No title

ekonomický týždenník

[email protected]

https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

6. týždeň 2015

ekonomický týždenník

OBSAH          

Zaujalo nás: Osem zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť o slovenskom úverovom trhu v roku 2014

3

Čo nové vo svete: Nad Gréckom sa zmráka

4

Euro aj uplynulý týždeň so ziskom

5

Zasadla poľská, česká a britská centrálna banka

5

Ropa Brent medzimesačne zdražela o takmer 11 %

6

Maloobchodníkom v decembri vzrástli tržby

6

Ceny priemyselníkov s poklesom v takmer všetkých krajinách EÚ

7

Rebríček týždňa: Takmer pätina Európanov a 15 % Slovákov nikdy nepoužíva internet

8

Kalendár udalostí 7. týždňa

9

Predikcie podľa Poštovej banky

9

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, [email protected]

6. týždeň 2015

2

ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Zaujalo nás:

Osem zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť o slovenskom úverovom trhu v roku 2014 Banky požičali počas celého roka 2014 obyvateľstvu vo forme nových úverov 8,14 mld. EUR. Medziročne tak prišlo k nárastu objemu novoposkytnutých úverov až o takmer štvrtinu, čo ale zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Vo forme nových spotrebných úverov požičali banky retailovým klientom 2,22 mld. EUR a vo forme nových úverov na bývanie poskytli bankové domy obyvateľstvu 5,72 mld. EUR. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska [NBS]. Dopyt po úveroch bol najvyšší v jarnom období [2. kvartál 2014] a v predvianočnom období [4. kvartál 2014]. Najvyššie objemy novoposkytnutých spotrebných úverov evidovali banky v poslednom štvrťroku vlaňajška. Ten bol druhý najsilnejší aj v prípade úverov na bývanie. Predbehlo ho len jarné obdobie, kedy banky poskytli najviac prostriedkov určených na nové alebo zrekonštruované bývanie. Osem aktualít, ktoré by ste mali vedieť o slovenskom úverovom trhu v roku 2014 stav úverov pre obyvateľstvo, ktorý evidoval slovenský bankový 21,98 mld. EUR sektor na konci roka 2014 75 % a 15 %

75 % z celkového objemu úverov tvoria úvery na bývanie 15 % z celkového objemu úverov tvoria spotrebné úvery

8,14 mld. EUR

objem finančných prostriedkov, ktorý poskytli banky obyvateľstvu počas roka 2014 vo forme nových úverov

5 226 EUR

úverová suma pripadajúca v priemere na 1 dospelého Slováka

druhý štvrťrok 2014

najviac sme si počas neho požičali vo forme úverov na bývanie

posledný štvrťrok 2014

najviac sme si počas neho požičali vo forme spotrebných úverov

bývanie

najčastejší dôvod, kvôli ktorému si požičiavame

úvery < vklady [81 : 100]

v bankách máme viac peňazí uložených ako z nich požičaných, na 100 EUR v banke vložených pripadá 81 EUR z banky požičaných

Celkový objem úverov pre obyvateľstvo na konci vlaňajška dosiahol úroveň 21,98 mld. EUR a 22 – miliardová hranica je takpovediac „na dosah“. Magická hranica 20 mld. EUR bola pritom pokorená len počas minuloročného apríla. Stav úverov pre obyvateľov medziročne vzrástol o cca 12 %. V závere vlaňajšieho roka tak dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 3,36 mld. EUR a vo forme úverov na bývanie 16,87 mld. EUR. Úvery na bývanie tak predstavujú z celkového objemu úverov pre obyvateľstvo približne tri štvrtiny a spotrebné úvery tvoria cca 15 % z celkových úverov.

