MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

1.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE • • • • • • • • • •

2.

Ing. Štefan Kuča

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE AKO PREDPOKLAD TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA

Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc.

PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE • • • • • • • • •

3.

MINISTER P. ŽIGA OHLÁSIL VEĽKÉ UPRATOVANIE ČIERNYCH SKLÁDOK Kolektív PROBLÉMY SANÁCIE ČIERNYCH SKLÁDOK Z PROSTRIEDKOV RECYKLAČNÉHO FONDU Kolektív Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Kolektív POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD NA ROK 2015 V SLOVENSKÝCH MESTÁCH Kolektív SAMOSPRÁVA NESÚHLASÍ S PROJEKTOM SPLYNOVACEJ ELEKTRÁRNE V PEZINKU Kolektív NOVÁ ELEKTRÁREŇ NA BIOMASU ZAMESTNÁ V HNÚŠTI VYŠE 20 ĽUDÍ Kolektív ŽOS-EKO VRÚTKY NAĎALEJ ÚSPEŠNE ZHODNOCUJE AUTÁ, AKUMULÁTORY A OLEJE Ing. Štefan Kuča SŤAŽNOSTI NA ŤAŽBU GUDRÓNOV V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI Kolektív KOMBINÁCIA SLNEČNÝCH KOLEKTOROV A TEPELNÝCH ČERPADIEL DODÁVA DOSŤ TEPLA AJ V ZIME

VLÁDA PREDLOŽILA NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH DO PARLAMENTU Kolektív EURÓPSKA KOMISIA PRIJALA POZITÍVNE PRINCÍPY NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH. ZÁKON SMERUJE DO PARLAMENTU Kolektív SCHVÁLENÝ NÁVRH MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY O URČENÍ PRÍSLUŠNÉHO MINISTERSTVA PODĽA ZÁKONA Č. 409/2011 Z.Z. O NIEKTORÝCH OPATRENIACH NA ÚSEKU ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE DOSTALO NOVÉ PRAVIDLÁ Kolektív FIRMY BUDÚ PLATIŤ NIŽŠIU DAŇ ZA NOVÉ A EKOLOGICKÉ VOZIDLÁ Kolektív NÁVRH MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ CHARTY Kolektív NAKLADANIE Z VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM A RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI V SR Kolektív NOVÉ PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY Kolektív VYHODNOTENIE ĎALŠIEHO POKRAČOVANIA PROJEKTU „VZDELÁVANIE V EKOLOGICKÝCH SLUŽBÁCH“ Ing. Milan Lukáč

SPEKTRUM • • • • • •

POĎAKOVAŤ SA! Ing. Juraj Špes ENVIROREZORT BILANCOVAL ROK 2014 A STANOVIL PRIORITY NA ROK 2015 Kolektív EK VYČLENILA NA PROGRAM „KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA“ 3,138 MILIARDY EUR

Kolektív

ISLAND A JEHO GEOTERMÁLNY POTENCIÁL Prog. Ing. Eva Chmielewská, CSc. NADÁCIA ZDRAVÉ MESTO PODPORILA V DECEMBRI 14 ENVIROPROJEKTOV Kolektív VÝSKUMNÍCI POMÁHAJÚ PRI ROZŠIROVANÍ EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NATURA 2000 Barbara Immerová

ODPADY

Vážení þitatelia! Z obsahu prvej þasti druhého þísla pätnásteho roþníka þasopisu Odpady (Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodĖovanie) Vás upozorĖujeme na problémy a otázky, ktoré nastoĐuje avizovaný zámer slovenskej vlády zlikvidovaĢ v roku 2015 þierne (nelegálne) skládky odpadu v katastroch našich obcí a vzniknuté náklady ¿nancovaĢ z prostriedkov Recyklaþného fondu, ktorý bude zrušený novým zákonom o odpade. Na nový zákon o odpadoch, ktorý vláda predložila do parlamentu (je na programe prvého zasadnutia NR SR v tomto roku) kritický, ale i ústretovo reagujú zainteresované subjekty - organizácie i jednotlivci, ktorým sme venovali priestor v druhej þasti þasopisu. ZároveĖ publikujeme tabuĐkový zoznam envirozáĢaží (schválený 24.1.2015), v ktorých je ako povinná osoba (zodpovedná za ich sanáciu) urþené Ministerstvo životného prostredia SR. ZverejĖujeme aj komplexný príspevok „Nakladanie z vyhoretým jadrovým palivom a radioaktívnymi odpadmi v SR“ spracovaný na základe „Návrhu vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a radioaktívnymi odpadmi v SR“. Z ćalších þlánkov upozorĖujeme na vyhodnotenie projektu „Vzdelávanie v ekologických službách“. V tretej þasti vyslovujeme poćakovanie „smetiarom“ za ich záslužnú prácu, informujeme o prioritách envirorezortu a v rámci ćalších zaujímavých enviropríspevkov sa venujeme aj geotermálnemu potenciálu Islandu. Každému novému predplatiteĐovi, ktorý si þasopis Odpady objedná u vydavateĐa (teda nie cez sprostredkovateĐa) v 1. štvrĢroku 2015 (nesmie ísĢ o zrušenie a znovuobjednanie þasopisu), zaruþujeme na rok 2015 (prípadne za rok 2014, ak si þasopis objedná spätne) 25% zĐavu z predplatného. S odoberaním þasopisu sú spojené aj ćalšie výhody: • zĐavy z ceny reklamy a inzercie • 50% zĐava na odborné publikácie a beletriu vydavateĐstva (na základe aršíka bodových známok v hodnote 100 €) • þlenstvo v klube predplatiteĐov odborných þasopisov s ćalšími výhodami. VydavateĐstvo

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE è. 2/2015

Roèník XV.

Registrujúci orgán: Evidenèné èíslo: ISSN: Vydavate¾:

Ministerstvo kultúry SR 1044/08 1335-7808 Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava IÈO: 11791519 Tlaè a distribúcia: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS Peènianska 6, 851 01 Bratislava Živnostenský register: 105-7706 Redakèná rada: Ing. M. Lukáè, predseda, Ing. J. Liška, Ing. V. Radúch, Ing. P. Galloviè, Ing. E. Galoviè, CSc., Ing. M. Lacuška, CSc., RNDr. O. Hornák, RNDr. E. Gregušová, Ing. A. Krištínová, prof. RNDr. J. Høebíèek, CSc., Ing. V. Medlen, Ing. I. Bágel, doc. Ing. ¼. Šooš, PhD., prof. Ing. E. Chmielewská, CSc., doc. Ing. G. Èík, Ing. B. Jelenèík, ArtD., JUDr. Božena Gašparíková, CSc., doc. Ing. Katarína Dercová, PhD., Dipl. Mgmt, prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc. Šéfredaktor: Ing. Miroslav Mraèko Redakcia: Peènianska 6, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail: [email protected], www.epos.sk Inzertné zastúpenie: Vydavate¾stvo EPOS, s.r.o., Vajanského 14, 034 01 Ružomberok tel./fax: 02/6241 2357 Objednávky Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, na predplatné Peènianska 6, 851 01 Bratislava prijíma: tel./fax: 02/ 6345 4262, 6241 2357 044/4326 112, 4320 570 e-mail: [email protected], [email protected], Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaèe, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected] Predajòa: Peènianska 6, Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail [email protected] Vajanského 14, 034 01, Ružomberok; tel./fax: 044/4326 112, 4321 016, 4320 570 Odporúèaná cena: 4,85 ¼ (s DPH 20 %) Rozširuje: Vydavate¾, kníhkupectvá, Slovenská pošta, a. s. Dátum vydania: 29. 1. 2015 (zadané do tlaèe) Publikovanie èlánkov z èasopisu ODPADY v iných èasopisoch je v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona è. 618/2003 Z. z. bez súhlasu autora zakázané! Za obsahovú stránku príspevkov ruèia autori. Vydané v Slovenskej republike.

V prípade záujmu o predplatenie èasopisu vyplòte v objednávke èíslo, od ktorého budete èasopis odoberaĢ, ako aj rok (môžete aj spätne) a objednávku pošlite (alebo odfaxujte) na našu adresu. Na základe objednávky Vám vystavíme faktúru (daòový doklad). Ak už èasopis odoberáte, nevypåòajte túto objednávku. Vaša objednávka sa automaticky predlžuje aj na ïalší rok.

 ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA Záväzne si objednávam vo firme Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava, IÈO: 11791519, živ.r. 105-7706 èasopis „Odpady (Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodòovanie)“ poèínajúc è. 201 (môžete aj spätne) v poète ks (vypísaĢ napr. èíslo 2, ak chcete èasopis odoberaĢ v dvoch exemplároch). Vyhlasujeme, že v tomto prípade ide o nový odber èasopisu a uplatòujeme si 25 % z¾avu. Dodacie podmienky: V roku 2015 vyjde 12 èísel (48 strán/èíslo) a predplatné je 49,98 ¼ + 20 % DPH. Novému predplatite¾ovi, ktorý si v 1. štvrĢroku 2015 èasopis objedná priamo u vydavate¾a, teda nie cez sprostredkovate¾a, poskytneme 25 % z¾avu z predplatného na rok 2015 (resp. aj za rok 2014, ak si èasopis objedná spätne), takže zaplatí len 37,49 ¼ + 20 % DPH. Musí ísĢ o nový odber èasopisu, teda nie o jeho zrušenie a znovuobjednanie. Ak predplatite¾ nezruší objednávku èasopisu najneskôr po dodaní 1. èísla ïalšieho roèníka (jeho vrátením do 14 dní), považuje sa objednávka za platnú aj na ïalší rok. Ak èasopis nebude objednaný od 1. èísla (ale napr. od tretieho), predplatné sa pomerne zníži. Predplatite¾:

IÈO: IÈ DPH: Tel./fax:

Dátum:

Podpis a peèiatka

OBSAH 1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE • MINISTER P. ŽIGA OHLÁSIL VE¼KÉ UPRATOVANIE ÈIERNYCH SKLÁDOK ........................................................... 3 Kolektív • PROBLÉMY SANÁCIE ÈIERNYCH SKLÁDOK Z PROSTRIEDKOV RECYKLAÈNÉHO FONDU ............................ 4 Kolektív • Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA .................................................................................................. 5 Kolektív • POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD NA ROK 2015 V SLOVENSKÝCH MESTÁCH .............................................. 8 Kolektív • SAMOSPRÁVA NESÚHLASÍ S PROJEKTOM SPLYNOVACEJ ELEKTRÁRNE V PEZINKU ................................... 12 Kolektív • NOVÁ ELEKTRÁREÒ NA BIOMASU ZAMESTNÁ V HNÚŠTI VYŠE 20 ¼UDÍ ........................................................... 13 Kolektív • ŽOS-EKO VRÚTKY NAÏALEJ ÚSPEŠNE ZHODNOCUJE AUTÁ, AKUMULÁTORY A OLEJE .............................. 14 Ing. Štefan Kuèa • SďAŽNOSTI NA ďAŽBU GUDRÓNOV V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI ............................................................................... 15 Kolektív • KOMBINÁCIA SLNEÈNÝCH KOLEKTOROV A TEPELNÝCH ÈERPADIEL DODÁVA DOSď TEPLA AJ V ZIME .................................................................................................................................................................. 15 Ing. Štefan Kuèa • OBNOVITE¼NÉ ZDROJE AKO PREDPOKLAD TRVALO UDRŽATE¼NÉHO ROZVOJA.......................................... 17 Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc. 2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE • VLÁDA PREDLOŽILA NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH DO PARLAMENTU ................................................................. 18 Kolektív • EURÓPSKA KOMISIA PRIJALA POZITÍVNE PRINCÍPY NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH. ZÁKON SMERUJE DO PARLAMENTU ............................................................................................................................. 21 Kolektív • SCHVÁLENÝ NÁVRH MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY O URÈENÍ PRÍSLUŠNÉHO MINISTERSTVA POD¼A ZÁKONA È. 409/2011 Z.Z. O NIEKTORÝCH OPATRENIACH NA ÚSEKU ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁďAŽE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV ....................................................................................................................................................22 • POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE DOSTALO NOVÉ PRAVIDLÁ .........................................29 Kolektív • FIRMY BUDÚ PLATIď NIŽŠIU DAÒ ZA NOVÉ A EKOLOGICKÉ VOZIDLÁ ................................................................29 Kolektív • NÁVRH MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ CHARTY ................................................................................................30 Kolektív • NAKLADANIE Z VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM A RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI V SR .............................32 Kolektív • NOVÉ PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...................................................................................................39 Kolektív • VYHODNOTENIE ÏALŠIEHO POKRAÈOVANIA PROJEKTU „VZDELÁVANIE V EKOLOGICKÝCH SLUŽBÁCH“ ........................................................................................................................................................................... 41 Ing. Milan Lukáè 3. SPEKTRUM • POÏAKOVAď SA! ...................................................................................................................................................................43 Ing. Juraj Špes • ENVIROREZORT BILANCOVAL ROK 2014 A STANOVIL PRIORITY NA ROK 2015 .............................................43 Kolektív • EK VYÈLENILA NA PROGRAM „KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA“ 3,138 MILIARDY EUR .........................44 Kolektív • ISLAND A JEHO GEOTERMÁLNY POTENCIÁL ............................................................................................................. 45 Prog. Ing. Eva Chmielewská • NADÁCIA ZDRAVÉ MESTO PODPORILA V DECEMBRI 14 ENVIROPROJEKTOV ................................................ 47 Kolektív • VÝSKUMNÍCI POMÁHAJÚ PRI ROZŠIROVANÍ EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NATURA 2000 ....................................................................................................................................................................... 47 Barbara Immerová

Minister P. Žiga ohlásil ve¾ké upratovanie èiernych skládok Kolektív

MINISTER P. ŽIGA OHLÁSIL VE¼KÉ UPRATOVANIE ÈIERNYCH SKLÁDOK V priebehu tohto roka by z územia Slovenska mala zmiznúĢ ve¾ká èasĢ èiernych skládok. Akciu s pracovným názvom Ve¾ké upratovanie Slovenska pripravuje minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD). Envirorezort vytvoril podmienky na to, aby samosprávy mohli získaĢ z Recyklaèného fondu financie na vyriešenie dlhoroèného problému. Žiga odhadol, že pôjde zhruba o sedem až osem miliónov eur. Monitoring vlani ukázal, že na Slovensku je do 2500 skládok opusteného odpadu, ako sa èierne skládky oficiálne nazývajú. „Neoficiálne je ich urèite viac. Hovorí sa o èísle približne 7000. Budú odstraòované z týchto prostriedkov,“ vysvetlil Žiga. Programom ministerstvo reaguje na fakt, že sa mu pri príprave nového zákona o odpadoch nepodarilo dospieĢ k dohode zo Združením miest a obcí Slovenska v súvislosti s èiernymi skládkami. Žiga chce nastaviĢ akúsi nulovú štartovaciu èiaru pre primátorov a starostov. Pomôže s dlhoroèným problémom, na ktorý nemajú v rozpoètoch dosĢ financií. „Keï sa historická záĢaž odstráni, tak už budeme chcieĢ, aby plnili povinnosti, ktoré im budú vyplývaĢ zo zákona,“ ozrejmil. „Environmentálny fond vyhlási grantový program v prvom kvartáli roku 2015 tak, aby sa èistenie Slovenska od èiernych skládok mohlo uskutoèniĢ ešte v priebehu roku,“ uviedol štátny tajomník envirorezortu Vojtech Ferencz. Umožnia

to zmeny v súèasnom zákone o odpadoch, ktoré sa udiali v závere minulého roka. Recyklaèný fond môže po novom presúvaĢ peniaze medzi jednotlivými sektormi, prièom doposia¾ jeden nemohol dotovaĢ druhý. Ferencz, ktorý je predsedom dozornej rady fondu, vysvetlil, že s vedením fondu majú predbežnú dohodu, že prostriedky uvo¾ní. „Otázkou je, èi bude finanèných prostriedkov dosĢ na to, aby sa mohlo na 100 percent vyèistiĢ Slovensko. Pod¾a môjho názoru však gro týchto odpadov vieme zniesĢ zo sveta,“ domnieval sa štátny tajomník. Presnejší odhad bude pod¾a neho známy po tom, ako sa spracujú a vyhodnotia údaje z monitoringu úradov životného prostredia a vytvoria databázu èiernych skládok na celom území Slovenska. ZMOS nesúhlasí s tým, aby boli mestá a obce aj naïalej zodpovedné za èierne skládky na svojom území. Neúspešne žiadali preniesĢ zodpovednosĢ na majite¾ov pozemkov. Vláda nový zákon o odpadoch schválila v decembri aj s týmto rozporom. „Najväèší Ģah na bránu má 2900 starostov a primátorov miest a obcí, pretože na nachádzajú priamo v teréne, a preto majú najväèší výtlak na trhu,“ argumentoval šéf envirorezortu Žiga. „Keby sme to riešili prostredníctvom štátu, ktorý má cez úrady životného prostredia v teréne nejakých 70 úradníkov, tak by sme povedali, že problematiku èiernych odpadov riešiĢ nechceme.“ Zdroj: TASR

3

ODPADY È. 2/2015 h. prof. Ing. František Mátel, CSc., Nitra

PROBLÉMY SANÁCIE ÈIERNYCH SKLÁDOK Z PROSTRIEDKOV RECYKLAÈNÉHO FONDU Pod¾a návrhu nového zákona o odpadoch majú èierne skládky odpadu likvidovaĢ obce, na území ktorých sa nachádzajú. Vzh¾adom na nemalé náklady s tým spojené je nevô¾a obcí s takouto úpravou pochopite¾ná, najmä keï sa v katastrálnom území prakticky každej slovenskej obce vyskytuje viacero nelegálnych (èiernych) skládok.

Nelegálne skládky odpadu sú zväèša reziduom minulých období. Vznikali celé roky na rôznych, pred zrakom verejnosti skrytých lokalitách v katastri obcí, najmä v starých lomoch a baniach, na okrajoch lesa a v korytách riek a potokov, a tak je ich „zloženie“ urèitým zrkadlom doby, èo sa prejavuje v širokej škále rokmi zneèisteného, zväèša degradovaného a skorodovaného odpadu – od stavebného odpadu, cez plasty, biologický odpad, odpad zo záhrad, sklo, železo až po èasti autovrakov a pneumatiky.

predisponoval do všeobecného sektora – predovšetkým na podporu a realizáciu separovaného zberu. Treba si však uvedomiĢ, že prostriedky Recyklaèného fondu (jednotlivých sektorov) boli a sú v podstate súkromným kapitálom a ich použitie bolo a je vo výhradnej kompetencii Recyklaèného fondu. Aj v èase, keï je ukonèenie èinnosti Recyklaèného fondu (novým zákonom o odpadoch) na spadnutie, povinné organizácie do fondu odvádzajú stanovené poplatky, takže objem finanèných prostriedkov, ktorý po predpokladanej likvidácii Recyklaèného fondu zostane k dispozícii vláde, možno len odhadnúĢ. Iste nebude malý a iste budú zaujímavé i snahy o jeho rozdelenie a ïalšie využitie. Návrhov i záujemcov bude urèite ve¾a. Aj na to by mal pamätaĢ nový zákon, resp. príslušné vykonávacie predpisy. Ministerstvo životného prostredia SR zamýš¾a použiĢ tieto (nemalé) prostriedky na sanáciu starých nelegálnych èiernych skládok odpadu, to znamená úèelovo previesĢ prostriedky z Recyklaèného fondu napríklad na Envirofond. Táto myšlienka má urèite racionálne jadro a môže pomôcĢ obciam, ale jej realizácia má urèite i svoje úskalia. Ide totiž o nakladanie so súkromnými prostriedkami neštátnej organizácie, teda v podstate o zoštátnenie, èo sa síce dá legislatívne ošetriĢ, no zároveò je nutné navrhnúĢ efektívny systém – k¾úè, pod¾a ktorého sa budú prostriedky pride¾ovaĢ jednotlivým obciam, èo vyvoláva viacero zatia¾ neriešených otázok. – Aký má byĢ, aby bol spravodlivý a transparentný? – Bude zoh¾adòovaĢ ve¾kosĢ obce èi mesta?

Nebýva len jedna - popri „hlavnej“ (centrálnej) sa prakticky v každom katastri vyskytuje aj nieko¾ko väèších èi menších èiernych skládok rôzneho zloženia. Ich skutoèný poèet, rozsah a skladba odpadu sú v mnohých prípadoch neznáme, resp. len Ģažko zistite¾né. Ministerstvo životného prostredia SR chce obciam uložiĢ, aby tieto èierne skládky odpadu zlikvidovali v priebehu roku 2015. Na svoje náklady! A tie nebudú malé. Dopad na mestské a obecné rozpoèty majú zmierniĢ prostriedky z Recyklaèného fondu, ktorý má pod¾a nového zákona v priebehu roka, resp. k 1.1.2016 zaniknúĢ. Možno uš¾achtilá myšlienka, ale... Recyklaèný fond bol zriadený ako neštátna organizácia na základe zákona o odpadoch è. 223/2001 Z.z. a povinné organizácie doò odvádzali stanovené poplatky za potencionálne vznikajúci odpad z ich èinností (aktivít) pod¾a jednotlivých sektorov. Ako je známe, èasĢ získaných prostriedkov RF vynaložil na podporu recyklácie a budovanie nových recyklaèných kapacít v rámci dotknutých sektorov a èasĢ prostriedkov

4

Poèet obyvate¾ov sa na prvý poh¾ad javí ako objektívne kritérium, no nehovorí niè o poète a ve¾kosti èiernych skládok, ani o nákladoch a úsilí vynaloženom na ich sanáciu v minulosti. Inými slovami, nehovorí niè o tom, aký poriadok majú jednotlivé obce v odpadovom hospodárstve. Takto zvolené kritérium zákonite niektoré obce zvýhodní a iné bude diskriminovaĢ.

Z komunálneho odpadového hospodárstva Finanèné prostriedky by bolo možné pride¾ovaĢ pod¾a skutoèného poètu a „objemu“, resp. zloženia èiernych skládok v tej – ktorej obci. – Ako však objektívne zistiĢ poèet takýchto skládok a stanoviĢ parametre ako objem, stav a zloženie nelegálne skládkovaného odpadu, od ktorých závisí nároènosĢ likvidácie a výška nákladov na sanáciu skládky? Možno sa budú pride¾ovaĢ na základe predložených projektov, ako sa stalo pravidlom pri pride¾ovaní prostriedkov z Recyklaèného fondu v minulosti. – Kto a aké kritéria pre posudzovanie projektov stanoví, aby pride¾ovanie finanèných prostriedkov nebolo formálne, ale èo najtransparetnejšie? – Cie¾om je celoplošné odstránenie èiernych skládok, ale èo v prípade, ak obec projekt nepodá, resp. jej projekt nebude prijatý? Otázok je teda ve¾a a ïalšie urèite pribudnú. Nezostáva nám iné, len dúfaĢ, že kompetentní ich vèas zodpovedia. V hre je i èas – urèite ho nemáme to¾ko, ako trval legislatívny proces prípravy a schva¾ovania nového zákon a o odpadoch. Sanácia starých èiernych skládok odpadu a zabezpeèenie potrebných finanèných prostriedkov je vo vzĢahu k životnému prostrediu iste ve¾mi záslužná vec – o to viac, že táto aktivita môže vytvoriĢ (i keï možno len doèasne) nové pracovné miesta. Predstavuje však len jednu stranu mince. Tou druhou, nemenej dôležitou je problém: – Èo s odpadom zo sanovaných èiernych skládok. Ako s ním naložiĢ, kto bude za jeho zneškodnenie èi zhodnotenie zodpovedný a kto to zaplatí? Presná kvantifikácia za daných okolností neprichádza do úvahy, no už dnes možno s istotou povedaĢ, že tento odpad zvyèajne nebude vhodný na recykláciu a problematické bude

asi aj jeho spa¾ovanie. Nie je reálne, aby sa odpad z nieko¾ko rokov starých skládok triedil, separoval, prípadne nákladne pral. Väèšie kovové predmety, staré autoplášte, prípadne rozmernejšie kusy skla bude možné vytriediĢ, no vzh¾adom na silné zneèistenie to bude prácne a nákladné, teda neefektívne. Dá sa preto predpokladaĢ, že sanovaný odpad z èiernych skládok skonèí s najväèšou pravdepodobnosĢou na legálnych skládkach. – Budú na to skládky kapacitne pripravené alebo sa budú musieĢ rozširovaĢ èi budovaĢ nové? To ukáže až èas... Dúfajme, že kompetentní vedia o možných dopadoch celoplošnej sanácie starých èiernych skládok odpadu a budú efektívne riešiĢ nastolené otázky a problémy. Zdá sa, že pekný a zaujímavý zámer finanène pomôcĢ obciam pri odstraòovaní a likvidácii nelegálnych skládok odpadu ich prinesie ve¾a...

Kolektív

Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 1. V ILAVE ROZMIESTNIA 124 NÁDOB NA SEPAROVANÝ ODPAD ZA TAKMER 40 000 EUR V Ilave rozmiestnia vo februári 124 nových zberných nádob na separovaný odpad za 38.973 eur. Mestu ich koncom januára dodá trnavská spoloènosĢ Tatrex SKK ako víĢaz verejného obstarávania. Ako informoval prednosta tamojšieho mestského úradu ¼ubomír Turcer, mesto potrebuje nové nádoby na zefektívnenie triedeného zberu komunálneho odpadu a z dôvodu nahradenia opotrebovaných nádob. „Nádoby budú rozmiestnené po mestských èastiach k bytovým domom a firmám, kde sa produkuje ve¾ký objem odpadu. Dodanie nádob sa predpokladá do konca januára a vo februári sa budú navážaĢ do jednotlivých lokalít mesta,“ priblížil Turcer. VíĢaz verejného obstarávania dodá mestu 29 nádob na plasty, 25 nádob na zber papiera, 54 zberných nádob na sklo, 15

5

ODPADY È. 2/2015 nádob na zber kovových odpadov a jeden ve¾kokapacitný kontajner na opotrebované pneumatiky.

úèet exekútora poèas 22 mesiacov, poènúc januárom 2015, mesaènú splátku vo výške 30 000 eur.

Likvidáciu odpadu v Ilave zabezpeèujú pod¾a prednostu Technické služby mesta Ilava. Mesto zaplatí mesaène na skládkach úložné asi 7000 eur, mzdy pracovníkov a technické zabezpeèenie likvidácie odpadu stojí mesto ïalších 3000 eur mesaène. Roèné náklady mesta na zber a odvoz komunálneho odpadu sa pohybujú na úrovni 120 000 eur.

Snina si pre potrebu úhrady istiny zobrala v závere minulého roka úver vo výške 323 734 eur, ktorý bude splácaĢ sedem rokov v mesaèných splátkach po 3825 eur. K odblokovaniu úètov mesta došlo v uplynulých dòoch práve po úhrade istiny.

2. OBYVATELIA A FIRMY DLŽIA BÁNOVCIAM NAD BEBRAVOU VIAC AKO 240 000 EUR Približne 242 000 eur dlžia fyzické ako i právnické osoby mestu Bánovce nad Bebravou od 1. januára na miestnom poplatku za komunálny odpad a mestských daniach. Informovala o tom hovorkyòa mesta Ingrid Mozolová s tým, že dlhy sa týkajú obdobia od 1. januára do 31. októbra tohto roka. „Nezaplatené èiastky za komunálny odpad predstavujú 16 % z celkových príjmov za odpad, èo je približne 92 358 eur. Pri miestnych daniach celková suma nedoplatkov predstavuje viac ako 150 000 eur,“ vyèíslila Mozolová. Ako skonštatovala, dlh poplatníkov voèi mestu sa v tomto roku oproti tomu minulému zvýšil. „Dôvodom môže byĢ aj skutoènosĢ, že mesto neposielalo s výmerami poštovú poukážku na zaplatenie ako doposia¾. Poplatníci na ne èakali a preto možno nezaplatili. Preto zvažujeme, že na základe podnetov obyvate¾ov sa pravdepodobne k zasielaniu poukážok budúci rok vrátime,“ ozrejmila. Ak svoje nedoplatky daòoví dlžníci do konca roka neuhradia, mesto, ako avizovala Mozolová, bude podlžnosti vymáhaĢ prostredníctvom exekútora.

3. SNINA UHRADÍ DLŽNÚ SUMU ZA PRÁCE NA SKLÁDKE TUHÉHO ODPADU Mesto Snina získalo v uplynulých dòoch prístup k svojim úètom, ktoré jej v polovici novembra 2014 zablokoval exekútor. Exekuèné konanie, ktorému èelila Snina, bolo vyústením súdneho sporu, ktorý prehrala na Krajskom súde v Prešove. ďahal sa od roku 2005 a súvisel s prácami na sninskej skládke tuhého komunálneho odpadu (TKO), ktoré si nárokoval preplatiĢ ich dodávate¾ - Jozef Janèok SAVARNA. Poh¾adávka v rámci uvedenej exekúcie predstavovala sumu presahujúcu 323 700 eur. Viazali sa k nej aj úroky z omeškania, ktoré k 30. novembru minulého roka dosiahli 642 355,42 eura. Mestské zastupite¾stvo v Snine schválilo v decembri 2014 podmienky dohody s protistranou, ktoré hovorili o úhrade istiny vo výške 323 734,10 eura, trov právneho zastúpenia v exekuènom konaní a trov exekúcie, èo spolu s poplatkom poverenia predstavovalo celkovú sumu takmer 365 000 eur. Samospráva sa zároveò v rámci dohody s protistranou zaviazala po odblokovaní úètov za úèelom uspokojenia poh¾adávky, a to najmä zmienených úrokov z omeškania, poukazovaĢ na

6

4. ODPADOVÉMU HOSPODÁRSTVU V RAÈI POMOHLI AKTIVAÈNÍ PRACOVNÍCI K zlepšeniu èistoty a kvality životného prostredia v Raèi prispeli aj aktivaèní pracovníci. Od júla do konca roka 2014 odpracovali dohromady 440 hodín. „Vykonávali práce ako èistenie verejných priestranstiev, zelene, zber odpadkov a odstraòovanie menších nelegálnych skládok,“ povedal Pavol Ridilla z Oddelenia životného prostredia Miestneho úradu v Raèi. Aktivaèní pracovníci pod¾a jeho slov natierali zábradlia i udržiavali poriadok na detských ihriskách. Mestská èasĢ chce spolupracovaĢ s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v tomto smere aj tento rok. „Budeme sa snažiĢ vytváraĢ správne pracovné návyky obèanov v hmotnej núdzi,“ hovorkyòa starostu Raèe Eva Miklánková. Raèa sa do programu aktivaèných prác zapojila v júli 2014. Uplatnila si tak novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona o službách zamestnanosti. Pod¾a nej dostane dávku od štátu vo výške 61,60 eura len ten obèan v hmotnej núdzi, ktorý odpracuje 32 hodín mesaène v rámci menších obecných služieb alebo dobrovo¾níckych èinností.

