Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Ročník XX, číslo 2, november 2012 ISSN 1338-483X
OBILNINY Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2012
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– VÚEPP Trenčianska 55, 824 80 Bratislava Tel. číslo ++421/2/582 43 225 E-mail:
[email protected] URL http://www.vuepp.sk
MPRV SR Dobrovičova č. 12 81 2 66 Bratislava
Autorka: Ing. Mária JAMBOROVÁ, VÚEPP Odborný garant: Ing. Daniela RUDÁ, MPRV SR Zdroje informácií: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ministerstvo poľnohospodárstva USA Pôdohospodárska platobná agentúra Official Journal of the European Union Štatistický úrad Slovenskej republiky Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava http://europa.eu.int http://www.fas.usda.gov http://coceral.com http://epp.eurostat.ec.europa.eu http://www.fapri.missouri.edu http://www.oecd.org
Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu uvedeným organizáciám a odborným pracovníkom uvedených organizácií.
Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor.
VÚEPP Bratislava ISSN 1338-483X
Zoznam skratiek Cost, insurance, freight (dodacia podmienka v medzinárodnom obchode náklady, poistné a prepravné platené) Coceral Európske združenie obchodníkov s obilninami a olejninami (European association representing trade in cereals, oilseeds) č. číslo EÚ Európska únia EHS Európske hospodárske spoločenstvo EHP Európsky hospodársky priestor ES Európske spoločenstvo EUROSTAT Štatistický úrad EÚ IC Intervenčné centrá FAO OSN Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agricultural Organization of the United Nations) kg kilogram KN kombinovaná nomenklatúra ks kus mil. t milión ton mld. miliarda m. j. merná jednotka MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PPA-ATIS Pôdohospodárska platobná agentúra, odbor Agrárne trhové informácie Slovenska EUR,€ euro = spoločná mena Európskej menovej únie (platnosť od 1. 1. 1999) €/t euro za tonu €/kg euro za kilogram Sk/t slovenská koruna za tonu Sk/kg slovenská koruna za kilogram Sk/ks slovenská koruna za 1 kus ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky t tona tab. tabuľka t/ha ton z hektára tis. ha tisíc hektárov tis. t tisíc ton USDA US Ministerstvo poľnohospodárstva USA (US Department of Agriculture) VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva CIF
1
Obsah
strana
Úvod 1. Súhrn
3
2. Organizácia trhu s obilninami ..............................................................................7 2.1. Regulačná a podporná politika trhu obilnín v Slovenskej republike ........7 2.1.1. Legislatíva…………………............…………...................................... 7 2.1.2. Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami....................................9 2.1.3. Predaj intervenčne nakúpených obilnín.................................................10 2.1.4. Podpora výroby bio-palív......................................................................10 2.1.5. Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám………………….....…..10 3. Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike .....................................11 3.1. Pšenica .....................................................................................................13 3.2. Jačmeň..................................................................................................... 15 3.3. Raž ...........................................................................................................16 3.4. Ovos .........................................................................................................18 3.5. Kukurica ..................................................................................................19 3.6. Ostatné obilniny........................................................................................21 4. Výrobky z obilnín v Slovenskej republike ..........................................................22 4.1. Výrobky mlynského priemyslu ................................................................22 4.2. Zásoby ......................................................................................................23 5. Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami......................................................24 6. Spotreba .................................................................................................................28 7. Trh s obilninami v EÚ ..........................................................................................30 8. Trh s obilninami vo svete .....................................................................................40
PRÍLOHY
2
Úvod Správa poskytuje informácie o trhu s obilninami (pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, ostatné obilniny) v SR v hospodárskom roku 2011-2012 na základe dostupných údajov k 30. 6. 2012 a odhad bilančných ukazovateľov obilnín pre hospodársky rok 2012-13. Obsahuje legislatívu pre usmerňovanie trhu s obilninami, hmotné bilancie obilnín, informácie o nákupných a spotrebiteľských cenách ako aj o spotrebe obilnín a výrobkov z obilnín v SR. Poskytuje základné informácie o trhu s obilninami v EÚ a vo svete. Situačná analýza bilančných ukazovateľov bola spracovaná na základe údajov ŠÚ SR a MPRV SR. Informácie o zahraničnom obchode boli spracované na základe údajov zo súboru colnej štatistiky ŠÚ SR k 6. 9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR. Hospodársky rok pre obilniny začína 1. 7. príslušného roka a končí 30.6. nasledujúceho roka.
1. Súhrn Rok 2011 sa z hľadiska dosiahnutej produkcie obilnín hodnotí priaznivo. Celkovo sa z výmery 741,5 tis. ha (vyššej medziročne o 8,5 %) pozberala úroda obilnín 3 714,1 tis. ton, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 45,4 % (1 159,9 tis. t). Priaznivé klimatické podmienky sa prejavili na zvýšení úrody z 1 ha až o 34,0 % (1,26 t/ha). Úroda z 1 ha sa najviac zvýšila pri raži, o 42,6 %, pri jačmeni o 42,3 %, pri ovse o 41,9 %, pri pšenici o 30,1 % pri kukurici o 29,3 % a najmenej pri ostatných obilninách o 19,7 %. Medziročne sa najviac zvýšila produkcia kukurice, 56,8 %, ovsa o 46,2 %, jačmeňa o 45,3 %, ostatných obilnín o 39,7 %, pšenice o 37,6 % a raže o 16,2 %. Z celkovej produkcie tvorila pšenica 43,9 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,1 %, kukurica 38,9 %, ovos a ostatné obiloviny 1,0 %. Celková ponuka vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami sa medziročne znížila o 6,2 % (294,2 tis. t). Z celkových zdrojov disponibilných pre domáce použitie a vývoz tvorila pšenica 43,2 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,2 %, kukurica 39,5 %, ovos a ostatné 1,0 %. Podiel produkcie na celkovej ponuke sa zvýšil z 53,8 % na 83,5 %, čo sa prejavilo na zvýšení sebestačnosti v obilninách medziročne zo 105,6 % v roku 2010 na 146,6 % v roku 2011. Celková domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 4,8 % (115,7 tis. t) ale podiel potravinárskeho použitia na celkovej spotrebe sa znížil zo 46,6 % na 45,4 %. Najviac sa z celkovo spotrebovaného objemu v potravinárskom priemysle spotrebovalo pšenice 43,3 %, potom kukurice 27,1 % a jačmeňa 27,0 %. Dovoz obilnín sa medziročne znížil o 36,0 % (180,1 tis. t). Pokles vývozu obilnín o 3,3 % sa prejavil na zvýšení konečných zásob. Na jeseň v roku 2011 sa vysialo 389,3 tis. ha ozimných obilnín, čo predstavovalo zvýšenie výmery o 10,3 % (36,3 tis. ha) ako v predchádzajúcom roku. Celkový osev obilnín, evidovaný ŠÚ SR k 20. 5. 2012 dosiahol 795,5 tis. ha a bol vyšší o 7,1 %. Zvýšil sa i podiel obilnín na osiatej ploche poľnohospodárskymi plodinami z 54,3 % v roku 2011 na 58,5 %. Pri porovnaní s rokom 2004 sa výmera obilnín znížila o 2,9 % (23,6 tis. ha). Výmera jačmeňa sa znížila o 33,6 %, výmera ovsa o 34,3 %, výmera raže o 51,5 % a výmera ostatných obilnín o 33,2 %. Na štruktúre osiatych obilnín, pšenica predstavovala 48,9 %, jačmeň 18,7 % a kukurica 26,6 %. Za obdobie od roku 2004 sa výrazne zvýšila výmera kukurice na zrno o 44,1 % a výmera pšenice o 5,2 %. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na obilninách. Odhaduje sa, že priemerný
3
hektárový výnos obilnín dosiahne 3,91 t/ha a bude nižší oproti predchádzajúcemu roku o 22,0 %, čo by znamenalo druhý najhorší výnos od roku 2004. Odhaduje sa, že produkcia obilnín v tomto roku medziročne poklesne o 16,3 % na 3 107,5 tis. ton. Vzhľadom na predpokladané celkové použitie sa odhaduje pokles sebestačnosti Slovenska v obilninách o 20,3 p. b. na 119,6 %. Najvýraznejší prepad produkcie sa predpokladá pri raži (37,6 %), pri pšenici (19,4 %), pri kukurici (18,1 %) pri jačmeni (8,3 %). Najmenší pokles sa predpokladá pri ovsi (3,5 %) a zvýšenie produkcie by sa malo dosiahnuť jedine pri ostatných obilninách (21,4 %). Na základe týchto skutočností odhadujeme v prebiehajúcom hospodárskom roku celkovú ponuku nižšiu o 3,0 % (131,9 tis. t). Zároveň sa predpokladá zvýšenie domácej spotreby o 2,6 %, pričom sa zníži potravinárska spo o 3,0 % a kŕmna o 13,9 %. Keďže ku zníženiu produkcie obilnín došlo i v okolitých krajinách, predpokladáme v prebiehajúcom hospodárskom roku zníženie vývozu obilnín o cca 28,2 %. Zároveň pri odhadovanom znížení celkovej ponuky i domácej spotreby možno predpokladať v hospodárskom roku 2012-13 pokrytie spotreby obilnín z vytvorených zdrojov a dostatočné zásoby obilnín ku koncu roka. Spotreba Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR) sa spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna v roku 2011 medziročne zvýšila o 6,0 % (6,5 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 6,9 %, raže o 10,8 % a spotreba kukurice o 12,5 %. Spotreba obilnín spolu v hodnote múky sa v roku 2011 zvýšila oproti roku 2010 o 6,1 %. Spotreba pšeničnej múky sa medziročne zvýšila o 6,9 % a spotreba ražnej o 12,2 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. Zahraničný obchod s výrobkami Za I. polrok 2012 sme dosiahli kladnú obchodnú bilanciu v hodnotovom i finančnom vyjadrení so pšeničnou múkou (KN 1101) a s inak spracovanými obilnými zrnami (KN 1104). So pšeničnou múkou sa najviac obchodovalo s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom. Vývoz pšeničnej múky smeroval najmä do Maďarska, takisto dovoz pochádzal najmä z Maďarska (69,3 % z celkového dovezeného množstva). Obilné zrná inak spracované (KN 1104) sa doviezli najviac z ČR v hodnote 858,5 tis. € a vyviezli do Talianska v hodnote 5 076,2 tis. €. Vychádzajúc z údajov rezortnej štatistiky sa pri porovnaní kalendárnych rokov v I. polroku 2012 medziročne znížila výroba pšeničnej i ražnej múky. Výroba sladu sa zvýšila o 20,2 %. K 30. 06. 2012 bolo na zásobách viac pšeničnej múky ako v tom istom období predchádzajúceho roka o 23,4 %. Zásoby ražnej múky sa znížili o 2,5 % a sladu o 14,6 %. Ceny Počas roka 2011 nákupné ceny väčšiny obilnín prevyšovali ceny v rovnakých mesiacoch roka 2010. Ceny obilnín pod vplyvom odhadov dobrej produkcie postupne v druhom polroku klesali. Priemerná producentská cena pšenice potravinárskej sa v roku 2011 medziročne zvýšila o 33,1 %, pšenice priemyselnej o 30,5 %, kukurice na zrno o 12,2 %, jačmeňa sladovníckeho o 37,0 %, jačmeňa potravinárskeho o 41,4 %, jačmeňa kŕmneho o 47,0 %, raže potravinárskej o 39,3 %, raže kŕmnej o 35,3 %, ovsa potravinárskeho o 23,5 % a ovsa kŕmneho o 39,9 %. Vývoj cien v prvom polroku 2012 ovplyvnila avizovaná neúroda a ceny u všetkých obilnín stúpali. Priemerné ceny za I. polrok 2012 však i napriek tomu boli v porovnaní s priemernými cenami v I. polroku 2011 u väčšiny obilnín nižšie. Cena za pšenicu potravinársku bola nižšia o 17,1 %, za kukuricu na zrno o 17,6 %, za jačmeň
4
potravinársky o 3,5 %, za jačmeň kŕmny o 9,6 %, za raž kŕmnu o 4,2 %, za ovos potravinársky o 6,4 %, za ovos kŕmny o 8,8 %. Cena za jačmeň sladovnícky bola vyššia o 4,1 % a za raž potravinársku o 4,8 %. (viď príloha č. 2). Spotrebiteľská cena pšeničnej polohrubej múky bola za celý rok 2011 v porovnaní s priemernou cenou v roku 2010 vyššia o 0,17 €/kg (51,5 %), cena tmavého chleba o 7,2% (0,09 € /kg) a cestovín vaječných, (500 g balenie) o 6,8 % (0,07 €/ks). Cena bieleho rožka (40 g) sa nezmenila a dosiahla 0,06 €/ks. Spotrebiteľská cena za 1 kg ryže sa znížila v priemere o 2,2 % (0,03 €/kg). V dôsledku avizovaného prepadu produkcie obilnín nielen u nás ale i vo viacerých regiónoch EÚ a vo svete sa od začiatku roka 2012 očakáva zvyšovanie cien potravín. V I. polroku 2012 sa spotrebiteľské ceny základných obilninárskych tovarov nezvyšovali. Predpokladá sa, že k výraznejšiemu zvýšeniu cien dôjde koncom roka, nakoľko dochádza v posledných týždňoch k zvyšovaniu cien potravinárskych komodít na európskych a svetových trhoch, čo sa prejaví na vývoji cien i na Slovensku. Podľa ŠÚ SR v jednotlivých mesiacoch (I. –IX. 2012) bola spotrebiteľská cena vyššia oproti roku 2011 len za cestoviny vaječné. Cena za chlieb tmavý bola vyššia iba v januári a za pšeničnú múku polohrubú iba v prvých troch mesiacoch roka. (viď príloha č. 5). Situácia v EÚ a vo svete V priebehu roka 2012 sa informácie o vývoji situácie na trhu s obilninami v EÚ a vo svete viackrát menili. Podľa údajov FAS USDA (august 2012) sa v roku 2012/13 svetová produkcia obilnín zníži oproti roku 2011 o 2,4 %. Najvýraznejší prepad produkcie predpokladá americké ministerstvo poľnohospodárstva na Ukrajine (12,7 %), v USA (11,6 %), v Rusku (9,6 %) v Turecku (9,8 %) a v Indii (9,6 %). K zvýšeniu produkcie by malo dôjsť v Číne (3,7%), v Kanade (13,1 %), v Turecku, v Nigérii a v Mexiku. Svetový export by mal podľa USDA klesnúť na cca 116 mil. t (-7 %) a svetová spotreba obilnín by sa mala znížiť na 1 137,8 mil. t (-0,7 %) a celkové zásoby obilnín vo svete by mali klesnúť na 152,1 mil. t (-9,7 %). V júni 2012 zverejnil Coceral (Európske združenie obchodníkov s obilninami a olejninami) odhad produkcie obilnín v EÚ-27, ktorá mala byť nižšia oproti roku 2011 o 0,5 %. Podľa odhadov zo septembra 2012 úroda obilnín dosiahne v EÚ-27 tento rok 273,7 mil. ton, čo bude medziročne menej o 3,3 %, pričom sa zvýšila pestovateľská výmera o 1,2 %. Dôvodom je nepriazeň počasia (sucho) a tým zníženie produkcie z 1 hektára o 4,5 %. Európska komisia v auguste 2012 odhaduje nižšiu produkciu obilnín v EÚ o 2,2 %.
5
Graf č.1
Prameň: ŠÚ SR
Graf č.2
Prameň: ŠÚ SR
6
2. Organizácia trhu s obilninami 2.1. Regulačná a podporná politika trhu obilnín v SR 2.1.1. Legislatíva Základná legislatíva: -
Nariadenie rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky v platnom znení.
-
Nariadenie komisie (ES) č. 1913/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania poľnohospodárskeho menového systému pre euro v poľnohospodárstve a ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia.
-
Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pre sektor obilnín sa uplatňuje od 1. júla 2008 v platnom znení.
-
Nariadenie Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES), č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č 1182/2005 a (ES) č. 315/2007.
-
Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
-
Nariadenie komisie (ES) č. 1121/2009, z 29.októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V.
Intervenčný nákup obilnín -
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009, z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie.
-
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 742/2010 zo 17. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1272/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie.
-
Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách.
-
Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2007 z 28. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách, pokiaľ ide o toxíny Fusarium v kukurici a vo výrobkoch z kukurice.
-
Nariadenie komisie (EÚ) č. 1125/2010 z 3. decembra 2010, ktorým sa určujú intervenčné strediská pre obilniny a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1173/2009).
7
Intervenčné skladovanie obilnín -
Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov
-
Nariadenie komisie (ES) č. 401/2006 ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách v platnom znení.
Intervenčný predaj obilnín -
Nariadenie Komisie (ES) č. 1130/2009 z 24. novembra 2009 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia alebo miesta určenia intervenčných produktov.
-
Nariadenie komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie (účinnosť od 5. 1. 2010, uplatňuje sa pre obilniny od 1.7.2010).
