizované podujatia ako produkty cestovného ruchu. V záujme podpory rozvoja existujúcich a tvorby nových produktov cestovného ruchu je potrebné: • zabezpečiť komplexnú informačno-propagačnú kampaň o týchto produktoch prostredníctvom dostupných komunikačných kanálov hlavne prostredníctvom internetu a národného portálu www.slovakia.travel, • podporovať finančne predovšetkým vznikajúce produkty cestovného ruchu (napr.: zo zdrojov Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, VÚC, resp. zahraničných zdrojov), • metodicky zabezpečiť pomoc pri tvorbe nových produktov cestovného ruchu resp. pomoc pri vyhodnocovaní účinnosti existujúcich produktov, • pri tvorbe produktov cestovného ruchu rozvinúť spoluprácu (kooperáciu) s ostatnými subjektmi P-P-P (dopravné spoločnosti – zľavy na doprave, cestovné kancelárie, ubytovacie zariadenia, osvetové strediská a pod.) 4.3 Spolupráca s regionálnymi organizáciami cestovného ruchu Predpokladom realizácie viacerých navrhovaných opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu je vytvorenie zodpovedajúcich organizačných štruktúr na úrovní regiónov. Je preto potrebné vytvoriť na úrovni vyšších územných celkov organizácie destinačného manažmentu. Úlohou organizácie destinačného manažmentu bude predovšetkým: - koordinácia marketingových aktivít samosprávneho kraja v cestovnom ruchu, - poradenstvo a zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pracovníkov cestovného ruchu, - koordinácia a tvorba produktov cestovného ruchu v samosprávnom kraji, - aktualizácie informačného systému cestovného ruchu, - prieskum trhu cestovného ruchu v samosprávnom kraji, - výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu, - spolupráca so SACR pri organizovaní informačných kampaní a marketingových aktivít, - tvorba a implementácia regionálnej politiky cestovného ruchu. 11

Právna forma a financovanie: Najvýhodnejšou právnou formou v súčasnosti sa javí forma „príspevkovej organizácie“, ktorej zriaďovateľom bude samosprávny kraj. Financovanie je možné kombinovať zo zdrojov: samosprávny kraj, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, fondy EÚ a projekty bilaterálnej spolupráce ako aj vlastné zdroje generované komerčnými aktivitami organizácie destinačného manažmentu. Neskôr by sa mohli pretransformovať tieto organizácie na obchodné spoločnosti (s.r.o.) po vzore Nemecka, kde väčšina týchto inštitúcií má formu obchodnej spoločnosti (GmbH). Podnikatelia v cestovnom ruchu by sa podieľali na financovaní týchto organizácií nepriamo tým, že by si objednávali služby (napr. propagáciu). Personálne zabezpečenie: Počet pracovníkov organizácie destinačného manažmentu bude závisieť od významu a postavenia cestovného ruchu v danom samosprávnom kraji a od počtu regiónov cestovného ruchu. V niektorých krajoch odporúčame zriadiť vysunuté pracoviská aj v regiónoch cestovného ruchu (napr. v Žilinskom samosprávnom kraji v Liptove, Turci, Orave, Kysuciach), resp. sídlo organizácie umiestniť v najvýznamnejšom regióne cestovného ruchu v danom kraji. Získať pracovníkov pre organizácie destinačného manažmentu je možné napríklad delimitáciou 1-2 pracovníkov príslušných útvarov cestovného ruchu na VÚC a regionálnych zástupcov SACR v jednotlivých krajoch. Problematika regionálnych organizácií cestovného ruchu je riešená v pripravovanom návrhu Zákona o turizme. 4.4 Podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rekreačných poukážok Systém rekreačných poukážok je komplexným a systémovým nástrojom podpory domáceho cestovného ruchu. Základnou myšlienkou systému rekreačných poukážok je podpora domáceho cestovného ruchu na princípe viac zdrojového financovania zo strany štátu, zamestnávateľov a zamestnancov. Zamestnanec si môže za zvýhodnenú cenu zakúpiť rekreačné poukážky, ktoré je možné použiť ako platidlo za služby spojené s domácim cestovným ruchom na Slovensku. Po zavedení daňovo zvýhodneného príspevku na domáci cestovný ruch možno očakávať značné zvýšenie záujmu o účasť na domácom cestovnom ruchu. Zavedenie rekreačných poukážok by pozitívne ovplyvnilo aj rovnomernejšie využitie ubytovacích kapacít, vznik nových pracovných príležitostí v podnikoch cestovného ruchu a jemu príbuzných odvetviach a zároveň aj zníženie výdavkov štátu na pasívnu politiku zamestnanosti atď. Posilňovanie domáceho cestovného ruchu aj prostredníctvom uvedeného systému je v súlade so súčasnými a očakávanými trendmi rozvoja turizmu vo svete. Pozitívne zahraničné skúsenosti s podobnými systémami (vo Francúzsku, Švajčiarsku a Maďarsku) svedčia o tom, že možnosť uplatnenia rekreačných poukážok vyvoláva 2 až 3krát vyššie výdavky návštevníkov v rámci domáceho cestovného ruchu ako je hodnota použitých poukážok. Tento nárast vygeneruje aj vyššie príjmy z DPH, vznik nových pracovných miest, vyšší príjem zamestnancov pracujúcich v oblasti cestovného ruchu, t.j. vyššie príjmy z dane z príjmu, zvýšenú spotrebu tovarov a služieb od domácich resp. miestnych producentov. Náklady štátu vynaložené na naštartovanie systému rekreačných poukážok a daňové úľavy sa vrátia a v konečnom dôsledku bude saldo pozitívne. Materiál riešiaci problematiku rekreačných poukážok bol spracovaný a predložený na rokovanie Vlády SR.

