Voda a vodné ekosystémy ako súčasť environmentálnej výchovy PhDr. Lucia Fančová Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Piešťany 21. – 22. október 2010
Národný program výchovy a vzdelávania Podľa
Národného programu výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov v Slovenskej republike jedným zo základných princípov výchovy a vzdelávania v období spoločenských zmien na Slovensku majú byť: - princíp celoživotného vzdelávania. - európska dimenzia vo vzdelávaní
MPŽPaRR SR a EVV
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podieľa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy a environmentálneho vzdelávania. V spolupráci s Ministerstvom školstva SR, Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, ostatnými orgánmi štátnej správy a mimovládnymi organizáciami zabezpečuje environmentálnu výchovu a environmentálne vzdelávanie v zmysle platnej koncepcie schválenej uznesením vlády SR č. 846/1997.
Environmentálna výchova
Okrem pozitív ktoré prináša súžitie človeka s prírodou sú tu aj negatíva, ktoré človek na prírode zanecháva. Preto je jednou z najakutálnejších tém environmentálna výchova a vzdelávanie. EVV je súčasťou návrhu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v ktorom sa hovorí: že vláda SR podporí environmentálnu výchovu a vzdelávanie v školskej i mimoškolskej sfére a zabezpečí systematické zvyšovanie environmentálnej zodpovednosti obyvateľov Slovenskej republiky.
Voda a vodné ekosystémy "Vode
bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi." Leonardo da Vinci
Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až do posledného dňa svojho života. Voda nás teda sprevádza počas celého života, hoci si to ani neuvedomujeme. Považujeme ju za samozrejmosť a spravidla jej nevenujeme veľkú pozornosť. Bez pochýb je voda najdôležitejšou zlúčeninou na zemskom povrchu. Pokrýva 70 % povrchu.
Svetový deň vody
V roku 1992 valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody
Svetový deň vody je kľúčovým pre zameriavanie pozornosti okrem iného na: určenie problémov týkajúcich sa zásobovania pitnou vodou zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitosti zachovania a ochrany zdrojov vody a pitnej vody zvýšenie účasti a spolupráce vlád, medzinárodných agentúr, mimovládnych organizácií a súkromného sektoru na organizácií osláv Medzinárodného dňa vody.
Na zvýšenie povedomia sa navrhujú kampane organizované vládami a ich partnermi v jednotlivých krajinách. Partnerstvo medzi vládami, súkromným sektorom, mimovládnymi organizáciami a odbornými organizáciami možno podporiť účasťou a spoluprácou týchto strán na nasledujúcich aktivitách: podpora masmediálnych vzdelávacích programov zameranie na deti a mládež výroba a rozširovanie dokumentárnych filmov organizovanie konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav týkajúcich sa ochrany a rozvoja vodných zdrojov podpora komunitných programov zvýšenie podpory verejného i súkromného sektoru prostredníctvom spolupráce a účasti na oslave Svetového dňa vody.
Výchovno- vzdelávacie projekty
BISEL V Belgicku vypracovali tzv. Belgický biotický index – BISEL na určovanie znečistenia vôd pomocou zastúpenia určitých druhov bezstavovacov v odobratých vzorkách, ktorý umožňuje monitorovať dlhodobý stav čistoty vody. Tento program sa stal východiskom pre všetky krajiny Európskej únie, aby sa výsledky bioindikácie tečúcich vôd dali porovnávať.
Výchovno vzdelávacie environmentálne projekty Projekt sa zakladá na spojení dvoch momentov, výchovno vzdelávacieho a vedecko výskumného, pri praktickom získavaní vedomostí a výchove detí a mládeže k uvedomelému prístupu k prírodným zdrojom, k životu a jeho hodnotám. Cieľom projektu je bioindikácia tečúcich vôd a ich dlhodobý monitoring zabezpečený prostredníctvom škôl. Do indexu boli vybrané druhy bezstavovcov – viditeľným voľným okom, ktoré sa vyskytujú v celej Európe a ktorým je možné prisúdiť citlivosť na znečistenie vo vodnom prostredí.
