No title

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

OBSAH Š. Cifra: Celoštátna súaž Miestne noviny 2007 K. Petrovský: Výroèia v marci až júni 2008; G. C. Zaymus J. Soukupová: Medzinárodné výstavy cestovného ruchu ¼. Janegová: Vzdelávací projekt NOC J. Svetlovská: Naša republika má narodeniny J. Svetlovská: Environmentálny projekt Studòa Európy J. Michnica: Rozhovor s choreografkou FS Levoèan N. Oravcová: Fašiangy v Borskom Mikuláši N. Oravcová: Fašiangy vo Vysokej pri Morave P. Vitko: Tradièná ¾udová kultúra rumunských Slovákov N. Oravcová: Koncerty CSZ Glória M. Pazúrik: SZ Mlados z B. Bystrice v Južnej Amerike D. Rakyta: Kultúrnohistorické aktivity v Brezne M. Homolová: Život a diela D. Makovického M. Holeèko: Samostatná slovenská cirkevná provincia M. Žabenský: Dve informaèné publikácie z Oravy a okolia T. Hrabková: Najstaršia parná lokomotíva na Slovensku M. Rošková: Výstava drevených hraèiek v LDM vo Zvolene E. Beòová: Aktivita Liptovského kultúrneho strediska H. Soboslayová: Tvorivá dielòa – spracovanie pálky moèiarnej J. Rajniaková: Otvorenie Hybského informaèného centra D. Rakyta: V Brezne ocenili M. Macu¾ovú-Cígerovú T. Mikolaj: Seminár o ¾udových hudobných nástrojoch v Èadci J. Mikulová: Výroèie DFS Rados z B. Bystrice T. Hrabková: FS Šarišan 40-roèný J. Rajniaková: Recenzia knihy o Nesluši D. Rakyta: Kniha L. ažkého zo života furmanov A. Móži: Hudba dávnych storoèí A. Móži: Pravdivé a humorné príbehy W. Schmidta (recenzia) A. Móži: Nad Preèínom je chodníèek (recenzia) D. Rakyta: ¼udová tvorba Slovákov z Békešskej Èaby K. Petrovský: Výroèia osobností ¾udovej kultúry N. Oravcová: Vlastivedný èasopis Záhorie (recenzia) D. Rakyta: Dve výstavy v Horehronskom múzeu K. Habovštiaková: Jazykové okienko (rodné mená) D. Eliašová: ¼udová kuchyòa zo severného Spiša J. Buriè: Krížovka B. Formánek: Slovenskí šachoví skladatelia (M. Bednár) N. Oravcová: Jednou vetou D. Podracká: Cesta vyhladovanej duše (báseò), vybral V. Kovalèík

2

ÚVODNÍK

Miestne noviny – vykroèenie správnym smerom

7 10 11 13 14 15 17 19 21 22 24 25 26 27 35 36 37 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50

Miestne, regionálne a kultúrno-informaèné periodiká predstavujú jeden z najvýznamnejších nástrojov výchovy k úcte k tradièným i novodobým hodnotám v mieste bydliska, k zdravému lokálpatriotizmu, ako aj k vzdelávaniu v oblasti lokálnej kultúrnej histórie, ¾udových tradícií, ale aj urbanizmu a architektúry èi krajinnej estetiky. Majú však aj schopnos by významným sprostredkovate¾om komunikácie medzi obyvate¾mi obce, mesta èi regiónu a humanizácie životného prostredia v najširšom slova zmysle. Týmito svojimi unikátnymi predpokladmi otvárajú možnos by tvorcami miestneho a regionálneho vedomia, vedomia príslušnosti k miestu narodenia èi bydliska a pozitívnemu ovplyvòovaniu kvality života. Už aj preto bola Národná osveta – spolu s partnerskými Obecnými novinami – v roku 2004 iniciátorkou vzniku celoštátnej súaže Miestne noviny, ktorej druhý roèník sa uskutoènil roku 2007 a vyhlásenie výsledkov na zaèiatku tohto roka. Úèas v súaži, ako aj na odbornom seminári a vyhlásení výsledkov, poukázali na nepredstieraný záujem tvorcov novín a èasopisov o prezentáciu výsledkov svojej práce – tvorivých úsilí a súažnú konfrontáciu s periodikami z obcí a miest celého Slovenska. Odborná porota, ktorá hodnotila 141 periodík s vyše 5000 stranami, to nemala v tomto roèníku ¾ahké. Najmä preto, že viaceré médiá využili obdobie od prvého roèníka na zvyšovanie úrovne svojich novín a èasopisov. Tento pozitívny trend, ktorý je dokladom toho, že vznik súaže zarezonoval, podporili aj viaceré školenia organizované regionálnymi vzdelávacími centrami ZMOS-u a osobitne aj redakciou Národnej osvety. Kvalita informovanosti obyvate¾ov miest a obcí, zabezpeèovanie komunikácie medzi samosprávou a obèanmi, skvalitòovanie miestneho a regionálneho vedomia predstavujú základ vytvárania pozitívneho vzahu k lokálnym rozvojovým kultúrno-sociálnym a ekonomickým komunitám spoloènosti. Aj preto sa presadzujú ako najmodernejšie trendy v Európskej únii. Priebeh a výsledky druhého roèníka celoštátnej súaže Miestne noviny preukázali, že ide o vykroèenie správnym smerom, v ktorom treba pokraèova.

51 52 53 54 54 55 55

Štefan Cifra, šéfredaktor Národnej osvety

1

MÉDIÁ / SLOVO

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

SEMINÁR A VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV II. ROÈNÍKA CELOSLOVENSKEJ SڍAŽE OBECNÝCH, MESTSKÝCH, REGIONÁLNYCH A KULTÚRNO-INFORMAÈNÝCH NOVÍN A ÈASOPISOV V DOME NOVINÁROV V BRATISLAVE

Mimoriadna úspešnos celoštátnej súaže Miestne noviny 2007 Ve¾ká zasadaèka v Dome novinárov v Bratislave v priestoroch Slovenského syndikátu novinárov bola 30. januára tohto roka preplnená. Šum prítomných prezrádzal záujem o seminár pre tvorcov obecných, mestských, regionálnych a kultúrno-informaèných novín a osobitne o vyhlásenie výsledkov II. roèníka celoštátnej súaže Miestne noviny 2007.

Sprava: Š. Cifra, predseda poroty, P. Vitko, podpredseda poroty, B. Olach, šéfredaktor Obecných novín, Z. Krútka, predsedníèka SSN, M. Muška, výkonný podpredseda ZMOS, N. Slavíková, generálna riadite¾ka Sekcie médií a audiovízie MK SR, J. Kirnág, riadite¾ spoloènosti Municipalia, a J. Tazberík, generálny riadite¾ NOC

Medaila pre ocenených s výtvarným návrhom akad. mal. J. Porubèina

Druhý roèník súaže, ktorá vznikla na základe iniciatívy Národnej osvety a Obecných novín, zaznamenal mimoriadnu odozvu – do súaže sa zapojilo 141 súažiacich. Súažilo sa v piatich kategóriách: Noviny, èaso-

pis obce do 1 000 obyvate¾ov, Noviny, èasopis obce nad 1 000 obyvate¾ov, Noviny, èasopis mesta, mestskej èasti, Regionálne noviny, èasopisy a Kultúr no-informaèné noviny, èasopisy.

Úèastníci seminára a vyhlásenia výsledkov súaže Miestne noviny 2007. V¾avo vpredu spisovate¾ Ladislav ažký

2

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

Generálny riadite¾ NOC J. Tazberík odovzdáva ocenenie I. Potoèòákovej, šéfredaktorke Malackého hlasu

Organizátori a odborná porota Vyhlasovate¾mi súaže boli Národná osveta, mesaèník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, Slovenský syndikát novinárov, Klub regionálnej a podnikovej tlaèe SSN, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Obecné noviny, týždenník miest a obcí, a Národné osvetové centrum. Hlavným partnerom súaže bolo Združenie miest a obcí Slovenska. Odborná porota v tomto roèníku vyhodnotila 423 súažných materiálov s vyše 5 000 èasopiseckými stranami. Porota, ktorej èlenov navrhli vyhlasovatelia súaže, pracovala v zložení: Štefan Cifra, šéfredaktor Národnej osvety (predseda), doc. PhDr. Jozef Vatrál, PhD., Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave, Ing. Bohuš Olach, šéfredaktor Obecných novín, Ing. Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany a èlen SSN (podpredseda), akad. mal.

Predsedníèka SSN Z. Krútka odovzdáva ocenenie O. Prekopovej, šéfredaktorke èasopisu Pohronie

Jozef Porubèin, výtvarný redaktor Národnej osvety, Mgr. O¾ga Silnická, jazyková redaktorka Národnej osvety, Mgr. Natália Oravcová, redaktorka Národnej osvety, a Jaroslav Koprda, grafik a poly- graf. Na prvých miestach sa umiestnili periodiká: Èabský spravodajca, Rabèiansky chýrnik, Bratislavské noviny, Pohronie a Záhorie. Odborný seminár Seminár na tému Miestne noviny – služba obèanovi sa stretol s úprimným záujmom, èoho dokladom bola aj živá diskusia. Mal dve èasti: I. O tvorbe miestnych a regionálnych novín, ktorú viedol lektor prof. PhDr. Andrej Tušer, PhD., Katedra žurnalistiky FiF UK, a II. Informovanos v miestnych a regionálnych novinách, do ktorej sa zapojili èlenovia odbornej poroty a úèastníci seminára, súažiaci – šéfredaktori, vedúci redaktori a redaktori miestnych novín

Organizaèné trio súaže – P. Vitko, Š. Cifra a B. Olach tesne pred vyhlásením výsledkov súaže

z celého Slovenska. Odovzdávanie cien Slávnostné odovzdávanie cien otvorili Štefan Cifra, predseda odbornej poroty, šéfredaktor Národnej osvety, Mgr. Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany, èlen predsedníctva Slovenského syndikátu novinárov a podpredseda poroty, a Ing. Bohuš Olach, šéfredaktor Obecných novín. Medzi viac ako 100 úèastníkmi podujatia boli šéfredaktori a redaktori súažiacich periodík, starostovia obcí a hostia. Ocenenia a èestné uznania odovzdali zástupcovia organizátorov súaže a hostia podujatia: PhDr. Zuzana Krútka, predsedníèka Slovenského syndikátu novinárov, doc. PhDr. Ján Sand, PhD., vedúci Katedry žurnalistiky FiF UK, PhDr. Ján Tazberík, CSc., generálny riadite¾ Národného osvetového centra. Na podujatí sa zúèastnila ako zá-

Z¾ava: J. Vatrál, èlen odbornej poroty, J. Sand, vedúci Katedry žurnalistiky FiF UK, a A. Tušer, hlavný lektor seminára

3

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

Predseda poroty Š. Cifra odovzdáva cenu B. Hruškovej, šéfredaktorke Klenovských novín. Uprostred M. Kòažek

stupkyòa rezortu kultúry PhDr. Nataša Slavíková, generálna riadite¾ka Sekcie médií a audiovízie Ministerstva kultúry SR, ktorá informovala, že na MK SR bolo v súažnom období zaregistrovaných vyše 300 tlaèových miestnych a regionálnych médií (v roku 2007 nárast o cca 50 periodík), èo z h¾adiska úèasti potvrdilo mimoriadnu úspešnos II. roèníka súaže. Podpora podujatia Na význam súaže poukázala aj úèas hostí a jej podpora od inštitúcií, firiem a slovenských umelcov. Ako zástupca hlavného partnera súaže s príhovorom vystúpil a ceny odovzdával Ing. Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý odovzdal pozdrav od predsedu ZMOS Ing. Michala Sýkoru. Za ZMOS sa na podujatí zúèastnil aj riadite¾ sekcie kultúry Ing. Martin Kováè. Hlavný partner súaže ZMOS sa rozhodujúcou mierou prièinil o ceny pre víazov, o zabezpeèenie hodnotiaceho seminára a vyhlásenia vý-

sledkov súaže. Súaž cenou podporila aj spoloènos Municipalia, odovzdal ju jej riadite¾ Ing. Ján Kirnág, a starosta obce Kolíòany Robert Balkó. Oceneniami za sledovanie problematiky vojenských tradícií v miestnych a regionálnych médiách súaž podporil minister obrany SR, odovzdal ich JUDr. Tibor Demer, riadite¾ komunikaèného odboru. Výtvarné práce pre súaž Logo súaže, ktoré bolo použité aj ako výtvarný návrh na medailu, vytvoril akad. mal. Jozef Porubèin. Svoje diela ako ceny do súaže venovali slovenskí výtvarníci: grafik Jaroslav Koprda, akad. mal. Ján Pakan a akad. mal. Jozef Porubèin. O podporu a zabezpeèenie vyhodnotenia súaže sa osobitne zaslúžilo Národné osvetové centrum, vydavate¾ èasopisu Národná osveta, nielen vytvorením odborného a organizaèno-administratívneho zázemia, materiálno-technickým zabezpeèením, ale aj odbornými vstupmi

B. Olach, šéfredaktor Obecných novín, odovzdáva cenu. V pozadí uprostred Z. Krútka, predsedníèka SSN

4

Riadite¾ spoloènosti Municipália (vpravo) J. Kirnág a generálny riadite¾ NOC J. Tazberík. V¾avo akad. mal. J. Porubèin, èlen odbornej poroty, a N. Oravcová, èlenka odbornej poroty

a metodickou pomocou. Úèastníkom seminára redakcia èasopisu poskytla aj mimoriadnu prílohu Národnej osvety Tradícia a súèasnos o tvorbe kroník. O vydarený priebeh súaže sa prièinili aj Slovenský syndikát novinárov medializáciou vo svojom mesaèníku Fórum i poskytnutím prie-storov a Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK, ktorá lektorsky zabezpeèila odborný seminár a do súaže poskytla ako ceny publikácie Andreja Tušera Ako robi noviny. Podujatie mediálne podporili a organizaène zabezpeèili Národná osveta, mesaèník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, a partnerské Obecné noviny, týždenník miest a obcí. Poïakovania... Na záver si dovo¾ujem vyjadri úprimné poïakovanie všetkým organizátorom, osobitne odbornej porote, ako aj hlavnému partnerovi a donátorom súaže. Poïakovanie však rovnako patrí všetkým súažiacim, ktorí

Riadite¾ Munuicipalie (vpravo) J. Kirnág odovzdáva cenu V. Brišovi, šéfredaktorovi Rabèianskeho chýrnika

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

Generálna riadite¾ka Sekcie médií a audiovízie MK SR N. Slavíková vyjadrila podporu miestnym novinám

prejavovali skutoèný záujem o jej konanie a priebeh, èoho svedectvom bolo aj to, že väèšina z tých, ktorým to nevyšlo a nemohli prís, sa písomne alebo telefonicky ospravedlòovali. Súaž prináša plody Odborná porota na svojom závereènom zasadaní skonštatovala, že vznik a konanie súaže už pri druhom roèníku prináša svoje plody. Vidno to na zvyšovaní úrovne novín, ktoré sa zúèastnili na prvom roèníku, ako aj na zvýšenej spoloèenskej pozornosti vrcholných novinárskych, samosprávnych a štátnych inštitúcií o mimoriadne významnú a doteraz nedoceòovanú oblas tvorby miestnych, mestských, regio-nálnych a kultúrno-informaèných novín.

