JÚL AUGUST D VO J M E S A Č N Í K K U B Í N S K YC H K AT O L Í KO V • R O Č N Í K X I V
L
etná dovolenková sezóna vrcholí. Denne máme možnosť sa o tom presvedčiť aj vďaka reklame útočiacej na nás na každom kroku. Cestovné kancelárie sa predbiehajú s ponukami lacných last minutiek v rôznych prímorských i exotických krajinách. Ponúkajú kvalitné služby, dopravu, ubytovanie, nezvyčajné športy, zábavu, bohatý kultúrny program. To všetko len za ..... Sk. Katalógy s pútavými fotografiami nielen zaujmú, ale hlavne nám pripomenú dôležitosť zmeny v zabehnutých koľajách. Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blahodárnym časom pre nás samých. Cítime, že v dobe, ktorá prekonáva rekordy aj čo sa týka stresu a chvatu v zrýchľujúcom sa tempe života okolo nás, potrebujeme čas na oddych, načerpanie síl ducha i tela. Zmena prostredia, zjednodušenie spôsobu života čo i na pár dní otvára nové možnosti. Vymeniť hluk za ticho, zmeniť beh na pokojnú chôdzu, nedôveru za detský úžas, možno zažiť naplno aj uprostred ľudí. To je aktuálna ponuka stále prítomného Božieho kráľovstva: uvidieť a pochopiť isté situácie zo svojho doterajšieho života v novom svetle. Ako však na to – kde začať? Môžeme začať návratom na miesto, kde sa vždy dobre cítime a máme to radi. Rodný dom, obľúbené miesto v prírode, ktoré poznáme len my,
2006
pri studničke, potoku, pri pozorovaní východu alebo západu slnka, nočnej oblohy, pri poľnej kaplnke, pri priateľovi, ktorému sme sa dlho neozvali, pri hre s deťmi, ale i pri človeku, ktorého dni sú už poslednými. Všade tam, kde je láska, tam je prítomný Boh. Kamkoľvek sa pohneme alebo zostaneme je s nami. Nepoužíva cestovné kancelárie a ich last minuty, aby dal o sebe vedieť. Kvapka vody, tráva, veľký balvan pri ceste, celé stvorenstvo o ňom svedčí. Len my ľudia príliš pohltení svojimi záujmami a problémami,
Last minute Božie kráľovstvo nutne potrebujeme z času na čas objaviť svojho Stvoriteľa nanovo. Objaviť čas práce i čas odpočinku, čas odpustenia, ďakovania za dobrodenia, ktorými sme neustále zahŕňaní. A tak dopriať sebe i druhým čerstvé prúdenie dobra a pokoja. Katarína Ileninová Snímka: internet
2
FARSKÝ LIST 04/2006
Poďakovanie Poďakovanie Ú
primne ďakujeme a vyslovujeme Pán Boh zaplať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli pri oprave fasády Farského kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v čase od 29. mája do 26. júna t.r. Ďakujeme predovšetkým mladým našej farnosti, lebo bez ich ochoty, zapálenosti a fyzickej kondície, by sme sotva postavili a zložili lešenie, ako aj ostatným, ktorí boli nápomocní pri tejto práci. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí podporili rekonštrukciu kostola
finančne. Oprava fasády kostola bola financovaná aj z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V neposlednom rade vyslovujeme svoju vďaku všetkým, ktorí na toto dielo mysleli vo svojich modlitbách a prosili o požehnanie pri rekonštrukčných prácach. Zároveň sa chceme poďakovať za poskytnuté prostriedky na reštaurovanie sôch a oltárov vo farskom kostole. Ľubomír Pekarčík, dekan Snímka: Ladislav Pagáčik
Spomienka 19. júla t.r. uplynuli dva roky, čo si Nebeský Otec povolal k sebe po ťažkej chorobe nášho pána dekana Mons. Alfonza Letanovského, dlhoročného správcu dolnokubínskej farnosti. Pamätajme vo svojich modlitbách na tohto vzácneho človeka a kňaza.
Kňazská vysviacka Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. (Jn 8,12)
Milí čitatelia, v tomto roku bola spustená prevádzka internetovej stránky našej farnosti. Nájdete ju na
www.farnost-kubin.sk Ponúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti, taktiež celý ročník Farského listu 2005 a 2006.
V sobotu 19. augusta t.r. o 10.00 hod. prijme sviatosť kňazstva náš rodák brat Miroslav Kulich, v Kapucínskom kostole Obrátenia sv. Pavla v Žiline. Zároveň v nedeľu 20. augusta bude v našej farnosti jeho Primičná sv. omša o 10. hodine v kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci. Myslime na brata Miroslava vo svojich modlitbách.
FARSKÝ LIST 04/2006
Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch jún a júl privítali: Ranáta Dobiášová Lara Ilčišinová Matej Fröhlich Patrik Harezník Dávid Včelík Peter Piroh Samuel Dobiáš Sara Mesárošová Samuel Žmiják Malvína Jenifer Kováčová Sebastián Kvietok Sabína Kvietková Terézia Košarišťanová Matej Samuheľ
Sviatosť manželstva uzavreli: Mário Škuta a Jana Zaťková Vladimír Dudák a Katarína Havčová Juraj Florek a Lucia Oravcová Peter Hablák a Monika Kováčiková Branislav Láštic a Jana Halasová Vladimír Šimko a Martina Vargová Juraj Krasničan a Anna Gočalová Miroslav Briš a Eva Rončáková Tibor Kováčik a Eva Rosinská Erik Csányi a Erika Váleková Tomáš David a Anna Olexová Ján Čonka a Jana Pačajová Tibor Samuheľ a Renáta Franeková Peter Palko a Eva Kríženecká Michal Nemček a Michaela Fujdiaková
Pán si z našich radov povolal: Jolana Dymáková Božena Prílepková Katarína Hoťková Florián Michalák
Úmysly Apoštolátu modlitby na júl a august • Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. Nech nám naši apoštoli sv. Cyril a sv. Metod vyprosujú pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku k Bohu a blížnemu. • Aby siroty mali všetku potrebnú starostlivosť, nevyhnutnú pre svoju ľudskú a kresťanskú formáciu.
Bohoslužobný poriadok v týždni: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a 18.00 hod. (sobota – 6.30 a 18.00 hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 18.30 hod. (sobota – 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín Piatok - 18.00 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok-štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok v nedeľu: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 7.45, 10.00, 18.30 hod. (vešpery o 18.00 hod.) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod.
3
OBSAH Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Kňazská vysviacka . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Spomienka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3 Udalosti v našej farnosti Švošovský uragán. . . . . . . . . . . . . . 4 Tour de Levoča. . . . . . . . . . . . . . . . 4 Ako malá rodina . . . . . . . . . . . . . . 5 Skautský tábor Zuberec 2006 . . . . 6 Liturgický rok za päť dní . . . . . . . . 7 Puťák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Krok k ekumenickej jednote . . . . . 8 Aňa, rozhodli sme sa . . . . . . . . . . . . . . 9 Stretnutie mladých Slovenska . . . . . . . 9 Verím Pane 2006. . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Sviatok Nanebovzatia Panny Márie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Europe4christ = Európa pre Krista. . 14 Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 15 Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 16 Nový kardinál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18 Nedeľná škola hrou . . . . . . . . . . . 18 Prázdninové všeličo . . . . . . . . . . . 18
Požehnanie mamičiek pred pôrodom: 7. októbra 2006 po ranných sv. omšiach Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej – 6.30 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.
Stránkové dni na Farskom úrade: Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308.
Letné sústredenie športovcov . . . 19 Chváľte Pána v jeho svätini . . . . . . . . 19 Napísali ste nám . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 30. 9. 2006. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.
