Špecializovaná odborná príprava na funkciu inšpektor, samostatný inšpektor , odborný inšpektor a samostatný odborný inšpektor so zameraním na ochranu pred požiarmi
ORGANIZÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI A SÚVISIACE VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PRÁVNE PREDPISY Štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi - postavenie a úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky : ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, ktorý riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Pôsobnosť : § 17 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, v znení neskorších predpisov, ďalej len (zákon), - postavenie a úlohy krajského riaditeľstva zboru a okresného riaditeľstva zboru : sú miestne orgány štátnej správy so špecializovanou pôsobnosťou. Pôsobnosť krajského riaditeľstva zboru : § 20 zákona, pôsobnosť okresného riaditeľstva zboru : § 21 zákona. 1. Poverenie obce vykonávaním štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi - pôsobnosť obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi : § 23 zákona, - preventívne protipožiarne kontroly : obec vykonáva v tých objektoch, v ktorých nevykonáva štátny požiarny dozor okresné riaditeľstvo zboru najmenej raz za päť rokov. Obsah a postup pri preventívnej protipožiarnej kontrole : § 42 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, v znení neskorších predpisov , - ukladanie opatrení : obec ukladá opatrenia rozhodnutím na odstránenie nedostatkov, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb alebo majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení, - rozhodnutie o vylúčení veci z používania : § 64 zákona – ak vec vyvoláva bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a na odstránenie tohto nebezpečenstva nestačia iné opatrenia, obec rozhodne o vylúčení veci z používania. 2. -
Štátny požiarny dozor obsah štátneho požiarneho dozoru : § 25 zákona : protipožiarne kontroly, posudzovanie projektovej dokumentácie stavieb, kontrola stavieb v priebehu ich realizácie, posudzovanie technologických zariadení, posudzovanie výrobkov zisťovanie príčin požiarov, kontrola obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy, kontrola hasičských jednotiek, ukladanie opatrení, kontrola plnenia uložených opatrení
-
-
vykonávanie dohľadu na určené výrobky. hlavný štátny požiarny dozor : § 29 zákona . orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor : ministerstvo : § 26 zákona krajské riaditeľstvo zboru :§ 27 zákona okresné riaditeľstvo : § 28 zákona protipožiarne kontroly : druhy - § 38 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, v znení neskorších predpisov : komplexná protipožiarna kontrola –musí sa vykonať aspoň raz za tri roky, tematická protipožiarna kontrola, následná protipožiarna kontrola. postup pri protipožiarnej kontrole : § 25 zákona , pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 35/2006 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci štátneho požiarneho dozoru.
3. Povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoby - podnikateľa, fyzickej osoby a obce v oblasti ochrany pred požiarmi -
povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoba – podnikateľa na účely predchádzania vzniku požiarov : § 4 a § 5 zákona, povinnosti fyzických osôb : § 14 zákona, povinnosti obcí : § 15 zákona.
4. Sankcie -
-
pokuty ukladané právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi : § 59 zákona . Pokuta sa ukladá rozhodnutím do výšky 500 000,- Sk. Pri opätovnom porušení povinností je možné ďalšiu pokutu uložiť až do dvojnásobku pokuty už uloženej. Lehota na uloženie pokuty : subjektívna lehota : 1 rok od zistenia nedostatkov, objektívna lehota : 3 roky od vzniku nedostatku, rozhodnutie o vylúčení veci z používania : podmienky a postup pri vydaní rozhodnutia : § 64 zákona, rozhodnutie p zastavení prevádzky : podmienky a postup pri vydaní rozhodnutia : § 64 zákona. priestupky : definícia priestupku, subjekt priestupku, subjektívna stránka, objekt priestupku, objektívna stránka. - priestupky na úseku ochrany pred požiarmi : § 61 zákona, - sankcie : pokarhanie, pokuta do 10 000,- Sk, - skrátené formy priestupkového konania : - blokové konanie, - rozkazné konanie.
5. Správne konanie - definícia správneho konania : zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov (úplné znenie z. č. 138/2004 Z.z. - náležitosti rozhodnutia : - obsahové náležitosti: výrok, odôvodnenie, poučenie. - formálne náležitosti : dátum, označenie správneho orgánu, označenie účastníka konania, úradná pečiatka, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. - právne účinky rozhodnutí : - platnosť rozhodnutia, - právoplatnosť rozhodnutia, - vykonateľnosť rozhodnutia. PROTIPOŽIARNA BEZPEČNOSŤ STAVIEB ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVBY: a) nosnosť a stabilita, b) evakuácia osôb a zvierat c) zabránenie šíreniu požiaru a dymu d) odvod splodín horenia e) zásah hasičskej jednotky PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA OBSAHUJE: a) požiarne úseky b) požiarne riziko c) požiadavky na konštrukcie stavby d) evakuácia osôb a zvierat e) požiadavky na únikové cesty f) požiarne nebezpečný priestor stavby g) požiarne bezpečnostné opatrenia h) zariadenia na zásah POŽIARNY ÚSEK Stavba sa člení na požiarne úseky, ak: a) plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku, b) počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku , c) je v nej aj iný priestor, okrem tých, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek
Veľkosť požiarneho úseku a) výrobné stavby, stavby poľnohospodárskej výroby a otvorené technologické zariadenia : predpokladaný rozsah škôd spôsobených požiarom, vlastnosti horľavých látok, počet požiarnych podlaží, vplyv následných škôd a druh konštrukčného celku, b) nevýrobné stavby: vlastnosti horľavých látok, druh konštrukčného celku a počet požiarnych podlaží, c) sklady v jednopodlažnej stavbe index skladovaných materiálov, d) radové garáže počet miest na státie podľa skupiny garáží a druh konštrukčného celku, e) hromadné garáže skupina garáží, druh konštrukčného celku a požiarna výška alebo počet požiarnych podlaží. POŽIARNE PODLAŽIE a) leží na konštrukcii s požiarnou odolnosťou, b) má v podlahe otvory s celkovou plochou • •
najviac 10% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia, od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia - oddelené konštrukčnými prvkami druhu D1 min. 15 min; - otvory > 25 % plochy uzatvárateľné požiarnymi uzávermi typu EW15/D3. Jednopodlažný požiarny úsek a) priestor radovej garáže b) priestor,v ktorom sa priamo poskytuje zdravotnícka starostlivosť c) sklad horľavých kvapalín d) sklad horľavých a horenie podporujúcich plynov e) sklad > 100 m2 - požiarne zaťaženie > 60 kg.m-2 f) podzemné podlažie PRVÉ NADZEMNÉ POŽIARNE PODLAŽIE Je najnižšie podlažie ak - povrch podlahy je najviac 1,5 m pod úrovňou terénu do 3 m - povrch podlahy je viac ako 1,5 m pod úrovňou terénu do 3 m , ak Fo > 0,025 m1/2 alebo b < 1,25 POŽIARNA VÝŠKA Je vzdialenosť od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia.
POŽIARNE TECHNICKÉ VLASTNOSTI STAVEBNÝCH MATERIÁLOV Požiarna odolnosť Požiarna odolnosť je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru počas určitého času tak, aby nedošlo k porušeniu jej funkcie. kritériá : a) nosnosť a stabilita – R, b) celistvosť – E, c) tepelná izolácia – I, d) izolácia riadená radiáciou – W, e) predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M, f) dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie – C, g) konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S. h) odolnosť proti požiaru sadzí – G, i) schopnosť protipožiarnej ochrany – K. čas 15;30;45;60;90;120;180;240 minút Určuje sa : - skúškou - výpočtom (eurokódy) Reakcia na oheň Reakcia na oheň je schopnosť výrobku za určených podmienok prispievať vlastným rozkladom k ohňu,ktorému je vystavený. Triedy: A1, A2, B, C , D, E a F. doplnková klasifikácia: pre A2, B, C, D a E - horiace kvapky a častice - d0, d1 a d2 - tvorba dymu - s1, s2 a s3. Určuje sa: - skúškou Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené úplným spálením jednotkového množstva horľavej látky, pričom voda vzniknutá spálením látky zostane v spalinách vo forme pary. Požiarna výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa pri horení uvoľní z jednotkového množstva horľavej látky, pričom vzniknutá voda zostane v spalinách vo forme pary.
Šírenie plameňa Šírenie plameňa je schopnosť materiálu alebo konštrukcie šíriť plameň po svojom povrchu. Šírenie plameňa po povrchu stavebných výrobkov,z ktorých je vyhotovená povrchová úprava obvodovej steny z vonkajšej strany stavby, sa vyjadruje indexom šírenia plameňa. Horľavosť Horľavosť stavebného materiálu je jeho schopnosť vznietiť sa, horieť alebo tlieť pôsobením zdroja vznietenia. Odkvapkávanie je stav,keď sa pôsobením požiaru stavebná konštrukcia alebo podhľad naruší, zmení skupenstvo a padá na zem vo forme horiacich kvapiek. Odpadávanie je stav,keď sa pôsobením požiaru stavebná konštrukcia alebo podhľad naruší,nezmení skupenstvo a padá na zem. KONŠTRUKČNÉ PRVKY Konštrukčný prvok druhu D1 V ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa konštrukcia nezapáli a neuvoľňuje sa z nej teplo, nezvyšuje intenzitu požiaru, pretože: • má triedu reakcie na oheň A1 • je zložená iba z komponentov triedy reakcie na oheň A1 • komponenty, ktoré majú vyšší stupeň triedy rekcie na oheň ako A1 a nie je na nich závislá nosnosť alebo stabilita konštrukcie sú celkom uzavreté medzi komponenty triedy reakcie na oheň A1. Konštrukčný prvok druhu D2 V ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa konštrukcia nezapáli a neuvoľňuje sa z nej teplo, nezvyšuje intenzitu požiaru, pretože • komponenty, ktoré majú vyšší stupeň triedy rekcie na oheň ako A1 a je na nich závislá nosnosť alebo stabilita konštrukcie sú celkom uzavreté medzi komponenty triedy reakcie na oheň A1. Konštrukčný prvok druhu D3 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú nemožno posudzovať ako konštrukčný prvok druhu D1 alebo D2. Konštrukčný prvok druhu D3 môže byť vyhotovený z komponentov ktorejkoľvek triedy reakcie na oheň.
