číslo 5 ● masmedialne.info
Ivana Špotáková PR manažérka Ringier Axel Springer/Azet.sk Jaro „Okraj“ Kurpel TV.SME.sk, ex-Rádio Viva Metropol Michal Bočák vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite
Radio.Radar: Novinky zo sveta rádií 8. Kampaň IKEA: Variť spoločne je dobrodružstvo 1
© Marián Luha, www.luha.sk
Rozhovory:
Príhovor Vážení čitatelia, práve sme úspešne zakončili proces zmien a rebranding nášho portálu. Súčasťou týchto zmien bol nielen redizajn portálu, ale hlavne zmena a úzke zameranie obsahu portálu už výlučne na témy, ako sú masmédiá a marketing. S témami, ako umenie, autá, či technológie sa teda nadobro lúčime. Veríme, že nám zachováte i naďalej vašu priazeň. Marián Luha zakladateľ projektu masmedialne.info
2
Ivana Špotáková: Pre mňa je alchýmiou získania rešpektu pokora, skromnosť a vzdelanosť Predstavujeme vám šikovnú mladú ženu pracujúcu v jednom z najväčších mediálnych domov na Slovensku. Ivana Špotáková je PR manažérkou vydavateľstva Ringier Axel Springer Slovakia a spoločnosti Azet.sk. Už počas štúdia psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začínala s prácou na PR oddelení v Tatra Banke, kde neskôr pôsobila ako media manager. Ako špecialistka internej komunikácie pracovala aj pre spoločnosti ako ČSOB, Telefónica 02 a Nabucco Gas Pipeline. 3
Ste PR manažérkou vydavateľstva Ringier Axel Springer Slovakia. V máji ste sa stali aj novou PR manažérkou v spoločnosti Azet.sk, pričom súčasne zastávate obe tieto funkcie. V čom konkrétne spočíva vaša práca? Vo všeobecnosti panuje stereotyp, že PR manažér je človek, ktorý len pretlmočí to, čo mu manažment určí. PR manažér však nemá byť len tvárou, ale strategicky zmýšľajúcim manažérom. Pri svojej práci musím byť schopná pochopiť myslenie nielen svojho nadriadeného, ale aj jednotlivých šéfredaktorov či smerovanie vydavateľstva a pretransformovať ho do výstupov. Ide o komplexnú prácu, od tvorby komunikačných stratégií až po usmerňovanie a stráženie reputácie a dobrej povesti oboch spoločností. Aké zaujímavé novinky pre nás aktuálne vo vydavateľstve Ringier Axel Springer Slovakia pripravujete? Pred časom to bola edícia Najkrajšie rozprávky v podaní Nely Pociskovej, ktorú si čitatelia mohli nájsť v piatkových vydaniach denníka Nový Čas – je práve toto cesta, ako si udržať čitateľskú priazeň? Predsa len, čoraz viac siahame po online médiách. Nový Čas je stále najčítanejším denníkom na Slovensku a Čas.sk si drží v štatistike dennej návštevnosti pozíciu jednoznačného lídra, aj vďaka novinárskemu úsiliu, ktoré denne ponúka čitateľom exkluzívny obsah. Hoci kvalitný obsah hrá naďalej prím, veľký význam majú aj marketingové aktivity. Nový Čas vie svojich čitateľov potešiť príjemným zážitkom nielen z čítania, ale zároveň aj tým, že im niekoľkokrát do roka pripraví zaujímavé prekvapenie. Spojením kvalitného obsahu a inovatívnej marketingovej podpory, ako napríklad voňavý Nový Čas či CD Nely Pociskovej len potvrdzuje svoje líderstvo. Nový Čas vždy prinesie emóciu. :) Spojenie Ringier Axel Springer Slovakia a Azet.sk, čo vzíde z tejto spolupráce? Plánujete nejaké zmeny na Azete? Pokračovať v odhodlaní pretvoriť spoločnosť Ringier Axel Springer na lídra v oblasti digitálneho publikovania na slovenskom trhu. Obe spoločnosti uznávajú rovnaké hodnoty, teda dôraz na značku a 4
inovácie. Naše spoločné smerovanie je ešte intenzívnejšie v spolupráci medzi Azetom a vydavateľstvom Ringier Axel Springer Slovakia. Vydavateľstvo Ringier Axel Springer sa angažuje aj v charite. Aké dobročinné projekty ste tento rok podporili, prípadne sa ich podporiť chystáte a prečo? Vďaka denníku Nový Čas a projektu Srdce pre deti je vydavateľstvo Ringier Axel Springer Slovakia už niekoľko rokov veľmi aktívne v oblasti charity. Snažíme sa byť v tomto aj vzorom pre iné úspešné firmy na Slovensku. Charitatívny projekt Nového Času Srdce pre deti má veľmi dobrý ohlas u oboch rozhodujúcich skupín recipientov – u našich čitateľov aj u zamestnancov. Od roku 2011 sa nám podarilo vyzbierať vyše 2 154 000 € na pomoc 17 500 deťom – neplnoletým deťom v núdzi, so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Naši čitatelia, ale aj klienti vidia, že nie sme len najväčším vydavateľstvom a vzorom úspešnej a dynamickej firmy, ale že myslíme aj na tieto otázky. Projektom Srdce pre deti pomáhame znevýhodneným deťom, ktoré majú vážne zdravotné problémy, alebo sú v sociálnej núdzi. A práve ako mediálna spoločnosť máme možnosť upozorniť na tieto príbehy aj tým, že ich zverejníme. Takto môžeme získať ľudí, ktorí dokážu pomôcť. Som zároveň presvedčená, že aj naši zamestnanci sú hrdí na to, že vydavateľstvo, v ktorom pracujú, sa angažuje aj takýmto spôsobom, čo považujem za veľmi dôležité. Čo vás osobne na vašej práci baví najviac? A čo je v PR to najdôležitejšie? Hovorí sa, že ak vás práca baví, sama vám je odmenou. A mňa najviac baví tá rôznorodosť každodenných situácií. Myslím si, že základným kameňom úspechu mojej práce je dôvera. Dôvera medzi PR manažérom a manažmentom vydavateľstva či šéfredaktormi. Každý PR manažér musí byť istým spôsobom blízky človeku, ktorého má reprezentovať.