4
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Švošovský uragán Dlho očakávaný výlet bol po roku opäť tu. Dvadsaťštyri správne naladených „borcov“ – miništrantov, sa nedočkavo zhromaždilo pred hlavnou železničnou stanicou. Hodiny ukázali 3. júla 2006, desať-desať, vlak pristavil na stanici, posledné božteky od mamičiek a oteckov a všetko sa mohlo začať. Vlakom sa skupinka „tichých chlapcov“ z Bysterca a Brezovca dopravila do Kraľovian, kde sme presadli na druhý vlak a konečne sme sa vyrojili pre mnohých v nepoznanej krajine – Švošov City. Našli sme dokonca aj miestnu základnú cirkevnú školu, kde sme sa ubytovali. Privítala nás pani riaditeľka s úsmevom na tvári. To asi preto, lebo ešte netušila, čo sú kubínski chlapci schopní za šesť dní vykonať. Najskôr sme sa museli predsa len pre istotu pozoznamovať, lebo nie všetci sme sa tam poznali. Potom sme si poobzerali okolie, chlapci zisťovali, kde je najbližší obchod, lebo zásoby, ktoré si priniesli sa akosi pred očami a pod nosmi nás všetkých nezadržateľne strácali. Čas letel rýchlo a pokým sme sa zoznámili s okolím nastal večer a vedúci v domnienke, že si konečne oddýchnu zavelili spať. Ale troška sa zmýlili, keď si mysleli, že o malú chvíľku zavládne vytúžené ticho. Smiech a vrava im nedovolili spať. Preto hneď na druhé ráno, zasadala porada, ako našich miništrantov unaviť, aby si aj starší mohli na chvíľku oddýchnuť a vychutnať si výlet. „Do hôr s nimi,“ tak znel jeden s návrhov. „Zlanárili“ sme zopár miestnych chlapcov, aby vybrali trasu, úmornú, namáhavú a predovšetkým zničujúcu. Ako sme sa dohodli, tak sa aj stalo. Ledva sme tam vyšli a plán sa podaril. Všetci sotva dych lapali. Cesta naspäť ubehla rýchlo a vedúcich čakalo milé prekvapenie. Chlapci akoby zázrakom dostali novú silu a ožili, akoby ani nikde neboli. Našťastie niekto múdry vymyslel hru, ktorej dal názov futbal a prezradím vám tajomstvo: hra vždy zaberie, česť
výnimkám. O zvyšok dňa bolo postarané. Večer to znova vyzeralo ako na pravom výlete, nikomu sa nechcelo spať a tak sme si pozreli dobrý film. Pravdaže predtým ako každý večer, nesmela chýbať modlitba ruženca, veď sme miništranti. Za zmienku ešte stojí priateľský futbalový zápas medzi domácimi chlapcami a nami. O výsledku radšej nenapíšeme, lebo by sme mohli uraziť povesť švošovských futbalistov. Tiež sme sa v rámci upevňovania našich vzťahov vybrali jeden večer aj na spoločnú opekačku, ktorá sa paradoxne skončila v potoku, kde si chlapci chladili svoje hlavy a poväčšine aj svoje nohy. Tak asi takto vyzeral tohtoročný miništrantský výlet do Švošova. Chceme sa poďakovať nášmu pánu kaplánovi Milošovi, že nám umožnil prežiť spolu zopár nádherných dní. Budeme sa snažiť odplatiť to svedomitou službou pri oltári. Však kamaráti? Za všetkých zúčastnených Richard Čižmár Snímky: Daniela Faltínová
Tour de Levoča Pamätáte sa ešte na naše plagáty alebo oznam vo Farskom liste ohľadom akcie zvanej ,,Tour de Levoča“? Ak áno, tak vám to už aj tak nepomôže. Mojou úlohou je oznámiť vám, že už dávno prebehla, trochu ju pri-
blížiť a tak vás navnadiť na budúci rok. Takže ľútosť hoďme za hlavu a tešme sa spolu s tými, ktorí tam mohli byť. Cesta tam bola priam rozprávková a každý veril, že keď nepršalo od rána (pričom predpoveď počasia hlásila niečo iné), že už ani nezaprší. Lenže po 100 km bicyklovania, nás chytil až do ďalšieho rána neprestávajúci dážď. Našťastie sa náš Pán o nás znova postaral. Pán farár istej dediny, kde sme uviazli, nás prichýlil na fare, uvaril nám teplý čaj a nechal nás tam až dovtedy, kým nás náš ,,safetycar“ postupne všetkých nepoodvážal až do Levoče. Snáď nás chcel Pán Boh trochu šetriť pred cestou späť, ktorú nás za krásneho počasia nechal odšľapať celú. Isté je, že dostať sa na bicykloch tam a naspäť nebol ten jediný a hlavný dôvod. Bola to celoslovanská Mariánska púť do Levoče, kde sme prežili
dva krásne dni v modlitbách na Mariánskej hore pod bazilikou. Neustále tam prebiehali sv. omše na rôzne úmysly a ani o sv. spoveď nebola núdza. Prišlo mnoho kňazov z celej diecézy a účastníkom boli k dispozícii 24 hodín denne. Atmosféra na hore bola priam neuveriteľná a my sami sme ostávali v údive s akou vierou kráča do kopca vedľa nás aspoň 80-ročná babička a ani si nevzdychne. A pritom niektorí z nás mali pekné problémy dostať sa hore. Celý program vyvrcholil slávnostnou nedeľnou sv. omšou o 10 hod. priamo
FARSKÝ LIST 04/2006
5
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda v stredu 5. júla t.r. Tentoraz však bola naša „rodina“ oveľa menšia ako po minulé roky. Snáď to zapríčinila horúčava, či iné okolnosti a tak na stretnutie prišli len naozaj verní. Búrka neprišla a tak sa mohlo začať. Stretnutie zahájil náš pán dekan Ľubomír Pekarčík príhovorom o ekumenizme. Vyjadril, že táto snaha o zjednotenie kresťanov sa už v našich mysliach udomácnila. Všetci uznávame, že je to potrebné a že to od náš žiada i Ježiš Kristus vo svojich slovách „aby boli všetci jedno“ (Jn 17,21). Avšak uskutočnenie tohoto zámeru nie je také jednoduché. Vyznávame jediného Boha, avšak spôsob slávenia, tradície i učenie sú rozdielne a ubehne asi ešte dosť času, kým bude možné túto požiadavku nášho Spasiteľa splniť. Vyžaduje si to veľa tolerancie, spolupráce i ústupkov z každej stránky, ale hlavne Božiu milosť.
pod bazilikou, ktorú celebroval kardinál Ján Chryzostom Korec spolu s biskupmi a kňazmi. Hoci počasie nám spočiatku neprialo, cez sv. omšu sa vyjasnilo a odvtedy slniečko krásne svieti vlastne až doteraz. Jednoducho sme šťastní, že sme mohli byť v Levoči, zažiť tú silnú atmosféru a šťastne sa vrátiť domov. Už teraz sa tešíme na budúci rok. Ešte malá poznámka pre tých, ktorí si myslia, že by bicykel na takú túru ,,neskrotili“ – existujú predsa aj autobusy, no nie? Katka Grofčíková Snímky: Janko Paluga
Ako malá rodina „Zídení ako rodina sme spolu pred Tebou,…“ slovami úvodnej piesne sa začalo tradičné ekumenické stretnutie pri kríži na Skalke nad Vyšným Kubínom z príležitosti sviatku našich
Prosby ľudu, ktoré dôstojne predniesli zástupcovia Evanjelickej cirkvi a.v., konkrétne určili, v čom by sme sa mohli zlepšiť, kde sme zlyhali i naďalej zlyhávame. Či už je to v prejavoch lásky ku svojmu blížnemu, či v láske k Bohu. Naozaj potrebujeme pomoc a dary Ducha Svätého, aby trpezlivá práca kňazov, teológov a viera všetkých nás kresťanov napredovala a priniesla trvalé ovocie.
V ďalšom príhovore sa evanjelický pán farár Mgr. Rastislav Stanček upriamil na význam kríža. Ježiš Kristus sa za nás obetoval a vzal naše nedokonalosti na kríž. Roztiahnutými rukami ako keby chcel obsiahnuť celé ľudstvo a tak nás spojiť s našim nebeským Otcom. Jedine kríž je spoľahlivým prostriedkom na ceste do Božieho kráľovstva a k našej spáse vo večnosti. Ekumenické stretnutie vhodne oživili piesne nášho mládežníckeho zboru, ktorí spevom umocnili zážitok z tejto udalosti. Svojimi hlasmi ich podporili i naši kapláni Richard a Peter. Zo Skalky sme odchádzali s dobrým pocitom. Dole kopcom sa išlo lepšie ako hore, snáď každý si však prial, aby o rok táto „malá rodina“ bola o čosi väčšia. Ľudovít Oravec Snímka: autor
Ospravedlnenie Všetkým veriacim, ktorí sa zúčastnili ekumenickej pobožnosti 5. júla 2006 na Vyšnokubínskych skalkách, s cieľom pomodliť sa za jednotu kresťanov (čo bolo našim zámerom), sa ospravedlňujeme za politické zneužitie tejto akcie.
6
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI tom s poriadnymi batohmi. Vlak išiel presne, a tak nášmu vytúženému odchodu do prírody, času i nečasu, nič nebránilo. Prestup na autobus v Podbieli bol zároveň prvou previerkou našej fyzickej kondície- bežať cez celú dedinu ovešaní doslovne ako vianočný stromček možno vyvolalo u okoloidúcich úsmev, my sme ale mali na zreteli, že až tak veľa autobusov nechodí a smiech nastal až na hlavnej zastávke, kde sme ešte čakali pätnásť minút. Cez obed sme po krátkom pochode zo Zuberca dorazili na táboriskolúky lemovanej potôčikom rovno
„S
Skautský tábor Zuberec 2006 Aj tento rok sme skauti a skautky z 53. zboru Gentiana Dolný Kubín a z Pribiša vymenili mäkkú posteľ za spacák a karimatku a vybrali sa v ústrety dobrodružstvám v dňoch 3.-15. júla do Zuberca na náš skautský tábor. Odchodu na tábor predchádzalo nakladanie stavebného, pracovného a kuchynského materiálu v mokraďskom kaštieli. Zapotili sme sa i zasmiali, ale oddýchli sme si až so západom slnka. Na druhý deň odchádzal na táborisko predvoj, ktorého úlohou bolo vyložiť náklad a začať pripravovať táborisko. V pondelok tretieho sa kubínska železničná stanica zdala o niečo plnšia ako zvyčajne, možno aj vďaka skau-
kautský tábor je pre mňa odmenou za celoročnú činnosť. Sú to dva týždne prežité s priateľmi uprostred nádhernej prírody. Ani tento rok tomu nebolo inak. Najkrajšími momentmi pre mňa bolo lezenie, výlet na Sivý vrch a aj to, že som mohla pomôcť pri varení a veľa sa tak naučiť. Druhá časť tábora, ktorá bola pre mladších členov, sa niesla v duchu westernu a zlatokopov. Dúfam, že každý, kto bol v tábore si odniesol veľa zážitkov tak ako ja. Na záver chcem poďakovať všetkým, vďaka ktorým sa tento tábor uskutočnil.“ Veronika Pisarčíková pod Sivým vrchom. Hneď po príchode a najnutnejšom vybalení v podsadách sme sa pustili do viazania stavieb a do dopravovania dreva z neďalekej hory. Prácu striedali hry a tak nám prakticky pod rukami vyrástla kuchyňa, hangár, stožiar, brána, priehrada a iné nutné i užitočné veci. Ďalší deň k nim pribudla jedáleň, a tak na večernom nástupe sme už mohli obdivovať tohoročný tábor a pri táboráku do neskorej noci oddychovať s dobrým pocitom.