Šéfredaktor Obecných novín B. Olach, èlen odbornej poroty a zástupca spoluorganizátora podujatia

VÝSLEDKOVÁ LISTINA: I. a) Noviny alebo èasopis obce do 1 000 obyvate¾ov 1. ÈABSKÝ SPRAVODAJCA, štvrroèník obce Èab 2. DEMÄNOVSKÝ KURIÉR, štvrroèník obce Demänovská Dolina 3. TAJOVSKÉ NOVINY, štvrroèník obce Tajov Èestné uznanie: OBECNÝ SPRAVODAJ, dvojmesaèník obce Hnilèík, za kvalitné spravodajstvo o èinnosti samosprávy, kultúrno-spoloèenskom živote obce a za svieže grafické spracovanie. I. b) Noviny alebo èasopis obce nad 1 000 obyvate¾ov 1. RABÈIANSKY CHÝRNIK, obecné noviny obce Rabèa – mesaèník 2. KLENOVSKÉ NOVINY, mesaèník obce Klenovec 3. VALALIÈAN, noviny obce Valaliky – štvrroèník Zvláštna cena spoloènosti MUNICIPALIA: Rabèiansky chýrnik, obecné noviny

Podpredseda poroty, šéfredaktor Obrany a èlen SSN P. Vitko odovzdáva cenu S. Sváèovej, šéfredaktorke Tajovských novín

Výkonný podpredseda ZMOS M. Muška odovzdáva cenu V. Drahošovej, šéfredaktorke vlastivedného èasopisu Záhorie

obce Rabèa – za obecné noviny robené so srdcom, s nadšením a so znaènou dávkou profesionality, ktorá sa odzrkad¾uje najmä v stvárnení tém kultúrnej histórie a života obce; ocenenie aj za dobrú spoluprácu s vydavate¾om (ústretové pochopenie). Èestné uznanie: BERNOLÁK, èasopis obce Bernolákovo – štvrroèník, za kvalitné spravodajstvo o kultúrno-spoloèenských; a športových aktivitách obce a za preh¾adné grafické spracovanie; IVANKA, obèasník obce Ivanka pri Nitre, za obsahovú bohatos a preh¾adnos tém, grafickú nápaditos a dobrú prácu s fotografiou; JAKUBOV, štvrroèník obce Jakubov, za obsažnú prezentáciu aktivít a podujatí miestnych združení a spolkov, cirkvi a základnej školy; MOJMÍROVÈAN, mesaèník obce Mojmírovce, za kvalitnú prezentáciu miestnej histórie, kultúrnych, športových podu-jatí a práce s demi a mládežou; PORUBSKÉ NOVINY, štvrroèník obce Závažná Poruba, za kvalitnú prezentáciu kultúrnej histórie s dôrazom na etické témy a širokú informovanos zo všetkých oblastí života obyvate¾ov obce. II. Noviny mesta, mestskej èasti

Riadite¾ Komunikaèného odboru MO SR T. Demer odovzdáva mimoriadnu cenu O. Prekopovej, šéfredaktorke èasopisu Pohronie

5

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

Zo seminára, ktorý sa uskutoènil pred vyhlásením výsledkov súaže. Za stolom z¾ava: èlenovia odbornej poroty J. Vatrál a O. Silnická, hlavný lektor seminára A. Tušer a podpredseda poroty P. Vitko

1. BRATISLAVSKÉ NOVINY, noviny mesta Bratislavy – týždenník 2. MALACKÝ HLAS, dvojtýždenník mesta Malacky 3. RUŽOMBERSKÝ HLAS, dvojtýždenník mesta Ružomberok Zvláštna cena spoloènosti MUNICIPALIA: BRATISLAVSKÉ NOVINY, noviny mesta Bratislava, za výbornú prácu redaktorského kolektívu pri mapovaní bratislavského života vrátane konštruktívnej kritiky a h¾adanie riešení problémov, ktorými sa mesto zaoberá.

6

Èestné uznanie: NOVINKY Z LEVICKEJ RADNICE, obèasník mesta Levice, za kvalitnú grafickú úpravu a šir okospektrálne infor movanie o živote mesta – poènúc históriou, tradíciami až po súèasnos; VAJNORSKÉ NOVINKY, mesaèník pre Vajnorèanov, za bohatos kratších aj dlhších informácií o živote obce – s dôrazom na tradície života obce a jej kultúrny život; ZVOLENSKÉ NOVINY, týždenník mesta Zvolen, za prepracované titulné strany, žánrovú pestros, preh¾adnú grafiku a dobré športové spravodajstvo; ¼UBOVNIANSKE NOVINY, týždenník mesta a jeho blízkeho okolia, za témy citlivo a primerane podporujúce zdravý lokálpatriotizmus a hrdos na regionálne tradície, miestnu kultúru a historické pamiatky a za kvalitné monitorovanie miestnych a regionálnych udalostí. Mimoriadna cena ministra obrany: VRÚTOÈAN, regionálny mesaèník Vrú-

tok, za výborný súbor èlánkov venovaných rodákovi Alexandrovi Kordovi, povstaleckému velite¾ovi a dôstojníkovi èeskoslovenskej armády, ktorý bol napriek zásluhám nespravodlivo prenasledovaný bývalým nedemokratickým režimom. III. Regionálne noviny, èasopis 1. POHRONIE, regionálny týždenník územia stredného a dolného toku rieky Hron 2. MY ORAVSKÉ NOVINY, noviny regiónu Orava – týždenník 3. ORAVEC, regionálny mesaèník Èestné uznanie: SLOVENSKÁ BRÁNA, dvojtýždenník levickej, zlatomoravskej a novobanskej oblasti, za pohotové informácie s dôrazom na kultúrno-spoloèenské udalosti a k¾úèové otázky hospodárskeho života regiónu; SPRAVODAJ – PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ, informaèné periodikum pre obyvate¾ov Prešovského kraja – obèasník, za pravidelnú informovanos o naj-dôležitejších otázkach života a rozvoja samosprávneho kraja, ktoré sa vzh¾adom na náklad dostávajú všetkým obyvate¾om kraja. Mimoriadna cena ministra obrany SR: POHRONIE, regionálny týždenník územia stredného a dolného toku rieky Hron, za korektné, profesionálne a novinársky pútavé mapovanie vojenského života v posádke Levice a za èlánky týkajúce sa levických vojakov pôsobiacich v zahranièných operáciách medzinárodného krízového manažmentu. IV. Kultúrno-informaèné noviny alebo èasopis

1. ZÁHORIE – vlastivedný èasopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre Záhoria – dvojmesaèník 2. TWIN CITY JOURNAL, magazín miest Bratislavy a Viedne 3. REVUE PIEŠANY, kultúrno-spoloèenský štvrroèník Èestné uznanie: HLAS SLATINY, mesaèník Miestneho odboru MS obce Zvolenská Slatina, za výnimoèné úsilie spoloèenskej organizácie v malej obci o infor movanie obèanov o kultúrno-spoloèenskej èinnosti, aktivitách a podujatiach; MARIATÁL, informaèný spravodajca Spolku PERMON Marianka, dvojmesaèník, za profesionálne zvládnutie kultúrnohistorických tém, približovanie významných osobností obce a využívanie reportážnych foriem; NOVINKY Z RADNICE, informaèný a kultúrno-spoloèenský mesaèník mesta Trnava, za bohatú informovanos o kultúrnospoloèenských podujatiach, ekologických aktivitách a živote v meste v širšom kultúrnom kontexte; PREŠOV, kultúrno-spoloèenský mesaèník mesta Prešov, za bohatú informovanos o kultúrno-spoloèenských, náboženských a vo¾noèasových podujatiach mesta.

Spracoval Štefan Cifra, šéfredaktor Národnej osvety a predseda odbornej poroty Foto: Ján Kuchta (12) a Natália Oravcová (5)

7

KALENDÁRIUM

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROÈIA, VÝZNAMNÉ DNI, TݎDNE, DEKÁDY A SVIATKY V MARCI AŽ JÚNI 2008

Osobnosti a udalosti Dòa 3. 3. 1958 zomrel v Bratislave Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto (nar. 12. 7. 1876 v Lukovištiach), básnik, prozaik, prekladate¾ – 50. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 5. 3. Svetový deò modlitieb (ekumenický). * 7. 3. 1893 narodil sa v Rakove Tido J. Gašpar (zomrel 10. 5. 1972 v Nových Zámkoch), prozaik, esejista, publicista – 115. VÝROÈIE NARODENIA. * 10. 3. 1888 narodil sa v Liptovskom Mikuláši Ivan Stodola (zomrel 26. 3. 1977 v Piešanoch), dramatik, prozaik – 120. VÝROÈIE NARODENIA (NO 1/03, s. 6). * 14. 3. 1913 narodil sa v Drienovom Dominik Tatarka (zomrel 10. 5. 1989 v Bratislave), prozaik, esejista, publicista – 95. VÝROÈIE NARODENIA. * 15. 3. Svetový deò spotrebite¾ských práv. * 16. 3. 1828 narodil sa v Slavošovciach Pavol Dobšinský (zomrel 22. 10. 1885 v Drienèanoch), folklorista, redaktor, básnik, prekladate¾, literárny kritik, publicista – 180. VÝROÈIE NARODENIA (NO 2/98, s. 7; TaS 3/05, s. 67 – 68). * 19. 3. Svätý Jozef, ženích Panny Márie. * 19. 3. 1913 narodil sa v Rajci Rudolf Pribiš (zomrel 4. 7. 1984 v Bratislave), sochár – 95. VÝROÈIE NARODENIA. * 20. 3. 1923 narodil sa v Svätom Jure Viktor Kubal (zomrel 24. 4. 1997 v Bratislave), výtvarník, karikaturista, režisér, scenárista – 85. VÝROÈIE NARODENIA. * 21. (do 27. 3.) Týždeò solidarity s národmi bojujúcimi proti rasizmu a rasovej diskriminácii (OSN). * 21. 3. Ve¾ký piatok. * 23. 3. Ve¾konoèná nede¾a. * 24. 3. Ve¾konoèný pondelok. Jozef Štolc 100. VÝROÈIE NARODENIA 24. 3. 1908 narodil sa v Hranovnici Jozef Štolc (zomrel 15. 7. 1981 v Bratislave), lingvista. Študoval na FiF UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský pedagóg v niektorých mestách Liptova a Spiša, pracovník MŠaNO, SAVU, redaktor SPN a vydavate¾stva Slovenský spisovate¾ v Bratislave, pracovník Poboèky pre jazyk èeský ÈSAV v Brne a bol profesorom na VŠP i vedeckým pracovníkom JÚ¼Š SAV v Bratislave. Hlavným výskumným po¾om bola preòho slovenská dialektológia. Zaoberal sa aj štúdiom morfológie jazyka a otázkami kultúry jazyka. Situáciu v jazyku slovenských enkláv v Maïarsku a Juhoslávii priblížil knihami Náreèie troch sloven-

ských ostrovov v Maïarsku a Reè Slovákov v Juhoslávii. S E. Paulinym zostavil Dotazník pre výskum slovenských náreèí. Výskumom získaný materiál bol pramennou bázou prvých zväzkov Atlasu slovenského jazyka. Vytvoril koncepciu diela. Viedol kolektív autorov 1. a je autorom 2. zväzku. Napísal monografiu Slovenská dialektológia. Je spoluautorom Slovenskej gramatiky, vysokoškolskej uèebnice Slovenština a viacerých stredoškolských uèebníc. Organizátorskou, výskumnou, publikaènou a výchovnou prácou výrazne prispel k rozvoju jazykovedného bádania na Slovensku. Lit.: Slovenský biografický slovník, 5. Martin 1992, s. 526. Pavol Jozeffy 160. VÝROÈIE ÚMRTIA 29. 3. 1848 zomrel v Tisovci Pavol Jozeffy (nar. 31. 1. 1775 vo Vrbovciach), cirkevný hod-nostár, národnokultúrny èinite¾. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. Bol profesorom na škole S. Tešedíka v Sarvaši a farárom v Asóde, Cinkote a od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 sa stal superintendentom Potiského okolia. Bol ve¾kým bojovníkom za rozvoj ev. a. v. cirkvi a ochrancom práv slovenských cirkevných zborov. Pod jeho vedením pripravili a roku 1842 vydali nový ev. Zpevník. Bol na èele posolstva, ktoré roku 1842 slovenskí evanjelici odovzdali panovníkovi do Viedne s cie¾om upozorni na nebezpeèné snahy vedenia cirkvi o zavedenie maïarèiny do škôl a kostolov (Prestolný prosbopis). Tlaèou vydal kázne a pastierske listy. V línii Ratia educationis zaviedol na ev. cirkevných školách povinnú 6-roènú školskú dochádzku. Angažoval sa v spolku Tatrín. Bol podporovate¾om slovenskej tlaèe a literatúry. Rozvíjal ¾udovýchovnú èinnos, šíril poznatky o racionálnom hospodárení. Inicioval vznik peòažného podporného spol-ku v Tisovci. V 19. storoèí bol jednou z èelných postáv cirkevného života na Slovensku. Lit.: Slovenský biografický slovník, 2. Martin 1987, s. 572. Rudolf Koštial 95. VÝROÈIE NARODENIA 3. 4. 1913 narodil sa v Starej Turej Rudolf Koštial (zomrel 28. 10. 1991 v Bratislave), cirkevný hodnostár, spisova-

te¾, prekladate¾, publicista. Teológiu študoval v Bratislave a v Štrasburgu. V rokoch 1937 – 1938 pôsobil ako ev. kòaz medzi Slovákmi v USA. Po návrate do vlasti bol farárom medziiným vo Ve¾kej, Bratislave, Mysleniciach, Prahe, Skalici a od 60. rokov vo Zvolene. V roku 1969 bol zvolený za biskupa ev. cirkvi Západného dištriktu a roku 1990 poverený zastupovaním úradu generálneho biskupa ev. cirkvi na Slovensku. Redigoval èasopisy Nový rod, Služba a Cirkevné listy. Písal teologické monografie, príruèky, úvahy a štúdie. Dielom Kresanstvo a sociálna otázka (1946) priblížil angažovanie sa cirkvi na sociálnom poli pri zvýraznenom duchovnom dôraze. Knihou Biblia u nás (1989) zmapoval dejiny prekladu a šírenia Biblie na Slovensku od cyrilometodského obdobia až po súèasnos. Titul Slovenskí evanjelici v zahranièí (1992) predstavuje súbor biografických profilov. Patril k znalcom a prekladate¾om anglickej a americkej literatúry. V rokoch 1975 – 1985 bol èlenom Medzinárodnej pravoslávno-evanjelickej ekumenickej komisie. V rokoch 1990 založil Slovenskú ekumenickú biblickú spoloènos.

7

Lit.: Viera a literatúra. In: Otvorené okná Literárneho týždenníka, 1. Bratislava 1996, s. 51 – 58. Jozef Šèasný 195. VÝROÈIE NARODENIA 10. 4. 1813 narodil sa v Borskom Petri Jozef Šèasný (zomrel 1. 12. 1889 v Bratislave), organizátor slovenského národného hnutia, mecén. Teológiu vyštudoval v Budapešti. Po viacerých kaplánkach bol farárom v Dražovciach, Sládeèkovciach a najdlhšie v Moèenku. Je známy ako významný predstavite¾ katolíckeho duchovenstva v národnozjednocovacích úsiliach s evanjelickou inteligenciou. Z radov katolíckej inteligencie patril k prvým aktivistom spolku Tatrín. Stal sa jeho výborníkom a èlenom pravopisnej komisie. Prièinil sa o zjednotenie inteligencie na štúrovskej spisovnej slovenèine. Bol spoluzakladate¾om Prvého ústredného spolku miernosti v Uhorsku, patrónom katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a zakladajúcim èlenom Spolku sv. Vojtecha, ktorého èinnos aj finanène podporil. Publicistikou na stránkach Slovenských národných novín a Orla tatranského sledoval ¾udovýchovné ciele a otázku sociálnych práv ¾udu. Dal prvý podnet na postavenie pamätníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode. Organizoval ce-

7

7

8

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 lonárodnú zbierku na tento úèel. Podporoval vydávanie slovenských kníh. Ve¾a uznania si získal za to, že väèšou sumou prispel na vydanie slovenského prekladu Biblie v súvekej jazykovej norme. Za bohatú èinnos mu vzdali básnický hold P. OrszághHviezdoslav a S. Hurban Vajanský. Lit.: Lexikón katolíckych kòazských osobností Slovenska. Bratislava 2000, s. 1313 – 1314. * 11. 4. 1848 v prítomnosti Ferdinanda V. bol v Bratislave sankcionovaný súbor tzv. marcových zákonov, èím sa formálne konèí v Uhorsku éra feudalizmu – 160. VÝROÈIE. * 24. 4. 1893 bol založený v Turèianskom Svätom Martine celoslovenský spolok s èlenskou základòou Muzeálna slovenská spoloènos. ažisko práce bolo v zabezpeèení materiálu pre múzeum i knižnicu a najmä v organizovaní zberate¾skej èinnosti i vlastivedného výskumu. V roku 1960 MSS zanikla, obnovili ju až v roku 1992 – 115. VÝROÈIE. * 27. 4. Svetový deò grafiky. * 27. 4. 1898 vznikol v Liptovskom Sv. Mikuláši Tranoscius, spolok zameraný na vydávanie a rozširovanie slovenskej evanjelickej náboženskej spisby – 110. VÝROÈIE. * 28. 4. 1848 na ve¾kom ¾udovom zhromaždení zástupcov 23 obcí v Brezovej Jozef Miloslav Hurban predniesol Žiadosti slovenského národa stolice Nitrianskej a hlásal rovnoprávnos všetkých národov Uhorska – 160. VÝROÈIE. Dòa 1. 5. Sviatok práce. * 1. 5. Svetový deò solidarity. * 3. 5. Svetový deò slobody tlaèe (UNESCO). * 4. 5. Medzinárodný deò hasièov. * 5. 5. Deò Európy (v tento deò r. 1949 vznikla Rada Európy). * 8. 5. Deò matiek. Žiadosti slovenského národa 160. VÝROÈIE VYHLÁSENIA

8

8

V revoluèných rokoch 1848 – 1849 v Európe sa aj Slováci hlásili o svoje práva. Dòa 10. 5. 1848 sa zišlo 28 národovcov na evanjelickej fare M. M. Hodžu v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde pod vedením ¼udovíta Štúra zostavili Žiadosti slovenského národa. Vyhlásili ich 11. 5. 1848 v Ondrášovej. Slováci sa v  Žiadostiach deklarovali za samobytný národ s vô¾ou ži vlastným národným životom v Uhorsku a nasto¾ovali požiadavku jeho federalizácie. Žiadali zriadenie uhorského snemu na princípe rovnosti národov obývajúcich Uhorsko. Každý národ mal ma svoj vlastný snem, samosprávu a zabezpeèenie práva na používanie materinského jazyka. Požadovali vytvorenie slovenskej národnej gardy s vlastnou zástavou i veliacou reèou, ako aj vybudovanie slovenského školstva. Žiadosti sa zasadzovali za šírenie demokratických práv a slobôd obyvate¾stva – všeobecné, rovné a tajné hlasovacie právo, sloboda tlaèe a zhromažïovania.

