ekonomický týždenník
[email protected]
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
4. týždeň 2015
ekonomický týždenník
OBSAH
Zaujalo nás: Kvantitatívne uvoľňovanie v podaní ECB je na svete. Aké bude mať dopady?
3
Čo nové vo svete: Väčšina Grékov povedala „dosť“ uťahovaniu opaskov
5
Euro v závere týždňa pod 1,1200 EURUSD
6
Zasadá americký Fed, so zvýšením sadzieb ešte zrejme počká
6
Ropa Brent pod 50 USD za barel
7
Rebríček týždňa: Verejný dlh na konci 3. kvartálu 2014 predstavoval v prepočte na jedného Slováka 7,6 tis. EUR. V eurozóne to bolo až 27,6 tis. EUR
8
Kalendár udalostí 5. týždňa
9
Predikcie podľa Poštovej banky
9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
[email protected]
4. týždeň 2015
2
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Zaujalo nás:
Kvantitatívne uvoľňovanie v podaní ECB je na svete. Aké bude mať dopady? Z úst predstaviteľov Európskej centrálnej banky [ECB] už nejakú tú dobu počúvame vyjadrenia o možnom ďalšom uvoľnení menovej politiky v eurozóne. Centrálni bankári však takmer nikdy nezabudli pripomenúť, že k takémuto kroku dôjde len v prípade, že si to situácia bude vyžadovať. Tak už zostáva len dodať, že situácia si to podľa predstaviteľov ECB vyžiadala. Centrálni bankári eurozóny na včerajšom zasadnutí stlačili pomyselný gombík s názvom „kvantitatívne uvoľňovanie [QE]“ a spustili nákupy štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny. Čo viedlo ECB k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania? o dohnalo ECB k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania? Hlavnými dôvodmi sú slabnúca ekonomika eurozóny a neustále spomaľovanie cenového rastu, ktorý dlhodobo podlieza inflačný cieľ ECB. Menová autorita eurozóny sa snaží naštartovať ekonomiku a podporiť rast cien už dlhšiu dobu prostredníctvom rekordne nízkej hlavnej úrokovej sadzby [len 0,05 %], zápornej depozitnej sadzby či pomocou tzv. TLTRO operácií [cielené dlhodobejšie refinančné operácie]. Vyhliadky rastu ekonomiky menovej únie však stále nie sú práve ružové a eurozóna sa dokonca dostala do deflácie [ceny tovarov a služieb v decembri podľa údajov Eurostatu medziročne klesli o – 0,2 %]. Ruku k dielu pridávajú aj klesajúce ceny ropy, ktorá je približne o polovicu lacnejšia ako pred rokom a tlačí na pokles cien benzínu a nafty na pumpách a cez nižšie prepravné náklady sa premieta aj do nižších cien tovarov a služieb v obchodoch. Ako bude program QE konkrétne vyzerať? Kvantitatívne uvoľňovanie predstavuje nesterilizované nákupy súkromných aj verejných cenných papierov zo strany ECB, pričom základom budú nákupy štátnych dlhopisov. Šéf ECB Mário Draghi na včerajšej tlačovej konferencii prezradil, že v rámci programu QE bude Európska centrálna banka nakupovať štátne dlhopisy so splatnosťou 2 až 30 rokov, ktoré budú denominované v EUR a budú sa nachádzať v investičnom pásme. Celkový objem nákupov by mal predstavovať sumu 60 mld. EUR mesačne a centrálni bankári ho plánujú odštartovať v marci a trvať by mal až do septembra 2016. Doba trvania QE v eurozóne však bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, kedy predstavitelia ECB zaznamenanú zlepšenie v boji proti deflácii a v oblasti ekonomického oživovania. Aké budú dopady kvantitatívneho uvoľňovania na ekonomiku eurozóny a teda aj Slovenska? Efektov kvantitatívneho uvoľňovania bude viacero. Nesterilizované nákupy štátnych dlhopisov zo strany centrálnych bankárov si môžeme predstaviť ako akési pumpovanie peňazí do ekonomiky, ktoré bude mať za následok zvyšovanie