Medzi táborovú výbavu patrili aj horolezecké laná a sedačky, preto sme dve dopoludnia venovali lezeniu na blízkej stene. Obtiažnosti boli rôzne, a tak si každý prišiel na svoje. Keďže sme skauti, pomohli sme aj okolitej prírode vyzbieraním odpadkov, vyčistením a opravením studničky. Novinkou tábora bola príležitosť zobrať svojho kamaráta na jeden deň do tábora, kde mal možnosť lepšie sa oboznámiť so skautingom. Cez Deň hôr sme zdolali Sivý vrch, niektorí sa dali zlákať štôlňou pri Bielej skale, ktorú preliezli a večer sme sa pomaly v skupinách zbiehali na táborisku po celodennej túre. Táborový život spestrovali hry ako sedem statočných, mestečko Palermo, poistky, bon-čiky-bon, súťaž v klikovaní, beh s fúrikom cez prekážky či do kopca a mnohé iné. Športový deň preveril našu silu i obratnosť, v rôznych disciplínach sme sa snažili prekonať samých seba a snaha sa oplatila, víťazi boli odmenení. Na besede s pracovníkom TANAPu sme sa dozvedeli veľa nového o prostredí, ktoré sa nateraz stalo naším druhým domovom. Vlajku v noci strážili nočné stráže, ktoré boli tento rok úspešné, prepad sa nepodaril a prepadlíci boli chytení. Počasie bolo perfektné, posledný deň prvej časti však búrka otestovala naše stavby, ktoré to však vydržali. Našťastie išlo iba o prehánku, a tak na „plávajúcu podlahu“ sme si museli počkať až domov. Slávnostný záverečný 24-poschodový táborák sa mohol rozblčať až po symbolickom zapálení štyroch ohňov na sever, juh, západ a východ. Potom sme si už užívali poslednú noc v prírode, niektorí aj o tretej ráno v provizórnej saune, iní spevom a hrami. Ráno už iba balenie, posledný pohľad na pomaly miznúci tábor v diaľke s myšlienkou „tak o rok znova...“ a pochod do svojich domovov, spestrený ako inak behom za autobusom, ktorý išiel o čosi skôr. Dean Reš Snímka: Peter Gebura
FARSKÝ LIST 04/2006
7
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Liturgický rok za päť dní Horúce júlové dni priali zvlášť deťom, ktoré sa tešili na prázdninové chvíle plné dobrodružstiev, cestovania a oddychu. Nebolo tomu inak ani v prípade malých i veľkých kamarátov z dvoch spoločenstiev: eRka a detského zboru Tintinnábulum. Počas roka sme sa pravidelne stretávali, spoznávali svoje dary, cvičili hlásky i šikovné ruky a tak zaslúženou odmenou bol tradičný letný tábor. Tentoraz sme sa na týždeň presťahovali do krásnej hornooravskej obce Rabčice, aby sme každý deň mohli programom sláviť celý liturgický rok. Keď naša veľká posádka - desať osobných áut naplnených nielen detským džavotom, ale i množstvom batožiny a potravín, šťastne dorazila na miesto činu, tu na nás už netrpezlivo čakala eRkárka Renča. Po ubytovaní, naplnení kuchyne všakovakými dobrotami, sme sa dali do skrášľovania izieb a spoločných priestorov, výroby veselých vizitiek a spoznávania najbližšieho okolia. Celé to výborne zapadlo do nášho spoločného prežívania adventného očakávania a prípravy na príchod - narodenie Pána Ježiša. Nasledujúci deň boli Vianoce a s nimi i úloha vymyslieť a pripraviť darček pre svojho kamaráta do večera. Samozrejme nechýbala ani práca na vianočnom stromčeku, pravdaže netypickom a veľmi originálnom uprostred leta. Fungovať začala i tajná „anjelská pošta“ – všetci anjeli si šli nohy zodrať od častého no hlavne nenápadného doručovania sladkých odkazov do vyrobených schránok svojich obetí. Viacerí sa však popri rôznych hrách nezabudli podeliť s ostatnými so štedrými prekvapeniami. Deň sme zakončili sv. omšou v miestnom kostole zasvätenom Všetkým svätým. Po nej sme si odovzdali veľmi milé vianočné darčeky. Ďalšie ráno i celý deň sa niesol v znamení najdlhšej časti roka zvanej „ob-
dobie cez rok“. Preto bola naplánovaná dlhá pešia túra k Hájovni, kde sa nachádza expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy a Mila Urbana. Cieľ dosiahli však len siedmi najvytrvalejší spomedzi nás. Na vlastnej koži sme vďaka únave spoznali, že Pán odmeňuje každú i tú najmenšiu snahu ako pomôcť kamarátovi napríklad podeliť sa s vodou či jedlom uprostred horúčavy aj cez také obyčajné maličkosti ako sú lesné jahody,
čučoriedky, dobrú náladu a smiech. Veľkým požehnaním dňa bola aj skutočnosť, že po sv. omši viaceré deti prijali sviatosť zmierenia. Odmenou nám tiež bola večer výborná opekačka. Štvrtý deň alebo aj pôstne obdobie sme začali s tým, že každý si dal osobné predsavzatie, ktoré sa snažil počas dňa splniť. Vybrali sme sa na Oravskú priehradu, kde sme podnikli okružnú plavbu loďou, prehliadku Ostrova umenia a na spiatočnej ceste sme sa v Námestove odmenili zmrzlinou. Po spoločnej večernej modlitbe nás čakalo nočné hľadanie pokladu. Po rozdelení do štyroch skupín a stanovení pravidiel hry v teréne, sme sa vyzbrojení baterkami po-
stupne vystriedali pri plnení úloh na jednotlivých stanovištiach. Chvíle napätia i strachu boli popretkávané i veselými perličkami. Poklad sme objavili u Pána Ježiša, presnejšie povedané za jeho sochou. Krátkou modlitbou o polnoci sme sa Bohu poďakovali za ďalší krásny deň s dobrým koncom. Posledný deň bola Veľká noc, či lepšie povedané veľkonočný pondelok. Oblievačka sa začala nečakane od obeda, kedy sa na nás spustili prúdy dažďovej vody s poriadnou búrkou. Poobede sme prijali pozvanie dobrých ľudí prísť sa pozrieť na krásne kone. Neprekážal nám ani dážď, ktorý vytrvalo padal na našu „pršipláťovodáždnikovú“ skupinu, keď sme kráčali hore dedinou. So sebou sme niesli chutnú mrkvu pre štvornohých tátošov. Radostné výkriky detí za ohradou tešiac sa z takéhoto stretnutia len potvrdili, že to bolo správne rozhodnutie na záver. S miestnymi ľuďmi sme sa rozlúčili večer na sv. omši, kde sme opäť slúžili svojím spevom. Večerná modlitba bola dlhšia ako obyčajne, lebo v nej zaznelo množstvo detských úprimných delení sa a ďakovaní Bohu a vedúcim za vydarený tábor. V sobotu po raňajkách nás čakalo rýchle upratovanie, zbalenie si svojich vecí a odchod autami domov, kde nás očakávali naši najbližší. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým ochotným rodičom, ktorí nám zverili svoje ratolesti, nezištne pomohli svojimi autami a sponzorstvom. Nemôžem opomenúť poďakovanie trom „dospeláčkam“ - Renči, Beátke a Bernadete, ktoré sa obetavo starali o každodenné potreby celého tábora: jedlo, nákupy, prípravu programu a všelijaké služby, ktoré dni priniesli. Celý pobyt by však nebolo možné uskutočniť, keby Pán neotvoril srdcia detí, rodičov, vedúcich. Bohu vďaka za požehnaný čas, neustálu ochranu a pomoc, neopakovateľné chvíle a zážitky, ktoré sa zapísali do osobných kníh života. Katarína Ileninová Snímky: Bernadeta Solárová
8
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Puťák Ako po iné roky aj teraz sa deti a mladí našej farnosti rozhodli pre týždeň putovania od 10. do 14. júla. Zraz bol na tradičnom mieste – železničná stanica. Tohtoročná téma bola veľmi aktuálna, keďže sa dotýkala každého z nich – Rodina. Postupne sme predstavili a zamýšľali sa nad Svätou rodinou, vlastnou i farskou rodinou. Cirkev ako rodina a spoločenstvo boli témy v druhej polovici týždňa. Hneď na začiatku sme si objasnili, aký je rozdiel medzi cestujúcim a pútnikom. Naše putovanie sme začali prechodom zo Španej doliny na Staré Hory. Počas cesty si jednotlivé „rodiny“ pripravili prezentácie evanjeliových úryvkov, ktoré zachytávali Pannu Máriu pri zvestovaní, návšteve u Alžbety, narodení Pána, na svadbe v Káne i pod krížom. Na Studničke sme sa pomodlili desiatok ruženca a v kostole nám odslúžili sv. omšu bratia redemptoristi. Zároveň nás oboznámili aj s dejinami tohto starobylého pútnického miesta.
V utorok sme sa vybrali ku sv. Vendelínovi ponad Srňacie. Animátori v scénke o lenivej Marcelke priblížili deťom ich úlohu v rodine. Potom sa rodiny predstavili a každý účastník napísal svojim rodičom ďakovný list, ktorý sa niesol ako obetný dar pri sv. omši, ktorú sme mali v kostole Panny Márie Pomocnice v Medzibrodí. Slúžil ju pán kaplán Richard a kázeň mal diakon Janko Bystriansky. Zdôraznil tri momenty, kedy sa rodina buduje – pri spoločnej modlitbe, spoločnom stravovaní a zdieľaní. V stredu sme sa pokochali pohľadom na Roháče z trasy, ktorá viedla okolo plies. Sv. omšu nám slúžil otec Peter Kuchár, SDB. Dôraz kládol na naše poslanie v miestnej Cirkvi. Nik sa nemôže vyhovárať na to, že je malý alebo starý a tak neužitočný. Každý má svoju úlohu. Priliehavými príkladmi nám priblížil tému o Cirkvi náš pán dekan pri sv. omši vo farskom kostole v nasledujúci deň. Súťaže, rôzne aktivity, hry, týkajúce sa našej témy obohacovali každý deň. Vyvrcholením bol piatok. Kaštieľ v Mokradi – vďaka skautom a pánovi Suroviakovi sa stal našim vlastníctvom na niekoľko hodín. Okrem skúšky odvahy, športovej zručnosti, tvorivosti a dôvtipu si deti pripravili aj darčeky pre rodičov. Pán kaplán Miloš prišiel medzi nás a umožnil nám stretnúť sa s milosrdnou a odpúšťajúcou láskou Pánovou. Na záver nám všetkým dobre padla zmrzlina. Boli sme radi, že s nami v niektoré dni putovali nielen rodičia, ale aj starí rodičia a tak sme mohli tvoriť jednu rodinu. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli pri organizácii, priložili ruku k dielu či už modlitbou, obetou alebo konkrétnou pomocou. Sestry Saleziánky Snímky: sr. Anka Janáková, FMA
Krok k ekumenickej jednote Pán Ježiš nás vyzval k jednote – ba čo viac, položil svoj život. Čo môžeme pre ňu urobiť? Nestačí len modlitba,
sú potrebné aj skutky. A tak na veľkú radosť detí vo Vyšnom Kubíne – posledná hodina náboženstva mala nezvyčajný ráz. Už niekoľko týždňov na ňu nedočkavo čakali. A nielen oni! Aj evanjelický pán farár Jakoby z Jasenovej i sr. Mária. Katechéza, aktivita, spev i spoločná modlitba boli veľkým zážitkom pre všetkých. Na otázku, čo máme spoločné, deti spontánne odpovedali: Desatoro, Pána Boha, lásku
Ježiša, Božie slovo, krst, apoštolov... Máme žiť v láske a pokoji. Dá sa to dosiahnuť aj tak, že našim deťom budeme od malička vštepovať úctu a lásku voči tým, ktorí majú iné vierovyznanie, pomáhať im objavovať hodnoty, ktoré uznávajú naši oddelení bratia a sestry a tak robiť radosť Pánovi, ktorý veľmi túži po jednote. Aj náš pápež Benedikt XVI. má vo svojom programe ekumenický dialóg s cirkvami. Na tomto poli sa robia nemalé kroky smerujúce k zjednoteniu. Podporme túto jeho snahu svojou modlitbou ale i konkrétnymi skutkami. Veď v našej farnosti máme k tomu jedinečnú príležitosť. Sr. Mária Svoreňová, FMA Snímky: Renata Jedláková
FARSKÝ LIST 04/2006
9
Aňa, rozhodli sme sa... Na festivale Verím Pane (ďalej VP) sme sa porozprávali s moderátorkou Annou Lacekovou. Nie že by sme nemali dosť adeptov na interview, ale spontánna Aňa nás zaujala svojím radostným prejavom. Posúďte sami: n Mohla by si sa nám v krátkosti predstaviť? Ahoj, volám sa Aňa Laceková, pochádzam z Trstenej, mám 23 rokov. Študujem na Žilinskej univerzite a tiež pracujem aj v rádiu Expres ako redaktorka dopravného servisu. Som veľmi „ukecaná“ a priateľská, preto mám strááášne veľa kámošov po celom Slovensku. Festival VP moderujem po druhýkrát.
