Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu
http://provek.fns.uniba.sk Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. Portál Európske únie http://www.europa.eu.int/ European Social Fund http://europa.eu.int/comm/employment_social/esf2000 ESF na Slovensku http://www.esf.gov.sk/
ITMS 11230310158
Pohľad do minulosti. Čo študuje parazitológia? Pokus o definíciu parazita. Formy vzťahov medzi organizmami. Typy parazitov a hostiteľov. Je mnoho druhov parazitických živočíchov? V ktorých taxónoch sú zastúpené? Parazity a ich životné (vývinové) cykly. Parazity a zdravie človeka.
Pohľad do minulosti parazitológie Viaceré parazity, najmä parazitické helminty boli známe už v staroveku. Príchodom novoveku (15.-16. storočie) sa začali rýchlo rozvíjať prírodné vedy medzi ktorými popredné mieste zaujali vedy o živote. Jedným zo širšie vzdelaaných prírodopiscov novoveku, ktorý patrí do galérie zakladateľov parazitológie patrí Talian –
Francesco Redi (1626-1697) Preštudoval mnohé parazitické helminty, neodmietal myšlienku ich možného vzniku z telových štiav hostiteľského organizmu. Na druhej strane dokázal, že larvy hmyzu vznikajú z oplodnených vajíčok.
Nie menej významnou osobnosťou bol dánsky zoológ Japetus Steenstrup (1813 – 1897), ktorý na základe štúdia ontogenézy motolíc dokázal, že rôzne morfologicky výrazne odlišné larválne štádia patria jednému druhu. V minulosti boli opisované ako samostatné druhy. Za zakladateľa modernej parazitológie sa považuje profesor zoológie viacerých nemeckých univerzít Rudolf Leuckart (1822 – 1898). Jeho dielo „Die Parasiten des Menschen ...“ zohralo rozhodujúcu úlohu pri formovaní parazitológie ako samostatnej biologickej disciplíny.
Tvorcom modernej parazitológie na území bývalého Československa bol Otto Jírovec (1907 – 1972), profesor Karlovej univerzity. Jeho príručka parazitológie „Parasitologie pro lékaře“, lékaře“ ktorá vyšla v troch českých a jednom nemeckom vydaní odchovala celú generáciu českých a slovenských parazitológov.
Parazitológia je nauka o parazitoch. Študuje stavbu tela, vývin (ontogenézu), spôsob života parazitov, spôsoby prenosu jednotlivých druhov parazitov a metódy boja proti šíreniu parazitárnych chorôb. Nie menej dôležité je štúdium systému parazit – hostiteľ. hostiteľ Ide o asymetrický vzťah. Hostiteľ má záujmy často úplne protichodné ako jeho parazit. Naproti tomu parazit tým, že potrebuje hostiteľa živého ako svoje životné prostredie musí mať do istej miery záujmy zhodné so záujmami hostiteľa. Pôvodne bola súčasťou zoológie a medicíny, ako samostatná biologická disciplína sa sformovala koncom 19. storočia. Parazit (cudzopasník) je organizmus, ktorý využíva iný organizmus (hostiteľa) ako zdroj potravy i ako stále alebo dočasné životné prostredie. Brzdí životné funkcie hostiteľa, odoberá mu živiny a je zdrojom jeho lokálnej alebo celkovej intoxikácie. I keď mnohé organizmy (mikróby, huby, niektoré rastliny) žijú na úkor iných organizmov k vlastným parazitom zvyčajne zaraďujeme len živočíchy. V mnohých prípadoch nevieme presne odlíšiť parazita od predátora. Z hľadiska negatívneho pôsobenia na hostiteľský organizmus existuje celá škála prechodných foriem parazitov od skoro neškodných druhov až po druhy, ktoré svojich hostiteľov skôr či neskôr usmrcujú.
