Milé spolužiačky a spolužiaci , už sa školský rok pomaly, ale iste končí. O pár dní už nebudeme musieť ráno vstávať, ani sa dívať na učiteľov, ktorí neustále od nás niečo požadujú. Začne sa raj v podobe prázdnin. Posledné dni školy vám hádam spríjemní aj čítanie nášho časopisu. Tak my vám prajeme, aby ste si dni voľna užili , pozabávali sa (ale s mierou). Stretneme sa opäť v budúcom školskom roku a dúfam, že náš časopis vám bude opäť dobrým spoločníkom. Vaša redakčná rada
Redakčná rada : Šéfredaktor: Zuzana Gajdošová Predseda redakčnej rady : Nataly Zacharová Grafická úprava : Jakob Rolík, Janko Fábry Členovia redakčnej rady : Dominika Lukáčová, Nika Čermáková, Martina Piatriková, Andrea Šomodíková, Nicol Stehlíková, Kristína Babjaková, Tereza Šagátová,Veronika Havranová, Jana Bystrianská, Petra- Ema Kelemenová Recenzenti: Mgr. Eva Oravcová, Mgr.Katarína Koppalová, Mgr.Martina Prinerová časopis Zvonenie vydávaný pre žiakov ZŠ M. Rázusa
Letná básnička Len čo ráno slnko vstalo, kvietky zo sna prebúdzalo. Pošteklilo jarnú zem, poďte, kvietky, poďte sem. Pridal sa i vietor Miki a ten hojdá konáriky. Každý večer plný peľu volá včielky na návštevu. Lienky v tráve s mravcami pochodujú nôžkami. Dve zvedavé lienočky našli v tráve kvietočky. Na lúke Teplé slnko svieti, lúkou bežia deti. Pri veselej pesničke skáču v mäkkej trávičke. Bosé nôžky majú, radostne sa hrajú. Nicol Stehlíková , IX.C
Dňa 19.4. sa naša trieda zúčastnila na LESNÍCKYCH DŇOCH vo Zvolene. Hneď po príchode do mesta sme sa mohli potešiť z výroby drevených búdok alebo sme mohli vyskúšať rozpoznávanie plodov. Niektorí sa naučili, aké zásoby si na zimu chystajú veveričky. Včelári nám ukázali, ako sa robí a z čoho sa robí med. Nikto sa nenudil. Keďže bol pekný deň, niektorí sa osviežili dobrou zmrzlinou. Tiež sme mohli povzbudiť našich mladých reprezentantov v rôznych disciplínach, napr. v hode do koša. Dokonca sa na pódiu ukázal aj víťaz Česko-Slovenskej Superstar Lukáš Adamec, ktorý sa predstavil pesničkou Nepriznaná. Na tieto lesnícke dni len tak rýchlo nezabudnem, bol to príjemný zážitok! Bahledová Adela , III.B
Čitateľský maratón "Cieľom akcie je zapojiť do čítania čo najviac detí. Deti, ktoré čítajú, sa ľahšie vyjadrujú a sú komunikačne na vyššej úrovni. Preto chceme v spolupráci s knižnicami a školami po celom Slovensku motivovať deti k čítaniu kníh a k pravidelným návštevám knižníc"
Žiaci pri príležitosti akcie s názvom "Čítajme si ... 2012" zaplnili slovenské knižnice, v ktorých každé dieťa prečítalo nahlas jednu stranu z knižky. Vo štvrtok 31.5. išli do Krajskej knižnici Ľ.Štúra aj žiaci z našej školy. „Usadili nás do miestnosti s počítačmi a čitateľský maratón sa mohol začať. Čítali sme knihu od Gabriely Futtovej Hľadám lepšiu mamu. Po prečítaní každý dostal „za odmenu“ cukríky a záložku. Každý rok sa počet čítajúcich detí na Slovensku zväčšuje“. Veronika Havranová, V.B
Plavecký výcvik Naši druháci v dňoch 28.5. – 1.6. absolvovali plavecký výcvik na Zvolenskej plavárni. Pod vedením skúsených inštruktorov sa mnohí, ktorí sa ešte vody báli, odvážili ponoriť sa a dokonca zaplávali aj pár prvých metrov. V prvej skupine sme mali šikovných plavcov, ktorí na konci výcviku , v pretekoch na 25 metrov, ukázali svoju zdatnosť. Medzi našimi druhákmi boli aj dve plavkyne , ktoré sú už v bazéne ako doma. Viki Mináčová a Hanka Vasilová nám ukázali svoju plaveckú zručnosť.
