Slovenský orgán sociálno-demokratiekej strany Uhorska. Vyehodia každý štvrtok. Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „ r o b o t n í c k e ?Joviny", Pozsony, Korházutca 18.
Ročník XI.
Na Velikonočně sviatky sídu sa y Prašporku delegáti slovenských sociálno-demokratických organizácií, aby vypočuli zprávu o činnosti slovenského výkonného výboru a jednotlivých organizácií a zároveň určili ce stu, po ktorej má. slovenské sociálno-demokratické hnutie v budúcnosti kráčať. O tom nieto pochybnosti, že pri sjazde príde ku živej výmene názorov, bo bohatý denný po riadok nášho sjazdu poskytuje k tomu mno ho príležitosti, a isté je aj ta, že podrobe né budú kritike aj zprávy o činnosti sloven ských organizácií a aj slovenského výkon ného výboru. Ale pri všetkých týchto de batách bude treba mať neprestajne na my sli, že len vecná a spravodlivá kritika, kto rá ráta s danými poměrami, môže nášmu slovenskému pohybu osožiť a že tí, ktorí opúšťajú pri takýchto debatách cestu vec nosti, naháňajú len vodu na mlyn tajným i otvoreným nepriateľom našeho pohybu. Ce lé pojednávanie sjazdové musí byť dôstoj né a vážne, aby bolo novou mocnou vzpru hou ku ďalšej ťažkej a usilovnej práci. .IV. sjazd slovenskej sociálnej demokra cie, ktorý sa na Velikonočně sviatky v Prešporku side, bude riešiť dôležité otázky a problémy. Bude nútený zaujať stanovisko ku budúcnej našej organizačnej forme a roz hodnúť o otázke sriadenia organizácií vo lebných okresov a vybudovania systému slo venských politických dôverníkov. Sjazd mu sí sa aj o to postarať, aby výkonnému vý boru bôly zaistené dostatočné prostriedky ku volebnej agitácii, a postarať/ sa o pra videlné príjmy volebného fondu, bo bez ne ho volebná agitácia je nemožná. Vzhľadom na to, že dňa 11. apríla vstúpi v platnosť nový tlačový zákon, ktorý vy slovuje nielen. trestnú, ale aj hmotnú zod povednosť redaktorov a vydavateľov časo pisov, bude sa prirodzene museť sjazd aj s tou vážnou otázkou zamestnávať, ako za dovážiť povýšenú kauciu pre Robotnícke No viny. S najväčším záujmom akiste bude vypo čutý sjazdový referát o slovenskom robot níctve a odborových organizáciách. Keď po zorujeme vývin odborového hnutia v Uhor sku, zbadáme, že slovenské robotníctvo len malú účasť bere v odborovom pohybe a ťaž ko dáva sa získať do organizácie. Ale ešte aj ten zjav je badať, že slovenské robot níctvo v odborových organizáciách sa nevie náležité uplatniť. Na sjazde treba pouká zať na to, že toto uplatnenie sa slovenské ho organizovaného robotníctva v uhorsko-
"ííítron «ÍI«U
P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok ? korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor. Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. J e d n o t l i v é Čísla v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.
VPrešporku, 9. apríla 1914. krajinskom robotníckom pohybe bude die lom usilovnej agitačnej a organizačnej prá ce, drobnej, nevďačnej práce od muža k mužovi, od ženy k žene, od dediny k de dine, od chalúpky k chalúpke, v š e t k ý c h slovenských súdruhov. Pri pojednávaní bodu denného poriadku sjazdu o odborových organizáciách bude tre ba shrnúť požiadavky slovenského triedne organizovaného robotníctva na odborové ústredny v krajine, ktorými má byť zabe zpečený zdárnější vývin odborových organi zácií na Slovensku a ; slovenskej sociálnej demokracie. Rovnako dôležitý bude referát o sloven skej národnostnej politike a sociálnej de mokracii. V terajšej dobe paktovania vlády s nemaďarskými národnostiami a rozvratu slovenskej mešťáckej politiky bude zvlášť dôležité a zaujímavé zamestnávať sa s pro blémom slovenskej národnostnej politiky. Slovenská sociálna demokracia musí doká zať, že je jednotná v odsudzovaní mešťác kej politiky slovenskej a vie v dobe naj väčšieho zmätku v slovenskom národnom tá bore, kde zabúdajú už, na prvé písmeny politickej abecedy slovenskej, vytýčiť svoj národnostný program. V referáte k bodu: Bremená a práva ľu du má byť podrobená kritike činnosť vlád nucich kruhov, ktoré neprestajne len ťažké bremená navalujú na bedra ľudu, ale prá va mu popierajú, alebo len toľké práva mu dajú, aby sa nerhohol uplatniť dla svojej sily a početnosti, ako aj dľa svojho spo ločenského významu vo verejnom živote. Významné otázky má Velikonočný náš sjazd riešiť. Velikú a zodpovednú prácu ma jú na Velikonoce prekonať delegáti našich slovenských organizácií. Vítame ich čo najsrdečnejšie ku tejto práci, ktorú treba vy konať v prospech a ku zdaru slovenskej so ciálnej demokracie, vítame aj našich mi lých hosťov, ktorí sa z cudziny i z Buda pešti dostanovia k nášmu velikonočnému sjazdu, ktorý svetu dokumentovať má, že slovenská sociálna demokracia vzdor nepraj ným pomerom rastie a mohutnie, ktorý má byť novým hraničníkom vo vývine sloven skej sociálnej demokracie. Vítajte nám!
Návrhy ku sfazciy* IV. sjazd slovenskej sociálnej demokra cia uzaviera, aby s ohľadom na intenzív nejšiu agitáciu sriadený bol v Žiline hornovidiecky sekretariát, ktorý by ústredná od borová i politická správa dostatočne pod porovala. Voľná organizácia v Žiline.
Číslo 15.
V každom väčšom meste na hornom vi dieku nech je poverený súdruh s agitáciou v prospech Robotníckych Novín, ktorý by pečoval o jich rozšírenie. Voľná organizácia v Žiline. Navrhujeme, aby sjazd slovenskej sociál nej demokracie konal sa pravidelne každý druhý rok; v prípade potreby častejšie. Kontrolný výbor. Navrhujeme, aby výkonnému výboru udelené bolo absolutórium. Kontrolný výbor. Sjazd nakladá organizáciám a jednotliv com, aby pri každej príležitosti pamätaly na volebný fond strany. Sjazd nakladá organizáciám, aby sriadily všade, kde sa len to dá, organizácie voleb ných okresov a vybudovaly dôverníčky sy stém. Sjazd upozorňuje . organizácie na dô ležitosť volebných popisov a vyzýva všet kých organizovaných súdruhov, aby dobre bedlili na to, keď majú volebné právo, či sú1 aj vo volebných popisoch zaznačení. Sjazd vyslovuje zásadu, že v okresoch so sloven skou väčšinou môže byť len takí súdruhovia postavení za kandidátov, ktorí poznajú slo venskú reč, v dohode so slovenským výkon ným výborom. V okresoch so slovenskou menšinou odporúča sa postaviť takých kan didátov, ktorí poznajú aj slovenskú reč. Voľná organizácia v Prešporku. Sjazd nakladá organizáciám, aby viacej pe čovaly o výchovu slovenskej mládeže a za kládaly robotnícke telocvičné jednoty. Robotnícka telocvičná jednota v Prešporku. Sjazd nakladá výkonnému výboru, aby vy dal pre slovenských robotníkov katechiz mus, v ktorom by našiel slovenský robot ník sústavné poučenie o socialistických na ukách, o národohospodárstve, o -ústave uhorskej, o najdôležitejších zákonoch uhor ských, najmä o robotníckom ochrannom zá konodarstve, o dejinách, literatúre a kul túrnom vývine slovenského ľudu atď. Vzdelávajúci spolok „V pred" v Prešporku. Sjazd nakladá organizáciám, aby väčšiu pozornosť věnovaly pomerom robotníckych žien a jich organizácií. Vzdelávajúci spolok „V pred" v Prešporku. Sjazd odporúča výkonnému výboru, vydal na rok 1915 kalendár.
aby
Vzdelávajúci spolok „V pred" v Prešporku. minim mi M i w i n
M I
Prichystávajto mohutnú 25. osi
I M -rroiir—nn—mrnn—
Číso 15.
„ROBOTNÍCKE NOVINY
Organizačné zprávy.
Slovenský výkonný výbor sociálno-demokratickej strany
v Prešporku
povoláva na deň 12. a 13. apríla 1914 do Prešporka
IV. sjazd slovenskej sociál. demohPOGie. Výkonný! výbor
navrhuje ;|tento denný poriadok:
1. V o l b a ^ p r e d s e d n í c t v a .
2. Z p r á v y : a) tajomníka, b) pokladníka strany, c) Robotníckych Novín a d) kontroly. 3. S l o v e n s k é r o b o t n í c t v o a o d b o r o v é o r g a n i z á c i e . Referent súdr. Ferdinand Benda.
4. S l o v e n s k á n á r o d n o s t n á
ka
politi
a sociálna d e m o k r a c i a .
Referent súdr. Emanuel Lehocký. 5. B r e m e n á a p r á v a ľ u d u , Referent súdr, Ján Pocisk.^
6. Volba výkonného výboru a kon troly. 7. Návrhy. *
* *
Medzinárodný socialistický sjazd
konať sa bude od 23. do 29. augusta 1914 vo Viedni. Ku tomuto sjazdu majú právo vyposlaf svojich delegátov všetky sdruženia, ktoré súhlasia s týmito podstatnými zásada mi socializmu: Sospoločenstvením výrobných a výmenných prostriedkov, s medzinárodným spojením a akciou delníckej triedy, s vydo bytím verejnej moci organizovaným prole tariátom organizovaných v triednej strane, a všetky odborové organizácie, stojace na stanovisku triedneho boja a uznávajúce nut nosť politickej akcie, zákonodarnej a parlamentárnej. Medzinárodný socialistický sekre tariát navrhuje tento denný poriadok:
Bartoš Turanský, Na počesť delegátov IV. sjazdu slovenskej sociálnej demokracie usporiadajú slovenskí ochotníci v Prešporku v prvý večer sjazdový divadelné predstavenieVpramatickému ume niu v našich organizáciách — musí sa to s poľutovaním konštatovať — venuje sa veľ mi malá pozornosť. Na prstoch jednej ruky odpočítať si môžeme, ktoré organizácie usporiadajú divadelné predstavenia. Príčiny toho sú rozličné. Kultúrny život v našich me stečkách a dedinkách je veľmi chudobný — a táto chudoba je údelom aj našich organi zácií. Mohli by sme dlhé kapitoly písať o príčinách tejto kultúrnej chudoby. Nechuť ku čítaniu, odpor ku každej duševnej činno sti a znehodnoťovanie duševnej práce — to sú hlavné chyby, ktoré nedajú vzkrsnúť cieľupovedomej kultúrnej práci v našich slo venských organizáciách. Jedným z najmohutnejších inštrumentov, ako kultúru šíriť medzi široké ľudové vrstvy, je divadlo. Dramatická naša slovenská lite ratúra nemôže sa prirodzene postaviť po bok dramatickým literatúram cudzích národov. Jej literárna hodnota je malá, ako celý kul túrny ruch na Slovensku je malý. Nemáme stálych divadiel slovenských, nemáme her cov z povolania, aby si prirodzená potreba
1. Bezzamestnanosf — reefrenti v komisii Molkenbuhr (Nemecko), Macdonald (Angicko), Vaillant (Francúzsko). 2. Drahota — referenti v komisii: S. Webb (Anglicko), Otto Bauer (RakúsiKb), dr. Justo (Argentína). 3. Imperalizmus a smierčie súdy — referent v komisii: Keir Hardie (Anglicko), Haase (Nemecko), Jaurés (Francúzsko), Vliegen (Hollandsko). 4. Alkoholizmus — referenti v komisii: Vandervelde (Belgicko), a Wurm (Nemecko). 5. Hrôzy ruských žalárov — referent v komisii: Liebknecht (Nemecko). Sjazd bude sa konať vo velikom sále Hu dobnej spoločnosti vo Viedni I. Dumbastr. 3 a Karlsplatz 6. Sociálna demokracia v Uhorsku a Horvatsku má právo vyposlať 48 delegátov ku to muto sjazdu.
