BUKOVSKÉ Ročník 2009
Číslo 6
NOVINKY
www.bukova.sk
Nepredajné !
Vianoce sú za nami, Silvester a Starý rok už prestupujú za dverami. Netrpezlivo čakajú na rozlúčku s nami, my zase nevieme, ako sa oni budú lúčiť s nami. Svoju moc po rozlúčke so starým rokom dostane rok nový, nech je plný zdravia, lásky, šťastia – jednoducho, nech je pohodový. Život plynie príliš rýchlo – ani sa nám nechce veriť, že rok 2009 sa tak kráti a v ňom budeme môcť iba pár chvíľ prežiť. Tešme sa z nich – aj keď ich bude iba málo, spomínajme hlavne na to dobré, čo sa počas usínajúceho roka stalo. Tešme sa, že nás opäť veľa pekných chvíľ a akcií čaká, stretnutia v rodine, v dedine, možno budeme mať z čoho postaviť aj veľkého Hačovského snehuliaka. Spríjemňujme si aj v budúcom roku povinnosti a starosti patriace k životu, nech v každom dni roku 2010 cítime príjemnú ľudí ochotu. Na zamyslenie... Milí priatelia!
Ako v kaţdej systematicky spracovávanej vede, tak i v teológii profesori náboţenstva spolu s duchovnými velikánmi odkrývajú mnohé tajomstvá, ale ostáva ešte oveľa viac toho, čo nevyslovili alebo nepochopili. Preto treba, ako píše sv. Ján z Kríţa, hlboko kopať v Kristovi, ktorý je ako bohatá baňa s nesmiernymi loţiskami pokladov. A moţno v nej kopať akokoľvek hlboko, nikdy nenájdeme koniec ani hranicu a v kaţdej novej vrstve sa zjavia nové ţily s novým bohatstvom. Preto hovorí sv. Pavol: „V ňom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania Boha“. Tieto veľké pravdy o našom zmysle ţivota si preberáme v našom kostole alebo i na menších stretnutiach na fare. Niekedy je to doplnené prečítaním úryvku zo Sv. Písma a potom zaznie na organe hudobne spracovaná príslušná skladba, ktorú hudobný skladateľ zloţil na práve preberanú časť Biblie. Srdečne Vás pozývam na takéto stretnutia. Všetkým Vám vyprosujem milostiplný a poţehnaný nový rok 2010 Váš duchovný otec Pavol Solčány Pripravujeme a urobili sme... Územný plán obce Buková
Práce na územnom pláne obce sú uţ ukončené. 16. decembra 2009 bol Územný plán obce Buková poslancami Obecného zastupiteľstva Buková schválený a stal sa záväzným doku-
mentom pre obec, jej obyvateľov a ostatných účastníkov procesu povoľovania a realizácie plánovaných zámerov na území celej obce.
Strana 2 Kúpna zmluva s farnosťou Buková
Na Správu katastra Trnava podala obec návrh na vklad týkajúci sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom vedľa cintorína nazývaných „farské pozemky“, ktoré sú pripravené na odpredávanie. Obec od Farnosti Buková odkupuje verejné priestranstvá. Po vklade kúpnej zmluvy a geometrického plánu sa budú môcť realizovať kúpy medzi ţiadateľmi – fyzickými osobami a Farnosťou Buková. Kaţdá kúpna zmluva musí byť schválená Arcibiskupským úradom Trnava. Monografia (kniha) o obci Buková
Postupne sa o sebe dozvedáme ďalšie nové a zaujímavé veci. V priebehu mesiaca október boli autormi monografie odovzdané všetky nimi vypracované kapitoly hlavnej autorke knihy Mgr. Silvii Letavajovej, Phd. Údaje do knihy zberali a jednotlivé kapitoly vytvorili z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave Prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc. spolu s manţelkou PhDr. Alicou Elschekovou, CSc.; rodáčka z blízkych Smoleníc Mgr. Katarína Nováková, PhD.; PhDr. Martin Priečko; Mgr. Jana Patinková z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UCM; Mgr. Katarína Nádaská, PhD. z bratislavskej Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FF UK; z Katedry histórie FF TU PhDr. Zuzana Lopatková, PhD.; z Geografického ústavu SAV v Bratislave Mgr. Ivan Andraško, PhD. a Mgr. Peter Jašek, PhD. z Ústavu pamäti národa v Bratislave. Pred koncom roka boli všetky podklady po korektúrach dané do tlače a v niektorom z prvých mesiacov roka 2010 by mohla byť kniha slávnostne uvítaná do ţivota. Ţiadosti o financovanie pre rok 2010
Obec podala v tomto roku viacero ţiadostí o financovanie rôznych akcií a činností v budúcom roku a to na: » Ministerstvo kultúry SR - financovanie časti monografie vo výške 14 500,– Eur » Nadáciu Matice slovenskej - financovanie ďalšej časti monografie vo výške 8 720,– Eur » Ministerstvo kultúry SR - financovanie doplnenia kniţničného fondu do Obecnej kniţnice Buková vo výške 332,– Eur » Ministerstvo pôdohospodárstva SR - financovanie výstavby chodníkov od č.d. 10 po č.d. 18 vo výške 11 887,– Eur » Nadáciu „Zelené oázy“ o financovanie revitalizácie zelene a výsadbu novej zelene v školskom areáli vo výške 4 800,– Eur » Program obnovy dediny – financovanie architektonicko-urbanistickej štúdie obnovy centrálnej časti obce vo výške 3 500,– Eur » v rámci výzvy Fondu mikroprojektov Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013 podala obec na Trenčiansky samosprávny kraj – Správcu fondu mikroprojektov, Oddelenie programu cezhraničnej spolupráce ţiadosť o finančný príspevok s názvom „Kultúrne výmeny – Posilnenie cezhraničných väzieb“ v celkovej výške 19 996,80 Eur » na Environmentálny fond podala obec v termíne do 31.10.2009 ďalšiu ţiadosť o dofinancovanie výstavby zberného dvora a na zakúpenie ďalšej technológie k traktoru vo výške 95 821,– Eur
Strana 3
» na Environmentálny fond Bratislava podala obec ţiadosť aj o financovanie Re-
konštrukcie ČOV Hrudky Buková vo výške 73 530,– Eur. V súčasnosti bola vypracovaná projektová dokumentácia, obec rieši vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je ČOV vybudovaná a potom začne s vybavovaním stavebného povolenia.