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS, ECB, prieskumu Poštovej banky

Podľa údajov Európskej centrálnej banky [ECB] a našich prepočtov mal na konci vlaňajška každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 226 EUR. Menej ako my banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu už iba obyvatelia deviatich krajín EÚ. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke vložených totiž pripadá 81 EUR z banky klientom požičaných. Na základe oboch uvedených ukazovateľov patríme v EÚ medzi menej zadlžené národy. Pre zaujímavosť ešte uvádzame, že tri štvrtiny európskych ekonomík evidujú nižší objem úverov ako vkladov v bankovom sektore. Život na dlh najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke vložených vlani pripadlo až 210 EUR z banky požičaných. Naopak, najnižší pomer vykázalo ku koncu vlaňajška Belgicko, a to 42 EUR z banky požičaných na 100 EUR v banke vložených. O úver žiadajúcim Slovákom prial uplynulý rok aj z pohľadu úrokových sadzieb. Nízka úroková sadzba ECB ako aj nízke sadzby na medzibankovom trhu viedli k poklesu úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. V decembri 2014 sa dohodnutá priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie nachádzala už len na úrovni 2,93 % a v prípade spotrebiteľských úverov na úrovni 12,38 %. Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverových produktov bude zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Netreba však zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad bonita klienta a riziková prirážka, konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, marketingová politika či rôzne produktové kampane.

Bývanie je najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver. V prípade hypoték alebo iných úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len svoje bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po novom úvere často siahame aj preto, aby sme ním výhodne refinancovali už existujúci dlh alebo aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.

6. týždeň 2015

3


Čo nové vo svete: Nad Gréckom sa zmráka

GRÉCKO: Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu odmietol program medzinárodnej pomoci od EÚ a Medzinárodného menového fondu [MMF]. Zároveň uviedol, že nepožiada európskych lídrov o predĺženie programu, pretože záchranný program zlyhal. Povedal však, že existuje možnosť uzavretia medzinárodnej dohody s veriteľmi do konca mesiaca. Tá má krajine pomôcť preklenúť obdobie, kým Grécko dosiahne novú dohodu o dlhu. Súčasný program pomoci pre Grécko teda vyprší 28. februára. V nadväznosti na aktuálnu situáciu v Grécku sme už avizovali, že medzinárodná ratingová agentúra Standard&Poor's [S&P] zvažuje zníženie ratingu tejto krajiny. A neostalo len pri hrozbách. S&P totiž znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka na B- zo stupňa B a upozornila, že obmedzená likvidita gréckych bánk zmenšuje časový rámec, ktorý má nová vláda krajiny na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Dodala tiež, že dlhodobý aj krátkodobý rating Grécka zostáva v procese revízie s možnosťou zníženia a varovala, že zdĺhavé rokovania by mohli zhoršiť ekonomickú situáciu krajiny. Agentúra zároveň uviedla, že predlžovanie rokovaní by tiež mohlo viesť k výberom vkladov a v najhoršom prípade k zavedeniu kontroly kapitálu a k strate prístupu k veriteľom, ktorí sú poslednou možnosťou, čo by potenciálne viedlo k vylúčeniu z Európskej hospodárskej a menovej únie. S revíziou ratingu záväzkov Grécka s možnosťou jeho zníženia začala z rovnakých