KONŠTRUKČNÉ CELKY Nehorľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti len druhu D1: Zmiešaný konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú zvislé požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti len druhu D1,ostatné požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie sú druhu D2: Horľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti: a) len druhu D2: b) druhu D1,druhu D2 alebo druhu D3: POŽIARNE ZAŤAŽENIE Priemerné požiarne zaťaženie Priemerné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej ploche požiarneho úseku. Priemerné požiarne zaťaženie tvorí náhodné požiarne zaťaženie a stále požiarne zaťaženie. Náhodné požiarne zaťaženie Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie,ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú v požiarnom úseku. Stále požiarne zaťaženie Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie,ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku. Sústredené požiarne zaťaženie Sústredené požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie na časti pôdorysnej plochy požiarneho úseku, ktoré výrazne presahuje priemerné požiarne zaťaženie. POŽIARNE RIZIKO Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho časti. a) ekvivalentný čas trvania požiaru
vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby. Ekvivalentný čas trvania požiaru otvoreného technologického zariadenia, otvoreného skladu a technologického mosta sa neurčuje. b) index skladovaných materiálov a index ekonomického rizika v sklade v jednopodlažnej stavbe c) výpočtové požiarne zaťaženie v nevýrobnej stavbe STUPEŇ PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI Stupeň protipožiarnej bezpečnosti je súhrn technických vlastností konštrukcií požiarneho úseku, ktoré vyjadrujú ich schopnosť odolávať predpokladaným účinkom požiaru. Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť sa určuje jeden z piatich stupňov protipožiarnej bezpečnosti podľa technickej normy.( I.-V.) Stupeň protipožiarnej bezpečnosti sa pre požiarne úseky skladov v jednopodlažných stavbách neurčuje. Požiarne úseky bez požiarneho rizika sa zaraďujú do I. stupňa protipožiarnej bezpečnosti. POŽIARNE DELIACE KONŠTRUKCIE Požiarna stena Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere. - musí sa stýkať s: a) požiarnym stropom b) konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, c) konštrukciou strechy a strešného plášťa z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou. Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov sa určuje podľa stavby (požiarneho úseku) s vyššími požiadavkami. Požiarny strop Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere. Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov sa určujú podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom. Obvodová stena Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru na : a) inú stavbu b) susedný požiarny úsek tej istej stavby
Požiarnu odolnosť a druh konštrukčného prvku sa určujú podľa požiadaviek požiarneho úseku, ktorý ohraničujú. Požiarny pás Je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku. Musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 Na mieste styku so šírkou najmenej : a) 0,9 m b) 1,2 m
ÚNIKOVÉ CESTY A EVAKUÁCIA Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia a) na nechránené, b) na čiastočne chránené, c) na chránené: • typu A • typu B • typu C Vetranie únikovej cesty 1. Prirodzené vetranie únikových ciest a) otvárateľnými otvormi každom podlaží , b) vetracím otvorom umiestneným na najvyššom mieste únikovej cesty a rovnako veľkým otvorom vo vstupnom podlaží alebo nižšie, c) vetracími prieduchmi s výustkami v každom podlaží chránenej únikovej cesty 2. Umelé vetranie prívodom vzduchu v množstve zodpovedajúcom 10-násobnému objemu priestoru chránenej únikovej cesty počas jednej hodiny a odvodom vzduchu pomocou prieduchov, šácht a podobne. Evakuačný výťah V spoločnej šachte môžu byť umiestnené max. dva evakuačné výťahy. Každá stavba zdravotníckeho zariadenia musí byť vybavená aspoň dvoma evakuačnými výťahmi. Náhradná úniková možnosť Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza
alebo sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb a nezapočítava sa do počtu a kapacity únikových ciest. Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je a) únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu, b) únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m, c) sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby. Požiadavky na únikové cesty • Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa a) dĺžky únikovej cesty, b) rýchlosti pohybu osôb, c) počtu evakuovaných osôb, d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb, e) jednotkovej kapacity únikového pruhu, f) započítateľného počtu únikových pruhov. • Počet únikových ciest Z každej stavby alebo z jej časti a z každého miesta požiarneho úseku musia viesť najmenej dve samostatné únikové cesty rôznym smerom na voľné priestranstvo. • Dĺžka únikovej cesty Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej na voľné priestranstvo. Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku nesmie byť väčšia ako 60 m. • Jednotková kapacita únikového pruhu je priemerný predpokladaný počet evakuovaných osôb, ktoré prejdú jedným únikovým pruhom za minútu. • Podmienky evakuácie a) druh a typ únikovej cesty, b) schopnosť pohybu osôb, c) spôsob evakuácie osôb. • Šírka únikovej cesty Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov. Jeden únikový pruh je priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m. • Osvetlenie únikových ciest
Únikové cesty musia byť počas prevádzky v stavbe osvetlené denným svetlom alebo umelým svetlom. Únikové cesty alebo náhradné únikové možnosti, ktoré slúžia na únik viac ako 50 osôb, musia byť vybavené núdzovým osvetlením. • Označenie únikových ciest Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer úniku vyznačený na všetkých únikových cestách. ZARIADENIA NA ZÁSAH a) prístupové komunikácie, b) nástupné plochy, c) zásahové cesty, d) požiarne zariadenia. e) voda na hasenie požiarov Prístupová komunikácia Prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m. Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. Nástupná plocha Nástupná plocha je plocha z vonkajšej strany stavby určená na nástup hasičských jednotiek a na umiestnenie hasičskej techniky na vykonanie zásahu. Nástupná plocha musí a) byť široká najmenej 3,5 m, b) mať sklon najviac 2 %, c) mať únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla najmenej 80 kN, d) byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA, e) byť napojená na prístupovú komunikáciu. Zásahové cesty • Vnútorná zásahová cesta Zásahová cesta je komunikácia alebo technické zariadenie vnútri stavby alebo na vonkajšej strane stavby umožňujúce zásah hasičským jednotkám.
Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná v stavbe, ktorá má 1. požiarnu výšku nadzemnej časti menej ako 22,5 m a hĺbku viac ako a) 30 m, ak možno viesť zásah len z jednej strany stavby, b) 60 m v ostatných prípadoch. 2. má požiarnu výšku v nadzemnej časti viac ako 22,5 m, 3. nemá otvory vhodné na vedenie zásahu z vonkajšieho priestoru. • Požiarny výťah Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu hasičských jednotiek a hasičskej techniky, z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá zásah. • Vonkajšie zásahové cesty Za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne lavičky. Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu stavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechu aspoň z jednej z nich. V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 45 m musia byť chránené únikové cesty v najvyššom požiarnom podlaží navzájom spojené. Požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak, aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m. Požiarne zariadenia a) Stabilné hasiace zariadenia b) Elektrická požiarna signalizácia c) Zariadenia na odvod tepla a splodín horenia d) Hasiace prístroje e) Voda na hasenie požiarov Voda na hasenie požiarov Druhy zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov a) zdroj vody, b) odberné miesto c) vnútorný požiarny vodovod, d) hadicové zariadenie. Zdroj vody a) prírodné, napríklad potok, rieka a jazero, b) umelé, napríklad vonkajší požiarny vodovod, požiarna nádrž, požiarna studňa, nádrž na stálu zásobu vody a verejný vodovod
• požiarna nádrž Objem nádrže na stálu zásobu vody sa určuje z potreby vody na hasenie požiarov a predpokladanej doby jej využívania počas požiaru. • požiarna studňa je zdroj vody, ktorý má nasávaciu výšku najviac 6,5 m, najmenší priemer DN 500, stálu zásobu vody najmenej 18 m3 alebo má výdatnosť najmenej 600 l.min-1 a umožňuje účinný zásah, • požiarny vodovod je zariadenie, ktoré prostredníctvom odberných miest zabezpečuje pripojením požiarnych hadíc alebo hadicových zariadení spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou Odberné miesta a) plniace miesto b)výtokový stojan c)Nadzemný hydrant d)Podzemný hydrant • Navrhovanie odberných miest - mimo požiarne nebezpečný priestor, najmenej 5 m a najviac 80 m od stavieb - vzájomná vzdialenosť môže byť najviac 160 m. Vnútorný požiarny vodovod Prívod vody k: a) hadicovým zariadeniam na prvý zásah pri hasení požiaru, alebo b) výtokom určeným na zásah hasičských jednotiek v stavbe • najmenší hydrodynamický pretlak 0,2 MPa Hadicové zariadenie sa nenavrhuje pre a) stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A, b) stavby alebo ich časti, kde nie je prípustné hasenie vodou alebo ochladzovanie vodou, c) požiarne úseky, v ktorých súčin priemerného požiarneho zaťaženia (kg . m-2) a plochy požiarneho úseku (m2) je najviac 10 000 V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 30 m sa zriaďuje samostatné nehorľavé nezavodnené stúpacie potrubie pre každú vnútornú zásahovú cestu s výtokom na každom podlaží ukončeným ventilom svetlosti 52 mm a tlakovou spojkou C s vekom. Na spodnej časti potrubia je na potrubí vyústenom na vonkajšej strane stavby tlaková spojka B na napojenie požiarneho čerpadla, spätná klapka a odvodňovací ventil.