Uţ sa stalo... o v mesiaci júl Bratislavská vodárenská spoločnosť realizovala a financovala veľkú rekonštrukciu výtlakového potrubia obecného vodovodu; o v júli bola urobená rekonštrukcia elektrického vedenia v kabínach TJ; o 20. júla začala v obci prevádzka kaderníctva novou kaderníčkou Ivanou Hegedüšovou; o od 1. septembra bolo na obci vytvorené nové pracovné miesto údrţbára a na toto miesto bol prijatý Pavol Dobrovodský. Toto miesto je spolufinancované cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave; o v rámci Programu Cezhraničná spolupráca Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013 začali spoločné rokovania a stretnutia obce Buková s partnerskou obcou na českej strane Jevišovice; o 14. novembra sa uskutočnilo prvé kolo volieb do vyšších územných celkov – v našej obci boli voľby do Trnavského samosprávneho kraja. Boli úspešné uţ v prvom kole. Výsledky volieb v našej obci boli nasledovné: volieb sa zúčastnilo 91 oprávnených voličov z celkového počtu 556, odovzdaných bolo 90 platných hlasov pre všetkých kandidátov. Kandidáti za predsedu TTSK získali platné hlasy nasledovne: Mgr. Gábor Gál 1; Ing. Miroslav Jureňa 11 hlasov; Ing. Tibor Mikuš 66 hlasov a MUDr. Gabriel Pavelek 12 hlasov. Počet platných hlasov odovzdaných pre kandidátov pre voľby do zastupiteľstva: Ing. Ľubomír Antal 33, Marián Barcaj 2, Rudolf Baroš 7, Ing. Imrich Borbély 2, Ing. Štefan Bošnák 21, Ing. Vladimír Butko 6, MUDr. Mariana Čapeľová, 9, Ing. Tibor Čepec 24, MUDr. Andrej Dobrovodský 12, Renáta Dolinajová 3, Ing. Jozef Ďuračka 16, Ing. Peter Gádoši 4, Ing. Augustín Hambálek 24, Ing. Ivan Haščík 4, Miroslav Herich 3, Prof. MUDr. Bohumil Chmelík PhD. 7, Mgr. Branislav Jáger 4, Ing. Marián Jankech 4, Štefan Katona 2, Ing. Jozef Klokner 5, Ing. Oto Kopál 6, Jozef Kozoň 2, MUDr. Štefan Krištofík 22, Roman Krivošík 1, MUDr. Stanislav Kriţan, PhD. 3, JUDr. Roman Lenorák 1, Ing. Peter Markovič 26, Alojz Matúš 5, Anna Melíšková, PhDr. 4, Pavol Mrva 0, Marián Muţík 2, Michal Okruhlica 5, MUDr. Gabriel Pavelek 28, Ing. Anton Pobjecký 39, Ing. Augustín Pullmann 9, Ing. Alena Roglová 6, PhDr. Ladislav Roman, PhD. 3, Doc. Ing. Rudolf Rybanský, CSc. 1, Peter Ryška 20, Ján Skukálek 3, Mgr. Beata Slováková 5, Ing. Mária Solovičová 10, JUDr. Július Šefčík ţiaden hlas, Mgr. Jozef Vaško 1, RNDr. Bc. Marián Viskupič 1, Karol Zachar 32, Ing. Eva Zatková 35, Ing. Anton Ţelezník 1 hlas. o Volebná komisia Trnavského samosprávneho kraja zverejnila výsledky volieb do zastupiteľstva a volieb predsedu TTSK. Predseda TTSK bol zvolený uţ v prvom kole volieb a stal sa ním počtom hlasov 48 295 (52,99 %) nezávislý kandidát Ing. Tibor Mikuš. Do zastupiteľstva TTSK boli vo volebnom obvode č. 7 Trnava zvolení: MUDr. Gabriel Pavelek, Ing. Štefan Bošnák, Ing. Vladimír Butko, Prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD. a Ing. Jozef Klok-
Strana 4
o
ner za KDH, SDKÚ – DS; Ing. Eva Zatková, Ing. Ľubomír Antal, MUDr. Štefan Krištofík a Ing. Augustín Hambálek za SMER, SNS, ĽS-HZDS a HZD; webovú stránku obce doteraz navštívilo viac ako 27 200 (ku koncu polroka bolo 22 200) návštevníkov.
Ako sa správa samospráva... Zberný dvor v obci
V treťom štvrťroku roka 2009 začala výstavba zberného dvora v obci, ktorú sme realizovali z financií z Environmentálneho fondu. Sumou 47 612,14 Eur bola financovaná stavebná časť, za ďalších 48 989,20 Eur bol kúpený traktor ZETOR PROXIMA 75 s nakladačom. Z rozpočtu obce sme sa na tejto akcii podieľali sumou 5 215,34 Eur. Elektronizácia a revitalizácia zariadení školského stravovania
O úspešnosti ţiadosti na Elektronizáciu a revitalizáciu zariadení školského stravovania z Ministerstva školstva SR vo výške 3 000,00 € sme písali v minulom vydaní Bukovských noviniek. Z týchto finančných prostriedkov bola zakúpená: výpočtová technika – notebook, tlačiareň a ďalšie vybavenie (kábel, inštalačné programy, taška,
laserová myš, toner); tovar na prezentáciu správnych stravovacích návykov u detí a ţiakov; kuchynská linka (9 ks skriniek) a nákup zariadenia – dvojdrez, 2 pracovné stoly, nerezový riad hrnce, pokrievky a panvica, dosky v stojane v celkovej výške 3 150,48 Eur, pričom finančná spoluúčasť obce z tejto čiastky bola 150,48 Eur. Uvedená dotácia bola uţ vyúčtovaná.