Okrem toho nasto¾ovali požiadavky dôsledného zrušenia poddaných povinností. Skôr ako Žiadosti, ktoré boli prvým politickým aktom Slovákov na celonárodnej úrovni, organizátori zaslali panovníkovi, vláde a snemu, vládnuca moc oznaèila celú akciu za protiústavnú a panslavistickú. Odpoveïou uhorskej vlády na nᚠprvý národný program bolo vyhlásenie stanného práva v slovenských stoliciach, vydanie zatykaèa na Štúra, Hodžu a Hurbana a zostrená perzekúcia slovenských národných pohybov. Lit.: Huèko, J.: Slovenská jar. Bratislava 1994, s. 88 – 90. Samo Chalupka 125. VÝROÈIE ÚMRTIA 10. 5. 1883 zomrel v Hornej Lehote Samo Chalupka (nar. 28. 2. 1812 tamže), básnik. Teológiu študova na lýceu v Bratislave a na univerzite vo Viedni. Bol farárom v Chyžnom a Jelšavskej Teplici a od roku 1840 do konca života v rodisku. Angažoval sa v národnom hnutí. Bol èlenom štúrovského spolku Tatrín, spolutvorcom Memoranda slovenského a spoluzakladate¾om Matice slovenskej. Verše zaèal písa po èesky, avšak èoskoro ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenèine ešte pred štúrovskou kodifikáciou. V básnickom diele súborne vydanom roku 1868 pod názvom Spevy dominuje uòho historická, vojenská a zbojnícka tematika. Najrozsiahlejším textom Spevov je hrdinská epická báseò Mor ho!, ktorá sa èasto aktualizovala v dejinách poèas boja za nezávislos a zvrchovanos Slovenska. K ïalším historickým tematickým okruhom patria básne s námetom z èias protihabsburských povstaní (Bombura, Muráò) a z èias protitureckých bojov (Boj pri Jelšave, Turèín Ponièan, Branko). K zbojníckemu tematickému okruhu patria básne Likavský väzeò, Junák, Krá¾oholská. Námety z dejín aktualizoval, prostredníctvom nich vyslovoval pocity i túžby svojej generácie. Vo vývine slovenskej historickej epiky ho literárna veda oznaèuje za pokraèovate¾a Jána Hollého a tvorcu romantického historického spevu. Lit.: Encyklopédia slovenských spisovate¾ov, 1. Bratislava 1984, s. 233 – 235. * 11. 5. 1978 zomrel vo Ve¾kej Mani Vševlad Jozef Gajdoš (nar. 15. 5. 1907 tamže), historik, pedagóg, knihovník – 30. VÝROÈIE ÚMRTIA (NO 3/02, s. 10). * 12. 5. Svätodušný pondelok. * 13. 5. 1908 narodil sa vo Ve¾kých Kršteòanoch Pavol Hlbina, vlastným menom Pavol Gašparoviè (zomrel 21. 10. 1977 v Bobote), básnik, literárny kritik, prekladate¾ – 100. VÝROÈIE NARODENIA. * 15. 5. Medzinárodný deò rodín (OSN). * 17. 5. Svetový deò telekomunikácií. * 18. 5. Medzinárodný deò múzeí.

Martin Kukuèín 80. VÝROÈIE ÚMRTIA 21. 5. 1928 zomrel v Parkaci (Chorvátsko) Martin Kukuèín, vl. menom Matej Bencúr (nar. 17. 5. 1860 v Jasenovej), spisovate¾. Absolvoval štúdium medicíny v Prahe. Pôsobil ako lekár od roku 1893 v Selciach v Dalmácii a od roku 1907 v Punta Arenas v Chile. Po prvej svetovej vojne sa vrátil do Európy, žil zaèas na Slovensku. Od roku 1923 pôsobil v bývalej Juhoslávii. na rozhraní 19. a 20. storoèia bol už známym a ceneným autorom èàt, humoresiek, poviedok a noviel (napr. Na jarmok, Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Vianoèné oblátky, Keï báèik z Chocho¾ova umrie, Na podkonickom bále) verne zobrazujúcich súveké zemianstvo, inteligenciu a najmä typy z ¾udových vrstiev. Samostatne mu vyšli románové novely Koniec a zaèiatok, Dies irae, Hody a zbierka poviedok R ysavá jalovica. Z dalmátskeho prostredia èerpal námet pre román Dom v stráni (1911 – 1912) a dva cestopisy z Južnej Ameriky pre románovú pentalógiu zo života chorvátskych vysahovalcov Ma volá! (1926) a cestopis Prechádzka po Patagónii. Historickú tematiku priblížil v nedokonèenom románovom cykle zo štúrovského obdobia našich národných dejín LukᚠBlahosej Krasoò, Bohumil Valizlos Zábor a Košútky – Klbká – Rozmajrínový mládnik. Napísal tri divadelné hry. Venoval sa taktiež publicistike. Dielo vrcholného zjavu slovenského realizmu patrí rozsahom, ideovou koncepciou a estetickou úrovòou k najvýznam-nejším umeleckým hodnotám v našej literatúre vôbec. Lit.: Machala, D.: Majstri slova. Bratislava 2002, s. 40 – 41. * 25. (do 31. 5.) Týždeò solidarity s národmi koloniálnych území. * 30. 5. Najsvätejšie srdce Ježišovo. * 30. 5. 1918 predstavitelia slovenských a èeských krajanských organizácií za prítomnosti T. G. Masaryka podpísali v Pittsburghu dohodu pod názvom Pittsburská dohoda. V nej vyjadrili súhlas s vytvorením štátu s rovnoprávnym postavením slovenského a èeského národa – 90. VÝROÈIE PODPÍSANIA (NO 3/03, s. 6). * 31. 5. Svetový deò bez tabaku (WHO). * 31. 5. 1823 narodil sa v Brodskom Martin Èulen (zomrel 23. 1. 1894 v Èake), pedagóg, politik, národnokultúrny dejate¾, katolícky kòaz – 185. VÝROÈIE NARODENIA (NO 7/98, s. 9). * 1. 6. Medzinárodný deò detí. * 1. 6. 1823 narodil sa v Makove Ján Gotèár (zomrel 19. 6. 1883 v BratislaveRaèi), kultúrny a národný pracovník, pedagóg – 185. VÝROÈIE NARODENIA (NO 8/98, s. 8). * 5. 6. Svetový deò životného prostredia (UNEP). MikulᚠGalanda

9

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 70. VÝROÈIE ÚMRTIA 5. 6. 1938 zomrel v Bratislave MikulᚠGalanda (nar. 4. 5. 1895 v Turèianskych Tepliciach), maliar. Výtvarné vzdelanie získal na akadémii v Budapešti, Umeleckopriemyslovej škole a Akadémii výtvarných umení v Prahe. V dobe pražského úèinkovania ilustroval a graficky upravoval kultúrnu revue DAV. Najprv bol notárskym úradníkom v rodisku. V rokoch 1930 – 1938 vyuèoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Tu èasto spolupracoval s ¼. Fullom. Spoloène v rokoch 1930 – 1932 písali a vydávali Súkromné listy – umelecký manifest moderného slovenského umenia. V 20. rokoch tvoril kresby a grafické listy s mestskými motívmi lásky a s proletárskou, ako i so sociálnou tematikou. Prešiel obdobím neokubizmu, opieral sa aj o výdobytky modernej architektúry a úžitkového umenia. Tvorba priekopníka moderných výtvarných smerov na Slovensku vyzrela do vrcholných podôb v 30. rokoch. Tvoril hlavne lyrické akty, témy lásky, materstva (Milenci, Ráno, Matka, Ružová madona, Matkino objatie), motívy zo slovenského vidieka (Na horách, Zbojníci) a sociálno-kritické obrazy z moderného mestského života (Na ulici, Žobraví speváci). Bol vynikajúcim kresliarom, grafikom a protagonistom našej národnej kaligrafie. Vytvoril viaceré scénické návrhy. Vïaka nemu sa výrazne pozdvihla úroveò knižnej grafiky na Slovensku. V roku 1933 dostal krajinskú cenu za ilustrovanie kníh a v roku 1937 striebornú medailu za knižnú grafiku na Svetovej výstave v Paríži. Lit.: Mikolaj, D.: Majstri štetca. Bratislava 2002, s. 54 – 55. * 9. 6. 1923 narodil sa vo Vinnom František Fuga (zomrel 9. 11. 1987 v Hamiltone, ON, Kanada), krajanský kultúrny pracovník, redaktor, spisovate¾, gréckokatolícky kòaz – 85. VÝROÈIE NARODENIA. * 15. 6. 1923 zomrel v Pezinku Jozef ¼udovít Holuby (nar. 25. 3. 1836 v Lu-bine), botanik, etnograf – 85. VÝROÈIE ÚMRTIA (NO 5/96, s. 7). * 24. 6. 1843 narodil sa v Jasenovej Ivan Branislav Zoch (zomrel 27. 12. 1921 v Modre), encyklopedista, spisovate¾, prekladate¾, pedagóg – 165. VÝROÈIE NARODENIA (NO 9/98, s. 8). * 26. 6. Medzinárodný deò boja proti drogovej závislosti a nedovolenému obchodovaniu s drogami (OSN).

Preh¾ad bol spracovaný z viacerých roèníkov Kultúrnohistorického kalendára, Národného kalendára a Malého kalendára významných kultúrnych a spoloèenských udalostí Slovenska.

PRED 165 ROKMI SA NARODIL KÒAZ GABRIEL CYRIL ZAYMUS

Vzácny príklad národovca a pedagóga Dejiny vzdelávania na Slovensku majú hlboké korene. V 19. storoèí ved¾a Turèianskeho Sv. Martina vïaka úèinkovaniu znievskeho gymnázia stal sa Kláštor pod Znievom dôležitým centrom slovenského národného hnutia v Turci. K úspešnosti prvého reálneho gymnázia vo vtedajšom Uhorsku znaène prispel kvalitný uèebný plán, presadzovanie výchovy v našom národnom duchu i  vzdelávanie pre potreby praktického života a obe-tavos profesorského zboru. Medzi ve¾ké postavy školy patrili Martin Èulen, Samuel Zachej, Imrich Ma-tej Korauš, ako aj Gabriel Cyril Zaymus. Rodák z Rajca (24. 3. 1843) navštevoval biskupský seminár v Banskej Bystrici, kde sa stal roku 1861 predsedom spolku Kolo. V tej dobe sa zaèal venova poézii. Básòami publikovanými na stránkach dobovej tlaèe vyjadroval náboženské a národné cítenie, pevne presvedèený, že základom nielen osobného, ale aj všeobecného blaha je národnos a viera. Pravda, formu jeho veršov prekryl do dneška èas, ale ich hlboký zmysel pre pravdu zostáva. Po skonèení univerzitného štúdia (teológia, filozofia) vo Viedni a Budapešti pôsobil ako kaplán (1867 – 1868) a ako profesor na uèite¾skom ústave v Banskej Bystrici (1868 – 1872). Finanène tam vyšiel celkom dobre, mal zabezpeèené miesto s dobrým príjmom, ako aj budúcnos. Keï však Martin Èulen roku 1872 pozval Gabriela C. Zaymusa do Kláštora pod Znievom za profesora na slovenské patronátne gymnázium, tento ponuku rád prijal. Miloš Štilla oznaèil krok ako „uvedomelý èin slovenského národovca“, ktorý, hoci dobre zabezpeèený, prišiel do zložitých podmienok, v akých pôsobilo znievske gymnázium. V prostredí, proti ktorému sa rozbiehal tvrdý útok protislovenských síl, dosiahol pri vyuèovaní slovenèiny, maïarèiny, francúzštiny a latinèiny pozoruhodné výsledky. Vzdelával, pomáhal a temer celý neve¾ký plat venoval tamojšiemu alumneu i chudobným študentom, v ktorých videl záruku budúcnosti slovenského národa. Popri pedagogickom úèinkovaní sa angažoval v politickom, verejnom a kultúrnom živote. Po zatvorení znievskeho gymnázi a (1874) bol nezamestnaný. Žil v Bytèici u

staršieho brata Romualda a upravoval i skladal cirkevné piesne, ktoré mu roku 1879 vyšli pod názvom Veniec katolíckych cirkevných piesní. Potom pedagogicky pôsobil v Užhorode, Prešove a od roku 1881 v Levoèi, kde sa napokon aj 29. 10. 1894 skonèila jeho životná pú. Patril k plodným slovenským autorom uèebníc pre katolícke ¾udové školy, najmä èítaniek (Prvá èítanka, 1871) a mluvníc (Praktická mluvnica slovenská, 1872; Cvièebník mluvnice, pravopisu a slohu pre národnie školy, 1875). Pozornos vzbudil najmä knihou Ústavopis alebo Náuka o právach a povinnostiach obèianskych (1872), ktorá bola nielen uèebnicou, ale aj príruèkou pre širšiu verejnos. Uèebnice boli populárne, vychádzali vo viacerých vydaniach a používali sa až do roku 1918. František Richard Osvald o Zaymusovi už v roku 1895 napísal: „Každú svoju myšlienku, každé svoje slovo, každý svoj skutok, všetku svoju schopnos obetova venoval jedinému úèelu – v školstve dvíha duchovný pokrok a napomáha hmotnému povzneseniu svojho rodu“. Èas dokonale preveril slová, ktoré vlastenecký pedagóg roku 1871 napísal: „Národ slovenský musí sa sta gazdom, samostatným pánom svojho hospodárstva a chtiac-nechtiac, prv-neskôr musí to dosiahnu, ináè hynie,“ siahajú ïaleko do budúcnosti. Lit.: Pamätnica znievskeho gymnázia. Banská Bystrica 1970, s. 133 – 143.

9

9

PhDr. Karol Petrovský Foto: archív

9

11

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

DIŠTANÈNÉ VZDELÁVANIE V OBLASTI MIESTNEJ A REGIONÁLNEJ KULTÚRY

Vzdelávací projekt NOC

Pod názvom Dištanèné vzdelávanie v oblasti miestnej a regionálnej kultúry realizovalo Národné osvetové centrum – oddelenie vzdelávania v období od januára 2005 do augusta 2006 ve¾mi pozitívne hodnotený vzdelávací projekt. Projekt bol financovaný Európskym sociálnym fondom (ESF).