5
Ako vyzerá váš „bežný“ pracovný deň? PR aktivity v rámci oboch spoločností si viem dopredu naplánovať. Začínam prehľadom o monitoringu tlače na Slovensku, v Česku, ale i v ostatných krajinách EÚ, kde Ringier Axel Springer Media AG pôsobí. Deň pokračuje riešením mediálnych otázok, PR aktivitami v rámci produktového portfólia Azet.sk a RAS SK, ako aj internými stretnutiami v Azete a RAS SK či s externými partnermi. K náplni práce patrí aj cestovanie, a to najmä do Žiliny, Zürichu a do Berlína. Do slovenského mediálneho prostredia ste prišli zo zahraničia, dlhší čas ste pôsobili vo Viedni. Aké sú vaše skúsenosti s prácou v Rakúsku, môžete to porovnať? Je pre vás práca v médiách, a to rovno v najväčšom vydavateľstve na Slovensku výzvou? Ak áno, v čom? Na čas vo Viedni rada spomínam, boli sme skvelý medzinárodný tím a mala som zaujímavú prácu. Zmeny však po čase lákajú. Som rada medzi lídrami a tam, kde možno budovať niečo nové. A práve takáto ponuka z vydavateľstva Ringier Axel Springer prišla. Ringier Axel Springer je silná mediálna skupina a Ringier Axel Springer Slovakia je lídrom na Slovensku... Vyštudovali ste psychológiu, v praxi ste sa jej však nevenovali. Okrem toho ste absolvovali aj štúdium diplomacie na Vienna Diplomatische Academy. Využijete tieto študijné odbory – znalosť ľudskej psychiky a diplomatické jednanie, aj v praxi? Iste, ale myslím si, že je to skôr syntéza všetkého, čo ste spomenuli, čiže znalostí psychológie či diplomacie, ale aj ľudí, ktorých v živote stretávam. Mám okolo seba skutočne múdrych a skúsených ľudí, od ktorých sa môžem veľa učiť. No a keď do toho pridám štipku svojej odvahy a humoru, myslím, že som schopná zvládnuť akékoľvek situácie. :) Ste veľmi pracovne vyťažená, úspešná mladá žena. Ako vás vnímajú spolupracovníci či ľudia, s ktorými prichádzate pracovne do kontaktu? Rešpektujú vás? Jednoznačne si myslím, že pre vybudovanie rešpektu je kľúčový práve rešpekt voči ľuďom, ich schopnostiam a znalostiam. Pre mňa 6
je alchýmiou získania rešpektu pokora, skromnosť a vzdelanosť. Iba ak rešpektujete ľudí vy, budete prirodzene rešpektovaní tiež. :) Nájdete si čas aj na seba pri takom rýchlom pracovnom kolotoči? Čo robíte, keď nerobíte? Niekoľkokrát do týždňa pravidelne športujem. Veľmi rada čítam a, samozrejme, cestujem za kultúrou, divadlom a umením. A čo dovolenka? Už ste nejakú toto leto stihli absolvovať? Okrem predĺžených víkendov v krásnych európskych metropolách sa mi ešte nepodarilo dovolenkovať. Nedávno som však dočítala knihu od historika Ramachandra Guha, India after Gandhi, takže už plánujeme výlet práve sem… :) Ďakujeme za rozhovor. Patrícia Štofanová
7
8
Rádio Europa 2 spustilo mediálnu spoluprácu s televíziou JOJ a jej šou Farmár hľadá ženu Rádio Europa 2 rozbehlo mediálnu spoluprácu s televíziou JOJ v rámci šou Farmár hľadá ženu. Farmár hľadá ženu je osvedčený televízny formát, ktorý sa vysielal už v dvadsiatke krajín. Osamelí farmári, a na Slovensku aj jedna farmárka si hľadajú lásku svojho života, šou moderuje Aneta Parišková. Rádio Europa 2 sa rozhodlo pre mediálnu spoluprácu s televíziou JOJ práve na tejto šou. Zhováral som sa na túto tému s Jitkou Fürst, riaditeľkou rádia Europa 2 a zisťoval podrobnosti. „Jedná sa o recipročné hlavné mediálne partnerstvo Europy 2 a projektu Farmár hľadá ženu TV JOJ. Rádio Europa 2 podporovala už teasingovú kampaň – Nájdi traktor a vyhraj prostredníctvom našej Rannej show ZOO, sociálnych sietí a webu, ktoré patria k najsilnejším digitálnym projektom na Slovensku,“ povedala pre masmedialne.info na margo spolupráce Jitka Fürst, riaditeľka rádia Europa 2.
9
Logo Europa 2 sa zobrazuje len pri sledovaní relácie z archívu joj.sk? Alebo aj v “klasickej” tv? Sponzorský odkaz sa zobrazuje na začiatku a konci relácie v TV aj v archíve na webe. Zároveň môžete Jitka Fürst, riaditeľka rádia Europa 2 zaevidovať aj injektáž, ktorá vyskakuje počas show – Farmár hľadá ženu. Tá odkazuje na obľúbenú trojicu Rannej Show Zoo. Animované postavy Rannej Show Zoo v sponzoringu nie sú samoúčelné, ale objavili sa takto aj vo filme LOKAL TV. Ako funguje spolupráca obojsmerne? Má JOJ u vás recipročne rádiové spoty na show Farmár hľadá ženu? Spolupráca funguje na základe bártrovej zmluvy obojstranne. Podrobnosti ku kontraktu nemôžeme poskytovať, pretože sme viazaní zmluvou mlčanlivosti. Akú cieľovú skupinu chcete spoluprácou osloviť? Naša cieľovka je 14-29 rokov s prirodzeným presahom do 39 rokov. Prečo ste sa rozhodli pre túto formu marketingovej podpory? Snažíme sa komunikovať cez rôzne kanály. Najsilnejší je pre nás samozrejme vlastný éter, sociálne siete a web, avšak TV je pre nás z hľadiska oslovenia potenciálnych poslucháčov tiež veľmi zaujímavá. Sme radi, že sa prepojíme s kľúčovým jesenným projektom TV JOJ. Marián Luha
Ukážky injektáže a video spotov > pozri 10
Spoločnosť Lidl angažovala v reklamnej kampani moderátora Patrika Hermana Výsledky posledného prieskumu agentúry TNS hovoria jasnou rečou, medzi najdôležitejšie atribúty, na základe ktorých si spotrebitelia vyberajú obchodný reťazec patria prijateľné ceny, čerstvosť, kvalita produktov a čistota predajne. Nielen Lidl preto v kampani komunikuje atribút čerstvosti. Do najnovšej kampane obsadil populárneho Patrika Hermana, ktorého „poveril“ kontrolou kvality. Čerstvosť komunikovali vo svojich spotrebiteľských kampaniach už viacerí obchodníci, napríklad Tesco, o kampani ktorého sme už písali. Kampaň uspela aj v súťaži Zlatý klinec, kde priniesla reklamnej agentúre Made by Vaculik to najvyššie ocenenie v kategórii Out of home > pozri. Slovenskí zákazníci označili Lidl v reprezentatívnom prieskume verejnej mienky agentúry TNS za „jednotku v čerstvosti“. Lidl preto spustil kampaň pod rovnakým názvom Jednotka v čerstvosti v ktorej komunikuje okrem iného informáciu, že ročne predá z každého výrobku zo svojej stálej ponuky v priemere 650 000 kusov a preto nemá tovar pridlho na sklade, pripomeňme si spot > pozri
11
Lidl aktuálne spustil (9.9.) novú kampaň formou teasingu na sociálnej sieti Facebook na svojej stránke Lidl Slovensko kde má viac ako 350 tisíc fanúšikov. Z fotografie sa im prihovoril priamo Patrik Herman s otázkou: “Kde a kvôli čomu mi uši omrzli?! Viac sa dozviete už čoskoro.” V novej kampani Lidl zapája nové argumenty, aby presvedčil spotrebiteľov, že práve jeho sortiment je ten, ktorý je najčerstvejší.