Parazitizmus – slúži na označenie vzťahu organizmov (parazit-hostiteľ), z ktorých parazit žije na úkor hostiteľa, ktorého viac či menej poškodzuje (príklady: človek – Trypanosoma gambiense; človeka – Taenia solium) Komenzalizmus (spolustolovníctvo) – vzťah organizmov, v ktorom jeden z partnerov profituje bez toho aby poškodzoval druhého (príklad: človekEntamoeba coli) Mutualizmus – obojstranne prospešný vzťah partnerských organizmov (mutuálov). V mnohých prípadoch je fyziologická závislosť mutuálov tak silná, že jeden bez druhého nie sú schopné existencie (príklad: termit – bičíkovce).
Z hľadiska lokalizácie rozdeľujeme parazitov na hostiteľovi alebo v hostiteľovi na ektoparazity napr. voš a endoparazity napr. hlísta. Z hľadiska časového poznáme parazity trvalé-permanentné napr. voš, hlísta a dočasné-temporálne napr. ploštica posteľná, komár. Poznáme parazitické organizmy, ktoré parazitujú v iných parazitoch napr. larvy parazitických blanokrídlovcov v kliešťoch alebo v parazitických larvách dvojkrídlovcov. Pri označovaní „druhostupňového“ parazitizmu používame pojmy „hyperparazitizmus, hyperparazitizmus hyperparazit“. hyperparazit Podľa počtu hostiteľov zastúpených v životnom cykle parazita hovoríme o parazitoch jednohostiteľských napr. mrla ľudská; dvojhostiteľských napr. pôvodca malárie Plasmodium falciparum; viachostiteľských napr. pásomnica Diphyllobothrium latum
Podobne ako parazitov i hostiteľov môže rozdeliť na niekoľko typov. Dvoja viachostiteľské parazity majú definitívneho hostiteľa a medzihostiteľa či medzihostiteľov. medzihostiteľov V definitívnom hostiteľovi parazit pohlavne dozrieva a pohlavne sa v ňom rozmnožuje. V medzihostiteľovi parazit prekonáva časť vývinu (ontogenézy), môže sa v ňom nepohlavne rozmnožovať. V medzihostiteľovi prebieha vývin infekčného štádia parazita. Medzihostiteľ, Medzihostiteľ ktorý aktívne prenáša vývinové štádium parazita nazývame vektor – prenášač, prenášač napr. samičky komárov prenášajú larvymikrofilárie vlasovcov, ktoré sú pôvodcami elefantiázy. Živočícha, ktorý sa nepodieľa na vývinovom cykle parazita, no môžu sa v ňom hromadiť (kumulovať) infekčné štádia parazita, označujeme termínom paratenický hostiteľ. hostiteľ Ak infekčné štádia parazita paratenického hostiteľa poškodzujú (správajú sa ako parazity, vyvolávajú obranné reakcie hostite- ľa) hovoríme o paratenickom parazitizme; parazitizme ako ho nepoškodzujú (správa- jú sa ako inertné partikuly, nevyvolávajú obranné reakcie hostiteľa) hovo- ríme o habitacionizme.
Fenomén parazitizmu je na Zemi veľmi rozšírený. Značnú časť všetkých organizmov na Zemi tvoria práve parazitické druhy. Parazit a hostiteľ sa vzájomné veľmi intenzívne ovplyvňujú. Domnievame sa, že práve interakcie medzi rôznymi organizmami predstavujú hlavný motor biologickej evolúcie. Parazity sú vo väčšine známych živočíšnych kmeňoch. Najväčší počet parazitických druhov je medzi jednobunkovcami, helmintami a článkonožcami. Jednobunkové parazity sú zastúpené v kmeňoch Sarcomastigophora parazitické bičíkovce a meňavky; Apicomplexa, Microspora a Myxozoa sú výlučne kmeňmi parazitických prvokov, veľký počet parazitov nachádzame i medzi nálevníkmi Ciliophora. Parazitické helminty sú bohato zastúpené v kmeňoch Plathelminthes-ploskavce, Acanthocephala-háčikohlavce a Nematoda-hlístovce. Bohatstvom parazitologicky významných druhov nezaostávajú ani článkonožce (Arthropoda). Významné sú najmä roztoče (Acarina), z kôrovcov parazitické Copepoda a Branchiura a z triedy hmyzu (Insecta) najmä Anoplura-vši, mnohé Heteroptera-bzdochy, Diptera-dvojkrídlovce a Siphonaptera-blchy.