Tendre a ostatné obchodné opatrenia Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (prepracované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (kodifikované znenie). -
Nariadenie Komisie (ES) č. 282/2012 z 28. marca 2012, ktorým sa stanovujúspoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému záruk pre poľnohospodárske výrobky. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 2220/1985 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2008 z 30. októbra 2008, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín, okrem pšenice vysokej kvality, a ktoré stanovuje výnimku z nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007. -
Nariadenie Komisie (ES) č. 2305/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa otvára tarifná kvóta spoločenstva na dovoz jačmeňa z tretích krajín a ustanovuje aj jej spravovanie. - Nariadenie Komisie (ES) č. 969/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na dovoz kukurice pôvodom z tretích krajín. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1334/2011 z 19. decembra 2011, ktorým sa na rok 2012 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov za vývozné náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87. -
8
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1350/20011 z 20. decembra 2011, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozných ciel na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2011/2012. - Štatistika - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 543/2009 z 18. júna 2009 o štatistike rastlinnej produkcie a o zrušení nariadení Rady (EHS) č. 837/90 a (EHS) č. 959/93 v znení neskorších predpisov. (Text s významom pre EHP) -
Poznámka: Právne predpisy sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu http://eur-lex.europa.eu
2.1.2. Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami Systém spoločnej organizácie trhu s obilninami sa pre sektor obilnín riadi nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Intervenčný nákup obilnín sa v zmysle nariadení bez vyhlásenia vykonáva každý rok. Verejná intervencia za pevne stanovenú cenu je 3 milióny ton pšenice obyčajnej a 0 t pri ostatných obilninách. V zmysle uvedených nariadení sa ponuky na intervenčný nákup obilnín prijímajú od 1. novembra do 31. mája nasledujúceho roku a ich realizácia (dodávka) sa musí uskutočniť najneskôr do 30. júna. Administrovanie, manipulovanie a kontrolu celého systému intervenčného nákupu, skladovania a predaja obilnín vykonáva Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len agentúra). Svoju činnosť, ako výkonný orgán Európskej komisie podriaďuje legislatíve EÚ a slovenskej legislatíve na úseku štátnej správy organizácie trhu s obilninami. Úlohou intervenčného nákupu obilnín je odčerpanie prebytkov obilnín z voľného trhu EÚ a taktiež plní funkciu “záchrannej siete“ pre majiteľov obilnín, pokiaľ sa im nepodarí predať tovar na voľnom trhu, môžu ho predať za intervenčnú cenu. Obilniny (pšenica obyčajná) v určenej kvalite a minimálnom množstve môže na intervenčný nákup ponúknuť držiteľ tovaru – pestovateľ, výrobca, obchodník. Obilniny musia byť dopestované na území štátov EÚ a v čase ponuky sa musia nachádzať na území Slovenska. Minimálna kvalita musí byť v rozsahu podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 742/2010 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1881/2006, pričom minimálne množstvo, ktoré sa môže ponúknuť do intervencie je 80 ton. Intervenčné centrá pre obilniny sú zverejnené v prílohe Nariadenia Komisie (ES) č. 1125/2010.V Slovenskej republike je 10 intervenčných centier – Bratislava, Trnava, Dunajská Streda, Nitra, Rimavská Sobota, Dvory nad Žitavou, Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Martin, Košice s kapacitou 777 250 ton. Intervenčné centrá (IC) sú vlastne zúčtovacie miesta. Podľa pravidiel stanovených v nariadeniach EK náklady na dopravu obilnín do skladovacieho priestoru, ktorý určí ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži ako sklad za najnižšie náklady znáša ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži, ak vzdialenosť nie je väčšia ako 100 km. Pokiaľ sa vzdialenosť prekročí, náklady na dopravu nad 100 km znáša intervenčná agentúra vo výške 0,083 € /t/km). Agentúra určí intervenčný sklad, do ktorého je povinný dodávateľ ponúknuté obilniny dodať v rámci stanoveného mesiaca dodávky. Podrobný postup pre intervenčný nákup obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA www.apa.sk.
9
2.1.3. Predaj intervenčných zásob obilnín Na základe rozhodnutia EK sa obilniny nakúpené platobnými agentúrami sa môžu ponúknuť na predaj formou výziev na predloženie ponúk, alebo v prípade opätovného predaja na trhu Únie formou verejnej dražby. Avšak prioritne EK používa dostupné intervenčné zásoby obilnín na realizáciu programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii. 2.1.4. Podpora výroby bio-palív Produkcia obilnín pestovaných za účelom výroby bio-palív sa podporuje v zmysle Nariadenia vlády SR č. 488/2010 z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Priama podpora obilnín na energetické využitie bola zrušená nariadením Komisie (ES) č. 1121/2009 z 29. Októbra 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov. 2.1.5. Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám Dovoz a vývoz produktov z/do tretích krajín, ktoré patria pod Spoločnú organizáciu trhu s obilninami v zmysle nariadenia Komisie č. 1234/2007 o Spoločnej organizácii trhu s obilninami, podliehajú predloženiu dovoznej alebo vývoznej licencie. Výnimkou sú výrobky (KN kód podľa kombinovanej nomenklatúry) a množstvá v Prílohe II časť I písmeno A časť II písmeno A nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008. Podrobný postup pre vydávanie licencií na dovoz a vývoz obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA www.apa.sk. Účelom dovozného režimu u obilnín je ochrana domáceho trhu EÚ pred dovozom lacnejšej produkcie z tretích krajín. Pre tento účel sa využívajú dovozné clá a dovozné licencie, ako aj určité mimoriadne opatrenia. Od 1. júla 1995 sa dovozné poplatky odvádzajú od maximálnej dovoznej ceny so zaplateným clom. Podľa Dohody z Blair House medzi USA a EÚ nemôže byť rozdiel medzi dovoznou cenou obilnín s clom a platnou intervenčnou cenou v EÚ väčší ako 155 %. Tento princíp zahŕňa aj stanovenie taríf na základe rozdielnych referenčných cien pre šesť definovaných druhov obilnín (pšenica mäkká, pšenica tvrdá, raž, jačmeň, kukurica, cirok). Dovozný poplatok sa vypočíta ako rozdiel medzi platnou intervenčnou cenou (spolu s mesačnými príplatkami v priebehu roka) vynásobenou 1,55 a reprezentatívnou cenou CIF pre obilniny v Rotterdame. Tak ako rastie intervenčná cena v priebehu roka vďaka fixným príplatkom, rastie potom aj maximálna dovozná cena so zaplateným clom. V podstate ide o systém dovozných poplatkov, ktoré sa menia v závislosti od vývoja svetovej ceny (pri znižujúcej sa svetovej cene sa zvyšujú a naopak). Dovozný poplatok však nikdy nesmie prekročiť maximálne clo stanovené dohodou GATT (výnimku tvoria tzv. špeciálne ochranné opatrenia). Dovozné clo sa nemusí aplikovať v prípade, keď je obilie dovezené z tretej krajiny a spracovaný produkt z tohto obilia je opäť vyvezený mimo územie EÚ („zušľachťovací styk“). Z niektorých krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené špeciálne obchodné dohody je ustanovený dovoz so zníženými dovoznými poplatkami. Tieto krajiny sú rozdelené do
10
niekoľkých kategórií. Zvýhodnené colné sadzby sa uplatňujú pre 70 krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku, krajiny strednej a východnej Európy, Egypt, Alžírsko a niektoré ostatné krajiny. Vývozná náhrada umožňuje vývozcom konkurovať na svetových trhoch a vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci Spoločenstva. Ceny poľnohospodárskych produktov sú v štátoch Európskej únie v dôsledku cenových opatrení v jednotlivých organizáciách trhu všeobecne vyššie ako sú ceny rovnakého tovaru na svetovom trhu. Vývozcom sú vývozné náhrady poskytované z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Výška vývoznej náhrady je rovnaká pre celé Spoločenstvo, je určovaná pravidelne Európskou Komisiou a závisí od úrovne cien na svetovom trhu a na trhu Spoločenstva. Výrobky, na ktoré Európska Komisia poskytne produkčnú náhradu, neposkytne vývoznú náhradu. Všeobecné podmienky, ktorými sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky sú obsiahnuté v nariadení Komisie (ES) č. 612/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky. Prameň: PPA
3. Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike V hospodárskom roku 2011-12 sa pozberala úroda obilnín z výmery 741,5 tis. ha (vyššej medziročne o 8,5 %). Dosiahla sa produkcia vyššia oproti roku 2010 o 45,4 % (1 159,9 tis. t). Priaznivé klimatické podmienky sa prejavili na zvýšení úrody z 1 ha až o 34,0 % (1,26 t/ha). Úroda z 1 ha sa najviac zvýšila pri raži, o 42,6 %, pri jačmeni o 42,3 %, pri ovse o 41,9 %, pri pšenici o 30,1 % pri kukurici o 29,3 % a najmenej pri ostatných obilninách o 19,7 %. Medziročne sa najviac zvýšila produkcia kukurice, 56,8 %, ovsa o 46,2 %, jačmeňa o 45,3 %, ostatných obilnín o 39,7 %, pšenice o 37,6 % a raže o 16,2 %. Z celkovej produkcie tvorila pšenica 43,9 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,1 %, kukurica 38,9 %, ovos a ostatné obiloviny 1,0 %. Celková ponuka vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami sa medziročne znížila o 6,2 % (294,2 tis. t). Z celkových zdrojov disponibilných pre domáce použitie a vývoz tvorila pšenica 43,2 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,2 %, kukurica 39,5 %, ovos a ostatné 1,0 %. Podiel produkcie na celkovej ponuke sa zvýšil z 53,8 % na 83,5 %, čo sa prejavilo na zvýšení sebestačnosti v obilninách medziročne zo 105,6 % na 146,6 %. Celková domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 4,8 % (115,7 tis. t) ale podiel potravinárskeho použitia na celkovej spotrebe sa znížil zo 46,6 % na 45,4 %. Najviac sa z celkovo spotrebovaného objemu na potravinárske účely spotrebovalo pšenice 43,3 %, potom kukurice 27,1 % a jačmeňa 27,0 %. Dovoz obilnín sa medziročne znížil o 36,0 % (180,1 tis. t). Pokles vývozu obilnín o 3,3 % sa prejavil na medziročnom zvýšení konečných zásob. Pre úrodu obilnín v roku 2012 sa osialo 795,5 tis. ha pôdy, čo bolo viac oproti predchádzajúcemu roku o 7,1 %. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na poľnohospodárskych plodinách. Odhaduje sa, že priemerný hektárový výnos obilnín bude nižší oproti predchádzajúcemu roku o 22,0 %, čo by znamenalo druhý najhorší výnos od roku 2004. ŠÚ SR odhaduje úrodu z 1 hektára nižšiu pri pšenici o 24,9 %, pri raži o 22,3 %, pri kukurici o 21,1 %, pri jačmeni o 16,3 % a pri ovsi o 12,2 %. Na základe toho, sa predpokladá produkcia obilnín nižšia ako 11
v roku 2011 o 16,3 % na 3 107,5 tis. ton. Vzhľadom na predpokladané celkové použitie sa odhaduje pokles sebestačnosti Slovenska v obilninách o 27,0 p. b. na 119,6 %. Zároveň pri odhadovanom zvýšení domácej spotreby o 2,6 %, sa predpokladá zníženie potravinárskeho i kŕmneho použitia. Dôvodom je nepriaznivá situácia v chove hospodárskych zvierat a stagnácia spotreby obyvateľstva. Zvýšenie ostatného použitia súvisí s energetickým použitím obilnín, najmä kukurice. Na základe odhadovaného čerpania disponibilných zdrojov možno v závere hospodárskeho roka 2012-13 predpokladať dostatočný zostatok. Bilancia obilnín spolu Ukazovateľ
M. J.
Skutočnosť 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 789,0 797,5 768,0 714,1
Tabuľka č. 1 Odhad 2011-12 2012-13 742,8 795,5 s
Osevná plocha
tis. ha
Zberová plocha
tis. ha
784,4
799,3
768,7
683,3
741,5
-
Hektárová úroda
t/ha
3,56
5,18
4,33
3,74
5,01
3,91
Produkcia
tis. t
2 793,2
4 136,9
3 330,0
2 554,2
3 714,1
3 107,5
Počiatočné zásoby
tis. t
509,0
760,8
1 464,9
*1 485
*302,5
744,3
Dovoz
tis. t
565,9
371,6
258,8
500,9
320,7
355,7
Ostatné zdroje
tis. t
236,4
108,3
108,9
104,6
113,2
111,1
Celková ponuka
tis. t
4 104,5
5 377,6
5 162,5
4 744,7
4 450,5
4 318,6
Domáca spotreba
tis. t
2 483,2
2 888,9
2 302,5
2 417,7
2 533,4
2 598,2
- potravinárska
tis. t
1 054,6
1 044,5
965,8
1 126,7
1 150,6
1 116,0
- osivárska
tis. t
191,4
231,4
204,6
219,7
233,7
239,7
- kŕmna
tis. t
888,5
1 114,5
741,9
726,0
823,2
709,0
- ostatná
tis. t
348,7
498,4
390,2
345,4
325,9
533,4
Vývoz
tis. t
826,1
964,2
1 134,9
1 185,4
1 145,9
823,4
Ostatné výdaje
tis. t
34,4
59,6
16,9
24,3
26,9
25,6
Celkové použitie
tis. t
3 343,7
3 912,7
3 454,2
3 627,4
3 706,2
3 447,2
Konečné zásoby spolu
tis. t
760,8
1 464,9
1 708,3
361,6
744,3
871,5
z toho: zásoby na PPA tis. t 143,6 223,3 59,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 8. 2012 a k 15. 9. 2012, s = skutočnosť
12
Graf č. 3
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
3.1. Pšenica V roku 2011 sa zberová plocha pšenice medziročne zvýšila o 6,1 % na 362,8 tis. ha, čím dosiahla 48,9 % z celkovej zberovej plochy obilnín na Slovensku. Pri priemernej úrode 4,50 t/ha, vyššej o 30,1%, dosiahla produkcia pšenice medziročne objem vyšší o 37,6 % (445,8 tis. t). Úroda pšenice potravinárskej (jarnej i ozimnej) sa medziročne zvýšila o 28,9 % a tvorila z celkovej úrody pšenice 31,7 %. Na základe stavu bilančných ukazovateľov pšenice k 30. 6. 2012 odhadujeme v hospodárskom roku 2011-12 zníženie celkových zdrojov pre domáce použitie i vývoz oproti predchádzajúcemu roku o 2,6 %. Odhaduje sa zníženie domácej spotreby pšenice, medziročne o 1,8 %. Pričom sa odhaduje zníženie potravinárskeho použitia o 4,9 % a ostatného o 18,5 %. Kŕmne použitie sa zvýšilo o 6,6 %. Podiel produkcie na spotrebe predpokladáme na úrovni 156,6 %, čo znamená sebestačnosť v produkcii pšenice a zvýšenie medziročne o 44,8 p. b. Konečné zásoby pšenice sa pravdepodobne oproti stavu na konci hospodárskeho roka 2010-11 zvýšia na 308,2 tis. t. Na jeseň v roku 2011 sa zasiala pšenica na výmere väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 9,2 % (29 178 ha). K 20. 6. 2012 evidoval ŠÚ SR plochu osiatu pšenicou 388,7 tis. ha, ktorá bola vyššia medziročne o 6,8 % (24,7 tis. ha). Nepriaznivé počasie spôsobilo pri pšenici výrazný pokles priemernej hektárovej úrody (24,9 %). ŠÚ SR odhaduje pokles produkcie pšenice o 19,4 % (316,6 tis. t). Na základe toho, odhadujeme pokles celkovej ponuky pšenice pre domáce použitie i vývoz medziročne o 7,5 % a zníženie sebestačnosti medziročne o 38,3 p. b. na 118,3 %. Vzhľadom na predpokladané nižšie použitie pšenice v aktuálnom hospodárskom roku o 12,0 %, vytvorené zdroje postačia na pokrytie domácej spotreby. Konečné zásoby pšenice k 30. 6. 2013 sa vzhľadom na predpokladané nižšie použitie zvýšia medziročne o 15,7 %.