Patrik Herman (zdroj: 1st Class Agency)
A rozhodol sa v kampani použiť persónu “rešpektovaného” novinára Patrika Hermana, ktorého spotrebitelia poznajú ako toho “ktorý stojí vždy na strane ľudí“, t.j. ako moderátora relácie Lampáreň, ktorú vysielala televízia Markíza > pozri
Vo svojej prvej reportáži z Lidla Patrik Herman preverí, ako je to s čerstvosťou počas prepravy tovaru a aj v centrálnom sklade Lidl v obci Petrovany pri Prešove. V ďalších spotoch Patrik Herman potom navštívi aj dodávateľov Lidla, celkovo bolo nakrútených až päť videí. „Aj my, moderátori, z času na čas chodíme ako bežní ľudia do obchodu. Sme rovnako zvedaví a zaujíma nás, ako to vyzerá a čo sa deje predtým, než vložíme nejaký tovar do košíka. Kto by sa nechcel pozrieť do zákulisia? Lákalo ma to osobne aj profesionálne – vidieť to na vlastné oči. Dostal som sa na miesta, kde sa bežný zákazník nedostane a som rád, že to všetko, čo som videl, môžem sprostredkovať,“ povedal Patrik Herman. Reťazec spustil aj špeciálnu web stránku cerstvost.lidl.sk, ktorá je primárne určená pre väčšiu interaktivitu so zákazníkmi. Jej súčasťou je Blog, aj kategória Q&A (Otázky&Odpovede), kde môžu zákazníci položiť akúkoľvek otázku a dostanú odpoveď. 12
Napríklad Klaudia z Nových Zámkov sa pýta: Prečo ponúkate mrazené pečivo, ktoré musíte dopekať, namiesto toho, aby ste ponúkali každý deň úplne čerstvé pečivo od lokálnych pekárov? „V našich peciach viackrát denne pečieme pre Vás chrumkavé, voňavé a teplé pečivo. Nízka teplota je prirodzeným konzervantom, vďaka čomu si môžete naše pečivo vychutnať tak, ako ho máte radi. Finálnym dopečením priamo v predajni sme schopní reagovať na záujem našich zákazníkov,“ odpovedá na otázku Lidl. Marián Luha
13
14
Jaro Kurpel: Práca v rádiu bola láska na prvé ON AIR Aj tentoraz sme oslovili zaujímavého človeka pohybujúceho sa v slovenskom, hlavne tom rádiovom mediálnom priestore, je ním Jaro „Okraj“ Kurpel. Pýtali sme sa ho, čo ho najviac baví na práci v médiách. A dozviete sa ako pomocou svojho kanála na YouTube upozornil na spor s bývalým zamestnávateľom rádiom Viva Metropol. Vy a médiá? Ako ste sa dostali k práci v médiách? Vždy vás to ťahalo práve týmto smerom? K médiám som sa dostal úplnou náhodou. Po škole, krátko pred nástupom na náhradnú civilnú službu, som doma prepínal programy v televízii a náhodou som sa dostal k DTV (Devínskonovoveská televízia). A vtedy sa mi rozsvietila žiarovka nad hlavou a uvedomil 15
som si, že chcem pracovať v médiách. Stretol som sa s prednostom Miestneho úradu a dohodol sa s ním, že civilnú službu si “odkrútim” práve tu. Začal som ako kameraman, pokračoval ako strihač a skončil ako redaktor a moderátor. Po ukončení civilnej služby som tam zostal ešte pár rokov. Spolupracujete s Petit Press od roku 2008. Na starosti máte réžiu, postprodukciu, tvoríte vlastné relácie pre TV.SME. Mnohým ste v pamäti i v ušiach utkveli práve vďaka relácii televízie SME, pod názvom TV tip na dnes. Pre viacerých by bola podobná práca skoro splneným snom. Stačí sledovať programy televízií a odporúčať, čo si má divák pozrieť a čo naopak nepozrieť. Vnímali ste túto prácu tak jednoducho aj vy? Priznám sa, že aj pre mňa to bol splnený sen. Filmy mám rád. Dokonca aj tie, ktoré sme neodporúčali. :) Spoločne so Samom Trnkom sme relácii dali tvár i ducha. Zažili sme aj dobré aj horšie chvíle. Ale na túto reláciu budem spomínať rád. S TV tipom ste medzičasom skončili, no pre televíziu SME robíte aj naďalej. Profi video upútavky na články, ale aj videá o najnovších filmoch… Čo všetko ešte, a čo z toho, vás baví najviac? Momentálne pracujem len na spomínaných projektoch. Ale internetová televízia je rozvíjajúce sa médium. Stále prichádzajú nové projekty. A to je práve to, čo ma baví. Mám rád zmenu. Okrem toho sa už niekoľko rokov pohybujete aj v slovenskom rozhlasovom prostredí. Pôsobili ste ako moderátor vo Fun rádiu, neskôr v rádiu Hey, napokon aj v neslávne známom rádiu Viva Metropol. Akými rôznymi pozíciami ste si v nich prešli? Chcete ďalej zotrvať v rádiovom svete? Podobne ako v prípade televízie, aj do rádia som sa dostal len náhodou. Jeden kamarát mi volal, že do Fun rádia súrne zháňajú niekoho do dopravného servisu. V podstate sa mi do toho ani nechcelo. Ale povedal som si, že začať v jednotke na trhu, to sa neodmieta. A tak som neodmietol a bolo to správne rozhodnutie. Bola to láska na prvé “ON AIR”. Tam som síce zotrval len krátko, ale prišla ponuka od Rádia HEY! a Oľga Štefucová. To bola pre mňa najväčšia škola. 16
Pracoval som aj v internetovom rádiu Rock Jam Radio. Po niekoľkoročnej odmlke prišlo Rádio Viva Metropol. Vy aktuálne asi dosť „žijete“ kauzou okolo vášho bývalého zamestnávateľa rádia Viva Metropol, kde ste moderovali rannú reláciu. Bohužiaľ vaše pôsobenie tu neskončilo príliš šťastne a pre nezhody ste museli odísť… Už sa ľady konečne pohli alebo vám stále dlhujú nevyplatené honoráre?