Strana 2.
Ostredná správa sociálno - demokratickej strany vydala k robotníctvu manifest, v kto rom vyzýva robotníctvo, aby si zadovážilo potrebné listiny, ktoré od robotníctva vy žaduje nový volebnoprávny zákon a pečo valo o to, aby bolo zapísané vo voličských popisoch. V manifeste sa hovorí: A ako vo lebný boj sociálno-demokratickej strany v celom svete vedie sa nielen preto, aby zí skaní boli voličia a nadobudnuté boly man dáty, ale je široko založená organizačná a upovedomujúca práca: tak vstupuje aj sociálno-demokratická strana Uhorska s ce lou výzbrojou socialistického svetového ná zoru do boja, ktorého hlavným prostriedkom je vybudovanie organizácií, sosilnenie strannej tlače, rozširovanie strannej literatúry a zobudenie indiferentného rudu. Národnostní spiatočníci tisnú sa teraz k Tiszovcom, aby mohli uplatňovať svoje spiatočnícke plány. Keď národnostiam horšie išlo byli páni národovci „úprimnými" priatefmi všeobecného volebného práva, ale teraz, keď hľadajú konnexie s veľkými pánmi, už chcú volebné právo zapredať za tanier šošovi ce. Tento zjav vidíme BÍelen u Slovákov, ale i u Srbov. Srbom vláda suspendovala au tonómiu jich cirkve, v ktorej mali cirkevnícilaici prevahu. Volby do cirkevného kongre su konaly sa na základe všeobecného hlaso vania cukevníkov. Tisza obstrihať ide toto volebné právo — a srbskí páni národovci už uisťujú, že sú o tom pevne presvedčení, že
viac dostanú od vlády smierným pojedná vaním, než bojom, a ežnú sa do Tiszovho náručia. Tisza sa týmto sprosťáčkom ovšem len smeje. Páni národovci od Tiszu dostanú z koláča dieru. Páni ablegáti majú teraz dôležitú prácu. Študujú podelenie volebných okresov, ra dia sa so svojmi kortešmi, aby vedeli, či mô žu mať nádej na svoje opätné vyvolenie. Pri tom ovšem hľadajú aj zdroje príjmov pre nové volby, bo vládna strana chce pri nich vraj nabiednuť kandidatúru len tomu, kto si volebné trovy sám zaplatí. Ale tomu netreba veľa veriť. Keď príde volebná ho rúčka, vezmú sa zas peniaze na volby, kde budú, ako to bolo pod Khuenom. V tomto smere pravdopodobne nový volebný zákon zmeny neprinesie. Aj v magnátskej tabuli bola národnostná debata. Gróf Julius Károlyi napadnul Tiszu pre paktovanie s Rumunmi a ústupčivosť voči nim. Tisza sa proti tomuto útoku bránil za velikého súhlasu svojich verných. V Bobrové vyvolili za poslanca na miesto Fr. Skyčáka baróna Qhillányiho. Slovenská národnostná strana nepokusila sa ani za chrániť si tento mandát a prenechala bobrovský okres bez boja vládnemu kandidátovi, ktorý byl vyvolený jednohlasne. Skyčák si s tým, že sa zrieknul mandátu, dobre zarobil. V ministerstve pravosudia pracujú na stáv kovom zákone. Máme sa zas na čo tešiť! V Prahe bolo shromaždenie proti národ nostnému potlačovaniu Slovákov, pri kto rom prijatá bola táto rezolúcia: „Shromáž dění účastníci protestují proti systematické mu utlačování Slovanů a Rumunů v Uhrách a proti neblahému vlivu maďarské politiky v naší monarchii. Utvoření dualismu roku 1867 a úplné ignorování národnostního zá kona maďarskými vládami nese již zlé ovoce a ž«ne vindu Maďarů a lhostejnosti Vídně naši říši na pokraj záhuby. Vlivem maďarským postavena byla naše monarchie na stranu Turecka a pozbyla tak sympatií u ostatních balkánských národů. Násilníckou politikou maďarskou proti Slovanům a Ru munům znepřátelila se nyní s Rumunskem a Ruskem. Jelikož český národ nikdy dua lismu neuznal a neuzná, žádají shromáždění účastníci schůze změnu stávající ústavy a utvoření silné federatívni monarchie se spo lečným státním občanstvím, které bude pod kladem rovnoprávnosti všech národů v Uhrách." Přípravy ku novým volbám. Minister vnút ra podelil volebné okresy, ktoré teraz sto lice majú do 20. mája podeliť do hlasovacích kruhov. Od 15. júla do 15. augusta majú byť
vynucovala dramatickú tvorbu. Spisovatelia divadelných hier predkladajú slovenskému ochotníctvu svoje literárne plody v tom po vedomí, že sa každému novému divadelné mu kúsku bude tešiť, trebárs by aj lite rárna hodnota nebola veliká. A v tom ma jú pravdu. Slovenskí ochotníci a slovenské obecenstvo sú spokojné so všetkým, bo mu sia. . Sú-li toto ale známe všeobecné bofasti, tým boľastnejšie cítime túto našu dramatic kú chudobu my, sociálni demokrati. Len málo hlbších sociálnych tónov ozve sa v slo venskej literatúre. Najmenej ovšem v dra matickej. Riešenie sociálnych problémov — to je takmer neznáma vec v našej sloven skej tvorbe. A keď poniektorý slovenský spisovateľ rozozvučí svoje varyto sociálny mi tonami, je cítiť často, ako je to umelkované. A niekedy to lapí obráteno, ako to urobil Tajovský v svojom kúsku: V službe, kde dáva o socializme deklamovať pijana, ako by nevedel, že socializmus vedie národ od pijanstva ku striezlivosti a duševnej či stote.^ To boly príčiny, prečo nemohlo sa dele gátom sjazdovým predviesť pôvodná sloven ská literárna práca a siahnulo sa ku drama tu nemeckého dramatického spisovateľa Fi lipa Langmanna. Jeho B a r t o š T u r a n s k ý je jedným z najmohutnejších drámat
nemeckej literatúry. V ňom predvedený je kus tragédie robotníka. bärtoš Turanský je farbiar vo afbrike, kde sa stávkuje. Je jedným z vodcov stáv ky. V jeho byte sa schodia stávkujúci. On je aj hlavným svedkom proti majstrovi, kto rý stojí pre svoje zálety pred súdom. Maj ster vynaloží všetek svoj vplyv, aby Turanského sviedol ku krivému svedectvu. To sa mu len tak podarí, že Turanský ťažko je stí haný osudom. Má choré dieťa, v dome nieto potrebnej chovy pre chorého chlapca, bie da z každého kútika čerí svoje zubiská. Tu ranský dlhý duševný boj bojuje, kým padne do majstrovej siete, do ktorej ho aj vlastná žena naháňa. Za túto vinu stihne ho hrozná pokuta. Turanský pokutou je zronený. Ako rana mečom dopadla na jeho šiju smrť jeho detí a to povedomie, že jich smrť privodená bola jeho mravným pádom. Turanský trasie sa pod ranou osudu a ide tou cestou, ktorá sa mu zdá najsprávnejšia pre chudobného člo veka, ktorý nemá širokého svedomia. Za vinu — chce mať aj pokutu od svetskej moci nielen od c-sudu. Až do konca odpykať — je jeho devízou. A k tomuto koncu neúpros ne ide bez ohľadu na následky a svoju ro dinu. V.tragike^ osudu Turanského spočíva pô sobivosť Lang'mannovho dramatu. Kus, vza-
Rozhľady*
„ROBOTNÍCKE NOVINY*
Strana 3. popísaní voličia. Seznam voličov musí byť verejne vyložený v obciach od 16. septem bra do 14. októbra. Rekurz proti seznamu vo ličov treba podať do 30. októbra ústrednému výboru. Stolice majú definitívne upraviť me noslovy voličov.
Zahraničné zprávy.
Rakúsko. V Solnohradekon.ala sa voľba do mestskej reprezentácie, pri ktorej vyvolený bol v užšej volbě súdr. Robert Preussler 546 hlasmi proti liberálnemu kandidátovi. — Výbor pre sociálne poistenie prijal 188 pa ragrafov predlohy zákona o sociálnom po istení. — Vo Viedni konalo sa valné shro mážděme Voľnej školy. Keď posl. súdruh Glôckner útočil proti klerikalizmu v Rakús ku a odsudzoval nový režim, ktorý očaká vajú klerikáli, rozpustil zástupca vrchnosti valné shromaždenie. Nemecko. Nemecká literatúra utrpela ťaž kú ranu smrťou nemeckého básnika a spiso vateľa Pavla Haysa, ktorý zomrel v Mní chove. Pred svojou smrťou nariadil, aby bol pochovaný bez kňaza. Vzhľadom na toto ne bral pri pohrabe účasti ani kráľovský dvor, ani vláda. To ovšem nikoho nebolí. Pre ducha rázu Heysova klerikálni ministri a dvorské nebeské kozy neboly by dobrá spo ločnosť. Albánsko. Knieža Wilhelm vyhlásil všeo becnú mobilizáciu v Albánsku, aby mohol viesť svoje vojsko proti Epirotom, ktorí sa nechcú podrobiť albánskemu panovníkovi. Výprava dopadla veľmi chudobne. Epirotov síce Albánci odrazili, ale svet upozornili na to, aby dobrý pozor dával na zprávy, ktoré z Albánska prídu. Dynastická reklama v Al bánsku, ako sa pozdáva, bude znamenite fun govať. Francúzsko. V sneme pojednávala sa zprá va vyšetrujúcej komise, ktorá vyvolená bola ku skúmaniu Rochettovej aféry, do ktorej zapletení boli aj ministri Monis a Caillaux. Jaurés v debate uviedol, že je treba toho ľutovať, že nieto zákona, ktorý by mocných pokutoval. Súdr. Vaillant podal osvedčenie, že zodpovednosť za túto škandálnu aéfru uvaliť treba len na terajší kapitalistický re žim. Prijatý bol denný poriadok, ktorým zpráva Rochettovej komisie berie sa v zná mosť a karhá sa to, že finančníci miešajú tý zo života chudobného ľudu, z robotníc keho života, svojou bezprostrednosťou, svo jou prirodzenosťou a vernosťou scén a cha rakterov, svojou dramatičnosťou musí pô sobiť obrovským dojmom na mysel a srdce poslucháčovX Na predstavenie Bartoša Turanského ú primne sa môžeme tešiť. Slovenský preklad je verný a dobrý. Xaver.