5. V HNÚŠTI DOBUDUJÚ KANALIZÁCIU Nenávratný finanèný príspevok vo výške 3,9 milióna eur získalo mesto HnúšĢa v rámci Operaèného programu Životné prostredie. Peniaze využije pri rozšírení mestskej kanalizácie. Celá HnúšĢa bude odkanalizovaná a mesto splní požiadavky Európskej únie na zlepšovanie životného prostredia. „Projekt sme pripravovali dlho, nie je to jednoduchá záležitosĢ, najmä èo sa týka nájomných zmlúv,“ vysvetlil primátor Michal Bagaèka (Smer-SD). Okrem výhody v podobe odkanalizovania celého mesta ïalej zdôraznil aj ekologický prínos

Z komunálneho odpadového hospodárstva projektu. „Kanalizácie ako projekty nie sú u ¾udí ve¾mi populárne, ale sú potrebné v rámci ochrany životného prostredia,“ zdôvodnil primátor. Prednostka Mestského úradu v Hnúšti O¾ga Maciaková tvrdí, že rozšírenie mestskej kanalizácie mali v úmysle už dlhší èas. „V roku 2009 poslanci odsúhlasili prípravu projektovej dokumentácie, v roku 2014 bol projekt schválený.“ Celkový rozpoèet projektu predstavuje sumu približne 4,2 milióna eur, mesto ho bude spolufinancovaĢ vo výške päĢ percent, teda asi 200 000 eur. „Koneèná suma sa ešte môže mierne zmeniĢ, keïže verejné obstarávanie zatia¾ nie je ukonèené a rozhoduje sa aj o spoloènosti, ktorá bude výstavbu kanalizácie realizovaĢ,“ doplnila Maciaková. Ak všetko pôjde hladko, práce na kanalizácii by sa pod¾a nej mohli zaèaĢ v marci, ukonèené by mali byĢ do konca roka. Kanalizácia v Hnúšti pribudne v nasledovných mestských èastiach a uliciach: Hlavná, Francisciho, Fuèíkova, Skalica, Rad, Križanova, Kotlišská, Kraskova, Jilemnického, èasĢ Dolná kolónia, Horná kolónia a èasĢ Likier.

6. NOVÉ ODPADKOVÉ KOŠE BY UŽ NEMALI BYď TERÈOM VANDALOV V Prievidzi koncom januára zaèali s výmenou malých a starých odpadkových košov za nové. Celkovo bude nahradených 147 kusov, a to na území celého mesta. Informoval o tom hovorca mesta Michal Ïureje. „Mesto sa rozhodlo nakúpiĢ nové odpadkové koše, nako¾ko tie pôvodné boli už znaène poškodené. Nové nádoby sú betónové s vekom s pozinkovanou vložkou, prièom hmotnosĢ jednej je až 200 kg,“ uviedol Ïureje.

„Treba si uvedomiĢ, že vynášanie odpadu na nelegálnu skládku je trestným èinom, preto by mal každý obèan, ak je svedkom takejto èinnosti nahlásiĢ udalosĢ mestskej alebo štátnej polícii. Väèšie množstvo odpadu sa z èasu na èas nahromadí v každej domácnosti. V prípade obytných domov sa dajú takéto prípady riešiĢ legálnym spôsobom,“ vysvetlil hovorca Mestského úradu (MsÚ) Komárno Róbert Králik s tým, že ani rozmernejšie kusy sa nemusia ukladaĢ ved¾a kontajnerov ani na nelegálnych skládkach, keïže je možnosĢ takýto odpad bezplatne uložiĢ na mestskom zbernom dvore na Harèáši, èím je možné predísĢ riziku pokuty. Pod¾a hovorcu na zbernom dvore ukladajú odpad po roztriedení jeho zamestnanci do ve¾korozmerných kontajnerov. „Odkedy dvor funguje, výrazne sa znížil poèet nelegálnych skládok, ale sú ešte stále obèania, ktorí z lenivosti alebo bezoh¾adnosti radšej riskujú. Vedenie mesta sa rozhodlo, že v nasledujúcich týždòoch podnikne ve¾kú kontrolnú akciu zameranú na nelegálne skládky,“ konštatoval Králik. Dodal, že opotrebované elektrospotrebièe sa nepovažujú za komunálny odpad, èo znamená, že z právneho h¾adiska povinnosĢ ich likvidácie nespadá pod mesto. „Napriek tomu sa snažíme vyjsĢ v ústrety obèanom a povo¾ujeme bezplatné uskladnenie takýchto zariadení na zbernom dvore,“ priblížil. Zelený odpad je záhradkár povinný kompostovaĢ. „Èasto sa ved¾a kontajnerov ukladá aj drobný stavebný odpad, ve¾a ráz aj väèšie kusy, ktoré vznikajú po obnove bytov. Práve na uskladnenie takéhoto druhu odpadu bol zberný dvor na Harèáši zriadený, aby mohli ¾udia legálne uložiĢ aj stavebný odpad,“ vysvetlil hovorca. Pripomenul, že bezplatné uloženie je možné len v prípade, ak rekonštrukciu realizuje obèan svojpomocne.

Ako zdôvodnil, vyššia hmotnosĢ bola pri výbere nových typov preferovaná, aby sa zabránilo ich nièeniu vandalmi. „Najmä po víkendových diskotékach sme museli smetné nádoby èasto opravovaĢ alebo presúvaĢ na svoje miesto,“ vysvetlil. Pôvodné koše boli rôznych typov, èi už zapustené do zeme, plechové, respektíve s drevenými súèasĢami. Tie nové sú prevažne s jednotným estetickým vizuálom.

7. KOMÁRNO LIKVIDUJE NELEGÁLNE SKLÁDKY ODPADU V ostatných rokoch sa podarilo mestu Komárno zlikvidovaĢ nieko¾ko èiernych skládok odpadu, ale sú lokality, kde sa smeti objavujú priebežne. Väèšina takýchto smetísk neleží na mestskom majetku, ale na cudzom, napriek tomu musí v zmysle zákona tieto nelegálne skládky likvidovaĢ mesto na vlastné náklady. Ako povedal, prednedávnom sa konala v mestskej èasti Nová Stráž kontrola MsÚ a zistilo sa, že aj v súèasnosti sú v katastri mesta tri nelegálne smetiská. Týka sa to najmä záhradkárskej oblasti Vadaš. Za tento stav sú zodpovední hlavne ¾udia žijúci v tejto èasti obce. Svojím konaním znehodnocujú svoje okolie nielen z estetickej stránky, ale vystavujú sa riziku aj zo zdravotného h¾adiska, keïže odpad môže byĢ i toxický. Jedy môžu presiaknuĢ aj do spodných vôd a ohroziĢ èistotu pitnej vody.

8. NÁDOBY NA KOMUNÁLNY ODPAD V PRIEVIDZI BUDÚ POD PRÍSTREŠKAMI A UZAMKNUTÉ Pilotný projekt budovania uzamknutých prístreškov na smetné nádoby spustí v tomto roku samospráva Prievidze. Postupne tak budú otvorené stojiská na nádoby na komunálny odpad minulosĢou a na ich miestach zaènú vznikaĢ uzamknuté s oce¾ovou nosnou konštrukciou, ktorá bude opláštená. Informoval o tom hovorca mesta Prievidza Michal Ïureje. „Projekt bude v tomto roku spustený na Dlhej ulici a na Ulici A. Škarvana. Uzamknuté stojiská budú potom postupne budované v celom meste,“ uviedol Ïureje.

7

ODPADY È. 2/2015 Radnica si od tohto kroku s¾ubuje èistejšie verejné priestranstvá a zlepšenie environmentálneho prostredia v meste. Samospráva na tento úèel vyèlenila vo svojom tohtoroènom rozpoète 36.000 eur.

9. PRODUKCIA ODPADU V TRENÈIANSKOM KRAJI VLANI MEDZIROÈNE STÚPLA O 252 000 TON V hospodárstve Trenèianskeho kraja vzniklo v minulom roku viac ako 1,93 milióna ton odpadu, èo je takmer o 252.000 ton viac ako v roku 2012.

dominovali odpady z tvarovania, fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchov kovov a plastov, v skupine ostatných odpadov prevládali stavebné odpady a odpady z demolácií,“ priblížil riadite¾ Pracoviska Štatistického úradu (ŠÚ) SR v Trenèíne Pavol Arpáš. Obce Trenèianskeho kraja vlani vyprodukovali vyše 200 000 ton komunálneho a drobného stavebného odpadu. Na celkovom množstve odpadu v SR sa kraj podie¾al 11,5 percentami. Najviac bolo zmesového komunálneho odpadu, nasledoval drobný stavebný odpad a ve¾korozmerný odpad. „Na území kraja vzniklo 6800 ton odpadu z papiera a lepenky, 4500 ton zo skla, 2700 ton z plastov a 1800 ton bolo odpadu z èistenia ulíc. Opotrebované pneumatiky z dopravných prostriedkov vážili 254 ton,“ špecifikoval Arpáš. Až 78,4 percenta odpadu sa zneškodòuje (napr. skládkovaním), 21,5 percenta sa zhodnocuje (materiálovo, energeticky, kompostovaním alebo iným spôsobom) a 0,1 percenta odpadu sa zhromažïuje. Najviac komunálneho odpadu vzniklo v dvoch najväèších okresoch kraja, v Prievidzi 22,8 percenta a v Trenèíne 19,9 percenta. Okres Považská Bystrica sa na celkovom množstve odpadu kraja podie¾al 14,9 percentami, Nové Mesto nad Váhom 10,1 percentami, Ilava 8,8 percentami, Partizánske 7,4 percentami. Nasledovali okresy Púchov (6,5 percenta), Bánovce nad Bebravou (5,2 percenta) a okres Myjava (4,3 percenta).

„Pod¾a miery rizika nebezpeèenstva sa odpad z hospodárstva èlení na nebezpeèný a ostatný. Nebezpeèného odpadu vzniklo v kraji 34.600 ton, ostatného odpadu bolo takmer 1,9 milióna ton. V skupine nebezpeèných odpadov

„Vo všetkých okresoch kraja dosahoval najvyšší podiel zmesový komunálny odpad. Na jedného obyvate¾a kraja v roku 2013 pripadlo 338 kilogramov komunálneho odpadu, medziroène sa jeho produkcia zvýšila o desaĢ kilogramov. Viac odpadu na osobu vyprodukovali iba obyvatelia Nitrianskeho (366 kilogramov), Trnavského (416 kilogramov) a Bratislavského kraja (426 kilogramov),“ uzavrel riadite¾ trenèianskeho pracoviska ŠÚ. Zdroj: TASR

Kolektív

POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD NA ROK 2015 V SLOVENSKÝCH MESTÁCH 1. ZMENA POPLATKOV ZA KOMUNÁLNY ODPAD NA DAÒ BY MOHLA POMÔCď ICH VÝBERU

zákona neplatí za odpad, ktorý poplatník vyprodukuje, ale za odpad, ktorý vzniká v obci ako takej.

Výberu poplatkov za komunálny odpad by pod¾a mienky niektorých obecných samospráv mohlo pomôcĢ, ak by sa tento „poplatok“ zmenil v zákone na miestnu „daò“. „Nech sa to volá daò, lebo zväèša ¾udia majú väèšiu úctu k daniam. Pritom pod¾a zákona je tu taký istý právny režim, takisto sa vymáha, aj sa takisto vydáva rozhodnutie o uložení toho poplatku,“ uviedla pre TASR vedúca Spoloèného obecného úradu Beniakovce Gabriela Hertnekiová.

Pri komunálnych odpadoch je v zákone pod¾a niektorých obcí problematickým ustanovenie o znížení alebo odpustení poplatku za príslušné obdobie, ak poplatník splní podmienky a predloží podklady, že sa viac ako 90 dní v zdaòovacom období nezdržiaval na území obce. Otáznym je pritom spôsob preukazovania neprítomnosti poplatníka v obci, ktoré si majú urèiĢ samotné obce všeobecne záväzným nariadením. Pod¾a Hertnekiovej formulácii v zákone mnoho ¾udí nerozumie, zle si ho vykladajú a èasté je potom písanie odvolaní tých, ktorým obec zníženie èi odpustenie poplatku neuznala. „Je to celé príliš zložité a zbytoène komplikované. Keï je dakto poplatníkom, mal by platiĢ poplatok a nech v zákone je uvedené, pre koho je znížený alebo odpustený, a nie pod¾a toho, že sa viac ako 90 dní nezdržiava v obci,“ povedala.

Termín daò má pod¾a nej u ¾udí väèšiu váhu a psychologicky viac pôsobí na povinnosĢ uhradiĢ danú sumu. Pripomenula, že v minulosti boli aj poplatky za psa èi využívanie verejného priestranstva, ktoré sa v zákone zmenili na daò. Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa v zmysle

8

Poplatky za komunálny odpad na rok 2015 v slovenských mestách dy znížiĢ alebo odpustiĢ. Šalianska radnica znížila poplatok o 50 % pre fyzické osoby v hmotnej núdzi, èo je zhruba 500 poplatníkov a o 30 % pre fyzické osoby staršie ako 62 rokov, èo sa týka zhruba 4000 poplatníkov. Vlani mesto umožnilo zníženie poplatku len osobám starším ako 65 rokov, ktorých dôchodok je nižší, ako je priemerný dôchodok v národnom hospodárstve. Zníženie poplatku tak mohla využiĢ tisícka poplatníkov. Táto zmena bude znamenaĢ pre mesto zníženie príjmu o 24 000 eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami za nakladanie s komunálnymi odpadmi po zoh¾adnení ú¾av èi znížení poplatku za komunálny odpad pre skupiny obèanov v hmotnej núdzi, dôchodcov, obèanov nezdržiavajúcich sa na území mesta viac ako 90 dní, predpokladá mesto vo výške zhruba 42 000 eur. FinancovaĢ ho bude z vlastných príjmov.

Ustanovenie kriticky vnímajú najmä starostovia obcí s chatovými osadami, kde chodieva mnoho ¾udí z miest. „Dobre, do jednej chaty mi prídu na 90 dní, do inej na ïalších 90 dní, ale ja tam musím zabezpeèiĢ po celý rok auto pre zber odpadu, a hoci len po jeden papierik od cukríka, tak tie dopravné náklady tam sú. Ten zber je u nás dvojtýždòový, v letných mesiacoch dokonca týždòový, pretože sa v chatárskych osadách zdržuje viac ¾udí. Naše špecifikum je, že máme viac chát ako domov, takže máme s tým skúsenosĢ,“ uviedla starostka Nižného Klátova Marcela Joke¾ová. Ustanovenie tiež pod¾a nej komplikuje nastavenie výšky poplatkov, ktoré majú kryĢ náklady na likvidáciu odpadu, keïže nie je jasné, aký bude celkový výber.

Výrazne rozdielne sadzby odsúhlasili šalianski mestskí poslanci v prípade dane za psa chovaného v bytovom dome alebo rodinnom dome. Roèná daò za psa chovaného v bytovom dome je 30 eur, kým majite¾ psa chovaného v rodinnom dome zaplatí šesĢ eur. Obèanom nad 62 rokov poskytuje mesto Ša¾a desaĢeurové zníženie dane za psa chovaného v bytovom dome. ŠesĢ eur je aj výška sadzby za strážneho psa v objekte podnikate¾ského subjektu. Zo zákona predmetom dane za psa nie je pes chovaný na vedecké a výskumné úèely, pes umiestnený v útulku zvierat a pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní alebo používa držite¾ preukazu fyzickej osoby s Ģažkým zdravotným postihnutím. V minulom roku zaplatili Ša¾ania dane za 1437 psov.

O legislatívnej zmene poplatku za komunálny odpad na miestnu daò Ministerstvo financií SR v súèasnosti neuvažuje, èo pod¾a vyjadrenia jeho tlaèového odboru súvisí aj s previazanosĢou miestneho poplatku na iné právne predpisy. Budúce legislatívne úpravy pri tomto poplatku rezort zapracuje na základe požiadaviek obcí, so zrušením zníženia alebo odpustenia poplatku v neviazanosti na neprítomnosĢ poplatníka v obci viac ako 90 dní však zatia¾ nepoèíta.

2. ŠA¼ANIA ZAPLATIA ZA KOMUNÁLNY ODPAD O EURO MENEJ

3. PRIEVIDZSKÍ DÔCHODCOVIA UŽ NEMUSIA ŽIADAď O Ú¼AVU Z POPLATKU ZA ODPAD

Výška tohtoroèných poplatkov za komunálny odpad sa pre obyvate¾ov Šale znížila. Poplatky za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sú v porovnaní s minulým rokom nižšie o 3,5 %. Obèania zaplatia namiesto 28,50 eura po novom 27,50 eura. ZnížiĢ výšku poplatku umožnil pokles platieb za nakladanie mesta s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré mestu fakturovala spoloènosĢ zabezpeèujúca nakladanie s odpadmi v meste.

Odpustenie byrokracie pre seniorov v prípade vybavovania ú¾avy z poplatku za komunálny odpad, ako i platba v plnej výške v prípade obyvate¾ov prímestskej èasti Ve¾ká Lehôtka, sú súèasĢou zmien vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) o poplatkoch za komunálny a drobný stavebný odpad. Jeho úpravu schválili prievidzskí mestskí poslanci na svojom rokovaní v závere minulého roka, s platnosĢou od 1. januára 2015.

Novela zákona o miestnych daniach umožòuje obciam priamo vo všeobecne záväznom nariadení urèiĢ fyzické osoby, ktorým je možné poplatok za komunálne a drobné stavebné odpa-

Radnica úpravami vo VZN reagovala na novelizáciu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. „Samospráva bola kritizova-

9

ODPADY È. 2/2015 ná zo strany verejnosti, keï ¾udia, ktorí mali nad 70 rokov, museli osobne žiadaĢ každý rok o ú¾avu z poplatku za komunálny odpad. Nezdalo sa nám to šĢastné, museli sme však dodržiavaĢ systém, ktorý je tu daný, nemohli sme si urobiĢ vlastnú politiku,“ poznamenal hovorca mesta Michal Ïureje.

Na internetovej stránke mesta je zverejnené úplné znenie VZN è. 12/2014 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území mesta Dunajská Streda, ktoré spresòuje aj podmienky, za akých správca dane zníži sadzbu poplatku a aké potvrdenia treba k žiadosti predložiĢ.

Ako pokraèoval, táto situácia sa zmenila, keïže novela zákona už neupravuje, že mesto môže vo VZN upraviĢ zníženie poplatku fyzickej osoby staršej ako 62 rokov. „Znamená to, že mesto buï poskytne ú¾avu poplatníkovi nad 62 rokov, alebo ju neposkytne vôbec. Na tomto základe bol vykonaný prepoèet, aká výška ú¾avy by mohla byĢ poskytnutá tak, aby bol doterajší systém zachovaný. Zmenou je, že poplatníci tak už nebudú musieĢ žiadaĢ o ú¾avu na poplatku za komunálny odpad, ale je im priznaná automaticky. Táto ú¾ava je vo výške 7,01 eura, prièom bude rovno zapracovaná do rozhodnutia o vyrúbení poplatku,“ ozrejmil. Zmeny sa dotkli aj obèanov s Ģažkým zdravotným postihnutím. V roku 2014 mesto poskytovalo zníženie poplatku o polovicu 363 takýmto obyvate¾om. Ak by sa systém nezmenil, radnica by v tomto roku znížila poplatok celkovo 3000 takýmto obyvate¾om. „Rozpoètovaný príjem z poplatku však neumožòuje poskytnúĢ ïalšie ú¾avy v takom rozsahu, preto pod¾a nového systému už takúto ú¾avu nebude poskytovaĢ. Dotklo sa to len 284 poplatníkov, keïže zvyšná èasĢ ¾udí s Ģažkým zdravotným postihnutím bude maĢ znížený poplatok z titulu veku,“ vysvetlil Ïureje. Novela zákona tiež ustanovila presné kategórie, kedy môže samospráva znížiĢ poplatok za komunálny odpad, Prievidza bola pod¾a hovorcu špecifická tým, že poskytovala ú¾avu z dôvodu umiestnenia skládky komunálneho odpadu pre obyvate¾ov prímestskej èasti Ve¾ká Lehôtka. „Nako¾ko zákon kategorizoval, kedy môže samospráva poskytnúĢ ú¾avy, ¾udia bývajúci vo Ve¾kej Lehôtke o túto výsadu prišli. Nemajú už poplatok za komunálny odpad nižší, ale v plnej výške,“ dodal. Výška poplatku zostala nezmenená, pre fyzické osoby predstavuje 26,83 eura.

4. DUNAJSKOSTREDSKÍ ZÁHRADKÁRI UŽ NEPLATIA ZA ODVOZ ODPADU Mestské zastupite¾stvo v Dunajskej Strede schválilo na decembrovom zasadnutí upravené všeobecné záväzné nariadenie (VZN) o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území mesta. Ako uviedol, sadzby poplatku zostávajú na úrovni roku 2014, avšak upravené VZN znovu umožòuje samosprávam zníženie sadzby, preto vedenie mesta zapracovalo do predloženého návrhu urèité z¾avy. „Dôležitou zmenou je, že záhradkári odteraz nebudú musieĢ platiĢ za odvoz odpadu. Ïalej to, že na 50-percentné zníženie poplatku majú nárok fyzické osoby nad 70 rokov spåòajúce predpísané podmienky, ako aj urèité kategórie ostatných dôchodcov, ïalej fyzické osoby s Ģažkým zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi,“ informoval primátor Zoltán Hájos.

10

Pod¾a jeho ïalších slov sa rozšíril okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu z¾avu uplatniĢ. Znížená, 50-percentná sadzba sa vyrubuje fyzickej osobe, ktorá už dovàšila 70. rok za podmienky, že v byte alebo rodinnom dome býva len sama alebo s manželkou, respektíve manželom. „Tieto fyzické osoby nemusia podávaĢ žiadosĢ o zníženie poplatku, z¾ava im prislúcha automaticky. Nárok na zníženú 50-percentnú sadzbu majú aj fyzické osoby vo veku 62 – 69 rokov, ktoré nie sú samostatne zárobkovo èinné, nie sú v pracovnom pomere a nebývajú s osobami, ktoré sú samostatne zárobkovo èinné,“ priblížil Hájos. Dodal, že tieto osoby túto skutoènosĢ musia preukázaĢ predložením potvrdenia z dunajskostredskej poboèky Sociálnej poisĢovne. Pod¾a primátora zníženú 50-percentnú sadzbu majú aj fyzické osoby zdravotne Ģažko postihnuté (ZďP), ktoré žijú v byte alebo rodinnom dome samy alebo s manželkou, manželom, prípadne opatrovate¾om. Oprávnené osoby, ktoré disponovali s preukazom ZďP k 1.1.2015, musia o poskytnutie z¾avy požiadaĢ do 31. januára, prièom k žiadosti musia pripojiĢ aj fotokópiu preukazu ZďP. ŽiadosĢ o zníženie sadzby do konca januára musia podaĢ aj osoby, ktoré boli v hmotnej núdzi k 1.1.2015. Zníženie sa poskytuje aj na maloleté dieĢa daòovníka v hmotnej núdzi. Aj v tomto prípade je nutné potvrdenie od úradu práce.

5. PRIMÁTORKA ZLATÝCH MORAVIEC ZNÍŽILA DÔCHODCOM POPLATKY ZA ODPAD NA POLOVICU Obyvatelia Zlatých Moraviec starší ako 62 rokov zaplatia za komunálne odpady a drobné stavebné odpady o polovicu menej, ako je stanovený poplatok za odpady. Ten v súèasnosti dosahuje 0,04658 eura na osobu a kalendárny deò, èo predstavuje 17 eur roène. Poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady pre fyzické osoby staršie ako 62

Poplatky za komunálny odpad na rok 2015 v slovenských mestách rokov sa v Zlatých Moravciach znižujú na základe rozhodnutia primátorky Serafíny Ostrihoòovej. Tá sa rozhodla pristúpiĢ k zníženiu poplatku v zmysle zákona o miestnych daniach, ktorý umožòuje obci na žiadosĢ poplatníka znížiĢ alebo odpustiĢ vyrubený poplatok. Ak si poplatník v zdaòovacom období roka 2015 neuplatní nárok na zníženie poplatku podaním žiadosti a nepredloží v tejto lehote príslušné doklady, jeho žiadosti na zníženie poplatku nebude vyhovené, upozornila primátorka. O výške poplatku za psa rozhoduje v Zlatých Moravciach fakt, èi majite¾ chová psa v bytovom dome alebo rodinnom dome. Za psa chovaného v rodinnom dome zaplatí obèan daò šesĢ eur, za psa chovaného v bytovom dome 35 eur. Pod¾a vedenia mesta súvisia vyššie poplatky s vyšším zneèisĢovaním verejných priestranstiev psími exkrementami práve v okolí bytových domov. Majitelia bytových psov zasa obviòujú mesto, že im napriek vyššej dani neposkytuje žiadne služby navyše. Chýbajú smetné koše i vrecúška na exkrementy. V Zlatých Moravciach je registrovaných 1060 psov, vlani vybralo mesto na dani za psov vyše 9300 eur.

6. FINANCIE: HUMENNÉ PATRÍ K MESTÁM S NAJNIŽŠÍM POPLATKOM ZA ODPAD Humenné patrí k mestám s najnižšími daòami a miestnymi poplatkami. Mestskú pokladnicu to však oberá každoroène o desiatky tisíc eur, na èo poukázala radnica aj pri schva¾ovaní tohtoroèného rozpoètu. Humenèania sa však nemusia báĢ, že si v nasledujúcich mesiacoch siahnu hlbšie do vrecka. Daòové príjmy a poplatok za komunálne odpady èi drobné stavebné odpady sú v rámci tohtoroèného rozpoètu samosprávy predpokladané zhruba na úrovni roku 2014, nako¾ko v Humennom nedošlo k úprave sadzieb daní a poplatkov.

Humenèan zaplatí roène za tuhý komunálny odpad (TKO) 13,50 eura. „Roèný poplatok za TKO na obyvate¾a v Bardejove je 27,01 eura, v Poprade 21,13 eura, vo Vranove nad Top¾ou 19,71 eura,“ porovnala poplatky nieko¾kých východoslovenských miest Slivková Kiròaková. Èi zostane v Humennom v nasledujúcich rokoch všetko „po starom“, je nateraz otázne. Vedúca finanèného odboru radnice Eva Leòková však poèas piatkového (23.1.) zasadnutia humenského zastupite¾stva upozornila: „Strata na komunálnom odpade predstavuje roène 58 000 eur. Mesto to musí vykrývaĢ za neplatièov aj za to, že príjem nepostaèuje na výdavky, ktoré majú v súvislosti s TKO Technické služby mesta.“

7. V MESTE PREŠOV SA VÝŠKA DANÍ A POPLATKOV NA TENTO ROK NEMENILA V meste Prešov sa sadzby dane z nehnute¾ností ani sadzby miestnych daní a poplatky za komunálny odpad, psa èi drobné stavebné odpady na rok 2015 nemenili. Ako povedala hovorkyòa mesta Prešov Veronika Kmetóny Gazdová, poh¾adávky mesta na miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2014 klesli oproti roku 2013 o približne 253 000 eur. Tieto nedoplatky obèanov mesta klesajú odvtedy, èo samospráva zaèala so zverejòovaním daòových dlžníkov na internetovej stránke. „Poèas prvého polroka od zverejòovania sa poèet daòových dlžníkov znížil o približne 200 a vo finanènom vyjadrení nám klesla dlžná suma o viac ako 100 000 eur. Daòovníci, ktorí sa ocitli vo finanèných problémoch, majú možnosĢ požiadaĢ správcu dane o individuálny splátkový kalendár,“ informovala hovorkyòa. Po uplynutí splatnosti príslušnej splátky miestnej dane správca dane zasiela daòovým dlžníkom výzvu na zaplatenie nedoplatku. Ak daòovník nereaguje v náhradnej lehote uvedenej vo výzve, správca dane zabezpeèuje nedoplatok zriadením záložného práva v katastri nehnute¾ností a následne vymáha nedoplatok daòovým exekuèným konaním. Za omeškanie platby správca dane vyrubuje úrok z omeškania. V tomto roku sa pod¾a Kmetóny Gazdovej zmenili tlaèivá na priznanie k dani z nehnute¾ností, dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a sú jednotné pre právnické a fyzické osoby.

8. MESTO LEVICE ZAVIEDLO NOVÉ PODMIENKY NA ZNÍŽENIE A ODPUSTENIE DANÍ V tomto hornozemplínskom meste sa pritom nemenili dane zhruba od roku 2004 s výnimkou roka 2012, kedy ich upravili v nadväznosti na novelu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. „Aj napriek tomu patrí Humenné k mestám s najnižšími daòami,“ informovala hovorkyòa radnice Michaela Slivková Kiròaková.