rosti ubytovanie ako predošlé roky. Na moderovanie ma vôbec neprehovárali. Prišla mi sms-ka, ktorú si dodnes pamätám: „Aňa, rozhodli sme sa, že tohtoročné Verím Pane moderuješ Ty. Máme Ťa radi. Boh Ťa žehnaj.“ No dá sa na toto povedať nie?
infúziách:). Spomeniem aspoň dve veselé príhody: stretla som sa s dievčaťom, ktorá sa vraj na mňa podobá. Ľudia ju oslovovali s tým, že či je to ona tá moderátorka, ktorá mala v minulosti na starosti ubytovanie. V škole, kde som bola ubytovaná sa upchali sprchy a voda začala presakovať do vedľajšej malej triedy, kde spali moje kamarátky. Dievčatá spali tak silno, že ani nezaregistrovali, že
n Čím bol festival tento rok výnimočným? Každý ročník festivalu je výnimočný niečím iným a zároveň tým istým. Príde veľké množstvo ľudí, ktorí sa nemusia dôverne poznať na to, aby sa spolu cítili fajn. Výnimočné bolo však počasie. Takéto vydarené sme mali tuším iba dvakrát v histórii festivalu. n Aká práca sa skrýva za festivalom VP? Obrovská, o tom by vedeli asi viac porozprávať organizátori ako Jurko Drobný, Zuzka a ďalší. Príprava, priebeh nie sú totiž otázkou len jedného týždňa či mesiaca. Hneď po skončení festivalu sa snažíme nájsť chyby, ktoré treba odstrániť a povybavovať množstvo ďalších vecí. Dá sa povedať, že festival sa pripravuje celý rok. n Museli ťa dlho presviedčať, aby si moderovala program? Pravdu povediac som bola pred rokom ešte v Londýne a predpokladala som, že aj teraz budem mať na sta-
n Festival bol skvelo zorganizovaný, ale vždy sa nájde niečo, na čom sa dá dobre zasmiať. Zažila si nejaké veselé situácie? Nuž tento rok som nestihla vnímať úplne všetko aj kvôli čiastočnej indisponovanosti (piatok som strávila na
nohy a karimatky im plávajú vo vode. Keď som tam prišla, v prvom momente som nevedela čo mám robiť, či plakať a či sa smiať. Vyhral smiech. ☺ Za rozhovor ďakujú Aďa Draganová a Katka Grofčíková (redakčne upravené) Snímka: Janko Mahút
Stretnutie mladých Slovenska • Levoča, 13. – 15. august 2006
Ak
si počas prázdnin nájdeš čas stretnúť sa s mladými ľuďmi z celého Slovenska, tak neváhaj a príď do Levoče na bohatý a zaujímavý program. Hosťom stretnutia bude kardinál Meissner, s ktorým
sa mládež bude modliť ruženec v pondelok večer. V utorok s ním bude svätá omša spolu s biskupmi Slovenska a po nej stretnutie kardinála s mladými. Kontakt stretnutia –
[email protected], t.č. 0907 250 798.
10
FARSKÝ LIST 04/2006
Verím Pane 2006
Č
lovek by ani nepovedal, ako ten čas rýchlo letí. Ešte sme si poriadne nevšimli, že začali prázdniny a už tu bol druhý júlový týždeň a s nim aj festival VERÍM PANE, na ktorý sme sa tešili od Vianoc. Tento rok mal byť však iný... Náš ,,veľký boss“ (nechcem menovať, aj tak všetci vieme, že je to Andy) musel nútene odísť až do ďalekého Nemecka. Samozrejme, nie na výlet, ale tvrdo pracovať. Takže zmierení s tvrdou realitou a so smútkom v srdci (to už trochu preháňam, ale tak nejako) sme vyrazili do ,,veľkomesta“ na severe Slovenska, za našim najkrajším letným dobrodružstvom. V Námestove bolo ako vždy veľmi rušno a ulice boli prepchané mladými ľuďmi (čo nie je až také náročne, vzhľadom na to, že sú tam v celom meste až štyri). Nasledujúce tri dni nás čakal veľmi náročný
program, práca v dielňach. Keďže nebol s nami Andy, mnohí sa rozhodli aj pre inú dielňu ako spevokol (z toho samozrejme nevyplýva, že sme boli po minulé roky do toho nútení, to zase nie). Medzi navštevované patrili Ja verím, ktorú viedol Daniel z Heaven's shore, Taizé, a nesmiem zabudnúť na našich hudobníkov- gitara, bicie, klávesy a sólový spev. Pri toľkých povinnostiach sme ani nezbadali a už tu bol piatok. Deň, kedy sme mali predviesť, čo sme sa naučili. Tento deň sa však stal pre nás oveľa dôležitejším, ako sme sa nazdávali. Prišlo najväčšie prekvapenie ce-
lého festivalu... Šéf s veľkým Š sa vrátil na Slovensko len kvôli nám. Nálada a radosť išli závratnou rýchlosťou až do neba. Odvtedy, viete si to predstaviť, aj koncerty boli zrazu akési lepšie ani spať sa nám nechcelo... V sobotu sme tradične ako každý rok navštívili priehradný múr, ale inou cestou ako minulý či budúci. Kým vlani to bola len nevinná prechádzka pretekajúcimi múrmi (nechceme vás strašiť), tento raz sme sa ocitli pod 10×6 metrov ozrutnými klapkami, ktoré sa v čase nebezpečenstva otvárajú. U nás v Kubíne by sa to prejavilo pekným zvýšením hladiny len o pár metrov (v čase návštevy boli samozrejme zatvorené, inak by sme tu dnes neboli). Musím však podotknúť, že hoci Andy bol ten, ktorý s nami vystrájal, bez jednej osôbky by to nešlo. Dávno by sme umreli od hladu... A nemyslím pritom na predavačku v Terne, ale Zuzičku, ktorá sa vždy o nás stará ako naša mamka. Toto všetko je síce krásne, ale skoro som zabudla na to, lepšie povedané na toho, bez ktorého by to všetko nešlo. Verím Pane je predovšetkým fes-
tivalom na oslavu Boha a na to nesmieme zabúdať. Tento rok sme sa rozhodli, že vám festival Verím Pane priblížime aj z inej stránky. Okrem toho, že je to oddych od domova, veľa zábavy a skvelé koncerty, každý kto má aspoň štipku talentu mal možnosť zúčastniť sa rôznych dielní s kvalifikovanými lektormi. Stručne vám o každej dielni povieme pár viet a možno sa tam o rok uvidíme aj s vami.
Spevokol Úlohou dielne je naučiť sa niečo o speve a spievaní. Cieľom vedúceho lektora Róberta je stráviť tri dni tak,
FARSKÝ LIST 04/2006
aby mali účastníci radosť z toho, že sa dá výborne zaspievať aj keď to možno nie je ľahké. A my môžeme len súhlasiť, keďže sme sa jej väčšina mladých z Kubína sami zúčastnili. Jednoznačne sa tešíme opäť o rok.
Taizé Niektorých z nás zaujala aj táto dielňa, ktorá funguje od začiatku festivalu. Najskôr to malo podobu piatkovej modlitby a neskôr z toho vznikla osobitná dielňa. Cieľom je povedať si o komunite bratov v Taizé,
v ktorej ide o zažitie spoločenstva v radostiach i modlitbe. Prejavom modlitby sú spevy z Taizé. Ide o zhudobnené texty vzaté zo Svätého písma, medzi nimi mnohé zo žalmov, myšlienky svätcov, ktoré sa opakujú, čo dovoľuje viac sa sústrediť na Božiu blízkosť.
Bicie nástroje Hlavným lektorom dielne je Marek a vedie ju už tretí rok. ,,Skúšame ryt-
mické cvičenia na techniku a tvorivé rytmické hranie,“ prezradil pri našej návšteve. Tento rok mala dielňa jedenásť účastníkov. Dokonca sa spojili s dielňou Basgitara a s plným nasadením priateľsky spolupracovali a plody ich práce si hocikto mohol vypočuť na vlastné uši.
Sláčikové nástroje Medzi dielňami na festivale je síce nováčik, ale zato v ničom nezaostáva. Viedol ju James Evans (Heaven shore). ,,Je to moja prvá dielňa, tak som nevedel, ako to bude fungovať. Ale počúval som krásne zvuky a mal som z toho v bruchu šteklivý pocit,“ povedal. Nielen on. Pri počúvaní keltskej piesne, ktorú sprevádzal hrou na gitare, ale i precíteným spevom za súzvuku basy a troch huslí, by mal v brušku šteklenie každý. Lebo táto hudba nemá len tóny, má dušu.