likvidity na trhu. Vyššia likvidita v eurozóne by mohla na jednej strane opäť stláčať nadol trhové úrokové sadzby a na druhej strane zvyšovať inflačné očakávania. Ďalším ekonomickým dopadom QE bude tlak na pokles výnosov zo štátnych dlhopisov pre dotknuté krajiny. V dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania sa totiž bude zvyšovať dopyt po vládnych dlhopisoch, čo bude tlačiť výnosy z nich smerom nadol a prinesie zníženie nákladov na obsluhu štátneho dlhu pre dané krajiny. Z nižších výnosov požadovaných investormi sa teší a pravdepodobne dlhšiu dobu ešte tešiť bude aj Slovensko. A do tretice bude mať program QE za následok ďalšie oslabovanie sa eura. Kurz eura voči jeho americkému náprotivku sa pred Draghiho „tlačovkou“ pohyboval v okolí úrovne 1,1600 EURUSD, následne sa však prepadol až k úrovni 1,1300 EURUSD. Slabšie euro pomáha napĺňať hlavné ciele ECB a to oživenie ekonomického rastu a boj proti deflácii. Oslabovanie sa eura totiž pomáha exportérom, ktorí vyvážajú svoje výrobky do neeurového zahraničia, keďže sa tam ich produkcia stáva lacnejšou a teda aj atraktívnejšou pre zákazníkov. Na druhej strane slabšia domáca mena predražuje dovážané tovary a teda si krajina takýmto spôsobom aj „dováža“ infláciu. A to v súčasných podmienkach ECB vyhovuje. A ako sa QE podpíše na úrokových sadzbách z úverových či vkladových produktov? Prostredie nízkych úrokových sadzieb, aké tu máme aj v súčasnosti, teší viac dlžníkov než sporiteľov. A takáto situácia bude pravdepodobne pretrvávať aj naďalej. Základná úroková sadzba v eurozóne zostane na úrovniach v blízkosti nuly zrejme ešte počas celého roka 2015 a spolu s programom QE bude držať na nízkych úrovniach aj medzibankové sadzby a sadzby z úverových či vkladových produktov. Lacnejšie úvery motivujú k požičiavaniu si väčšie množstvo ľudí. Naopak, mnohých sporiteľov nízke úrokové sadzby na vkladových produktoch príliš „nelákajú“ a zabúdajú sa pritom pozrieť na to najdôležitejšie – či im ich peniaze uložené v bankách dokážu reálne zarábať.
4. týždeň 2015
3
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Hoci úrokové sadzby na termínovaných vkladoch sú v súčasnosti nižšie ako napríklad pred dvomi či tromi rokmi, neznamená to, že sporiť sa neoplatí. Práve naopak. Ceny na Slovensku posledný rok nerastú, čo znamená, že inflácia nám z úrokov nič neukrajuje a vklady v bankách nám teda reálne zarábajú. Pre porovnanie, v januári 2012 predstavovala priemerná úroková sadzba na novom termínovanom vklade do 1 roka 2,3 %. Inflácia však bola v roku 2012 až na úrovni 3,6 %, čo znamená, že po očistení o cenový rast sme reálne nezarobili. Dnes je ale situácia pre sporiteľov výhodnejšia. Hoci úroková sadzba na ročnom termínovanom vklade je nižšia, inflácia nám z úrokov nič neukrajuje a peniaze reálne zarábajú. Menová politika ECB či vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu vplývajú aj na úroveň úrokových sadzieb z úverových produktov. V prípade hypotekárnych úverov sa k týmto faktorom pripája aj úročenie štátnych dlhopisov. Nízke úrokové sadzby tak budú tešiť dlžníkov z radov bežných ľudí aj v priebehu tohto roka. Netreba však zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad bonita klienta a riziková prirážka, ktorá je samozrejme v časoch pomalšieho ekonomického rastu a rastúcej nezamestnanosti vyššia. Na nastavenie úrokových sadzieb taktiež vplýva aj konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, konkrétna marketingová politika tej – ktorej banky či rôzne produktové kampane.