Garantom projektu a jeho hlavným organizátorom bolo Národné osvetové centrum – oddelenie vzdelávania, partnermi boli Univerzita Komenského v Bratislave a obèianske združenie Kultúra pre každého. Cie¾om projektu bolo stimulova vytvorenie systému kvalitného a dostupného celoživotného vzdelávania v oblasti miestnej a regionálnej kultúry; zabezpeèi zvýšenie kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom vytvorenia centra dištanèného vzdelávania; zavies novú formu vzdelávania v oblasti miestnej a regionálnej kultúry; zlepši prístup k celoživotnému vzdelávaniu so zrete¾om na kultúru; aplikova v praxi nové formy vzdelávania – vyvinú a realizova modelový kurz pre testovanie dištanèného vzdelávania v oblasti animácie kultúrnych èinností, manažmentu a realizácie kultúrnych aktivít. Urèený bol širšej cie¾ovej skupine, konkrétne študentom, uèite¾om a absolventom stredných a vysokých škôl z regiónov Slovenska (okrem Bratislavského kraja). V rámci projektu uplatnilo Národné osvetové centrum novú, modernú formu štúdia – dištanènú formu, ktorá predstavovala perspektívu vzh¾adom na dostupnos, efektivitu a individuálny prístup k študujúcemu. Prednosou bola i skutoènos, že uvedená forma je organizaène a ekonomicky menej nároèná. Projekt sa realizoval v nieko¾kých fázach: Prvoradou úlohou bolo sformovanie projektového tímu na èele s manažérkou PhDr. Svetlanou Chomovou. Následne bolo v Národnom osvetovom centre vytvorené Centrum dištanèného vzdelávania (CDV). V súvislosti s priestorovými možnos-

ami a s vyhovujúcou dostupnosou pre cie¾ové skupiny Centrum dištanèného vzdelávania vytvorili v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre seminárnu miestnos i kanceláriu pre pomocný technický personál. Neodmyslite¾nou súèasou projektu bola i jeho propagácia a šírenie informácií o Európskej únii a Európskom sociálnom fonde. Z tohto dôvodu vznikla web stránka, ktorá sa v priebehu realizácie neustále aktualizovala a dopåòala  materiálmi súvisiacimi s projektom. Ïalšou dôležitou fázou bola príprava projektového tímu na zvládnutie metód dištanèného vzdelávania. V máji 2005 sa v CDV v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre uskutoènil odborný seminár a work-shop na tému Dištanèné vzdelávanie v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, ktorý bol urèený pre autorov uèebných textov, lektorov, tútorov a odborný personál. Najpodstatnejšiu a èo do rozsahu najväèšiu èas projektu predstavova-

Seminár – školenie v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre. Odovzdávanie osvedèenia úèastníkovi vzdelávania

lo kreovanie obsahu a dištanènej formy vzdelávania. V spolupráci s autormi uèebných textov a tútormi jednotlivých modulov sa vyprofilovali hlavné obsahové okruhy dištanèného vzdelávania (obsah kurzu a jeho modulov), na základe ktorých vznikol strednodobý dištanèný trojmodulový kurz. Kurz bol akreditovaný MŠ SR. Nasledovalo spracovanie uèebných osnov a plánov pre jednotlivé moduly kurzov, príprava a spracovanie uèebných textov k jednotlivým modulom. So samostatnou realizáciou kurzu sa zaèalo pilotným overením

11

Seminár – školenie v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre

11

11

12

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

12

12

v novembri 2005. Národné osvetové centrum uskutoènilo výber frekventantov (úèastníkov kurzu). Potenciálnych úèastníkov oslovili prostredníctvom letáèika – ponuky (informaèná podpora projektu o iniciácii), ktorý bol spracovaný a distribuovaný do regionálnych osvetových centier, na vysoké školy v SR i do kultúrnych a školských zariadení Nitrianskeho kraja pro-stredníctvom web stránky i odbornej a regionálnej tlaèe. Postupne sa zaèala realizácia trojmodulového kurzu pre 30 – 40 úèastníkov. Cie¾om kurzu (dvojsemestrálneho dištanèného štúdia) bolo poskytnú cie¾ovej skupine teoretické vedomosti z oblasti andragogiky, kulturológie, manažmentu a marketingu, potrebné pre moderných pracovníkov v oblasti kultúry. Štúdium sa realizovalo vo forme na seba nadväzujúcich, relatívne samostatných modulov vzdelávania: – Miestna a regionálna kultúra; – Manažment a marketing v kultúre; – Animácia kultúrnych èinností. Cie¾om prvého modulu bolo oboznámi úèastníkov  so základnými pojmami v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, charakterizova jednotlivé zložky miestnej a regionálnej kultúry a vysvetli dôležitos animácie kultúry v súèasnosti. Tútormi modulu boli doc. Rozália Èornanièová, CSc., z FiF UK v Bratislave a prof. Pavol Mešan, DrSc., zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Druhý modul prezentoval problematiku marketingu a manažmentu v kultúre. Poukázal na podstatu a význam rozvoja manažmentu, základné úlohy manažmentu, na dôležitos marketingu v oblasti kultúry a na jeho štyri k¾úèové kompetencie. Tútorom bol prof. Miroslav Tuma, DrSc., z Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Posledný, tretí modul sa zameral na problematiku animácie kultúry, na špecifiká práce animátora od prípravy projektu kultúrneho podujatia až po jeho vyhodnotenie. Tútormi tretieho modulu boli PhDr. Zuzana Slušná, PhD., z FiF UK v Bratislave a PhDr. Margaréta Horváthová. Jednotlivé moduly sprevádzali uèebné texty s názvami identickými s názvami jednotlivých modulov.

Seminár – tutoriál v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre

Autormi uèebných textov boli renomovaní odborníci v danej oblasti: doc. Rozália Èornanièová, CSc., PhDr. Svetlana Chomová, prof. Miroslav Tuma, DrSc., PhDr. Jarmila Strelková, CSc., PhDr. Zuzana Slušná, PhD. Štúdium bolo založené na riadenom individuálnom štúdiu za pomoci študijných materiálov, ktoré bolo doplnené prezenènými formami vyuèovania (konzultácie, semináre – tutoriály a pod.) Realizácia každého modulu obsahovala úvodný a závereèný seminár – tutoriál, na ktorom sa študujúci bližšie zoznámili s tútormi, formami, metódami i organizáciou štúdia. Súèasou závereèných seminárov k jednotlivým modulom bolo vyhodnotenie spracovaných zadaní. Štúdium konèilo závereènou prácou, po obhajobe ktorej získal každý úèastník doklad o absolvovaní štúdia. Osvedèenia o absolvovaní získalo 35 úèastníkov vzdelávania.

Projekt Dištanèné vzdelávanie v oblasti miestnej a regionálnej kultúry bol prvým projektom Národného osvetového centra, ktorý bol financovaný z ESF a zároveò prvým projektom takéhoto zamerania a obsahu v rámci rezortu kultúry. Kurz a celý projekt úèastníci kurzu hodnotili ve¾mi pozitívne. Na základe skúsenosti z realizácie modulového kurzu Národné osvetové centrum v súèasnosti realizuje identický projekt s názvom Animátor kultúry, ktorý je urèený pracovníkom v oblasti kultúry. Možno konštatova, že tento vysoko hodnotený projekt otvoril nové dimenzie, široké možnosti a perspektívy rozvoja vzdelávania v oblasti kultúry v súlade s európskymi trendmi i požiadavkami. Aplikoval v praxi nové, moderné formy vzdelávania, zlepšil prístup k celoživotnému vzdelávaniu so zrete¾om na kultúru. Projekt zvýšil adaptabilitu, rekvalifikáciu, ako i odborný rast cie¾ovej skupiny pre oblas animácie, manažmentu a realizáciu kultúrnych aktivít.

Za projektový tím

Mgr. ¼ubica Janegová,

Národné osvetové centrum

Seminár – školenie v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre

Foto: archív NOC

13

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

KULTÚRNA HISTÓRIA / FOLKLÓR

SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA V DUNAJSKEJ STREDE PRI PRÍLEŽITOSTI 15. VÝROÈIA VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Naša republika má narodeniny

Pod týmto názvom už tradiène organizuje Žitnoostrovské osvetové stredisko (zriaïovate¾ TTSK) slávnostnú akadémiu pri príležitosti Dòa vzniku Slovenskej republiky. Program je zostavený z ponuky základných, stredných a umeleckých škôl regiónu a keïže ide o región národnostne zmiešaný, do kytice pozdravov sú zakomponované príspevky v slovenskom, maïarskom a rómskom jazyku. Každoroène je takto zorganizovaná neformálna oslava štátneho sviatku, ktorá prináša rados na javisku i v h¾adisku. Úvod síce patrí vážnemu tónu, ale èasom program prejde do moderného „diskoštýlu“, a týmto spôsobom sa darí dosta do povedomia tínedžerov ve¾a potrebných informácií a, dúfame, že i úctu k svojej domovine. Slovenská hymna a starosloviensky OtèenᚠTohtoroèná – jubilejná akadémia – k XV. výroèiu vzniku Slovenskej republiky sa uskutoènila 29. 1. 2008 v Mestskom kultúrnom stredisku v Dunajskej Strede a pre ve¾ký záujem aj vo Ve¾kom Mederi 31. 1. 2008. Po úvodnom odznení slovenskej štátnej hymny nasledoval bonbónik programu – Otèenᚠspievaný v staroslovienèine s hudobným sprievodom v podaní Mgr. Juraja Ševèíka a Mgr. A. Ráczovej. V scenári sa striedalo slovo s hudbou, tancom a so spevom. Tradièný folklór i moderná produkcia. Komentár v slovenskom i maïarskom jazyku prinášal množstvo zaujímavých infor mácii

13

o Slovensku, napr. že za prvé euro môžeme poklada kremnické dukáty, ktoré platili v celej Európe! Ïalej sa na pódiu vystriedala takmer stovka úèinkujúcich a odznela nielen vážna hudba a ume-lecký prednes v slovenskom i maïarskom jazyku, ale prezentovala sa aj veselá rómska kultúra vïaka krúžku Romano hango zo Zlatých Klasov. Do programu už tradiène prispeli aj klienti sociálneho ústavu v Jahodnej a mali nesmierny úspech. V rámci akadémie bol vyhodnotený pilotný environmentálny projekt okresného charakteru Studòa Európy – zachráò živú vodu, ktorý sa konal minulý rok. Hlavným cie¾om tohto podujatia je budovanie nového ekologického vedomia, nového ponímania skutoènosti, efektívneho prístupu k problémom životného

13

13

14

OSVETA / ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

prostredia vïaka mnohým aktivitám. Žitný ostrov je zásobáròou kvalitnej pitnej vody a sme povinní ju ochraòova. Do projektu sa prihlásilo 28 škôl a 2 sociálne ústavy, spolu 3 833 úèastníkov. Dlhoroèné osvedèené podujatie Slávnostná akadémia Naša republika má narodeniny je už dlhoroèným a osvedèeným podujatím a organizátorov teší skutoènos, že postupom rokov z jedného podujatia sú už dve vïaka záujmu zo strany škôl vo vzdialenejších lokalitách okresu.

PILOTNÝ ENVIRONMENTÁLNY PROJEKT STUDÒA EURÓPY

Zachráò živú vodu!

Žitný ostrov je chránená krajinná oblas. Blízkos európskej ve¾rieky Dunaj, množstvo màtvych ramien a lužné lesy vytvárajú èarovné prírodné zákutia. Avšak najväèší poklad nie je bežnému turistovi badate¾ný na prvý poh¾ad – v podzemí sa tu totiž nachádzajú nesmierne zásoby kvalitnej pitnej vody, ktorá sa v súèasnom svete hodnotí ve¾mi vysoko a jej zdroje sú obmedzené.

14

14

Žitnoostrovské osvetové stredisko (zriaïovate¾ TTSK) a obèianske združenie Corona oslovilo školy v okrese s pilotným projektom Studòa Európy – zachráò živú vodu, ktorého hlavným cie¾om je budovanie nového ekologického vedomia v spoloènosti, nového ponímania prírody, efektívneho prístupu k problémom životného prostredia prostredníctvom množstva aktivít. Hlavnou úlohou bolo èistenie brehov vodných tokov a nádrží, ïalej to bolo zostavenie ekohliadky v školách, sadenie stromov, budovanie zelených kútikov v triedach, ale i v exteriéri škôl, súaž o ekologické heslo, ktoré bude sprevádza školu poèas celého projektu, starostlivos o vtáèiky – v zime kàmenie a v lete (v èase horúèav) napájanie, zber separovaného odpadu a mnohé iné. Do projektu sa zahlásilo 28 škôl a 2 sociálne ústavy, spolu 3 833 úèastníkov. Priebežne hlásili splnené body podujatia. Napríklad pri èistení brehov vodných nádrží, ramien a kanálov bolo treba zdokumentova situáciu pred a po práci, v

súèinnosti s obecnými úradmi nazbieraný odpad aj zlikvidova. V školách, kde nemali v sused-stve takúto možnos, sa venovali oèiste svojho okolia. Krásne správy prichádzali z jednotlivých škôl a zo sociál-nych ústavov sadení nových stromèekov, vybudovaní bylinkových záhrad alebo vykladaní vtáèích kàmidiel na stromy a do prírody. Niektorí úèastníci sa nechali inšpirova aj na viac – pripravili ekologické relácie v školských rozhlasoch, vytvorili prírodovedný krúžok, navštívili èistièku odpadových vôd a iné. Zo spätnej väzby sme sa dozvedeli, s akým elánom sa do jednotlivých aktivít deti púšali, èo motivovalo uèite¾ov k ïalšej práci. Prvý – pilotný roèník, sme vyhodnotili na XV. slávnostnej akadémii Naša republika má narodeniny. Deti vlastne takýmto spôsobom pripravili netradièný a hodnotný darèek k výroèiu republiky. Všetci úèastníci dostali diplom špeciálne pripravený pre túto príležitos a pamätnú cenu – umelecky spracovaný symbol kvapky vody – tej prvej kvapky zachránenej „živej“

vody, bez ktorej život na Zemi nie je možný. Vo februári t. r. Žitnoostrovské osvetové stredisko vyhlásilo už druhý roèník projektu Studòa Európy – zachráò živú vodu, aj v rámci Medzinárodného roka planéty Zem vyhláseného Valným zhromaždením OSN na rok 2008. A na záver už len víazné heslo na rok 2008, ktoré vzniklo v ZŠ s vyuèovacím jazykom maïarským v Holiciach: Zem volá po láske, poèuješ to?

Jana Svetlovská,

Žitnoostrovské osvetové stredisko, Dunajská Streda

26

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

VÝSTAVA V MAKOVICKÉHO DOME V ŽILINE

Prezentácia života a diela Dušana Makovického Žilina vo svojej minulosti ukrýva mená rôznych významných osobností slovenských dejín. Jednou z nich je aj Dušan Petroviè Makovický. Regionálne osvetové stredisko v Žiline sídli v Makovického dome v Žiline, na Hornom vale 20. Toto je zároveò adresa, na ktorej Dušan Makovický žil a pôsobil ako lekár. Spomienka na Dušana Makovického Žilinský samosprávny kraj, Žilinská knižnica, Regionálne osvetové stredisko v Žiline a Štátny archív v Bytèi, poboèka Žilina, boli hlavnými organizátormi a iniciátormi podujatia pod názvom Spomienka na Dušana Makovického. V stredu 5. decembra 2007 o 10. hodine v podkroví Makovického domu otvorili výstavu o Dušanovi Makovickom. Táto výstava sa presunula do Žilinskej knižnice. Blízki a vzdialení príbuzní o Makovickom Na úvod vystúpil PhDr. Jozef Beòovský, riadite¾ Slovenského národného literárneho múzea v Martine, s príspevkom, ktorý poslucháèom priblížil život a dielo slovenského lekára. Po priblížení jeho života sa pristúpilo k slávnostnému položeniu kytice k pamätnej tabuli na Makovického dome. Tu zároveò vystúpili s úprimným poïakovaním blízki, ale i vzdialení príbuzní slovenského spisovate¾a Dušana Makovického, tajomníka, lekára, dôverníka a priate¾a L. N. Tolstého. História Žiliny z Makovického èias a jej ïalšie osobnosti

26

26

So svojím príspevkom vystúpil na podujatí aj Mgr. Peter Štánsky, riadite¾ Štátneho archívu v Bytèi – poboèka Žilina, ktorý sa venoval histórii Žiliny z prelomu 19. a 20. storoèia, èasu, keï tu Dušan Makovický pôsobil. Historik RNDr. ¼ubomír Prikryl, CSc., sa venoval ïalším osobnostiam Žiliny, ktoré obohatili du-

chovný a národný život Slovákov. Historik PhDr. Dušan Halaj, CSc., sa takisto venoval životu a dielu Dušana Makovického. Tolstojovci a ich vzah k esperantu Ing. Ján Vajs, cestovate¾, speleológ, esperantista a ústredný riadite¾ Slovenskej hospodárskej a potravinárskej komory, sa venoval bližšie tolstojovcom a ich vzahu k spoloènému jazyku národov esperantu. Makovického literárna pozostalos Dušan Makovický ako osobnos zanechal po sebe bohatú zbierku zápiskov zo života v Jasnej Po¾ane. Napísal 64 zošitkov, ktoré boli neskôr

publikované ako Jasnopolianske zápisky – rukopisné denníky Makovického. Okrem bohatej publikaènej èinnosti sa venoval aj prekladom diel L. N. Tolstého. Ako jeho priate¾ a dôverník stál pri tomto významnom ruskom spisovate¾ovi aj v jeho posledných chví¾ach života. Nakoniec sa vrátil na Slovensko a svoj život ukonèil dobrovo¾ne v Ružomberku. Ako spisovate¾ významnou mierou prispel k poznaniu a literárnej tvorbe tolstojovcov.

