IMPLEMENTÁCIA VÝSKUMNE LADENEJ KONCEPCIE DO PRÍRODOVEDNÉHO VZDELÁVANIA V NIŽŠOM SEKUNDÁRNOM STUPNI
TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
Modul 1: Skúmanie vzťahov v prírode
1
Modul 1: Skúmanie vzťahov v prírode •
• •
•
posun získavania poznatkov u žiaka od transmisívneho prístupu ku konštruktivistickému prístupu resp. postupné, nenásilné prebudovanie poznatkového systému žiaka na základe empírie – skúsenosti v podmienkach prírody. použitie moderných vyučovacích koncepcií – skúsenostné vyučovanie, problémové vyučovanie, skupinové a projektové vyučovanie. dôraz sa kladie integráciu poznatkového systému žiaka z oblasti biológie, ekológie, fyziky, geografie, výtvarnej výchovy, anglického jazyka, práca s odbornou literatúrou, vyhľadávanie a prezentácia informácii, práca s biologickým materiálom v prírodných podmienkach. po metodickej stránke prevláda riešenie problému, aktivizačný rozhovor, brainstorming, pojmové mapovanie, pozorovanie a školský experiment. Časová realizácia experimentálnych úloh
OBSAH A: Skúmanie vzťahov v prírode - pôdny ekosystém Téma č. 1: Mapovanie študovaného územia Téma č. 2: Život v pôde a na jej povrchu Téma č. 3: Potravové vzťahy v ekosystéme Téma č. 4: Komunikácia výsledkov z pozorovaní B: Skúmanie vzťahov v prírode - lúčny ekosystém Téma č. 5: Mapovanie študovaného územia Téma č. 6: Kvitnúce rastliny na študovanom území Téma č. 7: Vzájomné vzťahy lúčneho ekosystému Téma č. 8: Písomná komunikácia výsledkov z pozorovaní Spolu
ČASOVÁ NÁROČNOSŤ 8 vyučovacích hodín 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 8 vyučovacích hodín 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 90 minút (2 vyučovacie hodiny) 16 vyučovacích hodín
Realizácia vyučovacích hodín I. Aktualizácia preberanej témy – riešenie problémových otázok II. Práca v teréne – samostatná práca žiakov v heterogénnych skupinách III. Fixácia získaných výsledkov – písomná resp. ústna prezentácia výsledkov Obsahová štruktúra vyučovacieho modelu 1. 2. 3. 4. 5.
Metodický list pre učiteľa Terénne pracovné listy pre žiakov Kalendár výskytu modelových zástupcov živočíchov Žiacke pracovné listy Testovacie hárky
2
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM METODICKÝ LIST PRE UČITEĽA CHARAKTERISTIKY NEVYHNUTNÉHO PROSTREDIA Práca v teréne je realizovaná v blízkosti pôdneho odkryvu na ploche 10 x 10 m. Žiaci majú možnosť výberu pôdneho ekosystému na lúke, v lese, prípadne v blízkosti vôd. Vhodné miesto na uskutočnenie experimentu si žiaci vyberajú na základe výskytu pôdnych živočíchov, ktoré môžu žiť na povrchu pôdy ale aj v rôznych hĺbkach. Všímajú si aj rastliny, rozkladajúci sa biologický materiál, prípadne menšie živočíchy (obrúčkavce, roztoče, drobný hmyz). PRÍPRAVA EXPERIMENTÁLNYCH ÚLOH Žiaci aktívne zdolávajú problémové situácie na základe pozorovania prírodných javov. Stanovujú hypotézy, ktoré vlastnou skúsenosťou postupne overujú. Učiteľ nastoľuje problémové situácie, organizuje a komplexne riadi činnosť žiakov. Príprava vyžaduje štúdium ekológie prostredia, z ktorého budeme získavať biologický materiál. Vhodné je sa oboznámiť s najtypickejšími zástupcami pôdneho ekosystému priamo na študovanom území a použiť kalendár výskytu modelových zástupcov živočíchov a rastlín pôdneho ekosystému. Biologický materiál žiaci získavajú ručným zberom prípadne pomocou návnady použitím zemnej pasce. Pracujú pod dozorom učiteľa, ktorý im objasní správnu metodiku zberu pôdnych živočíchov. Ak použijeme zemnú pascu s návnadou je nutné žiakov upozorniť, aby obsah zemnej pasce priebežne sledovali. Dbáme na ochranu zemnej pasce pred dažďom a priamym svetlom. Zoologický materiál žiaci pozorujú hneď na ďalší deň, aby sa predišlo zbytočnému úhynu živočíchov. Zemnú pascu je možno zhotoviť aj podľa obrázka, ktorý je uvedený v literatúre: BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce, s. 25. Výsledkom žiackych prác v teréne je mapka ekologických vzťahov, schematický nákres skúmaného územia s pozorovanými rastlinami a živočíchmi, potravová sieť pozorovaných a získaných organizmov s menovkovými štítkami druhových zástupcov pôdnych živočíchov (Žiacke pracovné listy), ktoré prezentujú pomocou ústnej odbornej správy. Súčasťou sú aj ekologické vedomosti o vzájomných vzťahoch medzi pozorovanými a získanými organizmami a ich prostredím, bez toho aby došlo k priamemu narušeniu biologickej rovnováhy. POZNÁMKY K PRIEBEHU A REALIZÁCII EXPERIMENTÁLNYCH ÚLOH Žiaci si zvolia hranice skúmaného územia (SÚ). Na základe orientačných bodov v teréne schematicky zakreslia mapku SÚ. Ako vhodné orientačné body im poslúžia: stromy, kríky, cesta, lávka, most, prípadne práchnivý kmeň. Súčasťou pôdneho ekosystému sú aj spoločenstvá živočíchov. Živočíchy žijúce v pôde a na jej povrchu žiaci zistili z predchádzajúcich pozorovaní (hľadanie vhodného miesta na výskum, pozorovanie rastlín a živočíchov na skúmanom území). Teraz si overia metodiku získavania biologického materiálu priamo v teréne. ►
3
► Mapku skúmaného územia žiaci vytvoria na základe pozorovania pôdneho ekosystému.
Pozorujú neživé (abiotické) zložky prostredia. Na SÚ žiaci merajú teplotu vzduchu a pôdy, zisťujú druh pôdy, hrúbku humusovej vrstvy ďalej klimatické faktory ako stav oblačnosti, smer vetra a nadmorskú výšku. Na SÚ si všímajú rastliny, ktoré zaznačia farebne do mapky SÚ (farba kvetov a listov rastlín sa zhodujú so skutočnosťou). Na základe atlasu rastlín určia ich druhový názov. Zistené druhové názvy rastlín zaznačia farebne do mapky SÚ (Žiacke pracovné listy). Na SÚ žiaci pozorujú aj výskyt živočíchov. Všímajú si výskyt hmyzu, obrúčkavcov, mäkkýšov, vtákov a cicavcov ale aj rozkladajúci sa biologický materiál uhynutých živočíchov, ktoré sú tiež súčasťou potravového reťazca v ekosystéme (Kalendár výskytu modelových zástupcov živočíchov). Zo živých (biotických) faktorov si žiaci všímajú aj činnosť človeka. Na SÚ hľadajú dôkazy ľudskej činnosti, ako divoké skládky odpadov a rozkladajúci sa organický materiál. Výsledky merania a pozorovania si žiaci zapisujú do mapky SÚ a postupne ju „pretvárajú“ na mapku ekologických vzťahov pôdneho ekosystému. Pri zapisovaní získaných údajov si uvedomujú vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich životným prostredím. Na základe výsledkov z predchádzajúcich pozorovaní žiaci vytvoria schematický nákres troch potravových reťazcov pôdneho ekosystému, ktoré prekreslia podľa obrázka. Pozorované organizmy (rastliny, živočíchy, rozkladajúci biologický materiál) zatriedia do jednotlivých stupňov potravového reťazca tak, aby rastliny tvorili potravu pre rastlinožravé živočíchy. Tie sú ďalej potravou pre všežravé a neskôr pre mäsožravé živočíchy. Ďalšou úlohou žiakov je vytvoriť zo zotavených potravových reťazcov zmysluplnú potravovú sieť skúmaného územia a vedieť tak charakterizovať potravové vzťahy pôdneho ekosystému Pri determinácii rastlín a živočíchov žijúcich v pôde a na jej povrchu žiaci používajú odbornú literatúru, atlasy, kľúče na určovanie. Zistia druhový (slovenský) názov určeného živočícha (uvedený pod obrázkom). Zistený druhový názov žiaci zapíšu do pripraveného menovkového štítka. Vyplnia aj ostatné údaje na štítku (latinský názov, popis lokality, nadmorská výška, dátum a meno žiaka, ktorý daný exemplár determinoval a určil.). Druhový latinský názov určeného jedinca žiaci vyhľadajú pomocou registra v odbornej literatúre. Používajú tiež atlasy, kľúče, encyklopédie, pomocou ktorých sa presvedčia o správnosti určenia druhového názvu (posilní to transfer vedomosti pri determinácii jednotlivých živočíchov). Žiaci potom postupne determinujú a určujú aj ostatných jedincov, ktorých potom správne priradia do jednotlivých kategórií potravovej pyramídy (Žiacke pracovné listy). DOPLNKOVÉ AKTIVITY Žiaci môžu pôdne živočíchy získať aj pomocou individuálneho zberu, ktoré potom pozorujú (5 minút) v sklenenom pohári. Všímajú si ich správanie v neprirodzenom prostredí O výsledku svojho pozorovania informujú aj ostatných spolužiakov. Získané živočíchy žiaci pozorujú ďalej. Všímajú si tvar a farbu tela a jeho prispôsobenie prostrediu. Na základe farby a morfologických znakov tela žiaci určujú jednotlivých zástupcov hmyzu pomocou odbornej literatúry. Žiaci si môžu zohnať aj menovkové štítky ostatných zástupcov živočíchov od iných typov pôdneho prostredia (bystrina, potok, rieka, rybník, jazero, priehrada..). Vyplnené menovkové štítky nalepia vedľa schémy potravovej siete a správne priradia jednotlivých zástupcov do príslušnej kategórie potravových reťazcov (Žiacke pracovné listy).
4
KALENDÁR VÝSKYTU MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV RASTLÍN – HUBY, LIŠAJNÍKY, MACHY Druh rastliny Huby Strapačka žltá 123 Suchohríb žltomäsový 123 Suchohríb hnedý 1234 Lišajníky Diskovka bublinatá 123 Diskovník múrový 123 Dutohlávka sobia 123 Zemepisník mapovitý 12 Pľuzgierka islandská 123 * Machorasty Ploník obyčajný 123 Bielomach sivý 1234 Rašeliník kostrbatý 123 *
Mesiac
Rastliny (huby, lišajníky, machy) rastúce na povrchu pôdy. Charakteristické znaky Miesto výskytu Vyskytuje sa najmä v ihlič. lesoch. Obľubuje dubové a hrabové lesy. Rastie najmä v ihličnatých lesoch.
Poznámka
VI.-X. VI.-IX. V.-XI.
Žltá rozkonárená plodnička. Bledohnedý mäsitý klobúk. Klobúk je gaštanovohnedý.
Plodnica - priemer až 20 cm, jej dužina je belavá korenistej vône. Sivohnedý hlúbik je výrazne sieťkovaný. Výborná jedlá huba. Dužina je biela, na reznej ploche modrajúca. Dobrá jedlá huba.
I.-XII. I.-XII. I.-XII. I.-XII. I.-XII.