Protivy. Čítal som, že lucemburský biskup s kazateľne zakázal čítanie n i e k t o r ý c h časo pisov pokrokového smeru a neposlušným tohoto zákazu pohrozil exkommunikáciou. U nás ale v istom kláštere pán páter s kazateľne zakázal čítanie v š e t k ý c h časo pisov pokrokových a hovoril, že tomu, ktorý také časopisy číta, rozhrešenie nedá. Neslo bodno vraj katolíkom iné časopisy čítať, iba ktoré sú cirkevnou vrchnosťou odobrené. Takové hfa veci dejú sa v XX. storočí. Oproti ternu ale pán prímas uhorský a ar cibiskup ostrihomský dr. Ján Černoch pri príležitosti zasadnutia svätoštefanského spol ku v Budapešti, vyhlásil, že nesrovnává sa s podstatou cirkve katolíckej, aby sa úplne uzatvárala proti pokrokovým snahám teraj šej doby, a žladoucno, ba jej povinnosťou je, prispôsobiť sa modernejším požSadavkom. Nísúblasí s princípom ztrnulého odmietania
sa do politiky a súdobníctva. Rochettova aféra bude mať pravdepodobne za následok zpracovanie zákona o parlamentárnej imkompatíbilite. Rusko Ako dneškajší triedny štát je ne poctivý, videť je znamenite na Rusku. Ten má najlepší zdroj svojich príjmov v pijanstve. Pálenčený monopol drží štátne hospo dárstvo ruské na nohách. Kto viac pálenky pije, viac štát podporuje, je lepším vlasten com. Následky tohoto sú strašlivé. Opilstvo rozmohl sa na Rusi úžasným spôsobem a alkoholizmus nivočí hmotne i duševne ru ský ľud. Ruský cár vyslovil sa proti opilstvu a preto je teraz v Rusku v móde horliť pro ti alkoholizmu. Minister vnútra vydal všetkým gubernátorom nariadenie, aby neresť opil stva najprísnejšie potierali. Nariadenie toto ovšem zostane len na papieri, bo páni minitri zle by sa pozerali na pánov guberná torov, keby potieraním opilstva zmenšovali štáne príjmy. Amerika. V Chicagu sú dňa 7. apríla vol by do mestskej reprezentácie, pri ktorých majú aj ženy volebné právo. Socialisti pri týchto volbách v mnohých okresov posta vili svojich vlastných kandidátov. — Vodkyne ženského pohybu chcely usporiadať dňa 2. mája v Chicagu „ženský deň" v prospech volebného práva žien, ale v slo bodnej Amerike im to nepovolili. Aj v Amerike tratí pôdu zásada: Ladies first, dá ma má prednosť. V istých hostincoch stáv kovaly kelnerky, lebo im majitelia jich po žiadavky odvrhly. Tieto ženy strážily nad tým, aby stávkokazci nemohli zaujat jich mie sta. Prišla polícia a bez ohľadu na to, že to boly slabé ženy, ako verný pinčl kapita lizmu dala sa mlátiť do nich klackami. Tak ďaleko to prišlo v Amerike s úslužnosťou k ženám. — Pri výbuchu v uhelnej bani v Landsforde, Pa, bol usmrtený Slovák Franc Lošonský z Orešan. Na tejto okolici nieto dňa, aby sa takéto nešťastie nepřihodilo. — Robotník Lindstrom často sa opíjal, a vždy, keď domov prišiel, bolo hotové pe klo. Konec tohoto psovského života bola desná rodinná tragédia. Žena v zúfalstve po jednej scéne otvorila v noci kohútky svietacieho plynu. Ráno našli ľudia dve deti mrtvé, manželov a jedno dieťa v bezvedomí. To sú následky alkoholizmu. — V Chicagu vychodí časopis „Slovenské Slovo", ktoré povstalo zo zápasu medzi Slovákom Šuhaj dom a Čechom Šmejkalom. Jejich zvady ne boly v časopisoch dostatočne vytrubované, preto bolo treba nového tohoto časopisu, všetkého pokrokového, čo umenie a veda docielily. Hľa, toto sú protivy. Jeden biskup tak, druhý ináč. Neni sme už v stredoveku, kde cirkev len samé zázraky a anathema pro dukovala. Teraz zázraky produkuje moderná veda a anathema štátny fiškus. Také veci, ako posledný zázrak v Neapoli, už nechy tajú hýlov. Známe je, že v Neapoli v jednom kostole je uschovaná krv a hlava svätého Januárusa. Táto krv má vraj tú vlastnosť, že keď dajaké nešťastie mestu alebo krajine hrozí, vždy sa rozpustí a vrie, kdežto ináče na chodí sa v stuhlom stave. Veľké a slávne processie sa k úcte tejto krvi vykonávajú. Ale teraz vraj stal sa nový zázrak. Hlava sv. Jannariusa sama od seba sa obrátila v zad. Z toho mnoho kriku. Nastane ovšem cirkevné vyšetrovanie, prečo sa obrátila, a výsledok bude akiste len, že svätec sa od vrátil od tohoto bohapustého pokrokárskeho sveta. tbui ale rád by som vedel, či sa tá hlava zase sama od seba obráti, keď sami kňazi a mnísi s processiamä pannien a mládencov pred ňou pokfaknú a pobožnosť vykonávať budú. Veď títo predsa neni sú bezbožníkmi. ľ takéto veci prihodia sa v XX. století. Ano, divy a zázraky konajú sa i teraz a to tak prekvapujúce, že človek nad nimi sa ai pozastaví. Ale to sú zázraky pokro-
Číslo 15. ktorý prevezme zo starokrajových všetko, čo je naměřené proti socializmu. Tak pre vzalo „Slovenské Slovo" dopis sadzačov Kadlečíka a Sprisku „Slov. Týždenníku". S týn* sa akiste chcelo zavďačiť tunajším národ ným bankárom, majiteľom salónov a obchod níkom s ľudským mäsom. Aby aäe odpoveď tlačiara Rapeka a jeho personálu „Sloven ské Slovo" prevzalo, tak ďaleko ešte nevy spelo. Váľa sa v bahne, ako všetky iné, kto ré pre zisk pracujú. — I. delnícka slovenská telocvičná jednota v Chicagu usporiada pred nášku starokrajového učiteľa V. Beneša na théma: Škola a robotnícka trieda.
Všeodborové.
Našim čitateľom! Toto číslo je ostatné, ktoré vychodí na základe starého tlačového zákona z roku 1848. Od 11. apríla vstúpi v platnosť nový tlačový zákon. Kým vývin odborového pohybu na Slovensku nestvorí časopis odborových organizácií a náš časo pis bude nútený zaoberať sa otázkami od borových organizácií, budeme zaoberať sa s odborovými uáležitosfmi v duchu nového zákona a biť sa za lepšiu budúcnosť sloven ského pracovného ľudu. Keď aj f o r m a t o h t o b o j a bude iná, pamätajte, že sa to len stalo s ohľadom na nový zákon, ktoré mu sa podrobiť musíme, ačkofvek zástupco via robotníctva o ňom nerozhodovali v par lamente.
Kovoroboiníci.
Skupina sväzu kovorobotníkov vo Veľkej Bytči vydržiavala dňa 1. marca o 10. hod. predpoludním riadne valné shromaždenie, ku ktorému sa dostanovilo na 30 súdruhov. — Shromážděných privítal súdr. Offner, ktorý pozdravil aj zástupcu sväzu súdr. Čapóva. Pokladniční zprávu podal po maďarsky súdr. Offner, po slovensky súdr. čapó. Prijalo sa: 4 zápisné 4 K, 4 členovské knižky po 30 hal. 1 K 20 hal., 347 týždenných príspevkov I. triedy 138 K 80 hal., 34 týždenných príspev kov II. triedy 6 K 80 hal,, dohromady 150 K 80 hal. Z toho sa odoslalo na centrálkuj 104 kor. 10 hal., vyplatilo sa na cestovnú podporu 9 kor., pokladničná hotovosť dňa 1. januára bola 41 kor. 07 hal. O činnosti správy podával zprávu súdr. Čapó v ma ďarskej a slovenskej reči podával zprávu o činnosti sväzu a vyzýval slovenských robot ku vo vede a umení, žiadne výmysle. Hfa, neni sú to zázraky: bezdrótna telegraifa, fo tografovanie na diaľku a najnovší: shováranie sa na 70 kilometrov bez telefonického drôtu. Vzduchoplavba, zapálenie výbušných látok na vzdialenosť len bezdrótnou elektri ckou iskrou? — To sú moderné zázraky. A ten, kto s pokrokom kráča, pokrokové myšlienky si osvojuje, pokrokové časopisy, číta, svoj rozum nimi bystrí, má byť p o vzbavený rozhrešenia? Kto ale na Januári-* usovú hlavu verí, má byť spasený? Netárajte! Mrtvé je mrtvé; ani zákon prí rody, ani zákon boží nedovoluje, aby mrtvé oživlo, sa hýbalo a svoju ľúbosť a neľubosť vyjadrovalo. Toto je už prekonané sta novisko. A v politickom ohľade je to tiež tak. Absolutizmus nehodí sa do terajšej do by; len tie štáty môžu rozkvétat a tiež rozkvetajú, kde moderný názor odovzdal sprá vu krajiny ľudu a jeho zastupiteľstvu. A tak tiež je to i s náboženstvom. Shoda s dobou, pokrok spolukráčajúci s pokrokom vedy, viera živá a nie mrtvá litera; bezúhonnosť a mravná počestnosť, ale žiadne farizejstvo; vše ponímajúca láska miesto nesnášanlivosti — toto sú podmienky, ktoré zabezpečujú vieru, ale nie zákazy a anathema časopi sov, ktoré o mnoho viacej tieto cnos+i hlá sajú, nežli tak mnohý plátok, hoc by bol i s odobrením cirkevnej vrchnosti vydaný. Fr. P. Desiderius,
.ROBOTNÍCKE NOVINY"
Strana 4. níkov, aby si viacej všímali odborovej or ganizácie, bo len tak môžu napredovať a svoje pracovné pomery si polepšovať. Po súhlasom prijatej reči súdr. Čapóva vyvo lená bola nová správa. Za predsedu vyvo lený bo. súdr. Offner, za pokladníka súdr Karol Bocsányi, do kontroly súdr. Lukáš Kolár a Ferdinand Rúček. Po volbe skon čil predseda valné shromaždenie s výzvou ku lepšej a usilovnejšej práci a činnosti.
