Ploché strechy ZDRUŽENÁ STREDNÁ ŠKOLA STAVEBNÁ V PRIEVIDZI. Staviteľstvo. Ľuboš Solčáni

ZDRUŽENÁ STREDNÁ ŠKOLA STAVEBNÁ V PRIEVIDZI Staviteľstvo

Ploché strechy

Vyučujúci: Ing. Erika Dobrotková

Vypracovali: Igor Puvák Ľuboš Solčáni

PDF created with FinePrint pdfFactory Pro trial version http://www.pdffactory.com

Plochá strecha Ploché strechy, či chceme, alebo nie, sú jednoducho súčasťou celkového obrazu našej krajiny. Popri ich použití najmä na priemyselných stavbách zaujímajú po dlhší čas svoje miesto aj v súkromnej sfére – pri zastrešení rodinných domov. Tieto obalové konštrukcie domu patria k najnamáhanejším. Sú vystavené účinkom ultrafialového žiarenia, veľkým výkyvom teplôt na svojom povrchu, prehrievaniu, zrážkovej vode, vetru, a, samozrejme, nezanedbateľnému prestupu vodných pár z vnútorného prostredia. Vzhľadom na svoju funkciu a požadovanú životnosť sú závislé nielen od kvality použitých materiálov hydroizolačnej vrstvy, ale aj od dokonalosti vyhotovenia a usporiadania jednotlivých vrstiev celkového návrhu strechy s dokonalým riešením detailov. Za plochú strechu považujeme horizontálnu obvodovú strešnú konštrukciu, zloženú z viacerých vrstiev, ktorej vonkajší povrch vodotesnej povlakovej krytiny (modifikované asfaltové pásy s vystuženými polyesterovými vložkami, kombinovanými vložkami či vložkami zo sklenených rohoží, tkaniny so špeciálnymi krycími povlakmi, vodotesne spájané fólie z plastických látok napríklad na báze PVC a iné, spájkované plechy a pod.) neprepúšťa stojatú vodu po dlhý čas ani vo vodorovnej polohe, je v rozmedzí od 0° (pri bezspádových) do 10°. Aby sa voda nemohla hromadiť a mrznúť a aby na povrchu strešného plášťa nerástli riasy a iné neželané rastliny, musí sa zabezpečiť najmenšie spádovanie, približne od troch percent. Druhy plochých striech z hľadiska využitia a zostavy strešného plášťa Podľa využitia môžeme ploché strechy rozdeliť do dvoch skupín – na pochôdzne a nepochôdzne. Pochôdzne ploché strechy umožňujú trvalejší pohyb osôb po povrchu, ktorý sa môže riešiť napríklad aj ako vegetačná strecha alebo terasa (doplnená rastlinami v kvetináčoch). Vegetačná strecha je drahšia ako bežná strecha. Musíme použiť kvalitnú hydroizoláciu, aby bola odolná voči prerastaniu koreňov a hnilobným procesom (sú to vystužené pásy na báze PVC hr. min 2 mm). Na pestovanie zelene musíme zvoliť správnu skladbu a hr. zeminy podľa druhu vegetácie, min 100 mm. Po okrajoch vegetačnej strechy a pri väčších plochách treba vsúvať pásy štrkovej vrstvy, kvôli tepelnej rozťažnosti. Správne musíme vyriešiť aj akumulačno-drenážnu vrstvu. Pochôdzna strecha, využívaná najmä ako terasa, vyžaduje si už špecifickú úpravu povrchu, najčastejšie dlažbou alebo ochrannou vrstvou riešenou iným spôsobom. Vždy však jej nosná konštrukcia, skladba vrstiev strešného plášťa a úprava doplňujúceho súvrstvia musia zodpovedať predpokladanému druhu prevádzky. Keďže ploché strechy sú citlivejšie vzhľadom na svoje vyhotovenie, hydroizolačná vrstva musí byť vyhotovená veľmi kvalitne, aby sa vlhkosť nemohla dostať do ďalších vrstiev stropnej konštrukcie a interiérov pod ňou. Konštrukcia strešného plášťa plochej strechy sa môže riešiť viacerými spôsobmi (zostavami strešného plášťa), podľa ktorých sa rozlišujú jednoplášťové (medzi tepelnou izoláciou a vodotesnou krytinou nemajú vzduchovú vrstvu), dvojplášťové (medzi horným a dolným plášťom sa nachádza vzduchová medzera) a viacplášťové ploché strechy. Nepochôdzne strechy bez ďalšieho funkčného využitia majú prístup iba z dôvodov údržby, opravy alebo kontroly strešného plášťa. Svoje špecifikum majú aj ploché strechy prejazdné (slúžia napríklad ako vozovka), ktoré vyžadujú vo svojej skladbe aj roznášaciu vrstvu, obvykle sú jednoplášťové so spádom a s parotesnou vrstvou. Jej použitie na rodinných domoch je však málo pravdepodobné. Nepochôdzna plochá strecha môže mať nechránenú vodotesnú krytinu.