Hadicové zariadenia a) hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou b) nástenné hydranty s plochými hadicami Najodľahlejšie miesto požiarneho úseku môže byť od hadicového zariadenia vzdialené najviac: a) 20 m pre nástenné hydranty s plochou hadicou, b) 30mpre hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou. Vzdialenosť sa meria po skutočnej trase hadice. Skúšanie a kontrola vodovodov Kontrola zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov po ich odovzdaní do užívania sa vykonáva najmenej raz za 12 mesiacov, ak výrobca jednotlivých častí zariadení neurčí kratšiu lehotu. O kontrole sa vyhotoví záznam, ktorý obsahuje skutočný stav s prípadným návrhom na odstránenie zistených nedostatkov a lehôt na ich odstránenie. ČINNOSTI SPOJENÉ S LEPENÍM HORĽAVÝCH PODLAHOVÝCH KRYTÍN STREŠNÝCH KRYTÍN, OBKLADOV STIEN A STROPOV POMOCOU OHŇA
A
- vykonávanie uvedených prác a spôsoby predchádzania vzniku požiaru, - úprava podkladových plôch konštrukcií, - požiadavky na označovanie a vetranie uzavretých priestorov, - kontrola miest a priľahlých priestorov. Činnosti spojené so spaľovaním horľavých látok a odpadov - navrhovanie konkrétnych podmienok z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, - kontrola stavu spaľovacieho miesta a priľahlých priestorov, - oznamovanie termínu spaľovania. Činnosti spojené so zberom obilnín, pozberovou úpravou a skladovaním - prednostný zber dozretých obilnín, - zabezpečiť dostatočné množstvo hasiacich prostriedkov, - zabezpečiť dodržiavanie zákazu fajčenia, - udržiavanie výrobných zariadení v určenom technickom stave. ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI SKLADOVANÍ UVÄDNUTÉHO KRMU, SENA , SLAMY A INÝCH SUCHÝCH RASTLÍN, TUHÉHO PALIVA A DREVA - skladovanie uvädnutého krmu, sena, slamy a iných steblovitých alebo stonkových suchých rastlín je možná v sklade sena, v povalovom priestore alebo v samostatne stojacom sklade - sklad sena s plochou väčšou ako 25 m2 a s náhodným požiarnym zaťažením väčším ako 30 kg/m2 musí tvoriť samostatný požiarny úsek, - požiarne deliace stavebné konštrukcie halového skladu sena musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1,
- povalový priestor nad maštaľami možno využiť na skladovanie sena len v stavbe s najviac dvoma úžitkovými podlažiami, ktorý má požiarne deliace a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu objektu alebo jeho časti z konštrukčných prvkov D1, - uvädnutý krm a iné steblové alebo stonkové rastliny sa musia dosúšať tak, aby nenastalo ich samovznietenie. Ak sa teplota uvädnutého krmu pri dosúšaní zvýši nad 30°C alebo ak sa teplota uvädnutého krmu pri dosúšaní zvýši o 7°C nad najvyššiu dennú teplotu, musia sa zapnúť ventilátory, - pri zohriatí uvädnutého krmu alebo sena v niektorej zo sekcií na teplotu vyššiu ako 65°C ventilátory v sekcii treba vypnúť a prehriaty uvädnutý krm alebo seno vyskladniť, - pri zvýšení teploty nad 90°C sa vyskladňovanie musí vykonať za asistencie hasičskej jednotky, - v sklade sena s objemom 7000 m3 a väčším sa teplota meria elektronickým automatickým zariadením s meracími sondami, ktoré musia byť dlhé najmenej 4 m. V ostatných skladoch sa teplo môže merať ručnými hĺbkovými teplomermi, ktoré musia byť najmenej 3 m dlhé, namerané teploty sa zapisujú do skladového denníka, ktorý sa musí uchovávať jeden rok po skončení merania. - za otvorený sklad dreva sa považuje stavba alebo jej časť, alebo priestor určený na skladovanie dreva. Za otvorený sklad dreva sa nepovažuje manipulačný sklad, - otvorený sklad dreva, ktorého plocha je väčšia ako 10 000 m2 sa rozdeľuje hlavnými vnútornými líniami širokými najmenej 10 m na oddelenia. Za oddelenie otvoreného skladu dreva sa považuje ohraničená plocha skladu dreva, v ktorej sa drevo skladuje v klietkach alebo v hromadách dreva, - oddelenie otvoreného skladu dreva môže mať plochu najviac 10 000 m2, - klietkou sa rozumie časť oddelenia otvoreného skladu dreva, jej veľkosť môže byť najviac 1000 m2. - hromadou dreva sa rozumie časť oddelenia otvoreného skladu dreva, v ktorej sa voľne skladujú jednotlivé druhy dreva, jej ložná plocha je najviac 5 000 m2, - ložná plocha otvoreného skladu dreva musí byť vyčistená a zbavená porastov a iných organických materiálov, - tuhým palivom sa rozumie lignit, čierne uhlie, hnedé uhlie, antracit, koks a brikety, - sklady tuhého paliva sa členia na : - voľné: - skladiská, úložiská, odľahčovacie sklady, manipulačné sklady a pod., - mechanizované sklady, ktoré slúžia na uskladnenie veľkého množstva paliva, ktoré sú vybavené zariadením na zhutňovanie paliva (valcovanie), - kryté (napríklad prístrešky na uskladnenie tuhých palív), - uzavreté: - skladovacie haly, - uhoľne, - zásobníky s mechanickým vyhrňovaním paliva, - silá s gravitačným vyprázdňovaním. - ak dosiahne teplota v hromade 50°C, tuhé palivo sa ochladí prehádzaním alebo prenesením na voľné priestranstvo, kde sa rozhrnie do vrstvy 0,25 m až 0,5 m a nechá sa vychladnúť. Rovnako sa postupuje, ak sa teplota zvyšuje o viac ako 3°C za 24 hodín,
- za ohnisko samovznietenia sa bez ohľadu na druh tuhého paliva považujú miesta, v ktorých teplota dosiahne 65°C, miesta, kde sa teplota za posledných 24 hodín zvýšila o viac ako 3°C alebo miesta, kde sú zrejmé vonkajšie príznaky samovznietenia (napr. zápach po produktoch tepelného rozkladu, tlenie, iskrenie a pod.), - údaje o skladovaných tuhých palivách sa zaznamenávajú v skladovej knihe, ktorú je potrebné uchovávať jeden rok po vykonaní posledného zápisu. ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI MANIPULÁCII A SKLADOVANÍ HORĽAVÝCH KVAPALÍN, ŤAŽKÝCH VYKUROVACÍCH OLEJOV A RASTLINNÝCH A ŽIVOČÍŠNYCH TUKOV A OLEJOV Horľavou kvapalinou sa rozumie látka, ktorá spĺňa súčasne tieto podmienky: a) pri atmosférickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20O C nie je úplne plynná a 1. je kvapalná podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe podľa osobitného predpisu, 2. nie je tuhá a nie je ani pastou podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe pre penetrometrickú skúšku podľa osobitného predpisu, alebo 3. pri teplote 20O C sa začína topiť, b) pri teplote 50O C má tlak nasýtených pár najviac 300 kPa, c) má bod vzplanutia určený podľa postupu uvedeného 1. v slovenskej technickej norme alebo 2. v osobitnom predpise, najviac však 250O C a d) možno určiť jej bod horenia, - horľavé kvapaliny sa členia podľa bodu vzplanutia do štyroch tried nebezpečnosti. - horľavá kvapalina, ktorá nemá určený bod vzplanutia, sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti, - horľavá kvapalina II., III. a IV. triedy nebezpečnosti zohriata na teplotu bodu vzplanutia a vyššiu teplotu sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti, - horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu, Prepravný obal sa podľa použitého materiálu a konštrukcie člení na a) nádobu zo skla, s objemom najviac 5 l, b) kanistru, c) sud, d) cisternový kontajner bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, e) prenosnú cisternu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, f) snímateľnú cisternu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, g) cisternovú vymeniteľnú nadstavbu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, h) inú nádobu, ako je uvedené v písmenách d) až g), - podzemná nádrž je nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou zeminy s hrúbkou najmenej 0,5m alebo súvislou stavebnou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút,
- nadzemná nádrž je nádrž, ktorá nie je pokrytá alebo ktorej krytie zeminou alebo požadovanou stavebnou konštrukciou, - dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi nimi; vonkajší plášť nádrže musí byť vyhotovený z nehorľavých materiálov, - miestne dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má zvary alebo iné nerozoberateľné spoje plášťa prekryté druhým plášťom, pričom vzniknuté medziplášťové priestory sú navzájom prepojené a nepriepustne oddelené od vnútorného priestoru nádrže a od vonkajšieho prostredia, - nadzemná nádrž a prepravný obal, v ktorých sú horľavé kvapaliny, sa označujú nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nevyčistenú nadzemnú nádrž, kontajner a prepravný obal, v ktorých sa nachádzali horľavé kvapaliny, - podzemná nádrž a nadzemná nádrž zapustené po ich horný okraj do terénu sa viditeľne označia tabuľkou s nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny, - skladom horľavých kvapalín sa rozumie stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem a výdaj horľavých kvapalín vo väčších množstvách, ako sú uvedené v § 10 až 15. sklad môže tvoriť jeden samostatný požiarny úsek alebo viac samostatných požiarnych úsekov. - uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien. - hlavným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - prevádzkovým skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý je umiestnený a) vo výrobnej stavbe a skladuje sa v ňom najviac 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, b) v nevýrobnej stavbe a skladuje sa v ňom najviac 20m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - v obvodovej stene požiarneho úseku hlavného skladu horľavých kvapalín alebo prevádzkového skladu horľavých kvapalín sa vyhotovujú zvislé a vodorovné požiarne pásy široké najmenej 2 m. - príručným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom je uložených najviac 7 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - otvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad. - havarijnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie horľavej kvapaliny, ktorá vytečie pri havárii z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže, technologického zariadenia alebo zo záchytnej nádrže. - záchytnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie unikajúcej horľavej kvapaliny z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže alebo z technologického zariadenia. Záchytná nádrž je trvale napojená na havarijnú nádrž. Odvádzacie potrubie zo
záchytnej nádrže do havarijnej nádrže musí mať trvale účinný kvapalinový uzáver a nesmie mať uzatváraciu armatúru. - zbernou nádržou sa rozumie stavebná úprava na dne alebo podlahe havarijnej nádrže vyhotovenej stavebnou technológiou umožňujúca vyčerpávanie zachytených horľavých kvapalín. - záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín, - objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného obalu. - ak sa vetrá otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy miestnosti na prívod vzduchu a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy miestnosti, ide o prirodzené vetranie. - ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie, - hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti v prepravnom obale a v pasívnom cisternovom kontajneri musia byť vybavené havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu. - ventilátor na nútené vetranie musí byť určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu a pri jeho inštalácii sa prihliada na skupinu výbušnosti a teplotnú triedu skladovanej horľavej kvapaliny. - v obvodovej alebo strešnej stavebnej konštrukcii skladu horľavých kvapalín a prevádzkarne, v ktorých je nebezpečenstvo výbuchu, musia byť vytvorené výfukové plochy; - stavebná konštrukcia vytvárajúca výfukovú plochu sa musí tlakom 0,01 MPa kolmo na ňu pôsobiacim vyboriť smerom do voľného priestoru tak, aby sa neporušili ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je výfuková plocha spojená. - priestor z vonkajšej strany výfukovej plochy musí byť v kolmom smere do vzdialenosti 15 m od výfukovej plochy trvale voľný. V tomto priestore môže byť umiestnený potrubný most, samostatne stojaci stĺp alebo stožiar. - vzdialenosť 15 m od výfukovej plochy možno skrátiť najviac na polovicu, ak stavebná konštrukcia umiestnená v skrátenej vzdialenosti bezpečne utlmí alebo odrazí tlakovú vlnu do voľného priestoru. - prevádzkarňou s horľavými kvapalinami sa rozumie pracovisko, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s objemom väčším, ako je uvedené pre pracoviská s hutníckou a strojárskou výrobou, garáže, lekárne a výdajne liekov, predajne, ostatné pracoviská a stavby vo vlastníctve alebo v užívaní fyzickej osoby, - prevádzkareň musí tvoriť samostatný požiarny úsek, - prevádzkareň pristavenú alebo vstavanú do inej stavby možno spojiť s ostatnými priestormi stavby iba cez komunikačný priestor odvetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním, - na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí byť v sklade alebo v prevádzkarni plnostenná nádoba z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom,
ZÁSADY POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI ČINNOSTIACH S HORĽAVÝMI PLYNMI A HORENIE PODPORUJÚCIMI PLYNMI - horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov, ktorý spĺňa súčasne tieto podmienky: a)má pri teplote 50O C tlak pár vyšší ako 300 kPa alebo pri teplote 20O C a atmosférickom tlaku 101 kPa je úplne plynný, b)možno určiť jeho bod vznietenia alebo vytvára so vzduchom výbušnú zmes. b) horenie podporujúci plyn je plyn alebo zmes plynov, ktorý spôsobuje väčšiu oxidáciu prostredia, v ktorom sa nachádza, než akú spôsobuje vzduch, - plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je stavba, v ktorej sa tlakové nádoby plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkujú sa kvapalinou a plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa v nej rozpúšťa, - tlaková nádoba je obal s vnútorným objemom najviac 1000 l, ktorý je spolu s jeho výstrojom určený na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, - plniaca miestnosť je priestor v plniarni horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorej je plniace miesto na plnenie tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo plniace miesto a dávkovacie miesto na dávkovanie kvapaliny do tlakovej nádoby, - plniace miesto je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu z plniaceho zariadenia ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby na účely jej naplnenia, - plniace zariadenie je zdroj tlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu vrátane rozvodu plynu a všetkých prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi plyn pri plnení do tlakovej nádoby. Zdrojom tlaku plynu môže byť kompresor v kompresorovej stanici alebo čerpadlo v čerpacej stanici. - súprava fliaš je zoskupenie dvoch alebo viacerých fliaš umiestnených do spoločnej samonosnej konštrukcie na účely manipulácie s nimi, - fľašou sa rozumie tlaková nádoba spravidla guľovitého alebo valcovitého tvaru s hrdlom, ktorá má vnútorný objem od 0,5 l do 150 l a je určená na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, - nebezpečnou koncentráciou horľavého plynu sa rozumie objem horľavého plynu zodpovedajúci jednej štvrtine objemu plynu, ktorý už vytvára so vzduchom výbušnú zmes, - tlaková nádoba musí byť označená zreteľne, na dobre viditeľnom mieste a trvalým spôsobom, - tlaková nádoba musí mať na svojom povrchu farebné označenie podľa druhu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, pre ktorý je vyhotovená, - sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je jednopodlažná nadzemná stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem alebo výdaj tlakových nádob.
- uzatvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových stenách menší ako 25 %, - otvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad, - hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom väčším ako 2 000 l, - malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú fľaše s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom najviac 2 000 l, - tlakové nádoby, v ktorých sú horľavé plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horľavých plynov a tlakové nádoby, v ktorých sú horenie podporujúce plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horenie podporujúcich plynov; to sa vzťahuje aj na prázdne tlakové nádoby, ktoré neboli zbavené zvyškov plynov, - prázdne tlakové nádoby sa musia skladovať oddelene od plných tlakových nádob a miesta na ich skladovanie sa označujú nápisom PRÁZDNE FĽAŠE, - tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom sa musia uložiť do takej vzdialenosti od tepelných spotrebičov alebo iných zdrojov tepla, aby ich povrchová teplota neprekročila 50O C, - prevádzkovým odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 600 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 600 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny, - prevádzkovou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu, - pohotovostnou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkovej fľaše, - zásobnou fľašou je fľaša, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu, - vzdialenosť priľahlých okrajov prevádzkových odberných miest v jednopodlažnom výrobnom objekte a na voľnom priestranstve musí byť najmenej 10 m, - pracovným odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 200 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 200 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny, - ak sa vetrá otvormi na prívod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy, ide o prirodzené vetranie, - ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej trojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie,
- ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o havarijné vetranie. Havarijné vetranie sa uvádza do činnosti pri dosiahnutí nebezpečnej koncentrácie horľavého plynu. - vzduchotechnické zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby sa ním nemohol šíriť požiar medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi, ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI VÝSTAVBE A PRI UŽÍVANÍ PREVÁDZKARNE A INÝCH PRIESTOROV, V KTORÝCH SA VYKONÁVA POVRCHOVÁ ÚPRAVA VÝROBKOV NÁTEROVÝMI LÁTKAMI - prevádzkareň je stavba alebo súhrn pracovísk a výrobných zariadení v stavbe, napríklad úpravňa náterových látok, lakovňa, sušiareň, v ktorých sa náterové látky používajú v technologických procesoch súvisiacich s povrchovou úpravou výrobkov s výnimkou priestorov na občasné nanášanie náterových látok, - prevádzkareň tvorí samostatný jednopodlažný požiarny úsek; priestor na občasné nanášanie náterových látok môže byť súčasťou iného požiarneho úseku, - otvory v požiarnych deliacich konštrukciách sú chránené požiarnymi uzávermi alebo vodnou clonou; to neplatí, ak plocha otvorov, cez ktoré prestupujú dopravné zariadenia, je menšia ako 400 cm2, - vo vnútorných priestoroch prevádzkarne s objemom väčším ako 30 m3 a s priestorom s nebezpečenstvom výbuchu sa v stavebných konštrukciách vytvárajú výfukové plochy, - prevádzkareň má najmenej dva východy otvárateľné zvonku i zvnútra, vedúce do chránenej únikovej cesty, na voľné priestranstvo alebo do komunikačného priestoru v stavbe odvetraného prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Východy majú byť podľa možnosti umiestnené na protiľahlých stranách prevádzkarne. - vchod do príručných skladov náterových hmôt sa umiestňuje zvonku alebo z komunikačného priestoru v stavbe odvetraného prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Pri viacerých vchodoch musí byť prirodzené vetranie alebo nútené vetranie aspoň jedného z nich. - výrobné zariadenie je vyhotovené z materiálov, ktoré pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti výrazne nemenia svoje vlastnosti, sú chemicky odolné proti používaným náterovým látkam a riedidlám a nešíria požiar, - dopravné potrubia náterových látok a riedidiel výrobného zariadenia sú vyhotovené a zabezpečené tak, aby sa v prípade vzniku požiaru alebo inej mimoriadnej udalosti mohol ich obsah bezpečne vypustiť, - v priestoroch prevádzkarne je zabezpečená potrebná výmena vzduchu prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním, napríklad vzduchotechnickým zariadením, ventilátorom alebo odsávačom, - koncentrácia nebezpečných látok na žiadnom mieste prevádzkarne nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti. Pri používaní práškových plastov nesmie koncentrácia vnútri striekacej kabíny prekročiť 50 % dolnej medze výbušnosti. - v lakovni a v sušiarni je výmena vzduchu zabezpečená podtlakovým spôsobom,
- horľavé aerosóly, plyny a pary z náterových látok a riedidiel z rôznych požiarnych úsekov možno odsávať do spoločného odsávacieho potrubia vzduchotechnického zariadenia za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Sušiaci priestor má samostatné odsávacie potrubie, - priestor, v ktorom sa nanášajú náterové látky máčaním alebo polievaním, je zakrytý a odsávaný tak, aby v ňom nemohla vzniknúť nebezpečná koncentrácia plynov alebo pár a aby v ňom bola zabezpečená aspoň desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu, - teplota povrchových častí vyhrievacieho zariadenia v sušiarni môže byť maximálne taká, aby bola najmenej o 50O C nižšia, ako je teplota vznietenia náterových látok alebo ich riedidiel, - vyhrievacie zariadenie v sušiarni je vyhotovené tak, aby sa pri poruche odsávania automaticky vyplo. Ak je vyhrievacím zariadením infražiarič, je vyhotovený tak, aby ho bolo možné zapnúť až po prevetraní vnútorných priestorov sušiarne. - striekacia kabína, v ktorej sa náterové látky alebo práškové plasty nanášajú ručne aj automaticky, je vyhotovená takto: a) pracovný otvor v časti na ručné nanášanie je situovaný tak, aby obsluhu nemohol zasiahnuť plameň vzniknutý v časti striekacej kabíny na automatické nanášanie, b) v časti na automatické nanášanie je inštalované zariadenie na neutralizáciu elektrostatického náboja s takou istou mierou bezpečnosti, akú má časť striekacej kabíny na ručné nanášanie, c) časť na ručné nanášanie je vybavená automatickým zariadením na likvidáciu lokálneho zahorenia a výbuchu v lúči náterových látok a práškových plastov prúdiacich z pištole. - rozprašovacie zariadenie je vyhotovené tak, aby sa pri prerušení odsávania striekacej kabíny alebo pri zastavení kontinuálneho dopravného zariadenia prerušil prívod náterových látok, - stavba alebo pracovisko, v ktorom je umiestnená striekacia kabína na ručné nanášanie náterových látok alebo práškových plastov s objemom najviac 30 m3, sa nepovažuje za prevádzkareň, - striekacia kabína na automatické nanášanie náterových látok a práškových plastov je vybavená a) elektrickou požiarnou signalizáciou alebo obdobným zariadením na zistenie požiaru, b) stabilným hasiacim zariadením alebo zaplavovacím zariadením, c) zariadením na likvidáciu lokálneho zahorenia alebo výbuchu v lúči náterovej látky alebo práškového plastu prúdiaceho z pištole s trvalým zdrojom elektrickej energie okrem striekacích kabín, v ktorých sa nanášajú vodou riediteľné náterové látky. - striekacia kabína na ručné nanášanie náterovej látky alebo práškového plastu najmenej s piatimi striekacími pištoľami je vybavená stabilným hasiacim zariadením alebo zaplavovacím zariadením s nastaviteľným oneskorením uvedenia do činnosti, - v prevádzkarni sa umiestňuje najmä: a) prevádzkový predpis, b) požiarny poriadok pracoviska,