-
Stavebníci.
Správy skupín svazových sa upozorňu jú, že ústredná správa nebude im sdělovat, ktorý z ich členov dostal podporu, z úspor ných ohľadov, Sdelenie dostanú len vtedy, keď prílohy nebudú v poriadku. To nech správy skupín vezmú v známosť. Ústredná správa. Valné shromaždenie sväzu stavitelských robotníkov malo sa vydržiavať tohoto roku v Prešporku. S ohíadom ale na to, že pre valné shromaždenie nemohla sa nájsť miest nosť, bude sa valné shromaždenie pravde podobne zas odbavovať v Budapešti. Železničiari. ^ H r o m a d n é nehody v hlavnej dielni košicko-bohumínskej železnice a pri obchod nej službe. Hajčiarsky systém vo vrútockej dielni si každodenne vyžiada svoje obety z radov robotníckych. Také hrozné hajčiarenie panuje už dnes v híavnej dielni, že keď to tak ďalej potrvá, za krátku dobu nebude v dielni zdravého človeka, ale len otrocká ar máda nehodou zastihnutých. Odkedy je za vedený nový systém, každý inžinier sa usi luje, aby si mohol vymysleť niečo, na zá klade čoho by mohol snlžiť vyjednané ceny. S tým dokazujú, že robotníci nechcú robiť a preto z ceny sa musí 50 procent strhnúť. Ale oni idú aj ďalej. Robotníkov pokutujú na 4—5 korún len preto, že zostal na oka mih pri robote stať a jedol. Trestajú aj za to, že sa pri vymývaní kotlov mnoho vody minulo a že sa robotník opováží inžinierovi do očú pozreť. To všetko sa trestá 5 kor. a tomuto na príčine je len náčelník dielne, ktorý následkom svojej odbornej slabosti sa neopováží proti inžinierom pre takúto ne spravodlivosť vystúpiť. A včul pristúpme ku menovaniu obetí neslýchaného hajčiarenia. Dňa 17. marca 1913 sa zlomilo už nalome né parné kladivo a jedon kus prebodol ro botníkovi Jánovi Szábovi stehno. Pán dielovedúci Dani hneď ho nechal odvliecť do kancellárie, kde mu ránu povrchne obvázal a poslal ho domov. Robotník na ceste zamdlel od veľkej boľasti, na čo ho potom odovzdali na jeho byt a poslali pre lekára, ktorý keď došiel, povedal, že je všetko v najlepšom poriadku. Rána krvácala tofko, že do rána bola plná postel krvi. Ráno utekali zas pre lekára, ktorý došiel, a keď ranu pre hliadol, videl, že robotník sa nachádza v ne bezpečenstve. Ranu obvázal a robotníka po slal do tešínskej nemocnice. Z tohoto je zrejmo videť, že ešte ani poranených neprehliacU nú poriadno, lebo k tomu by museli trochu viac času venovať, čo ale sa nehodí k tomu heslu, že pri robote treba robiť ťak, ak robí lichva. Keď ale náčelník kovážskej dielne in žinier Margocsi bol len trocha chorlavý, do stal tri mesiace dovolenú, aby si mohol od počinúť a svoje zdravie napraviť. Dňa 18.. marca nechali v hlavnej dielni vymývať par ný kotol od jednoho nádenníka. Nik mu ne ukázal, ako sa táto práca robí, a následkom toho mu tam rozmlaždili prsty a včul chu dák môže asi dva týždne doma nad tým rozmýšľať, prečo on musí trpeť. Páni ustá
lili, že si je sám tomu na príčine. Tiež dňa 18. marca srazil vlak jednoho mliečara s vo zom, odtrhol mu nohu a roztrhol brucho a chudák na mieste zomrel. Príčina nehody je, že nebola rampa zatvorená. Dňa 19. marca jednomu robotníkovi odtrhlo parné kladivo prst, druhému na ten istý deň rozmlaždili nohu. Kováč Jozef Szakács padol s lešenia do kanála a stal sa práce neschopným. Dňa 25. marca od Bohumína jachajúci vlak usnirtil dvoch na trati zamestnaných robotní kov. Tiež 25. marca sa stalo, že zo žilin ského večernajšieho vlaku konduktor, keď chcej prejsť z jednoho vozňa do druhého spadol s vlaku a smrtelné sa dokaličil. Za viezli ho do Čače, kde na druhý deň zomrel. Každý deň sa stane nejaká nehoda, a páni inžinieri hovoria, že sú robotníci darobni, že nechcú robiť. A pozrime sa, čo dostanú od škodného títo dokaličení robotníci? Dostanú od 23 korún do 76 korún mesačne. Hodné je aj na tom rozmýšľať, čo dostane robotník, keď výnde zo špitála ? Dostane jednu drevenú nohu lebo sklenné oko, ba stal sa aj taký pad, že si toto robotník za svoje peniaze musel kúpiť. Potom môže sa p okrajine cho diť, keď mu to úrady pri dobrej protekcie dovolia, so žobráckou palicou.
Baníci. O krvavých bohoch novodobých sa v bratskom „Slovácku":
píše
Asi před třemi tisíci léty stávala kdesi v Malé Asii kamenná socha, znázorňující člověka s velikou ohyzdnou hlavou, rozškle benými ústy, ohromným znetvořeným břichem a silnýma rukama před prsy založenýma, v nichž držela železný rošt. Tamnější národ v této ohavě viděl svého boha; říkali mu Mo loch. Věřili v něj a modlili se k němu. Tito lidé ve svém náboženském fanatismu šli do konce tak daleko, že na rošti zapalovali hra nice dříví a do tohoto ohně házeli matky svoje nemluvňata, prý tomu bohu za oběť. Věřili bláhovci, že bůh Moloch chce takové oběti a že je pro něj pláč mučených dětí rajskou hudbou. Tak tomu bylo asi před třemi tisíci roky. Jak hrud mnohého člověka naplní se hnusem, když vzpomene na ty doby dávného starověku a jak se cítí povznesen, že žije ve dvacátém století, kdy lidstvo je prý už vzdělané a kdy už něco podobného, není dnes možné. Dnes, kdyby snad někomu napadlo něco podobného zase zaváděti, vyvolalo by to bouři odporu a rozhořčení na všech stranách. Vzbouřily by se všechny třídy společenské a znemožnily by jistě každý pokus, směřující k zavedení toho, co dělávali barbarští Asiatci před třemi tisíei léty. Dnes Moloch, bůh starých národů je kdesi v museum, nevzývá se, ani se mu již děti neobětují. Ale za to v dnešní společnosti lidské jsou ne jeden, ale dva bozi noví, bozi horší a krvelačnější, nenasytnější, než byl bůh sta rých Asiatců. Dnešní lidstvo ovládají Molo chové dva : k a p i t a l i s m a m i l i t a r i s m A tito dva bozi jsou daleko hroznější, krva vější, než byl starý Moloch. Ve svém obětí usmrcuje a mrzačí statisíce lidských těl a to ne dětí malých, ale lidi dospělých, kteří už jsou jakýmsi platným činitelem ve společnosti lidské. Zde několik dokladů : Při jediném oboru lidské práce při hornictví v Rakousku od r. 1880 do r. 1912 přišlo o život 6457 mužů a 62 žen. V ostatní Evropě od roku 1890 do r. 1912 udalo se 25 velikých katastrof v uhelných dolech, při nichž přišle o život 6319 horníků. Největší katastrofa z těchto byl vý buch v uhelném dole v Couriéres ve Francii v r. 1906, kde přišlo o život 1206 horníků!
Pred raňajkami pol sklenice
V Americe dle úřední statistiky — od r. 1900 do r. 1910 přišlo o život přes 30.000 horníků, jejichž smrť oplakávalo více jak 11 tisíc vdov a 29.000 sirotků ! V tomto nejsou zahrnuty oběti jiné, které snad zachránily holý život, ale bylý třeba pro celý život zmr začeny. Tak na př. ve výše uvedené době v Rakousku,fza přiměřený jeden lidský věk bylo zmrzačeno 26.256 horníků. To jest několik ukázek krvelačnosti boha — kapitálu, dneš ního vražedného systému výroby v jednom odvětví průmyslu. Tam dole, hluboko pod zemí, daleko od bytostí lidských, daleko od sluneč ního jasu za každým krokem číhá smrt na ubohého horníka, zatím co jeho zaměstnava tel uhlobaron hoví si v lázních, v palácích, rozmařile žije a utrácí peníze — protože prý oficielní pánbu všechno dobře řídí.
Naučný obzor. Kultúra a robotníctvo.
S týmto thématom zamestnáva sa 7. číslo Odborového sdruženia českoslovanského, v ktorom sa píše: Můžeme říci, že ve volebních zápasech, jež svádí sociální demokracie, cítit je van žíznivého lidství. Ve volebních provoláních a řečech žádá se bouřlivé právo seberučení lidu. Lidu má býti zajištěno rozhodování v otázkách zahraniční politiky, při palčivých problémech civilisačních, při rozhodování 6 Válce a míru. Lid veden je v obranný zá pas proti militarismu. O způsobu vlády má rozhodovat většina lidu. A energicky žádá se o uznání práva lidu na samosprávu ve všech institucích zemských, krajských, obec ních a sociálně pojišťujících. Zde jedná se o více než o pouhý zájem třídní. Sociální demokracie bojuje zde za zrovnaprávnění všech lidí, proti každému způ sobu vykořisťování a ne pouze proti vykoři sťování námezdních dělníků. A proto obrací se při volbách sociální demokracie stejně na malorolníky a domkáře, jako na živnost níky a maloměšťáky, státní úředníky a zřízence, jichž postavení je stejně odvislé a málo závidění hodné. V tomto bodu pro gram sociálně demokratických námezdních dělníků je programem všelidským, zahrnu jícím požadavky všech vykořisťovaných a utlačovaných. Tím, že sociální demokracie vypovídá boj každému útisku, stává se prů kopnicí vyššího kulturního postavení lidstva vůbec, zastánkyní společenské formy bez panovačnosti a poroby. V sociální demokracii soustřeďuje se a je vedoucím činitelem dělnictvo. Sociálně demokratické dělnictvo stává se tím nej přednějším předvojem v boji za osvobození a kulturní povznesení veškerého lidstva. Stav . nekultury je stavem poroby a utlačování přirozenými sociálními poměry. Volný, v ho spodářských a sociálních svazech soustře děný lid má nastoupit dědictví kapitalismu. To se může státi pouze po zlomení třídního nadvládí a nadpráví. Teprve až se to stane, dojde k uplatněni veškerého citového a kul turního bohatství osvobozeného lidstva. A kulturním člověkejn_je^jvJastně pouze ten, jehožjísškej^rjsXIy^rK^ náležitéholupíatnění. Uskutečnění tohoto typu ^terrnTíó~cIověka přenecháno je ovšem te prve budoucnosti. Možnost této změny situace je dána již za dnešního vývoje kultury.. Člověk nemá být více sluhou, nýbrž pánem výroby, on nesmí
horkej vody
Schmiedthaurovej
Jej užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, ktorí trpia na poruchy zažívania.