Nemožno opomenúť ani špeciálnu formu jednoplášťovej strechy, a to obrátenú plochú strechu s opačným poradím tepelnoizolačnej a hydroizolačnej vrstvy strešného plášťa, ktorej predpokladom bezproblémového fungovania je kvalitná, nenasiakavá tepelná izolácia. Vzduchová vrstva v dvoj- a vo viacplášťových konštrukciách môže byť uzavretá, napojená na vonkajšie ovzdušie, odvetrávaná alebo prevetrávaná. Konštrukciou strešného plášťa prestupujú vodné pary, ktorých negatívom za určitých podmienok je ich kondenzácia. Podľa prenikania vodnej pary rozoznávame ploché strechy s parotesnou vrstvou (parozábranou), ktorá zamedzuje prenikaniu vodnej pary z vnútorného prostredia do strešného plášťa a zároveň chráni vnútorné priestory pod strechou pred zatekaním pri poškodení krytiny a bez parotesnej vrstvy, čím sa prienik vodnej pary z vnútorného prostredia neobmedzí ani nezamedzí. Môžeme sa stretnúť aj s označením teplá a studená strecha. Nejde o nové druhy plochých striech, ale o označenie dvojplášťovej prevetranej strechy (studená strecha) a jednoplášťovej strechy (teplá strecha).

Jednoplášťová strecha Jednoplášťová strecha oddeľuje vnútorné prostredie od vonkajšieho len jedným strešným plášťom. Delíme ich na: -nevetrané (neobsahujú systém vetracích kanálikov v tepelnej izolácií a preto ak sa vlhkosť dostane do strešného plášťa je v nej uzatvorená) -vetrané (sú kvalitnejšie, lebo obsahujú sústavu vetracích kanálikov, ktoré sú vyvedené na priečelie budovy, alebo cez strešný plášť na strechu) Aby sa dosiahol potrebný sklon strechy pri betónovej nosnej konštrukcii, nanáša sa na ňu spádová vrstva betónu (prostý, nevystužený betón alebo vyľahčený betón). Dnes sú k dispozícii aj izolačné platne, ktoré túto funkciu môžu prebrať. Nosná konštrukcia zo železobetónu alebo z profilovaných plechov má na povrchu základný náter napríklad zo živičnej emulzie alebo živičného roztoku. Nanáša sa na zlepšenie priľnavosti nalepovaného materiálu, navyše spája existujúce prasklinky a pôsobí aj vodoodpudivo. Nasleduje vyrovnávajúca (dilatačná vrstva), prípadne podklad s izolačnou vrstvou. Má oddeliť nezlučiteľné (nekompatibilné) materiály a slúžiť ako klzná vrstva. Deliacu vrstvu môžu tvoriť napríklad živičné pásy alebo živičné pásy so vsadenou alumíniovou alebo medenou fóliou a pod. Nasleduje parozábrana alebo izolácia proti vlhkosti, odporúča sa polyetylénová fólia alebo strešná lepenka, samozrejme, podľa potrieb rozličnej nosnosti. Táto parozábrana, izolácia proti vlhkosti, zamedzuje difúzii vodnej pary do tepelnej izolácie a spomaľuje alebo zamedzuje efekt prestupu vodných pár. Ako tepelnoizolačná vrstva sa môžu použiť napríklad minerálne vlákna, polystyrén (PS), expandovaný polystyrén (EPS), extrudovaný polystyrén (XPS), penové sklo a pod. Pri penovom skle na betónovú konštrukciu nie je potrebná parozábrana, izolácia proti vlhkosti. Ako sme už spomenuli, tepelnoizolačná vrstva môže slúžiť aj na vytvorenie potrebného minimálneho spádu. Úlohou vyrovnávajúcej vrstvy pretlaku vodnej pary (expanznej vrstvy) je to, že miestnu vodnú paru, ktorá vzniká pri ohreve uzatvorenej vstupujúcej vlhkosti, rozdelí a uvoľní.


Umožňuje relatívne prúdenie medzi strešnou izoláciou (strešným plášťom) a tepelnou izoláciou. Dobrú vodotesnú konštrukciu môžeme zabezpečiť dvoma spôsobmi – montážou asfaltových pásov alebo fólie. V dvoch vrstvách sa používajú najmä živičné strešné pásy, zatiaľ čo fóliové izolácie sa vyhotovujú ako jednovrstvové. Vrstva štrku s hrúbkou od 5 do 10 cm slúži na ochranu pred slnečným UV žiarením, prehrievaním, vetrom a mechanickým poškodením. Ako ochranu povrchu možno použiť aj dosky z vymývaného betónu vsadené do štrkového lôžka či keramickú mrazuvzdornú dlažbu. Pri jednoplášťových plochých strechách sa môžeme stretnúť s rôznymi skladbami vrstiev, napr. aj s tzv. duo strechou. V jej skladbe je tepelná izolácia v dvoch vrstvách, medzi ktorými sa nachádza povlaková krytina. Aj vrchná vrstva tepelnej izolácie je chránená proti vode povlakovou krytinou. Postupné usporiadanie vrstiev takéhoto vyhotovenia strechy od nosnej konštrukcie nahor môže byť takéto: spádová vrstva a vyrovnávajúca vrstva, tepelnoizolačná vrstva, expanzná vrstva, povlaková krytina, ďalšia tepelnoizolačná vrstva, separačná vrstva, ochranná vrstva (povlaková krytina).