Science Center Atlantis
druháci, p.uč.Močková
Dňa 7.6. sme sa vybrali na školský výlet do Levíc. Pýtate sa , čo v Leviciach? Otvoril tam nové Atlantis Science Center, ktoré je vedecko - zábavným centrom určeným širokej verejnosti. Mohli sme si vyskúšať, napr. vyfúknuť obrovské bubliny, vidieť na vlastné oči púštnu búrku, vodný vír či zemetrasenie. Hlavným poslaním je hravou, interaktívnou formou predstaviť deťom fyzikálne zákony, prírodné javy a prispieť tak k spopularizovaniu prírodovedných
disciplín. Domov sme sa vrátili plní dojmov a zážitkov.
Máj:
atletika- OK st.žiaci
druháci, p.uč.Močková
Jún: atletika- KK
1.m. : V.Malčeková (9.A)-1.m. beh na 800m
1.m. : Viktória Malčeková, beh na 800 a 300 m
1.m. : V.Malčeková (9.A)-1.m. beh na 300m
1.m. : Monika Kyseľová, vrh guľou
1.m. : Monika Kyseľová (9.C)-1.m. vrh guľou
M-SR, Nitra 13.6.2012
2.m. :Monika Kyseľová(9.C)-hod kriketkou
1.m. : Viktória Malčeková, beh na 800 m
3.m. :Salua Mikušová(8.A)-skok do diaľky
6.m. : Monika Kyseľová, vrh guľou
3.m. : štafeta 4x60m ( S.,Z.Gánovské, Salua
1.6.-súťaže v spolupráci s políciou
Mikušová, Barbora Malčeková )
3.m. chlapci:
3.m. : družstvo dievčat
(Ďurčík, Šufliarsky, Kuzma, Bolf)
1.6. na Deň detí, bola 7.A na exkurzii v Tajove. Cestovali sme ráno vlakom do Banskej Bystrice a odtiaľ autobusom do malej dedinky Tajov. Je tam rodný dom Jozefa Gregora-Tajovského, v ktorom sa nachádza múzeum. Prvá miestnosť je venovaná Jozefovi Murgašovi, vynálezcovi a priekopníkovi bezdrôtovej komunikácie. Pôsobil v americkom meste Wilkes Barre ako kňaz. Ďalšie miestnosti sú venované najvýznamnejšiemu predstaviteľovi slovenského realizmu, Jozefovi Gregorovi- Tajovskému. Sprievodkyňa nám podrobne vyrozprávala všetko o živote tohto tajovského rodáka. Bolo to zaujímavé a veľmi sa nám tam páčilo. Zuzana Gajdošová, VII.A
Literárne múzeum Dňa 14.6. 2012 sa konala exkurzia do Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Zraz bol na Malej stanici vo Zvolene o 8:30. Všetci sme sa zišli a čakali na pani učiteľku Oravcovú, ktorá nám oznámila, že sa dá kúpiť aj skupinový lístok. O chvíľu dorazil aj náš vláčik a my sme celí natešení, že sa nemusíme učiť a opravovať známky, nastúpili. Vystúpili sme na stanici Banská Bystrica mesto a vybrali sme sa na námestie, kde sme chvíľku pobudli. Nebolo nás až tak veľa, a tak sme sa nemuseli deliť na dve skupiny. Hneď sme zamierili na Evanjelický cintorín, na ktorom sú pochované mnohé významné osobnosti, medzi nimi aj Martin Rázus. Zapálili sme na jeho hrobe sviečku a boli nesmierne hrdí, že naša škola sa nachádza na ulici pomenovanej po ňom. S