Martina Homolová,

Regionálne osvetové stredisko v Žiline

Foto: autorka

Slávnostné položenie kytice k pamätnej tabuli na Makovického dome v Žiline

27

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

KALENDÁRIUM / KRESANSKÉ TRADÍCIE

K VÝZNAMNÉMU PRVKU ŠTÁTNEJ SAMOSTATNOSTI A NÁRODNEJ SVOJBYTNOSTI SLOVÁKOV

Jubileum samostatnej slovenskej cirkevnej provincie

Úsilie Slovákov o národnú emancipáciu a štátnu samostatnos od úsvitu našich dejín až po súèasnos ve¾mi úzko súvisí s formovaním autonómneho postavenia nášho národa na pôde cirkvi. Tento bezprostredný vzah medzi národnou, štátnou a cirkevnou svojbytnosou Slovákov má svoje historické korene. Prvé dotyky s kresanstvom našim predkom – Slovenom sprostredkovali grécki, talianski, írsko-škótski a bavorskí misionári. Na ich èele nechýbali ani vysokí cirkevní hodnostári. „Okolo roku 629, v èase Samovej ríše, podnikol misijnú cestu k dunajským Slovanom biskup Amand z Maastrichtu. Myšlienky kresanstva nachádzali medzi našimi predkami èoraz väèší ohlas a jeho uèenie sa medzi Slovanmi stále viac šírilo; svedèí o tom synoda na riešenie problémov pokresanèenia slovanského obyvate¾stva Panónie, ktorú zvolal roku 796 Pipin, syn cisára Karola Ve¾kého, do opevneného tábora na brehu Dunaja.“ (Hric, J. – Šturák, P.: Kresanské korene. In: Prešovské biskupstvo. Zost.: Pribula, M. Prešov 1998, s. 12 – 13). Kresanstvo sa na území Slovenska zakorenilo najmä pôsobením solúnskych myslite¾ov, apoštolov Slovanov a v súèasnosti spolupatrónov Európy Konštantína (Filozofa) – Cyrila a Metoda, ktorí spolu s ïalšími vzdelancami, predovšetkým s Gorazdom, prvým po mene známym uèencom a svätcom slovenského pôvodu, položili základy našej kresanskej kultúrnej orientácie, vzdelanosti, národnej identity. Inkulturaèné, apoštolské, pedagogické, legislatívne diplomatické dielo Cyrila, Metoda, Gorazda a ïalších intelektuálov výrazne prispelo k zavàšeniu kristianizácie Slovenov, k vytvoreniu ich vlastného písma (hlaholiky), položeniu základov ich vlastnej kultúry, literatúry, písomníctva, k zakladaniu a rozvoju škôl, aj vysokoškolského typu, a tým k rozvoju vzdelanosti, k povýšeniu staroslovenèiny na bohoslužobný jazyk (štvrtý v Európe popri latinèine, gréètine a hebrejèine), užívaný aj

v literárnej tvorbe, v prekladoch a tvorbe zákonov, v diplomacii. Vïaka ich apoštolskej, literárnej, legislatívnej a diplomatickej èinnosti sme mali prvý preklad Biblie, ale aj ïalších liturgických a literárnych textov, cirkevný i obèiansky zákonník, samostatnú cirkevnú provinciu. Byzantská misia s výrazným podielom domácich vzdelancov a panovníkov – predovšetkým Pribinu, Mojmíra, Rastislava, Svätopluka a jeho synov Mojmíra II. Svätopluka II., Pribinovho syna Koce¾a a ïalších prispela nielen k formovaniu duchovnej kresanskej kultúry, ale aj k cirkevnej a politickej nezávislosti a štátnej zvrchovanej samostatnosti starých Slovákov. Prvá základná forma cirkevnej organizácie na našom území Zrod prvej základnej formy cirkevnej organizácie na našom území možno situova do obdobia okolo roka 828, ktorý historici považujú za najpravdepodobnejší rok vysvätenia prvého murovaného kostola v Nitre salzburským arcibiskupom Adalrámom (798 – 836) na majetku kniežaa Pribinu. Bol to prvý kamenný bohoslužobný objekt nielen v Nitrianskom kniežatstve. Pripomenul to nám, ale najmä našej mládeži, pápež Ján Pavol II. pri stretnutí s jej zástupcami poèas svojej druhej pastoraènej návštevy Slovenska 30. júna 1995 v starobylej Nitre slovami: „Nitra nám hovorí o prvom tisícroèí. Tu neïaleko stál prvý kresanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšenièné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, èo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštívi Nitru. Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza.

Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom je jedným z najstarších biskupstiev medzi slovanskými národmi. Tu sa narodil Gorazd, ´muž vašej krajiny, vzdelaný… a pravoverný´, spo¾ahlivý uèeník, ktorého si Metod vyvolil za svojho zástupcu.“ (In: Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách. Bratislava 1999, s. 7). Pribinov kostol možno z cirkevného h¾adiska považova za definitívny bohoslužobný objekt naznaèujúci dovàšenie prvej vlny kristianizácie v danom regióne a vytvárajúci dôležitý predpoklad pre vznik prvej jednoduchej formy cirkevnej organizácie na teritóriu Slovenska. Pod¾a R. Marsinu jej predstavite¾om bol hlavný kòaz – arcipresbyter èi archipresbyter, predstavený všet-kým duchovným pôsobiacim v tom èase v Pribinovom kniežatstve. Vyslovuje predpoklad, že pri archipresbyteriátnom kostole sa vytvorilo aj malé uèilisko sprostredkujúce znalosti prinajmenšom èítania, pravdepodobne spojené so základmi latinèiny. Predpokladá sa, že podobná základná forma cirkevnej organizácie bola aj v Mojmírovom panstve – Moravskom kniežatstve a obe podliehali cirkevnej správe pasovského biskupstva aj po vyhnaní Pribinu Mojmírom a zjednotení oboch kniežatstiev do štátneho útvaru Ve¾ká Morava, neskôr známeho tiež pod názvom Staroslovenská èi Svätoplukova ríša. (Marsina, R.: O zaèiatkoch cirkevnej organizácie na Slovensku. In: Katolícka cirkev a Slováci. Úsilie Slovákov o samostatnú cirkevnú provinciu. Zborník referátov z odborného seminára 20 rokov samostatnej cirkevnej provincie. Zost. P. Mulík. Bernolákova spoloènos a Ústav pre vzahy štátu a cirkvi, Bratislava 1998, s. 9 – 18).

27

27

27

28

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 Rastislavova žiados a príchod Konštantína a Metoda na naše územie

28

28

Dôležitý posun vo vytváraní podmienok pre vznik vyššej formy cirkevnej organizácie na území Slovenska nastáva po splnení žiadosti panovníka Rastislava byzantským cisárom Michalom III. a príchode ním vyslanej misie intelektuálov na èele s Konštantínom – Filozofom a jeho bratom Metodom roku 863. Aj keï spoèiatku nenastáva zmena v status quo dvoch pôvodných archipresbyteriátov (ani jeden z bratov pravdepodobne nebol v hodnosti biskupa a nedostatok kòazov bránil cirkevnoorganizaèným zmenám), vytvorenie uèiliska pre prípravu kòazského stavu z domácich adeptov, preklady modlitieb, liturgických textov, cirkevného zákonníka, prvých èastí Písma i ïalších náboženských textov do jazyka našich predkov prehlbovali tak ich pokresanèovanie, ako aj prispievali k strategickým zámerom panovníka Rastislava. Dominovali medzi nimi zjednotenie ¾udu dvoch pôvodných kniežatstiev jednotnou kresanskou ideológiou a naj-mä dosiahnutie cirkevnej a štátnej nezávislosti od pasovského biskupstva a silnej Franskej ríše vytvorením samostatnej cirkevnej provincie a vybudovaním vlastného štátneho útvaru. Za malý stupienok k týmto zámerom možno považova prijatie Konštantína a Metoda pápežom Hadriánom II. (867 – 872) v Ríme r. 867 a najmä jeho schválenie staroslovenèiny za liturgickú reè. Rovnako vysvätenie niektorých z ich uèeníkov za kòazov. Novú perspektívu v budovaní vyššieho typu cirkevnej organizácie – provincie predstavovalo vysvätenie Metoda pápežom Hadriánom II. za biskupa, jeho povýšenie na arcibiskupa a ustanovenie za pápežského legáta bulou Glória in excelsis Deo (Sláva Bohu na výsostiach; polovica roka 869). Aj keï hlava kúrie reagovala na požiadavky panovníkov Rastislava, Svätopluka a Koce¾a usilujúcich sa o samostatnú cirkevnú provinciu, tento akt uskutoènila až v neskorú jeseò 869. Pápež vyhlásil samostatnú moravsko-panónskú provinciu na èele s arcibiskupom Metodom so správnym centrom v Sirmiu, v ktorom sv. Andronik (jeden zo 72 uèeníkov Ježiša Krista) založil arcibiskupstvo v neskororímskej dobe, ktoré zaniklo okolo roku

582 po nájazde Avarov na mesto. Arcibiskupovi Metodovi sa podarilo usporiada cirkevné záležitosti v panónskej èasti provincie, nie však v moravskej, pre známe historické udalosti – roztržku medzi Svätoplukom a Rastislavom, èo využili bavorskí biskupi na Metodove zajatie a väznenie. Po jeho prepustení (873) na zásah pápeža Jána VIII. mu Svätopluk zveril správu všetkých kostolov, èím sa stal ako misijný arcibiskup nezávislou hlavou cirkvi našich predkov. Prvá samostatná staroslovenská cirkevná provincia s metropolitom Metodom Historickým medzníkom v úsiliach cirkevných autorít na èele s  arcibiskupom Metodom a vyššie uvedených svetských panovníkov o samostatnú cirkevnú provinciu bol rok 880. Metod pri svojej druhej návšteve vo Veènom meste odrazil odveké útoky na neortodoxnos svojho uèenia a zároveò nároky predstavite¾ov juhonemeckej cirkevnej provincie na cirkevnú správu území v tom èase patriacich do neustále sa rozširujúcej Svätoplukovej ríše. Pápež Ján VIII. bulou Industriae tuae (Dokument 1) v júni 880 zriadil na území Svätoplukovej ríše samostatnú cirkevnú provinciu, za jej metropolitu ustanovil arcibiskupa Metoda, ktorému cirkevnoprávne podliehali všetci kòazi provincie bez oh¾adu na ich pôvod. To sa týkalo aj biskupa Wichinga vysväteného na žiados Svätopluka pre sufragánne biskupstvo v Nitre. Provincia podliehala pod priame riadenie Apoštolskej stolice v Ríme, èo znamená, že bola povýšená na úroveò cirkevnej organizácie v ostatných súdobých kresanských krajinách. Pápež Ján VIII. zároveò zobral pod ochranu Svätej stolice krá¾a Svätopluka a jeho krajinu, èím ho uznal za rovnocenného ostatným panovníkom vtedajšej kresanskej Európy. Pápež uvedeným dokumentom potvrdil pravovernos Metodovho uèenia, schválil staroslovenèinu za bohoslužobný jazyk a preklady Biblie a bohoslužobných kníh. Vô¾a Metoda o nasledovníctve Sv. Gorazda Staroslovenská cirkevná provincia, do ktorej patrila aj Nitrianska diecéza – svätá nitrianska Cirkev – zahròujúca približne územie súèasného Slo-

venska, na východe presahujúce až na Zakarpatskú Ukrajinu a na juhozápade až do stredného Potisia, formálnoprávne trvala najmenej do trvania centrálnych štátnych, spoloèenských a kultúrnych štruktúr Staroslovenskej ríše (okolo r. 907). Naše súèasné poznanie bližšie neozrejmuje otázku cirkevnej hierarchie, a tým aj vedenia provincie po Metodovej smrti roku 885. Známy biskup Wiching nemeckého pôvodu sa nestal Metodovým nástupcom. Tým sa mohol sta vzdelanec Gorazd, ktorý nielen pochádzal z domáceho ve¾možského rodu, ale jeho meno sa spája s celým Metodovým pôsobením a rovnako dielom vykonaným medzi našimi predkami. Bola to aj vô¾a samotného metropolitu Metoda, od ktorého sa Gorazdovi dostalo uznania v pedagogickej a cirkevnej oblasti, keï ho v posledných chví¾ach svojho života oznaèil za svojho dvojjediného nástupcu na rektorskom poste vysokej staroslovenskej školy i na arcibiskupskom stolci. Potvrdzuje to aj jeden z najznámejších a literárnymi a historickými bádate¾mi vysoko hodnotený citát zo XVII. kapitoly literárno-historickej pamiatky Život Metoda: „Na úctivú otázku svojich uèeníkov ´Koho pokladᚠotèe a ctihodný uèite¾ za súceho medzi uèeníkmi, aby ti bol nástupcom v tvojom uèení?´ – odpovedal a ukázal na uèeníka menom Gorazd: ´Tento je vašej krajiny slobodný muž, uèený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buï Božia vô¾a a vaša láska, ako aj moja.´ (Život Metoda XVII, In: Vragaš, Š.: Život Konštantína Cyrila a Život Metoda, Martin 1991, s. 89). Aj keby k naplneniu tejto vôle nedošlo bezprostredne po Metodovom skone, mohlo sa tak sta okolo r. 898, keï sa Svätoplukov syn a nástupca Mojmír II. pokúsil o záchranu ríše aj obnovou cirkevnej organizácie. Na žiados, ktorú spolu so svojím mladším bratom Svätoplukom II., nitrianskym údelným vojvodom, predložili Svätej stolici, pápež Ján IX. (898 – 900) vyslal do ich panstva troch legátov – arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela. Tí z domáceho kléru vysvätili staroslovenský episkopát – arcibiskupa a troch biskupov pre obnovenú cirkevnú provinciu. Pravdepodobne arcibiskupom a novým metropolitom sa stal Gorazd, blízky spolupracovník sv. Metoda, ktorého on na smrte¾nej posteli oznaèil za svojho nástupcu. (Korec, J. Ch.: Cirkev v dejinách Slovenska, Bratislava

29

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 1994, s.79; Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Bratislava 1999, s. 14). Zánik cirkevnej organizácie a vèlenenie Slovenska do ostrihomského arcibiskupstva Zánik tejto cirkevnej organizácie spôsobilo postupné obsadzovanie Karpatsko-dunajskej kotliny koèovnými pohanskými kmeòmi starých Maïarov. Nitrianske biskupstvo po vzniku Uhorského krá¾ovstva (r. 1000) otvoreného kristianizácii pravdepodobne tvorilo základ vzniku ostrihomskej arcidiecézy. Územie Slovenska cirkevnoorganizaène patrilo do Ostrihomského arcibiskupstva (jeho západná a stredná èas) a do Jágerského biskupstva (východná èas). Okolo r. 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo, no k ïalším zmenám v cirkevnej organizácii na území Slovenska došlo až v druhej polovici 18. storoèia. Cirkevný historik Viliam Judák v knižnej publikácii venovanej histórii Nitrianskeho biskupstva to spresòuje: „K obnoveniu biskupstva došlo s najväèšou pravdepodobnosou za krá¾a Kolomana I. (1095 – 1116). V Dekretáliách krá¾a Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepošstvo. Krátko potom sa už možno stretnú s biskupom Gervázom, ktorý je spomínaný v èasovo bližšie neurèenom pamätnom zázname (asi z rokov 1105 – 1116), v ktorom urèoval hranice majetku pannonhalmského opátstva. Možno sa právom domnieva, že išlo o jednoduchý prechod z prepošstva na biskupstvo asi bez väèšieho osobitného majetkového zabezpeèenia. Tento stav (kapitula bez prepošta) pretrval až do èias Márie Terézie (1779), ktorá majetkovo zabezpeèila službu prepošta.“ (Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Bratislava 1999, s. 18). O prvé výraznejšie zmeny sa pod¾a Jozefa Tomka pokúsil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaò, ktorý ducha Tridentského koncilu zacieleného na prehåbenie dokonalosti dušpastierskej èinnosti každého biskupa, mienil uvies do života o. i. rozèlenením rozsiahlej arcidiecézy. To sa malo realizova pod¾a plánu, ktorý predložil svojmu kléru na Trnavskej synode roku 1629. Uvedený plán poèítal s vytvorením štyroch nových biskupstiev – Spišského (pozostávajúceho zo žúp Spiš, Liptov a Orava), Gemerského (na území žúp