13
Bilancia pšenice Ukazovateľ
M. J.
Tabuľka č. 2 Skutočnosť Odhad 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 360,8 374,4 380,3 349,7 364,0 388,7s
Osevná plocha
tis. ha
Zberová plocha
tis. ha
360,7
373,7
379,2
342,1
362,8
-
Hektárová úroda
t/ha
3,82
4,87
4,0
3,46
4,50
**3,38
Produkcia
tis. t
1 379,6
1 819,5
1 537,9
1 185,3
1 631,1 **1 314,5
Počiatočné zásoby
tis. t
173,8
209,6
520,3
*625,2
*121,5
308,2
Dovoz
tis. t
54,5
158,5
103,0
110,0
116,23
100,0
Ostatné zdroje
tis. t
50,8
50,3
59,1
50,7
52,0
53,9
Celková ponuka
tis. t
1 658,7
2 237,9
2 220,3
1 971,1
1 920,9
1 776,6
Domáca spotreba
tis. t
1 083,6
1293,7
1 024,1
1 060,3
1041,6
1 111,6
- potravinárska
tis. t
490,4
466,4
434,0
523,8
498,1
520,0
- osivárska
tis. t
100,5
109,5
99,4
101,2
108,2
116,6
- kŕmna
tis. t
379,0
460,8
319,7
281,4
300,0
300,0
- ostatná
tis. t
113,7
256,9
171,0
153,8
135,3
175,0
Vývoz
tis. t
355,0
385,9
531,8
453,7
561,6
300,0
Ostatné výdaje
tis. t
10,5
38,0
7,6
8,1
9,6
8,4
Celkové použitie
tis. t
1 449,1
1 717,6
1563,5
1 522,0
1 612,8
1 420,0
Konečné zásoby spolu
tis. t
209,6
520,3
656,7
124,6
308,2
356,6
z toho: zásoby na PPA tis. t 9,1 31,5 3,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 8. 2012, s = skutočnosť Graf č.4
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
14
3.2. Jačmeň Po predchádzajúcich dvoch rokoch, kedy sa zaznamenal pokles zberových plôch jačmeňa, v roku 2011 sa zberová plocha medziročne zvýšila o 2,0 % (2,7 tis. ha) a predstavovala 18,3 % na celkovej zberovej ploche obilnín. Výmera sladovníckeho jačmeňa sa zvýšila o 9,7 %. Podľa údajov ŠÚ SR, sa úroda jačmeňa z 1 ha v roku 2011 medziročne zvýšila o 42,3 % a produkcia o 45,3 % (163,6 tis. ton). V roku 2011 sa výraznejšie zvýšila i produkcia sladovníckeho jačmeňa o 47,7 %, ktorá dosiahla 232,1 tis. ton. Výrazne k tomu prispelo zvýšenie úrody z 1 ha a to medziročne o 34,8 %. Zvýšená produkcia vytvorila základ pre ponuku jačmeňa pre domáci agrárny trh. I napriek tomu, celkové zdroje jačmeňa oproti predchádzajúcemu roku poklesli o 15,9 % (118,5 tis. t). Z disponibilných údajov o použití jačmeňa, vyplýva, že k 30. 6. 2012 sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zvýšila domáca spotreba o 4,9 %. Na zvýšení sa podieľalo zvýšenie potravinárskej spotreby, takmer o 27 %. Naopak, kŕmna spotreba sa znížila o 23,2 %. Odhaduje sa, že k 30. 6. 2012 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostalo na zásobách 21,1 tis. ton jačmeňa, čo je menej o 71,1 % ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Na jeseň v roku 2011 sa zasial jačmeň na výmere 19,3 tis ha pôdy, čo bolo viac o 29,9 % ako v roku 2010. Celkovo k 20. 5. 2012 evidoval ŠÚ SR pestovateľskú plochu väčšiu ako v roku 2011 o 8,9 %. Na základe odhadu produkcie z 1 hektára nižšej o 16,3 % sa odhaduje produkcia jačmeňa v roku 2012 nižšia oproti roku 2011 o 8,3 %. Ďalej predpokladáme zníženie celkovej ponuky o 1,8 % a domácej spotreby o 4,3 %. Zároveň sa predpokladá zníženie potravinárskej i kŕmnej spotreby. Bilancia jačmeňa Ukazovateľ
M. J.
Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 210,7 213,8 196,8 138,9 136,3 148,5s
Osevná plocha
tis. ha
Zberová plocha
tis. ha
209,9
213,1
195,8
133,0
135,7
-
Hektárová úroda
t/ha
3,14
4,18
3,45
2,72
3,87
**3,24
Produkcia
tis. t
659,6
891,3
675,5
361,4
525,0
**481,2
Počiatočné zásoby
tis. t
98,9
88,0
292,1
*276,5
*16,9
21,1
Dovoz
tis. t
174,1
42,5
22,9
94,8
78,1
100,0
Ostatné zdroje
tis. t
16,9
20,4
21,7
14,5
8,7
14,9
Celková ponuka
tis. t
949,5
1 042,3
1 012,2
747,2
628,7
617,2
Domáca spotreba
tis. t
622,5
647,9
575,4
525,8
551,5
527,6
- potravinárska
tis. t
313,0
324,9
264,4
244,2
310,2
260,0
- osivárska
tis. t
54,7
58,7
43,2
42,4
43,7
47,6
- kŕmna
tis. t
146,1
151,0
167,8
169,7
130,3
120,0
- ostatná
tis. t
108,7
114,0
100,0
69,5
67,4
100,0
Vývoz
tis. t
231,3
93,8
98,2
153,8
50,0
41,4
Ostatné výdaje
tis. t
7,7
8,5
6,1
4,0
6,1
5,4
Celkové použitie
tis. t
861,5
750,2
679,6
683,6
607,6
574,4
Konečné zásoby spolu z toho: zásoby na PPA na intervenčný nákup
tis. t
88,0
292,1
332,5
73,0
21,1
42,8
tis. t
-
24,1
156,1
56,0
15
Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 8. 2012, s = skutočnosť Graf č.5
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
3.3. Raž V hospodárskom roku 2011-12 sa raž zozberala z výmery nižšej oproti predchádzajúcemu roku o 18,4 % (2,9 tis. ha). Dosiahnutá úroda však vplyvom zvýšenej úrody z 1 ha o 42,6 % (0,95 t/ha), medziročne prevýšila produkciu v predchádzajúcom roku o 16,2 % (5,7 tis. t). Celková ponuka raže bola však v hodnotenom hospodárskom roku nižšia o 31,1 % (24,5 tis. t). Dôvodom boli najmä nižšie počiatočné zásoby o 85,7 % (30,0 tis. t). Použitie raže sa v hospodárskom roku 2011-12 vyvíjalo tak, že sa znížili medziročne všetky smery použitia. Na základe disponibilných údajov sa znížila kŕmna spotreba o 38,0 %, potravinárska o 16,4 %. Odhaduje sa, že k 30. 6. 2012 boli zásoby raže pre ďalší hospodársky rok na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku (5,2 tis. t). V hospodárskom roku 2012-13 sa zasiala raž na výmere väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 18,0 % (2,4 tis. ha). Podľa odhadu ŠÚ SR by hektárová úroda z 1 hektára mala medziročne poklesnúť o 1,3 % na 3,14 t/ha.Vzhľadom na väčšiu pestovateľskú výmeru predpokladáme však zvýšenie produkcie raže o 20,0 %, čím sa vytvorí základ pre celkové zdroje, ktoré by mohli dosiahnuť väčší objem ako v predchádzajúcom roku o 11,5 %. V ostatných rokoch pozorujeme zvyšovanie spotreby raže i ražnej múky v hodnote zrna na obyvateľa, čo súvisí s orientáciou obyvateľstva na zdravý štýl života. Na základe toho, predpokladáme v hospodárskom roku 2012-13 zvýšenie domácej spotreby o 17,3 %, pričom sa zvýši potravinárska spotreba o 14,2 %, osivárska o 18,4 % a kŕmna o 11,6 %. Zvýšenie celkových zdrojov raže, by však malo ovplyvniť objem konečných zásob raže, ktoré by sa mali v porovnaní s predchádzajúcim rokom k 30.6.2013 mierne zvýšiť (15,4 %).
16
Bilancia raže Ukazovateľ Osevná plocha Zberová plocha
Tabuľka č. 4 Skutočnosť Odhad M. J. 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 tis. ha 21,2 26,2 20,2 17,1 13,4 15,8s tis. ha
20,7
25,9
19,9
15,9
13,0
-
Hektárová úroda
t/ha
2,63
3,10
2,87
2,23
3,18
**3,14
Produkcia
tis. t
54,4
80,3
56,9
35,5
41,2
**49,5
Počiatočné zásoby
tis. t
4,6
7,8
38,6
35,0
5,0
5,2
Dovoz
tis. t
3,3
8,5
4,5
7,1
6,2
4,2
Ostatné zdroje
tis. t
1,4
1,4
1,4
1,1
1,8
1,6
Celková ponuka
tis. t
63,7
98,0
101,4
78,7
54,2
60,5
Domáca spotreba
tis. t
44,8
49,4
54,4
56,6
43,4
50,9
- potravinárska
tis. t
21,2
22,0
28,8
34,6
28,9
33,0
- osivárska
tis. t
5,8
5,4
4,0
4,0
3,8
4,5
- kŕmna
tis. t
8,6
14,6
15,9
13,0
8,1
9,0
- ostatná
tis. t
9,2
7,4
5,7
5,0
2,7
4,5
Vývoz
tis. t
10,8
9,9
11,4
10,7
5,6
3,0
Ostatné výdaje
tis. t
0,3
0,2
0,5
0,4
0,0
0,5
Celkové použitie
tis. t
55,9
59,4
66,4
67,8
49,1
54,4
tis. t 7,8 38,6 35,0 5,0 5,2 6,0 Konečné zásoby spolu Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 8. 2012, s = skutočnosť Graf č. 6
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
17
3.4. Ovos Podľa ŠÚ SR sa v roku 2011 pozberalo zrno ovsa z výmery 15,2 tis. ha (vyššej o 2,6 %). Priaznivé poveternostné podmienky sa v roku 2011 prejavili na zvýšení úrody z 1 ha o 41,9 % (0,7 ton). Produkcia dosiahla 36,0 tis. ton, čo bolo o 46,2 % (11,4 tis. ton) viac ako v roku predchádzajúcom. Celkové zdroje pre domáce použitie a vývoz dosiahli 43,9 tis. ton, čo bolo menej o 7,9 % (3,8 tis. t), ale postačujúce na domácu potrebu i keď vyššiu. Na základe disponibilných štatistických údajov možno konštatovať, že sa medziročne zvýšila domáca spotreba ovsa o 2,6 %. Na zvýšení sa podieľalao zvýšenie ovsa na kŕmenie hospodárskych zvierat o 3,8 %. Potravinárske použitie zostalo na úrovni predchádzajúceho roka (2,0 tis. t). Objem ovsa na zásobách sa v závere hospodárskeho roka 2011-2012, vzhľadom na použitie v porovnaní so stavom zásob k 30. júnu 2011 zvýšilo. Pre úrodu v hospodárskom roku 2012-13 sa ovos zasial na výmere iba mierne vyššej ako v predchádzajúcom roku (3,2 %). Keďže sa úroda z 1 hektára odhaduje nižšia o 12,2 %, odhad produkcie je tiež nižší (3,5 %). Celková ponuka vytvorená okrem produkcie dovozom a počiatočnými zásobami, výrazne vyššími ako v predchádzajúcom roku, by mala dosiahnuť objem vyšší medziročne o 10,7 %. Zásoby ovsa v závere hospodárskeho roka sa vzhľadom na vyšší objem ponuky odhadujú vyššie ako v predchádzajúcom roku o 32,5 %. Bilancia ovsa Ukazovateľ Osevná plocha
Tabuľka č. 5 Skutočnosť Odhad M. J. 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 2011-12 2012-13 16,7 tis. ha 22,2 18,2 17,0 17,2 16,2 tis. ha
20,8
17,0
15,9
14,8
15,2
-
Hektárová úroda
t/ha
1,79
2,06
2,17
1,67
2,37
**2,08
Produkcia
tis. t
37,4
35,0
34,6
24,6
36,00
**34,7
Počiatočné zásoby
tis. t
5,3
8,7
14,8
20,8
4,0
11,7
Dovoz
tis. t
3,1
0,7
0,6
1,9
3,0
1,0
Ostatné zdroje
tis. t
0,5
1,4
0,3
0,4
1,1
1,3
Celková ponuka
tis. t
46,3
45,8
50,4
47,7
43,9
48,6
Domáca spotreba
tis. t
30,8
30,4
27,8
26,6
29,2
28,5
- potravinárska
tis. t
2,6
2,2
2,3
2,0
2,0
2,0
- osivárska
tis. t
5,0
5,4
5,4
5,5
4,8
4,9
- kŕmna
tis. t
20,8
20,8
18,5
17,6
21,4
20,0
- ostatná
tis. t
2,4
2,0
1,6
1,5
1,0
1,6
Vývoz
tis. t
6,4
0,5
1,1
2,5
2,9
4,0
Ostatné výdaje
tis. t
0,4
0,1
0,6
0,5
0,2
0,6
Celkové použitie
tis. t
37,6
31,0
29,50
29,6
32,3
33,1
Zberová plocha
15,5 tis. t 8,7 14,8 20,8 4,0 11,7 Konečné zásoby Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 8. 2012, s = skutočnosť
18
Graf č.7
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
3.5. Kukurica Úroda kukurice sa v hospodárskom roku 2011-12 zozberala z výmery väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 21,3 % (35,4 tis. ha). Zvýšenie hektárovej úrody medziročne o 29,3 % (1,62 t/ha) sa prejavilo na celkovej produkcii kukurice. Produkcia kukurice dosiahla rekordnú úroveň, vyššiu oproti minulému roku o 56,8 % (523,1 tis. t). Pri takejto produkcii, počiatočných zásobách a odhadovanom dovoze dosiahla k 30. 6. 2012 celková ponuka objem nižší o 5,5 %. I napriek tomu, vzhľadom na objem použitia, ktoré bolo vyššie medziročne o 6,1 %, vytvorené zdroje zrna kukurice pokryli dopyt po kukurici na domácom trhu a kukurica sa i vyviezla. Odhaduje sa, že koncom hospodárskeho roka konečné zásoby boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Pre úrodu v hospodárskom roku 2012-13 sa kukurica na zrno k 20. 5. 2012 zasiala na väčšej výmere ako v roku 2011 o 6,6 % (13,0 tis. ha). Podľa odhadu úrod ŠÚ SR k 15. 9, sa očakáva úroda z 1 ha na dobrej úrovni i keď nižšej o 21,1 %. Produkcia kukurice sa odhaduje z výmery 209,8 tis ha, medziročne nižšia o 18,1 % 261,1 tis. t). Odhaduje sa, že celkové zdroje kukurice pre agrárny trh budú nižšie o 0,3 %, čo však pokryje domácu spotrebu a bude možné kukuricu i vyviezť. Vzhľadom na predpokladané použitie konečné zásoby kukurice na poľnohospodárskych podnikoch a u spracovateľov prevýšia úroveň minulého roka o 11,9 %.
19
Bilancia kukurice Ukazovateľ
M. J.
2007-08
Skutočnosť 2008-09 2009-10 2010-11
2011-12
Tabuľka č. 6 Odhad 2012-13
Osevná plocha
tis. ha
157,6
148,8
139,0
178,9
198,8
211,8s
Zberová plocha
tis. ha
157,3
154,2
144,2
166,6
202,0
-
Hektárová úroda
t/ha
3,97
8,17
6,85
5,53
7,15
**5,64
Produkcia
tis. t
623,9
1 260,6
988,1
921,3
Počiatočné zásoby
tis. t
221,0
436,0
587,7
*620,6
150,5
385,1
Dovoz
tis. t
329,1
161,1
127,5
285,0
114,9
150,0
Ostatné zdroje
tis. t
161,9
28,5
20,8
33,8
49,4
34,7
Celková ponuka
tis. t
1 335,9
1 886,2
1 724,0
1 860,7
1 759,1
1 753,1
Domáca spotreba
tis. t
671,9
833,9
593,9
724,1
842,0
852,0
- potravinárska
tis. t
224,4
226,6
236,3
322,0
311,4
300,0
- osivárska
tis. t
21,9
48,4
48,3
62,2
69,1
62,0
- kŕmna
tis. t
314,0
446,2
201,1
226,6
343,2
240,0
- ostatná
tis. t
111,6
112,7
108,2
113,3
118,3
250,0
Vývoz
tis. t
212,9
452,1
472,6
560,0
521,0
460,0
Ostatné výdaje
tis. t
15,1
12,5
1,3
10,6
10,9
10,0
Celkové použitie
tis. t
899,9
1298,6
1067,7
1 294,8
1 374,0
1 322,0
Konečné zásoby
tis. t
1 444,4 **1 183,3
436,0 587,7 656,3 150,5 385,1 431,1 z toho: zásoby na PPA tis. t 110,4 35,7 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 9. 2012, s = skutočnosť
20
Graf č. 8
Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR
3.6. Ostatné obilniny Podľa ŠÚ SR sa ostatné obilniny v roku 2011 pozberali z plochy 12,8 tis. ha, čo je zvýšenie o 17,1 % (1,9 tis. ha). Pri úrode dosiahnutej z 1 ha 2,86 ton, vyššej o 19,7 % sa dosiahla produkcia 36,5 tis. ton, ktorá bola medziročne vyššia o 39,7 % (10,4 tis. t). Z celkovej produkcie ostatných obilnín tvorila produkcia triticale 91,7 %, čo predstavuje medziročné zníženie podielu o 3,0 p. b. Celková ponuka ostatných obilnín (proso, pohánka, triticale, cirok na zrno a iné inde neuvedené obilniny) dosiahla v hospodárskom roku 2011-12 vyšší objem ako v predchádzajúcom roku o 11,0 % (4,3 tis. t). Zároveň sa vzhľadom na vysokú ponuku odhaduje zvýšenie celkového použitia i konečných zásob k 30. 6. 2012 na 13,1 tis. t . V aktuálnom hospodárskom roku 2012-13 sa ostatné obilniny zasiali na rovnakej výmere ako v roku 2011. Štruktúra osevu sa zmenila v prospech triticale (4,0 %) a v prospech ciroku (94,6 %). Podľa odhadu úrod k 15. 8. 2012 sa odhaduje zvýšenie úrody z 1 hektára ostatných obilnín o 10,1 % na 3,15 t. a celkovej produkcie medziročne o 21,4 %. Za predpokladaného použitia, vychádzajúceho z predchádzajúcich rokov, by sa konečné zásoby mohli zvýšiť oproti predchádzajúcemu roku o 48,8 %.
