Práca s počítačom a správa súborov v prostredí OS Windows XP Ing. Vladislav Sivý
ÚSTAV DIGITÁLNYCH KOMPETENCIÍ PREŠOVSKEJ UNIVERZITY V PREŠOVE marec 2007
PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE Ústav digitálnych kompetencií
Ing. Vladislav Sivý
PRÁCA S POČÍTAČOM A SPRÁVA SÚBOROV V PROSTREDÍ OS WINDOWS XP
2
PRÁCA S POČÍTAČOM A SPRÁVA SÚBOROV V PROSTREDÍ OS WINDOWS XP
Autor:
Ing. Vladislav Sivý
Recenzenti: doc. Ing. Daniela Perduková, PhD. Ing. Miroslav Gombár, PhD.
Technický Redaktor:
Ing. Ladislav Nagy
Vydala: Vydanie: Náklad:
Prešovská univerzita v Prešove prvé, november 2006 200 ks
ISBN 3
OBSAH Úvodné slovo autora ........................................................................6 Zameranie učebnice .........................................................................7 1
OS Windows XP – pár slov na úvod....................................8
2
Počítačové prostredie......................................................12
1.1 1.2
Prehľad vybratých klávesových skratiek systému Windows XP.................9 Textové skratky používané v tejto knihe.............................................11
2.1 2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.2 2.2.1 2.2.2 2.2.3 2.2.4 2.2.5 2.2.6 2.2.7 2.2.8 2.2.9 2.3 2.3.1 2.3.2 2.3.3
Prvé kroky s počítačom..................................................................12 Zapnutie počítača..........................................................................12 Vypnutie počítača.........................................................................14 Ukončenie aplikácie ktorá nereaguje.................................................15 Základné informácie a činnosti.........................................................16 Základné informácie o výpočtovom systéme......................................17 Zmena konfigurácie pracovnej plochy...............................................18 Nastavenie času a dátumu...............................................................20 Nastavenie zvuku...........................................................................20 Nastavenie jazyka a rozvrhnutia klávesnice.........................................21 Formátovanie prenosných diskových médií........................................22 Inštalácia a odinštalovanie aplikácie..................................................24 Využívanie klávesy „PRINT SCREEN“..............................................26 Využívanie funkcií nápovedného systému..........................................27 Editovanie textu............................................................................28 Spúšťanie textového editora, otváranie a vytváranie súborov................29 Ukladanie súborov na disk..............................................................33 Zatváranie textového editora...........................................................33
3
Pracovná plocha ............................................................35
4
Správa súborov...............................................................43
3.1 3.1.1 3.1.2 3.1.3 3.1.4 3.2 3.2.1 3.2.2 3.2.3 4.1 4.1.1 4.1.2 4.2 4.2.1 4.2.2 4.2.3
Práca s ikonami.............................................................................36 Ikony na pracovnej ploche..............................................................36 Označovanie a presúvanie ikon na pracovnej ploche............................37 Otváranie súborov, adresárov, aplikácií.............................................37 Vytváranie ikon na pracovnej ploche.................................................38 Práca s oknami..............................................................................39 Prvky okna....................................................................................39 Manipulácie s oknom......................................................................41 Prepínanie medzi otvorenými oknami................................................42 Princípy.......................................................................................43 Zobrazovanie diskov, adresárov a súborov v hierarchickej štruktúre........43 Zariadenia na uchovávanie súborov a adresárov..................................46 Adresáre / priečinky......................................................................47 Prístup k súborom a adresárom........................................................48 Vytváranie adresárov a podadresárov................................................50 Identifikácia adresárov....................................................................51 4
4.3 4.3.1 4.3.2 4.3.3 4.3.4 4.3.5 4.4 4.4.1 4.4.2 4.4.3 4.4.4 4.5 4.5.1 4.5.2 4.5.3 4.6 4.6.1 4.6.2 4.7 4.7.1 4.7.2 4.7.3
Práca so súbormi...........................................................................52 Formát súboru, rozpoznávanie bežných typov súborov.........................52 Zmena atribútov (vlastností) súboru..................................................58 Usporiadanie súborov podľa rôznych kritérií.......................................59 Zmena mena a formátu súboru.........................................................60 Zmena mena súboru a adresára........................................................61 Kopírovanie, presúvanie..................................................................61 Označovanie súborov a adresárov.....................................................61 Kopírovanie súborov a adresárov......................................................62 Presúvanie súborov a adresárov........................................................63 Význam záložných kópií súborov......................................................63 Vymazávanie, obnovovanie..............................................................64 Vymazávanie súborov a adresárov.....................................................64 Obnovovanie súborov a adresárov z koša...........................................65 Vyprázdňovanie koša......................................................................65 Vyhľadávanie................................................................................65 Vyhľadávanie súborov a adresárov....................................................66 Zobrazenie zoznamu naposledy používaných súborov...........................68 Komprimovanie súborov.................................................................69 Komprimovanie súborov.................................................................69 Komprimovanie súborov v priečinku na diskovej jednotke.....................71 Extrahovanie komprimovaných súborov.............................................74
5
Škodiace programy (malware)...........................................77
6
Správa tlače...................................................................93
5.1 5.1.1 5.1.2 5.1.3 5.1.4 5.2 5.2.1 5.2.2
Princípy........................................................................................77 Škodiace programy (malware) a ich účinky.........................................77 Spôsoby prieniku škodiacich programov do počítača............................81 Antivírusové programy..................................................................81 Dezinfekcia súborov........................................................................83 Ochrana proti vírusom a škodiacim programom..................................86 Používanie antivírusového programu..................................................87 Aktualizácia antivírusového programu................................................92
6.1 6.1.1 6.1.2 6.2 6.2.1 6.2.2
Atribúty tlače................................................................................93 Výber tlačiarne k použitiu zo zoznamu tlačiarní...................................93 Inštalácia novej tlačiarne..................................................................95 Tlač výstupov................................................................................97 Tlač dokumentu z textového editora.................................................97 Správca tlače a tlačové úlohy
7
Správa pevného disku počítača
7.1. 7.2.
Defragmentácia disku Čistenie disku
Použitá literatúra ............................................................................
5
ÚVODNÉ SLOVO AUTORA S krátkym časovým odstupom po napísaní učebnice „Základy informačných technológií“ prichádza na svet moja druhá kniha s počítačovou tematikou... Tak ako v prvej knihe i tu prikladám mimoriadny dôraz na vysvetlenia „po lopate“ a jednoduchú zrozumiteľnú ľudskú reč... No v tejto chvíli netuším či sa mi môj zámer vydaril alebo nie... Kniha je napísaná predovšetkým pre ľudí bez technického vzdelania a tomuto cieľu je podriadená i použitá terminológia. Tak ako prvá učebnica aj táto je vydaná predovšetkým pre potreby Prešovskej univerzity a látka je rozčlenená v zmysle študijného sylabu predmetu IKT I, ktorého výučbu zabezpečuje Ústav digitálnych kompetencií v rámci celej PU. Predpokladá sa, že čitateľ tejto učebnice už aké - také skúsenosti s používaním počítača má. Naším cieľom bude oboznámiť ho predovšetkým s alternatívnymi možnosťami ovládania počítača. Kniha je ale písaná takým spôsobom aby jej porozumel i úplný začiatočník. Podmienkou bezproblémového chápania obsahu učebnice je, že spomínaný začiatočník už porozumel obsahu predchádzajúcej učebnice – „Základy informačných technológií“... Učebnica je zároveň určená i širokému okruhu laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o svet počítačov. Určená a písaná je pre klasickú i dištančnú formu vzdelávania. Ing. Vladislav Sivý
6
Zameranie učebnice:
- základné nastavenia počítača a jeho operačného systému - práca s niektorými aplikáciami, ktoré sa inštalujú do počítača spoločne s operačným systémom, použitie jednoduchých nástrojov na úpravu textu - schopnosť efektívne pracovať s používateľským grafickým rozhraním PC - základné operácie so súbormi a adresármi - orientácia v prostredí škodiacich programov a používanie antivírusových programov - správa tlačových služieb v danom operačnom systéme
7
1
Operačný systém Windows XP – pár slov na úvod
Operačný systém počítača je program, ktorý slúži na ovládanie chodu počítača a ktorý plní v počítači nasledujúce dôležité funkcie: - je to základný program počítača, ktorý v súčinnosti s programom BIOS prostredníctvom tzv. ovládačov riadi chod všetkých technických súčastí počítača vrátane pripojených periférnych zariadení. Bez neho nie je možná funkcia súčasného počítača. - vytvára základné prostredie pre správu dátových súborov a manipuláciu s nimi. - vytvára v počítači podmienky pre chod aplikácií (užívateľských programov) - vytvára základné grafické prostredie na obrazovke počítača, prostredníctvom ktorého PC komunikuje s obsluhou a prijíma od obsluhy riadiace pokyny - zabezpečuje počítač vnútorného prostredia
pred
neoprávnenými
užívateľmi a narušiteľmi jeho
- jeho súčasťou sú funkcie, ktoré umožňujú činnosť počítača v sieti s ostatnými počítačmi - súčasťou programového balíka, ktorý sa spolu s moderným operačným systémom inštaluje do počítača je aj balík jednoduchých aplikácií, ktoré umožňujú editovať jednoduché textové a grafické súbory, pracovať s internetom, prehliadať dáta rôzneho charakteru, hrať hry, počúvať hudbu, používať PC ako kalkulačku, spravovať chod samotného počítača a jeho operačného systému (čistenie disku, defragmentácia disku, archivácia histórie systémových nastavení...) atď. Všetky tieto tvrdenia platia aj o operačnom systéme Windows XP. Cieľom tejto učebnice je vysvetliť základné princípy práce s počítačom a princípy správy súborov práve v systémovom prostredí Windows XP. Pri práci s počítačom v tomto prostredí si musíme vždy uvedomiť, že akýkoľvek úkon pri manipulácii s dátami či programom môžeme vykonať alternatívne viacerými spôsobmi. Štandardne je nám ponúkaných 2 až 5 rôznych možností, ako daný akt vykonať. Je už na nás, aké návyky si pri práci s počítačom vypestujeme, čo najviac vyhovuje nášmu naturelu. Počítač nám v tomto systémovom prostredí ponúka viacero možností ako zobrazovať dáta, môžeme ho ovládať ovládacími prvkami na klávesnici alebo pomocou pripojenej myši. Množstvo príkazov je možné zadávať pomocou tzv. klávesových skratiek. Ak napríklad ovládame chod počítača len myšou, znovu je nám ponúkané viacero možností ako konkrétny úkon vykonať. Toto je jedna zo základných vlastností moderných OS – prispôsobiť ovládanie počítača zvykom a schopnostiam používateľa. Počítač môže bez problémov ovládať malé dieťa i zdatný odborník pracujúci s počítačmi dlhé roky. Každý z týchto používateľov však ovláda počítač svojím 8
charakteristickým spôsobom. Spôsob ovládania je daný predovšetkým úrovňou jeho vedomostí o počítači a jeho programovom vybavení... Pomerne často sa v ďalšom texte budeme stretávať s klávesovými skratkami OS Windows. Aby sme si ich mohli pri práci s počítačom ľahko vyhľadať, uvedieme ich zoznam hneď v úvode učebnice... Klávesové skratky môžeme pri práci v systéme Windows použiť ako alternatívnu pracovnú metódu k myši, resp. v spolupráci s myšou. Umožňujú otváranie, zatváranie, prehliadku ponuky Štart, plochy, ponúk, dialógových okien a webových stránok. Klávesové skratky v niektorých situáciách podstatne zjednodušujú ovládanie počítača...
1.1 Prehľad vybratých klávesových skratiek systému Windows XP Kombinácia klávesov alebo kláves: Akcia: ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Všeobecné klávesové skratky: CTRL+C CTRL+X CTRL+V CTRL+Z DELETE SHIFT+DELETE
Kopírovanie Vybratie Vloženie Späť Odstránenie Trvalé odstránenie vybratej položky bez jej umiestnenia do koša Skopírovanie vybratej položky
Podržanie stisnutého klávesu CTRL pri presúvaní položky Podržanie stisnutých klávesov CTRL+SHIFT pri presunutí položky F2 CTRL+ŠÍPKA VPRAVO CTRL+ŠÍPKA VĽAVO
Vytvorenie zástupcu vybratej položky Premenovanie vybratej položky Presun kurzora na začiatok ďalšieho slova Presun kurzora na začiatok predchádzajúceho slova Presun kurzora na začiatok ďalšieho odseku Presun kurzoru na začiatok predchádzajúceho odseku Zvýraznenie (označenie) bloku textu
CTRL+ŠÍPKA DOLE CTRL+ŠÍPKA HORE CTRL+SHIFT a niektorý z klávesov so šípkami SHIFT a niektorý z klávesov so šípkami
Výber viac ako jednej položky v okne alebo na ploche, alebo výber textu v dokumente Výber všetkých položiek Vyhľadanie súboru alebo adresára Zobrazenie vlastností vybratej položky
CTRL+A F3 ALT+ENTER 9
ALT+F4 ALT+ENTER ALT+MEDZERNÍK CTRL+F4 ALT+TAB ALT+ESC F6 F4 SHIFT+F10 ALT+MEDZERNÍK CTRL+ESC ALT +podčiarknuté písmeno v názve ponuky Podčiarknuté písmeno v názve príkazu v otvorenej ponuke F10 ŠÍPKA VPRAVO ŠÍPKA VĽAVO F5 BACKSPACE ESC Podržanie klávesy SHIFT pri vložení disku CD do jednotky CD-ROM
Zatvorenie aktívnej položky alebo ukončenie aktívneho programu Zobrazenie vlastností vybratého objektu Zobrazenie miestnej ponuky aktívneho okna Zatvorenie aktívneho dokumentu v programoch, ktoré umožňujú otvorenie viacerých dokumentov súčasne Prepnutie medzi otvorenými položkami Prepínanie medzi položkami v poradí, v akom boli otvorené Prepínanie medzi prvkami na obrazovke v okne alebo na ploche Zobrazenie poľa Adresa v okne Tento počítač alebo v Prieskumníkovi Windows Zobrazenie miestnej ponuky u vybratej položky Zobrazenie systémovej ponuky aktívneho okna Zobrazenie ponuky Štart Zobrazenie príslušnej ponuky Vykonanie príslušného príkazu Aktivácia panelu ponúk v aktívnom programe Otvorenie ďalšej ponuky smerom doprava alebo otvorenie podponuky Otvorenie ďalšej ponuky smerom doľava alebo zatvorenie podponuky Aktualizácia aktívneho okna Zobrazení adresára o úroveň vyššie v okne Tento počítač nebo Prieskumník Windows Zrušenie aktuálnej úlohy Zabránenie automatického prehratia disku CD
Klávesové skratky pre dialógové okna CTRL+TAB CTRL+SHIFT+TAB TABULÁTOR SHIFT+TAB ALT +podčiarknuté písmeno
Prechod na ďalšiu kartu Prechod na predchádzajúcu kartu Prechod k ďalšej možnosti Prechod k predchádzajúcej možnosti Vykonanie príslušného príkazu alebo výber zodpovedajúcej možnosti Vykonanie príkazu spojeného s aktívnou možnosťou alebo tlačidlom
ENTER
10
MEDZERNÍK
Zaškrtnutie alebo zrušenie zaškrtnutia políčka, ak aktuálna možnosť je zaškrtávacie políčko Výber prepínača, ak aktívnou možnosťou je skupina prepínačov Zobrazenie pomocníka Zobrazenie položiek aktívneho zoznamu Otvorenie adresára o úroveň vyššie, ak je vybratý adresár v dialógovom okne Uložiť ako alebo Otvoriť
Klávesy so šípkami F1 F4 BACKSPACE
Klávesové skratky pre uľahčenie prístupu Pravý kláves SHIFT po dobu ôsmych sekúnd
Zapnutie a vypnutie funkcie „Filtrovanie klávesov“
Ľavý kláves ALT + ľavý kláves SHIFT + PRINT SCREEN
Zapnutie a vypnutie funkcie „Vysoký kontrast“
Ľavý kláves ALT + ľavý kláves SHIFT + NUM LOCK
Zapnutie a klávesnicou“
SHIFT päťkrát po sebe
Zapnutie a vypnutie funkcie „Jedným prstom“
NUM LOCK po dobu piatich sekúnd
Zapnutie a vypnutie funkcie „Ozvučenie kláves“
vypnutie
funkcie „Myš
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1.2 Textové skratky používané v tejto knihe OS LTM PTM PP
-
Operačný systém ľavé tlačidlo myši pravé tlačidlo myši Pracovná plocha
11
2 Počítačové prostredie 2.1
Prvé kroky s počítačom
Vyžadované znalosti: - ako naštartovať počítač - procedúra vypínania počítača - ukončenie aplikácie, ktorá nereaguje
2.1.1
Zapnutie počítača
Počítač zapíname trochu inak ako ktorýkoľvek iný elektrický spotrebič. A má zapojený svoj sieťový napájací kábel v sieťovej zásuvke, musíme najprv zapnúť sieťový spínač, ktorý je zvyčajne umiestnený priamo na napájacom zdroji počítača, na jeho zadnom paneli. Týmto úkonom pripojíme zdroj k sieti 230V. Treba poznamenať, že väčšina používateľov počítačov ponecháva tento spínač zopnutý trvale a vypína ho z bezpečnostných dôvodov len ak sa počítač dlhšie nepoužíva. Samotný počítač sa zapne až po stlačení tlačidla 0/I na svojom čelnom paneli. V prvej fáze po zapnutí sa spustí program BIOS, ktorý oživí hardvér počítača (v tejto fáze môžeme vojsť do programu SETUP BIOS po stlačení tlačidla DELETE). Po oživení hardvéru, program BIOS vyhľadá v počítači operačný systém počítača a zabezpečí uvedenie tohto systému do chodu. Po zavedení OS sa nám tento prihlási spôsobom ako sme to nastavili pri inštalácii operačného systému, resp. ako to nastavili neskôr (resp. ho nastavil správca počítača) v systémovom okne: Ponuka Štart → Ovládací panel → Užívateľské kontá (účty). Obr.1: Systémové okno Ovládací panel, v ktorom sa nastavujú všetky podstatné vlastnosti a nastavenia OS
Tu sa nastavuje, ako sa počítač správa po zapnutí, nastavujú sa tu používateľské kontá a heslá používateľov zdieľajúcich počítač...
12
Obr. 2: Systémové okno Užívateľské kontá (Užívateľské účty), v ktorom sa nastavujú prístupové práva a heslá.
V závislosti od toho, ako sú v predchádzajúcom okne vykonané nastavenia počítača, počítač môže nabehnúť a sprístupniť svoj obsah bez zadávania hesiel komukoľvek (bežné sú takéto nastavenia počítačov v domácich podmienkach, kde existuje absolútna vzájomná dôvera všetkých členov domácnosti). Na pracovisku, či v škole zvykne byť počítač nastavený tak, že v prvom kroku OS zobrazí úvodnú obrazovku, na ktorej sa zobrazí zoznam používateľov počítača. Popri správcovi počítača 13
(administrátorovi) sa zobrazia aj ikony ostatných užívateľov. Po kliknutí na konkrétneho používateľa sa objaví výzva na zadanie hesla. Administrátor, resp. ostatní užívatelia pred začatím práce musia zadať svoje heslo. Človeku, ktorý nepozná heslo, OS neumožní pracovať s počítačom. Každý používateľ má v počítači vytvorené tzv. vlastné konto a OS archivuje vlastné nastavenia počítača každého z používateľov. Každý z užívateľov má možnosť chrániť si vlastné dokumenty pomocou hesla. Existujú dva typy užívateľských kont. Konto správcu počítača umožňuje meniť všetky nastavenia počítača. Obmedzené kontá ostatných používateľov umožňujú meniť len niektoré nastavenia (napr. vzhľad pracovnej plochy, vytvárať a meniť vlastné heslá...). Vlastnosti týchto kont má právo nastavovať len správca počítača...
2.1.2
Vypnutie počítača
Vypnutie počítača v dnešných časoch sa tiež ničím nepodobá na vypínanie ostatných spotrebičov. Staré počítače, v ktorých boli inštalované jednoduché operačné systémy, napr. MS DOS sa vypínali jednoducho vypnutím sieťového vypínača. Komplikovanosť dnešných operačných systémov a množstvo úloh, ktoré operačný systém plní, neumožňuje tento spôsob vypínania. Aj keď počítač takéto „surové“ vypnutie zvykne prežiť, pri najbližšom jeho zapnutí nás upozorní, že sme ho naposledy vypli nesprávnym spôsobom a že si musí po tomto našom nešetrnom zásahu skontrolovať systémové súbory. Dôvodov na špeciálny postup pri vypínaní je celý rad. Najdôležitejším dôvodom je to, že počítač pred vypnutím musí regulárne ukončiť všetky bežiace programy a potrebuje zaarchivovať aktuálne systémové nastavenia, s ktorými sa naposledy pracovalo. OS Windows XP vytvára archív systémových nastavení tak, aby kedykoľvek sa k nim bolo možné v čase vrátiť. Ak máme počítač pripojený k internetovej sieti a máme nastavené automatické aktualizácie systému (viď obr. 3), OS si samostatne, bez toho aby sme to pri práci vnímali, sťahuje zo svojej domovskej internetovej stránky vlastné „vynovenia“ (aktualizácie) a na ich inštaláciu čaká až do ukončenia našej práce s počítačom, aby nás pri práci nerušil. Počítače s operačným systémom MS Windows sa preto musia vypínať softvérovo. Po kliknutí na tlačidlo „Štart“ na Paneli úloh, sa otvorí ponuka obsahujúca možnosť „Vypnúť počítač“. Zvoľte možnosť „Vypnúť počítač“ . Obr. 3: Okno, v ktorom sa zapínajú aktualizácie OS (Štart → Ovládací panel → Automatické aktualizácie)
14
V otvorenom okne ponuky sa objavia možnosti: a Reštartovať. Vyberte Vypnúť...
Úsporný režim,
Vypnúť
Obr. 4: Ponuka vypnúť počítač
OS ukončí všetky spustené programy, prípadne nás vyzve na uloženie otvorených dokumentov, uloží nastavenia systému, nainštaluje aktualizácie stiahnuté z internetu a až potom počítač vypne. Možnosť Reštartovať, t.j. ukončenie činnosti OS a jeho automatické nové naštartovanie sa používa predovšetkým po inštalácii niektorých programov (novo nainštalovaný program nás k tomu sám vyzve), a pri servisnej činnosti v počítači. Úsporný režim zapíname vtedy, ak potrebujeme odísť od počítača na krátky čas, chceme šetriť elektrickú energiu ale pri následnom návrate k práci s počítačom sa nechceme zdržiavať s pomerne zdĺhavým nábehom OS, činnosťou antivírusového programu, atď. V tomto režime OS vypne monitor a zastaví pevný disk. Opätovný návrat do všetkých spustených programov je veľmi rýchly. Pri aktivácii úsporného režimu poklesne spotreba elektrickej energie počítača zhruba na polovicu.