Gitarová dielňa Organizátori – Stano a Martin, povedali, že precvičujú hlavne rytmické cítenie. Keď o chvíľu približne sedem chlapcov rôzneho veku zharmonizovalo svoju hru, a to s takým konečným výsledkom, až to vyrážalo dych. Súlad a harmónia. Zážitok. Kde človek nenachádza slová, tam pomôže len hudba.
Klávesové nástroje V tejto dielni to tiež hudobne ,,žilo“, pod patrónom lektora Mira. Poradil, nakreslil, napísal, názorne ukázal. Dielňa bola zastúpená chlapcami i dievčatami, začiatočníkmi i pokročilými. A tak si dovolíme vysloviť záverečnú hlášku, že hudobné dielne majú na festivale Verím Pane ,,svoju budúcnosť“, ktorú zaručujú nielen kvalifikovaní vodcovia, ale aj naše zdravé ušká, či šikovné ruky!!! Aďa Draganová a Katka Grofčíková Snímky: archív mládežníckeho zboru
11
12
FARSKÝ LIST 04/2006
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
N
anebovzatie Panny Márie bolo slávnostne vyhlásené len nedávno, v polovici minulého storočia. Napriek konečnej formulácii liturgické slávenie týkajúce sa tohto sviatku je omnoho staršie a postupne sa vyvíjalo. Je pravda, že Písmo v sebe nemá úplne jasný obsah, ktorý by svedčil pre túto vieru. Taktiež tradícia je v tomto ohľade veľmi neskorá a nejednotná. My sa pokúsime sledovať historický vývoj od počiatku až do slávnostného vyhlásenia Piom XII., v roku 1950.
Prvotné kresťanské prostredie Hneď od začiatku bola v kresťanskom prostredí prítomná viera v naše premenenie do „slávy Božích synov“ (Rim 8, 18n) a viera v ľudské vzkriesenie a večný život v Bohu. Predovšetkým tu bola základná výpoveď o vzkriesenom a oslávenom Pánovi: Kristus vstal z mŕtvych a žije! Ďalej tu bolo presvedčenie, že i my vstaneme z mŕtvych a budeme s ním žiť v sláve (1 Kor 15). Neskôr, keď sa kresťanská zbožnosť obrátila tiež ku Kristovej Matke, bolo pochopiteľné i rozvinutie „mariánskej eschatológie“: Aký asi mohol byť koniec života tej, ktorej život bol tak úzko spojený s Duchom Božím v jej vlastnom počatí a v počatí Kristovho ľudského života? Ak Ježiš sľúbil vzkriesenie v posledný deň tým, ktorí v neho veria a plnia vôľu Otca (Jn 6, 39n), potom bol jeho sľub zvlášť zmysluplný pre Kristovu Matku, ktorá vôbec prvá zo všetkých uverila a odpovedala Bohu absolútnou poslušnosťou. Bola tu tiež (v súvislosti s Pannou Máriou) zmienka o plnosti milosti (Lk 1,28). Plnosť milosti znamená plnosť Božieho života, dokonalé spoločenstvo s Bohom. Takúto plnosť nezruší ani smrť, len ju dokoná. Ak bol svätý jej život, potom bola svätá i jej smrť. Mohlo ísť v jej prípade o priamy prechod zo života do Života?
Staré tradície Nič isté o smrti a pohrebe panny z Nazareta nevieme. Existujú dve staré tradície, ktoré sa navzájom líšia: podľa prvej z nich smrť Panny Márie nastala v Jeruzaleme, kde žila v malom domčeku v údolí Josafat, alebo azda
ešte pravdepodobnejšie, v Getsemane. Druhá tradícia nás odkazuje na Efez. Do Efezu kladie i miesto jej hrobu. Staršia tradícia však jednoznačne ukazuje na Jeruzalem!
Apokryfy Koncom piateho a v šiestom storočí množstvo apokryfných spisov vypĺňa medzeru medzi Novým zákonom a neskoršími tradíciami. Legendárnymi obrazmi je v nich vyjadrená viera v druhý život Kristov, Márie, apoštolov, anjelov a svätých. Historická cena týchto spisov však nie je vysoká a v nijakom prípade ich nemožno považovať za smerodajné!
Liturgia Ďalším zdrojom informácie je liturgia, najmä slávenie mariánskych sviatkov.
Najstaršie sviatky, ktoré sa týkali Panny Márie popri sviatku Narodenia Pána boli: sviatok Zjavenia Pána a Obetovanie v chráme. Po koncile v Efeze (431) pribudla Pamiatka Panny Márie (Mnémé). V 6. storočí pribudli: Zvestovanie Pána (25.3.), Narodenie Panny Márie (8.9.) a Počatie sv. Anny (9.12.) predchodca dnešného Nepoškvrneného Počatia (8.12.). Justinián I. zaviedol Hromnice (2.2.) - v Ríme označované ako Očisťovanie Panny Márie a cisár Mauritius (582-602) zaviedol spomienku na Zosnutie Panny Márie (15.8.). Pre tradíciu Nanebovzatia boli snáď najdôležitejšie kázne, v ktorých bol vysvetľovaný obsah tohto sviatku. Postupne sa namiesto zosnutia začalo hovoriť o premenení (grécky metabasis, metathesis) alebo priamo o nanebo-
FARSKÝ LIST 04/2006
vzatí (gr. analépsis, lat. assumptio). Význam týchto výrazov nebol vždy jednoznačný: niektorí kazatelia súdili, že do slávy bola uvedená len Máriina duša, ako sa často zobrazuje v byzantských ikonách. Iní kazatelia hovorili len veľmi všeobecne o Máriinej premene do osláveného stavu (niekedy už na tretí deň). Ďalší súdili, že Mária zomrela, ale jej telo je v hrobe neporušené a čaká na konečné vzkriesenie. Veľkí učitelia ako Modestus z Jeruzalema (+634), Germanus, patriarcha carihradský (733), Ondrej z Kréty (740) a Ján z Damašku (749) jednoznačne učili, že Panna Mária bola hneď po svojej smrti vzatá do neba s telom a dušou. Aké boli dôvody na tieto vysvetlenia? 1. Chýbajúce Máriine telesné pozostatky; 2. Biblické náznaky, ktoré sa dali vykladať v zmysle Nanebovzatia (Ž 1,3; 41,2; 84,11.13; Prís 1,20; Jn 7,38; Zjv 12,1n); 3. Máriino materstvo, ktoré ju navždy učinilo spojenou s Kristom v nesmrteľnosti; 4. Argument, že ak Ježiš sľúbil kajúcemu zločincovi ihneď vstup do raja, tým skôr by dal túto výsadu svojej matke.
Ikonografia Byzantská ikonografia sa viac zameriavala na Máriino zosnutie. Typický motív: Mária leží zo zavretými očami, Kristus ju žehná a v ľavej ruke drží malé dievčatko v košieľke – dušu svojej matky. Niekedy je Máriina duša zobrazovaná ako malé dievčatko so svätožiarou a korunkou okolo hlavy. Západná ikonografia zobrazuje skôr skutočné Nanebovzatie. Typické motívy: Mária sa vznáša do neba v doprovode anjelov; Anjeli nesú celú postavu Márie do neba; Mária sa vznáša nad vlastným hrobom, okolo ktorého stoja apoštoli. Dokonca sa objavujú i obrazy korunovania Panny Márie Ježišom v okamihu jej smrti.
Niektorí významní teológovia Sv. Tomáš Akvinský stručne píše: „O nanebovzatí Panny sa rozumne dokazuje, že bola do neba vzatá s telom“ (ST III,27,1). Martin Luther o Máriinom Nanebovzatí kázal. Zwingli uznal sviatok Nanebovzatia medzi tri mariánske
sviatky, ostatné zrušil. Na koncile v Tridente bolo prítomných 145 teológov, ktorí uznávali, že Mária bola do neba vzatá s telom (menný zoznam uvádza napr. prof. Balic).
Cesta k vyhláseniu dogmy Po definícii Nepoškvrneného počatia (1854) sa otvorila cesta k definícii Nanebovzatia. Obidve pravdy viery so sebou súvisia. A obidve majú i rovnaké problémy ohľadom dôkazov z Písma a tradície. Ide v nich o rovnaký problém: môže liturgia určovať dogmu alebo má skôr dogma určovať liturgiu? Situácia bola delikátna, nešlo o boj proti heréze, ako tomu bývalo v minulosti. Ale podobný prípad už nastal (Nepoškvrnené počatie). Do úvahy sa bral aj zreteľ ekumenický a dôsledky vyhlásenia pre nekatolíkov. Napriek tomu trvala stála neistota o obsahu sviatku a o jeho vnútornej pravde. Pápež Pius XII. v prípravnom období pred vyhlásením dogmy oslovil všetkých biskupov a vyžiadal si od nich osobnú mienku ohľadom Máriinho Nanebovzatia. Takmer všetci biskupi s učením súhlasili. K vyhláseniu došlo 1. novembra 1950: Výsledné znenie bolo: Na konci svojho života, nepoškvrnená Bohorodička, Mária vždy Panna, bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Výraz vzatá s telom a dušou je výraz biblický (hebr. laquah, takto sa píše o Henochovi, ktorého Boh vzal, alebo o Eliášovi, ktorý bol vytrhnutý do neba). V definícii odpadli všetky
13
podrobnosti o ktorých píšu apokryfy. Nehovorí sa o mieste ani o dobe Máriinej smrti, zato je jasne vyjadrené, že Mária bola hneď vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy. Viera je tu demitologizovaná: nepoužíva sa nijaký výrazový prostriedok, ktorý by navodzoval predstavu nadpozemského letu. Nie je spomenutý „dôkaz“ prázdneho hrobu alebo chýbajúcich telesných pozostatkov. Istota viery sa neodvoláva na predchádzajúce liturgické slávenie.