dobrým pocitom sme sa vrátili späť na námestie, kde sme mali hodinový rozchod. Každý z nás ho využil inak. Hodinka prešla ako voda a spolu sme odbočili na Lazovnú, kde sa nachádza Literárne a hudobné múzeum. Vedľa neho bol prekrásny meštiansky dom, v ktorom žil a tvoril Ján Botto. Vošli sme dnu a zazvonili na dvere. Otvorili sa a za nimi stála pani, ktorá nás usadila. No a prednáška o Martinovi Rázusovi, významnom slovenskom buditeľovi a spisovateľovi, sa mohla začať. Dozvedeli sme sa mnoho o jeho narodení a živote, ale aj o rodičoch či súrodencoch. Prečítali sme si niektoré z jeho básní a takisto aj úryvok z knižky Maroško. Jeden z našich spolužiakov mal možnosť na chvíľku sedieť v lavici, v ktorej sedával Martin Rázus. Myslím, že táto prednáška niektorým pomohla pochopiť, že si treba vážiť rodičov a to, čo pre nás robia. Po prednáške sme sa vybrali do Európy, kde sme mali skoro dvojhodinový rozchod. Znovu sme sa stretli vonku pred Európu, odkiaľ sme išli rovno na stanicu a vláčikom späť do Zvolena, kde sme sa na Malej stanici rozišli .
Pred školou nás autobus HKM Zvolen čaká, na výlet pozýva každého piataka. Všetci sa tam tešíme, nové veci objavíme.
Cieľ cesty nemá chybu, vraj na Modrom Kameni majú aj bábku-strigu. Divadlo hrá každý rád, skús si to s bábkami aj ty kamarát.
Je tam veľa miestností, každá z nich je iná, v jednej dračie vajcia sú, v inej peklo číha.
Chalani rozžiarené oči majú, keď mechanického draka ovládajú. V inej miestnosti zas zubárske náradie ukazujú, buďme všetci radi, že ho už nepoužívajú!
Obrovské kliešte, staré kreslo, nebolo ľahké to zubárske remeslo. Dokonca tam majú vo fľaši srdce hovädzie, hádam tu nikto z vás neomdlie.
V jednej miestnosti zas všetko biele svieti, aj vaše zúbky, predstavte si deti. Ďalej je tu veľa hračiek, bábik, domčekov aj skladačiek. Bolo tak veru čo obzerať, vtom sme sa museli už poberať
Karolínka Klavcová, V.B
Modrý Kameň V piatok sme boli na exkurzii na Modrom Kameni. Nachádza sa tam múzeum hračiek. Videl som tam veľa zaujímavých historických hračiek. Ako chlapca ma, samozrejme, zaujali autíčka . Páčil sa mi aj mechanický dinosaurus, ktorý otáčal hlavu a otváral ústa. Taktiež sa mi páčili aj staré zubárske nástroje a zubárske kreslá. Boli tak aj zubné protézy. Potom som tam videl veľa rozprávkových bábok ,medzi nimi aj známu českú dvojicu Spejbl a Hurvínek. No najviac sa mi páčila miestnosť, kde boli špeciálne fialové lampy a všetko biele pekne svietilo. Rád by som sa tam ešte vrátil. Považan,V.A Deti po návrate z exkurzie zobrali do rúk perá a napísali povesti o vzniku hradu Modrý Kameň.