2.1.3
Ukončenie aplikácie ktorá nereaguje
Pri činnosti niektorých programov v počítači občas dochádza k niektorým nepríjemným javom. Jedným z nich je stav, keď dôjde k tzv. „zamrznutiu“ počítača, resp. niektorá zo spustených aplikácií prestane reagovať na naše pokyny. Takmer vždy je príčina v chybných algoritmoch programov (vrátane systémového programu), resp. tento stav nastane, ak sa pokúšame do počítača nainštalovať a spustiť aplikáciu, ktorú hardvérová a softvérová výbava nášho počítača nie je schopná zvládnuť. Takmer vždy tieto stavy vznikajú v dôsledku rôznych kolízií dát v operačnej pamäti, následne zlyhá algoritmus chodu celého počítača. Túto nepríjemnú situáciu sa v prvom rade pokúšame vyriešiť vyvolaním okna „Správcu úloh systému Windows“ – kliknutím pravého tlačidla myši na Panel úloh, resp. pomocou klávesovej skratky Ctrl+Alt+Del. V okne Správcu úloh (záložka Aplikácie) sú zobrazované všetky bežiace aplikácie. Problémovú úlohu sa pokúsime ukončiť kliknutím na tlačidlo Ukončiť úlohu. Často vzniká situácia, že počítač nereaguje na žiaden podnet. Jediným riešením v tejto situácii, aj za cenu rizika poškodenia niektorého zo systémových súborov, je tzv. resetovanie počítača. Obr. 5: Okno správcu úloh systému Windows
15
Každý počítač je na čelnom paneli vybavený tlačidlom „Reset“. Po jeho stlačení dôjde ku krátkodobému výpadku napájania obvodov počítača (ako keby sme počítač na chvíľu odpojili od napájacej siete). Počítač vykoná následne celú procedúru zapnutia (vrátane kontroly systémových súborov a upozornenia, že bol vypnutý nesprávnym spôsobom). Nanovo sa zavedie OS. V týchto situáciách zvyčajne dochádza k beznádejným stratám neuložených dát. Takýmto stavom predchádzame nepoužívaním neregulárne fungujúcich softvérov, resp. softvérov, ktoré v našom počítači nemajú možnosť správne pracovať.
2.2 Základné informácie a činnosti Vyžadované znalosti: - zobrazovať základné informácie o výpočtovom systéme (operačný systém, číslo nainštalovanej verzie, veľkosť RAM) - meniť konfiguráciu pracovnej plochy počítača, t.j. dátum a čas, nastavenie zvuku, možnosti zobrazenia na obrazovke (nastavenie farieb, rozlíšenia, šetriča obrazovky) - nastavenie jazyka a rozvrhnutia klávesnice - formátovanie prenosných diskových médií - inštalácia a odinštalovanie aplikácie - využívanie klávesy „print screen“ a vedieť vkladať obsah obrazovky do dokumentu - využívanie funkcií nápovedného systému („pomocníkov“ aplikácií a OS) V ďalších odsekoch budeme často pracovať so systémovým oknom „Ovládací panel“. Z tohto okna sa spúšťajú všetky programy OS, ktoré majú na starosti správny chod a nastavenia hardvéru i softvéru počítača. Ikonu slúžiacu k aktivácii tohto okna nájdeme v ponuke „Štart“ na paneli úloh, alebo v systémovom okne „Tento počítač“...
Obr.6: Systémové okno „Ovládací panel“. -ovládame z neho chod a nastavenia počítača
16
2.2.1
Základné informácie o výpočtovom systéme
Ak v okne „Ovládací panel“ klikneme na ikonu „Systém“, zobrazí sa nám nasledujúce okno (Vlastnosti systému). Na karte „Všeobecné“ nájdeme základné informácie o výpočtovom systéme. Je tam informácia o verzii používaného operačného systému, o oprávnenom užívateľovi počítača, o licenčnom čísle OS a o rozhodujúcich hardvérových komponentoch, t.j. type procesora a veľkosti operačnej pamäte RAM počítača...
Obr. 7: Okno „Vlastnosti systému“.
Nesmierne dôležitou v tomto okne je karta „Hardvér“. Keď na nej klikneme na tlačidlo „Správca zariadení“, zobrazí sa nám kompletný zoznam hardvérových zariadení, ktoré sú nainštalované v počítači. Ak má ktorékoľvek zo zariadení problém so svojim chodom, je pri ňom zobrazený výkričník vo výstražnom žltom poli.
Obr. 8: Karta „Hardvér“ a okno „Správcu zariadení“ (Device manager)
17
V okne Správcu zariadení (Device Manager) môžeme získať informácie o vlastnostiach každého hardvérového komponentu počítača a inštalovať resp. aktualizovať ovládače (programy riadiace chod) týchto zariadení. Tieto ovládače tvoria dôležitú súčasť operačného systému. Ak niektorý z nich pracuje nesprávne, príslušné zariadenie ním ovládané operačný systém automaticky vyradí z prevádzky. V dôsledku toho je ohrozená, resp. môže zlyhať správna funkcia celého počítača. Pri nesprávnej resp. chýbajúcej funkcii niektorého hardvérového komponentu počítača, kontrolujeme v prvom rade hlásenia operačného systému v tomto systémovom okne...
Obr. 9: Okno Správcu zariadení...
2.2.2
Zmena konfigurácie pracovnej plochy
Ak v okne „Ovládací panel“ klikneme na ikonu „Obrazovka – vlastnosti“ na pracovnej ploche sa nám objaví nasledujúce okno (Okno môžeme vyvolať tiež kliknutím pravým tlačidlom myši (PTM) na pracovnú plochu a následným kliknutím na položku „Vlastnosti“ v rozbalenej ponuke...). V tomto okne je päť rôznych kariet, na ktorých sa nastavujú vlastnosti a podoba pracovnej plochy. Na karte „Vzhľad“ nastavujeme štýl okien a tlačidiel, farebnú podobu okien a môžeme si vybrať tri veľkosti písma, ktorým sú vytvárané rôzne popisy v oknách a na tlačidlách...
Obr. 10: Karta „Vzhľad“ v okne „Obrazovka - vlastnosti“.
18
Karta „Nastavenie“ slúži na nastavenie vlastností monitorov (resp. dataprojektora) pripojených ku grafickej karte počítača. Nastavuje sa tu rozlíšenie obrazovky (obrazoviek), kvalita zobrazovaných farieb a po kliknutí na tlačidlo „Spresniť“ sa dostaneme do rozšírenej ponuky nastavení grafickej karty počítača...
Obr. 11 Karta „Nastavenie“(monitora)...
Na karte „Pracovná plocha“ nastavujeme pozadie pracovnej plochy. Pri nastavení si môžeme vybrať niektorý z obrázkov ponúkaných v menu: „Pozadie“ resp. ako pozadie OS Windows XP umožňuje použiť ľubovoľnú fotografiu či obrázok, ktorý máme práve k dispozícii v počítači...
Obr. 12: Karta „Pracovná plocha“ a okno „Prehľadávať“.
Po kliknutí na tlačidlo „Prehľadávať“ sa nám zobrazí okno, pomocou ktorého prezrieme v počítači priečinky (adresáre) s obrázkami a fotografiami a následne vyberieme obrázok ktorý chceme použiť ako pozadie pracovnej plochy... Ďalšou kapitolou je nastavenie šetriča obrazovky. Vykonávame to na karte „Šetrič obrazovky“. Vyberáme tu vhodný šetrič obrazovky (obrázok alebo objekt, ktorý sa na obrazovke zobrazí po aktivácii šetriaceho režimu monitora). Po kliknutí na tlačidlo „Napájanie“, sa nám zobrazí okno „Možnosti napájania“. V ňom nastavujeme časy, po uplynutí ktorých sa automaticky vypína monitor, odpájajú pevné disky počítača a je aktivovaný úsporný režim. V tomto okne na karte „Dlhodobý spánok“ je možnosť 19
povolenia režimu dlhodobého spánku. Keď počítač prechádza do režimu dlhodobého spánku, uloží obsah operačnej pamäte na disk a potom sa vypne. Pri návrate počítača z režimu dlhodobého spánku sa všetko automaticky vráti do pôvodného stavu...
Obr. 13: Karta „Šetrič obrazovky“
2.2.3
Nastavenie času a dátumu
Na „Ovládacom paneli“ nájdeme ikonu „Dátum a čas“. Po dvojkliku LTM na ikonu sa nám na pracovnej ploche zobrazí okno „Dátum a čas – vlastnosti“... Okrem možnosti manuálneho nastavenia času, dátumu a časového pásma, je v tomto okne ponúkaná na karte „Internetový čas“ aj možnosť automatickej synchronizácie hodín počítača s internetovým časovým serverom (time.windows.com, time.nist.gov...)...
Obr. 14: Okno „Dátum a čas – vlastnosti“
2.2.4
Nastavenie zvuku
V okne „Ovládací panel“ nájdeme ikonu „Zvuk a zvukové zariadenia“. Po dvojkliku LTM na ikonu sa na pracovnej ploche zobrazí okno „Zvuk a zvukové zariadenia – vlastnosti“ V tomto okne môžeme nastavovať vlastnosti predvoleného zariadenia (zvukovej karty, modemu) na záznam alebo prehrávanie zvuku. Je tu možné nastaviť hlasitosť jednotlivých signálov, ich stereofónne vyváženie, prípadne korekciu frekvenčnej charakteristiky. Konkrétne možnosti ponúkané v tomto okne sú dané vlastnosťami nainštalovanej zvukovej karty (resp. zvukových kariet). Vyberá sa tu aj jeden zo softvérových syntetizátorov (systémový alebo syntetizátor na zvukovej karte), 20
prostredníctvom ktorého počítač prehráva zvukové dáta existujúce v podobe MIDI súborov...
Obr. 15: Okno „Zvuk a zvukové zariadenia“. Okno „Volume Control“ sa zobrazí po kliknutí na tlačidlo „Hlasitosť“...
2.2.5
Nastavenie jazyka a rozvrhnutia klávesnice
Na „Ovládacom paneli“ nájdeme ikonu „Miestne a jazykové nastavenia“. Po jej aktivácii sa nám zobrazí okno „Miestne a jazykové nastavenie“. V okne sú tri karty. Na karte „Miestne nastavenie“ sa nastavuje, akým spôsobom sú na obrazovke zobrazované čísla, mena, čas, dátum... Karta „Jazyky“ slúži na nastavenie jazykov, s ktorými sa v počítačmi pracuje. Ak pri práci chceme používať viacero jazykov, pridáme si ich do zoznamu používaných jazykov nasledujúcim spôsobom: Na karte „Jazyky“ klikneme na tlačidlo „Podrobnosti“. Zobrazí sa nám okno „Textové služby a vstupné jazyky“. V tomto okne klikneme na tlačidlo „Pridať“. Zobrazí sa nám ďalšie okno „Pridanie vstupného jazyka“ a v ňom bohatá ponuka jazykov, s ktorými môžeme pracovať v systémovom prostredí Windows XP. Označíme žiadaný jazyk a klikneme na „OK“. Každému jazyku je automaticky priradené charakteristické rozloženie a typ symbolov, číslic, znakov a písmen na klávesnici. Ak máme v tomto okne „začiarknuté“ políčko „Rozloženie klávesnice a editor IME“, môžeme si z priloženej ponuky vybrať aj iné, resp. viacero rozložení klávesnice používaných v danom jazykovom prostredí... Ak máme vybratých viacero jazykov ako jeden, potom sa nám na pracovnej ploche (Panel úloh) automaticky zobrazí tlačidlo so skratkou práve nastaveného jazyka. Po kliknutí LTM na toto tlačidlo sa rozbalí ponuka predvolených jazykov. V tejto ponuke predvolených jazykov si pomocou myšky môžeme manuálne prepínať (vyberať) jazyk, s ktorým chceme pracovať. Ak máme k danému jazyku priradených viacero rozložení klávesníc, môžeme si vyberať aj medzi týmito klávesnicami...
21
Obr. 16: Okno „Miestne a jazykové nastavenia“ a z neho vychádzajúce súvisiace okná …
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Pri práci s viacjazyčným textom môže program MS Word automaticky zistiť jazyk textu v ktorom sa nachádza kurzor a nastaviť zodpovedajúci jazyk klávesnice. Postup nastavenia funkcie je nasledujúci: - Panel ponúk MS Word → Nástroje → Možnosti → karta Úpravy → začiarkneme políčko „Automatické prepínanie klávesnice“...
2.2.6
Formátovanie prenosných diskových médií
Diskové média charakteru RWM je potrebné pred prvým použitím formátovať. Program, ktorý slúži na formátovanie pamäťových médií je súčasťou operačného systému počítača. Formátovanie slúži na vytvorenie istej organizačnej štruktúry na disku, ktorá umožňuje orientáciu v dátach uložených na ňom. Formátovaním sa rozčlení záznamový priestor média na sektory a vytvorí sa takzvaný súborový systém (súborový systém = spôsob uloženia dát na disku (formát disku)). V sektore, od ktorého sa médium pri čítaní začína prehľadávať snímacím prvkom, sa vytvorí tabuľka. Do nej je zaznamenávané, kde a čo je na disku uložené. Operačný systém Windows XP dokáže pracovať s tromi typmi súborových systémov (FAT, FAT32 a NTFS). Súborové systémy FAT a FAT32 predstavujú staršie spôsoby usporiadania dát na disku. Najnovším usporiadaním je súborový systém NTFS. Usporiadanie NTFS však predpokladá istú minimálnu kapacitu média. Ak disk nie je naformátovaný, nie je možné naňho nič zaznamenať. Formátovaním sa zmažú z média všetky na ňom uložené dáta !!! Porovnanie súborových systémov FAT, FAT32 a NTFS: FAT -umožňuje pracovať so zväzkami súborov od veľkosti diskety (1,4MB) až po 4GB, samostatný súbor nemôže byť väčší ako 2GB FAT32 -veľkosť zväzku od diskety do 512MB až 2TB, maximálna veľkosť súboru 4GB, v systéme Windows XP je možné zväzok formátovať len do 32GB NTFS -minimálna veľkosť zväzku cca 10MB (nedá sa používať napr. na disketách), zväzky aj nad 2TB, veľkosť súboru obmedzená len veľkosťou zväzku... Nižšie OS ako Windows XP, Windows 2000 a Windows NT 4.0 s aktualizáciou „Service Pack 4“ k súborom nemajú prístup... 22
Postup pri formátovaní: Otvoríme systémový priečinok „Tento počítač“. Zobrazia sa v ňom okrem iného aj všetky diskové média, ktoré sú súčasťou počítača, resp. sú k počítaču pripojené. Klikneme pravým tlačidlom myši na disk ktorý chceme formátovať. Rozbalí sa nám ponuka možností podľa nasledujúceho obrázka. Označíme a vyberieme si položku Formátovať... Obr.17: Formátovanie média zahájime v systémovom okne „Tento počítač“
Obr. 18: Okno, v ktorom sa nastavuje spôsob formátovania disku
V nasledujúcom kroku sa nám vynorí dialógové okno „Formát Disk (X:)“. Klikneme v ňom na tlačidlo „Spustiť“ a tým zahájime proces formátovania. V okne je nám ponúkaná aj možnosť rýchleho formátovania... Pri rýchlom formátovaní sa odstránia z disku všetky súbory, nevykoná sa však kontrola chybných sektorov na disku. Túto možnosť používame len v tom prípade, ak sme disk už skôr formátovali (nepoužíva sa na nové médium), a sme si istí, že disk nie je poškodený... Formátovanie disku nie je možné vykonať, ak sú na tomto disku otvorené súbory, obsah disku je zobrazený alebo disk obsahuje systémový alebo spúšťací oddiel. 23
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Formátovanie môžeme vykonať aj v Správcovi diskov... Postup: -Ovládací panel → Nástroje pre správu → Správa počítača → Správa diskov...
2.2.7 Inštalácia a odinštalovanie aplikácie Každú aplikáciu je možné do počítača inštalovať, resp. z počítača odinštalovať v zásade dvoma spôsobmi. Používame pritom prostriedky zakomponované v samotnom operačnom systéme alebo inštalačný program, ktorý je súčasťou samotnej aplikácie... a) priame využitie prostriedkov zakomponovaných v samotnej aplikácií. Ak vložíme do počítača disk s aplikáciou, ktorú chceme do počítača nainštalovať a zobrazíme obsah disku (napr. pomocou systémového okna „Tento počítač“), medzi množstvom rôznych priečinkov a súborov nájdeme aj ikonu „Setup“. Po spustení programu Setup (napr. dvojitým kliknutím ľavého tlačidla myši na ikonu), aktivujeme mechanizmus inštalácie celej aplikácie. Program Setup nás počas celej inštalácie naviguje a usmerňuje čo máme vykonať, aby sa aplikácia úspešne nainštalovala do počítača. Po úspešnom zavedení všetkých súborov do príslušných adresárov (priečinkov) na pevnom disku počítača nás niektoré aplikácie môžu vyzvať k reštartu počítača. Tento úkon sa vykonáva vtedy, ak aplikácia vyžaduje aj zmenu v nastavení chodu operačného systému. Po reštarte a novom zavedení OS môžeme aplikáciu používať...
Po dvojkliku na túto ikonu sa spustí mechanizmus inštalácie aplikácie...
Obr.19: Príklad obsahu inštalačného CD aplikácie
Je potrebné si uvedomiť, že inštalácia aplikácie nie je prostým prekopírovaním obsahu inštalačného CD do adresára s názvom aplikácie na pevnom disku počítača. Proces je ďaleko komplikovanejší... Počas inštalácie sú rozmiestnené rôzne programy a dáta aj do rozmanitých systémových priečinkov. Aplikácia akoby počas inštalácie splynula so samotným operačným systémom. Závisí od zložitosti aplikácie, koľko a akých blokov dát a programov (predovšetkým rôznych ovládačov) sa ocitne v systémových adresároch spolu s ostatnými dátami a programami tvoriacimi OS. Z predchádzajúcich slov vyplýva, že aj odinštalovanie aplikácie nespočíva v jednoduchom zmazaní adresára s menom aplikácie, zvyčajne umiestnenom v systémovom adresári „Program files“. Znovu musí byť kdesi zaznamenané, kam sa 24
všade aplikácia počas inštalácie „umiestnila“, a musí byť stanovený presný algoritmus, ako tieto súbory vybrať z počítača naspäť. Po nainštalovaní aplikácie sa v počítači zvyčajne zviditeľní program „Uninstall“ patriaci k danej aplikácii (v priečinku s názvom aplikácie v systémovom adresári „Program files“ a v ponuke: Štart → Všetky programy → Názov aplikácie → Uninstall). V ňom je zakomponovaný presný postup odstránenia aplikácie z počítača. Spustením programu Uninstall odinštalujeme aplikáciu z počítača... Niektoré aplikácie neobsahujú program Uninstall. V tomto prípade je potrebné na odinštalovanie aplikácie využiť systémové prostriedky počítača... b) využitie systémových prostriedkov Druhou alternatívou pri inštalácii a odinštalovaní aplikácie je využitie služieb operačného systému. Prostriedky na tieto akcie nájdeme znovu v systémovom okne „Ovládací panel“. Ak klikneme 2x LTM na ikonu „Pridanie alebo odstránenie programov“ zobrazí sa nám okno podľa obr. 21. V ňom si môžeme vybrať, čo chceme s aplikáciou vykonať. Ak chceme nainštalovať aplikáciu, klikneme na „Pridať nové programy“. Následne klikneme na tlačidlo „Disk CD alebo disketa“. Operačný systém nás vyzve na vloženie inštalačného CD (DVD) a v ďalšom kroku sám vyhľadá program setup.exe a opýta sa nás, či chceme daný program spustiť. Ďalší postup je identický s postupom popísaným v predchádzajúcom bode „a“. Z predchádzajúcich slov vyplýva, že využitie služieb operačného systému pri inštalovaní aplikácie len komplikuje postup, pretože musíme pri procese inštalácie vykonať niekoľko krokov navyše, aby sme nakoniec dospeli k rovnakému postupu ako v predchádzajúcom prípade „a“. Preto sa tento postup v praxi využíva málo. Obr. 20: Okno v ktorom začíname inštaláciu aplikácie pomocou OS
Pri odinštalovaní aplikácie je situácia iná. Ako sme už v predchádzajúcom bode spomínali, stáva sa, že program „Uninstall“ ako súčasť danej aplikácie jednoducho nejestvuje alebo ho nedokážeme v spleti rôznych súborov a adresárov nájsť. Vtedy je využitie služby OS nevyhnutnosťou. OS si v priebehu inštalácie aplikácie zapamätá, kam sa aplikácia všade v počítači nainštalovala. Tento poznatok je využitý neskôr pri jej odinštalovaní. Proces znovu spúšťame dvojklikom LTM (resp. niektorým z alternatívnych spôsobov) na ikonu „Pridanie alebo odstránenie programov“ v systémovom okne „Ovládací panel“. Zobrazí sa nám okno podľa obr. 21. V ňom vyznačíme aplikáciu, ktorú chceme z počítača odstrániť a následne klikneme LTM na tlačidlo „Zmeniť alebo odstrániť“. Spustíme tým procedúru odinštalovania aplikácie. Ďalší postup je individuálny podľa typu aplikácie. Riadime sa v ňom pokynmi OS...
25
Obr. 21: Okno v ktorom sú zobrazené všetky nainštalované aplikácie v počítači a v ktorom spúšťame proces odinštalovania aplikácie pomocou služieb OS.
2.2.8
Využívanie klávesy „PRINT SCREEN“
Ak chceme vložiť obsah celej obrazovky počítača do ľubovoľného dokumentu, používame na to kláves PRINT SCREEN. Postup je takmer identický ako pri kopírovaní ľubovoľného slova, bloku textu či obrázku. Rozdiel je len v tom, že tieto komponenty musíme pred kopírovaním vopred označiť, a potom niektorým z alternatívnych mechanizmov spustiť proces kopírovania (napr. kliknúť na nich pravým tlačidlom myši a z rozbalenej ponuky vybrať možnosť Kopírovať). Kláves Print Screen celú situáciu zjednodušuje. Po jeho každom stlačení operačný systém uloží do pamäti (schránky) obraz celej aktuálnej pracovnej plochy. V pamäti sa uchováva vždy len jediná informácia, po poslednom stlačení klávesu. Tento obraz je možné následne vložiť do ľubovoľného dokumentu a v tomto dokumente ďalej upravovať (robiť výrezy, meniť kontrast, jas,...). Ďalší postup a možnosti spracovania závisia od konkrétnej aplikácie, do ktorej tento obraz importujeme. Ak obraz aktuálnej pracovnej plochy potrebujeme importovať napríklad do textového editora MS Word, postup je nasledujúci: - pracovnú plochu si dotvoríme do podoby v akej ju chceme zosnímať - stlačíme Print Screen - otvoríme si dokument Word (nový alebo už existujúci) do ktorého chceme obraz pracovnej plochy vkladať - prídeme s kurzorom na miesto v dokumente (pomocou ľavého tlačidla myši, kurzorovými šípkami, ap. ), kam chceme obraz vložiť - použijeme klávesovú skratku Ctrl+V alebo na dané miesto klikneme pravým tlačidlom myši a z rozbalenej ponuky vyberieme možnosť Prilepiť. 26
-
2.2.9
obraz pracovnej plochy sa zobrazí na požadovanom mieste. Následne ho prispôsobíme programovými prostriedkami Wordu do požadovanej veľkosti, prípadne na ňom vykonáme ďalšie úpravy...