4. týždeň 2015
4
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Čo nové vo svete:
Väčšina Grékov povedala „dosť“ uťahovaniu opaskov MAĎARSKO: Maďarská vláda dosiahla svoj cieľ a ovládla aspoň 50 % bankového sektora krajiny. Minister hospodárstva Varga však informoval, že ak bude existovať racionálny dôvod, nevylučuje ani ďalšie štátne akvizície. Maďarsko má jednu z najvyšších mimoriadnych bankových daní v Európskej únii. V súvislosti s touto otázkou Varga pripustil jej prípadné zníženie, no v blízkej budúcnosti vylúčil jej zrušenie. Táto téma bola na pretrase už v závere uplynulého roka, kedy aj maďarský premiér Orbán avizoval zrušenie spomenutej dane, avšak ako pravdepodobný termín uviedol rok 2016 alebo 2017. Podmienil to však dosiahnutím dobrej dohody s bankovým sektorom. NEMECKO: Dôvera nemeckých investorov opäť stúpla. Index ekonomickej dôvery, ktorý zostavuje mannheimský inštitút ZEW, v januári výrazne vzrástol. Dôvera nemeckých investorov meraná týmto indexom tak oproti decembru 2014 vzrástla o 13,5 bodu na úroveň 48,4, kým trh očakával zvýšenie len na úroveň 40 bodov. Index vyjadrujúci budúce očakávania je tak najvyššie od februára minulého roka a rástol tretí mesiac v rade. Tento výsledok zvyšuje nádej na oživenie najväčšej európskej ekonomiky, ktorá síce minulý rok začala silným medzikvartálnym rastom v prvom štvrťroku, ale v druhom kvartáli sa zmenšila a v treťom štvrťroku sa len tesne vyhla recesii. Prosperujúca nemecká ekonomika je totiž dobrým znamením pre celú Európsku úniu. GRÉCKO: Vo včerajších predčasných parlamentných voľbách si Gréci zvolili novú cestu. Po piatich rokoch uťahovania opaskov si povedali dosť. Opozičná strana Syriza tak pokorila demokratickú stranu Nová demokracia, ktorej lídrom je posledný grécky premiér Samaras. Podľa oficiálnych prognóz, po sčítaní 99,8 % hlasov, získala ľavicová Syriza, na čele s jej lídrom Tsiprasom, 36,3 % hlasov, čo je podstatne viac, ako ukazovali predvolebné prieskumy. V prepočte to znamená, že v parlamente získala 149 kresiel z celkového počtu 300. K absolútnej väčšine jej tak chýbajú len 2 mandáty. Už dnes sa Tsipras stretol s lídrom populistickej pravicovej strany Nezávislí Gréci [získali 13 kresiel] a následne ohlásil vznik koalície s touto stranou. Tsipras by sa mal údajne dnes stretnúť aj s predstaviteľom novej centristickej strany To Potami [17 posalncov v parlamente] za účelom prediskutovania prípadnej spolupráce. Všetky tri spomenuté strany zbroja proti šetreniu a úsporným opatreniam v Grécku. Samarasova Nová demokracia obsadila vo voľbách 2. miesto s podielom zhruba 27,8 %. Na treťom mieste skončil neonacistický Zlatý úsvit s približne 6,3 % hlasov, čo predstavuje 17 poslancov. Prezident Papulias ešte dnes poverí Syrizu zostavením vlády. Možné však je aj vytvorenie menšinového kabinetu pod vedením Tsiprasa, čo mu môže sťažiť situáciu pri nadchádzajúcich náročných rokovaniach o prehodnocovaní gréckeho dlhu a úsporných opatrení. Od medzinárodných veriteľov bude Tsipras žiadať odpustenie časti dlhu. Hlasy z eurozóny však viackrát naznačili, že ak chce Grécko naďalej čerpať pomoc, musí splniť dohodnuté podmienky. Otázkou tak ostáva, či medzi Gréckom a eurozónou dôjde k dohode. Pred voľbami sa totiž často spomínalo spojenie Grexit, a teda prípadný odchod Grécka z eurozóny. Ten si však neželá ani samotný