V Leviciach tento rok nepoèítajú s výraznými zmenami pri výbere daní a miestnych poplatkov. Ako uviedol primátor Štefan Mišák, jedinou významnejšou novinkou sú nové podmienky na zníženie èi úplne odpustenie daní. Tie sú nastavené tak, aby pomohli obèanom, ktorí môžu maĢ pre zdravotný stav, alebo zhoršenú sociálnu situáciu problémy s platením celej výšky dane. Na ú¾avy získali nárok aj ¾udia, ktorí služby mesta nevyužívajú, pretože sú dlhodobo odcestovaní. „Zároveò sú tieto

11

ODPADY È. 2/2015 podmienky upravené tak, aby o zníženie èi odpustenie daní nemohli žiadaĢ tí, ktorí na ne nemajú nárok, to znamená, aby sa táto možnosĢ nezneužívala,“ uviedol Mišák. Držitelia preukazu osoby s Ģažkým zdravotným postihnutím si tak môžu do konca januára uplatniĢ 25-percentné zníženie dane z bytov a stavieb na bývanie, garáží a nebytových priestorov. Rovnakú ú¾avu na dani z bytov a stavieb urèených na bývanie si môžu uplatniĢ aj ¾udia starší ako 62 rokov. Levická radnica zníži alebo celkom odpustí aj poplatky za komunálny odpad pre ¾udí, ktorí preukážu, že sa v meste zdržiavajú iba zriedka, prípadne žijú dlhodobo v inej obci alebo v zahranièí. Z¾avy na poplatku môžu získaĢ aj poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Pod¾a primátora vyberie levická radnica roène na miestnych daniach a poplatkoch okolo 1,1 až 1,2 milióna eur. Väèšina zdrojov, ktoré takto priteèú do mestskej pokladnice, sa potom využíva na ten úèel, na aký sa poplatok od obyvate¾ov mesta vyberá. „To znamená, že napríklad peniaze z poplatku za odpad využívame výluène na likvidáciu a manipuláciu s odpadmi. Nemalú èasĢ z týchto príjmov nám napríklad každý rok odèerpáva likvidácia poèetných èiernych skládok, ktoré ¾udia v Leviciach a okolí zakladajú,“ povedal Mišák. Aby sa daòovníci vyhli zaradeniu do zoznamu neplatièov, nesmú zabudnúĢ zaplatiĢ dane vèas. „Pri ich vyrubení vždy dostanú aj informáciu o termíne splatnosti. V prípade potreby si úhradu môžu rozdeliĢ na dve platby. Prvá je so splatnos-

Ģou do konca marca a druhá do konca júna. ZaplatiĢ sa dajú bankovým prevodom alebo priamo na mestskom úrade,“ vysvetlil primátor. Prípadné nedoplatky na daniach mesto vymáha štandardnými spôsobmi. V poslednom období však narástol objem poh¾adávok, ktoré sa nebudú získavaĢ jednoducho. „Problém je v tom, že sa na tomto náraste podie¾ajú väèšinou právnické osoby, ktoré mestu dlhujú okolo 50 000 eur. Väèšinou ide o firmy v konkurze, takže v týchto prípadoch bude vymáhanie nedoplatkov dosĢ zložité,“ dodal Mišák. Zdroj: TASR

Kolektív

SAMOSPRÁVA NESÚHLASÍ S PROJEKTOM SPLYNOVACEJ ELEKTRÁRNE V PEZINKU Mesto Pezinok nesúhlasí s vybudovaním splyòovacej elektrárne na svojom území. Považuje to totiž za neprípustný zásah do krajiny a zdravého životného prostredia obyvate¾ov.

„Predložená správa o hodnotení je momentálne v štádiu podrobného naštudovania a analyzujú sa pripomienky a požiadavky mesta,“ povedala vedúca oddelenia životného prostredia, komunálnych služieb a dopravy na Mestskom úrade v Pezinku Renáta Klimentová.

Samospráva tak zastáva svoj názor spred roka, keï investor, spoloènosĢ Brilant SK, predložil ministerstvu životného prostredia zámer vybudovaĢ na okraji Pezinka splyòovaciu elektráreò. Nesúhlasne sa voèi tomu vtedy vyjadrila aj širšia verejnosĢ a okolité obce.

V stredu 28. januára sa bude v spoloèenskej sále Pezinského kultúrneho centra na Holubyho ulici konaĢ aj verejné prerokovanie správy o hodnotení.

Pod¾a Rastislava Cichého, konate¾a spoloènosti Brilant SK, však elektráreò predstavuje oproti skládkam jeden z najmodernejších spôsobov, ako spracovaĢ odpad s prihliadnutím na životné prostredie. Uviedol, že vyhoveli všetkým požiadavkám a pripomienkam verejnosti i úradov, ktoré zapracovali do správy o hodnotení projektu predložený ministerstvu životného prostredia. Písomné stanoviská k tejto správe môže verejnosĢ zasielaĢ rezortu životného prostredia do 7. februára 2015. Urobí tak aj samospráva Pezinka.

12

Ak nevzniknú žiadne prekážky, investor chce elektráreò zaèaĢ stavaĢ v júni, a to buï v blízkosti Panholeckej cesty, alebo v existujúcom priemyselnom areáli v lokalite Glejovka v Pezinku. Pod¾a Cichého sa však momentálne prikláòajú k druhému variantu. Elektráreò by mala elektrinu vyrábaĢ vïaka zhodnocovaniu odpadu. SplyòovaĢ má prevažne komunálny odpad a drevenú štiepku. Taktiež sa tu má triediĢ odpad, vyrábaĢ syntézny plyn èi nafta. Vyrobená elektrická energia by mala byĢ distribuovaná aj do verejnej elektrickej siete. Nafta by bola urèená na predaj. Za rok by sa v zariadení malo spracovaĢ približne 17 300 ton odpadu. Zdroj: TASR

Nová elektráreò na biomasu zamestná v Hnúšti vyše 20 ¾udí Kolektív

NOVÁ ELEKTRÁREÒ NA BIOMASU ZAMESTNÁ V HNÚŠTI VYŠE 20 ¼UDÍ Viac než 20 pracovných miest vytvorí v Hnúšti spoloènosĢ Bio CON 1 v novovybudovanej elektrárni na biomasu. Ako sa vyjadril konate¾ firmy Zoran Nikoliè, prvých pracovníkov už prijali a v decembri 2014 spustili výrobu elektrickej energie. Teplo a elektrinu bude spoloènosĢ v Hnúšti vyrábaĢ z drevnej štiepky v úplne novej výrobnej hale. „Elektráreò je už skolaudovaná, zatia¾ však nejdeme v plnej prevádzke, keïže sa snažíme optimalizovaĢ procesy a odstrániĢ drobné problémy technickej povahy. Predpokladám však, že do konca mesiaca už výrobu rozbehneme naplno,“ informoval konate¾.

dardná a aj to je jeden z dôvodov, preèo sa nám v takej krátkej dobe podarilo postaviĢ takéto ve¾ké dielo,“ konštatoval. Nová elektráreò je pod¾a predstavite¾ov samosprávy prínosom hlavne v kontexte vysokej nezamestnanosti v regióne. „Vítam takúto investíciu, pre naše mesto každých 10 èi 20 pracovných miest znamená ve¾mi ve¾a,“ uviedol primátor Hnúšte Michal Bagaèka. Ako doplnil, teší ho tiež skutoènosĢ, že sa stavbu podarilo zrealizovaĢ bez problémov a v skutoène krátkom èase.

Po spustení plnej prevádzky má v elektrárni pracovaĢ vyše 20 ¾udí. Pôjde o technikov obsluhy elektrárne, operátorov výroby a jedného pracovníka na administratívne a úètovné záležitosti. „V súèasnosti máme šesĢ zamestnancov, nábor bol trochu skomplikovaný tým, že naše nároky sú o nieèo vyššie,“ konštatoval Nikoliè. Firma však už má vybraných ïalších ¾udí, ktorí prešli výberovým konaním. Tí nastúpia okamžite po spustení elektrárne do plnej prevádzky, ïalších pracovníkov však firma ešte h¾adá. „Napríklad na pozícii technik obsluhy elektrárne už máme zamestnaných päĢ ¾udí, ale ïalších piatich ešte potrebujeme prijaĢ,“ povedal konate¾.

Pre vybudovanie biomasovej elektrárne v Hnúšti sa spoloènosĢou rozhodla z viacerých dôvodov. „Jedným z nich je dobrá dostupnosĢ potrebnej suroviny, teda drevnej štiepky, ktorá je odpadom pri Ģažbe dreva,“ uviedol Nikoliè. V tejto súvislosti zároveò zdôraznil, že pri výrobe elektriny nespotrebovávajú gu¾atinu, ale iba odpad vznikajúci pri spracovaní dreva a náletové dreviny, ktoré sa musia rúbaĢ pri èistení rôznych pozemkov. Konate¾ vyzdvihol aj spoluprácu s miestnou samosprávou. „Spolupráca s Mestským úradom v Hnúšti bola nadštan-

Príprava projektu elektrárne na biomasu v Hnúšti sa rozbehla v roku 2013. Zaèiatkom septembra 2014 spoloènosĢ zaèala s výkopovými a stavebnými prácami a v decembri toho istého roku spustila výrobu elektriny. Celková výška investície je približne 3,6 milióna eur, firma však neskôr plánuje ïalšie rozšírenie výroby v nadväznosti na základný projekt výroby tepla a elektriny. „Máme v pláne vyrábaĢ aj drevné uhlie, pelety a brikety z dreva aj uhlia,“ informoval Nikoliè. Dodal, že jedna èasĢ objektu elektrárne je už pripravená na inštalovanie peletovacej linky. „Peletovanie urèite spustíme do štvrĢroka,“ dodal konate¾. Zdroj: TASR

13

ODPADY È. 2/2015 Ing. Štefan Kuèa

ŽOS–EKO VRÚTKY NAÏALEJ ÚSPEŠNE ZHODNOCUJE AUTÁ, AKUMULÁTORY A OLEJE Jedným z najvýznamnejších podnikov zaoberajúcich sa opotrebovanými vozidlami, batériami a akumulátormi a opotrebovanými olejmi v Žilinskom kraji je ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Za prvý polrok 2014 firma materiálovo zhodnotila 313 osobných a nákladných automobilov a vyzbierala 98 ton alkalických batérií a akumulátorov, 11 ton prenosných batérií a akumulátorov a 12 ton opotrebovaných olejov. Pre porovnanie, za prvý polrok 2013 v ŽOS-EKO to bolo 372 osobných a nákladných automobilov, 84 ton alkalických batérií a akumulátorov, 7 ton prenosných batérií a akumulátorov a 10 ton opotrebovaných olejov.

Od získania autorizácie v roku 2005 do polovice roku 2014, zhodnotili v ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky 10 521 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. Okrem toho spolu vyzbierali 320 ton opotrebovaných olejov a 1829 ton alkalických batérií a akumulátorov. Prenosné batérie a akumulátory zbierajú iba od roku 2011 a do polroka 2014 ich vyzbierali 115 ton. Informovala o tom generálna riadite¾ka spoloènosti ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová. „Kým poèet vyzbieraných autovrakov za prvý polrok mierne klesol, ostatné komodity narástli. Naša firma pokraèuje v ekologickom zhodnocovaní odpadov na cenné druhotné suroviny pre ïalšie spracovanie v priemysle. Prevádzky máme vybavené modernými zariadeniami. Výnimoèná v rámci Slovenska je hlavne chemická èistiareò odpadových vôd, takzvaná deemulgaèná stanica, ktorá zabezpeèuje špièkové vyèistenie vôd od všetkých kvapalín súvisiacich s likvidáciou opotrebovaných vozidiel v našej firme. Pri spracovaní starých vozidiel sú hlavy motorov silne zneèistené ropnými látkami a na ich vyèistenie používame hydromat. V òom pri teplote cca 80 stupòov dochádza v alkalickom prostredí k oèisteniu hláv motora od ropných látok. Alkalické prostredie v hydromate vytvára elektrolyt vyzískaný

14

z alkalických batérií a akumulátorov, ktoré firma recykluje. Tento spôsob spojenia dvoch autorizovaných èinností je v Slovenskej republike ojedinelý a špecifický len pre ŽOS-EKO,“ vysvetlila J. Antošová. SúèasĢou odpadového hospodárstva spoloènosti je aj zariadenie na zber a skladovanie odpadových olejov. Slúži na zber, zhromažïovanie a skladovanie odpadových olejov od zmluvných partnerov v rámci celej SR. ŽOS-EKO, okrem súèastí z automobilov, má vytvorený aj komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov. Hlavným environmentálnym prínosom je recyklácia, resp. spätné získavanie druhotných surovín a využitie jednotlivých zložiek z odpadu až na plánovaných cca 98 %. Zhodnotené Ni – Cd akumulátory a batérie sú významnou surovinou pre výrobu niklu, jeho zlúèenín a pre výrobu rôznych druhov legovaných ocelí. SpoloènosĢ má v rámci SR vytvorených nieko¾ko zberných miest, z ktorých prepravuje batérie a akumulátory do spracovate¾ského závodu vo Vrútkach. ŽOS-EKO Vrútky si neúètuje za odvoz vraku poplatok 33 eur, ako iné firmy. Naopak, odĢahová služba ŽOS-EKO bez poplatku staré auto odvezie a vo firme ekologicky zlikviduje. Odvoz autovraku zadarmo platí pre celý Žilinský, Trenèiansky a Banskobystrický kraj. Navyše majite¾ na starom aute, ktoré už doslúžilo, môže zarobiĢ 30 až 50 eur. Staèí telefonát napríklad na èíslo 0905205732 a je po starostiach. Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosĢ vozidla. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberú, karosériu rozstrihajú a jednotlivé suroviny dodajú na ïalšie spracovanie koneèným spracovate¾om.

Kombinácia slneèných kolektorov a tepelných èerpadiel dodáva dosĢ tepla... Kolektív

SďAŽNOSTI NA ďAŽBU GUDRÓNOV V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI SĢažnosti na zápach pri Ģažbe gudrónov, ktorá sa v bratislavskej Devínskej Novej Vsi zaèala v januári odvozom krycej zeminy, prišli 15. januára preveriĢ pracovníci Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. „Ministerstvo uložilo okamžité opatrenie, že žiaden odpad nesmie ísĢ v aute nezakrytý,“ povedal hovorca zeleného rezortu Maroš Stano. Ministerstvo však v lokalite ïalšie porušenie pravidiel, ako sa má sanovaĢ, nenašlo. S¾ubuje však, že kontroly bude vykonávaĢ opakovane, a to aj nieko¾kokrát mesaène. „Situáciu preverí aj inšpekcia životného prostredia,“ doplnil Stano. To, že autá so zeminou jazdia cez mestskú èasĢ nezakryté, sa nepáèilo napríklad poslancovi a DevínskonovovešĢanovi Michalovi Gašparíkovi, ktorý preto napísal aj list regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. „Autá jazdia nezaplachtené, z korby vychádza nehorázny zápach a para. Vonkajšia èasĢ prahu dverí korby nie je tiež oèistená od kontaminovanej zeminy,“ uviedol.

nedá, nemajú tam na to prostriedky. A ide to popod balkóny obyvate¾ov,“ uviedol. Aj zamorenú zeminu by preto mali odvážaĢ zo skládky v uzavretých nákladných autách. Hovorca MŽP potvrdil, že autá zatia¾ odvážali iba vrchnú zeminu, ktorá pokrývala kontaminovanú plochu a tá ¾udské zdravie neohrozuje. Autá však aj tak rezort prikázal zakryĢ. „Ministerstvo tiež spoloènosti odporuèilo lepšiu komunikáciu s verejnosĢou a vyzvalo striktne dodržiavaĢ urèený èas transportu,“ zdôraznil Stano. Pripomenul, že urèitému diskomfortu obèanov sa poèas sanácie nedá vyhnúĢ. Sanaèný geológ Peter Sekula pred prácami upozoròoval, že obyvatelia budú cítiĢ mierny zápach látky merkaptán, ktorá sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Zápach je nepríjemný, ale nie nebezpeèný. Odpad sa má vyvážaĢ iba od 7.30 do 16.00 h. Nákladné autá by mali gudróny a kontaminovanú zeminu vyviezĢ z lokality do augusta. Práce zaèali robiĢ v zimných mesiacoch zámerne, ideálne sú totiž teploty pod desaĢ stupòov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich Ģažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie. Gudróny sa vyĢažia za európske peniaze. MŽP uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päĢ firiem. ÈasĢ odpadu sa spáli v cementaèných peciach a energeticky zhodnotí. „Najmä zeminy, ktoré v minulosti slúžili na prekryv gudrónov a mali zabezpeèiĢ, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu medzi èlovekom a gudrónmi, nemôžu byĢ energeticky zhodnotené. Tie budú buï solidifikované, alebo èistejšie èasti budú spracované biodegradáciou v technologických zariadeniach,“ dodal sanaèný geológ.

Konzorcium piatich firiem ešte v polovici decembra minulého roku, teda pred zaèiatkom prác, vysvet¾ovalo, že gudróny sa budú odvážaĢ z lokality v špeciálnych kontajneroch, no zemina len v nákladných autách. Gašparík však pripomenul, že nákladné autá neprevážajú èistú zeminu, ale kontaminovanú. „OddeliĢ kontaminovanú zeminu od nekontaminovej sa ani

V kameòolome Srdce je asi 30 000 metrov kubických (m3) toxického odpadu, z toho je 18 000 m3 gudrónov a 12 000 zamorenej zeme. Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpeèný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desaĢ rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Zdroj: TASR

Ing. Štefan Kuèa

KOMBINÁCIA SLNEÈNÝCH KOLEKTOROV A TEPELNÝCH ÈERPADIEL DODÁVA DOSď TEPLA AJ V ZIME Mnohí spotrebitelia sa obávajú, že pri využívaní slneèných kolektorov budú v zimnom období znevýhodnení, pretože vtedy je menej slneèného svitu a poèasie èasto neumožòuje plné využitie slneèných kolektorov. Riešením tohto

problému je unikátny DUO-Systém z produkcie spoloènosti THERMO|SOLAR, ktorý kombinuje slneèné kolektory a kompaktné tepelné èerpadlo. DUO-Systém je v predaji už dva roky a je oò záujem predovšetkým na nemeckom trhu.

15

ODPADY È. 2/2015 je najmä výber komponentov a spôsob ich zapojenia. Narozdiel od doterajších riešení, kde si tieto zariadenia konkurujú, pri DUO-Systéme sa dopåòajú za úèelom dosiahnutia maximálneho úžitku z oboch. Pre tepelné èerpadlo je totiž energeticky výhodné, ak je èo najvyššia teplota zdroja - a to zabezpeèujú práve slneèné kolektory. Na druhej strane, pre slneèné kolektory je dobré, aby bola teplota spotrebièa èo najnižšia - to sa docieli tým, že spotrebièom je relatívne studený výparník tepelného èerpadla. Vïaka tepelnému èerpadlu je možné zvýšiĢ tepelný výkon slneèných kolektorov v zimnom období, èiže presne v èase, keï potrebujeme najviac tepla a intenzita slneèného žiarenia je najnižšia, až na trojnásobok. DUO-Systém je vhodný hlavne pre vykurovanie energeticky úsporných domov. Ak slneèné kolektory boli doteraz v štandardných riešeniach iba podporným tepelným zdrojom, v spojení s tepelným èerpadlom v Duo–Plus systéme, sa v energeticky úsporných domoch stávajú dominantnými. V takýchto domoch vybavených ve¾koplošným podlahovým, stenovým alebo stropným vykurovacím systémom, sa stávajú hlavným zdrojom tepla nielen pre prípravu teplej vody, ale aj pre vykurovanie. V stredomorských krajinách dokonca ako jediný zdroj tepla.“ Obr. Schéma fungovania DUO-Systému

Obr. Jadro DUO-Systemu – tepelné èerpadlo

„Systém získal v roku 2012 zvláštnu dotáciu 5 300 EUR, na každý inštalovaný kus, od nemeckého Spolkového úradu pre hospodárstvo a kontrolu vývozu BAFA, èo podnietilo stovky investorov i montážnych organizácií v Nemecku, aby si ho kúpili a nainštalovali. Pri DUO-Systéme ide o mimoriadne úspešné spojenie práce plochých vákuových kolektorov typu TS 400 s malým tepelným èerpadlom, ktoré v optimálnych podmienkach dokáže celoroène zabezpeèiĢ nízkoenergetický dom teplom. Predvlani sa zaèal DUO-Systém predávaĢ aj na Slovensku a v ÈR. Vykurovací systém Duo–Plus pozostáva zo 6 ks vákuových kolektorov TS 400, tepelného èerpadla s výkonom 2 kW, dvoch akumulátorov tepla a malého zemného kolektora špirálového typu v tvare koša. Tento systém je vhodný hlavne pre vykurovanie energeticky úsporných domov,“ konštatoval a pokraèoval technický riadite¾ firmy Alfréd Gottas a pokraèoval. „Je svetovým unikátom kombinujúcim ploché vákuové slneèné kolektory a kompaktné tepelné èerpadlo. Unikátny

16

Obnovite¾né zdroje ako predpoklad trvalo udržate¾ného rozvoja Pri dostatoène vysokej intenzite slneèného žiarenia sa teplo zo slneèných kolektorov (1) ukladá priamo do centrálneho zásobníka (3), ktorý je zdrojom tepla na prípravu teplej vody a na vykurovanie. Pri nízkej intenzite slneèného žiarenia sa získané teplo ukladá do nízkoteplotného zásobníka (4). Prostredníctvom tepelného èerpadla (2) sa transformuje teplo na vyššiu teplotnú úroveò a opäĢ sa ukladá do centrálneho zásobníka (3). Ako záložný zdroj je možné použiĢ elektrický doohrev alebo akýko¾vek iný typ kotla (5). Tepelnú kapacitu nízkoteplotného zásobníka (4) je možné zvý-

šiĢ malým zemným kolektorom v tvare vertikálneho koša, na ktorý sa navinie nieko¾ko desiatok metrov polyetylénovej rúry. V prípade, že je pri dome dostatok miesta, je možné inštalovaĢ horizontálny zemný kolektor, ktorý sa v prípade stenového alebo stropného vykurovacieho systému môže v letnom období využiĢ aj na chladenie interiéru. Dostupné varianty DUO-Systému - WP 2S (jednotka tepelného èerpadla) - Duo (WP 2S s kolektormi TS 400) - Duo Plus (ako Duo + zemný kolektor)

Tab.:Výkonové parametre WP 2S Výstupný výkon Výkonové èíslo (COP) Príkon kompresora

[W]

[W]

B0/W35

B5/W35

B0/W45

B5/W45

B-5/W55

B0/W55

B5/W55

B12/W55

1800

2150

1380

1730

960

1330

1770

2400

4,67

5,46

2,97

3,64

2,24

2,55

3,13

5,94

380

391

459

472

414

518

552

400

Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc.; Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

OBNOVITE¼NÉ ZDROJE AKO PREDPOKLAD TRVALO UDRŽATE¼NÉHO ROZVOJA V poslednom období si ¾udstvo zaèína èoraz viac uvedomovaĢ, že doterajší neregulovaný rozvoj, resp. hospodársky rast nie je v prostredí obmedzených zrojov našej planéty dlhodobo udržate¾ný. Z tohto dôvodu by sa priemyselná výroba a ostatné aktivity ¾udskej populácie mali harmonizovaĢ tak, aby sa funkcie prírody v maximálne možnej miere zachovali a potreby súèasnej generácie sa nenapåòali na úkor budúcich generácií. Takáto požiadavka „trvalo udržate¾ného rozvoja“ je zakotvená napr. v Deklarácii krajín OSN, resp. Agende pre 21. storoèie, ktorá bola prijatá na prvej konferencii o životnom prostredí (Summit Zeme) v Rio de Janeiro ešte v roku 1992. Aj ekonomicky zvýhodnené krajiny s bohatými zásobami prírodných surovín využívajú možnosti významnejšie diverzifikovaĢ vlastné energetické zdroje prostredníctvom obnovite¾ných zdrojov, ktoré na turbulentnom svetovom trhu predstavujú aj ochranný nástroj proti prípadným šokom z nárastu cien klasických energetických zdrojov, resp. generujú zdroje na krytie nákladov vznikajúcich pri riešení mnohých environmentálnych problémov. Navyše sú bezodpadovými zdrojmi energie. Žia¾, životné prostredie a teda aj prírodné zdroje v dôsledku rastúceho celosvetového dopytu naïalej ohrozuje èoraz nároènejšia, dnes takmer výluène hlbinná Ģažba. Ak by sa postupne zvyšovala úèinnosĢ využívania prírodných, najmä obnovite¾ných zdrojov, bolo by pravdepodobne možné zabezpeèiĢ udržate¾nosĢ výroby a spotreby na vyššej úrovni a v oblasti ochrany životného prostredia by sa prejavili pozitívne zmeny. Ak bude bezprecedentný zánik biologickej rozmanitosti na Zemi pokraèovaĢ súèasným tempom, živoèíšna ríša sa pod¾a

posledných správ organizácie WWF (World Wildlife Fund) do roku 2050 zredukuje až o 25 % známych druhov cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a mnohých ïalších živoèíchov. Tlak na racionalizáciu a efektívnosĢ, ako aj pohodlnosĢ ¾udskej populácie dnes spôsobujú, že takmer 90 % našej stravy pochádza len z 15 druhov rastlín a 8 druhov zvierat, prièom takmer úplne závisíme od 3 rastlinných druhov – kukurice, ryže a obilia.

V súèasnosti je hlavnou energetickou surovinou vo svete stále ropa. Už v blízkej budúcnosti sa v dôsledku nerovnováhy medzi spotrebou a Ģažbou ropy oèakáva nárast spotreby uhlia, a to najmä v Èíne a Indii. No najväèší prírastok spotreby bude pod¾a tradièných trhových prognóz energetického vývoja vykazovaĢ pravdepodobne zemný plyn, ktorého spa¾ovanie je v porovnaní s uhlím, resp. ropou èistejšie. Predpokladá sa, že po tzv. prechodnej fáze v rokoch 2020 až 2060 zaène spotreba ropy ako hlavnej energetickej suroviny

17

ODPADY È. 2/2015 súèasnosti klesaĢ. Adekvátne bude rásĢ spotreba zemného plynu, a to až dovtedy, kým bude jeho cena relatívne nízka a zdroje dostatoèné. Keï zásoby poklesnú a cena vzrastie, silnejšiu pozíciu na trhu získa opäĢ uhlie, ktoré bude lacnejšie ako zemný plyn. Vzh¾adom na ve¾ké zásoby by sa jeho cena na svetových trhoch nemala výraznejšie meniĢ. Keïže tlak na ekologizáciu sektora energetiky stále rastie, spa¾ovanie uhlia pravdepodobne prejde dynamickým vývojom, pri ktorom budú preferované technológie splyòovania. Treba podotknúĢ, že táto prognóza nezoh¾adòuje taký scénar vývoja, v ktorom by sa výraznou mierou presadili obnovite¾né zdroje energie. Priemerna spotreba energie obyvate¾a rozvojovej krajiny dosahuje len približne 1/5 spotreby obyvate¾a priemyselne vyspeléj krajiny. Spojené štáty americké spotrebujú takmer 22 % vyprodukovanej energie na svete, hoci v nich žije len 5 % svetovej populácie. Preto by mal prechod od fosílnych k obnovite¾ným zdrojom energie (OZE) predstavovaĢ komplexné sociálno-ekonomické a politické riešenie pre celú planétu. Okrem geotermálnej majú takmer všetky obnovite¾né zdroje energie (t.j. slneèná, veterná, vodná alebo biomasa) svoj pô-

vod v aktivite Slnka. Navyše, obnovite¾né zdroje sú pre každú krajinu sveta domácimi zdrojmi s reálnym potenciálom úplne nahradiĢ nároènú Ģažbu fosílnych zdrojov. Aj keï je dnes elektrina vyrobená z OZE drahšia než elektrina z klasických energetických zdrojov, podpora využíva OZE bude rásĢ, veï biomasa prevyšuje súèasné energetické potreby ¾udstva 10-násobne, vietor 80-násobne a slneèná energia až 20 000 krát.

Kolektív

VLÁDA PREDLOŽILA NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH DO PARLAMENTU 1. VLÁDA SCHVÁLILA REFORMU V OBLASTI ODPADOV ZvrátiĢ nepriaznivý stav, keï na skládkach konèia až tri štvrtiny komunálneho odpadu, je hlavný cie¾ nového zákona o odpadoch, ktorý 17.12. schválila vláda. Slovákov má nauèiĢ separovaĢ a recyklovaĢ, Slovensko posunúĢ k modernej, èistejšej Európe.

O vytriedený a vyseparovaný odpad sa majú po novom staraĢ výrobcovia prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Má sa tým od¾ahèiĢ obciam a mestám, ktoré majú teraz na starosti všetok komunálny odpad. ¼udia by mali platiĢ iba za odpad, ktorý nevytriedia a nevyseparujú. Niekde môžu pod¾a ministra poplatky klesnúĢ. Zámer nastaviĢ úplne nové pravidlá v tejto oblasti priniesol odpor z mnohých strán. K návrhu zákona prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Žiga v auguste legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie Európskej komisii. Dòa 15.12. oznámil, že Brusel návrh zákona odobril. Minister chcel týmto krokom, okrem iného, umlèaĢ kritikov, ktorí tvrdia, že nový zákon môže priniesĢ monopol jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov. V pondelok priznal, že EK v stanovisku dala na posúdenie, èi k monopolu nemôže dôjsĢ. „V tejto chvíli sme s komisiou vykomunikovali, že nejde o monopol. Pôjdeme si to ešte dovysvet¾ovaĢ,“ uviedol v pondelok Žiga s tým, že zaèiatkom budúceho roka budú o tejto otázke rokovaĢ s predstavite¾mi EK. K monopolu pod¾a neho nedôjde preto, že nový zákon vytvorí rovnaké štartovacie podmienky pre všetkých zúèastnených na trhu.

Nový zákon prichádza po 13 rokoch platnosti súèasného. PripraviĢ sa ho snažili už aj predchodcovia súèasného ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD). Až jemu sa zámer podarilo zavàšiĢ do finálnej podoby. Žiga avizuje revolúciu v oblasti odpadov.

18

Žiga predložil návrh zákona na vládu s rozporom. So znením nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má výhrady najmä k tomu, aby boli mestá a obce aj naïalej zodpovedné za èierne skládky na ich území. ZMOS neúspešne žiadal preniesĢ zodpovednosĢ na majite¾ov pozemkov.

Vláda predložila nový zákon o odpadoch do parlamentu Návrh zákona o odpadoch ruší Recyklaèný fond a platenie recyklaèných poplatkov výrobcami a dovozcami. Zavádza princíp ich rozšírenej zodpovednosti – za výrobok majú byĢ výrobcovia a dovozcovia zodpovední od jeho uvedenia na trh až po jeho likvidáciu. Ministerstvo má po novom ude¾ovaĢ autorizáciu organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ïalšou výraznou zmenou je sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb. Zberne surovín nebudú môcĢ platiĢ v hotovosti, vykúpený kov musia maĢ sedem dní na sklade, výkup budú povinne kontrolovaĢ kamery. Zákon prináša aj zákaz ukladaĢ na skládky vytriedené zložky komunálneho odpadu a vytriedený biologicky rozložite¾ný odpad. Pri likvidácii èiernych skládok má dostaĢ väèšie kompetencie polícia. Má sa vybudovaĢ informaèný systém, ktorý zmapuje toky odpadov.

Muránsky spolu s poslancom Mariánom Radošovským (KDH) na pôde Národnej rady SR kritizovali návrh úplne nového zákona, ktorým by sa parlament mal zaoberaĢ už na svojej januárovej schôdzi. Muránsky pripomenul, že Slovensko má so separovaním už dnes problémy, keï sa napríklad recykluje iba 20 percent odpadov z obalov. Situácia sa pod¾a neho po prijatí zákona ešte zhorší. „Nebude to maĢ kto zaplatiĢ,“ zdôvodnil. Nová odpadová legislatíva, s ktorou prišiel minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD), ruší Recyklaèný fond (RF) a platenie recyklaèných poplatkov výrobcami a dovozcami. Zavádza princíp ich rozšírenej zodpovednosti. Za výrobok majú byĢ zodpovední od jeho uvedenia na trh až po likvidáciu. Zhodnocovanie odpadu majú dostaĢ na starosĢ Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Systém pod¾a Muránskeho nebude funkèný. „V žiadnom prípade nebude fungovaĢ systém, kde nikto nikam nebude platiĢ, ale my sa budeme spoliehaĢ, že cez nejakú klauzulu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov bude tento cap záhradníkom. No nebude,“ domnieva sa poslanec. Je presvedèený, že by aj naïalej mal fungovaĢ Recyklaèný fond, ktorý považuje za transparentný systém, lebo sú v òom zastúpení štát, výrobcovia, obce aj mestá. Vie si však predstaviĢ, že by ho nahradil takzvaný „clearingový“ úèet.