Gemerskej a Turòanskej), Turociensis (v hraniciach žúp Turèianskej a Zvolenskej) a Nogradiensis (územie Novohradskej župy). So svojím plánom neuspel. K plánu kardinála Pázmaòa sa vrátila Mária Terézia po zrušení rehole jezuitov pápežom Klementom XIV. (breve Dominus ac Redemptor noster z 21. júla 1773), èo spôsobilo znaèné problémy v dušpastierskej èinnosti zabezpeèovanej v Hornom Uhorsku v znaènej miere jezuitami. Nový pápež Pius VI. vyhovel panovníèkinej žiadosti a dekrétom Serenissima Domina zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska. Rozhodnutiami z 13. marca 1776 erigoval biskupstvo v Spišskej kapitule (bulou Romanum Potifex), prvým biskupom slávnostne intronizovaným 10. augusta bol Karol Salbeck, v Rožòave (Apostolatus offici nostri) a v  Banskej Bystrici (bulou Regalium principum), kde prvým biskupom bol František Brechtold a Kostol sv. Františka Xaverského sa stal katedrálnym chrámom. (Tomko, J.: Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožòavskej diecézy a krá¾ovské patronátne právo v Uhorsku, Kòazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spišské Podhradie 1994, s. 58 – 59). Ján Tomko vo svojej dizertaènej práci vysvet¾uje maïarskými autormi nekriticky vyzdvihovanú „váhu“ patronátneho práva uhorských krá¾ov pri erigovaní niektorých slovenských diecéz. „Patronátne právo uhorských krá¾ov bolo vždy èímsi neistým v aktoch Svätej stolice. Pripúšalo sa v prípadoch menovania biskupov, ale nikdy nie na zriaïovanie diecéz. Toto právo Svätá stolica nikomu nepostupovala a cirkevné zákony odpradávna boli v tomto oh¾ade prísne... Celý prípad založenia troch slovenských diecéz je jedineèným príkladom, až pokia¾ vie cirkevná vrchnos popusti vo veciach, ktoré nepokladá za podstatné, ale aj neústupnosti v zásadných veciach. V našom prípade neustúpila ani o vlas zo svojho práva zriaïova diecézy, vyhla sa formálnemu uznaniu krá¾ovského patronátu nielen v otázke založenia biskupstiev, ale dokonca aj pri menovaní jednotlivých biskupov, aj keï vecne splnila prosbu Márie Terézie a pri zakladaní biskupstiev postupovala prakticky pod¾a jej plánu a návrhu; tiež neodmietla schváli navrhnutých biskupov. Ostáva pre nás historickou pravdou, že Spišská, Banskobystrická a Rožòavská diecéza boli

zriadené Svätou stolicou 13. marca 1776, a nie dekrétom Márie Terézie z 15. januára 1776, ako sa èasto tvrdilo. Až nápadne podobný je prípad zriadenia Košickej a Szatmarskej diecézy v roku 1804, o ktorých platia teda tie isté závery, ktoré sú tu uvedené.“ (Tomko, J.: K dejinám slovenských diecéz. In: Budova Cirkev, Trnava 1994, s. 152 – 153; Vznik Spišskej, Banskobystrickej a Rožòavskej diecézy,1776. Súhrn dizertaènej práce. Most, 1963, è. 3 – 4). Ako to predoslal J. Tomko, ïalšie zmeny v dotváraní cirkevnej organizácie na území Slovenska sa dotýkali jeho východnej èasti. V roku 2004 košická diecéza slávila významné okrúhle jubileum – dvesté výroèie založenia. Rímski katolíci severovýchodného Uhorska vrátane Šarišskej, Abovskej a Zemplínskej župy boli do roku 1804 cirkevne organizovaní v jágerskom biskupstve, ktoré pod¾a jeho schematizmu z roku 1917 ako jednu z desiatich diecéz založil krá¾ sv. Štefan. Aj keï iné pramene uvedené vyvracajú, pravdou zostáva, že územie jágerskej diecézy bolo ve¾mi rozsiahle a jeho cirkevná správa mimoriadne obtiažna. Úsilie o zlepšenie tohto stavu zapoèaté ostrihomským prímasom Mikulášom Oláhom ešte roku 1553 cez už spomenuté Páz-máòove zámery (1629), na ktoré chcel návrhom krá¾ovi Karolovi III. na rozèlenenie svojej jágerskej diecézy reagova biskup Jozef Gabriel Erdödy (1733), k riešeniu dochádza až 5. augusta 1803. Vtedy pod¾a M. Potermu „František I. svojím dvorským dekrétom nariadil rozdelenie jágerského biskupstva na tri èasti. Sídlom najvýchodnejšieho územia jágerskej diecézy sa stalo Satu Mare, strednej èasti Košice a jeho západná èas v Jágri bola povýšená na arcibiskupstvo, ku ktorému sa prièlenili aj Rožòavské a Spišské biskupstvo. Zakladajúci diplom Košického biskupstva má dátum 23. marca 1804. K tomu istému dòu boli vymenovaní traja noví ordinári pre rozdelené biskupstvo. Menovací dekrét pre prvého košického biskupa Andreja Szaba bol vydaný 2. júla 1804.“ (Poterma, M.: K 190. výroèiu vzniku Košického r.kat. biskupstva. In: Verbum, 1994, è. 1, s. 62). Pri uvedenom èlenení Košickej diecézy pripadlo najviac farností aj rímskokatolíckych veriacich. Pravda, bolo to len prvotné svetské èi skôr panovnícke riešenie vzniku Košického biskupstva Františkom I. „na základe patronátneho práva“.

29

29

29

30

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

30

30

Pod¾a C. Hišema: „Dòa 23. marca 1804 cisár František I. oznámil Svätej stolici založenie nových diecéz i menovanie biskupov a prosil o schválenie. V Ríme sa síce nad tým pozastavili, ale tento fakt nebol pre nich prekvapením. Boli totiž zvyknutí na to, že Viedeò bez predbežného súhlasu Svätej stolice odvolávajúc sa na práva apoštolského krá¾a zakladá biskupstvá a menuje biskupov. Podobne to urobila aj Mária Terézia roku 1776 Piovi VI. pri rozdelení Ostrihomského arcibiskupstva. Novo-zvolený pápež Pius VI. nechcel zaèína svoj pontifikát s konfliktom, preto radšej dismembráciu potvrdil.“ (Hišem, C.: Z dejín Košického biskupstva. In: Duchovný pastier, 1977, è. 2, s. 79). Rovnaký diplomatický, no pritom principiálny prístup v riešení „jágerskej“ dismembrácie zvolil i jeho nástupca na Petrovom stolci pápež Pius VII. vydaním nieko¾kých konštitúcií v auguste 1804. Bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z  9. augusta 1804 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva, jeho povýšenie na arcibiskupstvo a prièlenenie Rožòavského a Spišského biskupstva spod jurisdikcie Ostrihomského arcibiskupstva. Bulou In univerza Gregis Dominici cura z toho istého dòa odsúhlasil zriadenie biskupstva v Košiciach. Dòa 23. augusta 1804 bulou Cunctis ubique pateat potvrdil vymenovanie prvého košického biskupa, ktorý sa ujal riadenia diecézy 11. októbra a jeho slávnostná intronizácia sa uskutoènila 12. decembra 1804. V roku 1809 bol v Košiciach založený Kòazský seminár sv. Karola Boromejského, ktorý od školského roku 1811/1812 mal bohoslovcov vo všetkých roèníkoch štvorroèného štúdia. V ïalších sídlach biskupstiev na území Slovenska patriacich do jurisdikcie tohto arcibiskupstva boli semináre založené o nieèo neskoršie – v Rožòave roku 1814 a v Spišskej Kapitule 1815. Prešovské gréckokatolícke biskupstvo vzniklo tiež obdobným rozhodnutím Františka I. Na území dovtedajšieho Košického vikariátu ho odvolávajúc sa na patronátne právo zriadil vyèlenením z Mukaèevského biskupstva (3. novembra 1815). Pápež Pius VII. bulou Relata Semper zo dòa 22. septembra 1818 prehlásil kanonické zriadenie Prešovského biskupstva. V smerniciach predmetnej buly sa o. i. vyhlasuje Prešov za bis-

kupské mesto a chrám sv. Jána Krstite¾a za katedrálu. V polovici 19. storoèia v rámci prvých moderných slovenských štátoprávnych programov vznikajú aj požiadavky konštituovania samostatnej národnej cirkevnej organizácie. Politicky autonómne Slovensko malo by aj na poli cirkevnom územne a jurisdikène ujednotené a konštituované ako samostatná cirkevná provincia podriadená iba pá-pežovi. Cirkevný život mal by vo všetkých svojich oblastiach a prejavoch poslovenèený v duchu myšlienky jednoty národného a náboženského. Tieto požiadavky boli postulované v žiadostiach, prosbopisoch, petíciách rokov 1848 – 49 a v Memorande 1861. Medzi obhajcov myšlienky samostatnej slovenskej cirkevnej provincie tých èias patrili pokrokoví katolícki kòazi Ján Palárik a Andrej Radlinský. Kým Palárik pre tento posvätný cie¾ využíval jediný na Slovensku vychádzajúci slovenský èasopis Cyril a Method, redaktor Ríšskeho zákonníka v Budíne Radlinský zasa platformu memoranda. Vyše 50-stránkový spis, ktorý odovzdal 5. augusta 1859 ministrovi vnútra Alexandrovi Bachovi, obsahoval v súlade s viedenskou cirkevnou politikou požiadavku zriadenia samostatnej slovenskej cirkevnej provincie. Pod¾a E. Hrabovcovej Radlinský, dlhoroèný štátny úradník a stratég, navrhol mužovi, ktorý desaroèie urèoval rakúsku politiku, nieko¾ko zásadných cirkevnopolitických opatrení. Jedným z najdôležitejších malo by erigovanie troch nových diecéz: bratislavskej, trnavskej a peštianskej odèlenením znaèného územia z rozsiahlej i pastoraène zložitej ostrihomskej arcidiecézy. Ich vyòatie z jurisdikcie Ostrihomu a spoloène s už jestvujúcou diecézou banskobystrickou na arcibiskupstvo povýšenou diecézou nitrianskou a diecézou spišskou, vyòatou z metropolitného zväzku jágerskej provincie, mali by konštituované ako samostatná slovenská cirkevná provincia so sídlom v starobylej Nitre podriadená iba novovytvorenému viedenskému prímasovi, resp. priamo Rímu. Memorandum obsahovalo celý rad ïalších strategických návrhov doplnených detailne spra-covanými mapami. Dva týždne po jeho datovaní padla Bachova vláda a o Radlinského návrhy už nikto nemal záujem. (Hrabovcová, E.: Korene slovenskej cirkevnej provincie. In:

Kultúra, 1998, è. 1, s. 6). Dohoda medzi ÈSR a Svätou stolicou Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Èesko-Slovenskej republiky v roku 1918 prevažná èas ostrihomskej arcidiecézy síce pripadla Slovensku, no to naïalej cirkevnoprávne netvorilo samostatnú jednotku. Sídlo arcibiskupa patrilo do Maïarska, nitrianska a banskobystrická diecéza patrili do zväzku ostrihomskej, košická, rožòavská a spišská do jágerskej provincie. Na opaènej strane hraníc ako sídla biskupstiev sa ocitlo množstvo k nim patriacich far ností. K èiastoènému riešeniu tohto zložitého cirkevnoprávneho stavu došlo po podpise medzinárodnej dohody medzi ÈSR a Svätou stolicou, ktorá pod názvom Modus vivendi (Dokument 2) vstúpila do platnosti 2. februára 1928. Zmluvné strany sa v èlánku 1. dohodli, že žiadna èas územia èesko-slovenského štátu nebude podriadená ordinárovi v inom štáte a žiadna diecéza z èesko-slovenského územia nebude presahova do iného štátu. To bol významný predpoklad pre zosúladenie štátnych hraníc s hranicami diecéz. Obdobie od vzniku spoloèného štátu až po prijatie dohody so Svätou stolicou prinieslo rad aktivít a snažení na domácej i medzinárodnej cirkevnej i politickej scéne súvisiacich so samostatnou slovenskou cirkevnou provinciou. Z tých dôležitejších treba uvies vysviacku prvých slovenských biskupov 13. februára 1921 v Nitre – Jána Vojtaššáka pre Spiš, Karola Kmeku pre Nitru a Mariana Blahu pre Banskú Bystricu, taktiež vymenovanie Pavla Jantauscha za apoštolského administrátora èasti ostrihomskej arcidiecézy nachádzajúcej sa na slovenskom území so sídlom v Trnave (29. mája 1922 v Ríme). V septembri 1937 vydal pápež Pius XI. konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis incrementum, ktorá riešila naplnenie vyššie uvedeného èlánku Modus vivendi a zároveò obsahovala pokyny pre vyòatie slovenských diecéz – banskobystrickej, nitrianskej, prešovskej a mukaèevskej spod ostrihomskej a košickej, rožòavskej a spišskej spod jágerskej jurisdikcie a ich priame podriadenie rímskej kúrii. Biskupi uvedených slovenských diecéz boli vyòatí z metropolitného práva ostrihomského a jágerského arcibiskupa a podliehali priamo Svätej

31

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 stolici. Významným aktom bolo tiež vyòatie uvedenej územnej èasti ostrihomskej arcidiecézy nachádzajúcej sa na území Slovenska a jej konštituovanie na doèasnú apoštolskú (trnavskú) administratúru – ad nutum Sanctae Sedis. Konštitúcia zároveò obsahovala prís¾ub zriadenia dvoch samostatných provincií pre Slovensko – pre latinský a byzantský obrad. K jeho naplneniu pre dôsledky viedenskej arbitráže nedošlo. K posunu v zriadení samostatnej cirkevnej provincie nedošlo ani poèas trvania prvej Slovenskej republiky. Po nadviazaní diplomatických stykov s Vatikánom sa síce pristúpilo k intenzívnej príprave textu konkordátu (obšírny návrh v 35 kapitolách obsiahol všetky dôležité aspekty verejného náboženského života), no vojnový stav neumožòoval uzavretie trvalej dohody. Povojnový ¾udovodemokratický, ale najmä komunistický režim zvl᚝ po vypovedaní pápežského nuncia (1950) na dlhé obdobie odsunul riešenie cirkevnoprávnych otázok vrátane dokonèenia cirkevného osamostatnenia Slovenska. Vytvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie K historickému zvratu v odvekej túžbe Slovákov nadviaza na jún 880 došlo 30. septembra 1977, keï pápež Pavol VI. vydal dve konštitúcie, ktorými upravil hranice diecéz v súvislosti s ich zosúladením so štátnymi hranicami ÈSSR, a tým aj s hranicami Slovenskej republiky a následne zriadil samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu. Konkrétne konštitúciou Qui divino (Dokument 3), trnavskú apoštolskú administratúru povýšil na diecézu a zároveò ju povýšil na metropolitné sídlo, ktorému podriadil ako sufragánne biskupstvá diecézy nitriansku, banskobystrickú, spišskú, košickú a rožòavskú. Ïalšou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti (Dokument 4) v zmysle Druhého vatikánskeho koncilu definitívne oddelil územie trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomu a povýšil trnavskú diecézu na arcidiecézu. Hlava Katolíckej cirkvi tak reagovala na prosby a modlitby slovenského národa a jeho duchovných, rovnako na iniciatívy slovenských kòazov a biskupov žijúcich a pôsobiacich v zahranièí i doma. Nemožno tu ale opomenú diplomatické aktivity vtedajšieho ministra za-

hranièných vecí ÈSSR Bohuslava Chòoupka a zvl᚝ osobnú angažovanos prezidenta ÈSSR Gustáva Husáka, najmä keï si uvedomíme, že naša republika nemala v tom období nijaké oficiálne styky so Svätou stolicou. Pápežské konštitúcie Praescriptionum sacrosancti a Qui divino sa doslovne nezmieòujú o zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie. Túto historickú skutoènos Svätá stolica oficiálne oznámila až 6. januára 1978 vo svojom tlaèovom orgáne L. Osservatore Romano. Slávnostné odovzdanie a vyhlásenie konštitúcií sa na území Slovenskej republiky uskutoènilo za prítomnosti pápežského legáta kardinála Františka Tomášeka, pražského arcibiskupa, dòa 6. júla 1978 v starobylom trnavskom univerzitnom chráme sv. Jána Krstite¾a. „Chrám sv. Jána Krstite¾a sa zároveò týmto aktom stal katedrálnym chrámom nového arcibiskupstva a hlavným kostolom celej cirkevnej provincie.“ (Mulík, P.: Úsilie o zriadene samostatnej slovenskej cirkevnej provincie od roku 1939 a vývoj po súèasnos. In: Katolícka cirkev a Slováci. Bratislava 1998, s. 68). Prvým arcibiskupom – metropolitom Slovenska sa po jedenástich rokoch od ustanovenia slovenskej cirkevnej provincie stal Mons. Ján Sokol vysvätený roku 1988 a za arcibiskupa menovaný roku 1989. Jeho slávnostné uvedenie do úradu prvého arcibiskupa – metropolitu samostatnej slovenskej cirkevnej provincie – sa konalo 10. septembra 1989 v katedrále sv. Jána Krstite¾a v Trnave. Druhá cirkevná provincia Dòa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. dekrétom (Dokumenty 5, 6) ustanovil druhú cirkevnú provinciu povýšením košického biskupstva na arcibiskupstvo s podriadenými sufragánnymi biskupstvami – spišským a rožòavským. Metropolitom východnej provincie sa stal arcibiskup Mons. Alojz Tkáè. V ten istý deò vydala Kongregácia pre biskupov dekrét (Dokument 7) o zmene názvu trnavskej arcidiecézy na bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a o vyznaèení bratislavského kostola zasväteného sv. Martinovi titulom a hodnosou konkatedrála. Uvedenými dokumentmi a aktmi sa zavàšila jedna etapa profilovania organizaènej štruktúry Katolíckej cirkvi na Slovensku. V súèasnosti Kon-

ferencia biskupov Slovenska v súèinnosti so Svätou stolicou zastúpenou Apoštolskou nunciatúrou v Slovenskej republike intenzívne pracujú na novom modeli usporiadania územnej cirkevnej správy Katolíckej cirkvi na Slovensku. Deje sa tak za mimoriadne priaznivej medzinárodnoprávnej reality, ktorú predstavuje Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Zmluva vstúpila do platnosti 18. decembra 2000 po výmene ratifikaèných listín vo Vatikáne medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti kardinálom A. Sodánom a prezidentom Slovenskej republiky R. Schusterom. V Slovenskej republike bola publikovaná dòa 23. 8. 2001 pod è. 326/ 2001 Z. z. (èiastka 136). Význam zmluvy podèiarkuje Mons. Dr. Henryk Józef Nowacki, apoštolský nuncius v Slovenskej republike: „Podpísanie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou 24. novembra 2000 vo Vatikáne patrí celkom urèite medzi najdôležitejšie udalosti súèasných dejín Slovenska. Táto historická udalos stanovila do budúcnosti cestu, po ktorej budú teraz už spoloène kráèa dve nezávislé a autonómne spoloèenstvá: Cirkev a štát. Výzvy, ktoré nám adresuje naša doba, si vyžadujú spoluprácu štátu a Cirkvi, a práve tejto spolupráci má èo najdokonalejšie slúži táto zmluva.“ (Nowacki, H. J.: Predslov. In: Šmid, M.: Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou s komentárom. Pre Konferenciu biskupov Slovenska vydal LÚÈ, vydavate¾ské družstvo. Bratislava 2001, s. 5). Pre proces zdokonalenia a optimalizácie cirkevnej organizácie Katolíckej cirkvi na Slovensku, ale aj a najmä pre nedotknute¾nos štátnych hraníc Slovenskej republiky má fundamentálny význam najmä tretí odsek èlánku 3 zmluvy: „Svätá stolica zabezpeèí zhodu hraníc slovenských cirkevných rímskokatolíckych diecéz a apoštolských administratúr, ako aj slovenských cirkevných gréckokatolíckych eparchií a exarchátov so štátnymi hranicami Slovenskej republiky.“ (Tamtiež s. 10). Tento medzinárodnoprávny dokument mimoriadnej hodnoty právne i morálne upevòuje rozhodnutie Svätej stolice o  zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie pred štvrstoroèím. Zároveò ním Petrov stolec nadviazal na svoj akt a dar slovenskému národu z roku 880, keï pá-