Jaro „Okraj“ Kurpel
Nie každý príbeh má šťastný koniec. Príbeh Rádia Viva Metropol má niekoľko nešťastných koncov. Mne a pokiaľ viem ani ostatným moderátorom peniaze stále neprišli. Na celú situáciu okolo vášho vynúteného odchodu z Viva Metropol ste zareagovali pomerne akčne… Videá na YouTube, príspevky na Facebooku – stále veríte, že to má celé zmysel a domôžete sa svojej pravdy, svojich zarobených peňazí? Nie som jediný človek, ktorému nezaplatili. Rádio Viva Metropol nie je jediný prípad, kedy zamestnanci mesiace nevideli ani cent. Toto sa bohužiaľ na Slovensku deje. Mnohí ľudia rezignujú, alebo nevedia čo robiť. Svojimi YouTube aktivitami som chcel na tento problém upozorniť. Stavil som na hanbu a verejné odsúdenie. Ozvalo sa mi niekoľko ľudí s podobnou skúsenosťou. Je to smutné. Po negatívnej skúsenosti s rádiom Viva Metropol, zmenil sa Váš postoj k slovenským médiám ako takým? Môj postoj k slovenským médiám sa nezmenil. K niektorým ich zástupcom áno. Plánujete budúcnosť alebo ste skôr typ, čo žije zo dňa na deň? Prezradíte nám nejaké svoje nesplnené pracovné sny? 17
Budúcnosť si neplánujem. Určujem si méty, ktoré chcem dosiahnuť. Zatiaľ sa mi ich darí plniť. Jednou z nich bolo moderovanie rannej šou v rádiu a vieme, ako to dopadlo. Mám však ešte jednu, ale tú neprezradím. :D Ako najradšej oddychujete? Mám jazvečíka. Kto toto plemeno pozná, ten vie, že sú to energické psy. Najväčším relaxom je teda pre mňa, keď sa vrátime z prechádzky, pes padne od únavy a ja sa zvalím do kresla. :) Čítate rád? Alebo si skôr pozriete sfilmované verzie známych literárnych diel? Nové filmy sú čoraz špičkovejšie. Fantastické triky, technológie… radosť pozerať. Ale kniha je kniha. Vlastnej predstavivosti sa filmy zatiaľ nevyrovnajú. :) Ďakujeme za rozhovor. Patrícia Štofanová
18
19
Zdroj foto: pixabay.com
Radio.Radar: Novinky zo sveta rádií 8. Prvé zmeny jesennej vysielacej štruktúry rádií sú už zrealizované. Legendárny magazín Pozor, zákruta! už budú fanúšikovia márne hľadať vo vysielaní Rádia Slovensko… DJ Julo alias Python v rádiu Best FM skončil, s mikrofónom sa ale nerozlúči nadlho, s najväčšou pravdepodobnosťou sa vráti do rádia FUN!… Jesenné výberové konanie na udelenie rozhlasových frekvencií ešte nie je vyhlásené, no už sú známe frekvencie o ktoré sa bude “bojovať“… Rádio Šláger nečakane obnovilo vysielanie, no ďalší osud stanice je v rukách poslucháčov. Zmeny v jesennej vysielacej štruktúre rádií Pozor, zákruta! Prvé zmeny jesennej vysielacej štruktúry rádií sú už zrealizované. Poslucháči Rádia Slovensko márne prelaďujú o 13:05 hod. na okruh Rádio Regina, kde bola motoristická relácia Pozor, zákruta! podľa vyjadrení na Facebook stránke rádia „len presunutá“. Magazín prešiel výraznou obsahovou zmenou, na každom z troch okruhov Reginy sa vysiela iná verzia, a dokonca už len jedenkrát do týždňa, v piatok, a aj to v odlišných vysielacích časoch!
20
Napríklad košická Regina ju vysiela od 14:05 hod. a pripravujú ju Miroslav Talavašek a Igor Michalčík. Prvá premiéra vynovenej relácie bude 11. septembra. Hana Lasicová s novou reláciou v Rádiu Jemné V nedeľu 6. septembra mala na Rádiu Jemné premiéru nová relácia Radosti obyčajného života s Hanou Lasicovou. Podovolenková depresia a ako sa s ňou vyrovnať, to bola téma ktorej sa v prvom vydaní venovala. Po prvom vstupe už začínalo byť jasné, že nával zážitkov a rád bude skromný, počas hodiny sa mu venovala sotva 6 minút. Príjemné bolo, že neboli gramaticky nalinajkované, k pestrosti prejavu si Hana pomáhala aj nespisovnými slovami ako depka, vysporiadať sa, furt alebo húpačka. Expres a Rádio Slovensko v tomto čase ponúkajú hovoreného slova výrazne viac. DJ Julo alias Python v Best FM skončil, ide do rádia FUN! Spolu s letom skončilo aj moderovanie piatkovej Party Night na rádiu Best FM. Prúd hudby odteraz pripravuje hudobný dramaturg rádia. Doposiaľ výber hudby a moderovanie zabezpečoval DJ Julo alias Python, ktorý v relácii pôsobil presne 28 mesiacov, 122 vydaní, čo je spolu 366 odvysielaných hodín. Tentokrát sa s mikrofónom nerozlúči nadlho, jeho návrat do „tranzistorákov“ je naplánovaný na stredu 30. septembra o 18:00 hod. Mimochodom, prvé nemoderované vysielanie otvorila skladba Dancing Queen od švédskej skupiny ABBA. Túto skupinu má v obľube konkurenčná Rádio Vlna, ktorá ju v rovnaký deň svojim poslucháčom naservírovala až 9-krát. Kto zbožňuje skupinu ABBA, už vie kam má preladiť :) Aktualizované o zistenie redakcie masmedialne.info: Podarilo sa nám získať informáciu, že Julo zavíta s najväčšou pravdepodobnosťou naspäť do Fun rádia.