Program rozvoja vidieka
Dňa 18.11.2009 podpísala starostka obce zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou Bratislava z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 vo výške 149 213,34 Eur, čo predstavuje 100 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu predmetu projektu, ktorým bude rekonštrukcia bývalého kultúrneho domu na Centrum voľného času. Rekonštrukcia sa začne na jar budúceho roka. Ministerstvo financií Slovenskej republiky
V druhý decembrový týţdeň Ministerstvo financií SR poskytlo na základe unesenia vlády č. 868 zo dňa 02.12. 2009 našej obci dotáciu vo výške 10 397,– Eur, ktorá je účelovo určená na financovanie beţných výdavkov z titulu výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Malé domové čističky
V letných mesiacoch sa uskutočnili posledné jednania s firmou Ekoprogres Trenčín a vyúčtovanie s nimi je ukončené. Obec od tejto firmy získala 27 malých domových čističiek a jednu veľkú. Poslanci OZ Buková prijali uznesením všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom je riešené za aký poplatok a do ktorých domácností obec uvedené čističky dodá. Bolo by potrebné, aby si čističky jednotliví záujemco-
Strana 5
via prevzali v priebehu dvoch – troch mesiacov, pretoţe na jar začne veľká rekonštrukcia starého kultúrneho domu, v ktorom sú čističky uskladnené. Spaľovňa Chemolak Smolenice
Po doručení Správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK a.s. Smolenice“ začal proces posudzovania. V rámci neho obce Smolenice, Buková, Trstín a Bíňovce zvolali riadne prerokovanie na deň 13. 8. 2009, ktorého sa predkladateľ odmietol zúčastniť. Podľa usmernení MŢP muselo byť zvolané druhé verejné prerokovanie dňa 3. 9. 2009. Zo strany dotknutých obcí sa povaţuje za platné prvé prerokovanie. Ministerstvo ţivotného prostredia menovalo 22. 10. 2009 odborného posudzovateľa zámeru. Do dvoch mesiacov by mal byť spracovaný posudok – odporúčanie, resp. neodporúčanie predkladanej podnikateľskej aktivity, podľa ktorého MŢP SR vypracuje definitívne stanovisko. Štatistika obce... Narodení v 2. polroku 2009...
Sebastian Herceg - 02.júla 2009 Liliana Molnárová - 10. júla 2009 Filip Vráblik - 30. júla 2009 Elena Oravcová – 24. augusta 2009 PRAJEME IM PEKNÝ ŢIVOT !
Zomrelí...
Emerencia Ondrušová vo veku 86 rokov Jozef Bestro vo veku 59 rokov Pavol Lipár vo veku 66 rokov ODPOČÍVAJTE V POKOJI !
Uzavreli manţelstvo...
4. júla 2009 v Bukovej Marián Detko z Bukovej a Zuzana Červenáková zo Smoleníc DO SPOLOČNÉHO ŢIVOTA IM PRAJEME VEĽA RADOSTI A LÁSKY!
Trvalý pobyt
v priebehu 2. polroka 2009 sa prihlásilo k trvalému pobytu 7 nových obyvateľov a z trvalého pobytu sa odhlásil 1 obyvateľ. K 31.12. 2009 mala obec Buková 657 obyvateľov Kultúra, šport a spoločnosť... Počas II. polroka 2009 sa v našej obci uskutočnili a uskutočňujú tieto akcie a aktivity: 19. júla 2009 Futbalový turnaj O pohár starostky obce, ktorého výsledky sú nasledovné: 1. miesto: Sobotište, 2. miesto: Plavecký Peter, 3. miesto: Buková, 4. miesto: Trstín
Strana 6
15. augusta 2009 Tenisový turnaj v štvorhre muţov. V tomto roku boli najlepšie tieto dvojice hráčov: 1. Peter Vajgel – Vojtech Škrabák; 2. Ondrej Poliak – Peter Ševčenko; 3. Miloš Kráľovič – Igor Vittek; 4. Miloš Herceg – Libor Vittek starí páni sa nedali zahanbiť ani v tomto roku. 29. augusta sa uskutočnil Futbalový turnaj starých pánov, ktorého víťazmi sa stalo futbalové muţstvo starostov. Druhí boli domáci futbalisti, tretí futbalisti zo Sokolských chát a štvrtí zo susedného Trstína
31. augusta – v posledný deň prázdnin sa konal II. ročník Ţiackeho tenisového turnaja. Zúčastnili sa ho chlapci a dievčatá do 15 rokov. Ako prvý skončil Adam Andelek, druhý bol Alan Černuško a tretí Patrik Kopúnek 19. septembra sa uskutočnil II. ročník Tenisového turnaja Interligy Buková. Jej víťazom bol Ireneusz Giebel, druhý skončil Andrej Bottek a tretí najmladší z účastníkov Interligy 16-ročný Marek Vittek
Strana 7
17. a 18. októbra sme v obci oslávili hody. V sobotu sa konala Hodová zábava a na hodový pondelok 19. októbra sa uskutočnil tradičný hodový futbalový zápas medzi slobodnými a ţenatými. Slobodní sa na ihrisko dopravili na bicykloch zo svojho detstva a v patričnom prestrojení. Zápas skončil remízou 1:1, preto pokračoval kopmi z jedenástky, v ktorých boli úspešnejší slobodní
aj v tomto roku a to 21. novembra 2009 sa konala veľmi milá akcia – Posedenie s dôchodcami, ktorí vôbec nie sú na zahodenie. Super sa bavili, pekne spievali a vďaka milým slovám, ktorých bolo neúrekom; vďaka neopakovateľnej atmosfére; vďaka pekným básničkám a pesničkám detí základnej a materskej školy preţili chvíle, ktoré im spríjemnili ich nie vţdy veselý a bezbolestný ţivot. Tohtoročné posedenie bolo aj oslavou Zlatej svadby manţelov Terézie a Rajmunda Vittekovcov a na chvíľu sa premenilo na svadobnú veselicu spojenú so všetkým, čo k nej patrí. Dokonca nechýbal ani „šatkový“ tanec...
chalani a muţi – futbalisti nezaháľajú ani v zimnom období. 29. novembra 2009 začali na futbalovom ihrisku súperiť medzi sebou štyri muţstvá – V.I.PIT, Legendy, FO Zlatá ţila a Los Torpedos v interligových fubalových zápasoch, ktoré sa konajú kaţdú nedeľu od 13:00 hodiny; baby a ţeny sa vôbec nedajú zahanbiť a kaţdý pondelok a stredu od 18:30 hod. chodia cvičiť do kultúrneho domu a dúfajú, ţe sa k nim pridajú aj ďalšie talenty;
Strana 8
Mikuláš ani v tomto roku neobišiel bukovské deti. Okrem toho, ţe ich obdaril v škôlke, v škole i doma, najslávnostnejšie oblečený zavítal spolu s tromi anjelmi do miestneho kostola. Prihovoril sa im nielen jeden z anjelov, ale aj sám Mikuláš. Hneď po príhovore kaţdé z detí dostalo sladký darček a deti sa Mikulášovi poďakovali básničkami a pesničkami. Spoločne prešli z kostola k obecnému úradu, aby boli všetci svedkami toho, ako zázračne Mikuláš rozsvieti vianočný stromček pred úradom;
Obecná kniţnica je otvorená pravidelne kaţdý piatok v čase od 15:00 do 17:00 hod. Pred koncom roka bol kniţničný fond doplnený novými zaujímavými knihami pre deti i dospelých; v kultúrnom dome je moţnosť prísť si zahrať stolný tenis. Deti, mládeţ i dospelí tak môţu urobiť po dohode so stolnými tenistami a obecným úradom.