Význam definície Medzi hlavnými motívmi vyhlásenia sa uvádza najmä podpora viery v posmrtný život a boj proti falošnému kultu tela. V Nanebovzatí je tiež vyzdvihnutá cena ľudského života, jeho dôstojnosť a konečný cieľ. Azda takto je potrebné využiť túto pravdu viery k hlásaniu a kázaniu v tomto svete, ktorý bol postihnutý hroznými vojnami, je rozvrátený terorizmom, násilím, koncentračnými tábormi a mučením. A neustále je ohrozovaný ešte väčšími katastrofami: ľudský život a jeho dôstojnosť sú ničené alkoholizmom, narkomániou, potratmi a pod. Nad touto realitou sa vznáša „eschatologická ikona“ vznešený obraz osláveného človeka, mocný obraz Ženy, prežiarený svetlom milosti a svätosti, lásky a večného života. Je to v pravde veľké znamenie, ktoré sa ukázalo na nebi (J. Zvěřina).
Spracoval Oleg Krajčovič Snímky: internet
14
FARSKÝ LIST 04/2006
Europe4christ = Európa pre Krista „Európa nemá budúcnosť, pokiaľ nebude schopná „nájsť cestu domov“. „Európa, staň sa tým, čím si!“ – toto bola výzva pápeža Jána Pavla II. nášmu kontinentu na začiatku tretieho milénia. Napriek tomu sa zdá, že kresťania naprieč Európou by radšej zotrvali v pasivite. Realizáciu projektu „Európa pre Krista“ uskutočňuje jeho tvorca rakúsky historik Dr. Martin Kugler spoločne s medzinárodným multikonfesionálnym tímom. Symbolom kampane je mierne pozmenená zástava Európskej únie žlté hviezdy sú na modrom podklade tak, že vytvárajú podobu ryby - Krista. Pod tým stojí „europe4christ.net“. Európa pre Krista je zaregistrovaným občianskym združením. Nie je politickou kampaňou, ale podporou jednotlivcov pri obracaní sa k Bohu. Nemá žiadnych členov, ale účastníkov, ktorí súhlasia s Chartou Európy pre Krista a sľubujú, že sa budú denne modliť Otče náš za obnovu Európy v kresťanskom zmysle. Projekt chce kresťanom všetkých denominácií na jednej strane pripomenúť, že náš svetadiel je tak úzko spätý s evanjeliom, že jeho budúcnosť bez Krista a bez kresťanských hodnôt je nemysliteľná. Na druhej strane chce pomôcť kresťanom vyjsť z „dvojitého geta“ – ľahostajnosti a beznádeje, ktoré si sami utvorili voči politike a kultúre a po druhé z geta, ktoré nám zvonku nanucujú. V mene úplne falošne chápaného príkazu tolerancie sa v ostatných rokoch rozmohla veľká neznášanlivosť voči kresťanskému presvedčeniu, ktoré sa bez akejkoľvek diskusie hanobí ako fundamentalistické. Preto chce projekt pomôcť prekonať istú klímu beznádejnosti pozvaním všetkých kresťanov Európy, aby s novým sebavedomím vyvinuli spoločné úsilie. Tento ekumenický projekt stojí na troch základných pilieroch. Prvým je pozvanie denne sa na pravé poludnie pomodliť Otčenáš za kresťanskú Európu (katolíci by to mohli pripojiť k poludňajšej modlitbe Anjel Pána). Druhý krok obsahuje mesačný Info-list e-mailom na aktuálne témy, ktoré sa týkajú kresťanstva v spoločnosti. Autormi sú známe osobnosti spoločenského života, ktoré chcú „normálnym kresťanom“ poskytovať argumenty, aby dokázali obstáť v menších či väčších sporoch a diskusiách. Tretí krok vy-
plýva z prvých dvoch. Možno ho označiť pojmami „citlivosť pre spomínané problémy“. „odvaha k zodpovednosti“ a „angažovanosť na politickej a kultúrnej úrovni“. Existujú politické grémiá, oblasti hospodárstva, umenia a kultúry a celá oblasť masmédií, kde pomaly chýba kresťanský duch a angažovanosť a vládne v nich praktický relativizmus. Preto si realizátori projektu želajú, aby mnohí jednotlivci pridali svoje podpisy na webovej stránke www.europe4christ. net a tak vyjadrili, že kresťania v Európe sú skutočne prítomní. Chcú tým vznietiť iskru odvahy a iniciatívy jednotlivcov. To pomôže urobiť Európu slobodnejšou. Okrem toho chcú pôsobiť na to, aby spoločenské presvedčenie ako aj štátne zákony nevyhnutne chránili ľudskú dôstojnosť. Ľuďom treba povedať, že v Európe možno na spoločenskej úrovni obrátiť mnohé k lepšiemu, keď sa znovu objaví duchovný i praktický význam spoločenstva svätých. Ak sa chcete pridať k tejto iniciatíve i viac informácií o tomto projekte, kliknite si na stránku www.europe4christ.net (informácie v slovenčine), alebo www.erko.sk Európa pre Krista. Podľa internetu spracovala Renata Jedláková
„Európa dnes stojí na križovatke. Veľkú časť svojej kultúry získal náš kontinent vďaka živému evanjeliu. Solidarita a ľudské práva,
univerzity,
nemocnice
a katedrály. Dnes sme však vo veľkom nebezpečí, že túto dušu Európy zradíme. Diktatúra relativizmu a kultúra smrti sa rozširujú. Kresťania sú stále viac diskriminovaní a dokonca vysmievaní. Politika vytláča hodnoty humanizmu inšpirovaného evanjeliom len do privátnej sféry. A navyše sme si vedomí toho, že ak Boh nie je naším Otcom, nie sme viac bratmi a sestrami. Preto je dôležité, aby sme budúcnosť nášho kontinentu znovu budovali na Kristovi. Chceme Európu, v ktorej je sloboda svedomia a náboženská sloboda rešpektovaná, mladú a dynamickú Európu, ktorá je znakom nádeje pre celý svet. Za toto sa chceme modliť a pracovať.“ (Charta Európy pre Krista)
FARSKÝ LIST 04/2006
15
Vaše otázky – naše odpovede
Dovolenka tak trochu inak Máme za sebou už viac ako polovicu prázdnin, ale mnohí z nás ešte stále uvažujú, prípadne snívajú o tej svojej dovolenke, pri ktorej pookrejú tak, že vydržia byť v jednom kole opäť po celý rok. Keď sa na tieto slová pozrieme z inej perspektívy, je to naozaj možné, aby sme počas jedného či dvoch týždňov oddychu, ak je to vôbec možné naplno oddychovať, nabrali toľko síl na tele i na duši, že sa môžeme potom ďalších tristo dní venovať naplno svojej každodennej práci? Položme si teda otázku, čo to vlastne taká dovolenka je? A tu sa začnú názory rôzniť najmä v dôsledku rôznorodosti vekových kategórií, ale i pohlavia, zvykov či hodnotovej orientácie. Predstava malého školáka je zažiť čo najviac dobrodružstva, byť čo najďalej od školy a v niektorých prípadoch aj čo najmenej s rodičmi, čo však nie je veľmi často možné, ba ani reálne. Hoci, možno by to niektorí rodičia uvítali. My dospelí si pod dovolenkou taktiež predstavujeme rôzne veci. Niekto za sebou zatvorí dvere bytu a stačí mu to, aby si oddýchol od okoloidúceho ruchu, iní utekajú čo najďalej, často však tak, aby ich bolo možné čo najjednoduchšie prostredníctvom komunikačných technológií zastihnúť. Naše mužské polovičky majú často predstavu, že dovolenka znamená nerobiť nič, teda presnejšie povedané, niekde do ticha si ľahnúť a nebyť pritom rušený. A ak k tomu podávajú ešte aj chladené pivo, o to je zážitok väčší, a to bez ohľadu na to, či ležia v Maroku, v Grécku, alebo na záhradke za mestom (niekedy však stačí aj gauč v obývačke). My ženy to máme s dovolenkou niekedy oveľa ťažšie. Je potrebné vybrať vhodnú destináciu, tak, aby bolo o čom rozprávať pri káve v práci, alebo so susedou cez balkón. A to je
samozrejme často problematické, pretože zladiť vzdialenosť pobytu pri mori s výhodnou cenou je niekedy priam nemožné a vy si nemôžete dovoliť prekročiť rodinný rozpočet. No a potom sú tu ešte deti. Starí rodičia túžia tiež po relaxe a vaše ratolesti sú nadmerne živé a stále nerozumiete
stránke, venujú sa svojim blízkym, deťom, manželovi, či starým alebo prastarým rodičom, ktorí pookrejú, keď sa o nich niekto zaujíma. Iní oddychujú tak, že sa na svet pozerajú tých pár dní úplne inými očami. A sú aj takí, ktorí vôbec neprestávajú pracovať a vôbec im to nevadí, prípadne
tomu, ako je možné, že vždy keď sú u babky, tak sa niečo prihodí, aj keď minule to bolo len rozbité sklo na vitríne. Vlastne sa aj tak nič hrozné nestalo, veď to sklo už potrebovalo dávno vymeniť. Niektorí z nás majú vo zvyku každý rok šetriť a odkladať prostriedky na letnú dovolenku, na ktorej potom často cez prsty prerátavajú, čo užitočné si mohli si za to doma zadovážiť. Tých desať dní preletí tak rýchlo a z dovolenky zostanú len kufre plné bielizne, ktorá potrebuje samozrejme vyprať a pohľadnica, ktorá samozrejme príde až na budúci týždeň. Niektorí z nás potrebujú ku aktívnemu oddychu niečo úplne iné. Venujú sa sebe, po vonkajšej i vnútornej
len zmenia obsah práce, aby to nemali po celý rok také jednotvárne. Hodnotiť, ktorý spôsob oddychu je ten pravý, prípadne ten najvhodnejší či najlepší, je naozaj veľmi ťažké. A to len z toho dôvodu, že každý sme iný a máme iné potreby a iné drobnosti nás robia spokojnými. Preto, ak sa práve teraz balíte na svoju vytúženú dovolenku, tak vám prajem, aby ste si naozaj oddýchli a zažili aj nejaké to dobrodružstvo, aby ste mali na čo spomínať. A ak budete mať chuť, môžete sa so svojimi zážitkami s nami podeliť. Stačí vtipná fotka, alebo pár slov. Krásne letné dni vám praje Zuzana Machajová Snímka: Ladislav Pagáčik
16
FARSKÝ LIST 04/2006
Kostol Povýšenia sv. Kríža Sv. Matúš apoštol a evanjelista „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Nezhromažďujte si poklady na zemi …, lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce … Nik nemôže slúžiť dvom pánom … Nemôžte slúžiť Bohu aj mamone. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 19 – 34)
Snáď tieto slová pohli srdcom mýtnika v Kafarnaume, menom Levi, Alfejovho syna. Snáď bol sám prítomný na „vrchu“, keď odzneli tieto Ježišove slová, pretože ich zaznačil vo svojom evanjeliu v kapitole 5 – 7.