Tsipras. Podľa jeho slov bude bojovať za ponechanie eura a prúdenie pomoci do Grécka, hoci chce dať zbohom škrtom a uťahovaniu opaskov. Otázkou teda ostáva, či toľko spomínaný Grexit dostane reálne kontúry. PORTUGALSKO: Zaujímavé správy prišli uplynulý týždeň aj od jedného z najznámejších dlhových hriešnikov Eurozóny – z Portugalska. Po vzoru Írska chce totiž aj Portugalsko predčasne splatiť úver, ktorý dostalo od Medzinárodného menového fondu [MMF] v rámci záchranného finančného balíčka. Lisabon sa rozhodol k takémuto kroku pristúpiť po tom, ako sa mu 13. januára tohto roka podarilo predať dlhodobé dlhopisy. Celkovo krajina umiestnila na trhu dlhopisy v objeme 5,5 mld. EUR, pričom 2 mld. EUR predstavovali dokonca dlhopisy so splatnosťou až 30 rokov. Portugalsku hrá do kariet aj pozitívny vývoj na strane výnosov zo štátnych bondov. Pri spomínanom predaji totiž výnos z 10 – ročných dlhopisov dosiahol len 2,92 %. CHORVÁTSKO: Po tom, čo centrálna banka Švajčiarska [SNB] spôsobila pred 2 týždňami rozruch na finančných trhoch má viacero krajín plné ruky práce. V tomto prípade hovoríme hlavne o krajinách, ktorých obyvatelia disponujú úvermi viazanými na švajčiarsky frank. Ako sme vás už informovali, len v Poľsku je údajne až takmer polovica hypoték viazaná práve na frank. Podobný problém majú aj majitelia chorvátskych domov. V obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov má totiž hypotéku vo frankoch zhruba 60 tis. majiteľov nehnuteľností. Tým po kroku SNB vo výraznej miere poskočili splátky hypoték. Chorvátska vláda zvažuje konverziu na hypotéky v kunách. V súčasnosti sa premiér snaží získať súhlas parlamentu na zafixovanie kurzu švajčiarskeho franku voči kune na obdobie jedného roka. Chorvátske banky však s týmto plánom nesúhlasia a pripúšťajú fixáciu iba na tri mesiace.
4. týždeň 2015
5
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Euro v závere týždňa pod 1,1200 EURUSD Spoločná mena eurozóny zakončila aj štvrtý týždeň tohto roka s poklesom. V jeho priebehu sa 1,38 oslabila o viac než – 3 %. Hoci makroekonomický 28,40 kalendár bol v prvých dňoch tohto týždňa 1,26 27,80 chudobný na udalosti na oboch stranách 1,14 27,20 Atlantiku, karty dostatočne zamiešali dlho 7-14 9-14 11-14 1-15 7-14 9-14 11-14 1-15 očakávané udalosti v jeho druhej polovici. V pondelok bolo obchodovanie za oceánom EURGBP USDJPY pokojné aj kvôli tomu, že Američania oslavovali 0,82 124,0 výročie narodenia Martina Luthera Kinga. V priebehu dňa atakovalo euro hranicu svojho 0,78 112,0 intradenného maxima 1,1640 EURUSD. Do 0,74 100,0 záveru obchodovania časť ziskov voči zelenej 7-14 9-14 11-14 1-15 7-14 9-14 11-14 1-15 bankovke vymazalo a zastabilizovalo sa na zatváracej úrovni 1,1610 EURUSD. Ani utorkové obchodovanie nebolo ovplyvnené zásadnými udalosťami či už z Európy alebo USA. V prvej polovici dňa euro viac-menej oscilovalo okolo úrovne 1,1580 EURUSD. Tesne pred poludním sa ešte vyšvihlo až nad otváraciu úroveň, no pripísané zisky vzápätí zmazalo a do záveru dňa sa voči svojmu americkému náprotivku už len postupne oslabovalo. Deň uzavrelo slabšie o pol percenta, a to na úrovni 1,1550 EURUSD. Stredajšie obchodovanie sa nieslo v očakávaní a neistote pred štvrtkovým rozhodnutím Európskej centrálnej banky. Napriek tomu sa spoločnej mene eurozóny podarilo v priebehu dňa zhodnotiť voči americkému