PRIPRAVUJEME 23. januára Vincentskú zábavu na konci Fašiangov Pochovávanie basy 30. apríla Stavanie Mája v druhú májovú nedeľu oslavu Dňa matiek 30. mája Detský karneval
Blahoţeláme... V druhej polovici roku 2009 oslávili svoje okrúhle jubileá títo spoluobčania: 50 rokov Miroslav Pobjecký 60 rokov Helena Filipovičová Eva Chytilová Ernestína Lipárová Júlia Nádaská Irena Serinová
70 rokov Florentína Drahošová Mária Lantošová Anna Mušková Zdena Ondrušová
80 rokov Anastázia Botteková Valéria Kiripolská Ambróz Ondruš Rudolf Švec 90 rokov Helena Študencová
OSLÁVENCOM Z ÚPRIMNÉHO SRDCA BLAHOŢELÁME A PRAJEME VŠETKO DOBRÉ!
Ďakujeme...
Ferdinandovi Ondrušovi za sponzorský dar - 12 kaziet na opravu stropu v kniţnici a v ambulancii lekárky druţstvu Balunky za poskytnutie mäsa na akciu „Futbalový turnaj O pohár starostky obce Buková, na ďalšiu športovú akciu „Futbalový turnaj starých
Strana 9
pánov“ i na novembrové Posedenie s dôchodcami. Ďalej poskytli finančný dar vo výške 1000,– Eur na monografiu o obci Buková na monografiu o obci do dnešného dňa prispeli: Ing. Peter Adamec; Ing. Jozef Adamec; Dagmar Gelingerová; Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Trnava; Nadácia Jána Korca; COOP Jednota Trnava; VILIFARBY-LAKY Libor Vittek; Ing. Miroslav Lipár; JAVYS, a.s. Bratislava, Balunky Bratislava; Dipl. Ing. Jozef Krajčír sponzorom „Futbalového turnaja starých pánov“ a to: VKP 50,00 €; PD 30,00 €; Sokolské chaty 70,00 € + nealkoholické nápoje; KPK – 250 ks ţemlí a 25 ks chlieb. Firma KPK zasponzorovala 10 ks chlebov na Posedenie s dôchodcami Materskej škole Buková darovali: 130,00 € VKP Buková; 50,00 € Ing. Jozef Adamec; materiálnu i finančnú pomoc VILI-FARBY-LAKY Libor Vittek; TIMEX-Q Trnava; Róbert Bottek
Rozhovor s odborníkom na jadrovú energetiku – našim rodákom ING. MIROSLAVOM LIPÁROM Ako rodák z Bukovej sa hrdo hlásite ku svojim koreňom. Prežili ste u nás obdobie detstva a mladosti. Ak Vám dovolia Vaše povinnosti prichádzate naďalej do svojej rodnej dedinky pod horami. Dovoľte mi, aby som Vám položila zopár otázok. ŠÉFREDAKTORKA: Spomínate si na svoje detstvo a rovesníkov z Bukovej? Máte nejakú veselú príhodu, či uţ zo školských lavíc alebo šibalstiev detí na dedine? MIROSLAV LIPÁR: Na svoje detstvo a rovesníkov si spomínam veľmi dobre a všetko mám presne uloţené v pamäti. Mám na detstvo v Bukovej veľmi krásne spomienky, lyţovanie, hokej, kúpanie v kúpeli na Paţiciach, futbal, hry na vojakov, bicyklovanie, preteky na pionieroch v jazde zručnosti, stanovanie v Doline pod Ostrým Kameňom, brigády na druţstve, túlanie sa po horách a mnoho ďalších. Spomínam si, ako ma v roku 1968 môj krstný otec zobral do Bratislavy na prvú ozajstnú brigádu do bratislavskej Dimitrovky. Veľmi ma potešilo stretnutie rovesníkov v roku 2002, keď sme mali 50 rokov. Bolo to veľmi milé a mám i na toto stretnutie veľmi dobré spomienky. Ţiaľbohu od tohto stretnutia naši dvaja spoluţiaci uţ nie sú medzi nami. ŠÉFREDAKTORKA: Aký ste boli ţiak, čo ste mali v škole najradšej, aká bola Vaša motivácia a záľuby? MIROSLAV LIPÁR: V škole som mal väčšinou samé jednotky a keď sa pritrafila dvojka tak iba z hudobnej, alebo výtvarnej výchovy. Najradšej som mal zemepis, matematiku a fyziku, veľmi rád som čítal a bol som pravidelný hosť v školskej kniţnici. A čo ma motivovalo? Určite rodičia, pani učiteľka Kiripolská, ako i snaha byť v triede medzi najlepšími. Od malička sa mi páčili stroje všetkého druhu, neskôr mi viac učarovala elektrotechnika a potom jadrová fyzika a energetika. Tieto odbory vyţadovali a vyţadujú veľa ťaţkého učenia, veľa vedomostí a myslím si, ţe som si to pomerne skoro uvedomil. ŠÉFREDAKTORKA: Vaša práca je náročná a zodpovedná, môţete nám priblíţiť čo zahŕňa a čo pre Vás znamená? MIROSLAV LIPÁR: Moja súčasná práca na Atómovej Agentúre pre Atómovú Energiu (MAAE) zahŕňa v podstate dve veľké oblasti. Som zodpovedný za vypracová-
Strana 10
vanie medzinárodných štandardov bezpečnosti jadrových elektrární a za kontrolu ich aplikácie v jadrových elektrárňach celého sveta. Kontrola aplikácie znamená trojtýţdňovú detailnú previerku na príslušnej elektrárni. Previerka sa nazýva OSART (tím preverujúci prevádzkovú bezpečnosť).Tím, ktorý elektráreň preveruje je vedený MAAE a má do 15 expertov z celého sveta. Súčasťou previerky je vypracovanie správy o nedostatkoch, ale i dobrých praktikách a následná previerka za 18 mesiacov, zameraná ako boli nedostatky odstránené. MAAE doteraz vykonala 155 takýchto previerok, okrem Indie na celom svete. 