Na okraji malej dedinky sa rozprestieral prekrásny hrad. Jeho nádvorie bolo pokryté samými kameňmi, z toho jeden bol výnimočný. Všetky kamene boli sivé, len tento jeden bol modrý. Vždy, keď vonku pršalo, stačilo, aby jediná kvapka dažďa pokropila modrý kamienok a ten rozžiaril celé nádvorie modrým svetlom. Celá dedina obdivovala modré svetlo, ktoré žiarilo z hradu. Tento chýr sa rozniesol po okolitých dedinách a mestách. Ľudia sa chodili pozerať na modrý kamienok a neveriacky čakali, kým spadne prvá kvapka dažďa. A tak ľudia tento hrad pomenovali Modrý Kameň. Veronika Morháčová, V.B
Kedysi veľmi dávno žil na hrade v dnešnom Modrom Kameni mladý panovník Bálint Balaša. Väčšina ľudí ho vlastne nevidela na vlastné oči, pretože sa schovával vo svojich prepychových komnatách. Okrem svojich služobníkov poznal z mesta iba bohatých ľudí. V jeden večer hľadel zo svojej komnaty na nádvorie, kde pracovalo služobníctvo. Všimol si jedno krásne dievča, ktoré práve zametalo schody. Ráno sa od svojej komornej dozvedel, že dievča, ktoré videl sa volá Diana – dcéra miestneho pekára. Práve keď išiel na rodinné raňajky, stretol krásnu dievčinu v predsieni. „ Dobré ráno, Diana,“ pozdravil sa jej. „Dobré ráno pane,“ zdvorilo mu pozdrav opätovala. Bálint uprene hľadel do jej krásnych modrých očí. Boli ako vzácne drahé kamene. Úplne ho to ohúrilo. Pri raňajkách myslel iba na ňu. Na ďalší mesiac dal vystrojiť skvelú svadbu, pri ktorej nechýbala poriadna hostina, skvelá zábava a krásna modrooká nevesta Diana. Pán hradu na pamiatku krásnych manželkiných modrých očí dal mestu názov Modrý Kameň, ktorý toto mestečko nosí dodnes. Nina Bortelová, 5.A
Povesť o hrade Modrý Kameň Hradný pán Balassi Bálint už od skorého rána pobehoval po hradnej chodbe a nervózne podupkával nohou. „ Kde je? –už tu mal dávno byť... Nech hneď príde alebo nech sa radšej ani neukazuje...“ O pol hodinu dokvitol aj hradný sluha Ivan. „ Čo si prajete, pane?“ Nahnevaný hradný pán ho poslal nabrať trochu vody zo studne, aby si uhasil smäd. Najvernejší sluha Ivan hneď bežal na nádvorie ku studni. Studňa bola plytká, a tak sa nahol, džbánom naberal vodu, no nechtiac ním zavadil o kamennú stenu studne.“ Ó nie, nádherný, ručne zdobený hlinený džbán z Viedne a ja som ho rozbil!“ Úlomky džbánu padali do studne a niektoré sa zapichli Ivanovi do ruky. Keď si ich vybral, začala mu tiecť krv. To nie je nič zvláštne, ale krv bola modrá. Kvapky modrej krvi padali ako vodopád do studne. Ivan i každý na hrade vedel, že modrú krv majú len šľachtici. Onedlho sa zistilo, že hradný pán Balassi Bálint a jeho sluha Ivan Bálint sú bratia. Začali spolu panovať na hrade. Od tých čias každú noc, až do svitania je voda v studni modrá aj kamene na nádvorí okolo nej. Preto ľudia nazvali tento hrad MODRÝ KAMEŇ. Veronika Havranová
Vznik Modrého Kameňa Tam, kde teraz stojí Modrý Kameň, boli kedysi iba lúky. Nikde domy, nikde žiadni ľudia. Len jedno chlapča zo susednej dedinky, menom Andrej, sa tam chodievalo hrávať. Ako roky pribúdali, vznikali tam malé domčeky. No neskôr vznikla dedina. Andrej tam pásol ovce po celej šírke dediny. Raz si ľahol na zem, pozerá sa na nebo a hovorí: ,, Ako mi je len dobre. Len keby som bol najšťastnejším mužom v tejto dedine! To by bolo najviac, čo si prajem.. “ Nato sa mu zahmýrilo pred očami. Pozeral sa, či nemá náhodou halucinácie, no zdalo sa mu dobre.. Krásna dievčina stála pred potôčikom a prihovorila sa: „ Mladý muž, Ja som Modra. Víla Modra.“ Pastier Andrej neveril vlastným očiam, ale musel... „Víla spanilá, odkiaľ sa tu berieš?“ „Prišla som práve za tebou, Andrejko môj. Prišla som ti dať toto.“ A do ruky mu dala krásny modrý kameň. Jagal sa, mal farbu jej belasých očí. Pastier sa jej chcel poďakovať, no nestihol. Víla už bola preč. „Modra! Vráť sa! Načo mi bude tento kameň?!