doláru o pol percenta. Z otváracej úrovne 1,1550 EURUSD mierilo postupne nahor. S príchodom štvrtej hodiny popoludní sa vyšplhalo až na svoje intradenné maximum na úrovni 1,1680 EURUSD. Hneď potom ale zamierilo prudko nadol. Do záveru obchodovania sa mu ešte podarilo mierne skorigovať a uzavrieť deň na úrovni 1,1610 EURUSD. Vo štvrtok prišiel toľko očakávaný deň. Pred tlačovou konferenciou si euro ešte stihlo voči doláru pripísať zisky. To sa zmenilo s príchodom prvých slov Draghiho, ktoré zazneli o 14:30 a poslali euromenu prudko nadol. Prezident ECB predstavil plán zameraný na oživenie ekonomiky eurozóny a boj s klesajúcou infláciou v podobe spustenia tzv. kvantitatívneho uvoľňovania. Euro ukončilo veľký deň na úrovni 1,1365 EURUSD. Aj v posledný pracovný deň týždňa sa oslabilo. To sa však vplyvom štvrtkového rozhodnutia ECB dalo viac-menej čakať. S príchodom poludnia testovala spoločná mena eurozóny hodnoty tesne nad hranicou 1,1100 EURUSD. Z tohto intradenného minima sa následne odrazila a predvíkendové obchodovanie uzavrela na úrovni 1,1200 EURUSD. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o takmer – 8 % a medziročne stratilo na sile – 18,2 %. EURUSD
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
Uplynulý týždeň sa euru nedarilo ani voči jednej z mien nášho regiónu. Najvýraznejšie sa oslabilo voči maďarskému forintu, kde stratilo na hodnote – 2,7 % a pracovný týždeň uzavrelo na úrovni 309,8 EURHUF. Nasledoval poľský zlotý voči ktorému si spoločná európska mena odpísala – 2,5 % a piatkové obchodovanie uzavrela na hranici 4,2045 EURPLN. Najmenej výrazný prepad [o – 0,6 %] si euro zaknihovalo voči českej korune, ktorá sa v závere týždňa držala na úrovni 27,721 EURCZK. Všetky tri spomenuté meny sa voči euru aktuálne nachádzajú na niekoľkoročných minimách.
Zasadá americký Fed, so zvyšovaním sadzieb ešte zrejme počká Vo štvrtok, 22. januára 2015, sa uskutočnilo prvé tohtoročné zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB], na ktoré sme všetci netrpezlivo čakali. Centrálni bankári eurozóny v podstate urobili to, čo od nich trhy očakávali. Kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenili [0,05 %] a odštartovali program kvantitatívneho uvoľňovania [QE], o ktorom si môžete viac prečítať v našej tohtotýždňovej téme. Tento týždeň nás čakajú zasadnutia dvoch menových autorít, ktorých politiku pravidelne sledujeme. V utorok [27. januára 2015] sa stretnú predstavitelia maďarskej MNB a v stredu 28. januára 2015 predstavitelia amerického Fedu. V oboch prípadoch očakávame ponechanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni. Hoci v súvislosti s americkým Fedom sa čoraz častejšie skloňuje plánované sprísňovanie menovej politiky, neočakávame, že by k nemu došlo už na tohtotýždňovom zasadnutí. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak ale stane v priebehu prvého kvartálu tohto roka. %
Vývoj na peňažnom trhu
0,70
% 1,00
0,35
0,50
0,00
7-14
9-14
1M EURIBOR 12M EURIBOR
11-14
1-15
3M EURIBOR sadzba ECB
0,00
Sadzby národných bánk vo svete
% 3,00
Sadzby národných bánk V4
1,50 7-14
9-14 ECB
11-14 FED
1-15 BoE
0,00
7-14
9-14
11-14
ECB NBP
4. týždeň 2015
1-15 ČNB MNB
6