Číslo 15.
K
dostaniu v
obchode.
mieste
Přivede zkažený žalúdok za 2—3 hod. do pořádku.
a na okolí v k a i d e j lekárni a každom lep iont Malá láhev 4 0 h. Velké, l á h e v OO h
Číslo 15.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
býti více předmětem, nýbrž skutečnou osob žení práce býti ani zdaleka tak přivedeno, ností hosposdářství. Pouze společenský člo jako v průmyslu, Neboť jest vázáno příro věk, jenž řídit se bude zákony, jež sám si dou, odvislé od roční doby á počasí a pro ustanovil, bude opravdu kulturním člověkem. to musí rolník, chceli svoji půdu a svoji pra Rozhodování o povolání, jeho změně, o tr covní sílu pokud možno nejvíce využitkování pracovní doby a práce, musí být vy vati, pěstovati více druhů práce vedle sebe. hrazeno příštímu kulturnímu jednotlivci. Zůstává tudíž vždy spíše dělníkem pro vše Tento nejvýše žádoucí stupeň ovládnutí vý chno, nežli městský průmyslový pracovník. roby nedosáhne však člověk isolovaný, ný Za druhé jest.rolník nepoměrně více aubrž pouze člověk sespolečenštělý. Skutečná, tarkickým, soběstačným, než jeho průmy ve všech směrech dokonalá kultura může slový třídní soudruh. Vyrábí včas potřeby, býti výslednicí pouze složité, společenské a bez společenské kooperace", všecky svoje ži společné práce. Tak vznikne socialistická votní potřeby, prvého řádu co se týče vý kultura. živy, bydlení a šacení, a část svých život Kultúrni podstatu socialismu a sociální ních potřeb druhého a třetího řádu co se demokracie můžeme snadno vystihnouti v týče nářadí, šperků atd. To ho přivádí, zá heoretických základních naukách této stra roveň s jeho vědomím soběstačnosti, která ny: „Socialistická kultura je onen stav oylád- jest v mnohém ohledu oprávněná, k vyso nutí přírody sespole?ělistelýmltástvemTkTerý kému stupni individualismu. Za třetí jest konkurence mezi rolníky zúje beT~Tnó!hIn"ó~ panství a "óTřočtví~íirčitého zaměstnárifr^flélb dennici ]e zahrnuto: tečh- plna odlišná od konkurence městské, v ka nicky pokud možno co největší vystupňování pitalistické společnosti. Tam mírná soutěž, výkonnosti našich výrobních a dopravních zde nepřátelský, konkurenční boj. Nemohu to na tomto místě blíže zdůrazňovati: musí prostředků, hospodářsko-sociálně společná postačiti, poukáži-li na to, že nepřátelská práce velikých svazů výrobních a konsumních a překonání dnešního stavu lidí pouze urči konkurence směřuje k tomu cíli, aby byl tého a výhradního zaměstnání, politicky, od soutěžící snížením nabídky vytlačen z trhu. průmyslník, stranění jakéhokoliv sys ternu ovládání a Tuto snahu má kapitalistický jehož výroba má tendenci ustavičného kle panství. S tohoto hlediska posuzováno, můžeme sání v ceně; avšak nemůže ji míti sedlák, je říci, že pojem skutečné lidské a vyšší kul hož výroba má tendenci ustavičného stoupá tury kryje ^se~TíäT5rMfô~s~póJmem~Mn"fury ní v ceně. Pro náš účel stačí upozorniti na sóciáTňT~demTjkraŤitk^r~Jtž"Tylo úvahy uka to, že mezi rolníky nemůže býti ani řeči o „konkurenci" po způsobu konkurence prů zují nám jasně, že sociálně demokratické dělnické hnutí je nutno považovat za hlavni myslové. Z této polární odlišnosti následuje, že mapilíř kulturniholžylrojěT Ävsik tento důkaz neukazuje nám jéste" veškerou intensitu, lorolnický socialism se málo stará o koope veškerou sílu, sniž sociálně demokratické hnutí raci a před konkurencí nemá pražádného napomáhá současně kulturnímu vývoji. Marx strachu, kdežto socialism městských tříd se ve svém spise „Svatá rodina" plasticky zná velmi pěkně stará o kooperaci a směřuje zornil lidskM~bfdu, ~ bezohledné vykořisťo peřdevším k tomu, aby odstranil jako peklo vání a odstrašující protikulturnost proletár obávanou konkurenci, snaha to, jíž se po skeho bytí. T^o_yylíčen^zrovna pudí pro dobá aristokratickému státnímu kommunismu. Malorolnick ýlsocialism jest, ježto exi letáře, dělníká~k vášnivému' Rozhořčenému odpóTu~proti^Ide", vykořísfovárir a nekultuře stenční,! podmínky jeho nositelů zůstaly po společnosti jvůbea Vybudování matenelně všechny epochy a změny stejné, rovněž ve usp5K5]ehe7 vyssavačství prosté a od otro- svých hlavních rysech stále týž. Mění se jen kářství osvobozené kultury je skutečnou dle svého politického obalu. V dobách po životní otázkou dělníků a oni k ní pracují s někud rozumnější vlády a správy vystupuje horlivostí, toheto vysokého cíle důstojné. jakožto „agrární socialism", jakožto propa ganda racionelního rozdělení polní : půdy, ano, Marx vyslovuje se o tom takto: často jen jakožto pouhé dožadování se mo „Proletariát nemůže se vzdáti vlastních životních podmínek, pokud nebudou odstra hutnější vnitřní kolonisace; a jest mnohdy něny veškeré nelidské podmínky, které tvoří sporné, máme-li tu ještě mluviti o sociální celkovou jeho, málo závidění hodnou situaci. reofrmě, alebo již o socialismu. — Zde však dosáhl rozklad již velmi vysokého stupně, kde Kulturou přesycené třídy zůstanou pasivní a vyřadí se samy z řad kulturnímu pokroku špatná vláda a správa peřdstihuje systém la napomáhajících. Kulturní vývoj je protg_.pře_- tifundií, tu stává se rolník revolucionářem a devším závislý od tříd,~jejichž~ex1gtenční o- jeho socialism bére na se formu anarchismu, täzMô^esôuíSSíS^ôtSž^ä^^kulturního jpo- který jest odhodlán stát radikálně vypleniti, aby přenechal uspořádání společnosti svo Rrolupr bodnému „mutualismu" nižádnou konkuren Dějiny kultury jsou ve své podstatné části cí nerozdvojených sousedů. Ve skutečnosti dějinami lidského osvobození, osvobození z jest také společnost, složená pouze z malopout přírody a hospodářsko-sociálního ná rolníků, jedinou, která by se snad mohla bez silného panství. Každé kulturní hnutí nará vlastního úřadu, pouhou bezprostřední samo želo na hradby nadpráví jedněch proti dru správou říditi. hým, jak je vypěstily sociální a politické mo Socialism průmyslové spodní třídy nemů censké poměry. Udržení výsad a nadpráví že míti nikdy tento charakter individualismu bylo a je vždy částí existence panujících tfld. A na základě tohoto poznání hlásal La- a anarchismu. Musí se starati o to, aby ná ssalle dělnictvu v mravním nadšení: „Vy jste rodohospodářská dělba práce bezvadně fun v šťastném postavení, že to, na čem máte govala, neboť měšťák jest od ní naprosto od osobní zájem, je ve shodě s živobytím dějin, vislý, a sice nejen ohledně podmínek své a základní podmínkou morálního vývoje". vlastní práce, ohledně surovin a pomocných Kdo pochopil dalekosáhlý význam této my7 výrobků. Jelikož musí za kořen všeho zla :Šlenky, ten ve všech aksích strany sociálně pokládati volnou konkurenci, konkurenci, kte demokratické, zejména v jejich volebních zá rá jej v jeho době opatřuje všemi těmito pasech bude vidět více než pouhé třídní věcmi, tedy jeho socialism musí směřovati k hnutí dělnictva, ten pozná, že je to široce společenskému zřízení bez konkurence, zří založené hnutí osvobozovací, jehož vzneše zení bez tržiště. To je společný rys kaž ným cílem je odstranění sociálních a politic dého městského socialismu nižší třídy. kých výsad, hnutí napomáhající ze všech sil Pomery na Slovensku za Bachovej doby. kulturnímu rozvoji. Doby absolutizmu Bachovského od roku 1849 do I860 boly aj pre Slovensko ťažkou Malorolnícky socializmus. O tomto pre nás Slovákov veľmi zaují zkúškou. Zásadou o rovnoprávnosti nema ďarských národov v Uhorsku operovaly cimavom thémate píše Fr. Oppenheimer vo sárstce kruhy proti maďarskej revolúcii a svojej „Psychologii socialize*": přisluhovaly túto zásadu uviesť do života. Zemědělství liší se hospodářsky v mno Slováci sa úfali, že po víťazstve nad maďar hém ohledu velmi silně od průmyslu. — skou revolúciou aj pre nich nastala priaznivej Za prvé nemůže v něm rozdělení a rozlo
Strana 5. šia a lepšia doba. Ale v tom boli zklamaní. Ich sny o samostatnom slovenskom „Oko lí" rozplynuly sa v prach a dym. Ústredná ríšska správa vyposlala do Uhorska, úradUníkov, ktorým ani len nenapadlo robiť ústupky Slovákom, ale úradovali po nemecky, že maďarské obyvateľstvo škodoradostne sa vysmievalo Slovákom, že to je viedenská vďaka za to, že pri rezolúcii pomáhali Viedni. Ani v školskom ohľade neboly učinené Slovákom ústupky. V stredných školách vy učovalo sa po nemecky a maďarsky. Ale vzdor všetkému neprestali Slováci veriť, že im splnené budú sľuby, ktoré im boly či něné v národnostnom ohľade. Listinou zo dňa 9. septembra roku 1857 slávnostne bolo všetkým národom habsburgskej ríše prisľú bené, že rozličné národné národné kmeny majú byť zachované pri svojej národnej in dividualite a že pri pestovaní ich jazyka má sa brať ku nim stály zreteľ. Z tejto listiny čerpali Slováci svoju nádej, že sa im do stane ich národnostných práv. Ale tak, ako z Viedne prisluhované boly národom národné práva, tak vzbudzovali aj maďarskí zemani v slovenskom ľude náde je, že vyplní jeho národné túžby, keď sa pripojí ku jich boju za rakúsko-uhorský du alizmus. Jedna časť Slovákov verila vieden ským kruhom, druhá zas maďarským ze manom. Keď v roku 187 uzavreté bolo prvé rakúsko-uhorské vyrovnanie, ktoré vložilo vlá du v Rakúsku do nemeckých a v Uhorsku do maďarských rúk, kodifikované bolo ná rodnostné právo nemaďarských národností národnostným zákonom, ktorý ovšem zostal mrtvou literou. Maďarskí zemani dosiahnuli, čo chceli, a nepečovali o dodržovanie ná rodnostného zákona, ktorý im bol zbytočným balastom.
nohým odberateľom vypršalo dňa 1. aprila predplatné. Posla li sme poštovnú poukázku so žia dosťou, aby si láskavé predplatné ob novili. Ďalej žiadame všetkých našich dlžníkov, aby svoje dlžoby u nás si vy rovnali, bo aj my musíme našim povin nostiam dostať. Tým, ktorí vzdor vy zvaniu dosiaľ dlžné predplatné nezapla tili, zastaviť musíme časopis.