Sivá zvráskavená stielka. Hojná na kmeňoch stromov a skalách. Stielka – lupeňovitokôrovitá. S obľubou rastie na múroch i skalách. Husto trsovitá sivá stielka. Kyslé pôdy, kde tvorí súvislý porast. Zelenkastá kôrovitá stielka. Hojná na skalách - nad pásmom lesa. Lupeňovitokríčkovitá stielka. V piesočnatej pôde a medzi trávou.
III.-IX. V.-X. IV.-X.
Má dlhé odstávajúce palístky Na vrchoviskách a rašelinných lúkach. Výtrusnica je hranatá na dlhej stopke, s plstnatou čiapočkou. Tvorí koberce sivastej farby. V borovicových a smrekových lesoch Lesnícky významný druh. Indikuje kyslé pôdy chudobné na dusík. Mach modrastého vzhľadu. Hojne vo vlhkých lesoch a jelšinách. Ostnato kostrbatý vzhľad. Po odumretí sa pôda ťaží jako rašelina.
Tvorí kôrovito-lupeňovité stielky silno prirastené k podkladu. Celá stielka i miskovité plodničky sú nápadne žlto sfarbené. V lesníckej praxi môže poslúžiť ako indikátor degradácie pôdy. Vytvára súvislé porasty na skalách granitového typu – žuly, ruly. Jeho odvar sa podnes používa v lekárstve napr. pri prechladnutí.
Pri určovaní rastlín a určení druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov rastlín. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie rastliny nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím odbornej literatúry a jej obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorované rastliny typické pre pôdny ekosystém. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picflora, Albatros, Praha 1997. 2. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997. 3. ČERVENKA, M. et al., 1997: Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Príroda a. s., Bratislava. 4. REICHHOLFOVÁ-RIEHMOVÁ, H.,: Sprievodca prírodou, Hmyz. Ikar, Bratislava 1997.
5
KALENDÁR VÝSKYTU MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV ŽIVOČÍCHOV – BEZSTAVOVCOV Druh živočícha Pavúky Sliedič obyčajný123 Mnohonôžky Zvínavec obyčajný123 Mnohonôžka čiarová123 Stonožky Stonôžka obyčajná123 Svrčky Medvedík obyčajný123 123 Svrček poľný Chrobáky Utekáčik poľný12 Bystruška fialová12 * Bystruška kožovitá12 * Strelček väčší123 Lajniak hladký1234 Drobčík hubový12
Mesiac
Metóda zberu
Živočíchy žijúce v pôde a na jej povrchu. Miesto výskytu
Poznámka
IV.-X.
Individuálny zber
Obľubuje vlhké stanovištia.
Nerobí siete. Samička nosí kokón prilepený na vnútornej strane bruška.
III.-XI. III.-X.
Individuálny zber Individuálny zber
Rozšírený v lesných pôdach. Hojná na okrajoch polí a ciest.
V prípade nebezpečenstva sa skrúca do guľôčky. Živí sa rastlinnou potravou. Pri zvliekaní sa zväčšuje počet článkov tela aj počet párov nôh. Je všežravá.
IV.-XI.
Zemná pasca
Pod kameňmi a kôrou stromov.
Je dravá. Potravu tvorí najmä hmyz a pavúky. Vyskytuje sa v hojnom počte.
IV.-IX. V.-X.
Zemná pasca Individuálny zber
Lúky a brehy stojatých vôd. Poľné medze a trávnaté stráne.
Je všežravý, v zemi požiera korienky rastlín. Živí sa aj larvami hmyzu. Vyhrabáva si do zeme diery. Pri vchodoch týchto chodieb prenikavo cvrliká.
IV.-X. V.-X. IV.-X. IV.-VIII. V.-X. IV.-X.
Zemná pasca Zemná pasca Zemná pasca Zemná pasca Zemná pasca Zemná pasca
Polia, suchšie lúky a pasienky. Hojná od nížin do vrchov. Háje, redšie lesy a pasienky. Hojne na medziach a pod kameňmi. V lesoch na exkrementoch zvierat. Hojný v lesoch a v hubách.
Imága sa cez deň zdržujú v kyprej pôde pod listovou hrabankou a kameňmi. Nápadná je svojou fialovou obrubou kroviek. Obýva polia, lesy a záhrady. Parí medzi najväčšie stredoeurópske bystrušky. Živí sa najmä slizniakmi. Pri vyrušení vystrekuje z bruška tekutinu, ktorá na vzduchu vybuchuje. Z hnoja a exkrementov zvierat si upravia guľôčku, do ktorej vložia vajíčko. Na zemi sa rýchlo pohybuje so vztýčeným bruškom. Je všežravý.
Pri určovaní živočíchov (bezstavovcov) a určení druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov prípadne podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov živočíchov. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie živočícha nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorovaných živočíchov typických pre pôdny ekosystém. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picfauna, Albatros, Praha 1997. 2. BRTEK, Ľ. et al., 1997: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Príroda a. s., Bratislava. 3. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997.
6
KALENDÁR VÝSKYTU MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV ŽIVOČÍCHOV – STAVOVCOV Živočíchy žijúce na poli, v pôde a na povrchu pôdy. Druh živočícha Charakteristické znaky Miesto výskytu Poznámka Vtáky Jarabica poľná 123 Sivohnedé sfarbenie tela. Obýva kultúrne stepi Európy a Ázie. Živia sa zmiešanou potravou – zelené časti rastlín, hmyz. Poľovné vtáky. Prepelica poľná 123 Malý vták hnedej farby. Rozšírená na stepiach Európy. Samce sa ozývajú pri tokaní „podspodok“. Potrava má zmiešaný charakter. Bažant poľovný 123 Dlhý stupňovitý chvost. Vyskytuje sa najmä na okrajoch polí. Potravu tvorí hmyz, semená a bobule. Poľovný vták. Pochádza z Ázie. Hrdlička poľná 123 Prevláda pieskové zafarbenie. Obýva lesy rozličných typov. Hniezdi 2 razy do roka. Živí sa semenami divo rastúcich a kultúrnych rastlín. Cíbik chochlatý 123 * Na hlave má dlhý chochlík. Vlhké biotopy Európy a Ázie. Hniezdenie sa začína svadobnými letmi samcov na zemi. Živia sa hmyzom. 123 Obe pohlavia hnedasto škvrnité. Škovránok poľný Typický obyvateľ kultúrnych stepí. Živia sa hmyzom. V chladnom počasí aj semenami rastlín. Užitočné vtáky. Pipíška chochlatá 123 Nápadný končitý chochlík. Najmä polia, lúky a pasienky. Hniezdo má na zemi uvité z trávy a korienkov. Živí sa hmyzom a červami. Drop fúzatý 123 * Na hlave perie v podobe fúzov. Pôvodný obyvateľ kultúrnych stepí. Náš najväčší nelietavý vták. Pohybuje sa behom. Odchov: Zlatná na Ostrove. Sokol myšiar 123 Chvost a konce krídel čierne. Obýva otvorené priestranstvá. Užitočný pre hlavnú zložku potravy, ktorú tvoria malé hlodavce. Chránený. 123 * Sokol sťahovavý Čiernosivé „fúzy“ na hlave. Má kozmopolitné rozšírenie. Príležitostne hniezdi aj vo vežiach. Živia vtákmi, ktoré chytajú za letu. Vztýčené pierka na vrchu hlavy. Výr skalný 123 * Obýva skalné steny a kameňolomy. Samica znáša vajcia priamo na zem. Potravu tvoria menšie cicavce a vtáky. Vrana túlavá 123 Čierne alebo sivé zafarbenie. Lesné okraje, parky a cintoríny. Vyskytuje sa v dvoch rasách:východoeurópska–sivá, západoeurópska–čierna. Havran čierny 123 Zafarbenie je čisto čierne. Otvorené priestranstvá a parky. Hniezdia obyčajne v kolóniách.Po orbe často zberajú vyorané myši a hraboše. Straka obyčajná 123 Dlhý stupňovitý chvost. Polia, parky a cintoríny. Guľovité hniezdo s otvorom si stavajú z pichľavých konárov obaja partneri. Trasochvost biely 123 * Nápadne dlhý chvost. Brehy vôd, polia, dediny aj mestá. Hniezdia 2-3 razy do roka. Živia sa hmyzom. Patria medzi užitočné vtáky. Kanárik poľný 123 Telo samcov je výrazne žlté. Parky, záhrady a okraje lesov. Kuželovitý zobák má krátky. Potravu v mladosti tvorí hmyz neskôr semená. Vrabec poľný 123 Na líci čierna škvrnka. Poľné hôrky, okraje lesov a záhrady. Hniezdo stavajú obaja partneri v dutinách stromov alebo múrov. 123 * Belorítka obyčajná Vidlicovite vykrojený chvost. Obýva mestá a dediny. Živia sa hmyzom, ktorý lovia za letu. Patria medzi užitočné vtáky. Cicavce Škrečok poľný 123 Objemné lícne vačky. Stepi a lesostepi strednej Európy. Živí sa semenami, z ktorých si robí zásoby - až 15 kg. Hospodársky škodca. Hraboš poľný 123 Dĺžka tela 8-13 cm. Kultúrna step Európy a Ázie. Škodca - pri premnožení ničí veľkú časť úrody a rytím devastuje pôdu. 123 Myš domová Hmotnosť 15 až 30 g. Obýva stepi mierneho pásma. Vyznačuje sa nočnou a súmračnou aktivitou. V prírode sa živí semenami. Jež tmavý 123 * Srsť okolo očí tvorí „okuliare“. Rúbaniská, okraje lesov a kriačin. Ukladá sa k hlbokému zimnému spánku. Živí sa hmyzom a obojživelníkmi. Krt podzemný 123 Telo veľkosti 12 až 17 cm. Obýva lesostepi a stepi Európy. Terasovité nory sú vzájomne pospájané. Potravu tvorí hmyz a dážďovky. Myška drobná 123 Telo hmotnosti 5-9 g. Obľubuje porasty trste a ostrice. Pohybuje sa čulo po steblách tráv. Pri šplhaní sa obratne zachytáva chvostom. Hranostaj čiernochvostý1 Farebný sezónny dimorfizmus. Pásmo lesostepí a vyšších polôh. Živí sa dravo, cicavcami až do veľkosti škrečka. Výborne sa šplhá a pláva.
7
Druh živočícha Cicavce Lasica myšožravá 123 Tchor tmavý 123 Zajac poľný 123 Králik divý 123
Charakteristické znaky
Živočíchy žijúce na poli, v pôde a na povrchu pôdy. Miesto výskytu
Poznámka
Chvost má jednofarebný. Žije v Eurázii, sev.Afrike a Amerike. Je veľmi užitočná, jej populačná hustota závisí od premnoženia hlodavcov. Zavalité telo tmavej farby. Lesostepi a stepné oblasti Európy. Loví menšie cicavce, vtáky, hmyz, žaby a žubrienky. Je odolný voči toxínom. Ušnice siahajú za hrot nosa. Obýva lesy a lesostepi. V zime spôsobuje veľké škody ohryzom drevín. Je verný svojmu teritóriu. Ušnice siahajú po koniec nosa. Vyhovuje mu otvorený typ krajiny. Žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Cenná kožušinová a poľovná zver.
Pri určovaní živočíchov (stavovcov) a určení druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov živočíchov pôdneho ekosystému. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie živočícha nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorovaných živočíchov typických pre pôdny ekosystém. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picfauna, Albatros, Praha 1997. 2. BRTEK, Ľ. et al., 1997: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Príroda a. s., Bratislava. 3. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997.