31

31

31

32

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 pežskou bulou Industriae tuae (Tebe milovanému) a zriadením cirkevnej provincie Slovenov – našich predkov zobral pod svoju ochranu Svätopluka a jeho rod, ¾ud i der-žavu, vytvoril priaznivé podmienky pre ich kristianizáciu a inkulturáciu, prispel k položeniu základov rozvoja ich vlastného školstva, vzdelanosti, písomníctva a literatúry, umenia a kultúry, èím pomohol Slovákom k ich nezamenite¾nej kultúrnej a národnej „výbave“, potvrdil zvr-

chovanos ich prvého štátneho útvaru – Staroslovenskej èi Svätoplukovej ríše, prispel k zápisu nášho národa na kultúrnu mapu Európy a sveta. Zriadene samostatnej slovenskej cirkevnej provincie tak v roku 880 ako aj pred štvrstoroèím Svätou stolicou historicky i novodobo nenahradite¾ne prispelo k štátnej samostatnosti i národnej svojbytnosti Slovákov.

List INDUSTRIAE TUAE pápeža Jána VIII. kniežau Svätoplukovi z júna 880 Milovanému synovi Svätoplukovi, sláv-

PaedDr. Miroslav Holeèko, kurátor pre kresanské tradície Národného osvetového centra

Dokument 1

Dokumenty

32

32

nemu kniežau. Tvojej horlivosti chceme da na vedomie, že keï nᚠspolubrat Metod, najdôstojnejší arcibiskup svätej cirkvi moravskej, prišiel s tvojím verným Siemižizòom pred prah svätých apoštolov Petra a Pavla a pred našu pápežskú tvár a prehovoril žiarivou reèou, spoznali sme úprimnos tvojej oddanosti i želanie celého tvojho ¾udu, ktoré prechovávate voèi Apoštolskej stolici i našej otcovskej starostlivosti. Lebo z vnuknutia Božej milosti opovrhol si inými vládcami tohto sveta, z najvernejšej lásky si spolu so svojimi vznešenými vernými mužmi a s celým ¾udom svojej ríše vyvolil blahoslaveného Petra, knieža apoštolského zboru a jeho námestníka za patróna a pomocníka i ochrancu vo všetkom a skláòajúc šiju pod ochranu jeho a jeho námestníka so zbožnou mys¾ou túžiš s pomocou Božou osta najoddanejším synom až do smrti. Nuž za túto takú pevnú vieru a oddanos tvoju i tvojho ¾udu s otvoreným náruèím našej Apoštolskej stolice, s nesmiernou láskou a objímame ako jedného syna a spolu so všetkými tvojimi vernými prijímame do svojho otcovského lona ako oveèky Pánove nám zverené a želáme si milostivo sýti (vás) pokrmom života a vo svojich neustálych modlitbách sa snažíme odporúèa a Všemohúcemu Pánovi, aby si zásluhou orodovania svätých apoštolov mohol premáha všetky protivenstvá i na tomto svete a potom v nebeskej ríši s Kristom, naším Bohom, jasa. Vypoèuli sme teda tohto Metoda, vášho ctihodného arcibiskupa, pred ustanovenými našimi bratmi biskupmi, èi vyznáva vierovyznanie pravej viery a pri svätých bohoslužbách spieva tak, ako to v skutoènosti Svätá cirkev rímska zachováva a ako to na šiestich svätých všeobecných synodách svätí otcovia pod¾a hodnosti evanjelia Krista, nášho Boha, vyhlásili a podali. On však verejne vyznal, že tak zachováva a spieva pod¾a uèenia evanjelia a apoštolov, ako Svätá cirkev rímska uèí a ako (svätí) otcovia podali. My však po zistení, že je vo všetkých cirkevných náukách pravoverným a v službách (cirkvi) prospešným, poslali sme vám ho naspä, aby znova spravoval zverenú mu Božiu cirkev. Dávame vám príkaz, aby ste ho prijali ako vlastného pastiera s dôstojnou poctou i úctou a ra-

dostnou mys¾ou, pretože pod¾a rozhodnutia našej apoštolskej autority sme mu privilégium jeho arcibiskupstva potvrdili a stanovili, že s Božou pomocou zostane naveky platné tak, ako sú z moci našich predchodcov ustanovené a potvrdené práva i výsady všetkých Božích cirkví. Pravda, v takom zmysle, aby sa pod¾a kanonickej tradície sám staral o všetky cirkevné záležitosti a vykonával ich akoby pod doh¾adom Božím; veï jemu bol zverený ¾ud Pána a on bude vydáva úèty za jeho duše. Aj toho kòaza, menom Viching, ktorého si k nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa Svätej cirkvi nitrianskej; prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchol, ako to sväté kánony uèia. Želáme si tiež, aby si nám tak isto so súhlasom a prezieravosou samého arcibiskupa vo vhodnom èase poslal aj druhého schopného kòaza alebo diakona, ktorého by sme tiež vysvätili za biskupa pre inú cirkev, kde by si biskupský úrad uznal za potrebný, aby spomenutý vᚠarcibiskup mohol potom s týmito dvoma nami vysvätenými biskupmi pod¾a apoštolského ustanovenia vysväcova pre iné miesta, v ktorých biskupi majú a môžu dôstojne ži. Avšak kòazom, diakonom alebo duchovným ktoréhoko¾vek stavu, èi Slovienom alebo príslušníkom ktoréhoko¾vek kmeòa, ktorí žijú na území tvojej dàžavy, nariaïujeme, aby sa vo všetkom podriadili a poslúchali nášho už spomínaného spolubrata, vášho arcibiskupa, aby bez jeho vedomia vôbec niè nekonali. Ak by sa však zo vzdorovitosti a neposlušnosti opovážili vyvola nejaké pohoršenie alebo rozkol a po prvom, ba ani po druhom napomenutí by sa vôbec nepolepšili, z našej moci nariaïujeme, aby ste ich pod¾a platnosti (tých) ustanovení, ktoré sme mu odovzdali a vám poslali, ako rozsievaèov kúko¾a ïaleko vyhnali zo svojich cirkví a územia. Napokon právom schva¾ujeme slovienske písmo vynájdené nebohým Konštantínom Filozofom, ktorým nech zaznievajú chválospevy patriace Bohu, a nariaïujeme, aby sa v tomto jazyku hlásalo velebenie a skutky Krista, Pána nášho. Veï zvelebova Pána nielen tromi, lež všetkými jazykmi pripomína nám Písmo sväté, ktoré prikazuje slovami: „Chvá¾te Pána všetky národy a oslavujte ho všetci ¾udia.“ (Ž. 116,

1). Aj apoštoli naplnení Duchom Svätým hlásali ve¾ké skutky Božie všetkými jazykmi (porov. Sk. ap. 2, 11). Preto aj Pavol, hovorca, hlása, napomínajúc: „Každý jazyk aby vyznával, že nᚠPán Ježiš je v sláve Boha Otca.“ (Filip. 2, 11). O týchto jazykoch nám dostatoène a zrete¾ne pripomína aj v prvom liste Korinanom, aby sme, hovoriac (rozliènými) jazykmi, budovali Božiu cirkev (porov. 1. Kor. 14, 4). Veï ani viera, ani náuka nijako neprekáža èi už omše spieva v tomže slovienskom jazyku, èi èíta sväté evanjelium, alebo èíta Nový alebo Starý zákon správne preložený a vysvet¾ovaný, èi prespevova všetky iné hodinkové pobožnosti, pretože kto stvoril tri hlavné jazyky, a to hebrejský, grécky a latinský, ten aj všetky ostatné stvoril na svoju chválu a slávu. Avšak nariaïujeme, aby sa vo všetkých kostoloch vašej krajiny èítalo evanjelium na väèšiu slávu po latinsky, a len potom preložené do slovienskeho jazyka zaznievalo do uší ¾udu nerozumejúcemu latinskému slovu, ako sa to vraj v niektorých cirkvách robí. A keï sa tebe i tvojim ve¾možom páèi poèúva omše radšej v latinskom jazyku, prikazujeme, aby sa pre teba omšové obrady odbavovali po latinsky. Dané v mesiaci júni, v trinástu indikciu. Dokument 2 MODUS VIVENDI Medzinárodná dohoda medzi ÈSR a Svätou stolicou 1. Svätá stolica a èesko-slovenská vláda sa dohodli na zásade, že nijaká èas Èeskoslovenskej republiky nebude pod-riadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hra-nicami èesko-slovenského štátu, a súèasne nijaká diecéza nebude presahova štátne hranice. Svätá stolica a èesko-slovenská vláda sa dohodnú o novom ohranièení a o dotáciách diecézam. Na prípravu tejto dohody sa do dvoch mesiacov ustanovia dve navzájom nezávislé komisie: prvú vytvorí Svätá stolica z delegátov všetkých zainteresovaných diecéz pod predsedníctvom zástupcu Svätej stolice v Pra-he, druhú

33

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 èesko-slovenská vláda zo zástupcov zainteresovaných diecéz a expertov. 2. Správa nehnute¾ných a hnute¾ných cirkevných majetkov v Èesko-Slovensku, ktoré sú teraz pod nútenou správou, je doèasná až do dohody dotknutej v predchádzajúcom èlánku a je zverená komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia. 3. Rády a reho¾né kongregácie, ktorých domy sú v Èesko-Slovensku, nebudú podlieha právomoci provinciálnych predstavených tých istých rádov a kongregácií v cudzine. Ak nie je možné zriadi provinciu v Èesko-Slovensku, budú tieto reho¾né èesko-slovenské domy podriadené priamo generalátu. Provinciálmi a predstavenými reho¾ných domov podliehajúcich priamo generalátu budú èesko-slovenskí štátni príslušníci. 4. Svätá stolica, skôr než prikroèí k menovaniu arcibiskupov, diecéznych biskupov, koadjútorov cum jure successionis, armádneho ordinára, oznámi èesko-slovenskej vláde kandidátovo meno, aby sa ubezpeèila, že vláda nemá výhrady politického rázu proti tejto vo¾be. Uvedení preláti musia by èesko-slovenskými štátnymi príslušníkmi. Námietkami politického rázu sa rozumejú akéko¾vek námietky, ktoré by vláda mohla podopiera dôvodmi vzahujúcimi sa na bezpeènos štátu, napríklad, že sa vybratý kandidát previnil politickou èinnosou, iredentistickou, separatistickou alebo namierenou proti ústave èi verejnému poriadku vo svete. Meno kandidáta naznaèeného vláde Svätou stolicou, ako aj príslušné vyjednávania zachovávajú sa v tajnosti. Ustanovenie o armádnom ordinárovi vstupuje do platnosti len v tom prípade, že sa zachová sústava náboženskej starostlivosti o vojakov. V tomto prípade sa bude dba, okrem námietok politického rázu, aj na námietky vzahujúce sa na kandidátove postavenie v armáde. 5. Hodnostári uvedení v predchádzajúcom èlánku zložia po svojom menovaní Svätou stolicou, skôr než nastúpia do svojho úradu, prísahu vernosti èesko-slovenskému štátu týmito slovami: „Iuro et promitto sicuti decet Episcopum fidelitatem Reipublicae Ceco-Slovacae necnom nihil me facturum, quod sit cintra salutem, securitatem, integritatem Reipublicae.“ („Prisahám a s¾ubujem, ako sa sluší na biskupa, vernos republike èesko-slovenskej a že nevykonám niè, èo by bolo proti blahu, bezpeènosti a celistvosti Republiky.“) 6. Vláda sa postará, aby platné zákonné ustanovenia boli èo najskôr prispôsobené tomuto Modu vivendi. Za Svätú stolicu: Pietro Gasparri

Dokument 3

Za ÈSR: Eduard Beneš

QIU DIVINO Pavol, biskup, sluha sluhov Božích, na veènú pamiatku

My, ktorí sme pod¾a úmyslu Božieho podobne ako sv. Peter apoštol (porov. Jn. 21, 15 – 17), predstavení celému stádu veriacich, aby sme múdrym vedením priviedli následníkov Krista do šastnej a nesmrte¾nej vlasti, celým snažením, zmýš¾aním a starostlivosou venujeme sa tomu, aby táto cesta bola pre veriacich istejšou, bezpeènejšou a ¾ahšou. Keïže ctihodní bratia slovenskí biskupi spolu s kòazmi a so slovenskými veriacimi žiadali od Svätej stolice, aby sa niektoré cirkevné hranice vhodnejšie ustanovili, a to pre dobro ¾udí, my sme schválili to, èo títo ctihodní biskupi predložili a na základe našej apoštolskej právomoci sme rozhodli: Trnavskú apoštolskú administratúru povyšujeme na stupeò diecézy a zároveò ju vyzdvihujeme na hodnos metropolitného sídla s udelením zvyèajných privilégií, jej ako sufragánne diecézy pride¾ujeme Nitriansku, Banskobystrickú a Spišskú diecézu, ktoré boli doteraz priamo podriadené Svätej stolici, ïalej Košickú a Rožòavskú diecézu. Biskupi – sufragáni týchto diecéz, podliehajú trnavskému arcibiskupovi pod¾a právnych noriem. Stanovujeme tiež, aby sa ordinár Prešovskej eparchie byzantského rítu priamo podliehajúci Svätej stolici zúèastòoval na pastoraèných prácach novej Trnavskej provincie. Koneèné vykonanie týchto ustanovení zverujeme nášmu ctihodnému bratovi kardinálovi Tomáškovi alebo tomu, koho by on poveril a všetkými právami splnomocnil, ktorý po vykonaní vecí má vyhotovi dokumenty a vierohodné odpisy posla na Posvätnú kongregáciu pre biskupov. Akáko¾vek iná mienka sa nepripúša. Dané v Ríme u sv. Petra dòa 30. mesiaca decembra roku Pána 1977, v 15. roku nášho pontifikátu. Jean kard. Villot Giuseppe del Ton, štátny tajomník apošt. protonotár Sebastiano kard. Baggio Marcello Rossetti prefekt Posv. kongregácie pre biskupov, apošt. protonotár Dokument 4 PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI Pavol, biskup, sluha sluho v Božích na veènú pamiatku Majúc na zreteli podpisy posvätného Druhého vatikánskeho všeobecného snemu, najmä tie, ktoré sledujú dekrét Christus Dominus, kde èítame: „Nech sa èím skôr múdro usporiadajú hranice diecéz (è.22) a tiež nech sa berie na zrete¾, ak je to potrebné, aj na štátne hranice a na osobitné okolnosti osôb a miest“ (tamtiež è. 23), je vhodné tieto premúdre nariadenia koncilu prispôsobi podmienkam cirkvi v Èeskoslovenskej socialistickej republike na úžitok ako ¾udu, tak posvätných pastierov tohto štátu. Keïže chceme, aby nijaká èas územia

ÈSSR nepodliehala právomoci biskupa sídliaceho mimo územia a ani nijaké cirkevné územie so sídlom v republike sa nerozprestieralo za hranice tohto teritória, preto rozhodujeme takto: dve èasti Vratislavskej arcidiecézy ležiace na štátnom území Èeskej socialistickej republiky zvané Èeský Tìšín a Jesenníky sa odde¾ujú od onej arcidiecézy a navždy sa pripájajú k Olomouckej arcidiecéze. Územie Trnavskej administratívy sa odde¾uje od Ostrihomskej arcidiecézy a utvára sa arcidiecéza, ako sa to ustanovuje inými dnes vydanými apoštolskými rozhodnutiami. Tri farnosti Gyorskej (Rábskej) diecézy ležiace na území SSR, ktoré dosia¾ spravoval ordinár trnavskej apoštolskej administratúry, sa navždy pripájajú k Trnavskej arcidiecéze. Takisto dve farnosti patriace opátstvu sv. Martina na hore Panónia a ležiace na území SSR sa odde¾ujú od onoho opátstva a pripájajú sa k Trnavskej arcidiecéze. Ïalej trinás farností Satmárskej diecézy, ktoré sa nachádzajú na území SSR od onej diecézy oddelené, sa pripájajú ku Košickej diecéze. Koneène Košická a Rožòavská diecéza sa odde¾uje od Jágerskej cirkevnej provincie a navždy sa pripájajú k dnes založenej Trnavskej provincii. Avšak èasti týchto diecéz, ktoré ležia na území Maïarskej ¾udovej republiky, nech sa správajú ako doteraz, dokia¾ sa definitívne nerozhodne. Dokumenty však a spisy týkajúce sa území, o ktorých bola reè, ïalej dokumenty týkajúce sa veriacich a hmotných statkov nech èím skôr pošle kúria, ktorá ich doposia¾ spravovala, kúrii, ku ktorej sa doteraz pripojili. To, èo sme nariadili, nech vykoná nᚠctihodný brat František, Svätej rímskej cirkvi kardinál Tomášek, alebo ten, koho by on poveril a potrebnými fakultami splnomocnil. On po vykonaní nariadeného vyhotoví o tom dokumenty, ktorých vierohodné odpisy èím skôr pošle posvätnej kongregácii pre biskupov. Dané v Ríme u sv. Petra dòa 30. mesiaca decembra, roku Pána 1977 v 15. roku nášho pontifikátu.