21
“V jesennej štruktúre pripravujeme viaceré zmeny či novinky a týkajú sa aj moderátorov. A či príde Julo do Fun rádia? To zatiaľ nebudeme ani potvrdzovať ani vyvracať. Nové vysielanie predstavíme koncom septembra, ” povedala pre masmedialne.info Tatiana Zábojníková Pavleová, Communication manager Fun rádia. Lokality a frekvencie, ktoré sa objavia vo výberovom konaní, jeseň 2015 Už sú známe rozhlasové frekvencie, ktoré sa dostanú do jesenného výberového konania. Regulačný úrad poskytol zoznam lokalít s frekvenciami, ktoré si skoordinovali tieto 3 spoločnosti: C.S.M. group s.r.o. (držiteľ licencie na vysielanie stanice Rocková republika) lokalita Tvrdošín (98,5 MHz). GES Slovakia, s.r.o. (držiteľ licencie na vysielanie stanice Rádio Anténa Rock) s lokalitami Bratislava – Devínska (97,6 MHz), Nové Mesto nad Váhom (92,4 MHz) a Považská Bystrica (95,1 MHz) a Trenčín (100,3 MHz). Rádio Rock, s.r.o. (držiteľ licencie na vysielanie stanice Rádio One Retro) s lokalitami Brezno (98,5 MHz) a Ružomberok (92,4 MHz). Kto nakoniec frekvencie aj získa a ktoré stanice sa dostanú do FM éteru, o tom rozhodne Rada pre vysielanie a retransmisiu v jesennom výberovom konaní, ktoré v dohľadnej dobe vyhlási. Zákon totiž nezaručuje, že kto sa postaral o koordináciu frekvencie (proces trvá priemerne 2 roky), ten ju aj získa. Šláger Rádio najskôr oznámilo koniec, teraz je nazad v éteri Pôvodne sa Šláger Rádio malo úplne vytratiť z éteru. Dňa 30. apríla 2015 o 23:00:35 sa vysielanie nečakane odmlčalo a na oficiálnej Facebook stránke rádia sa objavil oznam o definitívnom konci. Dôvodom ukončenia boli vážne zdravotné problémy držiteľa licencie Mariána Dokupila. No prišiel záver augusta a zrazu bolo všetko inak. Rádio predstavilo nový model financovania vysielania. Odteraz sa na jeho chod skladajú priamo poslucháči, bez ich finančnej 22
podpory žiadne rádio nebude. Tento model nie je novinkou, z podpory od poslucháčov funguje Rádio Lumen alebo internetové rádio Slobodný vysielač z Banskej Bystrice. Hoci malé ale pravidelné sumy, zabezpečia chod stanice a vysielanie cez 6 FM vysielačov v piatich mestách: Bánovce nad Bebravou, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov a Trenčín. Mesačná suma potrebná na vysielanie stanice je 5 000 Eur (1 500 Eur na internetové vysielanie). K dnešnému dňu fungujú už 3 FM vysielače: Dubnica nad Váhom (88,5 MHz), Považská Bystrica (104,4 MHz) a Trenčín (92,8 MHz) ako aj vysielanie cez internet. Majo Straka, Radio.Radar
23
24
Predstavujeme nový spot IKEA: Variť spoločne je dobrodružstvo Všimol som si v televízii nový TV spot IKEA “Variť spoločne je dobrodružstvo” > pozri Oslovil som preto IKEA a aj tvorcov kampane, predstavíme si ich. “Autorom nového TV spotu IKEA je kreatívna agentúra Kaspen/Jung von Matt a režisér spotu je Tomáš Mašín. Cieľom spotu bolo priblížiť ľuďom, že varenie môže byť zábavné a môžete mať z varenia radosť, že kuchyňa nie je len miesto, kde sa „vyrába jedlo“, ale aj miesto, kde sa stretáva celá rodina a kde spolu môžeme tráviť čas. Spot vznikal spoločnými diskusiami medzi IKEA a kreatívnou agentúrou, ” povedala pre masmedialne.info Jana Hrubcová, PR manažérka IKEA Agentúra Kaspen/Jung von Matt je napríklad aj za kampaňou pre minerálku Rajec baza, kde hlavnú úlohu v spote stvárnili mušky svetlušky, idea spotu je teda tiež zameraná primárne na emócie > pozri
25
Variť s IKEA je dobrodružstvo “Dobré jedlo sa stáva čím ďalej tým viac dôležitejšou témou. Ľudia sa starajú o to čo konzumujú a celkom prirodzene to vedie i k tomu, že sami doma varia. Doma pripravené jedlo je totiž to najlepšie. Vieme čo jeme a pri príprave môžeme nádherne relaxovať a stráviť čas so svojimi blízkymi, ” povedal pre masmedialne.info Slavo Marušinec, Managing Partner agentúry KASPEN/JUNG v. MATT “Toto si vzala za svoje IKEA a je to logické prepojenie, pretože práve v IKEA môžeme nájsť všetko pre domácu prípravu jedla. Od riadu na varenie, po servírovanie, až po uskladňovanie jedla na neskoršiu konzumáciu. V neposlednom rade IKEA ponúka aj komplexné kuchynské riešenia so všetkými chytrými vychytávkami, ktoré spoločné varenie maximálne zjednoduší, ” doplnil pre masmedialne.info Slavo Marušinec, Managing Partner agentúry KASPEN/JUNG v. MATT.
Zdroj foto: Agentúra Kaspen/Jung von Matt
Kampaň pre IKEA pripravila agentúra KASPEN/JUNG v. MATT. Súčasťou kampane je televízny spot, doprevádzaný produktovou OOH kampaňou a digitálnymi bannermi.
26
“Režisérom TV spotu je Tomáš Mašín. Kamery sa ujal Juraj Chlpík, o veselú hudbu sa postaral skladateľ Steve Lynch a o strih Petr Turyna. Cieľom spotu bolo ukázať, že spoločné varenie je jedoducho zábava. Téma zavárnia je v dnešnej dobe viac ako aktuálna, ” povedal pre masmedialne.info Slavo Marušinec, Managing Partner agentúry KASPEN/JUNG v. MATT. TV spot má za ciel inšpirovať k spoločnému vareniu, OOH a digitálna komunikácia bola viac produktovo zameraná a komunikovala jednotlivé produktové riešenia pre spoločné varenie.