8
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 1: MAPOVANIE ŠTUDOVANÉHO ÚZEMIA PROBLÉM: AKO ZHOTOVIŤ MAPKU SKÚMANÉHO ÚZEMIA PRÍPRAVA: Ekosystém je základná stavebná a funkčná jednotka prírody. Jeho súčasťou sú organizmy, ktoré môžu existovať len v určitých podmienkach. Rastliny, živočíchy a mikroorganizmy vo svojom prírodnom prostredí na seba vzájomne pôsobia. Nemôžeš skúmať vzťahy v prírode na celom svete, či na Slovensku. Skúmanie všetkých vzťahov v prírode, na povrchu pôdy, či v jej hĺbkach, by ti tiež robilo ťažkosti. Preto na svoj výskum vyber časť územia pôdneho ekosystému a iba určité vzťahy v ňom. Povrchovú vrstvu pôdy, ktorú budeš skúmať, nazvi skúmané územie (SÚ). POMÔCKY A LITERATÚRA: ♣ tvrdá podložka, turistická mapa, veľký hárok papiera, ♣ farebné ceruzky, pero, teplomer a stužka. ► BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce. ► ČERVENKA, M.: Veľká kniha rastlín hornín minerálov a skamenelín. ► GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. POSTUP: 1. Vyber si malú časť územia pôdneho prostredia (10 x 10 m), ktoré budeš skúmať. 2. Nakresli mapku skúmaného územia (SÚ). 3. Na SÚ si všímaj orientačné body ako stromy, kríky, budovy, cesta, prípadne práchnivý kmeň a zaznač ich do mapky SÚ. 4. Pozoruj fyzikálne vlastnosti SÚ. 5. Do pozorovania zahrň tieto fyzikálne faktory: - nadmorská výška (približnú hodnotu zistíš v turistickej mape), - teplota ovzdušia (zmeriaš ju presne pomocou teplomera), - stav oblačnosti (jasno, polojasno, oblačno - uveď aktuálny stav), - smer vetra (zistíš visiacou stužkou), - teplota pôdy (zistíš ju tiež pomocou teplomera), - druh pôdy (piesočnatá, hlinitá, ílovitá – aktuálny stav zistíš hmatom ruky). 6. Svoje zistenia zaznač do tabuľky v žiackom pracovnom liste. 7. Pozoruj rastliny a živočíchy na povrchu pôdy a zakresli ich do mapky SÚ. Môžu sa tu vyskytovať: stromy, kríky, byliny chrobáky, pavúky, hmyz, vtáky a hlodavce. 8. Hľadaj dôkazy ľudskej činnosti na SÚ. Schematicky ich zakresli a urob stručnú poznámku. Všímaj si aj divoké skládky odpadov a rozkladajúci sa organický materiál. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Ktoré zložky tvoria pozorovaný ekosystém? Ako vplývajú tieto zložky na skúmaný typ ekosystému? ● Aké sú vzťahy medzi organizmami a medzi organizmami a ich prostredím. ● Ako ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti život organizmov v skúmanom ekosystéme. ZHRNUTIE: ● Na SÚ si všímaj vzájomné vzťahy medzi organizmami a organizmami a ich prostredím. ● Za akým účelom navštevuje hmyz rozkladajúce sa rastlinné a živočíšne telá? ● Porozmýšľaj ako ovplyvňuje teplota pôdy život na skúmanom území? ● Čo môže spôsobiť odstránenie povrchovej vrstvy pôdy v ekosystéme? ● Zdôvodni príčiny a dôsledky zasahovania človeka do prírodného prostredia? ● Zamysli sa nad zložením pôdneho ekosystému, ktoré zložky ho tvoria?
9
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 2: ŽIVOT V PÔDE A NA JEJ POVRCHU PROBLÉM: POZORUJTE A URČITE NÁZVY ŽIVOČÍCOV ZÍSKANÝCH POMOCOU ZEMNÝCH PASCÍ PRÍPRAVA: V pôde a na jej povrchu žije veľké množstvo organizmov. Na povrchu pôdy rastú rastliny, ktorými sa živia bylinožravé živočíchy. Tie sú potravou všežravých a mäsožravých živočíchov. Všetky odumreté zvyšky organizmov sa postupne rozkladajú pomocou mikroorganizmov a baktérií a tak sa v podobe živín vracajú do obehu látok, ktorý je nevyhnutný pre biologickú rovnováhu pôdneho ekosystému. POMÔCKY A LITERATÚRA: ♣ sklenené poháre (7 dcl), návnada (kúsok syra alebo slaninky), ♣ tvrdá podložka, papier, farebné ceruzky, pinzeta, lupa. ► BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. ► GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. POSTUP: 1. Pri zbere pôdnych organizmov budeš potrebovať zemnú pascu, ktorú zhotovíš pomocou pokynov v odbornej literatúre: napr. BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce, s. 25. Môžeš si pomôcť aj obrázkom, je uvedený nižšie. 2. Pomocou zemnej pasce a ručného zberu dokážeš získať živočíchy žijúce na povrchu pôdy. 3. Získané živočíchy zo zemnej pasce umiestni do sklenených pohárov a pozoruj ich správanie. 4. Zisti slovenský druhový názov získaných živočíchov pomocou odbornej literatúry. Pri určovaní živočíchov môžeš použiť odbornú literatúru ako atlasy, kľúče, encyklopédie, kde máš k dispozícii obrázkovú prílohu živočíchov žijúcich v pôde a na jej povrchu. 5. Vedci - biológovia sa často „dorozumievajú“ pomocou latinských názvov, ktoré dokážeš určiť pomocou už použitej odbornej literatúry. 6. Potom pozoruj vonkajšiu stavbu tela určených druhov živočíchov. 7. Vyplň podľa obrázka rodový a druhový názov živočícha. Doplň aj ostatné údaje na štítku. Obrázok č. 1: Menovkový štítok
Obrázok č. 2: Nastražená zemná pasca
DRUHOVÝ NÁZOV ŽIVOČÍCHA SLOVENSKÝ NÁZOV: LATINSKÝ NÁZOV: LOKALITA: NADMORSKÁ VÝŠKA: DÁTUM: URČIL:
UPOZORNENIE: ♦ Získané živočíchy sú viazané svojím životom na pôdny ekosystém. Po výskume ich vypusti späť do prírody. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● V odbornej literatúre vyhľadaj k nájdeným živočíchom čo najviac zaujímavostí o spôsobe života. Každú zaujímavosť si zapíš ako poznámku k získanému druhu živočícha. ● Zisti z literatúry, ako sa nájdené druhy živočíchov prispôsobili svojmu prostrediu. ● Urob schematický nákres pozorovaných živočíchov. Všimni si ich vonkajšiu stavbu. Ich farebnosť tela je tiež dôležitá. Zakresli ju a porozmýšľaj aký má pre živočíchy význam? ZHRNUTIE: ● Ktoré živočíchy sú typické pre pôdny ekosystém? Kde prebieha ich vývin a čo tvorí ich potravu? Ktoré živočíchy sa podieľajú pri udržaní biologickej rovnováhy v prírode? 10
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 3: POTRAVOVÉ VZŤAHY V EKOSYSTÉME PROBLÉM: AKÉ POTRAVOVÉ VZŤAHY EXISTUJÚ V PÔDNOM EKOSYSTÉME PRÍPRAVA: Rastliny a mikroorganizmy sú takmer v každom ekosystéme začiatkom potravového reťazca. Ako potrava sú zdrojom organických látok nevyhnutných pre život dokonalejších organizmov najmä živočíchov. Tieto potravové reťazce organizmov sú prepojené do rozvetvených potravových reťazcov, ktoré tvoria potravovú sieť. Na základe potravových reťazcov a potravovej siete organizmov dokážeš zistiť potravové vzťahy v ekosystéme. POMÔCKY: ♣ neúplná schéma potravového reťazca, ♣ pinzeta, lupa, tvrdá podložka, ♣ papier, farebné ceruzky a pero. POSTUP: 1. Na skúmanom území pozoruj živočíchy a rastliny žijúce na povrchu pôdy. Dokážeš zistiť, ktoré neživé zložky prírodného prostredia sú súčasťou pozorovaného ekosystému. 2. Zakresli obrázok pôdneho ekosystému, zameraj sa na rastliny a živočíchy a prostredie, v ktorom si ich pozoroval. Zakresli aj neživé zložky skúmaného územia. 3. Pomocou obrázka schematicky zakresli tri potravové reťazce medzi pozorovanými organizmami. Pozorované rastliny a živočíchy zakresli pod schému potravového reťazca. 4. V potravových reťazcoch urči druhové názvy rastlín a živočíchov. 5. Porozmýšľaj, aké organizmy môžu byť na začiatku a na konci potravového reťazca. 6. Z vytvorených potravových reťazcov zostav zmysluplnú potravovú sieť pôdneho ekosystému. Obrázok č.3: Schéma potravového reťazca mikroorganizmy
rastlina
živočích 1
živočích 2
živočích 3
OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Na príklade pôdneho ekosystému vysvetli pojmy: potravový reťazec a potravová sieť. ● Ako ovplyvňujú kvalitu pôdy mikroorganizmy? Vyskytujú sa na skúmanom území? ● Porovnaj zastúpenie rastlín a živočíchov v potravových reťazcoch a v potravovej sieti pôdneho ekosystému? Ktoré organizmy zabezpečujú stabilitu pôdneho ekosystému? ZHRNUTIE: ● Napíš do zošita odpoveď na každú otázku. Môžeš sa poradiť aj so spolužiakmi. ● Na príklade potravových reťazcov porovnaj zastúpenie bylinožravých a všežravých živočíchov v ekosystéme. Porozmýšľaj ako ovplyvňujú potravové vzťahy v prírode? ● Navrhni potravovú sieť organizmov pôdneho ekosystému, ktorých si pozoroval. ● Uveď príklad potravového reťazca, ktorého súčasťou je človek. Aké následky môže mať hromadenie škodlivých látok? Kto je najčastejšie „príčinou a obeťou“ ich nahromadenia? ● Porozprávaj o potravových vzťahoch pôdneho ekosystému svojím spolužiakom.