21
Bilancia ostatných obilnín Ukazovateľ
M. J.
2007-08
Skutočnosť 2008-09 2009-10
2010-11
Tabuľka č. 7 Odhad 2011-12 2012-13
Osevná plocha
tis. ha
16,2
16,1
14, 6
12,2
14,1
14,1s
Zberová plocha
tis. ha
15,0
15,4
13,7
10,9
12,8
-
Hektárová úroda
t/ha
2,55
3,25
2,70
2,39
2,86
**3,15
Produkcia
tis. t
38,3
50,2
37,0
26,1
36,5
**44,3
Počiatočné zásoby
tis. t
5,4
10,7
11,5
6,9
4,6
13,1
Dovoz
tis. t
1,8
0,3
0,2
2,1
2,3
0,5
Ostatné zdroje
tis. t
4,9
6,2
5,5
4,2
0,2
4,8
Celková ponuka
tis. t
50,4
67,4
54,3
39,3
43,6
62,6
Domáca spotreba
tis. t
29,6
33,6
27,0
24,3
25,6
27,5
- potravinárska
tis. t
3,0
3,0
0,0
0,0
0,0
1,0
- osivárska
tis. t
3,5
4,0
4,4
4,4
4,1
4,1
- kŕmna
tis. t
20,0
21,1
18,9
17,6
20,3
20,0
- ostatná
tis. t
3,1
5,4
3,6
2,3
1,2
2,4
Vývoz
tis. t
9,7
22,0
19,7
4,7
4,9
15,0
Ostatné výdaje
tis. t
0,4
0,3
0,7
0,6
0,0
0,7
Celkové použitie
tis. t
39,7
55,9
47,4
29,6
30,5
43,2
tis. t Konečné zásoby 10,7 11,5 6,9 4,6 13,1 19,5 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k 6 .9. 2012 vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku 2010-11bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k 15. 9. 2012, s = skutočnosť
4. Výrobky z obilnín v Slovenskej republike Obilniny spracováva mlynský, sladovnícky, liehovarnícky, škrobárenský a krmovinársky priemysel. Vyrobené produkty sa predávajú na ďalšie spracovanie potravinárskemu priemyslu, obchodným spoločnostiam, alebo finálnym spotrebiteľom. 4.1. Výrobky mlynského priemyslu V mlynoch sa obilniny spracovávajú predovšetkým na múky a ako ďalší produkt tohto spracovania sú mlynské krmivá. Podľa Radely s.r.o, štatistického výkazu OB (MP SR) 9-12 sa na Slovensku vyrobili v organizáciách, ktoré povinne predkladajú štatistické údaje, nasledovné druhy a množstvá mlynských výrobkov (tab. č. 8 a 9). Vychádzajúc z údajov rezortnej štatistiky sa pri porovnaní kalendárnych rokov v I. polroku 2012 medziročne znížila výroba pšeničnej i ražnej múky. Výroba sladu sa zvýšila o 20,2 %. K 30. 06. 2012 bolo na zásobách viac pšeničnej múky ako v tom istom období predchádzajúceho roka o 23,4 %. Zásoby ražnej múky sa znížili o 2,5 % a sladu o 14,6 %.
22
Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Kód výrobku
M. j.
Názov výrobku
156121001
t
Pšeničná múka
156122001
t
Ražná múka
1. -6. 2009
1. –6. 2010
1. -6. 2011
Tabuľka č. 8 Vývoj 12/11 1. -6. 2012 (%)
162 901
190 642
218 738
191 172
-12,6
7 933
13 326
15 536
11 991
-22,8
159710001 t Slad 122 980 116 766 106 135 127 624 20,2 Prameň:MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu, ktorá sa pohybuje okolo 420 tis. ton ročne, pretože súbor vykazujúcich mlynov nie je úplný
Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Kód výrobku
M. j.
Názov výrobku
2007-08
2008-09
2009-2010
2010-11
Tabuľka č. 9 Vývoj 20 10-11/09-10 (%) 22,5 37,9 -10,4
156121001 t Pšeničná múka 363 699 368 927 353 543 432 957 156122001 t Ražná múka 16 835 17 169 21 259 29 308 159710001 t Slad 271 781 249 108 239 746 214 911 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu, ktorá sa pohybuje okolo 420 tis. ton ročne, pretože súbor vykazujúcich mlynov nie je úplný
Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Kód výrobku
M. j.
Názov výrobku
2008
2009
156121001 t Pšeničná múka 380 364 337 158 156122001 t Ražná múka 16 976 17 639 159710001 t Slad 267 942 224 860 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu.
2010 404 911 27 098 225 542
Tabuľka č. 10 Vývoj 11/10 2011 (%) 433 990 7,2 31 244 15,3 217 869 -3,4
4. 2 Zásoby Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Kód výrobku
M.j. Názov výrobku
156121001 t Pšeničná múka 156122001 t Ražná múka 159710001 t Slad Prameň: MPRV SR, prepočty autor
1.-6.2009 6 900 1 123 47 365
1. 6. 2010 6 530 1 026 47 519
1. - 6. 2011 8 010 868 33 399
Tabuľka č. 11 Vývoj 12/11 1. - 6. 2012 (%) 9 883 846 28 513
23,4 -2,5 -14,6
Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Kód výrobku
M.j. Názov výrobku
156121001 t Pšeničná múka 156122001 t Ražná múka 159710001 t Slad Prameň: MPRV SR, prepočty autor
2008 7 748 1 208 44 796
23
2009 7 609 1 072 45 018
2010 5 401 1 454 38 638
Tabuľka č. 12 Vývoj 11/ 10 2011 (%) 11 775 52,0 655 -54,9 34 045 -11,9
5. Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami Podľa údajov ŠÚ SR sa v roku 2011 medziročne výrazne zvýšil dovoz i vývoz pšeničnej múky (KN 1101). Medziročne sa znížil vývoz krupice a inak spracovaných obilných zŕn (KN 1104). Kladnú obchodnú bilanciu sme dosiahli so pšeničnou múkou, inými obilnými múkami s krupicou. Zápornú bilanciu sme dosiahli s inak spracovanými obilnými zrnami. Za I. polrok 2012 sme dosiahli kladnú obchodnú bilanciu v hmotnostnom i finančnom vyjadrení so pšeničnou múkou (KN 1101) a s inak spracovanými obilnými zrnami (KN 1104). So pšeničnou múkou sa najviac obchodovalo s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom. Vývoz pšeničnej múky smeroval najmä do Maďarska. Takisto dovoz pochádzal najmä z Maďarska (69,3 % z celkového dovezeného množstva). Obilné zrná inak spracované (KN 1104) sa doviezli najviac z ČR v hodnote 858,5 tis. € a vyviezli do Talianska v hodnote 5 076,2 tis. €. Vývoj zahraničného obchodu SR s mlynskými výrobkami v hospodárskych a kalendárnych rokoch a porovnanie s predchádzajúcimi rokmi je uvedený v tabuľkách č. 1321. Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR K Komodita N
2009-10
2010-2011
Tabuľka č. 13 Rozdiel 10/11-09/10 t tis. €
t tis. € t tis. € Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 32 741 9 920 44 445 13 760 11 704 1102 Obilné múky iné 4 292 1 328 3 844 1 386 -448 Krupica, krupička, aglom. 1103 výrobky 13 633 7 502 20 029 7 109 6 396 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 2 374 2 052 1 584 2 761 -790 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1.9.2011, prepočty autor
3 840 58 -393 709
Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu zo SR K Komodita N
2009-10
2010-2011
Tabuľka č. 14 Rozdiel 10/11-09/10 t tis. €
t tis. € t tis. € Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 69 801 17 095 107 872 35 926 38 071 1102 Obilné múky iné 5 246 2 054 7 461 2 396 2 215 Krupica, krupička, aglom. 1103 výrobky 8 606 5 343 1 041 598 -7 565 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 21 829 5 808 24 502 9 401 2 673 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1.9. 2011, prepočty autor
24
18 831 -5 065 -4 745 3 593
Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu SR K Komodita N
2009-10
2010-2011
Tabuľka č. 15 Rozdiel 10/11-09/10 t tis. €
t tis. € t tis. € Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 37 060 7 175 63 427 22 167 26 367 1102 Obilné múky iné 954 725 3 617 1 010 2 663 Krupica, krupička, aglom. 1103 výrobky -5 027 -2 159 -18 988 -6 511 -13 961 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 19 454 3 755 22 918 6 640 3 464 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1. 9. 2011, prepočty autor
14 992 285 -4 352 2 885
Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Pol. col. Sadzob.
Komodita
2010
2011
Tabuľka č. 16 Vývoj (%) 11/10 t tis. €
t tis. € t tis.€ Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 27 888,1 8 237,7 44 864,7 14 381,0 60,9 1102 Obilné múky iné 3 597,1 1 110,9 3 981,7 1 451,8 10,7 Krupica, krupička, aglom. výrobky 1103 19 491,9 6 020,8 27 065,9 9 506,9 38,9 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 1 647,2 2 002,8 1 695,2 3 258,5 2,9 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1. 3. 2012, prepočty autor
74,6 30,7 57,9 62,7
Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Pol. col. Sadzob.
Komodita
1- 6. 2011
1. - 6. 2012
Tabuľka č. 17 Vývoj (%) 12/11 t tis. €
t tis. € t tis.€ Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 19 900,4 6 464,3 43 254,0 10 748,5 117,4 1102 Obilné múky iné 1 416,5 776,7 1 472,5 1 070,4 4,0 Krupica, krupička, aglom. výrobky 1103 13 386,2 5 234,9 7 507,6 2 355,7 -43,9 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 820,4 1 779,3 1 368,1 1 401,3 66,8 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 6. 9. 2012, prepočty autor
25
66,3 37,8 -55,0 -21,2
Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Pol. col. Sadzob.
Komodita
1101 1102
Pšeničná múka a múka zo súraže Obilné múky iné Krupica, krupička, aglom. výrobky
2010
2011 tis. €
t
46 312,4 2 363,2
88,0 138,7
90,1 22,2
880,5
-83,7
-66,4
1104 23 218,4 6 918,4 21 910,2 9 653,5 -5,6 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1. 3. 2012, prepočty autor
39,5
1103
78 815,9 2 966,7
tis. €
t
8 321,5
24 351,8 148 193,5 1 933,4 7 080,2
Tabuľka č. 18 Vývoj (%) 11/10 t tis. €
2 620,3
1 359,7
Obilné zrná inak spracované, klíčky
Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Pol. col. Sadzob.
Komodita
2- 1. 2011
2. 6. 2012
Tabuľka č. 19 Vývoj (%) 12/11 t tis. €
t tis. € t tis.€ Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 72 234,0 24 303,1 81 692,9 19 956,9 13,1 1102 Obilné múky iné 583,5 1 352,2 836,7 688,8 43,4 Krupica, krupička, aglom. výrobky 1103 478,1 294,3 927,0 2 220,1 93,9 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 11 382,3 4 646,3 11 644,7 4 952,0 2,3 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 6. 9. 2012, prepočty autor
-17,9 49,1 654,4 6,6
Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu Pol. col. Sadzob.
2010
Komodita
2011
t
tis. €
50 927,7 -630,3
16 114,2 103 328,8 822,4 3 098,4
31 931,3 911,3
102,9 391,6
98,2 10,8
-3 400,5
-8 626,4
130,1
153,7
1104 21 571,2 4 915,6 20 214,0 6 394,9 -6,3 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 1. 3. 2012, prepočty autor
30,1
1101 1102 1103
Pšeničná múka a múka zo súraže Obilné múky iné Krupica, krupička, aglom. výrobky Obilné zrná inak spracované, klíčky
-11 170,4
26
t
-25 706,2
tis. €
Tabuľka č. 20 Vývoj (%) 11/10 t tis. €
Saldo vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Pol. col. Sadzob.
Komodita
3- 6. 2011
3. 6. 2012
Tabuľka č. 21 Vývoj (%) 12/11 t tis. €
t tis. € t tis.€ Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže 52 334,0 17 838,8 38 438,9 9 208,5 -26,6 1102 Obilné múky iné -833,0 575,5 -635,8 -381,6 23,7 Krupica, krupička, aglom. výrobky 1103 -12 908,1 -4 940,6 -6 580,6 -135,6 -49,0 Obilné zrná inak 1104 spracované, klíčky 10 561,9 2 867,0 10 276,6 3 550,7 -2,7 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k 6. 9. 2012, prepočty autor
-48,4
-97,3 23,8
Bilancia pšeničnej múky v SR (t) Ukazovateľ
2008 2009 2010 1. - 6. 2011 Produkcia 380 364 337 158 404 911 218 738 Dovoz 41 734 39 829 27 888 1 435 Ostatné zdroje 280 46 0 Zdroje spolu 394 308 351 542 418 808 230 010 Dodávky obyvateľom 291 691 270 333 292 220 137 048 Vývoz 79 376 63 494 78 816 59 554 Dodávky celkom 3645 876 325 613 376 278 204 861 Konečné zásoby 7 748 7 609 5 401 8 010 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj
2011 433 990 44 865 0 448 255 268 453 148 194 400 784 11 775
Tabuľka č. 22 1. - 6. 2012 191 172 I 0 205 953 117 813 50 896 175 636 9 883
2011 31 246 191 34 113 25 080 2 798 30 084 657
Tabuľka č. 23 1. - 6. 2012 11 991 I 0 13 490 8 058 1 916 10 949 846
Bilancia ražnej múky v SR (t) Ukazovateľ
2008 2009 2010 1. - 6. 2011 Produkcia 16 976 17 639 27 098 15 536 Dovoz 147 707 267 67 Ostatné zdroje 48 0 0 Zdroje spolu 22 150 22 929 31 287 17 774 Dodávky obyvateľom 17 243 18 585 20 856 12 499 Vývoz 1 053 954 2 403 1 258 Dodávky celkom 20 519 21 383 25 646 14 983 Konečné zásoby 1 208 1 072 1 454 868 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj
27
Bilancia sladu v SR (t) Ukazovateľ
2008 2009 2010 1. - 6. 2011 Produkcia 267 942 224 860 225 542 106 135 Dovoz 80 47 31 Ostatné zdroje 109 210 Zdroje spolu 306 787 270 166 272 187 144 963 Dodávky obyvateľom 1 113 1 266 925 683 Vývoz 202 640 167 543 181 245 88 012 Dodávky celkom 236 881 185 467 196 022 93 025 Konečné zásoby 44 796 45 018 36 356 33 399 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj
2011 217 869 86 257 002 1 213 177 687 187 822 34 045
Tabuľka č. 24 1. - 6. 2012 127 624 I 95 161 888 I 105 883 114 246 28 513
6. Spotreba Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR), spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna v roku 2011 bola vyššia o 6,0 % (6,5 kg) a nižšia oproti roku 2004 o 7,9 % (9,8 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 6,9 %, raže o 10,8 % a spotreba kukurice o 12,5 %. Spotreba obilnín spolu v hodnote múky mala v období rokov 2004-2010 na Slovensku klesajúcu tendenciu. V roku 2011 sa znížila oproti roku 2004 o 8,2 % a oproti roku 2010 sa zvýšila o 6,1 %. Spotreba pšeničnej múky sa v roku 2011 medziročne zvýšila 6,9 % a spotreba ražnej o 12,2 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín na obyvateľa SR (kg) Tabuľka č. 25 2010 2011 108,4 114,9
Komodita Obilniny v hodnote zrna
2004 124,7
2005 122,4
2006 114,3
2007 114,5
2008 113,6
2009 109,3
Pšenica
107,6
105,2
99,7
100,1
100,9
95,5
94,3
100,8
Raž
8,2
7,7
6,5
6,1
5,2
6,1
6,5
7,2
Kukurica
1,7
1,6
1,0
1,1
1,0
1
0,8
0,9
Ostatné obilniny
0,9
1,1
1,3
1,1
0,8
1,3
1,5
1,0
Obilniny v hodnote múky
92,8
91,0
84,8
85,0
84,2
81
80,3
85,2
Pšenicná múka
78,0
76,3
72,3
72,6
73,2
69,3
68,4
73,1
Ražná múka
6,2
5,8
4,9
4,6
3,9
4,6
4,9
5,5
Krúpy, krúpky, ovsené vločky
0,6
0,6
0,8
0,7
0,5
0,8
0,9
0,7
Kukuričná krupica
1,7
1,5
1,0
1,0
1,0
0,9
0,8
0,9
Ryža lúpaná
6,3
6,8
5,8
6,1
5,6
5,4
5,3
5,0
Chlieb
46,4
45,8
42,5
41,7
41,5
41,6
40,1
38,9
Pšeničné pečivo
31,4
30,7
28,4
29,8
29,3
28,2
29,1
29,3
Trvanlivé pečivo
7,6
8,0
8,3
9,7
8,9
8,8
8,8
8,9
Cestoviny Prameň: ŠÚ SR, február 2012
5,0
5,2
6,4
6,3
6,3
7
6,8
7,4
28
Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín celkom v SR (t) Tabuľka č. 26 Komodita Obilniny v hodnote zrna
2006
2007
2008
2009
671 791
659 420
616 517
618 318
613 246
592 294
588 504
Pšenica
579 302
566 633
537 316
540 360
545 758
517 678
512 371
43 905
41 736
35 053
33 102
28 046
32 895
35 108
Kukurica
9 365
8 577
5 634
5 698
5 317
5 280
4 354
Ostatné obilniny
5 066
6 055
7 265
6 090
4 039
7 398
7 892
Obilniny v hodnote múky
499 380
490 517
457 063
459 030
454 579
438 301
435 678
Pšenicná múka
Raž
2004
2005
2010
419 994
410 809
389 554
391 761
395 675
375 317
371 468
Ražná múka Krúpy, krúpky, ovsené vločky Kukuričná krupica
33 148
31 510
26 465
24 992
21 175
24 835
26 506
3 001
3 459
4 330
3 682
2 485
4 426
4 702
9 084
8 320
5 465
5 527
5 158
4 680
4 223
Ryža lúpaná
34 153
36 419
31 249
33 068
30 086
29 043
28 779
Chlieb
249 870
246 778
229 310
224 917
224 639
225 410
217 894
Pšeničné pečivo
168 985
165 156
152 873
161 123
158 602
152 800
158 224
Trvanlivé pečivo
40 731
42 913
44 660
52 108
48 328
47 467
47 768
Cestoviny Prameň: ŠÚ SR, február 2012
26 701
27 790
34 279
34 098
34 085
37 810
36 959
Graf č.9
Prameň: ŠÚ SR
29
7. Trh s obilninami v Európskej únii Podľa údajov zverejnených Európskym združením obchodníkov s obilninami a olejninami (Coceral), v júni 2012, sa odhaduje v roku 2012 zníženie produkcie obilnín v EÚ-27 oproti predchádzajúcemu roku o 0,5 %. K zníženiu produkcie dôjde napriek zvýšeniu pestovateľskej výmery medziročne o 1,8 %. Dôvodom je nepriazeň počasia (sucho) a tým zníženie produkcie z 1 hektára o 2,3 %.