(OSVEDČENÁ DĚTSKÁ MOUČKA j ÚPLNÁ POTF ÍAVA PRO KOJENCE. 1 Poučnú brožúrku o výžive a opa trovaní dieťaťa, ako aj krabičkt i na zkúšku zasiela Henri Nestlé, Vie deň I., Biberstrasse 145 B. Drotári. O drotároch píše v časopise museálnej spoločnosti dľa zprávy dr. Jozefa Minárika Šteafn Mišík: Drotárstvo je špecialitou trenčianskou; no teraz podlomilo mu nohy sťahovanie do Ame riky. Vo všeobecnosti možno riecť, že drotári v massách nachádzajú sa vo všetkých obciach kysucko-novomestského, čačianského a byt čianskeho okresu. Sporadicky sa nachádza jú i v žilinskom a považsko-bystrickom okre se, i Drotárstvo bolo a je zväčša ešte i dnes najhlavnejším, ba, možno povedať, produk tívnym zamestnaním Hornej Trenčianskej, teda územia, na ktorom žije vyše 100.000 obyvateľov. Drotári najviac vykonávajú svoje remeslo (výrobky plechové a drôtové), ba i staveb nú klampiarsku robotu v Prusku, Rusku, Ra kúsku, ale i v Uhrách a iných krajinách: v Amerike, Ázii (Sibír, Mandžuria), Austrálii.
Strana 6. Pracujú zväčša každý sám pre seba, a tých to je najviac Čo spracujú, to i podomové od predajú (hättzírujú). K výrobkom svojim prikupujú aj iný tovar, hlavne emailový a kefy. Takýchto je najviac i najlepšie sa ma jú. Ženy doma hospodária, často na dosf slušných majetkoch (v hodnote 5.000 až 25.000 kor.), a mužovia posielajú alebo do nášajú notový groš z cudzozemská, niekto rý 3000—4000 korún ročne. Iní pracujú v kompániach. Dvaja-traja gaz dovia sa spoja, založia dielňu, majúcu často i 50—100 delníkov, nakúpia strojov a, docela fabrický pracujúc, vyrábajú plechový i drô tový riad. Leu jedna čiastka delníkov a učoňv stále pracuje v dielni, ostatní výlučne hauzírujú s vyrobeným tovarom; ale i pre obchody pracujú takéto dielne. Tento sy stém drží sa hlavne v Rusku. Tak Durišova (z Rovného) kompánia v Petrohrade, Bakelova z Dlhéhopoľa vo Varšave, Beloňova z Rovného v Baku a Tiflisi, Tabačekova z Hli níka v Irkutskú a Charbine, Krutošík-Hunčíkova z Vysokej v Moskve má docela mo derne zariadené dielne, fabriky. Gazdovia sú páni a dělníci málokedy prídu ku samostat nosti. I v Pruskom Sliezsku sú takéto fabri ky, na pr. Záhumenského z Kotešovej. Že sa v tomto drotárskom sbore nachádza i hodne smetí: tulákov, žobrákov, ba i pija nov, o tom nepochybujeme, hlavne keď ich obecenstvo samo kazí, ako kedysi na pr. v Prahe, keď drotárikom dávalo almužnu po krajciari ako žobrákom a samo učilo ich žo brať. Teraz je v tomto ohľade už ináč nielen v Čechách, ale i vo Viedni. V Prahe, Plzni atď. drotárikov dávajú na remeslá, a oni osvedčujú sa na novej dráhe. Dotyčné národnosti môžeme smelé tvrdiť, že Slováci sú vo väčšom percente drotármi,, ako poslovenčení Slezáci, poťažne Poliaci. Na Turzovke, Oščadnici, Skalitém a Černém, týchto typických sliezsko-poľsko-slovenských kysuckých dedinách, je o niečo menej dro tárov, ako pomerne na čisto slovenskom Dlhotnpoli, Rovnom, Kolároviciach, Vysokej, Makové, Divine atď. V Trenčianskej pova žujú drotárov za triedu povznesenejšiu nad roľníka, a,sú skutočne vzdelanejší, načítanejší (noviny čítajú rad-radom), národne uvedomelejší, ba, možno povedať, hotoví ná rodovci. Obliekajú sa po mestsky, ale ženy ich nosia kroj patričnej obce. Synov svojich dávajú študovať, a poznáme niekoľko ad vokátov, kňazov z drotárskych rodín. I te raz je hojný počet hlavne právnikov, filo zofov, bohoslovcov a iných, ktorí sa po univerzitách pripravujú na akademické drá hy. Kupectvo (grajzlerstvo) tiež sa vzmáha U drotárov a silne konkurrujú so Židmi, ba ich i vytískajú z dedín. Tu podávam ešte soznam drotárskych dedín v jednotlivých okresoch: I. Bytčiansky okres (najdrotá '^í, lebo v každej obci sú drotári): Dlhé,._._, Rovné, Kolárovice, Štiavnik, Hliník, Hrozníca, Malá Bytča (tiež pltníci), Kotešová, Oblazov, Petrovice, Pšumovice, Setechov, Makov, Vy soká, Keblov, Veľká Bytča. II. Čačiansky okres (všetky obce drotár ske): Čača, Černe (poľská miešanina), Horelica, Olešné, Oščadnica (poľská miešani na), Podvysoká, Rakna, Skalité (poľská mie šanina), Staškov, Svrčinovec, Turzovka, (poľsko-moravská miešanina), Zákopčie. III. KysackD-novomestský okres (celý dro társky): Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Brodno, Bttdatín, Lehota, Chumec, Dunajov, Divina, Dävínka, Rudma, Rudinka, Nové Me sto, Khibína, Kotrč-Lúčka, Krásno, Lalinek, Lieskovec, Lodno, Lopušna, Lúky, Lutiše, Marček, Nesluša, Staré a Nové Bystrice, Ochodnica, Oškerda, Pažitie, Povina, Radola, Radôska, Rtečnica, Rudinska, Sňažnica, Svederník, Vranie, Záduhnie, Zborov. fV. Z poTažsfco-bystrického okresu: Hričov, Papradno, Závada, Plevník, Drieňové, Šebešťanowá,, Súľov-Hradná, Podhradie. V. Zo žilinského okresu: niektoré dediny v ofcoK Žiliny.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Literatúra a umenie.
Robotnícke nakladatelství knih v Prahe vydalo již druhý svazeček povídek německého satirika Egona Kische. 71. svazek „Lidové knihovny" leží přede mnou na stole a název knihy Kischovy jest „Temnou Prahou". Ti, kteři nebyli v Praze, sní o ni jako o městě lesku, nádhery, starobylosti a historie a solidnosti. Zařazují Prahu na čtvrté misto, co do krásy, mezi městy evropskými — zcela tak, jak nás tomu naučil starý Humbold. Je pravda, malebnost panoramatu hrad čanského nás unáší — rovněž starobylé ba rokové paláce malostranské nutf nás, bychom se zájmem zcela nevšedním je pozorovali. Stojíme na Hradčanech a zrakem bloudíme přes prejsové střechy malostranských domů za Vltavu ku stověžatému městu. Opět cítíme to — o čem sní ti, kteří v Praze nebyli... SolidHÍ nádheru, lesk, starobylost, ale nad to zaletá k nám hukot velkoměsta, bohuslužba kapitalismu. A teď. Projdeme dělnickou čtvrt za čtvrtí . . . Holešovice, Libeň, Žižkov a ty na vás svými kasárnickými činžáky působí dojmem stísňujícím — a tedy vracíme se na živoucí tepny pražské na Příkopy, na Václav ské náměstí do Ferdinandovy třídy, ach, i tam stojíme před obrovskými krámy naplně nými tolikerou krásou, povýšeností a všemocností. Proč stojíme bezradnými? Vždyť tu nádheru zrobili dělníci — naši soudruzi! Ne proto ! Ale, vzpomínáme Oscara Wildea: „Ve válce činí silný ze slabých otroku a v míru činí je bohatý z chudých . . . " Musíme pracovati, abychom byli živi, a oni nám dá vají tak bídnou mzdu, že umíráme. Lopotíme se pro ně po celý boží den a oni hromadí zlato ve svých truhlicích a děti naše chřad nou a tváře těch, které milujeme stávají se tvrdými a zlými. My vytlačujeme hrozny a jiný pije víno! My rozséváme obilí a náš stůl je prázdný ! Máme okovy, ač koliv jich žádné oko nevidí, a jsme otroky, ačkoli nás lidé nazývají svobodnými — a to vše hrne se do duše před bohatým krámem na Václavském náměstí. Soudruh Ant. Ma cek v předmluvě k povídkám kisikovým praví . . . . „jeho studie otevrou mnohému čtenáři oči, povzbudí k samostatnému my šlení a pozorování života. A samostatné my šleni, bystré postřehy je tím nejlepším, co může četba čtenáři dáti . . . Jožika. Redakci doposlané knihy a časopisy: Volná Myšlenka a Volná škola Sešit 12. r. 9. Praha II. Prúdy, revue mladého Slovenska. Ročník V. č. 5. Ružomberok. Rudé Květy č. 22. Praha. Nový Svět, knihovnička mládeže. Knížka 8. Praha. Slovenské Pohľady, časopis zábavnopoučný. Ročník XXXIV. Sošit 2. Turč. Sv. Martin. Živena, zábavno-poučný časopis. Č. 3. Turč. Sv. Martin.
ChýrnEk.
