Manažment sociálnych rizík Definovať pojem riziko nie je jednoduché. V odbornej literatúre je možné stretnúť sa s rôznymi definíciami tohto pojmu. Riziko sa spája s rôznymi činnosťami človeka. Inak je riziko definované napr. v bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov. Iným spôsobom je definované riziko v banke spojené napríklad s nesplácaním úverov. Možno však konštatovať, že spoločným prvkom existujúcich definícií je, že riziko obsahuje prvok neistoty, v prípade, že dôjde k nežiaducej činnosti a vzniku nepriaznivých situácií. Pre každého človeka je prirodzené, že vo svojom živote zažíva rôzne obavy a pocit strachu. Môže však ísť o akýkoľvek strach, či už je to strach zo zmeny, strach zo straty, strach zo zlyhania, strach z budúcnosti. Tieto pocity pramenia z rôznych a môžu mať rôzne príčiny. Všeobecne však možno konštatovať, že väčšinou ide o spoločný znak, ktorým je neistota, prípadne neurčitosť. Obavy z neistej budúcnosti, nedostatok informácií alebo neznáme prostredie a okolnosti vyvolávajú v ľuďoch pocit strachu a potrebu sa určitým spôsobom chrániť a prostredníctvom eliminácie faktorov neurčitosti si zabezpečiť komfortné a bezpečné prostredie. 1 „Manažment rizík je nástroj na identifikovanie rizík, ktoré môžu znížiť úroveň komplexnej bezpečnosti, je prostriedkom na analýzu rizík, ich hodnotenie, klasifikáciu, stanovenie priorít a následne aj ich znižovanie. Stáva sa neoddeliteľnou súčasťou procesu zvyšovania bezpečnosti a má významný podiel na ochrane človeka, materiálnych hodnôt, ale aj kultúrnych a duchovných hodnôt a v neposlednom rade tiež životného prostredia pred účinkami negatívnych dôsledkov krízových javov.“ 2 Riziko nemôže byť nikdy nulové, ale je možné ho znižovať uskutočňovaním preventívnych opatrení. Snáď najznámejšie riziká sú riziká v poisťovníctve. Poisťujeme sa proti udalosti, ktorá môže nastať ale aj nemusí. Riziká sú všadeprítomným javom súčasnej turbulentnej a diskontinuálne ekonomiky a význam riadenia rizík stále rastie.
1 2
KAMPOVÁ, K., HOLLÁ, K.: 2013 Manažment sociálnych rizík s. 48 FILIP, S., ŠIMÁK, L., KOVÁČ, M. :2011 Manažment rizík s. 5
Sociálne riziká Sociálne riziko možno vnímať ako možnosť ohrozenia sociálnych vzťahov a sociálnej súdržnosti v spoločnosti. V posledných rokoch, s narastajúcou globalizáciou, rýchlym spôsobom života, viditeľných sociálnych odlišností dochádza k narastaniu rizika sociálneho. V procese redukcie sociálnych rizík rastie úloha štátu, súkromného sektora ako aj neziskových organizácií. Svoj nový význam nadobúda aj krízový manažment. Pojem sociálne riziko je v súčasnosti úzko späté s rastúcimi makroekonomickými a sociálnymi rozdielmi a rozdielmi v zamestnanosti. Sociálne riziká v manažmente rizík, sú pojmom, ktorý označuje riziká spojené so správaním a konaním ľudí. V súvislosti s pojmom sociálne riziká sa spájajú nasledovné riziká: Manažérska riziká - riziká spojené s nevhodnými rozhodnutiami manažérov a
vlastníkov podnikov. Sociálno patologické riziká - podvody, krádeže. Skupinové hrozby - napríklad masová migrácia z miest so zlou hospodárskou
situáciou, prírodnými katastrofami, rôznymi konfliktmi. Zdravotné riziká - riziko pandémie.
Manažérske riziká Manažérske riziká sú späté s riadením podniku a úspešnosť ekonomického subjektu okrem iného závisí aj od riadenia rizík. Efektívne riadenie rizík v podniku umožňuje tvorbu kvalitnejšej základne na určenie stratégie, tiež redukuje šoky a nepríjemné prekvapenia, ale aj možnosť sústrediť sa na vykonávanie správnych činností správnym spôsobom, prípadne umožňuje aj rýchlejší prienik do nových oblastní podnikania. Základnou úlohou manažmentu rizika je preveriť všetky riziká, ktoré hrozia a nájsť možnosti ich riadenia alebo zníženia. Aj z tohto dôvodu je riadenie rizík je neoddeliteľnou súčasťou všetkých podnikových procesov. Sociálno patologické riziká Dynamický vývoj spoločnosti prináša so sebou zmeny nielen v pozitívnom, ale i v negatívnom smere. Dochádza k nárastu agresivity, záškoláctva a iných patologických javov, pričom veková hranica ľudí, ktorých sa tieto sociálno-patologické javy priamo týkajú, sa znižuje.
Sociálne problémy vznikajú vtedy, keď sa spoločenská realita vzďaľuje tomu, ako by mala vyzerať. Stanovenie sociálneho problému teda predpokladá uznanie určitých normatívnych štandardov a zistenie, že v danom prípade tieto štandardy nie sú naplnené. 3 V posledných rokoch sa dostáva do popredia zneužívanie alkoholu, závislosť na drogách, rôzne druhy násilia, ktoré smerujú proti jedincovi či skupine osôb. K sociálnopatologickým javom možno tiež zaradiť prejavy extrémizmu, rôzne druhy šikany, násilie v rodine a novo zneužívanie internetu, sociálnych sietí, prostitúcie, bezdomovectva. Sociálno-patologické javy možno charakterizovať aj spôsobom, že sú najčastejšie doménou mládeže. Medzi najznámejšie oparenia patrí nariaďovanie a ukladanie ochrannej výchovy a uplatňovanie tzv. alternatívnych opatrení k trestom. Skupinové hrozby V súčasnosti sme často svedkami toho, že dochádza k masovej migrácii obyvateľstva z miest so zlou hospodárskou situáciou. Čím ďalej na východ od Banskej Bystrice, tým je sociálna situácia väčšiny obyvateľov nižšia v porovnaní so západným Slovenskom. Sú výrazné sociálne rozdiely, nedostatok pracovných príležitostí. Nie je zriedkavá situácia, že často živitelia rodín hľadajú prácu najčastejšie v západoslovenskom regióne, kde je ponuka pracovných príležitostí väčšia. Typický je aj príklad, že študenti študujúci v mestách sa po ukončení štúdia už nevracajú do svojho rodiska. Čo má za následok enormný nárast obyvateľstva v meste. Zdravotné riziká Snáď najdiskutovanejším zdravotným rizikom je v súčasnosti ebola, lebo hrozba pandémie ochromuje celý svet. V minulosti bola takouto pandémiou aj vtáčia chrípka, ktorá tiež predstavovala riziko ohrozenia ľudského zdravia.
3
KRAUS, B.:2008 Základy sociální pedagogiky s. 32
Delenie sociálnych rizík Sociálne riziká možno rozdeliť do dvoch okruhov: 4 1. sociálne riziká v užšom zmysle - societal risk, chápeme ich ako možné ohrozenie sociálnych vzťahov jednotlivcov, malých skupín, komunít a častí spoločnosti, ohrozenie ich sociálnej bezpečnosti, ich potrieb a funkcií, ich kultúry a podmienok všeobecného rozvoja, a spoločenské riziká 2. sociálne riziká v širšom zmysle - social risk. V širšom ponímaní ide o všeobecne sociálny charakter rizík a ohrození, rizík pre spoločnosť krajín, národy ako aj celé ľudstvo. Zo sociálnych rizík v širšom zmysle je nevyhnutné spomenúť viaceré faktory: nestabilita zamestnanosti - nestabilita zamestnanosti je spôsobená viacerými faktormi, podniky vo svojom procese nadmerne zaťažujú človeka v pracovnom procese, a z tohto dôvodu zamestnanci menia často zamestnanie. V súčasnosti je novým trendom zamestnávania práca prostredníctvom pracovných agentúr, čo je výhodné iba pre zamestnávateľa a samotnú agentúru. V prípade krízy sú totiž ako prvé ukončené pracovné zmluvy práve s takýmito externými zamestnancami. K stabilite v oblasti zamestnanosti neprispieva ani fluktuácia prevádzok jednotlivých podnikov. Dochádza k rýchlemu
presunu
prevádzok
a k prepúšťaniu
zamestnancov
v
dôsledku
organizačných zmien. dlhodobá nezamestnanosť – sociálne riziko spojené s dlhodobou nezamestnanosťou je spôsobené predovšetkým vplyvom krízy na tvorbu nových pracovných miest. Tieto nové pracovné miesta sa prestali vytvárať v dôsledku znižovania výroby podnikov. K dlhodobej nezamestnanosti prispieva aj politika vlády, ktorá môže zamestnanosť ovplyvniť prostredníctvom zamestnávania občanov v štátnych podnikoch. Ďalším sociálnym
rizikom
v súvislosti
s nezamestnanosťou
je
aj
tzv.
„fluktuácia
vysokoškolských diplomov“, kde v konečnom dôsledku chýbajú remeselnícke profesie ale na druhej strane je mnoho ľudí s vysokoškolským titulom z humanitárneho odboru bez uplatnenia na trhu práce. zmeny vo vzdelanosti a postavení žien - vzdelanosť a postavenie žien v rámci zamestnania so sebou prináša okrem pozitívnych aj negatívne dôsledky. Tými pozitívnymi sú zrovnoprávnenie s mužmi, kedy sa môžu kreatívne zapojiť v zamestnaní. No na druhej strane to prináša neistotu v rodinnom živote, kedy je 4
MÍKA, V. T. : 2009 Sociálne riziká ako problém krízového manažmentu s. 470
potrebné vytvárať množstvo kompromisov a ústupkov. Podniky v rámci spoločensky zodpovedného správania sa majú na jednej strane akceptovať ženy v pracovnom procese a dať im príležitosť a možnosť kariérneho rastu a sebarealizácie no na druhej strane by im mali poskytnúť priestor a možnosti starostlivosti o rodinu. potreba sociálnej starostlivosti - potreba sociálnej starostlivosti a priestor pre podniky vzniká v možnosti zamestnania hendikepovaných, starých resp. chorých ľudí, o ktorých sa nemôže štát postarať tak dobre, ako by to bolo potrebné. pokles životnej úrovne a kvality života –ide o všetky faktory spojené s ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi aspektmi.
Krízový manažment a sociálne riziká Z dôvodu, že sociálne riziká neustále narastajú dochádza k ohrozeniu sociálnej bezpečnosti, čo môže v budúcnosti vyústiť do sociálnej krízy. Príčiny vzniku sociálnych kríz možno hľadať najmä v celkových zmenách v sociálnych vzťahov v spoločnosti na celom svete. Prírodné katastrofy, ako sú povodne, či zemetrasenia, technologické havárie, nebezpečenstvo vojnových konfliktov, to sú všetko faktory inklinujúce k vzniku sociálnych rizík. Pričom najviac zasiahnutou skupinou obyvateľstva sú ľudia buď starí alebo chorí, prípadne sociálne odkázaní, či dlhodobo nezamestnaní. Medzi najvýznamnejšie úlohy krízového manažmentu je potrebné zaradiť analýzu javov a procesov, hľadanie zovšeobecniteľných nástrojov, zákonitostí a princípov, ktoré by boli vhodné pre zabezpečenie pripravenosti subjektov. Okrem toho je však potrebné spomenúť aj prevenciu vzniku, efektívne ovplyvňovanie priebehu a zmierňovania následkov kríz v spoločenskom prostredí. Vývojom spoločnosti dochádza postupne aj k zmene významu krízového manažmentu. V súčasnosti pojem krízový manažment treba chápať ako : „cieľavedomý koordinovaný proces zameraný na prevenciu, elimináciu priebehu a odstraňovanie dôsledkov javov, ohrozujúcich alebo schopných významným spôsobom ohroziť bezpečnosť spoločnosti, životy a zdravie ľudí, ich majetok ako aj životné prostredie.“ 5 Krízový manažment musí byť schopný reagovať aj na také krízové situácie, ktoré môžu vzniknúť v sociálnom systéme, pričom ide najmä o: 6
5
MÍKA, V. T. : 2009 Sociálne riziká ako problém krízového manažmentu s. 472 MÍKA, V. T. : Sociálne riziká ako problém krízového manažmentu. In Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“. Žilina: FŠI ŽU, 2009, s. 469-474. ISBN 97880-554-0016-7 6
kriminalitu a vandalizmus, dôsledky alkoholizmu, drogových a iných závislostí, národnostnú, rasovú, náboženskú, názorovú a inú neznášanlivosť, dôsledky dlhodobej nezamestnanosti, sociálna vylúčenosť, úpadok vzdelania a kultúry, sociálne konflikty, sociálne nepokoje a iné. Záverom možno konštatovať, že manažment rizika, ktorý pôvodne charakterizoval najmä proces znižovania ekonomického ohrozenia prosperity podniku, ako proces analýzy a redukcie podnikateľského rizika nadobúda novú dimenziu a sociálne riziká a sociálne krízy sa tak stávajú aj problémom krízového manažmentu resp. širšie poňatého manažmentu sociálnych rizík.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. FILIP, S., ŠIMÁK, L., KOVÁČ, M. :2011 Manažment rizík s. 5 Bratislava: Sprint dva 2011 199 s. ISBN 978-80-89393-49-7 2. KAMPOVÁ, K., HOLLÁ, K.: 2013 Manažment sociálnych rizík Žilina: EDIS 2013 108 s. ISBN: 9788055407548 3. KRAUS, B.:2008 Základy sociální pedagogiky s. 32 Praha: Portál 2008 215 s. ISBN: 8073673833 4. MÍKA, V. T. : Sociálne riziká ako problém krízového manažmentu. In Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“. Žilina: FŠI ŽU, 2009, s. 469-474. ISBN 978-80-554-0016-7