Prínos programu
Výskumní pracovníci sa nemôžu dostať všade. Deti však áno. Ak sa popri získavaní nových vedomostí, počas určovania vodných bezstavovcov, menia aj postoje detí a ich hodnoty, uvedomujú si vzájomné vzťahy a súvislosti v životnom prostredí a súčasne prispievajú ku konkrétnemu vedeckému výskumu, potom prínosy programu BISEL prestavujú širokú škálu využitia. Učia sa poznávať dôsledky svojich činností na svoje prostredie a hľadať možnosti riešenia problémov, ktoré sa priamo dotýkajú ich životných podmienok, prostredia v ktorom žijú.
Danube Day
V júni 1994 bol v Sofii zástupcami podunajských krajín EÚ podpísaný „Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja“. Slovenská republika uvedený dohovor ratifikovala koncom roka 1997 a do platnosti vstúpil 22.10.1998. Aktivity v rámci Dohovoru o Dunaji riadi Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja so sídlom Sekretariátu vo Viedni, ktorá v roku 2004 pri príležitosti 10. výročia podpísania „Dohovoru“ vyhlásila 29. jún za Danube Day. 29. júna krajiny ako Rakúsko, Bosna Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Moldava, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Ukraina a Slovensko oslavujú rieku Dunaj.
Danube Day
Organizujú aktivity pre odbornú ale aj laickú verejnosť a v rámci environmentálnej výchovy aj pre tých najmänších, aby sa informácie o rieke Dunaj dostali do povedomia verejnosti. Takto v jeden deň súčasne oslavuje krásy rieky Dunaj viac ako 81 miliónov ľudí.
Danube day
Slovenko sa zapája do osláv rieky Dunaj od roku 2004 každoročne prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR ako hlavného organizátora v spolupráci s rezortnými organizáciami Ministerstva životného prostredia SR ale aj inými spoluorganizátormi v Bratislave, Čunove, Gabčíkove, Banskej Bystrici, Komárne a Liptovskom Mikuláši. Každoročne je pre verejnosť pripravený bohatý program ako napr. prednášky a besedy o rieke Dunaj, plavba loďou po Dunaji, čistenie brehov Dunaja, posterové prezentácie odborných organizácií MŽP SR a mimovládnych organizácií, ukážky merania kvality vody Dunaja, ukážky merania kvantity vody Dunaja, ukážky merania hladiny a teploty vody Dunaja na limnigrafe, rôzne súťaže ale aj bohatý kultúrny program.
Danube day
Medzinárodný festival potápačských filmov
Od roku 1986 sa každoročne organizuje medzinárodný filmový festival potápačských filmov. Organizuje ho potápačský klub Vodnár v Poprade. Súčasťou festivalu sú rôzne akcie ako čistenie Tatranských plies. Každý účastník obdrží certifikát o vysokohorskom ponore a najaktívnejší zberač býva tiež odmenený.
Filmový festival
Letný tábor Vodný svet
Letný pobytový tábor zameraný na poznávanie vodného sveta, objavovanie tajomstiev mokradí, spoznávanie našej vodnej flóry a fauny a zážitky prvých kontaktov so skutočným potápaním pod vedením profesionálnych inštruktorov Potápačského centra Academia Aquatica z Bratislavy.
AQUA
AQUA -13. ročník medzinárodnej výstavy vodného hospodárstva, hydroenergetiky, komunálnej techniky a ochrany životného prostredia
V rámci výstavy sa konala konferencia na ktorej sa kladlo za cieľ oboznámiť široký okruh odbornej vodohospodárskej verejnosti so súčasným stavom, vývojom a perspektívami v oblasti zdravotnevodohospodárskych stavieb.
Zelený projekt
V rámci Zeleného projektu, ktorý predstavoval priamu finančnú pomoc MŽP SR pre MVO a OZ bol podporený aj projekt zameraný na vyčistenie a údržbu okolia rieky Myjavy. Okrem toho bola vytvorená oddychová zóna pre obyvateľov mesta.