Našich spolupracovníkov žiadame, aby nám svoje príspevky do tohoročného májového čísla doposlali najneskoršie do dňa 18. apríla. V mestskej reprezentácii v Prešporku pro testoval mestský reprezentant Vértes proti tomu, že bola štátnym poisťujúcim úradom vyzdvihnutá autonómia prešporskej nemo censkej pokladnice. Redaktora Milana Hodžu odsúdili pre člán ky: „Koho zatvoriť?" a „Sto žalárov pre slovenské deti" na mesiac väzenia a na 200 korún pokuty. Súd vyzdvihnul aj jeho po litické práva na dva roky. Hodža apeloval. Reformu nemocenského zákona prichystá' va Tisza. Chce vraj zrušiť krajinskú robot níkov poisťujúcu pokladnicu a ustanoviť, že každý podnik, ktorý má 200 robotníkov, má mať osobitnú nemocenskú pokladnica.
Číslo 15. Lacná medicína. Veliteľ viedenského vo jenského súdu nariadil veliteľom plukov, aby vojakov vynauěavaíi náboženSkoeti a láske k vlasci a tomu, že samovražda je dfa ná boženstva hriechom. Tým sa má čeliť sa movraždám pri vojsku. Keby vojenskí páni shišne s mužstvom zaobchodití, iste by ne bolo toľko samovrážd. Samovraždám vojakov na príčine sú obyčajne vojenskí predstave ní. Slušným zaobchodením zmenší sa ich počet, ale náboženskosťou a láskou k vlasti sotvy. Vdova po Ibsenovi zomrela v Kristiánii vo veku 78 rokov. Kleríkáli usporiadali v budapeštianskej ľu dovej opere pri predstavení hry „Bôshém" demonštráciu. V kuse znázorňuje sa únos dievčaťa z kláštora. To bolo pánom klerikákunl proti mysli, že urobili škandál. Suffražetky chcely v Glasgowe vyhodiť belmontský kostol do povetria. V Ružomberku podpisujú hárky s prosbou na uhorský snem, aby výučba v školách postavená bola na zásady materinskej reči. Holičského hlavného slúžneho Szabóva vy zdvihnul podžupan nitrianskej stolice z úradu pre neporiadky v úrade. Slúžnovský úrad v Holíči vedie teraz barón Majthényi. Páchateľa debrecínskeho atentátu lapili v Skoplji v Srbsku. Spupnosť soldatesky. V tyrolskom meste čku Brunneeh zabával sa kapitán Dittmann s viacerými mešťanmi: Opil sa a potom sa s nimi povadil, ba na konec tasil šabľu a chcel do nich rúbať. Po zvade odišiel do kasárne, vzal sebou patrolu, ktorej rozká zal, aby celôú spoločnosť zajala. Vojaci vy konali rozkaz a odviedli mešťanov do ka sárne, kde im Dittmann hrubiansky vyna dal, ba rozkázal vojakom, aby ich nabili. Medzi zajatými bol aj jeden rezervný oficier,, ktorého vojaci na kapitánov rozkaz tiež inzultovali. Len po dlhej procedúre pustili me šťanov z kasárne. Vec oznámili veliteľstvu sboru v Innsbrucku. Z činnosti celibáíníka. Farár Kaltenecher prijal na faru 12ročné dievča zo subotického detského asylu. Farár dievča tak trýz nil, že ho súd posúdil na tri mesiace vä zenia. Útrapy dievčaťa boly akiste hrozné, keď súd, ktorý predsa neublíži farárovi, hona tri mesiace posúdi. Prípad tento je no vým dokladom kresťanskej lásky klerikálovCirkevné majetky v Uhorsku. Cirkev rímsko-katolícka má 1,692.769 kat. jutár zeme,, grécko-katolícka (uniatská) 279.336 kat. ju tár, grécko-východná (pravoslávna) 123.745 kat. jutár, evanj. reformátska (kalvínska) 165.062, evanj. augšp. vyznania (luteránska) 71.623, unitárska 15.192 a židovská 1099 kat. jutár. V našej rfši máme teraz znamenitého mi nistra zahraničných diel, ktorý už mnoho miliónov z vačkov občianstva nadarmo vy hodil na svoje zahraničné extravagancie. Pá ni zo zahraničného úradu majú toľko práce, že ani nespozorujú, že medzi nimi sedí srb ský špehúň. Úradník zahraničného úradu Grabianski bol poverený, aby čítal srbskú tlač a podával zahraničnému úradu zprávu. Grabianski najdôležitejšie veci zamlčal a za hraničný úrad falošne informoval. Kým mu na tieto veci prišli, išiel do Srbska, kde je dnes dobre plateným profesorom na gymnaziume. Hrozná katastrofa na mori. Pri ostrove New-Foundiand pohly sa dňa 30. marca lo de „New-Foundland" a „Southern Crosse" Na loďkách bok) asi 300 rybárov. Lov skon čil sa so šťastným úspechom, lebo na dvoch loďach bolo už asi 20.000 tuleňov a mro žov. V noci dve lode dostaly sa medzi ľa dové vrchy, súčasne strhla sa obrovská sna hová fujavica. Matrózi za 40 hodín v tre skúcej zime pracovali, ale ľadové vrchy nerozmrväy lode. Veľká část matrózow zmrzla,, drahá skočila do mora. Tých rybárov, kto rí bolí na ľadových tablách, voda strhla a nemohli sa dostať k svojim lodiam. Fabrika na hospodárske stroje zhorela v Lučenci Škoda obnáša na miiion korún.
Číslo 15.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Podpora na Rob. Noviny: Dr. O. Bondy v Kutné Hoře 10 kor., P. Dropka, Amerika 250 K, sekretariát zahraničných Če chov v Prahe 30 K. Odkazy redakcie a administrácie : Paulovčik. O. V. V. Predplatné do 30. mája. Dvorský, B. Bystrica. Predplatené do 30, mája. Jožika. Dostali sme. Ľudoslav: Prišlo neskoro do tohoto čísla. Strannú daň odviedly v mesiaci marci: Volná org, v Budapešti 20 K. Voľná organ. Lipt, Sv. Mikuláši 30 K. Organ, kožorobotníkov v Prešporku.
IHVDLD HUBKY
je najlepší český výrobok, Práca lanká, ôŠino k pre kvapu júcš! Prádlo í kuie ako sňah. JAN VILÍMEKtov. mydla v Lipn lVbB, Morava.
42 h •
i
Zasielame tieto knižočky aj jednotlivé za obnos popredku doposlaný. Objednávky vybavujú obratom pošty: R o b o t n í c k e N o v i n y v P r e š p o r k u , Kórházu. 18.
Odporúčam k pôstu:
Bryndzu ovčiu Karpatskú
S
hnecf súceho pomocníka krajčírskeho k veľ kej mužskej práci. Práca je stála, plat dľa dohovoru, vpáde ďalšej cesty nahradím.
Pavel Gallo,
Krajčír Sučany. Turócz megye Szucsány.
Slovenská vzdelávajúca beseda
Viedeň VI., Gumpendorferst 87. usporiada dňa 12. apríla (velká noc) „Zur schônen Schäferin" VI., Gumpendorferstr. 101. divadelný
VEČIEROK
spojený s tancom a iným obveselením. Program :
Umdevít šteindel Túróc-Szklabina.
Už sú všetci v jednom
celkom sa môže vyliečiť domácim prostried kom, sdělím každému zadarmo. Priložte obál ku so známkou na odpoveď. Pani B. Kolenská, Vršovjce číslo 383 u Prahy (Česko.)
§ •
Prijmem
I. jakosť 1 kg kor. 1-50 konkurenční tovar . . . 1 „ „ 1-25 II. jakosť ostrá . . . . 1 „ „ l - — jarná dessertná mastná 1 „ „ 1-65 máslo kravské . . . . 1 „ „ 1"30 vyplatené na dobierku v 5 kg. balíkoch, od 5 kg. menej o 10 halierov drahšie, zasiela :
Iko astma, hatal, pľúcne choroby
tieto poučné S knihy a brožúry 3 m
Borovičku
pravú karpatskú, čisstú pôvodnú. Slivovieujjstolovú srieuiaku, čistú pô vodnú. Karpatské horké žalúdočné bylinné, vše tky tri druhy v 3ľ/2 litr. pletených fľašiach 1 liter 2-40 K. Amarol pravé, bilinné, červené, zdravotné víno. Chinol, zdravotné žalúdočné víno, obidva druhy lekármi odporúčané, zname nitou výbornou liečebnou silou dokázané při chu dokrevnosti, bledničke a žalúdkových chorobách, povzbudzuje chuť k jedlu a napomáha trávenie. Cena: prvého pôvodná velka flaša K 3-40, dru hého pôvodná velká flaša K 3-60 v 5 kil. pošt, zásielkach obsahujúcich - prcého i z druhého 2 fľaše, bezplatné balenie, vvplatené dobierkou za siela Lud Šteindl v Sklabinej, Turč. stol.
Dajme prednosť bresfanshému sloven. Býrohhu.
dostanete
Karol Marx, jeho život a dielo. Napísal Prokop Stupavský. S obrazom Karola Marxa a slovníkom cudzích slov. Ceua 70 hal. Knižočku túto musí si prečítať každý Slovák, ktorý chce byť poučený o základoch socialistiokej nauky. Moderný názor na život a na svet. Napísal dr. Vávro Šrobár. I. hlava: Viera a veda. Cena 20 hal. Kňazské zrkadlo. Napísal Frá ter Pius Desiderius. Agitačná brožúrka o činnosti klerikálov na Slovensku. Hodí sa dobre ku agitácii medzi klerikálnym ľudom. Cena 6 hal. Robotnícke piesne. Cena 20 hal. Čo chcú socialisti ? Výklad sociálno-demokratického progra mu. Cena 10 hal. Kresťanstvo a socializmus. AgHačná brožúra o podstate kre sťanstva a socializmu. Čo má vedeť každý súdruh? V brožúrke je obsažený program strany; dôležité pokyny pre každého slovenského socialistu. Cena 8 hal.
Srana7.
Amerikán.
Činohra v 4 dejstv. Napísal Jozef Hollý. <s?crei alebo
Prevrátený svet.
Veselohra v jednom dejstve. Na písal Frant. Urbánek. Po divadelnom predstavení
TANEČNÁ ZÁBAVA. Začiatok o 7. hod. več. Vstupné v predpredaji 72 h, u pokladny 82 hal.
f]
ďltttfldMttJtttittfltfjtfJ $ # J
Slovenská telocvičná a # vzdelávacia jednota Já# nošík vo Viedni J
ak
XX. okr. Rauscherstrasse číslo 5.
#
usporiada dňa 19 apríla v miestnosti XX. okresu, Wintergasse č. 27 (Brigittasaal) divadelné pred:-: stavenie :-:
#
m * *
l^©ÍQIBÍe
*
m #
1
Žartovná pošta. Bazár. Začiatok o 7. hod. večer. Vstupné: v pred predaji 32 h, u pokiadny K 1 -02. O hojnú účasť prosí
Výbor.