50 previerok bolo vykonaných pod mojim vedením. (Pre informáciu vo svete je v prevádzke 196 jadrových elektrární, ktoré majú spolu 436 blokov, reaktorov.) Ja som navštívil vyše 70 jadrových elektrární sveta, z toho veľa z nich viackrát. Táto práca vyţaduje neustále zdokonaľovanie sa, prácu v zloţitých podmienkach, tím je zostavený z expertov z rozličných národností a kultúr a nie je ľahké ho riadiť. Našou prioritou je, aby boli dosiahnuté kvalitné výsledky. Samozrejmosťou je angličtina, ktorá je naším pracovným jazykom. Táto práca je veľmi intenzívna, no pre mňa veľmi zaujímavá, prináša mi nové poznatky, spoznávanie nových ľudí, ale i propagáciu Slovenska, pretoţe pred elektrárňou, v ktorej sme vţdy vlaje slovenská zástava a v kolónke miesto narodenia v kaţdej elektrárni, alebo hoteli je uvedená Buková. Hoci je táto práca veľmi náročná, nesmierne ma baví a dosahujem v nej veľmi dobré výsledky. OSART je vlajkovou loďou MAAE. Okrem toho chodím prednášať na rôzne konferencie, alebo kurzy do mnohých krajín sveta. V poslednom období som takto prednášal v Nemecku, USA, Kanade, Japonsku, Číne a Rusku. ŠÉFREDAKTORKA: Iste veľa cestujete, kde všade ste boli, pracovali a kde sa Vám najviac páčilo? MIROSLAV LIPÁR: Keď som povedal, ţe v škole sa mi páčil zemepis, ani vo sne ma nenapadlo, ţe veľké mnoţstvo krajín, o ktorých sme sa učili, navštívim osobne. V Európe, okrem Nórska a Portugalska, som bol všade, ďalej v Kanade, USA, Mexiku, Brazílii, Argentíne, Japonsku, Číne, Juţnej Kórei, Pakistane, Iráne, Spojených Arabských Emirátoch a Malajzii. Ťaţko povedať, kde sa mi najviac páčilo, kaţdá krajina má svoju atmosféru, históriu a divy. Argentína obrovské plochy a neopakovateľné steaky, Brazília s krásnym pobreţím a Rio je úchvatné, Mexiko s pamiatkami Mayov a všade prítomnými spevákmi a gitaristami, v USA môţete vidieť všetko a bol som tam moţno dvadsaťkrát. Najviac sa mi páčili múzeá vo Washingtone, New Yorku, kde môţete nájsť i slovenský kostol, Niagarské vodopády a západné pobreţie. Návštevy USA sú pre mňa špecifické, lebo som mohol obnoviť vzťahy s potomkami našej rodiny, ktorá sa vysťahovala v roku 1929. Švajčiarsko sa mi páči pre krásnu prírodu, poriadok a čistotu, Rakúsko pre krásne lyţiarske strediská, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia, pre mnoţstvo historických pamiatok, Japonsko pre totálne inú kultúru, pre nás zaujímavý spôsob ţivota a perfektné vlaky, Čína pre obrovský rozvoj, je neuveriteľné ako sa Čína dynamicky mení. V Juţnej Kórei sa mi páči veľký technický rozvoj, je to krajina na vysokej úrovni. Vo všetkých týchto ázijských krajinách mi veľmi chutí ich strava. Pakistan je iná kategória, bol som tam štyrikrát, vidiek je veľmi chudobný a bezpečnostná situácia je taká, ţe som bol kaţdú minútu mimo hotela alebo elektrárne sprevádzaný eskortou ozbrojených vojakov. Naposledy som tam bol pred tromi rokmi a myslím, ţe vlani napriek veľmi prísnym bezpečnostným opatreniam teroristi vyhodili do povetria hotel v Islamabade, v ktorom som vţdy býval. Takţe, aby som to
Strana 11
zhrnul, výrok „všade dobre, doma najlepšie“ je určite pravdivý a mne sa momentálne najviac páči v Suchej nad Parnou v Ruţovej Doline. ŠÉFREDAKTORKA: Za Vaše pracovné úspechy ste dostali najvyššie ocenenie Nobelovu cenu, môţete nám opísať, čo tomu predchádzalo a aké boli Vaše pocity pri preberaní takejto pocty? MIROSLAV LIPÁR: Treba povedať, ţe polovicu Nobelovej ceny dostal náš Generálny riaditeľ a polovicu zamestnanci. Nobelova cena je za mier, za naše úsilie a výsledky v mierovom vyuţívaní jadrovej energie a nerozširovaní jadrových zbraní. Bol to veľmi zvláštny pocit, keď som na veľkom zhromaţdení dostal môj diplom osvedčujúci Nobelovu cenu. Peniaze putovali na liečenie rakoviny, predovšetkým detí. Okrem Nobelovej ceny si však veľmi cením, ţe v rokoch 1998-2001 som bol členom najvyššieho technického poradného orgánu Generálneho riaditeľa MAAE (INSAG), členom a podpredsedom Rady Guvernerov MAAE. To bolo však v čase, keď som pracoval na Slovensku vo funkcii Predsedu Úradu jadrového dozoru. ŠÉFREDAKTORKA: Je ťaţké zosúladiť pracovné povinnosti a rodinné? Ako vnímajú Vaše pracovné vyťaţenie Vaši najbliţší? MIROSLAV LIPÁR: Tak to je určite ťaţké, bez manţelky, ktorá sa obetovala a starala o deti i mňa, by som to určite nedokázal. Napriek mnohým cestám sa snaţím byť doma čo najčastejšie a venovať sa rodine vrátane našej prvej vnučky. Verím, ţe rodinu som nikdy nezanedbával a mojím dcéram som sa v rámci moţností veľmi venoval. Myslím si, ţe rodina si na moju prácu zvykla a cítim od všetkých veľkú podporu. ŠÉFREDAKTORKA: Čo sú pre Vás skutočné hodnoty a aký je (ak nám môţete povedať) Váš rebríček hodnôt? MIROSLAV LIPÁR: Pre mňa je jednoznačne najväčšou hodnotou rodina, manţelka, ktorá sa o nás perfektne stará, moje dcéry, na ktoré som veľmi pyšný, lebo sú veľmi schopné a úspešné, zať, vnučka, a samozrejme rodičia, súrodenci a ostatná rodina, predovšetkým tá, ktorá je v Bukovej. Veľmi si cením ozajstné