c) požiarne poplachové smernice. - v prevádzkarni sa náterové látky môžu skladovať iba v príručnom sklade náterových látok, - na podlahe prevádzkarne musia byť odlíšiteľnými farebnými pásmi alebo tabuľkami umiestnenými na výrobnom zariadení vyznačené nebezpečné pásma so zónou 2 alebo so zónou 1, - priestory na občasné nanášanie náterových látok sú viditeľne ohraničené na podlahe a označené tabuľkou s nápisom PRIESTOR NA OBČASNÉ NANÁŠANIE NÁTEROVÝCH LÁTOK, - vo vzdialenosti menšej ako 10 m od ohraničenia priestorov na občasné nanášanie náterových látok sa nemôže vykonávať činnosť, ktorá by mohla byť zdrojom iniciácie požiaru alebo výbuchu, napríklad fajčenie, zváranie, brúsenie, vjazd vozidiel alebo vozíkov so spaľovacími motormi alebo vjazd akumulátorových vozíkov, POŽIARNO TECHNICKÉ ZARIADENIA V prvej časti zákona č.314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v § 2 vymedzenie pojmov sú o. i. definované aj požiarnotechnické zariadenia (PTZ). PTZ je komplex zložitých technických zariadení zabezpečujúcich požiarnu bezpečnosť ľudí, technologických zariadení, materiálnych hodnôt a stavebných konštrukcií budov. Do uvedených technických zariadení zahrňujeme: Elektrickú požiarnu signalizáciu, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia, požiarne uzávery, zariadenia na potláčanie výbuchov, zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch, hasiace prístroje a požiarne vodovody. ELEKTRICKÁ POŽIARNA SIGNALIZÁCIA - EPS, EPS obsahuje hlásiče požiaru (tlačidlové, automatické), ústredňu, zariadenie signalizácie požiaru, zariadenie na prenos požiarnej signalizácie, poruchy, ovládanie automatického zariadenia požiarnej ochrany a napájacie zariadenie. EPS musí identifikovať najmenej jeden fyzikálny alebo chemický jav spôsobený požiarom v stráženom priestore, akusticky alebo opticky signalizovať poplach v stráženom priestore alebo v jeho okolí a ovládať požiarno technické zariadenia, ktoré sú na ňu napojené. Jednotlivé časti EPS sa vyhotovujú tak, aby vyhovovali enviromentálnym podmienkam pôsobenia a overujú sa podľa STN 92 0404 – EN 54. Časti EPS sa vyhotovujú s krytím, ktoré zodpovedá prostrediu, v ktorom sú inštalované. (STN 33 0300 Elektrotechnické predpisy. Druhy prostredí pre elektrické zariadenia) Druhy hlásičov požiaru: a) tlačidlové – pre priamu prevádzku (len rozbiť sklo) - pre nepriamu prevádzku (rozbiť sklo a stlačiť tlačidlo, ktoré zostane zatlačené), b) automatické, ktoré sa skladajú z príslušnej objímky a snímača splodín horenia
Automatické hlásiče požiaru môžeme rozlíšiť podľa: a) snímaného javu: - dymové – ionizačné, kde produkty horenia ovplyvňujú ionizačné prúdy vo vnútri hlásiča, - opticko dymové, kde produkty horenia ovplyvňujú absorbovanie alebo rozptyľovanie vyžarovania v infračervenej, viditeľnej alebo ultrafialovej oblasti elektromagnetického spektra. - tepelné hlásiče, reagujúce na zvýšenie teploty, - plameňové, ktoré reagujú na frekvenciu vyžarovania plameňa 6 – 30 Hz, - s viacerými snímačmi, - adresovateľné s pamäťou, - plynové, neodporúča sa zapájať na EPS Vplyvom splodín horenia dochádza v hlásiči k porušeniu elektrickej rovnováhy, pričom ústredňa akusticky aj opticky signalizuje väčší odber prúdu. b) spôsobu reagovania hlásiča na snímaný jav: - statický hlásič, - diferenčný hlásič, - dynamický hlásič. c) konfigurácie hlásiča: - bodový, - viacbodový, - líniový. d) nulovateľnosti (resetovanie) hlásiča: - samočinne nulovateľný, - diaľkovo nulovateľný, - miestne nulovateľný (potrebná ručná operácia vykonaná na hlásiči), - nenulovateľný hlásič s alebo bez vymeniteľných súčiastok, e) odnímateľnosti hlásiča: - možnosť jednoduchého vybratia snímača pomocou špeciálnych pomôcok z príslušnej objímky pre potreby údržby alebo opravy, - neodnímateľný hlásič. f) druhu prenášaného signálu: - dvojstavový hlásič poskytujúci jeden z dvoch výstupných stavov vzťahujúcich sa buď na základný stav, alebo na stav signalizovania požiaru, - viacstavový hlásič - analógový hlásič poskytuje výstupný signál, ktorý predstavuje hodnotu snímaného javu. Uvedenie do činnosti musí automatický hlásič požiaru opticky signalizovať. Má svorky na vlastné pripojenie do ústredne a svorky na pripojenie optickej a akustickej signalizácie
umiestnenej mimo hlásiča, ktorá zostáva v činnosti až do ich zrušenia. Odpojenie hlásiča nesmie ovplyvniť činnosť iných pripojených hlásičov. Spájacie prvky na prenos signálov musia zabezpečovať spoľahlivý prenos signálov medzi jednotlivými časťami EPS. Požiarna sľučka je medené vedenie spájajúce hlásič alebo skupinu hlásičov s príslušným vstupom ústredne. Elektrické napájanie má z jednej strany. Na jednu sľučku možno napojiť cca 10 hlásičov jedného druhu, adresovateľných hlásičov možno napojiť 30. Požiarny okruh (zóna) je medené vedenie spájajúce hlásiče požiaru s ústredňou. Elektrické napájanie má z dvoch strán. Na okruh možno napojiť až 127 rôznych adresovateľných hlásičov. Ústredňa EPS dodáva z napájacieho zariadenia (využíva verejnú elektrickú sieť 230 V a náhradný napájací zdroj tvorený dobíjateľnou batériou do 24 V s jej automatickým dobíjaním) elektrickú energiu iným častiam EPS, prijíma, vyhodnocuje a vysiela signály, sleduje správnu funkčnosť a signalizuje poruchu na EPS. Ústredňa prostredníctvom modulárneho počítačového programu uloženého v pamäti vrátane vykonaných kódov, inštrukcií a monitorovaní údajov zabezpečí nepretržitú, bezúdržbovú a spoľahlivú prevádzku najmenej počas desiatich rokov. Umiestňuje sa samostatného požiarneho úseku s trvalou obsluhou. Ústredňa musí najmä: - trvalo vyhodnocovať situáciu v stráženom priestore, - kontrolovať svoj technický stav a signalizovať poruchu alebo zmenu technického stavu, - zobrazovať stav: 1. signalizovania požiaru, ktorú možno na ústredni manuálne vypnúť. Akustická signalizácia sa musí uviesť opäť do činnosti pri zistení požiaru v inom stráženom priestore. 2. signalizovania poruchy, 3. dezaktivácie, 4. skúšania, 5. pokoja. Údaje o stavoch ústredne musia byť uložené v jej pamäti najmenej počas dvoch týždňov aj pri výpadku elektrického prúdu. Ústredne podľa funkcie ktorú plnia, sa členia na hlavné a vedľajšie. Hlavná ústredňa prijíma a vyhodnocuje informácie z vlastných zariadení EPS aj z vedľajších ústrední. Pomocné a paralelné zariadenia: signálne svetlá, signalizačné panely, skúšobné tyče, rozvodné krabice, akustické za riadenia signalizácie požiaru. V stráženom priestore stavby sa umiestňujú spravidla automatické a tlačidlové hlásiče požiaru. Len tlačidlové hlásič požiaru možno umiestniť do priestoru, v ktorom je zabezpečená trvalá prítomnosť osôb, t.j. u vchodov do výrobných hál, divadiel, kín pri
únikových cestách, na rohoch ulíc, výrobných hál, alebo kde sú trvalo vytvárané nepriaznivé podmienky na prácu automatických hlásičov. Automatické hlásiče požiaru umiestňujeme v priestoroch bez ľudí, s požiarne nebezpečnou technológiou výroby, výpočtových strediskách, robotizovaných pracoviskách a pod. Pri určení počtu automatických hlásičov sa prihliada: - k rozmeru a tvaru priestoru, - k tvaru stropu (strechy), - k spôsobu vykurovania, klimatizácia, - k požiarnemu zaťaženiu, požiarnemu riziku, - k finančným nákladom. Automatickými hlásičmi požiaru s adresáciou musí byť v stavbe vybavený požiarny úsek: - s plochou väčšou ako 1000 m 2, - lôžkovej časti zdravotníckeho zariadenia, - ubytovacej časti hotela alebo inej stavby určenej na ubytovanie viac ako 100 osôb, - vnútorného zhromažďovacieho priestoru pre viac ako 500 osôb. Kontroly EPS sa vykonávajú: denne, mesačne, štvrťročne a ročne. Obsah jednotlivých kontrol, sa uvádza v prílohe vyhlášky MV SR č. 726/2002 Z. z. Spôsob a postup vykonania uvedených kontrol určuje aj výrobca EPS v sprievodnej dokumentácii. Kontroly denné, mesačné, štvrťročné alebo ich časti, ktoré nevykonáva ústredňa, môže vykonať len poučený zamestnanec zaškolený výrobcom alebo fyzická osoba s osobitným oprávnením na inštaláciu a opravy zariadení EPS, ktorá zapíše do prevádzkovej knihy výsledok kontroly. Ročné kontroly môže vykonávať fyzická osoba s osobitným oprávnením na kontrolu EPS. Podmienky prevádzkovania EPS, t.j. spôsob ktorý výrobca uvádza v návode na obsluhu. Prevádzkovať možno len EPS, ktorá má posúdenú zhodu vlastností s technickými predpismi. Pri odovzdávaní zariadenia EPS do prevádzky musí oprávnená fyzická osoba vykonať kontrolu v rozsahu ročnej kontroly a vydať potvrdenie Obsah sprievodnej dokumentácie EPS: a) návod na obsluhu a údržbu všetkých častí, b) pokyny na obsluhu, c) prevádzkovú knihu, d) blokovú schému EPS, e) doklady o kontrolách a odborných prehliadkach, f) kópie dokladov o overení zhody vlastnosti výrobkov s technickými predpismi, g) projekt skutočného vyhotovenia EPS v štátnom jazyku.