Krása v skle zaliata
Možno aj sám uvažoval o tom, že zanechá svoje zamestnanie, pretože Židia označovali mýtnikov ako najväčších hriešnikov. Preto, keď raz prechádzal Ježiš okolo jeho mýtnice, zareagoval na jeho jednoznačnú výzvu „Poď za mnou!“ naozaj jednoducho. Vstal a šiel. Sv. evanjelista Lukáš to zaznamenal ešte presnejšie: „Ten nechal všetko, vstal a nasledoval ho.“ (Lk 5, 28) Toto náhle obrátenie verejného hriešnika svedčí o veľkej Božej milosti, ale aj o uváženosti a rozhodnosti tohoto muža. Potom Matúš už Ježiša neopustil. Verne ho sprevádzal na všetkých jeho cestách, počúval z jeho úst slová večného života a bol svedkom jeho utrpenia i smrti, videl ho po jeho zmŕtvychvstaní i pri jeho vystupovaní do neba. Aj on prijal na Turíce Ducha Svätého. O ďalších Matúšových životných osudoch po odchode z Palestíny nemáme nijaké presné správy. Nepoznáme s istotou krajiny, kde hlásal Kristovo učenie. Podľa cirkevného podania, zaznačeného u viacerých spisovateľov, Matúš odišiel do východných krajín, do Perzie, Partska, Arábie a napokon do Etiópie. Svojím evanjeliom, nakoľko ho písal pre Židov, sa usiloval dokázať im, že Ježiš je Mesiáš a že sa na ňom spĺňajú proroctvá Starého zákona. V klasickom poradí novozákonných kníh sa Matúšovo evanjelium nachádza na prvom mieste. Správy o jeho smrti nie sú jednoduché. Nechýbajú zmienky, podľa ktorých apoštol Matúš zomrel prirodzenou smrťou. Ale väčšina vážnych prameňov pokladá sv. Matúša za mučeníka. A tak si ho už od prvých čias uctieva i západná i východná Cirkev.
Sv. Lukáš evanjelista V evanjelistovi Lukášovi sa stretávame s výnimočnou osobnosťou prvotnej Cirkvi. Spomedzi novozá-
konných a možno i všetkých biblických priateľov on jediný nepochádzal zo židovstva. Pôvodom bol Sýrčan alebo Grék. Pochádzal zo sýrskej metropoly Antiochie a bol lekárom. Ježiša Krista nepoznal osobne, ale iba prostredníctvom „očitých svedkov a služobníkov slova“ (por. Lk 1,1n). S nevšedným záujmom sa usiloval preskúmať všetko od počiatku, aby sám čo najlepšie poznal skutočnosť a aby ju mohol spoľahlivo predložiť aj iným. Jeho dva spisy – evanjelium a Skutky apoštolov – tvoria nielen najrozsiahlejšie dielo Nového zákona, ale obsahujú state, ako napr. podobenstvá o márnotratnom synovi a milosrdnom Samaritánovi, ktoré patria medzi najkrajšie v celej Biblii. Apoštolské listy sv. Pavla predstavujú sv. Lukáša ako spoločníka apoštola národov. Po prvý raz ho stretávame so sv. Pavlom na jeho druhej misijnej ceste, to je okolo roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16, 10n). Na jar roku 58 bol v tomto meste znova po Pavlovom boku a sprevádzal ho na jeho spiatočnej ceste do Jeruzalema. Tam sa dostal do styku s apoštolom Jakubom a s jeruzalemskými starejšími. Tu sa mohol stretnúť s viacerými očitými svedkami Kristovho pôsobenia a so „službami slova“, o ktorých hovorí v úvode evanjelia, ako aj so ženami, ktoré spomína vo svojom evanjeliu. Keď sv. Pavla uväznili a rímsky miestodržiteľ rozhodol, že ho prevezú do Ríma, sv. Lukáš bol s ním. Zúčastnil sa na tejto dobrodružnej a strastiplnej plavbe a celú ju opísal v Skutkoch apoštolov (27, 1 – 28, 16) Lukáš bol v Pavlovej blízkosti aj pri jeho druhom rímskom uväznení v rokoch 66 – 67. Vtedy bol apoštol v ťažkej situácií a očakával smrť. Takmer všetci ho opustili. Aj preto v druhom liste Timotejovi napísal: „Lukáš jediný je so mnou!“ Aj pre túto veľkú vernosť ho svätý Hieronym nazval „synom Pavlovým“.
FARSKÝ LIST 04/2006
17
Nový kardinál – štátny sekretár Apoštolskej Stolice
Lukášovo evanjelium niektorí nazývajú aj evanjeliom Božieho milosrdenstva. Evanjelista v ňom vyzdvihuje Kristov súcit s trpiacimi a jeho veľké milosrdenstvo voči hriešnikom. Preto spomína udalosti s chorými, bedármi, nevzdelanými pastiermi, vojakmi i verejnými hriešnikmi. V prvých dvoch kapitolách veľmi pekne a dojímavo opísal Ježišovu matku – Pannu Máriu i udalosti Božieho narodenia. Podľa sv. Gregora Naziánskeho a sv. Paulína z Noly sa sv. Lukáš dožil 84 rokov a podstúpil mučenícku smrť v Patrase v Achajsku. Spracoval Ľudovít Oravec Snímky: autor
22. júna 2006 Svätá Stolica oznámila, že novým kardinálom štátnym sekretárom sa stal arcibiskup z Janova 72-ročný Tarcisio Bertone. Na poste druhého najsilnejšieho muža Vatikánu (je to po úrade pápeža najvplyvnejší post) vystrieda 79-ročného kardinála Angela Sodana, ktorého abdikačný list z dôvodu veku Benedikt XVI. zdedil na stole po svojom predchodcovi. Každý biskup po dovŕšení 75. roku veku musí podať pápežovi abdikáciu. Túto povinnosť ukladá biskupovi Kódex kánonického práva. Nový kardinál štátny sekretár je vzdelaním konštitučným cirkevným právnikom. Má licenciát z teológie a doktorát v kánonického práva. Licenciátnu prácu z teológie napísal na tému „Náboženská sloboda a tolerancia“ a dizertačnú prácu v kánonického práva na tému „Moc v cirkvi v náuke Benedikta XIV. – pápeža Lambertiniho (1740-1758). Pápež Lambertini je dodnes uznávaným cirkevným právnikom a výrazným spôsobom zasiahol osobitne do kanonizačných procesov. V roku 1976 prevzal katedru cirkevného konštitučného práva na Fakulte kánonického práva Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme a až do svojho vymenovania za arcibiskupa vo Vercelli v roku 1991 prednášal na Saleziáne a Lateráne Ius pubblicum ecclesiasticum. V roku 1995 sa vrátil do Vatikánu, kde sa stal sekretárom na Kongregácii pre náuku viery, ktorú viedol vtedajší kardinál Jozef Ratzinger. V roku 2003 opäť odchádza do priamej pastorácie, keď sa stal arcibiskupom v Janove. Nový pápež Ratzinger však na svojho človeka zrejme nezabudol a v roku 2006 ho povoláva na čelo Štátneho sekretariátu Vatikánu. Jeho menovanie je ďalším z prekvapení Benedikta XVI. Kardinál Bertone nikdy nepôsobil vo vatikánskej diplomacií, ale je akademický vzdelaným človekom z pastoračného „terénu“. Zároveň je človekom nábožným. Vo svojej arcidiecéze vymenoval exorcistov a bol vyslancom pápeža pre záležitosti fatimských tajomstiev. Bol pápežským legátom pri pohrebe Sr. Lucie v Portugalskej Coim-
bre, ktorej sa v roku 1917 zjavila P. Mária. On to bol, ktorý pripravoval preklad a vydanie tretieho fatimského tajomstva. Bol to on, ktorý navštívil Benedikta XVI. na jeho prvej pápežskej dovolenke v talianskych dolomitoch. V myslení nového kardinála štátneho
sekretára sa spája nábožnosť s právnickou precíznosťou a saleziánskym entuziazmom a optimizmom. Jeho biskupským heslom je „Fidem custodire concordiam conservare“ . Nový kardinál štátny sekretár pozná aj Slovensko. V auguste v roku 1999 ako arcibiskup a sekretár Kongregácie pre náuku viery navštívil Slovensko na pozvanie Mons. Františka Tondru, predsedu KBS a spišského biskupa, ktorý je moderátorom Slovenskej asociácie cirkevných právnikov pri KBS. Biskup Tondra ho pozval prednášať na sympózium cirkevných právnikov v Spišskej Kapitule, kde vystúpil s prednáškou o kompetenciách Kongregácie pre náuku viery a o procedúre pri skúmaní pravosti náuky v katolíckej spisbe (porov. http://sskp.kapitula.sk) Pri tejto príležitosti navštívil Levoču, Spišskú Novú Ves, Zámok v Markušovciach i Spišský hrad. Ján Duda Snímka: internet
18
FARSKÝ LIST 04/2006
Nedeľná škola hrou Nedeľa – deň sviatočný. V tento deň školské priestory zívajú prázdnotou. Inak tomu bolo v nedeľu 25. júna v cirkevnej škole A. Radlinského. Už od rána sa priestory školy a športový areál zapĺňal nielen žiakmi a učiteľmi, ale aj rodičmi, starými rodičmi. Túto netradičnú akciu – Nedeľnú školu hrou, zorganizovala Rada rodičov spolu s vedením školy. Zišlo sa nás okolo 170 účastníkov, ktorí chceli prežiť peknú a príjemnú nedeľu. O desiatej hodine sa to všetko začalo. Prítomných najprv privítali Mgr. Gustáv Turčina, riaditeľ školy a Ing. Špánik, predseda Rady rodičov, ktorí oficiálne otvorili prvý ročník Nedeľnej školy hrou. Počasie nám prialo, bol krásny slnečný deň. A čo sa vlastne v škole dialo? Deti, ale i rodičia, súťažili v rôznych športových disciplínach – futbal, volejbal, vybíjaná. Pre menšie deti panie učiteľky pripravili rôzne zaujímavé hry a súťaže. Na jednotlivých stanovištiach získavali bodíky vo forme pierok do indiánskej čelenky, ktorú si potom sami vyrobili. V areáli bolo nielen živo, ale aj veselo. Vyhrávala disko hudba, ktorú mali na starosti najstarší žiaci. Skupinka rodičov od rána varila guláš, veď po toľkom športovaní sa iste prihlásia hladné žalúdky. A veru guláš sa vydaril a chutil výborne! Ponúkali aj občerstvenie a predávali tombolové lístky. Po skončení všetkých súťaží sa losovala tombola, kde boli zaujímavé ceny. Bola to zaujímavá a netradičná nedeľa, ktorú prežili deti so svojimi rodičmi i učiteľmi. Myslím, že sa všetci dobre cítili a o rok sa stretneme ešte vo väčšom počte na 2. ročníku. Eva Behulová