Vláda rozhodla, že zákon by mal vstúpiĢ do praxe neskôr. „Z h¾adiska toho, že sa ten systém mení a zaèínaĢ takýto rozsiahly systém v polovici roka by zrejme nebolo šĢastné, tak sme sa dohodli, že bude platný od 1. januára 2016, aby všetci mali dostatok èasu na prípravu, aby si pripravili zmluvy, aby nastavili celé prostredie,“ vysvetlil minister Žiga. Na schválenie zákona reagovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho predseda Jozef Dvonè zdôraznil, že ich stanovisko k riešeniu problematiky èiernych skládok sa nemení. „Bude predmetom ïalšieho rokovania s poslancami Národnej rady SR,“ povedal Dvonè vo vyhlásení združenia zaslanom médiám.

„Za každý prúd odpadov by sa do neho platil vyhláškou stanovený poplatok a z tohto poplatku by pre každý prúd odpadov boli preplácané náklady na zber, prepravu a spracovanie toho, ktorého druhu odpadu,“ priblížil. Taký systém pod¾a neho fungoval v minulosti v Rakúsku a v súèasnosti je v Nemecku. Muránsky sa domnieva, že návrhom zákona súèasné vedenie rezortu vyšlo v ústrety konkrétnym podnikate¾om v zahranièní a povedie k monopolizácii trhu. „Ja hovorím, že cez tento zákon bol aj náš recyklaèný priemysel na Slovensku predaný do zahranièia, že to má svoj skrytý význam, preèo je to takto koncipované a preèo to takto pán minister urobil,“ uviedol.

ZMOS trvá na tom, že vlastník alebo užívate¾ si má zabezpeèiĢ pozemok tak, aby mu na òom skládky nevznikali, a v prípade, že vzniknú, má byĢ jeho povinnosĢou ich odstrániĢ. Zároveò trvá na tom, aby v zmysle smernice EÚ sa rozšírená zodpovednosĢ vzĢahovala aj na dotrieïovanie separovaného odpadu. Teda, aby ju vykonávali na vlastné náklady OZV a nie obce.

2. NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH ZLIKVIDUJE RECYKLAÈNÝ PRIEMYSEL A SEPAROVANIE „Nový zákon o odpadoch v praxi zlikviduje recyklaèný priemysel na Slovensku a bude znamenaĢ koniec separácie odpadov,“ tvrdí poslanec NR SR Peter Muránsky.

19

ODPADY È. 2/2015 Pod¾a poslanca Mariána Radošovského reforma Žigu „znetvoruje“ celé prostredie v odpadovom hospodárstve. „Má byĢ nielen podnikate¾ské, ale má aj slúžiĢ všetkým zúèastneným. Takýto duch zákona nie je dodržaný,“ kritizoval. Obáva sa, že Slovensko nebude aj naïalej plniĢ záväzky voèi Európskej únii, èo bude maĢ pre našu krajinu finanèný dôsledok. „Krajiny, ktoré k tomu takto laxne pristúpili, sú pod permanentným tlakom Bruselu za nedodržiavanie záväzkov. Najmarkantnejší príklad je Taliansko,“ upozornil.

Uviedol rovnako, že zákon predstavuje predraženie nakladania s odpadom a to bude maĢ za následok zvyšovanie poplatkov za odpad. „Belgický model, na ktorý sa odvoláva ministerstvo životného prostredia v dôvodovej správe, je možno najefektívnejší, ale v EÚ je zároveò aj najdrahší,“ skonštatoval Zvonèek a poukázal na to, že napr. Nemecko tento model z dôvodu predraženia odmietlo. „Zákon o odpadoch nielenže zvýši rodinám náklady na život, ale zoberie sociálne slabým obèanom prácu, ako aj možnosĢ odovzdávaním druhotných surovín do zberných dvorov zarobiĢ si na živobytie,“ dodal prezident RÚReP v otvorenom liste premiérovi SR.

4. NOSNOU TÉMOU PRE POTRAVINÁROV BUDE V ROKU 2015 ZÁKON O ODPADOCH Nosnou témou pre potravinárov bude v roku 2015 zákon o odpadoch. Pre potravinársky priemysel bude tento zákon znamenaĢ významné zvýšenie nákladov, èo mu opäĢ nepridá na konkurencieschopnosti. Uviedol to prezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniel Poturnay. Spomínaný zákon pod¾a neho nastavuje na Slovensku nové pravidlá nakladania s odpadom, zavádza rozšírenú zodpovednosĢ výrobcov a ruší Recyklaèný fond (RF). „Európska komisia (EK) v rámci notifikaèného konania vyjadrila obavy z možnej monopolizácie trhu,“ zdôraznil.

3. ÚNIA RECYKLAÈNÉHO PRIEMYSLU ŽIADA PREMIÉRA, ABY NECHAL PREPRACOVAď ZÁKON O ODPADOCH Republiková Únia recyklaèného Priemyslu (RÚReP) žiada v otvorenom liste premiéra SR Roberta Fica, aby návrh zákona o odpadoch, ktorý 17. decembra schválila vláda, nepredkladal do NR SR, ale nechal ho, naopak, prepracovaĢ. RÚReP svoju žiadosĢ odôvodòuje tým, že vládou schválený zákon okrem iného spôsobí výpadok financií v štátnom rozpoète a bude maĢ i negatívny dopad na mieru recyklácie odpadov. Prezident RÚReP Ján Zvonèek poukázal rovnako na to, že nový zákon ignoruje pripomienku Európskej komisie (EK) o hrozbe vytvorenia monopolu. „EK vo svojom stanovisku vyjadrila obavy z narušenia vnútorného trhu, vo¾ného pohybu tovaru a služieb a z monopolizácie trhu,“ pripomenul Zvonèek. Skonštatoval zároveò, že nová legislatívna norma významne poškodí podnikate¾ské prostredie. Odvolal sa pritom na zhodný názor 80 percent spoloèností pôsobiacich v oblasti zberu a recyklácie odpadu, ktoré únia reprezentuje. V tejto súvislosti Zvonèek skritizoval nerešpektovanie zásadných pripomienok, ktoré boli voèi návrhu zákona vznesené a upozornil, že zákon predstavuje hrozbu likvidácie recyklaèného priemyslu vo viacerých komoditách na Slovensku. „Zákon rovnako neprispieva k ochrane životného prostredia, práve naopak, v súèasnosti už alarmujúce množstvo nelegálnych skládok sa výraznou mierou zvýši,“ poznamenal Zvonèek.

20

Zámer nastaviĢ úplne nové pravidlá v tejto oblasti priniesol odpor z mnohých strán. K návrhu zákona prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Žiga v auguste 2014 legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie EK. V pondelok 15. decembra 2014 oznámil, že Brusel návrh zákona odobril. Minister chcel týmto krokom, okrem iného, umlèaĢ kritikov, ktorí tvrdia, že nový zákon môže priniesĢ monopol jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov. Priznal však, že EK v stanovisku dala na posúdenie, èi k monopolu nemôže dôjsĢ. Potravinárska komora Slovenska je záujmové združenie právnických osôb založené potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cie¾om spolupracovaĢ pri obhajovaní spoloèných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. Zdroj: TASR

EK prijala pozitívne princípy nového zákona o odpadoch... Kolektív

EURÓPSKA KOMISIA PRIJALA POZITÍVNE PRINCÍPY NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH. ZÁKON SMERUJE DO PARLAMENTU Parlament by mal rokovaĢ o návrhu nového zákona o odpadoch na najbližšej schôdzi v prvom èítaní. Po ukonèení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania v Bruseli, pod¾a ktorého vníma Európska komisia návrh zákona „predbežne pozitívne“, bude pokraèovaĢ legislatívny proces na domácej pôde.

Európska komisia pod¾a vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR podporuje a víta princípy pripravovaného zákona o odpadoch v súvislosti s prioritami EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj pri odstraòovaní nedostatkov v legislatíve Slovenskej republiky. V rámci vnútrokomunitárneho pripomienkového konania vzniesla štyri pripomienky. Dve z nich sú už v návrhu zákona zapracované. Delegácia MŽP SR vedená štátnym tajomníkom rezortu Vojtechom Ferenczom sa v januári 2015 v Bruseli stretla s pred-

stavite¾mi Európskej komisie pod vedením Patricka Costella, riadite¾a kabinetu komisára EÚ pre životné prostredie, námornú politiku a rybolov, aby objasnila èasti zákona týkajúce sa ostatných dvoch pripomienok. Zástupca rezortu ministerstva detailne predstavil východiská a zásadné tézy vládneho návrhu zákona o odpadoch a vysvetlil, preèo návrh nového zákona nebude maĢ negatívny vplyv na fungovanie trhu v SR a ako zabráni vytváraniu monopolov v odpadovom hospodárstve. Predložené argumenty vníma Európska komisia pozitívne. Èlenovia EK ocenili podrobné informácie o novom slovenskom zákone o odpadoch. Pomohli im porozumieĢ princípom tohto zákona, najmä navrhovanému systému uzatvárania zmlúv medzi obcami, organizáciami zodpovednosti výrobcov a zbernými subjektmi, aj celkovému nastaveniu odpadového hospodárstva v SR v nadchádzajúcich rokoch. Skonštatovali, že princípy návrhu zákona o odpadoch považujú za postup správnym smerom, lebo zákon umožní Slovensku efektívnejšie napredovaĢ v oblastiach triedenia, recyklácie a zhodnocovania odpadu spolu s odklonom od skládkovania, èo sú ciele, ktoré presadzuje Európska Únia. O vládnom návrhu zákona o odpadoch, ktorý prichádza po 13 rokoch, by NR SR mala rokovaĢ na najbližšej schôdzi v prvom èítaní. Cie¾om zákona je zvrátiĢ nepriaznivý stav, keï na skládkach konèia až tri štvrtiny komunálneho odpadu. Dôraz dáva na triedenie a recyklovanie odpadu, èo Slovensko posunie k moderným a èistejším európskym krajinám. Nový zákon o odpadoch by mal platiĢ od januára 2016.

21

ODPADY È. 2/2015

SCHVÁLENÝ NÁVRH* MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY O URÈENÍ PRÍSLUŠNÉHO MINISTERSTVA POD¼A ZÁKONA È. 409/2011 Z. Z. O NIEKTORÝCH OPATRENIACH NA ÚSEKU ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁďAŽE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV Pod¾a schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z mája 2012 patrí medzi základné priority environmentálnej politiky vlády Slovenskej republiky okrem iného aj prijatie opatrení na sanáciu environmentálnych záĢaží a cie¾avedomé využívanie rekultivovaných území s dôrazom na zníženie záberov po¾nohospodárskej pôdy.

miery zneèistenia ovzdušia a podpory opatrení na zníženie hluku, špecifický cie¾ 1.4.2: Zabezpeèenie sanácie environmentálnych záĢaží v mestskom prostredí, ako aj v opustených priemyselných lokalitách (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou). Z dôvodu zabezpeèenia podkladov pre plánované výzvy na predkladanie žiadostí

Za environmentálnu záĢaž sa považuje také zneèistenie územia spôsobené èinnosĢou èloveka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ¾udské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu (§ 3 pís. t) zákona è. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

o nenávratný finanèný príspevok, ktoré sú povinné pod¾a zákona è. 409/2011 Z. z.

Štátny program sanácie environmentálnych záĢaží (2010 – 2015) je základným strategickým plánovacím dokumentom pre systematické odstraòovanie environmentálnych záĢaží na Slovensku, schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky è. 153 zo dòa 3. marca 2010. Tento strategický dokument urèuje rámcové úlohy a opatrenia na postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záĢaží na zdravie èloveka a životné prostredie. Uznesenie vlády Slovenskej republiky è. 153/2010 ukladá ministrovi životného prostredia, ministrovi pôdohospodárstva, ministrovi obrany a ministrovi dopravy v bode B.2.: „zabezpeèiĢ výdavky na plnenie Štátneho programu sanácie environmentálnych záĢaží (2010 – 2015) z európskych fondov, z rozpoètových kapitol príslušných ministerstiev (v rozpoètovom období 2013 - 2015) a Environmentálneho fondu, do 31. decembra 2015“. Prijatím zákona è. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záĢaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola splnená podmienka pre èerpanie finanèných prostriedkov z Kohézneho fondu na riešenie problematiky environmentálnych záĢaží. V rokoch 2007 – 2013 to bolo možné prostredníctvom Operaèného programu Životné prostredie (2007 – 2013) a na ïalšie programové obdobie to bude možné cez Operaèný program Kvalita životného prostredia (2014 – 2020). Nový operaèný program, ktorého návrh bol schválený uznesením vlády SR è. 175 zo dòa 16. apríla 2014, je zameraný na riešenie problematiky sanácií environmentálnych záĢaží a táto spadá pod prioritnú os 1: Udržate¾né využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry, investiènú prioritu 4: 1.4 Prijatie opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie opustených priemyselných areálov (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou), zníženie *

22

Návrh... schválila vláda SR dòa 21.1.2015

o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záĢaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné, aby vláda SR rozhodla, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpeèiĢ vykonanie povinností povinnej osoby v tých prípadoch, ak nebolo možné urèiĢ povinnú osobu a príslušný okresný úrad zastavil konanie pod¾a § 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z. Oprávneným žiadate¾om o nenávratný finanèný príspevok je v takomto prípade pod¾a § 5 ods. 7 zákona è. 409/2011 Z. z. príslušné ministerstvo (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) a ostatné ministerstvá), ktoré urèí vláda Slovenskej republiky svojím uznesením. Preh¾ad lokalít s environmentálnou záĢažou, na ktorých bolo zastavené konanie o urèení povinnej osoby pod¾a § 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z., uvádza príloha è. 1. Na základe podaných návrhov na zaèatie konania o urèení povinnej osoby na úseku environmentálnej záĢaže krajské úrady životného prostredia (od 1. januára 2013 obvodné úrady životného prostredia a od 1. októbra 2013 okresné úrady) v súlade s § 14 ods. 8 zákona è. 409/2011 Z. z. nariadili ústne pojednávania a obhliadky lokalít. Na základe zistených skutoèností a predložených dokumentov boli vydané rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu, že povinnú osobu na úseku environmentálnej záĢaže nie je možné urèiĢ (§ 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z.). Dôvody, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia o zastavení konania, uvádza príloha è. 2.

NÁVRH MŽP SR O URÈENÍ PRÍSLUŠNÉHO MINISTERSTVA Predkladaný návrh MŽP SR o urèení príslušného ministerstva je vypracovaný v súlade s § 1 písm. c) zákona è. 409/2011 Z. z., ktorý ustanovuje definíciu „príslušného ministerstva“ ako ministerstva, ktorého pôsobnosĢ súvisí s èinnosĢou, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záĢaže. Urèené príslušné ministerstvo, na základe rozhodnutia vlády SR

Schválený návrh MŽP SR o urèení príslušného ministerstva pod¾a zákona... (§ 5 ods. 7 zákona è. 409/2011 Z. z.), zabezpeèí vykonanie povinností povinnej osoby pod¾a § 3 ods. 2 a 3 zákona è. 409/2011 Z. z. Na základe tejto definície sú lokality rozdelené medzi MŽP SR a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR) (príloha è. 3). Uznesenie vlády Slovenskej republiky je jednou z povinných príloh žiadosti o nenávratný finanèný príspevok pre plánované výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finanèný príspevok v rámci Operaèného programu Kvalita životného prostredia (2014 – 2020). Urèenie príslušných ministerstiev vládou Slovenskej republiky je potrebné kvôli èerpaniu alokovaných finanèných prostriedkov na riešenie problematiky environmentálnych záĢaží a zároveò je potrebné kvôli plneniu úlohy B.2. uznesenia vlády SR è. 153/2010, t. j. „zabezpeèiĢ výdavky na plnenie Štátneho programu sanácie environmentálnych záĢaží (2010 – 2015) z európskych fondov, z rozpoètových kapitol príslušných ministerstiev (v rozpoètovom období 2013 – 2015) a Environmentálneho fondu, do 31. decembra 2015“.

PREDKLADACIA SPRÁVA Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ïalej len „vlády SR“) materiál „Návrh Ministerstva životného prostredia Slo-

venskej republiky o urèení príslušného ministerstva pod¾a § 5 ods. 7 zákona è. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záĢaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál je vypracovaný na základe rozhodnutí o zastavení konania o urèení povinnej osoby vydaných krajskými úradmi životného prostredia (od 1. januára 2013 obvodné úrady životného prostredia a od 1. októbra 2013 okresné úrady) pod¾a § 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z. pre lokality, kde pôvodca zanikol a nebolo možné urèiĢ povinnú osobu. Predkladaný materiál navrhuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako príslušné ministerstvo na vykonanie povinnosti povinnej osoby na úseku environmentálnej záĢaže pre lokality, na ktorých bolo zastavené konanie o urèení povinnej osoby pod¾a § 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z. Prijatie uznesenia vlády SR o urèení príslušného ministerstva je jednou z podmienok oprávnenosti žiadate¾a o nenávratný finanèný príspevok pre plánované výzvy v rámci Operaèného programu Kvalita životného prostredia (2014 – 2020). Urèenie príslušného ministerstva vládou SR je potrebné kvôli èerpaniu alokovaných finanèných prostriedkov na riešenie problematiky environmentálnych záĢaží a zároveò je potrebné kvôli plneniu úlohy B.2. uznesenia vlády SR è. 153/2010, týkajúceho sa plnenia Štátneho programu sanácie environmentálnych záĢaží (2010 – 2015).

Príloha è. 1: Preh¾ad lokalít s environmentálnou záĢažou, na ktorých bolo zastavené konanie o urèení povinnej osoby pod¾a § 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záĢaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov Por. èíslo

Názov environmentálnej záĢaže

Kód environmentálnej záĢaže

Obec

Okres

Kraj

Druh èinnosti, ktorý spôsobil vznik environmentálnej záĢaže

1.

B4 (006) / Bratislava – SK/EZ/B4/152 Devínska Nová Ves – skládka pri Volkswagene

Bratislava - Devínska Nová Ves

Bratislava IV

Bratislavský

skládka komunálneho odpadu

2.

ZM (013) / Zlaté Moravce bývalý areál Calexu ZM (001) / Èierne K¾aèany - skládka TKO (pod jabloòovým sadom) NZ (029) / Štúrovo rušòové Depo (Cargo) KN (1661) / Komárno Rušòové depo, Cargo a. s. NZ (1789) / Nové Zámky – Rušòové depo, Cargo a.s. PU (007) / Púchov - DEPO

SK/EZ/ZM/1115

Zlaté Moravce

Zlaté Moravce

Nitriansky

SK/EZ/ZM/1103

Èierne K¾aèany

Zlaté Moravce

elektrotechnická výroba skládka komunálneho odpadu

SK/EZ/NZ/601

Štúrovo

Nové Zámky

SK/EZ/KN/1661

Komárno

Komárno

SK/EZ/NZ/1789

Nové Zámky

Nové Zámky

SK/EZ/PU/730

Púchov

Púchov

TN (012) / Trenèianska Teplá - rušòové depo PD (010) / Prievidza rušòové depo - nádrže DS (025) / Zlaté Klasy – skládka TKO GA (018) / Ve¾ké Ú¾any – obecná skládka KO HC (1844) / Leopoldov – Rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/TN/950

Trenèianska Teplá

Trenèín

SK/EZ/PD/631

Prievidza

Prievidza

SK/EZ/DS/206

Zlaté Klasy

Dunajská Streda Trnavský

SK/EZ/GA/230

Ve¾ké Ú¾any

Galanta

SK/EZ/HC/1844

Leopoldov

Trnava

3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

Trenèiansky

železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica skládka komunálneho odpadu skládka komunálneho odpadu železnièné depo a stanica

23

ODPADY È. 2/2015 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26.

TV (005) / Èierna nad Tisou – prekládková stanica TV (1861) / Èierna nad Tisou – rušòové depo, Cargo a. s. KS (012) / Poproè – Petrova dolina K4 (002) / Košice – Juh – rušòové depo SN (011) / Spišská Nová Ves – rušòové depo

SK/EZ/TV/990

Èierna nad Tisou

Trebišov

Košický

SK/EZ/TV/1861

Èierna nad Tisou

Trebišov

SK/EZ/KS/353

Poproè

Košice - okolie

odkalisko

SK/EZ/K4/1288

Košice

Košice

železnièné depo

SK/EZ/SN/904

Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves

železnièné depo

MI (005) /MaĢovské SK/EZ/MI/487 Vojkovce – rušòové depo MaĢovce KS (1860) / Haniska – SK/EZ/PO/1860 Rušòové depo, Cargo a. s.

MaĢovské Vojkovce

Michalovce

železnièné depo a stanica

Haniska

Košice - okolie

železnièné depo

ZV (007) / Sliaè - letisko produktovod BR (1831) / Brezno – Rušòové depo, Cargo a. s. DK (1811) / Dolný Kubín – skládka PO - stará MT (185) / Vrútky – Rušòové depo, Cargo a. s. DK (1848) / Kra¾ovany – Rušòové Depo, Cargo a. s. CA (004) / Èadca – ŽSR -depo PO (008) / Prešov – rušòové depo

SK/EZ/ZV/1129

Sliaè

Zvolen

SK/EZ/BR/1831

Brezno

Brezno

SK/EZ/DK/1811

Dolný Kubín

Dolný Kubín

SK/EZ/MT/1850

Martin

Martin

SK/EZ/MT/1848

Kra¾ovany

Dolný Kubín

SK/EZ/CA/169

Èadca

Èadca

SK/EZ/PO/692

Prešov

Prešov

Banskobystrický

Žilinský

Prešovský

železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica

základne po bývalej Sovietskej armáde železnièné depo a stanica skládka priemyselného odpadu železnièné depo a stanica železnièné depo železnièné depo a stanica železnièné depo a stanica

Príloha è. 2: Konania o urèení povinnej osoby (§ 5 ods. 5 zákona è. 409/2011 Z. z.) Por. Názov èíslo environmentálnej záĢaže

Kód Dátum zaèatia Dátum environmentálnej konania ukonèenia záĢaže konania

Rozhodnutie Dôvod vydania Rozhodnutia vydal o zastavení konania

1.

B4 (006) / Bratislava SK/EZ/B4/152 – Devínska Nová Ves – skládka pri Volkswagene

05.08.2014

10.10.2014 OÚ Bratislava

OÚ ŽP Bratislava v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností èasĢ vlastníkov nehnute¾ností, na ktorých sa EZ nachádza sú FO, ktoré nadobudli nehnute¾nosĢ na základe dedenia a zároveò nepokraèovali v èinnosti ktorá viedla k vzniku EZ. PO Centrop, s. r. o., ktorá je vlastníkom nehnute¾nosti v ostatnom (väèšom podiele) po nadobudnutí nehnu-te¾nosti nepokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ a v èase nadobudnutia nehnute¾nosti nemohla o EZ vedieĢ.

2.

ZM (013) / Zlaté Moravce - bývalý areál Calexu

13.08.2012

29.11.2012

KÚ ŽP Nitra na základe zistených skutoèností nemôže urèiĢ povinnú osobu pre EZ a v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Pri miestnej obhliadke, ako aj z predložených dokladov, možno konštatovaĢ, že pôvodca EZ Calex a. s., Zlaté Moravce zanikol a nemá právneho nástupcu. Vlastníci nehnute¾ností, na ktorých sa EZ nachádza po nadobudnutí nehnute¾nosti nepokraèovali v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ a v èase nadobudnutia nehnute¾nosti nemohli o EZ vedieĢ.

24

SK/EZ/ZM/1115

KÚ ŽP Nitra

Schválený návrh MŽP SR o urèení príslušného ministerstva pod¾a zákona... 3.

SK/EZ/ZM/1103 ZM (001) / Èierne K¾aèany - skládka TKO (pod jabloòovým sadom)

02.11.2012

17.01.2013

4.

NZ (029) / Štúrovo rušòové Depo (Cargo)

SK/EZ/NZ/601

15.07.2013

30.10.2013 OÚ ŽP Nitra

5.

KN (1661) / Komárno - rušòové depo, Cargo a.s.

SK/EZ/KN/1661

11.09.2013

20.11.2013 OÚ ŽP Nitra

6.

NZ (1789) / Nové Zámky – rušòové depo, Cargo a.s.

SK/EZ/NZ/1789

09.09.2013

27.11.2013

OÚ ŽP Nitra

7.

PU (007) / Púchov DEPO

SK/EZ/PU/730

16.09.2013

21.11.2013

OÚ ŽP Trenèín

8.

TN (012) / Trenèianska Teplá - rušòové depo

SK/EZ/TN/950

23.09.2013

20.11.2013 OÚ ŽP Trenèín

9.

PD (010) / Prievidza rušòové depo - nádrže

SK/EZ/PD/631

16.09.2013

10.

DS (025) / Zlaté Klasy – SK/EZ/DS/206 skládka TKO

02.11.2012

11.

GA (018) / Ve¾ké Ú¾any – obecná skládka KO

02.11.2012

SK/EZ/GA/230

OÚ ŽP Nitra

OÚ ŽP Nitra na základe zistených skutoèností nemôže urèiĢ povinnú osobu pre EZ a v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. EZ vznikla v dôsledku ukladania odpadov, ktoré bolo v súlade s právoplatným povolením. OÚ ŽP Nitra na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. 5 písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemôže urèiĢ povinnú osobu. Z tohto dôvodu v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. OÚ ŽP Nitra na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. 5 písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemôže urèiĢ povinnú osobu. Z tohto dôvodu v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. OÚ ŽP Nitra na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. 5 písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemôže urèiĢ povinnú osobu. Z tohto dôvodu v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. OÚ ŽP Trenèín v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 písm. b) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu.

OÚ ŽP Trenèín v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu. Cargo a. s. predložila stanovisko SIŽP, ktoré potvrdzuje skutoènosĢ, že nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd. 19.11.2013 OÚ ŽP OÚ ŽP Trenèín v zmysle § 5 ods. 5 Trenèín zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu. 28.12.2012 KÚ ŽP Trnava OÚ ŽP Trnava v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. 1 písm. b) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu. 28.12.2012 KÚ ŽP Trnava OÚ ŽP Trnava v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. 1 písm. b) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu.

25

ODPADY È. 2/2015 12.

HC (1844) / Leopoldov – rušòové depo, Cargo a.s.

SK/EZ/HC/1844

24.09.2014

30.10.2014 KÚ ŽP Trnava OÚ ŽP Trnava v zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil. Na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. 1 písm. b) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu.

13.

TV (005) / Èierna nad Tisou – prekládková stanica

SK/EZ/TV/990

28.09.2012

17.12.2014

KÚ ŽP Košice KÚ ŽP Košice na základe zistených skutoèností v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach nemožno urèiĢ povinnú osobu.

14.

TV (1861) / Èierna nad Tisou – rušòové depo, Cargo a.s.

SK/EZ/TV/1861

28.09.2012

17.12.2014

KÚ ŽP Košice KÚ ŽP Košice v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

15.

KS (012) / Poproè – Petrova dolina

SK/EZ/KS/353

02.11.2012

20.03.2013 OÚ ŽP Košice OÚ ŽP Košice dospel k záveru, že nie je možné urèiĢ povinnú osobu pod¾a § 4 ods. ods. 4 ods. písm. d) zákona o environmentálnych záĢažiach, nako¾ko EZ vznikla v dôsledku ukladania odpadov z Ģažobnej èinnosti.

16.

K4 (002) / Košice – Juh SK/EZ/K4/1288 – rušòové depo

09.09.2013

25.11.2013 OÚ ŽP Košice OÚ ŽP Košice v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

17.

SN (011) / Spišská Nová Ves – rušòové depo

SK/EZ/SN/904

13.09.2013

16.12.2013 OÚ ŽP Košice OÚ ŽP Košice v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

18.

MI (005) /MaĢovské Vojkovce – rušòové depo MaĢovce

SK/EZ/MI/487

13.09.2013

16.12.2013 OÚ ŽP Košice OÚ ŽP Košice v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

19.

KS (1860) / Haniska – rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/PO/1860

13.09.2013

16.12.2013 OÚ ŽP Košice OÚ ŽP Košice v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

26

Schválený návrh MŽP SR o urèení príslušného ministerstva pod¾a zákona... 20.

ZV (007) / Sliaè - letisko SK/EZ/ZV/1129 - produktovod

16.11.2012

16.01.2013 OÚ ŽP Banská Bystrica

OÚ ŽP Banská Bystrica došiel k záveru, že v súlade § 4 ods. ods. 4 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach, za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá preukázala, že štát sa zaviazal sanovaĢ EZ na základe rozhodnutia vlády SR, ktorá formou uznesenia vlády sa zaviazala sanovaĢ územia zneèistené Sovietskou armádou.

21.

BR (1831) / Brezno – rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/BR/1831

04.10.2013

16.12.2013 OÚ ŽP Banská Bystrica

OÚ ŽP Banská Bystrica v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie.

22.

DK (1811) / Dolný Kubín SK/EZ/DK/1811 – skládka PO - stará

17.01.2013

17.09.2014 OÚ ŽP Žilina

OÚ ŽP Žilina na základe výsledkov správneho konania konštatuje, že povinnú osobu nemožno urèiĢ. Nebol zistený právny nástupca pôvodcu EZ. Vlastník samotnej starej skládky odpadov, ani vlastník nehnute¾nosti, na ktorej sa nachádza EZ.

23.

MT (185) / Vrútky – Rušòové depo, Cargo a.s.

SK/EZ/MT/1850

09.09.2013

05.12.2013 OÚ ŽP Žilina

OÚ ŽP Žilina vydal rozhodnutie o zastavení konania vo veci urèenia povinnej osoby predmetnej EZ z dôvodu preukázania skutoèností pod¾a § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach.

24.

DK (1848) / Kra¾ovany – rušòové Depo, Cargo a.s.

SK/EZ/MT/1848

09.09.2013

05.12.2013 OÚ ŽP Žilina

25.