Vstupenky sú k dotsaniu: u súdr. J. Žabka, II., Schúttaustrasse 69-1, D. Trksák, XX., Denisg. 23, K. Ližjčár, XX, Karajangasse 16-22, J. Černák, XX., Salzachstrasse 32, 11-19, dale j u členov výboru, v spolkovej miestnosti a kde divadlo odohrané bude.
spojené s tanečnou zábavou. Na programe: Sborové spevy: 1. „Pryč s tyrany", 2. Štyri slovenské ľudové piesne pre mužský sbor. Upravil Miloš Lihovecký.
SEBEURČENÍ. Dramatický akt. Napísal Luděk Archleb. Predstavia ochotníci „Osvěty".
divadle
tanečná zábava
usporiadajú v nedelu veľkonočnú 12. apríla 1914 vo dvorane or ganizácie stavebných robotníkov, Aréna-út. vchod z Dembinski-u.
divadel, predstavenie
Činohra so spevámi v piatich jed naniach od Ter. Vansovej.. Po
m
^
Slovensiíá skupina mupápoo a český vzdělav. spolčil „Osveta" v Budapeští
*
m
ZA ŽIVA V NEBI. Veselohra v 1. dejstve od Frant. Urbánka. Predstavia ochotníci skupiny. Recitovanie básni, sólové spevy, dvojspevy a kuplety. Po vyčerpaní pre gramu nasleduje
tanečná zábava. * # *
ZačiatoK o 8. hod. večer. Hudba p. J. Humla. Vstupné za osobu 1 K 20 h (v predpredaji), 1 K 50 hal. (u pokladny). Podrobný pro gram obdržia ct. hostia pri zábave
^Kťftn 1 Pin, B U i l B f f l
m a
Strana S.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Kriegnerov reparator pomôžn iste proti lámke, rheumatizmu, pchaníu, lámaniu, bolastiam v chrbte a v kostiach at.ď. Tento od desaťročia osvedčený p r o s t r i e dok s nezvyčajným p ô s o b e n í m a množstvo odporúčajúcich listov dokazuje, kofko tisícom ľudí už pomohol. V nemocnici sv. Rocha ho použili v 132 prípadoch a 126 uzdravených prepustili. Malá lahvička K r i e g n e r o v h o s e p a r á t o r a stojí 1 korunu, veľká láhev dve kor. v lekárňach. Že ale sú aj dobierky, je najlepše, ked na vidiek objednáte poštou dobierkou 5 malých lahviček za 5 korún alebo 3 veliké láhve za 6 korún vyplate né pri jedinom výrobci, ktorým je :
Kriegnepowa l e k á r e ň Budapest, Calvin tér.
je najlepšia masť proíi rheume, lámke a po dobným chorobám. Je k dcstaniu len v le kárni v Prešporku, Vodric čís. 25.
3Ja počesf delegátov IV. ojazdu slovenskej s o c demokratickej strany usporiada slovenské odde lenie robotníckeho spolku „V pred" v Prešporku v nedeľu, dňa 12. apríla t. r. v „Robotníckom dome" (Dunajská ulica číslo 48)
veľmi jemný a iacnejší než hockde inde v čarokrásnych balíkoch po 6, 10, 20, 30, 40 halierov s 50 procentovou slevou, aj najjemnejší nezabalený čaj po K 6 50, K 8, K 10 po kile franko na dobierku dodáva : B. S A B E R , vývozný dom čaju T i s z a b o g d á n v 109. BBBBBBrnffiSBm
Hudobné novinky
Po divadle valtaí lĚmi Vstupenky v predodpredaji sú k dostaniu: u p. Orajcara v Mária ul., u p. Pusvcha, holiča na Špitálskej ul. 21., u p. Zedníka na ceste arcivojvody Be dřicha, u p. Straku na Uhorskej .ceste, v redakcii Robotníckych Novín, Špitál ská ul. 18., v Robotníckom dome Du najská ul., v českom spolku Bratrství Múhlauerstr. a u členov slovenského oddelenia vzdelávajúceho spolku V pred.
mmv,
I S
|
kapelník a hudobný skladatel w H o d o n í n e Hasnerova ul. 13. (Morava), Len tam k dostaniu na sklade a na dobierku. Kto peniaze pošle popredku, dostane hudobniny vyplateno.
j j í !'
S e z n a m nových h u d o b n í n : 2 smútočné pochody pre 17 hlasov za 2 kor., 4 veselé pochody pre 17 hlasov za 4 kor. a) Jubilejný pochod, b) Vojenský pochoo, c) Pochod Komenského, d) Pochod Havlíčkov.
i j j í
••• •••••»•<»»<»"»»•<»••»••••••
U-deiin!
Icirkveí
• • •*•••••••••••••••••••••••
Napísal A. M. Sper a. Poslovenčil Versus. Cena 2 koruny. Vydalo Slovenské nakladateľské družstvo v Chicagu. K dostaniu v admi nistrácii „Robotnickych Novín" v Prešporku (Pozsony) Kórházu. 18
mm
Tanečné j >lhum9 čásieí p r e 14 h l a s o v 9 k e r . čís. 1. R zkošná vofná polka, č. 2. Ženská veselosť, Vŕ.lčík. t. 3. Hop, hop. Voľná pofka, č. 4. Pepinka. Rychlá '.lOlka, č. 5. Zežulinka. Vofná polka, č. 6. Svadobný ! alôík, č. 7. Moje zlato. Trasák. č. 8. Zimný kver ValEík. č. 9. A to je moja. Vofná polka. Hudobnín; sú spevné, plné harmonie a ľahko ku nacvičeniu. Po kiaľ zásoba stačí! Hudobniny tieto * «• sú v celom svete obľúbené. Ah* j e j !
mmzm
Proti kašlu a zachrípnutiu rýchlo a isto pomôžu
Eggerové
Sláva
ilfyf
Apetit nekazia a sú.dobrej chuti. Škatulka za 1 a 2 koruny, na próbu za 50 h. Hlavný sklad a zasielateľstve: Zudusí ma te-wío kašel!
OF
Leo Egp a J. E p r ,
Egger-ove pastilkyjni pomohly ' SK dostaniu: v P r e š p o r k u n F. Pohla, Ant. Vargu a Alfr. Schwarza droguistov, ďalej v lekárňach dr. Rudolfa Adlera, (lekáreň „Salvátor"), Q. Baumgartnera, Vin:. Beneho. |oz. Hegedúsa, Osk.Heima. Ladislava Fôldesa, U milosrdných, Im. Madarása, Joz. Majera, Júliusa Polgära, Dr. Alad. Soltza a Bélu Schuleka. V P e t r ž a l k e : u J. Scholtza. V P e s i n k u : u Lud. Schaubmara. V Citeri s u Jur. Hajnóczyho. VI T r n a v e s Oskara Hackera, Piusa Keslera, Karola Hafenschera a droguistu Alex. RosenI feíd. V Settipci: u dr. A. Fieischera. V Sv. J a n o c h s u J. Doskočila, V S e r e d i : u j Mannheim
BUDAPEST, VI., Révai atca 12.
BALSAM lekárnika A. Thierry-ho-
Začiatok o 7. hodine večer. Vstupné: I. miesto 1-20 K, II. mieste 80 hal.
l í \ [
Ján ICapsik.
Predstaví sa:
DraiiiJi v fc aejs-tvíeh od Filipa Langmanna. Poslovenčil Jozef Stupavský. OSOBY : J. Kellner. Bartoš Turanský' Fr. Masár. Adolf za " Š. Taška. Maixner mest_ A. Rozvadský. Nasvetr nanci R_ Hesterič. Zachariáš súken- F i. Masár. Šiml Mária Celberová nej fa- z . Hikolajčuková. br'ky K. Huba. Klepl A. Kubál. Účtovník ) Albína Turanská, žena Bartošova A. Pešková. Bartoš ) deti TuV. Kadlečíková. Kojenec) ranských * * * Adolfína, Adolfova žena F. KrajčoviôoYá Anna .Celberová, sestra Márie B. Nikolajčuková Dr. Švarc, pravotár J. Stryhal. Robotníci a robotníčky. — Dej odo hráva sa v byte Turanského.
s í
pre dechové hudobné nástroje složil
divadelné predstavenie
Bartoš Turenský.
Číslo T3.
[ICH. DIENJ '.'.'. m ecbíěrfialsarň j
je nedostižný pri liečení chorôb pľúcnych a pŕs, zmierňuje kathar, tíši dusivý kašeľ. Odstráni zápal hrdla, zachrípnutie a hrdelné nemoce, zimnicu, hlavne žalúdkový kŕč a koliku. Lieči zlatú žilu a hämorrhoidy, čisti obličky a zvyšuje apetit i trovenie. Pomáha pri boleni zubov, zápachu z úst, grganí. Je dobrým prostriedkom proti hlístam, tasomniciam. Lieči všetky rany, jazvy, ruži:, opar, opáleniny, omrzliny, bradovice, svrab, vyráž ky, bolenie v ušiach atď. Nemá chybeť v žiadnej rodine, zvláště pri influencach, cholerách a iných epidémiách. Adressujte: Na lekáreň k anjelu strážcu A. THIERRY v Pregrade u Rohiča. 12 malých alebo 6 dvojných alebo 1 špeciálna flaša za 5 kor. 60 halierov. Pri väčších objednávkach značne lacnejšie.
zamedzí a vyhojí otrávenie krvi, bolestné operácie zamedzuje. Upotrebuje sa pri boľavom prsníku šestonedeliek, pri zaseknutí mlieka, zatvrdnutí prsníka, pri ruži, pri otvorených ranách nôh, pri zapuchľh, nach, ba i pri Scoaíäieri; pri sečných úderových ranách, pichnutiacik výluke cudrích teliesok, ako sklo, triesočky, piesok, broky, tŕne, pri opuchlinách, výrastkoch, karbunkuloch, novotvorbách, ba i pri r a k u ; pri zánechtici, plesgúroch, odřených nohách, popáleninách, pri ranách z obležania nemocných, krvniciach, pri ranavých deťoch atď. Cenu 2 Ségtae K 3.60 pealsaf v o p r e d a l e b o n a d o b i e r k u . Dostať v lekárni J. Täro& v Budapešti a v najviac lekárňach Uhor ska. Vo veľkom u drogueristu Thalenajfer a Seitz, n á s l e d n í koch Kochsneisfra Bratov R a d a n o v i t s v Budapešti. — Kde skladu niet, objednajte si direktně u
k masf
A. THIERitY, lekáarssň w P r e g r a d e p r i Rohäči
tvrdú kožu a bradavice celkom vykynož F o r t u n a vykynožiteľotlakov, je k dostaniu len v lekárni v Prešporku. Vodric čislo 25. Majiteľ a zodpovedný redaktor: Andreji Kuba!. — Kmhtlačiáreň B. Šlapek