11
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 4: KOMUNIKÁCIA VÝSLEDKOV Z POZOROVANÍ PROBLÉM: AKÉ SÚ ZÁSADY ODBORNEJ KOMUNIKÁCIE? PRÍPRAVA: Vedieť vytvoriť zmysluplnú informáciu, ktorá bude pre tvojich spolužiakov zaujímavá je záležitosťou cviku. Vyskúšaj si svoju vedeckú tvorivosť, komunikačné, vyjadrovacie schopnosti a prezentuj získané výsledky z pozorovaní pomocou ústnej odbornej správy. Výsledkom tvojej práce je získaný biologický materiál na študovanom území, nákres pôdneho ekosystému a potravové reťazce pozorovaných organizmov v podmienkach prírody. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Dokážeš svoje výsledky z pozorovaní prerozprávať svojim spolužiakom? ● Priprav si ústnu odbornú správu. Jej štruktúra a obsah je tiež dôležitý. ● Prezentuj zistenia z pozorovaní svojim spolužiakom. POMÔCKY A ZHOTOVENÝ ŠTÚDIJNÝ MATERIÁL ♣ poznámkový blok a ceruzka, ♣ vypracované žiacke pracovné listy, ► mapka študovaných vzťahov na SÚ a nákres zložiek pôdneho ekosystému, ► potravové reťazce a potravová sieť so zástupcami pozorovaných organizmov, ► menovkové štítky – druhové názvy pozorovaných živočíchov. POSTUP: 1. Priprav si žiacke pracovné listy, ktoré si počas výskumu vytvoril. Zamysli sa nad svojimi zisteniami, na ktorých si počas skúmania ekosystému pracoval. 2. Môžeš rozobrať nasledujúce situácie: - fyzikálne faktory a ich vplyv na spoločenstvo pôdnych organizmov, - získané rastliny a živočíchy na skúmanom území a ich vzájomné vzťahy, - potravové vzťahy na SÚ, vplyv človeka a stabilita pôdneho ekosystému. 3. Počas prezentácie výsledkov hovor nahlas, pomaly a zrozumiteľne. 4. Pozeraj sa do tváre tým, ktorým adresuješ svoje zistenia. 5. Jasne sformuluj problémovú situáciu a pouvažuj nad jej riešením. 6. Napíš ho na tabuľu - pomôžeš poslucháčom sledovať svoje vystúpenie. 7. Svoje tvrdenia dokumentuj mapkou SÚ, nákresom ekosystému a jeho potravovými vzťahmi. 9. Ukáž aj menovkové štítky – druhové názvy pôdnych živočíchov, ktoré si na SÚ získal. 10. Vysvetli výsledky a zistenia z pozorovaní svojim spolužiakom. 11. Zvýrazni svoje úspešné zistenia, ale povedz aj o ťažkostiach a neúspechoch svojej práce. 12. Spýtaj sa svojich spolužiakov na ich poznámky a kritiku. 13. So spolužiakmi veď diskusiu a daj každému príležitosť vyjadriť sa. 14. Obhajuj svoju prácu, ale buď pripravený od spolužiakov prijať ich návrhy a nové nápady. 15. Po ukončení prezentácie svojich pozorovaní, sa nezabudni spolužiakom poďakovať za pozornosť. ZHRNUTIE: Zmysluplné vyhľadávanie informácií, riešenie úloh prostredníctvom stanovovania hypotéz a ich overenie v podmienkach prírody je v biológii veľmi dôležité. Podobne aj vo vede býva práca vykonaná jedným človekom často cenná aj pre iných ľudí. Aj tvoj výskum a dosiahnutá práca môže byť užitočná pre žiakov v iných triedach. Možno práve oni sa pokúsia vyriešiť problémy, ktoré si načrtol, preveria tvoju prácu a posunú tvoje skúmanie o kúsok ďalej.
12
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 1 Mapka ekologických vzťahov skúmaného územia Názov lokality Klimatické (abiotické) faktory
Stav oblačnosti
Teplota vzduchu
Teplota pôdy
Smer vetra
Nadmorská výška
Obrázok č. 1: Nákres pozorovaného ekosystému – mapka skúmaného územia (pohľad zhora) Farebne zakresli skúmané územie (orientačné body, rastliny, živočíchy) a krížikom vyznač miesta odberu zoologického materiálu.
Meno a priezvisko
Trieda
13
Škola
Dátum
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 2 Obrázok č. 2: Nákres skúmaného ekosystému (pohľad bočný) Nakresli pôdny ekosystém so svojimi zložkami, ktorý si skúmal.
Obrázok č. 3: Schéma potravovej pyramídy Z pozorovaných rastlín a živočíchov vytvor schému potravového reťazca. mikroorganizmy
rastlina
živočích 1
živočích 2
živočích 3
Obrázok č. 4: Druhové názvy živočíchov Sem nalep menovkové štítky živočíchov a napíš k nim zaujímavú informáciu o spôsobe života.
Meno a priezvisko
Trieda
14
Škola
Dátum
A: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – PÔDNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 3 – POJMOVÉ MAPOVANIE
Postup:
• Zostav pojmovú mapu z anglických termínov slovnej zásoby. ⇒ • Jednotlivé anglické termíny si prepíš na malé papieriky. • Zamysli sa nad významom anglických slovíčok. • Postupuj tak, že vytvoríš kategórie pojmov, ktoré spolu súvisia. • Vytvorené kategórie slov priraď do súvisiacich skupín a podskupín. • Pojmy zoraďuj postupne od jednoduchších ku zložitejším. • Zostavenú pojmovú sieť anglických termínov farebne prepíš (podľa kategórií) na čistý výkres. • Zhotovenú pojmovú sieť anglických slovíčok pospájaj čiarami so šípkou od všeobecných ku konkrétnym pojmom. • Ak máš problém obráť sa na učiteľa.
Upozornenie: Podľa postupu usporiadaj vystrihnuté a prepísané anglické slovíčka a vytvor zmysluplnú pojmovú mapu.
15
Slovná zásoba ♣ insect – hmyz ♣ earth ekosystem – pôdny ekosystém ♣ the mape of study area – mapka skúmaného územia ♣ animals – živočíchy ♣ ecology – ekológia ♣ ekologic relationships – ekologické vzťahy ♣kind of insect – druh hmyzu ♣ soil trap – zemná pasca ♣ plants – rastliny ♣ caught insect – odchytený hmyz ♣ community of insect – spoločenstvo hmyzu ♣ human activity – ľudská činnosť ♣food pyramid – potravová pyramída ♣ exhaustor – exhaustor ♣ individual collect – individuálny zber
TESTOVACÍ HÁROK Meno a priezvisko: ……………………………………………….
Trieda: ……………….
1) Vysvetli pojem pôdny ekosystém a uveď tri príklady na pôdny ekosystém. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 2) Vymenuj tri neživé faktory prostredia a popíš ako uvedené faktory ovplyvňujú život organizmov žijúcich v pôde. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 3) Vymenuj tri živé faktory prostredia a popíš ako uvedené faktory ovplyvňujú pôdny ekosystém. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 4) Vysvetli pojmy potravová sieť a potravová pyramída a uveď k nim príklady organizmov obývajúcich pôdny ekosystém. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 5) Napíš tri druhové názvy živočíchov (napr. Mnohonôžka čiarová), ktoré žijú v pôde. K druhovým názvom priraď zaujímavú informáciu o spôsobe života. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 6) Nakresli pomôcku a popíš ako by si postupoval pri zbere menších živočíchov (hmyzu), ktoré sú súčasťou pôdneho ekosystému. Nákres:
Postup: _______________________________________ _______________________________________ _______________________________________
16
POJMOVÉ MAPOVANIE Postup: • Pozorne si prečítaj všetky pojmy a porozmýšľaj nad ich významom. • Z uvedených pojmov označených číslami vyber 3 základné (všeobecné) pojmy a každý napíš do stredu pojmovej siete označenej písmenami: B, C, D. • K základnému pojmu priraď do krúžkov tie čísla pojmov, ktoré spolu súvisia a so základným pojmom vytvárajú zmysluplnú pojmovú sieť ucelených poznatkov. • Rozhodni o správnosti doplnených pojmov uvedených v pojmovej sieti A. • Svoje tvrdenie podčiarkni. Pojmy: 1
živé faktory prostredia
2
teplota ovzdušia
3
ekológia
4
potravové vzťahy
5
spoločenstvo organizmov
6
ekologické vzťahy
7
pôdny ekosystém
8
nadmorská výška
9
ľudská činnosť
Pojmová sieť:
5
6
A ekológia 7
13
a) správne
10 teplota pôdy B
11 živočíchy 12 reducenty 13 prostredie organizmov 14 producenty 15 rastliny 16 stav oblačnosti
C
17 konzumenty 18 potravová pyramída 19 neživé faktory prostredia 20 rozkladajúce sa živočíšne telá
D
17
b) nesprávne
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM METODICKÝ LIST PRE UČITEĽA CHARAKTERISTIKY NEVYHNUTNÉHO PROSTREDIA Práca v teréne je realizovaná na lúčnom ekosystéme v blízkosti kvitnúcich rastlín. Žiaci majú na lúke možnosť výberu spoločenstva kvitnúcich rastlín (napr. spoločenstvo fialky voňavej, púpavy lekárskej, či bazy chabzdovej). Vhodné miesto na uskutočnenie experimentu si žiaci vyberajú na základe výskytu kvitnúcich rastlín. Na kvetoch a v ich blízkosti si všímajú menšie živočíchy najmä lúčny hmyz. Ten je na rastliny prispôsobený celým vývojom, prípadne ich pravidelne navštevuje za účelom určitej činnosti ako opelenie rastlín, potrava, striehnutie na korisť, hľadanie tienistých a oslnených miest. PRÍPRAVA EXPERIMENTÁLNYCH ÚLOH Žiaci priamo v prírode zdolávajú problémové situácie na základe pozorovania prírodných javov. Stanovujú hypotézy, ktoré na základe vlastnej skúsenosti postupne overujú. Učiteľ nastoľuje problémové situácie, organizuje a komplexne riadi činnosť žiakov. Príprava vyžaduje štúdium ekológie prostredia, z ktorého budeme získavať biologický materiál. Vhodné je sa oboznámiť s najtypickejšími zástupcami lúčneho ekosystému priamo na študovanom území a použiť kalendár výskytu modelových zástupcov živočíchov lúčneho ekosystému. Biologický materiál žiaci získavajú ručným zberom prípadne exhaustorom. Pracujú pod dozorom učiteľa, ktorý im objasní správnu metodiku zberu. Činnosť exhaustora žiaci overia najprv na plodoch čierneho korenia – sú „nepohyblivé“. Po skúsenostiach s exhaustorom pracujú so živým zoologickým materiálom. Exhaustor možno zhotoviť aj podľa obrázka, ktorý je uvedený v literatúre: BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce, s. 23. Po „výskume“ žiaci vrátia získaných zástupcov živočíchov späť do svojho prírodného prostredia! Treba dať pozor na výskyt a pozorovanie chránených druhov biologického materiálu (sú zobrazené červeným písmom)! Výsledkom žiackych prác v teréne je mapka študovaného územia so znázornenými výškovými rozdielmi v teréne, herbárové položky kvitnúcich rastlín s menovkovými štítkami druhových zástupcov lúčnych živočíchov. Získané výsledky z pozorovaní prezentujú písomnou vedeckou správou. Súčasťou sú aj ekologické vedomosti o vzájomných vzťahoch medzi získanými rastlinami a živočíchmi, bez toho aby došlo k priamemu narušeniu biologickej rovnováhy. POZNÁMKY K PRIEBEHU A REALIZÁCII EXPERIMENTÁLNYCH ÚLOH Žiaci si na lúke zvolia hranice skúmaného územia (SÚ). Na základe orientačných bodov v teréne žiaci schematicky zakreslia mapku SÚ. Ako vhodné orientačné body im poslúžia: stromy, kríky, prípadne cesta. Súčasťou lúčneho ekosystému sú aj spoločenstvá živočíchov. Živočíchy žijúce na lúke žiaci zistili z predchádzajúcich pozorovaní (hľadanie vhodného miesta na výskum, pozorovanie rastlín a živočíchov na skúmanom území). Teraz si overia metodiku získavania biologického materiálu priamo v teréne. ►
18
► Mapku ekologických vzťahov žiaci vytvoria na základe pozorovania lúčneho ekosystému.