Užívateľ EPS zodpovedá: a) za zabezpečenie trvalej prevádzky pracovníkom zaškoleným výrobcom alebo oprávnenou právnickou osobou, b) za riadne vedenie prevádzkovej knihy a sprievodnej dokumentácie, c) za zabezpečenie a vykonanie kontroly oprávnenou osobou, ktorej umožní bezpečný a voľný prístup k všetkým častiam EPS, d) za zabezpečenie náhradných opatrení ak EPS nie je akcieschopná, e) za zabezpečenie trvalej obsluhy v mieste umiestnenia hlavnej ústredne alebo prenos signálu o stave tejto ústredne do miesta s trvalou obsluhou, f) pri stavebnej zmene stráženého priestoru alebo zmene technológie za posúdenie oprávnenou osobou, splnenie požiadaviek EPS v nových podmienkach. Ak prenos signálu je zabezpečovaný do miesta s trvalou obsluhou inej právnickej osoby, užívateľ zabezpečuje dokumentáciu, situačný plán chráneného priestoru s prístupovými cestami, špecifickými príkazmi a inštrukciami v prípade požiaru alebo poruchy a umiestňuje ju na dohodnuté miesto. POŽIARNE UZÁVERY podľa vyhotovenia a účelu použitia a) požiarne dvere, b) požiarne okná, c) požiarne poklopy, d) požiarne klapky, e) požiarne uzávery otvorov dopravníkových systémov. podľa schopnosti odolávať šíreniu tepla a prieniku dymu a) typ EI – brániaci šíreniu tepla, b) typ EW – obmedzujúci šírenie tepla, c) typ S – tesný proti prieniku dymu. podľa hľadiska konštrukčných prvkov z ktorých sú vyhotovené a) požiarne uzávery druhu D1, b) požiarne uzávery druhu D2, c) požiarne uzávery druhu D3. podľa požiarnej odolnosti Určuje sa na základe preukaznej skúšky zaradením do stupnice: 15 ; 30 ; 45 ; 60 ; 90 minút alebo sa určí výpočtom pre drevené dvere s plnými krídlami s polodrážkou:
Vybavenie požiarnych uzáverov • Automatické uzatváracie zariadenie • Bezpečnostný mechanizmus a) Panikový východový uzáver b) Núdzový východový uzáver • Tesnenie a) požiarne, b) dymové, c) kombinované. • Označenie Podmienky prevádzkovania Požiarny uzáver medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi musí byť typu EW. Požiarny uzáver do chránenej únikovej cesty musí byť typu EI. Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje požiarnu predsieň chránenej únikovej cesty od ostatných priestorov chránenej únikovej cesty, musí byť typu S. V chránenej únikovej ceste spájajúcej najmenej dve podzemné podlažia s nadzemnými podlažiami musia byť podzemné podlažia od nadzemných podlaží oddelené požiarnym uzáverom typu S. Požiarny uzáver, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EI a vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 Sprievodná dokumentácia a) osvedčenie o výrobku, b) záručný list, c) prevádzkové pokyny, d) prevádzkový denník. Pre existujúce požiarne uzávery: a) prevádzkové pokyny, b) prevádzkový denník. • Bežná údržba požiarnych uzáverov • Prevádzkovú údržbu požiarnych uzáverov • Kontroly HASIACE PRÍSTROJE Hasiaci prístroj - je prístroj, pozostávajúci z tlakovej nádoby obsahujúcej hasiacu látku, ktorá je po ručnom otvorení ovládacej armatúry pôsobením tlakovej energie výtlačného plynu vytláčaná na miesto požiaru za účelom jeho uhasenia. Výtlačný plyn je akumulovaný priamo v tlakovej nádobe alebo samostatnej tlakovej patróne. Konštrukcia prístroja umožňuje opakované dopĺňanie tlakovej nádoby hasiacou látkou a dopĺňanie výtlačného plynu do tlakovej nádoby alebo do samostatnej tlakovej patróny.
Rozdelenie hasiacich prístrojov: - podľa spôsobu transportu: - prenosné ( celková hmotnosť najviac 20 kg) - pojazdné ( celková hmotnosť viac ako 20 kg) – na ručnom vozíku – na prípojnom vozidle - podľa druhu hasiacej látky: prenosné HP – vodné, penové, práškové, CO2, halónové pojazdné HP - vodné, vodné s prísadami, penové, práškové, CO2 Vhodnosť použitia hasiacich prístrojov: P. Druh HP Najúčinnejšie použitie č. 1.
vodný a vodný s prísadami
-
2.
penový
-
3.
práškový ABC
4.
práškový BC
5.
práškový D
-
6.
CO2
-
halónový
pevné horľavé látky horiaca plameňom alebo tlejúce (okrem kovov) horľavé kvapaliny horiace plameňom (napr. benzín, olej, benzol, lak, alkoholy, aldehydy, ketóny)
-
pevné horľavé látky horiaca plameňom alebo tlejúce (okrem kovov) - horľavé kvapaliny horiace plameňom (napr. benzín, olej, benzol, lak, alkoholy, aldehydy, ketóny) - plynné horľavé látky ( napr. propán, bután, acetylén, vodík) - horľavé kvapaliny horiace plameňom (napr. benzín, olej, benzol, lak, alkoholy, aldehydy, ketóny) - plynné horľavé látky ( napr. propán, bután, acetylén, vodík
-
7.
pevné horľavé látky horiace plameňom alebo tlejúce (okrem kovov) horľavé kvapaliny horiace plameňom a rozpustné vo vode (napr. alkoholy, aldehydy, ketóny)
-
ľahké kovy a ich zliatiny, alkalické kovy a podobné látky (vápnik, titán) pevné horľavé látky netlejúce (napr. liečivá, plasty, umelecké diela) horľavé kvapaliny horiace plameňom (napr. benzín, olej, benzol, lak, alkoholy, aldehydy, ketóny)
Poznámka -
nebezpečenstvo poškodenia predmetov premáčaním, - nevhodné pre farby, tuky, laky, vosky, dechty, horľavé plyny, - nesmie sa použiť na elektrické zariadenia, ľahké kovy - nevhodné na horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu (petroléter, dietylétar, monochlóretán), horľavé plyny, - nesmie sa použiť na elektrické zariadenia, ľahké kovy - nesmie sa použiť na ľahké kovy a ich zliatiny (hliník, horčík), alkalické kovy (sodík, draslík) a podobné látky (vápnik, titán), horľavé prachy, elektronické zariadenia
nesmie sa použiť na ľahké kovy a ich zliatiny (hliník, horčík), alkalické kovy (sodík, draslík), horľavé prachy a podobné látky (vápnik, titán), elektronické zariadenia, nevhodné pre pevné horľavé látky horiace plameňom alebo tlejúce Sú predmetom osobitných objednávok.
-
-
pevné horľavé látky netlejúce (napr. liečivá, plasty, umelecké diela) horľavé kvapaliny horiace plameňom (napr. benzín, olej, benzol, lak, alkoholy, aldehydy, ketóny)
-
nesmie sa použiť na ľahké kovy a ich zliatiny (hliník, horčík), alkalické kovy (sodík, draslík), horľavé prachy a podobné látky (vápnik, titán), elektronické zariadenia, na sypké látky, organické prachy a prachový odpad z ľahkých kovov nesmie sa použiť na ľahké kovy a ich zliatiny (hliník, horčík), alkalické kovy (sodík, draslík), horľavé prachy a podobné látky (vápnik, titán) pre nebezpečenstvo vzniku výbušných látok nevhodný pre horľavé plyny
Hasiaca účinnosť hasiaceho prístroja: - schopnosť hasiaceho prístroja uhasiť za stanovených podmienok určený skúšobný model požiaru určenej veľkosti, - skúšobné modely požiaru triedy A a triedy B a skúšanie HP Funkčné a konštrukčné vlastnosti hasiacich prístrojov: - náplň HP, výtlačné plyny, čas činnosti, čas začiatku vyprázdňovania, zbytok hasiacej látky, - hlavné časti - tlaková nádoba a uzáver, tlaková patróna, zariadenie na meranie tlaku, bezpečnostné zariadenie proti pretlaku, spúšťací mechanizmus a jeho bezpečnostné zariadenie, hadicová zostava, ovládacia armatúra na prerušované vypúšťanie hasiacej látky, výpustná cesta a filter Označovanie hasiacich prístrojov: - hlavné časti uzáveru, - povrchová úprava z vonkajšej (aj vnútornej) strany HP, - popisné označenie (jeho obsah), - rok výroby, - označenie tlakovej nádoby HP a tlakovej patróny, - štítok o vykonaní kontroly HP a štítok o vykonaní opravy a plnenia HP. Podmienky prevádzkovania HP: - podľa technickej dokumentácie vyhotovenej výrobcom, návodu na obsluhu, - používanie akcieschopných HP, - inštalovanie HP, stanovište HP - umiestnenie HP, prístupová cesta k pojazdnému HP - kontrola HP : - na inštalovanom HP osobou s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie kontrol HP - prenosného : -raz za 24 mesiacov (schválený podľa zákona č. 264/1999 Z. z.) -raz za 12 mesiacov (schválený podľa STN pre ručné HP platná do 14.6.1998) - pojazdného: - raz za 12 mesiacov u pojazdného HP CO2, - raz za 24 mesiacov ostatné pojazdné HP - potvrdenie o vykonaní kontroly HP a štítok o vykonaní kontroly HP - oprava a plnenie HP: - vykonáva osoba s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie opráv a plnenia HP, - potvrdenie o oprave a plnení HP a štítok o vykonaní opravy a plnení HP Zásady navrhovania HP: 1. Voľba vhodného hasiaceho prístroja podľa charakteru horľavých látok
2. Určenie počtu a druhu (typu) hasiacich prístrojov a) výpočtom podľa pôdorysnej plochy a charakteru prevádzky pre: - každé podlažie viacpodlažného PÚ, - každý jednopodlažný PÚ samostatne, - spoločne pre viac PÚ v jednom podlaží. Počet HP sa určí v závislosti od: - celkového ekvivalentného množstva hasiacej látky(určeného výpočtom) - druhu hasiacich prístrojov a ich účinnosti - množstva náplne (hasiacej látky) skutočných (navrhnutých) HP b) pre osobitné prevádzky a priestory podľa normovej hodnoty 3. Rozmiestnenie hasiacich prístrojov.