dôvodov aj agentúra Moody's. Od tejto agentúry má v súčasnosti krajina rating na úrovni Caa1. EUROZÓNA: Európska centrálna banka [ECB] už nebude prijímať grécke štátne dlhopisy ako zábezpeku na úvery pre grécke komerčné banky. Riziká spojené s financovaním domácich bánk tak prechádzajú na grécku centrálnu banku. Čerpanie peňazí z núdzovej úverovej linky [ELA] však naďalej podlieha schváleniu Radou guvernérov ECB. Núdzové úverové linky by sa mali poskytovať iba krátkodobo a solventným bankám. Toto rozhodnutie prišlo po stretnutí šéfa ECB Draghiho s gréckym ministrom financií Varoufakisom a do platnosti by malo vstúpiť 11. februára 2015. Mnohí predstavitelia ECB totiž považujú kroky gréckej vlády za opustenie reformného programu. Podľa vyhlásení šéfa Európskeho parlamentu Schulza krajina riskuje bankrot, ak jednostranne zmení dohody. RUSKÁ FEDERÁCIA: Rusko už dlhšie obdobie prežíva krušné časy. Konflikt s Ukrajinou. Sankcie zo západu. Historický prepad rubľa. To je len pár problémov, ktorým v súčasnosti najväčšia krajina sveta musí čeliť. Centrálna banka Ruska preto podniká rôzne kroky, ktorými chce naštartovať ekonomiku. Práve tej pre nízke ceny ropy a západné sankcie hrozí recesia. Len v decembri banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 % v snahe zastaviť pád rubľa a zmierniť infláciu, ktorá sa v decembri dostala do dvojciferných čísel, nad hranicu 11 %. V piatok ale prekvapujúco pristúpila k opačnému kroku a znížila základnú úrokovú sadzbu o dva percentuálne body na 15 %. Najnovšie Rusko uvažuje o „zastropovaní“ cien potravín. Uviedol to vicepremiér krajiny Dvorkovič. Nakoľko sa potraviny v Rusku výrazne zdražujú kvôli oslabovaniu sa rubľa a dovoznému embargu, ruská vláda zvažuje zavedenie limitov pre maloobchodné ceny základných potravinárskych tovarov. V súčasnosti už úrady uskutočňujú aj inšpekcie zamerané na odhaľovanie neoprávneného zvyšovania maloobchodných cien. Ruská centrálna banka zároveň uviedla, že očakáva návrat inflácie pod hranicu 10 % začiatkom budúceho roka. ŠPANIELSKO: Víťazstvo gréckej strany Syriza posilnilo nádej radikálnych ľavicových strán naprieč Európou. V decembri tohto roka čakajú parlamentné voľby ďalšiu južanskú krajinu. Tou je Španielsko. V predvolebných prieskumoch zatiaľ prislúcha prvenstvo strane Podemos, ktorá odmieta úsporné opatrenia a potenciálnych voličov chce pritiahnuť sociálne orientovanou rétorikou. Týmto je identická s gréckou Syrizou, no na rozdiel od nej môže na ceste k víťazstvu zakopnúť hneď o niekoľko prekážok. Španielska ekonomika si totiž vedie podstatne lepšie ako tá grécka. V 4. kvartáli uplynulého roka zaznamenalo Španielsko najrýchlejšie tempo rastu HDP od roku 2007. Zadlženie krajiny je takmer o polovicu nižšie ako to grécke. A napriek tomu, že miera nezamestnanosti je stále vysoká, vykazuje kontinuálny klesajúci trend. Zdá sa teda, že tvrdé reformy, proti ktorým Podemos zbrojí, majú svoje opodstatnenie. Kým Tsiprasovi hralo do karát aj to, že mohol útočiť na tzv. Trojku, ktorá v očiach gréckych občanov stála za drastickým uťahovaním si opaskov, Španielsko takéhoto „nepriateľa“ nemá. Madrid totiž nemusel žiadať o záchrannú pôžičku z ktorej by vyplynula prísna rozpočtová disciplína. Ďalšou nevýhodou pre Podemos je aj odlišná štruktúra v prideľovaní parlamentných kresiel. V grécku totiž získava víťaz volieb dodatočných 50 kresiel. V Španielsku tento benefit neexistuje. To môže výrazne ovplyvniť schopnosť strany Podemos zostaviť vládu svojpomocne. Či teda bude mať Syriza svojho španielskeho nasledovateľa zistíme koncom tohto roka.