CA (004) / Èadca – ŽSR - depo

SK/EZ/CA/169

11.09.2013

25.11.2013 OÚ ŽP Žilina

OÚ ŽP Žilina vydal rozhodnutie o zastavení konania vo veci urèenia povinnej osoby predmetnej EZ z dôvodu preukázania skutoèností pod¾a § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach. OÚ ŽP Žilina vydal rozhodnutie o zastavení konania vo veci urèenia povinnej osoby predmetnej EZ z dôvodu preukázania skutoèností pod¾a § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach.

26.

PO (008) / Prešov – rušòové depo

SK/EZ/PO/692

21.06.2013

12.08.2013 OÚ ŽP Prešov

OÚ ŽP Prešov v zmysle § 4 ods. ods. 5 ods. písm. c) zákona o environmentálnych záĢažiach za povinnú osobu nemožno urèiĢ osobu, ktorá po nadobudnutí nehnute¾nosti pokraèovala v èinnosti, ktorá viedla k vzniku EZ, ale nepoškodzovala horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu alebo ¾udské zdravie. V zmysle § 5 ods. 5 zákona o environmentálnych záĢažiach konanie zastavil.

Zdroj: Rozhodnutia o zastavení konania vydané príslušnými krajskými úradmi životného prostredia, obvodnými úradmi životného prostredia (od 1. januára 2013) alebo okresnými úradmi (od 1. októbra 2013).

27

ODPADY È. 2/2015 Príloha è. 3: Zoznam lokalít, pre ktoré je urèené ako príslušné ministerstvo - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Por. èíslo 1.

Názov environmentálnej záĢaže Kód environmentálnej Obec záĢaže ZM (001) / Èierne K¾aèany SK/EZ/ZM/1103 Èierne K¾aèany skládka TKO (pod jabloòovým sadom)

2.

DS (025) / Zlaté Klasy – skládka TKO

3. 4. 5. 6.

Okres

Kraj

Zlaté Moravce

Nitriansky

Zlaté Klasy

Dunajská Streda

Trnavský

GA (018) / Ve¾ké Ú¾any – obecná SK/EZ/GA/230 skládka KO DK (1811) / Dolný Kubín – SK/EZ/DK/1811 skládka PO - stará

Ve¾ké Ú¾any

Galanta

Trnavský

Dolný Kubín

Dolný Kubín

Žilinský

B4 (006) / Bratislava – Devínska SK/EZ/B4/152 Nová Ves – skládka pri Volkswagene ZM (013) / Zlaté Moravce - bývalý SK/EZ/ZM/1115 areál Calexu

Bratislava - Devínska Bratislava IV Nová Ves

Bratislavský

Zlaté Moravce

Zlaté Moravce

Nitriansky

SK/EZ/DS/206

7.

KS (012) / Poproè – Petrova dolina

SK/EZ/KS/353

Poproè

Košice - okolie

Košický

8.

NZ (029) / Štúrovo - Rušòové depo (Cargo)

SK/EZ/NZ/601

Štúrovo

Nové Zámky

Nitriansky

9.

KN (1661) / Komárno - Rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/KN/1661

Komárno

Komárno

Nitriansky

10.

NZ (1789) / Nové Zámky – Rušòové depo, Cargo a. s. PU (007) / Púchov - DEPO

SK/EZ/NZ/1789

Nové Zámky

Nové Zámky

Nitriansky

SK/EZ/PU/730

Púchov

Púchov

Trenèiansky

TN (012) / Trenèianska Teplá Rušòové depo PD (010) / Prievidza - Rušòové depo - nádrže

SK/EZ/TN/950

Trenèianska Teplá

Trenèín

Trenèiansky

SK/EZ/PD/631

Prievidza

Prievidza

Trenèiansky

SK/EZ/HC/1844

Leopoldov

Trnava

Trnavský

SK/EZ/TV/990

Èierna nad Tisou

Trebišov

Košický

SK/EZ/TV/1861

Èierna nad Tisou

Trebišov

Košický

SK/EZ/K4/1288

Košice

Košice

Košický

SK/EZ/SN/904

Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves

Košický

SK/EZ/MI/487

MaĢovské Vojkovce

Michalovce

Košický

11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19.

HC (1844) / Leopoldov – Rušòové depo, Cargo a. s. TV (005) / Èierna nad Tisou – prekládková stanica TV (1861) / Èierna nad Tisou – Rušòové depo, Cargo a. s. K4 (002) / Košice – Juh – Rušòové depo SN (011) / Spišská Nová Ves – Rušòové depo MI (005) / MaĢovské Vojkovce – Rušòové depo MaĢovce

20.

KS (1860) / Haniska – Rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/PO/1860

Haniska

Košice - okolie

Košický

21.

BR (1831) / Brezno – Rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/BR/1831

Brezno

Brezno

Banskobystrický

22.

MT (185) / Vrútky – Rušòové depo, Cargo a. s.

SK/EZ/MT/1850

Martin

Martin

Žilinský

23.

DK (1848) / Kra¾ovany – Rušòové SK/EZ/MT/1848 Depo, Cargo a. s.

Kra¾ovany

Dolný Kubín

Žilinský

24.

CA (004) / Èadca – ŽSR - depo

SK/EZ/CA/169

Èadca

Èadca

Žilinský

25.

PO (008) / Prešov – Rušòové depo

SK/EZ/PO/692

Prešov

Prešov

Prešovský

26.

ZV (007) / Sliaè - letisko produktovod

SK/EZ/ZV/1129

Sliaè

Zvolen

Banskobystrický

28

Firmy budú platiĢ nižšiu daò za nové a ekologické vozidlá Kolektív

POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE DOSTALO NOVÉ PRAVIDLÁ Ochrana životného prostredia a zdravia ¾udí by sa 1. januára mala dostaĢ na vyššiu úroveò. PostaraĢ sa má o to novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá vstúpila do platnosti.

upozornenia EK. Zmeny pod¾a hlavy štátu prinesú do posudzovania vplyvov na životné prostredie viac svetla a spreh¾adnia ich pre investorov i verejnosĢ.

Výrazne sa mení proces posudzovania a následného povo¾ovania priemyselných prevádzok èi iných èinností s významným vplyvom na zdravie ¾udí a životné prostredie. Napríklad elektrární, spa¾ovní, dia¾nic, skládok odpadov, Ģažby nerastov, vodných priehrad i zásahov do chránených území. K¾úèovou novinkou je, že odteraz je proces posudzovania vplyvov záväzný. Pri následnom povo¾ovaní stavieb alebo èinností ho príslušné orgány štátu musia rešpektovaĢ. Zhoda projektového dokumentu s výsledkom EIA sa bude úradne overovaĢ. Nemenej dôležité je, že Slovensko novelou odstránilo deficit smerom k Európskej únii. Hrozilo nám súdne konanie zo strany Európskej komisie pre nesprávne a neúplné prebratie príslušnej smernice. Bolo ohrozené i èerpanie eurofondov. Brusel nám vyèítal, že posudzovanie vplyvu navrhovaných èinností a následné povo¾ovacie procedúry nie sú dostatoène prepojené. To vytváralo priestor na nerešpektovanie výsledku procesu posudzovania vplyvov. Zavádzanie zmien sa stretlo s nesúhlasom zamestnávate¾ov. Viaceré združenia žiadali prezidenta SR Andreja Kisku, aby novelu nepodpísal. Namietali najmä to, že po novom je možno výsledok procesu EIA preskúmaĢ súdom, nepozdávala sa im záväznosĢ procesu, možnosti opravných prostriedkov a vstupu verejnosti do konania. Prezident tieto hlasy nevypoèul. Zdôvodnil, že namietané ustanovenia tvoria celkovú filozofiu novely, ktorá reaguje na

Ministerstvo životného prostredia Petra Žigu si, naopak, vyslúžilo za prijaté zmeny pochvalu tretieho sektora. Novelu ocenila mimovládna organizácia Via Iuris. Ide pod¾a nej o prelomové zmeny. Pozitívum vidí, okrem iného, v posilnení postavenia obèanov pri povo¾ovaní stavieb, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Podpísaná novela po novom upravuje aj možnosti výmeny pozemkov v národných parkoch. Tieto zmeny, ktoré prešli do právnej normy až v parlamente pozmeòovacím návrhom, majú vyriešiĢ problém s celistvosĢou územia a následným urèovaním stupòov ochrany vo Vysokých èi Nízkych Tatrách. Súvisia s pripravovanou zonáciou národných parkov. Zdroj: TASR

Kolektív

FIRMY BUDÚ PLATIď NIŽŠIU DAÒ ZA NOVÉ A EKOLOGICKÉ VOZIDLÁ Firmy na Slovensku, ktoré si obstarali nové autá, s nízkymi emisiami, na elektrický èi vodíkový pohon, budú platiĢ nižšiu daò z motorových vozidiel, avšak až v nasledujúcom roku 2016. „Nový zákon o dani z motorových vozidiel zavádza variabilnú roènú sadzbu dane pod¾a veku vozidla, kde zvýhodòuje novšie autá. Zároveò sa vyššie percento zníženia roènej sadzby dane, a teda väèšie úspory na dani týka aj ekologickejších áut,“ povedala Ladislava Pozdechová, vedúca úètovného oddelenia Business Lease Slovakia. Upozornila zároveò, že v tomto roku sa platí táto daò ešte po starom, daòové priznania sa podávajú do 2. 2. 2015 a do tohto dátumu treba daò aj zaplatiĢ.

„Nový zákon o dani z motorových vozidiel sa vyèlenil zo Zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Zjednocuje sadzby pre jednotlivé typy vozidiel na celom území Slovenska, teda bez oh¾adu na kraj. Motivuje firmy k obmene vozového parku, preto zaèína platiĢ variabilná sadzba dane pod¾a veku a ekologickosti vozidla. Na spôsobe nadobudnutia auta pritom nezáleží,“ informovala ïalej Pozdechová. Zdaòovanie sa pod¾a nej pozitívne odzrkadlí tak na autách obstaraných na hotovosĢ, ako aj na finanèný alebo operatívny lízing. Daòovníkom vo všeobecnosti naïalej zostáva osoba, ktorá je ako držite¾ vozidla zapísaná v doklade. „V prípade financova-

29

ODPADY È. 2/2015 nia áut na operatívny lízing, kde sa už teraz obmieòajú autá väèšinou po štyroch rokoch, sa fyzickej alebo právnickej osobe premietne nižšia daò aj do nižších splátok operatívneho lízingu,“ doplnila Pozdechová. Poèas prvých troch rokov od registrácie vozidla sa znižuje sadzba dane o 25 %, v štvrtom až šiestom roku o 20 %. U hybridných vozidiel a vozidiel na plynový a vodíkový pohon bude sadzba navyše znížená ešte o 50 %. V prípade áut na elektrický pohon bude základom dane výkon motora v kW. „Sadzba sa však na druhej strane bude zvyšovaĢ s pribúdajúcim vekom auta. Pri vozidlách obstaraných na finanèný lízing, úver alebo hotovosĢ si preto treba daĢ pozor. Po siedmom roku veku auta v majetku sa zníži sadzba už len o 15 % a pri 10 až 13-roèných vozidlách bude sadzba najskôr stopercentná a neskôr sa bude zvyšovaĢ,“ upozornila Pozdechová. Daòová povinnosĢ vzniká daòovníkovi prvým dòom mesiaca, kedy sa vozidlo použilo na podnikanie, a zaniká posledným

dòom mesiaca, v ktorom došlo k zmene držite¾a vozidla, vyradeniu vozidla z evidencie, ukonèeniu podnikania alebo zániku daòovníka. Zdroj: TASR

Kolektív

NÁVRH MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ CHARTY* 1. POJMY, ZDÔVODNENIE A VÝVOJ Medzinárodná energetická charta (ïalej len „Medzinárodná charta“) je aktualizovaná verzia pôvodnej politickej deklarácie Európskej energetickej charty (ïalej len „Európska charta“) z roku 1991. Oba dokumenty majú deklaratívny charakter a sú vyjadrením politickej vôle signatárskych štátov k spolupráci v oblasti energetiky. Medzinárodná charta nie je právne záväzný dokument. Záväzným dokumentom, ktorý nadväzuje na Medzinárodnú chartu je Dohovor o energetickej charte (ïalej len „Dohovor“). Na ostatnom rokovaní Konferencie energetickej charty dòa 27. novembra 2012 vo Varšave sa èlenské štáty Konferencie zhodli, v rámci procesu modernizácie Energetickej charty, na potrebe aktualizácie pôvodnej deklarácie z roku 1991. Dôvodom pre aktualizáciu textu bolo viacero zastaraných pojmov v texte, ako aj potreba doplnenia nových výziev ktorým v súèasnosti èelí sektor energetiky. V uplynulom období prebehli diskusie k návrhu textu deklarácie, prièom do 31. januára 2015 majú èlenské štáty zaslaĢ oficiálne stanovisko k finálnej verzii aktualizovaného textu. Následne má byĢ text prijatý a podpísaný poèas nadchádzajúcej ministerskej konferencie, ktorá sa bude konaĢ na pozvanie holandskej vlády v dòoch 20. – 21. mája 2015 v Hágu.

2. HLAVNÉ ZMENY MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ CHARTY OPROTI EURÓPSKEJ ENERGETICKEJ CHARTE Európska charta je pôvodným dokumentom na ktorý nadväzuje Medzinárodná charta. Je politickou deklaráciou prijatou v *

30

Materiál je v pripomienkovom konaní

Haagu dòa 17. decembra 1991. Dovedna bola podpísaná 62 štátmi z Európy, Ázie, Severnej Ameriky a Afriky ako aj Európskou Úniou a spoloèenstvom EUROATOM. Cie¾om bolo vytvoriĢ dlhodobé partnerstvá a medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky, založené na spoloèných princípoch. Ide najmä o spoluprácu v oblasti bezpeènosti dodávok energie, maximalizáciu efektívnosti výroby, spracovania, prepravy, distribúcie a spotreby energie, zlepšovanie ochrany životného prostredia na prijate¾nom trhovom základe ako aj tvorbou cien odrážajúcou náklady na ochranu životného prostredia a presadzovanie efektívneho trhu s energiami založenom na princípoch nediskriminácie. Európska charta je vyjadrením politickej vôle signatárskych štátov v oblasti energetiky. Jej princípy boli rozpracované do právne záväznej zmluvy, ktorou je Dohovor a ktorý zabezpeèuje plnenie cie¾ov Európskej charty. Európska charta bola podpísaná Slovenskou republikou v Bruseli dòa 5. februára 1993 na základe uznesenia vlády SR è. 80/1993. Za Slovenskú republiku ju podpisoval chargé d‘affaires slovenskej republiky v Belgickom krá¾ovstve. Európska charta nemá obsahové ani právne náležitosti medzinárodnej zmluvy, nepodlieha registrácii pod¾a èlánku 102 Charty OSN a neviaže úèastnícke štáty právnymi záväzkami. Hlavným dôvodom pre modernizáciu Európskej charty boli nové skutoènosti a výzvy, ktorým èelí sektor energetiky zaèiatkom nového milénia. Pôvodný text obsahuje neaktuálne pojmy a už neexistujúce názvy krajín a dohôd (GATT, ZSSR). Aj samotný názov poukazuje na geografické zameranie dokumentu na Európu. Uvedené skutoènosti mali negatívny dopad na záujem nových krajín o podpis Európskej charty a tým aj na aktuálnu politiku rozširovania a konsolidácie. Na výroènej Konferencii vo Varšave v roku 2012 sa èlenské krajiny zhodli

Návrh medzinárodnej energetickej charty na potrebe modernizácie pôvodného dokumentu Európskej charty. Samotné znenie textu zo 14. novembra 2014 je výsledkom série rokovaní viac ako 80 èlenských a pozorovate¾ských krajín Energetickej charty. Pri procese aktualizácie pôvodnej Európskej charty sa riadilo princípom èo najmenších zásahov do textu, pokia¾ si to daný stav nevyžaduje, prièom rozsiahle èasti textu ostali ponechané bez zmeny. Najdôležitejšie zmeny v Medzinárodnej charte boli vykonané v preambule, ktorá sa odkazuje na aktuálnu politiku rozširovania a konsolidácie a taktiež Konferenciu energetickej charty, ktorá vznikla až po prijatí Dohovoru. Do textu Medzinárodnej charty boli doplnené nasledovné body a odseky zdôrazòujúce:  ¾ úlohu multilaterálnych dokumentov a dohôd v energetike, ktoré boli prijaté v uplynulých dvoch desaĢroèiach a synergiu medzi multilaterálnymi fórami v oblasti energetiky ¾ rastúcu úlohu rozvojových krajín pre globálnu energetickú bezpeènosĢ ¾ vzĢah medzi energetickou bezpeènosĢou, ekonomickým rozvojom a ochranou životného prostredia ¾ úlohu obchodu v oblasti energetiky ¾ potrebu vytvárania priaznivého prostredia pre investície, výstavbu a prevádzku v energetike ¾ potrebu presadzovania moderných energetických služieb, znižovanie energetickej chudoby, èistých technológií a vytvárania nových kapacít ¾ potrebu diverzifikácie energetických zdrojov a trás ¾ úlohu regionálnej integrácie trhov v energetike SúèasĢou Medzinárodnej charty je aj zoznam významných dokumentov v oblasti energetiky a medzinárodných fór s odkazom v preambule. 2.1. DOHOVOR O ENERGETICKEJ CHARTE

charty, resp. Medzinárodnej charty sú pozorovate¾skými krajinami Konferencie. Nové krajiny, resp. organizácie ekonomického integraèného zoskupenia, ktoré chcú v súèasnosti pristúpiĢ k Dohovoru o energetickej charte musia však podpísaĢ Medzinárodnú chartu. Podpis Medzinárodnej charty nezakladá povinnosĢ pristúpiĢ k Dohovoru, pristúpenie k nemu je dobrovo¾né. Pozorovate¾ské krajiny majú možnosĢ zúèastniĢ sa Konferencie a dozvedieĢ sa viac o Dohovore, výhodách a povinnostiach súvisiacich s èlenstvom, ako aj spolupráci s èlenskými krajinami.

3. STANOVISKO SR K MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ CHARTE Slovenská republika ako èlenský štát Dohovoru od zaèiatku podporovala modernizaèný proces Energetickej charty, prièom aktualizácia Európskej charty je jeho významnou súèasĢou. Nový text Medzinárodnej charty potvrdzuje základné princípy Dohovoru, aktualizuje pojmy, potvrdzuje otvorenosĢ pre modernizáciu a dopåòa text o nové výzvy. Predpokladá sa, že podpísanie Medzinárodnej charty bude maĢ pozitívny vplyv na geografické rozšírenie Dohovoru a na spoluprácu s neèlenmi Konferencie. To ponúkne nové investièné a obchodné príležitosti a zároveò sa tým prispeje k posilneniu energetickej bezpeènosti. Slovenská republika oceòuje doplnenia textu o aktuálne výzvy v sektore energetiky, najmä zaèlenenie bodu potreby diverzifikácie energetických zdrojov a trás a zdôraznenie potreby zvyšovania energetickej bezpeènosti. Slovenská republika nemá preto výhrady voèi textu Medzinárodnej charty. Text Medzinárodnej charty bol pripomienkovaný krajinami EÚ, stanovisko EÚ bolo koordinované zo strany Komisie. Podpis Medzinárodnej charty je pre Slovenskú republiku, ako èlenskú krajinu Dohovoru vyjadrením podpory Energetickej charty a potvrdenie jej základných pravidiel. Nevyplývajú z neho Slovenskej republike žiadne nové právne alebo finanèné záväzky SR. Súhlasí s jeho podpisom poèas nadchádzajúcej ministerskej konferencie v Hágu v dòoch 20. – 21. mája 2015.

Dohovor o energetickej charte je právne záväznou dohodou v rámci Energetickej charty. Väèšina signatárskych krajín Európskej charty podpísala, aj ratifikovala Dohovor z roku 1994, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1998. Slovenská republika s Dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením è. 1190 z 12. decembra 1994 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 7. septembra 1995. Na rozdiel od Medzinárodnej charty, ustanovenia v Dohovore týkajúce sa obchodu, tranzitu, investícií, environmentálnych aspektov a riešenia sporov sú právne záväzné. Dohovor zabezpeèuje právny základ pre dlhodobú spoluprácu a riešenie sporov medzi štátmi a ich podnikate¾skými subjektmi v oblasti palív a energetiky, založenú na princípoch obsiahnutých v Európskej charte , pri rešpektovaní konvencií OSN na ochranu životného prostredia. Rešpektuje tiež jestvujúce dvojstranné a mnohostranné medzivládne dohody v tejto oblasti. Dohovor taktiež stanovil rozhodujúci orgán, ktorým je Konferencia energetickej charty (ïalej len „Konferencia“). Signatári Dohovoru sú èlenovia Konferencie a signatári Európskej

31

ODPADY È. 2/2015 Kolektív

NAKLADANIE Z VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM A RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI V SR* 1. ÚVOD Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom v SR vychádza zo zásad stanovených zákonom o Národnom jadrovom fonde (NJF). Aplikovaním týchto zásad sú stanovené celkové ciele: 1. Bezpeèné a spo¾ahlivé vyraïovanie JZ. 2. Minimalizácia odpadov. 3. Výber vhodného palivového cyklu. 4. Bezpeèné skladovanie. 5. Zabezpeèenie reĢazca nakladania s RAO a VJP. 6. Zabezpeèenie jadrovej bezpeènosti. 7. Uplatòovanie odstupòovaného prístupu. 8. Princíp „zneèisĢovate¾ platí“. 9. Objektívny rozhodovací proces. 10. ZodpovednosĢ.

2. VÝZNAMNÉ ÈIASTKOVÉ CIELE A ÈASOVÉ RÁMCE NA DOSIAHNUTIE TÝCHTO ÈIASTKOVÝCH CIE¼OV S OH¼ADOM NA VŠEOBECNÉ CIELE VNÚTROŠTÁTNYCH PROGRAMOV 2.1.VÝCHODISKÁ Sú urèené schválenou Stratégiou závereènej èasti mierového využívania jadrovej energie v Sloven-

skej republike [1]. Tie sú postavené v prvom rade na historickom vývoji v celej predmetnej oblasti, ktorý je možno zhrnúĢ do týchto momentov: – prebieha vyraïovanie JE A1 s potrebou riešiĢ nakladanie s netypickými rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vzh¾adom na obsah dlho žijúcich rádionuklidov a vyšší obsah ïalších bezpeènostne významných rádionuklidov nebude možné uložiĢ v existujúcom Republikovom úložisku, – JE V1 je v procese vyraïovania od roku 2011, – je k dispozícii úložisko RAO, kde sú uložite¾né ve¾mi nízkoaktívne a nízkoaktívne prevádzkové odpady z elektrární VVER a uložite¾né odpady z ich vyraïovania, pri uvažovanej plánovanej prevádzkovej životnosti, – nie je k dispozícií Hlbinné úložisko pre úèely ukladania VJP ako aj strednoaktívneho RAO a vysokoaktívneho RAO, – zaèal fungovaĢ centralizovaný zber inštitucionálnych RAO; väèšina z nich je uložite¾ná v Republikovom úložisku Mochovce, – v prevádzke je dostatoèné technologické zázemie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov, – VJP je skladované v Medzisklade VJP. Kapacita Medziskladu VJP však nie je v súèasnosti dostatoèná k uskladneniu všetkého VJP zo slovenských reaktorov (kapacitne postaèí do

– –

– –

–

roku 2023 – 2024), a tento dokument predpokladá, že z dôvodu nedostatku kapacity Medziskladu VJP bude potrebné vybudovaĢ a uviesĢ do prevádzky nové skladovacie kapacity VJP, prevádzkovate¾ jadrových elektrární má zámer predåžiĢ ich prevádzkovú životnosĢ na 60 rokov, 12 rokov bol pozastavený slovenský program vývoja hlbinného ukladania VJP a odpadov neprijate¾ných v Republikovom úložisku Mochovce; ukazuje sa, že z prác vykonaných v danej problematike predtým budú dnes využite¾né najmä výstupy týkajúce sa výberu lokality úložiska, JAVYS, a.s. je zodpovedný za èinnosti, ktoré majú viesĢ k implementácii slovenského hlbinného úložiska, prebieha prípravná etapa projektu nového jadrového zdroja (NJZ) v lokalite Jaslovské Bohunice a uvažuje sa s prevádzkou NJZ s termínom pripojenia do siete v horizonte roka 2029 a dobou prevádzky 60 rokov, celá problematika závereènej èasti mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike je v súèasnosti dostatoène pokrytá legislatívnymi predpismi.

Významné èiastkové ciele a èasové rámce pre ich dosiahnutie sú uvedené v nasledujúcej tabu¾ke: Por.è.

Opatrenie

Termín

3. 4. 5. 6. 7.

Pre oblasĢ infraštruktúry a legislatívy NovelizovaĢ zásadne zákon o národnom jadrovom fonde a ïalšie nadväzujúce legislatívne dokumenty PrehodnotiĢ výpoèty pre financovanie závereènej èasti mierového využívania jadrovej energie a ich výsledky a závery implementovaĢ v príslušných ustanoveniach legislatívnych predpisov V oblasti vyraïovania jadrových zariadení UkonèiĢ II. etapu vyraïovania JE A1 RealizovaĢ ïalšie etapy vyraïovania JE A1 RealizovaĢ II. etapu vyraïovania JE V1 Maximálne využitie financií z BIDSF na projekty vyra-ïovania JE V1 PripravovaĢ vyraïovanie ostatných JZ

8. 9.

V oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom všeobecne VybudovaĢ a uviesĢ do prevádzky Integrálny sklad RAO v Jaslovských Bohuniciach 2018 VybudovaĢ nové skladovacie kapacity VJP 2020

1. 2.

2016

2016 2033 2024 2024 trvale

VytvoriĢ databázu všetkých rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení v SR a zabezpeèiĢ jej kontinuálnu aktualizáciu

11. 12.

VybudovaĢ zariadenie na pretavbu kovových rádio-aktívnych odpadov 2018 VybudovaĢ a uviesĢ do prevádzky Zariadenie pre nakla-danie s IRAO a ZRAM 2016 V oblasti ukladania rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva VybudovaĢ úložisko ve¾mi nízkoaktívnych odpadov 2018 VybudovaĢ ïalšiu úložnú štruktúru po zaplnení druhého dvojradu RÚ RAO 2018 PrijaĢ rozhodnutie o pokraèovaní èi zastavení dvojitej cesty pri vývoji hlbinného ukladania – 2020 komplexne zhodnotiĢ ideu spoloèného medzinárodného hlbinného úložiska VypracovaĢ plán pre ïalšie etapy obnoveného vývoja hlbinného ukladania 2016

16.

*

32

MH SR

jún 2015 a potom každých Národný jadrový fond 6 rokov

10.

13. 14. 15.

Zodpovedný

2016

JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. SE, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. SE, a. s. JAVYS, a. s. v spolupráci s MH SR a príslušnými orgánmi dozoru JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. JAVYS, a. s. MH SR JAVYS, a. s.

Výòatok z návrhu Vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR, ktorý je v poslednom štádiu pripomienkového konania.

Nakladanie z vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR Por.è. 17. 18. 19.

20.

Opatrenie RozhodnúĢ o umiestnení Hlbinného úložiska SR (v prípade zrušenia dvojitej cesty) UviesĢ Hlbinné úložisko do prevádzky V oblasti výskumu a vývoja VypracovaĢ rámcový program vývoja a výskumu v oblasti hlbinného ukladania a vytvoriĢ interné podmienky pre jeho implementáciu V oblasti transparentnosti VytvoriĢ a pripraviĢ implementáciu systému ekonomickej stimulácie lokalít dotknutých vývojom a prevádzkou úložísk

Termín 2030 | 2065

Zodpovedný JAVYS, a. s. JAVYS, a. s.

2018

JAVYS, a. s.

2018

MH SR JAVYS, a. s. Národný jadrový fond

ZameraĢ sa len na riešenie ekonomickej stimulácie lokalít nie je dostatoèné. Mal by sa vytvoriĢ ucelený systém informovania a práce s verejnosĢou na dlhé èasové obdobie.

2.2. OBLASď VÝVOJA HLBINNÉHO ÚLOŽISKA Smernica 2011/70/Euratom odporúèa, aby každý štát EÚ s jadrovým programom mal ucelenú predstavu a plány na implementáciu ukladania všetkých druhov RAO a VJP, ktoré v danom štáte vznikajú, vrátane vytvorenia zdrojov na implementáciu. Stratégia stanovila pre ukladanie VJP a RAO neuložite¾ných v Republikovom úložisku dvojitú cestu: – ukladanie v Hlbinnom úložisku na území Slovenska, – sledovanie a podpora budovania medzinárodného úložiska. Èiastkové èinnosti: 1. Vývoj a príprava Hlbinného úložiska v geologickom úložisku vybudovanom v SR. 2. ZabezpeèiĢ a garantovaĢ odborné a bezpeèné riešenie vývoja Hlbinného úložiska: – charakterizácia geologických vlastností vybraných lokalít, - vývoj geologických modelov vybraných lokalít, - smerovanie geologických prác na výber vhodnej lokality, - zabezpeèenie významných geologických informácií pre riešenie bezpeènostných analýz. 3. Spolupráca pri vývoji medzinárodného úložiska, v prípade reálnosti medzinárodného úložiska zapojenie sa do realizácie medzinárodných vedecko-výskumných projektov. 4. Pri aktualizácii tohto programu zhodnotiĢ vývoj medzinárodného úložiska a na základe vývoja rozhodnúĢ, èi Slovenská republika bude pokraèovaĢ v spolupráci na medzinárodnom úložisku. OblasĢ zapojenia verejnosti: – ZabezpeèiĢ informovanie verejnosti v oblasti nakladania s RAO a VJP a zabezpeèiĢ úèasĢ verejnosti v rozhodovacom procese v zmysle platnej legislatívy. – VytvoriĢ a pripraviĢ implementáciu systému ekonomickej stimulácie lokalít dotknutých vývojom a prevádzkou úložísk.

3. VYHORETÉ JADROVÉ PALIVO A RÁDIOAKTÍVNE ODPADY 3.1. INVENTÁR VYHORETÉHO JADROVÉHO PALIVA A RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV A ICH VÝVOJ V ÈASE Inventár RAO bol prevzatý z týchto dokumentov : – odhad inventáru RAO z prevádzky a vyraïovania slovenských jadrových elektrární od držite¾ov povolenia na prevádzku a vyraïovanie JE a z výstupov projektu finacovaného v rokoch 2007-2009 z „Bohunice Intenational Decommissioning Support Fund“ oznaèeného ako C9.1 a nazvaného „Štúdia uskutoènite¾nosti rozšírenia RÚ RAO Mochovce“, získaných èiastoène na základe dotazníkových informácií [2], [3], èiastoène na základe štúdií, ktoré sa objavili v niektorých dokumentoch IAEA [5], [6]. Vstupné informácie o inventári v C9.1 sú zhrnuté v [4].