Prázdninové všeličo Tak ako u každého správneho žiaka je aj u mňa obľúbená vyučovacia hodina – prestávka. Malá chvíľa oddychu, počas ktorej netreba byť ticho a počúvať výklad pani učiteľky. A predstavte si prestávku celý deň. Nebolo by to úžasné?! Práve takýto nápad zrealizovala ZCŠ A. Radlinského: počas celého júla otvorila dvere všetkým žiakom preto, aby sa v jej priestoroch mohli zabávať, hrať i oddychovať. Celá akcia mala názov „Prázdninové všeličo“ a môžem potvrdiť, že sa po celý čas pridržiavala tohto stanoveného hesla. Bola tu skutočne „všehochuť“. Pre športuchtivých boli k dispozícii tenisové kurty, futbalové, ping-pongové zápasy ako aj posilňovňa. Pre tých, ktorí mali chuť komunikovať na diaľku, pozisťovať, čo nové vo svete alebo sa len tak z nudy zahrať nejakú
hru, tak práve pre nich tu bežal celý deň internet. Nuž a pre malých (ale i veľkých) bol pripravený taktiež bohatý program. Deti spolu s vedúcimi vyrábali rôzne predmety (herbáre, brmbolce, krepové kvety, okrasné predmety...), batikovali tričká, športovali, súťažili o sladké odmeny, absolvovali niekoľko minivýletov do prírody a taktiež zisťovali ako sa vyrábajú tkané koberce a zmrzlina v cukrárni. No nebolo to super?! Táto celomesačná školská prestávka stála naozaj za to. A ja verím, že keď prídete budúci rok tí, ktorí ste tu neboli, bude ešte lepšia. Už teraz sa na vás všetkých teším. Zuzka Škvarková Snímky: archív školy
FARSKÝ LIST 04/2006
19
„Aleluja. Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho na vznešenej oblohe. Chváľte ho ľúbozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. Aleluja.“ (Ž 150, 1,5)
Chváľte Pána v jeho svätyni Letné sústredenie športovcov V rámci prípravy na novú lyžiarsku sezónu 2006/2007 sa v dňoch 17.-22. júla 2006 uskutočnilo so žiakmi Školského športového strediska pri ZŠ A. Radlinského letné sústredenie v Roháčoch. Zúčastnilo sa ho 13 športovcov a dvaja tréneri. Za teplého slnečného počasia športovci denne absolvovali náročné vysokohorské túry. Počas túr si zvyšovali svoju fyzickú výkonnosť a zároveň spoznávali prekrásnu roháčsku faunu a flóru. J. Lonský Snímky: archív školy
K
valitná a pokojná hudba nás iste dobre naladí a často i dodá nové sily. O to viac to platí o sakrálnej hudbe, ktorej „domovom“ sú práve naše chrámy. Preto príjemným prekvapením pre nedeľné zhromaždenie 16. júla bolo účinkovanie výborného miešaného zboru Apollo z Bratislavy počas sv. omše vo Farskom kostole. Tento známy zbor existuje desať rokov a od jeho začiatku ho vedie skúsený dirigent Mgr. Milan Kolena, Art. D. Svojim úsilím prináša svetlo a radosť nielen vo svojom domácom prostredí, ale i na početných zahraničných festivaloch a vystúpeniach. Mohutné slávnostné Händlovo Praise the Lord na úvod navodilo tú správnu atmosféru radosti a vďakyvzdania za dar nekrvavej obety. Porozumieť zväčša latinským skladbám od rôznych autorov (Čajkovský, Lukáš, Krška, Aquiar, Biebel, Kilen) pritom nebolo také náročné ako by sa mohlo zdať, lebo výber
a hlavne citlivá interpretácia sa dotýkala každého vnímavého srdca. V čase slabého zapájania sa veriacich aj do spevu na oslavu Boha, kedy sa hľadajú spôsoby ako oživiť a prebudiť záujem o piesne Jednotného katolíckeho spevníka na našich bohoslužbách, je oživujúcim a vítaným účinkovanie kvalitných zborov, ktorých výber vhodných piesní je v súlade s požiadavkami liturgie. Zároveň je to i výzvou pre domáce zbory, aby sa nebáli investovať svoj čas a energiu do nácviku nových aj náročnejších piesní. Oplatí sa to vždy ako pre farnosť, tak i samotný zbor. Je povzbudením vidieť a počuť nadšených spevákov, ktorí svoju radosť dokážu rozdávať darom spevu ostatným. A niet lepšieho ovocia snáh domácich organistov i spevákov, keď veriaci povzbudení ich osobným príkladom sami radi spievajú. Katarína Ileninová Snímka: Ján Kapala, st.
Napísali ste nám Milí čitatelia kubínskeho Farského listu!
O
päť sa vám ozývam, aby som vám napísala pár riadkov zo Slovenského katolíckeho centra v Plzni. Minule som vám písala niečo o misijnom ruženci a teraz by som sa chcela podeliť s vami o práci na misijných dekách. Začali sme ich pliesť 5. apríla 2005 a 14. februára sme už mali hotovú prvú misijnú deku, ktorú sme pomenovali Radosť. Po týždni sme jej „darovali“ sestru Šťastie. Potom sa nám „na-
rodila“ tretia slečna s menom Úsmev a za chvíľu k našim farebným teplým dekám pribudla ďalšia s menom Hurá a pomaly nám na dvere klope slečna menom Prekvapenie. Tieto usmievavé deky, ktoré majú 66 štvorčekov tých najrôznejších farieb, sú určené pre deti bez domova až na ďalekom Sibíri. Srdečne váš všetkých pozdravuje Veronika Pechová
20
FARSKÝ LIST 04/2006
Ahojte deti, do úvodu nášho príhovoru si požičiame pár slov z nedávno skončených majstrovstiev sveta vo futbale – prázdniny sa nám „prehupli“ do druhého polčasu. Nebojte sa! Nechceme vás strašiť! Ešte je dosť času na nové zážitky a dobrodružstvá, na odhaľovanie nových zákutí nášho sveta, na nových kamarátov i na oddych a načerpanie čerstvých síl do nového školského roka. Pri tomto „vegetovaní“ však nezabúdajme, že prázdninový čas nemá byť prázdny. Snažme sa ho naplniť niečím pekným. Aby sme si mohli povedať, keď sa obrátime a zamávame prázdninám na rozlúčku, že to bol naozaj nádherne prežitý čas. Nezabudnime na blízkych okolo nás, na robenie dobrých skutkov, ale hlavne nezabúdajme cez tento čas aj na nášho Najväčšieho kamaráta, ktorý nás každý deň čaká vo svojom dome. Tak berte nohy na plecia a utekajte k nemu na návštevu. Ak by vám trochu začali hrdzavieť mozgové závity, skúste si ich prečistiť. Napríklad aj plnením našich – vašich úloh. Tak príjemné prázdninové hlavičkolámanie. Balili ste si už niekedy sami do batoha potrebné veci, keď ste šli do tábora? Určite ste nezabudli aj na veci, ktoré ukrýva náš rébus. Aké sú to?
Pospájajte postupne v obrázku body od 1 do 30. Pod čím sa ukrylo slniečko pred slnkom?
Nájdite správnu odpoveď na veselé otázky:
n Čo patrí k dobre urobenej topánke? n Prečo skáče vrabec cez cestu? n Je to modré, leží to pod slivkou a dáva sa to do knedličiek. Čo je to? n Má na každej strane jedno ucho a predsa nič nepočuje. Čo je to?
Keď vyplníte tajničku, dozviete sa niečo veľmi dôležité. Že aj počas prázdnin niekto na každého z nás myslí.
Po vyškrtaní všetkých slov nájdete lietajúceho živočícha. PLAMENIAK, KOZOROŽEC, ČERV, VEVERICA, ŽRALOK, FRETKA, ZLATOŇ, MOSKYT, OSTRIEŽ, GEKON, VOLAVKA, NOROK, VRABEC, ŽERIAV, TIGER, SLON, GORILA, KRAB, GEPARD, POTKAN, VLK, KIVI, VRANA, SIVOŇ, OVAD, BARAN, KRAVA, BYVOL A K T
E
M O S
K Y T K A R
N Z
KADNA, AMUSEL, RÁMIA, KORAL, OSLAV DAR, BAĽUCI, OŤEP, TKAKA, SĽUBOVAL, ELAKNA, VIL SESTRE, LIATANÁ, VIEČKA, URALA
F
C
S M A O C
O O L
Iste ste si našli aj mnoho nových kamarátov. Možno sa volali práve takto. Ako? Ak poprehadzujete písmenká, dozviete sa to.
R
T
E
E
B A R V S
A O
L
I
O L
L
I
G O R
I
L A
R R K A R
I
N E
Č
E
R V
O O R
I
Ž
P V L K
E
T
K Ž V T G O E I
E
S
I
E
Ý M A R A
V O Ň Ž B A R K
V C N A R A B Y V O L D I
Ľ D V R A N A K T O P
Na vaše správne odpovede budeme čakať trochu dlhšie, až do konca septembra. Môžete ich vhodiť do škatuliek v oboch kostoloch. No a po skončení svätej omše za účasti detí, o ktorej sa dozviete z farských oznamov, na vás budú čakať milé odmeny. K svojim odpovediam môžete pridať aj nejaký zaujímavý obrázok (najlepšie kreslený fixkami) alebo fotografiu, ako a kde ste prežívali prázdninový čas. Veľmi nás to v redakčnej rade poteší! Držím vám palce Renča Jedláková / Ilustrácie: autorka