6. týždeň 2015

4


Euro aj uplynulý týždeň so ziskom Napriek vzostupom a pádom, ktorým spoločná mena eurozóny uplynulý týždeň čelila, sa jej 1,38 28,40 podarilo týždeň opäť ukončiť so ziskom. Aj keď 1,24 len miernym, a to 0,2 %. Americký dolár strácal na 27,80 sile vplyvom zverejnených údajov prevažne 1,10 27,20 8-14 10-14 12-14 2-15 z oblasti priemyselnej výroby. Ani osobné výdavky 8-14 10-14 12-14 2-15 nedosiahli očakávania trhu. Pozitívny bol aspoň vývoj osobných príjmov Američanov. V ranných EURGBP USDJPY hodinách bolo obchodovanie ešte chudobné na 0,82 124,0 udalosti. To sa odzrkadlilo aj na relatívne 0,78 112,0 pokojnom vývoji najobchodovanejšieho menového páru. Euro vtedy oscilovalo okolo svojej otváracej 0,74 100,0 8-14 10-14 12-14 2-15 8-14 10-14 12-14 2-15 úrovne 1,1290 EURUSD. Ako hodiny pribúdali a makroekonomický kalendár sa plnil, začala si spoločná mena eurozóny voči americkému doláru postupne pripisovať zisky. Prvý pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 1,1340 EURUSD. Počas utorkového dopoludnia euro oscilovalo okolo svojej otváracej úrovne. Výrazná zmena nastala až s príchodom popoludnia. Euro sa voči americkému doláru výrazne posilnilo a až do večerných hodín si pripisovalo zisky. Návrh gréckej vlády pochopili finančné trhy ako relatívne prijateľnú variantu, ktorá by mohla viesť k dohode Grécka s medzinárodnými veriteľmi. Naša mena deň uzavrela aj tak o 1,2 % silnejšia, a to na úrovni 1,1480 EURUSD. Očakávania, že Grécko pravdepodobne dosiahne dohodu o svojich dlhoch, sa v stredu oslabili. Predstavitelia hospodárskej politiky EÚ totiž prejavili voči novým gréckym návrhom zdržanlivosť. Euro nezareagovalo ani na pozitíve údaje z eurozóny, podľa ktorých v závere minulého roka vzrástli tržby maloobchodníkov viac ako trh očakával. Deň uzavrela spoločná mena na úrovni 1,1345 EURUSD. Vo štvrtok sa ale vrátila k rastu. Už od skorého rána mierila nahor. Trh sa totiž domnieval, že švajčiarska centrálna banka opäť nakupovala eurá s cieľom oslabiť frank. Našej mene hrala do karát aj správa o tom, že nemecké priemyselné objednávky stúpli v poslednom mesiaci minulého roka výraznejšie ako sa očakávalo a zároveň na najvyššiu úroveň od prvej polovice roka 2008. Deň uzavrelo euro na úrovni 1,1475 EURUSD. Zverejnené najnovšie údaje hovoriace o vývoji zamestnanosti v USA poslali euro v piatok prudko nadol. Postarali sa o to očakávania, že pokračujúce zlepšovanie podmienok na trhu práce USA umožní americkej centrálnej banke zvýšiť úrokové sadzby už v polovici tohto roka. Táto informácia poslala euro na dohľad úrovne 1,1300 EURUSD. Do záveru obchodovania sa už nič výrazne neudialo a spoločná mena eurozóny uzavrela deň na úrovni 1,1315 EURUSD. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o necelých – 5 % a medziročne stratilo na sile – 16,7 %. EURUSD

EURCZK

Zdroj: Bloomberg

Uplynulý týždeň sa ale euru nedarilo voči menám nášho regiónu. O 2 desatiny percenta sa oslabilo voči českej korune a týždeň uzavrelo na úrovni 27,690 EURCZK. Poľský zlotý si voči spoločnej mene eurozóny pripísal 7 desatín percenta a pracovný týždeň uzavrel na úrovni 4,1565 EURPLN. Najvýraznejšie sa euro oslabilo voči maďarskému forintu. Ten si počas týždňa pripísal 1,6 % a piatkové obchodovanie uzavrel na hranici 306,00 EURHUF.

Zasadla poľská, česká a britská centrálna banka V utorok, 4. februára 2015, zasadla poľská NBP, ktorá podľa očakávaní potvrdila sadzbu na aktuálnej úrovni 2,00 %. Špekuluje sa však, že centrálna banka Poľska časom pristúpi k zníženiu sadzby. V stredu, 5. februára 2015, zasadla česká ČNB, ktorá tiež neprekvapila a ponechala sadzby na aktuálnej úrovni 0,05 %. V rovnaký deň zasadla aj britská centrálna banka [BoE]. Aj centrálni bankári tejto ostrovnej krajiny ponechali kľúčovú úrokovú sadzbu na aktuálnej úrovni 0,50 %. Ak sa nič nepredpokladané nestane, britská BoE by mohla pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb až ku koncu tohto roka. Výnimkou je prípad, v ktorom by inflácia prudko posilnila po nedávnom prepade na najnižšiu úroveň [0,5 %] od mája 2000. Podľa predstaviteľov banky je to však nepravdepodobný scenár. % 0,50