“ kričal za ňou .Bezvýsledne. Nuž, pobral sa naspäť k ovečkám a vrátil sa domov. Na druhý deň sa Andrej vrátil na to isté miesto, kde uvidel krásnu Modru. Čakal, čakal, no po víle ani chýru. Bol už na odchode, no predsa sa mu víla zjavila. „Tento kameň ochráni vašu dedinu pred zlými duchmi.“ Modra sa pozdravila a odišla preč. Andrej obzerá kameň, či je to pravda, či klamstvo. Roky plynuli veľmi rýchlo. aj pastier bol starší. Každý deň myslel len na krásnu vílu, ktorú stretol pred mnohými rokmi. Keď bol na smrteľnej posteli, v ruke zovieral kameň. Ten sa tak rozjasnil a rozžiaril, že nikto nevedel, čo sa deje . Po chvíľke sa stal zázrak. Vstal z postele, akoby bol znovu 17- ročný. Tu sa mu znovu zjaví víla: ,, Bol si celý svoj život dobrý, starostlivý a mňa si nikdy neprezradil.. Za odmenu som ti darovala nový život.“ Odvtedy ľudia veria v zázraky. Tejto dedinke prirástlo meno Modrý kameň. Tereza Šagátová, 5.B
Škola v prírode -Tatranská Lomnica Ešte zasnežené tatranské štíty, mohutné vodopády a čaro malebnej Tatranskej Lomnice prilákali na jeden májový týždeň našich štvrtákov a druhákov z 2.B. 68 dievčat a chlapcov spolu s pani učiteľkami, pani vychovávateľkami, tetou zdravotníčkou a turistickým sprievodcom nastúpili ráno 14.mája do dvoch autobusov a vyštartovali smerom na Liptovský Mikuláš. V ten deň ich vyprevádzalo zatiaľ pekné počasie, a tak nálada bola dobrá a radosť z očakávania veľká. Krátka zastávka v skanzene Havránok pri Liptovskej Mare spríjemnila vstup do čarokrásnych Tatier. Po ubytovaní v peknom hoteli sa začal týždeň plný poznávania tatranskej prírody, nových zážitkov a priateľstiev. Nepriaznivé počasie nám prekazilo plánovanú túru na Popradské pleso. Nahradili sme si to aspoň prechádzkou okolo Štrbského plesa a cestovaním tatranskou železničkou. Krásy Belianskej jaskyne budú ešte dlho rezonovať v našej pamäti a nezabudnuteľná májová guľovačka pri Studenovodských vodopádoch tiež. Hry v blízkosti hotela s animátorkami, prechádzky po Tatranskej Lomnici, nákupy v stánkoch sa všetkým veľmi páčili. Školu v prírode sme uzavreli návštevou Spišského hradu a opäť pekným počasím. A nielen slniečko, ale i usmiate tváre malých „ tatrancov“ vystúpili v piatok popoludní pred budovou našej školy. 4.C, p.uč. Schmidtová
Vyjadrenia deti :
-
Najviac sa mi páčila Belianska jaskyňa Varili nám super ! Páčila sa mi cesta zubačkou a večer módna prehliadka Do tejto školy v prírode by som sa ešte chcela vrátiť Vysoké Tatry boli úžasné , pohľad na ne bol obohacujúci
-
Z mojej izby bolo vidieť Lomnický štít
Na zážitky z Tatier nezabudnem ... Boli sme v krásnej Belianskej jaskyni . Exkurzia trvala asi hodinu . Keď sme sa vrátili , bol som celý zablatený , no vôbec mi to nevadilo . Naspäť sme šli autobusom . Tatry boli úžasný zážitok
Volám sa Martina Zvolenská, som úplne „obyčajný pubertiak“ tak ako každý v mojom veku. Od malička mi rodičia hovorili, že som mala byť chlapec, neviem síce prečo, ale asi kvôli mojim záľubám a vrtochom. Tak napríklad, rada sa vŕtam v akejkoľvek elektronike alebo stroji. Mám veľmi rada prírodu a vychádzky do nej. Moje najobľúbenejšie zviera je vlk, pretože sú divoké a ctia si svojich blízkych. Veľmi rada športujem aj aktívne, aj pasívne. Súťažne sa venujem lukostreľbe, je to taká moja „srdcovka“. Tiež veľmi rada plávam a hrám bedminton. Som zapálený hokejový fanúšik, hlavne keď hrá Zvolen alebo Slovensko. V septembri sa chystám na moju vysnívanú školu do Bystrice na SPŠ Jozefa Murgaša. Budem tam študovať odbor informačné a sieťové technológie. Potom by som rada išla na univerzitu do Bratislavy, ale to je ešte ďaleko... Nemám rada falošných a namyslených ľudí, no bohužiaľ, aj takí musia byť. Každý je osobnosť a každý je jedinečný a nenahraditeľný...