Využívanie funkcií nápovedného systému
Obr. 22: Pomoc a technická podpora OS Windows XP
Súčasťou každého seriózneho programu (operačný systém z toho nevynímajúc) sú isté podporné informačné prostriedky a nápovedný systém ako s daným programom pracovať a informácie o tom, aké daný program ponúka možnosti práce. Na obrázku 22. je „Centrum pomoci a technickej podpory“ OS Windows XP. Dostaneme sa do neho po kliknutí LTM na ikonu „Pomoc a technická podpora“, ktorá sa nachádza v ponuke „Štart“. V danom okne si môžeme priamo vybrať tému ktorej sa chceme venovať. Ak potrebujeme vysvetliť význam niektorého termínu, ktorému nerozumieme, resp. pochopiť jeho súvis s programom, napíšeme uvedený termín či slovné spojenie do okienka „Hľadať“. Po stlačení klávesu „Enter“, resp. po kliknutí na zelenú šípku vedľa spomínaného okienka, nám OS zobrazí všetky jemu dostupné informácie o danom termíne. Veľmi podobným spôsobom fungujú aj nápovedné systémy ostatných programov. Na obrázku 23. je znázornený nápovedný systém programu MS Word. V tomto prostredí je označovaný termínom „Pomocník“. V pravom hornom rohu aplikácie je k dispozícii okienko „zadajte otázku“, resp. k funkciám pomocníka sa dostaneme tak, že na paneli ponúk MS Word klikneme na slovo „Pomocník“, resp. použijeme klávesovú skratku ALT + P... V zobrazenej ponuke sa nám ukáže aj možnosť Online pomoci. Tá je nám dostupná na „www stránke“ spoločnosti Microsoft (Office Online). Na danej stránke získame rôzne aktuálne informácie o programe, môžeme na nej absolvovať školenie k dotyčnému programu, je tu možnosť aktualizácie nášho programu, zo stránky môžeme prevziať rôzne ClipArty a nové šablóny dokumentov... 27
Obr. 23: Pomocník programu MS Word
2.3 Editovanie textu Vyžadované znalosti: - spúšťanie textového editora, otváranie a vytváranie súborov - uloženie súboru na určené miesto na disku - zatváranie textového editora
Textový editor slúži na vytváranie textových súborov. Moderné, vyspelé editory však dokážu pracovať aj s inými formátmi dát. Normálne je jednoduché spracovanie obrázkov a fotografií, jednoduchá práca s grafmi... Treba zároveň pripomenúť skutočnosť, že pri inštalácii OS Windows XP je do počítača okrem samotného operačného systému nainštalovaný aj celý rad jednoduchých aplikácií, ktoré umožňujú používať počítač na realizáciu jednoduchých úloh (písanie, kreslenie, prezeranie fotografií a videa, kalkulačka, správa chodu počítača, surfovanie po 28
internete,...) okamžite po nainštalovaní tohto základného programu počítača. Logicky tieto jednoduché aplikácie neposkytujú užívateľovi komfort drahých aplikácií, oplývajúcich stovkami špeciálnych funkcií. Jednoduché textové editory, ktoré sa do počítača inštalujú spoločne s OS sú až dva. Jeden sa volá „Poznámkový blok“, „druhý WordPad“. Nájdeme ich popri iných aplikáciách medzi príslušenstvom OS. (Štart → Všetky programy → Príslušenstvo → Poznámkový blok (resp. WordPad)). Poznámkový blok je nesmierne jednoduchý editor. Umožňuje len základné formátovanie dokumentu. Práve kvôli svojej jednoduchosti a nemožnosti výskytu v ňom rôznych špeciálnych funkcií a formátov je obľúbený medzi programátormi či tvorcami webových stránok na vytváranie rôznych zdrojových textov. Často tieto zdrojové texty, kým dosiahnu konečnú podobu, prechádzajú úpravou v niekoľkých programoch, a tam špeciálne formáty dát z vyspelejších editorov môžu pôsobiť rôzne komplikácie (nemusia sa správne zobrazovať znaky, štýly,...) WordPad poskytuje tvorcovi textu viacej možností ako Poznámkový blok. Mnoho nenáročných používateľov si s ním vystačí zrejme aj pri bežnej, každodennej práci v kancelárii. Jeho panely ponúk a nástrojov, aj keď sú veľmi jednoduché, v mnohom sa ponášajú na aplikáciu MS Word. Sú tu nástroje na formátovanie textu, odseku, pracuje sa tu s odrážkami a tabulátormi. Do dokumentov je možné vkladať rôzne objekty, dátum a čas. Okrem základných manipulácii so súbormi (Nový, Otvoriť, Uložiť, Tlačiť,...) sú tu aj funkcie Ukážka pred tlačou, Vystrihnúť, Kopírovať, Späť, Písmo, Veľkosť písma, Skript písma,...
2.3.1
Spúšťanie textového editora, otváranie a vytváranie súborov
Tak ako všetko ostatné v prostredí OS Windows XP, aj textový editor je možné spustiť v počítači viacerými spôsobmi... Pri častom používaní editora je vhodné vytvoriť ikonu (zástupcu) editora priamo na pracovnej ploche. Tento postup bude popísaný neskôr v kapitole 2.2. Pomocou tejto ikony a myši, resp. klávesu Enter, potom spúšťame editor. Každý program ktorý inštalujeme do počítača (programy kancelárskeho balíka MS Office z toho nevynímajúc) zvykne pri inštalácii vytvárať svoju spúšťaciu ikonu resp. odkaz slúžiaci na spustenie programu na troch miestach: -
v priečinku s názvom programu (resp. firmy ktorá program vyvinula), v ktorom je fyzicky uložený samotný program a jeho jednotlivé súčasti (podprogramy, dáta, Uninstall,...). Ten je najčastejšie vnorený do priečinka Program files na pevnom disku počítača, resp. je tento adresár priamo viditeľný v najvyššej hierarchii priečinkov po zobrazení obsahu pevného disku... - v ponuke Štart → Všetky programy → Názov programu s ikonou - na pracovnej ploche počítača (často sa nás program Setup počas inštalácie pýta, či na dotyčnom mieste ikonu - odkaz môže vytvoriť...) Zo všetkých týchto miest môžeme editor spustiť priamo, t.j. dvojklikom LTM na ikonu, resp. kliknutím PTM na ikonu a následným kliknutím LTM na „Otvoriť“ v rozbalenej ponuke, alebo si spúšťaciu ikonu len označíme jedným kliknutím LTM 29
a stlačíme kláves ENTER... Na pracovnej ploche sa nám objaví hlavné okno programu, a v ňom prázdny dokument pripravený na písanie. To je tzv. priame spustenie programu. Alternatívou spustenia programu je také spustenie, keď si najprv v ľubovoľnom priečinku (adresári) alebo na pracovnej ploche vytvoríme prázdny dokument ľubovoľného v počítači nainštalovaného programu (napr. textového editora) a potom kliknutím známymi spôsobmi na ikonu prázdneho dokumentu sa spustí samotný program. Identický postup funguje aj po uplatnení spúšťacích mechanizmov na ikonu už skôr vytvoreného dokumentu, na ktorom sme sa rozhodli pokračovať v práci...
Titulný riadok
Panel ponúk
Panely nástrojov
Stavový riadok
Obr. 24: Okno programu – textového editora MS Word
30
Posuvníky
Pracovná tabla
VYTVORENIE NOVÉHO DOKUMENTU Nový dokument vytvárame nasledujúcimi spôsobmi: a) spustíme aplikáciu (MS Word, MS Excel...). Po zobrazení hlavného okna aplikácie, zobrazí sa v ňom prázdny dokument, s ktorým môžeme začať pracovať. Ak s ním nechceme ďalej pracovať, tak ho len pomenujeme a uložíme ako prázdny dokument... b) ak sme s aplikáciou medzitým pracovali, uložili sme starý súbor a zavreli okno so starým súborom (malý čierny krížik (x) v pravom hornom rohu okna aplikácie) a chceme v už otvorenom okne aplikácie otvoriť nový súbor, klikneme na nástroj „Nový prázdny dokument“ na Paneli nástrojov. Ďalšiu možnosť ponúka Panel ponúk: Súbor → Nový c) ak klikneme na pracovnú plochu alebo prázdnu plochu v ľubovoľnom otvorenom adresári počítača pravým tlačidlom myši, objaví sa nám podokno úloh a v ňom medzi rozbalenými ponukami aj ponuka „Nový“. Kliknutím na túto ponuku, rozbalia sa nám možnosti, ku ktorým programom nainštalovaným v počítači je možné vytvoriť nové prázdne dokumenty. Vyberieme si položku napr. „Microsoft Word Document“... Objaví sa ikona dokumentu Word a my jej následne priradíme meno. Obr. 25 Vytvorenie nového súboru v adresári...
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Ďalšiu možnosť nájdeme v ponuke Štart... Ak v ponuke „Štart“ klikneme na „Všetky programy“, medzi menami nainštalovaných programov sa nám objaví aj možnosť „Nový dokument Office“. Ak klikneme LTM na túto možnosť zobrazí sa nám okno s rôznymi novými dokumentmi a šablónami programov balíka Office. Nechýbajú medzi nimi ani šablóny a nové dokumenty MS Word... Obr. 26: Otvorenie nového dokumentu Office...
31
ALTERNATÍVNE MOŽNOSTI OTVORENIA EXISTUJÚCEHO DOKUMENTU (a ochrana pred zničením pôvodného znenia súboru) Ak chceme pracovať s už existujúcim, vopred vytvoreným súborom, vo vyspelejších aplikáciách máme niekoľko možností ako ho otvoriť. Bežným postupom je, že si v príslušnom adresári s dokumentmi alebo na pracovnej ploche vyhľadáme ikonu reprezentujúcu dotyčný súbor. Po dvojitom kliknutí LTM na ikonu sa nám spustí aplikácia a v nej je už k práci pripravený žiadaný dokument... Pri tomto spôsobe otvárania dokumentu a následnom prvom uložení nového znenia súboru sa beznádejne prepíše, staré pôvodné znenie. Ak má človek k „slohovej práci nedobrú konšteláciu hviezd“, mnohokrát napácha v takýto „vydarený“ deň v počítači viac škody ako osohu... Práve aby sa predišlo stratám dát tohto druhu, je možné súbory (a nielen textové) otvárať v niektorých aplikáciách (napr. balík MS Office) aj inými, alternatívnymi spôsobmi... Tie sa nám ponúkajú v tom prípade, keď najprv spustíme aplikáciu (viď kap. 2.1.3.1 – priamy spôsob spustenia aplikácie...) a až potom otvárame jestvujúci dokument. V tomto prípade (programy MS Office) existujú tri spôsoby otvorenia jestvujúceho dokumentu... Otvorenie súboru - v spustenom programe MS Office klikneme na Paneli ponúk na Súbor a potom na príkaz Otvoriť (resp. klikneme na ikonu zobrazujúcu otvorený adresár na Paneli nástrojov)... - zobrazí (otvorí) sa nám okno „Otvoriť“. V ňom vyhľadáme adresár (alebo aj lokalitu v počítačovej sieti), v ktorom je uložený súbor, s ktorým mienime pracovať... - označíme súbor kliknutím LTM na meno súboru, alebo jeho meno napíšeme, resp. skopírujeme do okienka „Názov súboru“ a následne klikneme na tlačidlo „Otvoriť“... Týmto súbor otvoríme zvyčajným spôsobom... Otvorenie súboru „ako kópie“ Obr.27: Otvorenie súboru viacerými spôsobmi
Ak klikneme myšou na túto nenápadnú šípku pri tlačidle „Otvoriť“, zobrazí sa nám ponuka na otvorenie súboru niektorým z alternatívnych spôsobov...
32
-ak si z ponuky tlačidla „Otvoriť“ vyberieme „Otvoriť ako kópiu“, v pôvodnom adresári sa vytvorí ešte jeden identický súbor, označený však odlišným menom s prívlastkom „kópia“. A s tým môžeme pracovať bez rizika poškodenia pôvodného znenia súboru... Otvorenie súboru „len na čítanie“ Ak si vyberieme možnosť „Otvoriť len na čítanie“ začiatočník s údivom zistí, že súbor v skutočnosti nie je len na čítanie ale je možné doňho čokoľvek písať... Prekvapenie prichádza v závere, keď chceme náš výtvor uložiť... Počítač odmietne takýmto spôsobom otvorený dokument uložiť pod pôvodným menom. Aby sme dokument mohli uložiť, musíme ho pomenovať novým menom...
2.3.2
Ukladanie súborov na disk
Uložiť súbor môžeme viacerými spôsobmi. V zásade tieto možnosti delíme do dvoch skupín. V prvom prípade počítač súbory uloží tak, že bez akýchkoľvek otázok prepíše naposledy uloženú verziu súboru pod identickým menom v pôvodnom formáte a v pôvodnom adresári. Tu sú tri možnosti: Panel ponúk → Súbor → Uložiť Panel nástrojov → Tlačidlo uložiť (ikona v tvare diskety) Klávesová skratka CTRL + S V druhom prípade sa počítač pýta aj na meno súboru a zobrazí okno v ktorom môžeme zadať nové meno, formát a adresár v ktorom bude súbor uložený. Tu sú možnosti dve: Panel ponúk → Súbor → Uložiť ako Klávesová skratka F12
2.3.3
Zatváranie textového editora
Ak súbor, s ktorým sme pracovali, sme uložili, chod aplikácie ukončíme dvoma spôsobmi... Najčastejší spôsob je taký, že LTM klikneme na červené tlačidlo s krížikom v pravom hornom rohu okna aplikácie (v záhlaví okna). Alternatívou je kliknutie na slovo Súbor na Paneli ponúk a vyberieme možnosť Skončiť...
33
Kontrolné otázky ku kapitole 2: - opíšte prečo nie je možné dnešný počítač vypnúť jednoduchým vypnutím sieťového vypínača aké procedúry musí vykonať OS počítača tesne pred jeho vypnutím - v ktorom systémovom okne sa nastavuje nutnosť zadania hesla a správanie sa počítača po jeho zapnutí - ako korektným spôsobom ukončíte chod aplikácie, ktorá prestala reagovať na vaše pokyny - popíšte ako nastavíte synchronizáciu hodín počítača s časovým serverom na internete - na čo slúži kláves PRINT SCREEN - čo je to formátovanie pamäťového média - aký je rozdiel medzi normálnym a rýchlym formátovaním média - popíšte mechanizmus inštalácie aplikácie do počítača - aké dva základné spôsoby odinštalovania programu z počítača - popíšte aspoň tri spôsoby vytvorenia nového dokumentu - popíšte aspoň tri spôsoby otvorenia jestvujúceho dokumentu MS Office a aké sú možnosti ochrany pôvodnej verzie dokumentu pred prepísaním už pri jej otváraní... - kde všade v počítači zvyknú byť umiestnené ikony pomocou ktorých spúšťame chod aplikácií - popíšte päť spôsobov ukladania súboru na disk - v ktorých prípadoch sa pri ukladaní súboru OS pýta aj na meno, formát a umiestnenie súboru - popíšte dva regulárne spôsoby ukončenia chodu aplikácie
Námet na praktické cvičenie: -
zistite základné informácie o vašom výpočtovom systéme zistite ako sa volá softvérový syntetizátor zvuku vo vašom počítači naformátujte vo vašom počítači disketu nainštalujte do vášho počítača jednoduchú aplikáciu zmeňte obrázok vytvárajúci pozadie pracovnej plochy prezrite si zoznam šetričov obrazovky vášho počítača otvorte si niektorý z jestvujúcich dokumentov „len na čítanie“, vykonajte v ňom pár jednoduchých zmien a súbor uložte - otvorte si ľubovoľný dokument MS Word v počítači a uložte ho pod iným menom, v inom formáte a do iného priečinka ako je uložený pôvodný súbor - vytvorte nový dokument pomocou služby „Nový dokument Office“
34
3 Pracovná plocha Ak zapneme počítač a do prevádzky sa uvedie operačný systém počítača, na monitore sa nám zobrazí „Pracovná plocha“. Pojem „Pracovná plocha“ si nie je dobré mýliť s pojmom „GUI“ – grafické užívateľské rozhranie. GUI to sú všetky podoby „grafických výtvorov“ vytváraných OS či aplikáciami na obrazovke počítača. Pracovná plocha je len jedným z týchto výtvorov, vyrábaných operačným systémom. Pracovná plocha predstavuje akési základné okno operačného systému, ktoré nie je možné uzavrieť. Z pracovnej plochy „štartujeme“ akúkoľvek ďalšiu činnosť v počítači. Ostatné produkty GUI sú vytvárané v ďalších virtuálnych vrstvách nad ňou... Obr. 28: Pracovná plocha počítača
Tlačidlo Štart
Tlačidlá otvorených aplikácií
Panel úloh
Priečinok
Ikona aplikácie
Jazyk klávesnice
Čas
Na pracovnú plochu umiestňujeme ikony aplikácií a dokumentov, či priečinky (adresáre), s ktorými najčastejšie pracujeme. Ak klikneme PTM na Pracovnú plochu (PP), v mieste kliknutia sa nám rozbalí ponuka rôznych možností na správu chodu tejto plochy. Objekty na PP môžeme rôznym spôsobom organizovať (zoraďovať podľa názvu, veľkosti, typu,...) Máme tu prístup i k ovládaniu nastavení grafickej karty počítača (Vlastnosti → Vlastnosti zobrazenia...) 35
Dôležitou súčasťou Pracovnej plochy je Panel úloh. Najčastejšie je umiestnený na spodnom okraji PP ale pomocou myši ho môžeme umiestniť na ľubovoľný okraj plochy... Na ľavej strane Panela úloh je umiestnené nám už známe tlačidlo Štart, prostredníctvom ktorého vchádzame do bohatej ponuky programov, dokumentov i možností ovládania chodu počítača. Ďalej sú na Paneli úloh umiestnené ikony aplikácií, tlačidlá bežiacich aplikácií (programov) a stavové pole v ktorom je zobrazovaný jazyk klávesnice, niektoré informácie o činnosti systému a úplne vpravo je zobrazovaný čas. Ak klikneme PTM na Panel úloh, rozbalí sa nám ďalšia ponuka nástrojov na správu vlastnosti PP a okrem iného tam aktivujeme aj známe okno „Správcu úloh“, v ktorom si môžeme preveriť výkon procesora počítača, využitie operačnej pamäte, či zobraziť zoznam spustených aplikácií a procesov vykonávaných OS...
3.1 Práca s ikonami Vyžadované znalosti: - rozpoznávať bežné ikony na pracovnej ploche ktoré reprezentujú dátové súbory, aplikácie, adresáre, odpadový kôš, tlačiarne, adresáre... - označovať a presúvať ikony na pracovnej ploche - otvárať súbor, adresár, aplikáciu... - vytvárať na ploche ikonu s odkazom na daný objekt (pre jeho okamžité vyvolanie) alebo odkaz v ponuke (ponuka ŠTART a v nej vnorené časti) na pracovnej ploche
3.1.1
Ikony na pracovnej ploche Na pracovnej ploche rozlišujeme rôzne objekty. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín... Rozlišujeme: -priečinky (adresáre, foldre, ...). Tieto rozdeľujeme na systémové priečinky (napr. „Moje dokumenty“, „Zdieľané dokumenty“, ...) a priečinky, ktoré si vytvárajú a pomenúvajú užívatelia počítača... -špeciálne ikony vytvárané OS na označenie a aktiváciu zvláštnych systémových okien („Ovládací panel“, „Tento počítač“, ...) a pamäťových médií, ktoré sú súčasťou počítača („Odkaz na Data (D)“, ...) -ikony programov, resp. odkazov na jednotlivé programy. Kliknutím na príslušnú ikonu spustíme chod aplikácie. Na obrazovke sa nám otvorí hlavné okno programu a v ňom zvyčajne nový prázdny dokument. Každá aplikácia má charakteristický vzhľad svojej ikony... -ikony dokumentov a odkazov na dokumenty. Kliknutím na túto ikonu sa spustí aplikácia, v ktorej bol dokument vytvorený a v hlavnom okne aplikácie sa následne zobrazí konkrétny dokument... Podobne ako aplikácie aj ich dokumenty majú charakteristický vzhľad ikon, podľa ktorých ich jednoducho identifikujeme...
36
3.1.2 Označovanie a presúvanie ikon na pracovnej ploche Ak chceme s ikonou nejakým spôsobom manipulovať (napríklad kopírovať pomocou klávesovej skratky) alternatívnym spôsobom k možnostiam ktoré ponúka manipulácia pomocou myši, musíme si ju najprv označiť. Ikonu môžeme označiť viacerými spôsobmi. Najjednoduchšia a najpraktickejšia možnosť je taká, že raz na ňu klikneme pomocou LTM... Ostatné spôsoby sú pomerne nepraktické a málo užívané. Klikneme napr. LTM myšou na pracovnú plochu a kurzorovými šípkami na klávesnici vyhľadáme príslušnú ikonu, prípadne ak chvíľu podržíme stlačený tabelačný kláves, za podmienky že nie je spustená žiadna aplikácia, označíme tým ikonu ktorá bola označená pri práci s počítačom ako posledná, následne pomocou kurzorových šípok môžeme vyhľadať a označiť inú žiadanú ikonu... Z týchto možností sa vrátime do pôvodného stavu kliknutím LTM na Panel úloh alebo opätovným stlačením tabelačného klávesu... Ak chceme zmeniť názov ikony na pracovnej ploche (alebo v ľubovoľnom priečinku), či premenovať nejaký dokument alebo priečinok, klikneme naňho pomocou PTM. Zobrazí sa nám ponuka možností, čo sa s daným dokumentom dá vykonať. Vyberieme „Premenovať“. Pri príslušnej ikone sa jej meno zobrazí v modrom prúžku v bielom poli. Meno prepíšeme a prepis potvrdíme stlačením klávesu Enter alebo dvojitým kliknutím na PP mimo rámček s textom... Do režimu prepisovania mena ikony sa dostaneme aj tak, že najprv jedným kliknutím LTM text označíme a s odstupom aspoň dvoch sekúnd na označený text klikneme LTM ešte raz. Pozor, rýchle dvojité kliknutie spôsobí spustenie aplikácie... Obr. 30: Zmena mena ikony na pracovnej ploche
Ikony presúvame po pracovnej ploche buď manuálne (chytíme ikonu pomocou LTM a presunieme ju na príslušné miesto) alebo použijeme nástroj „Usporiadať ikony“ ktorý sa nám objaví v ponuke po kliknutí PTM na pracovnú plochu alebo do otvoreného priečinka. Tento nástroj nám umožňuje usporadúvať ikony rôznymi spôsobmi. Viď priložený obrázok...
Obr. 31: Možnosti usporiadania ikon na pracovnej ploche
37
3.1.3 Otváranie súborov, adresárov, aplikácií Súbory, adresáre a aplikácie otvárame nasledujúcimi spôsobmi: a) dvakrát klikneme LTM na príslušnú ikonu b) raz klikneme LTM na príslušnú ikonu, tým ju označíme (resp. ju označíme niektorou z alternatívnych možností podľa kap. 2.2.1.2) Následne stlačíme kláves ENTER. c) klikneme raz PTM na ikonu. Zobrazí sa známa ponuka možností. Vyberieme „Otvoriť“, resp. „Otvoriť v programe“ a následne vyberieme príslušný program, ak daný formát dokumentu rozpoznáva viacero aplikácií nainštalovaných v počítači... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– d) POZNÁMKA: ďalšie možnosti samozrejme nájdeme v prostredí spustenej aplikácie. Využijeme buď Panel ponúk → Súbor → Otvoriť → v okne ktoré sa otvorí vyberieme žiadaný súbor, alebo využijeme služby Štandardného panela nástrojov, klikneme na obrázok otvoreného priečinka a aj tu sa nám zobrazí známe okno „Otvoriť“. Ďalej postupujeme známym spôsobom...
3.1.4
Vytváranie ikon na pracovnej ploche Na ľubovoľný dokument či program uložený v počítači môžeme vytvoriť odkaz na pracovnej ploche tak, že klikneme PTM na jeho ikonu. V nám už dôverne známej ponuke je aj možnosť „Vytvoriť odkaz“. Kliknutím LTM na túto možnosť sa nám v tom istom priečinku vytvorí odkaz na daný dokument či program. Ten potom uchopíme LTM a pretiahneme na pracovnú plochu... Tento postup platí aj pre programy v ponuke Štart... Obr. 32: Vytvorenie odkazu na uloženom v priečinku
38
PP
k dokumentu
Ďalší spôsob je taký, že klikneme PTM priamo na pracovnú plochu a v otvorenej ponuke sa nám objaví možnosť „Nový“. Po kliknutí LTM na ňu sa nám rozbalí ponuka na vytvorenie nových priečinkov, odkazov a prázdnych dokumentov aplikácií nainštalovaných v počítači...
Obr. 33: Priame vytváranie odkazov, priečinkov a dokumentov na Pracovnej ploche
Odkaz, resp. dokument či adresár sa na pracovnej ploche vytvorí aj takým spôsobom, že jednoducho z ktoréhokoľvek priečinka (adresára) premiestnime pomocou PTM ikonu (chytíme ikonu pomocou PTM) na pracovnú plochu a následne klikneme LTM na možnosť „Vytvoriť odkaz“ resp. „Kopírovať“...