33

Jean kard. Villot Giuseppe Del ton, apošt. protonotár štátny tajomník Marcello Rossetti Sebastiano kard. Baggio apošt. protonotár, prefekt Posv. kongregácie pre biskupov Dokument 5 ZRIADENIE KOŠICKEJ ARCIDIECÉZY V ROKU 1995 Ján Pavol II., biskup, sluha sluhov božích, ctihodnému bratovi Alojzovi Tkáèovi, doteraz ešte košickému biskupovi, potom však ustanovenému arcibiskupovi metropolitovi tej istej katedry, pozdrav a Apoštolské požehnanie. Pozorujúc èasti týchto spoloèenstiev, ktoré teraz sa usilujú nastúpi vhodnejšiu cestu, my chceme všetko zariadi, aby sa tam duchovné napredovanie èím plnšie rozvinulo a aby neutrpeli žiadnu škodu. Teraz máme pred oèami významnú Košickú cirkevnú provinciu, ktorej venuje-

33

33

34

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8 me otcovskú starostlivos. A preto v ten istý deò, keï sme toto nariadili, pokladáme za potrebné rozhodnú, že samého ve¾kòaza treba povýši na primeraný a zodpovedný stupeò hodnosti. Teba teda, ctihodný brat, našou Apoštolskou mocou vyhlasujeme za Košického arcibiskupa – Metropolitu, a súèasne Ti ude¾ujeme všetky práva a povinnosti, ktoré s týmto ustanovením a stavom sú spojené pod¾a kanonických noriem. Súèasne a oslobodzujeme od obnovenia vyznania viery, ako aj od opakovania prísahy vernosti voèi nám a našim nástupcom. Toto Tvoje ustanovenie a vyvolenie nech sa oznámi duchovenstvu a veriacemu ¾udu. Teba, ctihodný brat, ktorý si verným synom svojej domoviny, vystrojený dobrými mravmi, naïalej urèujeme za pastiera a uèite¾a tohto stáda. Teraz Teba samého, pozdvihnutého na vyššiu hodnos, pokladáme za spo¾ahlivého rozširova slová a príkazy samého Pána, aby Tvoj ¾ud získal èím bohatší spasite¾ný úžitok. Dané v Ríme pri sv. Petrovi dòa 31. marca roku Pána 1995 – v 17. roku nášho pontifikátu. Pápež Ján Pavol II. Dokument 6 VYTVORENIE KOŠICKEJ CIRKEVNEJ PROVINCIE V ROKU 1995 Ján Pavol II., biskup, sluha sluhov Božích na veènú pamiatku

34

34

Pastoraèné úsilie nás pohýna v ustaviènej starostlivosti, aby sa Pánove spásonosné dobrodenia dostali k èím väèšiemu množstvu ¾udí Pretože na Slovensku nastali priaznivé okolnosti, chceme aj my vhodne upravi cirkevné ustanovizne, aby sa spomínané úlohy mohli ¾ahšie splni. Preto na žiados ctihodného brata Jána Sokola, trnavského arcibiskupa, ktorý prosil, aby sa po oddelení èasti trnavskej cirkevnej provincie, ktorá má teraz názov Bratislavsko-Trnavská, bola ustanovená nová cirkevná košická provincia. Po vypoèutí Konferencie biskupov Slovenska, po priaznivom úsudku ctihodného brata L. Dossenu, titulárneho arcibiskupa Carpitánskeho a Apoštolského nuncia na Slovensku, po porade so Štátnym sekretariátom, sekciou pre národné záležitosti, na základe mienky Kongregácie pre biskupov, vystrojený našou Apoštolskou mocou rozhodujeme a urèujeme, èo nasleduje: Zakladáme novú cirkevnú provinciu, ktorá sa má vola košická. Táto vlastní hodnosti, práva a privilégiá arcibiskupskej metropolitnej katedry a zahàòa Cirkev toho istého mena a diecézy – Spišskú a Rožòavskú. Terajšieho biskupa povyšujeme do sta-vu stupòa Metropolitu pod¾a noriem posvätných kánonov. Na vykonanie toho všetkého delegujeme ctihodného brata L. Dossenu, ktorého sme vyššie spomenuli, a dávame mu fakultu subdelegova iného muža postaveného v cirkevnej hodnosti. Po splnení úlohy treba vyhotovi doklady, ktorých verné exempláre treba posla Kongregácii pre biskupov. Toto

platí a ustanovenia, ktoré sú s týmto v rozpore, ani v najmenšom neprekážajú. Dané v Ríme pri sv. Petrovi dòa 31. marca roku Pána 1995 v sedemnástom roku nášho pontifikátu. Pápež Ján Pavol II. Dokument 7 KONGREGÁCIA PRE BISKUPOV DEKRÉT O ZMENE MENA TRNAVSKEJ ARCIDIECÉZY A O ERIGOVANÍ KONKATEDRÁLY Nako¾ko na území Trnavskej arcidiecézy je mesto Bratislava, ktoré postupom rokov vzrástlo poètom obyvate¾ov a usilovnou prácou tak, že je v òom sídlo obèianskych a štátnych úradov, Jeho Excelencia, najdôstojnejší pán Ján Sokol, trnavský arcibiskup, vyjadril túžby ¾udu tým, že naliehavo prosil Apoštolskú stolicu, aby sa trnavská arcidiecéza vhodnejšie nazývala Bratislavsko-Trnavská. Kongregácia biskupov po súhlasnom vyjadrení Jeho Excelencie, najdôstojnejšieho pána Alojza Dossenu, titulárneho biskupa Carpijského a Apoštolského nuncia na Slovensku, rozhodla sa priaznivo vyhovie predloženej prosbe. A preto tá istá Kongregácia na základe zvláštnych právomocí, ktoré jej udelil Ján Pavol II., z Božej prozrete¾nosti pápež, rozhodla týmto dekrétom, ktorý má takú platnos ako apoštolský list, že spomenutá Trnavská arcidiecéza s jej doterajším arcibiskupom sa odteraz bude vola BratislavskoTrnavská. A preto, že si Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza zachováva hodnos arcibiskupského stolca, kostol zasvätený Bohu na poèes sv. Martina v meste Bratislava vyznaèuje titulom a hodnosou konkatedrálneho kostola so všetkými právami, hodnosami, výsadami aj archami a záväzkami, ktoré takýmto kostolom patria. Vykonaním tohto aktu poveruje Kongregácia pre biskupov Jeho Excelenciu Alojza Dossenu a dáva mu potrebné a náležité právomoci aj subdelegova na vykonanie aktu, o ktorom je reè, ktoréhoko¾vek muža ustanoveného v cirkevnej hodnosti s povinnosou posla èo najskôr pod¾a možností na tú istú Kongregáciu overený exemplár o vykonaní aktu. Nijaké opaèné rozhodnutie sa nepripúša. Dané v Ríme v budove Kongregácie pre biskupov 31. marca 1995. Bernardín kardinál Gantin, prefekt

Použitá literatúra a pramene: Bagin, A.: Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Ve¾ká Morava, Bratislava 1987. Hišem, C.: Z dejín Košického biskupstva. In: Duchovný pastier, 2/1977.

Holeèko, M., a kol.: Prvý po mene známy... I., Bratislava 1995. Holeèko, M., a kol.: Prvý po mene známy... II., Bratislava 2000. Holeèko, M.: Gorazdovská tradícia. In: Klas, T.: Hlas kòaza Gorazda, Bratislava 1999. Holeèko, M.: Slovenská cirkevná provincia – významný prvok štátnej samostatnosti a národnej svojbytnosti Slovákov. In: Gašpar, M., a kol.: Slovenská štátnos a jej rozvoj, Bratislava 2000. Hrabovcová, E.: Korene slovenskej cirkevnej provincie. In: Kultúra, 1/1998. Chovanec, J. – Mozolík, P.: Historické a štátoprávne korene samostatnosti Slovenskej republiky, Bratislava 1994. Chovanec, J. – Mozolík, P.: Ústava Slovenskej republiky, Bratislava 1993. Chovanec, J.: Cesta k zvrchovanosti Slovenskej republiky, Bratislava 1997. Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín, Bratislava 1970. Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Bratislava 1999. Judák, V.: Priatelia Boží, Bratislava 1995. Judák, V. – Èekovská, E.: Preh¾adné cirkevné dejiny, Bratislava 1996. Korec, J. Ch.: Cirkev v dejinách Slovenska, Bratislava 1994. Marsina, R.: Vznik a vývoj cirkevnej organizácie na Slovensku do konca 13. storoèia. In: Pamiatky a múzeá, 2/1999 Mulík, P., a kol.: Katolícka cirkev a Slováci. Úsilie Slovákov o samostatnú cirkevnú provinciu, Bratislava 1998. Poterma, M.: K 190. výroèiu vzniku Košického r.-kat. biskupstva. In: Verbum, 1/1994. Šmik, M., a kol.: Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou s komentárom, Bratislava 2001. Tomko, J.: Historicko-právna problematika a pramene k dejinám slovenských diecéz. In: Most 1963, è. 3 – 4, 1964, è.1 – 2. Tomko, J.: Budova Cirkev, Trnava 1994. Tomko, J.: Zriadenie spišskej, banskobystrickej a rožòavskej diecézy a krá¾ovské patronátne právo v Uhorsku, Spišské Podhradie 1995. Valach, G. – Križka T.: 20 rokov slovenskej cirkevnej provincie, Bratislava 1998. Vontorèík, E., a kol.: Od slovienskej liturgie ku slovenskej provincii, Bratislava 1997.

51

N á r o d n á o s v e t a 1 – 2/2 0 0 8

KULTÚRNO-INFORMAÈNÉ MÉDIÁ

PREDSTAVUJEME OCENENÉ PERIODIKÁ ZO SڍAŽE MIESTNE NOVINY 2007

Vlastivedný èasopis Záhorie Záhorské múzeum Skalica, ktoré patrí pod Trnavský samosprávny kraj, vydáva pod názvom Záhorie vlastivedný èasopis venovaný dejinám, prírode a kultúre Záhoria. Vychádza šeskrát roène a na celoslovenskej súaži Miestne noviny 2007 získal prvé miesto v kategórii Kultúrno-informaèné noviny alebo èasopis. Na 32 farebných stranách formátu A5 prináša erudované a jazykovo kultivované èlánky z oblasti histórie, kultúrnych tradícií, etnografie, ako aj zo súdku zameraného na prírodu, jej unikátne úkazy i ochranárske h¾adisko. Nechýbajú tu ani recenzie monografií a iných publikácií týkajúcich sa Záhoria a správy o kultúrnych podujatiach v obciach a mestách záhorského regiónu (výstavy, koncerty, literárne stretnutia, spomienkové slávnosti, oslavy výroèí prvých písomných zmienok o obciach atï.). Pre ilustráciu uveïme aspoò niektorých autorov a ich témy z èísla 6/2007, na prednej obálke ktorého je vyobrazený kostol v Malých Levároch a socha sv. Floriána (foto: PhDr. Peter Michaloviè). Mgr. Richard Drška, ktorý na konci svojho materiálu uvádza aj pramene a literatúru, sa venoval vojensko-politickej situácii na severnom Záhorí v druhej polovici 17. storoèia, ktoré so sebou priniesli tiež rekatolizaèné snahy. Mgr. Alexandra Balgová èitate¾a zasväcuje do hudobnej kultúry a èinnosti spolkov v Skalici do roku 1918. Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., v èlánku nazvanom Preèo „Miloslav“? sa zamýš¾a nad inšpiráciou výberu tohto mena, ktoré Jozef Miloslav Hurban dôkladne po celý život používal. Braòo Kolény sa podpísal pod sta nazvanú Duchovný pastier i dramatik Jozef Hollý (1879 – 1912), v ktorej priblížil život, tvorbu i aktivity tejto významnej osobnosti. Terézia Kvapilová vo forme rozhovoru (odpovede uvádza v záhoráètine) približuje ženský aj mužský kroj z obce Závod a tiež príležitosti, kedy sa aký druh nosil, ako sa nazývali jednotlivé èasti ¾udového odevu apod.. Aj MUDr. Dagmar Kanisová vo svojom èlánku „Vánoèní zvyky v Sobotišti ze starých èasú“ využíva záhorácke náreèie. František Hottmar v materiáli Skalické zimy za Franca Jozefa uvádza, že Skalica je síce najznámejšia svojím rubínom a šibenicou (ktorá je „enem pro nás a naše ïeti“ – pozn. red.), ale zvidite¾nila sa aj svojimi figliarmi a ich „podarenými“ kúskami. Antónia Ilenèíková recenzuje monografiu Sološnica od Ferdinanda Foltýnka, PhDr. Mojmír Benža, CSc., knihu Kunov 555 rokov od Vladimíra Jamárika (Kunov bola do roku 1976 samostatnou záhorskou obcou, odvtedy je súèasou mesta Senica). PhDr. Viera Drahošová sa venuje slávnostnému celodennému spomienkovému podujatiu na Dr. Pavla Blahu v Skalici. Ako aj pri ostatných èlánkoch, využíva pritom množstvo fotografického ma-

51

teriálu. Èasopis Záhorie vychádza s finanènou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Jeho minuloroèný 16. roèník finanène podporili aj mnohí jednotlivci zo Záhoria i z Bratislavy a Rímsko-katolícky farský úrad Lakšárska Nová Ves, Obecný úrad Smrdáky a Obecný úrad Prietržka. Zodpovednou redaktorkou je PhDr. Viera Drahošová, riadite¾ka Záhorského múzea Skalica. Výkonným redaktorom je PhDr. Peter Michaloviè, redaktormi PhDr. Mária Zajíèková (zároveò pôsobí vo funkcii predsedníèky redakènej rady a má na starosti aj jazykovú úpravu) a Mgr. Martin Hoferka. O úh¾adnú grafickú úpravu sa starajú Mgr. Martin Fajnor a PhDr. Peter Michaloviè.

Mgr. Natália Oravcová, Národná osveta

51

Reprofoto: autorka

51

Dana Podracká

Cesta vyhladovanej duše Som už iná ako tí, èo prešli temným lesom, do skaly vložili prst mlèania a pili, prehåtajúc vodu s vínom, v zjavenom kalichu nepokoja. Kto sa napil, zaèali sa s ním dia èudné veci – staèilo rukou siahnu do hliny v sebe, pod zlatou oblátkou svetla ulovi rybu a pred cestou nasýti vyhladovanú dušu. Potom príde to hlavné – klietka tajomstva, v ktorej ucho vládcu naèúva slovám, napísaným z pozície lásky, vo víre prúdu, v znaku. (Kazematy, 2004) Dana Podracká * 9. 3. 1954 Banská Štiavnica Zbierky básní: Mesaèná milenka (1981) Zimní hostia (1984) Rubikon (1988) Grizly v spiacom dome (1991) Písmo (1993) Hriech (1996) Meno (1999) Vysoká zver (2001) Kazematy (2004)

Ilustrácia: Prieniky, akad. mal. Ján Pakan