Pozorujú neživé (abiotické) zložky prostredia. Na SÚ žiaci merajú teplotu vzduchu, zisťujú stav oblačnosti, smer vetra a nadmorskú výšku. Ďalej si všímajú kvitnúce rastliny, prípadne kvety drevín a krovín. Zistené rastliny zaznačia farebne do mapky SÚ (farba kvetov a listov sa zhoduje so skutočnosťou). Na základe atlasu rastlín určia ich druhový názov. Zistené druhové názvy rastlín zaznačia farebne do mapky SÚ. Na SÚ žiaci pozorujú aj výskyt živočíchov. Všímajú si pavúkovce, hmyz, obrúčkavce, mäkkýše, obojživelníky, plazy, hmyzožravé vtáky a cicavce (Kalendár výskytu modelových zástupcov rastlín a živočíchov). Zo živých (biotických) faktorov si žiaci všímajú aj činnosť človeka. Na SÚ hľadajú dôkazy ľudskej činnosti ako kosenie lúčneho porastu, divoké skládky a odpady. Výsledky pozorovania si žiaci zapisujú do mapky SÚ a postupne ju „pretvárajú“ na mapku ekologických vzťahov. Pri zapisovaní získaných údajov si uvedomujú vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich životným prostredím. Druhové názvy kvitnúcich rastlín si žiaci osvojili v predchádzajúcej úlohe. Teraz sa naučia na základe postupu zhotoviť herbárové položky pozorovaných rastlín. Žiaci zo spoločenstva kvitnúcich rastlín vyberú jeden zachovalý exemplár, ktorý položia na novinový papier. Dbajú na vyrovnanie koreňa, stonky, listov a okvetných lístkov. Asi za týždeň získajú vysušenú rastlinu, ktorú položia na čistý výkres. Potom k rastline farebne (farbička sa zhoduje s farbou kvetov) zapíšu zistený druhový názov. Na herbárovej položke nechajú voľné miesto pre nalepenie menovkových štítkov pozorovaných živočíchov, ktoré vyplnia v nasledujúcej úlohe. Pri determinácii získaných živočíchov a rastlín žiaci používajú odbornú literatúru ako atlasy, kľúče, encyklopédie. Následne zistia druhový (slovenský) názov určeného živočícha (uvedený pod obrázkom). Druhový názov žiaci zapíšu do pripraveného menovkového štítka. Vyplnia aj ostatné údaje na štítku (latinský názov, popis lokality, nadmorská výška, dátum a meno žiaka, ktorý daný exemplár determinoval a určil). Druhový latinský názov určeného jedinca žiaci vyhľadajú pomocou registra v odbornej literatúre. Používajú atlasy, kľúče, encyklopédie, v ktorých sa presvedčia o správnosti určenia druhového názvu (posilní to transfer vedomosti pri determinácii jednotlivých zástupcov živočíchov). Žiaci potom postupne determinujú a určujú aj ostatných živočíchov, ktorých potom správne priradia k herbárovej položke tej rastliny, na ktorej exemplár získali (Žiacke pracovné listy). DOPLNKOVÉ AKTIVITY Žiaci môžu lúčne živočíchy získať aj pomocou vlastnej metódy. Potom získané jedince pozorujú 5 minút priamo v exhaustore. Všímajú si ich správanie v neprirodzenom prostredí. O výsledku svojho pozorovania informujú aj ostatných spolužiakov. Získané živočíchy žiaci pozorujú v exhaustore ďalej. Všímajú si tvar a farbu tela. Na základe farby a morfologických znakov tela určujú jednotlivých zástupcov hmyzu pomocou spomínanej odbornej literatúry. Ak žiaci pracujú v skupinách môžu si zhotoviť aj ďalšie herbárové položky kvitnúcich rastlín a prípadne získať od spolužiakov menovkové štítky ostatných zástupcov získaných živočíchov. Žiaci potom vyplnené menovkové štítky správne nalepia na herbárovú položku tej rastliny, na ktorú sú živočíchy svojím vývinom viazané (Žiacke pracovné listy).
19
KALENDÁR VÝSKYTU (KVITNUTIA) MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV RASTLÍN Rastliny rastúce na lúke, poli a v záhradách a sadoch. Charakteristické znaky Miesto výskytu
Druh rastliny Mesiac Huby Kyjanička purpurová 135 V.-IX Čierne útvary na klase raži. 135 Plazmopara viničová V.-XI Žltkasté škvrny na listoch. Hrdza trávová 135 IV.-IX Hrdzavé povlaky na listoch. Smrčok jedlý 135 VI.-IX Žltkastý zvráskavený klobúk. 135 Kuriatko jedlé V.-IX. Plodnica je žĺtkovožltá. Prašnica bradavičnatá 135 V.-XI. Plodnica hruškovitého tvaru. Papraďorasty Praslička roľná 135 III.-IV. Na vrchole hnedkastý klas. Vratička mesiačikovitá135 V.-VIII. Lístky sú polmesiačikovité. Krytosemenné rastliny Mak vlčí 135 V.-VII. Jednoročná mliečiaca bylina. Mak pochybný 135 IV.-VI. Bielo kvitnúci burinný druh. Lastovičník väčší 135 V.-VIII. 30 - 50cm vysoká trvalka. Loboda tatárska 135 VII.-IX. Trojuholníkovitý tvar listov. Blyskáč jarný 135 III.-IV. Žlto kvitnúca trváca bylina. Ostrôžka poľná 135 V.-VIII. List tvorí čiarkovité úkrojky. Klinček kartuziánsky 135* VI.-VIII. Hlávkové súkvetie. Trvalka. Knotovka biela 135 V.-X. Biele kvety sú jednopohlavné 135 Vlkovec obyčajný V.-VII. Trváca a páchnuca bylina.
Poznámka
Na klase raži, ražná hubka – námeľ. Na druhý rok vyrastajú fialovočervené plodničky. Výroba liekov. Parazit viniča známa ako perenospóra. Nákaza sa rozšíri po celom liste vetrom aj na bobuliach viniča. Parazit lipnicovitých rastlín – trávy. Plodničky vznikajú na rube listov dráča a neskôr nakazia trávy. Rastie na jar na trávnatých miestach. Klobúk - po celej dĺžke prirastený k hlúbiku. Výborná jedlá huba. Rastie v lesoch, najmä ihličnatých. Hlúbik je zúžený. Výborná jedlá huba príjemnej korenistej chuti. Pomerne častá na lúkach a v lesoch. Sivastá plodnica má veľkosť 5 cm. Mladá je dobrá jedlá huba. Rastie na poliach a lúkach ako burina. Bylina s článkovanou dutou a praslenovito rozkonárenou stonkou. Na lúkach od nížin po horský stupeň. Žltozelená vegetatívna časť s listami vyrastá v polovici rastliny. Ako burina na poliach a rumoviskách. Tvorí biele mlieko. Kalich a koruna červeného kvetu je prchavá. Výslnné svahy, polia a úhory. Peľnice sú modré. Vyskytuje sa roztrúsene v teplejších oblastiach. Výskyt hojný najmä na rumoviskách. Mliečnice tvoria oranžové mlieko.Používa sa na liečenie bradavíc. Typická burina mestských sídlisk. Teplomilný druh nížin masovo osídľujúci pôdy s obsahom dusíka. Obľubuje trávnaté porasty i lužné lesy. Koreňový dimorfizmus: koreňové hlúzy a vyživovacie korene. Častá poľná burina nenáročná na pôdu. Kališné lístky majú modré zafarbenie, horný tvorí dlhú ostrohu. Rastie na lúkach a výslnných stráňach. Podkališné listence sú hnedé, kožovité a ukončené ostňom. Lúky,priekopy a trávnaté suché svahy. Na spoločných lokalitách tvorí krížence s knotovkou červenou. Rastie vo viniciach a priekopách. Vzácny. Pri opelení sa viaže na neho motýľ – pestroň vlkovcový.
Pri určovaní rastlín a určení druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov rastlín lúčneho ekosystému. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie rastliny nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorované rastliny typické pre lúčny typ ekosystému. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picflora, Albatros, Praha 1997. 2. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997. 3. ČERVENKA, M. et al., 1997: Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Príroda a. s., Bratislava. 20
KALENDÁR VÝSKYTU MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV ŽIVOČÍCHOV – BEZSTAVOVCOV Druh živočícha Ulitníky Slimák záhradný123 Slimák meňavý123 Roztoče Kliešť obyčajný1234 Roztočík červený124 Pavúky Križiak pásavý124 * Križiak obyčajný1234 Kvetárik menlivý123 Kosce Kosec domový1234 Modlivky Modlivka zelená1234 * Koníky Koník zelený124 Koník modrokrídly1234 Koník červenokrídly1234 Kobylky Kobylka zelená1234 123 Kobylka hryzavá Bzdochy Cifruša bezkrídla1234 Obrubnica šťiavová124 Bzdocha pásikavá124 Bzdocha húseničiarka124 Peniarka nížinná124 Peniarka obyčajná1234
Mesiac
Metóda zberu
Živočíchy žijúce na lúkach a kvitnúcich rastlinách Miesto výskytu
Poznámka
V.-VIII. VI.-IX.
Individuálny zber Individuálny zber
Žije v nižších teplých polohách. Obľubuje na lúkach vlhké miesta.
Patrí medzi najväčšie európske slimáky. Obľubuje vápencové pôdy. Väčšina jedincov z trávnatých oblastí je žltá a často bez pásikov.
IV.-IX. V.-IX.
Individuálny zber Individuálny zber
Vyskytuje sa v teplých oblastiach. Žije hojne na poliach a lúkach.
Cicajúca samička zväčší hmotnosť až dvesto krát. Sú prenášačmi chorôb. Larvy v čase kosby vyliezajú na ľudí a vpichujú do kože svoje hryzadlá.
V.-IX. VII.-X. V.-VIII.
Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber
Na slnečných a vlhkejších lúkach. Bežne rozšírený druh. Hojný na teplých lokalitách.
Často si stavia okrúhle siete s typickým kľukatým vláknom – stabilimentom. Patrí medzi najhojnejšie európske pavúky. Okrúhle siete si robí na kríkoch. Mení zafarbenie podľa farby kvetov, na ktorých číha na hmyz. Je dravý.
V.-IX.
Individuálny zber
V blízkosti ľudských obydlí.
V prírode je bežne rozšírený. Je aktívny v noci. Živí sa roztočmi a voškami.
V.-IX.
Individuálny zber
Na výslnných suchých lúkach.
Je dravá, na korisť striehne a hmyzu sa zmocňuje prednými končatinami.
VI.-X. VII-X. VI.-X.
Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber
Obýva suché i vlhké lesné lúky. Obľubuje suché a teplé stanovištia. Na suchých výslnných lúkach.
Vo vegetačnom období môže mať až dve generácie. Živí sa najmä rastlinami. Nápadný je belasomodrými zadnými krídlami, ktoré sa ukážu pri vzlietnutí. Pri lietaní je nápadný krvavočervenými krídlami, ktorými vydáva zvuk.
VII.-X. VI.-X.
Individuálny zber Individuálny zber
V blízkosti suchých a teplých lúk. Žije na vlhkých lúkach a pasienkoch.
Živí sa voškami. Ich cvrlikavý zvuk je veľmi prenikavý a závisí od počasia. V ľudovom lekárstve sa používala na vyhryzávanie bradavíc na rukách.
IV.- XI. IV.-X. IV.-IX. IV.-IX. V.-VI. IV.-X.
Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor
Hojne na lúkach a v parkoch. Vlhké okraje lúk a breh potokov. Na kvetoch mrkvovitých rastlín. Žije na stromoch v blízkosti lúk. Suché výslnné stráne a lúčky. Hojná na lúkach a v kroviskách.
Vyskytuje sa v skupinách na kmeni stromov: najmä u líp a gaštanov. Živia sa len rastlinnými šťavami. Ich potravou sú najmä listy a semená. Je to južný druh, ktorý prenikol na suché stanovištia strednej Európy. Nymfy aj dospelce sú dravé, vyciciavajú larvy hmyzu. Larvy v penovitom obale cicajú rastlinnú šťavu. Je pomerne hojná. Larvy sa zdržujú v penovitom obale, ktorý ich chráni pred vyschnutím.
21
Druh živočícha Vošky Voška kapustová12 Voška chmeľová12 Červce Červec lúčovitý12 Pukavka slivková12 Méry 124
Méra jabloňová Chrobáky Snehuľčík obyčajný1234 Malachius obyčajný124 Pestroš včelý124 Pľuzgiernik lekársky124 Svetluška obyčajná1234 Lienka sedembodková124 Lienka štrnásťbodková124 Chlpáčik škvrnitý124 Zlatoň obyčajný1234 Chrúst obyčajný1234 Chrústik letný1234 Krasoň lesklý12 Krasoň zelenkastý124 Kováčik sivý12 Kováčik obilný1234 Vrbinár hladký12 Liskavka topoľová12 Skočka kapustová124 Štítnatec zelený124 Blanokrídlovce Hrčiarka ružová1234 Kutavka obyčajná1234
Živočíchy žijúce na lúkach a kvitnúcich rastlinách Miesto výskytu
Mesiac
Metóda zberu
V.-IX. V.-IX.