3.2 Práca s oknami Vyžadované znalosti: - rozoznávať rôzne prvky okna (titulný riadok, panel s ponukami, panel s nástrojmi, stavový riadok, posuvník...) - zmenšovať, zväčšovať, meniť veľkosť, presúvať a zatvárať okno - prepínať medzi otvorenými oknami
3.2.1
Prvky okna
Preklad názvu nami študovaného operačného systému do slovenčiny znie nesmierne banálne a nezaujímavo - operačný systém „Okná XP“... Preskúmajme teda, čo v takom jednom typickom „window“, čiže okne možno nájsť... 39
Titulný riadok
Panel ponúk
Panely nástrojov
Posuvníky
Stavový riadok
Pracovná tabla
Obr. 34: Prvky okna
Okná sa svojou vnútornou výbavou aplikácia od aplikácie výrazne líšia. Najjednoduchšie zvyknú byť jednoúčelové systémové okná. Drahé aplikácie oplývajúce stovkami funkcií majú okná s podstatne honosnejšou výbavou. No u všetkých, či je to okno chudobné alebo bohaté, rozlišujeme nasledujúce charakteristické prvky: -
titulný riadok panel ponúk panely s nástrojmi (môžu ich byť aj desiatky a sú zvyčajne vypínateľné...) posuvníky stavový riadok rôzne pomocné plochy s variabilným obsahom (napr. Pracovná tabla dokumentov MS Office 2003...)
TITULNÝ RIADOK Vzhľad titulného riadku okna vytvára operačný systém. Viď obr. 10 na strane 18... Preto sú titulné riadky všetkých aplikácií identické... Úplne vľavo je názov programu, resp. súboru, v prípade systémových okien je to názov okna (napr. Ovládací panel...). Na pravej strane sa nachádza trojica tlačidiel:
40
-
minimalizačné (kliknutím naňho s a bežiaca aplikácia alebo priečinok „zbalí“ na Panel úloh, no aplikácia zostáva v chode...)
-
maximalizačné - pri klikaní naňho sa okno raz rozbalí na celú plochu okna a po ďalšom kliknutí zaujme zmenšený rozmer, taký aký sme mu naposledy nastavili manuálne ťahaním LTM za jeho roh alebo okraj...
-
uzatváracie (červené s krížikom) - pri kliknutí naňho sa ukončí činnosť aplikácie, resp. sa uzatvorí okno s obsahom priečinka...
Ak máme nastavený zmenšený rozmer okna a pomocou LTM uchopíme okno za Titulný riadok, môžeme celé okno ľubovoľne posúvať po obrazovke počítača, resp. presúvať z monitora na monitor ak je k počítaču pripojených viac zobrazovacích zariadení... PANEL PONÚK Panel ponúk je umiestnený najčastejšie pod titulným riadkom, v oknách aplikácií je ho však často možné umiestniť na ľubovoľný okraj okna a niekedy aj mimo plochy základného okna. Je charakteristický tým, že sú v ňom zobrazené v písomnej podobe (Súbor, Úpravy, Zobraziť, Formát,...) vrcholce pyramíd súborov príkazov, prostredníctvom ktorých vyčerpávajúcim spôsobom ovládame a využívame aplikáciu. „Ponuka“ je vlastne zoznam príkazov, ktoré sa zobrazia po kliknutí na názov Ponuky. Na obrázku 34. je rozbalená Ponuka „Zobraziť“. Vidíme že okrem rozbalenej základnej ponuky príkazov, môžeme ďalej vchádzať do ďalších ponúk ukrytých za jednotlivými príkazmi. Pretože ovládanie chodu aplikácie prostredníctvom Panela ponúk je pomerne neprehľadné (musíme si pamätať, čo je vlastne v jednotlivých ponukách ukryté), boli vyvinuté nástroje na alternatívne ovládanie chodu aplikácií s rôznymi mnemotechnickými pomôckami, v podobe súborov grafických symbolov a slov umiestnených na tzv. paneloch nástrojov... PANEL NÁSTROJOV Panely s nástrojmi môžu obsahovať tlačidlá s grafickými symbolmi, slovné ponuky alebo kombináciu obidvoch. Panely nástrojov zvyknú byť nesmierne variabilné. Dajú sa umiestňovať v rôznych miestach okna, vypínať, rôznym spôsobom spájať s ostatnými panelmi nástrojov. Je možné na nich ľubovoľne konfigurovať zoznamy aktívnych tlačidiel. Napríklad program MS Word 2003 má takýchto konfigurovateľných a voľne zapínateľných panelov nástrojov až 22... Výhodou práce s panelmi nástrojov je to, že si každý užívateľ môže prispôsobiť aplikáciu doslovne na svoj obraz. Nástroje a panely, ktoré nikdy nepoužíva jednoducho nikdy nezapne. Najčastejšie používané príkazy resp. panely nástrojov zas zvyknú zaberať v hlavnom okne aplikácie „čestné miesto“... POSUVNÍKY Ak rozmer dokumentu s ktorým pracujeme presahuje rozmer okna, pohybujeme sa v dokumente ako jednou z alternatívnych metód k myši, kurzorovým šípkam či klávesovým skratkám aj pomocou dvoch posuvníkov. Jeden slúži na ovládanie vertikálneho, druhý horizontálneho pohybu v dokumente... 41
STAVOVÝ RIADOK Stavový riadok obsahuje aktuálne informácie o dokumente (rozsah dokumentu, momentálna poloha kurzora na strane, číslo strany,...) a o aktuálnych zapnutých prevádzkových režimoch aplikácie. V prípade systémových okien stavový riadok obsahuje napr. údaje o počte objektov v okne, ak niektorý dokument označíme (napríklad pomocou LTM), zobrazí sa v stavovom riadku bližšia informácia o obsahu priečinku, veľkosti súboru a okamihu jeho vytvorenia,... Stavový riadok je zvyčajne umiestnený na dolnom okraji otvoreného okna. POMOCNÉ PLOCHY V OKNÁCH Časť plochy v okne môže byť vyhradená špeciálnym účelom danej aplikácie. Zobrazujú sa v nich rôzne pomocné informácie, dokumenty a pomocné súbory ktoré vkladáme do hlavného dokumentu ap.. Svoj charakteristický obsah majú tieto plochy v systémových oknách. A zoberieme ako príklad aplikáciu MS Word 2003, tak príkladom takejto pomocnej plochy je tzv. Pracovná tabla (viď obr. 34). Tu je možné v tomto programe zapínať až do 14 rôznych základných prevádzkových režimov...
3.2.2
Manipulácie s oknom
Základné manipulácie s oknom, t.j. jeho minimalizáciu, maximalizáciu a uzatvorenie, resp. pohyb s oknom a jeho umiestnenie na pracovnej ploche vykonávame pomocou nám už známych nástrojov umiestnených v titulnom riadku okna (viď Titulný riadok, str. 40.). Keď pomocou maximalizačného tlačidla zvolíme oknu menší rozmer ako maximálny, môžeme rozmery okna dotvoriť pomocou myši. Ak uchopíme pomocou LTM okno za roh, je možné rozmer meniť súčasne v horizontálnom i vertikálnom smere. Pri uchopení okna za okraj mimo rohu je možné meniť rozmer okna len v jednom smere... Počítač si nami manuálne nastavený rozmer okna zapamätá a tento používa ako alternatívu k zobrazeniu na celú plochu pri postupnom stláčaní maximalizačného tlačidla v titulnom riadku...
3.2.3
Prepínanie medzi otvorenými oknami
Ak otvoríme akúkoľvek aplikáciu alebo priečinok, zobrazí sa nám automaticky na paneli úloh tlačidlo s názvom aplikácie alebo menom otvoreného priečinka. Ak máme spustených aplikácií a otvorených priečinkov viacero, prepínanie medzi ich hlavnými oknami môžeme vykonávať práve prostredníctvom týchto tlačidiel zobrazovaných na Paneli úloh... Alternatívnou možnosťou je využívanie klávesovej skratky Alt+Tab. Pri prepínaní držíme stlačený kláves Alt a klikáme postupne na kláves Tab. V objavenom dialógovom okne vyberieme tabelačným klávesom okno žiadanej aplikácie...
42
Kontrolné otázky ku kapitole 3: -
popíšte funkcie Panela úloh na Pracovnej ploche popíšte ako vyvoláme okno Správcu úloh popíšte akými spôsobmi je možné presúvať a organizovať ikony na pracovnej ploche popíšte funkcie titulného riadku okna aplikácie aký je rozdiel medzi panelom ponúk a panelmi nástrojov popíšte možnosti organizácie panelov nástrojov vysvetlite na čo slúži stavový riadok v okne aplikácie akým spôsobom prepíname medzi otvorenými oknami aplikácií a priečinkov akými spôsobmi je možné manipulovať s rozmermi okien
Námet na praktické cvičenie: - identifikujte na pracovnej ploche vášho počítača ikonu aplikácie, ikonu priečinka a ikonu odpadového koša - premiestnite Panel úloh na pravý okraj pracovnej plochy - vytvorte na pracovnej ploche nový dokument aplikácie MS Word - vytvorte na pracovnej ploche priečinok pomenovaný vašim menom a v tomto priečinku vorte odkaz na spustenie ľubovoľného dokumentu alebo programu umiestneného v počítači - otvorte si súčasne niekoľko systémových okien (Moje dokumenty, Tento počítač, Koš) a spustite do chodu aspoň dve aplikácie (napr. MS Word a Adobe Reader). Prepínajte medzi jednotlivými oknami pomocou klávesovej skratky Alt+Tab... - pomocou myši zmeňte rozmer niektorého systémového okna, vyskúšajte funkcie minimalizačného a maximalizačného tlačidla v titulnom riadku - nájdite okno Správcu úloh a preskúmajte v ňom aké aplikácie sú v počítači momentálne v chode - v aplikácii MS Word vojdite prostredníctvom Panela ponúk do ponuky „Zobraziť“. Následne z menu vyberte „Panely s nástrojmi“... Pohrajte sa s možnosťami zapínania rôznych panelov nástrojov v hlavnom okne aj s ich umiestnením v okne
43
4 Správa súborov 4.1 Princípy Vyžadované znalosti: - vedieť ako operačný systém zobrazuje diskové jednotky, priečinky, súbory v hierarchickej štruktúre - vedieť že zariadenia využívané operačným systémom na uchovávanie súborov a adresárov sú pevný disk, disketa, CD ROM, sieťové disky...
4.1.1 Zobrazovanie diskov, adresárov a súborov v hierarchickej štruktúre Všetky objekty zobrazované operačným systémom Windows XP, s ktorými máme možnosť pracovať (pamäťové zariadenia, priečinky, súbory,...) sú po inštalácii OS virtuálne usporiadané tak, aby sme k nim mali jednoduchý, jednoznačne definovaný a rýchly prístup... Na prehľadávanie obsahu počítača slúži systémový program „Prieskumník Windows“ (Windows Explorer)... Ten je podľa potreby automaticky vyvolávaný v rôznych systémových oknách, slúžiacich na zobrazenie obsahu počítača... Priamo ho vyvoláme: „Štart → Všetky programy → Príslušenstvo → Prieskumník Windows“ ... Obsah počítača môžeme preskúmať viacerými spôsobmi. Dve najzákladnejšie možnosti ponúkané OS nájdeme v ponuke „Štart“. Je to systémové okno „Tento počítač“ a okno nástroja „Hľadať“ (lupa) ... Obr. 35: Nástroje na prehľadávanie obsahu PC
Okno „TENTO POČÍTAČ“ Systémové okno „Tento počítač“ po svojom otvorení zobrazí usporiadanie pamäťových zariadení slúžiacich na ukladanie dát a programov v počítači. Nájdeme tu aj dva užívateľmi najpoužívanejšie priečinky na ukladanie dát (Zdieľané dokumenty a Dokumenty administrátora), ktoré však paradoxne netvoria vrchol hierarchie usporiadania dát v počítači. Sú to priečinky až z „tretej“ úrovne základnej hierarchie usporiadania dokumentov uložených v priečinku „Documents and Settings“ na pevnom disku počítača... Z tohto okna prenikáme do hĺbok rozsiahlej koreňovej štruktúry priečinkov a súborov, vytváraných na tom princípe, že v každom priečinku môžu byť ukladané a vytvárané ďalšie a ďalšie priečinky i samostatne existujúce dátové súbory či 44
programy. Keď klikneme myšou na ktorýkoľvek priečinok či ikonu pamäťového zariadenia, otvorí sa nám okno so zobrazeným obsahom dotyčného priečinka, resp. pamäťového média. Systém vytvárania priečinkov istým spôsobom pripomína konštrukciu ruskej drevenej bábiky – matriošky, keď vo vnútri drevenej bábiky je uložená ďalšia drevená bábika a tá ukrýva v sebe ďalšie a ďalšie bábiky... Operačný systém teda usporadúva a zobrazuje diskové jednotky, priečinky a súbory na nich uložené v tzv. hierarchickej štruktúre. Všetky priečinky i súbory v najvyšších i na najnižších úrovniach hierarchického usporiadania disponujú rovnakými možnosťami práce s nimi. V rámci hierarchického usporiadania je možné priečinky ľubovoľným spôsobom presúvať z nižších úrovní na vyššie a naopak, s výnimkou situácie, keď je v systémovom okne „Tento počítač“ zobrazený vrchol hierarchie zobrazovanej OS. Užívateľ v tomto okne nemôžeme postupom zvyčajným v ostatných oknách, zobrazujúcich obsah priečinkov, ľubovoľne vytvárať ďalšie priečinky, súbory a zástupcov. Tu vytvára ikony len samotný OS, resp. sú tu zobrazované ikony zariadení videných a nastavených v programe BIOS... V niektorých prípadoch sa tu ešte môžu vytvoriť priečinky na archiváciu dát pri inštalácii istého špecifického typu aplikácií (napr. prieskumník dát programu NERO - priečinok tohto druhu však vytvára program SETUP príslušnej aplikácie) a ikony niektorých technických súčastí a periférnych zariadení počítača (napr. rozhranie Bluetooth, skener, fotoaparát...)... Ľavá strana okna umožňuje prístup do nastavení OS prostredníctvom Ovládacieho panela i do priečinkov na archiváciu dát v počítači i v počítačovej sieti Disketová mechanika Pevné disky (HDD) Jednotka optického disku USB pamäťový kľúč (flash disk) Priečinky s dokumentami
Obr. 36: Systémové okno „Tento počítač“
Označenie diskových pamätí v takej podobe ako ho poznáme dnes (viď obr. 36), sa historicky vyvinulo v časoch, keď systémový program stolných počítačov sa spúšťal ešte z diskety (pevné disky počítačov tak ako ich poznáme dnes vtedy nejestvovali) a systémová disketa sa zvykla vkladať do disketovej mechaniky označovanej písmenom „A“. Disketa s aplikáciou (resp. s aplikáciami s ktorými sme chceli pracovať) sa zas vložila do mechaniky „B“... Z dnešného pohľadu takýmto priam neuveriteľným spôsobom v našich zemepisných končinách pracovali stolné počítače (napr. PP 06) ešte začiatkom 45
deväťdesiatych rokov... Prvým pevným diskom (HDD), ktoré predstavovali revolučný výdobytok prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia, sa beznádejne ušlo až písmeno „C“... A tak do dnešných čias písmená „A“ a „B“ sú vyhradené na označenie disketových mechaník. Po prvých dvoch písmenách abecedy sú teda ďalšie písmená priradené pevným diskom počítača (HDD), po nich v abecede nasledujú mechaniky optických diskov a nakoniec prichádzajú externé, vymeniteľné diskové médiá a externé periférne zariadenia správajúce sa ako vymeniteľné disky (fotoaparáty, kamery,...)... Nástroj „HĽADAŤ“ (LUPA v ponuke ŠTART) Ak klikneme v okne „Hľadať“ na ikonu „Priečinky“ na paneli nástrojov tohto okna, môžeme pomocou ľavej strany okna preskúmať celú hierarchiu usporiadania dát a programov v počítači
Obr. 37: Jedno z okien „HĽADAŤ“
nástroja
Obsah ľubovoľného pamäťového zariadenia počítača či priečinku vytvoreného na tomto médiu preskúmame pomocou nástroja „Hľadať“ (lupa) v ponuke „Štart“. Ak klikneme pomocou LTM na lupu, zobrazí sa nám základné okno, pomocou ktorého môžeme v počítači vyhľadať ľubovoľný dátový súbor či program. Ak chceme aby sa nám v tomto okne zobrazila celá hierarchia usporiadania pamäťových zariadení počítača, priečinkov na nich vytvorených i viditeľné pamäťové zariadenia a priečinky v počítačovej sieti, musíme kliknúť myšou na ikonu „PRIEČINKY“ na paneli nástrojov tohto okna... Na ľavej strane okna sa nám zobrazí celá štruktúra pamäťových zariadení, priečinkov a súborov v počítači i v sieti. Na pravej strane okna je zas zobrazovaný obsah priečinkov, resp. pamätí, ktoré označíme myšou v ľavej časti okna... Po kliknutí na ktorýkoľvek objekt štruktúry v ľavej časti okna, sa v prípade ak tento objekt obsahuje ďalšie priečinky resp. súbory, tieto zobrazia pod ním mierne posunuté doprava... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: -existujú aj ďalšie alternatívne možnosti zobrazenia obsahu počítača pomocou špeciálnych aplikácií vyvinutých pre toto systémové prostredie. Tieto môžu informovať užívateľa dokonca podrobnejším spôsobom o obsahu počítača ako samotný OS. Klasickým príkladom je program Windows Commander (resp. Total Commander)...
46
4.1.2 Zariadenia na uchovávanie súborov a adresárov Zariadeniami na uchovávanie dát v počítači sú pevné disky počítača (HDD), diskety, optické disky, externé pamäťové zariadenia (USB kľúče, pamäťové karty,...). Ak je počítač pripojený k počítačovej sieti, môže svoje dáta ukladať aj na pamäťové zariadenia svojich sieťových spoločníkov resp. na disk servera, ku ktorému sme pripojení... Pokiaľ tieto zariadenia pracujú tiež s operačným systémom Windows XP, je nutné, aby tieto spolupracujúce počítače mali na svojich diskoch nastavenú možnosť zdieľania týchto diskov, resp. priečinkov vytvorených na týchto diskoch. Ukladanie na miesta v sieti... Ikonu, prostredníctvom ktorej zobrazíme okno „Miesta v sieti“ nájdeme vo viacerých systémových oknách OS (Tento počítač, Moje dokumenty, Otvoriť, Uložiť ako, môže byť vytvorená na pracovnej ploche,...) V tomto okne sa nám zobrazia možnosti, kde všade v sieti môžeme dáta ukladať, resp. vyberať... Klikneme na Zdieľať priečinok
Obr. 38: Nastavenie zdieľania priečinka
Každému priečinku vytvorenému na ľubovoľnom pamäťovom zariadení počítača môžeme nastaviť tzv. zdieľanie, t.j. prístupové práva ostatných účastníkov v sieti LAN do priečinka v našom počítači... Nastavujeme ich v okne, ktoré sa nám zobrazí po kliknutí LTM na možnosť „Zdieľať priečinok“, ktorú systém zobrazuje v ľavej časti každého okna zobrazujúceho obsah ľubovoľného priečinka. Existujú tri stupne prístupových práv: -
do priečinka ostatní účastníci v sieti nemôžu nahliadnuť do priečinka je možné nahliadnuť, no súbory v priečinku nie je možné meniť do priečinka je možné nahliadnuť a ľubovoľne manipulovať so súbormi v ňom uloženými...
Pri inštalácii OS sa automaticky na pevnom disku počítača vytvorí aj priečinok „Zdieľané dokumenty“, ktorého obsah OS bezprostredne sprístupňuje ktorémukoľvek účastníkovi v sieti bez toho, aby mu bolo potrebné nastavovať zdieľanie. Pri práci s počítačom potom dokumenty ktoré chceme aby boli viditeľné v sieti umiestňujeme rovno do tohto priečinka a obsah ostatných priečinkov z bezpečnostných dôvodov radšej nezverejňujeme... 47
4.2 Adresáre / priečinky Vyžadované znalosti: - ako sa dostať k súboru, priečinku na diskovej jednotke - ako vytvárať adresáre a ďalšie podadresáre - otváranie okna, v ktorom sa zobrazí názov adresára, jeho veľkosť, umiestnenie na diskovej jednotke Vlastnosti priečinkov (adresárov) s ktorými pracujeme, nastavujeme pomocou nástroja „Možnosti priečinka“ na Ovládacom paneli ( Štart → Ovládací panel → Možnosti priečinka )...
V okne „Možnosti priečinka“ nastavujeme možnosti zobrazenia dát a informácií v priečinkoch, i to, ako priečinok reaguje na rôzne ovládacie pokyny prostredníctvom myši... Na karte „Všeobecné“ sa nastavuje napr. či priečinok otvárame len jedným kliknutím myši alebo dvojitým kliknutím LTM, či sa má každý priečinok zobrazovať v samostatnom okne alebo sa všetky priečinky zobrazujú podľa hierarchie usporiadania len v jednom okne.... Na karte „Zobrazenie“ sa zas nastavujú špecifiká zobrazenia jednotlivých typov súborov, zobrazenia rôznych pomocných informácií a ikon systémových nástrojov... 48
4.2.1
Prístup k súborom a adresárom
Prístup k súborom a adresárom v počítači je možný niekoľkými spôsobmi. Buď si jednoducho pamätáme, na ktorom pamäťovom médiu a v ktorom priečinku na ňom vytvorenom máme príslušné dáta či priečinky uložené, alebo použijeme systémový nástroj „Hľadať“ (lupa) na vyhľadanie našich dát. Tu si pravda zas musíme zapamätať názvy (resp. aspoň časti názvov) našich súborov... Poslednou (a najhoršou) možnosťou je prácne prehľadávanie priečinkov v počítači vytvorených a preskúmavanie ich obsahu... Aby bol náš prístup k súborom a priečinkom čo najjednoduchší a aby sme veľmi ľahko naše dokumenty v počítači dokázali kedykoľvek nájsť, dodržiavame nasledujúce zásady: -dáta ukladáme na miesta na to určené (do adresárov „Moje dokumenty“, „Zdieľané dokumenty“) alebo si v najvyššej hierarchii zobrazenia dát na pamäťovom médiu (okno ktoré sa nám zobrazí priamo po kliknutí na ikonu pamäťového média) vytvoríme priečinok označený našim menom. Aj v systémových priečinkoch na ukladanie dát je rozumné vytvoriť si priečinok so svojim menom a v ňom následne vytvoriť štruktúru vlastných priečinkov, do ktorých potom triedime naše dokumenty (napr.: Žiadosti, Bežná korešpondencia, Ponuky, Hudba, Video, Projekty, ...)... -pretože v systémovom prostredí Windows XP je možné akýkoľvek dokument uložiť kamkoľvek, zásadne sa vyhýbame ukladaniu dát na miesta na to neurčeným. Nesmierne ťažko sa hľadá dokument „zamaskovaný“ niekde v priečinku medzi stovkami systémových súborov či nebodaj na desiatej úrovni vnorenia sa medzi priečinkami a súbormi nejakej s dokumentom absolútne nesúvisiacej aplikácie v priečinku „Program Files“... -
je rozumné vytvoriť si istý vlastný štandard usporiadania dát, ktorý potom dodržiavame pri práci s akýmkoľvek počítačom. Dosiahneme tým to, že sa v každom počítači cítime ako doma a bleskurýchlo nájdeme ľubovoľný dokument
Postup vyhľadania dokumentu je potom jednoduchý: ŠTART → Tento počítač → Systémový priečinok na ukladanie dokumentov (alebo príslušný disk či pamäťové médium) → Priečinok označený našim menom → Priečinok súvisiaci s našim súborom (napr. Žiadosti) → Konkrétny súbor... Vyhľadávanie súborov prostredníctvom nástroja „HĽADAŤ“ Operačný systém umožňuje vyhľadávanie súborov a programov uložených na pamäťových zariadeniach počítača podľa rôznych kritérií. Na vyhľadávanie nám slúži nástroj „Hľadať“. Dostaneme sa k nemu v ponuke „Štart“... Štart → Hľadať → zobrazí sa nám systémové okno nástroja Hľadať (obr. 40), prostredníctvom ktorého môžeme jednak preskúmať obsah pamäťových zariadení počítača a priečinkov na nich vytvorených a jednak ak poznáme názov súboru (alebo 49
aspoň jeho časť či nejaké slovo v názve), môžeme tento súbor vyhľadať priamo, pomocou služby OS... Obr. 40: Základné okno nástroja „Hľadať“.