Zdroj foto: Agentúra Kaspen/Jung von Matt
Z prieskumu IKEA na tému Čas strávený varením dnes a kedysi: Cez víkendy varia Slováci častejšie ako cez týždeň. To súvisí s tým, že majú viac času a tak si môžu varenie a jedenie viac užiť, najlepšie s celou rodinou. Za posledných päť rokov sa v slovenských kuchyniach varí čoraz častejšie, najmä mladí ľudia považujú varenie, zaváranie, pestovanie a spoločné stolovanie za súčasť moderného životného štýlu. Až 52% slovenských „kuchárov“ má z varenia radosť, ešte radšej však varia s niekým alebo pre niekoho. Aby sme efektívne využili čas strávený v kuchyni, uvítame pomocnú ruku od ostatných členov domácnosti alebo šikovné kuchynské pomôcky. Slováci najčastejšie varia so svojimi polovičkami (45%) – sú užitočnými pomocníkmi pri 27
čistení alebo krájaní (68%), alebo sa jednoducho môžu spolu konečne porozprávať (45%). Aj deti majú počas varenia dôležitú úlohu, väčšinou pomáhajú už pri výbere toho, čo sa bude kuchtiť (63%). Výsledky vyplynuli z prieskumu IKEA na tému Čas strávený varením dnes a kedysi, ktorý pripravila výskumná agentúra Simply5 pre spoločnosť IKEA Bratislava > pozri Marián Luha
Zdroj foto: Agentúra Kaspen/Jung von Matt
28
29
Michal Bočák: Našou primárnou úlohou je médiá vysvetliť, nie hodnotiť Časť prešovskej Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na prijímacej skúške na masmediálne štúdiá 2015, úplne vpravo Michal Bočák (archív KKaMŠ)
Pripravili sme ďalší rozhovor s veľmi zaujímavým človekom z akademickej masmediálnej obce. Mgr. Michal Bočák, PhD. je vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove na ktorej študoval. Doktorandské štúdium ukončil v roku 2008 obhajobou dizertačnej práce na tému Štruktúra televízneho spravodajského textu: Analýza spravodajských formátov s uplatnením diskurzívnej perspektívy. Od roku 2008 pôsobil ako odborný asistent na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií, ktorú od roku 2012 v súčasnosti vedie. Michal Bočák je členom Centra kulturálních, mediálních a komunikačních studií pri Katedre žurnalistiky FF UP v Olomouci a redakčnej rady časopisu Mediální studia: Odborný časopis pro kritickou reflexi médií a redakčnej rady internetového časopisu Jazyk a kultúra. 30
O fungovaní genderu a queer identít v médiách od roku 2009 aj externe prednáša v študijnom programe kulturálne štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je autorom mnohých publikácií > pozri Venujete sa masmediálnym štúdiám už pomerne dlhé obdobie. Prečo ste sa rozhodli študovať tento odbor a v konečnom dôsledku ho aj učiť na Prešovskej univerzite? Povedomie o vzniku nového vysokoškolského štúdia zameraného na médiá sa rozšírilo koncom 90. rokov, keď sa na Slovensku odbor (vtedy ešte pod názvom masmediálna komunikácia) začal formovať. Na strednej škole som pracoval v školských médiách a študentských organizáciách a bol som súčasťou tímu, ktorý pripravoval a moderoval študentskú reláciu vo vtedajšom D.C.A. rádiu. V škole ma zaujímali humanitné predmety, hlavne slovenčina, estetika. Často som navštevoval knižnicu a požičiaval som si knihy z oblastí sociológie a psychológie. Toto všetko ma akosi prirodzene priviedlo k záujmu o štúdium médií. Zúčastnil som sa na niekoľkých prijímacích skúškach, pričom najviac ma oslovila práve Prešovská univerzita v Prešove, hoci bola od môjho bydliska najďalej. Niekoľkokolová vyraďovacia prijímacia skúška trvala temer celý deň a bola dosť náročná, no na konci dňa už ostala viac-menej len skupinka, ktorá sa potom opäť stretla v septembri, už ako študijná skupina. Záver prijímačkového dňa už bol uvoľnený a priateľský, jednu z mojich neskorších spolužiačok a najlepších priateliek sme dokonca viezli domov, keďže sme to mali po ceste a zarozprávali sme sa my aj naše mamy… Približne v polovici štúdia ma väčšmi začalo priťahovať teoretické poznávanie médií. Prekladovej literatúry vtedy ešte bolo málo, vari tri-štyri dnes už klasické učebnice, takže som hodne času trávil hľadaním informácií o médiách na webe a veľa som sa tým naučil. Vzhľadom na to, že teoretický výskum médií je realizovateľný najskôr (ak nie výlučne) na univerzite, pokračovanie v doktorandskom štúdiu a napokon aj zamestnanie sa na univerzite bolo v mojom prípade logickým krokom. 31
Masmediálne štúdiá sú širokým odborom. Ktoré sféry tohto študijného programu sú vám najbližšie a prečo? Súčasné mediálne štúdiá sú skutočne širokým výskumným poľom – až natoľko, že ľudia pôsobiaci v niektorej sfére niekedy ani nevedia, čomu sa venujú tí ostatní. Občas sa označujú ako „nedisciplinovaná disciplína“, čo ich dobre vystihuje. Túto tematickú i tvorivú „nedisciplinovanosť“ vidno napríklad na väčších konferenciách, kde občas možno zablúdiť do teoretických zákutí, o ktorých ste v lepšom prípade len tušili. Mediálne štúdiá vnímam ako odbor, ktorý sa usiluje komplexne a kriticky reflektovať médiá v dobe, keď doslova prestúpili celú našu kultúru, keď by sa už bez nich niektoré veci ani nedali realizovať, alebo by bez médií boli radikálne odlišné. To je skôr teoretická rovina odboru, ktorá je mi ako teoretikovi bližšia. Druhé – a určite opodstatnené – chápanie odboru zdôrazňuje potrebu praktickej prípravy ľudí, ktorí budú po štúdiu vedieť v médiách či s médiami efektívne (alebo aspoň efektívnejšie) pracovať. Hodne teda súvisí s rovinou mediálnej gramotnosti a mediálnych kompetencií. Domnievam sa, že teoretická a praktická stránka mediálnych štúdií sa dá rozumne skombinovať a absolventi a absolventky hádam neraz až v praxi zistia, že teória a prax sa môžu vhodne dopĺňať. Vezmime si za príklad teóriu mediálnej reprezentácie skutočnosti: nie je to iba teoretizovanie o tom, ako stereotypne médiá zobrazujú napríklad rôzne skupiny ľudí; ak sa rôzne predpojatosti médií, ktoré existujú zo systémových či individuálnych príčin, naučím reflektovať teoreticky, môže mi to pomôcť citlivejšie uchopovať rôzne témy v každodennej žurnalistickej práci. Ak sa napríklad naučím identifikovať a reflektovať stereotypy či predsudky, vzniká predpoklad, že budem svojou prácou menej ubližovať, napríklad menšinám či obetiam. Osobne sa vo výskume médií zaoberám viacerými sférami, z aktuálne rozpracúvaných sú to televízne spravodajstvo, pornografia, kulinárske časopisy. Tieto oblasti mediálnej produkcie sú na prvý pohľad rozdielne, každej sa venuje iná skupina analytikov a analytičiek, okolo každej sa rozvinula špecifická teória a o to ťažšie je udržiavať si v týchto oblastiach prehľad. Ale aspoň mojej práci 32
nehrozí šablónovitosť, rozmanitosť prístupov človeka intelektuálne stimuluje… Spravodajstvo, užšie televízne, je klasickou témou štúdia médií, skúmanou niekoľko desaťročí – snažím sa však pristupovať k nemu inak, opierajúc sa obzvlášť o koncepty spravodajských formátov a mediálnej logiky Davida Altheida a Roberta Snowa. Perspektíva spravodajského formátovania sa, mimochodom, ďalej sľubne rozvíja napríklad v diplomových prácach mojich študentov, ktorí ju už pozoruhodne aplikovali na športové spravodajstvo. V rámci analýzy pornografie zúročujem svoj niekoľkoročný záujem o problematiku identity, genderu a sexuality. Zaoberám sa najmä tým, ako sú cez verbálne charakteristiky, rekvizity atď. vykresľované rôzne identity v pornografických snímkach, širšie aj tým, ako sa vôbec menia spôsoby produkcie a distribúcie pornografických produktov v súčasnosti – pornopriemysel je totiž mnohými považovaný za lídra rôznych technologických inovácií. A je tiež jedným z najlepšie zarábajúcich odvetví mediálneho priemyslu, takže stojí za to sústreďovať naň systematickú vedeckú pozornosť.