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Ropa Brent pod 50 USD za barel Už prvý deň uplynulého týždňa ukončila ropa Brent lacnejšia o viac než – 2,5 %. Globálny ekonomický výhľad sa totiž zhoršil a Irak 120 pritom oznámil, že jeho ťažba dosiahla rekordný objem. Iracký ropný minister minulú nedeľu uviedol, že krajina v decembri vyťažila 100 rekordné množstvo ropy, a to 4 mil. barelov denne. Londýnska ropa 80 Brent ukončila deň na úrovni 48,84 USD za barel. V utorok dokonca klesla veľmi tesne pod hranicu 48 USD za barel. Negatívne ju 60 ovplyvnili vyhlásenia predstaviteľov Iránu, ktorý je hlavným 40 producentom ropy. Tí totiž naznačili, že ceny komodity by mohli bez podporných opatrení Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] klesnúť až na 25 USD za barel. V stredu severomorská zmes v priebehu dňa zdražela o 2,2 % na zatváraciu úroveň 49,03 USD za barel. Tento rast podporili vyhlásenia predstaviteľov Medzinárodnej agentúry pre energetiku [IEA] a organizácie OPEC, ktorí zhodne uviedli, že v ďalšej časti tohto roka očakávajú zotavenie trhu. Už vo štvrtok bolo rastu koniec a ceny ropy sa opäť oslabili. EIA totiž informoval, že zásoby ropy v USA stúpli najvýraznejšie za prinajmenšom 14 rokov, a to o 10,1 mil. barelov. Nový plán kvantitatívneho uvoľňovania, ktorý ohlásila ECB, zvýšil nádeje na posilnenie dopytu v Európe, avšak táto správa bola tlmená bezprostrednejším efektom kvantitatívneho uvoľňovania. Jeho dôsledkom totiž bude posilnenie sa dolára, čo bude brzdiť ceny ropy. Ropa Brent si tak v priebehu dňa odpísala jedno percento a zlacnela na 48,52 USD za barel. Posledný pracovný deň týždňa priniesol pre cenu Brentu rast. Počas piatkového obchodovania si pripísala pol percenta a pracovný týždeň uzavrela na úrovni 48,79 USD za barel. Cena ropy sa Brent posilnila vzhľadom na neistotu okolo dodávok ropy zo Saudskej Arábie. V piatok totiž zomrel saudskoarabský kráľ. Očakáva sa však, že jeho nástupca výraznejšie zmeny v konzervatívnej islamskej monarchii neprinesie, a teda produkcia ropy by mala ostať stabilná. Za týždeň ropa Brent zlacnela o – 2,75 %. Medzimesačný pokles bol podstatne výraznejší a dosiahol takmer – 22 %. V medziročnom porovnaní stratila ropa na cene viac než polovicu. Zdroj: Bloomberg
2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
4. týždeň 2015
7
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Rebríček týždňa:
Verejný dlh na konci 3. kvartálu 2014 predstavoval v prepočte na jedného Slováka 7,6 tis. EUR. V eurozóne to bolo až 27,6 tis. EUR. Fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. Deficitné hospodárenie vzniká, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy. Hromadením deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov, teda dlhopisov a pokladničných poukážok. Verejný dlh na Verejný dlh, obyvateľa, v EUR v % z HDP 1. Írsko 45 347 114,8 2. Belgicko 38 777 108,2 3. Taliansko 35 754 131,8 4. Veľká Británia 31 374 87,9 5. Rakúsko 31 298 80,7 6. Francúzsko 30 952 95,3 7. Grécko 28 521 176,0 eurozóna 27 594 92,1 8. Holandsko 26 752 69,0 9. Nemecko 26 277 74,8 EÚ 28 23 621 86,6 10. Španielsko 21 845 96,8 11. Portugalsko 21 775 131,4 12. Fínsko 21 723 58,1 13. Dánsko 21 470 47,0 14. Cyprus 21 282 104,7 15. Luxembursko 19 879 22,9 16. Švédsko 17 273 39,0 17. Slovinsko 14 053 78,1 18. Malta 13 355 71,9 19. Maďarsko 8 162 80,3 20. Chorvátsko 7 863 78,0 21. Slovensko 7 646 55,4 22. ČR 6 419 43,8 23. Poľsko 5 164 48,6 24. Lotyšsko 4 758 40,4 25. Litva 4 647 38,3 26. Rumunsko 2 864 38,1 27. Estónsko 1 523 10,5 28. Bulharsko 1 357 23,6 Zdroj: Eurostat, prepočet Poštovej banky Krajina / k 3.Q 2014