Produkcia obilnín spolu v EÚ-27 Obilniny spolu/rok Výmera (tis. ha) 2008 37 251 2009 58 001 2010 55 846 2011 55 448 Odhad 2012 56 423 Vývoj 2012/11 v % +1,8 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
Úroda (t/ha) 6,01 5,06 4,90 5,11 4,99 -2,3
Tabuľka č. 27 Produkcia (tis. t) 223 827 293 249 273 896 283 084 281 799 -0,5
Graf č. 10
Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
30
Výmera, hektárová úroda a produkcia mäkkej pšenice v EÚ-27 Tabuľka č. 28 Krajina/rok
Výmera (tis. ha)
Úroda (t/ha)
2011 2012 Belgicko/Lux. 207 218 Bulharsko 1 070 1 100 Cyprus Česká rep. 823 810 Dánsko 742 610 Estónsko 128 135 Fínsko 254 244 Francúzsko 5 012 4 750 Grécko 200 200 Holandsko 160 158 Írsko 105 102 Litva 550 560 Lotyšsko 321 320 Malta Maďarsko 953 1 081 Nemecko 3 233 3 070 Poľsko 2 260 1 980 Portugalsko 45 37 Rakúsko 289 290 Rumunsko 1 850 1 850 Slovinsko 35 36 Španielsko 1 612 1 640 Švédsko 418 372 Taliansko 500 600 Veľká Británia 1 968 1 984 344 344 Slovenská rep. EÚ-27 23 079 22 491 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad jún 2012
31
2011 7,92 4,02 5,83 6,52 2,81 3,85 6,78 2,00 8,50 8,75 3,40 2,96 4,24 7,02 4,10 1,50 5,09 3,90 4,40 3,69 5,39 5,30 7,75 4,67 5,60
Produkcia (tis. t)
2012 8,30 3,70 5,20 7,30 3,00 3,70 7,40 1,50 8,60 8,95 4,00 4,00 3,90 7,40 3,85 0,73 4,80 3,30 4,40 2,32 5,64 5,30 7,93 3,90 5,58
2011 1 636 4 300 4 798 4 841 360 978 33 972 400 1 360 919 1 870 950 4 041 22 709 9 266 68 1 705 7 215 154 5 956 2 253 2 650 15 252 1 606 129 259
2012 1 809 4 070 4 212 4 453 405 903 35 150 300 1 359 913 2 240 1 280 4 219 22 718 7 643 27 1 392 6 105 158 3 800 2 099 3 180 15 733 1 342 125 510
Výmera, hektárová úroda a produkcia jačmeňa v EÚ-27 (vrátane SR) Tabuľka č. 29 Výmera (tis. ha)
Výnos (t/ha)
Produkcia (tis. t)
Krajina/rok 2011
2012
2011
Belgicko/Lux. 53 62 Bulharsko 190 180 Cyprus 33 50 Česká rep. 380 390 Dánsko 601 730 Estónsko 118 111 Fínsko 433 505 Francúzsko 1 554 1 767 Grécko 150 150 Holandsko 35 35 Írsko 183 183 Litva 252 260 Lotyšsko 95 98 Maďarsko 267 278 Malta 1 1 Nemecko 1 598 1 635 Poľsko 1 020 1 000 Portugalsko 32 15 Rakúsko 153 152 Rumunsko 420 370 Slovinsko 21 21 Španielsko 2 697 2 700 Švédsko 319 375 Taliansko 240 290 Veľká Británia 968 953 136 140 Slovenská rep. EÚ-27 11 949 12 451 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
32
8,00 3,58 1,50 4,92 5,43 2,49 3,50 5,70 1,50 5,94 6,79 3,01 2,39 3,79 2,70 5,47 3,25 1,80 5,61 2,85 3,95 3,11 4,36 3,60 5,83 3,95 4,33
2012 7,49 3,33 1,70 4,43 5,33 2,60 3,50 6,20 1,30 6,23 6,92 2,92 2,30 3,77 2,70 5,85 3,31 0,76 4,50 2,71 4,00 2,04 4,28 3,60 5,90 3,29 4,22
2011 421 680 50 1 870 3 264 294 1 516 8 850 225 208 1 243 759 227 1 011 3 8 734 3 315 58 858 1 197 83 8 400 1 390 864 5 641 537 51700
2012 464 600 85 1 728 3 891 289 1 768 10 955 195 218 1 266 759 225 1 048 3 9 728 3 310 11 684 1 003 84 5 520 1 606 1 044 5 623 461 52 568
Výmera, hektárová úroda a produkcia kukurice v EÚ-27 Tabuľka č. 30 Výmera (tis. ha)
Výnos (t/ha)
Produkcia (tis. t)
Krajina/rok 2011
2012
2011
Belgicko/Lux. 72 72 Dánsko Fínsko Bulharsko 350 420 Cyprus Česká rep. 110 140 Francúzsko 1 533 1 660 Estónsko Grécko 200 200 Holandsko 24 26 Írsko Litva 10 10 Maďarsko 1 217 Malta Nemecko 488 540 Lotyšsko Poľsko 337 430 Portugalsko 107 109 Rakúsko 217 220 Rumunsko 2 600 2 870 Slovinsko 42 40 Španielsko 368 355 Taliansko 970 970 Švédsko Veľká Británia 199 210 Slovenská rep. EÚ-27 8 844 9 541 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad jún 2012
33
10,50 6,00 7,91 10,09 7,00 12,20 7,48 6,62 10,72 6,53 5,80 11,20 4,00 8,10 10,73 9,50 6,86 7,32
2012 10,60
6,00 7,50 9,20 7,00 11,70 5,60
9,60 6,35 5,80 10,40 3,60 7,40 11,55 9,40
6,10 6,89
2011 751 2 100 870 15 471 1 400 293 75 8 061 5 231 2 201 621 2 430 10 400 340 3 950 9 215 1 365 64 773
2012 837 2 520 1 050 15 272 1 400 304 56
5 184 2 731 632 2 288 10 332 296 4 100 9 118
1 281 65 731
Výmera, hektárová úroda a produkcia ovsa v EÚ-27 Tabuľka č. 31 Výmera (tis. ha)
Výnos (t/ha)
Produkcia (tis. t)
Krajina/rok 2011
2012
2011
Belgicko/Lux. 4 6 Bulharsko 30 30 Cyprus Česká rep. 45 45 Dánsko 47 45 Estónsko 28 32 Fínsko 322 363 Francúzsko 81 77 Holandsko 2 2 Írsko 23 23 Malta Litva 63 59 Lotyšsko 59 55 Maďarsko 55 53 Nemecko 143 150 Poľsko 540 545 Portugalsko 56 50 Rakúsko 25 25 Rumunsko 210 215 Slovenská rep. 16 16 Slovinsko 2 2 Španielsko 491 490 Švédsko 177 200 Taliansko 110 125 Veľká Británia 109 118 16 16 Slovenská rep. EÚ-27 2 687 2 815 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
34
4,00 1,40 3,72 4,83 2,20 3,40 4,32 4,40 7,20 2,04 2,04 2,52 4,37 2,55 1,24 4,39 1,65 2,45 2,70 2,20 3,94 2,50 5,73 2,45 2,93
2012 5,00 1,30 3,30 4,40 2,30 3,30 4,40 4,80 7,10 2,15 2,00 2,55 4,45 2,60 0,54 3,60 1,50 2,00 2,70 1,63 3,88 2,43 5,80 2,00 2,82
2011 16 42 167 227 62 1 095 350 9 166 129 120 139 627 1 377 68 110 347 39 5 1 078 698 275 625 39 7 880
2012 30 39 149 198 74 1 197 339 10 163 127 110 135 668 1 417 27 90 323 32 5 797 776 304 684 32 7 944
Výmera, hektárová úroda a produkcia raže v EÚ-27 Tabuľka č. 32 Výmera (tis. ha)
Výnos (t/ha)
Produkcia (tis. t)
Krajina/rok 2011
2012
2011
Bulharsko 8 10 Cyprus Česká rep. 25 25 Dánsko 58 65 Estónsko 13 14 Fínsko 27 23 Francúzsko 28 28 Holandsko 2 2 Litva 42 42 Lotyšsko 28 40 Maďarsko 33 35 Malta Nemecko 614 660 Poľsko 1 070 1 100 Grécko 15 16 Írsko Portugalsko 20 19 Rakúsko 46 48 Rumunsko 16 15 Slovinsko 1 1 Španielsko 149 154 Švédsko 25 22 Taliansko 3 5 Veľká Británia 7 7 13 13 Slovenská rep. EÚ-27 2 246 2 350 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
35
1,60 4,69 5,07 2,35 2,90 4,54 4,90 2,02 2,30 2,40 4,11 2,45 2,30 1,10 4,40 2,30 2,87 2,46 5,28 2,60 5,80 3,30 3,09
2012 1,60 4,45 5,05 2,80 2,70 4,75 5,20 2,50 2,80 2,46 5,10 2,60 2,20 0,60 3,60 2,30 2,90 1,80 5,60 2,60 6,20 2,70 3,40
2011 13 117 294 31 78 127 10 85 64 79 2 521 2 622 35 22 202 37 3 367 132 8 41 43 6 944
2012 16 111 328 39 62 133 10 113 112 86 3 366 2 860 35 11 173 35 3 277 123 13 43 35 8 001
Výmera, hektárová úroda a produkcia triticale v EÚ-27 Tabuľka č. 33 Výmera (tis. ha)
Výnos (t/ha)
Produkcia (tis. t)
Krajina/rok 2011
2012
2011
Bulharsko Česká rep. 44 43 Dánsko 27 25 Fínsko Estónsko 5 5 Francúzsko 392 393 Holandsko 3 3 Litva 110 110 Lotyšsko 10 12 Malta Maďarsko 102 113 Nemecko 386 Grécko Írsko Poľsko 1 250 1 200 Portugalsko 17 21 Rakúsko 46 44 Rumunsko 38 39 Slovinsko 4 3 Španielsko 82 80 Švédsko 25 24 Taliansko 25 26 Veľká Británia 15 14 11 10 Slovenská rep. EÚ-27 2 599 2 544 Prameň: http://www.coceral.com, predpoklad, jún 2012
2012
4,63 5,07 2,80 5,06 5,20 2,48 2,15 3,53 5,24 3,35 1,80 5,00 3,10 3,70 2,50 4,48 3,50 4,10 3,20 3,91
2011
4,20 5,10 3,10 5,30 5,50 2,95 2,50 3,45
2012
204 137 14 1 985 16 273 22 360 2 023 4 188 31 230 118 15 205 112 88 62 35 10 170
3,31 0,48 4,90 2,90 3,70 2,00 4,87 3,60 4,30 3,10 3,97
181 128 15 2 082 17 325 30 390 3 972 10 216 113 11 160 117 94 60 31 10 098
Priemerná spotreba obilnín na potravinárske účely vo vybraných štátoch EÚ (v kg/obyvateľa/rok) Tabuľka č. 34 Roky Estónsko Francúzsko Grécko Holandsko Írsko Litva Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Malta Nemecko Poľsko Portugalsko Rakúsko Taliansko Prameň: Eurostat
2002 96,2 109,5 180,2 69,6 124,6 126,9 103,6 76,0 168,8 154,9 106,2 152,7 126,7 104,9 173,0
2003 91,4 104,6 190,4 79,1 118,8 129,4 108,1 91,4 156,2 163,9 113,3 152,5 126,9 107,5 158,9
2004
2005
90,3 104,9 200,0 73,6 113,1 119,8 99,5 89,1 158,7 145,3 111,7 153,7 127,3 109,0 159,9
90,5 107,9 210,0 80,9 108,7 119,5 105,5 101,5 161,6 170,7 107,3 152,2 126,9 108,9 161,1
36
2006 75,8 109,5 199,9 85,5 116,6 109,0 112,6 82,5 167,4 110,3 112,7 151,3 127,7 111,8 169,2
2007 75,2 112,5 206,4 94,8 117,0 111,0 127,7 104,3 166,0 116,5 111,1 140,8 127,8 114,1 158,8
2008 78,3 116,7 103,7 110,2 120,8 139,4 170,1 163,7 113,4 139,1 150,4 116,4 -
2009 82,8 111,4 79,3 177,3 184,1 113,0 137,5 118,7 -
Spotreba obilnín na obyvateľa EÚ (kg) Pšenica Jačmeň Kukurica
2004 130,04 32,47 25,7
2005 130,71 32,1 29,36
2006 131,78 34,31 26,44
2007 128,93 31,18 26,15
2008 133,42 31,10 29,09
2009 135,17 30,04 30,04
2010 137,93 30,98 29,99
Tabuľka č. 35 2011 2012 139,87 143,75 28,43 29,40 31,05 31,75
Prameň: FAPRI-ISU 2011 World Agricultural Outlook Database, posledná aktualizácia: máj 2011
Bilancia pšenice v EÚ-27 Rok 2006-07 2007-08 2008-09 Zberové plochy (mil. ha) 24,5 24,7 26,7 Priemerné výnosy (ton/ha) 5,1 4,9 5,7 Produkcia (mil. ton) 124,9 120,1 151,1 Konečné zásoby (mil. ton) 14,2 12,4 18,9 Spotreba spolu (mil. ton) 125,5 116,5 127,0 z toho: kŕmna (mil. ton) 60,2 52,4 60,5 Import (mil. ton) 5,2 6,9 7,7 Export (mil. ton) 13,8 12,3 25,4 Prameň: http://www.fas.usda.gov, júl 2012 *odhad júl 2012
2009-10 25,8 5,4 138,8 16,2 125,0 57,5 5,5 22,1
2010-11 25,8 5,3 135,7 11,8 122,0 52,5 4,7 22,9
Tabuľka č.36 2011-12 *2012-13 25,7 25,1 5,4 5,3 137,4 133,1 13,5 10,9 126,5 124,5 57,0 55,0 7,2 6,0 16,4 17,0
Bilancia jačmeňa v EÚ-27 Rok 2008-09 2009-10 Produkcia (mil. ton) 65,5 62,1 Konečné zásoby (mil. ton) 10,9 15,5 Spotreba spolu (mil. ton) 57,0 56,5 Import (mil. ton) 0,2 0,1 Prameň: http://www.fas.usda.gov, september 2012 *odhad august 2012
53,5 8,0 56,4 0,3
Tabuľka č. 37 2011-12 *2012-13 51,5 52,9 5,1 3,6 51,7 52,2 0,1 0,2
5598 4,9 62,5 7,4
Tabuľka č. 38 2011-12 *2012-13 5,4 61,5 6,1 4,2 67,3 65,5 6,3 3,0
7 592 1 032 8 200 36
Tabuľka č. 39 2011-12 *2012-13 6 939 7 586 471 332 7 550 7 700 100 50
2010-11
Bilancia kukurice vEÚ-27 Rok 2008-09 2009-10 Produkcia (mil. ton) 62,3 56,9 Konečné zásoby (mil. ton) 6,1 5,2 Spotreba spolu (mil. ton) 61,6 59,3 Import (mil. ton) 2,8 2,9 Prameň: http://www.fas.usda.gov, september 2012 *odhad august 2012
2010-11
Bilancia raže vEÚ-27 Rok 2008-09 2009-10 Produkcia (mil. ton) 9 262 9 952 Konečné zásoby (mil. ton) 1 424 1 727 Spotreba spolu (mil. ton) 8 750 9 550 Import (mil. ton) 8 6 Prameň: http://www.fas.usda.gov, september 2012 *odhad august 2012
37
2010-11
Projekcia bilančných ukazovateľov pšenice v EÚ-27 Ukazovateľ 2012 2013 2014 Zberová plocha (1000 ha) 25 941,9 25 975,1 25 973,4 Hektárová úroda (t/ha)t 5,32 5,37 5,41 Spotreba 127 744,4 129 076,9 130 252,8 Konečné zásoby 10 362,3 10 688,7 11 008,0 Export 16 988,7 16 481,9 16 396,5 Bilancia obchodu 10 591,2 10 100,9 10 052,5 Ceny producentov 173,3 176,3 176,7 Spotreba na obyvateľa (kg) 110,99 110,94 110,87 Prameň: http.//www.oecd.org Database:OECD-FAO agriculture Outlook 2012-2021, výber z databázy 6. 9. 2012
Tabuľka č.40 2015 25 961,9 5,46 131 218,8 11 306,3 16 555,6 10 152,9 176,5 110,69
Ceny producentov mäkkej pšenice v EÚ-27 (€/t) Tabuľka č. 41 Krajina
2006
Belgicko 119,2 Bulharsko 86,8 Česká rep. 109,3 Dánsko 109,8 Estónsko 111,8 Fínsko 110,5 Francúzsko 121,6 Grécko 140,7 Holandsko 101,5 Írsko 121,8 Litva 128,7 Lotyšsko 111,7 Maďarsko 99,5 Nemecko 111,8 Poľsko 114,9 Portugalsko 116,4 Rakúsko 104,9 Rumunsko 96,4 Slovinsko 109,0 Španielsko 139,5 Švédsko 111,7 Taliansko 144,5 Veľká Británia 119,1 Prameň: http://epp.eurostat.ec.europa.eu Posledná aktualizácia: 24. 08. 2012 : =údaj nieje prístupný, p=provizórny
2007
2008
2009
2010
2011