Exhaustor Exhaustor
Žije na kapustovitých rastlinách. Vyskytuje sa na lúkach a v sadoch.
Na chrbte vylučuje ochranné látky – nimi môže polepiť ústa útočníka. Ich kolónie sa zdržujú na mladých listoch a spôsobujú ich kučeravosť.
V.-X. V.-VIII.
Individuálny zber Individuálny zber
Obľubuje lúčne a okrasné rastliny. Žije najmä na agáte a slivkách.
Z vláken vosku vytvára vatovitú sieť, v ktorej sa zdržiavajú larvy. Larvy sa rozliezajú po konárikoch a začínajú cicať šťavu.
V.-IX.
Individuálny zber
Vyskytuje sa v jabloňových sadoch.
Jej larvy spočiatku cicajú na púčikoch a kvetoch, ktoré neskôr usychajú.
V.-VIII. IV.-VII. V.-VIII. IV.-X. V.-VII. IV.-IX. IV.-X. VI.-IX. V.-VIII. V.-VII. IX.-VI. V.-VIII. V.-VII. IV.-IX. V.-VII. V.-IX. V.-IX. IV.-X. V.-X.
Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor Exhaustor
Často na kvetoch a kroch. Na lúkach s trávnatým porastom. Na kvetoch mrkvovitých rastlín. Hromadne na listnatých stromoch. Hojná na okraji lesov. Žije na rozličných rastlinách. Hojná na suchších lúkach. Obýva kvety suchších stanovíšť. Na kvetoch rozličných rastlín. Bežný druh nížin a pahorkatín. Suchšie lúky, záhrady a polia. Na iskerníkovitých rastlinách. Hojný na listoch krovín a drevín. Hojne na medziach a lúkach. Na lesných lúkach a kroch. Vŕbové kry a iné listnaté stromy. Výskyt hojný na topoľoch a vŕbach. Bylinný porast neobrábanej pôdy. Žije na hluchavkovitých rastlinách.
Je to dravý druh, ktorý sa živí pavúkmi a hmyzom. Larvy sú husto ochlpené. Imága a larvy sú dravé. Prenasledujú drobný hmyz na bylinách a pod kôrou. Larvy sa vyvíjajú v úľoch včely medonosnej a v hniezdach divých včiel. Ich obrannou látkou je kantharidín, ktorý spôsobuje na pokožke pľuzgiere. Samička je bezkrídla, podobná larve. Samček je okrídlený. Obe svetielkujú. Imága ale aj oceľovomodré larvy sú dravé a živia sa voškami a červcami. Dospelce prezimujú pod kôrou stromov, prípadne pod machom. Larvy sa vyvíjajú v starom dreve. Imága vyhľadávajú kvety rastlín. Larvy žijú v práchnivom dreve stromov, v humuse aj pri mraveniskách. Dospelce sa živia listami stromov a krov. Larvy žijú v pôde. Larvy sa vyvíjajú v pôde a živia sa korienkami. Sú škodcami rastlín. Pomerne hojný na lesostepných lokalitách. Rozšírený je od nížin po horské oblasti. Pomerne hojný. Pri premnožení spôsobuje veľké škody. Vykusuje púčiky dubov a bukov. Keď sa ocitne na chrbte, prudko sa vymrští na hor, pričom počuť puknutie. V ohrození stiahne nohy tesne k telu a predstiera mŕtveho živočícha. Larvy a dospelce sa živia listami topoľov, ktoré skeletujú a poškodzujú. Larvy a dospelé jedince požierajú mladé výhonky kapustovitých rastlín. Má vypuklý zelený štít a krovky, ktoré nevrhajú tieň, keď sedí na liste.
IV.-X. IV.-X.
Individuálny zber Individuálny zber
Svojím vývojom je viazaná na ruže. Výslnné stráne a trávnaté medze.
Samičky znášajú vajíčka do púčikov ruží, ktoré larvy pretvárajú na hrčky. Živí sa húsenicami, ktoré omráči žihadlom a potom zatiahne do hniezda.
22
Poznámka
Druh živočícha Blanokrídlovce Včela medonosná124 Osa obyčajná12 Čmeľ zemný1234 * Dvojkrídlovce Tipuľa kapustová1234 Mucha zdochlinová12 Pestrica ríbezľová124 Motýle Mlynárik kapustový123 Vretienka obyčajná123 Okáň hruškový12 Lišaj marinkový123 Babôčka pávooká123 Babôčka osiková123 Babôčka pŕhľavová123 Babôčka admirálska123 Vidlochvost feniklový13* Perlovec červený12 Pestroň vlkovcový12 Žltáčik ranostajový123
Živočíchy žijúce na lúkach a kvitnúcich rastlinách Miesto výskytu
Mesiac
Metóda zberu
Poznámka
IV.-X. IV.-X. IV.-X.
Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber
Opeľuje kvitnúce rastliny a stromy. Je všeobecne rozšírená a hojná. Na medziach, poliach a lúkach.
Spoločenstvo tvorí plodná samička (matka), robotnice a samčeky (trúdy). Samička si hniezda buduje v zemi. Je mäsožravá, živí sa najmä hmyzom. Obyčajne hniezdi v zemných dierach a pod kameňmi, kde neskôr aj zimuje.
IV.-VII. IV.-X. IV.-XI.
Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber
Hojná na vlhkých lúkach. Žije na rozličných bylinách. Obýva sady, lúky a záhrady.
Lieta prevažne v noci a často prilieta za svetlom. Larvy žijú vo vlhkej pôde. Samička vyhľadáva rozkladajúce sa živočíšne telá, na ktoré znáša vajíčka. Spolu s inými príbuznými druhmi ju chráni výzor, ktorým pripomína osu.
IV.-X. VI.-IX. IV.-VII. V.-XI. IV.-X. VI.-IX. V.-X. V.-X. V.-VIII. IV.-IX. III.-VI. VI.-IX.
Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber Individuálny zber
Lúčne a stepné stanovištia. Obýva výslnné lúčne stanovištia. Vyskytuje sa v teplých oblastiach. Hojný je v stepných oblastiach. Suché, teplé stanovištia. Najmä na okrajoch lesných ciest. Lúky a stepné stanovištia. Obýva suché i vlhké stanovištia. Lúčne stepné a lesostepné oblasti. Výslnné lúky a krovité oblasti. Stepné a lesostepné stanovištia. Obýva vlhké lúky a polia.
Sfarbenie krídel a nepríjemný pach ho chránia pred nepriateľmi – lumčíkmi. Patrí k najhojnejším druhom vretienok. Húsenica žije na ladenci rožkatom. Najväčší stredoeurópsky motýľ. Samička znáša vajíčka na ovocné stromy. Zelená húsenica s bielymi bodkami žije na marinke a lipkavci. Motýle jarnej generácie majú poškodené krídla a nevýrazné sfarbenie. Húsenice sú čierne s červenými škvrnami na chrbtovej strane. Sú otŕnené. V našich podmienkach máva až tri generácie za rok. Húsenice sú chlpaté. Je sťahovavý druh motýľa, ktorý sa pravidelne objavuje až na Islande. Patrí medzi najväčšie motýle v strednej Európe. Obýva mrkvovité rastliny. Rozmnožuje sa tri krát za rok. Tmavosivé húsenice žijú často na fialkách. Živnou rastlinou húseníc je vlkovec obyčajný. Žije na teplých stanovištiach. Rozmnožuje sa až tri krát za rok, pričom húsenica sa živí strukovinami.
Pri určovaní živočíchov (bezstavovcov) a určení druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov prípadne podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov živočíchov lúčneho ekosystému. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie živočícha nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorovaných živočíchov typických pre lúčny ekosystém. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picfauna, Albatros, Praha 1997. 2. BRTEK, Ľ. et al., 1997: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Príroda a. s., Bratislava. 3. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997. 4. REICHHOLFOVÁ-RIEHMOVÁ, H.,: Sprievodca prírodou, Hmyz. Ikar, Bratislava 1997. 23
KALENDÁR VÝSKYTU MODELOVÝCH ZÁSTUPCOV ŽIVOČÍCHOV – STAVOVCOV Druh živočícha Charakteristické znaky Plazy Jašterica krátkohlavá 123 * Golierik je pilkovitého tvaru. Slepúch lámavý 123 * Valcovité telo pripomína hada. Vretenica severná 23 Na hlave nápadné červené oči. Vtáky Hrdlička záhradná 123 Piesková s čiernym obojkom. Škorec obyčajný 123 Na tele má žltobiele škvrny. Žltochvost domový 123 * Hrdzavo-hnedý chvost. 123 * Stehlík obyčajný Pestro sfarbený (červené líca). Vlha obyčajná 123 * Zafarbenie: zlatožlté až čierne. Pinka obyčajná 123 * Samec má sivomodrú hlavu. Vrabec domový 123 Samec má sivú „čiapočku“. 123 * Strnádka obyčajná Telo je hnedo-žlto škvrnité. Sýkorka veľká 123 * Čierny vrch hlavy a biele líca. Drozd čierny 123 Samec je čierny, samica hnedá. Drozd plavý 123 * Vrchná časť tela je tmavohnedá Slávik červienka 123 Tehlovočervená tvár. Slávik obyčajný 123 * Hrdzavohnedý chvost. Penica obyčajná 123 * Obe pohlavia sú hnedosivé. Zelienka obyčajná 123 Zafarbenie: sivozelené
Živočíchy žijúce na lúke, v záhradách a sadoch. Miesto výskytu
Poznámka
Obýva výslnné a kamenisté stráne. Cez deň je aktívna,živí sa hmyzom a pavúkmi. Užitočný a chránený živočích. Vyskytuje sa v lesoch a rúbaniskách. Prezimuje v zemi. Živí sa červami, slimákmi, pavúkmi i hmyzom – užitočný. Horské polohy až do 2000 m n. m. Samička rodí živé mláďatá. Živí sa myšami - udržiava biologickú rovnováhu. Hniezdič záhrad,parkov a cintorínov. Okraje lesov a záhrady v nížinách. Pôvodný obyvateľ skalných stien. Žije v Európe a západnej Ázii. Obývajú menšie listnaté lesy nížin. Lesy všetkých typov, aj solitérne. Typický obyvateľ záhrad a polí. Lúky,pasienky so solitérnymi krami. Lesy, parky, záhrady a v okolí vôd. Okraje lesov, parky a záhrady. Obýva lesy rozličného typu a parky. Lesy a parky s krovinatým porastom. Lesy, parky, záhrady a okolo tokov. Krovinný podrast v lesoch a parkoch Lesy, parky a krovinaté pasienky.