STABILNÉ A POLOSTABILNÉ HASIACE ZARIADENIA Stabilné hasiace zariadenie /SHZ/ - je hasiace zariadenie, ktoré má stabilný zdroj hasiacej látky, pevne zabudované rozvodné potrubie s vypúšťacími armatúrami v chránenom priestore, spúšťací mechanizmus a signalizačné zariadenie, ktoré požiar uhasí alebo uvedie pod kontrolu, signalizuje svoju činnosť a prípadne vykonáva pomocnú funkciu. Spúšťacie zariadenie je ovládané automaticky aj ručne okrem sprinklerového SHZ ktoré sa uvádza do činnosti automaticky. Automatické ovládanie: - pomocou EPS - pomocou tepelne-citlivého prvku Ručné ovládanie: - priame - diaľkové (mechanické, pneumatické, elektrické, hydraulické) Polostabilné hasiace zariadenie /PSHZ/ je hasiace zariadenie, ktoré má pevne zabudované rozvodné potrubie s vypúšťacími armatúrami v chránenom priestore a armatúru na pripojenie hasičskej techniky. Dodávku hasiacej látky zabezpečuje mobilná hasičská technika. PSHZ požiar uhasí alebo uvedie pod kontrolu, do činnosti sa uvádza ručne. Rozdelenie SHZ: - podľa spôsobu hasenia – na hasenie na plochu – na objemové hasenie ( celý priestor, lokálne) - podľa druhu hasiacej látky: - vodné (sprinklerové, drenčerové, hmlové, parné) - penové (na ťažkú penu, strednú penu, ľahkú penu) - plynové – na prírodné plyny (CO2, N2, Ar2) – na chemické plyny (halóny, FM-200, Novac 1230, Halotron II) - práškové - aerosolové - kombinované
Použitie SHZ a PSHZ – určuje charakter horľavých látok, druh hasiacej látky a jej hasiaci účinok, spôsob hasenia, charakter a stavebné riešenie chráneného priestoru a stavby, bezpečnosť osôb, následné účinky na technické a technologické vybavenie prevádzok. Navrhovanie: - podľa technických noriem a predpisov (EN, STN,VdS, CEA, FM, NFPA) príp. podľa projekčných zásad výrobcu SHZ, - osobou s odbornou spôsobilosťou na projektovanie. Vodné SHZ a) sprinklerové SHZ - použitie: na ochranu hotelov, garáží, textilných prevádzok, mlynov, divadiel, konferenčných sál, kultúrnych zariadení, nemocníc, vysokoregálových skladov, kabelových kanálov, papierenských strojov, zásobníkov s pilinami a pod., - hlavné časti: - vodný zdroj (vyčerpateľný, nevyčerpateľný) - prívodné potrubie a prípojka mobilnej techniky, čerpadlo, kompresor - ventilová stanica ( riadiaci ventil, meracie zariadenie, kontrolné zariadenie, poplachové a signalizačné zariadenie ) - rozvodná potrubná sieť so sprinklermi Sprinklerové SHZ môže mať jednu alebo viac sprinklerových sústav. Do činnosti sa uvedie len taký počet sprinklerov, ktoré sú nad miestom požiaru a ktoré dosiahnu otváraciu teplotu. - druhy sprinklerového SHZ: - mokrá sústava - suchá sústava - sústava s predstihovým riadením - zmiešaná sústava - navrhovanie – hlavné zásady: - zatriedenie objektu do triedy rizika (LH, OH, HHP, HHS) - určenie intenzity dodávky vody (l na 1m2/min), účinnej plochy (na ktorej bude zariadenie v činnosti v m2), prevádzkového času (v minutách), maximálnej plochy chránenej jedným sprinklerom (v m2) - určenie veľkosti vodného zdroja, čerpadiel ( na základe hydraulického výpočtu) a rozmiestnenie sprinklerov. b) Drenčerové SHZ - použitie: pre ochranu transformátorov a technicko -inžinierskych zariadení, v priemyselnej chémii, olejovom hospodárstve, káblových kanáloch a priestoroch, výrobných prevádzok s vysokou rýchlosťou šírenia sa požiaru. Môže byť použité aj ako chladiace zariadenia na chladenie
nadzemných nádrží na skladovanie horľavých kvapalín a skvapalnených plynov, stavených konštrukcií, technologických zariadení, - hlavné časti: - vodný zdroj (vyčerpateľný, nevyčerpateľný) - prívodné potrubie a prípojka mobilnej techniky, čerpadlo, - ventilová stanica ( riadiaci ventil, meracie zariadenie, kontrolné zariadenie, poplachové a signalizačné zariadenie ) - rozvodná potrubná sieť s otvorenými hlavicami Do činnosti sa uvedú všetky hlavice sústavy inštalované v chránenom priestore súčasne. - navrhovanie - hlavné zásady: - určenie intenzity dodávky vody (l na 1m2/min), účinnej plochy (na ktorej bude zariadenie v činnosti v m2), prevádzkového času (v minutách), maximálnej plochy chránenej jednou hlavicou (v m2) - určenie veľkosti vodného zdroja, čerpadiel ( na základe hydraulického výpočtu) a rozmiestnenie hlavíc. Penové SHZ Penové SHZ na ťažkú penu, strednú penu a ľahkú penu , využívajú na hasenie vzduchovú penu, ktorá sa vyrobí prevzdušnením penotvorného roztoku vyrobeného z vody a penidla. - použitie: na hasenie požiarov horľavých kvapalín skladovaných v nadzemných skladovacích nádržiach, v skladoch, v technologických zariadeniach s horľavými kvapalinami, v káblových priestoroch, v leteckých hangároch a pod. - hlavné časti: - vodný zdroj (vyčerpateľný, nevyčerpateľný) - čerpacia stanica (prívodné potrubie a prípojka mobilnej techniky, čerpadlo), - primiešavacia stanica ( primiešavač, nádrž na penidlo, čerpadlo na penidlo, úsekový ventil, meracie zariadenie, kontrolné zariadenie, poplachové a signalizačné zariadenie ) – s centrálnou prípravou penotvorného roztoku alebo miestnou prípravou penotvorného roztoku - rozvodná potrubná sieť s penotvorným zariadením (prúdnica na ťažkú penu) a výstrekovým zariadením (penová súprava, monitor, penové hubice, agregát na ľahkú penu), - navrhovanie - hlavné zásady: - ochrana nadzemnej nádrže na horľavé kvapaliny: a) vonkajšia nádrž s pevnou strechou – povrchová dodávka peny – podpovrchová dodávka peny – dodávka peny plávajúcou hadicou b) vonkajšia nádrž s plávajúcou strechou – dodávka peny do miesta tesnenia plávajúcej strechy – dodávka peny na celý povrch horľavej kvapalina c) vnútorná nádrž s priemerom 7m a viac – povrchová dodávka peny
Pri návrhu sa určí: - najmenší počet výstrekových zariadení ( podľa priemeru nádrže), - najmenšia intenzita dodávky penotvorného roztoku (l na 1m2/min), - najkratší prevádzkový čas (v minutách), - potreba vody pre súčasné hasenie skladovacej nádrže a havarijnej kovovej nádrže s najväčšou potrebou a na chladenie susedných skladovacích nádrží, - potreba penidla pre súčasné hasenie skladovacej nádrže a havarijnej nádrže alebo skupiny nádrží s najväčšou potrebou penidla, - veľkosť vodného zdroja, zdroja penidla, čerpadiel ( na základe hydraulického výpočtu). Plynové SHZ - použitie: a) SHZ na prírodné plyny na ochranu uzavretých alebo polouzavretých priestorov a technologických zariadení, elektrických zariadení, transformátorov, lakovní, strojných zariadení, skladov horľavých kvapalín a pod. U nás najpoužívanejšie plynové hasiace zariadenia používajú oxid uhličitý, ktorý je určený na hasenie najmä horľavých kvapalín a plynov, b) SHZ na chemické plyny na ochranu lakovní, v energetickom a automobilovom priemysle, pre ochranu tlačiarní, zariadení na spracovanie dát, rozhlasových a televíznych zariadení, technologických zariadení v chemickom a petrochemickom priemysle. Plynové SHZ na CO2 Podľa spôsobu skladovania CO2 sa delia na : - vysokotlakové - nízkotlakové - hlavné časti: - zdroj CO2 ( batéria vysokotlakových nádob alebo nízkotlaková nádoba) so spúšťacím zariadením a oneskorovacím zariadením, - rozvodné potrubie s hlavným uzáverom a úsekovými (sekčnými) ventilmi, - rozvádzacie potrubia s hubicami (plynové, snehové), - ústredňa SHZ so signalizačným, ovládacím a poplachovým zariadením, - navrhovanie: - posúdenie chráneného priestoru z hľadiska tesnosti, bezpečnosti osôb nebezpečia zvýšeného tlaku v priestore a) zariadenia na objemové hasenie: - určenie objemu miestnosti alebo uzatvoreného priestoru, ktorý sa má chrániť, - stanovenie množstva CO2 ( v kg ) - určenie času vypúšťania CO2 ( v sekundách) b) zariadenia s lokálnym pôsobením: - určenie celkového prietoku vypúšťania CO2 zo zariadenia na pokrytie chránenej plochy ( plošnou metódou) alebo zaplnenie chráneného objemu
(objemovou metódou) podľa parametrov hubíc ( prietoku, dostreku) a ich usporiadania a umiestnenia ( v kg/min ), - určenie času vypúšťania CO2 ( v sekundách) - určenie počtu hubíc a ich rozmiestnenie, - určenie množstva skladovaného CO2 ( aj rezervná zásoba) a požiadaviek na jeho skladovanie. Práškové SHZ - použitie: na ochranu pred požiarmi v chemickom priemysle, v strojárenských prevádzkach s rotujúcimi časťami strojov, zásobníkov na horľavé kvapaliny a plyny, elektrických zariadení. Špeciálne prášky v hasiacich zariadeniach hasia požiare horiacich ľahkých a alkalických kovov. Nakoľko dochádza v uzavretých priestoroch ku značnému zaprášeniu, nie sú vhodné na hasenie vo výpočtových strediskách, telefónnych ústrediach a iných na prach citlivých zariadeniach. - hlavné časti: - zásobník prášku s tlakovým regulátorom, - zásobník na výtlačný plyn so spúšťacím zariadením a oneskorovacím zariadením - rozvodné potrubie s hlavným uzáverom a úsekovými (sekčnými) ventilmi - rozvádzacie potrubia s práškovými hubicami - poplachové a signalizačné zariadenie - navrhovanie: - posúdenie chráneného priestoru z hľadiska tesnosti (uzatvorenie otvorov) a bezpečnosti osôb a) zariadenia na objemové hasenie: - určenie objemu chráneného uzatvoreného priestoru, - stanovenie celkového najmenšieho množstva prášku ( v kg ) - určenie najdlhšieho času činnosti zariadenia – výstrek prášku ( v sekundách) a najmenšieho prietoku pri výstreku prášku (v kg/s) b) zariadenia s lokálne hasenie: - určenie množstva prášku, najkratšieho času činnosti a najmenšieho prietoku pri výstreku prášku pre podľa usporiadania hubíc: - pre požiar povrchový - pre požiar zariadenia, - určenie najdlhšieho času činnosti zariadenia – výstrek prášku ( v sekundách) - návrh a usporiadanie potrubia, - výber a rozmiestnenie hubíc, - určenie množstva skladovaného prášku ( aj rezervná zásoba) a výtlačného plynu a požiadaviek na ich skladovanie.