Prezentácia príspevku na vedeckej konferencii Médiá a text 5 v Prešove, december 2014 (archív KKaMŠ)
Azda najnovším objektom môjho bádania sú kulinárske časopisy. V nich mi ako analytikovi nejde ani tak o jedlo samotné, skôr o to, do akých rámcov ho magazíny vsádzajú. Jedlo ponímajú napríklad ako 33
prostriedok udržiavania zdravia či krásy, národnú tradíciu, načrtávajú jeho environmentálne a sociálne súvislosti (biopotraviny, farmárske trhy)… Je nesmierne zaujímavé, koľko sa toho dozvedáme o kultúre, ak skúmame to, ako sa píše o jedle. Takýmto „oknom do kultúry“ sa vlastne stáva každé odvetvie médií, ktoré podrobíme skúmaniu. Ako si spomínate na vašich 5 rokov štúdia? Ako na príjemné obdobie života, kde v škole aj popri nej mala miesto skvelá „partia“. Boli sme malou študijnou skupinou, v ročníku nás bolo šestnásť, kontakt s vyučujúcimi na výučbe vďaka tomu mohol byť intenzívnejší, atmosféra bola príjemná, ľudská. Masmediálne štúdiá sme ešte študovali v kombinácii s fonetikou a štúdium bolo celkovo profilované výraznejšie lingvisticky, než je to dnes. Páčilo sa mi, že ma škola učila uvažovať o médiách kriticky, avšak nie elitársky: tento prístup, ktorý je pre prešovskú školu charakteristický, mi imponoval už od začiatku a dodnes sa prejavuje v mojom výskume. Či sa mi niečo v médiách páči, alebo nie, pravdupovediac nemá byť v analýze smerodajné: mojou/našou primárnou úlohou je predsa pokúsiť sa médiá vysvetliť, nie hodnotiť. Na druhej strane, isté hodnotenie sa od nás zrejme očakáva a niekoho môže lákať to, že vynášanie súdov o médiách je jednoduché a efektné a spravidla má väčší „impakt“ než vedecké publikácie. Ale pri zodpovednom akademickom prístupe by mu mala predchádzať dôsledná analýza. Pravdepodobne aj preto niekedy býva ťažké jednoznačne komentovať aktuálnu mediálnu prax. Vnímate nejaké zmeny v tomto odbore po niekoľkých rokoch? Zmien je viacero. Iba nedávno sa napríklad odbor posunul už v tom, ako si vymedzuje objekt svojho štúdia: kým ešte pred pár rokmi sa hovorilo o masmédiách, dnes sa v odborných publikáciách či na konferenciách bežne hovorí o médiách. Reprezentuje to rýchle zmeny v médiách samotných – aj keď by sme nemali zabúdať na to, že masové médiá so svojimi unikátnymi vlastnosťami sú stále dôležité a napriek neprehliadnuteľnej fragmentarizácii publika stále oslovujú obrovské množiny ľudí. 34
Ďalšou zmenou je to, že kto chce študovať médiá, má k dispozícii mnoho moderných, kvalitných a hlavne domácich odborných zdrojov, už nemusí bojovať so základnou terminológiou, čo bolo ešte v čase môjho štúdia nevyhnutné (a to som skončil len pred 10 rokmi!). Popri akademickej generácii, ktorá v polovici 90. rokov stála za zrodom odboru, už na Slovensku evidentne dorástla nová generácia odborníkov a odborníčok, z ktorých mnoho masmediálne štúdiá „na vlastnej koži“ absolvovalo a pre ktorých a ktoré je dobrá orientácia v oblasti samozrejmosťou. Vytvára to podmienky, aby u nás štúdium médií naďalej kvalitatívne rástlo. Problémom je, že mnoho ľudí si ešte stále zjednodušuje prácu prostou rekapituláciou triviálnych poznatkov o médiách, bez kvalitnej vlastnej analýzy, čo škodí povesti odboru, o ktorého zmysle a úrovni verejnosť už i tak zvykne pochybovať. Napriek tomu sa, našťastie, postupne objavuje viacero kvalitných pôvodných publikácií. Tieto zmeny sa postupne odzrkadľujú v študijnom rozmere odboru, ktorému hodne pomáha aj priebežné technické skvalitňovanie pracovísk. Zároveň sa zdá, že po expanzii masmediálnych štúdií z minulej dekády sa študentský záujem o ne už do istej miery nasýtil. V dôsledku jeho popularity najskôr narástol počet škôl ponúkajúcich štúdium médií, pričom menší záujem o štúdium zo strany aktuálne populačne slabších ročníkov sa teraz delí medzi ne. Motivácii k štúdiu médií akiste nepraje ani v podstate kontinuálna verejná kritika odboru (a humanitných a sociálnych vied vôbec), ktorá je síce v mnohom neinformovaná, no, podľa mňa, vo viacerých aspektoch aj oprávnená. Spomenutý kvantitatívny „útlm“ napokon, zdanlivo paradoxne, môže viesť k žiaducemu skvalitneniu disciplíny ako vo vedeckej, tak i študijnej rovine. Čo vás najviac fascinuje na masmediálnych štúdiách? Je to možnosť hĺbkovo a kriticky poznávať médiá, blížiť sa k pochopeniu toho, ako fungujú – a potom sprostredkovať toto poznanie ostatným, ktorí o to majú záujem. Ako každá práca, aj tá akademická skĺzava do rutiny, keď nadobúdam pocit, že idealistická „fascinácia“ objektom štúdia dávno pominula. Občas to cítim v priebehu semestra, keď popri učení a administratíve zväčša neostáva veľa času ani síl nazvyš. Potom však príde voľnejšie 35
obdobie, keď celé dni i noci sedím nad analytickým materiálom, počítam, kategorizujem, hodnotím, prepájam… a začínam vo veciach vidieť nové súvislosti. Alebo keď študenti a študentky prichádzajú na konzultácie záverečných prác so zaujímavými výsledkami svojich analýz, hoci zatiaľ čiastkovými, o ktorých možno spoločne premýšľať… Práve v takýchto momentoch sa potvrdzuje, že akademické štúdium médií stojí za to. Médiá sú každodenne s nami, a preto si myslíme, že im plne rozumieme. No keď na ne aplikujeme vedecké metódy, zisťujeme, že všeličo môže byť inak. „Prinajhoršom“ sa nám podarí aspoň exaktne potvrdiť to, čo ľudia o médiách usudzujú iba na základe vlastného dojmu – a tak môžu byť mediálne štúdiá východiskom pre podloženú argumentáciu vo verejnej debate. Lepšie porozumenie fungovaniu médií ako báza mediálne kompetentnej