V tomto okne je možné si buď pomocou mechanizmov zakomponovaných v Paneli ponúk alebo na Paneli nástrojov zvoliť príslušný režim vyhľadávania. Ľavá strana okna nám zas ponúka vyhľadávanie dát podľa konkrétnych kritérií... Ak si vyberieme napríklad možnosť „Všetky súbory a priečinky“, zobrazí sa nám okno podľa nasledujúceho obrázku č.41. Na ľavej strane okna potom zadáme názov súboru (resp. jeho časť názvu) a predpokladanú lokalitu umiestnenia súboru a klikneme LTM na tlačidlo „Hľadať“... OS nám následne príslušný súbor vyhľadá...
Obr. 41: Jedno z okien nástroja „Hľadať“
Ak myšou klikneme na nástroj „Hore“ na Paneli nástrojov, v pravej časti okna sa nám zobrazí obsah pracovnej plochy počítača....
50
4.2.2
Vytváranie adresárov (priečinkov) a podadresárov
Na ktoromkoľvek pamäťovom médiu a v ktoromkoľvek priečinku, resp. na pracovnej ploche, si adresár (priečinok) vytvoríme tak, že na bielu plochu otvoreného okna zobrazujúceho obsah disku či priečinku alebo priamo na PP klikneme raz pomocou PTM. Na danom mieste sa nám rozbalí ponuka možností a my si vyberieme možnosť „NOVÝ“. Po kliknutí LTM na „NOVÝ“ sa nám zobrazí čo nové na danom mieste môžeme vytvoriť. Vyberieme možnosť „Priečinok“...
Po kliknutí LTM na možnosť „Priečinok“ sa nám na danom mieste priečinok vytvorí a pod ním sa zobrazí jeho meno „Nový priečinok“ v modrom prúžku na orámovanom bielom pozadí. Pri mene priečinku poblikáva kurzor. Priečinku priradíme (do rámčeka napíšeme) konkrétne meno a prepis potvrdíme stlačením klávesu Enter alebo dvojitým kliknutím LTM mimo rámček s textom... V každom takto vytvorenom adresári (priečinku) môžeme identickým spôsobom vytvárať ďalšie a ďalšie adresáre, pričom tieto adresáre môžu byť aj absolútne prázdne...
51
4.2.3
Identifikácia adresárov (priečinkov)
Identifikáciu priečinka (zistenie bližších údajov o priečinku) vykonáme tak, že raz klikneme pomocou PTM na ikonu priečinka. Pri priečinku sa nám rozbalí bohatá ponuka možností, čo môžeme s priečinkom vykonať. Klikneme pomocou LTM na „VLASTNOSTI“. Po vybratí tejto možnosti sa nám pri dotyčnom priečinku otvorí okno „Názov priečinka – vlastnosti“ podľa obr. 41... Identifikačné údaje o priečinku nájdeme na karte „VŠEOBECNÉ“. Je tam údaj o type priečinku, informácia o tom, na ktorom pamäťovom médiu a v akých hierarchicky nadradených priečinkoch je uložený. Nájdeme tam údaj o celkovej veľkosti všetkých súborov a priečinkov v danom priečinku umiestnených, o počte súborov a priečinkov v ňom umiestnených, dátum vytvorenia priečinku i jeho atribúty...
Obr. 41: Identifikácia priečinka...
52
4.3 Práca so súbormi Vyžadované znalosti: - rozpoznávať bežné typy súborov (textové súbory, súbory tabuľkového kalkulátora, databázové, obrázkové, zvukové, a videosúbory, skomprimované súbory, dočasné súbory - vedieť meniť atribúty súboru (len na čítanie, s povoleným zápisom) - vedieť usporiadať súbory podľa názvu, veľkosti, typu, dátumu modifikácie - chápať význam používania správnej prípony v názve súboru v prípade zmeny jeho mena - vedieť premenovávať súbory a adresáre
4.3.1
Formát súboru, rozpoznávanie bežných typov súborov
Pod pojmom formát súboru rozumieme istý normovaný, štandardizovaný spôsob zápisu dát vykonaný tak, aby tomuto spôsobu zápisu rozumela a dokázala s nim pracovať istá charakteristická skupina príbuzných aplikácií. Existujú však spôsoby zápisu (formáty) dát, ktorým rozumie len jedna jediná aplikácia... Formát dátového súboru je uvádzaný vždy za názvom súboru a od názvu je formálne oddelený bodkou... (napr.: „Práca s počítačom a správa súborov.doc“) V systémovom prostredí Windows XP dokážeme rozlíšiť formát súboru dvoma základnými spôsobmi: -podľa tvaru ikony -podľa prípony za názvom súboru Rozlíšenie formátu podľa tvaru ikony: Obr. 42: Súbor v priečinku v dvoch formátoch...
uložený rôznych
Každému súboru v prostredí OS Windows XP je priradená charakteristická ikona podľa v počítači nainštalovanej aplikácie ktorá je schopná s dotyčným súborom pracovať. Je potrebné povedať že rozlišovanie formátu súboru podľa tvaru ikony je len veľmi približné, pretože rovnaká ikona v skutočnosti je priradzovaná celej skupine príbuzných formátov. Tvar ikony označuje len typ súboru a je daný aplikáciou ktorá je schopná dotyčný formát súboru spracovávať. Situácia v počítači sa komplikuje ešte viac ak máme v počítači nainštalovaných viacero príbuzných aplikácií, schopných pracovať s rovnakým formátom 53
dát. Počítač môže na označenie súboru použiť len jednu ikonu. Používateľ počítača však má v tomto prípade možnosť nastaviť si, ktorú ikonu na označenie súboru použije. Na obrázku 42 je znázornené uloženie dokumentu „Práca s počítačom a správa súborov“ v dvoch rôznych formátoch. Napravo je súbor uložený v komprimovanom formáte „.pdf“, ľavá ikona označuje dokument ako „dokument typu Word“ ale bližšie formát nešpecifikuje. Nie je jasné či dokument má formát „.doc“, „.rtf“ alebo nejaký iný formát s ktorým aplikácia MS Word dokáže pracovať... Rozlíšenie formátu podľa prípony za názvom súboru: Jediným spoľahlivým kritériom na rozlíšenie formátu súboru je písomný zápis mena súboru. Ten je spoľahlivo zistiteľný buď v prostredí konkrétnej aplikácie ktorá s dotyčným súborom je schopná pracovať (formátu súboru sa dopátrame, keď súbor otvoríme v príslušnej aplikácii, na Paneli ponúk klikneme na „Súbor (File)“ → Vlastnosti (Properties) → Karta „Všeobecné“ → Názov) alebo formát súboru môže zobrazovať v písomnej podobe aj samotný operačný systém. Podmienkou tohto zobrazovania prípon je, že v okne priečinku máme nastavené ich zobrazovanie. Zobrazovanie prípon, definujúcich formát súboru nastavíme nasledovne: Štart → Ovládací panel → Možnosti priečinka → karta „Zobrazenie“ → „Skryť príponu súborov známych typov“ – nesmie byť začiarknuté políčko pri tejto položke... Do nastavenia vlastností priečinka sa dostaneme priamo aj z okna priečinka. V priečinku na paneli ponúk klikneme na položku „Nástroje“ → „Možnosti priečinka“ → ďalší postup je identický s predchádzajúcim prípadom... Ďalšou alternatívou na spoľahlivú a rýchlu identifikáciu formátov súborov je pomocná (a notoricky známa) aplikácia vytvorená pre OS Windows s názvom „Total Commander“ resp. „Windows Commander“. Ak ju máme nainštalovanú v počítači, aj pomocou nej môžeme získať o súboroch základné informácie... Ak kurzor na obrazovke počítača umiestnime na ikonu označujúcu nami skúmaný súbor, s krátkym časovým odstupom sa pri ikone objaví v rámčeku informácia o dotyčnom súbore...
Obr. 43: Informácie o dokumente poskytované operačným systémom
54
Dátové súbory môžu byť usporiadané a uložené v rôznych formátoch. Formát súboru definuje spôsob akým sú dáta vo vnútri súboru usporiadané. Každá jedna, totožná informácia (textová, obrazová, zvuková) môže byť uložená v desiatkach rôznych formátov, s rôznou veľkosťou a usporiadaním dát. Jednotlivé formáty sú väčšinou medzi sebou prevoditeľné. Sú prevody formátov súborov pri ktorých nedochádza k žiadnej strate kvality informácie a sú prevody pri ktorých sa kvalita informácie stráca. Formáty dát v princípe delíme do dvoch základných skupín na formáty: -nekomprimované -komprimované (stlačené - s úspornými spôsobmi zápisu informácie) Komprimované formáty delíme znovu do dvoch skupín, na tie, v ktorých je vykonaná komprimácia bez straty kvality informácie a na formáty ktoré vznikajú v dôsledku kódovacích algoritmov pripúšťajúcich rôzny stupeň straty kvality prenášanej informácie (bezstratové a stratové komprimácie)... Pomerne veľké množstvo formátov má jednak svoju historickú príčinu (rôzni autori nezávisle na sebe vytvárali vhodné usporiadania dát pre svoje programy) a jednak príčinu funkčnú. Rôzne formáty majú výhodné vlastnosti pri istom konkrétnom použití... NAJPOUŽÍVANEJŠIE FORMÁTY DÁT: textové súbory súbory tabuľkového kalkulátora počítačové prezentácie databázové obrázkové zvukové videosúbory skomprimované súbory dočasné súbory
-
.doc, .txt, .rtf .xls .ppt .mdb .jpeg, .tiff, .raw, .bmp, .gif, .tga .waw, .wma, .mp3, .mpeg, .avi .zip, .pdf .tmp
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Pre názornejšiu ilustráciu toho, čo je to vlastne formát dát a akým rozmanitým spôsobom môže byť (takmer) identická informácia zapísaná, snáď poslúži následné „pojednanie“ o „v praxi najčastejšie používaných formátoch zápisu digitálnej fotografie“... NAJBEŽNEJŠIE FORMÁTY DIGITÁLNYCH FOTOGRAFIÍ : Formát JPEG (Joint Photographic Experts Group) V dnešnej dobe je to zrejme najrozšírenejší formát dát. Jednoznačne dominuje v kategórii zariadení pre nenáročných používateľov, no možnosť ukladania dát v tomto formáte majú aj profesionálne prístroje. Vysoké stupne kompresie (stláčania) sa dosahujú na úkor zmeny kvality obrazu. JPEG je klasickým príkladom kompresie stratovej. Jednotlivé zariadenia a programy, ktoré s týmto formátom pracujú zvyčajne umožňujú mieru kompresie nastaviť a tým nastaviť aj stratu kvality. Prednosťou formátu je predovšetkým to, že aj pri vysokých kompresiách je subjektívny pocit straty kvality veľmi malý a často ľudským okom len ťažko rozoznateľný. Formát JPEG je veľmi univerzálny, zvláda všetky typy farebných paliet a dnes zrejme nejestvuje zariadenie či program na spracovanie obrazovej informácie, ktoré by ho nepoznalo a nedokázalo s ním pracovať...
55
Formát RAW Lacnejšie digitálne fotoaparáty používané amatérmi a bežnými používateľmi ukladajú snímky najčastejšie vo formáte JPEG s rôznym stupňom kompresie. Deje sa tak z toho dôvodu, aby sa šetril priestor na pamäťovom médiu používanom vo fotoaparáte. Prístroje, ktoré používajú profesionáli a pokročilejší užívatelia umožňujú ukladanie fotografií aj vo formáte RAW. Ak fotoaparát ukladá dáta v inom formáte ako RAW, vykonáva ešte zvyčajne niekoľko ďalších operácií (doostrenie, vyváženie bielej farby, úprava farebného podania,...). Formát Raw oproti tomu poskytuje „hrubé dáta“ presne v stave ako ich zachytil cez objektív snímač fotoaparátu. Tým sú prenechané všetky dodatočné úpravy fotografie len na človeku, ktorý ich neskôr koriguje a upravuje v prostredí fotoeditora. Formátov RAW je celý rad. Každý výrobca fotoaparátu používa svoje vlastné postupy pri manipulácii s dátami vo fotoaparáte. Niektoré sú vlastné konkrétnym výrobcom (Nikon, Canon), iné zas určitým modelom fotoaparátov. Pri práci s fotoeditorom je potom potrebné mať k dispozícii aktuálny prevádzač formátu RAW. Výrobcovia fotoeditorov na svojich www stránkach zvyčajne umožňujú bezplatnú aktualizáciu databázy týchto prevádzačov kódov, tak ako prichádzajú na trh nové prístroje, resp. si dotyčný prevádzač kódu nainštalujeme do počítača spolu so softvérovým balíkom, ktorý získame pri kúpe nového fotoaparátu... Formát TIFF Skratka pochádza z názvu Tagged Image File Format (značkovaný formát obrazového súboru). Je to jeden z najpoužívanejších formátov, vyznačujúci sa v nekomprimovanej podobe veľkou univerzálnosťou. Formát TIFF je vlastne obyčajná bitová mapa. Ako jeden z mála formátov obsahuje i údaj o rozlíšení obrázku, podporuje všetky typy farebných paliet od čiernobielej až po „pravé farby“. Od formátu RAW sa líši okrem iného aj tým, že sú v ňom už zakomponované úpravy dát vykonané fotoaparátom. Rozlišujeme nekomprimovaný TIFF a komprimované formáty TIFF. Komprimované formáty sú však pomerne málo univerzálne a vo všeobecnosti sa prenášajú medzi jednotlivými programami komplikovaným spôsobom. Nekomprimovaný TIFF predstavuje základnú verziu s vysokou kompatibilitou. Tieto súbory sú ale nesmierne veľké (strana A4 s bežným fotografickým rozlíšením má veľkosť rádovo v desiatkach MB). Pre prenosy dát medzi rôznymi grafickými programami je však tento formát najlepšou cestou k úspechu... Formát TGA Jeho meno je odvodené od slova TARGA, pravého mena formátu. Formát bol vyvinutý firmou True Vision Inc. pre jej kresliace a prezentačné programy. Formát TGA je veľmi podobný formátu TIFF, neobsahuje však varianty s kompresiami. Často môže predstavovať akýsi posledný stupeň záchrany pri nedariacej sa konverzii formátov medzi jednotlivými programami. Umožňuje uloženie a prenos dát v najvyššej kvalite. Formát TGA podporuje 8, 16, 24 i 32bitové farby. Formát BMP Je to interný grafický formát programov MS Windows (Windows Bitmap). Formát BMP je označovaný ako „device independent“, t.j. nezávislý na zariadení, ktorým je používaný. Nedostatkom formátu je, že nezvláda 32 bitové farby. To vylučuje tento formát napríklad z použitia v náročnejších tlačových aplikáciách... Formát GIF (Graphic Interchange Format) Formát GIF podporuje štandardné typy grafických dát s výnimkou tzv. pravých farieb. Maximálny počet farieb je 256, čo je pre kvalitnú farebnú grafiku nesmierne málo. Rovnako formát GIF nie je schopný pamätať si rozlíšenie obrázku. GIF je jedným z najpopulárnejších typov obrazových dát na Internete, pretože má vynikajúci pomer veľkosti súboru k jeho vizuálnemu obsahu....
V praxi sa používajú desiatky formátov. Hore uvedená vzorka predstavuje najčastejšie používané formáty, s ktorými si bežný užívateľ v dennej praxi bohato vystačí. Na nasledujúcich obrázkoch sú uvedené príklady, v akých formátoch dokážu uchovávať dáta zrejme dva najpoužívanejšie profesionálne fotoeditory súčasnosti – Adobe Photoshop CS a Corel PHOTO-PAINT...
56
Obr. 44 : Formáty s ktorými pracuje Corel PHOTOPAINT...
Obr.45: Formáty do ktorých ukladá výsledky práce ADOBE PHOTOSHOP CS...
57
4.3.2 Zmena atribútov (vlastností) súboru Atribúty súboru je súhrn vlastností súboru, ktorými je dané či predmetný súbor je určený len na čítanie, či je skrytý, pripravený na archiváciu, komprimovaný, šifrovaný, či jeho obsah je indexovaný na rýchle vyhľadávanie súborov... Atribúty súboru môžeme zisťovať a meniť tak, že pomocou PTM klikneme na ikonu súboru a v rozbalenom okne vyberieme „Vlastnosti“. Zobrazí sa nám dialógové okno s kartou „Všeobecné“... Na tejto karte je možné nastaviť atribúty „Len na čítanie“ a „Skrytý“. Keď klikneme na tlačidlo „Upresniť“ (zobrazuje sa len v tom prípade ak pamäťová jednotka je naformátovaná na súborový systém NTFS) rozbalí sa ďalšie okno „Upresniť atribúty“ v ktorom je možné nastavovať ďalšie atribúty súboru (viď nasledujúci obrázok 46)...
Obr. 46: Nastavenie atribútov súboru
Ak nastavíme možnosť „Len na čítanie“, znamená to, že dokument bude chránený pred akoukoľvek úpravou. Ak by sme následne chceli takto označený dokument meniť, OS nás zároveň upozorní, že tento súbor je určený len na čítanie... Ak vyberieme možnosť „Skrytý“, ikona súboru umiestnená v príslušnom priečinku sa stane neviditeľná. Spätné „zviditeľnenie“ ikony dosiahneme nasledujúcim spôsobom: ŠTART → Ovládací panel → Možnosti priečinka → Karta „Zobrazenie“ → Skryté súbory a priečinky → Zobrazovať skryté súbory a zložky - viď nasledujúci obrázok... 58
Obr. 47: Spätné zviditeľnenie skrytého súboru
4.3.3
Usporiadanie súborov podľa rôznych kritérií
Súbory umiestnené v priečinku môžeme usporadúvať podľa nasledujúcich kritérií: -podľa názvu (abecedné poradie) -veľkosti -typu -dátumu modifikácie Usporiadanie nasledovne:
vykonáme
-klikneme PTM na prázdnu plochu otvoreného priečinka → Usporiadať ikony → vyberieme príslušné kritérium usporiadania... Obr. 48: Zoradenie súborov podľa rôznych kritérií
59
4.3.4
Zmena mena a formátu súboru
Každému súboru je možné zmeniť meno nesmierne jednoducho - identickým spôsobom ako to robíme pri zmene mena adresára, ikony či odkazu (viď nasledujúca kapitola 2.3.3.5)... Daný úkon môžeme vykonať prostriedkami OS i prostriedkami aplikácie ktorá so súborom dokáže pracovať... Zmena formátu súboru je však už záležitosťou komplikovanejšou. Toto je možné urobiť len v prostredí aplikácie, ktorá oba príslušné formáty dát pozná a aj v nami žiadanom formáte súbor uložiť dokáže... Súčasne so zmenou formátu je možné zmeniť i meno a umiestnenie súboru... Postup pri zmene formátu a mena súboru je nasledujúci: a)
otvoríme súbor v aplikácii ktorá je schopná pracovať s obidvoma formátmi súboru, t.j. s práve jestvujúcim formátom i formátom do ktorého chceme pôvodný súbor previesť
b)
na Paneli ponúk klikneme na „Súbor“ (resp. stlačíme F12) → Uložiť ako → v následne otvorenom dialógovom okne v riadkoch „Meno súboru“ a „Typ súboru“ resp. „Formát súboru“ vyberieme žiadaný nový formát i meno → Uložiť
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Poznámka: V niektorých prípadoch (týka sa to predovšetkým rôznych komprimovaných formátov obrazových a zvukových súborov) po stlačení tlačidla „Uložiť“ sa na obrazovke ešte objaví ďalšie dialógové okno v ktorom musíme zadať stupeň komprimácie dotyčného súboru, prípadne ďalšie údaje charakterizujúce dotyčný formát...
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Obr. 49: Zadanie nového formátu a mena ukladaného súboru...
60
4.3.5
Zmena mena súboru a adresára
Zmena mena súboru a priečinku: a)
- klikneme raz PTM na ikonu príslušného priečinku alebo súboru - pri priečinku či ikone súboru sa nám rozbalí ponuka rôznych možností, čo sa s daným priečinkom alebo súborom dá vykonať. - vyberieme „Premenovať“. Pri príslušnom priečinku sa jeho meno zobrazí v modrom prúžku v bielom poli a pri ňom poblikáva kurzor. Meno prepíšeme a prepis potvrdíme stlačením klávesu Enter alebo dvojitým kliknutím na PP mimo rámček s textom...
b)
- ikonu súboru alebo priečinku označíme (napr. kliknutím LTM) a použijeme klávesovú skratku F2. Ďalší postup je identický ako v predchádzajúcom prípade „a“ (tretia odrážka)...
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Do režimu prepisovania mena priečinku sa dostaneme aj tak, že najprv jedným kliknutím LTM na text názvu priečinku príslušný text označíme a s odstupom aspoň dvoch sekúnd na označený text klikneme LTM ešte raz. Pozor, rýchle dvojité kliknutie spôsobí otvorenie priečinku resp. súboru... Ďalší postup je identický s predchádzajúcim prípadom...
4.4 Kopírovanie, presúvanie Vyžadované znalosti: - označovanie súborov a adresárov jednotlivo alebo ako súvislú, resp. nesúvislú skupinu súborov či adresárov - kopírovanie súborov a adresárov medzi adresármi a diskovými jednotkami - presúvanie súborov a adresárov medzi adresármi a diskovými jednotkami - vedieť, prečo je dôležité vytvárať záložné kópie súborov na vymeniteľné pamäťové zariadenia
4.4.1
Označovanie súborov a adresárov
Predtým než prikročíme k istej manipulácii so súborom či adresárom (mazanie, presúvanie, kopírovanie) potrebujeme si dotyčný súbor (s ktorým manipuláciu mienime vykonať) označiť... Označenie samostatného objektu: Štandardné nastavenie Windows XP je také, že samostatný súbor či adresár najjednoduchšie označíme jedným kliknutím na jeho ikonu pomocou LTM. (Pozor sú aj iné nastaviteľné reakcie na jeden kliknutie LTM – viď kap. 2.3.2...) 61
Označenie nesúvislej skupiny objektov: Ak chceme označiť nejakú nesúvislú množinu súborov či adresárov vybranú z väčšej množiny objektov, túto nesúvislú množinu označíme tak, že držíme stlačený kláves CTRL a pomocou LTM klikáme na objekty, ktoré chceme v danej skupine označiť... Označenie súvislej skupiny objektov: Ak chceme označiť všetky objekty ktoré sa na nachádzajú vo vnútri otvoreného okna (alebo aj na pracovnej ploche), raz klikneme LTM do vnútra otvoreného okna alebo na ľubovoľný objekt v ňom sa nachádzajúci a následne použijeme klávesovú skratku CTRL + A Ak chceme vybrať zo všetkých objektov len istú, no súvislú časť, núkajú sa nám na označenie takejto súvislej podskupiny dve možnosti: a)
okrajový súbor skupiny (horný alebo dolný) si vyznačíme jedným kliknutím LTM, potom držíme stlačenú klávesu SHIFT a pomocou kurzorových šípok na klávesnici vyznačíme smerom hore alebo dole od vopred označeného objektu súvislé pole objektov...
b)
klikneme pomocou LTM v blízkosti vyznačovaného poľa objektov, no mimo ktorýkoľvek objekt do okna, a so stlačeným LTM pohybom myši po podložke orámujeme žiadanú súvislú skupinu objektov. Tým tieto objekty označíme...