–

–

Inventár inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z výstupov predmetného projektu realizovaného s finanènou podporou EÚ z Prechodného fondu [7], resp. z dokumentácie procesu EIA týkajúceho sa vybudovania Zariadenia pre nakladanie s IRAO a ZRAM v Mochovciach [8]. Informácie o inventári vyhoretého jadrového paliva, ako boli odovzdané z JAVYS, a. s.,

resp. ako sa nachádzajú v „Stratégii závereènej èasti mierového využívania jadrovej energie v SR“ [1] . Rádioaktívne odpady z prevádzky a vyraïovania jadrových elektrární Množstvo a aktivita RAO z prevádzky JE stanovená na základe podkladov od držite¾a povolenia na prevádzku JE sa nachádza v tab. è. 2.

Tab. è. 2: Celkové množstvo a aktivita RAO z prevádzky JE JE V-2

koncentrát (m3)

inventár k 31.12.2013

aktivita (GBq)

budúca tvorba 40-roèná prevádzka

aktivita (GBq)

budúca tvorba 60-roèná prevádzka

aktivita (GBq) 226,8

1 560

167,5

1 060

113,8

2 112

sorbenty (m3)

156

5,4

80

2,8

224

0,0

lisovate¾ný (t)

80

354,5

95

395,7

205

834,7

spálite¾ný (t)

106

102

216

kovový (t)

19

32

62

EMO 12

inventár k 31.12.2013

aktivita (GBq)

budúca tvorba 40-roèná prevádzka

aktivita (GBq)

budúca tvorba 60-roèná prevádzka

aktivita (GBq)

koncentrát (m3)

983

447,1

1 950

886,8

3 010

1 369

sorbenty (m3)

86

3,0

228

7,9

372

13

lisovate¾ný (t)

15

7,2

207

91,9

337

148,8

spálite¾ný (t)

19

268

436

kovový (t)

5

23

33

EMO 34

budúca tvorba 40-roèná prevádzka

aktivita (GBq)

budúca tvorba 60-roèná prevádzka

aktivita (GBq)

3 253

1 479,8

4 313

1 961,9

330

11,6

474

16,6

lisovate¾ný (t)

296

132

426

188,9

spálite¾ný (t)

380

548

kovový (t)

40

50

koncentrát (m3) sorbenty (m3)

Celkové množstvá RAO z vyraïovania JE boli získané interpretáciou informácií z koncepèného plánu vyraïovania JE V1 a štúdií o vyraïovaní jadrových elektrární V2 a EMO 12 [3]. Bilancie uvažujú tiež, že spolu asi 620 sudov odpadov z vyraïovania slovenských elektrární nebude možné uložiĢ v RÚ RAO. Tab. è. 3: Množstvo a aktivita RAO z vyraïovania JE A1 JE A1

Aktivita (Bq)

HmotnosĢ (kg)

Aktivované komponenty

1,63E+16

1,60E+05

Kontaminované stavebné objekty

1,54E+10

1,11E+06

Kontaminované zariadenia

5,57E+16

2,47E+06

Kontaminovaná zemina

2,27E+11

4,02E+07

Spolu

7,20E+16

4,40E+07

33

ODPADY È. 2/2015 Tab. è. 4: Množstvo a aktivita RAO z vyraïovania JE V1 JE V1

Aktivita (Bq)

Inštitucionálne odpady V roku 2007 bola v rámci projektu [7] vypracovaná databáza ARISTO, ktorá je snahou o kontrolu použitých žiarièov a nakladania s IRAO pred ich centralizovaným zberom spoloènosĢou JAVYS, a. s. Existuje interná databáza JAVYS, a. s. ARSOZ, ktorá pokrýva, okrem iného, aj nakladanie s prevzatými inštitucionálnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi a jadrovými materiálmi, a databáza ILTRAM, ktorá v minulosti slúžila pre riadenie a kontrolu èinností a nakladania so zachytenými rádioaktívnymi a jadrovými materiálmi, no v súèasnosti do nej nie sú vkladané všetky nové údaje. Novovzniknutá databáza ARISTO bola naplnená údajmi na základe vyplnených dotazníkov o uzatvorených a otvorených žiarièoch, resp. o inštitucionálnych rádioaktívnych odpadoch skladova-ných/produkovaných na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia dozorovaných Úradmi verejného zdravotníctva (ÚVZ). Zo 191 oslovených organizácií reagovalo cca 66 %. Ïalej boli oslovené rezorty nespadajúce pod dozor ÚVZ, t. j. ministerstvá vnútra, obrany a dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré takýto dozor vykonávajú u subjektov majúcich pracoviská so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a spadajúcich pod ich pôsobnosĢ. Databáza ARISTO teda obsahovala neúplné údaje o cca 2266 žiarièoch. Dokument [8] vyslovuje oprávnený predpoklad, že v súèasnosti je skutoèný poèet žiarièov ako potenciálnych alebo existujúcich inštitucionálnych odpadov v Slovenskej republike až trikrát vyšší ako je ich poèet zaevidovaný v predmetnej databáze. Treba však povedaĢ, že len menšia èasĢ hlavne použitých uzavretých žiarièov bude z h¾adiska vnútroštátneho programu problémom: aj s podporou legislatívnych ustanovení je v posledných cca 15 rokoch vysoko preferovaný ich spätný návrat distribútorovi èi výrobcovi. Sumár uzavretých žiarièov, ako boli pred cca 5 rokmi zavedené do databázy ARISTO ukazuje tab. è. 6 [8].

HmotnosĢ (kg)

Aktivované komponenty

2,03E+17

1,39E+06

Kontaminované stavebné objekty

4,42E+10

2,30E+08

Kontaminované zariadenia

1,17E+13

1,16E+07

Spolu

2,03E+17

2,43E+08

Tab. è. 5: Množstvo a aktivita RAO z vyraïovania v súèasnosti prevádzkovaných, resp. dokonèovaných JE JE V2

Aktivita (Bq)

HmotnosĢ (kg)

Aktivované komponenty

6,19E+18

1,70E+06

Kontaminované stavebné objekty

2,22E+10

2,22E+06

Kontaminované zariadenia

3,16E+13

1,65E+07

Spolu

6,19E+18

2,04E+07

JE EMO 12

Aktivita (Bq)

HmotnosĢ (kg)

Aktivované komponenty

6,86E+18

Kontaminované stavebné objekty

2,19E+10

2,18E+06

Kontaminované zariadenia

3,16E+13

1,62E+07

Spolu

6,86E+18

2,02E+07

JE EMO 34

1,76E+06

Aktivita (Bq)

HmotnosĢ (kg)

Aktivované komponenty

4,21E+18

1,77E+06

Kontaminované stavebné objekty

3,80E+10

5,93E+06

Kontaminované zariadenia

6,50E+13

1,80E+07

Spolu

4,21E+18

2,57E+07

Tab. è. 6: Uzatvorené žiarièe evidované v databáze ARISTO (bez prechodných odpadov, väèšiny žiarièov z požiarnych hlásièov a odpadov obsahujúcich prírodné rádionuklidy) Nuklid

Co-60

Kr-85 Sr-90

Ba-133 Cs-137

Ir-192 Tl-204 Ra-226 Pu-239 Am-241**

Am/Be

Cf-252 Ge-68 Gd-153 Se-75 Cd-109

A

159

9

30

8

149

124

3

2

2

22

22

3

B

16 4 Z toho 4ks E+7 6ks E+10 2ksE+14

0

0

56 126 0 Z toho E+12 23ks E+8 25ks E+10 1ks E+13

0

0

C

28

11

0

0

45

8

1

198*

30

64

4

370

79

0

31

Podkl. 494 2004 D Atot E Atot

15 8,1E+5

0

0

0

0

103 13 0 Z toho Z toho 40ks E+7 7ks E+9 16ks E+10

6E+8

60 E+9 4

2

0

6

11

0

0

0

2

0

0

123

46

2

0

0

0

0

4267 2E+8

18 6,5E+9

426 1,1E+7

5078 5,3E+9

12 2,5E+11

105 7,8E+6

Vysvetlivky: A – poèty žiarièov v centrálnom registri ÚVZ – neúplný B – poèty žiarièov nových v 2006 + recertifikovaných v 2006 (údaj Huma – Lab Apeko) – pre zdravotníctvo, vojsko, MDPT C – poèty žiarièov Banská Bystrica + Žilina – ÚVZ – úplné ku koncu 2006 D – poèty PUŽ – vojsko E – poèty PUŽ CO – VTU CO Slovenská ¼upèa *rádiové ihly – nebudú uložite¾né, doèasné skladovanie, sumárna aktivita na území SR cca E+11Bq **požiarne hlásièe, neúplná evidencia, len BB RÚVZ eviduje 24 000 ks požiarnych hlásièov Pozn. aktivita žiarièov v Bq je oznaèovaná ako napr. E+9 a pod. V ïalšej tab. 7 sú uvedené inštitucionálne rádioaktívne odpady skladované v skladoch JAVYS, a. s. k 30.06.2014.

34

Nakladanie z vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR Tab. è. 7: Množstvo a aktivita inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov skladovaných v skladoch JAVYS, a. s. k 30.06.2014

DRUH RAO PEVNÉ IRAO A ZRAM

KVAPALNÉ IRAO A ZRAM

ŽIARIÈE IRAO A ZRAM

Množstvo

Aktivita

kg

MBq

19 981

79 438

dm3

MBq

21

20 310

ks

MBq

133

731 529

Celkom H¾adisko uložite¾nosti inštitucionálnych odpadov v existujúcom úložisko bolo študované v rámci [9]. Autorky dospeli k záveru, že sortiment inštitucionálnych odpadov bude z ve¾kej èasti (najmä z poh¾adu ich objemov) uložite¾ný v RÚ RAO. Z bezpeènostných analýz, ktoré boli predmetom tejto štúdie vyplýva, že: – IRAO, ktoré z h¾adiska homogenity obsahu rádionuklidov majú obdobný charakter ako RAO z jadrových zariadení, t. j. IRAO vzniknuté z otvorených žiarièov a väèšina zachytených materiálov (okrem tých, èo obsahujú uzatvorené žiarièe) môžu byĢ spracované, upravené a uložené ako odpady z jadrových zariadení,

831 276

–

–

–

vrátane aplikácie kritérií prijate¾nosti pre odpady z jadrových zariadení, nepoužívané uzatvorené žiarièe beta-gama môžu byĢ až na malé výnimky uložené v RÚ RAO pri dodržiavaní kritérií prijate¾nosti, ktoré tento fakt vezmú do úvahy, nepoužívané uzatvorené žiarièe alfa (s výnimkou žiarièov z požiarnych hlásièov) budú väèšinou v súlade s novoustanovenými kritériami prijate¾nosti; v opaènom prípade budú ukladané spolu s rádioaktívnymi odpadmi z prevádzky a vyraïovania neuložite¾nými na RÚ RAO, žiarièe požiarnych hlásièov a tlejiviek budú zhromažïované na JAVYS a.s. a pod¾a schvá-

lených kritérií prijate¾nosti pre ukladanie IRAO v RÚ RAO buï po odpovedajúcich porciách spevòované v jednotlivých VBK a následne uložené; alebo budú dlhodobo skladované a definitívne ukladané ako ostatné uzatvorené žiarièe alfa. Vyhoreté jadrové palivo Vyjadrením prognózovanej èasovej závislosti produkcie vyhoretého jadrového paliva v Slovenskej republike pri 60-roènej prevádzke jadrových elektrární je obr. è. 2. [12].

 Obr. è. 2: Prognóza produkcie vyhoretého jadrového paliva pre uvažovanú 60-roènú prevádzku.

35

ODPADY È. 2/2015 3.2 KONCEPCIE, PLÁNY A TECHNICKÉ RIEŠENIA PRE NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI Všeobecná schéma nakladania s RAO, ktorá vychádza z všeobecných princípov jadrovej bezpeènosti pri nakladaní s RAO, je znázornená na obr. 3. Koneènými etapami nakladania pod¾a nej môže byĢ buï uloženie RAO vo vhodnom úložisku alebo uvo¾nenie do ŽP.

robí sa hlavne z dôvodu urèenia ïalšieho nakladania s daným druhom RAO, napríklad pri triedení. Pokia¾ sa charakterizácia vykonáva na konci schémy, robí sa z dôvodu verifikácie vyhovenia príslušným autorizovaným limitom pre uvo¾nenie do životného prostredia, resp. pre uloženie v úložisku. Zásadná zmena, ku ktorej došlo v charakterizácii RAO za posled-ných 15-20 rokov je hlavne dôsledkom faktu, že bezpeènostne významné rádio-nuklidy pre dlhodobú inherentnú bezpeènosĢ

Rádioaktívny odpad Predspracovanie a spracovanie

Úprava do formy na koneĆné uloženie

Uvoęnenie do ŽP

Úprava do formy pre skladovanie Skladovanie pred koneĆným uložením

Skladovanie

Uvoęnenie do ŽP

Úprava do formy na koneĆné uloženie KoneĆné uloženie v úložisku

 Obr. è. 3: Všeobecná schéma nakladania s rádioaktívnymi odpadmi K tejto schéme nakladania je potrebné uviesĢ tri poznámky: Medzi jednotlivé etapy nakladania s RAO sú pod¾a potreby vkladané ïalšie etapy skladovania, ktorých hlavnou úlohou je vlastne vyrovnávaĢ nerovnaké kapacitné možnosti v technológiách jednotlivých etáp. Doba skladovania a kapacita skladov sú optimalizované. Pri vytváraní systému nakladania s RAO je kladený hlavný dôraz na vzájomnú podmienenosĢ technológií jednotlivých etáp a skladovanie RAO je uvažované iba v prípade èasovej, èi technologickej nevyhnutnosti. Z dlhodobého h¾adiska všetky aktivity v rámci systému nakladania s RAO smerujú k ich uloženiu do vhodného typu úložiska, nízko a ve¾mi nízkoaktívne do Republikového úložiska v Mochovciach a strednoaktívne a vysokoaktívne do Hlbinného úložiska, uvedenie do prevádzky ktorého sa predpokladá cca v r. 2065. Do tohto obdobia budú RAO neuložite¾né v RÚ RAO Mochovce skladované, buï u producenta, spracovate¾a, alebo v integrálnom sklade v Jaslovských Bohuniciach. V prípade strednoaktívnych RAO, ktoré by po úprave boli uložite¾né do povrchového úložiska, rozhodovanie o spôsobe nakladania s nimi je a bude robené individuálne pre konkrétny druh RAO na základe bezpeènostného a ekonomického hodnotenia, prièom je dodržiavaná požiadavka legislatívy (§ 21 ods. 4 Atómového zákona), že nakladanie s RAO sa musí riadiĢ technickými a organizaènými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnute¾nej úrovni. Nepriamym dôsledkom vzájomnej podmienenosti krokov v nakladaní s RAO, teda že pri stanovení kritérií – limitov a podmienok pre jednotlivé etapy sa vychádza odzadu, t. j. z kritérií prijate¾nosti pre ukladanie, je stále väèší význam charakterizácie RAO. Tá sa primerane vykonáva pri všetkých etapách nakladania s RAO. Pokia¾ sa vykonáva v poèiatoèných štádiách schémy nakladania s RAO,

36

úložísk sa vyznaèujú vo všeobecnosti dvoma atribútmi: – ich obsah v odpade je vo všeobecnosti priamo nemerate¾ný alebo Ģažko merate¾ný, – vo všeobecnosti tieto nuklidy nie sú bezpeènostne zaujímavé pre bezpeènosĢ etáp, ktoré ukladaniu RAO predchádzajú. SúèasĢou schémy nakladania s RAO je aj ich bezpeèný transport medzi jednotlivými technológiami. Ten je riešený u miestne spojených technológií spracovania kvapalných odpadov potrubiami, v ostatných prípadoch vhodnými a schválenými transportnými prostriedkami. Legislatívne ustanovená klasifikácia RAO vychádza v súlade s prístupmi v medzinárodných štandardoch dôsledne z ich uložite¾nosti v príslušnom type úložísk. Na základe príslušných definícií treba povedaĢ, že v Slovenskej republike sa nenachádzajú, a keïže sa neuvažuje prepracovávanie VJP, ani nebudú nachádzaĢ vysokoaktívne odpady. Legislatívne ustanovená klasifikácia RAO nebráni subjektom, ktoré s RAO nakladajú, v inom triedení pod¾a praktických potrieb (napríklad u pevných odpadov pod¾a dávkového príkonu gama na povrchu). Vždy však musí byĢ zrejmý súvis s legislatívne ustanovenou klasifikáciou, t. j. pre každý druh RAO musí byĢ zrejmý spôsob jeho koneèného uloženia. 3.2.1 Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových elektrární pred uložením Východiská Hlavné etapy nakladania s RAO pred ich uložením predstavuje ich triedenie, zber, spracovanie a úprava. Pod spracovaním rozumieme èinnosti vedúce k oddeleniu rádioaktívnych zložiek od nerádioaktívnych, resp. ku koncentrovaniu rádioaktívnych zložiek do menšieho objemu. Technológie spracovania sa èasto nachádzajú v zariadeniach,

kde RAO vznikajú. Úprava RAO predstavuje cielenú zmenu ich vlastností tak, aby vyhovovali požiadavkám na bezpeèné uloženie, resp. v prípade, že nie je k dispozícii vhodné úložisko, tiež požiadavkám na dlhodobé skladovanie. Podstatou úpravy kvapalných RAO je napríklad ich solidifikácia do vhodnej matrice a do vhodnej balenej formy. V praxi èasto nie sú pevne stanovené hranice medzi spracovaním a úpravou, napríklad niektoré úpravárenské linky majú spracovanie odpadov ako svoju súèasĢ. Východiskom pre Stratégiu v danej oblasti je vývoj v technológiách spracovania a úpravy RAO. Základnými technológiami spracovania kvapalných anorganických RAO sú: odparovanie a spracovanie na ionexoch. Výsledkom prvej sú koncentráty. Kondenzát odparenej vody je pred vypustením èi opätovným použitím doèisĢovaný pomocou ionexov. Ionexy sú hlavne používané na preèisĢovanie vôd primárneho okruhu, t. j. na odstraòovaní koróznych a štiepnych produktov a aktivovanej kyseliny boritej. Zvláštna pozornosĢ je v poslednej dobe venovaná problémovému spracovaniu kalov. Inovovaný projekt elektrárne MO3,4 už poèíta so spevòovaním kalov z nádrží na mieste ich vzniku. Pre spracovanie pevných prevádzkových odpadov je každá z prevádzkovaných elektrární vybavená nízkotlakými lismi. Pre PRAO z vyraïovania sa dá za spracovate¾skú technológiu považovaĢ ich dekontaminácia èi už preddemontážna (za úèelom nižšieho ožiarenia pracovníkov, ktorí budú vykonávaĢ demontážne práce) alebo koneèná (demontovaných èastí zariadení, ale tiež stavebných štruktúr pred ich demoláciou). Za spracovate¾ské technológie možno vo vyraïovaných zariadeniach považovaĢ aj fragmentaèné a triediace linky. Prechodom medzi spracovaním a úpravou PRAO je spa¾ovanie spálite¾ných odpadov a lisovanie pevných odpadov pod vysokým tlakom v Bohunickom spracovate¾skom centre. Spa¾ovanie sa používa tiež na spracovanie organických odpadov kvapalného skupenstva. Vývoj v oblasti spracovania a úpravy RAO viedol k súèasnému stavu, keï najpoužívanejšími technológiami úpravy RAO sú ich bitúmenácia èi cementácia do vhodných obalov, ktorými sú najèastejšie oce¾ové sudy, resp. kontajnery – betónové kubické kontajnery o hrane 1,7 m a vnútornom objeme 3,1 m3, zosilnené amorfnými vláknami z legovaných ocelí. V slovenskom systéme nakladania s RAO sú tieto kontajnery v súèasnosti jediným obalovým súborom prijate¾ným na RÚ RAO k uloženiu, preto i sudy so zabitúmenovaným odpadom, lisovaný popol zo spa¾ovne, výlisky z vysokotlakého lisovania, kusy kovových odpadov a ïalšie formy pevných èi spevnených odpadov sú v koneènom dôsledku zacementovávané (aktívnou èi neaktívnou zálievkou) do týchto kontajnerov. Bitúmenácia sa používa pre KRAO typu koncentrátov a pre solidifikáciu niektorých druhov vysýtených ionexov. Pre spracovanie a úpravu koncentrátov sú k dispozícii aj cementaèné linky. Ïalšou z technológií solidifikácie, resp. úpravy KRAO, je solidifikácia do alumino-silikátových polymérnych matríc. Je vhodná pre solidifikáciu kvapalných odpadov a tiež kalov. Pre spracovanie a úpravu vyššie aktívnych odpadov anorganickej povahy z JE A1 (chrompik) bola vyvinutá a postavená technológia vitrifikácie. Zaèiatkom deväĢdesiatych rokov rozhodlo vedenie štátneho podniku SE o vybudovaní Bohunického spracovate¾ského centra. Dnes je toto centrum, v ktorom sa nachádza vysokotlakový lis, spa¾ovòa a cementaèná linka, súèasĢou TSÚ RAO vlastneného a prevádzkovaného a. s. JAVYS. V prevádzke je tiež zariadenie „Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov“ v Mochovciach. Obe uvedené zariadenia majú kapacitné rezervy; ich kapacita nie je obmedzujúcim faktorom pri systémových riešeniach nakladania s RAO z prevádzky a vyraïovania jadrových zariadení. Stálou snahou je zlepšovaĢ efektívnosĢ a ekonomiku nakladania s RAO, pri nezmenenej alebo zlepšenej úrovni jadrovej bezpeènosti. To sa deje hlavne minimalizáciou odpadov, hlavne na strane ich zdroja, snahou o recyklovanie rádioaktívnych

Nakladanie z vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR materiálov z prevádzky a hlavne vyraïovania, ktoré kvôli nízkej rádioaktivite nie sú RAO, resp. uvo¾òovanie týchto materiálov spod administratívnej kontroly a tiež oddelené ukladanie ve¾mi nízko aktívnych odpadov v úložiskách s menšími nárokmi na inžinierske bariéry pri nezmenenej úrovni jadrovej bezpeènosti . Špecifikom systému nakladania s RAO je potreba nakladaĢ v lokalite Jaslovské Bohunice s kontaminovanými zeminami. Kontaminácia zemín je dôsledkom dávnejších prístupov k projektovaniu, konštrukcii a prevádzke zariadení pre skladovanie rádioaktívnych odpadov v JE A1. Niektoré kontaminované zeminy boli už v minulosti odĢažené a umiestnené do priestorov, ktoré boli práve k dispozícii. Kontaminované zeminy, ktoré sú v zmysle legislatívnych predpisov tzv. rádioaktívnymi zvyškami, sa postupne odĢažia, podrobia rádiologickej kontrole, vytriedia pod¾a zistenej úrovne kontaminácie, aby sa s nimi nakladalo buï ako s RAO alebo aby boli uvo¾nené spod administratívnej kontroly. Ciele a požiadavky Cie¾om nakladania s RAO pred ich uložením je vytvorenie takých balených foriem odpadov, ktoré sú alebo budú v súlade s kritériami prijate¾nosti úložiska, na ktorom sa s uložením daného druhu odpadov poèíta. O strategickom prístupe k uložite¾nosti odpadov v súvislosti s ich minimalizáciou, ako je legislatívne definovaná. Tézy vnútroštátneho programu Stratégia nakladania s RAO z jadrových elektrární je postavená na fakte, že niet zásadného rozdielu medzi nakladaním s odpadmi vznikajúcimi poèas prevádzky a odpadmi vznikajúcimi poèas vyraïovania jadrových zariadení. Prirodzene: ich množstvo, druh i zloženie sa líšiĢ bude. Pri vyraïovaní normálne prevádzkovaných jadrových elektrární bude vo všeobecnosti menší podiel kvapalných odpadov a väèší podiel pevných odpadov pochádzajúcich z demontážnych a demolaèných prác. V odpadoch z vyraïovania môže byĢ iný podiel rádionuklidov bezpeènostne významných pre ïalšie nakladanie s nimi. Stratégia nepoèíta s používaním iných technológií spracovania a úpravy RAO a iných obalových súborov ako tomu je doteraz. Pokia¾ budú zavedené nové technológie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov, nebude to z kapacitných dôvodov, ale kvôli zvyšovaniu efektívnosti a bezpeènosti celého systému nakladania. Príkladom je realizované technologické vylepšenie Bohunického spracovate¾ského centra. Za výnimku z tohto tvrdenia možno považovaĢ nové fragmentaèné a triediace linky, potrebu budovania, ktorých ukazuje postup vyraïovania jadrových elektrární A1 a V1. Príkladom nových technológií je aj zavedenie technológie pretavby kovových rádioaktívnych odpadov. Jej prínosom je nakoncentrovanie niektorých rádionuklidov z kovového odpadu (hlavne z vyraïovania) do trosky; tým je možné dosiahnuĢ zníženie rádioaktivity v ingote, ktorý z pretavby vznikne a ktorý bude obsahovaĢ hlavne 60Co. Náklady na vybudovanie a sprevádzkovanie fragmentaèných a triediacich liniek ako aj technológie na pretavbu kovov (vrátane nákladov na ich vyra-

denie) sú v súlade s koncepèným plánom vyraïovania pre A1 a V1 a predpokladá sa, že zároveò povedú k zefektívneniu èinností a k úsporných opatreniam. Krivka integrovanej závislosti potreby uložiĢ balené formy odpadov v RÚ RAO na èase (z vyraïovania a prevádzky všetkých jadrových zariadení) má najstrmší nárast v rokoch 2014 až 2026 - viï. obr. è. 4). V tomto období možno predpokladaĢ potrebu upraviĢ a následne uložiĢ až do 460 balených foriem s upravenými odpadmi roène. Porovnaním tohto èísla so súèasnou produkciou balených foriem odpadov a tempom ich ukladania je možné konštatovaĢ, že v systéme nakladania s RAO majú technológie nakladania pred ich uložením dostatoèné kapacitné rezervy. Problémom ostáva spracovanie a úprava abnormálnych RAO nachádzajúcich sa v JE A1. Z prvého priblíženia sa zdá, že potrebu technológií a ich využívanie zásadným spôsobom neovplyvní ani nové ustanovenie poslednej novely Atómového zákona o povinnosti elektrární odovzdávaĢ svoj vyprodukovaný rádioaktívny odpad na ïalšie spracovanie a úpravu do 12 mesiacov od ich vzniku. Èo sa týka vplyvu zamýš¾aného zvýšenia prevádzkovej životnosti prevádzkovaných jadrových elektrární možno z prvého priblíženia povedaĢ, že by to nemalo ovplyvniĢ požiadavky na nakladanie s RAO pred uložením a okrem èasového posunu by nemalo dôjsĢ k zásadným zmenám vo vyraïovaní, vrátane bilancie odpadov z vyraïovania.

3.2.1.1 Rozdelenie RAO z h¾adiska ich spracovania RAO z h¾adiska jeho spracovania delíme na pevné, kvapalné a plynné, prièom plynné RAO sú monitorované v zmysle platných predpisov a uvo¾òované do ovzdušia v zmysle platných limitov. Pevné RAO Pevné RAO delíme na kovové RAO (uhlíková, nehrdzavejúca oce¾, farebné kovy) a nekovové RAO (spálite¾né, lisovate¾né, ostatné). Koncepcia nakladania s kovovými RAO (uhlíková, nehrdzavejúca oce¾, farebné kovy): Koncepcia nakladania s nekovovými RAO Nakladanie s nekovovými RAO delíme na: – materiály uvo¾nite¾né do ŽP, – spálite¾né RAO, – vysokotlakovo lisovate¾né RAO, – ostatné RAO. Z uvedených schém pre nakladanie s kovovým a nekovovým RAO v zásade vyplýva, že v prípade nesplnenia limitov pre uvo¾nenie materiálov do životného prostredia sú produkty spracovania takýchto RAO ukladané po spracovaní a úprave do VBK v RÚ RAO. Špecifickým rysom vyraïovania jadrových elektrární v lokalite Jaslovské Bohunice je potreba nakladaĢ s kontaminovanými zeminami. Kontaminované zeminy je potrebné odĢažiĢ, podrobiĢ rádiologickej kontrole, vytriediĢ a uložiĢ pod-



Legenda: VDL Otryskávanie ECVN VTL CVBK CSUDY HÚ ŽP

-

ve¾kokapacitná dekontaminaèná linka suchá dekontaminácia pomocou kovových abrazív elektrochemická vaòová dekontaminácia nehrdzavejúcich ocelí vysokotlakové lisovanie cementácia do kontajnerov VBK cementácia kovových RAO do sudov hlbinné úložisko monitorovanie a uvo¾nenie do životného prostredia





3RSRO]RVSDĐRYQH

Obr. è. 4: Èasová tvorba RAO uložite¾ných v RÚ RAO pri zoh¾adnení samostatného ukladania ve¾mi nízkoaktívnych odpadov

Legenda: VTL CVBK CSUDY RÚ RAO ŽP

-

vysokotlakové lisovanie cementácia do kontajnerov VBK cementácia kovových RAO do sudov republikové úložisko RAO monitorovanie a uvo¾nenie do životného prostredia

37

ODPADY È. 2/2015 ¾a zistenej úrovne kontaminácie, resp. uvo¾niĢ po zmonitorovaní do životného prostredia. Po materiálovom vytriedení kontaminovaných zemín, úprave a rádiologickom zmonitorovaní, bude rozhodnuté o ïalšom naložení s vytriedeným materiálom: – zemina uvo¾nite¾ná do životného prostredia bez obmedzenia, – zemina, ktorú bude možné vložiĢ v lokalite do podzemných nádrží a ponechaĢ tam, ak tento variant bude akceptovaný z h¾adiska jadrovej bezpeènosti a radiaènej ochrany, – zemina, ktorá bude uložená v úložisku pre ve¾mi nízko rádioaktívne odpady, – zemina, ktorej rádioaktivita je tak vysoká, že bude uskladnená v oce¾ových sudoch a následne upravená pre uloženie v RÚ RAO. Ïalším špecifickým druhom odpadov pochádzajúcim hlavne z vyraïovania sú kontaminované betóny. Betónové bloky sú v príslušnom pracovisku dekontaminované suchými metódami tak, aby mohli byĢ uvo¾nite¾né do životného prostredia. Pokia¾ sú betóny vo forme drviny, po ich roztriedení do sudov pod¾a ve¾kosti frakcie a mernej aktivity sú spracovávané na BSC RAO alebo uvo¾òované do životného prostredia. Kvapalné RAO Kvapalné RAO je možné roztriediĢ pod¾a úrovne aktivity na tieto skupiny: – kvapalné RAO postupujúce na proces odparovania, – kvapalné RAO postupujúce kvôli vysokej aktivite na èistenie na ionexových filtroch – iné kvapalné RAO. Koncepcia nakladania s kvapalnými RAO:

4. PRÍSTUPY K ÚLOŽISKÁM RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV A VYHORETÉHO JADROVÉHO PALIVA PO ICH UZAVRETÍ 4.1. POVRCHOVÉ ÚLOŽISKO PRE NÍZKOAKTÍVNE RÁDIOAKTÍVNE ODPADY Èo sa týka povrchového úložiska v Mochovciach, bude po ukonèení prevádzky a ukonèení umiestòovania balených foriem RAO do jeho èasti urèenej na ukladanie nízkoaktívnych RAO nasledovaĢ etapa uzatvorenia a inštitucionálnej kontroly. Cie¾om èinností poèas uzatvorenia bude realizácia backfillingu za úèelom dlhodobej stabilizácie systému úložných boxov, vytvorenie tzv. I. etapy prekrytia a následne aj definitívneho prekrytia. Výhodou zmeny konceptu Mochoveckého úložiska je rozhodnutie o vybudovaní samostatných hál nad I. a II. dvojradom úložných boxov, ktoré predstavujú ochranný prvok pred poveternostnými vplyvmi poèas ukladania VBK v rámci prevádzky úložiska a zároveò poskytujú flexibilitu a umožòujú èasovú koordináciu pri uzatvorení týchto dvojradov a realizácii I. etapy prekrytia. S týmto postupom je možné uvažovaĢ po roku 2026. Definitívne prekrytie môže byĢ z princípu realizované až po úplnom ukonèení ukladania v danej lokalite, teda v druhej polovici nášho storoèia a bude mu predchádzaĢ odstránenie ochranných hál. Koneèné prekrytie celého areálu bude predmetom samostatného projektu a jeho najhrubšia èasĢ bude tvorená vrstvou ílu. Prekrytie bude ešte pozostávaĢ z geotextílií, drenážnych vrstiev, pokryvnej zeminy s osadenou vhodnou vegetáciou.