% 1,00

0,20

0,50

-0,10

Vývoj na peňažnom trhu

0,00 8-14

10-14

1M EURIBOR 12M EURIBOR

12-14 3M EURIBOR sadzba ECB

2-15

Sadzby národných bánk vo svete

% 3,00

Sadzby národných bánk V4

1,50 8-14

10-14 ECB

12-14 FED

2-15 BoE

0,00

8-14

10-14

12-14

ECB NBP

6. týždeň 2015

2-15 ČNB MNB

5


Ropa Brent medzimesačne zdražela o takmer 11 % Ceny ropy v pondelok posilnili vďaka rastúcim očakávaniam, že prepad trhu s komoditou po 7 mesiacoch poklesu dosiahol svoje 120 dno. Rastu nezabránili ani rekordné zásoby ropy v USA, ktoré sa podľa odhadov minulý týždeň opäť zvýšili. Trh výraznejšie 100 nereagoval ani na správy o poklese spotrebiteľských výdavkov 80 a ochladení spracovateľského priemyslu USA. Už prvý deň sa tak cena ropy Brent zvýšila o 3,3 % na zatváracích 54,75 USD za barel. 60 Ceny ropy sa posilnili aj v utorok, keďže ceny viacerých komodít 40 podporil oslabujúci sa dolár. Cena britskej ropy stúpla až o 5,8 % na 57,91 USD za barel. Prvý pokles uplynulého týždňa nastal v stredu. Ceny negatívne ovplyvnila správa o stave zásob v USA. Podľa Federálneho úradu pre energetiku [EIA] sa americké zásoby ropy v minulom týždni zvýšili o 6,3 mil. barelov na 413,06 mil. barelov, čo je najvyššia úroveň od roku 1982. Trh očakával oveľa miernejší nárast. To poslalo cenu severomorskej zmesi o – 6,5 % nižšie, na úroveň 54,16 USD za barel. Vo štvrtok sa ceny ropy vrátili k rastu, keďže rastúce násilie v Líbyi a očakávané posilnenie dopytu vďaka uvoľneniu menovej politiky v Číne pomohli oživeniu trhu. Ropa Brent vplyvom týchto informácií zdražela o 4,5 % na 56,57 USD za barel. Zdražovanie pokračovalo aj v piatok. Klesajúci počet ropných vrtov a násilie v Líbyi pomohli zastaviť výpredaj ropy. V priebehu dňa získala ropa na cene viac než 2 % a posledný pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 57,80 USD za barel. Za týždeň cena severomorskej zmesi stúpla o 9 %. Medzimesačne sa jej podarilo pripísať si až takmer 11 %, aj keď v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o viac než – 43 %. Zdroj: Bloomberg

2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15

Cena ropy Brent [v USD za barel]

Maloobchodníkom v decembri vzrástli tržby Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských maloobchodníkov v decembri vzrástli. V porovnaní s decembrom roka 2013 tržby vzrástli o 4,3 %. V porovnaní s novembrom 2014 bol nárast tržieb v maloobchode len mierny, a to o 0,3 %. Medziročne sa decembrové tržby zvýšili v piatich oblastiach. v %, r/r

Maloobchodné tržby v SR

Zdroj: ŠÚ SR

8 6 4 2 0

Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci v nešpecializovaných predajniach, a to o 7,7 %. O 5,7 % si medziročne polepšili aj maloobchodníci mimo predaní, stánkov a trhov a tiež maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach. V porovnaní s decembrom roka 2013 narástli tržby aj v maloobchode ostatného tovaru v špecializovaných predajniach au maloobchodníkov s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach.

-2 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14

Menej peňazí si medziročne do kasy vložili maloobchodníci v štyroch oblastiach. Najväčší pokles [o – 9,4 %] pocítili opäť maloobchodníci s tovarom pre kultúru a rekreáciu. O takmer – 8 % menej utŕžili aj v maloobchode so zariadeniami pre IKT. O viac než – 7 % zasiahol pokles aj maloobchodníkov v stánkoch a na trhoch. Pokles zasiahol aj maloobchodníkov s potravinami, ktorí si medziročne pohoršili o – 5,1 %. Relatívne pozitívne správy zastihli aj eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v porovnaní s novembrom vzrástli maloobchodné tržby v eurozóne a v EÚ28 o 0,3 %. Výraznejší bol nárast pri porovnaní s decembrom roka 2013. Medziročne tak došlo k nárastu tržieb o 2,8 % v eurozóne a o 3,2 % v celej únii. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali opäť Luxembursko [o 9,2 %], Španielsko [o 6,6 %] a Bulharsko [o 6,4 %]. Medziročný pokles zasiahol len 3 krajiny, za ktoré boli údaje dostupné, a to Maltu [o – 1,4 %], Slovinsko [o – 2,5 %] a Fínsko [o – 2,6 %].