12

5. Dopady navrhovaných opatrení na verejné financie Navrhované opatrenia (okrem systému rekreačných poukážok) nebudú mať priamy dopad na zvýšenie výdavkov z verejných financií. Zdôvodnenie: a) Informačno-propagačná kampaň na podporu domáceho cestovného ruchu Náklady na uvedenú kampaň sa budú hradiť z rozpočtu SACR a rozpočtov samosprávnych krajov, pričom pôjde len o prerozdelenie prostriedkov v rámci rozpočtu týchto organizácií. Podstatná časť nákladov na informačno-propagačnú kampaň bude hradená zo štrukturálnych fondov EÚ (Opatrenie 3.2) b) Tvorba produktov v cestovnom ruchu Financovanie a podpora tvorby produktov cestovného ruchu bude zabezpečená podobným spôsobom (SACR, VÚC, resp. štrukturálne fondy EÚ), pričom na tvorbe produktov sa budú finančne podieľať aj podnikateľské a nepodnikateľské subjekty cestovného ruchu. c) Spolupráca s regionálnymi organizáciami cestovného ruchu Navrhované regionálne organizácie destinačného manažmentu budú personálne zabezpečené delimitáciou časti pracovníkov príslušných útvarov cestovného ruchu samosprávnych krajov a regionálnych zástupcov SACR, vrátane ich mzdových nákladov. Rovnakým podielom sa budú financovať aj prevádzkové náklady organizácií destinačného manažmentu. d) Podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rekreačných poukážok Zavedenie systému rekreačných poukážok v Slovenskej republike bude mať dosah na verejné financie. Navrhnutá alternatíva modelu spolufinancovania poukážok (50 % zamestnanec a 50 % zamestnávateľ), pričom štát motivuje zamestnávateľov a zamestnancov prostredníctvom daňových úľav a odvodových povinností, bude z pohľadu štátneho rozpočtu bez ohľadu na počet zapojených zamestnancov podľa odborných odhadov zisková. Na zavedenie a rozbeh systému (informačná kampaň, návrh grafickej úpravy rekreačných poukážok, tlač a rozvoz poukážok vybavených ochrannými prvkami, administrácia systému atď.) sa ráta s finančnou podporou štátu vo výške 200 mil. Sk, a to nasledovne: v r. 2009 140 mil. Sk, v roku 2010 35 mil. Sk a v roku 2011 25 mil. Sk, táto skutočnosť však bude závisieť od rozpisu štátneho rozpočtu na príslušné roky. Približne po troch rokoch by mal byť systém samofinancovateľný. Na základe analýzy obdobných systémov v zahraničí je možné z dlhodobého hľadiska predpokladať podiel zapojených zamestnancov okolo 40 %. Pri uvedenom podiele náklady štátu na daňových úľavách predstavujú 813 mil. Sk ročne, pričom sa do štátneho rozpočtu vo forme zvýšeného výberu daní od podnikateľských subjektov cestovného ruchu vráti až 1 050 mil. Sk ročne. Aj pri zohľadnení administratívnych nákladov na rozbehnutie systému je celkový dosah na štátny rozpočet pozitívny. Ďalším pozitívnym dosahom na verejné financie je zvýšenie povinných odvodov do systému zdravotného a sociálneho poistenia z titulu rastu zamestnanosti v objeme 487 mil. Sk, ročne, pričom sa predpokladá zvýšenie zamestnanosti v cestovnom ruchu ročne o 1 604 osôb.

Schválené v PV MH SR, december 2008

13