177,4 152,6 164,9 166,0 182,9 159,9 189,4 235,1 190,0 200,9 187,0 188,7 173,9 175,2 186,8 177,1 189,0 183,0 170,9 202,8 187,4 208,0 188,2
164,9 159,8 204,7 203,9 155,5 189,1 149,0 226,0 161,0 136,6 161,8 154,8 158,9 186,4 182,9 203,1 136,1 179,5 178,4 190,3 186,2 223,1 191,0
110,5 107,6 109,3 120,9 104,4 132,0 111,1 135,0 110,5 104,8 114,7 113,1 106,2 112,6 111,6 136,5 P 83,2 110,9 119,3 142,4 107,4 153,8 122,9
155,8 125,0 134,2 131,6 156,0 147,4 : 164,6 161,0 : 162,0 163,4 142,3 149,5 150,0 149,3 184,1 140,1 135,7 173,4 169,9 182,4 152,8
198,3 167,1 204,9 193,3 186,7 196,9 : 225,0 193,5 : 206,1 196,5 182,9 : 199,3 199,9 P 137,5 207,6 193,1 211,7 199,3 : 210,4
38
Ceny producentov jačmeňa v EÚ-27 (€/t) Tabuľka č. 42 Krajina
2006
Belgicko 109,4 Bulharsko 84,2 Česká rep. 100,8 Dánsko 112,2 Estónsko 101,4 Fínsko 102,0 Francúzsko 110,6 Grécko 151,9 Litva 106,2 Lotyšsko 95,9 Maďarsko 95,5 Poľsko 103,3 Portugalsko 127,6 Rumunsko 113,4 Slovinsko : Španielsko 125,7 Švédsko 107,0 Veľká Británia 108,4 Prameň: http://epp.eurostat.ec.europa.eu Posledná aktualizácia: 24. 08. 2012 : =údaj nieje prístupný
2007
2008
179,6 123,3 141,7 177,6 154,2 145,8 167,2 224,8 182,3 167,0 150,7 169,4 177,6 201,0 : 183,6 194,5 169,4
132,1 145,7 204,3 199,8 137,0 160,7 149,0 209,5 146,5 132,3 143,3 183,3 219,1 217,5 159,4 169,7 149,8 156,5
2009 86,4 105,5 113,3 126,2 98,2 : 89,9 141,2 91,9 87,9 95,3 94,9 140,9 134,4 104,6 124,7 85,7 103,7
2010 147,4 100,5 123,3 137,0 125,0 : : 162,9 129,2 131,1 106,4 123,1 139,7 137,7 108,4 150,3 143,6 123,9
2011 173,5 160,2 180,3 196,0 172,0 : : 204,5 178,7 167,9 178,2 183,7 194,9 214,7 180,8 194,8 176,1 178,8
Ceny producentov kukurice v EÚ-27 (€/t) Tabuľka č. 43 Krajina
2006
Bulharsko 85,2 Česká rep. 102,1 Francúzsko 131,3 Grécko 158,6 Litva 149,2 Maďarsko 99,1 Nemecko 123,4 Poľsko 114,9 Portugalsko 162,9 Rakúsko 124,3 Rumunsko 107,8 Slovinsko 109,2 Španielsko 151,9 Taliansko 137,4 Prameň: http://epp.eurostat.ec.europa.eu Posledná aktualizácia: 24. 08. 2012 : =údaj nieje prístupný, p=provizórny
2007
2008
143,2 150,7 187,3 253,6 218,5 182,0 177,3 174,2 218,4 209,8 231,0 199,1 204,5 181,7
161,3 185,8 118,8 180,9 150,1 119,1 179,0 150,3 153,8 95,3 263,8 114,3 182,0 186,9
39
2009 106,8 105,9 109,0 150,9 116,6 104,1 120,7 103,3 138,9 P 96,3 158,0 98,8 144,2 131,3
2010 141,6 129,8 : 207,6 180,0 136,5 156,9 148,2 205,1 178,9 168,6 155,1 182,8 167,9
2011 173,6 191,4 : 214,5 180,8 175,3 : 165,2 206,3 P 149,1 235,9 170,3 216,9 :
Ceny producentov ovsa v EÚ-27 (€/t) Tabuľka č. 44 Krajina
2006
Belgicko 88,8 Bulharsko 82,1 Česká rep. 116,0 Dánsko 112,2 Estónsko 86,5 Fínsko 107,3 Francúzsko 104,9 Grécko 203,6 Holandsko 125,5 Írsko 128,3 Litva 86,3 Lotyšsko 85,0 Maďarsko 83,4 Nemecko 111,5 Poľsko 89,5 Portugalsko 102,2 Rakúsko 86,2 Rumunsko 127,6 Slovinsko 127,8 Španielsko 128,0 Švédsko 110,0 Taliansko 158,9 Veľká Británia 112,1 Prameň: http://epp.eurostat.ec.europa.eu Posledná aktualizácia: 24. 08. 2012 : =údaj nieje prístupný, p=provizórny
2007
2008
2009
2010
2011
95,3 100,0 191,6 184,4 140,2 149,7 169,9 225,7 191,5 188,7 149,0 141,6 166,2 176,6 139,6 153,4 144,0 228,0 176,1 158,2 159,0 180,7 157,2
135,4 138,8 233,6 167,7 110,4 137,8 137,1 236,5 151,5 130,6 115,8 98,6 134,6 180,9 143,3 166,1 118,6 277,4 : 171,1 118,6 222,3 129,5
156,4 129,0 150,1 100,7 69,5 86,4 75,2 219,1 : 112,8 59,1 68,7 96,1 111,4 74,3 142,2 P 77,9 165,1 : 126,9 72,5 183,6 103,3
217,7 120,5 151,0 123,5 105,0 115,7 : 182,6 : : 88,8 100,2 124,3 129,8 87,1 142,5 131,3 189,9 : 139,7 114,3 179,1 117,5
226,2 164,6 241,1 174,5 147,4 166,1 : 180,5 : : 159,0 133,5 166,7 : 157,9 191,8 P 126,8 266,6 : 181,5 152,8 . 198,9
8. Trh s obilninami vo svete Podľa údajov FAS USDA (august 2012) sa v roku 2012/13 svetová produkcia obilnín zníži oproti prdchádzajúcemu roku o 2,4 %. Najvýraznejší prepad produkcie predpokladá americké ministerstvo poľnohospodárstva na Ukrajine (12,7 %), v USA (11,6 %), v Rusku (9,6 %) v Turecku (9,8 %) a v Indii (9,6 %). K zvýšeniu produkcie by malo dôjsť v Číne (3,7%), v Kanade (13,1 %), v Turecku, v Nigérii a v Mexiku. Svetový export by mal podľa USDA klesnúť na cca 116 mil. t (-7 %) a svetová spotreba obilnín by sa mala znížiť na 1 137,8 mil. t (-0,7 %) a celkové zásoby obilnín vo svete by mali klesnúť na 152,1 mil. t (-9,7 %). Svetová bilancia obilnín (mil. ton) Tabuľka č. 45 Rok
2008-09
Produkcia 1 112 755 Import 110 686 Export 110 686 Domáca spotreba 1 082 053 Konečné zásoby 195 137 Prameň: http://fas.usda.gov, 10. 8. 2012 *odhad august 2012
2009-10
2010-11
1 112 604 119 070 119 070 1 110 457 197 284
40
1 097 946 116 197 116 197 1 130 058 165 172
2011-12 1 149 030 124 710 124 710 1 145 678 168 524
*2012-13 1 121 415 115 995 115 995 1 137 812 152 127
Svetová produkcia pšenice (tis. t) 2008-09 2009-10 Argentína 11 000 12 000 Austrália 21 420 21 834 Brazília 5 880 5 026 Kanada 28 611 26 848 Čína 112 464 115 120 Egypt 7 977 8 523 EÚ-27 151 122 138 816 India 78 570 80 680 USA 68 016 60 366 Rusko 63 765 61 770 Ukrajina 25 885 20 866 Kazachstan 12 538 17 052 Uzbekistan 6 000 6 200 Turecko 16 800 18 450 Svet spolu 682 754 685 435 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
2010-11 16 700 27 891 5 900 23 167 115 180 7 200 135 858 80 800 60 062 41 508 16 844 9 638 6 500 17 000 651 898
2011-12 15 000 29 500 5 800 25 260 117 920 8 700 137 395 86 870 54 413 56 231 22 124 22 732 6 300 18 800 695 177
Tabuľka č. 46 * 2012-13 11 500 26 000 5 000 27 000 118 000 8 500 132 897 93 900 61 732 43 000 15 000 11 000 6 700 15 750 662 826
Svetová produkcia jačmeňa (tis. t) 2008-09 2 110 7 997 2 212 11 781 2 823 1 484 65 509 1 200 5 230 23 148 12 612 5 700 155 047
2009-10 Argentína 1 356 Austrália 7 865 Bielorusko 2 123 Kanada 9 517 Čína 2 318 Etiópia 1 569 EÚ-27 62 149 India 1 690 USA 4 949 Rusko 17 881 Ukrajina 11 833 Turecko 6 500 Svet spolu 150 755 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
2010-11 2 950 8 145 1 966 7 605 1 972 1 525 53 514 1 350 3 925 8 350 8 484 5 900 122 928
4 300 8 500 1 800 7 760 2 500 1 592 51 462 1 660 3 392 16 935 9 098 7 000 133 895
Tabuľka č. 47 * 2012-13 5 800 8 000 2 000 8 500 2 600 1 580 52 853 1 610 4 812 14 500 6 600 5 500 130 802
2011-12 21 000 72 800 10 700 192 780 65 403 21570 313 918 22 838 11 500 21 000 9 250 876 844
Tabuľka č. 48 * 2012-13 28 000 70 000 12 750 200 000 61 542 20 000 273 789 21 000 13 500 21 500 9 410 849 006
2011-12
Svetová produkcia kukurice (tis. t) 2008-09 2009-10 Argentína 15 500 25 000 Brazília 51 000 56 100 Kanada 10 592 9 561 Čína 165 914 163 974 EÚ-27 62 321 56 947 India 19 730 16 720 USA 307 142 332 549 Ukrajina 11 447 10 486 Južná Afrika 12 567 13 420 Mexiko 24 226 20 374 Nigéria 7 970 8 950 Svet spolu 801 160 821 064 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
41
2010-11 25 200 57 400 11 714 177 245 55 934 21 730 316 165 11 919 10 924 21 058 8 800 830 767
Svetová produkcia ovsa (tis. t) 2008-09
2009-10
2010-11
Argentína 291 182 Austrália 1 160 1 162 Kanada 4 273 2 906 Čína 530 580 EÚ-27 8 935 8 579 Rusko 5 835 5 401 USA 1 294 1 351 Ukrajina 944 731 Čile 344 381 Brazília 239 253 Svet spolu 25 797 23 522 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
660 1 141 2 480 525 7 446 3 218 1 178 458 564 379 19 854
345 1 650 3 000 580 7 872 5 334 779 550 505 370 23 23
Tabuľka č. 49 * 2012-13 400 1 650 2 950 580 7 921 5 000 966 550 560 370 22 908
2011-12 1 500 195 6 939 50 2 969 350 550 12 852
Tabuľka č. 50 * 2012-13 1 500 240 7 586 50 2 700 350 650 13 423
2011-12
Svetová produkcia raže (tis. t) 2008-09 1 492 316 9 262 40 4 505 247 1 051 17 321
2009-10 Bielorusko 1 227 Kanada 280 EÚ-27 9 952 Kazachstan 75 Rusko 4 333 Turecko 343 Ukrajina 954 Svet spolu 17 524 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
2010-11 735 232 7 592 42 1 642 366 464 11 435
Svetová produkcia ciroku (tis. t) 2008-09 1 660 2 692 2 004 2 619 1 837 900 7 250 11 998 11 000 7 067 4 192 64 699
2009-10 Argentína 3 629 Austrália 1 508 Brazília 1 854 Etiópia 2 084 Čína 1 677 Egypt 900 India 6 700 USA 9 728 Nigéria 6 600 Mexiko 6 250 Sudán 2 630 Svet spolu 54 265 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
2010-11. 4 400 2 068 2 314 3 465 2 456 900 7 000 8 779 6 750 7 385 4 606 62 425
42
2011-12 4 800 2 650 2 200 3 781 2 600 900 6 030 5 447 6 850 6 250 2 089 54 561
Tabuľka č. 51 * 2012-13 4 800 2 500 2 800 3 550 2 650 900 6 400 6 290 6 900 6 800 3 800 59 173
Svetová bilancia pšenice (mil. ton/hektáre) Tabuľka č. 52 Hospodárske roky
2008-09 2009-10 Zberová plocha 224,6 225,8 Produkcia 682,8 686,2 Hektárová úroda (t/ha) 3,0 3,0 Export 143,5 135,6 Domáca spotreba 643,1 653,4 Kŕmna spotreba 121,2 119,8 Konečné zásoby 167,8 200,6 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad august 2012
2010-11 218,2 651,9 3,0 133,7 654,5 116,4 198,0
2011-12 221,7 695,2 3,1 151,6 695,6 145,6 197,6
* 2012-13 218,8 662,8 3,0 136,7 683,2 134,1 177,2
Svetová bilancia jačmeňa (mil. ton/hektáre) Tabuľka č.53 Hospodárske roky
2008-09 2009-10 Zberová plocha 55,5 54,4 Produkcia 155,0 150,8 Hektárová úroda (t/ha) 2,8 2,8 Export 18,2 17,3 Domáca spotreba 144,1 144,7 Kŕmna spotreba 100,1 100,7 Konečné zásoby 31,4 37,5 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad júl 2012
2010-11 47,6 122,9 2,6 15,2 136,1 91,5 24,2
2011-12 49,8 133,7 2,7 18,6 136,0 91,2 22,0
* 2012 51,3 131,9 2,6 16,7 133,4 89,4 20,5
Svetová bilancia kukurice (mil. ton/hektáre) Tabuľka č.54 Hospodárske roky
2008-09 2009-10 Zberová plocha 158,5 157,4 Produkcia 801,2 819,4 Hektárová úroda (t/ha) 5,1 5,2 Export 84,0 93,0 Domáca spotreba 784,6 823,5 Kŕmna spotreba 481,7 490,0 Konečné zásoby 148,2 144,1 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad júl 2012
2010-11 162,6 829,1 5,1 91,9 848,9 501,0 124,3
2011-12 168,4 873,7 5,2 97,0 868,6 507,8 129,4
* 2012-13 175,3 905,2 5,2 97,5 900,5 536,0 134,1
Svetová bilancia raže (1 000 ton) Tabuľka č. 55 Hospodárske roky
2008-09 2009-10 Produkcia 17 321 17 524 Import 266 411 Celková spotreba 16 473 17 182 Konečné zásoby 2 453 2 795 Prameň: http://www.fas.usda.gov, august 2012 *odhad júl 2012
43
2010-11 11 853 441 12 553 2 095
2011-12 12 816 433 13 467 1 465
* 2012 13 337 435 13 450 1 352
Projekcia bilančných ukazovateľov pšenice - Svet Ukazovateľ 2012 2013 2014 Zberová plocha (1000 ha) 223 478,4 223 327,6 222 866,9 Hektárová úroda (t/ha)t 3,14 3,16 3,18 Produkcia 138 086,4 139 504,0 140 624,6 Spotreba 693 956,8 700 198,7 709 116,5 Konečné zásoby 208 563,1 214 156,0 214 106,9 Export 137 003,4 137 487,5 137 433,4 Bilancia obchodu 357,7 357,7 357,7 Svetové ceny (USD/t) 248,6 250,8 250,4 Spotreba na obyvateľa (kg) 67,4 66,9 66,9 Prameň: http://www.oecd.org Database:OECD-FAO agriculture Outlook 2012-2021, výber z databázy 6. 9. 2012
44
Tabuľka č. 56 2015 223 727,2 3,20 141 669,9 716,933,3 213 762,4 139 478,7 357,7 250,3 66,6
ZOZNAM PRÍLOH Príloha č. 1
Nákupné ceny obilnín v poľnohospodárstve SR (rok 2007-11, EUR/t)
Príloha č. 2
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v r. 2009 (Sk, EUR)
Príloha č. 3
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v r. 2010 (EUR)
Príloha č. 4