Obr. 50: Označenie skupiny (súborov)
4.4.2
súvislej objektov
Kopírovanie súborov a adresárov
Súbory prípadne celé priečinky kopírujeme vtedy, keď ich potrebujeme zálohovať, chceme nechať posúdiť našu prácu inému človeku alebo jednoducho chceme pracovať s dotyčným súborom na inom počítači... Najzaužívanejšie postupy pri kopírovaní sú dva: a)
označíme súbor alebo skupinu súborov či adresárov niektorým z postupov uvedených v predchádzajúcej kapitole. Následne použijeme klávesovú skratku CTRL + C 62
b)
klikneme na ikonu súboru alebo adresára či vopred označenú skupinu objektov pomocou PTM a z následne rozbalenej ponuky vyberieme LTM možnosť „Kopírovať“...
V oboch prípadoch sa takto nami vybratý blok dát uloží do schránky (pamäti počítača) a čaká tam pripravený na vloženie do nejakého dokumentu alebo na uloženie na pamäťové médium... Obr. 51: Kopírovanie pomocou pravého tlačidla myši...
Dáta uložené v schránke potom v príhodnej chvíli vložíme (skopírujeme) do ľubovoľného dokumentu alebo na pamäťové médium tak, že príslušné miesto v dokumente alebo v okne adresára či pamäťového média označíme jedným kliknutím LTM a následne použijeme klávesovú skratku CTRL + V. Druhou alternatívou je, že na dotyčné miesto klikneme pomocou PTM a rozbalenej ponuky pomocou LTM vyberieme možnosť „Prilepiť“ resp. „Vložiť“...
4.4.3
Presúvanie súborov a adresárov
Súbory v prostredí OS Windows presúvame z adresára do adresára či na pamäťové médium nesmierne jednoducho. Dotyčný objekt uchytíme stlačeným LTM a presunieme ho takto uchytený na žiadané miesto (do iného okna, adresára,...). Objekt je možné priamo vložiť aj do neotvoreného adresára. Jednoducho ho presunieme na ikonu cieľového adresára (resp. pamäťového média) a tam ho pustíme... Tieto variácie presúvania pomocou objektu uchyteného stlačeným LTM sa používajú aj pri presúvaní súborov v rôznych systémových oknách (napr. v oknách nástroja „Hľadať“ (lupa),...). Alternatívnou metódou je presúvanie súborov a adresárov pomocou klávesových skratiek. Označený objekt vyberieme z príslušného miesta pomocou skratky CTRL + X a na nové miesto ho uložíme (po označení nového miesta LTM) klávesovou skratkou CTRL + V, resp. na miesto presunu klikneme pomocou PTM a následne vyberieme možnosť „Vložiť“... 63
4.4.4
Význam záložných kópií súborov
Dáta ktoré vytvoríme na počítači a máme ich uložené na pevnom disku je rozumné vždy zálohovať. Pod vytvorením záložnej kópie rozumieme skopírovanie našich dát na externé pamäťové médium (optický disk, disketa, externý disk, USB pamäťový kľúč,...) alebo na niektoré pamäťové médium (najčastejšie pevný disk) spolupracujúceho počítača v sieti do ktorej sme s našim počítačom pripojení. Na túto činnosť existujú dva závažné dôvody: -môže dôjsť k zničeniu dát v dôsledku poruchy hardvéru v našom počítači (napr. znefunkčnenie pevného disku) -v dôsledku činnosti obrovskej plejády škodiaceho softvéru v počítačových sieťach alebo vlastnej nepozornosti či nepozornosti kolegu pracujúceho na tom istom počítači môže dôjsť k deštrukcii či úplnému zmazaniu našich dát na internom pamäťovom médiu nášho PC... Programy nainštalované v počítači zvyčajne máme uložené na inštalačných pamäťových médiách a je pomerne jednoduché znovu ich nainštalovať. V počítači majú však vždy najvyššiu cenu výsledky našej práce uložené v podobe dát. Ak dôjde k ich zničeniu v dôsledku hore uvedených prípadov a my nemáme vytvorené záložné kópie, dôjde k ťažko napraviteľným škodám. Zvlášť ak naše dáta sme zhromažďovali niekoľko mesiacov či rokov...
4.5 Vymazávanie, obnovovanie Vyžadované znalosti: - vymazávanie súborov a adresárov a ich presúvanie do koša - obnovovanie súborov a adresárov (ich spätné vyberanie z koša) - vyprázdňovanie koša
4.5.1
Vymazávanie súborov a adresárov
Likvidácia nepotrebných súborov alebo adresárov sa deje dvoma spôsobmi: a)
V prvom prípade objekt presunieme do tzv. „Koša“ a tam čaká na svoju definitívnu likvidáciu. Objektu jeho umiestnením do koša je ponechaná možnosť obnovy. Fyzicky sa dáta na pamäťovom médiu nevymažú, zostávajú umiestnené na pôvodnom mieste, len sa prestane zobrazovať ikona ktorá ich reprezentuje v pôvodnom adresári a zobrazí sa v systémovom priečinku zvanom „Koš“. Presun dát do koša vykonávame niektorým z nasledovných spôsobov: -objekt uchytíme pomocou LTM a presunieme ho na ikonu „Koš“ -objekt (objekty) niektorým zo známych spôsobov označíme a stlačíme klávesu „DELETE“ -na objekt klikneme pomocou PTM a rozbalenej ponuky vyberieme možnosť „Odstrániť“ 64
b)
Druhou alternatívou je okamžitá a definitívna likvidácia nepotrebných dát bez možnosti obnovy takým spôsobom, že príslušné dáta označíme a následne použijeme klávesovú skratku SHIFT + DELETE
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Existujú špeciálne funkčné postupy a programy, ktoré sa používajú na záchranu zmazaných dát, podmienkou úspechu pri záchrane však je, aby pôvodné miesto uloženia dát nebolo už prepísané novými dátami alebo preformátované...
4.5.2
Obnovovanie súborov a adresárov z koša Otvoríme systémový priečinok „Koš“... Obr. 52: Systémový priečinok „Koš“
Ktorýkoľvek súbor či priečinok umiestnený v Koši môžeme vrátiť naspäť do používania tým že ho v okne „Koša“ označíme a vyberieme z ponúkaných možností „Obnoviť položku“, resp. ak je označených objektov viac, je nám ponúkané „Obnoviť vybrané položky“... Ak v koši nie je označená žiadna položka (žiadny objekt), OS nám v tomto okne núka dve možnosti: - „Vysypať koš“ - „Obnoviť všetky položky“ Keď klikneme LTM na možnosť „Obnoviť všetky položky“, všetky súbory umiestnené v koši sa vrátia na svoje „pôvodné miesto“ a je možné ich bez akýchkoľvek obmedzení používať v počítači ďalej...
4.5.3
Vyprázdňovanie koša
Koš definitívne a navždy vyprázdnime ak vyberieme možnosť „Vysypať koš“. Všetky dáta v ňom umiestnené sa zmažú...
65
4.6 Vyhľadávanie Vyžadované znalosti: - vyhľadávanie súborov a adresárov - vyhľadávanie súborov podľa obsahu, dátumu poslednej modifikácie, dátumu vytvorenia, veľkosti, zástupných znakov (wildcards) - zobrazenie zoznamu naposledy používaných súborov
4.6.1
Vyhľadávanie súborov a adresárov
Problematike vyhľadávania súborov sme sa v tejto knihe venovali už niekoľkokrát (napr. v kapitole 2.3.2.1). Z predchádzajúcich kapitol pamätáme, že OS Windows XP disponuje výkonným nástrojom na vyhľadávanie súborov a adresárov podľa rozmanitých kritérií a tento program sa volá „Nástroj Hľadať“ (lupa). Dostaneme sa k nemu v ponuke „Štart“... Štart → Hľadať → zobrazí sa nám systémové okno nástroja Hľadať (obr. 53), prostredníctvom ktorého môžeme jednak preskúmať obsah pamäťových zariadení počítača a priečinkov na nich vytvorených a jednak ak poznáme atribúty a názov súboru (alebo aspoň jeho časť či nejaké slovo v názve), môžeme tento súbor vyhľadať priamo, pomocou služby OS... Obr. 53: Základné okno nástroja „Hľadať“.
V ľavej časti okna je možné zapnúť Sprievodcu hľadaním (ak klikneme LTM na „Hľadať“ (lupu) na Paneli nástrojov)... 66
Ak klikneme LTM na „Priečinky“ na Paneli nástrojov – viď obr. 54, zobrazí sa nám okno, v ktorom je zobrazovaná štruktúra pamäťových médií a adresárov na nich vytvorených, v ktorých sú uložené dáta a programy... Obr.: 54 Nástroj „Hľadať“ prepnutý do režimu prehľadávania priečinkov...
Súbory a adresáre v počítači môžeme vyhľadávať buď prácnym, ručným prehľadávaním priečinkov v režime nástroja podľa obr. 54, alebo komfortnejším spôsobom za asistencie OS, keď zapneme nástroj „Hľadať“ do režimu podľa obrázku 53.
Obr. 55: Vyhľadávanie súborov podľa rôznych kritérií
Súbory je možné vyhľadávať podľa obsahu (či sa jedná o text, tabuľkový súbor, obrázok, hudbu alebo video). Ak klikneme v základnej ponuke Sprievodcu hľadaním na položku „Všetky súbory a priečinky“, prepne sa nám okno nástroja do režimu podľa obrázku 55. Tu sa nám naskytnú ďalšie možnosti ako nájsť hľadaný súbor či priečinok. Stratený súbor je možné nájsť aj podľa takých kritérií ako je dátum (či obdobie) kedy bola vytvorená 67
posledná modifikácia súboru, resp. bol vytvorený samotný súbor... Súbory v tomto okne môžeme triediť a vyhľadávať aj podľa ich veľkosti či zástupných znakov (formát, systémový súbor, skrytý súbor, príslušnosť k aplikácii a podobne...)
4.6.2
Zobrazenie zoznamu naposledy používaných súborov
a) Zoznam naposledy používaných súborov môžeme získať buď prostredníctvom nástroja Hľadať: Hľadať → Sprievodca hľadaním → Všetky súbory a priečinky → Kedy bola vykonaná zmena → Zadajte dátum (od – do)... Nástroj Hľadať nám vyhľadá a v pravej strane okna zobrazí všetky súbory s ktorými sme v zadefinovanom (resp. poslednom) období pracovali... b) Druhým a komfortnejším spôsobom získania zoznamu naposledy používaných dokumentov je možnosť využitia ponuky „Štart“ na Paneli úloh. Ak máme ponuku Štart vhodne nakonfigurovanú (viď obr. 57), zobrazí sa nám v nej aj zoznam naposledy používaných dokumentov podľa obr. 56. Obr. 56: Zoznam naposledy použitých dokumentov
Ponuku „Štart“ nakonfigurujeme na zobrazovanie zoznamu naposledy používaných dokumentov nasledovne: Klikneme PTM na tlačidlo Štart → Vlastnosti → Ponuka Štart → Prispôsobiť → začiarknúť políčko „Zobrazovať naposledy otvorené dokumenty“...
Obr. 57: Prispôsobenie ponuky „Štart“
68
4.7 Komprimovanie súborov Vyžadované znalosti: - čo je to kompresia súborov - komprimovanie súborov v priečinku na diskovej jednotke - extrahovanie komprimovaných súborov z miesta na diskovej jednotke
4.7.1
Komprimovanie súborov
VŠEOBECNÉ POJMY Pod pojmom komprimácia (kompresia), t.j. stlačenie dátového súboru rozumieme zmenšenie veľkosti dátového súboru v dôsledku úspornejšieho spôsobu zápisu informácií uložených v dotyčnom súbore. V kapitole 2.3.3.1 sme spomínali, že dáta s ktorými pracujú jednotlivé aplikácie môžu byť zapísané rôznymi spôsobmi. Tieto rôzne, no normalizované spôsoby zápisu dát nazývame formátom dát. Jednotlivé aplikácie zvyčajne dokážu rozpoznať viacero formátov dát (často aj niekoľko desiatok formátov). Tieto formáty delíme do dvoch veľkých skupín na formáty komprimované a formáty nekomprimované. Nekomprimovaný spôsob zápisu dát zvyčajne bezprostredne vyhovuje algoritmu chodu aplikácie ktorou sú príslušné dáta spracovávané, predstavuje optimálny spôsob zápisu dát z hľadiska chodu programu. Komprimovaný spôsob usporiadania dát predstavuje zas optimálne usporiadanie dát z hľadiska šetrenia kapacity pamäťového média, archivácie – skladovania, resp. transportu dát. Komprimované súbory zaberajú na pamäťových médiách zvyčajne niekoľkonásobne menej miesta ako nekomprimované, no pre opätovné použitie v príslušnej aplikácii je ich nevyhnutné mnohokrát (nie je to však pravidlo) naspäť dekomprimovať resp. extrahovať... Kompresiu i extrakciu súborov je možné vykonávať na rôznych úrovniach spracovania dát. Je potrebné poznamenať že kompresia súborov môže byť bezstratová (nedôjde k žiadnej strate kvality informácie uloženej v súbore), ale u niektorých typov súborov poznáme aj kompresie stratové. Charakteristickou skupinou dát u ktorých sú prípustné aj stratové kompresie sú rôzne grafické a video či zvukové súbory. Stratová komprimácia však v žiadnom prípade neprichádza do úvahy napríklad pri stláčaní textového súboru čí nebodaj programu... Základnú kompresiu súborov je možné mnohokrát uskutočniť v prostredí aplikácie v ktorej pracujeme s dotyčným súborom. Charakteristickou skupinou aplikácii tohto druhu sú aplikácie na editáciu mediálnych dátových súborov (zvukové nahrávky, digitálna fotografia, video...). V praxi je nesmierne rozšírený komprimovaný formát dát typu PDF. Do tohto univerzálneho formátu sa nesmierne často prevádzajú grafické a textové súbory, ktoré sú určené len na čítanie (resp. prezeranie) a nepredpokladá sa už ďalšia manipulácia so súborom. Najpoužívanejším programom na prehľadávanie tohto typu dát je zrejme program Adobe Acrobat Reader. Na vytváranie komprimovaných súborov formátu PDF sa používajú rozmanité programy (Adobe Acrobat Professional, PDF Creator,...)
69
Kompresiu dát vykonávanú za účelom ich archivácie je možné vykonávať aj prostredníctvom špeciálnych programov (archivátorov), určených len na tento účel. Tento druh kompresie musí byť vždy bezstratový. Tieto programy si dokážu poradiť s celou plejádou rozmanitých spôsobov zápisu dát (WinRAR,...). Ak pamäťové média nášho počítača majú dostatočne veľkú kapacitu a sú naformátované na súborový systém NTFS, je možné na nich túto univerzálnu kompresiu dát vykonávať aj pomocou samotného operačného systému Windows XP. Ak chceme dáta opäť používať príslušnou aplikáciou, nutne ich musíme spätne extrahovať. Miera kompresie dát pri týchto univerzálnych kompresiách závisí od toho aký typ dát ideme komprimovať. Ak ideme v prostredí OS komprimovať už vopred skomprimované formáty v prostredí nejakej inej aplikácie (napr. súbory formátov JPEG, MPEG2, MP3, PDF,...), zvyčajne sa už tento typ súborov príliš stlačiť nepodarí. Vďačným objektom pre univerzálne kompresie sú však napríklad textové súbory či rôzne nekomprimované spôsoby zápisu obrazovej informácie...
Podľa toho v akom programovom prostredí komprimovanie súborov vykonávame, rozlišujeme dva typy komprimácií: - kompresie v prostredí aplikácií ktoré príslušné formáty dát poznajú a pri konverzii formátu na komprimovaný ide vždy len o jeden typ súboru (napr. grafický, audio, video,...). Tu sa vykonávajú kompresie stratové i bezstratové... - kompresie v prostredí Operačného systému resp. v prostredí špeciálnych archivačných programov, kde sa vykonávajú hromadné komprimácie všetkých typov súborov za účelom ich archivácie a tieto kompresie sú zásadne bezstratové...
KOMPRIMÁCIA DÁT PROSTRIEDKAMI OS WINDOWS XP Systém Windows XP štandardne podporuje dva typy kompresie: -kompresia dát v prostredí súborového systému NTFS -kompresia pomocou funkcie „Komprimované (zazipované) priečinky“ (funguje pri všetkých troch typoch súborových systémov (FAT, FAT 32, NTFS)) . -postup pri komprimácii bude popísaný v nasledujúcej kapitole 4.7.2 PROGRAM WinRAR (-pozor, nie je štandardnou súčasťou OS Windows XP, v našej učebnici je to len ukážka alternatívnej možnosti komprimácie dát špeciálnym programom v prostredí OS...) Program WinRAR je 32-bitová Windows verzia archivátora RAR. Poskytuje alternatívnu možnosť archivácie dát k možnostiam OS. Tento program je výkonný nástroj ktorý umožňuje vytvárať a spravovať archívne súbory i vykonávať s nimi rozmanité operácie. Existuje niekoľko verzií RAR-u pre rozmanité operačné systémy (Windows, Linux, FreeBSD, DOS, OS/2, MacOS X). 70
WinRAR poskytuje: -kompletnú podporu archívov typu RAR a ZIP2.0 -správa archívov typu 7Z, CAB, ARJ, LZH, TAR, GZ, ACE, UUE, BZ2, JAR, ISO a Z -„Solid“ kompresiu, ktorá môže zvýšiť kompresný pomer o 10% - 50% oproti bežným kompresným metódam, zvlášť pri kompresii veľkého množstva malých, podobných súborov -špeciálne algoritmy, optimalizované pre kompresiu textových, audio a grafických dát a 32 a 64-bitových spustiteľných súborov na platforme Intel -vytváranie samorozbaľovacích (SFX) archívov -opravu fyzicky poškodených archívov -šifrovanie archívov, komentáre, zaznamenávanie chýb,... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA:
POROVNANIE ARCHÍVOV TYPU RAR a ZIP
ZIP ARCHÍV: Výhodou formátu ZIP je jeho popularita, pretože ho priamo dokáže vytvárať zrejme najrozšírenejší OS na svete (Windows XP (kedysi sa používal program WinZIP)). Aj na internete je väčšina archívov typu ZIP. Výhodou archívov ZIP je vysoká rýchlosť prístupu k dátam i vyššia rýchlosť vytvárania samotných archívov. Nevýhodou oproti archívom RAR je nižší stupeň kompresie dát... RAR ARCHÍV: Formát RAR poskytuje vo väčšine prípadov výrazne lepšiu kompresiu ako ZIP. Inou dôležitou prednosťou archívov RAR je podpora tzv. delených archívov. Tieto sú pohodlnejšie a jednoduchšie použiteľné než tzv. ZIP „span disks“ (rozložené archívy)... Formát RAR má rovnako niektoré dôležité vlastnosti, ktoré ZIP archívom chýbajú. Jedná sa predovšetkým o záznam pre opravu dát a uzamykanie dôležitých archívov... Formát RAR je schopný pracovať so súbormi prakticky neobmedzenej dĺžky (do 8 589 934 591 GB!!!). Vo formáte ZIP je maximálna veľkosť súboru len 2GB !!!
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4.7.2
Komprimovanie súborov v priečinku na diskovej jednotke
A) KOMPRESIA SÚBORU ALEBO PRIEČINKU NA JEDNOTKE NTFS: Tento postup s spôsob kompresie je možné použiť len ak sú príslušné dáta uložené na pamäťovom médiu (najčastejšie pevnom disku) naformátovanom na súborový systém NTFS. Pomocou kompresie systému NTFS je možné komprimovať jednotlivé súbory a priečinky alebo aj celé jednotky NTFS: -klikneme pomocou PTM na ikonu súboru (priečinku, jednotky), ktorý chceme komprimovať -z rozbalenej ponuky možností vyberieme „Vlastnosti“ -zobrazí sa nám dialógové okno „Názov súboru – vlastnosti“ -na karte „Všeobecné“ klikneme LTM na „Spresniť“ 71
-zobrazí sa nám ďalšie okno „Spresniť atribúty“. V tomto okne zaškrtneme políčko „Komprimovať obsah a šetriť tak miesto na disku“ -voľbu potvrdíme kliknutím na „OK“ v okne „Spresniť atribúty“ a následne v okne „Názov súboru – vlastnosti“... Ak sa nám v okne „Názov súboru – vlastnosti“ tlačidlo „Spresniť“ neobjaví, znamená to že spomínaný súbor sa nachádza v súborovom systéme FAT alebo FAT32 a kompresiu NTFS nie je možné využiť... VLASTNOSTI KOMPRIMOVANÝCH PRIEČINKOV (kompresia NTFS): -ak presunieme alebo skopírujeme súbor z inej jednotky (naformátovanej i nenaformátovanej na NTFS) do komprimovaného priečinka na jednotke NTFS, dôjde k jeho automatickému skomprimovaniu... -ak presúvame súbory v rámci tej istej jednotky NTFS do komprimovaného priečinka, zostane súbor v pôvodnom stave, t.j. komprimovaný alebo nekomprimovaný... -komprimované súbory alebo priečinky (adresáre) využívajúce kompresiu NTFS nie je možné šifrovať. Toto je možné len s nekomprimovanými súbormi... -je možné v OS nastaviť, aby súbory s kompresiou NTFS boli farebne odlíšené... -priečinok je možné komprimovať bez kompresie jeho obsahu... -súbory a priečinky komprimované systémom súborov NTFS zostanú komprimované, len pokiaľ sú uložené na jednotke NTFS... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: So súbormi komprimovanými systémom NTFS môžeme pracovať aj bez ich dekompresie. Pri práci s takto komprimovanými súbormi však dochádza k spomaleniu chodu jednotlivých aplikácií, pretože pri otvorení komprimovaného súboru ho systém Windows musí vždy automaticky dekomprimovať. Pri zatváraní zas OS Windows musí súbory znovu komprimovať... Tieto postupy logicky spomaľujú manipulácie s dátami...
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
B) KOMPRESIA SÚBOROV A PRIEČINKOV METÓDOU „ZIP“ POSTUPY PRI „ZIPOVANÍ“ DÁT: a) Vytvorenie nového prázdneho komprimovaného (zazipovaného) priečinka -otvoríme si ľubovoľný priečinok alebo jednotku na ktorej chceme vytvoriť zazipovaný priečinok -pomocou PTM klikneme do vnútra okna → Nový → Komprimovaný (zazipovaný) priečinok... -priečinku známym postupom priradíme meno → ENTER Ľubovoľný súbor ktorý presunieme do takéhoto komprimovaného priečinka bude následne zaberať na disku menej miesta (bude „zazipovaný“...) 72
Obr. 58: Vytvorenie nového prázdneho „zazipovaného“ priečinka
b)
Priame „zazipovanie“ jestvujúceho súboru alebo priečinka -ak na ikonu ľubovoľného súboru alebo priečinka klikneme pomocou PTM medzi otvorenou ponukou pri priečinku sa objaví aj možnosť „Odoslať kam“... -vyberieme pomocou LTM „Odoslať kam“ → Komprimovaný (zazipovaný) priečinok -v tom istom okne v ktorom máme umiestnený pôvodný, nekomprimovaný súbor sa vytvorí ešte jeden komprimovaný priečinok označený zipsom a s pôvodným menom súboru resp. adresára. Takto máme pripravené dáta na uloženie na pamäťové médium s nižšou kapacitou resp. na transport prostredníctvom siete. Ak chceme zazipované dáta len uchovať na pôvodnom mieste a šetriť miesto na disku, potom ich ponecháme tam kde boli vytvorené a vymažeme pôvodný nekomprimovaný objekt...