Deficit verejných financií či verejný dlh najčastejšie vyjadrujeme ako podiel na HDP danej krajiny. Predstaviť si, čo sa za týmito pojmami skrýva, ale nemusí byť vždy jednoduché. Preto sme sa na problematiku zadlženosti štátu pozreli aj z pohľadu ľudí a verejný dlh každej krajiny EÚ sme prepočítali na jedného jej obyvateľa. Údaje o výške verejného dlhu v jednotlivých krajinách únie ku koncu 3. kvartálu 2014 zverejnil uplynulý týždeň Eurostat. Ku koncu septembra 2014 dosiahol verejný dlh Slovenska úroveň 55,4 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom [2. kvartál 2014] mierne poklesol o – 0,2 p. b. a oproti 3. kvartálu 2013 je nižší o – 1,1 p. b. Aj tak sa ale aktuálny dlh našej krajiny nenachádza ďaleko od maastrichtskej hranice 60 % HDP a v porovnaní s rokom 2008 sa jeho úroveň v pomere k HDP zdvojnásobila. Napriek relatívne vysokému dlhu v pomere k HDP sa Slovensko naďalej nachádza medzi tými menej zadlženými krajinami únie, nakoľko nižší dlh v pomere k HDP ako my malo iba desať krajín EÚ. Názornejší pohľad na verejný dlh nám poskytuje jeho prepočet na obyvateľa, teda to, čo by za štát musel teoreticky zaplatiť každý z nás. Dlh nášho štátu predstavoval na konci tretieho kvartálu uplynulého roka 7,6 tis. EUR na hlavu. Zdá sa Vám to veľa? Tak v eurozóne to bolo až 27,6 tis. EUR a Európska únia ako celok bola na tom iba o niečo lepšie, keďže dlh na jedného obyvateľa únie predstavoval 23,6 tis. EUR. Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa na konci tretieho štvrťroku vykázalo Írsko a to až vo výške 45,3 tis. EUR. Viac než 35 tis. EUR [hypoteticky] dlžil za svoj štát aj každý Belgičan a Talian a viac než 30 tis. EUR každý jeden Brit, Rakúšan aj Francúz. Najmenej štát dlží v prepočte na obyvateľa v Bulharsku, kde na hlavu pripadá dlh na úrovni „iba“ necelých 1,4 tis. eur. Menej ako dvetisíc eur na obyvateľa dlžilo na konci tretieho kvartálu 2014 svojim veriteľom už iba Estónsko.
Spomedzi krajín V4 pripadá na jedného obyvateľa vyšší verejný dlh ako u nás len v Maďarsku. Na každého Maďara pripadal na konci tretieho kvartálu dlh štátu na úrovni 8,2 tis. EUR. Poliaci a Česi nesú na pleciach za svoj štát o niečo menšie bremeno ako my. Verejný dlh pripadajúci na jedného Čecha predstavuje 6,4 tis. EUR a na jedného Poliaka 5,2 tis. EUR.
4. týždeň 2015
8
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Kalendár udalostí 5. týždňa Indikátor Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [27. január 2015], v % Inflácia PPI [28. január 2015], r/r, v %
Obdobie
Odhad PABK
Odhad trhu
január 2015
2,10 [bez zmeny]
2,10
december 2014
–
–
Kľúčová sadzba americkej centrálnej banky Fed [28. január 2015], v %
január 2015
Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. január 2015]
január 2015
0,25 [bez zmeny] –
0,25 –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
6]
3 Q 2014 2,4* – 0,1* – 0,2* – 3,4* 4,3* 12,56* 1 258,3* 1,26* 0,05* 0,01*
4 Q 2014 1,9 0,0 0,0 – 3,1 3,0 12,32 610,0 1,21* 0,05* 0,02*
1 Q 2015 2,1 0,7 0,7 – 1,0 2,8 12,33 1 247,0 1,20 0,05 0,02
2014 2,3 0,2 0,2 – 2,9 4,1 12,80 4 192,4 1,21* 0,05* 0,02*
2015 2,7 1,8 1,8 1,5 1,5 11,96 4 460,0 1,23 0,05 0,03
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
4. týždeň 2015
9