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v r. 2011 (EUR)
Príloha č. 5
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR (rok 2008-09, Sk/t)
Príloha č. 6
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR (rok 2009-10, EUR/t)
Príloha č. 7
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR (rok 2010-11, EUR/t)
Príloha č. 8
Priemerné odbytové ceny výrobkov z obilnín od spracovateľov v SR (rok 2007-09, Sk/kg, Sk/ks)
Príloha č. 9
Priemerné odbytové ceny mlynárskych a pekárenských výrobkov od spracovateľov v SR rok 2009-11, (EUR/t, EUR/100ks, EUR/100kg, bez DPH)
Prílohy č. 10-15 Vydané exportné a importné licencie
45
Nákupné ceny obilnín v poľnohospodárstve SR v rokoch 2007-2012 ( EUR/t) Príloha č. 1 2007 Výrobok
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Pšenica potravinárska
146,25
156,11
154,78
154,35
155,91
151,60
158,43
181,07
196,01
200,09
208,66
219,98
181,60
Pšenica priemyselná
115,48
121,36
113,12
118,20
116,18
116,18
133,07
150,30
165,01
163,02
161,36
152,53
147,31
Kukurica na zrno
141,31
142,77
143,30
142,60
145,12
144,19
145,16
146,72
156,68
197,67
226,91
229,60
188,61
Jačmeň sladovnícky
145,22
150,67
149,37
150,20
145,56
139,41
165,57
184,16
193,92
199,16
201,75
210,28
183,43
Jačmeň potravinársky
129,79
134,44
132,78
128,13
128,79
127,80
141,41
154,92
167,96
187,55
181,57
179,25
157,21
Jačmeň kŕmny
119,40
118,93
119,50
116,18
113,95
118,67
132,78
143,26
150,80
158,43
155,35
151,80
138,45
Raž potravinárska
137,75
143,07
142,40
144,06
146,39
140,08
134,77
179,18
184,79
193,75
197,84
205,90
178,88
Raž kŕmna
114,52
117,51
115,51
116,84
117,84
113,86
112,53
141,07
148,81
152,03
157,67
171,61
140,87
Ovos potravinársky
158,24
162,65
157,67
145,65
152,36
148,04
149,37
164,31
181,74
185,89
199,83
222,40
168,53
Ovos kŕmny Prameň: ŠÚ SR
123,18
121,89
126,00
124,05
124,08
122,25
131,12
143,93
144,29
150,34
160,99
153,79
140,05
Pokračovanie prílohy č. 1 2008 Výrobok
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Pšenica potravinárska
231,26
233,19
245,54
248,72
236,77
237,80
217,95
175,83
176,06
162,75
155,08
139,38
188,87
Pšenica priemyselná
158,00
159,13
178,95
187,28
172,11
167,96
174,23
138,05
125,71
118,14
113,39
108,18
140,31
Kukurica na zrno
224,22
227,51
227,08
233,35
227,48
211,21
202,58
178,95
176,62
120,39
113,46
104,43
154,95
Jačmeň sladovnícky
212,87
228,47
260,90
250,65
220,84
222,40
230,40
220,41
208,76
191,10
188,91
181,90
213,27
Jačmeň potravinársky
191,20
196,18
210,45
213,77
209,45
214,43
182,57
165,97
170,95
189,21
162,65
158,90
182,43
Jačmeň kŕmny
154,02
146,05
148,54
148,54
142,73
147,71
151,56
137,19
130,58
120,53
116,91
111,66
137,52
Raž potravinárska
209,12
219,08
232,36
246,73
232,36
226,38
206,80
174,27
167,66
163,65
144,39
146,05
175,56
Raž kŕmna
170,95
165,97
165,64
156,01
158,67
159,00
152,69
140,54
141,31
127,80
126,97
122,15
141,97
Ovos potravinársky
218,42
215,76
225,72
232,92
235,01
236,01
231,36
199,16
209,12
198,50
190,87
174,27
214,43
Ovos kŕmny Prameň:ŠÚ SR
164,31
168,72
177,02
180,91
184,06
185,55
167,30
150,04
144,39
142,57
136,10
126,57
153,95
46
2. pokračovanie prílohy č. 1 2009 Výrobok
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Pšenica potravinárska
139,57
126,62
127,10
126,16
130,48
122,07
120,26
111,50
108,62
105,89
102,32
102,33
115,12
Pšenica priemyselná
105,11
100,54
97,49
95,78
93,98
99,95
97,42
91,20
88,40
88,43
91,30
92,29
93,13
Kukurica na zrno
101,19
97,34
97,79
99,93
101,21
110,35
115,21
112,0
110,36
94,01
93,08
98,01
97,7
Jačmeň sladovnícky
173,38
192,61
196,69
187,60
174,90
172,10
168,85
145,96
146,55
148,92
150,67
140,0
152,61
Jačmeň potravinársky
157,22
148,41
137,06
128,67
126,75
126,0
129,12
120,72
120,81
134,95
122,50
120,0
128,82
Jačmeň kŕmny
108,71
108,41
99,15
95,93
97,72
97,27
94,63
91,43
86,79
83,45
85,04
89,20
94,25
Raž potravinárska
149,37
150,37
149,37
156,20
138,78
139,35
133,78
105,20
111,56
108,25
99,00
93,00
116,83
Raž kŕmna
110,21
110,05
126,14
116,20
108,54
99,29
95,25
94,33
86,14
90,00
84,00
85,00
96,46
Ovos potravinársky
182,54
181,41
199,16
195,10
181,67
177,80
173,50
170,52
168,00
150,00
154,19
150,37
175,36
Ovos kŕmny Prameň: ŠÚ SR
120,88
121,40
121,38
129,74
127,88
127,57
121,50
109,20
102,25
114,91
107,50
103,46
115,31
3. pokračovanie prílohy č.1 2010 Výrobok
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
I.-VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Pšenica potravinárska
104,35
106,78
106,68
105,13
105,85
108,03
105,97
112,24
146,71
175,19
181,18
186,18
191,22
147,84
Pšenica priemyselná
93,76
97,52
98,76
98,91
97,52
101,65
97,97
105,51
126,51
142,53
152,26
156,67
157,19
126,13
106,41
110,09
113,64
113,90
114,66
121,84
113,02
124,11
135,43
144,13
158,66
163,59
171,24
148,86
138,0
129,43
137,44
144,26
156,86
171,03
176,03
190,08
152,83
103,0
110,56
107,0
140,00
160,00
162,50
152,50
150,63
134,82
94,54
91,36
98,99
110,31
128,85
147,09
150,29
147,46
112,03
103,0
100,60
105,0
140,50
147,33
171,43
172,0
172,0
139,88
90,40
89,47
95,76
101,67
120,0
140,33
131,33
140,00
113,99
153,85
153,78
152,49
158,14
182,50
180,0
182,87
192,50
166,16
94,0
110,26
99,87
114,18
129,25
125,57
128,20
129,80
117,98
Kukurica na zrno Jačmeň sladovnícky Jačmeň potravinársky Jačmeň kŕmny Raž potravinárska Raž kŕmna Ovos potravinársky Ovos kŕmny Prameň: ŠÚ SR
128,0 119,50 85,22 92,50 90,0 161,99 119,80
125,0 116,0 92,19 103,33 92,0 160,54 114,45
130,58 110,0 91,06 93,66 84,0 147,50 116,45
47
127,73 109,54 92,22 104,0 93,0 156,72 108,33
140,0 104,35 94,88 106,22 91,17 149,91 99,60
4. pokračovanie prílohy č. 1 2011 Výrobok Pšenica potravinárska Pšenica priemyselná Kukurica na zrno
I. 197,37 161,63 190,05
II. 212,12 177,86 206,98
III. 230,93 181,96 208,85
IV. 218,41 179,11 206,23
V. 225,41 173,36 213,22
VI.
I.-VI.
VII.
VIII.
IX.
223,13
216,41
198,95
188,98
191,15
175,18
175,52
174,76
163,53
213,77
206,11
219,71
X.
Priemer roka
XI.
XII.
188,71
179,55
173,42
196,83
158,22
156,92
150,38
151,09
164,54
222,00
189,70
151,99
144,58
146,40
167,08
Jačmeň sladovnícky
194,75
215,00
201,67
203,33
183,50
197,50
201,95
200,64
209,62
211,76
212,63
209,93
209,22
209,43
Jačmeň potravinársky
170,13
187,55
190,87
194,00
180,00
190,00
187,18
191,13
202,20
194,68
195,99
184,82
171,00
190,61
Jačmeň kŕmny
146,09
166,52
186,5
180,19
180,00
165,00
171,49
173,60
161,58
156,32
156,81
154,75
151,08
164,66
Raž potravinárska
174,00
192,00
194,75
196,91
200,00
196,50
191,92
187,92
202,00
195,81
193,40
190,00
187,50
194,81
Raž kŕmna
146,50
160,00
168,29
162,50
161,55
160,13
159,79
162,55
162,32
153,29
148,33
144,50
149,01
154,28
Ovos potravinársky
203,50
205,00
220,00
221,01
222,03
219,74
218,08
207,50
188,00
201,50
170,00
185,22
190,00
205,19
Ovos kŕmny Prameň: ŠÚ SR
151,25
167,50
175,00
175,50
191,20
180,00
173,32
181,70
165,00
158,52
157,45
151,67
152,85
165,00
5.
pokračovanie prílohy č. 1
2012 VI.
I.-VI.
VII.
188,51
191,29
179,30
197,74
165,02
169,94
172,91
159,00
176,60
172,81
174,96
179,57
183,09
169,80
179,43
209,78
209,92
208,45
211,00
206,00
210,30
214,00
170,00
178,37
182,50
183,10
182,67
184,25
180,70
195,15
Jačmeň kŕmny
148,93
161,00
159,71
151,80
148,13
154,00
155,00
161,00
Raž potravinárska
202,50
203,75
207,50
208,00
209,09
182,50
201,10
202,50
Raž kŕmna
148,92
150,00
154,00
150,00
165,00
163,28
153,10
165,27
Ovos potravinársky
191,67
202,50
207,00
212,50
200,00
197,97
204,10
200,00
Ovos kŕmny Prameň: ŠÚ SR
150,50
155,31
155,40
158,13
172,61
163,50
158,00
170,98
Výrobok
I.
Pšenica potravinárska
172,8
Pšenica priemyselná
II.
III.
IV.
172,56
178,03
182,61
146,28
153,94
158,14
Kukurica na zrno
152,93
161,24
Jačmeň sladovnícky
213,20
Jačmeň potravinársky
48
V.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v roku 2009 (EUR)
Príloha č. 2 Priemer
Výrobok
M. J.
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
roka
Ryža lúpaná
1 kg
1,53
1,55
1,58
1,60
1,58
1,58
1,61
1,60
1,55
1,56
1,51
1,50
1,56
Pšeničná múka polohrubá, výber
1 kg
0,47
0,46
0,45
0,41
0,39
0,36
0,37
0,35
0,35
0,33
0,34
0,32
0,38
Chlieb tmavý
1 kg
1,26
1,25
1,25
1,24
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
Cestoviny vaječné
500 g
1,03
1,03
1,03
1,04
1,03
1,03
1,02
1,02
1,03
1,02
1,03
1,02
1,03
Prameň: ŠÚ SR
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v roku 2010 (EUR)
Príloha č.3 Priemer
Výrobok
M. J.
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
roka
Ryža lúpaná
1 kg
1,52
1,51
1,48
1,46
1,41
1,38
1,38
1,34
1,36
1,33
1,28
1,26
1,39
Pšeničná múka polohrubá, výber
1 kg
0,33
0,32
0,32
0,31
0,32
0,32
0,31
0,31
0,32
0,35
0,39
0,41
0,33
Clieb tmavý
1 kg
1,26
1,26
1,25
1,25
1,25
1,25
1,25
1,24
1,25
1,25
1,26
1,27
1,25
Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
Cestoviny vaječné
500 g
1,01
1,02
1,03
1,03
1,03
1,03
1,02
1,03
1,01
1,03
1,04
1,05
1,03
Prameň: ŠÚ SR
49
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v roku 2011 (EUR)
Príloha č.4 Priemer
Výrobok
M. J.
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
roka
Ryža lúpaná
1 kg
1,32
1,32
1,28
1,32
1,28
1,33
1,36
1,40
1,42
1,42
1,44
1,44
1,36
Pšeničná múka polohrubá, výber
1 kg
0,45
0,46
0,47
0,49
0,51
0,52
0,52
0,52
0,52
0,51
0,50
0,49
0,50
Clieb tmavý
1 kg
1,29
1,31
1,32
1,33
1,34
1,35
1,34
1,34
1,34
1,35
1,35
1,36
1,34
Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
Cestoviny vaječné
500 g
1,07
1,07
1,08
1,09
1,1
1,1
1,1
1,11
1,12
1,10
1,12
1,11
1,10
Prameň: ŠÚ SR
Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v roku 2012 (EUR)
Príloha č. 5 Priemer
Výrobok
M. J.
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
Ryža lúpaná
1 kg
1,49
1,49
1,50
1,42
1,52
1,50
1,49
1,50
1,47
Pšeničná múka polohrubá, výber
1 kg
0,49
0,48
0,48
0,48
0,47
0,48
0,48
0,47
0,49
Clieb tmavý
1 kg
1,32
1,31
1,31
1,30
1,31
1,31
1,30
1,30
1,31
Chlieb celozrnný
1 kg
2,47
2,48
2,49
2,50
2,47
2,48
2,49
2,49
2,49
Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
0,06
Cestoviny vaječné
500 g
1,11
1,12
1,13
1,10
1,12
1,12
1,14
1,13
1,12
Cestoviny bezvaječné
500 g
0,78
0,78
0,78
0,78
0,78
0,77
0,78
0,78
0,77
Detská krupica
500 g
0,54
0,53
0,53
0,53
0,52
0,51
0,51
0,51
0,52
Piškóty detské svetlé bez príchute
150 g
0,63
0,65
0,64
0,64
0,65
0,64
0,64
0,62
0,62
Vianočka tuková
350 g
1,06
1,06
1,07
1,08
1,06
1,09
1,08
1,09
1,08
Prameň: ŠÚ SR
50
XI.
XII.
roka
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR (Sk/t) Pšenica potravinárska Mesiac
Príloha č. 6
Raž potravinárska
Pšenica kŕmna
Jačmeň kŕmny
Kukurica kŕmna
2008
2009
Vývoj (%)
2008
2009
Vývoj (%)
2008
2009
Vývoj (%)
2008
2009
Vývoj (%)
2008
2009
Vývoj (%)
I.
7 465
3 788
-49,3
6 299
3 717
-41,0
6 658
2 818
-57,7
6 703
2 595
-61,3
7 044
2 609
-63,0,
II.
7 610
3 496
-54,1
7 679
3 644
-52,6
6 690
2 777
-58,5
6 646
2 666
-59,9
7 057
2 778
-60,6
III.
7 698
3 406
-55,8
8 550
4 017
-53,0
7 440
2 818
-62,1
6 689
2 607
-61,0
7 323
2 964
-59,5
IV.
7 794
3 472
-55,5
8 525
3 312
-61,2
6 285
2 735
-56,5
6 668
2 767
-58,5
6 866
2 815
-59,0
V.
7 678
3 589
-53,3
8 433
3 108
-63,1
7 468
2 867
-61,6
6 892
2 798
-59,4
7 190
3 158
-56,1
VI.
7 539
3 741
-50,4
8 584
3 126
-63,6
5 572
2 979
-46,5
6 458
2 922
-54,8
6 160
2 862
-53,5
VII.