 Ionex

6SDĐRYDQLH

LRQH[RY

)L[iFLD SRSROD

97 OLVRYDQLH

mentácii, ktorá vzíde z periodického hodnotenia bezpeènosti. Je postavený na tzv. inštitucionálnej kontrole úložiska, t. j. na pokraèujúcom monitorovaní prostredia úložiska a kontrola a údržba funkènosti jeho bariér (aktívna inštitucionálna kontrola) a na dlhotrvajúcom zabránení vstupu a akýchko¾vek èinností na prekrytom areáli (pasívna inštitucionálna kontrola). Koncept poèíta s archiváciou informácií týkajúcich sa úložiska a v òom uložených odpadov spôsobom odpovedajúcim technickej úrovni v danom èase. Urèenie rozsahu uchovávania uvedených záznamov ako i rozsahu a spôsobu výkonu inštitucionálnej kontroly bude súèasĢou spomenutého povolenia na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu. Okrem toho bude držite¾ tohto povolenia povinný zabezpeèiĢ výkon prípadných nápravných opatrení a zásahov, ak to bude nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych látok. Pre potreby analýz dlhodobej bezpeènosti, vychádzajúc z prístupov k problematike inštitucionálnej kontroly pri vývoji ich metodiky, bola pôvodne legislatívne stanovená doba inštitucionálnej kontroly pre tento druh úložísk na 300 rokov, dnes sa hovorí o „dobe inštitucionálnej kontroly od uzatvorenia úložiska potrebnej na nepretržité zachovanie jeho bezpeènostných funkcií a na postup pod¾a § 22 ods. 4 Atómového zákona (uchovávanie záznamov, vykonávanie inštitucionálnej kontroly samotnej, v prípade potreby vykonanie nápravného zásahu)“. K realizácii samotných èinností obdobia inštitucionálnej kontroly, najmä jej pasívnej èasti dôjde v našom prípade až niekedy ku koncu nášho storoèia. Dôležité z dnešného poh¾adu je teda hlavne predpokladané trvanie inštitucionálnej kontroly, pretože ide o dôležitý parameter analýz dlhodobej bezpeènosti úložiska; resp. výpoètov z ktorých sa odvodzujú kritériá prijate¾nosti odpadov na uloženie. Bezpeènostné analýzy, resp. odvodenie kritérií prijate¾nosti odpadov sú okrem iného postavené na (konzervatívnej, ale možnej) predstave, že raz dôjde k strate informácie o existencii úložiska a že i v takom prípade bude musieĢ byĢ úložisko inherentne bezpeèné. Inými slovami, dnes je možné do úložiska daĢ odpady iba takých aktivít, ktoré nespôsobia v èase straty informácie o existencii úložiska neakceptovate¾né (z dnešného poh¾adu) ožiarenie ¾udí ani v prípade, keï nevediac o jeho existencii vniknú na jeho areál, aby tam bývali, vykonávali rôzne stavebné èinnosti, a pod.

4.2. POVRCHOVÉ ÚLOŽISKO PRE VE¼MI NÍZKOAKTÍVNE RÁDIOAKTÍVNE ODPADY

Pri èistení KRAO resp. pri ich spracovaní na odparovacom a bitúmenaènom zariadení vznikajú vysýtené ionexové filtre ako sekundárne RAO, ktoré sú bežne spracovávané bitúmenáciou. V prípade vyšších aktivít môžu byĢ ionexové filtre solidifikované do vitrifikátu. V súèasnosti je v prevádzke v lokalite Jaslovské Bohunice aj technológia spa¾ovania použitých ionexov. V JE A1 sa nachádzajú špecifické kvapalné RAO. Sú to chrompik a dowtherm. Oba predstavujú chladivo vyhorených palivových èlánkov a oba sú charakteristické vyššou objemovou kontamináciou ako iné druhy kvapalných RAO. Dowtherm sa likviduje spa¾ovaním v spa¾ovni BSC po prípadnej filtrácii zabezpeèujúcej zníženie aktivity na prípustnú úroveò pod¾a platných LaP. Chrompik je spevòovaný vitrifikáciou do špeciálnych puzdier – patrón, ktoré sú skladované v medzisklade urèenom len na tento úèel. Najproblémovejšou skupinou odpadov sú kaly z nádrží vïaka ich vysokej objemovej aktivite a pomerne Ģažkej manipulovate¾nosti. Pre nakladanie s nimi bolo vyvinuté zariadenie pre fixáciu kalov. Produkty spracovania chrompiku, dowthermu prípadne kalov neuložite¾né na RÚ RAO budú skladované do doby ich koneèného uloženia v integrálnom sklade RAO.

38

Po úplnom prekrytí by malo úložisko vyzeraĢ ako mierne navýšené zatrávnené plató. Oèakáva sa, že na mieste areálu bude vybudovaný tzv. „permanent marker“, èo by mala byĢ stavba – pomník „na veky“ upozoròujúci na fakt, že na danom mieste sú uložené RAO. Je potrebné v tejto súvislosti poznamenaĢ, že s touto stavbou analýzy dlhodobej (inherentnej) bezpeènosti úložiska konzervatívne nepoèítajú. Z legislatívneho h¾adiska sú èinnosti uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly predmetom samostatného povo¾ovacieho konania pod¾a Atómového zákona. Vzh¾adom na skutoènosĢ, že už realizácia backfillingu predstavuje èinnosĢ spadajúcu pod definíciu uzatvorenia úložiska, môže byĢ toto konanie oèakávané v relatívne blízkej budúcnosti. Atómový zákon v tejto súvislosti explicitne uvádza dokumentáciu potrebnú pre vydanie povolenia na uzatvorenie úložiska, v rámci ktorej musí byĢ okrem iného predložený plán uzatvorenia a tiež zhodnotený celkový stav pred uzatvorením inventár uložených odpadov vrátane aktualizácie bezpeènostných rozborov. Koncept pre etapu existencie úložiska po jeho uzavretí je primeraným spôsobom riešený v predprevádzkovej bezpeènostnej dokumentácii a je a bude aktualizovaný v každej bezpeènostnej doku-

Treba poznamenaĢ, že u úložiska ve¾mi nízkoaktívnych odpadov sa v prípade Slovenskej republiky logicky stráca výhoda kratšieho trvania inštitucionálnej kontroly (kratšieho z titulu ve¾mi nízkej úrovne uložených aktivít, teda z faktu, že rádionuklidy ve¾mi nízkoaktívnych odpadov sa skôr rozpadnú na zanedbate¾nú úroveò), a to kvôli umiestneniu tohto úložiska v areáli existujúceho povrchového úložiska v Mochovciach. Ïalšou nevýhodou tohto riešenia je kumulácia príspevku aktivity jednotlivých rádionuklidov z oboch druhov úložísk, ktorá vstupuje do scenárov normálneho vývoja v rámci bezpeènostných rozborov ako spoloèný inventár celej lokality. Existencia oboch druhov úložísk v jednom areáli však na druhej strane má aj celý rad výhod, ktoré prispeli k vo¾be takejto alternatívy, jednou z nich je práve koordinované riešenie definitívneho prekrytia. Návrh spôsobu a rozsahu uzatvorenia a inštitucionálnej kontroly úložiska ve¾mi nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov je aktuálne pripravovaný v rámci dokumentácie, ktorá bude predložená v konaní o vydanie stavebného povolenia. OpäĢ platí, že koncept riešenia existencie úložiska v etape po jeho uzatvorení daný bezpeènostnou správou bude predmetom aktualizácie dokumentácie pri každom procese periodického hodnotenia bezpeènosti poèas obdobia prevádzky, teda každých 10 rokov. Z legislatívneho h¾adiska sú èinnosti uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly predmetom

Nové priority vodohospodárskej politiky samostatného povo¾ovacieho konania pod¾a Atómového zákona spojeného s predložením predpísanej dokumentácie. Existuje predpoklad, že vybudovanie Povrchového úložiska pre ve¾mi nízko aktívne RAO povedie k efektívnejšiemu a bezpeènejšiemu spôsobu ukladaniu RAO.

4.3. HLBINNÉ ÚLOŽISKO PRE STREDNOAKTÍVNE A VYSOKOAKTÍVNE RÁDIOAKTÍVNE ODPADY A PRE VYHORETÉ JADROVÉ PALIVO Èo sa týka hlbinného ukladania, je faktom, že z titulu neexistencie prevádzkovaných hlbinných úložísk, nie je dodnes celosvetovo zjednotený ani len prístup k filozofii ukonèenia prevádzky takýchto úložísk. Nie je zrejmé, do akej miery pôjde u Hlbinných úložísk po ich uzatvorení o inštitucionálnu kontrolu v pojatí ako je diskutované vyššie. V súèasnosti sa stále viac hovorí o potrebe zachovania možnosti vyberate¾nosti uloženého paliva z Hlbinného úložiska, takže nie je vôbec jasné, aký èasopriestorový vzĢah bude medzi ukonèením vlastného ukladania a jeho uzatvorením, resp. èi pôjde o možnosĢ zachovania podmienky vyberate¾nosti len poèas prevádzky úložiska, alebo o možnosĢ zabezpeèenia technickej realizovate¾nosti vyberania aj v období po uzatvorení. Zatia¾ stále skôr platí prístup, pod¾a ktorého už po definitívnom uzavretí Hlbinného úložiska nemusí byĢ uvažovaná nijaká ïalšia kontrola: úložisko musí byĢ umiestnené, vybudované, prevádzkované a po nejakom èase uzavreté tak (t. j. musí maĢ také vlastnosti), aby bola prakticky vylúèená možnosĢ nevedomého

vniknutia do úložných priestorov, a to aj v prípade straty informácie o ich existencii. Od vývoja Republikového úložiska RAO v osemdesiatych rokoch minulého storoèia bolo zrejmé, že nie všetky RAO vznikajúce pri prevádzke a hlavne vyraïovaní jadrových elektrární budú môcĢ byĢ z h¾adiska jadrovej bezpeènosti uložite¾né v tomto povrchovom type úložiska. Takisto bolo v dôsledku geopolitických zmien v regióne strednej a východnej Európy od deväĢdesiatych rokov zrejmé, že Slovenská republika sa bude musieĢ svojimi silami postaraĢ aj o uloženie vyhoretého paliva zo slovenských jadrových elektrární. Práce na programe vývoja hlbinného geologického úložiska v Slovenskej republike zaèali v roku 1996. Bol vypracovaný celý rad dokumentov a štúdií, ktoré sa týkali: – výberu lokality, – prístupov k projektu Hlbinného úložiska – preukazovania bezpeènosti úložiska z h¾adiska metodického i z h¾adiska štúdia procesov a javov týkajúcich sa migrácie rádionuklidov od uloženého paliva až po biosféru – zapojenia verejnosti, – koordinácie, plánovania, hodnotenia a prierezových èinností (systém manažérstva kvality, legislatívne otázky, medzinárodná spolupráca, atï.). Popri prácach v rámci samotného programu sa Slovenská republika aktívne podie¾ala na medzinárodných aktivitách, ktoré by mohli viesĢ k implementácii hlbinných úložísk zdie¾aných viacerými štátmi Európy – najprv úèasĢou vo vedecko-výskumných projektoch rámcových programov EÚ,

neskôr úèasĢou v príslušných pracovných skupinách. Od roku 2010 sa v zmysle príslušných legislatívnych predpisov a poverení stala implementátorom hlbinného ukladania v Slovenskej republike spoloènosĢ JAVYS, a. s., ktorá obnovila program vývoja HÚ v SR. Program, ktorý sa v súèasnosti realizuje pod názvom „Hlbinné úložisko - výber lokality, 1. etapa“, je koncipovaný na obdobie rokov 2013 - 2016. Ide v òom v prvom rade o zhodnotenie doterajších aktivít s cie¾om využiĢ poznatky získané v minulosti. Ukázalo sa, že okrem iného sú to poznatky z oblasti výberu lokality, kde možno i naïalej stavaĢ na piatich študijných a dvoch kandidátskych lokalitách, vybraných pre ïalší prieskum a výskum. V súèasnosti prebiehajú práce na: • aktualizácii štúdie realizovate¾nosti HÚ v SR, • aktualizácii kritérií pre výber a hodnotenie lokalít HÚ, • vypracovaní stratégie zaangažovania verejnosti v rozhodovacom procese pre oblasĢ vývoja HÚ v SR, tiež analýze možností ekonomických a neekonomických stimulov pre verejnosĢ lokalít dotknutých vývojom a neskôr prevádzkovaním Hlbinného úložiska, vrátane návrhu príslušných legislatívnych opatrení. V nasledujúcom období v rámci 1. etapy vývoja HÚ budú okrem iného tiež organizované stretnutia s verejnosĢou v obciach dotknutých výberom potenciálnych lokalít pre umiestnenie HÚ. Po ukonèení 1. etapy bude projekt vývoja HÚ plynule pokraèovaĢ tak, aby do roku 2030 mala Slovenská republika k dispozícii hlavnú a záložnú lokalitu pre výstavbu Hlbinného úložiska.

Kolektív

NOVÉ PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY 1. VLÁDA SCHVÁLILA PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY SLOVENSKA DO ROKU 2027 Slovensko si vytýèilo priority vodohospodárskej politiky na dlhšie èasové obdobie – vláda dòa 21.1.2015 odobrila dokument ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD). Envirorezort mal pôvodne vypracovaĢ stratégiu pre túto oblasĢ. Úloha bola neskôr vládou zmiernená. Žiga predložil na jej rokovanie rámcový dokument s názvom Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027. Materiál má slúžiĢ na úèely plánovacích procesov a ich implementáciu do roku 2021, respektíve do roku 2027, píše sa v predkladacej správe k dokumentu.

ako aj na zabezpeèenie potravinovej, ale aj energetickej bezpeènosti štátu,“ uvádza ministerstvo. Dokument reaguje aj na klimatickú zmenu a jej prejavy. Predstavuje pritom riešenia, ktoré prispejú k adaptácii Slovenska na nepriaznivé dôsledky v tejto súvislosti. Na zmenu klímy sa Slovensko snaží pripraviĢ pomocou opatrení na zlepšenie riadenia odtoku v povodí. Aj napriek súèasnému dostatku zdrojov vody sa predpokladá, že môžu nastaĢ regionálne a èasové disproporcie medzi nárokmi na vodu a disponibilnými zdrojmi vody. Okrem zmeny klímy je pritom dôležitým faktorom aj vplyv èloveka a jeho aktivity vo využívaní krajiny, ktoré menia odtokové pomery, skonštatovalo MŽP.

Envirorezot konštatuje, že vodohospodárska politika je prioritne orientovaná na ochranu vody ako strategickej suroviny štátu a národného bohatstva. Zároveò na dosiahnutie environmentálnych cie¾ov, teda na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Súèasne však aj na vytváranie podmienok na zabezpeèenie dostatoèného množstva kvalitnej pitnej vody a jej dostupnosti pre všetkých obyvate¾ov. Voda by mala byĢ spravodlivo prerozde¾ovaná pre všetkých užívate¾ov v oblasti priemyslu a energetiky, po¾nohospodárstva, plavby, rekreácie, športu. „Zabezpeèenie dostatoèného množstva vody v požadovanej kvalite je významným predpokladom na rast životnej úrovne obyvate¾stva, hospodársky, ekonomický, kultúrny a sociálny rozvoj jednotlivých regiónov a celej spoloènosti,

39

ODPADY È. 2/2015 Z dôvodu ochrany povrchových a podzemných vôd pred nedostatoène èistenými odpadovými vodami je pre Slovensko pod¾a dokumentu mimoriadne dôležité, aby oblasĢ bola podporovaná aj zo strany Európskej únie. Realizácia opatrení je totiž technicky, èasovo a finanène ve¾mi nároèná.

Ministerstvo výhrady oznaèilo za nedorozumenie. „Pripomíname, že v tomto èase sa pripomienky podávajú výluène k Oznámeniu o strategickom dokumente a v tomto štádiu sa nepripomienkujú samotné strategické dokumenty,“ vysvetlil hovorca rezortu Maroš Stano. Martina Paulíková zo Združenia Slatinka s tým nesúhlasí. Z jej poh¾adu ide, naopak, o dôležitý krok, v rámci ktorého sa nastavujú kritériá, èo sa bude hodnotiĢ z poh¾adu dosahov na životné prostredie pred samotným schva¾ovaním dokumentov. Zelená koalícia mimovládnych organizácií upozornila aj na to, že z trojice dokumentov boli zatia¾ zverejnené iba dva. Kritizovala tiež, že sú spracované iba v jednom variante. Dokumenty sa týkajú budúcich protipovodòových opatrení, využívania vôd èi výstavby priehrad. „Je jasné, že tam budú vplyvy na životné prostredie,“ domnieva sa Paulíková. Združenie Slatinka vyzvalo listom ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD), aby predåžil lehotu na pripomienkovanie. Paulíková uviedla, že ak ich žiadosti nevyhovejú, mienia podniknúĢ v tejto veci ïalšie kroky.

„Mimoriadnu pozornosĢ z h¾adiska ochrany podzemných vôd treba venovaĢ Žitnému ostrovu ako najväèšej lokalite podzemnej vody na Slovensku a jednému z najväèších zdrojov pitnej vody v strednej Európe,“ uvádza sa v materiáli. Rámcový dokument schválila vláda s pripomienkou. „Zmena je výsledkom akceptovania pripomienky zástupcov verejnosti a tretieho sektora,“ vysvetlil hovorca envirorezortu Maroš Stano. „Upravuje sa òou režim odtokových pomerov s maximálnym využitím prvkov zelenej infraštruktúry,“ doplnil.

2. ZELENÁ KOALÍCIA NEDOSTALA DOSď ÈASU NA PRIPOMIENKY K VODOHOSPODÁRSKYM DOKUMENTOM Zelená koalícia mimovládnych organizácií protestuje proti tomu, že ministerstvo životného prostredia naplánovalo zaèiatok posudzovania strategických vodohospodárskych dokumentov na vianoèné a novoroèné sviatky. Envirorezort 18. decembra oznámil spracovanie strategických dokumentov v oblasti protipovodòovej ochrany, vodného plánovania a vodných elektrární. Na pripomienky verejnosti vyhradil 15 kalendárnych dní do 2. januára 2015. „Ide o šesĢ pracovných dní poèas Vianoc,“ reagovali na takto nastavené pripomienkovacie konanie mimovládne organizácie. Èasový priestor považujú za nedostatoèný. Pod¾a koordinátora koalície Romana Havlíèka tak ministerstvo vzbudilo dojem, že nemá záujem o úèasĢ verejnosti. Pod¾a Havlíèka je to v rozpore s požiadavkami európskej legislatívy na vèasné a primerané informovanie verejnosti. „Takýto postup nevedie k transparentnému rozhodovaciemu procesu, neprispeje k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach ani k podpore udržate¾ného rozvoja tak, ako to vyžadujú smernice EÚ aj národná legislatíva,“ konštatoval Havlíèek.

40

– Plán manažmentu povodòového rizika v èiastkových povodiach Slovenskej republiky, – Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do konca roku 2030 a – Vodný plán Slovenska sú dôležité strategické dokumenty. Na ich základe bude Slovensko èerpaĢ v nasledujúcom programovacom období európske prostriedky z Operaèného programu Kvalita životného prostredia. Ide o druhý najväèší operaèný program Slovenska v nasledujúcom programovom období 2014-2020, pre ktorý EK vyèlenila 3,138 miliardy eur. Hovorca envirorezortu Maroš Stano vysvetlil, že po vyhodnotení pripomienok sa urèí a zverejní rozsah hodnotenia týchto strategických dokumentov. „VerejnosĢ môže opäĢ predložiĢ pripomienky k rozsahu hodnotenia predmetného strategického dokumentu,“ ozrejmil. „Následne sa uskutoèní samotné hodnotenie vplyvov na životné prostredie. Jeho závery sa zoh¾adnia pri vypracovaní návrhu predmetného strategického dokumentu.“ Zdroj: TASR

Vyhodnotenie ïalšieho pokraèovania projektu „Vzdelávanie v ekologických... Ing. Milan Lukáè

VYHODNOTENIE ÏALŠIEHO POKRAÈOVANIA PROJEKTU „VZDELÁVANIE V EKOLOGICKÝCH SLUŽBÁCH“ 1. REALIZÁCIA EUROPROJEKTU „VZDELÁVANIE V EKOLOGICKÝCH SLUŽBÁCH V ROKOCH 2009 A 2010 Europrojekt „Vzdelávanie v ekologických službách“ realizovala Organizácia pre separovaný zber Pasko, n. o. Bratislava s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Operaèného programu ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia. Realizácia projektu zaèala v marci roku 2009 a bola ukonèená v marci roku 2010. Celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavovali sumu 7 298 854,84 Sk, t.j. 242 277,56 ¼, prièom poskytovate¾ poskytol nenávratný finanèný príspevok do 6 933 914,95 Sk, t. j. 230 163,81 ¼. Cie¾om projektu bolo zabezpeèiĢ rozvoj ¾udských zdrojov a zlepšenie kvality poskytovaných služieb pri nakladaní s odpadom pre obce a mestá. Konkrétne išlo o pracovníkov neziskových organizácií, obcí a miest, pracovníkov technických služieb, ktoré sú rozpoètovými alebo príspevkovými organizáciami obcí a miest, ale hlavne pracovníkov, ktorí riadia služby nakladania s odpadom, kontrolujú alebo priamo vykonávajú práce súvisiace s nakladaním s odpadom. Ide najmä o oblasti priameho kontaktu s obyvate¾stvom. Štruktúra absolventov vzdelávania z h¾adiska ich vzdelania bola nasledovná: 28 % s vysokoškolským vzdelaním, 63 % so stredoškolským vzdelaním a 9 % so základným, resp. neukonèeným základným vzdelaním.

úradov, ktorí vykonávajú práce súvisiace s nakladaním s odpadom (výpoèet výšky poplatkov obèanov za odpad, všeobecné záväzné nariadenia, evidencia odpadov, štatistické hlásenia, organizácia a riadenie nakladania s odpadom) a pod. Pre niektoré zákonom certifikované èinnosti, ako sú prevádzka a údržba cintorínov, projekt v rámci vzdelávania pripravil pre obce a mestá možnosĢ zabezpeèenia certifikovaných oprávnení pre uvedené èinnosti. Pre profesionálnych vodièov bolo urèené vzdelávanie, ktoré bolo zavàšenie získaním „Osvedèenia o absolvovaní školenia vodièov“. Realizácia projektu zabezpeèila aj vyššiu zastupite¾nosĢ pracovníkov (jeden pracovník – viac profesií), èím sa znížila ich ohrozenosĢ na trhu práce a z poh¾adu poskytovate¾a zvýšila úroveò a kvalitu poskytovaných služieb. Hlavnými partnermi projektu boli obce a mestá, školy (pedagogickí a nepedagogickí pracovníci), združenia a spoloèenstvá, neziskové organizácie a technické služby (ako rozpoètové a príspevkové organizácie obcí a miest). Prihlásilo sa 397 úèastníkov, t. j. 126 partnerov, ktorí boli rozdelení pod¾a pozície v odpadovom hospodárstve do 10 profesijných skupín: – pracovníci zberu odpadu v obciach a mestách – vodièi a závozníci v poète 65 úèastníkov, – riaditelia organizácií na nakladanie s TKO a separovaným zberom v poète 12 úèastníkov, – vedúci triediarní a pracovníci triediarní v poète 38 úèastníkov, – vedúci skládok a pracovníci skládok v poète 12 úèastníkov, – vedúci kompostární a pracovníci kompostární v poète 40 úèastníkov, – vedúci a pracovníci doèisĢovania (zber odpadov) miest a obcí v poète 24 úèastníkov, – pracovníci nakladajúci s textilným odpadom v poète 22 úèastníkov, – pracovníci na zabezpeèenie realizácie a organizovania separovaného zberu v školách v poète 42, – pracovníci na údržbu a prevádzkovanie cintorínov v poète 40 úèastníkov,

Vzdelávanie pracovníkov prebiehalo pod¾a jednotlivých cie¾ových profesijných skupín a bolo orientované na zlepšenie vzĢahu k držite¾om odpadu (obèanom), predovšetkým na skvalitòovanie poskytovaných služieb, zlepšenie organizácie a riadenia, bezpeènosti pri práci a ïalších. Vyššia vzdelanosĢ úèastníkov vzdelávania v rámci projektu ovplyvnila vzĢahy prvého kontaktu, t. j. pracovník zberu a obèan, a to nielen v smere kvality zberu, ale aj tvorby a ochrany životného prostredia a zvyšovania environmentálneho povedomia obèanov. Pre obce a mestá v SR zabezpeèilo vzdelávanie pracovníkov obecných

– pracovníci zaoberajúci sa nakladaním s odpadom na obecných a mestských úradoch v poète 102 úèastníkov. Vzdelávanie prebiehalo v týždenných kurzoch vo Vzdelávacom stredisku v Turèianskych Tepliciach, a to súèasne v dvoch triedach. Bolo rozdelené do 15 týždenných kurzov. Zmluvní lektori vzdelávali úèastníkov projektu v 45 rôznych predmetoch. Každý úèastník sa zúèastnil teoretickej a praktickej prípravy (exkurzie do objektov nakladania s odpadom). Úèastníci mali k dispozícii rôzne uèebné pomôcky, poèítaèe, dataprojekto-

41

ODPADY È. 2/2015 ry, televízory, DVD prehrávaèe, tlaèiarne, odbornú literatúru, legislatívne materiály a pod. Náklady na rekonštrukciu a vybavenie vzdelávacieho strediska boli hradené z finanèných prostriedkov projektu. Pre Organizáciu pre separovaný zber Pasko, n. o. ako realizátora projektu boli hlavnými prínosmi rozšírenie èinnosti (vzdelávania) o ïalšiu aktivitu v súlade s potrebami a požiadavkami jeho zakladate¾ov, ïalej vybudovanie vzdelávacieho strediska pre potreby ïalšieho vzdelávania a tiež skúsenosti získané pri riadení a realizácii vzdelávacích aktivít. Pre zakladate¾ov Organizácie pre separovaný zber Pasko, n.o., resp. ïalšie zúèastnené organizácie zabezpeèujúce nakladanie s odpadom na Slovensku je prínosom z realizácie projektu najmä vyššia vzdelanostná úroveò vlastných zamestnancov. Spoloèenským prínosom tohto projektu bolo aj formovanie povedomia ¾udí z h¾adiska tvorby a ochrany životného prostredia a nového vzĢahu obèanov k odpadu.

Druhé ïalšie vzdelávanie sa uskutoènilo vo februári roku 2012. Cie¾ovou skupinou boli pracovníci, ktorí sa zaoberajú realizáciou separovaného zberu textilu. Obsahom vzdelávania boli vstupné podmienky separovaného zberu textilu, ekonomika zberu, odbyt, legislatíva týkajúca sa tohto druhu zberu odpadu, podporné systémy a pod. Bolo konštatované, že podporné systémy separovaného zberu sú nedostatoèné a pre obce a mestá je zber textilu vysoko stratový. Pracovníci, ktorí sa zúèastnili vzdelávania, uvádzali, že zatia¾ svoje skúsenosti využiĢ nemôžu. Oèakávalo sa totiž, že Recyklaèný fond textil zaradí medzi komodity s podporným systémom – príspevkami. Náklady na toto vzdelávanie boli pokryté Organizáciou pre separovaný zber Pasko, n. o.

2. POKRAÈOVANIE PROJEKTU „VZDELÁVANIE V EKOLOGICKÝCH SLUŽBÁCH“ V ROKOCH 2011 AŽ 2015 Prijímate¾, t. j. Organizácia pre separovaný zber Pasko, n.o., sa zaviazal, že po ukonèení projektu bude poèas piatich rokov pokraèovaĢ v zabezpeèovaní vzdelávania, prièom nedôjde k jeho podstatnej zmene oproti definícii v èlánku 57 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) è. 1083/2006. Organizácia pre separovaný zber Pasko, n. o. na základe rozhodnutia správnej rady uložila túto úlohu riadite¾ovi Organizácie pre separovaný zber Pasko, n. o., predsedovi správnej rady a èlenom správnej rady. Boli dohodnuté podmienky ïalšieho pokraèovania vzdelávania v súvislosti s projektom „Vzdelávanie v ekologických službách“. K základným podmienkam ïalšieho pokraèovania vzdelávania patrili: – Náklady na vzdelávanie budú hradené zo zdrojov Organizácie pre separovaný zber Pasko, n. o. a zakladate¾ov Organizácie pre separovaný zber Pasko, n. o. – Vzdelávanie bude urèené pre potreby riadiacich pracovníkov zakladate¾ov združenia Organizácie pre separovaný zber Pasko, n. o. a zmluvných partnerov. Ïalšie vzdelávanie bolo rozvrhnuté na roky 2011 až 2015. Prvé ïalšie vzdelávanie sa uskutoènilo v marci roku 2011 vo Vzdelávacom stredisku v Turèianskych Tepliciach. Bolo urèené pre zainteresovaných uèite¾ov, resp. pracovníkov zabezpeèujúcich realizáciu a organizáciu separovaného zberu v školách. V rámci projektu sa úèastníci vzdelávania dozvedeli doplòujúce informácie o význame, systéme i spôsobe organizácie separovaného zberu a mnoho iných informácií vo vzĢahu separovaný zber – škola, ktoré nie sú súèasĢou vyuèovacieho procesu, a preto obohatili ich vedomosti. ÚèasĢ bola takmer stopercentná a úèastníci boli spokojní, èo bolo zrejmé z diskusie, ktorá nasledovala po prednáške. Prednáška bola aktuálna aj vzh¾adom na aktuálnosĢ rozširovania realizácie separovaného zberu v školách (najmä pre žiakov). Náklady na toto vzdelávanie boli pokryté Organizáciou pre separovaný zber Pasko, n. o.