Aerosolové SHZ - použitie: aerosolové hasiace generátory, ktoré používa SHZ sú vhodné na požiare horľavých kvapalín a pevných horľavých látok v uzatvorených priestoroch, termoplastov a termosetov , elektrických zariadení pod napätím. Nevhodné sú na kovy a látky, ktorých horenie prebieha bez prístupu vzduchu. Nesmú sa použiť v priestoroch, kde sú ľudia. - hlavné časti: - aerosolové hasiace generátory – bez chladiacej náplne – s chladiacou náplňou, - ústredňa (časť EPS a jednotka riadenia hasenia), - signalizačné a poplachové zariadenie, Označovanie SHZ a PSHZ: - jednotlivé časti označené podľa technickej normy, - označenie strojovne tabuľkou s nápisom, - výstražné označenie chráneného priestoru, - označenie len ručného spúšťania, - určené armatúry (spôsob obsluhy, otvorenie a uzatvorenie, smer prúdenia hasiacej látky) - armatúry na pripojenie mobilnej hasičskej techniky (tabuľka s údajmi pre SHZ) - riadiaci ventil ( por. číslo a priestor, ktorý chráni), - vonkajšia povrchová úprava v červenej farbe, - v chránenom priestore umiestnené prevádzkové pokyny a schéma SHZ. Prevádzkovanie SHZ a PSHZ: - spôsob prevádzkovania určuje výrobca SHZ (PSHZ) v prevádzkových pokynoch a v návode na obsluhu, - kontrolná prehliadka a skúška funkčnosti SHZ (PSHZ) - po inštalácii (za účasti orgánu ŠPD, doklad o vykonaní), po oprave, po skúške stabilnej tlakovej nádoby a po každom uvedení do činnosti (záznam do prevádzkového denníka)- vykonáva osoba s odb. spôsobilosťou na inštalovanie a opravy - za prevádzkovanie zodpovedá vlastník (správca) nehnuteľnosti v ktorej je inštalované SHZ, ktorý: - určuje osoby (zaškolené): - zodpovednú za prevádzkovanie, - poverené údržbou, - poverené obsluhou, - zabezpečuje a vykonáva údržbu: - bežná, - prevádzková, - drobné opravy a výmena častí SHZ,
- vedie sprievodnú dokumentáciu SHZ (PSHZ) v štátnom jazyku ( projekt, prevádzkový predpis, prevádzkový denník, doklady o kontrolách a odborných prehliadkach, osvedčenie o výrobku, záručný list, kópie dokladov o overení zhody vlastností častí zariadenia), ktorú predkladá na nahliadnutie orgánu ŠPD. - zabezpečuje kontrolu SHZ (PSHZ): - denná, týždenná, mesačná, štvrťročná, polročná (vykonávajú vlastníkom určené osoby) so zápisom do prevádzkového denníka, - ročná ( osoba s odb. spôsobilosťou na inštalovanie a opravy vydá písomný doklad), - v lehotách dlhších ako jeden rok a v lehotách pre vyhradené technické zariadenia (na výrobcom určených častiach zariadenia), - vykonáva školenie osôb, ktoré majú pracovné miesto v chránenom priestore.
ZARIADENIA NA ODVOD TEPLA A SPLODÍN HORENIA Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia /ZOTaSH/ - je zariadenie ovládané automaticky alebo ručne, ktoré riadeným spôsobom z uzavretých priestorov stavby alebo jej časti zasiahnutých požiarom odvádza teplo a splodiny horenia do vonkajšieho prostredia ventilačnými zariadeniami. Význam ZOTaSH: − udržiavanie vrstvy horúcich splodín horenia a dymu v požadovanej výške nad podlahou, resp. vrstvy relatívne čistého vzduchu nad podlahou potrebnej pre evakuáciu osôb, − zabránenie vzostupu teploty konštrukcie tak, aby nedošlo k porušeniu a zrúteniu nosnej konštrukcie v dôsledku prekročenia kritických teplôt materiálov, − vytvorenie bezpečného prístupu hasičom a rýchle zistenie ohniska požiaru v zadymenom priestore, − zníženie rozsahu škôd na skladovaných materiáloch, ktoré vznikajú pôsobením tepla a dymu ale i v dôsledku nepresného a neúčinného hasenia vodnými prúdmi v zadymenom priestore, − zníženie rizika objemového vzplanutia a prenosu požiaru v objekte alebo na strešný plášť, − zníženie rozsahu škôd spôsobených vodou pri otvorení nadmerného počtu hlavíc sprinklerového hasiaceho zariadenia, − pri bežnej prevádzke v objekte na prevetrávanie a prirodzené presvetlenie. Rozdelenie ZOTaSH: - podľa princípu činnosti (spôsobu pohybu a výmeny splodín horenia): • zariadenia na prirodzený odvod - s pohybom splodín horenia vplyvom rozdielu ich objemovej hmotnosti a objemovej hmotnosti čistého vzduchu v závislosti na teplote, • zariadenia s núteným odvodom - odvetranie je zabezpečované pomocou ventilátorov, • kombinované ( na prirodzený a nútený odvod ).
Systém, ktorým sa realizuje odvod tepla a splodín horenia tvorí celý rad zariadení, ktoré umožnia plniť svoju funkciu v kritickom čase požiaru, t.z. v čase od jeho vzniku a zistenia až do zahájenia hasebného zásahu. Použitie: a) zariadenia na prirodzený odvod tepla a splodín horenia veľké jednopodlažné požiarne úseky, alebo posledné podlažia viacpodlažných budov, kde sú vytvorené podmienky na prirodzený pohyb splodín horenia (napr. hypermarkety, jednopodlažné sklady, výrobné linky a pod.) b) zariadenia s núteným odvodom tepla a splodín horenia viacpodlažné stavby, jednopodlažné stavby kde nie sú vytvorené podmienky na prirodzený pohyb splodín horenia a priestory, kde splodiny horenia môžu dosahovať nízke teploty. Hlavné časti: - ventilačné zariadenia ( prvky na odvod tepla a splodín horenia) - odvetrávacie klapky, vetráky, žaluzie, ventilátory), - ovládacie zariadenia – automatické(tepelné, elektrické, pneumatické, kombinované) – ovládané ručne - rozvody na prívod vzduchu, - rozvody na odvod tepla a splodín horenia, - dymové bariéry ( priečky, clony) – pevné a pohyblivé Navrhovanie: - podľa technických noriem a predpisov (EN, DIN, BS) príp. podľa projekčných zásad výrobcu ZOTaSH, - osobou s odbornou spôsobilosťou na projektovanie. - zásady navrhovania: zariadenia na prirodzený odvod tepla a splodín horenia - získanie podkladov a informácii o požiarnom úseku, horľavých materiáloch, šírení požiaru a pod. a stavebno-fyzikálne posúdenie požiarneho úseku, - určenie veľkosti dymových úsekov (plocha, svetlá výška, výška dymovej bariéry, výšky vrstvy relatívne čistého vzduchu), - určenie plochy požiaru (podľa času rozvoja požiaru a rýchlosti šírenia sa požiaru) - určenie aerodynamicky účinnej plochy na odvod na plochu 1 dymového úseku, - voľba typu a veľkosti a určenie počtu vhodných ventilačných prvkov a ich rozmiestnenie, - určenie plochy a rozmiestnenie otvorov na prívod vonkajšieho vzduchu. zariadenia s núteným odvodom tepla a splodín horenia - získanie podkladov a informácii o požiarnom úseku, horľavých materiáloch, šírení požiaru a pod. a stavebno-fyzikálne posúdenie požiarneho úseku, - určenie veľkosti dymových úsekov (plocha, svetlá výška, výška dymovej bariéry, výšky vrstvy relatívne čistého vzduchu), - určenie veľkosti požiaru (podľa času rozvoja požiaru a rýchlosti šírenia sa požiaru), - určenie rýchlosti uvoľňovania splodín horenia a ich teploty,
- určenie odvádzaného objemového prietoku, - určenie dimenzie potrubí a výpočet potrubnej siete (tlakové straty), - určenie počtu a veľkosti VZT výustiek, návrh ventilátoru, - určenie plochy a rozmiestnenie otvorov na prívod vonkajšieho vzduchu.
Prevádzkovanie ZOTaSH: - spôsob prevádzkovania určuje výrobca ZOTaSH v prevádzkových pokynoch a v návode na obsluhu, - skúška funkčnosti a prevádzkovej pohotovosti - po inštalácii, po oprave a po každom uvedení do činnosti (záznam do prevádzkového denníka) - vykonáva osoba s odb. spôsobilosťou na inštalovanie a opravy, - za prevádzkovanie zodpovedá vlastník (správca) nehnuteľnosti v ktorej je inštalované ZOTaSH, ktorý: - určuje osoby (zaškolené): - zodpovednú za prevádzkovanie, - poverené údržbou, - zabezpečuje a vykonáva údržbu podľa pokynov výrobcu, - vedie sprievodnú dokumentáciu, ktorú predkladá na nahliadnutie orgánu ŠPD, - zabezpečuje a vykonáva kontrolu ZOTaSH v intervaloch a v rozsahu , ktorý určil výrobca v prevádzkových pokynoch(vykonávajú vlastníkom určené osoby) so zápisom do prevádzkového denníka, - zabezpečuje kontrolu jeden krát ročne ( osoba s odb. spôsobilosťou na inštalovanie a opravy vydá písomný doklad).
PROTIPOŽIARNA BEZPEČNOSŤ TECHNOLOGICKÝCH PROCESOV Riziko vzniku požiaru v technologických procesoch-analýza • hodnotenie rizika vzniku požiaru a výbuchu v technologických procesoch – zásady • organizačné opatrenia proti vzniku požiaru a výbuchu • technické opatrenia proti vznikupožiaru a výbuchu Aktívna a pasívna protivýbuchová ochrana: Aktívna: - primárna – opatrenia na zamedzenie vzniku výbušnej zmesy - sekundárna – opatrenia na obmedzenie možností iniciácie Pasívna: - terciálna – opatrenia na obmedzenie účinkov požiaru a výbuchu
ZISŤOVANIE PRÍČIN POŹIAROV Význam zisťovania príčin požiarov pre oblasť požiarnej ochrany: • význam pre oblasť ochrany pred požiarmi • význam pre oblasť operatívno-technickú • význam pre orgány činné v trestnom konaní Postup pri zisťovaní príčiny vzniku požiaru: • situácia pred vznikom požiaru a v čase trvania požiaru • ohnisko požiaru, ohniskové príznaky • odber vzoriek a dôkazových materiálov • obhliadka požiariska • analýza dôkazových materiálov • dokazovanie príčiny požiaru
Autor: kpt. Ing. Gabriela Juhásová
Lektor:
