MÁRIA - NÁ VZOR. Tri série ítaní o Boºej Matke

MÁRIA - NÁ’ VZOR

Tri série £ítaní o Boºej Matke Franti²ek Ziebura CM Vydavate©stvo Sestier Loretaniek Var²ava 1984 Po slovensky vy²lo samizdatom, preklad: at III. £as´

1

59

BUDETE VE‰A TRPIE”, ALE BOšIA MILOS” VÁM DÁ SILU SILA DUCHA V UTRPENÍ

59.1

Lucia,Hyacinta a Franti²ek

Boli traja: Lucia mala desa´ rokov, Hyacinta devä´, Franti²ek osem. Uº pri prvej náv²teve krásna Pani s©ubuje im nebo. Ale zárove¬ hovorí aj o utrpení: Budete ve©a trpie´... Nebo majú zaistené. Nepochopíme toto ²´astie. A utrpenie? H©a, £o hovoria: Zato ni£, ºe nás zabijú, predsa pôjdeme do neba!

59.2

Utrpenie zo strany najbliº²ích

Rodi£ia boli presved£ení, ºe deti klamú. Lucia klame, hovorila matka. Toho som sa do£kala na staré kolená. Rozpráva sa s ¬ou raz, pä´, desa´ krát... Prosí, hrozí, berie do rúk metlu, zvy£ajný prostriedok trestu. Spamätaj sa! Dnes ve£er pôjde² k susedom, známym. V²ade klamstvo odvolá², povie², ºe si ni£ nevidela! Ve£er sa Lucia vráti a ni£ nehovorí. Sedí a pla£e, ni£ neodvoláva. Matka je v rozpakoch, rozhodla sa s ¬ou ís´ k pánu farárovi. Ke¤ k nemu prídeme, k©akne² si, pobozká² pánu farárovi ruku a povie², ºe si klamala. Alebo to v²etko odvolá², alebo ´a zamknem do tmavej izby, kde neuvidí² nikdy slnko! Postavila sa pred pána farára: ako mohla poveda´, ºe nevidela, ke¤ videla! Pán farár bol dobrý £lovek, snaºil sa uspokoji´ matku i dcérku. Ale o£i Lucie, ktoré videli najzázra£nej²iu krásu, mali vyplaka´ e²te ve©a s¨z... Susedia, známi - jedni kývali hlavami, iní sa ²kodoradostne a zlostne usmievali, ¤al²í hovorili, ºe deti sú zle vychované, ºe netreba ²etri´ metlu. Ach! Keby to bola moja dcérka, ja by som jej kyjakom vybil z hlavy v²etky zjavenia! Aj dorastajúci chlapci £o-to povedali: Lucia! Pozeraj, tam po streche sa prechádza tvoja Pani! A ty Hyacinta, e²te si tu? Kedy pôjde² do neba? Poponáh©aj sa, lebo ti ute£ie! Utrpenie dlho trvalo. Rodina Lucie bola chudobná.

Nieko©ko oviec, nieko©ko árov zeme - to bol ich celý majetok.

Na tejto zemi sa pásli ovce, boli zasadené zemiaky, kukurica, fazu©a, bolo tam nieko©ko ovocných stromov. V²etko na výºivu rodiny. Od chvíle, ke¤ sa zjavenia za£ali, nebolo ani re£i, aby sa zem obrábala.

‰udia, voly, kone zdeptali a znivo£ili v²etko.

Luciina matka bola v rozpakoch.

Ke¤

bude² chcie´ jes´, cho¤ a pros tú svoju Pani o chlieb, hovorí Lucii. Jej star²ie sestry ²ili a tkali. Takto ºivili rodinu. Od chvíle, ke¤ sa za£ali zjavenia, do domu prichádzali ©udia zblízka i z¤aleka, otázkam nebolo konca-kraja. Sestry nemohli usilovne pracova´, Lucia nemohla pás´ ovce. Skon£ilo sa to tým, ºe ove£ky predali. V dome bolo boºie dopustenie. A v²etku vinu má na tom Lucia...

59.3

„a©²ie utrpenia

A úbohá Lucia musí prija´ e²te iné utrpenie. Pri²lo z tej strany, z ktorej ho najmenej o£akávala. Zo strany pána farára.

Vo£i k¬azovi mala - ako v²etci ostatní - ve©kú úctu.

Ale pán farár bol

uvaºujúcim a rozváºnym £lovekom. Nemohol pochopi´, ºe Mária prichádza z neba len preto, aby povzbudzovala k modlitbe sv. ruºenca. Predsa modlitba sv. ruºenca je u nás roz²írená, hovoril. Kone£ne, ke¤ je zjavenie pravdivé, Boh o tom upovedomí oby£ajne farára alebo spovedníka. A tu ni£. Nie je to náhodou diablova vec? Tento názor zdesil i Luciu. ”aºko pripusti´, aby sa pán farár mýlil. ƒi sa naozaj nemýli? Pre Luciu nastúpili dni £ierne ako noc. Podelila sa so svojím smútkom s Hyacintou a Franti²kom. Nie! To nie je diabol! prehlásil bez rozmý²©ania Franti²ek. Svoje tvrdenie zdôvodnil prostým, detinským spôsobom: Diabol je ²karedý, o²klivý. Diabol je v pekle, pod zemou. Na²a Pani je pekná, osl¬ujúca a zhora prichádza. Vidíme, ako hore odchádza. A je tak ve©mi, ve©mi dobrá! Franti²kova argumentácia bola slne£ným lú£om, ktorý zahnal tmavú noc. V tejto noci zablúdila Luciina du²a. Bude ma´ uº teraz pokoj a ticho v

2

du²i? Nie, nebude ma´! Prichádzajú civilné vrchnosti, ktoré sú nepriate©sky naladené nielen proti Cirkvi, ale aj proti akémuko©vek náboºenstvu. Predstavite©om týchto civilných úradov pre okolie Fatimy bol Artur de Oliveira Santos. Polointeligent, pôvodne klampiar. Sobodomurár, £o pomocou slobodomurárov dostal toto miesto. Nájde primerané prostriedky, aby zlikvidoval túto fatimskú záleºitos´. Bratia slobodomurári budú s ním spokojní. Je ráno 13. augusta. Zvlá²´ si vybral tento de¬. Aj ja chcem vidie´ zázrak, klamal. Pôjdeme v²etci.

Deti vezmem do svojho voza.

Kde sú deti?

Zavolajte ich!

Deti práve pri²li.

Po¤te,

sadajte! volá úradník a priam násilím ich ´ahá do voza. Najprv pôjdeme k pánu farárovi. Bola v tom vypo£ítavos´. Chcel vedie´, £o povie k¬az. Správanie pána farára bolo jemné a dôstojné. Kto ti povedal to, o £om si rozprávala? pýtal sa Lucie. Hovorila mi to tá Pani, ktorú som videla. Tí, ktorí roz²irujú klamstvá, £o na svete robia ve©a zla, budú odsúdení a pôjdu do pekla, ak nepovedia pravdu. Ak tí, £o klamú, pôjdu do pekla, potom ja do pekla nepôjdem, lebo neklamem. Hovorím len to, £o som videla a £o mi tá Pani rozprávala.

Je pravda, ºe tá Pani ti zverila tajomstvo?

Áno, ale nemôºem ho vyzradi´. Ak pán farár chce, môºem sa na to opýta´ Panej. Ke¤ ona povolí, poviem.

59.4

Pani povedala: Budete ve©a trpie´...

Deti na to pamätajú.

To, £o bolo doposia©, bolo peknou idylou.

Blíºia sa okamihy tragického

napätia. Deti preukáºu neoby£ajnú silu ducha a hlbokú vieru. Ke¤ nás zabijú, pôjdeme rovno do neba, hovorí Hyacinta. Pla£e, lebo sa nemôºe zmieri´ s my²lienkou, ºe zomrie a ani sa nerozlú£i s rodi£mi. Keby aspo¬ matku uvidela...! Úbohé die´a. Výsluch u pána farára sa skon£il. Úradník ni£ nena²iel, do £oho by sa mohol zadrapi´. Rozhodol sa robi´ na vlastnú päs´. Rozhodol sa, ºe vezme deti do Ourem, do svojho domu. Deti protestovali. Ni£ nepomohlo. Zamkol ich do izby. Nevyjdete odtia©, povedal, kým nepoviete tajomstvo!

Pre²iel 13. august, deti Pani nevideli. 14. augusta

úradník zavolal deti. Pýta sa, potom s©ubuje, vyhráºa sa, ºe pôjdu do väzenia. A vyhráºku splnil, predsa ²tátna moc nemôºe prehra´.

Väzni mali nezvyklé divadlo: malé deti.

Pre£o sú tu?

ƒo

urobili? My sme nie£o iné. Máme na svedomí krádeºe, lúpeºe, vraºdy... Ale deti? Pýtali sa ich, te²ili ich, potom za£ali spieva´, hra´ na harmonike, aby ich rozveselili.

Jeden vzal Hyacintu do

tanca. Rada tancovala, ale nemohla zabudnú´ na Pani, ktorú nevidela, ani na smr´, ktorá ju £aká. Nakoniec videla, ºe tanec nie je najlep²ou prípravou na vstup do neba.

Len £o sa tanec skon£il, vzala z krku

medailón, podala ho väz¬ovi, aby ho zavesil na klinec, ktorý bol zatl£ený do steny. Väzni narýchlo postavili aj oltárik, deti si k©akli a za£ali sa modli´ ruºenec. Starí kriminálnici bez rozmý²©ania si pok©akali a väznica azda po prvý raz od svojej existencie sa stala kaplnkou, v ktorej sa v²etci zboºne modlili. Náhle sa otvorili dvere. úradník.

Vo²iel ºandár a rozkázal, aby deti i²li za ním.

’tátna moc nemôºe prehra´!

Túto vetu mal stále v hlave.

V kancelárii £akal

Znova ºiadal od detí, aby

vyzradili tajomstvo. A ke¤ deti tajomstvo nepovedali, hlasno zavolal: Pripravte vriaci olej! Deti zatia© zavrel do ved©aj²ej izby. Rozmyslite si, radím vám!

O chví©u ako prvú zavolal Hyacintu.

Olivový olej £oskoro za£ne vrie´. Vravím ti posledný raz, povedz tajomstvo! Ak nie... Hyacinta sa chveje na celom tele, ale ml£í. Odve¤ ju a ho¤ ju do kotla! zakri£al úradník. Ozrutný ºandár chytil ju za rameno a odviedol ju. Mali£ká so slzami v o£iach kri£í: Ó, Jeºi², Mária, zachrá¬te ma! Dvere sa zamkli. Zavolali Franti²ka: Tvoja sestra je uº uvarená, teraz je rad na tebe. Hovor, aké je to tajomstvo! Nemôºem! Nikomu ho nemôºem poveda´! Nemôºe²? To je tvoja vec! Po¤me! Berte ho! Chlapec videl stra²né ºandárove o£i, ale pomyslel si: Bude to trva´ len krátku chví©u, a potom nebo na veky! Aké bolo jeho prekvapenie, ke¤ vo ved©aj²ej izbe miesto kotla s vriacim olejom na²iel zdravú a usmiatu sestru! Lucia bola veselá. Po£ítala s tým, ºe nebeská Pani jej dá

3

potrebnú silu. A nesklamala sa. Úradník - slobodomurár prehral. Na vlastnej koºi sa presved£il, ºe aj ²tátna vrchnos´ môºe prehra´. Ke¤ videl svoju poráºku, nasledujúci de¬ odviezol deti na faru. Aby sa nemusel hanbi´, zvolil si takú chví©u, kedy ©udia boli v kostole na bohosluºbách. Budete ve©a trpie´.

Boh vºdy dáva potrebnú silu.

Deti mali zaistené nebo.

To ich duchu

dávalo neoby£ajnú silu. A my? V nádeji sme boli spasení! hovorí sv. Pavol (Rim 8,24). Vám bola istota, u nás je nádej. Nech Boh na²u nádej,

60

BUDEM SA ZA TEBA MODLI”. DOBROTA

60.1

Mária sa modlí

ƒo sú to za slová? Budem sa modli´. Za koho? Marietta z Banneux (Belgicko) Má dvanás´ rokov. Je najstar²ou zo siedmich detí. Pomáha matke, lebo doma nemajú slúºku. ƒasto vynecháva ²kolu, taktieº aj nede©nú sv. om²u. Od polovice októbra do polovice januára nebola ani raz v kostole. Na hodine náboºenstva, ak príde, na otázky pána farára nevie odpoveda´. A takéto diev£atko si Mária vybrala. Ju nav²tevuje. Mária vie, £o robí. Pán Jeºi² povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí (Lk 5,31). Marietta mohla by´ morálne zanedbaná, ale mala dobrú vô©u. Uº pri prvej náv²teve vidiac peknú Pani vzala do rúk ruºenec, ktorý kedysi na²la na ceste a modlila sa. To bolo v nede©u. V nede©u i²la do kostola a zú£astnila sa na sv. om²i - na ve©ký údiv pána farára. Od kamarátok sa dozvedala, akú úlohu dal pán farár z katechizmu, nau£ila sa ju a dobre odpovedala. A £o viacej, ke¤ Pani druhý raz pri²la, Mariettin otec, ktorý toto v²etko videl u svojho die´a´a, obrátil sa. I²iel k sviatosti zmierenia a k sv. prijímaniu. Pri tretej náv²teve, vo ²tvrtok l9. januára 1933, Mária s©ubuje modlitbu: Budem sa za teba modli´!

Vzru²ujúce slová!

Len si pomyslime, ºe ke¤ sa modlíme ruºenec, v kaºdom Zdravas,

Mária hovoríme: pros za nás. Ak k ruºencu pridáme Loretánske litánie, za kaºdou invokáciou znova a znova hovoríme Márii: oroduj za nás. Teda dohromady to opakujeme asi sto krát. To©ko krát prosíme Máriu, aby sa za nás modlila, aby za nás prosila, orodovala. Ani po to©kých prosbách nie sme si stopercentne istí, £i sa za nás bude modli´. Tu dvanás´ro£nej Mariette Mária sama, z vlastnej iniciatívy, hovorí: Budem sa za teba modli´. Pozrime, £o znamenajú tieto slová v ústach Márie. Keby Mária bola Bohom, hovorili by sme: Zmiluj sa nad nami! Alebo: Oslobo¤ nás! Daj nám! Doºi£ nám! Ale Mária nie je Bohom. Je £lovekom. A predsa ako Boºia Matka môºe v²etko dosta´, o £o prosí. ’alamún povedal svojej matke: Pros, matka, tebe ni£ neodrieknem (l Kr 2,20). Azda Boh bude menej dobrý vo£i svojej matke ako ’alamún? Preto v²etci duchovní spisovatelia jednohlasne tvrdia, ºe Boh ni£ nemôºe Márii odriec´, sta£í jeden poh©ad, jedno znamenie, jedna my²lienka. Jej prosba je viac rozkazom ako prosbou, povedal jeden svätý. A u£ený Suarez hovorí: Keby Mária prosila o nejakú milos´, hoci celý nebeský zbor by prosil o nie£o opa£né, vypo£utá by bola Máriina prosba.

60.2

Budem sa za teba modli´.

Za £o sa bude modli´ Mária? Vieme to? Vieme jednu vec: existuje hierarchia hodnôt v materiálnych veciach: zlato má najv䣲iu hodnotu, striebro men²iu, ºelezo, olovo e²te men²iu. Existuje aj hierarchia povinností: jedny sú dôleºité, iné menej dôleºité. Tu sa niekedy v na²ich úsudkoch mýlime. Je hierarchia aj v modlitbe. Niekto prosí, aby vyhral na lotérii, iný o dobré po£asie na výlet. Je to také dôleºité? Mária vidí veci správnej²ie a lep²ie vie ohodnoti´ stupne na²ich do£asných i ve£ných potrieb. Predov²etkým nezabudni, ºe sme stvorení pre ve£nos´. Tomuto najvy²²iemu cie©u musia by´ podriadené v²etky ostatné ciele. Koniec koncov ve©kého Boha môºeme prosi´ o ve©ké veci. Ale ako nám to ´aºko ide. Mária vie prosi´ a prosí - dokonca i tam, kde my myslíme na malé alebo i nám ²kodlivé veci.

4

Hlboko veriaca a zboºná du²a takto hovorievala : Boºe, prosím ´a o pä´ milostí: 1. o obrátenie istého hrie²nika; 2.

o obrátenie istého heretika; 3.

povolanie istého mládenca; 5.

o spásu umierajúceho suseda; 4.

o k¬azské

prosím za istú mladú du²u, aby mala ve©kú lásku k Eucharistii.

Takéto intencie majú ve©kú ²ancu, ºe si naklonia Boºiu láskavos´. Ide e²te o to, kto tieto intencie predkladá? Lebo, zo v²etkých intencií, prosieb, ktoré sa predná²ajú Bohu, najcennej²ie sú Máriine. Preto tak radi prosíme Máriu o príhovor, prosíme ju, aby predloºila na²e prosby Bohu. Budem sa za teba modli´.

Niekto by si mohol pomyslie´: keby Mária mala vo£i nejakému

stvoreniu odpor, tak azda len vo£i hrie²nikovi. Ona - najkraj²ia ©alia, naj£istej²ia, Nepo²kvrnená, a hrie²nik vá©ajúci sa v morálnom bahne! Predsa sú to také protiklady, ako medzi svetlom a tmou. Bude chcie´ Mária priblíºi´ sa k takej tme? K tomu e²te modli´ sa? Hrie²nik je pôvodcom utrpenia a smrti jej Syna. ƒi tá, £o plakala nad Synovou smr´ou, má sa teraz z©utova´ nad tým, ktorý v slepej zlobe túto smr´ obnovuje? Máriino prvé slovo má by´: Presta¬te hre²i´! Presta¬te zra¬ova´ Srdce môjho Syna - len vtedy sa vás ujmem, len vtedy za vás budem orodova´ a budem pre vás prosi´ z©utovanie!

Keby Mária k nám hovorila takým jazykom, myslím si, ºe by sme ho museli

rozumie´ a uznali by sme Máriine dôvody! Áno! Ale potom by Mária nebola tým, £ím je: Úto£i²´om hrie²nikov! Mária miluje hrie²nikov - nie preto, ºe hre²ia, ale preto ºe hynú ich du²e. A Mária chce zachráni´ tieto du²e. Hriech nenávidí, ale du²e miluje. Lekár nenávidí chorobu, ale miluje chorého a robí v²etko, aby mu navrátil zdravie. svoje deti.

Podobne postupuje matka.

Dobrá matka miluje v²etky

Av²ak najv䣲iu lásku prejavuje chorému die´a´u, lebo choré die´a potrebuje najviac

matkinej opatery. Podobne aj Mária. Viacej súcitu prejavuje tým, ktorí potrebujú viacej opatery jej materinského srdca. Stadeto pre nás plynie ve©ká rados´: napriek hriechu ... Mária sa za nás modlí, oroduje za nás, myslí na nás, miluje nás. Budem sa za teba modli´.

60.3

Máriina dobrota

A e²te nie£o. Milujeme dobrotu. H©adáme dobrotu. Ctíme a váºime si dobrodincov, staviame im pomníky.

Kde je v²ak dobrota, ktorú by bolo moºné porovna´ s Máriinou dobrotou?

dobrodincov ©udstva.

Poznáme

Gutenberg - pripisuje sa mu nielen vynález, ale aj zdokonalenie a rozvoj

tla£iarenského umenia. Fleming objavil penicilín - dobrodinca ©udstva. Pasteur objavil sérum proti besnote - dobrodinca ©udstva.

Braille vyna²iel písmo pre slepcov - dobrodinca ©udstva.

Kaºdý

veriaci £lovek uzná, ºe najv䣲ím dobrodincom ©udstva je trojjediný Boh. A po Bohu - Mária! Ona môºe vstúpi´ do kaºdého domu, do kaºdej rodiny. Môºe sa priblíºi´ ku kaºdému £lovekovi. Vzdelaný, analfabet, bohatý alebo chudobný; Európan, ƒí¬an alebo africký £ernoch - Mária nerobí rozdiely. V²etci sú jej deti.

Kaºdému môºe poveda´: Vie², pre teba som vydala na smr´ svojho Syna...

Vydala ho na smr´. A nám, vinníkom tejto smrti - odpú²´a! Prijíma nás za svoje deti. Oroduje za nás. Podobnú dobrotu svet nevidel od za£iatku svojho jestvovania. Sú ©udia, ktorí nepoznajú Máriu.

Nikdy sa k nej neobracajú, nikdy ju neprosia: Oroduj za

nás! Mária na nich pamätá a nájde cestu, ako pre nich získa´ predrahé zlato Boºích milostí. šila v portugalskej kolónii Macao, juºne od ƒíny. šena, starenka. Nebola pokrstená, nevedela sa modli´, nepoznala ná²ho Boha...

Môºe pre ¬u Mária nie£o urobi´?

ƒo a ako?

Istého d¬a

na²a starenka vidí na ulici v smetníku obraz - pekná Pani. Pá£ila sa jej. Vzala ho, priniesla domov, o£istila a zavesila na stenu. Starenka chudobne a sama býva, pracuje, hoci má uº osemdesiat rokov... Katolícke reho©nice chodia po meste, h©adajú chudobných v ich lepenkových búdach. V drevenej chatr£i na²li starenku. Je milá, ochotne rozpráva. Reho©nice uvideli na stene obraz. Za£udovali sa: predsa to nie je katolícky dom. Odkia© máte ten obraz? Zo smetníka. Tam ste ho na²li? Áno. Bolo mi ©úto tejto peknej Panej... Viete, kto je to? Nie! Reho©nice - jedna z nich bola Po©ka jej vysvetlili... Prosím, pokrstite ma, hne¤ teraz! Chcem by´ v nebi s mojou Pa¬ou... V jej o£iach bolo to©ko úprimnosti, ºe reho©nice splnili jej ºelanie: pokrstili ju! Ve©mi sa te²ila, ve©mi ¤akovala! Slzy v o£iach hovorili viac ako slová... Pri nasledujúcej náv²teve reho©nice nav²tívili aj starenku. Nena²li ju. Zomrela dva dni po krste. Nie je to obdivuhodné? Zo smetia vzatá pekná Pani - a táto

5

pekná Pani z chudoby do£asného ºivota prevádza starenku do rajských palácov. Obdivujeme cesty na²ej nebeskej Pani. Amen.

61

NEBOJTE SA! BÁZEŒ BOšIA

61.1

‰udia sa boja

‰udia majú jednu vlastnos´, ktorú nemá Boh: boja sa. Boh sa nikdy nebojí. ƒlovek sa bojí. A slová: Nebojte sa! £asto po£ujeme. Uº v Starom zákone, ke¤ Boh. na hore Sinaj dával prikázania za rachotu hromov a bleskov a ©ud sa bál a triasol, hovoril Mojºi²ovi: Ty nám rozprávaj a budeme ´a po£úva´. Nech nehovorí s nami Boh, aby sme nepomreli. A Mojºi² na to povedal ©udu: Nebojte sal (Ex 20,19-20). Anjel sa zjavil Gedeonovi. Ke¤ Gedeon spoznal, ºe je to anjel, na©akal sa. ‰udia boli v²eobecne presved£ení, ºe kto videl Boºieho anjela z tváre do tváre, musí zomrie´. Boh uspokojil Gedeona a povedal mu: Neboj sa! Neumrie²! (Sd 6,23). Izaiá²ovi Boh tri krát povedal: Neboj sa, ve¤ s tebou som ja; neobzeraj sa, ve¤ ja som Bohom tvojím... (Iz 41,10). V Novom zákone £ítame, ºe Zachariá² zbadal anjela na pravej strane oltára a z©akol sa. Anjel ho uspokojil a povedal mu: Neboj sa, Zachariá²! Tvoja prosba bude vypo£utá (Lk 1,13). Aj Mária sa z©akla, ke¤ ju anjel pozdravil. Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si na²la milos´ u Boha (Lk l,30).

Ke¤ sa narodil Jeºi², pri²iel anjel a povedal pastierom: Nebojte sa!

H©a, zvestujem

vám ve©kú rados´ (Lk 2,10). Neskor²ie, ke¤ sa Pán Jeºi² premenil na hore Tábor a ke¤ sa ozval z oblaku hlas, apo²tolovia padli na tvár a ve©mi sa z©akli. Jeºi² sa k nim priblíºil, dotkol sa ich a povedal im: Nebojte sa! (Mt 17,7). Inokedy apo²toli boli v lo¤ke. Zrazu vidia: niekto krá£a po vode. Nevidia, kto to je. Od strachu skríknu. Pán Jeºi² sa im dáva pozna´ a hovorí im: Ja som to, nebojte sa! (Mt 14,27). ƒlovek sa bojí. No musia to by´ nekone£né nadzemské zjavy a skuto£nosti, aby vyvolali u £loveka strach. Malé die´a sa bojí vstúpi´ do tmavej izby. Ke¤ zbadá cudziu osobu, uteká k matke - bojí sa. Aj star²í, skúsený £lovek sa bojí. Totiº vie, ºe vo vesmíre je malým, bezvýznamným prá²kom, najniº²ia hora je v䣲ia ako on. A ke¤ sa blíºi katastrofa, ke¤ sa lo¤ topí, ke¤ zúri búrka a hromy, ke¤ hrozí zemetrasenie, ke¤ povodne ohrozujú roz©ahlé kraje, ke¤ ohe¬ ni£í dediny a mestá - vtedy sa £lovek bojí. Hoci by mal vedecké diplomy a vysoké postavenie v ©udskej spolo£nosti, hoci by bol vyznamenaný medailami, rádmi a vydobyl si vysokú mienku o sebe, ni£ ho neuchráni pred pocitom strachu. Po£ul som, ako istý vojak pohor²livým spôsobom hovoril o Bohu. Ke¤ v²ak pri²la chví©a odchodu na front, kde ako vieme, zbrane napravo a na©avo rozsievali smr´, ná² hrdina zváºnel, stíchol, stal sa malým, moºno ºe sa za£al i modli´...

61.2

Mária hovorí: Nebojte sa!

Stalo sa to v La Salette l9. septembra 1846. Neznáma Pani sedí na kameni. Lakte poloºila na kolená, tvár si ukryla do dlaní - pla£e. Deti pozerajú - nevedia, £o si majú po£a´. Melánia odhadzuje palicu, Maximilián svoju palicu pevne drºí v ruke. Ak nám bude chcie´ urobi´ nie£o zlé, udriem ju. Pani vstane, odkrýva si tvár: Deti moje, po¤te bliº²ie, hovorí.

Nebojte sa!

Fatime Mária tieº hovorila: Nebojte sa! Ni£ zlé vám neurobím!

Pri prvom zjavení vo

A deti sa nebáli, nebáli sa ani

vtedy, ke¤ im úradník pohrozil, ºe ich zabije. Zabije? Tým lep²ie. Ve©mi milujem Pána Jeºi²a a Boºiu matku. Tým skôr ich uvidím! hovorí Hyacinta. Ke¤ Mária hovorí: Nebojte sa! ví´azí nad kaºdým strachom. Nemáme sa uº nikdy a ni£oho bá´?

Vôbec nie!

Strach, úzkos´, obava sú ©udské pocity, ktoré sú niekedy odôvodnené, dokonca

potrebné. Zo zverinca ute£ie lev alebo tiger, beºí po ulici, v²etci utekajú, boja sa. Jedovatý had alebo besný pes môºu urobi´ ve©a zla. Dobre, ke¤ sme opatrní. Ved©a takého odporú£aného strachu a bázne môºe existova´ iná báze¬, ktorú treba nazva´ svätou. O tejto bázni hovorí Mária, ke¤ pri

6

náv²teve Alºbety hovorí Magnikat: Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, ktorí sa ho boja. Táto báze¬ je spasite©ná, je nám na osoh. Ak Mária hovorí de´om: Nebojte sa!, tým sa milujúcim hlasom obracia ku v²etkým ©u¤om: Nebojte sa! Lebo Boh je milosrdný, ale zárove¬ aj nekone£ne spravodlivý! Mária pozná Sv. písmo a vie, ºe Boºia báze¬ je po£iatkom múdrosti (Prís 9,10). Nikdy nebude múdrym ten, kto sa nebojí Boha. V kaºdodennom ºivote £asto opakujeme: Boj sa Boha! alebo: Ty sa Boha nebojí²? Tieto slová uº dávno pred nami povedal dobrý lotor na kríºi svojmu spolu ukriºovanému druhovi: Ani ty sa nebojí² Boha? (Lk 23,40). ’´astný je muº, ktorý sa bojí Pána (š 112,l). Nebojte sa!

tu:

Bojte sa! lebo ©udia budú zmiera´ od strachu a od o£akávania, £o príde na celý svet (Lk 21,26).

61.3

Na²a slabos´

Na²a báze¬ má vyviera´ z pocitu na²ej slabosti. Má² pred sebou ve©ký cie© a nevie², £i ten ve©ký cie© dosiahne². Si slabý, nestály, lenivý, naklonený k zlému, kaºdú chví©u ti hrozí smr´ a po smrti súd. Nevie², £i vydrºí². Dobre vie², ºe Saul za£al dobre, ale nevydrºal v dobrom. Aj ’alamún £i Judá², tisíce ©udí, ktorí dostali milos´ krstu a te²ili sa prvému sv. prijímaniu, nakoniec spravodlivým rozsudkom boli naveky zavrhnutí. Tridentský koncil hovorí: Nikto na zemi, bez Boºieho zjavenia, nemôºe by´ úplne istý, ºe vytrvá v Boºej milosti a bude zapo£ítaný do po£tu vyvolených.

Boºí

prís©ub je istý, ale neistá je na²a spolupráca s milos´ou a neisté je na²e vytrvanie v dobrom. Sv. Bernard hovorieval: Nikto nevie, £i si zaslúºi lásku alebo nenávis´. ƒasto plakal a hovoril: Ktovie, £i azda ja nebudem odsúdený? Sv. Filip Neri na ulici volal: Som zúfalý, som zúfalý! Ke¤ istý reho©ník po£ul tieto slová, pri²iel k nemu a povedal mu: Pre£o si zúfalý? Predsa Boh je nekone£ne dobrý! Svätý odpovedal: Ja nepochybujem o Boºom milosrdenstve. Dôverujem Bohu! Ale zúfam nad sebou! Vidíme, ºe ve©kí svätí báli sa o svoju budúcnos´. Bála sa aj Mária?

61.4

Mária-nevesta Ducha Svätého

Mária?

Najsvätej²ia, naj£istej²ia, Nepo²kvrnená, milovaná dcéra nebeského Otca, matka Syna,

nevesta Ducha Svätého! Mária - ve©dielo, ktoré vy²lo z Boºích rúk! 0.

Olier pí²e: Ako v strome a ovocí, ktoré je spojené so stromom, je jeden a ten istý ºivot,

tak aj v Márii a v Jeºi²ovi bol jeden a ten istý vnútorný ºivot, ten istý duch, ktorý rozsieval to isté svetlo a tie isté pocity!

V Márii boli v²etky kvety svätosti a v²etko ovocie Ducha svätého,

ktoré vypo£ítava sv.

Bola v nej láska, rados´, pokoj, trpezlivos´, láskavos´, dobrotivos´,

Pavol.

zhovievavos´, miernos´, vernos´, skromnos´, zdrºanlivos´, £istota (Gal 5,22-23). Tam niet miesta pre strach. Máriu, ten zázrak zázrakov vo svete vyvolených, raz uvidíme - daj Boºe - v nebi. Amen.

62

MÁRIA SA USMIEVA ÚSMEV

62.1

Smiech

Pred nieko©kými rokmi zomrel v Ríme o. Dulau. V liste, v ktorom mi oznamovali jeho smr´, bolo napísané: Jeho posledným slovom bol úsmev!

Smelý výraz. Slovo a úsmev. Predsa je rozdiel:

slovo po£ujeme, úsmev vidíme. A predsa úsmev dokáºe nahradi´ slovo. Spomínam tu opravdivý fakt: kazate© na ambóne úsmevom dokázal to, £o by nedokázal slovom. Zo zdravotných dôvodov odi²iel o. Stanisiaw Skudrzyk TV;J do Rakúska. Bolo to v roku 1948. Poºiadali ho, aby zastúpil p. farára v Parthenen. O. Stanislaw vedel ve©mi slabo po rumunsky, rusky a nemecky. V svojej knihe 50 rokov v reholi pí²e: V Parthenen som mal prvú nemeckú káze¬. Bolo to 8. decembra, sviatok Nepo²kvrneného po£atia Panny Márie. Skladal som viac nádej v pomoc Nepo²kvrnenej neº do svojej znalosti nemeckého jazyka - hovoril som smelo, raz tu, raz tam som sa mýlil pri der, die,

7

das. Niektorí sa usmievali, iní chichotali, nakoniec som sa smial aj ja. A div, týmto smiechom môj kazate©ský za£iatok mi získal viac a skôr srdcia mojich ove£iek, ako by to bola urobila káze¬ bez gramatických chýb. Smiech plný ºi£livosti... Ale niekedy i smiech môºe by´ smutný. Star£ek v nemocnici cez slzy pozerá na fotograe svojich detí. Pre£o pla£ete? pýta sa ho sestri£ka. On ukazuje na fotograe: Nikto ma nepríde nav²tívi´! Potom zase hovorí so smutným úsmevom: Môºem to od nich ºiada´? Nemajú £as! Smutný smiech. Hor²ie je, ke¤ je smiech prázdny, chvastavý, nezdravý, môºe by´ aj triviálny, zlomyse©ný, diabolský. Pod rú²kom smiechu sa niekedy chce ukry´ zákerná du²a. Tu v²ak máme na mysli úsmev, ktorý je prejavom dobrosrde£nosti.

62.2

Úsmev

Pascal správne hodnotí cenu zdravého smiechu, ke¤ pí²e: Úsmev na perách otvára srdce, podporuje zdravie, povzbudzuje k dobrým £inom. Ktosi povedal: Úsmev je lacnej²í ako elektrina, a dáva viacej svetla. Úsmev vidíme na tvárach svätých, lebo tí najlep²ie chápali, ºe ak niekto slúºi Bohu, nemá ma´ zamra£ené £elo alebo melancholickú tvár. Smutný svätý je smutný svätý!

Sv. Filip Neri -

sta£í pozrie´ na túto peknú postavu: solídna zboºnos´, veselá myse©, neustály úsmev na tvári. Sv. Ignác z Loyoly hovorieval svojim: Smejte sa a vyrastajte na silných ©udí!

Sv. Terézia z Avily:

Od hlúpej zboºnosti a od svätých s kyslou tvárou - zachovaj nás, Pane! Prosím, usmievajte sa! hovorí fotograf, ke¤ má zhotovi´ snímok. Úsmev natrvalo zostane len na obrázku. Pre£o len na obrázku? Najstratenej²í zo v²etkých dní je ten de¬, cez ktorý sa £lovek neusmial (Chamfort). Zdravý smiech odporú£ajú aj lekári. Die´a, ktoré sa nikdy neusmeje, je chorým die´a´om, trpí fyzicky alebo morálne: je uzavreté do seba, nedôver£ivé, je vrto²ivé. Dobrý vychovávate© sa s úsmevom pribliºuje k de´om. Ko©ko radosti sa mu za to dostáva!

62.3

Najlep²ia výchovavate©ka

Mária je najlep²ou Matkou, najlep²ou Vychovávate©kou, najlep²ím Lekárom. Má najviac detí. Ako sa k nim priblíºi? S £ím? Nepotrebuje ni£ vysvet©ova´, pôjde s tým, £o má. Má úsmev, rados´, dobrotu, ²©achetné, milujúce a spolucítiace srdce. Toto v²etko dá. V ulici du Bac v Paríºi (1830) pla£e, ke¤ predpovedá ne²´astia, ktoré budú nasledova´ po júlovej revolúcii. V La Salette sedí na kameni a pla£e, lebo vidí, ºe ©udia znevaºujú Boºie príkazy. V Lurdoch uº pri prvom stretnutí mladá, pekná Pani sa usmieva na Bernadetu. Tým diev£a´u dodáva odvahu: Usmievala sa tak neºne, akoby bola matkou, povedala neskor²ie Bernadeta. Pri nasledujúcom zjavení, ke¤ ju nahovorili priate©ky, aby rozprskla nieko©ko kvapiek svätenej vody, Mária sa usmiala, sklonila hlavu a preºehnala sa. Mária sa i pri tre´om zjavení usmieva, ke¤ jej Bernadeta podáva papier, pero a atrament, aby napísala svoje meno. Mária sa usmieva pri ²trnástom a ²estnástom zjavení. A ke¤ pri ²estnástom zjavení povedala: Som Nepo²kvrnené Po£atie, pomaly sa vz¤a©ovala, usmievala sa a ºehnala. O osemnástom zjavení sa môºe poveda´:Posledným máriiným slovom bol úsmev. I v Banneux(1933) sa mária usmievala na Mariettu. Pro siedmom a ôsmom zjavení sa stratil úsmev z jej tváre, ke¤ hovorila:Modlite sa, ve©a sa modlite. som Vykupite©ova Matka. Som matkou Boha. ve©a sa modlite. Ke¤ sv. terézia Jeºi²kova bola e²te die´a´om, ve©mi váºne ochorela. Lekári vraveli, ºe nepreºije. Za£ali h©ada´ pomoc u nebeského lekára: konala sa novéna svätých om²í. A £o sa robí? terezka leºí na posteli bledá a ve©mi slabá. Ved©a k©a£ia jej tri sestry a modlia sa k Boºej matke, ktorej socha je v izbe. Zrazu sa socha boºej Matky pohne, mária akoby ºivá pribliºuje sa k terezke a usmieva sa na ¬u. Onedlho Terezka vstane z lôºka úplne zdravá! ale na toto zázra£né videnie a Máriin úsmev Terezka nikdy nezabudne. E²te pred smr´ou si na¬ spomína. Viete, ºe tieto zázra£né Máriine úsmevy obrátili ateistu. Ve©ká ryba, gróf de Bruinard, v ni£ neveril, ani v existenciu Boha. H©a, £o pí²e sám o sebe: V miestnych novinách som £ítal, ºe Mária

8

sa usmieva. Rozhodol som sa ís´ do Lourdes a vyh©ada´ Bernadettu. Na²iel som ju na prahu domu, ²topkala pan£uchy. Po nieko©kých úvodných slovách hovorím - Ale aký bol ten úsmev?-Bernadetta sa za£udovala a po krátkom ml£aní povedala-to by musel by´ £lovek z neba, aby taký úsmev vedel zopakova´!

- A nemôºe² ho zopakova´ pre m¬a?

Myslite si, pane, ºe som klamárkou?

som nevercom a neverím v tvoje zjavenia!

- Nie, to nie!

-

- pretoºe ste nevercom, zopakujem máriin

úsmev. - Diev£ina vstala, zloºila ruky a na tvári sa jej zjavil taký nebeský úsmev, ºe £osi podobné som nikdy nevidel.

zostal som v nemom údive a uveril som, ºe to mohol by´ len úsmev z neba.

Od toho okamihu pre²lo ve©a £asu, stratil som ºenu a dve dcérky, ale zdá sa mi, ºe nie som na svete sám : ºijem s úsmevom presvätej Panny.Úsmev dal nevercovi viac, neº by mu mohli da´ dlhé apologetické výklady. Posledným slovom umierajúceho k¬aza bol úsmev. mária pri poslednom zjavení v Lourde ni£ nehovorila, len sa usmievala. A my? kto nám bráni, aby sme s úsmevom i²li ºivotom? smiech je lacnej²í ako elektrina a dáva viac svetla. Amen.

63

H‰A, MATKA!

Matkina láska nestarne

63.1

Anjel a £lovek

Jeden malý anjelik stretol ©udskú du²u. Za£al medzi nimi rozhovor. Po£úvajme, obsah je skrátený. Ja som ²´astnej²í neº ty, hovorí anjel, lebo viac ako ty milujem Jeºi²a. Ty - ja viem, má² otca, matku, bratov, sestry, priate©ov... tvoja láska je podelená. Ja milujem len Jeºi²a, on je predmetom mojich my²lienok, predstáv a som ²´astnej²í ako ty, lebo sa nemusím stara´ o do£asné, materiálne veci.

Nemusím spa´, odpo£íva´, pracova´, aby som získal kaºdodenný chlieb.

V²etko moje úsilie

ide tým smerom, aby som miloval Jeºi²a. Milujem ho viac ako ty, lebo ho vidím z tváre do tváre. Vidím jeho úsmev, po£ujem jeho hlas...  Du²a odpovedá: Milý anjel! Miluje² viacej Jeºi²a, ale Jeºi² viac miluje m¬a ako teba! Pozri, dovolí ti Jeºi² vola´ Boha 'Otcom' ? Mne dovolil! Hovorí², ºe vidí² Jeºi²a. Ja na oltári Jeºi²a nevidím, lebo je ukrytý, ale pri sv. prijímaní ho môºem prija´ ako pokrm mojej du²e. Jeºi² vtedy vo mne býva ako hos´. Aj v tebe býva? Môºe² prijíma´ Jeºi²a pri sv. prijímaní? šia©, nemôºem, odpovedá anjel, ale je tu e²te jedna vec. Ty môºe² zhre²i´, môºe² urazi´ Jeºi²a, ale ja nie!

Po týchto slovách du²a zosmutnela.

Áno, ºia©, zhre²ím.

Na²e

postavenie nie je rovnaké. Ty si uº v cieli, v nebi. A ja som len na ceste k cie©u. A na ceste musím bojova´. Niekedy sa potknem, padám, zhre²ím. Ale £i môºe² pochopi´, akou láskou ma Jeºi² miluje? Len £o po£uje môj hlas, prichádza, vy´ahuje ma zo ²piny, z hriechu, odpú²´a. Vie², £o znamená získa´ odpustenie? A teraz najdôleºitej²ia otázka. Vie², kto nám dal Jeºi²a? Jeºi² mal matku a táto Jeºi²ova matka je aj mojou Matkou. Som teda adoptovaným Jeºi²ovým bratom. A hoci som hrie²ny, tak táto moja Matka je bez hriechu - £istá, pekná, nepo²kvrnená. Je svätej²ia, neº v²etci anjeli neba! H©a, Jeºi²ova Matka je i mojou Matkou! Anjel udivený po£úval, akoby nikdy predtým o tom nepo£ul. Naozaj? Tajomstvá Boºej lásky sú tak ve©ké, ºe ºiadne stvorenie, ani anjeli v nebi, nepreniknú ich hlboký obsah.

63.2

H©a, matka!

Die´a si nikdy nevyberá matku a tu si Jeºi² vybral. Miliardy matiek sú na svete, Jeºi² si vybral tú jednu, jedinú. Od ve£nosti na ¬u Boh myslel - a ke¤ sa naplnil £as, pri²iel anjel z neba. Zjavil Boºí zámer... Prekvapená Mária sa pýta, ale vo chvíli, ke¤ odpovedala: Fiat - nech sa mi stane, stala sa Boºou Matkou, lebo Slovo stalo sa Telom. Boºí Syn v lone Márie sa stal nám podobný, stal sa £lovekom. Sv. Bonaventúra pí²e: Bola to udalos´, ktorá sa nestala nikdy predtým a ani sa uº

9

nikdy nestane!

Eva nás zruinovala svojou neposlu²nos´ou, Mária nás vykupuje svojou pokornou

poslu²nos´ou! Nech sa mi stane... H©a, matka!

Pre Boha Otca je najmil²ou Dcérou, pre Ducha Svätého je Snúbenicou a Boºí

Syn jej hovorí: Moja matka! Máriino Boºie materstvo je pre nás svätou skuto£nos´ou, najvy²²ou hodnos´ou, ktorú nikdy nepochopíme. Také ve©dielo, ºe v䣲ie Boh nemohol stvori´. Mária, smelo hovorí teológia, dotýka sa hraníc boºstva. Ján Damascénsky:

Spisovatelia v²etkých £ias s láskou o nej pí²u.

Nech sú poºehnaní tí, ktorí si uctia Boºiu Matku.

Sv.

Sv.

Tomá² Aquinský:

Presvätá Panna, ako Matka Boha, v istom stupni má nekone£nú dôstojnos´. Kto by chcel opísa´ túto dôstojnos´, hovorí Bossuet, pokú²al by sa opísa´ prehlbokú priepas´.

A Peter Damian:

Kedyko©vek uvaºujem o tejto nevýslovnej dôstojnosti, môºem sa len ponori´ v ml£aní do ve©kého údivu a hlbokého obdivu. H©a, Matka.

63.3

Mária nie je anjelom

Je ©udskou osobou. Ale osobou, ktorá vyvoláva úctu, rados´, lásku, v¤a£nos´. Aby sme si uctili Máriu, zhromaº¤ujeme v²etko, £o máme najkraj²ie v na²om jazykovom bohatstve. Samotné Loretánske litánie predkladajú nám pä´desiat titulov, uctievame v nej materstvo spojené s panenstvom i jej vysokú krá©ovskú hodnos´. H©a, matka! Matka Kristova, Matka Cirkvi, Matka Boºej milosti, naj£istej²ia, nepo²kvrnená, Panna najmil²ia, predivná, verná, ctihodná, mocná... Krá©ovná v²etkých obyvate©ov neba i v²etkých jej ºijúcich detí! H©a, Matka. Hovoríme: Zrkadlo spravodlivosti, Stolica múdrosti. Je prí£inou, £iºe šriedlom na²ej radosti, voláme ju Hviezdou rannou, Ruºou duchovnou, Archou zmluvy, Bránou nebeskou... Ko©ko viery, dôvery a najkraj²ích pocitov vloºili sme do na²ich piesni...! Celá krásna si, Mária, v tebe ²kvrny nijakej niet... Ó, Mária, prímluvnica na²a,... K Márii voláme v kaºdej úzkosti...  H©a, matka ! Výnimo£ná Matka. Býva v nebi, ale pozná svoje deti na zemi. Je Matkou tých, ktorí patria do katolíckej Cirkvi. Je i tých, ktorí nie sú pokrstení, ktorí nepoznajú kríº, Jeºi²a, ktorí ani nevedia, ºe sú vykúpení. H©a, Matka.

63.4

Cez Máriu k Jeºi²ovi

Americká vedky¬a Beecher Stove napísala:

Je mnoho drahocenných vecí, ktoré Boh môºe da´

£lovekovi dva krát, ale dá mu len jednu matku.

Je to pravda: môºe mu da´ dvadsa´, pä´desiat,

osemdesiat rokov ºivota; môºe mu da´ dva, pä´, desa´ talentov, o ktorých hovorí evanjelium; môºe mu da´ ve©ké plochy zeme, celé provincie, mnohé mestá - ale len jednu matku.

Má pravdu táto

Ameri£anka? Jej my²lienky neprekro£ili hranice prirodzeného sveta. V nadprirodzenom svete táto skuto£nos´ vyzerá iná£.

Jednu matku mal len Pán Jeºi².

My v²etci máme dve matky:

jednu

pozemskú, druhú tú, ktorú nám dal Pán Jeºi². Uvedomujeme si, ºe sme mu tak zad¨ºení, ºe tento dlh nikdy nesplatíme? Ani Jeºi²ovi za to, ºe nám ju dal, ani Márii za to, ºe súhlasila by´ na²ou Matkou! Dlh nesplatíme, ale môºeme realizova´ Jeºi²ov zámer. Aký zámer, aké ºelanie mal Jeºi², ke¤ nám dával Matku? Dve slová: Milujte a nasledujte!

Vysta£ia, aby vyplnili program ná²ho

kres´anského ºivota. Milujme tú, ktorá je vybraná spomedzi v²etkých matiek, nasledujme jej pekný, pokorný, svätý ºivot! H©a, matka. Najistej²ia a najkrat²ia cesta k Jeºi²ovi vedie cez Máriu. Skrze Máriu k Jeºi²ovi! Skrze Matku k Synovi.

64

ƒO O NEJ HOVORIA?

Ucti si svoju matku!

10

64.1

Posledný dar

H©a, Matka!

povedal umierajúci Jeºi² na kríºi. Nepovedal Krá©ovná ale Matka. Vysvet©uje

to sv. Terézia Jeºi²kova: Mária je viac Matkou ako Krá©ovnou. H©a, Matka! ƒo o nej hovoria? Najprv sa vyjadrilo nebo: Milosti plná, Pán s tebou... Tieto slová z neba priniesol archanjel Gabriel. V katolíckom svete milión krát sa denne zopakujú. Kaºdé z týchto slov, dokonca jednotlivé písmena kaºdého slova majú taký ve©ký význam a hodnotu, ºe nie sme schopní rozumom ich pochopi´, ani jazykom ich vypoveda´. Zázrakom zázrakov je Mária. Jediná osoba na priestore histórie celého ©udstva!

64.2

Matka

H©a, Matka! Po£úvajme, £o hovoria ve©mi u£ení ©udia a ©udia hlbokej viery! Sv. Alfonz Liguori: Kto slúºi Márii, má nebo také isté, ako by tam uº naozaj bol. Je nemoºné, aby bol zatratený Máriin sluºobník, ke¤ jej verne slúºil a jej sa zveril. Keby sme pospájali lásku v²etkých detí vo£i matkám, lásku v²etkých matiek vo£i de´om, v²etkých svätých a anjelov vo£i svojim ctite©om - táto láska by sa e²te nevyrovnala tej láske , akú má Mária vo£i jednej z na²ich du²í. Hoci by sme celý ºivot zasvätili skúmaniu a roz²irovaniu úcty Nepo²kvrnenej, nevypovedali by sme v²etky pochvaly, nedali by sme Márii takú úctu, akú si zaslúºi! Sv. Ambróz: Ve©kos´ Márie je tak preve©ká, ºe keby sme ju chceli opísa´, nesta£í na to jazyk, tu zastáva kaºdý rozum, sklamú v²etky prirovnania a obrazy! Sv. Anzelm: Je nemoºnou vecou, aby sa neuskuto£nilo to, £o sa ocitne v Máriiných rukách. Ten, za ktorého sa Mária £o len raz pomodlí, bude spasený. Keby som bol uº jednou nohou v pekle, Mária by pri²la na moje prvé zavolanie, aby ma odtia© vyrvala. Sv. Bernadeta: Mária je tak pekná, ºe kto ju raz videl, chce sa mu umrie´, aby ju videl druhý raz! Sv.

Bernard:

Keby Mária prosila o spásu obráteného hrie²nika a v²etci anjeli i celé nebo

domáhalo by sa jeho zatratenia, Máriina prosba by bola vypo£utá.

Nezahynie ten, za koho sa

prihovára Mária, lebo jej jediné slovo viacej znamená ako prosby celého neba. Kto zmeria ²írku, vý²ku a h¨bku jej dobroty? Sv. Bernard nazývajúc ju Hviezdou morskou prekrásne o nej napísal: Ke¤ bude na teba doráºa´ povíchrica poku²ení, ke¤ zov²adia© chmáry utrpenia budú na teba dolieha´, pozeraj na Hviezdu morskú, vzývaj Máriu! Ke¤ ´a opanuje pýcha a nafúkanos´, pozeraj na Hviezdu, volaj k Márii! Ke¤ hnev alebo ºiadostivos´, ke¤ telesné vá²ne rozum ti zatemnia, volaj k Márii! Ke¤ ´a podlomil zlo£in hriechu, ke¤ ´a trápia vý£itky svedomia, ke¤ ´a trestá spravodlivý súd, ke¤ pred sebou vidí² priepas´ smútku a zúfalstva, mysli vtedy na Máriu! V nebezpe£enstvách, v ´aºkostiach, v pochybnostiach mysli na Máriu, volaj k Márii! Nech toto sladké meno nezam¨kne na tvojich ústach, nech sa nevytratí z tvojho srdca, ak chce² obsiahnu´ milosti, ktorých je ono ºriedlom! Kto nasleduje Máriu, nezablúdi. Kto vzýva Máriu, nebude zúfa´! Kto na Máriu myslí, nezahynie! Ak ´a ona podoprie, nepadne². Ak sa o ¬u oprie², nezakolí²e² sa. Ak ´a ona bude sprevádza´, bez ve©kých ´aºkostí príde² do neba. Sv. Bonaventúra: Ó, vy v²etci, ktorí si chcete vydoby´ nebo, uctite Máriu! Krista vºdy nájdete s Máriou a skrze Máriu. Ten, kto h©adá Krista mimo Márie, zbyto£ne ho h©adá! Biskup Bossuet: Mária je matkou Boha, aby v²etko dostala. Je Matkou ©udí, aby v²etko dala. Sv. Efrém obracia sa k Jeºi²ovi a takto hovorí: Ty a tvoja Matka ste v kaºdom oh©ade pekní. Lebo v tebe, Pane, niet ºiadnej ²kvrny, a v tvojej Matke niet nijakého hriechu. A o Márii pí²e: Ve©kos´ tejto šeny sa nedá vypoveda´. Ona si zasluhuje obdiv v²etkých £asov, v²etkých cherubínov a serafínov. Sv. Germán: šiadne vojsko na svete sa nebojí tak dobre vyzbrojeného nepriate©a, ako sa satan bojí mena Márie! Ak niekto poznáva Boha, tak v¤aka Tebe, presvätá Panna! Ak niekto dosiahne spasenie, tak v¤aka Tebe, Boºia Matka! Ak sa niekto zachránil v nebezpe£enstve, tak v¤aka Tebe, Panna a Matka! Ak niekto dostáva milos´ od Boha, tak skrze Teba, Matka plná milosti!

11

Sv.

Gregor: Ni£ nemôºe odporova´ tvojej moci, Mária!

A tvoj Syn akoby splácal dlh, ke¤

vypo£úva tvoje prosby! Henrich Bars:

V jednom 'Ave Mária' je viacej svetla a slávy ako vo v²etkých katedrálnych

vitráºach. Sv. Ján Mária Vianney: Nazdávam sa, ºe len na konci sveta bude ma´ Mária úplný pokoj. Lebo ako dlho existuje svet, ´ahajú ju zo v²etkých strán. Mária je Matka, ktorá má ve©a detí a je stále zaujatá - ide od jedného k druhému. Máriino srdce je vo£i nám také milé, ºe spojené srdcia v²etkých matiek sú kúskom ©adu v porovnaní s jej srdcom. Ke¤ hovoríme o pozemských záleºitostiach, o politike...

unavíme sa.

Ke¤ v²ak hovoríme o presvätej Panne, nevy£erpáme sa.

'Ave Mária' je

modlitbou, ktorá nás nikdy nevysilí. Boh mohol stvori´ kraj²í svet ako je tento, ale nemohol stvori´ dokonalej²iu bytos´ ako je Mária. Sv. Ján Eudes: Keby som poznal osobu, ktorá by milovala Máriu viac ako ja, i²iel by som za ¬ou, aby ma nau£ila milova´ Máriu lep²ie, hoci by bývala sto mí© ¤aleko. Sv. Ján Berchmans: Neodpo£iniem si, dokia© nebudem vrúcne milova´ svoju Matku Máriu! Sv. Peter Damian: šiadna milos´ nezostúpi z neba na zem, kým neprejde cez ruky Márie! Peguy: V mechanizme spásy je 'Ave Mária' poslednou doskou záchrany.

S ¬ou sa nemoºno

dosta´ do zatratenia! Sv. Franti²ek Saleský uº nehovorí o Nej, ale k Nej. Pekne sa modlí: Pamätaj, presvätá Panna, ºe si mojou Matkou a ja som tvojím die´a´om. Si ve©mi mocná a ja som ve©mi malý a slabý! Nehovor, dobrá Pani, ºe nemôºe², lebo tvoj Syn dal Ti moc. Nehovor, ºe nemá² vo£i mne nijaké záväzky, lebo si spolo£nou Matkou v²etkých ©udí, a zvlá²´ mojou... Keby si nemala moc, ospravedlnil by som ´a: 'Je to pravda. Ona je mojou Matkou, ale je azda chudobná a slabá! Keby si nebola mojou Matkou, trpezlivo by som £akal, hovoriac:

'Ona je dos´ bohatá, ale, ºia©, pretoºe nie je mojou Matkou,

nemiluje ma!' Pretoºe si v²ak, presvätá Panna, i mojou Matkou a si mocná, ako ´a ospravedlním, ke¤ mi odriekne² svoju pomoc a ochranu? Teda vidí², moja Matka, ºe si povinná prija´ v²etky moje prosby! Na £es´ a slávu svojho Syna prijmi ma ako svoje die´a, nepozeraj na moju biedu a hriechy, oslobo¤ moju du²u a telo od v²etkého, £o je zlé a daj mi v²etky tvoje £nosti, zvlá²´ pokoru. Teraz mi daj v²etky dary, dobrá a milosti, ktoré sa pá£ia Najsvätej²ej Trojici: Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Uvaºujme o Márii! Nasledujme ju, uctime ju, milujme ju - je na²ou Matkou.

65

OD VEƒNOSTI BOH NA ŒU MYSLEL

Miloval som ´a ve£nou láskou.

65.1

Pýcha

Ke¤ sa py²ní anjeli vzbúrili, Boh zareagoval, neodpustil, lebo ako najdokonalej²ie stvorenia lep²ie vedeli ako ©udia, £o je hriech. Zhre²ili s pln²ím vedomím, s v䣲ou zlos´ou a tvrdohlavos´ou. Ke¤ zhre²il Adam, Boh sa rozhodol zachráni´ ©udstvo. Vyºadovalo to ve©kú námahu. Nezdá sa by´ u Boha námaha divné slovo? Stretáva sa Boh s nejakými ´aºkos´ami pri riadení sveta? Nie! Nemá ºiadne ´aºkosti. Ale, aby sme lep²ie porozumeli, zastavme sa nad týmto slovom. Rozmý²©ajme tak, ako rozmý²©ajú ©udia. Hovorme ©udskou re£ou, Boh sa nepohnevá, lebo vidí ná² zámer: chceme lep²ie pochopi´ Boºie tajomstvo, jeho dobrotu, spravodlivos´, múdros´, lásku...

- to sú ako Boºí

poradcovia, ktorí spolu sadajú s Bohom k stolu a radia. Boh by nebol Bohom, keby nebol nekone£ný. A práve preto, ºe je nekone£ný, mal pod©a ná²ho uvaºovania ´aºkosti. Pozrime sa na ne.

12

65.2

Náprava Adamovho hriechu

Adamov hriech bol uráºkou nekone£ného Boha. V tomto hriechu bola akoby nekone£ná zloba. Aby sa táto nekone£ná zloba hriechu napravila, musel niekto odprosi´. Boha nemohol odprosi´ £lovek, ani ºiaden z anjelov. A tu je ´aºkos´. Ako Boh tento problém vyrie²i? Boºí rozum a vô©a majú svoje vlastnosti. Nazvali sme ich poradcami Boha. Budú radi´: a) Boºia Dobrota hovorí: Treba odpusti´, zabudnú´. Áno, nebo treba sprístupni´! b) Boºia Spravodlivos´ vyºaduje zodpovedné zados´u£inenie. Ja tu nemôºem ustúpi´, ani neustúpim, £o treba urobi´? c) Nekone£ná Múdros´ nie£o vymyslí. Áno! Boh sám zostúpi na svet. Neprestane by´ Bohom, priberie ©udskú prirodzenos´. Bude to jedna Osoba, ale dve prirodzenosti: boºská a ©udská. Bude to Boh a £lovek v jednej Osobe. Ako £lovek bude predstavite©om ©udstva a bude odprosova´ v mene ©udí. Toto odprosenie, zados´u£inenie bude ma´ nekone£nú cenu, lebo spolu s £lovekom Boh bude odprosova´. d) Spravodlivos´: Ale akým spôsobom Boh príde na svet? e) Ve£ná Múdros´ vyberie si Matku, príde na svet ako malé Die´a. Vyvolí si Pannu a ona po£ne z Ducha Svätého, to Die´a bude ma´ boºiu prirodzenos´ a bude Bohom. Zárove¬ bude aj opravdivým £lovekom ako zrodený zo ºeny (Gal 4,4), £iºe bude pochádza´ z ©udského pokolenia. f ) Láska: Ak tá panna má by´ Matkou Boºieho Syna, potom musí by´ hodná tohto poslania. Preto Láska jej dá taký stupe¬ dokonalosti, aký spolu nemajú v²etci anjeli v nebi. Bude zachránená od prvotného hriechu - ona jediná zo v²etkých ©udí. Bude Nepo²kvrnená! Boºí Syn musí ma´ Matku v kaºdom oh©ade peknú, £istú, nevinnú, svätú. Tak musí by´!

A tak bude!

Boh od ve£nosti na ¬u myslel.

Neuvaºoval tak, ako sme my vy²²ie

uvaºovali, lebo Boh nikdy nemal a nebude ma´ nejaké ´aºkosti, on nemusí h©ada´ nijaké prostriedky. Prv ako stvoril hviezdy a hory, rieky a more, zem a nebo, myslel na Máriu.

Preto na Máriu

vz´ahuje Cirkev vnuknuté slová: Pred Pánom som bola prv, neº £oko©vek u£inil. Od ve£nosti som ustanovená! Najdôleºitej²ou udalos´ou vo ve£nom Boºom pláne nebolo stvorenie ani koniec sveta, ani posledný súd, ale tajomstvo Vtelenia a Vykúpenia. ƒiºe BOšÍ Syn, Jeºi², a Mária, jeho Matka.

65.3

Vtelenie

Kardinál ’tefan Wyszynski v máji 1959 v ƒenstochovej povedal po©ským k¬azom, ktorí tam pri²li na pú´, tieto slová: My potrebujeme Boºiu Matku, ale aj Boh potrebuje Máriu.

Tieto slová na

prvý poh©ad sa zdajú divné. Ako to, Boh potrebuje? Nie je dos´ bohatý, nie je dos´ silný? Nedokáºe si sám pomôc´? Potrebuje Máriu? Hlb²ie sa zamyslime: Boh chce vykúpi´ ©udí a k spáse ich vedie cez ©udí. Bez Boha nikto, nikdy, nikde nemôºe by´ spasený. Boh robí v²etko to, £o je najdôleºitej²ie, najpotrebnej²ie. Ale k spolupráci volá ©udí. Kaºdému £lovekovi ur£í presne vymedzenú úlohu, ktorú má splni´. Medzi tými ©u¤mi, ktorí spolupracujú s Bohom, prvé miesto zaujíma Mária. Vykúpenie sveta sa za£alo Máriou. a) Boh Otec chce na svet posla´ svojho Syna. Kto tomuto Synovi dá ©udské telo? Boh pozerá na Máriu. Poznal a videl ju od ve£nosti, ale teraz sa splnil £as. Preto k nej posiela anjela, ktorý jej oznamuje Boºie plány. Boh £aká na odpove¤. b) A treba hovori´, ako Boºí Syn potreboval Máriu? Bez nej ako by pri²iel na svet? Ako £istý Duch? Ona ho porodila, dala mu telo, ktoré malo visie´ na kríºi, a krv, ktorá sa za nás mala vylia´ do poslednej kvapky. Od Márie máme Jeºi²a, ktorý je na na²ich oltároch. Bez Márie by sme nemali ani obety na Kalvárii, ani sv. prijímania. c) Mária - plná milosti - v svojom srdci uº mala Ducha Svätého. Ale vo chvíli Zvestovania sa stalo nie£o nové, £osi jedine£né v dejinách sveta. V¤aka tomuto pôsobeniu Mária sa stáva Boºou Matkou, ale zárove¬ je i zostane Pannou. A ¤alej: na Turice Duch Svätý zostúpil na apo²tolov i na Máriu. Ona bude Matkou rodiacej sa Cirkvi. K nej pôjdu apo²tolovia po radu, svetlo a silu. Duch

13

Svätý potreboval Máriu pri po£iatkoch Cirkvi.

Potrebuje ju i dnes, aby cez ¬u ¤alej posväcoval

du²e.

65.4

Nepo²kvrnená

Budeme sa teraz pýta´, pre£o Mária, jediná zo v²etkých Adamových detí, bola zachránená od dedi£ného hriechu?

Pre£o ona jediná mohla poveda´ Bernadete:

Som Nepo²kvrnené Po£atie?

Pre£o nikdy nezhre²ila osobným hriechom, závis´ou, klamstvom, pýchou, lenivos´ou...? Pre£o po smrti bola s telom a du²ou vzatá do neba? Pre£o toto v²etko? Pre£o? Boh musel v bohatej miere obdarova´ tú, ktorej zveril takú jedine£nú úlohu v dejinách ©udstva.

Mária túto úlohu prijala a

presne ju vykonala pod©a Boºieho plánu. A bola vºdy taká, akú ju Boh chcel ma´. Nikdy Boha nesklamala.

Preto jej Boh dal v²etko, £o jej mohol da´.

V²emohúci, nekone£ne bohatý, mohol

stvori´ v䣲í svet, kraj²ie slnko, ale kraj²ie ve©dielo od Márie stvori´ nemohol. Aj na nás Boh myslel, na kaºdého z nás.

To, £o od ve£nosti plánuje, uskuto£¬uje v £ase s

matematickou presnos´ou. Od ve£nosti na nás myslí a od ve£nosti nás miluje. Len po jednom túºi, len jedno si ºiada: aby sme boli hodní tejto lásky. Mária je nám i tu potrebná. Ona nám môºe ve©a pomôc´. Preto nám ju dal. Preto s Máriou spolupracujme, s Máriou po¤me k Jeºi²ovi, a On nás bude milova´ ve£nou láskou. Amen.

66

MÁME JU TU. MÁME MÁRIU!

Z rozhodnutia neba zrodila sa Mária. Pred východom Slnka vychádza táto Zorni£ka. Od stvorenia Adama narodenie Márie je najv䣲ou udalos´ou na svete. Mária je Zornica, ktorá zvestuje narodenie Vykupite©a sveta.

Mária je predrahým darom, ktorý nám dalo nebo.

Je to

Bohom stvorený Raj, aby v ¬om mohol dôstojne býva´ Krá© neba a zeme.

66.1

Narodenie

V Jeruzaleme je miesto, na ktorého posvätnos´ pútnici £asto zabúdajú. Toto miesto sa nachádza ne¤aleko brány sv. ’tefana. Stál tam dom£ek Joachima a Anny. Tam sa narodila Mária. Tak hovorí ústne podanie. Mnohí odborníci ho pokladajú za autentické. O. Vincent, dominikán, vynikajúci znalec palestínskej archeológie, tvrdí, 2e uº na za£iatku II. storo£ia nachádzalo sa na tomto mieste sanktuárium. V 5. storo£í bol tam postavený neve©ký kostolík k úcte Panny Márie. Dnes na tomto mieste stojí pekný kostol sv. Anny, ktorý postavila reho©a kriºovníkov a je najzachovalej²í zo v²etkých kostolov celej Palestíny. Jeden z posledných jeruzalemských patriarchov napísal: Po svätom hrobe sväty¬a Narodenia Panny Márie je najautentickej²ou sväty¬ou Jeruzalema. Po schodoch sa môºe zís´ do krypty, na miesto, kde sa narodila Mária. Na oltáriku stojí socha Nepo²kvrnenej. Po pravej i ©avej strane sú mozaikové postavy Joachima a Anny. Rodi£ia predstavujú Die´a´u k©a£iace postavy Adama a Evy. Pred oltárom rados´ pre o£i a srdce: Mária ako malé die´a sa usmieva v kolíske. Tu sa narodila tá, ktorú v²etky národy budú vola´ blahoslavenou. Kto boli rodi£ia Márie? Tradícia hovorí, ºe sa volali Joachim a Anna. Pochádzali z krá©ovského rodu, ale ºili ve©mi skromne, av²ak to bola najmen²ia nepríjemnos´. Ich najvä£²í ºia© a tragédia bolo to, ºe obidvaja boli uº v star²om veku a nemali deti. U šidov bezdetnos´ v tom £ase sa pokladala za hanbu, dokonca za Boºí trest. Boh nechce - hovorilo sa - aby z ich rodiny vy²iel Mesiá². Istého d¬a - pí²e o. Gasnier - ke¤ Joachim pri²iel do svätyne, aby priniesol obetu, k¬az ho zastavil a verejne ho zahanbil, vraviac: Akým právom prichádza² do svätyne, ke¤ Boh odvrátil od teba svoj zrak a nedoprial ti potomstvo?

Joachim a Anna sa modlili a dúfali. Pri²iel z neba anjel a predpovedal

im die´a, po ktorom tak ve©mi túºili?

Tradícia hovorí, ºe áno, dokonca ºe im anjel povedal aj

meno die´a´a. Od Boha vymodlené die´a pri²lo na svet. Aká rados´! Hymny chvály a v¤a£nosti

14

vzná²ali sa do neba! Tí, ktorými doteraz poh¯dali, sú v䣲í ako rodi£ia sv. Jána Krstite©a, v䣲í ako Abrahám a Sára, ako Jakub a Rachel. V䣲í neº najv䣲í rodi£ia to©kých krá©ov a prorokov Starého zákona. Joachim a Anna nevedia o svojej ve©kosti, nemyslia na ¬u. Sú ²´astní a ¤akujú Bohu. Ale my vieme: sú rodi£mi Márie! Môºeme nie£o v䣲ie poveda´? Príchod die´a´a na svet, hoci je radostnou udalos´ou, vzbudzuje váºne my²lienky a obavy. Vôbec sa nevie, £i bato©a bude chválou svojich rodi£ov, ozdobou svojho rodu, dobrodením pre svet, rados´ou pre nebo. Nad kolískou malého Jána Krstite©a sklá¬ali sa susedia a príbuzní a pýtali sa: ƒím len bude tento chlap£ek? (Lk l,66). Aj nad Máriinou kolískou boli také otázky? ƒím bude toto Die´a? Nebo vie, £ím bude. Najsvätej²ia Trojica vie a s rados´ou pozerá na toto výnimo£né Die´a. Boh Otec v ¬om víta svoju Dcéru, Duch Svätý svoju Nevestu a Boh Syn svoju skuto£nú, opravdivú Matku.

Te²í sa celé nebo, lebo Ona bude Krá©ovnou anjelov, patriarchov, prorokov,

v²etkých svätých, Krá©ovnou neba i zeme! Svätý Franti²ek Saleský pí²e, ºe anjeli sa prechádzali po galériách neba, naklá¬ali sa a pozerali na zem, plní obdivu a údivu. Vedeli, ºe toto malé stvorenie bude ich Krá©ovnou? Nebo sa diví, zem pozerá a £aká...

66.2

Uvedenie do chrámu

Veriaci a zboºní šidia ve©mi radi posielali svoje dcérky do chrámu, lebo vedeli, ºe ich tam najlep²ie vychovajú, ºe tam sa najlep²ie priu£ia práci a zboºnosti. Ke¤ mala Mária tri roky, poslali ju do chrámu. Hovorí o tom pradávna tradícia. Sv. Ambróz pí²e, ºe ani de¬ posvätenia jeruzalemského chrámu nepriniesol Bohu takú slávu, akú priniesol de¬, kedy sa Mária zasvätila Bohu v chráme. Sv.

Hieronym pí²e tak, akoby ju videl:

Vºdy prvá na v²etkých poboºnostiach, najzbehlej²ia v

náuke Sv. písma, najvrúcnej²ie spieva Dávidove ºalmy, najsvedomitej²ia v skutkoch milosrdenstva, najdokonalej²ia v £nostiach...

Býva v dome pri svätyni, ²ije, vy²íva, £íta, po£úva.

Ke¤ £ítajú a

vysvet©ujú Sv. písmo, modlí sa ako iní, aby Mesiá² pri²iel na svet. Áno. Aby pri²iel! Z rozhodnutia neba narodila sa Mária. Z rozhodnutia neba Mária bude tým, £ím ju Boh chce ma´. Boh ju vedie. U Boha ni£ nie je nemoºné. A my? Môºeme ju iba obdivova´. Horí láskou, je plná milostí a £ností. Ke¤ ju spolu s inými obdivujeme, môºeme ju so zvlá²tnou rados´ou pozdravi´ a privíta´ ako Krá©ovnú na²ej katolíckej vlasti, na²ej ot£iny. Lebo Ona bude ma´ ú£as´ na histórii ná²ho národa, Ona bude s nami písa´ na²u históriu. Amen.

67

ZVESTOVANIE - VIEME „AKOVA”?

Zboºie a v¤a£nos´ rastú len v dobrej zemi (príslovie) Boh príde na zem! Na ten kozmický prá²ok, akým je na²a planéta i na²e ©udstvo - neustále sa lopotiace, vzdorovité, cynické, unudené, pomýlené... Keby pri²iel len kvôli samej zemi, mohol by obdivova´ pekné kvety, zlaté lú£e slnka, spievajúcich vtákov... Ale On má prís´ kvôli ©u¤om, práve kvôli tým vzdorovitým!

67.1

Zvestovanie

Predchádzali prípravy: s©uby, podobenstvá, proroctvá. Teraz sa pribliºuje chví©a, kedy Boh ukáºe svoju Múdros´ a Moc, Dobrotu a Lásku. Dielo, ktoré vykoná, bude najkraj²ím Boºím dielom na zemi. V䣲ím ako stvorenie sveta. Vie o tom Mária? Zastal pred ¬ou archanjel Gabriel. Ke¤ za£al hovori´, Mária sa zadivila: nebola pripravená na takú náv²tevu. Anjel pri²iel z neba. Jej vlastným menom ju oslovil; Neboj sa, Mária!

anjel objas¬uje cie© svojej náv²tevy, h©a, po£ne² a porodí²

Syna... (Lk 1,31). Mária pozná tieto slová: ve©a krát ich £ítala u Izaiá²a. Ale je to rozdiel: tam prorok pí²e v tretej osobe: ...Panna po£ne a porodí (Iz 7,l4). A tu anjel hovorí v druhej osobe: Po£ne² a porodí².... Máriin údiv prechádza do ú©aku. Vidí svoj s©ub, ktorý Boh prijal, a teraz

15

ten istý Boh... Anjel jej v²etko vysvet©uje: Mária rozumie, panenstvo zostane neporu²ené a zásluhy panenstva budú spojené s rados´ou Matky. Boh je nato©ko mocný, aby urobil taký zázrak! Mária sa upokojí. Verí. S pokorou sklá¬a hlavu: Fiat! Nech sa mi stane! V tej chvíli Slovo sa Telom stalo. Nebo sa so zemou stretlo. Mária sa stala Matkou Boha. Boh k ©u¤om pri²iel, k tým vzdorovitým. Ko©ko pocitov v¤a£nosti musela ma´ Mária vo£i Bohu, ºe jej dovolil doºi´ sa tej chvíle, kedy prichádza Mesiá², ktorého ©udstvo tak dlho £aká! jeho príchod.

Teraz vie: príde a narodí sa.

Ona sama sa tak £asto modlila a prosila o

A narodí sa z nej!

Vlastnými o£ami bude na neho

pozera´. Bude ho pestova´, k¯mi´, vychováva´, hovori´ s ním. Ko©ko ºien v Izraeli túºilo po tomto vyznamenaní! Mária pokorne sklá¬a hlavu, v²etko urobí. Fiat! Nech sa mi stane! Mária sa stala prvou osobou, najv䣲ou a najdôstojnej²ou po troch Osobách Najsvätej²ej Trojice. Hovoríme: Svätá Mária, Panna milostivá, Brána nebeská, Hviezda ranná... To sú Loretánske litánie.

Je sedemtisíc ²es´sto titulov, ktorými svätí a u£itelia Cirkvi chceli ucti´ Máriu (Bertier).

Kaºdý z týchto titulov hovorí o Máriinej ve©kosti. Ale je jeden najdôleºitej²í titul, ktorý je zhrnutím a základom v²etkých ostatných: Svätá Boºia Rodi£ka! Mária je tá, z ktorej sa narodil Kristus, pí²e sv. Matú² (l,l6). Sv. Luká² hovorí: ƒo sa z teba narodí, bude sa vola´ Synom Boºím (l,35). Vieme, kto je Mária, Matka Boºieho Syna, Boºia Rodi£ka!

67.2

Boºie materstvo

Poznáme matky, ktorých synovia boli ve©kými u£encami, slávnymi vodcami, cisármi, krá©mi... Svet ich obdivoval, chvel sa pred nimi alebo dlho na nich spomínal. V²etky tieto matky prevý²ila Mária. Ona jedna, jediná, presvätá. Jej Syn je v²emohúci Boh! Táto pravda je ve©mi jasno povedaná v evanjeliu. šil £lovek, ktorý nechcel prija´ evanjelium. Bol to Nestorius, £lovek vzdorovitý, py²ný. šil v 5. storo£í. U£il, ºe Jeºi² je len £lovekom, v ktorom prebýva Boºí Syn, podobne ako vo svätyni. Ke¤ sa zamotal do tohto bludu, pokra£oval ¤alej. Hovoril: Ke¤ je Jeºi² £lovekom, potom Mária je len matkou £loveka a nemôºe sa vola´ Matkou Boha.

Nestorius sa za´al v svojom blude.

V

roku 431 bol do Efezu zvolaný v²eobecný snem, ktorý Nestoriovu náuku preskúmal a odsúdil. Nad tvrdohlavým heretikom bola vynesená kliatba. Postupom £asu heréza zanikla. Tisíc pä´sto rokov neskor²ie, v roku 1931, pápeº Pius XI. vydal encykliku, v ktorej hovorí o nevýslovnom privilégiu Materstva Boºej Matky a ustanovil sviatok pre celý katolícky svet - 11. október. Dnes sa tento sviatok slávi 1. januára. Touto hodnos´ou Boºieho Materstva Mária sa stala nevýslovným zázrakom najvy²²ieho Boha. A kone£ne, ako pí²e Pius IX.: vyvrcholením v²etkých zázrakov. Jeºi² je Bohom, Vykupite©om ©udstva - Mária je jeho Matka. Jeºi² je svojou náukou, svojím príkladom, svojou svätos´ou najvy²²ím U£ite©om - Mária je jeho Matka! Boh Otec hovorí o Jeºi²ovi: Toto je môj milovaný Syn (Mt. 3,l7). Mária to tieº môºe poveda´: Toto je môj Syn! Ona jediná zo v²etkých ºien sveta môºe poveda´ Boºiemu Synovi: Syn môj!

Nepredstavite©ná dôstojnos´.

Trvalá a ve£ná! Cez celú ve£nos´ bude Mária ¤akova´ Bohu za svoje vyvolenie.

67.3

Po¤akovanie

A my? Ko©ko prejavov v¤a£nosti a lásky musíme prednies´ Bohu, ºe poslal na svet svojho Syna, ºe on mal Matku, ºe v¤aka tejto Matke Boh vy²iel z na²ich radov, spojil sa s nami putom krvi a stal sa na²ím Bohom a Bratom! Vieme ¤akova´? Evanjeliá hovoria, ºe z desiatich malomocných len jeden sa vrátil, aby po¤akoval za uzdravenie. Dnes je to podobne. ‰udia vedia prosi´, ale menej ¤akova´. Istý spisovate© pí²e, ºe keby v kostole boli dva rôzne oltáre: jeden pre prosby, druhý pre po¤akovanie, tak zástupy by boli pri prvom, pri druhom len málokto. Ke¤ ide o po¤akovanie, ©udia myslia len na kvety: Prinesú kyticu, poloºia ju na oltár a uº sú spokojní. A predsa vieme, ºe kvety sú dnes pekné, svieºe, ale zajtra ich treba vyhodi´. Margita (1459 - 1519), dcéra cisára Maximiliána I., dala £osi viacej ako kvety:

narovnala cestu svojho

ºivota. Lebo jej ºivot nebol rovný, bezúhonný. Ale ke¤ na púti v Montserat v ’panielsku stála pred

16

zázra£ným obrazom Márie, pomyslela si: nie£o treba da´! Duch Svätý jej vnukol: Margita k©aká a s©ubuje Márii, ºe pretrhne okovy hrie²nej lásky. Sotva vypovedala slová s©ubu, Mária naklá¬a hlavu na znamenie, ºe také rozhodnutie sa jej pá£i. Ke¤ sa Margita vrátila domov, vlastnou krvou pí²e tieto slová: Ja, Margita uhorská, tebe, Mária, od tejto chvíle obetujem svoje srdce a v²etky svoje city. To je prejav v¤a£nosti, cennej²í neº kvety, neº v²etky poklady sveta. Rozlámané okovy hriechu, o£istené srdce, zmenený ºivot, s©ub napísaný vlastnou krvou. Pamätajme: po¤akovanie je aktom spravodlivosti. Tento akt má by´ pravidlom ºivota. Ako toto pravidlo zachovávame v svojom ºivote? Zboºie a v¤a£nos´ rastú len v dobrej zemi, hovorí príslovie. Bu¤me tou dobrou zemou. Vedzme a chcime ¤akova´ Bohu za to, ºe nám zoslal Vykupite©a, Márii za to, ºe povedala: Fiat! Nech sa stane. Amen.

68

BETLEHEM - MÁRIA UVAšUJE A ROZJÍMA

Zavinula ho do plienok a poloºila do jasiel (Lk 2,7)

68.1

Narodenie Spasite©a

Betlehem! Ko©ko spomienok je zviazaných s touto dedinkou? Ko©ko £ara, pôvabu obsahuje v sebe toto slovo; Betlehem.

Betlehem je miestom, kde sa narodil Jeºi² Kristus, Vykupite©.

Betlehem

je jasky¬a, jasle, spev anjelov, pastieri, Mudrci, ktorí prichádzajú z¤aleka, je to krvavý masaker neviniatok, ktorý nariadil ukrutný Herodes. Betlehem v na²om ºivote je kaºdoro£ne slávený sviatok Boºieho narodenia so v²etkými zvykmi a tradíciami, ktoré sme spojili s touto ve©kou udalos´ou: oblátky, vigília, polno£ná sv. om²a, jasle, strom£ek, koledy... Prvá poklona! Betlehemská jasky¬a - tmavá, studená, vlhká, vstupujú do nej dve osoby. Nelamentujú, nes´aºujú si. Po skromnej ve£eri, po modlitbe ukladajú sa k spánku: unavení sú ²tvord¬ovou cestou z Nazaretu a h©adaním noc©ahu, ktorý im odmietli. Udrela Boºia hodina. Ako slne£ný lú£ cez kri²tá© prechádza a nerozbije ho, ako vô¬a vychádza z ruºe a nenarú²a jej svieºos´, tak z pre£istého Máriinho lona Die´atko pri²lo na svet v ni£om neporu²iac jej panenstvo. Spasite© sveta sa zázra£ne po£al a e²te zázra£nej²ie pri²iel na svet. ƒo robí Mária? To, £o kaºdá matka. Evanjeliá hovoria: Zavinula ho do plienok a poloºila do jasiel.

Ale Mária robí £osi viacej: robí to, £o robí k¬az, ke¤ drºí v rukách konsekrovanú hostiu:

k©aká, adoruje!

Adoruje, lebo verí!

Toto malé die´atko je Bohom.

Mária je jedinou matkou na

svete, ktorá lásku k svojmu die´a´u môºe posunú´ po hranicu, kde mu bude vzdáva´ Boºskú úctu, po adoráciu, a to bez rizika, ºe sa dopustí modlosluºby. Betlehemská ma²ta© je prvou kres´anskou sväty¬ou.

68.2

Viera

Jozef odi²iel k cisárovým úradníkom. Preto pri²iel z Nazaretu, aby sa dal zapísa´. Dal zapísa´ aj novonarodené Die´a. Úradník zapísal na listinu Syna Jozefa a Márie z Dávidovho kme¬a. Ruka sa mu nechvela. Cisár Augustus má o jedného poddaného viacej. Poddaný? Predsa Pán celého sveta, ktorý, ke¤ príde £as, zavedie nové záznamy: tam budú zapísaní tí, ktorí uveria v jeho boºstvo. Rím bude ¤alej zapisova´ svojich poddaných, ich zamestnanie, zárobok, majetok kaºdého z nich - bude vedie´, aký poplatok komu uloºi´... Neskor²ie zaznamená v svojich kronikách, ºe ke¤ bol Galilejský ukriºovaný, zatriasla sa zem a na pravé poludnie zahalila ju tmavá noc. Rím neverí, Mária a Jozef veria.

17

68.3

Rozjímanie

Mária ml£í a rozjíma. Kto bol viac ako Mária povolaný, aby hovoril o Mesiá²ovi? Luká² napí²e: Mária si zachovala tieto veci a premý²©ala o nich vo svojom srdci (Lk 2,19). Hlboké tajomstvo, na ktorom má tak bezprostredne podiel, si najlep²ie uctí rozjímaním. šivot ml£ania a rozjímania! Pastieri prichádzajú k jasliam - Mária premý²©a; Mudrci sa pribliºujú k Betlehemu - celý Jeruzalem je rozru²ený - kla¬ajú sa, obetujú dary..., povedala Mária nejaké slovo? V chráme hovorí Simeon, hovorí proroky¬a Anna a Mária premý²©a. Z celého obdobia Jeºi²ovho detinstva máme len tieto slová: zachovala si a premý²©ala. Naozaj Mária nehovorila? Zaiste prejavovala svoju lásku k Jeºi²ovi. Hovorila a spievala, ako spieva kaºdá matka, ktorá uspáva svoje bábätko. Prihovorí sa k pastierom, Mudrcom? Prichádzajú jedni i druhí, aby sa poklonili Boºiemu Die´a´u. Mária ich prijíma. Je moºné prija´ hostí a nepoveda´ s úsmevom, v¤a£nos´ou a uznaním jediné slovo?

Dali by sme v²etky poklady, len aby sme sa

dozvedeli, £o hovorila Mária. Pre£o nám to sv. Luká² nenapísal? Lebo Boh viedol jeho pero a Boh usúdil; ºe to, £o napísal, je najdôleºitej²ie: zachovala si a premý²©ala. Premý²©ala: o anjelovom príchode, o tajomstve Vtelenia, o Alºbetiných slovách, o Jozefovom nepokoji, o tichej noci v ma²tali, o nekone£nej Boºej dobrote, o láske Boha k ©u¤om, ktorý tak miloval svet, ºe dal svojho Syna. Ke¤ pozerala na pastierov a mudrcov, moºno si myslela, ºe Jeºi² bude dobrým Pastierom a Krá©om krá©ov na veky? Moºno myslela i na vzdialenej²iu budúcnos´ Die´a´a - azda videla zradu a súd, kríº a Kalváriu..., premý²©ala.

68.4

U£me sa rozmý²©a´

Premý²©a´ znamená ºi´ vnútorne. Srdce, ktoré nepremý²©a, stane sa studené, ©adové, m¯tve... Aké je najv䣲ie ne²´astie na²ich £ias? zle chápanej slobody, iní:

pýta sa Fénelon.

Jedni hovoria:

bezboºnos´, druhí:

duch

zlo£innos´; a ja,  hovorí arcibiskup Cembrai, neschopnos´ sústredi´

sa, rozmý²©a´, rozjíma´, urobi´ reexie.

Fénelon mal pravdu. Keby ©udia premý²©ali, nebolo by

bezboºnosti ani násilia, samovráºd, ha²terenia, vojen... Desa´ minút reexie nau£í viacej ako celý mesiac £ítania. Musíme teda odmietnu´ £ítanie? Záleºí, £o a v akom duchu sa £íta. Od nás samých záleºí, aby sme ako Mária rozmý²©ajúc i²li ºivotom.

Aby sme premý²©ali.

Lebo hodnota ºivota nezáleºí od

vý²ky penzie, ale od vnútorného bohatstva du²e. A to si vyºaduje rozmý²©a´, uvaºova´. U£me sa myslie´, meditova´, premý²©a´. Sv. Vincent z Pauly pí²e: ƒím je jedlo pre telo, tým je premý²©anie pre du²u.

Telo bez pokrmu slabne, ba zomiera - du²a bez premý²©ania podobne.

Najprv zoslabne, potom ochabne, stane sa nudnou pre druhých a nakoniec neznesite©nou pre seba samú. O £om máme premý²©a´? O £om rozmý²©ala Mária? Jeºi² pri²iel na svet. Ko©ko je tu pekných námetov!

Na²e koledy oplývajú mnoºstvom hlbokých právd o Vtelení a narodení Boºieho Syna,

o láske nebeského Otca k nám ©u¤om...

Tajomstvo Kristovej lásky k nám - Kalvária.

A keby

sme rozmý²©ali o v䣲om Jeºi²ovom pokorení v Najsvätej²ej oltárnej sviatosti? Od Márie sa u£me adorova´, od nej sa u£me v modlitbe oslavova´ Boha. rozjíma´, nau£il sa aj dobre ºi´.

Sv.

Augustín pí²e: Kto sa nau£il dobre

Taktieº sú pekné slová sv.

Terézie z Avily: Ve©ké my²lienky

pomáhajú splni´ ve©ké £iny.

68.5

ƒo robi´?

Írsky spisovate© Bernard Shaw rozpráva, ºe raz poslali ©udia k Bohu delegáciu. Ke¤ ich Boh prijal, delegácia sa za£ala s´aºova´, ako ´aºko je ºi´ na svete: ni£ iné len samé rozbroje, zlo£iny, krádeºe, revolúcie, vojny... Boh ich trpezlivo vypo£ul a potom povedal: Deti moje! Mám ten istý názor, £o vy! V²etko toto je nepríjemné, ale £ia je to vina? Ak vám zlo£iny otravujú ºivot, pre£o ich robíte?

18

Fénelon bol dobrým vychovávate©om. Krátko a jasne povedal, £o treba robi´, aby sa vylie£ili neduhy na²ich £ias: Myslie´! Premý²©a´! Boh nám dal rozum. E²te sme ani neboli a On na nás uº myslel. Dal nám Máriu! A dal nám Syna! ƒi nám mohol da´ nie£o viacej? Mária premý²©ala, uvaºovala. Pozerajme na ¬u a nasledujme ju. Kto vie dobre premý²©a´, vie dobre ºi´. Amen.

69

SIMEON - TICHÉ UTRPENIE

Ticho plni´ Boºiu vô©u, ticho zná²a´ ©udské slabosti - to je najv䣲í poklad £loveka a odmena ho za to £aká.

69.1

Prvá cesta

Mária ide spolu s Jozefom a nesie na rukách Boºie Die´a. Z Betlehema do Jeruzalema - to nie je ¤aleko: desa´ kilometrov. Je to prvá cesta Pána Jeºi²a na tejto zemi. I táto prvá cesta pribliºuje Jeºi²a tomu mestu, kde bude neskor²ie u£i´, pracova´, trpie´. Ide si pozrie´ budúce pole boja, kde premôºe satana, smr´ a dá ºivot svetu. Jeruzalem je blízko. Vidie´ vysoké domy a na vrchole hory Moriah Herodesom obnovenú sväty¬u: zázrak architektúry a bohatstva. Keby mramorové kamene tejto svätyne mali du²u, keby mohli myslie´, rozumie´ - aspo¬ na chví©u by zadrºali Toho, ktorý jedného d¬a povie, ºe tu nezostane kame¬ na kameni. Mária pozná toto mesto i miesto. Preºila tu svoje najmlad²ie roky. Ide ako do vlastného domu. Vie, £o ju tam £aká?

69.2

Simeon

Simeon - bohabojný a spravodlivý £lovek. Zostarel od dlhého £akania. Ale £akal. Duch Svätý mu zjavil, ºe neumrie, kým neuvidí Pánovho Pomazaného. Preto £akal. Pri²iel, pohá¬aný nevidite©nou silou, ako prichádzal uº nieko©ko mesiacov. Vºdy s tou istou tichou otázkou: Azda dnes? Do svätyne vchádzajú ©udia: jedni bohatí, druhí chudobní... Simeon pozerá: star£ekovo srdce za£alo bi´ radostnej²ie. Azda poznal Máriu z jej pobytu vo svätyni? Pribliºuje sa: Matka, Die´a... Vnútorný hlas mu hovorí: To je ON! S pocitom nevyslovite©nej pokory a lásky prosí, aby mu dovolili vzia´ Die´a do náru£ia. Mária sa zadiví - ²´astná mu podáva Die´a. A vo chvíli, kedy sa o£i £loveka s bielymi vlasmi pozdvihli k nebu, z úst plynul spev radosti a ví´azstva: Teraz prepus´, Pane, svojho sluºobníka v pokoji, lebo moje o£i videli tvoju spásu.

Svetlo na osvietenie pohanov a na

slávu tvojho izraelského ©udu. Na osvietenie pohanov. Pre Máriu neboli novotou tieto slová. Ona vedela, ºe Mesiá² nepri²iel len pre šidov, ale aj pre pohanov. Uº u Alºbety hovorila v prorockom videní, ºe ju budú blahoslavi´ v²etky národy.

V²etky - a teda aj pohanské.

šidovský národ, ponorený do predstáv falo²ného

nacionalizmu, vyhradil si výlu£né právo na Mesiá²a: pre nás príde! Len pre nás! Nie pre iných! Mária mala správnu predstavu o Mesiá²ovi. A Simeon je prvým, ktorý tu, vo svätyni, z Boºieho vnuknutia potvrdzuje tú správnu Máriinu predstavu o Vykupite©ovi sveta. Ale Mária vedela e²te nie£o iné. Pozerajme, £o sa robí: Simeon poºehnáva ²´astných rodi£ov.

Zrazu - jeho tvár zváºnela, stala sa nehybnou, tvrdou,

obracia sa k Márii a hovorí: H©a, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporova´. A tvoju du²u prenikne me£ (Lk 2,34). Ani tieto slová nebudú pre Máriu novotou, lebo ve©mi dobre pozná 21 ºalm, v ktorom utrpenie Vykupite©a je skoro tak dokonale opísané ako v Evanjeliu. A kto by sa odváºil tvrdi´, ºe nepozná 53 hl. Knihy proroka Izaiá²a, kde je Mesiá² predstavený ako muº bolesti, opovrhnutý, pokorený, prebodnutý za na²e hriechy, zdeptaný, dokali£ený...? Toto v²etko Mária musela vedie´, musela to pozna´ aspo¬ v hlavných rysoch, ºe Mesiá², aby vykúpil ©udstvo, prejde cez more utrpenia, a Ona, jeho Matka, bude ma´ podiel na jeho utrpení.

19

Teda Simeonovo proroctvo ni£ nového nepovedalo Márii. Len potvrdilo to, £o Ona uº vedela z iného prame¬a.

69.3

Me£

Mária sa nebojí me£a, o ktorom starec hovorí. Zarmucuje ju len my²lienka, ºe trpie´ bude jej Die´a - tak nevinné, sväté a tak hodné lásky; ºe trpie´ bude jej Syn, ktorý priná²a lásku, pokoj a spásu. A ona, Matka, nebude môc´ ho ukry´ pred ©udskou zlobou. Keby ten me£ rad²ej ju zranil. Priamo ju! Nie! On ju zraní prostredníctvom Syna. Mária pokorne sklá¬a hlavu. Na to, £o bude, má len jednu odpove¤: Nech sa stane pod©a tvojho slova! Mária je výnimo£ná Matka. Po£úva a ni£ nehovorí. Po£úva a ml£í. Nes´aºuje sa, nepýta sa na podrobnosti.

Nech sa stane, to je v²etko.

Iné matky myslia na kariéru svojich synov.

Snívajú

sladké predstavy o postavení, o tituloch, o bohatstve... Mária o tom nesníva. Ona vie, £ím bude jej Syn.

Po splnení predpisov Zákona, po vypo£utí Simeonovho radostného spevu i pochmúrnej

predpovede, Mária sa vracia so svojím pokladom, s Jeºi²om, do Betlehema. Tam bude inᣠspieva´, aby ukolísala Boºie Die´a. Predpovedaný me£ £oskoro za£ne svoje dielo: bude treba uteka´!

69.4

Problém utrpenia

Problém utrpenia bol, je a vºdy bude aktuálny, dokia© len ©udstvo bude na zemi. Lebo zem je pla£úcim údolím, krajinou vyhnanstva. Pozemský ºivot je stupienkami, ktoré vedú do paláca nebeského Pána. Ako dlho krá£ame po týchto stup¬och, tak dlho trpíme, smútok a slzy musia by´. Hovorí sa, ºe k Budhovi raz pri²la jedna matka. Majstre, hovorí, moje die´a, ke¤ sa hralo s kvetmi, po²típala zmija. Odvtedy je bledé, smutné, neje, nehýbe sa. ƒo mám robi´? Poznám liek, odpovedá Budha. Cho¤ a poh©adaj zrnká pepru (£ierneho korenia) v dome, kde by nikdy nebola smr´.

Mladá matka Kisagotami preh©adala v²etky domy mesta, ale dom, v ktorom by

nebola smr´, nena²la.

Majster, hovorí Budhovi, myslela som, ºe môj syn je jediný, ktorého si

chce vzia´ smr´. A tu vidím, ºe m¯tvych je viac ako ºivých. A Budha povedal: Dal by som svoju krv, keby som mohol uchráni´ ©udí pred slzami. Ale ºiadne stvorenie nemôºe uniknú´ pred smr´ou. Ty to teraz vie²... a taktieº vie², ºe boles´, ktorá zarmucuje v²etkých ©udí, je v䣲ia ako tá, ktorú ty musí² zná²a´. Budha nebol kres´anom, nepoznal evanjelium. Preto nemohol da´ takú odpove¤, ktorá by úplne objasnila problém smrti. Medzi kres´anmi sú rôzni ©udia. Jedni - ako ich nazval istý spisovate© - tvoria klub ²omravých. ’omranie je u nich akoby druhou prirodzenos´ou. ƒo som zle urobil, ºe mi Boh káºe takto trpie´? Potom sa prejaví otvorený vzdor: Nepôjdem do kostola, lebo som ve©a trpel po£as vojny! Je to úplná neznalos´ tajomstva utrpenia. Iní nielen ºe rozumejú utrpeniu, ale ¤akujú za¬ Bohu. Stokrát nech je poºehnané utrpenie, ktoré ma priblíºilo k Bohu, povedal Fr. Goppeé. Podobne hovorila istá Po©ka vo Francúzsku, ktorá sa obrátila k Bohu a kajala sa, ke¤ ochorela na rakovinu: „akujem Bohu za - rakovinu. Nezabudnem na tieto slová. Diev£ina chce vstúpi´ do klá²tora.

Predstavená jej vysvet©uje:

Die´a, u nás je ´aºký ºivot.

Treba skoro ráno vstáva´, ve©a pracujeme, ve©a sa modlíme, ml£íme... re£i: A je tam kríº?

Áno!

Potom sa ni£oho nebojím!

Sv.

Kandidátka ju preru²í v

Ruºena z Limy hovorí: Kríº je

skuto£nou a jedinou cestou do raja, do ktorého vojs´ bez kríºa je úplne nemoºné.

Dokonca je i

taká legenda, ºe vraj sv. Peter sa najprv opýta du²e, ktorá sa u neho hlási, £i ve©a trpela na zemi? Vo Francúzsku ºil k¬az de Ségur, ktorého Boh ´aºko skú²al slepotou. Nevidel ©udí, nevidel slnko. Nemohol sa modli´ breviár, stále slúºil tú istú sv. dvadsa´, dvadsa´pä´ - jubileum.

om²u - naspamä´.

Roky plynuli: pä´, desa´,

Pripravoval sa na jubileum, zavolal biskupa, známych k¬azov,

príbuzných, priate©ov, aby spolu s ním ¤akovali Bohu za dvadsa´pä´ rokov nevidomého ºivota... Simeon povedal: Tvoju du²u prenikne me£!

Po tejto predpovedi Mária nebola smutná. Uº

dávno povedala: Fiat - nech sa stane! Ako by vyzerala Mária a £ím by bola, keby jej Boh nekázal trpie´? ƒím v䣲ie utrpenie, tým v䣲ím sa stane £lovek, ktorý ticho trpí!

20

Ticho pl¬me Boºiu vô©u, ticho zná²ajme ©udské slabosti... To je najv䣲í poklad £loveka a odmena ho za to £aká. Amen.

70

UTEKAJ! DNE’NÉ ÚTEKY

Nesta£í uteka´, treba uteka´ správnym smerom.

70.1

Príkaz

Utekaj!

Anjel Pána zjavil sa vo sne Jozefovi a vyzval ho: Vsta¬, vezmi Die´a i jeho Matku a

utekaj do Egypta!

A zosta¬ tam, aº kým ti nepoviem, lebo Herodes bude h©ada´ Die´a, aby ho

zmárnil (Mt 2,l3). V okamihu Jozef je na nohách. Ide k Márii, zobúdza ju, hovorí, £o po£ul od anjela. Mária sa ponáh©a. A Jeºi² spí - tak ako bude spa´ neskor²ie v lo¤ke , ktorá sa zmieta na rozbúrenom mori. Spánok Boha, ktorý bdie aj vtedy, ke¤ spí. Utekaj! Ko©ko nepríjemnosti obsahuje toto slovo! Zvlá²´ vtedy, ke¤ útek sa koná znenazdania, bez odkladu, v tmavej noci, lebo rozkaz pri²iel náhle a strach visí nad hlavou. Utekaj do Egypta! A ten Egypt je tak ¤aleko! Po ktorej ceste sa vyda´? V tých £asoch ©udia nepoznali autobus ani vlak - a v tejto noci kaºdá minúta bola drahá. Utekaj!, lebo Herodes je ukrutný Idumejec. Zabi´ deti je pre neho mali£kos´ou. Predsa rozkázal zabi´ staru£kého krá©a Hyrkána, uzurpoval si jeho miesto a vyhlásil sa za krá©a. Oºenil sa s Hyrkanovou dcérou, peknou Mariamme.

Aby sa zapá£il manºelke, vymenoval za ve©k¬aza jej

sedemnás´ro£ného brata, ktorého onedlho zo ºiarlivosti zahrdúsil vlastnými rukami - utopil ho. Zlomená bô©om pre bratovu smr´, krá©ovná sa uzatvára do seba, ml£í. Herodes sa cíti neistým. Je presved£ený, ºe manºelka pozná tajomstvo jeho zlo£inu.

Musí ju odstráni´.

Ale ako?

Obviní ju

zo zrady a zinscenuje proces. Súd krá©ovnú oslobodzuje. To neprekáºa krá©ovi zabi´ ju. Zavraºdil aj jej dvoch synov.

Tretieho rozkázal s´a´ de¬ pred svojou smr´ou.

Pred takým £lovekom anjel

vystríha Jozefa: Utekaj!

70.2

Útek

Jozef sa musí zaobera´ technickými záleºitos´ami úteku. Mária sa zase stará o Die´a. Do skromného batôºka viaºe to, £o srdce matky pokladá za potrebné. Zlato, ktoré obetovali mudrci, môºe sa ve©mi zís´. Ve©a nerozpráva. A ko©ko treba zanecha´ z toho, £o budú potrebova´? Simeon mal pravdu, ke¤ hovoril: A tvoju du²u prenikne me£.

Mária cíti ostrie tohto me£a, ktoré sa jej zarezáva do

srdca. Boºej vôli hovorí áno, ale to áno neodstránilo pocit bô©u a utrpenia. Oslík £akal pred domom. Mária opatrne vzala spiace Die´a a vy²la z domu. Oslík sa schýlil. Mária si na¬ sadla, tisnúc na srdce svoj poklad. Ticho, aby sa nezobudili susedia. Svätí ute£enci odchádzajú úzkymi uli£kami mesta - namierené majú na juh. Krotký oslík akoby vedel, o £o ide, preto pridáva do kroku, beºí... Cestu nepoznajú. Prvé etapy museli by´ dlhé a mu£ivé. I²lo o to, aby sa £ím prv dostali z dosahu moci ukrutného tyrana. Volili málo schodné cesti£ky, obchádzali dediny a meste£ká, aby sa nestretli s ©u¤mi, ktorí by im mohli dáva´ nepríjemné otázky: odkia©? kam? pre£o? Pre£o sa tak ponáh©ate?... Ke¤ po£uli podozrivé hlasy, pozerali, £i ich neprenasledujú. Noci neprespávali pod strechou, ale tam, kde ich zastihli: v lese, pod stromom, niekde pri potoku alebo v jaskyni... Ke¤ sa po tisícorakých námahách ocitli v Egyptskej zemi, mohli si spokojnej²ie oddýchnu´. „akovná modlitba sa vzniesla k nebu. Boli v pohanskej zemi.

21

70.3

Ute£enci

Pobyt medzi cudzími.

Nevieme, kde sa usadila Sv.

Rodina.

Spomínajú sa tri miesta:

krypta

koptského kostola v starej káhirskej ²tvrti; Hieropolis - mesto slnka, ²tvr´ hodiny cesty na juh od Káhiry; Matarieh - dedinka asi dvadsa´ kilometrov na juhovýchod od Káhiry.

Tam e²te aj dnes

ukazujú ve©ký strom, ktorý sa volá Máriiným stromom. V tieni tohto stromu vraj odpo£ívala Sv. Rodina. Ale £i tam bývala? Jedno je isté. Ute£enci ocitli sa v cudzej zemi, kde bol iný jazyk, iné oby£aje. Nemali známosti a bolo treba nájs´ prácu a chlieb. Ke¤ nena²li na jednom mieste, h©adali na inom. Nepokladali ich za tulákov, ktorí pri²li z cudzieho kraja, aby ©ahkým spôsobom pri²li k majetku? šivot ute£enca nie je ruºový. Egypt bol pohanským krajom. ‰udia sa tam kla¬ali £udesným bohom, uctili si aj zvieratá ako bohov. Stavali pre nich svätyne s prekrásnymi st¨poradiami. Ke¤ Mária okolo nich prechádzala, s hrôzou odvracala hlavu. Nepozerala vtedy na Jeºi²a, ktorý pod©a Simeonovho proroctva mal by´ svetlom na osvietenie pohanov? Pri²li do Egypta správy o povraºdení neviniatok a neskor²ie o stra²nej Herodesovej smrti a o jeho nástupcoch? Moºno. Predov²etkým Herodesova smr´ musela ma´ ve©kú ozvenu vo vtedaj²om svete. Mária a Jozef mysleli na návrat, av²ak £akali na Boºie znamenie, tak ako im povedal anjel: Zosta¬ tam aº kým ti nepoviem! Ten, ktorý povedal: Utekaj! musí taktieº poveda´: Vrá´ sa!

70.4

Rôzne cesty

Utekaj! Je moºné dohodnú´ sa na úteku, ale treba uteka´ správnym smerom. Poznám jeden útek, ktorý ve©mi nabáda k spomienke, ke¤ sa na¬ myslí.

Dvadsiateho ²tvrtého decembra nejaký Ján

Lindner kupuje si lístok, nastupuje do rýchlika a cestuje. To nie je oby£ajná cesta. Je to útek! Kto ho nahá¬a?

Polícia?

Veritelia?

Nie!

On sám nám to hovorí: 

Viano£ná noc najne²´astnej²ou

nocou celého roku. Ke¤ prechádzam ulicami a vidím v oknách ºiariace viano£né strom£eky, ke¤ po£ujem viano£né koledy, moje nervy nevydrºia. Preto kaºdý rok dvadsiateho ²tvrtého decembra odchádzam na dlh²iu cestu, aby som túto moju ne²´astnú noc preºil v akom - takom pokoji... Moja ne²´astná noc... Ten, ktorý tak hovoril, bol uº ²edivým £lovekom. Pre neho Boºie narodenie bolo najne²´astnej²ím d¬om. D¬om, ktorý by najrad²ej vymazal zo v²etkých kalendárov sveta. Pre£o? O £o mu i²lo? Jeho hlas, jeho o£i jasne hovorili: dni Boºieho narodenia pripomínali mu najv䣲ie zjavenie Boha. A Boh? On ho neuznáva. Nechce Ho. Nechce, aby mu ktoko©vek o ¬om rozprával. Neverí ani v Boha ani v diabla. Nikdy ni£ neurobil, aby v neho uveril. Preto nastupuje do rýchlika, prechádza dedinami a mestami nazdávajúc sa, ºe tak zabudne na to, £o ©udia spomínajú vo svojich domovoch a £o si uctia vo svojich kostoloch. Chudá£ik! Neute£ie² pred Bohom. Príde de¬, kedy sa pred neho dostaví² a nebude² môc´ utiec´.

A vtedy chtiac-nechtiac, bude² musie´ uzna´ jeho

existenciu i jeho vládu nad tebou. Útek pred Bohom - najtragickej²í a najnezmyselnej²í útek, lebo nikdy sa nemôºe uskuto£ni´! Iné úteky: najprv tie, kedy v²etci utekajú. Utekáme, ke¤ nám hrozí nebezpe£enstvo smrti: ohe¬, povode¬, zemetrasenie. Utekáme pred hrôzami vojny, pred násilníckymi ©u¤mi... Utekali väzni z koncentra£ných táborov, niekedy aj s nasadením vlastného ºivota - ale utekali. Utekáme pred smr´ou tela, a treba uteka´ aj pred smr´ou du²e, pred hriechom. Ke¤ nás k hriechu pokú²a satan, treba uteka´, ale správnym smerom. Ko©ko krát hovoríme:

To znamená - najlep²ie tam, kde je Mária.

Pod tvoju ochranu sa utiekame...

Úto£i²te hrie²nikov!

Ona nás môºe vyslobodi´ z kaºdého

nebezpe£enstva. Tých, ktorí sa k nej utiekajú, vedie k Jeºi²ovi. Úto£i²te hrie²nikov. Amen.

22

71

VRÁ” SA DO IZRAELSKEJ KRAJINY! BOšIA VԉA

Vsta¬, vezmi Die´a i jeho matku a vrá´ sa do izraelskej krajiny, lebo zomreli tí, £o £íhali Die´a´u na ºivot! (Mt 2,20).

71.1

Zomreli!

Slovo ako granit. Tvrdé a bezpodmiene£né. Ko©ko bolo takých, £o sa vyhráºali Bohu, spochyb¬ovali jeho svätos´, dobrotu, moc, dokonca jeho existenciu... ƒo sa s nimi stalo? Zomreli! A Boh ºije a riadi, a bude súdi´! Ko©ko bolo takých, ktorí me£om, klamstvom, oso£ovaním prenasledovali Cirkev, predpovedali jej smr´, zvonili jej na pohreb... Kde sú dnes? Zomreli! A Cirkev bude ºi´, bude ¤alej ú£inkova´ - dovtedy, dokedy budú ©udia na zemi! Herodes. viacej?

Áno!

ºriedlom zla.

Ide tu o Herodesa.

Zomreli, hovorí sv.

Matú².

Pre£o mnoºné £íslo?

Bolo ich

Herodes mal spolo£níkov, ktorí mu slúºili, sám v²ak bol ²éfom, hnacím motorom, Tento ²éf zomrel.

Premohla ho smr´, a bola ukrutná ako celý jeho ºivot.

Jozef

Flávius, ºidovský historik, opísal nám niektoré podrobnosti tejto stra²nej smrti. Za ºiva ho zoºierali chrobáci, trpel gangrénou, telo hnilo, odpadávalo po kúskoch, najslávnej²í lekári odporú£ali teplé pramene v Callirhoe, mierne podnebie v Jerichu, olivové a ºivicové kúpele - ni£ nepomohlo, rozklad pokra£oval. Herodes ²alel, svojej sestre rozkázal, aby hne¤ po jeho smrti pozabíjali predstavite©ov ve©kých ºidovských rodín. skonu.

Takto, hovoril cynicky, si bude istý, ºe Júdea bude plaka´ v de¬ jeho

V návale zúfalstva chcel sa prekla´ noºom, ale ne²ikovne sa zranil.

Ale ke¤ videl krv,

obºaloval svojho syna, ºe ho chcel zabi´ a preto vydal rozkaz, aby ho popravili. Boºia ruka dotkla sa tohto £loveka stra²ným trestom za jeho zlo£iny, tak si ²epkali ©udia vo chvíli jeho agónie. Zomrel v zúfalstve a s penami na ústach. Bolo to v jari 75O. roku po zaloºení Ríma.

71.2

Vrá´ sa do izraelskej krajiny...

Mária sa usmiala, preºívala rados´, ºe sa skon£í vyhnanstvo, ºe sa vráti do vlasti.

Poci´ovala i

z toho rados´, ºe dobre splnila svoju povinnos´. Splni´ svoju povinnos´ znamená splni´ v²etko! Nebezpe£enstvo pominulo. Môºu sa vráti´. ƒi to Mária povedala Jeºi²ovi? Zaiste áno. šila len s ním a pre neho.

Ako by mohla nepoveda´ svojmu Jeºi²ovi takú radostnú novinu?

Návrat nie

je útek. Prípravy k návratu robia sa spokojne, bez náhlenia. Zajtra sa vraciame do Palestiny! Mohli to nahlas poveda´. Prorok Ozeá² napísal: Z Egypta som povolal svojho syna (11,1). Toto proroctvo sa teraz plní. Mária a Jozef balia svoje veci. Hodiny rýchlo utekajú. Posledné stretnutie so susedmi, posledné slová známym, posledný poh©ad na kraj. Kraj pohanskej modlosluºby, ktorý ich v²ak prijal a dovolil im ºi´ síce chudobne, ale spokojne a bezpe£ne. Neodi²li ako turisti, videli viac ako oby£ajný turista. Za obdobie vy²e roka - niektorí hovoria, ºe to bolo vy²e osemnás´ mesiacov, ktoré strávili v Egypte - mali £as, aby si zvykli na miestne okolnosti a zvyky. Ke¤ Mária pozerala na pyramídy, na tieto obrovské hroby egyptských faraónov, nespomenula si na Izaiá²ove slová, ktorý v prorockom videní písal, ºe  jeho hrob bude slávny (Iz 21,10)? Lebo najslávnej²ím zo v²etkých hrobov sveta je a navºdy bude Jeºi²ov hrob v Jeruzaleme. A egyptské obelisky! Ke¤ malý Jeºi² na ne pozeral, nedotkol sa jedného z nich svojou Boºskou rukou a neur£il, aby raz stál na námestí sv.

Petra v Ríme s nápisom, ktorý bude hlása´ celému

svetu, ºe Kristus ví´azí, Kristus kra©uje, Kristus vládne? A sngy! Bolo moºné prejs´ ©ahostajne ved©a týchto potvôr z kame¬a, ktoré mali ©udskú hlavu a levie telo? Akýsi maliar zobrazil Sv. rodinu vo chvíli odpo£inku v tieni sngy. Zámer umelca bol hlboký. Pod©a gréckej mytológie Snga, tajomná zvieracia obluda, kríºom-kráºom prechádzala po okolí a ke¤ stretla pocestného, dala mu hádanku. Hne¤ v²ak zoºrala kaºdého, kto nevedel rozlú²ti´

23

hádanku. Ná² umelec chcel pravdepodobne zdôrazni´, ºe malý Jeºi² môºe stretnú´ bez obáv v²etky sngy starovekého sveta, lebo na v²etky, aj na tie naj´aº²ie otázky, vie jasne a pravdivo odpoveda´. Boºia múdros´ sa nikdy nezahanbí pred problematickou múdros´ou ©u¤mi vymyslených kolosov.

71.3

Návrat

V²etko toto opú²´ajú bez ºia©u. Vrátia sa do izraelskej krajiny. Usadia sa v Betleheme: tam sa Jeºi² narodil, tam spievali anjeli, tam sa pri²li pastieri pokloni´, tam tajomná hviezda priviedla Mudrcov z Východu. Ne¤aleko Betlehema je Jeruzalem, chrám. Z druhej strany Ein-Karem, Alºbeta, Ján... Pôjdu do Betlehema, prenájmu si malý dom£ek. Ne£aká na nich ten, ktorý pri úteku museli náhle opusti´? Tak rozmý²©al Jozef, tak rozmý²©ala Mária. Boh v²ak myslel iná£. Ke¤ sa vracali na²i pútnici, stretávali ©udí, ktorí majú £erstvé vedomosti z Judey. Jozef sa s nimi rozpráva: ƒo po£u´?

Zle!

hovorí jeden cez druhého. Po Herodesovi vládu nad Júdeou dostal

jeho syn Archelaus, ktorý sa svojou krvila£nos´ou podobá svojmu otcovi.

Za£iatok svojej vlády

pozna£il krvou: rozkázal povraºdi´ tritisíc šidov! Jozef sa z©akol. Utekal pred Herodesom, a teraz Archelaus: to isté nebezpe£enstvo. A predsa Boh rozkázal, aby sa vrátili! Jozef sa modlí, prosí o svetlo. Boh po£úva, vypo£uje ho, napomenie vo sne Jozefa, aby i²iel do Galiley (Mt 2,22). Galilea Nazaret. Jeºi² sa bude vola´ Galilejským, Nazaretským ako predpovedali proroci. V Galiley vládne iný Herodesov syn: Herodes Antipas, £lovek váhavý, márnomyse©ný, ktorý sa rád zabáva. On sa nebude zaujíma´ o stolára ani o jeho manºelku, ©ahostajné mu bude ich die´a - to sú bezvýznamné osoby. Budú býva´ v Nazarete - tak chce Boh

71.4

Plni´ Boºiu vô©u

Boºia vô©a je pre tieto tri osoby najvy²²ím zákonom. Egypte tak dlho, dokedy to chce Boh.

Utekajú, lebo Boh tak chce.

Vracajú sa vtedy a tam, kde chce Boh.

Zostávajú v

V²etko sa dobre

skon£í, ke¤ sa robí tak, ako chce Boh. Jednoduchá a ve©mi hlboká ºivotná lozoa. Av²ak Boºia vô©a nemá len existova´ a riadi´. Ona musí by´ re²pektovaná. Vesmír ju re²pektuje: ani Slnko, ani ºiadna hviezda nemajú moºnos´ vzbúri´ sa. Túto moºnos´ má, ºia©, iba £lovek. Len on môºe poveda´: Nebudem slúºi´! Je mu to osoºné? Ve©ký teológ Pesch pí²e: Výhodnej²ie by bolo, keby sa tisíc svetov zrútilo do priepasti, neº by mal £lovek £o len okom pohnú´ proti Boºej vôli. Tam, kde si ©udia váºia Boºiu vô©u, je poriadok, súlad, pokrok, harmónia, ²´astie, mravná ve©kos´. Vidíme to na príklade Sv. rodiny. U Márie slávne at, ktoré povedala anjelovi, je programom jej ºivota. U Jozefa - svedomie, zodpovednos´, dokonalá poslu²nos´ vo£i Boºiemu hlasu. Neskor²ie nás Jeºi² nau£í modlitbu Ot£e ná² a tieto tri slová: Bu¤ vô©a tvoja. V ºivotopise sv. Gertrúdy £ítame, ºe si ich £asto opakovala. Raz, ke¤ sa ich modlila, zjavil sa jej Pán Jeºi², v jednej ruke drºal zdravie a v druhej chorobu. Dcéra, povedal, vyber si, £o sa ti pá£i.

ƒo si vybrala?

Jednoducho povedala: Bu¤ vô©a tvoja! Ved©a seba stoja dve vôle: Boºia a ©udská, moja. Ak má dôjs´ k zhode, moja vô©a musí ustúpi´, Boºia vô©a je vô©ou Stvorite©ovou.

Je najjasnej²ia, usmer¬uje ju najvy²²ia Múdros´.

Je svätá,

neomylná, nekone£ne dokonalá. V²etko, £o chce urobi´, je dobré samo sebou, je dobré preto, ºe to Boh chce. Moja vô©a je smutným obrazom biedy. Je stvorená, slabá, skazená, zíde na scestie, blúdi v temnotách, pri©ne k tomu, £o je zlé, otrávené. Ak teraz svoju vô©u postavím do úzadia a prijmem Boºiu vô©u, vyhrávam. A aká to výhra! V istom stupni mám ú£as´ na neomylnosti a svätosti Boºej vôle. Ako Pán Jeºi² hovoril: Plním vºdy vô©u nebeského Otca, tak i ja s Pánom Jeºi²om môºem hovori´: Plním vºdy vô©u môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

ƒi môºe by´ v䣲ia výhra? Isté

príslovie hovorí: Nech sa deje vô©a neba, s ¬ou sa vºdycky zhodnú´ treba! Kardinál Sarto, ke¤ bol zvolený za pápeºa, na otázku, £i prijíma vo©bu, odpovedal slabým hlasom:

Prijímam.

Pius XII. odpovedal:

Zmiluj sa nado mnou, Boºe!

24

Pavol VI.:

V mene

Boºom! Bu¤ vô©a tvoja! Na príhovor Panny Márie nech Boh obráti k sebe aj na²u odbojnú vô©u. Amen!

72

NAJSVÄTEJ’Í DOMƒEK NA SVETE

Skrze Máriu k Jeºi²ovi!

72.1

Nazaret

Rím mal cisára, Jeruzalem mal rímskeho prokurátora. Tieto dve mestá hrali dôleºitú úlohu. Písali svoje dejiny. Nazaret nemal ºiadne dejiny. Nemal mramorové paláce, dokonca nemal ani rabínsku ²kolu. Mal dom - malý dom£ek. Práve preto uº dvetisíc rokov o£i kres´anského sveta obracajú sa na Nazaret. Tam berú pou£enie ©udia dobrej vole. Pápeº Lev XIII. pí²e: Slnko, ktoré v²ade vysiela svoje lú£e, nikde nevidelo nie£o svätej²ie ako je tento dom. Natanael sa opýtal: ƒi môºe z Nazaretu pochádza´ nie£o dobrého? Filip mu odpovedal: Po¤ a pozri! (Jn 1,46). V Nazarete, v malom dom£eku, býva Krá© celého sveta, jeho Matka a adoptívny otec. Kaºdá z týchto osôb je v䣲ia ako najv䣲í rímsky cisár. A ºiadna z nich netúºi po pozemskej ve©kosti a sláve. Jozef rozkazuje, hoci je najmen²í; Mária, hoci je v䣲ia, ni£ nerobí bez jeho rady; Jeºi², hoci je najv䣲í, poslúcha: je poddaný! Nielen preto, ºe chce da´ príklad, ale i preto, ºe svojou poslu²nos´ou chce napravi´ Adamovu neposlu²nos´. Zo v²etkých akadémií najkraj²í je Nazaret. Jedine£ná vysoká ²kola, kde troch najkvalikovanej²ích profesorov reprezentuje aj najlep²ia a najkraj²ia regula ºivota.

Táto regula sa opiera o

pravdu, pokoru, prostotu, lásku a pokoj. A e²te o nie£o: o prácu!

72.2

Práca

V Nazarete pracujú! Pohanský starovek poh¯dal fyzickou prácou. Aristoteles odporú£al slobodným ©u¤om, aby nekonali prácu, na ktorú príroda predur£ila zvieratá a otrokov.

V tomto malom,

nízkom, skromnom dom£eku, moºno pri£upenom ku skale, Mária je gazdinou. Sama upratuje izbu, nakupuje, nosí vodu, zbiera drevo, rozkladá ohe¬, pripravuje pokrm, umýva nádoby... Popoludní opravuje ²aty, tká. Zaiste Mária urobila Jeºi²ovi to rúcho, ktoré nebolo zo²ívané, ale v celosti od vrchu utkané (Jn 19,23). O¬ budú vojaci pod kríºom losova´. Po£as svojej verejnej £innosti Pán Jeºi² bude hovori´ o ºene, ktorá berie kvas a zapráva ho do troch mier múky..., i o tej, ktorá ke¤ stratila drachmu, zapa©uje sviecu a h©adá... ƒi toto v²etko nevidel u Márie? Ke¤ spomínal na detstvo, iste sa mu vynorili obrazy zo ºivota jeho vlastnej Matky. Mária pracovala. Aj Jozef pracoval. Básnik hovorí: Chlieb pla£e, ak ho zadarmo jedia. Chlieb, ktorý poºívali v Nazarete, neplakal, lebo bol zaslúºený stato£nou prácou. Pri dom£eku je diel¬a. Tam pracuje Jozef, on je ºivite©om rodiny, on zarába na chlieb. Prepásaný koºenou zásterou dvíha brvná, zohýna sa nad doskami, odmeriava, reºe, hob©uje. objednávky, na£as ich plní.

Robí stoli£ky, dvere, okná.

Prijíma

Ke¤ vyjde na ulicu, môºe krá£a´ so zdvihnutým £elom: nikomu ni£

nedlhuje. Pracuje pre Boha i pre jeho presvätú Matku. Modlitba a práca obohacujú národy.

72.3

Jozefov u£e¬

Jozef má u£¬a. Aký je to u£e¬? Pán sveta, ktorý pri²iel, aby slúºil. Ke¤ bol Jeºi² malý, zdrºiaval sa pri Matke. Bol blízko nej, ke¤ i²la nakupova´, ke¤ i²la pre vodu... Ke¤ trochu podrástol, nehlásal nijaké u£enie, ani nevysvet©oval zákon - výnimo£ne len vtedy, ke¤ mal dvanás´ rokov, v chráme, uprostred u£ite©ov zákona. Nerobil nijaké zázraky, ale slúºil, pomáhal Márii. Ko©ko o£arujúceho ²´astia bolo v týchto vzájomných sluºbách. Mária vie, kto je jej Syn. Obdivuje jeho svätos´, £nosti, £istý charakter. Chce by´ pre Neho pokornou sluºobnicou. On sám slúºi! Uctí si Máriu! šiaden syn si tak neuctí svoju matku ako On!

25

Jeºi² má ²estnás´, sedemnás´ rokov.

Ide do dielne.

Jozef ho zasväcuje do tajomstiev svojho

remesla, ukazuje mu, ako má drºa´ náradie, ako urobi´ jarmo, skri¬u, stôl, stoli£ku. Postupom £asu Jeºi² sa stáva vºdy zru£nej²ím remeselníkom. Vedel, ako si má získa´ klientov, ako ich uspokoji´. Neskor²ie, ke¤ za£ne u£i´, ©ud oslnený jeho múdros´ou bude hovori´: Skade to v²etko má tento?... ƒi to nie je tesár, syn Máriin? (Mk 6,2-3). Nepochopite©né tajomstvo! Ten, ktorý stvoril zemegu©u a jedným slovom, jedným aktom vôle vykopal hlboké priehlbiny morí a oceánov - tu, v Nazarete, ´aºko pracuje a potí sa, je unavený... Natanael hovoril: ƒi môºe z Nazareta pochádza´ nie£o dobrého? Cho¤ tam, Natanael, a pozri! Kedyko©vek ´a milo príjmu. V²ade tam zbadá² skromnos´, £istotu, ochotu a predov²etkým úprimný úsmev na tvárach, srde£nos´, úprimnos´. Nikto tam nenarieka, ºe práca je ´aºká, ºe sú malé zárobky, ºe ©udia nechcú plati´... Nie je to divné, zázra£né? Jozefova smr´.

Kaºdý krok ºivota je krokom, ktorým sa pribliºujeme k smrti.

Niet domu, v

ktorom by sa neumieralo. Smútok zahalil aj nazaretský dom. Jozef pracoval, ale cítil, ºe ho sily opú²´ajú. V istý de¬ na dverách dielne ©udia £ítali novú tabu©ku: Jeºi² - tesár. Jozef neºil. Jeho du²a odi²la do podsvetia, aby tam £akajúcim du²iam ohlásila radostnú zves´: Spasite© sveta je na zemi! Videl som ho! Jozef odi²iel. ƒo bolo prí£inou smrti? Nevieme. Ako dlho bol chorý? Nevieme. Ako celý ºivot, tak aj Jozefova smr´ je zahalená rú²kom ml£anlivosti. Vedel viacej, neº klienti, ktorí prichádzali do jeho dielne, ale ni£ nehovoril.

Ml£al a veril.

Na jeho hrobe sa modlili príbuzní, priatelia,

predov²etkým sa tam modlila Mária so Synom Jeºi²om. Jozef odi²iel so svojou neporu²enou vierou. Veril, hoci nevidel ani jediný Jeºi²ov zázrak. Odi²iel, a teda nebude na Kalvárii, nebude svedkom Zm¯tvychvstania, tak chcel Boh!

Jozef neodporuje.

Vynikajúco splnil svoje poslanie. Jozefov ºivot je prvým ºivotom, ktorý bol úplne zasvätený Jeºi²ovi a Márii. Poºehnaný ºivot poºehnaného otca rodiny!

72.4

Cesta do neba

Sú ©udia, ktorí by chceli ma´ nebo na zemi, ale nevedia ako sa k tomu majú priloºi´. Ak niekto, tak sv. Jozef mohol poveda´, ºe na zemi na²iel nebo. Na²iel totiº nebeské osoby: Máriu a Jeºi²a. Z Boºej vôle prijal Máriu za manºelku a Mária mu dala Jeºi²a. Po prvý raz sa uskuto£nilo pravidlo, heslo, ktoré dobre poznáme: Skrze Máriu k Jeºi²ovi! Túto najkrat²iu cestu si vybral Jozef; ºil a pracoval pre Máriu! šil a pracoval pre Jeºi²a! Aj my môºeme realizova´ takýto program, bude pre nás prame¬om, v ktorom pocítime predchu´ neba na zemi, poznáme v ¬om najkrat²iu cestu do neba. Skrze Máriu k Jeºi²ovi. Amen.

73

STÁLA POD KR͚OM - MÁRIINO TAJOMSTVO

Pod©a toho, ako hlboko je £lovek schopný trpie´, môºe sa ur£i´ stupe¬ dôstojnosti jeho du²e!

73.1

Máriino utrpenie

Pýtame sa: pre£o evanjelisti opisujú tak málo Máriino utrpenie, ke¤ Jeºi² trpel a umieral na Golgote? Odpove¤: Sú bolesti, ktoré by nevedel opísa´ ani anjelský jazyk. Preto evanjelisti pokladali za vhodné zakry´ Máriino utrpenie záclonou ml£ania. Jedine sv. Ján sa rozhodol napísa´ krátku správu: Pri Jeºi²ovom kríºi stála jeho matka ...(Jn 19,25) Tieto slová hovoria v²etko: Jeºi² na kríºi, Matka stojí pod kríºom. Jeºi² je Ukriºovaný, Mária je Matkou Ukriºovaného... Môºeme sa znová pýta´:Pre£o Mária podobne ako Jozef, nezomrela pred Jeºi²ovou smr´ou? Pre£o ju Boh vedie cez more utrpenia a bolesti a prikazuje jej pozera´ na najv䣲iu tragédiu v dejinách, na smr´ vlastného Syna? Tu je uº ©ahká odpove¤: bez Kalvárie by Mária nebola tým, £ím

26

je: Spoluvykupite©kou. Ve©ký titul - ve©ké tajomstvo. V Betleheme dala Mária svetu malé Die´a. Na Kalvárii dáva Vykupite©a. Tam Matka - tu Spoluvykupite©ka.

73.2

Ukriºovanie

Mária zostala v meste. Azda v Jánovom dome? Apo²tolovia vedeli, kde zotrváva na modlitbách. Prichádzali a priná²ali správy, jedna smutnej²ia od druhej: Jeºi²a zajali, spútali ako zlo£inca. Judá² ho zradil. Teraz ho súdia. Odsúdili ho na smr´. Predviedli ho pred Piláta, odviedli k Herodesovi. Zbi£ovali ho, t¯ním ho korunovali, posmievajú sa mu... Pilát potvrdzuje rozsudok. Bude ukriºovaný - sám si ponesie kríº. Mária odchádza z domu, ide. Stretne Syna. O tomto stretnutí na kríºovej ceste hovorí nám tradícia, ktorá siaha aº do apo²tolských £ias. Mária beºí dopredu. Po£uje výkriky, vidí katov a ich pomocníkov, nesú povrazy, rebríky, kladivá... a o nie£o ¤alej vidí pomaly krá£ajúcu postavu pod bremenom kríºa. Mária £aká, uvidela Syna... Schýlený je pod bremenom kríºa, ´aºko sa mu krá£a, ide pomaly... Na hlave má t¯¬ovú korunu, tvár je zmenená, pokrytá potom a krvou... Mária sa pribliºuje, Jeºi² zdvihne hlavu, stretli sa dva poh©ady: Syn môj! Matka moja!

šidia brutálne odstrkujú Matku, ponáh©ajú sa, pohá¬ajú Boºského Odsúdenca. Sprievod

pre²iel - Mária zostala so zraneným srdcom.

73.3

Dokonané je!'

Pôjde domov?

Zamkne sa so svojou boles´ou?

Nie.

Pôjde za krvavým sprievodom, pôjde na

Kalváriu. Bude pozera´ na ukrutné scény bohovraºdy, na Synovu agóniu a smr´. Má to©ko síl, aby sa postavila pod kríº. Stála Matka... Kríº postavili na vrchol Kalvárie. Mária neuteká. Pribliºuje sa.

Stojí tu pod kríºom cez tri dlhé hodiny ukrutnej agónie ako hrdinský vojak na stráºi.

Vidí

Syna zaveseného medzi nebom a zemou. Vidí klince i t¯¬ovú korunu, kvapky krvi padajúce na zem, vojakov, ktorí hádºu kocky o ²aty, po£uje svätokrádeºné potupy a bohorúhanie... Hovorí Syn. Mária po£uje kaºdé jeho slovo: Ot£e, odpus´ im... Jej srdce opakuje ako ozvena: Odpus´!

Jeºi² volá:

Smädný som!

Mária ho vychovala, k¯mila - teraz nemôºe splni´ jeho

ºelanie. Ale Mária hlb²ie preniká do obsahu tohto slova: preci´uje, podobne ako Syn, vrúcnu túºbu po vykúpení ©udských du²í, preºíva túºbu po poslu²nosti a utrpení. šena, h©a, tvoj syn! Synu, h©a, tvoja Matka! Je to slávnostný testament. Mária vie, £o to znamená - pokorne sklá¬a hlavu: Nech sa tak stane...! Posledné vzdychnutie, posledná modlitba, posledné slovo: Dokonané je! Jeºi² odovzdal ducha do Otcových rúk. A Mária stojí. Slnko sa zatmieva, zem sa trasie, skaly pukajú. Stotník sa bije do p¯s a hovorí: Zaiste, tento bol Boºí Syn!

Vojaci, kati, hnaní úzkos´ou, utekajú do mesta. A

Mária stojí... Je silnou šenou, vedomá si svojho poslania, ktorým ju Boh poveril. Jeºi² je novým ƒlovekom. Mária je novou šenou. Ako prvý £lovek a prvá ºena priviedli do ne²´astia celé ©udstvo, tak teraz nový ƒlovek a nová šena priná²ajú obetu pre záchranu tohto ©udstva. Z tohto obetného aktu rodí sa nové ©udstvo... Vojak prebodne kópiou srdce. Ke¤ ju vytiahol, vy²iel prúd krvi a vody. Jeºi² naozaj zomrel. Vykúpenie sveta bolo dokonané. V tomto diele mala ú£as´ Mária - Spoluvykupite©ka ©udstva.

73.4

Mária pod kríºom

Mária trpí pod kríºom. Poznáme jej tajomstvo? Mária chce trpie´, ako chce trpie´ jej Syn. Ako On, tak Ona s ním chce robi´ pokánie za hriechy sveta. Posmieva£i kri£ali: Ak si Syn Boºí, zostup z kríºa (Mt 27,40). Gerson pí²e: Keby Jeºi² Kristus chcel zostúpi´ z kríºa, Mária by ho prosila, aby tam zostal. Tak Boh miloval svet, ºe dal svojho jednorodeného Syna! Mária tak milovala svet, ºe dala svojho Syna!

O Márii tieº môºeme poveda´:

Samozrejme, ºe nemôºeme pochopi´ rozdiel v

stupni tejto lásky: u Boha bola nekone£ná, u Márie bola ve©ká, nesmierna láska, ale ohrani£ená.

27

Ke¤ sa rozhodla sta´ Jeºi²ovou Matkou, rovnako súhlasila aj s Jeºi²ovou smr´ou.

Sv.

písmo jej

hovorilo, pre£o Mesiá² prichádza na svet. A teda uº pri Zvestovaní vedela, £o ju £aká. A ke¤ Simeon hovoril o me£i, povedal len to, £o Mária uº vedela. Pápeº sv. Pius X. dobre rozumel tajomstvu Kalvárie, ke¤ hovoril, ºe Mária na Kalvárii poci´ovala istý druh radosti. Bola totiº ve©mi zaujatá dielom vykúpenia du²í, ktoré sa uskuto£¬ovalo drámou jej umierajúceho Syna.

73.5

Spasenie

Boh je oslávený, ©udstvo je spasené! Pre tieto dve pravdy Mária pribila na kríº s Jeºi²ovým telom aj svoje vlastné srdce. Chcela trpie´! Súhlasila! Kres´an je £lovekom, ktorému Boh zveril v²etkých ©udí! Môºem ma´ stovky, tisícky záväzkov, ale záväzok pracova´ na zv䣲ení Boºej slávy a na vykúpení ©udí je prvým a najdôleºitej²ím. O. Alzon písal list istému mladíkovi a túto prvú povinnos´ mu pripomenul originálnym spôsobom: Pamätaj, ºe ºivot je krátky, nebo ve©mi pekné, peklo ve©mi horúce. Prehlbujme v sebe tajomstvo utrpenia, ktoré vo ve£nom pláne ur£il Boh Márii! lebo je na²ou Matkou!

Uctime si ju, lebo je na²ou Krá©ovnou.

Milujme ju,

Volajme k nej, lebo je na²ou

Orodovní£kou, Sprostredkovate©kou, Te²ite©kou, Spoluvykupite©kou. Nech celý svet miliónmi úst hovorí: Pri Jeºi²ovom kríºi stála jeho Matka. Amen.

74

NA SVETE PRVÁ VE‰KÁ SOBOTA

šivot sa mení, ale nekon£í. (prefácia)

74.1

Ticho

Ako na bojisku - m¯tve ticho.

Stoja tu tri kríºe, akoby tri pomníky ukrutnej vojny, ktorá sa

tu odohrala. Je to sväté miesto - jedno z najsvätej²ích miest sveta. Cisárovná Helena tu neskor²ie vybuduje baziliku. Kres´anský svet bude vies´ dlhé a krvavé kríºové výpravy. A ak napriek v²etkému toto miesto zostane v rukách neveriacich.

Veriaci vºdy po ¬om prejdú kolena£ky, lebo tu sa

uskuto£nilo dielo vykúpenia. Telá dvoch zlo£incov, ukriºovaných s Kristom, hodili do spolo£ného hrobu. V²etko robili ve©mi rýchlo. Poh©ad na m¯tve telá nesmel znesväti´ sviatky, ktoré sa za£ínali západom slnka. A m¯tve Jeºi²ovo telo? Na prosbu Jozefa z Arimatey Pilát dovolil, aby si ho vzal a pochoval ho. Dokonca neºiadal ani peniaze. Nepatrilo poníºi´ sa pred takou významnou osobou: Jozef bol £lenom sanhedrinu. Odvaha je tak nákazlivá ako strach. Nikodém, bojazlivý intelektuál, ale £lovek dobrého srdca, pripojil sa k Jozefovi. Kúpil 32 kg myrhy a aloe - zdá sa, ºe viac dbal na mnoºstvo ako na kvalitu. Túto zmie²aninu, rozomletú na prach, pouºili pri Jeºi²ovom pohrebe.

Napustili ¬ou plátno, do

ktorého zavinuli Jeºi²ovo telo. Poloºili ho do hrobu, ktorý si Jozef chystal pre seba. Tento hrob sa nachádzal asi pä´desiat krokov od miesta ukriºovania.

74.2

Koniec v²etkého

V²etko sa skon£ilo okolo ²iestej hodiny ve£er. Poprední k¬azi a farizeji mohli spokojne jes´ paschu i spokojne mohli spa´. Aby sa predsa len nie£o nepredvídané nestalo, s Pilátovým súhlasom postavili strẠa hrob zape£atili. Pilát nemohol by´ na seba hrdý a nebol ani spokojný. Znepokojovalo ho svedomie? Trápil ho ºenin sen, znepokojovalo ho jej upozornenie...? - Jednoducho, necítil sa dobre. Ale celá tá nemilá záleºitos´ sa uº skon£ila. ƒas urobí svoje, ©udia zabudnú a on, prokurátor Judey, zostane na svojom mieste. A to je dôleºité.

28

Apo²toli boli omrá£ení rýchlym sledom udalostí, ktoré po sebe nasledovali. Boli predov²etkým roz£arovaní a cítili sa by´ oklamaní.

Dôverovali Jeºi²ovi.

Verili mu.

V²etko pre neho opustili...

Kto mohol predvída´ taký ºalostný koniec? A £o teraz? Vrátia sa na jazero k svojmu pôvodnému rybárskemu povolaniu? Taká nepríjemnos´!

74.3

Máriina viera

Mária je jedinou osobou, ktorá je úplne spokojná. Ona jediná verí, dôveruje a £aká. Ur£ite bola prítomná vtedy, ke¤ telo jej Syna balzamovali a kládli do hrobu. A ke¤ odi²la od hrobu, uchýlila sa do Jánovho domu. Od tej chvíle vzal si ju ten u£eník k sebe (Jn 19,27). Mária si premieta v pamäti v²etky udalosti Jeºi²ovho ºivota od chvíle Zvestovania aº do posledných tragických chví©. Svojimi my²lienkami sa zdrºuje v hrobe, tam, kde je jej poklad. Mária pozerá na posledné udalosti inᣠako šidia, inᣠako apo²tolovia. Vie to, £o tamtí nevedia alebo uº nepamätajú. a) Najprv hrob: Mária vie, ºe hrob prijal nielen telo jej Syna, ale aj jeho Boºstvo.

Zboºné

ºeny pripravujú vo¬avé masti, aby sa hne¤ po sobote vybrali k hrobu a pomazali Jeºi²ovo telo. Mária tam nepôjde. Azda sa ºeny budú aj divi´. Tak náhle zabudla? Tak skoro prestala sa O¬ zaujíma´?

Nie!

Mária vie, ºe Jeºi²ovo telo je dobre uschované:

Boºstvo, s ktorým je spojené,

zachová ho od rozkladu lep²ie ako v²etky vo¬avky a masti. Mária £aká a modlí sa. Modlí sa, azda len o to, aby vedela £aka´. V krá©ovstve nádeje niet zimy, hovorí príslovie. Mária vie, ºe krvavá epizóda Kalvárie nie je poslednou udalos´ou! V bolestnej dráme Jeºi² bude ma´ posledné slovo. Ak sa proroctvá doteraz plnili, splnia sa aj dokonca. Mária pozná tieto proroctvá. Jeho hrob bude prázdny, hovorí Izaiá². A sám Jeºi² jasne povedal: Po troch d¬och vstane z m¯tvych (Mk 18,34). Tretí de¬. Mária vie: telo jej Syna vyjde z hrobu! Nepýta sa: ako sa to stane? Vie, ºe pre Boha nijaká vec nie je nemoºná! (Lk 1,37). V Máriinom srdci sústredila sa nádej celého sveta! - Celý svet onej prvej Ve©kej soboty je jediným nepreru²eným aktom viery a nádeje, modlitby a o£akávania. Preto v²etky soboty roka sú jej zasvätené. b) Ale Máriine my²lienky neboli len v hrobe s Jeºi²ovým telom. I²li i tam. kde bola jeho du²a: do podsvetia.

Dlhé roky strávené v Jeºi²ovej ²kole v Nazarete priniesli to ovocie, ºe Mária bola

dobre informovaná o ºivote v záhrobí.

Niet sa £o divi´, ºe teraz myslí o posmrtnom ºivote.

A

tam je neopísate©ná rados´. Toto miesto, doteraz smutné, premenilo sa na raj. H©a, Mesiá²! Du²e spravodlivých, ktoré cez dlhé veky pokú²ali sa vstúpi´ do raja, dozvedajú sa, ºe je dokonané dielo vykúpenia, ºe £as £akania je skon£ený, ºe brány neba sú otvorené.

Okrem tejto zvesti je tu aj

druhá: máte na zemi Matku! Moja Matka je va²ou Matkou! Entuziazmus, radostný spev: svätý, svätý, svätý!

Mária v duchu vidí toto radostné nad²enie.

Vidí svojich praotcov: Adama a Evu;

patriarchov:

Abraháma, Izáka, Jakuba..., vidí krá©a Dávida, svojich rodi£ov Joachima a Annu,

Jozefa, svojho manºela, Simeona, Jána Krstite©a... V²etkým blahoºelá, ich rados´ je jej rados´ou. V²etci jej ºehnajú, te²ia sa na ¬u ako na svoju Matku... Mária inᣠpreºívala túto na svete prvú Ve©kú sobotu. Pre nás odtia© plynie neocenite©né pou£enie.

74.4

Hrob

šidia zape£atili hrob a mysleli si, ºe v²etko sa skon£ilo. Pilát si tak myslel. I dnes sú ©udia, ktorí sú presved£ení, ºe smr´ou sa v²etko kon£í. Boh nám dal do£asný ºivot, aby sme si vyslúºili ve£ný ºivot v jeho Krá©ovstve. šivot sa mení, ale sa nekon£í, modlí sa Cirkev v prefácii za zomrelých. Len raz umrieme, preto treba dobre umrie´. Nabáda nás k tomu Sv. písmo: Blahoslavení, ktorí umierajú v Pánovi! - Umrie´ v Pánovi. ƒo tu pre nás môºe urobi´ Mária, hovorí sv. Mária Magdaléna de Pazzis. Mala videnie: na mori uvidela lo¤ku, na ktorú sa tisli v²etci Máriini sluºobníci. Mária sama veslovala a v²etkých bezpe£ne priviezla do prístavu. Svätica porozumela: nemusíme sa bá´, ºe utonieme v mori hriechov, lebo Mária nás vedie do prístavu spásy. Sv. Ján Zlatoústy

29

povedal: šiaden hrie²nik nemôºe by´ vykúpený bez Máriinej pomoci! A sv. Anzelm napomínal: Beda tým, ktorí poh¯dajú úctou k Márii. ƒas, kedy myslíme na Máriu, nikdy nebude stratený.

Mária myslela, verila, £akala na Ve©kú

sobotu. Pre nás Ve©ká sobota je len raz v roku. Ale máme v roku 52 sobôt, kaºdá je zasvätená Márii. Kaºdý de¬, ale najmä v sobotu, obracajme sa k nej, vyuºívajme jej pomoc, ona nás ²´astne dovedie do prístavu vykúpenia. šivot sa len mení, ale sa nekon£í. Amen.

75

ZÁKLAD NA’EJ VIERY

Raduj sa nebies Krá©ovná, lebo z m¯tvych vstal... 

75.1

Nede©né ráno

Jeºi²ova du²a sa vracia zo záhrobia, vstupuje do hrobu, znova sa spája so svojim Telom, oºivuje ho novým, nesmrte©ným ºivotom. šiariaci, akoby plá²´om slávy zahalený. Jeºi² vystupuje z hrobu. Okamih - a stojí pred svojou Matkou! ƒo jej povedal? Ako ju pozdravil? Ako sa zvítali? Márii Magdaléne povedal: šena, pre£o pla£e²? Iným ºenám vravel: Nebojte sa! U£eníkom, ktorí i²li do Emaus: Akéºe sú to re£i, ktoré idúcky medzi sebou vediete? Apo²tolom: Pokoj vám! Povedal niektoré z týchto slov Márii? Moºno ºe to boli len tieto dve zvolania: Matka! Synu! A tieto dve slová zazneli sú£asne. Mária pok©akla v hlbokej adorácii k Jeºi²ovým nohám a Jeºi² zdvihol Matku s nevýslovnou neºnos´ou. Aké bolo stretnutie Syna s Matkou? Kto môºe vyjadri´ rados´ a v¤a£nos´, výlev s¯dc tohto jedine£ného stretnutia v dejinách sveta?

Jeºi² ºije!

Vstal z

m¯tvych. H©a, stojí pred svojou Matkou - pekný, oslávený. Jeho tvár je ako slnko, ale slnko, do ktorého moºno pozera´ (L. Perroy).

75.2

Raduj sa, nebies Krá©ovná! Lebo koho si nosila, z m¯tvych vstal...

To uº nie je Boh Ve©kého piatku, potupený a vysmiaty odsúdenec. To je mocný Krá©, ktorého rany sa stali lú£mi slávy. Tieto rany sved£ia o tom, £o prekonal, £o zniesol, £o vytrpel. Tu je ví´azstvo! Hrob nad ním uº nemá ºiadnu moc. Raduj sa, nebies Krá©ovná! Rados´ je hlavným pocitom, ktorý v tejto chvíli aº po okraj nap¨¬a Máriinu du²u.

Ako pod

teplými lú£mi slnka sa topí sneh, tak pri poh©ade na zm¯tvychvstalého Syna ustupujú v²etky Máriine bolestné spomienky. Jasle so svojou chudobou a biedou, útek do Egypta so smutným vyhnanstvom, nenávis´ šidov, obvinenia k¬azov, bezcitnos´ vojakov, hrubos´ katov... Mária zabudla na v²etko, lebo, h©a, Jeºi² v osl¬ujúcej sláve stál pred ¬ou. A rados´ Márie, uº aj tak preve©ká, sa e²te zv䣲uje pri my²lienke, ºe brány neba sú otvorené pre v²etkých, ºe v²etci sú povolaní k viere a k novému ºivotu. S Kristovým ví´azstvom ví´azí pravda, táto pravda sa bude v²etkým hlása´! A tí, ktorí pôjdu po jej ceste, nebudú blúdi´ v temnotách. Na celom svete, po v²etky £asy ve©ká rodina veriacich bude slávi´ pamiatku zm¯tvychvstania a bude £erpa´ z nevy£erpate©ných prame¬ov milostí, ktoré Jeºi² zaslúºil ©udstvu. Mária to vidí a nesmierne ²´astná po£uje koncert anjelov a celého nebeského dvora. Evanjeliá ni£ nespomínajú o zjavení sa zm¯tvychvstalého Krista Márii. Ale vieme, ºe evanjeliá o v²etkom nehovoria.

Kone£ne, na£o zdôraz¬ova´ fakt, o ktorom nikto nemôºe pochybova´.

Pre

svoje utrpenie nezaslúºila si Mária rados´ pozera´ na Toho, ktorý premohol smr´, peklo a satana? ƒi Jeºi² nebol jej najlep²ím Synom? ƒí nemiloval Máriu viacej neº anjelov a svätých dohromady? ƒi v to nede©né ráno nepatrilo sa myslie´ predov²etkým na Máriu? Predov²etkým Mária si zaslúºila túto milos´. Ona prvá zo v²etkých sa mohla te²i´ z Jeºi²ovej slávy, z jeho ví´azstva nad smr´ou, z jeho ví´azstva nad silami temnosti. Ko©kokrát chceli Jeºi²a potupi´! Ko©ko ²piny na¬ho nahádzali! Predstavili ho ako zlo£inca, ako buri£a ©udu, prirovnali ho k zlo£incovi Barabá²ovi, ba za hor²ieho ako bol Barabá². Dnes táto ohavná a hanebná hra je skon£ená. Za£ína sa ºivot triumfu a slávy.

30

Mária vidí zástupy kres´anov v²etkých vekov, ktoré oslavujú Jeºi²ovu ve©kos´. Namiesto ²arlátového plá²´a, t¯¬ovej koruny a trstiny, ktorú mu na posmech dali do ruky, kres´anský svet po tisícro£ia bude mu budova´ nádherné katedrály a baziliky.

Milióny mu£eníkov obetujú za neho ºivot.

mu budú získava´ nasledovníkov medzi najvzdialenej²ími a neznámymi národmi.

Misionári

Nespo£ítate©né

zástupy k¬azov Cirkvi budú pre veriaci ©ud kona´ najsvätej²iu sluºbu pri jeho oltári!

Raduj sa,

nebies Krá©ovná, lebo z m¯tvych vstal! Aleluja!

75.3

Pros za nás!

Ke¤ vyslovujeme tieto slová, dodávame: Oroduj za nás u Boha! hne¤ prosíme o modlitbu, o jej príhovor.

O aký príhovor?

príhovoru je tak váºny, ºe nemôºe ho nespomenú´. základom na²ej viery.

Ke¤ sa teda te²íme s Máriou,

O £o má Mária prosi´?

Cie© tohto

Predstavme si: Jeºi²ovo zm¯tvychvstanie je

Ale táto na²a viera musí by´ silná, pevná, stála, neotrasite©ná, tvrdá ako

skala. Na svete sú iné náboºenstvá, sekty... Ako mám na ne pozera´? Opýtam sa napr. budhistu: Vstal vá² Budha z m¯tvych? Nie. Vstal vá² Mohamed z m¯tvych? Nie. Moja viera má tento základ: Jeºi²ovo zm¯tvychvstanie. On vstal z m¯tvych svojou mocou a teda je Bohom. Jeho náuka je boºskou náukou. Jeho Cirkev je boºou in²titúciou. Sväté sviatosti sú boºské prostriedky, ktoré nás vedú k Bohu. Máme pravdu. Sme na dobrej ceste! Prosíme Máriu, aby nám svojím orodovaním vyprosila vytrvalos´: Oroduj za nás u Boha! Zvolávalo sa zhromaºdenie.

Na plagátoch bolo napísané: ve©mi aktuálna téma.

Istý ateista ve©mi odborne rozvádzal a vysvet©oval v²etkým, ºe niet Boha.

‰udia pri²li.

Diskusia bola ºivá.

Jedni hovorili: Áno! druhí Nie. Kone£ne na konci v sále sa ozval hlas. Zazneli len dve slová, ale ktosi ich povedal spokojne a s presved£ením: Kristus vstal z m¯tvych! Nie tie tisícky slov, ktoré povedal ateista, ale tieto tri posledné slová prijali s potleskom, Kristus vstal z m¯tvych! Mária verila. Po ve©kopiatkovej tragédii, uprostred v²eobecného pochybovania, Mária neochvejne stála ako ºivé Credo! I my ako ºivé: Credo - Verím krá£ajme ºivotom. Posilnení vo viere jej príhovorom, te²íme sa, ºe máme ú£as´ na jej radostiach. Raduj sa, nebies Krá©ovná! Oroduj za nás u Boha. Amen.

76

PO ODCHODE KRISTA - RADOS”!

Daj nám dobrú vô©u! (Krasi¬ski)

76.1

Nanebovstúpenie

...ke¤ ich ºehnal, vz¤a©oval sa od nich a vzná²al sa do neba. rados´ou sa vrátili do Jeruzalema (Lk 24,51-52).

Oni sa mu poklonili a s ve©kou

Rozumieme: apo²toli sa mu poklonili.

To sa

nám pá£i: bol to akt adorácie. Ale rados´? Majster ich opú²´a a oni sa te²ia? Je to tak ako ke¤ sa te²ia deti v ²kole, ke¤ riadite© zavolá z triedy u£ite©a. Áno? Nie! Kristovi u£eníci v²ak majú dvojaký dôvod k radosti: najprv sa te²ia z ví´azstva svojho Majstra. Zaslúºené ví´azstvo. Potom sa te²ia, ºe Jeºi² im po²le toho, ktorého im pris©úbil Otec, to znamená, ºe dostanú Ducha Svätého. Kristovi apo²tolovia nerozumejú v²etko, ale rozumejú jednu vec: v ºivote sa pred nimi otvárajú nové úlohy. Oni na tieto úlohy pozerajú s radostným duchom. Predsa na vlastné o£i videli, ºe pokora je pový²ená, utrpenie nahradené, ví´azstvo spravodlivosti zaistené! A e²te nie£o: Tento Jeºi², ktorý vám bol vzatý do neba, vráti sa... (Sk 1,11). Tak hovorili anjeli: Vráti sa! A kým príde, kým sa vráti, oni nie£o pre neho urobia. Budú pracova´! S rados´ou teda idú do mesta. Budú £aka´ na silu Ducha Svätého...

31

76.2

Mária po Jeºi²ovom Nanebovstúpení

A Mária? Aké mala pocity? Mohla plaka´, ºe Syn odi²iel, ºe ho uº neuvidí, nepo£uje slová z jeho boºských úst. ƒo je pre ¬u teraz ºivot? Pre£o ju nevzal so sebou? Nepredstavujme si Máriu ako osobu, ktorá sa umára v ºiali a túºbe. To sa môºe sta´ nám, ale nie jej! Mária sa te²í s u£eníkmi. a) Najprv: je to boºia vô©a. Boh tak chcel! Mária nemá inú túºbu, iný program, iný ideál... Splni´ to, £o Boh chce, je pre ¬u ²´astím, rados´ou! b) „alej: Syn odi²iel.

Zaiste, pre Matku to mohla by´ ´aºká chví©a.

Ale Mária verí, ºe ten

istý Jeºi² je osobne, hoci nevidite©ne, prítomný v Najsvätej²ej Eucharistii, ktorú v predve£er svojho utrpenia ustanovil Jeºi² a ktorú apo²tolovia uº moºno konali alebo po zoslaní Ducha Svätého budú kona´. c) Kone£ne: Nie je pre Máriu rados´ou tá istota, ºe jej Syn je v sláve, ºe ºiadna ©udská zlos´ nemôºe ho pozbavi´ toho, £o mu pripravil nebeský Otec? še nebude zradený, súdený, potupený..., ºe bude v sláve na veky? Je taká matka, ktorá by nepoci´ovala rados´ pri takýchto my²lienkach o svojom synovi? d) Je e²te iná skuto£nos´, na ktorú neslobodno zabudnú´: Mária vie o svojom poslaní, chápe svoju úlohu. Môºeme dokonca pripusti´, ºe Jeºi² s ¬ou na túto tému rozprával. Predsa sám hovoril, ºe apo²toli sú nechápaví (Mt 15,16). V²ak tu je Mária. Ona im bude U£ite©kou. Z Boºej vôle bude ich pou£ova´, vysvet©ova´, povzbudzova´. Po Synovom odchode Mária sa ujme detí, ktoré jej Syn v testamente zveril, nepotrebuje ich h©ada´. Sú tu, spolu s ¬ou. Uº sa k nej obracajú, obkolesujú ju zo v²etkých strán. Dôveru, ktorú mali vo£i Jeºi²ovi, prená²ajú na Máriu. Ona je ústrednou osobou v tomto spolo£enstve. Kam pôjdu? Majú nejaký plán? Má ho Mária?... Nie.

76.3

Ve£eradlo

Pán Jeºi², povedal: Zosta¬te v meste... (Lk 24,49). Pre nich je to Ve£eradlo. Ke¤ zostupovali z Olivovej hory, vydali sa smerom k Ve£eradlu. Okrem apo²tolov a u£eníkov boli tam zboºné ºeny, spolu asi stodvadsa´ osôb.

Pod©a Jeºi²ovho rozkazu mali £aka´ na zoslanie Ducha Svätého.

Sv.

Luká² pí²e, ºe nielen £akali, ale sa aj modlili. Bola to prvá novena k Duchu Svätému. Môºeme sa opýta´, odkia© sa odrazu vzal duch modlitby v týchto nedokonalých du²iach? Jedno slovo nám v²etko vysvetlí: Mária bola s nimi. Pod sladkým vplyvom jej srdca zhromaºdení akoby si konali duchovné cvi£enia. Mária prevy²uje apo²tolov - a bude ich prevy²ova´ aj po zoslaní Ducha Svätého - poznaním Boºích tajomstiev a dokonalos´ou svojej viery. Ona vie, ºe Boha moºno prosi´ o ve©ké veci, ºe Boha moºno prosi´ o Boha!

I preto v²etci volajú: Zo²li svojho Ducha!

Je to

modlitba k Bohu, aby zoslal Boha! Peter naria¤uje vykona´ vo©bu nového apo²tola namiesto zradcu Judá²a. Odkia© má túto my²lienku, tento nápad? Nevnukla mu ju Mária? A e²te nie£o: h©a, vystupuje tento neu£ený galilejský rybár a hovorí. V svojej re£i cituje dva ºalmy:68 a 108 (Sk l,20). Odkia© pozná Bibliu tento jednoduchý £lovek? Nie je to vplyv Márie, ktorá za£ínajúc svoju úlohu Matky Cirkvi, radí prvému pápeºovi? Kone£ne odbila hodina: uplynulo desa´ dní od Nanebovstúpenia. V²etci sú na ur£enom nieste, odrazu ²um, akoby vietor prichádzal, nap¨¬a dom. Ukazujú sa rozdelené jazyky, akoby plamene... Tak to opisuje Sv. písmo. Tradícia dop¨¬a tento lakonický opis: hovorí, ºe sa klbko, ve©ký plame¬ oh¬a ukázal najprv uprostred miestnosti, tam kde bola Mária. Len potom sa rozdelil: v podobe ohnivých jazykov zastal nad kaºdým prítomným. Táto predstava, ako ju podáva Tradícia, zdôraz¬uje hlbokú pravdu: Duch Svätý ú£inkuje cez Máriu. Vyvolil si ju za rozdávate©ku svojich milostí. On dáva Márii - a Mária rozde©uje. Niet ºiadneho nebeského daru, ktorý by neprechádzal cez ruky Márie, pí²e Grignion de Montfort.

32

76.4

Duch Svätý

Toto stretnutie s Duchom Svätým nebolo prvé, ale uº tretie. Prvý raz: Mária pôsobením Ducha Svätého sa po£ala bez hriechu, bola plná milosti. Nepo²kvrnená. Druhé stretnutie: pri tajomstve Vtelenia, kedy po£ala z Ducha Svätého.

Tretie stretnutie:

v de¬ Zoslania Ducha Svätého.

Tu

Mária dostáva nový zdroj milostí pre nové úlohy, ktoré ju £akajú: úlohy Matky Cirkvi. Sú to úlohy, ktoré Mária plní od po£iatku, cez storo£ia aº po dne²ný de¬, a bude ich plni´ do konca sveta. II. vatikánsky koncil pekne hovorí: Mária zaujíma po Kristovi v Cirkvi najvy²²ie miesto, ale zárove¬ i nám najbliº²ie (Kon²t. Svetlo národov). Najv䣲ia je po Kristovi, lebo je jeho Matkou. Nám je najbliº²ia, lebo je na²ou Matkou. Kristus odmenil svoju Matku: ba odv¤a£ila sa jej celá Najsvätej²ia Trojica. Pekne a jasne túto pravdu obsahuje jedna po©ská piese¬: Aj Najsvätej²ia Trojica si ”a ctí, lebo najvy²²ie miesto v nebi dáva Ti: posadila ”a najbliº²ie k sebe. Aké vyznamenanie, aká ve©kos´. Je ve©kou Matkou, lebo nemyslí na seba, neh©adá vlastný záujem. Myslí na nás a pre nás pracuje. Má len jednu túºbu: aby sme sa vyformovali pod©a Krista. Povolaním Márie je dáva´ Krista. V²etkým dáva Krista. Môºeme si predstavi´ jej lásku? Keby sme spojili lásku v²etkých anjelov a lásku v²etkých svätých...

- táto spojená láska bola by len

iskierkou v porovnaní s láskou, akú má Mária vo£i jednej ©udskej du²i. Nepredstavite©né! Úlohou a povolaním Márie je dáva´ Krista. Ale tomu musí zodpoveda´ prijatie toho, £o Mária dáva. Ke¤ Mária dáva Krista, deti musia tohoto Krista prija´.

Len zlomyse©ný £lovek neprijíma, odmieta.

Dobrý vºdy prijíma. Raz sa opýtali Simsona, vynálezcu, ktorý svoj vynález pokladá za najv䣲í? Odpovedal: To, ºe som hrie²ny a ºe mi hriechy môºu by´ odpustené v Kristovej Cirkvi. Odpovedal jednoducho, jasne a múdro. Ke¤ Mária dá Krista takému £lovekovi, môºeme by´ istí, ºe Kristus bude prijatý, lebo je tam dobrá vô©a. Máme ju aj my? Opakujme s na²im Krasi¬skim: Pane, daj nám dobrú vô©u. Amen.

77

MÁRIA NÁS OPڒ”A - NANEBOVZATÁ

Tiahni ma za sebou! (Pies 1,4)

77.1

Mala ve©ké srdce

Zahr¬ovala ním celé ©udstvo. Celé národy i v²etky veky. Trpela za v²etkých, modlila sa za vykúpenie v²etkých. A teraz odchádza? Pán Jeºi² povedal: Pritiahnem v²etkých k sebe (Jn 12,32). Máriu pritiahne ako prvú. Na tróne slávy usadí ju najvy²²ie, Mária je najkraj²í kvet, ktorý v svetle Boºej slávy vyrástol na tomto svete.

Boºí Záhradník mal právo utrhnú´ tento kvet, aby ním na veky

ozdobil nebo. Zostali sme opustení? Nie! Mária svoje poslanie bude plni´ dokonalej²ie a pln²ie v nebi. Konár najkraj²ie umiera pod ´archou vlastného ovocia. rokov, ale od toho, ako ºivot vyuºijeme. ktorú mu Otec uloºil, splnil.

Hodnota ºivota nezáleºí od po£tu

Pán Jeºi² zomrel, ke¤ mal tridsa´tri rokov, ale úlohu,

Mária mala nie£o nad ²es´desiat rokov - a aké bohatstvo milostí a

zásluh! Nazaret, Betlehem, Jeruzalem, Kalvária - na kaºdej tejto stanici, na kaºdom zastavení sú napísané slová: H©a, sluºobnica Pánova, nech sa mi stane pod©a tvojho slova... Nikto okrem Jeºi²a nemal na zemi vyplni´ také ve©ké úlohy ako Mária. Taktieº nikto okrem Jeºi²a nesplnil svoje úlohy tak dokonale ako Mária!

77.2

Zomrela Mária?

Treba sa dotknú´ tejto otázky, lebo Mária nemusela zomrie´. Smr´ je trestom za hriech. Smr´ je totiº odplatou za hriech (Rim 6,23). Mária nemala hriech, preto smr´ na ¬u nemala právo. Preto niektorí cirkevní otcovia nehovoria o smrti, ale o usnutí. V tomto usnutí pre²la Mária z pozemského ºivota do nebeskej slávy. ƒo o tom súdi´? Smr´ alebo usnutie? To prvé: smr´. Nie je to pravda -

33

dogma - viery, ale v²eobecná náuka Cirkvi. Mária umrela. Patrilo sa, aby umrela. Jeºi² bol tieº bez hriechu a zomrel. Zvolil si smr´ a prijal smr´, lebo utrpením a smr´ou chcel vykúpi´ svet. A Mária spolupracovala na diele vykúpenia. Patrilo sa teda, aby tak ako Kristus, prijala smr´. Niekto povie: Ak spolupracovala s Jeºi²om, bola povinná umrie´ s Jeºi²om na Kalvárii. A ona zomrela asi po desiatich, pätnástich rokoch neskor²ie, kedy dielo vykúpenia bolo uº dávno vykonané. Ale uº sme povedali:

Mária má plni´ ve©mi dôleºitú úlohu pri vzniku a organizovaní Kristovej

Cirkvi. Zaiste, nebude káza´. ani ude©ova´ sviatosti alebo riadi´ Cirkev. Ona je i navºdy zostane Pánova sluºobnica. Bude v²ak slúºi´ modlitbou a príkladom, radou a vedomos´ami o Kristovi, bude pripomína´ jeho slová, autenticky vysvet©ova´ jeho my²lienky... Ako pred tridsiatimi troma rokmi sklá¬ala sa nad jas©ami Die´a´a, tak sa teraz s tou istou láskou sklá¬a nad kolískou rodiacej sa Cirkvi. Tam Matka Die´a´a, tu Matka Cirkvi. Dielo vykúpenia bolo ukon£ené, ale milosti týmto dielom zaslúºené musia by´ rozdelené a prijaté v kaºdej du²i. Túto prácu konala Mária v svojom ºivote. A po svojej smrti dnes túto prácu vykonáva v nebi - a bude ju vykonáva´ do konca sveta. Nechce pripusti´, aby milos´ a ovocie utrpenia jej Syna vy²li nazmar! Máriina smr´ pre nás bola potrebná e²te z iného dôvodu. Keby nezomrela, mohli by sme poveda´, ºe je pre nás akoby cudzou osobou, ºe nepatrí k ©udstvu, ºe nerozumie ná²mu najv䣲iemu bô©u smrti. Ale ona zomrela. Pre²la to, £oho sa my bojíme. Dobre rozumie, o £o prosíme, ke¤ voláme: Pros za nás teraz i v hodine na²ej smrti!

77.3

Nevieme kedy a kde

Zomrela. O Máriinej smrti ni£ nevieme: nevieme kedy a kde. V Jeruzaleme £i v Efeze? Evanjelia ml£ia.

Tradícia hovorí, ºe apo²tolovia sa zi²li, ºe videli Máriu, hovorili s ¬ou - a ke¤ umrela -

pochovali ju v hrobe...

£o bude ¤alej?

Jeºi² vstal z m¯tvych a vstúpil do neba.

Ale Jeºi² bol

Bohom. A Mária? Nanebovzatie Márie je logickým následkom jej nepo²kvrneného po£atia, jej Boºieho materstva, jej ve©kej dôstojnosti a svätosti. Niet sa £o divi´, ºe od po£iatkov na²ich dejín katolícky svet veril v tajomstvo Nanebovzatia Márie. V £ase I. vatikánskeho koncilu v roku 1870 s uvaºovalo o tom, aby sa toto presved£enie vyhlásilo za dogmu viery. Pre vojnové udalosti koncil musel preru²i´ svoje práce. Do Ríma v²ak bez prestania prúdili prosby. Dvetisíc ²es´sto prosieb pri²lo od kardinálov, arcibiskupov a biskupov; osemdesiattritisíc od k¬azov a reho©níkov, osem miliónov od veriacich celého katolíckeho sveta. Svätá Stolica brala do oh©adu nielen prosby, ale aj pravdu samu a d¬a 1. novembra 1950 pápeº Pius XII. vyhlásil za neomylnú pravdu viery Nanebovzatie Panny Márie. Mária je v nebi nielen s du²ou ako iní svätí, ale s du²ou a so svojím telom. V²etky srdcia, ktoré milujú Máriu, prijali rozhodnutie Sv. Stolice s entuziazmom. V²etci chápu, ºe telo, do ktorého sa vtelilo Boºie Slovo, nemohlo pod©ahnú´ hnilobe a rozpadu.

77.4

Nanebovzatie

Právo vstúpi´ do neba dáva nám Boºia milos´.

Túto Boºiu milos´ si nikto nekúpi za peniaze v

obchode ani ju nevyhrá na lotérii... Matkou Boºej milosti je Mária! Zásadné pravdy na²ej viery sú £asto neznáme, z©ah£ované, zabúda sa na ne. Nanebovzatie!

Mária je uº tam.

A my?

Budeme tam?

Kedy?

Uvedomujeme si, ºe sme

zodpovední za ºivot, ktorý nám Boh dal? Nikomu neprikázal by´ bezboºným a nikomu nedovolil hre²i´ (Sir 15,20). Boh nám dal slobodu. Môºe nám vzia´ zdravie, bohatstvo, postavenie, ºivot - slobodu nám nechá, dokonca aj v pekle, povedal istý spisovate©. Ve©ký francúzsky maliar Gorot nama©oval pekný obraz, opravdivé ve©dielo. Pýtali sa ho, ako dlho nad ním pracoval? odpovedal: Hodinu a celý ºivot. Rozumieme tomu? Pracoval hodinu, ale v tejto hodine bol skoncentrovaný

34

celý ºivot cvi£ení a prípravných prác.

To je i tajomstvo Nanebovzatia?

Ako dlho i²la Mária do

neba? Cez celý ºivot pokornej sluºby a neustáleho poh©adu na Boha. Ve©ká a predrahocenná je to pre nás lekcia. Do£asný ºivot je na to, aby sme si zaslúºili ve£ný ºivot.

Mária slúºila a obracala sa k Bohu...

Pozerajme na ¬u, nasledujme ju a prosme: Mária,

pritiahni nás k sebe! Amen.

78

MÁRIINA VE‰KOS”

Niet ve©kosti tam, kde niet Pravdy. (Lessing)

78.1

Po Bohu je najv䣲ia Mária

Spomedzi v²etkých svätých ona jediná má zvlá²tne postavenie v Boºom pláne spásy. Zaradila sa do diela Vykúpenia. Vstúpila medzi dogmy Cirkvi. V Apo²tolskom vyznaní viery hovoríme: Narodil sa z Márie Panny. Nie je moºné oddeli´ Matku od Toho, ktorý sa z nej narodil. Abrahám Lincoln, americký prezident, povedal:

V²etko, £o mám, mám od matky; za v²etko, £ím som, ¤akujem

matke. V tomto výroku je dogmatický blud: nie matka dala, ale Boh dal prostredníctvom matky! Mária mohla pravdivej²ie poveda´: Synovi!

Za v²etko, £o mám, za v²etko, £ím som, ¤akujem svojmu

Svojím materstvom sa Mária tak blízko pribliºuje Boºstvu, ako je to len vôbec moºné.

Pokrvné zväzky, ktoré spájali Máriu s Jeºi²om, dali jej takú ve©kos´, s akou sa nikde okrem nej nestretneme. Pokrvné zväzky! Ale sú tu e²te slová. Jeºi²ove slová. Diskrétne - ko©ko pravdy hovoria o Máriinej ve©kosti. Treba ich dobre porozumie´.

78.2

Svadba v Káne Galilejskej

Mária je ²©achetná. Chce zachráni´ od hanby chudobných ©udí. Vie, ºe Jeºi² tu môºe nie£o urobi´. Prichádza k nemu, jemne mu nazna£í: Synu, nemajú vína!

Jeºi² odpovedá: šena, je to tvoja

alebo moja vec? Tieto slová nás zaráºajú, sú tvrdé, ostré, azda Jeºi²ovi je to nepríjemné, ke¤ sa Mária zaujíma o cudzie záleºitosti? Pokúsme sa to pochopi´! Najprv slovo: šena. Nikdy by si dobrý syn u nás nedovolil, aby svojej matke povedal ºena. V na²om jazyku by to bol prejav neúcty, dokonca by sme to pokladali za uráºku. V aramejskom jazyku má charakter slávnostný, vzne²ený. Zodpovedá francúzskemu madame, po©skému vzne²ená pani. Tak sa hovorilo krá©ovnám. Tak prehovorí Jeºi² k Márii z kríºa: šena, h©a, tvoj Syn. Ale hne¤ nasleduje: ƒo je mne a tebe do toho? Zvrat, ktorý sa £asto pouºíva v Starom zákone. Ako mu máme rozumie´? Istý misionár, ktorý sa zaoberal prekladom biblických textov, pri²iel do Galilei, aby spoznal náre£ie, ktorým hovorili ©udia tejto provincie. Raz, ke¤ prechádzal cez jazero Genezaret, povedal rybárovi, ktorý kormidloval lo¤ku:

Prosím, zavez ma k brehu ku Káne Galilejskej.

Rybár sa

usmial a povedal v svojom aramejskom náre£í: ƒo je spolo£né medzi tebou a mnou. Ja som na to myslel. Práve tam som chcel pripláva´!

Tieto rybárové slová boli pre onoho misionára lú£om

svetla. ƒo je spolo£né medzi tebou a mnou? ƒo je spolo£né v na²ich srdciach? Hovorí² práve toto, na £o ja myslím. - A v na²om texte: Máriine my²lienky sú Jeºi²ovými my²lienkami! Ty hovorí² to, na £o ja myslím. Jeºi²ove a Máriine my²lienky idú tým istým smerom, aby dosiahli ten istý cie©: nesved£í to o Máriinej ve©kosti?

78.3

Plni´ Boºiu vô©u

A zase iná scéna: Jeºi²ovi príbuzní a bratia (ide tu o bratrancov) boli namrzení, ºe Jeºi² v²ade chodí a u£í.

Nech sa vráti do Nazaretu, mysleli si.

Nech pracuje ako normálny £lovek.

Ke¤ sa

dozvedeli, ºe je v Kafarnaume, vybrali sa za ním. Nemali vieru v neho. Vezmeme Máriu, hovorili

35

si. S jej pomocou ©ah²ie ho presved£íme. Mária nezmý²©ala tak, ako zmý²©ali oni, ale nazdávala sa, ºe môºe zohra´ úlohu sprostredkovate©a.

I²la.

Skupina zastala pred domom.

Tam bol ve©ký

zástup. K Jeºi²ovi sa nemohli dosta´. Hovoria mu: H©a, tvoja Matka a tvoji bratia stoja von a chceli by s tebou hovori´!

(Mt l2,47). Nazdávali sa, ºe Jeºi² v tejto chvíli v²etko nechá a príde

ich privíta´. Ni£ podobné sa nestalo! Z miesta, kde stál, ponad hlavy v²etkých Jeºi² nahlas hovorí: Kto je moja matka? Kto sú moji bratia? Vystrel ruku na u£eníkov a vyhlásil: H©a, moja matka a moji bratia! Potom nasledujú tie najdôleºitej²ie slová: Kto plní vô©u môjho Otca, ktorý je na nebesiach, ten mi je bratom, sestrou a matkou! My máme dôleºitú otázku: Jeºi²u, hovorí²: kto plní vô©u... Povedz nám, kto doposia© najlep²ie a najvernej²ie zo v²etkých ©udí plnil vô©u nebeského otca? matka!

Jeºi² by musel odpoveda´:

Moja

Áno! Ona! Nikto tak ako ona! Jeºi², ako vidíme, pochválil svoju Matku. Ale urobil to

jemne a chcel, aby táto jemná, diskrétna pochvala Márie i²la s evanjeliom do celého sveta. A my £o sme sa dozvedeli?

še Mária je dvojnásobne Jeºi²ovou Matkou: raz pre pokrvný zväzok, £iºe

narodením, druhý raz pre neustále a verné plnenie Boºej vôle.

78.4

Iná udalos´

Jeºi² vyhnal diabla z posadnutého. Zástupy sa divili, istá ºena zvolala: Blaºený ºivot, ktorý ´a nosil a blaºené prsia, ktoré si poºíval (Lk 11,27). Jeºi² na to odpovedal: Zaiste, ale blaºenej²í sú tí, £o po£úvajú slovo Boºie a zachovávajú ho. Dobre rozumieme? Jeºi² uznáva ºenine dôvody, ale veci chce prenies´ z polohy prirodzenej do polohy vy²²ej, aº k Boºej Pravde. Po£úva´ Boºie slovo, £iºe Boºiu Pravdu a v ºivote ju uskuto£¬ova´, to je opravdivá ve©kos´! diskrétna, jemná pochvala Márii.

Znova

Keby sme sa znova opýtali Krista: Kto najlep²ie zo v²etkých

©udí po£úva Boºie slovo a najlep²ie ho uskuto£¬uje v ºivote? odpove¤: Moja Matka!

ƒo to znamená?

Áno: Mária!

- znova by sme po£uli Jeºi²ovu

Najlep²ie zo v²etkých ©udí, ktorí ºili alebo budú ºi´ na

svete. Preto je najv䣲ia! Ve©kos´ je tam, kde je Pravda. Mária ºije Pravdou. Sám Pán Jeºi² to potvrdzuje neomylným výrokom. Ak by sme teraz i²li pod kríº na Kalváriu, uvidíme akú dôveru prejavuje Jeºi² vo£i svojej Matke.

Kalvária, Jeºi² umiera.

Pod kríºom stojí Matka.

Je to chví©a, kedy Jeºi² hovorí svojej

Matke najváºnej²ie veci. Ide o celý svet. Tak Boh miloval svet, ºe dal svojho Syna! My môºeme poveda´: Jeºi² tak miloval Máriu, ºe celý svet odovzdal do jej opatery.

Je mojou Matkou, nech

bude aj Matkou v²etkých ©udí! Dôverujem jej, viem, ºe ma nesklame. A ©udia potrebujú Matku. Inú, lep²iu, nikde nenájdu!

78.5

Máriina ve©kos´!

Dbáme o seba, aby sme boli na ceste k ve©kosti? Cesta k ve©kosti - to je cesta Pravdy. A Pravdou je Boh. Kto neuznáva Boha, nech sa neklame: nie je ve©ký. H©a, starenka, osemdesiat²tyri ro£ná, matka zavraºdeného prezidenta Kennedyho. Opýtali sa jej, ktorý ºivotný dar by si vybrala, keby musela v²etko opusti´ a iba jeden by si mohla necha´. Vieru, odpovedala bez zaváhania, vieru v Boha. V²etkého by sa zriekla, ale vieru by si ponechala. Cesta k ve©kosti je krátka a ©ahká, ak pozeráme na vzor. Pozerajme na Máriu! Amen.

79

KE„ RADIA DVE MATKY

Jedno Zdravas Mária znamená viacej ako celý svet.

79.1

Prosba matky

Matka zomrela. Jej syn má na zemi zahynú´ pri bombardovaní. Aká bude táto smr´? Matka ide prosi´ o radu Tú, ktorá vºdy dobre radí. Mária sa prihovára u Boha. Uskuto£¬uje sa neoby£ajný

36

plán: matka prichádza na svet, ide na faru, zvoní, prosí k¬aza... Tak to vyzerá v legende. Nie!

79.2

Za£nime od za£iatku, po£úvajme!

Túto udalos´ rozpráva mladý kaplán, ktorý ju osobne zaºil za£iatkom roku 1944. Pí²e: Neskoro ve£er, unavený po celodennej práci, dokon£ieval som breviár, ke¤ na farskej bráne prudko zazvonil zvonec. Schádzam dole, myslel som si, ºe bude treba ís´ k chorému. Naozaj. V dverách stojí ºena, asi ²tyridsa´ro£ná, zloºila ruky: 'Ot£e, prosím vás, zomiera mladý £lovek!' 'Prosím vás, pani, uº je práve polnoc. Nemôºem ís´ zajtra ráno, pred sv. om²ou, okolo pol ²iestej?' 'To uº bude neskoro. Neodkladajte, prosím vás!' 'Dobre! Napí²te mi adresu.' Napísala: Dekartesova ulica £.37, druhé poschodie.

'Budem tam asi o 20 minút.'

ste ve©mi unavený! tmavej noci.

'Nech vám Boh odmení va²u láskavos´, lebo vidím, ºe

Nech vás ochra¬uje v nebezpe£enstve!'

Po týchto slovách ºena sa stratila v

K¬az si v²etko pripravil a vykro£il do opustených ulíc. Poznal túto ºenu? Zdá sa

mu, ºe ju videl v kostole - bolo to asi pred troma rokmi... Na²iel som ulicu a £íslo domu. Ve©ký pä´poschodový dom, okná spredu boli zastreté. Pri svetle vreckovej baterky pri²iel som na druhé poschodie.

Zaklopem.

Otvorí mladý muº, vlastne mladík, asi dvadsa´ro£ný, pozerá na m¬a so

skrývaným údivom. Prichádzam k mladému £lovekovi, ktorý je v nebezpe£enstve smrti. Je to tu? Dekartesova ulica £. 37, druhé poschodie. Áno, súhlasí. Je tu mladý £lovek. To som ja. Ale ja vôbec neumieram. Vybral som karti£ku, ukázal som adresu. Prosila ma asi ²tyridsa´ro£ná ºena. Ona napísala adresu.

Zdá sa mi, ºe poznám toto písmo.

Podobá sa...

A predsa...

Nie!

To je

zaujímavé! Len sám bývam so svojím otcom. To je iste omyl. Tá ºena azda chcela napísa´ ulicu Despartes a nie Descartes... Prosím, ot£e, vstúpte aspo¬ na desa´ minút, ste premrznutý... Vstúpil som do salónu. 'Prosím, ot£e, uº dva roky som sa chcel porozpráva´ s nejakým k¬azom. Chcel som sa vyspoveda´, ale nemal som odvahu. Toto stretnutie je naozaj udivujúce. Som márnotratným synom...' A rozpovedal mi celý svoj ºivot, zmieril sa s Bohom, rozhre²il som ho... Za neho prosila táto ²tyridsa´ro£ná ºena? Vy²iel som na ulicu a chcel som h©ada´ tú druhú, ulicu Despartesovu. V²etky veºové hodiny odbíjali jednu hodinu po polnoci. Prechádzal som cez Divadelné námestie. Odrazu zaja£ali sirény ºalostným tónom. Prvé nepriate©ské bomby padli na juºnú £as´ mesta, pribliºovali sa pekelné výbuchy, ohlu²ujúci treskot. Skryl som sa do prvej pivnice, ktorú som uvidel. Skoro hodinu sme preºívali peklo vojny. Ke¤ som vy²iel na ulicu, mesto bolo v ºiari horiacich domov. Bombardovaním bolo zni£ených asi dvesto domov, ohe¬, plamene, spálenisko... V²ade pla£, hrôza, zúfalstvo... Ponáh©am sa k najbliº²ej záchrannej stanici. Stovky ranených, zabitých. Starci, ºeny, deti... Podobný masaker som nevidel ani na fronte. A po£et obiet rástol. Prechádzal som od jedného raneného k druhému. Tu som dal rozhre²enie, tam pomazal v bezvedomí leºiaceho £loveka... Náhle sa stalo £osi také, ºe som sa musel oprie´ o múr. 'Ot£e, £o sa stalo?' pýta sa lekár, 'azda ste na²li príbuzného?' 'Nie, farníka!' Potkol som sa o nohu mladého £loveka, uº m¯tveho, toho spod £ísla 37. Asi pred hodinou som sa s ním radostne rozlú£il, ºe som mu mohol da´ rozhre²enie. A spomenul som si na jeho slová: 'To je iste omyl! Ja tu bývam so svojím otcom, ale som celkom zdravý. Tu nikto neumiera.' Hovoril to s úsmevom, nevediac, ºe stojí pred bránou ve£nosti! Vzal som jeho náprsnú ta²ku v nádeji, ºe nájdem jeho meno. Bola tam pracovná karta: R.N., 21 ro£ný. Bol tam zoºltnutý list, boli tam fotograe. Na jednej bola ºena asi ²tyridsa´ro£ná... Môj úºas rástol, lebo to bola bezpochyby tá ºena, ktorá ku mne pri²la v noci s prosbou, aby som i²iel na £íslo 37 ul. Descartesova, lebo tam má zomrie´ mladý £lovek. Pozerám na fotograu. Áno. Je to tá istá osoba! Na druhej strane £ítam: Mama. Iná fotograa predstavuje tú istú osobu v truhle: zloºené ruky, ovité ruºencom. Dátum: 6. máj 1929. Beriem do rúk list, písmo je ve©mi podobné tomu, ktoré oná ºena napísala na fare, ke¤ mi dávala adresu... ƒo chcete, myslite si o tejto udalosti. O udalosti tak divnej, tak tajomnej a predsa autentickej! Pre m¬a je tu jedna istota: zomrelá matka onoho mladého £loveka pri²la ma v noci prosi´, pri²la, aby zachránila du²u svojho syna.

Táto udalos´

bola opísaná v mnohých náboºenských £asopisoch, zvlá²´ v Náboºenskom týºdenníku v Rannes d¬a 3. júna 1944.

37

79.3

Rodi£ia a deti

Ponúka sa tu mnoho otázok. Vieme, ºe rodi£ia sa v nebi zaujímajú o deti, ktoré zostali na zemi. Chcú o nich nie£o vedie´ a musia vedie´, lebo inᣠby neboli celkom ²´astní a v nebi nieto polovi£ného ²´astia. Preto matka onoho mladého £loveka vedela celkom zrete©ne, ºe pri najbliº²om bombardovaní mesta jej syn zahynie. Musela taktieº vedie´, ºe potrebuje k¬aza. Ako si inᣠmôºeme vysvetli´ jej prosbu a naliehanie, aby k¬az i²iel, a to hne¤, lebo zajtra ráno uº bude neskoro. Ke¤ Matka tieto dve veci vedela, i²la s nimi k Márii a obidve matky sa radili. Mária viacej vie a viacej môºe, neº v²etky pozemské matky. Vieme si predstavi´, ºe tieto dve matky sa radili, £o by bolo najlep²ie, najpotrebnej²ie... Plán bol pekný: pozemská matka pôjde na zem, do svojho rodného mesta, zazvoní na fare, poºiada k¬aza... ¤alej uº vieme. S Máriou moºno rozpráva´ nielen v nebi, ale aj na zemi. tí, ktorí ju milujú.

napísala Bernadetta z Lúrd: Pavol:

Vo v²etkých veciach prosia o radu

Tí, ktorí Máriu nemilujú, nevzbudzujú dôveru, skôr strach. Bojím sa len zlých katolíkov!

Preto pravdivo

O zlých katolíkoch hovoril uº sv.

Zatratenie je ich koncom, brucho im je bohom, hanba slávou a myslia len na to, £o je

zemské (Flp 3,19). Sv. Vincent Pallotti modlil sa k svojej viac neº najmil²ej Matke. Ke¤ vychádzal zo svojej izby, prosil ju slovami: Poºehnaj ma, Matka! Volajú ho do väzenia k zatvrdlivému zlo£incovi. Pallotti vo²iel do jeho cely, prosil o prepá£enie, ºe k nemu prichádza, ale ºe ho v ni£om nebude vyru²ova´. Len o jedno prosí: aby sa na kolenách mohol pomodli´ jeden Zdravas Mária. Ke¤ vstal, odpor zlo£inca bol zlomený... Správne povedal sv. Alfons z Liguori: Jedno Zdravas Mária znamená viacej ako celý svet. Amen.

80

KRÁ‰OVNÁ

‰ah²ie je uplies´ korunu neº nájs´ hlavu, ktorá by ju nosila.

80.1

Ustanovenie sviatku

Ke¤ 1. novembra 1954 pápeº Pius XII. ustanovil sviatok Márie Krá©ovnej, niektoré paríºske denníky roz£úlene na to reagovali.

Predov²etkým tie, ktoré majú ²karedý zvyk napáda´ náboºenstvo pri

kaºdej príleºitosti, prejavili obavy, aby sa Cirkev nedopustila nejakého omylu. Krá©ovná! písalo sa. Predsa je to anachronizmus. Dávnej²ie áno, ale dnes? Dnes niet krá©ovstiev, niet krá©ov, niet monarchov. To, £o sa zachovalo ako pozostatok dávnych £ias, musí zaniknú´! Pretoºe dnes je v²ade demokracia. Rozhoduje ©ud a nie krá©. Tak sa písalo v roku 1954. O necelé tri roky neskor²ie anglická krá©ovná Alºbeta II. pri²la do Paríºa. Champs-Elisées £akalo na ¬u pol milióna Paríºanov.

Len v jednej aleji

V²etky denníky s entuziazmom priná²ali

najpodrobnej²ie správy o pobyte krá©ovského páru vo Francúzsku.

ƒas, kedy krá©ovstvá, králi

mali zaniknú´, e²te nenadi²iel, preto môºeme hovori´ o krá©ovskej hodnosti Panny Márie. Nikto sa tomu nebude divi´ a zaiste nikto nebude protestova´. Slová krá©, krá©ovná nachádzajú sa v slovníkoch v²etkých národov sveta.

A nikdy odtia©

nebudú odstránené. Lebo na celom svete titul krá© alebo krá©ovná dáva sa tým stvoreniam, ktoré vlastnos´ami alebo privilégiami sú postavené nad iné stvorenia. Ruºu voláme krá©ovnou kvetov, lebo krásou a vô¬ou prevy²uje ostatné kvety. Lev pre svoju silu sa stal krá©om v zvieracom svete. ƒlovek sa volá krá©om stvorenstva, lebo rozumom, inteligenciou, vlastnos´ami ducha prevy²uje minerálny svet, rastliny a zvieratá, Mária je krá©ovná! Sta£í poveda´, ºe nebolo a nikdy nebude toho, kto by sa rozumom, vô©ou, srdcom, du²ou vyrovnal Márii. Mária je a na veky zostane najkraj²ím ve©dielom Boºích rúk. Krá©ovná!

38

80.2

Mária je Krá©ovnou neba

Voláme ju Krá©ovnou anjelov, patriarchov, apo²tolov, mu£eníkov, vyznava£ov, panien... testuje niektorá z týchto skupín obyvate©ov neba?

Nie!

Lebo nebo je Boh.

ƒi pro-

Prehlboká Pravda.

A v svetle tejto pravdy obyvatelia neba vysvet©ujú v²etky tajomstvá neba a zeme. Anjeli vedia, ºe sú sluºobníkmi Boha, a Mária je jeho Matka.

Patriarchovia vedia, ºe boli otcami vyvoleného

©udu a Mária je Matkou celého ©udstva. Proroci predpovedali budúcnos´ v mene Boha. Mária túto budúcnos´ videla lep²ie ako oni. Jej proroctvo: Blahoslavenou ma budú vola´ v²etky pokolenia, uskuto£¬uje sa cez stáro£ia u v²etkých národov. Apo²toli ohlasovali zm¯tvychvstalého Krista. Skôr ako apo²tolovia zjavuje Mária Jeºi²a šidom a pohanom v osobách pastierov a Mudrcov. A potom usmer¬ovala prvé kroky apo²tolov po zoslaní Ducha Svätého. U£eníci pretrpeli muky. Mária trpela viacej neº v²etci mu£eníci spolu.

Mária svojím príkladom, £nos´ami a svätos´ou viedla za sebou

dlhé rady svätých, £istých a Bohu milých du²í. Ona Presvätá! Nepo²kvrnená! Nad ¬ou je len Boh! V²etko ostatné je od nej niº²ie. Krá©ovná neba! Sv. Terézia Jeºi²kova má tu isté ´aºkosti. Hovorí: Ako svetlo vychádzajúceho slnka zastiera svetlo hviezd, tak svetlo Márie zastiera lesk svätosti v²etkých obyvate©ov neba.

Tento obraz sa

vidí sv. Terezke divný. Pýta sa: Môºe dobrá matka zatieni´ alebo zasunú´ do tie¬a slávu svojich detí?

Krátko a jasno odpovedzme na tento problém. Príklad z materiálneho sveta nemôºe vºdy

poslúºi´ na dobré pochopenie tajomstiev nadprirodzeného sveta. V okamihu, ke¤ sa slnko ukáºe na nebi, zdá sa nám - to sa nám len zdá - ºe hviezdy tratia svoje svetlo. V skuto£nosti ho netratia. Ony svietia bez oh©adu na to, £i slnko svieti alebo nesvieti. Takisto obyvatelia neba nestrácajú zo svojej slávy, ke¤ vidia lesk Máriinej slávy. A ak ich sláva je men²ia od slávy ich Krá©ovnej, to nie ºe nezávidia - lebo v nebi niet závisti - ale te²ia sa, ºe ich Matka a Krá©ovná svojou slávou a hodnos´ou dotýka sa hraníc boºstva.

80.3

Mária je tieº Krá©ovnou zeme

Tu musíme nie£o vysvetli´, lebo niektorí pozem²´ania v honbe za ve©kos´ou strácajú hlavu. H©adajú ve©kos´ tam, kde jej niet. Svätojánsku mu²ku pokladajú za hviezdu - preto je to©ko omylov, chaotických pojmov. Je prevrátená hierarchia hodnôt... kto vie dobre kopnú´ do futbalovej lopty, uº je korunovaný za futbalového krá©a.

Niekto má plné vrecká dolárov, zrazu ho pokladajú za

mecená²a - krá©a. Diev£a má pekný vzrast a momentálnym predstavám zodpovedajúce rozmery tela, vyhlásia ju za krá©ovnú krásy. Pohanské metódy korunovania problematických hodnôt... ‰ah²ie je uplies´ korunu, neº nájs´ hlavu, ktorá by bola hodná nosi´ ju.

’port je dobrý,

uºito£ný, ale nemôºe nám zaclá¬a´ dôleºitej²ie veci. Ktosi povedal: Nau£ili sme sa lieta´ vo vzduchu ako vtáci, pláva´ pod vodou ako ryby. Teraz e²te treba, aby sa £lovek nau£il ºi´ ako £lovek. Dve ²tudentky chystajú sa do ²koly. Jedna hovorí: Keby som vedela, kto vyna²iel matematiku, vybila by som mu v²etky zuby! Druhá cestou vstupuje do kostola, pozerá na oltár a povie: Pane Boºe, pamätaj, ºe mám dnes písomku z matematiky! Tá druhá rozmý²©ala. Prvá nie. Pascal pripomína: V²etka dôstojnos´ £loveka je v jeho my²lienkach.

Hlava, ktorá má nosi´ korunu, musí by´ toho

hodná, musí si ju zaslúºi´! Kto je toho hodný, kto si ju zaslúºi?

Ten, kto plní záväzky svojho stavu.

Ak je pokrstený,

nezabúda na svoju du²u. Ten, ktorý ºijúc na zemi, zaujíma sa pozemskými vecami, ale taktieº vie, na £o je na zemi. Vidí sv. Pavla, ktorý pozerá na kon£iaci sa ºivot. Je presved£ený, ºe spravodlivý Sudca pripravil mu veniec slávy. Vidí i ná²ho ve©kého rodáka, o. Maximiliána Kolbeho - sama Mária podala mu dve koruny, aby si vybral. Obidve si vzal. Na bielej korune pracoval celý ºivot. Povedal: Tam v nebi budem pracova´ obidvoma rukami, lebo tu na zemi treba sa ustavi£ne podopiera´, aby £lovek nepadol.

A £ervená koruna - to je obeta, smr´. Zvolil si ju, obetujúc ºivot z lásky k

blíºnemu. Posvätila ho táto smr´? Istý spisovate© napísal: Nie smr´ ho urobila svätým, ale svätos´ ho urobila hodným takejto smrti! Stal sa hodný koruny, ktorú pre neho pripravil Boh!

39

80.4

Najhodnej²ia zo v²etkých je Mária

V poslednom tajomstve sv.

ruºenca uvaºujeme nad scénou korunovania Márie v nebi.

Raz som

videl takú scénu: skromná, ale nezabudnute©ná slávnos´. Odohrala sa v malej farnosti v Taliansku. Na konci májových poboºností koná sa o£arujúca, pôvabná ceremónia. Socha Boºej Matky tonie v svetle. Malé, asi pä´ro£né diev£atko, oble£ené do bielych ²iat, vystúpi spomedzi skupiny diev£atiek, vystupuje na pódium a kladie lesknúcu sa korunku na Máriinu hlavu. Rodi£ia diev£atka sú ²´astní, farníci sú pohnutí k slzám. Je to jedna z najmil²ích ceremónií, hovorí miestny pán farár. Kaºdý rok sa tu schádza ve©ký po£et farníkov. Slávnos´ sprevádzajú pekné spevy, ktoré sú zloºené práve pre túto príleºitos´.

Mária - Krá©ovná - je korunovaná na zemi!

Azda len tam, v tej mali£kej

talianskej dedinke? Pápeº Pius XII., ktorý verejne poctil Máriu krá©ovskou hodnos´ou, takto sa k nej modlil: Kra©uj nad Cirkvou, kra©uj nad na²ím rozumom a srdcom; kra©uj nad kaºdým z nás i nad na²imi rodinami, nad národmi, nad ©udstvom!

Kra©uj na cestách i na verejných priestranstvách, nad mestami i

dedinami! Kra©uj vo vzduchu, nad mestami a dedinami, na zemi i na mori..! My Poliaci, máme tu dôvod k zvlá²tnej radosti - Mária nie je len Krá©ovnou neba a zeme, ale je aj Krá©ovnou Po©ska: tento titul je jej daný a ociálne uznaný. Budeme o tom hovori´. My Slováci, na Máriinu po£es´ spievame hymnus: Zdravas, Krá©ovná nebeská... A taktieº: Pozdravujeme ”a, Patrónka Slovenska... Amen.

81

MÁRIINA ZEM

Presvätá matka! Ak zabudneme my na Teba, nech Boh zabudne na nás. (arcibiskup Szlagowski)

81.1

Po©sko

Hovori´ o Po©sku vtedy, ke¤ Po©sko na mape e²te neexistovalo? - Kto hovoril? Malý Jeºi² Matke. Po£úvajme legendu. Mária sedí na prahu nazaretského dom£eka, drºí na kolenách malého Jeºi²a.

Jeºi² sa túli k

svojej milovanej Matke a hovorí: Ty si mojou najkraj²ou a najmil²ou Matkou... Ty si Krá©ovnou anjelov, patriarchov, prorokov, apo²tolov..., a ke¤ skon£il invokácie, ktoré poznáme z loretánskych litánií, povedal: Ty si Krá©ovná po©skej Koruny! Mária, ktorá sa doposia© len jemne usmievala, zamyslela sa, pozrela do dia©ky, akoby chcela vidie´ ten národ, ktorého Krá©ovnou má by´; akoby si pred o£i predstavovala jeho utrpenia, vojny, preliatu krv, jeho poddanstvo a slzy.., sklonila hlavu na znamenie súhlasu. Dobre! Budem mu Krá©ovnou! ƒi toto, £o táto legenda hovorí, nestalo sa skuto£nos´ou? Mária je Krá©ovnou anjelov, patriarchov, prorokov. Vie o tom celý katolícky svet. Taktieº vieme, ºe po©ský národ uº od za£iatku svojich dejín zhromaºdil sa okolo Márie a v Bohom ur£enej chvíli, vo ‰vove pred oltárom milostivej Panny Márie ústami krá©a Jána Kazimiera vyslovuje slávnostnú prísahu a volí si Máriu za svoju Patrónku a Krá©ovnú. Pápeºský nuncius Peter Vidoni celebruje sv. om²u, modlí sa loretánske litánie a na krá©ovu prosbu pridáva trojnásobnú výzvu: Krá©ovná po©skej Koruny - a prítomní s nad²ením odpovedajú: Oroduj za nás!

Odvtedy v celom Po©sku, v kostoloch, v kaplnkách, v domoch, pri

súkromných i verejných poboºnostiach - v²ade po£ujeme volanie: Krá©ovná Po©ska! V roku 1924 po©skí biskupi prichádzajú k sv. Otcovi s prosbou, aby dovolil sväti´ sviatok na tento titul. Pápeº dovolil. Preto máme kaºdoro£ne 3. mája sviatok, ktorý sa milo prihovára ku kaºdej po©skej du²i: sviatok Krá©ovnej Po©ska.

81.2

Máriina zem

Máriina krajina. V takejto krajine musia by´ ve©kí mariánski ctitelia. Sú a boli v kaºdom storo£í. Uº Dúbravka, manºelka prvého po©ského knieºa´a, nechala vystava´ v Gnezdne katedrálu na po£es´

40

Panny Márie Nanebovzatej. Jej syn, Boleslav Chrabrý, nazýva Máriu svojou ve©kou Pa¬ou! Peknú udalos´ rozprávajú o Vladislavovi Lokietkovi. Ke¤ videl, ºe Krakov s ve©kou £as´ou krá©ovstva padol do rúk ƒechov, padá na kolená pred obrazom Panny Márie vo Wi²lici a so slzami sa modlí: Mária, ukáº, ºe si Matkou! Ako odpove¤ po£uje hlas: Vladislav, vsta¬, dôveruj, zví´azí²! Krá© posilnený na duchu znova sa chytá zbrane, strhol svoje vojsko a zví´azil. Ve©kých mariánskych ctite©ov máme zvlá²´ medzi na²imi svätými a blahoslavenými. Sv. Jacek pred návratom z Ríma po£úva slová pápeºa Honoriusa: Synu, cho¤! V²ade hovor o zabudnutom alebo nepoznanom Kristovi.

Ohlasuj lásku k Nemu a k na²ej Matke!

Tieto slová sa stali pre

Jacka ºivotným programom. Bol neúnavným ²írite©om lásky k Bohu a blíºnemu, ²íril úctu a lásku k Márii. Ako misionár hlásal Krista v Po©sku a v Rusku, v Prusku a na Litve - v²ade s ruºencom v ruke.

Traduje sa, ºe v Kyjeve z kostola, ktorý podpálili Tatári, vyná²al Najsvätej²iu Sviatos´

Oltárnu. Zrazu, ke¤ prechádzal okolo sochy Panny Márie, po£ul hlas: Jacek, zachra¬uje² Syna a m¬a necháva²? Slabý som, aby som ´a uniesol! odpovedá Jacek. Iba skús! Skúsil, socha bola ©ahká. Pre²iel s ¬ou cez Dneper. Zachránil ju. Na konci ºivota, akoby za náhradu, opú²´a tento svet v de¬ Nanebovzatia Panny Márie. Bol iný reho©ník. Ke¤ umieral, prosil, aby ho pochovali pod prah pri vstupe do svätyne, aby ©udia, ke¤ budú dovnútra vstupova´, ²liapali po ¬om. Aká pokora! Kde sa ju nau£il? Nie v Máriinej ²kole? Nad dverami svojej cely si napísal: Ty, ktorý býva² medzi týmito stenami, bu¤ Márii ako die´a oddaný! Týmto reho©níkom bol bl. ’imon z Lipnice. Sv. Kazimír, po©ské knieºa, stále spieval hymnus: Omni die... - Dokia© ºijem, moja du²a de¬ £o de¬ bude zvelebova´ Máriu! Slová tohto hymnu vºdy nosil pri sebe a kázal, aby mu ich vloºili do truhly. Ke¤ zomrel sotva dvadsa¤²es´ro£ný, povedal o ¬om Kallimach: Mal sa alebo nenarodi´, alebo zosta´ ve£ným. A sv. Stanislav Kostka, ke¤ sa h opýtali, £i miluje Máriu, odpovedal: Predsa je to moja Matka. O. Augustin Gordecki, prior paulínov v ƒenstochovej, vedel, ºe priorom sa stal preto, aby slúºil Márii a bránil jej ƒes´. S nepo£etnou obranou bránil Jasnú Horu, vojakov povzbudzoval na duchu, povzbudzoval ich k vytrvalosti; v noci leºal v kaplnke na dláºke a prosil Máriu o záchranu. Ke¤ mu potom blahoºelali k ví´azstvu, krátko odpovedal: Nie ja, ale Boºia Matka urobila zázrak! O. Ján Beyzym bol známym ochrancom malomocných na Madagaskare. Kde £erpal silu? Kto mu pomáhal? V jednom zo svojich listov pí²e: Chcel by som £o najdlh²ie ºi´ a pracova´ pre svojich úboºiakov; zárove¬ by som chcel rýchlo zomrie´, aby som odtrpel o£istec a i²iel k svojej nebeskej Mati£ke.

Dokonca prosil svoju Mati£ku, aby mu dala viac utrpenia, aby tým mohol vyprosi´

zlep²enie osudu svojich malomocných. V²etko zveril Márii... Zdravas Mária... bolo vºdy na jeho ústach.

81.3

Svätí

Tu treba vymenova´ i na²ich blahoslavených: Salome, King, Ján z Dukli... a toho, ktorého volali Bláznom Nepo²kvrnenej, zatia© £o sa sám nazval iba metlou Nepo²kvrnenej, ktorú vzala do ruky, aby ¬ou nama©ovala svoje diela - o. Maximilián Kolbe. Krá©ovná Jadviga a krá© Jagiello, ktorý ¤akujúc Pánu Bohu za grundwaldské ví´azstvo, dal vystavi´ kostol Panny Márie v Dubline...

A

ten dlhý rad sluhov a sluºobníc Boºích, ktorých beatika£né procesy sa za£ali: Franti²ka Siedliskä, biskup Iozi¬ski, Pelczar, Bilczewski, Hosius... Stanislaw Zolkiewski nebol len stato£ným vojakom, ve©kým vojvodcom, patriotom, ale aj ve©kým ctite©om Panny Márie. Zahynul v boji. Na²li ho s odseknutou hlavou. Na krku mal ²kapuliar, vo vrecku ruºenec a na prste prste¬ s nápisom:

Máriin sluha!

S akým zanietením opísal Henrik

Sienkiewicz obranu ƒenstochovej! Ke¤ videl, ºe sa pribliºuje smr´, o£i i du²u povzniesol k nebu. Miestneho k¬aza poºiadal o sviatosti na cestu do ve£nosti.

Posilnený Pánovým Telom spokojne

o£akával poslednú chví©u odriekajúc modlitbu: Pod tvoju ochranu...

Ignác Paderewski o ¬om

napísal: Monarcha bez koruny. Najv䣲í a najhodnej²í spomedzi v²etkých synov Po©ska. A slová

41

primá²a tisícro£ia - kardinála ’tefana Vy²inského: Chcem, aby to bolo jasné, ºe tajomstvom môjho ºivota je viera v skuto£nú pomoc Jasnohorskej Panej.

A obrazy Márie rozsiate po celej po©skej

zemi! Ko©ko ich je? Po£ítajú sa na tisíce! A púte! V²ade sú púte, ale takých ako sú po©ské, niet na celom svete. To sú slová biskupov, ktorí prichádzajú z Francúzska, Talianska alebo z iných krajín sveta, aby videli dvesto alebo dvestopä´desiat tisíc muºov v Piekaroch alebo púte na Jasnej Hore. V kostole v Istebnom na Sliezsku visí obraz. Mária krá©ovským plá²´om zaha©uje Bieleho Orla. Pod krídlami Orla Boºie deti ºehnajú celému po©skému národu: v²etkým stavom. V²etci sa túlia pod Máriin plá²´ volajúc: Krá©ovná Po©ska, oroduj za nás!

81.4

Celý svet

Ale je krá©ovnou nielen Po©ska! Aj iné národy k nej takto volajú: Ukrajina, Slovensko, Ma¤arsko, Rakúsko, ... Podobne i my k nej volajme: Ak zabudneme my na Teba, nech zabudne Boh na nás. Amen.

82

POD VIEDŒOU

Po¤me do boja v mene Márie, Matky Boha. (Ján Sobieski)

82.1

Ján Sobieski

Je hodina náboºenstva na gymnáziu sv. Anny v Krakove. Náhodou zo stola padol na zem biret profesora o.

Dabrowského.

Prvý, ktorý sko£il a zdvihol baret, bol ²ikovný chlapec Janko.

Dabrowski po¤akoval mu slovami: Sta¬ sa za to krá©om!

0.

Boºia Prozrete©nos´ tak zariadila, ºe

sa stal krá©om a to dobrým, kres´anským krá©om. Nevieme, kto je v䣲í: Boleslaw Chrabrý alebo Wladislaw Jagello, Ján Kazimir alebo ’tefan Batory? Boh to vie najlep²ie. Poznáme toho, ktorému celá Európa ¤akovala za záchranu. A prvý ¤akoval pápeº za záchranu kres´anstva. Vieme o koho ide. Pápeº Innocent XI. dal mu titul defensor dei - obranca viery. O dvesto rokov neskor²ie iný pápeº, Lev XIII., prijal s ve©kou rados´ou delegáciu, ktorú viedol sám Ján Matejka, aby venoval Vatikánskemu múzeu svoje ve©dielo Sobieski pod Vied¬ou. Matejka správne usúdil, ºe z Vatikánu presved£ivej²ie neº skadeko©vek inokade bude tento obraz pripomína´ svetu na²e zásluhy, práva a bolesti.

82.2

Turci

Predstavme si skupinu hrajúcich sa detí. Náhle medzi nich vbehne hladný tiger. ƒo sa stane? Deti nemajú kde utiec´. Ale prv ako sa tiger priblíºil k prvému chlapcovi a zaúto£il na neho, odrazu pribehne odváºny muº so sekerou v ruke.

Mocný úder a tiger padá m¯tvy.

V²etci ¤akujú záchrancovi: deti, rodi£ia, u£itelia.

Deti sú zachránené.

Hlava ²tátu mu pí²e list, ¤akuje a odovzdáva

medailu za odvahu. ƒosi podobné sa stalo v Európe v roku 1683.

Ako divoký tiger hnali sa do Európy turecké,

mohamedánske vojská. Dobýjajú mestá, pália dediny, ni£ia kostoly, tupia kríºe... Pribliºujú sa uº k Viedni. Ke¤ dostanú do rúk, do svojej moci toto mesto, celá Európa bude v okovách. Bazilika sv.

Petra sa stane staj¬ou pre sultánove kone.

Tak si to predstavoval turecký sultán.

nebezpe£enstvo vidí pápeº Innocent XI. Ale £o môºe urobi´ v tejto chvíli? Leopold je slabý.

Toto

Sám rakúsky cisár

Vo Francúzsku vládne ‰udovít XIV. Je ve©ký - pre seba - ale prevádza malú

politiku a ve©mi rád by videl, keby Turci porazili cisára. krá© Ján Sobieski je ve©mi chrabrý.

ƒo si má po£a´?

Po£ul, ºe po©ský

Uº porazil Turkov pod Chocimom (1673).

Preto s listom

posiela k nemu svojho posla. Sobieski bol vtedy na púti v ƒenstochovej. Ke¤ pre£ítal pápeºov list, hne¤ sa rozhodol. Obetuje dni a noci, len aby obránil kres´anstvo. Zhromaº¤uje nepo£etné, ale

42

ve©mi udatné vojsko, ºehná ho svätým kríºom. Za pochodu vojaci spievajú litánie k Panne Márii a liturgické hodinky o jej Nepo²kvrnenom po£atí.

Ke¤ prechádzajú cez Krakov, krá© sa najprv

modlí v chráme otcov Karmelitánov na Piasku, potom sa zú£ast¬uje vo wawelskej katedrále na sv. om²i, po£as ktorej k©a£í a prijíma poºehnanie z rúk pápeºského nuncia. Prichádza k Viedni. Tu na Kahlenbergu e²te raz sa zú£ast¬uje na sv. om²i, pri ktorej mini²truje, prijíma Eucharistiu, lebo: ƒlovek je slabý, ale Boh je v²emohúci! K vojakom hovorí: Po¤me do boja v mene Márie, Matky Boha. Proti sebe sa postavili dve sily: tu Mária - tam Mohamed. Je 12. september 1683. ”aºko opísa´ celý priebeh boja. Dôleºité je to, ºe ke¤ v istom momente turecké vojská zbadali po©skú jazdu, opanoval ich strach.

Azda si spomenuli na chocimskú poráºku?

Sta£í, ºe turecké

rady prepadli zmätku, dávajú sa na útek - opú²´ajú pevnos´. Dokonca strácajú aj Mohamedovu zástavu. Poráºka Turkov je úplná. Poliaci s menom Márie na ústach získavajú také ví´azstvo, aké sa od pradávna nespomína. Kres´anstvo je zachránené. Ke¤ Sobieski prechádza ulicami Viedne, v²etci obyvatelia mu volajú na slávu. Kaºdý ho chce vidie´, v²etci mu ¤akujú.

82.3

Ví´azs´vo

Sobieski posiela pápeºovi Mohamedovu zelenú zástavu ako znak ví´azstva. Napísal aj list. Ale aký! V krátkych slovách je vyjadrená viera po©ského ví´aza.

Kedysi rímsky Cézar zví´azil na krá©om

Pontu. Vtedy senátu v liste napísal: Veni, vidi, vici - pri²iel som, videl som, zví´azil som. Podobne napísal aj Sobieski, ale v kres´anskom duchu: Pri²iel som, videl som a Boh zví´azil! Podobne bude neskor²ie písa´ po©ský básnik Wespazian Kochowski. V peknom ºalme po¤akuje Bohu za viedenské ví´azstvo: Tvoja pravica za nás bojovala! A teda, nie nám, Pane, nie nám, ale nech je oslávené Tvoje meno, Tebe sme v¤a£ní, Teba si ctíme teraz i na ve£né veky. Amen. Pápeº Sobieskemu odpovedal slovami Sv. písma: Bol £lovek, ktorého poslal Boh. Volal sa Ján. A tomuto Jánovi dal najvy²²í titul: Obranca viery. Pamiatku tohto ví´azstva nariadil slávi´ 12. septembra, v de¬ mena Panny Márie. Sám Sobieski, ako sme videli, Bohu ¤akuje za ví´azstvo a zakladá nesmrte©ný pomník v¤a£nosti: klá²tor o. kapucínov vo Var²ave. Tam sa dodnes nachádza jeho ve©ké, kres´anské srdce. Viedenskí pekári svojským spôsobom pripomenuli túto udalos´ - za£ali piec´ rohlíky. Rohlík má totiº podobu polmesiaca. A práve polmesiac je emblémom tureckých sultánov, symbolom politickej sily a mohamedánskeho náboºenstva. Pre nás 12.

september je a zostane dôleºitým historickým dátumom, bude nám pripomína´

nielen viedenské ví´azstvo, ale aj dobrotu, lásku a moc na²ej nebeskej Matky. Na takú Matku sa vºdy môºeme spo©ahnú´. My musíme vzbudzova´ dôveru k Márii, mobilizova´ na²e morálne sily, aby sme s vrúcnou láskou v srdci a s jej menom na ústach i²li do ºivotných zápasov. Bohorodi£ka Ví´azka £aká na na²e £iny! Slávne Meno Márie v srdciach na²ich nech ºije - Mária! Amen.

83

TIETO JAZVY PATRIA K OBRAZU! HOVORIA OBRAZY?

83.1

Obraz

V Indii pracuje po©ský misionár o. B. šelazek, SVD. Zhromaº¤uje deti, u£í katechizmus, buduje ²kolu, myslí na kaplnku. Práve do rámu zakladá ve©ký obraz ƒenstochovskej Boºej Matky, aby ho raz zavesil do kaplnky. Na chví©u sa vzdialil, aby poh©adal pílku. Ke¤ sa vrátil, zbadal, ºe malý Ind, mini²trant, snaºí sa utierkou odstráni´ rany z tváre Jasnohorskej Panej. Nie, môj milý! Tieto jazvy patria k obrazu. Bez nich by Boºia Matka nebola Jasnohorskou, ƒenstochovskou Boºou Matkou! Chlapec sa zadivil.

Neviem, £i mu to misionár vysvetlil, pre£o sú tieto jazvy...

Pripome¬me si túto historickú chví©u.

43

A my to vieme?

83.2

Jazvy na tvári

Zázra£ný obraz bol odovzdaný o.

paulinom v roku 1382.

Na výzdobu mariánskeho sanktuária

krá©ovná Jadwiga venovala svoje klenoty. Máriin kult sa £ím ¤alej tým viac roz²iroval. Na²li sa takí, ktorí mali prehnané predstavy o jasnohorských pokladoch - z toho povstal odsúdeniahodný nápad.

K trom Poliakom sa pripojila skupina lúpeºníkov zo Sliezska, ƒiech a Moravy a vlámali

sa do klá²tora. Ke¤ tam drahocennosti nena²li, vlúpali sa do kaplnky. Vyváºili dvere, pri²li pred oltár a svätokrádeºnou rukou siahli po drahocenných daroch, sekli me£om po Máriinej tvári, potom obraz rozbili a hodili ho na zem. Okolo tohoto historického faktu povstala legenda. Pod©a nej - pí²e o. Rozej - lupi£i naloºili obraz na akýsi voz a utekali s ním do mesta, kde sa dnes nachádza £enstochovský kostol sv. Barbory. Tam kone nechceli alebo nemohli ¤alej ís´, nemohli utiahnu´ voz. Vtedy jeden zo zlodejov zhodil obraz z voza a za´al do¬ho me£om. V tej chvíli udrel hrom a zabil zlosyna, a na tomto mieste vyvrelo ºriedielko. Zlodeji v zmätku utiekli. Reho©níci obraz vzali, umyli ho a odniesli na Jasnú Horu. ƒi vezmeme do oh©adu historický fakt alebo legendu, jedno je isté: obraz Jasnohorskej Panej svoje vytrpel. Jagielia.

Previezli ho do Krakova a odovzdali ho do zvlá²tnej opatery krá©a Wladislawa

Na Jasnú Horu ho vrátil v roku 1434, £iºe po ²tyroch rokoch, ale s ranami, ktoré po

to©kých storo£iach vidíme na tvári Márie e²te dnes.

A zaiste zostanú navºdy.

Rany patria k

obrazu.

83.3

Obrazoborectvo

V dejinách Cirkvi bolo obdobie, kedy sa ni£ili obrazy, sochy, rezby. Takýto rozkaz vydal cisár Lev III. Izaurijský v roku 726. Vtedy za£al zápas, ktorý s malými prestávkami trval stodvadsa´ rokov. Odstra¬ovali sa obrazy, ni£ili sa kríºe... Tých, ktorí bránili obrazy, mu£ili a odsúdili na smr´. Cisár sa mýlil a musel prehra´ - aj prehral. Pápeºi sa rozhodne postavili na ochranu obrazov a úcty k obrazom. Podarilo sa presved£i´ cisára, aby si vypo£ul obranu obrazov, aby videl, kde je blud, omyl a kde pravda. Pred cisára sa postavil mních a drºiac v ruke mincu s cisárovým obrazom, opýtal sa: Slobodno hodi´ na zem a po²liapa´ tento obraz?

Nie skríkol cisár. Kaºdý zomrie, kto by

to urobil. Nerozumný hlupák! povedal mních. Smr´ za po²liapanie podoby pozemského krá©a! A vám je dovolené beztrestne ²liapa´ Jeºi²a, Krá©a v²etkých vekov?

Obrazoborci nemali nijaké

argumenty. Ke¤ si ctíme obraz, sochu alebo medailu, neuctíme si materiál, ale svätú osobu, ktorá je tam znázornená. V celom katolíckom svete je ve©mi ºivá úcta obrazov.

83.4

Uctievanie obrazov

Ke¤ Cirkev káºe ucti´ obrazy, musí zárove¬ bdie´, aby táto úcta nezi²la na scestie. Medzi farníkmi môºu by´ rôzne vyobrazenia a rôzne poboºnosti, predov²etkým ak ide o Máriu.

Jedným sa pá£i

Panna Mária z Lúrd, iným Fatimská, Ostrobranská, Piekarská, Kalvárska alebo ƒenstochovská. Azda v²etky tieto obrazy majú by´ v kostoloch. Kostol nie je múzeum. Kone£ne v kostole musí by´ miesto i pre Kríºovú cestu a pre iné obrazy svätých. Vyberie sa teda len jeden obraz Panny Márie a pred ním sa v²etci modlia. Kedysi dávnej²ie v juºnom Francúzsku obyvatelia jednej farnosti nevedeli sa dohodnú´ s obyvate©mi druhej farnosti. Na²a Panna Mária je kraj²ia, hovorili prví. Na²a Panna Mária je kraj²ia, hovorili druhí. Spor sa zostril a skon£ilo to hnevom. Prestali sa rozpráva´. Ke¤ sa o tom dozvedel miestny biskup, poslal svojho zástupcu, aby ich uzmieril.

Bol to £lovek plný fantázie a humoru.

Pri²iel, nav²tívil obidva kostoly, potom spolu zobral obyvate©ov obidvoch farností a zhromaºdil ich na neutrálnej pôde, predstavil sa a povedal na úvod nieko©ko slov. Potom povedal peknú káze¬ o Panne Márii. Nakoniec povedal krátky záver: Videl som obraz tu aj tam. Hovorím vám: to je tá istá Panna Mária, len tu je mlad²ia a tam je star²ia...

44

Tieto prosté slová zakon£ili dlhotrvajúci

hnev a nenávis´ obidvoch dedín. V²etko sa skon£ilo úsmevom a zmierením. To je vºdy tá istá Panna Mária. Historické doklady o telesnej podobe Panny Márie nejestvujú.

Fotograe v tom £ase neboli.

Zboºná legenda o tom, ºe obraz ƒenstochovskej Panny Márie nama©oval sv. Luká², zostane navºdy legendou.

Môºeme ju prija´, ale nikoho nesmieme núti´, aby jej veril.

Umelci úplne slobodne

predstavujú Máriu pod©a vlastnej in²pirácie a vlastnej vnútornej vízie.

83.5

Obraz hovorí

Ke¤ sa jedná o po©ský národ, vieme, ºe je roztrúsený po celom svete. A v²ade, kde sú jeho £lenovia, chcú ma´ svoj obraz - to znamená ƒenstochovskú Pannu Máriu. Na²u Jasnohorskú Paniu vidíme v po©ských kostoloch. Na²i rodáci dokonca nosia jej obraz pri sebe v náprsnej ta²ke a ke¤ umierajú prosia, aby im ho dali do truhly. Hovorí tento obraz? Áno! Len treba pozera´ a po£úva´. Bol rok l947.

Jeruzalem.

Celá Palestína bola akoby vulkánom.

šidia chceli zru²i´ anglický

protektorát, aby získali národnú slobodu. Bomby, atentáty, poºiare, ur£ená policajná hodina: sirény pripomínali, ºe nikto nesmie zosta´ dlho na ulici. Major po©skej armády v civile i²iel pe²i ulicou. Do domu, kde býval, mal e²te asi dvesto metrov. policajt. Legitimáciu!

Zrazu po£uje: Stoj!

Stál pred ním anglický

Major vyberá náprsnú ta²ku, h©adá, h©adá... studený pot mu vystupuje

na £elo, lebo vie, ºe nemá legitimáciu pri sebe. V tom mu vypadol obrázok ƒenstochovskej Boºej Matky. Zdvihne ho, policajt na¬ pozrie a pýta sa: Pane, ste katolíkom? Áno! znela odpove¤. Ja som tieº katolíkom. V²etko je v poriadku. Do videnia! Obrázok ƒenstochovskej Boºej Matky prehovoril.

Platil za legitimáciu.

Nezabudnem na tú chví©u, kedy onen major vpadol do môjho

bytu a zadych£aný, vzru²ený k slzám hovoril mi o tejto udalosti. Ja si myslím, ºe Mária prehovorila nielen k anglickému policajtovi. Ona hovorí ku v²etkým, ktorí vedia pozera´ a po£úva´. Amen.

84

MÁRIINE ZJAVENIA STRATENÝ POKLAD SA MԚE ZNOVA NÁJS”

84.1

Súkromné zjavenia

Aby sme sa mohli dosta´ do neba, musíme najprv v nebo veri´! Lekárove slová boli krátke: Nedá sa ni£ robi´! Len zázrak by ho mohol zachráni´! O osem dní bude ma´ len trinás´ rokov! Len zázrak. Ako moºno hovori´ takéto re£i? Zázraky nie sú! Peter, Jankov otec, povedal to s presved£ením. Uº dávno prestal veri´. Jankova choroba ho utvrdila v nevere. Keby bol Pán Boh, nedopustil by tú chorobu. Kto je vinovatý? Janko je mini²trantom - nebránil som mu. ºena chodí do kostola neprekáºal som jej. Ak ja nechodím, to je moja vec. Poutieral si slzy, ktoré mu stekali po líci a i²iel do kuchyne, kde manºelka pripravovala nie£o k jedlu. Tak £o? - Len zázrak. - Tak povedal lekár? Áno. Ja v²ak v zázraky neverím! Po ve£eri sa Peter uspokojil, manºelka videla, ºe môºe hovori´. A keby sme i²li..? Do Lúrd je ne¤aleko! ƒi ti to u²kodí? Aj Janko po tom ve©mi túºi! Otec súhlasil.

Obávali sa, £i chorý vydrºí cestu.

Vydrºal.

‰udsky povediac je stratený.

Dostal

pomazanie chorých a sv. prijímanie. V Lurdách sa koná procesia s Najsvätej²ou Oltárnou Sviatos´ou. Biskup sa zastavil pri kaºdom chorom, poºehnal ho a i²iel ¤alej. Jeºi² v hostii sa pribliºuje k Jankovi: Jeºi²u, Syn Márie, vrá´ mi zdravie! Jeºi² pre²iel a nepriniesol zdravie. Janko zdvíha trochu hlavu: Jeºi²u, neuzdravil som sa. Jeºi²u, nevrátil si mi zdravie! povedal. Biskup, ktorý v²etko po£ul, bol vzru²ený chlapcovým ne²´astím a vierou. Vrátil sa s mon²tranciou a druhý raz ho poºehnal... Neoby£ajná vec... Janko cíti, ºe sa mu vracajú sily. Rýchle zhadzuje prikrývku, dvíha sa, vstáva, chveje sa, celý rozradostený pozerá na mon²tranciu a vraví: Jeºi²u, Syn Márie, uzdravil si ma! Poviem tvojej Matke, aby mi pomohla ¤akova´!

45

V tento de¬ sa stali dva zázraky a nie jeden.

Jankov otec, dlhoro£ný neverec, bol omrá£ený

tým, £o videl - padol na kolená. Jeho du²a bola uzdravená. Syn získal zdravie, otec na²iel vieru. Stratený poklad sa môºe znova nájs´ (P. Mongour, SDB).

84.2

Potvrdenie Cirkvi

Mária si na zemi volí ur£ité miesta a zjavuje sa. sú Lurdy.

Z týchto zjavení najznámej²ie na celom svete

V poslednom £ase známou sa stala Fatima.

Okrem toho známa je kaplnka Sestier

milosrdenstva v Paríºi a taktieº La Salette, Pontmain, Banneux v Belgicku...

Natískajú sa isté

otázky: a) Sú tieto zjavenia isté, pravdivé? - Áno. Pretoºe prehovorila Cirkev a potvrdila ich. Cirkev nehovorí nerozváºne. Ni£ nepotvrdí, £o by najprv dôkladne a svedomito nepreskúmala. b) Odmietne Cirkev niekedy zjavenie? - Áno. Odmieta ho vºdy, ke¤ sa pri skúmaní ukáºe, ºe zjavenie je falo²né. Netreba ¤aleko h©ada´. V roku 1947 v malej dedinke Espis vo Francúzsku sa £osi podobné stalo. ‰udia zrazu za£ali vola´: Zjavenie! Miestny biskup v²ak do²iel k záveru, ºe i²lo o klamstvo a so zjavením skoncoval. V nasledujúcom roku 1948 isté osoby tvrdili, ºe v Assisi videli, ako Panna Mária na veºi kaplnky Porciunkula kýve hlavou. Cirkev potvrdila, ºe nebolo tam ºiadne zjavenie.

Za posledných nieko©ko sto rokov bolo ohlásených vy²e dvesto zjavení.

V²etky

boli preskúmané a z tých dvesto Cirkev potvrdila len osem. Ostatné boli zamietnuté. Cirkev ve©mi pozorne v²etko skúma. Lurdské zjavenia sa skúmali skoro dvadsa´ rokov. Ako vo v²etkých veciach, tak aj vo veciach a oblasti zjavení Cirkev je ve©mi ostraºitá:

skúma, £aká, pozerá na výsledky,

na ovocie, aby posúdila strom; ke¤ povie áno, môºeme k©aknú´, aby sme si uctili Toho, ktorý pehovoril ústami svojej Matky.

84.3

Pre£o sú zjavenia?

Zjavenia, koniec - koncom, nie sú potrebné, lebo v²etky pravdy, ktoré sú nevyhnutné k spáse, odovzdal nám Jeºi² a apo²toli.

Je to tzv.

verejné zjavenie.

Tieto pravdy prijímame a veríme v

ne - a verili by sme aj vtedy, keby neexistovali Lurdy, La Salette, Fatima... Pripus´me, ºe niekto nepo£ul o Lurdách: môºe by´ spasený? Áno! Pozná katechizmus, svoje náboºenstvo, kres´ansky ºije - to sta£í. Zjavenia Panny Márie sú privátnymi, súkromnými zjaveniami, potvrdzujú verejné zjavenia, ale ni£ nové neu£ia. Príklad: v La Salette, v Lurdoch - Mária nabáda k pokániu. Pokánie je totiº pravdou, ktorá je obsiahnutá v evanjeliu: Ak sa nebudete kaja´... tak hovoril Kristus! Ak zjavenia nie sú potrebné, potom pre£o Mária prichádza? uºito£né.

Iste, £ítame evanjelium, po£úvame jeho výklad.

Lebo zjavenia sú pre nás ve©mi

Evanjelia sú v²ak svedectvá dávnej

minulosti. Kristus ºil, u£il, a my sme Ho nevideli, nepo£uli. Na oltári je, ale ukrytý. Skuto£nos´ je taká, ºe máme - nie akési pochybnosti, ale sme akosi neuspokojení. Sme ©udia. Napriek v²etkému chceli by sme nie£o vidie´, po£u´. - Mária sa zjavuje.

Boh chápe túto prirodzenú ©udskú túºbu, posiela nám Máriu

Veriaci £lovek tam prichádza ako pútnik, k©aká si tam, kde sa Mária dotkla

zeme: jeho viera je silnej²ia. Pravda, ktorá sa zdala by´ vzdialenou, teraz sa stala blízkou a akoby vidite©nou. Veriaci sa dvíhajú, nepokoj sa stráca. Pútnik pozerá na iných, ktorí pri²li s tou istou vierou, osvietení tým istým duchom - cíti sa ²´astný, istej²í. Pripomína sa mu pravdivý zmysel ºivota i jeho vlastná dôstojnos´. Obnovenie ducha je akoby vnútorným kúpe©om: je to predrahocenný dar a úºitok zo zjavenia. Ale to nie je v²etko. Zjavenia sú potrebné neveriacim. V 19. stor. po£et neveriacich vzrástol a stále vzrastá. šijeme v £asoch racionalizmu a nevery. Zjavenia sú jedným z najopravdivej²ích prostriedkov obrátenia. Boh ú£inkuje cez Máriu. Predstavme si: niekto nechce po£u´ o Bohu. Boh - pod©a neho - nejestvuje. ƒo za £innos´ Boha vo svete? Aké zázraky? Nie! To je absolútne vylú£ené! To nie je moºné! A predsa Boh ú£inkuje. Posiela svoju Matku. Táto dobrá Matka berie neverca za ruku a hovorí mu: Po¤ bliº²ie, pokorne skúmaj, rozmý²©aj, uvaºuj! Tu som ja, tu je môj Syn! Zázraky sa robia! A nevidite©ný svet, o ktorom ty hovorí², ºe je nevidite©ný, ºe je rozprávkou - ten svet jestvuje! Svet

46

milosti, svet anjelov a svätých - to v²etko existuje. Nechcel si veri´! Tu si k©akni, pomodli sa, vzdaj Bohu úctu, obrá´ sa. Ak to neurobí², ni£ nebude² ma´ na svoje ospravedlnenie: nebo dos´ pre teba urobilo ! Hovorí istý pútnik: Pred troma rokmi po smrti manºelky a die´a´a chcel som spácha´ samovraºdu. Jeden z priate©ov mi poradil, aby som i²iel do La Salette. I²iel som - nie, aby som sa modlil, ale aby som plakal a rúhal sa. Ke¤ som tam pri²iel, chcel som nahlas vykri£a´ svoj vzdor a nenávis´. Ale zrazu - ako to mám vysvetli´? Hovorí sa, ºe udrel hrom! Av²ak neudrel hrom, ale zrazu som sa stal iným £lovekom.

K¬az, ktorý ma spovedal, plakal od vzru²enia i radosti: Synu, hovoril,

 ja mám zamknuté ústa. Ale ty, ty si povinný hlása´ tieto ve©ké veci, ktoré Panna Mária pre teba urobila. A tento £lovek pokra£uje:

Teraz toto ohlasujem.

Nie som zru£ný v písaní, ale ke¤ sa mi

vyskytne príleºitos´, opisujem tento záºitok. Vedzte, ºe na celom svete niet ²´astnej²ieho £loveka ako som ja (Ecclesia, n.35).

Stratený poklad viery môºe znova nájs´ kaºdý £lovek.

Len treba

ma´ trochu dobrej vôle. Zjavenie je £innos´ou, akciou neba, ktorú majú pochopi´ veriaci i neveriaci ©udia. Zjavenie je prejavom Máriinej lásky, ktorá robí v²etko, aby dopomohla k spáse svojim de´om, a to aj tým, ktoré stratili zjavenú pravdu. Váºme si zjavenia a ¤akujme Márii za ne. Amen.

85

MÁRIA MILUJE DETI

Po¤me, pritú©me sa ako deti k Máriinmu materinskému Srdcu...!

85.1

Pán Jeºi² miloval deti

Matky priná²ali svoje ratolesti k Jeºi²ovi a chceli, aby ich poºehnal. Apo²toli odhá¬ali deti. Chceli, aby si Majster trochu odpo£inul. Ale Jeºi² to zbadal a povedal známe slová: Nechajte mali£kých prís´ ku mne... A Mária? Nikde ne£ítame, aby deti prichádzali k Matke, k Márii. Naopak. Mária prichádza k de´om. Poznáme slovo zjavenie. Mária si vyberie isté osoby, prichádza, ukáºe sa vo vidite©nej podobe, rozpráva sa s týmito osobami, modlí sa spolu s nimi, ob£as nie£o prikáºe, ºiada, odporú£a - a odchádza.

Také zjavenie bolo v 15.

ktoré boli v 19.

a 20.

stor.

stor.

Bolo ich osem.

v Alsasku (Trois Epis).

Spome¬me v²ak len tie,

Sú skuto£né, pravdivé, lebo Cirkev ich schválila,

potvrdila. Pri týchto ôsmich zjaveniach len v dvoch prípadoch Mária sa zjavila starým osobám, v ²iestich - de´om. V La Salette pri Grenobli sú to dvoje deti: Melánia a Maximilián; v Lurdoch Bernadeta: v Pontmain - ²tvoro detí; vo Fatime - tri deti; v Beauring - dvaja chlapci, tri diev£atká; v Banneux - dvanás´ro£ná Marietta videla osem krát Máriu. Vieme, ºe die´a, ak nie je skazené, zo svojej prirodzenosti je dobré, prosté, nepozná falo², nie je zlomyse©né. Hovorí to, £o myslí, neklame, nevykrúca sa. Malé deti v kolíske sa usmievajú zo sna - hovorí sa, ºe sa rozprávajú so svojím anjelom stráºcom. S pribúdaním rokov die´a sa neraz stane hrubé, lenivé, neposlu²né. Vidie´ tu záporný vplyv prostredia: ulica, knihy, televízia, niekedy ho kazia i vlastní rodi£ia!

Malý Janko sa pýta:

Mamka, pre£o mám vo vlaku pä´ rokov a doma sedem? Rodi£ia vedia, pre£o káºu klama´. Die´a to nevie, nerozumie. Jedno je isté: dokia© die´a nie je skazené, je pekné, nevinné, v²etci ho máme radi. Aj Mária! Preto v zjaveniach rada rozpráva s de´mi.

85.2

Pre£o deti?

Niekto povie: Star²í ©udia by mohli viacej urobi´! Máriine príkazy by mohli lep²ie splni´. Mohli by múdrej²ie hovori´ k zhromaºdeným zástupom, k cirkevným predstavite©om a neveriacim by mohli jasnej²ie ukáza´, aká nedomyslená je ich nevera. - Môºeme na to odpoveda´? My môºeme potvrdi´ len fakty.

A nikdy nepoznáme motívy, ktorými sa riadi Mária:

47

pre£o sa zjavuje tu a nie tam?

Pre£o tým osobám a nie tamtým? Kone£ne: £i star²ie osoby by urobili viacej a lep²ie? Dokázali by prekona´ to, £o napríklad prekonali fatimské deti? Pozrime len na malú Bernadetu.

Pri trinástom zjavení Mária prosila, aby ©udia prichádzali

v procesiách a aby bola vybudovaná kaplnka.

Prosba sa splnila.

Star²í by ju nedokázali lep²ie

splni´. K Bernadete prichádza svetská vrchnos´, ktorá zabránila Bohu robi´ zázraky. Prichádzajú ºandári, polícia, u£enci, vzdelaní ©udia. Pýtajú sa, zapisujú nie£o iné a nie to, £o povedala, aby jej potom dokázali klamstvo. Z celej kríºovej pa©by Bernadeta vychádza ví´azne. Jej odpovede sú skromné, jasné, kategorické do takej miery, ºe vy²etrujúci vidia svoju bezradnos´ a malos´. Star²í by to urobili lep²ie?

Bernadete s©ubovali peniaze, - av²ak ona, hoci chudobná i ke¤ nemala na

kaºdodenný chlieb, nikdy neprijala ºiaden dar. Star²í by sa lep²ie zachovali? Bernadeta je pokorná: nemá pocit nadradenosti, nev²íma si verejné pocty, ktoré jej ©udia preukazujú. ƒo o sebe hovorí? Netúºim po pocte, vôbec mi nepatrí! Star²í by mohli lep²ie hovori´?

85.3

Vyvolenie

Mária si vyberá osoby, zvlá²´ deti a tým vyvoleným sa zjavuje preukazuje im svoju lásku. Vyvoleným! Ale na svete je to©ko iných detí... Medzi pohanmi, šidmi, inovercami... Vie o nich Mária? Je ich Matkou?

Miluje, nemiluje ich?

nedostatok lásky.

Nikdy nehovorme takýmto jazykom.

Je najlep²ou zo v²etkých matiek.

U Márie nejestvuje

V nebi budeme vedie´ viacej.

Tu na zemi

môºeme o tom napísa´ hrubé knihy. Bude tam v²etko napísané? V 6. stor. ºil v Kon²tantinopole bohatý šid. Mal diel¬u, v nej obrovskú pec, v ktorej roztápal sklo. Jeho malý syn£ek raz vo²iel do katolíckeho kostola. Vidí: deti v rade idú dopredu, k¬az im £osi dáva. On ide tieº a tak ako iní prijíma Kristovo Telo. Vedel, £o robí? Nie! Bol pokrstený? Nie! Mohol prijíma´ Najsvätej²iu Sviatos´? Nie! Ale nezhre²il, lebo nevedel. Zaºije dobrodruºstvo, Mária sa ho ujme. Pri²iel domov a s rados´ou hovorí: Bol som dnes v katolíckom kostole a s ostatnými som jedol svätý chlieb! Otec sa rozzúril: Ako to? Jedol si v kostole? Ako zmyslov zbavený schytil chlapca a hodil ho do rozpálenej pece! Matka vybehla z domu a volala o pomoc, ©udia pribiehajú, vodou zalievajú ohe¬, pozerajú - a neveria vlastným o£iam. Chlapec spokojne stojí... Pýtajú sa, ako sa to stalo, ºe ºije. Ke¤ ma otec hodil do pece, ºena pekne oble£ená s die´atkom na rukách ochránila ma svojim plá²´om pred oh¬om!

šena - Mária! Matka s die´a´om prijala krst. Otec po rokoch

zomrel, ale neobrátil sa. Mária má rada deti, nepozerá na rasu, na pôvod. Mária miluje deti. My star²í nebu¤me závistliví. Robme rad²ej to, £o hovoril Jeºi²: Bu¤te ako deti (Mt 18,3). Bu¤me ako deti. Na²ím otcom je Boh, Mária je na²ou Matkou. A my sme deti! Malé deti. Nebeská brána je tesná. Mnohí chcú vojs´, ale nemôºu. Treba sa zohnú´: sta´ sa malým, pokorným. Boh dáva pokorným milos´. Mária je prekrásnym príkladom. To©ko mala pokory, ºe Boh videl jej poníºenos´ a dal jej premnoho milostí. Pekne napísal Mickiewicz:

Nech sa ako údolie preh¨bi tvoja du²a a po nej Boºí duch nech

pote£ie ako rieka!' Pritú©me sa ako deti k Máriinmu materinskému Srdcu! Amen.

86

LIST JE PRIJATÝ

V²etci, ktorí trpíte a ste opustení, vzývajte meno Márie - budete pote²ení!

86.1

Janík mal pä´ rokov a dva mesiace

Bol to malý blondín, mal blankytné o£i, chudobne oble£ený, triasol sa zimou a hladom.

Uº sa

zve£erievalo a on od obeda predchádzajúceho d¬a ni£ nemal v ústach. Rozhodol sa, ºe po²le list Panne Márii. Ale kto mu ho napí²e? Tam na rohu býva vyslúºený ku©havý vojak. Volajú ho táta

48

Karol.

Faj£í fajku.

gro²ov.

Janík klope na dvere.

Ach, prepá£te, a chce odís´.

Prosím, napí²te mi list...

Ale to bude stá´ desa´

Ale táta Karol sa pýta: Si azda synom vojaka?

Som synom svojej mamky, ktorá je vdova.

Dobre.

A ty nemá² desa´ gro²ov?

Nie.

Nie! Tvoja

mama asi ich tieº nemá. Napísa´ ti list, v ktorom bude² prosi´ peniaze na polievku... Po¤... Táta Karol berie papier, pero, namo£í ho do atramentu a pekným písmom pí²e: Paríº 17. január 1857. Potom sa pýta: Komu... Ako sa volá ten pán? Kto? No, predsa ten pán, ktorému... To nie je pán.

Tak teda pani?

Áno.

Ako sa volá?

Janík sa za£ervenal. No, ako sa volá?

No...

prosím, to je Panna Mária. Jej chcem... Táta Karol sa nesmial. Odloºil pero, vybral fajku z úst - to uº je taká bieda v Paríºi - pomyslel si. Ako sa ty volá²? Janík. A £o chce² poveda´ Panne Márii?

Chcem jej poveda´, ºe mami£ka spí od v£eraj²ieho popoludnia - nech ju zobudí, lebo ja

nemôºem.

Táta Karol porozumel... ƒo si to povedal? Chceli by ste polievku?

Áno. Mamka,

prv ako zaspala, dala mi posledný kúsok chleba. A £o ona? Ona uº dva dni hovorila, ºe nie je hladná. A £o si robil, aby si ju zobudil?

Ako vºdy. Pobozkal som ju. Dýchala?

Neviem.

Táta Karol odvrátil hlavu, lebo dve ve©ké slzy sa mu skotú©ali po lícach. Poutieral si ich. Ke¤ si ju bozkal, ni£ si nezbadal? Áno, bola studená. U nás je vºdy chladno. A netriasla sa od zimy? Nie, bola pekná, biela, ruky mala zloºené, zdalo sa, ºe pozerá do neba. ´aºké my²lienky.

Tátu Karola opanovali

Závidel som bohatým, dobre jem - a h©a, ktosi umiera od hladu.

Táta Karol

vzal Janíka na kolená... Vidí², môj Janík, list je napísaný, odoslaný, prijatý. Odve¤ ma k tvojej mamke.

Dobre, ale pre£o pla£ete?

Nepla£em, muºi nepla£ú.

Ty v²ak bude² plaka´.

Ja som

tieº mal mamku. Teraz som si na ¬u spomenul. Na smrte©nej posteli mi hovorila: 'Bu¤ poctivým £lovekom a dobrým katolíkom!' Nad jej poste©ou visel obraz Panny Márie. Pozeral som na obraz a s©uboval som a bol som vºdy... dodrºal som s©ub. A ty, Janík, zostane² so mnou. Lebo tvoj list presvätej Panne Márii dal ti nového otca a mne dal dobré srdce...

Autor dodáva: Dlhé roky v

istej paríºskej ²tvrti ºil a pracoval ve©mi váºený redaktor istého £asopisu. A s ním táta Karol, uº star£ek. ’´astný a dobrý katolík a hrdý na svojho adoptovaného syna, ktorého stále volal Janíkom (P. Féval).

86.2

List napísaný, odoslaný, prijatý - bez obálky, bez po²tovej známky...

To je nebeská po²ta.

Nie tá, ktorú máme na zemi.

Mária!

Kaºdý veriaci katolík nachádza v

tomto slove nevyslovite©nú sladkos´. Je to akoby vízia neba. Neboj sa, Mária, povedal archanjel v Nazarete.

Moºno sa divila, ºe archanjel pozná jej meno.

Mária!

Ko©ko krát toto slovo bolo

vypovedané cez dvetisíc rokov, ktoré nás delia od onej chvíle. Vyslovujú ho ústa krá©ov i otrokov, svätých i hrie²nikov, vojakov, kupcov, obchodníkov a remeselníkov, starcov, dospelých i detí. Tón re£i, s akým sa vypovie, môºe by´ rozli£ný. Ale láska je tá istá: jedna, £istá, sladká. Láska die´a´a k Matke. šiadna iná ©udská osoba nie je schopná vzbudi´ podobnú lásku! Mária nielen miluje, ale neustále vyprosuje milos´ u Syna. Prosí o obrátenie hrie²nikov, o vytrvalos´ pre spravodlivých, o silu pre pokú²aných, o ví´azstvo pre bojujúcich, o útechu pre utrápených, o vykúpenie pre v²etkých. Mária je na²a Pani a Matka! Na²a Nádej, Úto£i²te, Te²ite©ka a Krá©ovná! V²etci, ktorí trpíte a ste opustení, vzývajte meno Márie a budete pote²ení! Na svete je nespo£etné mnoºstvo mien. Jedny sú prázdnym zvukom, bez významu a bez obsahu. Iné vzbudzujú úctu - ich nosite©mi boli svätí. Pripomínajú ich ºivoty, £nosti, poºehnanú smr´, ²´astie v nebi. Ale ºiadne meno nevzbudzuje to©ko úcty, ako meno Mária. Sta£í si uvedomi´, ºe sám Boh spomedzi to©kých mien vybral si práve toto meno pre Matku svojho Syna. Preto po mene Jeºi² meno Mária je prvým menom na svete.

86.3

Meno Mária

ƒo ono znamená? Aký je obsah tohto mena? Adam znamená £lovek zo zeme; Eva - matka v²etkých ºijúcich; Mojºi² - vybraný z vody; Michal - kto ako Boh; Peter - skala; Benedikt - poºehnaný; Pius

49

- zboºný; Felix - ²´astný; Theodor - .Boºí dar; Theol - Boºí priate©, at¤. A Mária - u£enci predkladajú okolo sedemdesiat rôznych významov: K¬aºná, Pani, Vladárka - a naj£astej²ie: Maritjam skrátene: Marjám, Mária, £o znamená Bohom vyvolená a milovaná. Toto vysvetlenie by sa najviac priblíºilo k pravde. Lebo Boh si ju naozaj vyvolil a zamiloval. Vyvolil si ju. A ak si ju vyvolil, tak preto, ºe ju predtým obohatil milos´ami, vytvoril ju pod©a svojho vlastného plánu a predstavy. Dielo, ktoré takto povstalo, bolo tak dokonalé a krásne, ºe o£arovalo Jeºi²ovo oko, kedyko©vek pozeral na svoju Matku. Aj my v litániách k nej voláme: Matka predivná, Dom zlatý, Ruºa duchovná... H©adáme slová, ktorými by sme opísali jej preve©kú krásu. Ak niekoho z nás uº neuchváti bohatstvo a nadprirodzená krása Márie, to je znamením, ºe upadol ve©mi nízko, ºe mu diabol zaclonil o£i, aby to, £o je krásne, nevidel a neobdivoval. Mária - ve©dielo Boºej v²emohúcnosti, Boºej múdrosti i nekone£nej Boºej krásy.

Celá krásna si, Priate©ka moja, niet na tebe po²kvrny!

hovorí Duch

Svätý vo Ve©piesni.

86.4

Na²a matka

A pomyslíme si: Jeºi² nám dal svoju Matku za Matku. Ona je teraz v nebi, ale pozná svoje deti na zemi a je pre ne najlep²ou Matkou. Sirota, ktorá stratila rodi£ov, môºe si poveda´: Nie som sama, mám Matku! Matku dobrej rady! Netreba písa´ listy. Ona po£uje najtich²ie slová, dokonca i na²e najskrytej²ie my²lienky!

Majme k nej dôveru!

Predov²etkým v utrpení vzývajme Máriu: pote²í

nás. Sme o tom pevne presved£ení. Amen.

87

DIEÍA VYCHOVÁVATE‰OM MATKY?

Srdce Matky je Boºím ve©dielom! (Gretry)

87.1

Die´a vychovávate©om matky?

Nachýlená nad postie©kou £akala na poh©ad svojho die´a´a. Istého d¬a skríkla od radosti. Malý Joºko otvoril o£i, pozrel a usmial sa. Spoznal ju - naozaj? Po nejakom £ase o£ný lekár povedal, ºe Joºko je úplne slepý. Matka nenariekala, nezúfala. Osud zná²ala hrdinsky. Celé hodiny £ítala odborné knihy o výchove nevidomých. Nikde ne²la bez die´a´a. Obidvaja máme spolo£ne len jeden pár o£í a nemôºem mu ich zobra´, hovorievala. Rok za rokom plynul. Chlapec rástol. Na lavi£ke v záhrade rozprávala rozprávky, ale o£i mala vtedy privreté, nechcela obdivova´ zázraky prírody, krásu jarných kvetov - ve¤ o£i jej die´a´a nemohli pozera´ na tieto zázraky. Vysvet©ovala mu Sv. písmo, hovorila mu o Bohu, o nebi... Mami£ka, £i ja toto nikdy neuvidím? preru²il ju. Uvidí², die´a moje, uvidí²! Boh ti ukáºe v²etko, £o teraz nemôºe² vidie´.

Aj ruºe, aj vtákov?



Áno,

v²etko, v²etko uvidí²! Mami£ka a kedy to bude? Neviem, syn£ek! Mami£ka, keby som len na chví©ku mohol vidie´, chcel by som teba vidie´. Matka ho pobozkala, mala slzy v o£iach... Nikto nevie, £o sa stalo. Chlapec po krátkej chorobe zomrel. Z túºby po nebi? Otec i matka pozerali na neho bez slova, bez s¨z... o£i zomrelého boli otvorené. On vidí, povedala matka. Kaºdý vidí, ko©ko dobroty preukázala táto ubolená matka pri výchove svojho syna, ne²´astného slepca. Delila sa s ním o svoje o£i, ke¤ spolu s ním vychádzala z domu, zatvárala o£i, aby nepozerala na zázraky prírody, ktoré syn nemohol vidie´... V²etky tieto pekné vlastnosti v jej du²i by zostali neznáme, len die´a - mrzák ich vynieslo na denné svetlo.

87.2

Kaºdá dobrá matka má opravdivé poklady v svojej du²i.

a) Je tam plame¬ lásky. Láska zapálená v du²i matky, ke¤ die´a bolo malé, zostáva, lebo matkina láska nestarne.

50

b) Duch obety nikdy by sa tak silne nerozvinul, keby die´a neºiadalo obetu. Matka sa nepôjde zabáva´ - je tu die´a. Posedenia, susedky - matka nejde, lebo je tu die´a... „aleká cesta, pú´ do Lúrd, do Fatimy - die´a. Nový klobúk, moderná suk¬a - nie, lebo treba vozík pre die´a! c) A trpezlivos´? Die´a je vrto²ivé, lebo je choré. Nie£o ho bolí a nemôºe poveda´, pla£e. V postie©ke - nie, na rukách - nie, pobavenie, hra£ky - ni£ nepomáha. Otec odchádza z domu, matka zostáva s pla£úcim die´a´om: ko©ko trpezlivosti tu treba! Matka túto trpezlivos´ vydolovala z h¨bky materinského srdca. V noci vstáva pä´, sedem i desa´krát... Napriek únave je milá, jemná, zabúda na seba... Kto koho vychováva? Pri výchove neslobodno zanedba´ náboºenskú stránku. Výchovu treba postavi´ na základy viery. Die´a rastie. Za£ína hovori´. Matka mu ukazuje kríº, vysvet©uje, dáva mu ho pobozka´. Modlí sa s die´a´om: Anjel Boºí..., Zdravas Mária..., Ot£e ná²..., lebo die´a je pokrstené. Treba sa modli´. A treba da´ aj dobrý príklad - ve¤ aj sama sa modlí: K¬aºka domového krbu! Dorastajúce die´a kladie ve©a otázok. Matka, ako vie, odpovedá a pre dôkladnej²ie vysvetlenie ide ku k¬azovi. Kto koho vychováva? Samozrejme - matka vychováva die´a. Kaºdý to dobre vie. Ale na druhej strane £i aj die´a nevychováva svoju matku, neformuje jej srdce? Niektorí povedia - malý tyran! Ale tento malý tyran je zárove¬ príleºitos´ou a prí£inou, ºe matka objavuje v svojej du²i doteraz nepoznané bohatstvo.

Ak srdce matky je Boºím ve©dielom, potom hne¤ dodajme, ºe Boh pouºije die´a ako

nástroj, aby toto matkino srdce vychoval a utvoril z neho ve©dielo.

87.3

Svätos´ Márie

A Mária? Schopní sme nie£o poveda´ o Tej, ktorej Die´a sa volalo Jeºi²? Mária je svätá z dvojakého titulu: a) Prvý - to bola výchova.

Opýtali sa Napoleona:

Kedy treba za£a´ s výchovou £loveka,

die´a´a? Odpovedal: Dvadsa´ rokov pred jeho narodením, výchovou jeho matky! Mária dostala ve©mi starostlivú výchovu. Trvala dvadsa´ rokov pred narodením Die´a´a? Viacej. Od ve£nosti si ju Boh vyvolil a na ¬u myslel. Jej du²a bude ve©dielom nepredstavite©nej krásy! Anjel jej krátko povie: Milosti plná! E²te nevie, s £ím anjel prichádza, a Ona je uº milosti plná! Slobodná od hriechu, nepo²kvrnená, ú£astná na Boºej prirodzenosti, úzko zjednotená s Bohom. b) A druhý titul, druhé ºriedlo svätosti pre Máriu: Boºie Die´a! Boh môºe býva´ v du²i £loveka prostredníctvom milosti, ale len Mária, jediná na svete môºe poveda´:

Boh je vo mne - Syn s

Matkou! Máriino Boºie materstvo je jediné v ©udských dejinách.

87.4

Najsvätej²ia

Stretol som sa s otázkou: Kto kanonizoval Máriu? Kto ju vyhlásil za svätú? Mária nepotrebovala kanonizácie.

A keby niekto predsa nástoj£ivo vyºadoval odpove¤, tak odpovieme:

Boh!

Boh

kanonizoval Máriu, lebo si ju vybral pre seba a dal jej v²etko, £o Ona ako stvorenie mohla prija´. Dal jej peknú du²u, £isté telo, plnos´ milostí, v²etky £nosti. Môºeme vyzva´ v²etkých teológov a u£encov, aby h©adali, £i nájdu akúko©vek chybu u Márie. skúmali, £i nájdu nejaký nedostatok £ností.

Nenájdu!

Môºeme vyzva´ zástupy anjelov, aby

Mária je najlep²ia.

Boh ju vyzdvihol k

najvy²²ej svätosti a dokonalosti. a) Jej Syn? Mária s ním ºila vy²e tridsa´ rokov svojho utiahnutého ºivota. Pracovala pre Neho. I²la s Ním v²ade, aº na Kalváriu, pod kríº. A teraz v nebi: Matkin trón je ved©a Synovho trónu. Bez Syna by Mária nebola tým, £ím je! b) Hovoríme: Najsvätej²ia! Sv. Tomá² pí²e, ºe Mária má takú plnos´ milostí, ºe v²etci ©udia môºu prís´ a £erpa´ z tohto ºriedla a uspokoji´ svoju túºbu bez obavy, ºe by sa ºriedlo vy£erpalo. Hovoríme: plná milosti pre seba, nadmieru plná pre nás. Boh zv䣲uje objem, rozmer jej du²e, uschop¬uje ju prija´ vºdy viac a viac nových milostí. Lebo u Márie bol neustály vzostup. Kaºdý z jej £inov rozmnoºoval jej zásluhy.

O Diego chcel ma´ srdcia v²etkých ©udí a anjelov, aby nimi

51

mohol milova´ Máriu. Bez Syna by Mária nebola tým, £ím je! Ona jediná môºe hovori´ v²etkým obyvate©om tejto zemegule: Milujte môjho Syna ! Tieto tri slová len Mária môºe poveda´. Syn ju posvätil, obohatil, pozdvihol ju k najvy²²ej hodnosti a dôstojnosti, aº po hranicu Boºstva. Teraz Matka volá: Milujte môjho Syna!

Po£úvajme, rozmý²©ajme, spl¬me Máriino ºelanie: Milujme

Syna a milujme Matku tohto Syna! Na²u Matku. Amen.

88

MÁRIA CHCE VIDIE” NA’U DOBRÚ VԉU

Chcel by som - k ni£omu nevedie. Chcem - to platí! (A. Vinet)

88.1

ƒlovek sa topí

Vlny ho tak silno strhávajú, ºe v²etko jeho úsilie je márne. okolo.

Ale silný, odváºny muº prechádza

Sko£í do vody, vytiahne topiaceho sa na breh, zachra¬uje mu ºivot.

- V dome vypukol

poºiar, celkom ho zachvátili plamene. A tam na prvom poschodí sú malé deti... Zahynú? Sused vystupuje po rebríku, s nasadením vlastného ºivota vchádza cez okno do izby, berie jedno, druhé die´a, popálený schádza dole, ale deti sú zachránené, odovzdáva ich zúfalej matke. Matka je ²´astná. - Vydal si sa na ¤alekú cestu. Cesta vedie cez les. Zablúdil si. Slnko zapadá, vºdy viac a viac sa stmieva, bezhlavo behá² napravo, na©avo - zrazu medzi stromami ukáºe sa svetielko, ide² za ním je to hájov¬a. Hájnik ide s tebou, vyvedie ´a - on pozná cestu - si zachránený... Podobne i Mária robí pre nás v²etko, aby nás zachránila. Topíme sa v mori náruºivostí, ona prichádza zachráni´ nás; ohrozujú nás pekelné plamene, £íhajú na nás zlí duchovia, aby do svojich pazúrov dostali vyhliadnutú obe´, aby ju naveky zahubili...

Mária chytí za ruku, vedie, ukazuje

cestu. Sv. Anzelm povedal: Keby som bol uº jednou nohou v pekle, Mária by pri²la na moje prvé zavolanie, aby ma odtia© vyslobodila.

88.2

Obrátenie

Pred rokmi vrátila sa k Bohu a k viere svojho detstva ve©ká, v celom Paríºi známa umelky¬a. E²te viac -po svojom obrátení i²la za svojou matkou, ktorá tieº vy²e ²tyridsa´ rokov ºila mimo Cirkvi. Neustala, dokia© sa aj ona nevrátila k Bohu. Históriu svojho obrátenia rozpovedala k¬azovi. Ten sa zaujímal predov²etkým o prí£iny jej návratu k viere detských rokov. ƒím si zaslúºila túto milos´? Azda kaºdý de¬ sa pomodlila £o len jeden Zdravas...?

Azda sa za ¬u niekto modlil v klá²tore?

Nosila ²kapuliarik alebo zázra£ný medailónik? Na v²etko odpovedala: Nie!

Azda nie£o dobré v

ºivote urobila? -.Nie. Je taký zvyk, ºe v divadle hercom, ktorí dobre zahrajú svoju úlohu, dávajú kytice kvetov.

Ko©kokrát som ich dostala, dala som ich slúºke, aby ich odniesla do kostola pred

oltár Boºej Matky. To je v²etko, £o som v tých dlhých rokoch nevery urobila. K¬az pochopil, ºe kvety, ktoré darovala Márii, zaslúºili jej milos´ obrátenia. Za vädnúce kytice kvetov - neocenite©ný dar. Ale £i sú to len kvety? nás chce privies´ k Jeºi²ovi. ale chcem!

Okrem kvetov musí by´ aj dobrá vô©a!

Boh nás chce spasi´.

Ide len o to, aby sme sa aj my chceli spasi´.

Mária

Nie -chcel by som,

Ak sa topím v hlbokej vode a pritom odmietam záchrancovu ruku, potom mi ni£

nepomôºe Máriina intervencia. Dokonca ani Boh ma nespasí, ak vykúpenie nechcem, netúºim po ¬om, ak po ¬om nesiahnem v²etkou silou mojej du²e. Ak ti Boºí a cirkevný zákon predpisuje sväti´ nedele a sviatky, a ty sa z toho smeje²; ak ti zákon káºe cti´ Boha a jeho meno, a ty Boºím menom poh¯da², preklína² ním, rúha² sa, £o zmôºe Mária? Ak ti Boºí zákon ukazuje £nosti, káºe aby si ich praktizoval, a ty sa utápa² v blate rozpustilosti, hluchý si na hlas svedomia, Boha a Cirkvi; ak ti zákon prikazuje jednotu, svätos´ a nerozlu£ite©nos´ manºelstva a ty z vypo£ítavosti sa len civilne sobá²i², aby si sa tým ©ah²ie mohol rozvies´..., £o tu pomôºe Mária? Istý spisovate© napísal tieto

52

pekné slová: V²etky dobré veci, ktoré sa neuskuto£nia, nerealizujú sa z nedostatku dobrej vôle. Vô©a £loveka môºe by´ jeho rajom, ale môºe sa mu sta´ aj peklom!

88.3

Jurkov smútok

Zaslúºil si takúto ºivotnú tragédiu? ’tuduje na lýceu, býva v internáte. Kam pôjde² na prázdniny?

pýtajú sa ho kamaráti. E²te neviem. ƒakám list.

Aký list?

Od mamy alebo od otca.

Písal som jednému i druhému. Kamaráti pochopili, ºe je to nepríjemná záleºitos´, preto sa viacej nevypytovali. .Pri²iel list. Jurko nervózne otvoril obálku. ƒíta: Drahý Jurko! Tvoj list ma prekvapil. Vidim, ºe si stále usilovným ²tudentom. Nezabudol som na odmenu: posielam ti ²ek, aby si cez prázdniny mohol ís´ do cirkusu alebo do kina. Ale so sklamaním ti musím poveda´, ºe na Vianoce nemôºem sa s tebou stretnú´. Bojím sa, aby tvoja mlados´, niekedy ve©mi roztopa²ná, nenarobila nepríjemnosti mojej ºene, tým skôr, ºe sa e²te nepoznáte. Musíme odloºi´ tvoj príchod aº na Ve©kú noc alebo na letné prázdniny. Dovtedy pripravím svoju ºenu, aby ´a prijala na nieko©ko dní. Zaiste ma pochopí², drahý Jurko! Tvoj otec. Jurko mal v o£iach smútok, v srdci ºia© po otcovom liste. Pre£o odi²iel od mami£ky? ƒo ho napadlo, aby sa rozi²iel a druhý raz sa oºenil? Teraz len civilne, bez Boºieho poºehnania. Nechce, aby som pri²iel. To je jasné. O dva dni pri²iel druhý list - od mamky: Milovaný Jurko! Tvoj list mi zranil srdce. Nemôºem splni´ tvoje ºelanie, som v Nicei. Je to pri¤aleko, aby si sem mohol prís´. Tým skôr, ºe som na svadobnej ceste. Rozumie², po rozvode som nemohla zosta´ sama. S©ubujem ti, ºe sa stretneme a zoznámim ´a so svojím manºelom. Zatia© sa usilovne u£! Tvoja milujúca mama.

Na list kanuli

slzy. Práve pri²iel riadite©. Jurko, pre£o pla£e²? ƒo sa stalo? Jurko mu podal list, mokrý od s¨z. Potom vybral z vrecka list od otca. Prosím, pre£ítajte aj tento! Riadite©, dotknutý do h¨bky du²e, objal chlapca, te²il ho ako mohol. Ke¤ i²iel do riadite©ne, myslel si: ƒo je to za satanský vynález - rozvody! Nivo£ia rodiny a rok £o rok rodia tisícky ne²´astných detí, ktoré majú otca i matku, ale predsa sú sirotami...

88.4

Mária je dobrá, najlep²ia matka, v²emohúca svojou prosbou

Ke¤ prichádza Mária, priná²a so sebou aj Jeºi²a, jeho Ducha, neprekonate©nú dôstojnos´ Boºieho materstva a skoro boºskú moc. Mária je na to, aby dávala Jeºi²a. Preto s Máriou treba by´ v²ade: v kostole, doma, v práci, na poli, na ceste, vo fabrike... Poznali sme Jurkovu tragédiu. Keby si v jeho rodi£ovskom dome uctili Máriu, keby si ju jeho rodi£ia váºili, keby mali £o len odrobinku dobrej vôle, neodváºili by sa rozbi´ manºelstvo a uzavrie´ ¤al²ie, civilné manºelstvo; neodváºili by sa klama´ vlastného syna.

S Máriou sa nikto nemôºe

strati´! Bez Márie nikto nemôºe by´ spasený. A tretia pravda: úcta k Márii je znamením a zárukou spásy.

Mária pre nás v²etko urobí, ale musíme ma´ vieru a dobrú vô©u.

ale chcem!

Pevné a rozhodné chcem!

šiadne chcel by som,

Videli sme ako kvety prinesené Márii na oltár zaslúºili

darkyni milos´ obrátenia. My môºeme poloºi´ k Máriiným nohám iný kvet - kvet, ktorý nerastie v záhradách, ale je najcennej²ím darom pre na²u nebeskú Matku: poloºme tam na²u dobrú vô©u! Nech ju poºehná Mária, aby táto na²a vô©a zostala vºdy dobrá. Amen.

89

KŒAZ A MÁRIA

Od tej chvíle vzal si ju ten u£eník k sebe. (Jn 19,27)

89.1

K¬az a Mária

Kto je v䣲í? O akého k¬aza tu ide? Apo²tol, U£ite© Cirkvi? - Od tej chvíle vzal si ju ten u£eník k sebe. To je Ján, u£eník, ktorého Jeºi² miloval (Jn 21,20). Najmil²í - on sa ujme Márie . Spolu s

53

ostatnými dostal k¬azstvo vo Ve£eradle. Má ú£as´ na Jeºi²ovom ve£nom k¬azstve. Mária stála pod kríºom, ke¤ Jeºi² priná²al krvavú Obetu svojho Tela a Krvi nebeskému Otcovi za spásu hrie²nikov. Teraz je Mária na sv. om²i, ktorú koná Ján alebo Peter: schopní sme pochopi´ Máriine pocity a my²lienky? Predsa vo chvíli sv. om²e Jeºi², jej Syn, zostúpi na oltár. Telo a Krv jej Syna!

Kedysi zostúpil do jej lona, potom do jasiel a teraz na oltár!

A ke¤ prijímala, mohla

poveda´: To je Telo a Krv môjho Syna. Tak chcel Kristus. On opustí svoju Matku, ale zostanú k¬azi. Bude tu Ján, on jej podá konsekrovaný Chlieb, kde bude ukrytý Jeºi², jej Syn. Mária závisí na Jánovi? Je teda men²ia? Svätos´ou, dôstojnos´ou, dokonalos´ou, bohatstvom £ností a milostí Mária prevy²uje nielen Jána, ale v²etkých k¬azov, svätých a anjelov. Ale i Ján prevy²uje Máriu má k¬azskú moc, ktorú nemá Mária.

89.2

Vz´ah medzi Máriou a katolíckym k¬azom

K¬az celý ºivot zasvätil tomu, aby ²íril lásku k Jeºi²ovi Kristovi a slúºil mu; Mária - miluje toho istého Jeºi²a a chce, aby jej Syna milovali najvrúcnej²ou láskou, Milujte môjho Syna! Mária.

hovorí

Neurobí Mária v²etko pre tých, ktorí sa usilujú, aby jej Syn bol v²etkým známy, aby ho

uctili a milovali? ƒím je Mária v ºivote kaºdého katolíckeho k¬aza, to naj£astej²ie zostane tajomstvom samého k¬aza. Sv. Vincenta Pallottiho si tak váºili, ºe ke¤ i²iel po ulici, ©udia k nemu prichádzali, aby mu pobozkali ruku. On sa v²ak vyna²iel: v rukáve svojho k¬azského habitu mal obrázok Panny Márie a ke¤ chceli pobozka´ jeho ruku, ²ikovne im podstr£il obrázok a miesto jeho ruky museli pobozka´ obrázok Márie .

89.3

K¬az musí spolupracova´ s Máriou

Mária je vºdy ochotná spolupracova´, spoluprácu oºivuje a vtedy k¬az nie je sám, ale spolu s Máriou vedie ©ud k svojmu Synovi.

Keby sa táto spolupráca naru²ila, £o potom zostane?

Ve©ká, ni£ím

nevyplnite©ná prázdnota! Na²e náboºenstvo bolo by bez Márie suché, ponuré, studené. Mudrci od Východu pri²li a na²li Die´a s jeho Matkou Máriou.

My taktieº v na²om náboºenstve na²li sme

Jeºi²a s Máriou, jeho Matkou. Musíme spolupracova´ s Matkou pri oslávení jej Syna. Nepo£úvajme tých, ktorí hovoria, ºe Mária nám zaclá¬a Boha. Nezaclá¬a, ale ho pripomína, povedal kardinál ’tefan Wy²inský. Ke¤ my hovoríme: 'Mária', Ona hovorí: 'Boh', napísal sv. Grignion de Montfort. Natíska sa otázka, akých k¬azov budeme ma´? Rok 1975 bol rokom oslobodenia ºien. V tom £ase sa na túto tému ve©mi ve©a popísalo temer na celom svete. Písalo sa aj o tom, ºe k pápeºovi Pavlovi VI. pri²la v tejto záleºitosti zvlá²tna delegácia ºien. Pápeº sa ujal slova a verejne prehlásil: Oslobodenie ºeny?

Aké?

Od £oho?

Muº a ºena sú rovní ako osoby i ako Boºie deti.

dôstojnos´ou a právami. Ale ke¤ chcete dosta´ k¬azské svätenie, tak to nie! Nikdy!

Rovní

Mária bola

toho najviac hodná a Jeºi² ani jej, ani ºiadnej inej ºene, ktoré s ním chodili a posluhovali mu, nezveril poklad k¬azstva; zveril ho apo²tolom a u£eníkom a potom ich nástupcom. Pavol VI. dal v tejto záleºitosti jednozna£nú odpove¤ d¬a 27. januára 1977. Ak chcú ºeny nie£o pre Cirkev urobi´, priestor pre ich ú£inkovanie je inde. šila ve©mi zboºná ºena - Margita Chevrier. E²te pred narodením die´a´a kaºdú sobotu vystupovala na v¯²ok Fourviére v Lyone, aby sa pred obrazom Panny Márie modlila túto modlitbu: Ó, Boºe! Ó, presvätá Panna! Vám ho obetujem! On vám patrí! Ak by vám nemal patri´, prosím, aby ste ho hne¤ po krste vzali z tohto sveta! Malý Anton pri²iel na svet. Matka ho tak vychovávala, ºe sa stal nielen k¬azom, ale zaloºil aj Kongregáciu k¬azov pod menom Prado. Aká ve©ká je táto matka pred Bohom! Aj ona myslela na oslobodenie ºien? Boh volá. Ku k¬azskému a reho©nému stavu je mnoho povolaní. Ale v dne²nom zmaterializovanom svete sa tieto povolania £asto stratia. ƒi matky nie sú povinné stara´ sa o tieto povolania? K¬aºka rodinného krbu! Mária bude vyprosova´ zvlá²tnu milos´ a ochranu pre tieto matky, pre matky Jeºi²ových k¬azov. Modlime sa za dobré a sväté matky! Amen.

54

90

PROTESTANTIZMUS A MÁRIA

Aby v²etci jedno boli.

90.1

Ot£e, daj, aby v²etci jedno boli...

- tak sa modlil Kristus v predve£er svojho utrpenia. Kres´anstvo sa rozdelilo na nieko©ko vetiev. Aj v samotnom protestantizme je mnoho siekt. V Anglicku ich napo£ítali 148, v Amerike 288 (Bertier). Kde sa tu môºe hovori´ o jednote? A pre£o je to tak? H©a, niektoré prí£iny. Po£et siekt rastie, lebo neuznávajú najvy²²iu autoritu, ktorá by v²etkých zjednocovala. Nemajú najvy²²í u£ite©ský úrad, ktorý by zodpovedne vysvet©oval Bibliu. Kaºdý ju vykladá svojským spôsobom a myslí si, ºe má pravdu.

Preto je tak ve©a omylov.

Ako napr., ºe

samotná viera sta£í k spáse. Omyl a ºriedlo mnohých iných omylov a bludov. Sv. Jakub jasne pí²e: Viera bez skutkov je m¯tva (Jk 2,28). Nie sú potrebné skutky? Modlitba, sviatosti, sv. om²a...? Sta£í viera a nebo je uº zaistené? A Mária? - Nepotrebná, lebo zaclá¬a Boha?! Zakladatelia siekt - kto sú oni?

ƒo sú to za ©udia?

Boh ich povolal a poslal?

Cez nich robí

zázraky? Ako sme uº spomenuli, v Amerike je 288 siekt. Jeºi² v²ak povedal: Ty si Peter, Skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev (Mt l6,l8). A len jednu Cirkev. V tejto jednej Cirkvi je moc, nepretrhnutá re´az pápeºov, od Petra po Jána Pavla II. Moºno otvori´ tým o£i, ktorí nechcú vidie´?

90.2

Rozmý²©ajúci ©udia sa vracajú

J.H. Newman bol anglikánskym pastorom. Ke¤ videl, ºe nie je na dobrej ceste, rozhodol sa, ºe zmení vieru. Priatelia ho odrádzali: Daj si pokoj. Ke¤ prestúpi² do katolíckej Cirkvi, stratí² penziu, to©ko pe¬azí! ƒo si po£ne²? On krátko odpovedal: Pravda je dôleºitej²ia ako peniaze! Vrátil sa. Prijal k¬azské svätenie v katolíckej Cirkvi a potom sa stal dokonca kardinálom. Obdivuhodná osobnos´. Vedel rozmý²©a´. A tí, ktorí Máriu nechcú pozna´, lebo im zaclá¬a Boha, vedia rozmý²©a´? Hora nám zaclá¬a slnko. Mária má by´ tou horou, ktorá ni£ nevie a nerozumie. Hora nám nikdy nedala slnko. Av²ak Mária dala nám Boha a neustále nám ho dáva.

Ko©ko obrátení sa uskuto£nilo len v Lurdoch

pri£inením Karie? Nikto neoddelí Jeºi²a od Márie a Máriu od Jeºi²a. ƒínske príslovie hovorí: Ke¤ pije² vodu, mysli na ºriedlo. Ten, kto si uctí Jeºi²a, nesmie myslie´ na Jeºi²ovu Matku? Nemecký duchovný spisovate© Alban Stolz v jednej svojej kniºo£ke obracia sa na protestantov. Hovorí: Osme© sa a za£ni dnes. Kaºdý de¬ recituj Zdravas Mária... Rob tak celý mesiac. Po mesiaci si tak ob©úbi² modlitbu, ºe ju bude² recitova´ ¤alej, aº do smrti... Táto kniha sa náhodou dostala do rúk protestantského teológa Hugona Lämmera. Pre£ítal ju a radu si vzal k srdcu: kaºdodenné 'Zdravas' vzbudilo v ¬om vnútorný nepokoj, za£al svedomito h©ada´ pravdu a na²iel ju v katolíckej Cirkvi.

21.

novembra 1858 prestúpil na katolícku vieru, neskor²ie prijal k¬aºstvo a ako profesor

katolíckej teológie predná²al vo Wroclawi. Tam bol menovaný aj za katedrálneho kanonika. ƒo toto zaprí£inilo? Kaºdodenná zboºná modlitba Zdravas Mária. Mária mu nezaclonila Jeºi²a, naopak - dopomohla mu nájs´ Ho. Kto rozmý²©a, ten vyuºije milos´ a vracia sa. Je to ve©ký dar - môc´ za£a´ znova.

90.3

Dnes protestanti prijímajú mariánsky kult

V roku 1928 sedemtisíc anglikánov, zhromaºdených v Albert-Hall v Londýne, pod vedením svojich biskupov za£ali obrady - ale ako?

Na za£iatku recitovali Ave Mária.

Nedávno vo Francúzsku v

Paríºi protestantský pastor A. Dumas so súhlasom katolíckej vrchnosti po prvý raz predniesol káze¬ o Biblii a o Boºej Matke v krypte kostola Saint-Severin.

Bolo to v roku 1965.

ekumenických stretnutí a poboºností? V sú£asnej dobe uº nevy£íslite©ný.

55

A aký je po£et

Najzaujímavej²ie je svedectvo skupiny protestantov z DrẤan, ktorá v £asopise Sancta pí²e: Treba znova premyslie´ otázku Márie.

Pre£o?

Lurdy, teraz Fatima.

Zázraky sú!

Uzdravenia!

Doposia© lekári v Lurdoch uznali 1200 uzdravení, ktoré sa vedecky a prirodzene nedajú vysvetli´. Po£as ²tyridsiatich rokov 11000 lekárov nav²tívilo Lurdy. V²etci majú slobodný prístup do informa£ného strediska. Pochádzajú z najrozli£nej²ích ²tátov, sú príslu²níkmi rôznych náboºenstiev. Sú medzi nimi ateisti, pochybova£i.- A £o my, protestanti?

Máme právo nevedie´ o týchto veciach?

Neskúma´ ich? Ignorova´ ich? Nie je vhodnej²ie privies´ Máriu do protestantskej Cirkvi? Ak Mária hovorí svetu cez zjavenia a cez zázraky, môºe to robi´ len s vedomím a súhlasom Boha. Tak teda, zapcháme si u²i a budeme ©ahostajní?

Takýto postoj by bol ne²´astím pre nás i pre celý svet.

Aká by to bola zodpovednos´! Je nemoºné ukry´ sa pred hlasom Boha, ktorý hovorí skrze Máriu! Nesmieme odmieta´ ruku, ktorá - moºno posledný raz - priná²a nám vykúpenie. H©a, postoj nieko©kých protestantských skupín.

Logicky vedeli myslie´ tí, ktorí boli autormi

týchto názorov. Nehanbili sa s pokorou uzna´, ºe v ich náboºenstve chýba nie£o ve©ké.

90.4

Mária - na²a nádej!

Ve©a sa hovorí o zjednotení kres´anov. Zjednotia sa kres´ania? A kedy? V posledných rokoch sa tento problém posunul dopredu, predsa v²ak neslobodno prepada´ ilúziám. Zjednotenie pravoslávia s Cirkvou katolíckou bude ©ah²ie. Ke¤ sa v²ak jedná o zjednotenie s protestantmi, tu sú ´aºkosti v䣲ie. Ale Boh je svojou prirodzenos´ou v²emohúci a Mária preve©a pomôºe svojim príhovorom. A £o treba, aby do²lo k zjednoteniu? Je treba ve©a dobrej vôle, treba spolo£ne vyznáva´ svoju vieru. Musí to by´ vyznanie spolo£nej viery! Musí by´ spolo£né, jednotné, to isté nadprirodzené myslenie. Dobrú vô©u privies´ Máriu do svojej Cirkvi sme videli u protestantov - uviedli sme to vy²²ie. Nech táto dobrá vô©a pokra£uje ¤alej - aº k úplnému zjednoteniu. To chce Boh, to chce Mária. 2. vatikánsky koncil nazval Máriu Matkou Cirkvi. Ktorá matka nechce vidie´ v²etky svoje deti pospolu, zjednotené láskou, a pod tou istou strechou? Preto nebu¤me ne£inní v tomto ve©kom diele zjednotenia. Modlime sa s Cirkvou na úmysel zjednotenia - tým viac, ºe sa budeme modli´ slovami samého Krista: Ot£e, daj, aby v²etci jedno boli. Amen.

91

MÁRIIN KULT V NEBEZPEƒENSTVE - ZLÉ ZNAMENIE

91.1

Úcta k Panne Márii

V roku 1967 zomrel v Krakove ve©mi váºený misionár o.

Franti²ek Matelski CM. Po£as svojej

misionárskej práce pri²iel raz do jednej farnosti a hovoril o svojou cestovaní Pri²iel som na ºelezni£nú stanicu, aby som si kúpil lístok na vlak, a vidím: akýsi elegantne oble£ený pán, v £iernych ²atách, s pali£kou taktieº kupuje lístok do tej istej stanice ako ja. Nastupujem do vlaku, podobne aj tento pán, dokonca do toho istého oddelenia ako ja. Cestujeme spolu. Na kone£nej stanici vystupujem. Vystupuje aj on. Zobral som si taxík, tento pán taktieº. Pri²iel som do kostola, aby som predniesol svoju prvú predná²ku, ten pán podobne. On je tu. Nevidíte ho, ale on je tu. Pre£o pri²iel? ƒo chce? Ja vám budem hovori´ pravdu, on vás bude klama´. Ja budem hovori´ áno, on nie. Ja budem hovori´ o Bohu, on bude ²epka´ do ucha: Never!  Budem hovori´ o du²i, on bude opakova´: Du²a nejestvuje, kto ju videl?  Budem hovori´ o nebi, o vykúpení, o modlitbe, o sviatostiach - on tieº, ale svojím spôsobom: bude prekrúca´, cigáni´, popiera´... Ten pán je diabol! V²ade sa túla, je v²ade, urobí v²etko, aby vzal Bohu du²e a získal ich pre svoje £ierne krá©ovstvo. Ako ru£iaci lev obchádza a h©adá, koho by zoºral (l Pt 5,8). Máriin kult je v nebezpe£enstve, tak povedal kardinál ’tefan Wyszy¬ski. Ni£ divné, pretoºe pod©a slov pápeºa Pavla VI. - Diabol sa votrel do Cirkvi. V zápase so satanom musíme prehra´? Nie! Prehráva len ten, kto chce. Diabol je schopný na v²etko, ak my nie sme schopní na ni£. Správne napísal sv. Augustín: Diabol je ako pes na re´azi,

56

môºe ²teka´, ale uhrýz´ môºe len toho, kto sa k nemu priblíºi.

91.2

Pre£o satan nemá rád Máriu

Lebo on zásadne nikoho nemá rád, on nikoho milova´ nemôºe. Ani Boha, ani anjelov, ani ©udí. On len nenávidí. Ke¤ vidí, ºe Mária miluje Jeºi²a, jeho nenávis´ silnie a rastie. ƒím je niekto bliº²ie pri Bohu, tým viac sa hnevá. Jeho nenávis´ vo£i Márii je mimoriadne ve©ká, lebo Mária sa pri£inila o jeho poráºku. Ona po²liape tvoju hlavu, povedal Boh hadovi v raji. Mária naozaj cez svojho Syna a so Synom po²liapala hlavu tohto pekelného hada a tak sa pri£inila o jeho úplnú poráºku. Diabol na to nikdy nemôºe zabudnú´ a nemôºe jej to prepá£i´. Pri²iel dokonca do Lúrd. Bolo to 19. februára 1858. Ke¤ Bernadeta uvidela Máriu, padla na kolená, pozdvihla ruku s ruºencom, urobila znak sv. kríºa. H©adiac na Máriu rozprávala sa s ¬ou, ke¤ tu zrazu, od rieky Gave, prichádzali akési cudzie, zlostné hlasy. Boli pomie²ané, popletené, ale jeden bol výraznej²í, zrozumite©ný: Zachrᬠsa, utekaj! volal. Mária pozrela na tú stranu pozorne a prísne.

Jej poh©ad urobil svoje: hlasy zam¨kli, nastalo ticho.

ƒo to bolo?

Diabol so svojimi

kumpánmi predvídal, ko©ko dobrého Lurdy urobia. Aby tieto plány skríºil, stra²il Bernadetu, chcel, aby utiekla. Bola to prvá skú²ka, ale nie posledná. Bolo ich viacej. Mária bdie nad svojimi de´mi a vtedy je najsmutnej²ia, ke¤ vidí, ºe tie deti nie u nej, ale niekde inde h©adajú pomoc.

Diabol na¤alej ú£inkuje.

A kto sa s ním dá do kontaktov, zle skon£í, ak

sa £ím skôr nevymaní z jeho okov. Ko©ko je na svete pobalamutených, popletených hláv? Sta£í, ke¤ vezmeme do rúk noviny - nekone£né re£nenie, po©utovaniahodné incidenty, slovné útoky, teror, sabotáºe, podvody, potlá£anie náboºenstva a základných ©udských práv, prestupovanie etického a morálneho poriadku... Av²ak Boh vºdy zví´azil a zví´azí. A my s ním! Sv. Ján napísal: Ma²a viera je tým ví´azstvom, ktoré premohlo svet (l Jn 5,4). Jediný Máriin poh©ad vysta£í, aby sa zlý duch dal na útek. Ako ru£iaci lev obchádza, koho by zoºral.

Nech obchádza. My nechceme patri´ medzi tých,

ktorých poºiera. Nepotrebujeme jeho ochranu. Máme na²u najlep²iu Ochranky¬u a Matku, presvätú Pannu Máriu. Amen.

92

PRÁCA A ODMENA

ƒas sú peniaze; láska - peniaz pre nebo !

92.1

Kaºdý £lovek chce ºi´

Ak chce ºi´, musí pracova´. Kto nechce pracova´, nech neje, povedal sv. Pavol. U£ite©, advokát, úradník, ²ofér... kaºdý nie£o zarobí. Je to dovolené. Jeden viacej, druhý menej. Jeden pokladá za ve©a i to, £o mu zostáva, ukladá na vkladnú kniºku, druhému je to málo a musí ²etri´; a niekedy ´aºko zviaza´ koniec s koncom. Je v²ak pracovisko, kde v²etci môºu pracova´ a kde v²etci rovnako zarábajú.

92.2

Verím v ºivot ve£ný!

Recitujeme Verím v Boha!

Vezmime len za£iatok a koniec: prvé Verím a zakon£enie: šivot

ve£ný. Verím v ºivot ve£ný! Slová neoby£ajne dôleºité. Ony poukazujú na to, aký je zmysel môjho ºivota. Pripomínajú cie©. Aký je osoh zo sluhu, ktorý nepozná svoje povinnosti? ƒo je z vojaka, ktorý nevie, pre£o nosí zbra¬?

ƒo z pilota, ktorý nevie, kam má letie´?

ƒo z architekta, ktorý

nevie, akú stavbu má postavi´? ƒo z £loveka, ktorý nevie, pre£o je na zemi? Kam má ís´, £o má robi´, ako ºi´? V staroveku ºil ve©ký spisovate© Tertulian. Dodnes poznáme jeho slová: Najviac sa o to starám, aby som sa nezaoberal nepotrebnými vecami. Ve£ný ºivot - áno! V²etko ostatné je menej dôleºité!

57

92.3

Ve£ný ºivot

A kde je ten ve£ný ºivot?

Ako tam ís´?

Pán Jeºi² povedal svoje meno: Ja som Vzkriesenie a

šivot (Jn 11,25), ale povedal i toto: Nechcete prís´ ku mne, aby ste mali ºivot (Jn 5,40). Teraz je v²etko jasné. Ve£ný ºivot - to je Jeºi². A Jeºi² je Synom Márie. A Mária je na²ou Matkou. A my: deti tejto Matky. ƒo je ©ah²ie pre die´a ako ís´ za matkou? Matka ukáºe cestu. Dokonca privedie, predstaví Synovi. ƒi môºe by´ lep²í spôsob na to, aby sme si získali to, £o sa nepominie, ale trvá ve£ne? Ve£ný ºivot - to je Boh! A Boh hovorí: Bu¤te svätí! Bu¤ svätým - taká je Boºia vô©a. Ko©ko krát to Boh opakuje v Sv. písme. Keby Boh nechcel, aby som bol svätý, stvoril by ma ako rastlinu, strom, kame¬, zviera. Ak ma stvoril na svoj obraz a podobu a dal mi nesmrte©nú du²u, to znamená, ºe chce a ºiada si, aby som bol svätým.

Niet dôleºitej²ieho záväzku ako je záväzok

svätosti!

92.4

Krá©ovstvo svätých

Ve£ný ºivot, Boh, nebo, krá©ovstvo svätých - tam prijímajú len svätých. Od za£iatku nikto sa tam nedostal bez svätosti. Nikto nie je povinný by´ bohatý, u£ený, dobre a pod©a najnov²ej módy oble£ený..., ale mám prísnu povinnos´ by´ svätým. Boh je svätý! Najsvätej²í! Hovoríme: Trikrát svätý! A po Bohu: presvätá Panna Mária. Ona najviac £erpala zo svätosti Boha. A Boh zo svojej strany bol povinný da´ jej to©ko svätosti, ko©ko sa mohlo pomesti´ do jej du²e. šivý bohostánok musel by´ tak ozdobený, aby bol dôstojným príbytkom Najvy²²ieho Boha.

Najsvätej²í Boh a presvätá

Mária. Nikomu inému nepripisujeme titul najsvätej²í, len Bohu. Nikomu inému titul presvätý, len presvätej Matke. Sväté písmo nazýva Máriinu du²u zamknutou záhradou, stráºi ju sám Boh.

V²ade sa totiº

vkráda hriech. Je pravdou, ºe v mnohom sa v²etci prehre²ujeme (Jk 3,2). Mária je výnimkou. Nijaký hriech ani jeho tie¬ dokonca ani najmen²ia ²kvrna zla tam nemá prístup. Mária je záhradou, ktorú zamkol a stráºi Boh. kvety £ností.

Nielen ºe ju stráºi, ale aj ozdobuje a posväcuje.

Plná v²etkých nadprirodzených bohatstiev.

Zjednotená s Bohom.

Najzázra£nej²ie Ú£as´ na Boºej

prirodzenosti a svätosti v takej miere, v akej to bolo dostupné pre stvorenie. Nad Máriou je uº len svätos´ Boha.

92.5

Boºia Matka

Boh mal najlep²iu Matku a dal nám ju, aby sme neboli sirotami.

Aká je to rados´ ma´ v nebi

takú Matku! Nielenºe je svätá, presvätá, ale v²etko, o £o prosí, môºe dosta´. Jeden poh©ad, jedno znamenie, jedno slovo vysta£í, a dostane to, o £o prosila Boha. Ke¤ sa modlíme loretánske litánie, ve©a krát opakujeme: Oroduj za nás! Hovorí sa, ºe modlitba je dychom du²e. Vieme dobre: zdravý £lovek normálne dýcha. Keby bol dych nepravidelný, £lovek by sa zle cítil. A úplne zadrºaný dych - to je smr´! Podobne je to s du²ou. Zdravá du²a dýcha, £iºe £asto sa modlí. Zriedkavá modlitba znamená, ºe du²a je chorá. Úplne zanedbaná modlitba - to je duchovná smr´. My o tom nevieme, lebo du²u nevidíme, Niekedy v²ak aj krátka modlitba rozhoduje o ve£nosti. Peter Chanel mal pätnás´ rokov, chodil na vyu£ovanie ku svojmu pánu farárovi. Hodiny zo dna na de¬ sa stávali ´aº²ie, celkom ho to znechutilo. Nech sa stane, £o chce, viacej na hodinu nepôjde. Na ceste z hodiny domov stretol susedku. Cítil sa nejako zle, ona to videla. ƒo sa ti, Peter, stalo, £o ´a trápi?

.Skon£il som, viac na vyu£ovanie nepôjdem!

Dobre, ale poradil si sa s presvätou

Pannou, predsa tak £asto sa k nej modlí²? Cho¤ do kostola, k©akni si pred jej obraz a modli sa. I²iel. O chví©u akási divná rados´ mu vstúpila do srdca. Zostanem, pomyslel si. O dvadsa´ rokov neskor²ie nad tým rozmý²©al, £o sa s ním vtedy stalo. Azda ho zlý duch pomýlil a pobalamutil. Mária zví´azila, bol vysvätený na k¬aza. Peter Chanel odi²iel ako misionár do ¤alekej Polynézie, pracoval tam mnoho rokov a podstúpil mu£enícku smr´. Dnes si ho Cirkev ctí ako svätého. Je to dielo Márie. Krátka modlitba rozhodla o

58

£asnom i ve£nom ºivote. Pamätajme na to, £o hovorí sv. ‰udovít Mária Grignion de Montfort: S Máriou sa dosiahne v䣲í pokrok za mesiac, ako keby sme sa bez Márie usilovali mnoho rokov! Za chví©ku práce s Máriou môºeme ma´ ve£né nebo. Amen.

93

MÁRIA NÁS ƒAKÁ!

Kto m¬a nájde, ºivot má, tomu Syn vykúpenie, spásu dá!

93.1

Máme Matku v nebi

V nebi máme najlep²iu a najkraj²iu Matku.

Ona je v sláve a my sme na ceste.

Dôjdeme tam?

Mária nás ƒaká. Pripome¬me si Kalváriu, Pán Jeºi² zomiera, pred svojou smr´ou hovorí: H©a, tvoj syn! H©a, tvoja Matka!

Ve©mi dobre poznáme obsah a význam týchto slov.

Pre Máriu pod©a ©udského

úsudku je to krutá tragédia. Namiesto ideálneho Syna dostáva milióny detí. Akých detí? Synu, pozri, £o mi dáva²!

Vidí² - slepí, hluchí, paralytici...

a keby len telá boli také choré - ko©ko je

chorých du²í? Pýcha, zmyselnos´, opilstvo, nevera, lenivos´, nenávis´, klamstvo... Synu! Také deti mi dáva²?

Áno!

Pre v²etky bude² Matkou.

plní úlohu Matky uº dve tisícro£ia.

Cestu do môjho Srdca má² otvorenú.

A Mária

Pre chorých je Uzdravením, pre utrápených Te²ite©kou, pre

hrie²nikov Úto£i²´om, pre v²etkých Posilou, neustálou Pomocní£kou. Hovorí sa, ºe sv. Gertruda mala zvlá²tne videnie. Videla Máriu, oble£enú do ve©kého plá²´a, a pod ním mnoºstvo najrozmanitej²ích, prevaºne divokých zvierat: levy, tigre, medvede, leopardy. Mária ich hladkala a prihovárala sa k nim s podivnou jemnos´ou. A pomaly divoké zvieratá stávali sa ako tiché baránky. Sv. Gertruda pri poh©ade na túto zmenu porozumela, ºe tieto zvieratá boli obrazom hrie²nikov, ktorí sa obrátia, akonáhle nad nimi Mária rozprestrie plá²´ svojej starostlivosti. Celý ºivot £loveka je dlhou cestou, plnou nebezpe£enstiev a zodpovednosti. Kaºdý de¬, kaºdú chví©u potrebujeme milosti, lebo v kaºdom okamihu sme ohrození. Môºe sa sta´ ne²´astná nehoda, choroba a mnohé iné nepríjemné udalosti, poku²enia, zlí ©udia... To©ko je rozli£ných chví© v ºivote a nevieme, ktorá s £ím príde... Môºeme umrie´, postavi´ sa pred Boha, po£u´ neodvolate©ný výrok, ktorý rozhodne o na²ej ve£nosti..

93.2

Jeºi² nám dal Máriu. Vedel pre£o - Mária bdie nad nami.

a) V na²om ºivote. - šijeme krátko, aby sne slúºili Bohu. Umierame, aby sme ho videli. Krátka devíza, krátke heslo, ale zlatý k©ú£ do rajskej brány. malicherný ºivot.

Ve©ký cie© - ve©ký ºivot.

Je hlúpos´ou ma´ ve©ký cie© a pritom ºi´

A kedy ho budeme ma´?

Mahatma Gandhi, ve©ký

£lovek, nebol kres´anom a predsa vedel rozmý²©a´: ƒlovek nie je preto £lovekom, ºe má dve ruky a dve nohy, ale je £lovekom vtedy, ke¤ sa stane tabernakulom Boha. Obdivuhodné! Sv. Pavol pí²e: Neviete, ºe ste chrámom Boºím? (l Kor 3,l6). Mária bola ºivým tabernakulom Boha. Dala nám Boha. I teraz preºíva najv䣲iu rados´, ke¤ vidí, ºe v du²iach jej detí prebýva Boh. Neprestávajme prosi´: Oroduj za nás! Na²e ºivotné úlohy lep²ie splníme s Máriou. b) Vo chvíli smrti. - Mária ƒasto robí zázraky, lebo vie, ºe táto chví©a rozhoduje o ve£nosti. Je smr´ na²ím nepriate©om?

Áno!

Môºeme poveda´, ºe je za´atým nepriate©om.

zápase so ºivotom smr´ vºdy zví´azí.

V neustálom

Chorý, jeho rodina, lekár, lieky, nemocnica - v²etci musia

zloºi´ zbra¬, ke¤ sa smr´ pribliºuje. Od chvíle, kedy jestvuje ©udstvo, pochovala milióny ©udských bytostí. Nenásytná, £íha na £loveka, chodí za ním a v ur£itý de¬ ho berie. So smr´ou sa nemoºno dohadova´. Je ve©mi silná a vedomá si je svojej sily. Je len jeden spôsob - tak postupovali svätí. Sv. Vincent z Pauly sa jej prihováral: Moja sestra!

Pripomína nám ju kaºdé Zdravas Mária,

ke¤ hovoríme: pros za nás hrie²nych teraz i v hodine smrti na²ej. Mária myslí na ná² ºivot, ale myslí i na na²u smr´, viac ako my sami!

59

Istý mladý £lovek zanedbal modlitbu a stratil vieru, zostalo mu len jedno: Zdravas Mária. Umierajúcej matke pris©úbil, ºe sa ho bude modli´ kaºdý de¬.

Teraz neveril v Boha, nemiloval

jeho Matku, ale vzh©adom na s©ub kaºdý de¬ recitoval jedno Zdravas. presved£eniu, ºe jeho ºivot nemá zmysel.

Roky utekali.

Pri²iel k

Jedného d¬a priloºil si revolver k hlave - jeden malý

pohyb a v²etkému je koniec. V tej chvíli si v²ak spomenul, ºe e²te neodrecitoval Zdravas. Za£al ho hovori´. Ke¤ pri²iel k slovám: v hodine smrti, zastal: To je hodina mojej smrti... Zbra¬ mu vypadla z ruky, za£al plaka´. Po£ul zvoni´ na Anjel Pána... Mária ho zachránila. Vrátil sa a zmieril sa s Bohom. Bol zachránený ºivot, bola zachránená aj du²a. Máriino dielo! c) Po smrti.

- Mária nemôºe zabudnú´ na du²e, ktoré sú v o£istci.

Naozaj nezabúda.

Túto

pravdu vyjadril ²tetcom jeden z najv䣲ích umelcov sveta Mikelangelo. V Sixtínskej kaplnke nama©oval slávny obraz posledného súdu. Mimoriadne na ¬om vyniká jedna skuto£nos´: Mária drºí v ruke ve©ký perle´ový ruºenec, ktorého sa chytajú du²e v o£istci a Mária ich ruºencom vy´ahuje do neba. Jej Syn Jeºi² jej v tom nikdy nebráni. Je Matkou a Matka chce ma´ pri sebe v²etky svoje deti. Je Krá©ovnou neba, má isté práva, pozná ich a v plnej miere ich vyuºíva. Mária na nás £aká.

ƒaká a pozerá, vºdy pripravená poslúºi´.

Pomáha, ke¤ vidí na²u dobrú

vô©u. S Máriou je isté ví´azstvo! Kto ju nájde, ºivot nájde, tomu Syn spásu dá! Amen.

Koniec tretej, závere£nej £asti. Obsah 59 BUDETE VE‰A TRPIE”, ALE BOšIA MILOS” VÁM DÁ SILU SILA DUCHA V UTRPENÍ

2

59.1 Lucia,Hyacinta a Franti²ek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2

59.2 Utrpenie zo strany najbliº²ích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2

59.3 „a©²ie utrpenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2

59.4 Pani povedala: Budete ve©a trpie´...

3

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

60 BUDEM SA ZA TEBA MODLI”. DOBROTA 60.1 Mária sa modlí

4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

60.2 Budem sa za teba modli´. 60.3 Máriina dobrota

4

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5

61 NEBOJTE SA! BÁZEŒ BOšIA

6

61.1 ‰udia sa boja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6

61.2 Mária hovorí: Nebojte sa!

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6

61.3 Na²a slabos´ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

61.4 Mária-nevesta Ducha Svätého . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

62 MÁRIA SA USMIEVA ÚSMEV

7

62.1 Smiech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

62.2 Úsmev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8

62.3 Najlep²ia výchovavate©ka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8

63 H‰A, MATKA!

9

63.1 Anjel a £lovek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

9

63.2 H©a, matka!

9

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

60

63.3 Mária nie je anjelom

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

10

63.4 Cez Máriu k Jeºi²ovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

10

64 ƒO O NEJ HOVORIA? 64.1 Posledný dar 64.2 Matka

10

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

11

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

11

65 OD VEƒNOSTI BOH NA ŒU MYSLEL 65.1 Pýcha

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

65.2 Náprava Adamovho hriechu 65.3 Vtelenie

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12 12 13

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

13

65.4 Nepo²kvrnená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

14

66 MÁME JU TU. MÁME MÁRIU!

14

66.1 Narodenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

14

66.2 Uvedenie do chrámu

15

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

67 ZVESTOVANIE - VIEME „AKOVA”? 67.1 Zvestovanie

15

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

15

67.2 Boºie materstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

16

67.3 Po¤akovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

16

68 BETLEHEM - MÁRIA UVAšUJE A ROZJÍMA 68.1 Narodenie Spasite©a

17

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

17

68.2 Viera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

17

68.3 Rozjímanie

18

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

68.4 U£me sa rozmý²©a´ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

18

68.5 ƒo robi´?

18

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

69 SIMEON - TICHÉ UTRPENIE

19

69.1 Prvá cesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

19

69.2 Simeon . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

19

69.3 Me£

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

20

69.4 Problém utrpenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

20

70 UTEKAJ! DNE’NÉ ÚTEKY

21

70.1 Útek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

21

70.2 Ute£enci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

22

70.3 Rôzne cesty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

22

71 VRÁ” SA DO IZRAELSKEJ KRAJINY! BOšIA VԉA 71.1 Zomreli!

23 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

71.2 Vrá´ sa do izraelskej krajiny...

23

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

23

71.3 Návrat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

24

71.4 Plni´ Boºiu vô©u

24

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

61

72 NAJSVÄTEJ’Í DOMƒEK NA SVETE 72.1 Nazaret

25

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

25

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

25

72.3 Jozefov u£e¬ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

25

72.4 Cesta do neba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

26

72.2 Práca

73 STÁLA POD KR͚OM - MÁRIINO TAJOMSTVO 73.1 Máriino utrpenie 73.2 Ukriºovanie

26

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

26

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

27

73.3 Dokonané je!' . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

27

73.4 Mária pod kríºom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

27

73.5 Spasenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

28

74 NA SVETE PRVÁ VE‰KÁ SOBOTA 74.1 Ticho

28

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

28

74.2 Koniec v²etkého . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

28

74.3 Máriina viera

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

29

74.4 Hrob . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

29

75 ZÁKLAD NA’EJ VIERY 75.1 Nede©né ráno

30

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

30

75.2 Raduj sa, nebies Krá©ovná! Lebo koho si nosila, z m¯tvych vstal... . . . . . . . . . .

30

75.3 Pros za nás! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

31

76 PO ODCHODE KRISTA - RADOS”! 76.1 Nanebovstúpenie

76.2 Mária po Jeºi²ovom Nanebovstúpení 76.3 Ve£eradlo

31

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

76.4 Duch Svätý

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

77 MÁRIA NÁS OPڒ”A - NANEBOVZATÁ

31 32 32 33

33

77.1 Mala ve©ké srdce

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

33

77.2 Zomrela Mária?

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

33

77.3 Nevieme kedy a kde 77.4 Nanebovzatie

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

34

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

34

78 MÁRIINA VE‰KOS” 78.1 Po Bohu je najv䣲ia Mária

35 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

35

78.2 Svadba v Káne Galilejskej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

35

78.3 Plni´ Boºiu vô©u

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

35

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

36

78.4 Iná udalos´

78.5 Máriina ve©kos´!

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

79 KE„ RADIA DVE MATKY

36

79.1 Prosba matky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79.2 Za£nime od za£iatku, po£úvajme!

36

36

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

37

79.3 Rodi£ia a deti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

38

62

80 KRÁ‰OVNÁ

38

80.1 Ustanovenie sviatku

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

80.2 Mária je Krá©ovnou neba

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

80.3 Mária je tieº Krá©ovnou zeme

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

80.4 Najhodnej²ia zo v²etkých je Mária

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

81 MÁRIINA ZEM

38 39 39 40

40

81.1 Po©sko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

40

81.2 Máriina zem

40

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

81.3 Svätí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

41

81.4 Celý svet

42

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

82 POD VIEDŒOU

42

82.1 Ján Sobieski . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

42

82.2 Turci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

42

82.3 Ví´azs´vo

43

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

83 TIETO JAZVY PATRIA K OBRAZU! HOVORIA OBRAZY?

43

83.1 Obraz

43

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

83.2 Jazvy na tvári . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

44

83.3 Obrazoborectvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

44

83.4 Uctievanie obrazov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

44

83.5 Obraz hovorí

45

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

84 MÁRIINE ZJAVENIA STRATENÝ POKLAD SA MԚE ZNOVA NÁJS” 84.1 Súkromné zjavenia

45

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

45

84.2 Potvrdenie Cirkvi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

46

84.3 Pre£o sú zjavenia?

46

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

85 MÁRIA MILUJE DETI 85.1 Pán Jeºi² miloval deti 85.2 Pre£o deti? 85.3 Vyvolenie

47 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

47

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

47

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

48

86 LIST JE PRIJATÝ

48

86.1 Janík mal pä´ rokov a dva mesiace

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

86.2 List napísaný, odoslaný, prijatý - bez obálky, bez po²tovej známky...

48

. . . . . . . . .

49

86.3 Meno Mária . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

49

86.4 Na²a matka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

50

87 DIEÍA VYCHOVÁVATE‰OM MATKY? 87.1 Die´a vychovávate©om matky?

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

50 50

87.2 Kaºdá dobrá matka má opravdivé poklady v svojej du²i. . . . . . . . . . . . . . . . .

50

87.3 Svätos´ Márie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

51

87.4 Najsvätej²ia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

51

63

88 MÁRIA CHCE VIDIE” NA’U DOBRÚ VԉU 88.1 ƒlovek sa topí 88.2 Obrátenie

52

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

52

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

52

88.3 Jurkov smútok

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

53

88.4 Mária je dobrá, najlep²ia matka, v²emohúca svojou prosbou . . . . . . . . . . . . . .

53

89 KŒAZ A MÁRIA

53

89.1 K¬az a Mária . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

53

89.2 Vz´ah medzi Máriou a katolíckym k¬azom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

54

89.3 K¬az musí spolupracova´ s Máriou

54

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

90 PROTESTANTIZMUS A MÁRIA 90.1 Ot£e, daj, aby v²etci jedno boli... 90.2 Rozmý²©ajúci ©udia sa vracajú

55 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

55

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

55

90.3 Dnes protestanti prijímajú mariánsky kult . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

55

90.4 Mária - na²a nádej!

56

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

91 MÁRIIN KULT V NEBEZPEƒENSTVE - ZLÉ ZNAMENIE

56

91.1 Úcta k Panne Márii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

56

91.2 Pre£o satan nemá rád Máriu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

57

92 PRÁCA A ODMENA

57

92.1 Kaºdý £lovek chce ºi´ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

57

92.2 Verím v ºivot ve£ný!

57

92.3 Ve£ný ºivot

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

58

92.4 Krá©ovstvo svätých . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

58

92.5 Boºia Matka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

58

93 MÁRIA NÁS ƒAKÁ! 93.1 Máme Matku v nebi

59 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

93.2 Jeºi² nám dal Máriu. Vedel pre£o - Mária bdie nad nami.

64

. . . . . . . . . . . . . . .

59 59