Hniezdi niekoľko ráz do roka. Živí sa výlučne semenami kultúrnych rastlín. Hniezdia v stromových dutinách. Žerú hmyz, príležitostne čerešne a hrozno. Živia sa hmyzom. Patria medzi užitočné vtáky. Hniezdia dva razy do roka. Potravu tvoria semená bodliakov, lopúchov, na jar aj bahniatka a hmyz. Hniezdo z lyka a trávy vešajú do vidlica konárov vyšších stromov. Užitočné. Samica stavia hniezdo zo suchých stebiel,korienkov, machu, pavučiny a srsti. Hniezdo stavajú obaja partneri voľne na strome príp. v dutinách stromov. Mláďatá kŕmia rodičia zmäkčeným zrnom z hrvoľa.Potravu tvorí najmä hmyz Známe sú prípady zahniezdenia vo vtáčích búdkach, poštovej schránke... Hniezda s konárikov, trávy, listov a machu,spevnené hlinou mávajú na kroch. Potrava: hmyz, červy a drobné slimáky. V jeseni a v zime sa živia aj plodmi. Hniezdia dva razy do roka. Živia sa hmyzom. Patria medzi užitočné vtáky. Samec sa ozýva v čase hniezdenia silným spevom. Často spieva aj v noci. Užitočný druh. Potravu tvorí najmä hmyz. Hniezdia dva razy do roka. Živia sa rastlinnými semenami, príp.plodmi, listami a pukmi. Na jar hmyzom.
Pri určovaní živočíchov (stavovcov) a určení ich druhového názvu môžeme pre vlastné použitie zhotoviť obrázkovú prílohu. Zostavíme ju prekopírovaním obrázkov podľa priloženého kalendára výskytu modelových zástupcov živočíchov vodného ekosystému. Pri každom druhu nájdeme odkaz na publikáciu, v ktorej sa zobrazenie živočícha nachádza. Druhy chránené zákonom sú označené červeným písmom, preto pri ich pozorovaní v prirodzenom prostredí dbáme na prísnu ochranu. Použitím obrázkovej prílohy priamo v teréne žiaci efektívne a rýchlo determinujú pozorovaných živočíchov typických pre lúčny typ ekosystému. 1. Naší přírodou, krok za krokem, adresár Picfauna, Albatros, Praha 1997. 2. BRTEK, Ľ. et al., 1997: Veľká kniha živočíchov, hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Príroda a. s., Bratislava. 3. GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. Knižné centrum, Žilina 1997.
24
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 5: MAPOVANIE ŠTUDOVANÉHO ÚZEMIA PROBLÉM Č.1: AKO ZNÁZORNIŤ VÝŠKOVÉ ROZDIELY V TERÉNE? PRÍPRAVA: Lúčny ekosystém je prostredie, v ktorom žije veľké množstvo organizmov – kvitnúcich rastlín a živočíchov, ktorých vzájomné spolužitie závisí od klimatických podmienok (stav počasia, teplota vzduchu, smer vetra a i.) a nadmorskej výšky daného prostredia. Našou úlohou bude v teréne zmapovať výškové rozdiely, zistiť nadmorskú výšku a svetové strany na študovanom území. POMÔCKY A LITERATÚRA: ♣ papier (2 ks), ceruzka, pravítko, kompas. ► AUTOATLAS, TURISTICKÁ MAPA ŠTUDOVANÉHO ÚZEMIA POSTUP: 1. Pozoruj okolie študovaného územia lúčneho ekosystému. Všímaj si terénne nerovnosti (doliny, kopce), činnosť vody (prameň, potok) a dôkazy ľudskej činnosti (cesta, budovy). Vytvor mapu študovaného územia a zaznač do nej svoje zistenia. 2. Na študovanom území sa pokús odhadnúť hodnotu nadmorskej výšky. Odhad porovnaj so skutočnosťou v dostupnej literatúre. Pokús sa zistiť aj hodnotu nadmorskej výšky najvyššieho pozorovaného bodu. Svoje zistenia zapíš do mapky študovaného územia. 3. Do mapky študovaného územia zakresli aj miesta s rovnakou nadmorskou výškou, ktoré pospájaš súvislými čiarami. Ak máš problém pomôž si obrázkom. Obrázok č. 1: Znázornenie výškových rozdielov v teréne
4. Dokážeš určiť svetové strany na základe prírodných pomerov študovaného územia (tvar mraveniska, olistenie ihličnatých stromov, východ a západ slnka). 5. Zisti svetové strany v teréne pomocou kompasu, pričom označená ručička kompasu ukazuje vždy na sever. Svoje odhady a zistenia zakresli do mapky skúmaného územia. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Pokús sa zaznačiť na papier pohľad na prevýšenie pozorovaného územia, navrhni metodiku a postup merania terénnych nerovností. ● Zakresli tvar vrstevníc v terénnych nerovnostiach: dolina, vrchol, rovina, svah, priekopová prepadlina, dolina typu V, dolina typu U. ● Zamysli sa, kde v praxi sa využíva meranie terénnych nerovností a mapovanie územia. ZHRNUTIE: Výškové rodiely v teréne sú v mapách graficky znázornené pomocou vrstevníc. Vrstevnice sú miesta s rovnakou nadmorskou výškou. Dokážeš v teréne určiť miesta s približne rovnakou nadmorskou výškou. Určite vieš, že práve nadmorská výška ovplivňuje klimatické pomery prírodného prostredia, vplýva najmä na teplotu vzduchu, a tým priamo ovplyvňuje život všetkých organizmov v prírode. 25
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 5: MAPOVANIE ŠTUDOVANÉHO ÚZEMIA PROBLÉM Č.2: ZHOTOV MAPKU SKÚMANÉHO ÚZEMIA LÚČNEHO EKOSYSTÉMU? PRÍPRAVA: Kosenie lúčneho porastu a iné zásahy človeka do lúčneho ekosystému ovplyvňujú živočíšne spoločenstvá. Následne dochádza k sťahovaniu živočíchov, pretože pre mnoho druhov chýba potrebný úkryt. Napriek tomu sa niektoré vtáky a cicavce prispôsobili životnému prostrediu. Mimoriadne veľké je aj množstvo hmyzu, ktorý v období kvitnutia rastlín nachádza na lúke obytný priestor a obživu. POMÔCKY A LITERATÚRA ♣ tvrdá podložka, veľký hárok papiera, farebné ceruzky, pero ► BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce. ► ČERVENKA, M.: Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. ► GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. POSTUP: 1. Vyber si na lúke s kvitnúcimi rastlinami územie, ktoré budeš skúmať. 2. Schematicky nakresli mapku skúmaného územia (SÚ). 3. Na SÚ si všímaj orientačné body ako stromy, kríky, prípadne cestu a zaznač ich do mapky SÚ. 4. Pozoruj fyzikálne vlastnosti SÚ. 5. Do pozorovania zahrň podobne ako v predchádzajúcej úlohe tieto klimatické faktory: nadmorská výška (približnú hodnotu zistíš v turistickej mape), teplota ovzdušia (zmeriaš ju presne pomocou teplomera), stav oblačnosti (jasno, polojasno, oblačno - uveď aktuálny stav), smer vetra (zistíš visiacou stužkou), teplota pôdy (zistíš ju tiež pomocou teplomera). 6. Svoje zistenia zaznač do mapky SÚ. 7. Pozoruj život na SÚ, môže sa tu vyskytovať: hmyz, obrúčkavce, mäkkýše obojživelníky, plazy, ale aj hmyzožravé vtáky a cicavce. 8. Svoje pozorovania zakresli do mapky SÚ. 9. Hľadaj dôkazy ľudskej činnosti na SÚ. Schematicky ich zakresli a urob stručnú poznámku. Všímaj si tieto aktivity človeka: kosenie lúčneho porastu, divoké skládky a odpady. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Zamysli sa nad vzájomnými vzťahmi pozorovaných organizmov študovaného územia.. ● Ktoré zložky tvoria lúčny ekosystém? Ako vplývajú tieto zložky na skúmaný typ ekosystému?. ● Akým spôsobom vplýva človek na skúmaný typ ekosystému? ● Porozmýšľaj ako ovplyvňuje kosenie lúčneho porastu biologickú rovnováhu v ekosystéme. ● Ako ovplyvňuje smer vetra, teplota vzduchu a nadmorská výška život organizmov na lúke. ZHRNUTIE: ● Porozmýšľaj ako ovplyvňujú skúmané faktory život na študovanom území a uvádzané skutočnosti si zapíš do zošita. ● Všímaj si vzájomné vzťahy medzi organizmami, ktoré si pozoroval, napr.: včela, čmeľ – kvitnúce rastliny (opeľovanie), modlivka – rastliny (ochrana, zdroj potravy). ● Vysvetli slovne spojenie: vývinová väzba živočíchov, napr. hmyzu na živnú rastlinu. ● Za akým účelom navštevuje navštevuje hmyz kvety lúčnych rastlín?
26
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 6: KVITNÚCE RASTLINY NA ŠTUDOVANOM ÚZEMÍ PROBLÉM: AKO ZDOKUMENTOVAŤ DRUHOVÉ ZASTÚPENIE RASTLÍN PRÍPRAVA: Rastliny skúma vedná disciplína – botanika. Presné určenie rastlinného druhu je pre botanikov veľmi dôležité. Teraz sa dozvieš, ako získaná rastlina s presným rodovým a druhovým názvom môže byť súčasťou tvojho herbára. Aký to má zmysel? Vysušené rastliny v herbári vydržia dlho. Možno ich raz ukážeš aj svojim deťom. POMÔCKY A LITERATÚRA: ♣ kvitnúce rastliny, atlas rastlín, novinový papier, lepiaca páska ♣ tri ťažšie knihy na zaťaženie, výkres, ceruzka ► ČERVENKA, M.: Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. ► GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. POSTUP: 1. Na študovanom území si zober si z každej kvitnúcej rastliny jeden exemplár aj s koreňom. 2. Každú rastlinu polož na novinový papier. Vyrovnaj jej koreň, stonku, listy a okvetné lístky. 3. Rastlinu prelož ďalším novinovým papierom, ktorý zaťažíš tromi ťažšími knihami. 4. Za týždeň získaš vysušenú rastlinu, ktorú položíš na čistý výkres. 5. Aby sa ti rastlina na výkrese nepohla, použi lepiacu pásku. 6. Tento postup zopakuj pri každej kvitnúcej rastline, ktorú si získal. 7. Priraď im druhové názvy, ktoré zistíš pomocou odbornej literatúry. 8. Takto získané herbárové výkresy rastlín si dobre uchovaj. Zídu sa ti pri ďalšom výskume. Obrázok č. 2: Herbárová položka
OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY ● Pomocou literatúry zisti ako správne postupovať pri zhotovovaní herbárových položiek? ● Blyskáč, prvosienka, púpava, fialka, slnečnica, ďatelina sú rodové názvy rastlín. Pomocou odbornej literatúry urči ich správne druhové názvy a zisti: - na akých miestach sa vyskytujú, - v ktorom ročnom období začínajú kvitnúť, - kto je hlavným opeľovačom spomínaných druhov rastlín. ● Na príklade vysvetli aký je rozdiel medzi rodovým a druhovým názvom rastliny. ● Urči rodové a druhové názvy získaných rastlín na lúke. Kde sú tieto názvy správne uvedené?
ZHRNUTIE: ● Pozoruj život na kvitnúcich rastlinách. Ktoré živočíchy sa vyskytujú na kvetoch rastlín? Aké životné podmienky poskytujú pozorovaným živočíchom rastliny? ● Koľko herbárových položiek kvitnúcich rastlín si získal na študovanom území? ● Poznáš druhy rastlín, ktoré sa najčastejšie vyskytovali v lúčnom ekosystéme? ● Aké ďalšie spôsoby dokumentácie rastlín na študovanom území navrhuješ?