73
Obr. 59: Priame „zazipovanie“ jestvujúceho objektu –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
POZNÁMKA -komprimovaný priečinok možno rozpoznať podľa zipsu na jeho ikone. -ak zdieľate komprimovaný priečinok s používateľmi iných operačných systémov, obmedzte dĺžku názvu priečinka na osem znakov a s príponou .zip
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
-súbory a priečinky komprimované pomocou funkcie Komprimované (zazipované) priečinky zostanú komprimované na jednotkách FAT aj NTFS... -niektoré programy možno spustiť priamo z týchto komprimovaných priečinkov bez toho, aby ich bolo potrebné dekomprimovať. Súbory z komprimovaných priečinkov je tiež možné priamo otvárať... -komprimované súbory a priečinky vo formáte ZIP je možné premiestniť na inú jednotku alebo do iného priečinka v počítači, na Internete alebo v sieti. Sú kompatibilné s množstvom iných programov na kompresiu súborov... -priečinky komprimované pomocou tejto funkcie sú označené ikonou s obrázkom zipsu... -súbory v komprimovanom priečinku je možné chrániť heslom... -kompresia priečinkov pomocou funkcie „Komprimované (zazipované) priečinky“ nespomaľuje chod aplikácií resp. počítača... -ak chceme komprimovať jednotlivé súbory pomocou funkcie „Komprimované (zazipované) priečinky“ je potrebné vytvoriť Komprimovaný priečinok a potom do neho premiestniť alebo skopírovať súbory. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA: Funkcia Komprimované (zazipované) priečinky nie je k dispozícii v systéme Windows XP 64-Bit Edition.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 74
4.7.3
Extrahovanie komprimovaných súborov
Pojem extrahovanie popisuje proces opačný ako je proces komprimovania. Aby bolo možné dáta skomprimované niektorou z metód v prostredí OS používať aplikáciami musíme ich spätne extrahovať EXTRAHOVANIE V PROSTREDÍ SÚBOROVÉHO SYSTÉMU NTFS: Pri otvorení komprimovaného súboru v prostredí súborového systému NTFS ho systém Windows automaticky dekomprimuje - extrahuje. Pri jeho zatvorení systém Windows súbor znovu skomprimuje. Tento proces, ako už bolo v predchádzajúcich riadkoch spomínané, spôsobuje spomalenie chodu aplikácie pri manipulácii s dátami... EXTRAHOVANIE SÚBOROV TYPU ZIP: Postup je nesmierne jednoduchý: a)
-komprimovaný súbor jednoducho presunieme niektorou zo známych možností zo „zazipovamého“ priečinka do nejakého iného nekomprimovaného priečinka resp. na pracovnú plochu alebo na iné pamäťové médium. Na tomto novom mieste sa vytvorí súbor v pôvodnej, nekomprimovanej veľkosti, pôvodný zazipovaný súbor pritom zostáva na pôvodnom mieste...
b)
-ak chceme celý priečinok aj s jeho obsahom zmeniť naspäť do nekomprimovanej podoby, klikneme pomocou PTM na ikonu zazipovaného priečinka → Extrahovať
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– c) POZNÁMKA: -súbory z komprimovaných priečinkov je možné otvárať priamo (napr. dvakrát klikneme LTM na ikonu súboru) v aplikáciách pracujúcich pod OS Windows (napr. MS WORD). Automatickú extrakciu súboru zabezpečí podobne ako v prípade komprimácie v prostredí NTFS operačný systém... –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
75
Kontrolné otázky ku kapitole 4: - popíšte dva základné nástroje OS, pomocou ktorých môžeme preskúmať štruktúru pamäťových médií počítača a dát na nich uložených - vysvetlite pojem „zdieľanie priečinka“ a popíšte aké sú možnosti tohto „zdieľania“ - vysvetlite kde v OS sa nastavujú vlastnosti (možnosti) priečinkov - ako nájdete v počítači dokument s ktorým ste pracovali včera, no zabudli ste jeho meno i miesto uloženia - popíšte ako vytvoríte na pevnom disku počítača priečinok so svojim menom - vysvetlite pojem „formát súboru“ a ako formálne vyjadrujeme v mene súboru jeho formát - aký typ súborov reprezentujú formáty dát „.jpeg“ a „.raw“ - vysvetlite pojem „atribúty súboru“ a kde sa tieto atribúty nastavujú - ako naspäť zviditeľníme skrytý súbor - je možné zmeniť formát zvukového súboru len prostriedkami OS? Popíšte problematiku zmeny formátu súborov - popíšte základné spôsoby označovania súvislej skupiny objektov v otvorenom okne priečinku - aké klávesové skratky použijete pri kopírovaní súboru z jedného priečinka do druhého? - ako obnovíte niektoré súbory (nie všetky), ktoré sú vyhodené v koši? - vysvetlite pojem „komprimovanie súborov“ - aké dva základné spôsoby bezstratovej komprimácie súborov v prostredí OS Windows XP poznáte?
Námety na praktické cvičenie: - pomocou systémového okna „Tento počítač“ prehľadajte štruktúru pamäťových médií vo vašom počítači - úloha pre dvoch: jeden študent vytvorí jednoduchý prázdny textový dokument a uloží ho na ľubovoľné miesto v počítači tak, aby druhý zo študentov nevedel pod akým menom a na ktorom mieste je dotyčný súbor uložený. Úlohou druhého študenta je v ten istý deň dotyčný dokument v počítači nájsť - vytvorte v textovom editore MS WORD jednoduchý textový súbor bez obrázkov a uložte ho do priečinka „Moje dokumenty“ vo formáte „.txt“ - vytvorte v systémovom priečinku „Moje dokumenty“ komprimovaný priečinok (metódou ZIP) a pomenujte ho svojim menom
76
5 Škodiace programy (malware) 5.1 Princípy Vyžadované znalosti: -
vedieť čo je škodiaci program a aké môže mať účinky poznať niektoré spôsoby prieniku škodiacich programov do počítača poznať výhody antivírusových programov vedieť čo je to dezinfekcia súborov
5.1.1 Škodiace programy („malware”) a ich účinky Tienistou stránkou ľudskej práce s výpočtovou technikou je permanentná produkcia obrovského počtu rozmanitých škodiacich programov vytvorených za účelom škodenia, špionáže a reklamy v cudzích počítačoch. Aktívnych škodiacich kódov a ich rôznych modifikácii je v dnešných časoch známych viac ako stotisíc a ich počet neustále narastá závratným tempom. Tak, ako sa rýchlo vyvíja výpočtová technika a vyvíja sa spôsob jej používania, mení sa charakter i účel použitia týchto škodlivých programov. Okrem programov, ktoré máme v počítači kvôli práci a zábave, môže do nášho počítača rôznymi cestami preniknúť aj „škodlivý sofvér” (malware). Takýto softvér môže spôsobiť stratu údajov a zablokovať či zmeniť činnosť počítača, čo môže mať za následok obrovské finančné, časové i emocionálne straty. Hlavným „poslaním“ tejto kategórie „softvéru“ je plnenie nasledujúcich úloh: -
-
rôznym spôsobom poškodzovať napadnuté databázy, programy, grafické prostredie v počítači, znefunkčňovať pamäťové média, prípadne časti hardvéru počítača vykonávať špionážnu činnosť v počítači hostiteľa zneužívať technické prostriedky hostiteľa na neoprávnené obohatenie sa pôvodcu škodiaceho programu vnucovať nevyžiadanú reklamu vnucovať pobyt na nežiadaných internetových „www“ stránkach, prestavovať chod a poškodzovať činnosť internetových prehliadačov umožňovať ovládanie počítačov na diaľku inými osobami...
Pôvodcami tejto záškodníckej programátorskej činnosti sú nasledujúce skupiny ľudí: -
digitálne kompetentní psychopati rôzneho druhu s dekadentným myslením. Mnoho ľudí sa zaoberá prenikaním do cudzích počítačov a vyberaním informácií najčastejšie iba pre vlastné potešenie. Umiestniť do cudzieho počítača vírus alebo iný škodlivý program, ako znak ich úspechu, je jeden z častých, nie však najšťastnejších spôsobov „sebarealizácie“. 77
podstatná časť škodlivých programov z kategórie „spyware“ a „adware“ je vyprodukovaná na základe priamych požiadaviek od rôznych pochybných marketingových i obchodných firiem - firmy „kšeftujúce“ s telefónnym spojením v drahých telefónnych lokalitách - rôzni „ochrancovia“ bojujúci za záujmy ochranných autorských zväzov - „internetoví bojovníci“ proti pornografii, pedofílii, náboženskí fanatici a radikáli v histórii sa stali už aj také prípady, že pôvodcami vírusov boli samotné firmy predávajúce antivírusové programy (počítačovým „pamätníkom“ je známy prípad bulharskej vírusovej školy zo začiatku 90-tych rokov minulého storočia...) -
VÍRUS V časoch približne 10 -15 rokov dozadu, keď sa ešte masívne nevyužívali počítačové siete a väčšina počítačov pracovala samostatne bolo známych len niekoľko sto, resp. tisíc týchto programov. Tieto programy mali takmer výhradne charakter tzv. vírusu. Vírus je škodlivý program, ktorý má schopnosť vlastnej reprodukcie. Vírus je program, ktorý pripája svoju kópiu k vykonávateľným objektom a zabezpečí aj aktiváciu tejto kópie. V dobe neexistencie, resp. malého využívania rozľahlých počítačových sietí, to bola základná podmienka prežitia týchto programov. Vírusy sa šírili predovšetkým pomocou prenosných pamäťových médií (v tých časoch dominovali medzi externými pamäťovými médiami diskety). Ich hlavným poslaním bola, a aj v súčasnosti je, deštrukčná činnosť v počítačoch. Vírus potrebuje na svoje množenie sa a prežívanie hostiteľa. Prežíva v princípe rovnakým spôsobom ako vírusy v prírode. Počítačový vírus je program, ktorý infikuje ostatné programy tak, že do napadnutého programu (pamäťového média) zapisuje svoju kópiu (resp. svoju modifikáciu), pričom tejto kópii (modifikácii) je ponechaná možnosť ďalšieho množenia sa. Z hľadiska vonkajších prejavov činnosti vírusov, dominuje predovšetkým zmena činnosti programov, zničenie súborov okamžité alebo s istým časovým oneskorením (tzv. časované bomby), zahltenie pamäťových médií (pevného disku) nezmyselným nakopírovaním súborov a s tým súvisiace znefunkčnenie celého počítača, spúšťanie formátovania médií s väzbou na nejaký štartovací podnet (napr. dátum), ... Veľká časť vírusov je špecializovaná na infikovanie tzv. bootovacích sektorov pamäťových médií a tabuliek súborových systémov, v ktorých sú uložené informácie o organizácii dát na pamäťovom médiu... Vírusy môžeme teda rozdeľovať napríklad podľa toho, aké typy vykonávateľných objektov napádajú... Súborové vírusy napádajú spustiteľné programy, t.j. programy s príponami „exe” a „com”. Boot vírusy napádajú zavádzací sektor disku („boot sector”, prípadne „master boot record”), z ktorého sa zavádza operačný systém. Makro vírusy napádajú dokumenty, do ktorých je možné vkladať vykonávateľné príkazy (tzv. „makrá”), napríklad „doc” a „xls”. Ďalšie delenie je možné podľa spôsobu vykonania škodlivej činnosti. Vírusy priamej akcie vykonajú svoju aktivitu v okamihu spustenia zavíreného objektu (súboru, zavádzacieho sektoru, dokumentu). Rezidentné vírusy zostanú v pamäti počítača a čakajú na vhodnú udalosť, aby sa aktivizovali. 78
Ak je na disku uložený jediný infikovaný program, sú ohrozené všetky súbory, ak je počítač zapojený v sieti, hrozí zamorenie celej siete. V „starých zlatých“ vírusových časoch bol zavedený termín „antivírusový program“. Takto je označovaný do dnešných čias každý program, ktorý slúži na identifikáciu a likvidáciu vírusov a ďalších škodlivých programov v počítači. V časoch masívneho využívania počítačových sietí pribudla široká plejáda ďalších typov škodlivých programov (často mylne označovaných ako vírusy). Tieto programy majú svoj špecifický charakter a zameranie a nemajú charakter vírusu, pretože nemajú schopnosť vlastnej reprodukcie a samostatného šírenia sa. V nasledujúcich odsekoch ich popíšeme bližšie. Tieto programy majú racionálnejšiu podstatu ako nezmyselne a bezhlavo škodiace klasické vírusy. Získavajú pre svojho pôvodcu informácie, propagujú výrobky, pomáhajú kradnúť peniaze z účtov klientov bánk, zvyšujú poplatky za telefón svojmu hostiteľovi v prospech pôvodcu, atď. V dnešných časoch v počítačových sieťach dominujú špionážne programy, nežiadaná reklama, červy, hackerské programy a fenomén zvaný Trójsky kôň. TROJAN HORSE - trójsky kôň V starších (vírusových) počítačových časoch bol termínom „trójsky kôň“ označovaný ľubovoľný počítačový program ktorý bol infikovaný vírusom. Ak bol infikovaný program nainštalovaný resp. nahratý do počítača (vo vnútri s ukrytým vírusom), hrozilo zamorenie celého počítača. Vo všeobecnosti pojmom „trójsky kôň“ označujeme akýkoľvek program, resp. blok „dát“, v ktorých je ukrytý, zamaskovaný škodiaci program. Tento škodiaci program sa dostáva do útrob napadnutého počítača podobnou technológiou, ako sa dostali grécki bojovníci v trójskej vojne za hradby mesta Trója, t. j. ukrytí vo vnútri veľkého, nevinne vyzerajúceho dreveného koňa, ktorého si podľa legendy vovliekli do mesta samotní Trójania ... V dnešnej dobe je už nezaujímavé „zabávať sa“ samoúčelnými a deštruktívnymi vírusmi, z ktorých okrem škody v cudzích počítačoch niet žiadneho iného „úžitku“. Doba žiada transportovať do cudzích počítačov špionážne a hackerské programy, reklamu a ďalšie „produkty“, ktoré nemajú schopnosť vlastnej reprodukcie. Preto musela byť vyvinutá široká plejáda nových nosičov tohto softvéru. Táto nová generácia účelovo vyvinutých trójskych koňov má už špecializované poslanie (inštaluje predovšetkým spyware, adware, hacking tools ale aj klasické vírusy). Z internetu si ju môžeme spoľahlivo „stiahnuť“ v podobe rozmanitých „zaujímavých programov zdarma“, mp3 súborov, zaujímavého videa... Bezpečnými lokalitami, kde je možné tento druh programov získať sú stránky s pornografickým obsahom a stránky určené tým naivnejším užívateľom internetu. Atraktívna hra, či zaujímavý program zdarma je spoľahlivým transportérom (trójskym koňom) škodlivého programu do hostiteľského počítača. Poznámka: Podobnú funkciu ako trójsky kôň má tzv. backdoor („zadné vrátka”) – program, ktorého hlavnou úlohou je umožniť autorovi neobmedzený prístup na počítač. Tieto programy zvyknú inštalovať útočníci z Internetu po úspešnom preniknutí do systému, alebo odchádzajúci zamestnanci. Patrí však do kategórie špionážnych a hackerských programov. SPYWARE - špionážny program Zhromažďujú dáta rôzneho druhu o činnosti napadnutého počítača (napríklad heslo a prístupový kód pri internet bankingu, zoznamy navštívených www lokalít,...) Pri 79
opätovnom napojení sa na svoj domovský server poskytujú svojmu zdroju získané údaje. Zaujímavými a mimoriadne nebezpečnými programami z tejto kategórie sú programy typu „Keylogger“. Tie zaznamenávajú do textového súboru stláčanie kláves na klávesnici počítača. Takto je možné pomerne jednoduchým spôsobom získať informácie o rôznych prístupových kódoch a heslách, ktoré používa užívateľ hostiteľského počítača. DIALER - volič telefónnych čísel Ak sme napojení na počítačovú sieť prostredníctvom telefónnej siete a modemu a jedného dňa nám príde „zúfalý“ účet za poskytovanie telefónneho spojenia, je to spoľahlivý príznak toho, že v našom počítači úraduje škodlivý program ktorý pomenúvame termínom „dialer“. Ten generuje telefónne čísla do lokalít s drahým telefónnym spojením, a zarába na nás pochybná firma zapodievajúca sa prevádzkovaním na tento účel vytvorenej superdrahej telefónnej siete, najčastejšie v nám nedostupnej krajine rozvojového „tretieho“ sveta... ADWARE - nevyžiadaná reklama Tento produkt má často nevkusný a nechutný obsah a vnucuje nám pri surfovaní po Internete, resp. aj po jeho ukončení, návštevu rôznych „nesmierne dôležitých stránok“ či propaguje rôzne tovary. Občas je tento softvér v podobe rôznych reklamných, pri práci vyrušujúcich oznámení, používaný aj na obmedzenie funkčnosti programov z kategórie „Shareware“ (viď nasledujúca kapitola 1.8.) SPAM - nevyžiadaná elektronická pošta Spam sám o sebe nie je vírusom ani iným typom škodiaceho programu. Je však nebezpečný preto, lebo často obsahuje priložený vírus. Spam sa šíri po sieti mnohokrát bez vedomia „odosielateľov“, v dôsledku činnosti vírusov v ich počítačoch... HACKING TOOLS - hackerské nástroje Hackeri (t.j. ľudia, ktorí sa zapodievajú prenikaním do cudzích počítačov za účelom získania rôznych informácií) majú nesmierne širokú paletu nástrojov, prostredníctvom ktorých sa snažia preniknúť do chránených databáz, prelomiť a dešifrovať bezpečnostné kódy a šifrované informácie... ČERVY Červ je samostatný škodiaci program rozmanitej povahy, ktorý rozširuje svoje kópie pomocou siete. Zatiaľ čo vírus zvyčajne pripojí svoju kópiu k ďalším programom a čaká, že niekto skopíruje niektorý z týchto programov na nový počítač, červ sa na iné počítače rozširuje aktívnejšie, kopírovaním na lokálnej sieti alebo využitím internetovej komunikácie (e-mail). Vďaka rozšírenosti Internetu a poštových programov sa dnes červ dokáže rozšíriť po celom svete doslova za niekoľko hodín.
80
5.1.2 Spôsoby prieniku škodiacich programov do počítača Sú rôzne mechanizmy šírenia sa týchto programov. Najčastejšie sú nasledujúce spôsoby: - škodiaci kód vnikne do počítača počas návštevy internetovej „www“ stránky. Najčastejším zdrojom týchto kódov sú stránky s pochybným obsahom (pirátsky softvér, pornografia,...). Pri transporte dát (obsahu stránky) do pripojeného počítača je pribalený aj škodiaci program. Treba pripomenúť, že aj seriózne stránky sú občas vďačným objektom útokov rôznych crackerov, ktorí zmenia obsah stránky, prípadne vložia medzi dáta na stránke škodlivý program. Ak navštívime takýmto spôsobom poškodenú webovú stránku, rovnako riskujeme stiahnutie vírusu či trójskeho koňa do svojho počítača. - príloha k doručenej elektronickej pošte z napadnutého počítača - vírus sa pribalí k dátovým súborom na vymeniteľné pamäťové médium (disketu, CD/DVD RW disk...) Využívanie rozľahlej počítačovej siete (Internetu) ako súčasti práce s počítačom a súčasné nepoužívanie antivírusového programu (pokiaľ tieto služby nezabezpečuje napr. proxy server, resp. server intranetu, ktorého sme súčasťou) a ostatných obranných mechanizmov vedie k 100% pravdepodobnosti zamorenia počítača škodiacimi programami. Často k prvej infiltrácii dochádza už v prvých minútach pripojenia k rozľahlej sieti. Najneskôr k tejto udalosti pri intenzívnej práci s počítačom dochádza v priebehu niekoľkých dní. Ak sa užívateľ počítača navyše zviditeľňuje nejakým spôsobom v sieti (rôzne on-line komunikácie, používanie programu ICQ, ...) obvykle sú v priebehu jedného dňa zaznamenané aj stovky rozmanitých útokov na takýto počítač. Používanie antivírusového programu pri práci s Internetom je preto absolútnou nevyhnutnosťou.
5.1.3 Antivírusové programy a ich výhody Pojem „antivírusový program” tradične označoval program odhaľujúci a zneškodňujúci vírusy. Neskôr k tejto činnosti pribudlo aj odhaľovanie a zneškodňovanie iných foriem škodlivého softvéru, ale tradičný názov už zostal... Na trhu je k dispozícii pomerne široká plejáda antivírusových programov s rozmanitými schopnosťami... Je treba pripomenúť že odborná verejnosť čoraz viac inklinuje v tejto kategórii softvéru k názvu „Anti-Malware“, ktorý výstižnejšie postihuje úlohy plnené týmto softvérom (viď napríklad terminológiu v prestížnom časopise SC MAGAZINE AWARDS...) 81
Antivírusový program poskytuje nasleduje funkcie: -ochranu počítača pred obrovskou plejádou škodiacich deštrukčných programov a vírusov vyskytujúcich sa v počítačových sieťach, umožňuje relatívne bezpečné surfovanie po internete... -ochranu počítača pred škodiacim softvérom, ktorým sú infikované dáta a programy na vymeniteľných pamäťových médiách... -ochranu pred infikovanou doručenou elektronickou poštou -preveruje aj odosielanú poštu -zásadným spôsobom zvyšuje bezpečnosť uloženia našich dát v počítači -dokáže odhaľovať nežiadané prieniky z počítačových sietí vo forme hackerských programov, červov, špionážnych programov do chráneného počítača Tvorcovia antivírusových programov používajú na odhaľovanie škodiaceho softvéru viacero postupov. Tieto postupy sú bližšie popísané v nasledujúcej kapitole. Úroveň týchto programov je rozmanitá. Vo všeobecnosti platí pravidlo že čím je program drahší, mal by poskytovať jeho používateľom dôslednejšiu ochranu ich počítačov. Nie vždy to však platí. V skutočnosti sa pozície na popredných pozíciách v priebehu roka menia. Sú však firmy ktoré dlhodobo získavajú umiestnenia v TOP10 či TOP20. Patrí medzi ne i slovenská firma ESET so svojim produktom NOD32... Najznámejšie a najpoužívanejšie antivírusové programy na Slovensku: NOD 32 (ESET) Norton AntiVírus (SYMANTEC) AVG (GRISOFT) AVAST Norman Virus Control McAfee VirusScan Dr. WEB Panda Titanium, Panda Platinium, ... Hodnotenia časopisu VIRUS Bulletin... Zrejme najprestížnejším periodikom sveta zaoberajúcim sa kvalitou a testovaním antivírusových programov je britský časopis VIRUS Bulletin. Šesť krát do roka tento časopis zverejňuje rebríček najúspešnejších programov z kategórie Anti-Malware a udeľuje nesmierne uznávané a prestížne ocenenie „VIRUS Bulletin 100%“ Toto ocenenie získavajú len programy, ktoré dokážu identifikovať 100% škodlivých kódov obsiahnutých v aktuálnom zozname „PC Viruses In the Wild“ a zároveň nespôsobia vznik falošného poplachu. Ako príklad hodnotenia je uvedená tabuľka víťazných testovaných produktov v decembri 2006. Viď nasledujúca tabuľka...
82
Obr. 60: Tabuľka ocenených produktov zverejnená v decembrovom čísle 2006 časopisu VIRUS Bulletin
Je potešujúce že ako jedna z mála firiem získala 100% ocenenie vo všetkých štyroch sledovaných kategóriách aj slovenská firma ESET...