6. týždeň 2015

6


Ceny priemyselníkov s poklesom v takmer všetkých krajinách EÚ Počas uplynulého týždňa Eurostat zverejnil údaje o vývoji cien priemyselných výrobcov v jednotlivých krajinách EÚ. Vo všetkých krajinách únie ceny priemyselníkov medziročne klesli, čo znamená, že predávali svoje produkty prvým odberateľom lacnejšie ako pred rokom.

4% 2% 0% -2% -4% -6% -8% -10%

PPI v krajinách EÚ 28 v decembri 2014

Zdroj: Eurostat

Litva Holandsko Belgicko V. Británia Dánsko Grécko Slovensko ČR Španielsko Chorvátsko Portugalsko EÚ 28 Poľsko Írsko Francúzsko Eurozóna Maďarsko Talianko Rakúsko Fínsko Malta Nemecko Estónsko Cyprus Bulharsko Slovinsko Švédsko Rumunsko Lotyšsko

r/r

Najvýraznejší medziročný pokles cien priemyselných výrobcov bol v poslednom mesiaci vlaňajška zaznamenaný v Litve [o – 8,3 %], za ktorou nasledovalo Holandsko [o – 7,8 %] a Belgicko [o – 6,8 %]. Slovensko sa v tomto pomyselnom rebríčku krajín EÚ zaradilo na 7. priečku, nakoľko ceny našich priemyselníkov sa podľa Eurostatu v decembri medziročne znížili o – 3,8 %.

Aj v Európskej únii ako celku predávali priemyselníci svoje výrobky počas decembra lacnejšie ako pred rokom a to o – 3,1 % a v eurozóne o – 2,7 %. Jedinou krajinou únie, kde sa ceny priemyselníkov počas posledného minuloročného mesiaca zvýšili, bolo Lotyšsko. Aj tu však došlo len k miernemu cenovému nárastu o 0,5 %.

6. týždeň 2015

7


Rebríček týždňa:

Takmer pätina Európanov a 15 % Slovákov nikdy nepoužíva internet Internet náš každodenný. Veľa z nás si už ani len nevie predstaviť žiť v dobe, v ktorej ľudia „nepostovali na stenu“, „negooglili“ všetko s čím si nevedeli rady či len tak „nesurfovali“ na webe. Dnes sa mnohí z nás cítia takpovediac stratení, ak si doma náhodou zabudnú svoj smartfón, v ktorom majú mobilný internet a prostredníctvom ktorého vedia v každom momente zistiť čo nové vo svete alebo aspoň na sociálnych sieťach. Preto nás asi prekvapí, že až takmer pätina Európanov nikdy nepoužíva internet. A ako sme na tom my Slováci? Koľkí z nás nepoužívajú internet vôbec a koľkí sa naopak „pripájajú“ denne? A ako sú na tom ostatné krajiny EÚ? To Vám povie náš rebríček zostavený podľa údajov Európskeho štatistického úradu [Eurostat].

Používanie internetu v krajinách EÚ 28, rok 2014 Používatelia internetu [%] Krajina

Aspoň 1x za Mimo Nikdy 3 mesiace domu/práce Dánsko 96 75 3 Luxembursko 95 70 4 Holandsko 93 70 5 Švédsko 93 76 6 Fínsko 92 69 6 Veľká Británia 92 73 6 Nemecko 86 56 11 Belgicko 85 59 13 Estónsko 84 58 12 Francúzsko 84 58 12 Rakúsko 81 57 15 ČR 80 37 16 Írsko 80 65 16 Slovensko 80 50 15 EÚ28 78 51 18 Španielsko 76 62 21 Lotyšsko 76 35 21 Maďarsko 76 44 22 Malta 73 51 25 Litva 72 32 25 Slovinsko 72 42 24 Chorvátsko 69 41 28 Cyprus 69 43 28 Poľsko 67 36 28 Portugalsko 65 37 30 Grécko 63 37 33 Taliansko 62 24 32 Bulharsko 55 27 37 Rumunsko 54 25 39 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat

Frekvencia používania [%] Aspoň 1x Denne za týždeň 85 92 87 93 84 91 83 91 81 90 81 89 72 82 71 83 73 82 68 80 64 77 60 76 65 76 62 76 65 75 60 71 61 72 66 75 63 70 57 69 58 68 56 65 56 65 51 63 51 61 49 59 58 59 46 54 32 48

Slovensko sa podľa percenta internetových používateľov umiestnilo v strede nášho rebríčka. Štyria z piatich Slovákov použili internet aspoň raz v priebehu troch mesiacov [v období konania sa výskumu]. To radi našu krajinu tesne nad priemer EÚ [78% používateľov]. Z tejto skupiny používateľov využíva denne služby internetu 62 %. V prípade „pripájania sa“ aspoň raz za týždeň dosiahol tento podiel 76 %. Takmer identické výsledky nájdeme aj v rámci európskej „dvadsaťosmičky“. Dve tretiny Európanov sú „online“ denne. Čím severnejšie Európou ideme, tým viac narastá či už počet používateľov internetu alebo frekvencia jeho využívania. Prvenstvo získalo Dánsko. Až 96 % jeho obyvateľov bolo v uplynulom roku internetovými používateľmi. Až 85 % z nich dokonca využívalo tento výdobytok denne. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili najmladší členovia EÚ. Len zhruba každý druhý Rumun použil internet aspoň raz počas troch mesiacov predchádzajúcich prieskumu. Na dennej báze používa internet len približne tretina obyvateľov Rumunska. Pomerne vysoký je ale aj podiel obyvateľov únie, ktorí neprichádzajú do styku s internetom vôbec. Takmer pätina Európanov totiž nikdy nepoužíva internet. Na Slovensku to bolo o niečo menej, nakoľko internet vôbec nevyužíva 15 % z nás. Alarmujúce je toto číslo v južanských krajinách. Napríklad až takmer 40 % Rumunov nemá žiadnu skúsenosť s internetom. Naopak, v Dánsku sú to len 3 % obyvateľov.

Časy, keď sme sa pripájali na internet iba zo svojho domáceho alebo firemného počítača, sú už dávno preč. Každý druhý Slovák totiž používa internet aj mimo domu alebo svojho pracoviska. Reč je teda o tých z nás, ktorí sa prostredníctvom mobilného internetu alebo wifi siete pripájajú k internetu na svojich notebookoch alebo prenosných zariadeniach. A z tohto uhľa pohľadu sme predbehli aj našich susedov z V4. V Maďarsku totiž využíva internet mimo domu či práce 44 % obyvateľov a v Poľsku a Česku je to len niečo vyše tretiny obyvateľov.

6. týždeň 2015

8


Kalendár udalostí 7. týždňa Indikátor

Obdobie

Odhad PABK

Odhad trhu

Saldo zahraničného obchodu [9. február 2015], v mil. EUR

december 2014

120,0

Priemyselná produkcia [10. február 2015], v %, r/r

december 2014

–

– –

Stavebná produkcia [10. február 2015], v %, r/r

december 2014

–

–

Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [12. február 2015], v mil. EUR

december 2014

–

–

Index spotrebiteľských cien CPI [13. január 2015], v %, r/r Rýchly odhad HDP [13. január 2015], v %, r/r

január 2015

0,1

4. kvartál 2015

1,9

Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]

6]

3 Q 2014 2,4* – 0,1* – 0,2* – 3,4* 4,3* 12,56* 1 258,3* 1,26* 0,05* 0,01*

4 Q 2014 1,9 0,0 0,0 – 3,1 3,0 12,32 988,0 1,21* 0,05* 0,02*

1 Q 2015 2,1 0,7 0,7 – 1,0 2,8 12,33 1 247,0 1,20 0,05 0,02

2014 2,3 0,2 0,2 – 2,9 4,1 12,80 4 808,0 1,21* 0,05* 0,02*

2015 2,7 1,8 1,8 1,5 1,5 11,96 4 037,0 1,23 0,05 0,03

1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť

6. týždeň 2015

9

No title

Recommend Documents