spoločnosti by hádam malo byť dostačujúcim argumentom v diskusii o tom, či sú mediálne štúdiá potrebné. Ak sa, pravda, robia poctivo, na strane učiteľskej i študentskej. Prešovská univerzita v Prešove otvára tento program aj nasledujúci rok. Čo musia uchádzači splniť, prípadne v čom by mala spočívať ich príprava na prijímacie skúšky? Okrem vybraných hodnotení zo strednej školy sa zaujímame o to, či už uchádzači a uchádzačky o štúdium u nás majú nejaké skúsenosti súvisiace s médiami. Body sa dajú získať napríklad za prácu v školských, obecných či mestských médiách, organizáciu a moderovanie kultúrnych podujatí… Predchádzajúca mediálna prax nie je povinná, ale môže pomôcť v celkovom hodnotení. Samotná talentová skúška preveruje schopnosti napísať krátky žurnalistický text a ústne sa prezentovať. V písomnom prejave sledujeme napríklad originalitu poňatia témy, gramatiku a štylistiku; ústny prejav nám zasa napovie viac o schopnosti spontánne, tvorivo reagovať, ale aj o výslovnosti. Na ktoré sféry médií sa najviac orientujú masmediálne štúdiá v Prešove? Je to ťažké zovšeobecniť, i keď v našom záujme o médiá, myslím, dlhodobo prevažujú médiá elektronické. Pokiaľ ide o teoretické 36
perspektívy, sú to predovšetkým semiotická či lingvistická interpretácia, aj pravidelné prešovské vedecké konferencie o médiách nesú názov Médiá a text. Dôraz na jazyk/diskurz je vôbec všeobecnejšou črtou nášho študijného programu. Vedecky sa prešovské mediálne štúdiá okrem iného orientujú na teóriu komunikácie a médií, semiotiku, populárnu kultúru, mediálne žánre a formáty, jazyk v médiách (osobitne zvukovú rovinu) či na mediálne reprezentácie identít. Aké možnosti praxe ponúka Inštitút slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií študentom masmediálnych štúdií? Máme výborne fungujúcu študentskú televíziu Mediálka, spolupracujeme s tradičným a dlhodobo úspešným študentským rádiom PaF. Šikovné a kreatívne tímy študentských médií nám svojou tvorbou robia naozaj radosť. Viacero našich vyučujúcich priamo pracuje v regionálnych médiách alebo s nimi aspoň spolupracuje a sprostredkúva ponuky praxe študentom a študentkám. Momentálne dokončujeme televízne štúdio a pripravujeme projekt nového študentského časopisu. Študentské médiá postupne intenzívnejšie prepájame s výučbou. Ako vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií, v čom vidíte najväčšie výhody štúdia „mediálky“ na Prešovskej univerzite v Prešove? Po už 18 rokoch svojho fungovania majú prešovské mediálne štúdiá vytvorený solídny teoretický základ, na ktorom sa rozvinulo niekoľko jedinečných výskumných profilácií. Ako som už naznačil, náš pohľad na médiá je ústretový a zároveň zdravo kritický: médiá máme radi, nepokúšame sa ich elitársky odsudzovať, ale nechceme ich ani slepo glorifikovať. Sme menším pracoviskom s celkovo mladým kolektívom a zrejme aj z toho pramení priateľská (v Prešove sa často vraví, že až rodinná) atmosféra vládnuca na vyučovaní, ako i na spoločných pedagogicko-študentských podujatiach. Či už je to každoročný ples masmediálnych štúdií, alebo napríklad nové vzdelávaco-zábavné podujatie MED s podtitulom Media, Education, Disco.
37
Keďže sme ako pracovisko vyrástli na podloží niekdajšej Katedry slovenského jazyka, výhodou je tiež výraznejšia orientácia na jazyk v médiách. Štúdium u nás rozvíja schopnosť lepšieho porozumenia slovenčine a toho, aby ju naši absolventi a absolventky vedeli kultivovane používať. Chystáte do budúcnosti aj nejaké zmeny, prípadne novinky týkajúce sa štúdia masmediálnych štúdií v Prešove? Náš študijný program aktuálne prešiel podstatnými zmenami v práve sa dovršujúcom procese komplexnej akreditácie. Pri jeho príprave sme museli postupovať tak, aby sme dodržali požiadavky kompletne inovovaného opisu študijného odboru masmediálne štúdiá – ten stanovuje základný rámec, s ktorým musia byť všetky akreditované programy kompatibilné. Nechceli sme sa však uspokojiť len s tým, čo je nutné, povinné: náš nový program mediálne štúdiá dôslednejšie odráža špecifické zameranie prešovskej mediálnej školy. Pribudlo viacero predmetov či tematických okruhov, ktorým sa venuje pozornosť u nás, intenzívnejšie sme prepojili výskum s výučbou. Rozšíril sa priestor jednak na kritickú interpretáciu médií, jednak na individuálnejšie prehlbovanie praktických zručností v menších skupinách. Poslednou, veľmi dôležitou novinkou by malo byť otvorenie doktorandského stupňa štúdia. Akú knihu máte rozčítanú a ako najčastejšie relaxujete? Práve intenzívne pracujem na monografii o kulinárskych časopisoch, takže čitateľsky sa momentálne koncentrujem na odborné zdroje z tejto oblasti… a, samozrejme, na samotné kulinárske časopisy. Čítaním som dostatočne zamestnaný v práci, vo voľnom čase mi stačí sledovanie spravodajstva na webe. Pri práci na univerzite mi nedostatok sociálneho kontaktu rozhodne nehrozí, takže hoci mám ľudí rád, najlepšie si oddýchnem niekde, kde ich je o čosi menej… s obľubou relaxujem v prírode, najmä aktívne turistikou a kratšími prechádzkami so zberom byliniek a húb. Keď je voľno a priaznivé počasie, snažím sa „vypadnúť“ na nejaký turistický chodník, do lesa, na lúku – či už sám, alebo s blízkymi.
38
Širšie okolie Prešova je skutočne krásne, o to krajšie, čím viac ho na svojich výletoch spoznávam. Ale ani príjemný „pokec“ v dobrej kaviarni sa neodmieta :) Ďakujeme za rozhovor. Stanislava Laurinčíková
V Záhrade umenia v Prešove, leto 2015 (archív M. Bočáka)
39
40