Spavá nemoc, africká trypanozomóza Pôvodca: 1. Trypanosoma gambiense, rozšírený v riečnych oblastiach západnej a strednej Afriky, vektorom sú Glossina palpalis a G. tachinoides; a 2. Trypanosoma rhodesiense, rozšírený v oblastiach východoafrických saván, vektorom je Glossina morsitans.
Vývinový cyklus Trypanosoma gambiense v tele človeka a v tele bodavky tse-tse
Malária Pôvodca: Plasmodium falciparum rozšírený kozmopolitne v subtropickom a tropickom pásme, vyvoláva malignú terciánu; P. vivax rozšírený kozmopolitne, vyvoláva benignú terciánu; P. ovale, rozšírený najmä v západnej tropickej Afrike, vyvoláva terciánu; P. malariae, kozmopolit, vyvoláva kvartánu. Vektorom všetkých plazmódií sú samičky komárov rodu Anopheles. V našej faune bolo zistených 6 druhov rodu Anopheles. Slovensko v súčasnej dobe patrí medzi krajiny bez malárie.
Fasciolóza Pôvodca: motolica pečeňová Fasciola hepatica, kozmopolitne rozšírená, človek sa infikuje konzumáciou encystovaných metacerkáriií (adoleskárií) prichytených na vodných alebo pobrežných rastlinách.
Tenióza Pôvodca: pásomnica Taenia solium, medzihostiteľ hovädzi dobytok, kozmopolitne rozšírený; pásomnica T. saginata, medzihostiteľ ošípaná, človek môže byť definitívnym hostiteľom i medzihostiteľom, rozšírenie prakticky kozmopolitné, menšia pravdepodobnosť výskytu v krajinách, v ktorých sa nekonzumuje bravčové mäso.
Askarióza Pôvodca: hlísta detská Ascaris lumbricoides, hostiteľ človek, patrí do triedy Nematoda,helmint kozmopolitne rozšírený
Močová schistozomóza, črevná schistozomóza, japonská schistozomóza Pôvodca: Schistosoma haematobium rozšírený v Afrike, medzihostiteľom sú vodné ulitníky rodu Bulinus; S. mansoni, rozšírený v Afrike a Latinskej Amerike, medzihostiteľom sú vodné ulitníky rodov Biomphalaria a Australorbis; S. japonicum, rozšírený vo východnej Ázii, medzihostiteľom sú vodné ulitníky rodu Oncomelania.
Roztoče (Acarina) Kliešte (Ixodidae), Ixodes ricinus
Zákožkovité (Sarcoptidae), zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei)
Roztoče (Acarina)
Vši (Anoplura) Ľudské vši – voš šatova (Pediculus humanus), voš hlavová (Pediculus capitis) a voš lonová (Pthirus pubis)
Komáre (Culicidae) Komáre rodu Anopheles, Ochlerotatus, Culex
Blchy (Siphonaptera) Blchy Pulex irritans, Ctenocephalides canis, C.felis, Xenopsylla cheopis
Pulex irritans
Ctenocephalides canis
Xenopsylla cheopis
Parazity a zdravie človeka Viaceré parazitárne choroby, ktorými trpia milióny ľudí, patria medzi najrozšírenejšie na Zemi. Uvedené príklady to len potvrdzujú. Parazitickým prvokom Toxoplasma gondii (toxoplazmóza) je postihnutých štvrtina až tretina svetovej populácie. Napriek dosiahnutým pokrokom v tlmení populácií anofelov a dostupnosti moderných antimalarik je malária permanentným vážnym zdravotníckym problémom v 60 krajinách, najmä tropickej Afriky a Ázie. Touto chorobou trpia desiatky miliónov ľudí. Nie menej významnou je spavá choroba (trypanozomóza), ktorou je na Africkom kontinente ohrozených viac ako 35 miliónov ľudí. Elefantiázou, ktorú vyvoláva vlasovec Wuchereria bancrofti je postihnutých približne 250 miliónov ľudí. Týchto niekoľko uvedených príkladov zreteľne podčiarkuje význam parazitológie a potrebu trvalého rozvoja jej poznatkov.