Rozhovor s Martinou Zvolenskou R: Aké sú tvoje koníčky? M.Z.: Venujem sa športu v lukostreľbe, potom rada chodím do prírody. R: Čo ťa baví na lukostreľbe? M.Z.: Je to taký kľudný, tichý šport v prírode. Mám tam plno kamarátov. R: Prečo si sa stala osobnosťou školy? M.Z.: Sama sa tomu doteraz divím, ale asi to tak malo byť. Všetko má svoje príčiny. R: Čo si také spravila? M.Z.: Bola som sama sebou. R: Kam chceš ísť do školy? M.Z.: Na SPŠ Murgaša. R: Prečo si sa rozhodla práve pre túto školu? M.Z.: Pretože od mala ma baví technika a veci okolo počítačov. R: Čomu by si sa chcela venovať v budúcnosti? M.Z.: Tak, počítačom, buď IT-technička alebo nejaká vývojárka. R: Ďakujeme za rozhovor. redaktorky časopisu
Redaktori časopisu Zvonenie zašli za našou hokejovou nádejou Andrejom Balciarom. Redaktor: (R): Ahoj, môžeme s tebou spraviť rozhovor? Andrej (A): Áno. R: Odkedy hráš hokej? A: Od štyroch rokov. R: Ako si sa k nemu vlastne dostal? Nútili ťa rodičia? A: Nemal som čo robiť, tak ma otec prihlásil. Rodičia ma teda do toho nenútili. R: Aké úspechy si už dosiahol? Vyhral si so svojím tímom nejaký pohár? A: Bol som vyhlásený za najlepšieho hráča. So svojím tímom sme vyhrali 1. miesto v Krnove. R: Na akom poste hrávaš? A: Center. R: Berieš hokej ako koníček alebo rozmýšľaš nad tým, že by si sa ním v budúcnosti živil? A: No, rád by som sa ním živil aj v budúcnosti. R: Kto je tvoj hokejový vzor? Prečo? A: Pavol Demitra, pretože vedel dobre premieňať nájazdy. R: Stíhaš popri hokeji aj školu? Aké máš známky? Aký máš najobľúbenejší predmet? A: Stíham. V škole mám jednotky a dvojky a najobľúbenejší predmet je určite telesná. R: Ďakujeme za rozhovor. Zuzana Gajdošová, Tereza Šagátová
V pondelok,23.apríla, v skorých ranných hodinách sme sa vybrali na štvordňovú exkurziu do Nemecka. Cesta autobusom bola zábavná, hoci dlhá. Po príchode do Česka sme ako prvú navštívili veľkú ZOO, kde boli rôzne zvieratá zo všetkých kútov sveta. Zažili sme tam veľa zábavy. Potom sme sa vybrali na prehliadku Prahy. Videli sme všetky významné charakteristické stavby, ako napr. Karlov most, hrad či Václavské námestie. Na druhý deň sme vyrazili do Nemecka, kde sa nachádza hrad Königstein, postavený na veľkej skale. Na hrad sme sa vyviezli výťahom veľkým ako izba. Potom sme sa po hrade mohli poprechádzať. Cez veľké hradby sme mali výborný výhľad do diaľky. V jednotlivých miestnostiach hradu sme videli rôzne izby, napr. sklad potravín, obrovské sudy, delá, studňu, evanjelický kostol a pod. Po tejto zaujímavej prehliadke sme odišli do Drážďaň. Cez budovu Galérie starých umení sme sa dostali na Námestie Zwinger, obklopené štyrmi fontánami a nádhernými barokovými budovami. Z jednej z budov sme mali krásny výhľad. Potom sme mali rozchod na nákup suvenírov. Večer sme prišli do hotela Formula 1. Na ďalší deň sme navštívili zámok