Stručný prehľad o súčasnom stave infraštruktúry environmentálnej osvety v Slovenskej republike
Infraštruktúru environmentálnej osvety v SR tvoria: náučné lokality náučné chodníky geoparky strediská environmentálnej výchovy informačné strediská ochrany prírody špecializované expozície Škola ochrany prírody
Náučné lokality
Dlhodobú tradíciu a nespochybniteľný význam má budovanie náučných lokalít. V minulosti to bolo takmer výlučne sprístupňovanie jaskýň, v poslednom období však stále častejšie ide o vhodnou formou sprístupňovanie aj iných významných prírodných prvkov s usmerňovaním návštevnosti. Správa slovenských jaskýň prevádzkuje v súčasnosti 14, ŠOP SR vybudovala 10 náučných lokalít. Niektoré z náučných lokalít vyžadujú rekonštrukciu vstupných areálov, prípadne údržbu a rekonštrukciu panelov z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu spôsobeného poveternostnými podmienkami, použitím nevhodného materiálu alebo poškodzovaním. Predbežne je návrh na vybudovanie približne 10 nových náučných lokalít.
V rámci infraštruktúry environmentálnej výchovy a osvety nezastupiteľné miesto majú informačné panely, ktoré sa nachádzajú na náučných chodníkoch po celom Slovensku. Mnohé z nich sú zamerané práve na ochranu vôd, vodných tokov a poskytujú informácie o vodných ekosystémoch nachádzajúcich sa na trase NCH. Napríklad náučný chodník Občasný prameň – Havrania skala, Prielom Hornádu.
Náučné chodníky
Významnými a veľmi využívanými prvkami infraštruktúry environmentálnej osvety sú náučné chodníky. Rezort životného prostredia: Slovenská agentúra životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR spolu so Správou slovenských jaskýň - 126 Rezort pôdohospodárstva: Lesy SR, Lesnícky výskumný ústav BŠ – 7 Rezort školstva: ZŠ, SOU, CVČ, - 7 Samospráva: Mestské a obecné úrady, informačné centrá, múzeá, ZOO – 57 Mimovládne organizácie: 30
Náučné chodníky
Plánuje sa vybudovať približne 50 nových náučných chodníkov. V súčasnosti je zaznamenávané do určitej miery nekoordinované a živelné budovanie nových náučných chodníkov, najmä samosprávami (napríklad aj v rámci Programu obnovy dediny), bez ich úplnej centrálnej evidencie. Ide v niektorých prípadoch aj o lokality, kde umiestnenie náučného chodníka nie je v súlade so zámermi ochrany prírodných hodnôt územia.
Náučné lokality a náučné chodníky v Slovenskej republike
Strediská environmentálnej výchovy Strediská
environmentálnej výchovy okrem vzdelávacích programov a environmentálne zameraných pobytov pre deti a mládež ponúkajú všetkým možnosti rekreácie a relaxu v prírodne, historicky a kultúrne zaujímavom prostredí. SEV sú počas celého roka prístupné širokej verejnosti, jednoduchou a nenásilnou formou prezentujú spolužitie človeka s prírodou.
Strediská mestského typu
Strediská mestského typu SEV SAŽP Geopark Banská Štiavnica SEV SAŽP Žilina SEV SAŽP Košice SEV SAŽP Prešov
SEV MESTSKÉHO TYPU sú
situované priamo v mestách a okrem jednodňových výukových programov s environmentálnou výchovou ponúkajú návštevníkom i programy, v ktorých sa majú možnosť oboznámiť s prírodnými a kultúrnymi zaujímavosťami blízkeho okolia.
Strediská pobytového typu
SEV SAŽP Drieňok Teplý Vrch SEV SAŽP Regetovka SEV SAŽP ModraHarmónia SEV SAŽP Orlík Poprad – Spišská Sobota SEV SAŽP Dropie
SEV Teplý vrch - Drieňok
Zariadenie Drieňok sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v obci Teplý Vrch. Oblasť je vďaka rovnomennej vodnej nádrži, ktorej priemerné teploty sú najvyššie na Slovensku, centrom letnej turistiky.Okolitá príroda sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou a výskytom vzácnych druhov fauny a flóry. Z areálu strediska vychádza Drienčanský náučný chodník k Veľkej a Malej Drienčanskej jaskyni, kde boli objavené pozostatky osídlenia ľuďmi kyjatickej kultúry.