priateľstvá, myslím tým ľudí, ktorí Vám pomôţu, keď treba, s ktorými sa môţete vţdy úprimne porozprávať a ktorým tieţ s radosťou pomôţete, ak to potrebujú. Som veľmi šťastný, ţe takýchto priateľov mám veľa a navyše mám i veľmi dobrých susedov. No a pre mňa je vysokou hodnotou tieţ práca, vţdy som sa snaţil robiť všetko poriadne, s vysokým nasadením a v očakávaní dobrých výsledkov. ŠÉFREDAKTORKA: Ako oddychujete, zostane Vám voľný čas a ako ho rád trávite? MIROSLAV LIPÁR: Najradšej oddychujem aktívne, v zime ma stále veľmi baví lyţovanie, v lete bicyklovanie. Veľkú väčšinu môjho voľného času však trávim dokončovaním nášho domu, do ktorého sme sa nasťahovali pred vyše rokom a mojím najnovším koníčkom je vinohradníctvo a výroba vína. ŠÉFREDAKTORKA: Čo sa vám u nás v Bukovej páči, máte svoje obľúbené miesta? Je niečo, čo by ste u nás rád zmenili? MIROSLAV LIPÁR: Buková ma krásnu polohu a najviac sa mi páči príroda okolo Bukovej. Mojím obľúbeným miestom je Svätý Duch, Ostrý Kameň, Záruby, Kopanice a okolie Šaštin. Veľmi sa mi páči, ako sa v Bukovej buduje a ako sú ľudia informovaní o dianí v obci. Keby som niečo mohol zmeniť, určite by to bola doprava, tie bezpečné cesty, na ktorých sme sa bicyklovali, sú teraz veľmi nebezpečné. Tieţ by som obyvateľom Bukovej prial, aby boli svorní a ťahali za jeden povraz. Na záver prajem všetkým veselé a štedré Vianoce a veľa zdravia, šťastia a spokojnosti v Novom Roku.
Strana 12
Cením si Vašu ochotu odpovedať na moje otázky, nakoľko Vás osobne nepoznám. Pre mňa ste veľká osobnosť, pre môjho otca ste „kapacita“ - človek, na ktorého môže byť Buková právom hrdá. Želám Vám za seba i čitateľov našich Bukovských noviniek veľa zdravia, úspechov v práci i osobnom živote, aby ste sa u nás vždy dobre cítili a rád sa medzi nás vracali. Krásne sviatky plné lásky a pokoja v kruhu blízkych a šťastný i úspešný nový rok 2010 zo srdca želá Ivona Kiripolská, učiteľka a redaktorka BN. Srdečná vďaka! Rozhovor viedla: Šéfredaktorka BN Ivona Kiripolská Príspevky od občanov... Seniori v Bukovej sa aktivizujú September naznačoval uţ dlhšie večery, a tak sa skupina dôchodcov zišla u pani starostky na obecnom úrade, aby pripravili zaloţenie Klubu dôchodcov v Bukovej. Obecný úrad poskytol priestory, kde sa naši seniori môţu schádzať a uţitočne tráviť voľný čas. Skupina nadšencov neváhala, vyhrnula rukávy, priniesla vedrá a čistiace prostriedky a ponúknuté priestory o chvíľu ţiarili čistotou. Dňa 28. septembra 2009 bola ustanovujúca schôdza Klubu dôchodcov v Bukovej, na ktorej bolo prijatých 35 členov. Prítomní dôchodcovia prijali Klubový poriadok a zvolili si trojčlenný výbor, ktorý tvoria: predseda: Štefan Horváth podpredseda: Viera Farkašová pokladník: Anna Molnárová a revízna komisia pracuje v zloţení: Oľga Brecková, Ján Herceg a Rozália Kiripolská Prvé väčšie podujatie bolo stretnutie dôchodcov z Bukovej 21. novembra 2009, ktoré pravidelne organizuje obecný úrad spolu s poslancami obecného zastupiteľstva. Toho roku po prvýkrát sa na príprave miestnosti podieľali aj členovia Klubu dôchodcov a určite mnohí prispeli k tomu, ţe zábava sa vydarila. Klub dôchodcov v Bukovej pomaly rozbieha svoju činnosť. Z finančných prostriedkov, ktoré poskytol obecný úrad, sme si mohli kúpiť základné vybavenie na činnosť klubu a zabezpečiť priestory nábytkom a vykurovaním. Za ochotu a iniciatívu pani starostke a pracovníčkam obecného úradu patrí naše úprimné poďakovanie. Veríme, ţe bukovský klub dôchodcov sa stane príjemným miestom stretávania a aktivít našich seniorov. Najbliţšie nás čaká stretnutie 28. decembra 2009, na ktoré prídu aj naši partneri a snáď aj budúci priatelia z Klubu dôchodcov zo Smoleníc, ktorí vyvíjajú bohatú a uţ dlhoročnú činnosť pre svojich členov. Naše stretnutie bude pod názvom „Čo ostalo z vianočného stola“. Dúfam, ţe sa príjemne zabavíme. V budúcnosti plánujeme otvorenie klubu kaţdý pondelok od 16:00 do 19:00 hod. a dúfam, ţe si k nám nájdu cestu aj ďalší dôchodcovia z Bukovej. Tešíme sa na nich. Viera Farkašová
Strana 13
Recepty pre inšpiráciu...
SNICKERS
Cesto: 225 gr. hl. múky 75 gr. kr. cukru 175 gr masla Krém: 200 g masla 400g sladeného mlieka (salko) 4 PL kr. cukru 250 gr. slaných orieškov Čokoládová poleva: 125 gr mliečnej čokolády 125 gr varovej čokolády (85%-nej) Z prísad na cesto urobíme hmotu, ktorú rozvaľkáme na plech (cca 20 x 25 cm) a pečieme pri 160° asi 40 minút. Necháme vychladnúť. Príprava krému: Do hrnca si dáme všetky prísady, okrem orieškov, a za stáleho miešania pomaly varíme. Zhruba po 10 min. začne krém hustnúť a karamelizovať. Vtedy pridáme oriešky a ešte horúce nanesieme na cesto, ktoré sme predtým preloţili na tácku. Nad parou rozpustíme čokoládu a vylejeme na krém. Vloţíme do chladničky a po hodine môţeme krájať.