42

Tretie ïalšie pokraèovanie vzdelávania sa uskutoènilo v marci roku 2013 vo vzdelávacom stredisku v Turèianskych Tepliciach a bolo urèené pre vedúcich pracovníkov zakladate¾ov „Organizácie...“ a vybraných starostov a zástupcov obcí a miest. Týkalo sa okrem iného aj dodatoène zistených nedostatkov pri realizácii tohto projektu. Úèastníci vzdelávania si vypoèuli prednášku na tému Nové legislatívne zmeny v oblasti odpadového hospodárstva (nový zákon o odpadoch). Boli oboznámení s dôvodmi novelizácie zákona, problémami, ktoré môžu pri jeho spracovaní nastaĢ, a postojom ZMOS-u a ostatných zainteresovaných subjektov. V súvislosti s týmto zákonom budú pravdepodobne dopracované nové legislatívne materiály, ako nový zákon o poplatkoch za odpad a predpisy upravujúce zber odpadu z kuchýò a reštaurácií, výkup železa, likvidáciu divokých skládok a pod. Diskutovalo sa aj o skutoènosti, že výkupné ceny vyseparovaných odpadov z roka na rok klesajú až o 30 % a že separovaĢ sklo, papier, niektoré druhy plastov je pre obce a mestá vysoko stratové. Hlavným prínosom tohto vzdelávania je poznatok, že ekologické vzdelávanie je zmysluplné, pretože rozvíja povedomie zamestnancov v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. Úèastníci následne premietajú získané vedomosti na ïalších zamestnancov na svojich pracoviskách. Ïalšie vzdelávanie, ktoré sa konalo v roku 2014, bude vyhodnotené až v I. štvrĢroku 2015. Bolo zamerané na prípravu nového zákona o odpadoch, na jeho obsah a na jeho dopad na mestá, obce a zberové organizácie.

Envirorezort bilancoval rok 2014 a stanovil priority na rok 2015 Ing. Juraj Špes

POÏAKOVAď SA! Vo veèernej relácii vysielanej koncom novembra minulého roka v rádiu Slovensko požiadala pani Bernasovská poslucháèov o vyjadrenie názoru, resp. o odpoveï na otázku: „Kto si pod¾a Vás zaslúži ocenenie?“ Vo vianoènej nálade sa mnohí ¾udia aspoò snažia správaĢ citlivejšie, usilujú sa staĢ sa aspoò na chví¾u lepším èlovekom, no prive¾a sentimentálnych a na city útoèiacich relácií, spovedí a prianí (èasto so skrytým marketingovým cie¾om) akoby devalvovalo tieto sviatky. Verím však, že s odstupom èasu nebude vyjadrenie vïaky pôsobiĢ ako vianoèné klišé, preto by som sa aj na stránkach tohto èasopisu rád poïakoval rovnakými slovami ako na frekvencii rádia Slovensko: „Mnohí si zaslúžia ocenenie, rodina, priatelia... Ja by som sa však chcel poïakovaĢ ‘smetiarom’ a oceniĢ tak ich prácu. Celý rok zbierajú a vozia náš odpad, hoci èasto netušia, èo v òom kto nechal... V mraze, daždi a horúèavách, v smrade a špine a namiesto vïaky sa èasto musia vysporiadaĢ so zle tajeným odporom, ba pohàdaním niektorých ¾udí... Ïakujem im, že nemáme zasypané ulice.“

Dúfam, že moje poïakovanie si na rádiových vlnách vypoèuli aj tí, ktorým bolo adresované. RTVS mi v reakcii naò poslalo knihu – myslím si teda, že so mnou súhlasia, a to som rád. Ak je za èo, ¾udia by sa mali obèas poïakovaĢ...

Kolektív

ENVIROREZORT BILANCOVAL ROK 2014 A STANOVIL PRIORITY NA ROK 2015 1. V ROKU 2014 SME PRESADILI VÄÈŠIU OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Životnému prostrediu sa v roku 2014 dostalo väèšej ochrany. Na záver roku 2014 to skonštatoval envirorezort Petra Žigu (Smer-SD). Ministerstvo prišlo s koncoroènou bilanciou, rok 2014 pritom hodnotí ako úspešný. A to aj napriek živelným pohromám, ktorým Slovensko opäĢ èelilo. V máji sa po desiatich rokoch vrátila víchrica do najstaršieho slovenského národného parku TANAP, sever a východ našej krajiny potom postihli záplavy. Nová protipovodòová ochrana sa osvedèila, zhodnotil envirorezort.

„Voda je naše národné bohatstvo a zaslúži si ochranu pre budúce generácie. Bohužia¾, rokovanie o tomto zákone sprevádzala demagógia a politikárèenie,“ zhodnotil Žiga. Ve¾kým testom prešli nové protipovodòové stavby v Starej ¼ubovni, alebo v košickej mestskej èasti Džung¾a, bilancuje ïalej envirorezort. Zdôraznil, že sa mu podarilo vybojovaĢ dodatoèných 15 miliónov eur do rozpoètu napríklad na komplexnú ochranu Košíc a mesta Kežmarok, ktoré zasiahla májová povodeò.

Za k¾úèové úspechy oznaèil presadenie zákazu Ģažby rádioaktívnych látok a ústavnú ochranu vody. V prvom prípade je Ģažba podmienená súhlasom dotknutých obyvate¾ov v miestnom referende. Ministerstvo reagovalo aj na situáciu v Košiciach, kde sa uvažuje o Ģažbe v lokalite Jahodná, vysvetlil šéf rezortu. „Košièania rozhodnutie privítali. Bez ich súhlasu žiadna Ģažba nebude,“ uviedol Žiga, ktorý sám pochádza z tohto mesta. Voda v tomto roku získala postavenie strategickej suroviny. Pôvodný úmysel zakotviĢ zákaz jej vývozu do zákona povýšil vládny Smer-SD napokon po kritike opozície na ústavnú ochranu. Pomohli mu v tom hlasy poslancov z opozièného KDH.

43

ODPADY È. 2/2015 Za „obrovskú udalosĢ“ Žiga oznaèil schválenie Operaèného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014-2020, ktorý je druhý najväèší operaèný program Slovenska a Európska komisia naò vyèlenila 3,138 miliardy eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že Komisia jeho program odobrila medzi prvými v celej EÚ. „Do oblasti životného prostredia smeruje historicky najviac peòazí. Bude sa z nich budovaĢ napríklad protipovodòová ochrana, vodárenské projekty alebo odstraòovaĢ environmentálne záĢaže,“ priblížil. Envirorezort tiež reagoval na poèetné prípady zosuvov pôdy. Najznámejšími boli zosuv svahu v obci Banka pri PiešĢanoch, zosuvy v Hradci a Ve¾kej Lehôtke v Prievidzi alebo v Nižnej Myšli. Najviac pozornosti vzbudila júlová séria nièivých hlinito-kamenitých lavín vo Vrátnej doline. Rezort pripomenul, že sa podarilo opäĢ vybudovaĢ znièenú infraštruktúru vo významnej turistickej lokalite, v rekordne rýchlom èase, uviedol hovorca Maroš Stano. Za úspech ministerstvo považuje aj to, že sa zaèala sanácia starých environmentálnych záĢaží v 19 lokalitách. Na konci roku, napríklad, aj likvidácia skládky nebezpeèných gudrónov v Devínskej Novej Vsi. Pokraèovalo budovanie ve¾kých vodárenských projektov, napríklad v Bytèi alebo Liptovských Sliaèoch. V závere roka štát vypovedal Slovenským Elektráròam zmluvu o prevádzke vodnej elektrárne Gabèíkovo. V marci ju chce získaĢ naspäĢ do správy cez štátny podnik Vodohospodárska výstavba, uzavrelo bilanciu ministerstvo.

2. PRIORITY NA ROK 2015 Dotiahnutie zákona o odpadoch, protipovodòová ochrana a zonácia Tatranského národného parku. Takéto ciele si na rok 2015 stanovil minister životného prostredia Peter Žiga. „Prioritou rezortu v tomto roku bude nový zákon o odpadoch, ktorý Slovensko posunie v tejto oblasti k moderným európskym krajinám, a zonácia Tatranského národného parku,“ informoval minister. Dlho pripravovaný zákon o odpadoch schválila vláda na svojom poslednom minuloroènom zasadnutí. Pôvodne sa tak malo staĢ skôr, legislatívny proces však minister vlani v augus-

te prerušil a návrh zákona poslal na pripomienkovanie Európskej komisii. Tá ho pod¾a jeho slov odobrila, pripomienky mala iba technického charakteru. Poslanci Národnej rady SR by o návrhu mali rokovaĢ už na najbližšej schôdzi. Žigovi sa pritom nepodarilo odstrániĢ rozpor so Združením miest a obcí. Samosprávam sa nepozdáva, okrem iného to, že majú byĢ aj naïalej zodpovedné za èierne skládky na ich území. Žiga vyzdvihol nové protipovodòové stavby. ÚèinnosĢ viacerých z nich vlani odskúšali májové povodne. „V tomto roku bude výstavba protipovodòovej ochrany na celom Slovensku pokraèovaĢ,“ uviedol hovorca rezortu Maroš Stano. Okrem týchto prác by mali intenzívne pokraèovaĢ i sanácie zosuvov a odstraòovanie environmentálnych záĢaží na celom Slovensku. Vlani sa zaèala sanácia záĢaží v 19 lokalitách, tesne pred Vianocami aj v Devínskej Novej Vsi, kde je skládka nebezpeèného ropného odpadu – gudrónov. Pri všetkých týchto projektoch budú využité prostriedky z eurofondov. Tento rok už z nového Operaèného programu Kvalita životného prostredia. Ide o druhý najväèší operaèný program Slovenska v nasledujúcom programovom období 2014-2020, pre ktorý EK vyèlenila 3,138 miliardy eur. „Do oblasti životného prostredia smeruje historicky najviac peòazí. Bude sa z nich budovaĢ napríklad protipovodòová ochrana, vodárenské projekty alebo odstraòovaĢ environmentálne záĢaže,“ upozornil minister Žiga. Pod¾a hovorcu envirorezortu chce ministerstvo èo najrýchlejšie vyhlasovaĢ aj prvé výzvy na èerpanie z nového operaèného programu. Naïalej otvorenou otázkou ostáva zonácia Tatier, ktorú Žiga pris¾úbil zrealizovaĢ do konca svojho volebného obdobia. Návrh mal pôvodne predstaviĢ už v minulom roku. Pod¾a Stana sa tak nestalo pre mimoriadnu udalosĢ, ktorej Tatry vlani èelili. „Tatranský národný park sa v máji musel vysporiadaĢ s ïalšou veternou kalamitou, èo pozdržalo práce na zonácii parku,“ vysvetlil. Významnou udalosĢou pre rezort by malo byĢ získanie Vodnej elektrárne Gabèíkovo do správy štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Rezortný podnik by ju mal získaĢ v marci. Slovenským elektráròam, za ktorými stojí väèšinovo taliansky energetický koncern Enel, vypovedal štát zmluvu na konci minulého roka. Zdroj: TASR

Kolektív

EK VYÈLENILA NA PROGRAM „KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA“ 3,138 MILIARDY EUR „Európska únia bude maĢ v nasledujúcich rokoch na Slovensko vyššie nároky pri èerpaní zelených eurofondov,“ uviedol Christopher Todd, vedúci oddelenia pre Slovensko Generálneho riadite¾stva pre regionálnu politiku Európskej komisie. V hlavnom meste bol 18. decembra 2014 slávnostne predstavený nový operaèný program Kvalita životného prostredia.

44

Ide o druhý najväèší operaèný program Slovenska v nasledujúcom programovom období 2014 - 2020, pre ktorý EK vyèlenila 3,138 miliardy eur. Todd, ktorý stál pri príprave programu, uviedol, že kohézna politika únie bude v nasledujúcich rokoch iná ako doposia¾. „Bude klásĢ ove¾a väèší dôraz na dosiahnutie jasných a merate¾ných výsledkov,“ zdôraznil.

Island a jeho geotermálny potenciál

Predstavite¾ EK oèakáva, že Slovensko bude ove¾a efektívnejšie a nezopakuje sa situácia z predošlých rokov, keï sa ve¾a èasu stratilo v úvode a Slovensko muselo nedostatoèné èerpanie doterajšieho operaèného programu Životné prostredie dobiehaĢ v závere programového obdobia. „Naše oèakávania sú, že implementácia operaèného programu odštartuje èo najskôr,“ uviedol. Zároveò vysvetlil, že oèakávajú ve¾mi konkrétne výsledky. Viac ako 200 000 obyvate¾ov našej krajiny by malo pocítiĢ zlepšenie v oblasti èistenia odpadových vôd, vyše 12 000 ¾udí benefity nových protipovodòových opatrení. ZrekultivovaĢ by sa malo 452 hektárov územia. EK ïalej odhaduje roèné zníženie emisií skleníkových plynov u nás o 713 000 ton. Podiel obnovite¾ných zdrojov na koneènej spotrebe energie by sa mal zvýšiĢ o 15,5 percenta. Spotreba energie verejných budov poklesnúĢ roène o 279 miliónov kilowatthodín. Koneènú podobu operaèného programu Kvalita životného prostredia schválila Európska komisia 28. októbra. „Za šesĢ rokov bude preinvestovaná najväèšia èiastka v histórii Slovenska v oblasti životného prostredia,“ uviedol minister životného prostredia Peter Žiga. „Pôjde hlavne o investície do budovania protipovodòovej ochrany, do budovania kanalizácií, do ochrany biodiverzity, na intervenèné zásahy v dôsledku zmeny klímy a do

energetiky ako takej,“ vysvetlil úèel piatich nastavených prioritných osí. Riadiacim orgánom operaèného programu bude rezort životného prostredia. O investovanie zvýšeného množstva zelených fondov sa však budú staraĢ aj ministerstvo vnútra a hospodárstva. To súvisí s novými podporovanými oblasĢami – riadenie rizík a mimoriadnych udalostí a energetika. „Naša schopnosĢ minimalizovaĢ škody sa zásadne zvýši,“ priblížil minister vnútra Robert Kaliòák s tým, že pomocou 260 miliónov eur alokovaných pre rezort sa budú, okrem iného, zvyšovaĢ intervenèné kapacity tak profesionálnych hasièov, ako aj dobrovo¾ných hasièských zborov so zameraním na povodne. „Veríme, že poèas siedmich rokov nového programového obdobia sa nám podarí škody znížiĢ o 50 percent práve tým, že budeme rýchlejšie vedieĢ o rizikách, budeme schopní rýchlejšie sa pripraviĢ na toto riziko, rýchlejšie zasiahnuĢ a rýchlejšie odstrániĢ škody,“ vysvetlil minister. V èasti programu, ktorú bude implementovaĢ MŽP, pôjde viac ako 402 miliónov eur na projekty týkajúce sa odpadového hospodárstva, takmer 387 miliónov sa použije na projekty odkanalizovania a èistenia odpadových vôd, 180 miliónov eur na sanácie environmentálnych záĢaží v mestskom prostredí. Prioritou bude aj oblasĢ kvality ovzdušia i opatrenia týkajúce sa ochrany biotopov. Zdroj: TASR

Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc.; Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

ISLAND A JEHO GEOTERMÁLNY POTENCIÁL Rimania zaèali preberaĢ skúsenosti vo využívaní hydrogeotermálnych zdrojov už v 4. storoèí pred n. l. – najskôr od Etruskov a neskôr od Grékov. Najmä vïaka nim sa geotermálne kúpele rozšírili po celom území Rimskej ríše i za jej hranicami. Z archeologických výskumov vyplýva, že aj prvé vykurovacie systémy využívajúce geotermálnu energiu zaviedli Rimania –

geotermálna voda cirkulovala dômyselným kanálovým systémom v podlahách rímskych víl. Teplým vzduchom a geotermálnou parou vykurovali aj steny budov. V japonskom meste Beppu už v roku 867 poznali 4 000 termálnych prameòov. Vïaka tomu existuje v tomto meste dodnes najväèší kúpe¾ný komplex na svete.

45

ODPADY È. 2/2015 Prvý pokus na výrobu elektrickej energie z geotermálnej pary uskutoènili v roku 1904 v Taliansku. Prvý mestský podnik komunálnych služieb „Hitaveita Reykjavíkur“, ktorý využíval geotermálnu vodu na vykurovanie budov, bol založený v Reykjavíku na Islande v roku 1930.

aplikovaĢ priamo. Horúca geotermálna kvapalina ohrieva èistú vodu z piatich vrtov v okolí jazera Thingvallavatn, do ktorej po zohriatí na 80 °C pridávajú sírovodík, aby chránil potrubia pred koróziou. Islandský geotermálny výhrevný systém je jedným z najväèších na svete.

Obr. 1: Sklenený dóm s rotujúcou reštauráciou Perlan (Perla), ktorá sa nachádza na jednom zo zásobníkov geotermálnej vody pre energetický systém vykurovania.

Island je malebná krajina s 320 000 obyvate¾mi. Dve tretiny celkovej populácie obýva juhozápadnú èasĢ krajiny. Najmä zásluhou hojných zdrojov geotermálnej a vodnej energie sa v priebehu 20. storoèia jedna z najchudobnejších zemí Európy (závislá od rašeliny a uhlia) stala krajinou s najvyšším životným štandardom, ktorý je založený na obnovite¾ných zdrojoch energie (62 % energie pochádza z geotermálnych zdrojov a 20 % z vodných). Dopyt po elektrickej energii stále rastie vïaka rozvíjajúcemu priemyslu využívajúcemu lacnú energiu, prièom až 73 % spotrebuje priemysel spracovávajúci hliník.

Hitaveita Sudurnesja Ltd. postavila v roku 1976 v Svartsengi na polostrove Reykjanes kogeneraènú elektráreò, ktorá pracuje so slanou, až 240 °C teplou geotermálnou vodou (obr. 2). Teplou a studenou vodou zásobuje aj letisko Keflavik na polostrove Reykjana.

Islanïania sú hrdí na svoje vikingské korene a mnohí dokážu vysledovaĢ svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v „Knihe osadníkov“. Island je však závislý od zahranièného obchodu (predovšetkým od dovozu potravín). V roku 930 bol na Islande ustanovený prvý parlament na svete a okrem krátkeho obdobia v 19. storoèí existuje dodnes. Na území Islandu je najviac výronov a výverov pár, plynov a horúcich prameòov na svete. Pod¾a najznámejšieho z nich (výver Geysir) sa nazývajú všetky gejzíry. Magnetom pre turistov je ostrovné safari na ve¾ryby. Reykjavik Energy spravuje najväèší geotermálny vykurovací systém na Islande. Na vykurovanie využíva najmä nízkoteplotné oblasti v Reykjavíku a v jeho blízkosti, kde z 52 geotermálnych studní èerpá vodu teplú 62 až 132 °C v objeme 2 400 litrov za sekundu a preèerpáva ju do zásobníkov umiestnených na vyvýšených miestach. Na jednom z nich stojí sklenený dóm s rotujúcou reštauráciou Perlan (Perla – obr. 1). V geotermálnej vode z nízkoteplotných oblastí je koncentrácia rozpustených látok nízka, preto ju preèerpávajú k zákazníkom bez akýchko¾vek úprav. Rast populácie v regióne však spôsobil, že spoloènosĢ zaèala využívaĢ aj geotermálnu energiu z vysokoteplotných oblastí (asi 27 km od mesta), ktorú však kvôli vysokej koncentrácie rozpustených látok vo vode nemohla

46

Obr. 2: Schéma využívania geotermálnych vôd na výrobu elektrickej energie

Natura 2000 Za håbkový sa považuje vrt hlbší ako 5 km. Modelové situácie preukázali, že výdatnosĢ hlbkového vrtu je v porovnaní s konvenèným geotermálnym vrtom (do 2,5 km) desaĢnásobná. Superkritická tekutina z podzemného úložiska s teplotou

vyššou než 500°C má totiž nízku viskozitu a hustotu, preto sa predpokladá, že hlbkové vrty budú maĢ extrémne prietoky. Prvé testovacie vrty sa uskutoènili na polostrove Reykjanes v roku 2003.

Kolektív

NADÁCIA ZDRAVÉ MESTO PODPORILA V DECEMBRI 14 ENVIROPROJEKTOV Komunitná nadácia Zdravé mesto (KNZM) podporila v otvorenom grantovom kole v decembri 2014 v banskobystrickom a zvolenskom regióne 14 projektov v celkovej sume 5440 eur. O udelenie finanènej podpory sa uchádzali obèianske združenia, neziskové organizácie a neformálne skupiny obèanov. Ako informovala správkyòa nadácie Beata Hirt, obèianske združenie (OZ) Otvorená škôlka uspelo s projektom Poïme spolu na výlet. Jeho zámerom je motivovaĢ rodiny k spoloènému tráveniu vo¾ného èasu vonku a zároveò šíriĢ a podporovaĢ myšlienku dennej prevádzky lesného klubu. Toto OZ je zriaïovate¾om Lesného klubu Mravenisko, inšpirovaného metodikou tzv. lesných materských škôl, známych a rozvíjaných najmä v škandinávskych krajinách a v Nemecku.

votné postihnutie. ÈinnosĢou združenia je pomoc telesne postihnutým deĢom s diagnózou detská mozgová obrna a viacnásobným postihnutím,“ uviedla Beata Hirt v súvislosti s ïalším podporeným projektom. Finanèná podpora od KNZM pôjde i na zvýšenie environmentálneho povedomia žiakov na vybraných základných školách, o ktorú sa uchádzalo OZ Envirofuture s projektom Envirovzdelávanie prostredníctvom cyklu prednášok o ochrane životného prostredia, dôležitosti správneho triedenia odpadu a obnovite¾ných zdrojoch energie.

Verejný priestor bude maĢ šancu oživiĢ aj OZ Zelená Fonèorda s projektom Komunitný deò pre všetky generácie, ktorého cie¾om je budovanie medzi¾udských, susedských vzĢahov a aktívne obèianstvo. Fonèorda je najstarším banskobystrickým sídliskom. Vïaka podpore KNZM sa v Novom roku 2015 uskutoèní aj prvý roèník športovej olympiády pre seniorov. Cie¾om projektu je nielen posilnenie športovej èinnosti seniorov, ale aj ich spojenie s mladou generáciou, ktorá sa spolupodie¾a na projekte a pomôže v rámci dobrovo¾níctva. „OZ Nožièka vytvorilo projekt Terapia koníkom, ktorý má za úlohu pomáhaĢ deĢom zdolávaĢ svoj kontakt s prírodou a živým tvorom, no najmä pomôže deĢom zmierniĢ ich zdra-

KNZM v Banskej Bystrici pôsobí od roku 1994 a jej cie¾om je zlepšovaĢ kvalitu života a životného prostredia najmä ude¾ovaním finanèných grantov na menšie projekty vyplývajúce z potrieb obyvate¾ov a vytvárania priestoru pre sponzoring a darcovstvo v regióne. Poèas svojej existencie prerozdelila 430.140 eur a podporila 1131 projektov. Zdroj: TASR

Barbara Immerová

VÝSKUMNÍCI POMÁHAJÚ PRI ROZŠIROVANÍ EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NATURA 2000 Odborníci z celého Slovenska sa v tomto roku podie¾ali na zbere dát v teréne, ktoré sú nevyhnutné na doplnenie nových území do sústavy Natura 2000. Podarilo sa im zozbieraĢ ve¾mi hodnotné údaje a potvrdiĢ nieko¾ko vzácnych nálezov. Od skorej jari do neskorej jesene overovali vedci z rôznych inštitúcií a odborných organizácií v teréne výskyt vybraných

chránených druhov živoèíchov, rastlín a biotopov, èiže prostredia, kde druhy rastú a žijú. Predmetom prieskumu boli tie druhy, prírodné biotopy a regióny Slovenska, ktoré Európska komisia vyhodnotila ako nedostatoène pokryté existujúcou sústavou Natura 2000. Medzi mapovanými druhmi boli napríklad rys, vlk, syse¾, viaceré druhy rýb, vzácne chrobáky, motýle, rovnokrídlovce èi mäkkýše. Z rastlín sa zbierali údaje o výskyte klinèeka vèasné-

47

ODPADY È. 2/2015 vysvetlil Mgr. Janák z DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie, koordinátor projektu Ochrana prírody Naturou 2000, v rámci ktorého sa mapovanie realizuje. Projekt je financovaný z Blokového grantu pre MVO a podporu partnerstiev švajèiarsko-slovenskej spolupráce, prostredníctvom Nadácie Ekopolis.

ho, hadinca èerveného èi rumenici turnianskej, ktorá je endemitom Slovenského krasu. Paralelne prebiehalo mapovanie pieskov, ktoré patria medzi najohrozenejšie spoloèenstvá na Slovensku, xerotermných (teplomilných a suchomilných) krovín, vybraných lúènych spoloèenstiev ako aj biotopov stojatých i teèúcich vôd, ktoré v krajine prudko ubúdajú. Cie¾om sústavy Natura 2000 je zachovanie európskeho prírodného bohatstva – najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov, vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie. Sústava Natura 2000 má zabezpeèiĢ priaznivý stav populácií vybraných druhov živoèíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, èiže prostredia, kde druhy rastú a žijú. Je dôležité dodaĢ, že v územiach Natura 2000 sa nevyluèujú hospodárske aktivity, pokia¾ tieto neohrozujú priaznivý stav biotopov a druhov. V mnohých prípadoch sú dokonca ¾udské aktivity nevyhnutné na zabezpeèenie ochrany prírody. Ako príklad možno uviesĢ kosenie a pasenie niektorých lúènych spoloèenstiev, ktoré výrazne prispievajú k ochrane týchto biotopov a ohrozených druhov rastlín na ne viazaných. Viac info o projekte: http://www.daphne.sk/projekty/ochrana_prirody_naturou_2000

„Niektoré druhy a biotopy si vyžadujú nároènejšie metódy mapovania, preto nebolo jednoduché dáta zozbieraĢ. Mapovanie niektorých vzácnych druhov hmyzu sa napríklad muselo realizovaĢ vo veèerných a noèných hodinách. Problém je aj nedostatok odborníkov schopných vzácne druhy a biotopy bezpeène urèiĢ. Napriek krátkemu èasu (2 vegetaèné sezóny) sa však podarilo zozbieraĢ kvalitné dáta a odborníci, ktorí sa na ich zbere podie¾ali odviedli vynikajúcu prácu. Môžeme hovoriĢ dokonca o ve¾mi úspešných nálezoch, keïže sa podarilo potvrdiĢ výskyt druhov, ktoré sa doteraz poèítali prakticky len na kusy. V tejto chvíli odborníci finalizujú spracovanie zozbieraných dát, aby sme ich mohli zaèiatkom roku 2015 analyzovaĢ a na ich základe pripraviĢ odborný návrh na doplnenie sústavy Natura 2000“

48

A5, mäkká väzba, 368 strán, cena: 7,95 € s DPH

A5, mäkká väzba, 320 strán, cena: 7,50 € s DPH

A5, mäkká väzba, 176 strán, cena: 4,50 € s DPH

Každoročne vydávame veľmi úspešné príručky pre podnikateľov, poradcov, ekonómov a účtovníkov, ktoré obsahujú všetky všeobecnezáväzné predpisy (zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia MF SR) v aktuálnom znení, ako aj metodické predpisy Ministerstva financií SR. Keďže jednoduché účtovníctvo podnikateľov je výrazne daňovo orientované, je súčasťou publikácie „Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2015“ aj zákon o dani z príjmov, ktorý bol koncom roka 2014 zásadne novelizovaný, preto v príručke zverejnňujeme aj aktualizovanú dôvodovú správu k novele. OBJEDNÁVKY: (tel./fax): 02/63454262, 044/4320570, 044/4326112

&ŝƌŵĂ

email: [email protected]

sĂũĂŶƐŬĠŚŽϭϰ͕ ZƵǎŽŵďĞƌŽŬ

Ġ Ŷ Ě sĄŵƉŽŶƷŬĂ Ž Ś lj  njĂǀĐĞŶLJ       35(1É-20   ƌƀnjŶŽƌŽĚljĐŚƉƌŝĞƐƚŽƌŽǀ

ƐƌŽnjůŽŚŽƵŽĚϭϮĚŽϵϬŵ͕Ϯ  ŬƚŽƌĠƐƷǀŚŽĚŶĠĂŬŽŬĂŶĐĞůĄƌŝĞ͕ ƐŬůĂĚLJ͕ĂůĞďŽŵĂůĄǀljƌŽďŶĄƉƌĞǀĄĚnjŬĂ͘ WƌŝĞƐƚŽƌLJũĞŵŽǎŶĠǀĂƌŝĂďŝůŶĞƉŽƐƉĄũĂƛ͘ WƌŝĞƐƚŽƌLJƐĂŶĂĐŚĄĚnjĂũƷ ǀĚǀŽũƉŽĚůĂǎŶĞũnjĂƚĞƉůĞŶĞũ ďƵĚŽǀĞƐƉůĂƐƚŽǀljŵŝ ŽŬŶĂŵŝ͕ĨƵŶŬēŶljŵǀljƛĂŚŽŵ ĂƉĂƌŬŽǀĂŶşŵǀŽĚǀŽƌĞ͘

NOV INKA

SPOLOČENSKÉ PSY, TERIÉRY A CHRTY

(A4, tvrdá väzba, 240 strán, 18,90 ) V plnofarebnej publikácii (vo veľkom formáte) autor popisuje históriu vzniku (resp. šlachtenia) a platné štandardy všetkých spoločenských plemien (ako aj plemien chrtov a teriérov, ktoré sú v súčastnosti chované temer výhradne ako domáci miláčikovia), ktoré uznáva Medzinárodná kynologická federácia (prípadne ktoré sú v súčasnosti v schvalovacom procese).