5.1.4 Dezinfekcia súborov NAJČASTE POSTUPY POUŽÍVANÉ LIKVIDÁCII ŠKODLIVÝCH KÓDOV:
ANTIVÍRUSOVÝM
SOFTVÉROM
PRI
SKENOVANIE Je to najjednoduchšia, najrýchlejšia no najmenej spoľahlivá metóda na odhalenie všetkých vírusov. Je účinná len pri detekcii vopred známych škodiacich kódov. Antivírusový program pri detekcii vyhľadáva reťazce znakov charakteristických pre dané, už vopred známe vírusy. Keď programátori získajú napríklad nový vírus, preskúmajú ho a jeho charakteristickú časť (vzorku) potom pridajú do databázy antivírusové programu. Antivírusový program potom pri akcii v chránenom počítači vyhľadáva tieto vzorky. Ak nejakú nájde, oznámi užívateľovi že daný súbor je zavírený, resp. došlo k identifikácii červa či trójskeho koňa... Ako už bolo spomínané, metóda odhaľuje len známe škodiace kódy. Ak sa vírus dostane na váš počítač skôr ako najnovšia databáza vzoriek od výrobcu, metóda je neúčinná... Na druhej strane treba povedať, že drvivá väčšina škodiacich kódov už v tej databáze bude, a že v dobe Internetu je možné nahrávať aktuálnu verziu databázy vzoriek kedykoľvek... HEURISTICKÁ ANALÝZA Odborným jazykom povedané, ide o tzv. dynamickú emuláciu inštrukcií testovaného objektu v prostredí virtuálneho počítača. Jedná sa o modernejšiu, vyspelejšiu 83
metódu detekcie škodiacich kódov schopnú odhaliť aj doteraz nepoznané škodiace kódy. Pochopiteľne táto metóda je podstatne zdĺhavejšia oproti obyčajnému skenovaniu. Súčasťou antivírusové programu v tomto prípade musí byť tzv. virtuálny počítač (program napodobňujúci systémové prostredie počítača). V tomto programovom prostredí antivírusový program testuje správanie sa podozrivého programu, analyzuje jeho činnosť a zisťuje, čo všetko je skúmaný program schopný urobiť... Táto analýza nie je neomylná, ale vo väčšine prípadov zachytí neznámy nebezpečný program. Niekedy sa vyskytne „falošný poplach”, keď heuristika omylom označí za vírus nejaký neškodný program. Tieto prípady sú ale veľmi zriedkavé. Výsledkom metódy zvanej heuristická analýza je spoľahlivé zachytenie všetkých známych vírusov a veľká šanca na zachytenie neznámych. GENERICKÁ DETEKCIA V tomto prípade sa jedná o tzv. statickú detekciu inštrukcií charakteristických pre daný vírus (škodiaci program) alebo skupinu vírusov. Na základe charakteristických inštrukcií je tu možné odhaliť nové, dosiaľ neznáme modifikácie už jestvujúcich škodiacich kódov. TEST INTEGRITY Pri tejto metóde sa sledujú zmeny v preverovaných objektoch. Na základe porovnávania objektov v rôznych časových okamihoch je možné zisťovať činnosť škodiacich kódov. Program napadnutý vírusom vyzerá ináč ako pred napadnutím. Výsledky testov integrity sa zároveň využívajú pri tzv. „liečení“ napadnutých programov a súborov, keď z napadnutého programu či dát je možné škodiaci kód odstrániť... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Antivírusové programy pri svojej činnosti takmer vždy používajú kombináciu niekoľkých metód detekcie škodiacich programov a môžu pracovať v niekoľkých prevádzkových režimoch. V princípe antivírusové programy používame dvoma základnými spôsobmi. Buď spustíme preverenie celého počítača, resp. vybratých pamäťových médií alebo len vybraných adresárov na týchto médiách v nami zadanom okamihu, alebo máme aktivovanú aj tzv. rezidentnú ochranu počítača. REZIDENTNÁ OCHRANA Rezidentná ochrana je programový modul, ktorý priebežne monitoruje činnosť celého počítača (operačného systému i spúšťaných programov, vrátane dát, ktoré sú v dotyčných programoch otvárané) po celý čas jeho používania v zapnutom stave a sleduje, či sa v počítači nedejú nežiadané veci (priebežne napr. skenuje používané dáta a používané programy, vykonáva testy integrity ap. ...). Rezidentná ochrana antivírusovým programom spomaľuje činnosť počítača. Spomalenie závisí od toho, ako ochranu máme nastavenú, t.j. do akej hĺbky, ako dôsledne a kombináciou akých metód chráni náš počítač... –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
84
VŠEOBECNÝ POSTUP PO NAPADNUTÍ POČÍTAČA ŠKODIACIM PROGRAMOM: Činnosť mnohých škodiacich programov bez antivírusového softvéru je bežnému užívateľovi počítača nezistiteľná. Týka sa to predovšetkým špionážnych programov a hackerských nástrojov. Okamžite rozpoznateľné sú vniknutia adware (podľa nejakej otravnej reklamy alebo podľa toho, že sa pracovná plocha nášho počítača zmení na nepoznanie...). Rovnako pomerne spoľahlivo je rozpoznateľné vniknutie väčšiny vírusov. Činnosť vírusu rozpoznáme podľa toho, že sa buď výrazne spomalí práca počítača, zmení sa grafické prostredie na obrazovke, čudným spôsobom sa začnú správať niektoré programy nainštalované v počítači alebo aj podľa toho, že vôbec nemôžeme zapnúť počítač, lebo máme preformátovaný alebo nejakým iným spôsobom znefunkčnený pevný disk. Katastrofických scenárov je nesmierne veľa a neexistuje jednotný univerzálny návod ako nepríjemnú situáciu riešiť. Najhoršie sú situácie, keď zistíme ( v prípade používania internet-bankingu), že máme vylúpený účet v banke (tak „identifikujeme“ činnosť spyware bez antivírusového programu), alebo nám príde dych vyrážajúci účet za telefón (príznak činnosti dialera v našom počítači). Ak vylúčime extrémne prípady končiace formátovaním disku (a novou inštaláciou všetkého softvéru), a náš počítač ešte nejakým spôsobom pracuje, potom postup je nasledujúci: -ak sme pripojení k lokálnej počítačovej sieti, odpojíme sa od nej, aby sme prípadnú nákazu nešírili ďalej. Ďalší postup záleží od toho, či máme v počítači nainštalovaný antivírusový program alebo nie. Vírus laik nedokáže identifikovať, dokáže to len kvalitný antivírusový program, prípadne odborník na tento druh programov. -ak v počítači nemáme nainštalovaný antivírusový program, v prvom rade sa pokúsime nainštalovať tento program do počítača. Takmer všetky firmy predávajúce antivírusový softvér ponúkajú na svojich internetových stránkach zdarma k použitiu 30 denné plne funkčné skúšobné verzie svojich produktov. Tento krok zvykne priniesť úspešné vyriešenie problému. Antivírusový program vydezinfikuje počítač, zbaví ho vírusu či trójskeho koňa, prípadne dá škodlivý kód do karantény. Z danej situácie sa poučíme a od tejto chvíle už „raz a navždy“ používame antivírusový program. Ak máme počítače zapojené do lokálnej siete LAN, niektoré antivírusové programy (napríklad Norton AntiVirus) dokážu preveriť a vydezinfikovať aj všetky adresáre počítačov zapojených s ním do jednej pracovnej skupiny. Riešením je v takejto situácii aj využitie služby tohto druhu. Vo vážne vyzerajúcich situáciách, keď hrozí zlyhanie celého počítača, pokúsime sa zachrániť aspoň maximum dát z pevného disku. Tie presunieme na nejaké externé pamäťové média. Pozor, tieto média s dátami nepoužívame v žiadnom inom počítači bez toho, aby sme ich najprv nepreverili antivírusovým programom!!! -ak v počítači máme nainštalovaný antivírusový program, a napriek tejto skutočnosti nejaký záškodnícky kód do nášho počítača prenikol, jedným z riešení je využitie služieb iného výrobcu antivírusového softvéru. Pomoc nájdeme najrýchlejšie znova na Internete v podobe 30 dennej verzie programu. Iným riešením je čakať na najbližší „update“ nášho programu a na aktualizáciu jeho vírusovej databázy. Pomoc tohto druhu však zvykne meškať aj pár týždňov, resp.
85
v prípade lacných, alebo voľne šíriteľných, menej precíznych antivírusových softvérov, nepríde nikdy... ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– POZNÁMKA Z predchádzajúceho textu vyplýva, aká nesmierne dôležitá je prevencia v podobe pravidelného zálohovania dát, pretože tieto pre nás majú najväčšiu cenu. Drastické riešenie problému so škodiacim kódom potom vôbec nemusí bolieť. Zdanlivo neriešiteľnú situáciu riešime tak, že preformátujeme pevný disk nášho počítača, tým sa spoľahlivo zbavíme všetkých škodiacich kódov, nanovo nainštalujeme operačný systém a všetky používané aplikácie. Ak nie sme veľmi zdatní v tejto činnosti, určite nám pomôže fundovanejší kolega z práce alebo priateľ... Príslušné dáta nakopírujeme zo zálohy do príslušných adresárov a počítač je možné používať ďalej. Jedinou stratou je potom časová strata niekoľkých hodín, venovaných spomínaným úkonom.
5.2 Ochrana proti vírusom a škodiacim programom Vyžadované znalosti: - používanie antivírusových programov na kontrolu konkrétnych diskových jednotiek, adresárov a súborov - vedieť, prečo je potrebné antivírusové programy pravidelne aktualizovať
ZÁKLADNÉ ZÁSADY OCHRANY PROTI ŠKODIACIM PROGRAMOM: používať antivírusový program a denne ho aktualizovať. Je nevyhnutné aby antivírusový program mal permanentne informácie o najnovších vírusoch a škodiacich programoch vyskytujúcich sa v sieti. Zároveň ak výrobca antivírusového programu zistí v niektorom zo svojich programov bezpečnostnú chybu, býva zvykom vydať na túto chybu záplatu. Pravidelne inštalujte na všetky používané programy bezpečnostné záplaty od výrobcu. - požívať bránu „firewall“, ktorá je buď súčasťou operačného systému počítača alebo iný softvér či hardvér s touto funkciou, ktorý bráni preniknutiu neoprávnených užívateľov do počítača prostredníctvom siete pravidelne zálohovať vytvorené dáta, najradšej na externých vymeniteľných pamäťových médiách (napr. optických diskoch), alebo ak sme zapojení do malej siete LAN, aj na voľnom priestore pevných diskov susedných počítačov -
86
- mať na pamäti, že ani ten najlepší antivírusový program nedokáže ochrániť váš počítač na 100%, pretože tvorcovia vírusov a škodiacich programov majú pred tvorcami antivírusových programov logický niekoľkotýždňový náskok. Z toho dôvodu je potrebné dodržiavať aj nasledujúce ďalšie zásady: o nenavštevovať stránky s pornografickým obsahom a pirátskym softvérom o nesťahovať do počítača obsah, ktorý je ponúkaný zdarma a ktorý sa za normálnych okolností dá nadobudnúť len kúpou (plné verzie hier, audio a video súbory, „zaujímavé programy zdarma“ ...) o neotvárať nevyžiadanú poštu (spam) a okamžite po príchode ju likvidovať... o nepoužívať diskety, CD a iné nosiče dát z nespoľahlivých, neoverených zdrojov - nepoužívajte programy neznámeho pôvodu. Každému sa môže podariť omylom zavíriť disketu alebo CD. Čím väčším počtom rúk však program prejde, tým väčšia je šanca, že sa niekde po ceste zavíril. Ak chcete použiť nejaký „freeware” program, stiahnite ho priamo z autorovej stránky. Ak sa vám pri surfovaní po Internete zobrazí okno sotázkou, či si chcete nainštalovať nejaký program, odpovedzte „Nie“, a ak je to možné, radšej si priamo z certifikovanej stránky výrobcu. Nespúšťajte podozrivé programy, ktoré ste dostali priložené v e-maile od neznámeho odosielateľa. - používajte bezpečné nastavenia aplikácií... Makrá v bežných aplikáciách (napríklad Word, Excel) použije iba malé percento užívateľov, ale je to raj pre vírusy, najmä ak si posielame dokumenty e-mailom. Ak používanie makier vypneme, skoro určite o nič neprídeme. Ak zistíme, že nejaký dokument obsahuje makro, je to pravdepodobne vírus. Pri surfovaní po Internete sa oplatí vypnúť v prehliadači spúšťanie prvkov ActiveX. Prídeme tak síce o pár pekných grafických efektov, ale uzavrieme ďalšiu vstupnú bránu vírusom. Používanie dvoch antivírusových programov naraz je asi zbytočne prehnaná opatrnosť. Ak však trváte na tomto bezpečnostnom opatrení, používajte iba jeden z nich rezidentne. Dva rezidentné antivírusy v jednom počítači môžu spôsobiť nepredvídateľné konflikty (navzájom sa môžu vyhodnotiť ako škodiace kódy), prinajmenšom spôsobia výrazné spomalenie počítača. Väčšina výrobcov antivírusov varuje pred súčasným používaním dvoch rezidentných programov.
5.2.1
Používanie antivírusového programu
Ako príklad reálneho použitia, spôsobu inštalácie a nastavenia antivírusového programu je v tejto učebnici použitý už niekoľkokrát spomínaný program NOD32 od firmy ESET. Študijný materiál je kvôli autenticite zámerne prebratý v pôvodnej podobe z firemnej literatúry firmy ESET...
87
ANTIVÍRUSOVÝ PROGRAM NOD32
88
89
90
91
5.2.2
Aktualizácia antivírusového programu
- je nevyhnutné aby antivírusový program mal permanentne informácie o najnovších vírusoch a škodiacich programoch vyskytujúcich sa v sieti. Tvorcovia škodiacich kódov majú pred tvorcami antivírusových programov permanentný niekoľkotýždňový náskok. Napriek moderným heuristickým metódam detekcie vírusov, ktoré dokážu odhaliť aj neznáme vírusy, je nutné permanentne (takmer každý deň) obohacovať databázu škodiacich kódov, ktorú má k dispozícií skener nášho antivírusového programu. Zároveň ak výrobca antivírusového programu zistí v niektorom zo svojich programov bezpečnostnú chybu, býva zvykom vydať na túto chybu okamžite záplatu. Pravidelne inštalujte na antivírusový program aj bezpečnostné záplaty a vynovenia od výrobcu tohto programu... -príklad postupu pri aktualizácii je uvedený v predchádzajúcej kapitole...
Kontrolné otázky ku kapitole 5: -
vymenujte hlavné prejavy škodiacich programov v počítačoch, popíšte na čo tieto kódy slúžia kto je pôvodcom škodiacich programov pre počítače vysvetlite pojem „vírus“ a aké dôsledky môže mať zavírenie počítača vysvetlite pojem „trójsky kôň“ v súvislosti s výpočtovou technikou ako sa môže prejaviť činnosť „adware“ vo vašom počítači vymenujte technológie, ktoré sa používajú pri vyhľadávaní škodiacich kódov a ich zneškodňovaní vymenujte spôsoby prenikania škodiacich kódov do počítača ako sa bránime pred škodiacimi kódmi, vymenujte aspoň štyri hlavné zásady popíšte, čo rozumiete pod pojmom dezinfekcia súborov vysvetlite pojem „heuristická analýza“ škodiacich kódov a pred akým typom škodiacich programov nás táto metóda chráni predovšetkým - čo je to rezidentná ochrana počítača antivírusovým programom - vysvetlite prečo je potrebné antivírusové programy pravidelne aktualizovať - vymenujte názvy aspoň troch všeobecne známych antivírusových programov
Námet na praktické cvičenie: -stiahnite z internetovej stránky niektorého z výrobcov antivírusového softvéru 30 dennú skúšobnú verziu programu, nainštalujte ju do počítača a zaktualizujte ju... Upozornenie: Nainštalujte tento program do počítača, ktorý nie je chránený antivírusovým softvérom... Ak v počítači už máte vopred nainštalovaný iný antivírusový program, pred inštaláciou nového programu mu musíte vypnúť rezidentnú ochranu alebo ho odinštalujte...
92
6 Správa tlače 6.1 Atribúty tlače Vyžadované znalosti: - meniť preddefinovanú tlačiareň podľa zoznamu dostupných tlačiarní - inštalovať k počítaču novú tlačiareň
6.1.1
Výber tlačiarne k použitiu zo zoznamu tlačiarní
Ku každému počítaču môžeme mať pripojených niekoľko tlačiarní a náš počítač zároveň môže byť súčasťou siete LAN, v ktorej môže byť k dispozícii celá plejáda tlačiarní... Postup pri výbere tlačiarne k použitiu môže byť dvojaký: -tlačiareň si dopredu predvolíme v prostredí OS -tlačiareň si môžeme vybrať aj v prostredí aplikácie s ktorou pracujeme a z ktorej dokument chceme vytlačiť a) Nastavenie predvolenej tlačiarne v prostredí OS:
Obr. 61: Nastavenie predvolenej tlačiarne
93
Klikneme na tlačidlo ŠTART → Ovládací panel → Tlačiarne a faxy → zobrazí sa nám okno podľa obr. 61 „Tlačiarne a faxy“ - v tomto okne sú zobrazované všetky nainštalované tlačiarne (i nezapnuté) v danom počítači, vrátane všetkých tlačiarní pripojených k počítačom v sieti LAN (ak sme jej súčasťou). Ak si chceme niektorú tlačiareň nastaviť ako automaticky dopredu predvolenú (pri tlači dokumentu z ľubovoľnej aplikácie nainštalovanej v našom počítači), postup je nasledujúci: V okne „Tlačiarne a faxy“ klikneme pomocou PTM na ikonu žiadanej tlačiarne a z rozbalenej ponuky vyberieme „Nastaviť tlačiareň ako predvolenú“ - v okne sa pri ikone nami vybratej tlačiarne zobrazí začiarknutie (biely háčik v čiernom krúžku). Dokumenty z aplikácii sa budú automaticky tlačiť cez túto tlačiareň. Pochopiteľne tlačiareň musí byť zapnutá, a ak sme si vybrali niektorú z tlačiarní v sieti, musí byť zapnutý i počítač ku ktorému je pripojená... b) Výber tlačiarne k použitiu v prostredí aplikácie
Obr. 62: Voľba tlačiarne v prostredí aplikácie...
Keď pracujeme s ľubovoľnou aplikáciou a potrebujeme vytlačiť v nej spracovávaný dokument, postup je nasledujúci: Panel ponúk → Súbor → Tlačiť... V okne aplikácie sa nám zobrazí okno „Tlačiť“ -obr.62 94
V riadku „Tlačiareň – názov“ je zobrazovaný názov tlačiarne ktorá bola predvolená podľa postupu v predchádzajúceho bodu a). Ak chceme na vytlačenie dotyčného dokumentu použiť inú tlačiareň, klikneme pomocou LTM na šípku vedľa okienka s názvom predvolenej tlačiarne. Následne sa nám pod týmto riadkom rozbalí ponuka všetkých dostupných tlačiarní (viď obr. 62). LTM dvakrát klikneme na názov nami požadovanej tlačiarne a dôjde k výberu nami žiadanej tlačiarne pre vytlačenie dotyčného dokumentu... !!! Pozor, týmto úkonom nezmeníme nastavenie trvalo predvolenej tlačiarne. To je možné len postupom podľa bodu a)...
6.1.2
Inštalácia novej tlačiarne
Aby sme predišli problémom s neočakávanými technickými problémami vyplývajúcimi z konštrukčných zvláštností tlačiarne v prvom rade prečítame návod na uvedenie tlačiarne do chodu, ktorý každý výrobca dodáva k svojmu výrobku. Tam sa dozvieme akú technológiu pripojenia sa k počítaču dotyčná tlačiareň používa a je tam aj presný a vyčerpávajúci postup inštalácie tlačiarne doplnený názornými obrázkami ako pripojiť tlačiareň k počítaču vybavenému príslušným operačným systémom. Poznať druh operačného systému ktorý používame je nesmierne dôležité, lebo od toho sa odvíja celý ďalší postup pri inštalácii. Postupov je nesmierne veľa... Keďže predmetom tejto učebnice nie je štúdium iných, alternatívnych operačných systémov a od samého počiatku sa venujeme OS Windows XP, zostaneme v prostredí tohto OS aj v tomto prípade. V nami študovanom OS je inštalácia nesmierne jednoduchá a komfortná. V dnešnej dobe všetky bežné tlačiarne určené pre bežného zákazníka podporujú technológiu „Plug and Play“ („pripoj a hraj“) a drvivá väčšina sa pripája k USB portu počítača. Alternatívou býva ešte port IEEE 1394 (Fire Wire) alebo infračervený port či port Bluetooth. Staršie tlačiarne sa k PC pripájali prostredníctvom paralelného portu. Pri tomto jedinom druhu pripojenia (paralelný port) musíme pri inštalácii tlačiarne venovať zvýšenú pozornosť a dbať na to, že k paralelnému portu sa zariadenia nesmú pripájať za chodu ale ešte pred zapnutím PC... Ak tlačiareň vyžaduje inštaláciu špeciálnych ovládačov pred tým ako ju pripojíme k počítaču, je to v návode na obsluhu vyslovene uvedené (laserové farebné tlačiarne, niektoré pripojenia cez IEEE 1394,...). V tomto prípade je dodaný k tlačiarni na priloženom CD program, ktorý zabezpečí inštaláciu ovládača a ďalšieho sprievodného softvéru k tlačiarni ešte pred jej pripojením... V ostatných prípadoch pripojíme tlačiareň (aj za chodu PC) k príslušnému rozhraniu (USB, Infračervený port,...) a systém Windows tlačiareň nainštaluje automaticky. OS je vybavený vlastnou sadou ovládačov periférnych zariadení. V prípade, že OS ovládačom príslušnej tlačiarne nedisponuje, resp. pripájaná tlačiareň nie je typu Plug and Play, na inštaláciu musíme využiť službu „Sprievodcu pripojením tlačiarne“... Sprievodca sa nám automaticky zobrazí ak si OS s pripojenou tlačiarňou nevie poradiť (resp. v systémovom okne „Ovládací panel“ klikneme na ikonu „Tlačiarne a faxy“ a v otvorenom okne vyberieme možnosť „Pridať tlačiareň“). V tomto prípade musíme vložiť inštalačné CD (dodáva sa ku každej tlačiarni) do mechaniky optického disku a v „Sprievodcovi pridaním tlačiarne“ zadať OS, že si má príslušný 95
ovládač vyhľadať na optickom disku... Služba sprievodcu je prehľadná a jednoznačným spôsobom nás naviguje v niekoľkých krokoch k úspešnej inštalácii tlačiarne... Inštalácia tlačiarne zapojenej v sieti LAN k počítaču, ktorým sa do dotyčnej siete pripojíme:
Obr. 62: Inštalácia tlačiarne v sieti LAN
Keď sa svojim počítačom pripojíme do siete LAN a chceme ovládače niektorej z tlačiarní pripojených k počítačom v sieti nainštalovať do svojho počítača (pretože náš systém potrebný ovládač k dispozícii nemá), musíme použiť „Sprievodcu pridaním tlačiarne“... ŠTART → Ovládací panel → Tlačiarne a faxy → zobrazí sa okno „Tlačiarne a faxy“ Na ľavej strane okna vyberieme možnosť „Pridať tlačiareň“ → zobrazí sa „Sprievodca pridaním tlačiarne“ → Ďalej → „Sieťová tlačiareň alebo tlačiareň pripojená k inému počítaču“ → Ďalej → „Vyhľadať tlačiareň“... - zobrazí sa obsah okna Sprievodcu podľa obrázku 62. V okne vyberieme LTM z ponuky tlačiarní v sieti žiadanú tlačiareň a klikneme na tlačidlo „Ďalej“. Následne potvrdíme OS kliknutím na tlačidlo „Ano“ že dotyčnú tlačiareň chceme nainštalovať do nášho počítača... Spustí sa proces inštalácie... - po nainštalovaní táto tlačiareň už bude figurovať v našom zozname použiteľných tlačiarní (Ovládací panel → „Tlačiarne a faxy“)... 96
6.2 Tlač výstupov Vyžadované znalosti: - tlačiť dokument z textového editora - zobrazovať zoznam a stav tlačových úloh pomocou správcu tlače na pracovnej ploche - prerušovať, reštartovať, vymazávať tlačovú úlohu pomocou správcu tlače na pracovnej ploche
6.2.1
Tlač dokumentu z textového editora
6.2.2
Správca tlače a tlačové úlohy
Kontrolné otázky ku kapitole 6:
Námet na praktické cvičenie:
7 Správa pevného disku počítača 7.1. Defragmentácia disku
7.2. Čistenie disku
97
98