SEV Dropie
V srdci Žitného ostrova (súčasť Podunajskej nížiny) sa nachádza Stredisko environmentálnej výchovy SAŽP Dropie. LETNÝ TÁBOR VODNÝ SVET Špeciálny letný tábor pre deti vo veku 11-17 rokov so zameraním na poznávanie tajomného sveta, mokradí, fauny a flóry.
Informačné strediská ochrany prírody Informačné
strediská ochrany prírody. V pôsobnosti Štátnej ochrany prírody je 13 zariadení, ktoré plnia funkciu informačných stredísk ochrany prírody ( ďalej len „ISOP“) a Škola ochrany prírody vo Varíne. V sieti ISOP sa nenachádza žiadne informačné stredisko, ktoré by bolo porovnateľné so zariadeniami tohto typu v európskych krajinách
Informačné strediská ochrany prírody
ISOP – V Liptovskom Hrádku ISOP - Lesnica chata ISOP – Červený Kláštor ISOP – Lesnica pri plti ISOP – Nová Sedlica ISOP - v areáli Skanzén v Pribyline ISOP - Štefanová ISOP - Sitno
Informačné strediská ochrany prírody
ISOP - Muráň ISOP - v Medzilaborciach ISOP – Horná Orava – Ústie nad priehradou
Škola ochrany prírody vo Varíne
Škola ochrany prírody (ŠkOP) je odborom Správy Národného parku Malá Fatra zameraným na výchovu k ochrane prírody, vzdelávanie a propagáciu v tejto oblasti. Toto centrum vzniklo 1. januára 2002 v rámci dánskeho projektu financovaného dánskou vládnou agentúrou DEPA – DANCEE a realizovaného konzultantskou spoločnosťou Carl Bro a.s., ktorý počas svojho jeden a polročného trvania zabezpečil základné technické vybavenie a priniesol dánsky know-how v oblasti environmentálnej výchovy a prírodnej interpretácie formou školení a najrôznejších tréningových aktivít. Takto sa Štátnej ochrane prírody SR podarilo nadviazať na tradíciu Školy ochrany prírody v Gbeľanoch, ktorá si v časoch svojho fungovania vybudovala silné zázemie a dobré renomé v rámci celého Slovenska. Zároveň však „nová“ škola prináša najmodernejšie metódy a výchovnovzdelávacie prístupy, využívané s nemalým úspechom nielen v Dánsku, ale v celej Európe. Dánske, ako aj slovenské skúsenosti dokazujú, že environmentálne povedomie a porozumenie pre prírodu je najúčinnejším spôsobom možné dosiahnuť cez zážitky a aktivity priamo v prírode, ktoré umožňujú postupne prejsť od „hry“ k viac či menej vzdelávacím aktivitám. Preto sa ŠkOP zameriava najmä na prácu priamo v teréne, pričom sa snaží nezanedbávať ani jednu z cieľových skupín a vytvoriť pre každého záujemcu program zodpovedajúci jeho predstavám a potrebám.
Činnosti ŠOP Varín
Aktivity pre deti a mládež v teréne Sprevádzané túry po NP Malá Fatra Školenia a metodické dni v oblasti výchovy k ochrane prírody a interpretácie prírody pre odborných pracovníkov, učiteľov, členov MVO a iných pracovníkov zaoberajúcich sa environmentálnou výchovou Aktivity na zvyšovanie verejného povedomia, tvorba a spolupráca na kampaniach Organizácia výstav a expozícií s environmentálnym zameraním (Ekoplagát) Spolupráca s miestnymi komunitami pri tvorbe náplní voľného času detí a mládeže s environmentálno-výchovným zameraním Školenie a vzdelávanie predstaviteľov samospráv v oblasti ochrany prírody a krajiny a Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Zb. Príprava, vydávanie a distribúcia informačných a propagačných materiálov v oblasti ochrany prírody
Múzeá, ZOO Bojnice Osobitný
charakter majú zariadenia múzeí s prírodovedným, resp. environmentálnym zameraním pôsobiace podľa zákona č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách, zoologické záhrady, botanické záhrady, arboréta a podobné zariadenia, v ktorých environmentálna osveta nemá dominantné postavenie.
Ďakujem za pozornosť.