Dvojplášťová plochá strecha Skladá sa z horného (vodoizolačná vrstva a jej nosný podklad) a dolného plášťa (nosná a tepelnoizolačná vrstva). Medzi týmito dvoma vrstvami sa nachádza zvonku vetraná vzduchová vrstva, umiestnená nad tepelnoizolačnou vrstvou. To znamená, že bežne vznikajúca vlhkosť v miestnostiach a stavebná vlhkosť, ktorá difunduje v podobe vodných pár v smere tlakového spádu, teda smerom z miestností pod strechou, stropnou konštrukciou a čiastočne aj tepelnou izoláciou nahor, vetracou dostáva sa vzduchovou vrstvou von, samozrejme, ešte pred tým, ako dosiahne horný plášť. Toto riešenie je prednosťou najmä v zime, keď môžu vlhké strešné materiály vyschnúť. V lete sa zasa strecha prehriata vplyvom slnečného žiarenia vďaka prevetrávacej vrstve ochladzuje (ak sa vzduch bez zamedzenia vtiahne do úrovne prevetrávania, zamedzeniami môžu byť stromy pred vetracími otvormi, nosníky umiestnené krížom cez prevetrávaciu vrstvu alebo napučaná tepelná izolácia a pod.). Pri funkčnom prevetrávaní je ochrana pred teplom lepšia ako pri jednoplášťovej plochej streche. Napriek tomu vyhotovovanie takýchto striech je menej časté ako jednoplášťových striech. Medzi betónovú konštrukciu stropu a tepelnú izoláciu sa odporúča položiť aj vrstvu proti prenikaniu pary – parozábranu, ktorá zníži množstvo prestupujúcej pary. Dôležité je však parozábranu ukladať vždy pred vrstvou tepelnej izolácie, pretože inak by skondenzovaná voda tepelnú izoláciu premáčala.


HLAVNÉ PRÍČINY PORÚCH PLOCHÝCH STRIECH Na základe dlhoročných skúseností je možné konštatovať, že poruchy plochých striech môžu vznikať následkom jednej alebo viacerých príčin. Tieto príčiny spočívajú: •

•

•

•

•

• •

v nesprávnom projekte strechy (nesprávny návrh skladby strešného plášťa, voľba materiálov vrstiev, ukončenie - okraj strechy, vtoky, žľaby, dilatácie, svetlíky, prieniky potrubia a pod.); v skrytých vadách použitého materiálu (vlastnosti materiálov musí vždy garantovať výrobca, vymedzenie rozsahu jeho použitia v náväznosti na okrajové podmienky pôsobenia, dodržanie fyzikálnych vlastností, hrúbka a pod.); vplyvom počasia pri realizácii strechy (teplota vonkajšieho vzduchu, vlhkosť vzduchu a atmosferické zrážky, smer a rýchlosť vetra, neznalosť špecifických klimatických podmienok a pod.); v nekvalitnom urobení remeselníckych prác (neznalosť technologických postupov, nedostatočné vzájomné spájanie povlakovej krytiny, nevhodné mechanické kotvenie, zabudovanie mokrých materiálov, nedostatky v klampiarskych prácach a pod.); v zmenách okrajových podmienok pôsobiacich na strešný plášť (klimatické faktory, konštrukčné faktory, zmena vnútorných okrajových podmienok, chemické zloženie exhalácií a pod.); v zanedbanej údržbe (hydroizolačná vrstva, čistenie, nátery niektorých klampiarskych prvkov a pod.); vzniknutej havárii (krúpy, víchrica, požiar, výbuch, strata únosnosti nosnej strešnej konštrukcie a pod.)

Ploché strechy majú najčastejšie poruchy v miestach styku s obvodovou stenou, ukončenia povlakovej krytiny pri odkvapoch, v miestach prestupov potrubí a v iných miestach. Samotný fragment strechy je z hľadiska poruchovosti „už za nami“. V zásade možno konštatovať, že spoľahlivosť strešnej konštrukcie je priamo závislá od správneho výberu technológie, riešenia konštrukčných detailov a kvalitnej realizácie prác. Len hlboká fyzikálna a statická analýza strechy v najširších súvislostiach k celej budove i k jej vonkajšiemu prostrediu môže byť teoretickým základom pre úspešnú diagnostiku jej porúch. Diagnostika porúch je najvážnejším vstupom do procesu rekonštrukcie každej strechy, v ktorom teoreticky podložený projekt rekonštrukcie nesmie v žiadnom prípade absentovať


Ploché strechy ZDRUŽENÁ STREDNÁ ŠKOLA STAVEBNÁ V PRIEVIDZI. Staviteľstvo. Ľuboš Solčáni

Recommend Documents