KINDER PINGUIN
Ingrediencie: 6 vajec, 6 PL kr. cukru, 6PL teplej vody, 6 PL hl. múky, 2 PL horkého kakaa, 1 bal. prášku do pečiva (PL = polievková lyţica) Smotanový krém: 5 dl šľahačky, 1 PL ţelatíny (jeden balíček cukrárenskej), 1 PL tekutého medu, ½ káv. lyţ. vanilkovej arómy (tekutá - v malých fľaškách) Čokoládový krém: 15 dkg vár. čokolády, 10 dkg Hery, 1PL vody, 2PL oleja Poleva: 20 dkg vár. čokolády, 10 dkg Hery, 3PL oleja, 1PL vody, 1 PL pr. cukru
Strana 14
Príprava: Z prísad na cesto upečieme 2 pláty. Ţĺtka s cukrom vymiešame do peny. Pomaly primiešame vodu a múku zmiešanú s práškom do pečiva. Pomaly primiešame kakao (čím pomalšie vmiešavame kakao, tým je cesto tmavšie). Pridáme tuhý sneh z bielkov a pečieme na vymastených plechoch pri 200°. Cesto sa rýchlo upečie treba dávať pozor! Krém: Prísady na smotanový krém rozdeliť na 2 časti. Polovicu ţelatíny namočíme do cca 3 PL vody, necháme asi 5 min napučať a pomaličky na slabom ohni zohrejeme. Vyšľaháme šľahačku a pomaly pridáme roztopenú ţelatínu a prilejeme rozpustený med. Vyšľaháme tuhú šľahačku , ktorú nanesieme na upečený plát cesta a vloţíme na cca 30 minút do chladničky. Medzitým nad parou rozpustíme čokoládu a keď je rozpustená, pridáme Heru a olej a dobre spolu premiešame, aby bola vláčna. Keď trošku vychladne, nanesieme na šľahačkový krém a znovu vloţíme do chladu. Keď je čokoláda mierne stuhnutá, vyšľaháme druhú polovicu šľahačky s medom a ţelatínou, nanesieme na čokoládu a prikryjeme druhým plátom. Polejeme polevou a necháme stuhnúť. Trošku sa to zdá zloţité, ale nie je… A výsledok naozaj stojí zato. Oveľa lepšie a chutnejšie, ako originál Myšlienky a príbehy na zamyslenie... Teraz cez najkrajšie sviatky roka, ktoré v nás práve v spomienkach doznievajú, sme prežili trocha viac oddychu a pokoja ako je tomu počas bežných dní v roku. Uvedomili sme si, že rodina, rodinná pohoda a „zastavenie sa“ je v živote jednými z najdôležitejších hodnôt? Aby sme si to častejšie uvedomovali a začali podľa toho aj ţiť, vybrali sme z internetu tento zaujímavý a poučný príbeh nazvaný: „Spomaľ, máš privysokú rýchlosť!“: Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetnosti. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?". Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, ţe som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôţe za svoju rýchlosť. Celý ţivot pracovala, aby sa aj moja generácia mala dobre, moţno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o desať minút skôr na internáte. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke. Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej ţijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, ţe sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Popri známych frázach "Ako sa máš?, Ako ţiješ?..." sa nám do slovnej zásoby vtesnalo "Strašne sa ponáhľam, nemám čas!". Tak máme veľa práce... Cez SMS správy si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a face. Trápia nás účty, kariéra. A popri tom uţ neostáva čas nazvyš. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas odpísať", na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas čítať", nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas k nej pričuchnúť". Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja.
Strana 15
Ale dokedy to vydrţíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej. Moţno venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúţia. Ţijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa kopia nešťastní ľudia. Náš ţivot je nekvalitný. Priemerná dĺţka ţivota sa pomaly predlţuje, no jeho kvalitatívna zloţka je čím ďalej tým viac nevýrazná. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale uţ si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plné mp3-jek, ale nemáme prehľad, čo je to vlastne za hudbu. Mnoţstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, ţe to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Vypnúť mobil? Veď môţeme zmeškať dôleţitý hovor! Prestávame si váţiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí ţiť. Môj dedko má 83 rokov. V ţivote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A napriek tomu mi minule povedal, ţe preţil krásny ţivot. Má mnoţstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári. Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým celý ţivot pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný. Ţil ťaţký ţivot, ale váţil si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty uţ v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií. A moţno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, ţe sa to nedá, neobstojí. Sú ľudia, ktorí to dokáţu. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil. Porozprávať sa a niečo si prečítať. Snáď som si uvedomil môj rýchly ţivot včas nato, aby som spomalil. Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami. Nie je tam signál na mobil, v telke jeden kanál (ţiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to páčiť), obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma s rozmermi 5x5 m. Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne nehneval na starých pomalých ľudí, ktorí si váţia zvyšok ţivota a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak ako my! A ešte jedna stručná, ale hodnotná Indiánska múdrosť: Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vnútri kaţdého človeka. Vravel mu: „Synu, tá bitka v každom z nás je ako bitka medzi dvoma vlkmi. Jeden je zlý. Je to hnev, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego. Ten druhý je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera“. Vnuk o tom všetkom premýšľal a po chvíli sa spýtal: „A ktorý vlk vyhrá?“ Starý Indián odpovedal: „Ten, ktorého kŕmiš“. zdroj: internet