6 299
3 304
-47,6
6 545
3 164
-51,7
4 161
2 523
-39,4
4 467
2 464
-44,8
6 856
2 714
-60,4
VIII.
5 322
3 198
-39,9
6 141
2 828
-53,9
3 722
2 558
-31,3
3 673
2 269
-38,2
6 153
3 331
-45,9
IX.
4 962
3 034
-38,9
5 937
2 792
-53,0,
3 449
2 491
-27,8
3 501
2 401
-31,4
5 003
2 755
-44,9
X.
4 397
3 066
-30,3
6 214
2 757
-55,6
3 184
2 507
-21,3
3 478
2 514
-27,7
2 671
2 646
-0,9
XI.
4 185
2 999
-28,5
4 200
2 763
-34,2
2 785
2 698
-3,1
2 906
2 483
-14,6
2 600
2 769
6,5
XII.
4 130
3 138
-24,0
4 110
2 675
-34,9
2 728
2 839
4,1
3 113
2 563
-17,7
2 612
2 797
7,1
6 108
3 329
-46,5
6 534
3 011
-53,9
3 547
2 677
-24,5
4 218
2 504
-40,6
3 960
2 749
-30,6
priem. roka
Prameň: PPA–ATIS
51
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR ( EUR/t) Príloha č.7 Pšenica potravinárska Mesiac
Vývoj (%)
Raž potravinárska 2010
Vývoj (%)
2009
Vývoj (%)
2010
Vývoj (%)
2009
Vývoj (%)
1.
125,74
105,54
-16,1
123,38
88,95
-27,9
93,54
95,60
2,2
86,14
83,37
-3,2
86,60
97,13
12,2
2.
116,04
108,37
-6,6
120,95
90,01
-25,6
92,17
95,13
3,2
88,51
90,33
2,1
92,20
118,17
28,2
3.
113,06
110,00
-2,7
133,35
92,60
-30,6
93,54
100,26
7,2
86,53
87,72
1,4
98,40
115,41
17,3
4.
115,24
111,42
-3,3
109,93
95,72
-12,9
90,77
98,00
8,0
91,85
88,89
-3,2
93,46
117,00
25,2
5.
119,12
108,49
-8,9
103,18
96,73
-6,3
95,15
100,89
6,0
92,88
94,88
2,2
104,83
119,81
14,3
6.
124,19
109,85
-11,5
103,76
101,02
-2,6
98,89
103,53
4,7
96,98
91,26
-5,9
95,00
130,27
37,1
7.
109,66
115,47
5,3
105,03
102,76
-2,2
83,74
110,68
32,2
81,79
86,38
5,6
90,10
-
-
8.
106,15
158,28
49,1
93,88
115,20
22,7
84,91
129,78
52,8
75,30
129,52
72,0
110,58
-
-
9.
100,70
175,79
74,6
92,69
165,88
79,0
82,69
144,32
74,5
79,70
129,00
61,9
91,45
173,33
89,5
10.
101,78
191,48
88,1
91,52
184,28
101,4
83,22
159,88
92,1
83,46
142,94
71,3
87,83
171,31
95,0
11.
99,32
191,81
93,10
91,73
199,40
117,4
89,56
176,44
97,0
82,43
145,59
76,6
91,92
169,43
84,3
12.
104,15
206,02
97,8
88,79
196,25
121,0
94,23
176,33
87,1
85,08
172,61
102,9
92,83
177,76
91,5
108,54
159,73
47,2
99,94
146,75
46,8
88,85
130,45
46,8
83,12
107,96
29,9
91,26
154,32
69,1
52
2009
Kukurica kŕmna
2010
Prameň: PPA–ATIS Poznámka: Priemer roka 2010 = vážený priemer za obdobie január – december 2010
2010
Jačmeň kŕmny
2009
priem. roka
2009
Pšenica kŕmna
2010
Nákupné ceny obilnín od producentov v SR (v €/t) Príloha č 8 Pšenica potravinárska Mesiac 2012
2011
1.
162,29
224,58
2.
175,05
3.
Vývoj (%)
Raž potravinárska 2012
2011
-27,7
198,64
189,92
217,49
-19,5
213,58
174,38
257,96
-32,4
4.
182,35
233,20
5.
187,63
6.
Pšenica kŕmna
Vývoj (%)
2012
2011
4,6
148,19
173,82
200,85
6,3
154,39
195,91
231,79
-15,5
-21,8
193,69
234,44
255,74
-26,6
197,24
192,02
231,86
-17,2
7.
213,57
202,02
8.
228,68
198,70
Jačmeň kŕmny
Vývoj (%)
2012
2011
-14,7
161,29
176,79
211,17
-26,0
169,85
162,18
193,31
-16,1
-17,4
175,15
185,30
228,30
-13,6
186,67
191,38
215,15
-11,0
5,7
212,10
216,26
15,1
222,70
199,99
Kukurica kŕmna
Vývoj (%)
2011
-8,8
150,35
183,28
-18,0
188,20
-9,8
159,44
194,13
-17,9
178,49
176,36
1,2
174,15
203,16
-14,3
-5,5
184,94
177,69
4,1
180,07
202,46
-11,1
212,27
-12,1
193,53
188,78
2,5
172,27
215,67
-20,1
178,55
201,13
-11,2
186,20
177,58
4,9
165,09
226,96
-27,3
-1,9
190,89
157,98
20,8
184,58
173,95
6,7
185,12
220,91
-16,2
11,4
187,17
160,84
16,4
188,11
156,92
19,9
199,49
205,30
-2,8
9.
194,92
205,21
150,*9
157,3
230,89
10.
181,62
216,82
153,04
158,32
154,24
11.
165,21
217,07
147,12
156,9
144,12
12.
169,47
203,95
149,94
146,17
151,06
Priem. roka 205,91*2 211,09*3
217,5
211,55
178,63
Prameň: PPA–ATIS
*1 Poznámka: Mesačné ceny sú počítané váženým priemerom z týždenných cien *2 Poznámka: Priemer roka 2011 = vážený priemer za obdobie január – december *3 Poznámka: Priemer roka 2012 = vážený priemer za obdobie január – august
53
Vývoj (%)
2012
159,34
184,27
169,06
168,79
161,88
Priemerné odbytové ceny výrobkov z obilnín od spracovateľov v SR ( Sk/kg, Sk/ks, bez DPH) Príloha č. 9
Druh výrobku
Pšeničná múka polohrubá výber,t
I.
2007
7,30
7,94
7,57
7,95
7,86
7,87
8,06
8,05
8,35
9,38
9,95
10,21
8,36
2008
10,75
10,96
10,96
10,85
11,05
11,00
10,95
10,93
10,54
10,01
9,80
9,52
10,52
2009
8,88
8,96
7,58
7,55
6,95
6,48
6,49
6,30
6,12
6,08
6,20
6,18
6,827,12
82,6
81,8
69,2
69,6
62,9
58,9
59,3
57,7
58,0
60,7
63,3
64,9
64,8
2008
22,93
23,10
24,34
24,77
24,97
24,99
25,10
25,44
25,01
24,71
24,67
24,33
24,64
2009
24,15
24,04
23,98
24,31
23,87
23,94
23,96
24,62
23,90
23,83
23,60
23,28
23,94
105,3
104,1
98,5
98,1
95,6
95,8
95,5
96,8
95,6
96,4
95,7
95,7
97,2
1,24
1,24
1,33
1,34
1,36
1,37
1,36
1,35
1,36
1,34
1,34
1,34
1,34
1,35
1,36
1,35
1,37
1,34
1,35
1,35
1,35
1,35
1,36
1,35
1,34
1,35
108,7
109,4
101,2
102,0
98,5
98,6
99,4
100,0
99,3
101,5
100,7
100,0
100,7
1,40
1,40
1,40
1,40
1,56
1,56
1,56
1,56
1,58
1,58
1,58
1,57
1,52
1,60
1,62
1,62
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
1,61
114,9
115,4
115,4
115,2
103,2
103,2
103,2
103,2
102,2
101,9
101,9
102,5
105,9
2008
31,37
30,60
30,50
30,75
31,23
30,88
31,20
30,85
31,08
30,33
30,37
30,72
30,81
2009
30,43
30,04
30,47
29,32
28,44
29,47
29,44
28,88
29,92
29,20
28,65
29,07
29,44
98,2
99,9
95,3
91,1
95,4
94,4
93,6
96,3
97,0
96,3
94,3
94,6
95,6
Index 2009/2008 Clieb tmavý 1 kg (pšenično-ražný) Index 2009/2008 2008 Rožok biely obyčajný, 2009 ks (40 g) Index 2009/2008 2008 Rožok biely obyčajný, 2009 ks (50 g) Index 2009/2008 Cestoviny vaječné kolienka, 500 g Index 2009/2008
II.
III.
Prameň: PPA-ATIS, Poznámka: údaje sa v roku 2007 zisťovali len za pšeničnú múku polohrubú výber
54
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Priemer roka
Rok
Priemerné odbytové ceny mlynárskych a pekárenských výrobkov od spracovateľov v SR (v €/t, v €/100 kg, v €/100 ks, bez DPH) Príloha č. 10
Druh výrobku Pšeničná múka polohrubá výber (tt
Priemer Rok Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December roka 211,26 204,37 213,76 205,42 201,68 205,58 209,10 217,07 236,05 272,51 278,98 226,96 2010 200,14 2011
291,61
292,59
310,71
326,21
342,76
346,50
339,97
329,43
2012
287,50
288,13
287,55
284,62
290,01
288,79
288,66
301,91
290,06
98,6
98,5
92,5
87,3
84,6
83,3
84,9
91,6
90,5
2010
76,24
75,03
76,12
75,96
76,26
75,54
73,93
74,88
74,73
74,59
72,49
81,96
75,78
2011
76,08
78,08
77,25
74,92
78,05
78,09
77,93
78,53
62,68
78,85
78,31
77,22
75,62
2012
78,81
77,6
78,63
75,5
77,78
77,19
77,42
77,55
77,61
103,6
99,4
101,8
101,1
99,7
98,8
99,3
98,8
102,6
2010
4,38
4,49
4,47
4,36
4,28
4,23
4,20
4,18
4,22
4,14
4,26
4,24
4,29
2011
4,29
4,28
4,29
4,29
4,35
4,37
4,39
4,44
4,33
4,42
4,32
4,55
4,35
2012
5,36
5,37
5,37
5,37
5,37
5,42
5,37
5,37
5,37
99,4
99,6
98,2
93,1
95,9
100,2
99,6
99,4
98,7
2010
5,40
5,38
5,37
5,40
5,38
5,32
5,37
5,37
5,38
5,37
5,51
5,39
5,38
2011
5,39
5,39
5,47
5,77
5,60
5,41
5,39
5,40
5,4
5,4
5,38
5,36
5,44
2012
5,36
5,37
5,37
5,37
5,37
5,42
5,37
5,37
5,37
99,4
99,6
98,2
93,1
95,9
100,2
99,6
99,4
98,7
2010
93,65
96,24
95,00
92,76
95,62
94,52
95,57
93,10
93,59
97,92
94,19
97,17
94,74
2011
99,31
100,56
96,79
97,31
101,49
99,20
99,13
98,49
100,23
96,45
102,8
95,74
98,95
2012
95,73
98,02
98,32
99,28
94,16
94,67
98,31
95,31
96,74
96,4
97,5
101,6
102,0
92,8
95,4
99,2
96,8
97,8
Index 2012/2011 Chlieb tmavý, 100 kg (pšenično-ražný)
Index 2012/2011 Rožok biely obyčejný, 100 ks (40 g) Index 2012/2011 Rožok biely obyčejný, 100 ks (50 g) Index 2012/2011 Cestoviny vaječné kolienka, 500 g
Index 2012/2011
322,23
313,53
Prameň: PPA-ATIS
Poznámka: Priemer roka 2011 = vážený priemer za obdobie január –december. Mesačné ceny sú počítané váženým priemerom z týždenných cien
55
314,58
310,97
320,38
Príloha č. 11
Prehľad vydaných vývozných a dovozných licencií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za 1. polrok 2010 Vývoz a dovoz obilnín sa za 1. polrok 2010 administroval v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003, ktorým sa ustanovujú osobitné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu. Vydané licencie na vývoz komodity obilniny za 1. polrok 2010 Názov
Počet vydaných vývozných licencií 1
KN kód
Množstvo (t)
Krajina určenia
1002 00 00
25
Tretie krajiny
Jačmeň
4
1003 00 90
98
Tretie krajiny
Ovos
7
1004 00 00
169
Tretie krajiny
Múka hladká z mäkkej pšenice a zo špaldy
2
1101 00 15
66
Tretie krajiny
Raž
Vydané licencie na dovoz komodity obilniny za 1. polrok 2010 Názov
Pšenica a súraž ostatné Kukurica ostatná
Počet povolených vývozných licencií 1
KN kód
Množstvo (t)
Krajina určenia
1001 90 99
2 500
Srbsko
1
1005 00 90
25
Argentína
Prameň: PPA
50
Príloha č.12
Prehľad vydaných vývozných a dovozných licencií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za rok 2010 Vývoz a dovoz obilnín za rok 2010 sa administroval v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003, ktoré ustanovuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu. Vydané licencie na vývoz komodity obilniny za rok 2010 Názov
Počet vydaných vývozných licencií 1
KN kód
Množstvo (T)
Krajina určenia
1001 10 00
20
Tretie krajiny
Raž
21
1002 00 00
617
Tretie krajiny
Jačmeň
14
1003 00 90
1 063
Tretie krajiny
Ovos
9
1004 00 00
219
Tretie krajiny
Múka hladká z mäkkej pšenice a zo špaldy
4
1101 00 15
124,70
Tretie krajiny
Pšenica tvrdá
Vydané licencie na dovoz komodity obilniny za rok 2010 Názov
Pšenica a súraž, ostatná Kukurica ostatná
Počet povolených vývozných licencií 1
KN kód
Množstvo (t)
Krajina určenia
1001 90 99
2 500
Srbsko
1
1005 00 90
1174,95
Argentína, Srbsko, Moldavsko
Prameň: PPA
50
Príloha č. 13
Prehľad vydaných vývozných a dovozných licencií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za 1. polrok 2011 Vývoz a dovoz obilnín za 1. polrok 2011 sa administroval v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003, ktoré ustanovuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu. Vydané licencie na vývoz komodity obilniny za 1. polrok 2011 Názov
Jačmeň Ovos
Počet vydaných vývozných licencií 20
KN kód
Množstvo (T)
Krajina určenia
1003 00 90
4 102,00
Tretie krajiny
13
1004 00 00
325,00
Tretie krajiny
Vydané licencie na dovoz komodity obilniny za 1. polrok 2011 Názov
Kukurica ostatná
Počet povolených vývozných licencií 2
Prameň: PPA
50
KN kód
Množstvo (t)
Krajina určenia
1005 90 00
424,95
Argentína, Srbsko
Príloha č. 14
Prehľad vydaných vývozných a dovozných licencií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za rok 2011 Vývoz a dovoz obilnín za rok 2011 sa administroval v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003, ktoré ustanovuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu a nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008, kterým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencii a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky. Vydané licencie na vývoz komodity obilniny za rok 2011 Názov
Počet vydaných vývozných licencií 4
KN kód
Množstvo (T)
Krajina určenia
1002 00 00
108,0
Tretie krajiny
Jačmeň
20
1003 00 90
4 102,00
Tretie krajiny
Ovos
14
1004 00 00
350,00
Tretie krajiny
Raž
Vydané licencie na dovoz komodity obilniny za rok 2011 Názov
Kukurica ostatná
Počet povolených vývozných licencií 4
Prameň: PPA
50
KN kód
Množstvo (t)
Krajina určenia
1005 90 00
539,896
Argentína, Srbsko, Ukrajina
Príloha č. 15
Prehľad vydaných vývozných a dovozných licencií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za 1 polrok 2012 Vývoz a dovoz obilnín za rok 2012 sa administroval v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003, ktoré ustanovuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu a nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencii a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky. Vydané licencie na vývoz komodity obilniny za 1 polrok 2012 Názov
KN kód
Množstvo (T)
Krajina určenia
Pšenica
Počet vydaných vývozných licencií 12
1001 99 00
1725,00
Jačmeň
7
1003 90 00
1816,00
Ovos
9
1004 90 00
175,00
Macedónsko, Tretie krajiny Chorvátsko, Tretie krajiny Tretie krajiny
Vydané licencie na dovoz komodity obilniny za 1 polrok 2012 Názov
Kukurica ostatná
Počet povolených vývozných licencií 2
Prameň: PPA
50
KN kód
Množstvo (t)
1005 90 00
470
Krajina určenia
Ukrajina
Dielo a jeho časti je možné publikovať len s písomným súhlasom nositeľa autorského práva.
Obilniny – Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2012 Vydal:
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Trenčianska 55, 824 80 Bratislava
pod gesciou: Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava Autor: Ing. Mária Jamborová e-mail:
[email protected] tel:+421 582 43 225 Predkladaná správa vychádza len v elektronickej verzii a je dostupná na adrese www.vuepp.sk
© VÚEPP Bratislava, 2012 ISSN 1338-483X
44