27
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 7: VZÁJOMNÉ VZŤAHY LÚČNEHO EKOSYSTÉMU PROBLÉM: EXISTUJÚ VZŤAHY MEDZI HMYZOM A KVITNÚCIMI RASTLINAMI? PRÍPRAVA: Neoddeliteľnou súčasťou lúk sú lúčne rastliny, ale aj kry a stromy rastúce na medziach. Je to pestré životné prostredie, v ktorom žijú typické druhy živočíchov. Mnohé tu nachádzajú úkryt, iné potravu. Niektoré živočíchy sú dokonca viazané svojím vývinom na živnú rastlinu, od ktorej závisí aj ich rozmnožovanie. POMÔCKY A LITERATÚRA: ♣ exhaustor, sklenený pohár, pinzeta, lupa, tvrdá podložka, farebné ceruzky, pero ► BRTEK, Ľ.: Veľká kniha živočíchov, hmyz ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce. ► GARMS, H.: Rastliny a živočíchy, Príručka na určovanie. POSTUP: 1. Pomocou exhaustora a individuálneho zberu získaj živočíchy na kvitnúcich rastlinách. 2. Živočíchy potom opatrne umiestni do skleneného pohára. 3. Pozoruj vonkajšiu stavbu tela získaných živočíchov v neprirodzenom prostredí. 4. Urči ich slovenský druhový názov pomocou obrazovej prílohy dostupnej literatúry. 5. Podobne postupuj aj pri hľadaní latinského názvoslovia, ktoré je uvedené vedľa slovenských názvov iným typom písma. 6. Vyplň podľa obrázka rodový a druhový názov živočícha na prekreslené menovkové štítky. Doplň aj ostatné údaje na štítku. Obrázok č. 3: Menovkový štítok Obrázok č. 4: Zloženie exhaustora DRUHOVÝ NÁZOV ŽIVOČÍCHA SLOVENSKÝ NÁZOV: LATINSKÝ NÁZOV: LOKALITA: NADMORSKÁ VÝŠKA: DÁTUM: URČIL:
EXHAUSTOR AKO POMÔCKA ♦ Dokážeš zhotoviť svoj exhaustor na základe častí, ktoré sú uvedené na obrázku. ♦ Pracuje pod tlakom, jemné vdýchnutie vzduchu spôsobí uväznenie jedinca v sklenej trubici. ♦ Činnosť exhaustora vyskúšaj najprv na plodoch čierneho korenia, sú nepohyblivé a potom postupne získavaj na kvitnúcich rastlinách aj pohyblivých zástupcov hmyzu. UPOZORNENIE: ♦ Po pozorovaní získané živočíchy vypusti späť do prírody. OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Porozmýšľaj, ako sa získané druhy živočíchov prispôsobili svojmu prostrediu. ● Objasni pojem viazanosť – fidelita lúčneho hmyzu na kvitnúce rastliny. ● Za akým účelom navštevujú menšie živočíchy (hmyz, pavúkovce) svoje „živné“ rastliny? ● Ako sú tieto živočíchy stavbou tela prispôsobené životnému prostrediu? ZHRNUTIE: ● Aké sú vzťahy medzi živočíchmi a rastlinami žijúcimi v lúčnom ekosystéme? ● Zisti čo najviac informácii o spôsobe života pozorovaných zástupcov lúčneho hmyzu.
28
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM TÉMA Č. 8: PÍSOMNÁ KOMUNIKÁCIA VÝSLEDKOV Z POZOROVANÍ PROBLÉM: AKÉ SÚ ZNAKY PÍSOMNEJ VEDECKEJ SPRÁVY? PRÍPRAVA: Na základe našich skúsenosti z pozorovaní lúčneho ekosystému odporúčame ihneď pristúpiť k písomnému spracovaniu získaných výsledkov. Je to výhodné, pretože ste sa dobre oboznámili z danou témou a zozbierané údaje máte v čerstvej pamäti. Za pomoci žiackych pracovných listov ste získali určité údaje, urobili ste potrebné pozorovania, všetko dôležité ste si zaznamenali. Tak sa dostávate do ďalšej etapy, ktorou je spracovanie získaných údajov a ich prezentácia formou písomnej vedeckej správy. POMÔCKY A ZHOTOVENÝ ŠTÚDIJNÝ MATERIÁL ♣ poznámkový blok a ceruzka, vypracované žiacke pracovné listy ► mapka študovaných vzťahov na SÚ a nákres zložiek lúčneho ekosystému ►herbárové položky kvitnúcich rastlín, ►menovkové štítky – druhové názvy pozorovaných živočíchov. POSTUP: ● Priprav si pracovné listy, ktoré si počas výskumu vytvoril. ● Zamysli sa nad problémami, na ktorých si pracoval. ● Samostatne vypracuj písomnú vedeckú správu podľa postupu: 1. Nadpis – pokús sa v niekoľkých slovách výstižne vystihnúť svoj výskum. 2. Obsah – rozdeľ vypracované žiacke pracovné listy do niekoľkých obsahovo príbuzných častí a vhodne ich usporiadaj. 3. Úvod – najprv stanov hlavný problém výskumu a popíš stav jeho riešenia, nezabudni vypísať informácie o ňom získané z literatúry. 4. Pomôcky a výskumné metódy – oboznám s pomôckami, ktoré si pri svojom výskume použil, opíš metódy svojej práce tak aby experiment mohol po tebe zopakovať aj niekto iný. 5. Výsledky z pozorovaní – popíš vlastnými slovami výsledky výskumu svojím spolužiakom. 6. Tabuľky - namerané hodnoty klimatických faktorov prostredia usporiadaj prehľadne do tabuľky, pomôžu ti tabuľky, ktoré si spracoval v pracovných listoch. 7. Záver – výsledky svojich pozorovaní zhrň do záveru, pokús sa zhodnotiť výsledky, správnosť postupu a odpovede na otázky, prípadne navrhni iné postupy a metódy riešenia problému. 8. Literatúra – do písomnej vedeckej správy nezabudni uviesť literatúru, ktorú si počas pozorovaní študovaného územia použil (atlasy, príručky, články, kľúče a encyklopédie). OTÁZKY A ČIASTKOVÉ ÚLOHY: ● Dokážeš svoje výsledky z pozorovaní spracovať písomnou formou? ● Zamysli sa nad štruktúrou a obsahom písomnej vedeckej správy. ● Priprav si písomnú vedeckú správu podľa uvedeného postupu. ● Prezentuj pripravenú vedeckej správu svojim spolužiakom, nezabudni použiť pracovné listy, ktoré si počas výskumu vytvoril. ZHRNUTIE: Spracovanie a prezentácia výsledkov je dôležitou súčasťou každého výskumu. Podobne aj ty si získané výsledky z pozorovaní spracoval vo forme písomnej vedeckej správy. Pripravenú správu následne prezentuj svojim spolužiakom, pomôžu ti osvojené zásady, ktoré si získal počas odbornej ústnej komunikácie (Téma A: Skúmanie pôdneho ekosystému). 29
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 1 Mapka ekologických vzťahov skúmaného územia Názov lokality Klimatické (abiotické) faktory
Stav oblačnosti
Teplota vzduchu
Teplota pôdy
Smer vetra
Nadmorská výška
Obrázok č. 1: Nákres pozorovaného ekosystému – mapka skúmaného územia (pohľad zhora) Farebne zakresli skúmané územie ekosystému (orientačné body, rastliny, živočíchy) a krížikom vyznač miesta odberu zoologického materiálu.
Meno a priezvisko
Trieda
30
Škola
Dátum
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 2 Obrázok č. 2: Živočíchy žijúce na lúke a kvitnúcich rastlinách Sem nalep menovkové štítky s druhovými názvami získaných živočíchov a správne ich priraď (farebne – pomocou šípiek) k herbárovej položke kvitnúcej rastliny.
Úloha č. 1: Odôvodni na základe pozorovaní väzbovosť (fidelitu) pozorovaných živočíchov (hmyzu) na kvitnúce rastliny.
Úloha č. 2: Zisti, za akým účelom navštevuje lúčny hmyz svoje „živné rastliny“.
Meno a priezvisko
Trieda
31
Škola
Dátum
B: SKÚMANIE VZŤAHOV V PRÍRODE – LÚČNY EKOSYSTÉM ŽIACKY PRACOVNÝ LIST č. 3 - POJMOVÉ MAPOVANIE Postup:
⇒ • Zostav pojmovú mapu z anglických termínov slovnej zásoby. • Jednotlivé anglické termíny si prepíš na malé papieriky. • Zamysli sa nad významom anglických slovíčok. • Postupuj tak, že vytvoríš kategórie pojmov, ktoré spolu súvisia. • Vytvorené kategórie slov priraď do súvisiacich skupín a podskupín. • Pojmy zoraďuj postupne od jednoduchších ku zložitejším. • Zostavenú pojmovú sieť anglických termínov farebne prepíš (podľa kategórií) na čistý výkres. • Zhotovenú pojmovú sieť anglických slovíčok pospájaj čiarami so šípkou od všeobecných ku konkrétnym pojmom. • Ak máš problém obráť sa na učiteľa.
Upozornenie: Podľa postupu usporiadaj vystrihnuté a prepísané anglické slovíčka a vytvor zmysluplnú pojmovú mapu.
32
Slovná zásoba: ♣ insect – hmyz ♣ ekosystem of meadow – lúčny ekosystém ♣ the mape of study area – mapka skúmaného územia ♣ animals – živočíchy ♣ ecology – ekológia ♣ ekologic relationships – ekologické vzťahy ♣ collection of plants – herbár rastlín ♣ water streiner – planktónová sieťka ♣ blooming plants – kvitnúce rastliny ♣ caught insect – odchytený hmyz ♣ community of insect – spoločenstvo hmyzu ♣ human activity – ľudská činnosť ♣ human activity – ľudská činnosť ♣verbal scientific information – ústna vedecká správa ♣ exhaustor – exhaustor ♣ individual collect – individuálny zber
TESTOVACÍ HÁROK Postup: • Doplň požadované údaje. Svoju odpoveď odôvodni na príkladoch. 1) Vysvetli pojem lúčny ekosystém a uveď dva príklady na lúčny ekosystém. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 1) Vymenuj tri neživé faktory prostredia a popíš ako uvedené faktory ovplyvňujú život organizmov na lúke. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 2) Vymenuj tri živé faktory prostredia a popíš ako uvedené faktory ovplyvňujú lúčny ekosystém. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 3) Vysvetli pojmy producent, konzument, reducent a uveď k nim príklady lúčnych organizmov. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 4) Napíš tri druhové názvy hmyzu (napr. Kobylka zelená), ktorý obýva lúčny ekosystém. K druhovým názvom priraď zaujímavú informáciu o spôsobe života. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ 5) Nakresli pomôcku a popíš ako by si postupoval pri zbere menších živočíchov (hmyzu), ktorý je súčasťou lúčneho ekosystému. Nákres:
Postup: _______________________________________ _______________________________________ _______________________________________ _______________________________________ 33
POJMOVÉ MAPOVANIE • Pozorne si prečítaj všetky pojmy a porozmýšľaj nad ich významom. • Z uvedených pojmov označených číslami vyber 3 základné (všeobecné) pojmy a každý napíš do stredu pojmovej siete označenej písmenami: B, C, D. • K základnému pojmu priraď do krúžkov tie čísla pojmov, ktoré spolu súvisia a so základným pojmom vytvárajú zmysluplnú pojmovú sieť ucelených poznatkov. • Rozhodni o správnosti doplnených pojmov uvedených v pojmovej sieti A. • Svoje tvrdenie podčiarkni. Pojmy: 1
teplota ovzdušia
2
reducenty
3
potravové vzťahy
4
ľudská činnosť
5
teplota pôdy
6
lúčny ekosystém
7
nadmorská výška
8
živé faktory prostredia
9
ekologické vzťahy
Pojmová sieť:
6
9
A ekológia 19
20
a) správne
B
10 stav oblačnosti 11 ekológia 12 rozkladajúce sa živočíšne telá 13 producenty 14 potravová pyramída 15 živočíchy
C
16 konzumenty 17 rastliny 18 neživé faktory prostredia 19 prostredie organizmov 20 spoločenstvo organizmov
D
34
b) nesprávne