Z PRIPRAVOVANEJ MONOGRAFIE O OBCI BUKOVÁ Uţ veľakrát sme v Bukovských novinkách spomínali prípravu monografie. Práce na nej uţ finišujú a texty sú pripravené do tlače. Pre ilustráciu a radi vám poodhalíme aspoň troška z tejto knihy, ktorá dúfam bude pre nás všetkých i pre tých, čo prídu po nás veľkým prínosom. Úryvok z kapitoly ODEV od autorky Kataríny Novákovej: Na zhotovenie ľudového odevu v Bukovej sa takmer až do druhej svetovej vojny používalo predovšetkým doma zhotovené konopné plátno. Po domácky zhotovené súčasti odevov boli
Strana 16
vzhľadom na šírku a štruktúru konopného plátna strihovo jednoduché a zdobili sa najmä na švíkoch s cieľom prekryť ich, pričom dekoratívna funkcia bola až druhoradá. Konopné plátno sa používalo predovšetkým na zhotovovanie pracovných odevov. Odevy zo súkna, hlavne mužské, boli dielom špecialistov – krajčírov a tomu zodpovedali aj prepracovanejšie strihy a zdobenie. Tieto materiály sa používali jednak na pracovný ale aj na sviatočný odev. Zmeny v ľudovom odeve v Bukovej nastávajú postupne s rozvojom strojovej veľkovýroby textilných materiálov ako aj rozvojom dopravy a obchodu. Pracovný odev zotrval popri tradičnom konopnom plátne, vyrábanom domáckym spôsobom. Sviatočný a slávnostný odev, tak ako ho poznáme z obrazového materiálu a dochovaných súčastí, sa sformoval koncom 19. storočia. Na trh sa v tomto čase dostávali nové, továrensky vyrábané materiály, látky, stuhy, čipky či vyšívacie priadze. Cenným zdrojom informácií, ktoré nám pomáhajú rekonštruovať bukovský kroj, sú fotografie. Najstaršie zachované fotografie obyvateľov Bukovej v ľudovom odeve pochádzajú zo začiatku 20. storočia, keď sa pred odchodom mužov na front dávali fotografovať celé viacgeneračné rodiny. Neskôr v období prvej svetovej vojny sa uchovala séria fotografií žien s deťmi. Tieto fotografie posielali manželky svojim mužom počas vojnového odlúčenia na vojnové bojiská. Ďalšie údaje o tunajšom kroji je možné čerpať zo zachovaných svadobných fotografií z prvých desaťročí 20. storočia. Môžeme na nich pozorovať mladomanželov v tradičnom odeve i niektorých svadobčanov (prevažne staršie ženy). Keďže si pôvodné súčasti ľudového odevu zachovali niektoré rodiny v obci dodnes, je možné sa opierať aj o terénny výskum, ktorý nám pomôže rekonštruovať nielen samotné odevné súčiastky tradičného odevu ale aj ich miestne názvy. Tradičný ľudový odev/kroj v Bukovej prekvapuje svojim zložením, teda jednotlivými odevnými súčiastkami, farebnosťou, bohatosťou a originalitou. I keď môžeme povedať, že patrí do trnavskej krojovej oblasti, ktorá je súčasťou rozsiahleho západoslovenského odevného typu, predsa len niektorými odevnými súčiastkami a výzdobou inklinuje k Záhoriu. Aj v odeve sa, podobne ako v iných prejavoch kultúry, odrazila poloha obce „na pomedzí“. Kým mužský odev je až na ojedinelé doplnenie jemne zdobenou zásterou takmer totožný s mužským odevom trnavskej oblasti a hlavne okolitých obcí (Trstín, Smolenice, Orešany), ženský odev nadobúda charakter záhorského typu (farebnosťou, úpravou odevu, pokrývkou hlavy). Okrem kapitoly Odev, budú v monografii ďalšie kapitoly, napr. Pravek, Stredovek a Česká cesta, Novovek, 20. storočie, Cirkevné dejiny, Demografia, Geografia, Hačova jaskyňa, Chotár, Liečenie, Nárečie, Obecná správa, JRD, Kameňolom a ţeleznička, Ostrý kameň, Piesne, Poľnohospodárstvo, Rodina, Rozvoj obce, Školstvo, Šport, Spolky, Spoločenský ţivot, Staviteľstvo a interiér, Strava, Výročné zvyky, Vysťahovalectvo. V knihe bude uverejnených veľa zaujímavých archívnych i novodobejších fotografií. Veselo na záver i začiatok roka...
Američan a Rus si telefonujú: "Ivan, v televízii hovorili, ţe tam u vás sú hrozné mrazy, cez -60 stupňov." "To je hlúposť, najviac tak -20." "No nie, teraz to hovorili na CNN, vraj cez -60." "Ale no tak, moţno niekde majú -25, ale to skôr výnimočne." "No ale tie zábery boli hrozné, tie omrznuté stromy, baráky ..." "Jáj, ty myslíš vonku ?!! No tak to áno."
Strana 17
Idú dve blondínky po ulici a jedna hovorí: - Vieš, ţe tento rok budú Vianoce v piatok? Druhá na to: - Dúfajme, ţe nie trinásteho!
Štyri etapy ţivota muţa: - Verí na Mikuláša. - Neverí na Mikuláša. - Robí Mikuláša. - Vyzerá ako Mikuláš
Policajt sa rozhodne, ţe si uloví vianočného kapra. Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu. Odrazu príde za ním jeden pán a kričí: -Okamţite prestaňte sekať do toho ľadu! -Akým právom mi to zakazujete!? -Právom správcu zimného štadióna!
PRAJEME VŠETKÝM TO, ČO SA MÁ PRIAŤ , NECH SA STANE TO, ČO SA MÁ (ALE LEN DOBRÉ) STAŤ!
ABY ČLOVEK ČLOVEKA V ÚCTE A LÁSKE MAL! ABY NIKTO Z VÁS SÁM NEZOSTAL! ABY SA KAŢDÝ DEŇ BOLO S KÝM SMIAŤ! ABY KAŢDÝ MOHOL KUS CHLEBA DO DLANÍ VZIAŤ! ABY VŠETKÝM ZDRAVIE, ŠŤASTIE, LÁSKA A POHODA SLÚŢILI! ABY VÁS ZLOBA, ZÁVISŤ A CHAMTIVOSŤ OBIŠLI! ABY STE IBA OD RADOSTI PLAKALI A TAKTO PRÍJEMNE AJ NASTÁVAJÚCI ROK A VŠETKY ĎALŠIE PREŢILI!
2010
Strana 18
PRAJEME VÁM ŠŤASTNÉ A ÚSPEŠNÉ VKROČENIE DO NOVÉHO ROKA 2010!
Tiráţ BUKOVSKÉ NOVINKY regionálny polročník o ţivote v obci Buková a o občanoch Bukovej
Uzávierka čísla: 31.12.2009 Uzávierka nasl. čísla: 30.06.2010 Zadané do tlače: 01.01.2010 Periodikum reg. MK SR: EV 3614/09 Náklad: 250 ks
Vydáva: Obecný úrad Buková Šéfredaktor: Mgr. Ivona Kiripolská Zostavil: Mgr. Anna Vitteková Grafická úprava: M-FiT Trnava Tlač: M-FiT Trnava