Cecilienhof. V tomto zámku boli podpísané Postupimské dohody. V ďalšom múzeu bola podpísaná kapitulácia a rôzne expozície z druhej svetovej vojny, tanky, zbrane, vojenské uniformy, prilby, zmenšené modely lietadiel a áut. Potom sme išli do nákupných centier. Na štvrtý deň sme navštívili budovu s najväčšou nemeckou vlajkou. Videli sme veľké metro, pozostatky Berlínskeho múru, ostrov Insel, rieku Spréva, hlavný evanjelický dóm, ale aj katolícky kostol a Brandenburgskú bránu. Potom sme prešli pod lipami „Unter den Linden“ až k Ríšskemu snemu. Medzi ďalšie významné pamiatky, ktoré sme videli, patrí aj Humboldova univerzita, Nemeckú štátnu operu a klasicistické divadlo. Na námestí, kde sa nachádza televízna veža, sme mali rozchod. V múzeu Pergamon, kde boli najmä staré antické zbierky, sme strávili ďalšie zaujímavé, ale aj zábavné chvíle. Zažiť túto jazykovú exkurziu bolo pre mňa veľmi prínosné a zaujímavé. Dúfam, že sa do Nemecka a hlavne do Berlína ešte niekedy vrátim. Michal Harazín, VII.A
4-7.5.2012 sme boli my, siedmaci, na exkurzii v Prahe. Ešte na začiatku roka sme boli vyberaní podľa toho, ako sa vieme správať a doplnili nás šiestaci. Ako sa neskôr ukázalo, tí boli najnevychovanejší. V piatok štvrtého mája ráno o piatej sme sa pred školou stretli celí nedočkaví. Cesta prebehla v poriadku, a tak sme teda pred dvanástou vchádzali do Prahy, hlavného mesta našich susedov. Od začiatku sme boli ohúrení krásou, ktorú mesto ponúka. Prvý deň na nás čakala prehliadka Hradčian, Malej strany, Karlovho mostu a Staromestského námestia. Na Malej strane sme vyliezli na vežu, kde kedysi odpočúvala ŠtB podozrivých. Niektorí z nás zistili, že majú problémy s výškami. Po náročnom dni sme sa celí šťastní presunuli na ubytovňu. Cestovali sme metrom, čo bol pre nás veľký zážitok, ale najprv sme sa báli, že nestihneme nastúpiť alebo vystúpiť. Na ubytovni sme sa napapali a potom sa pripravovali do postieľok, pretože nás čakal ďalší náročný deň. V sobotu sme prešli Múzeum voskových figurín, Technické národné múzeum, videli sme Prašnú bránu, nakupovali sme na Václavskom námestí, vyliezli sme na Staromestskú vežu a pokochali sa svetoznámym Pražským Orlojom. Po celom prechodenom dni sme boli opäť nadšení, keď pani učiteľky zahlásili, že ideme na ubytovňu. Večer sme dostali mapky ZOO, aby sme sa v nej v nedeľu nestratili. V nedeľu sme si mohli pospať trošičku dlhšie, z ubytovne sme vyrazili až okolo pol desiatej. V ZOO sme dostali celodenný rozchod. Videli sme tam naozaj zaujímavé zvieratká a zistili sme, že je strašne veľká. Po prehliadke sme sa pobrali k Vltave, kde bolo stanovište lode, ktorá nás mala odviesť až do centra Prahy. Na lodi bolo super, až na pár Rusov, ktorí oslavovali narodeniny a spievali Kaťušu, to nám trošičku vadilo. My baby sme však mali úplne iné starosti, bol tam totiž jeden strašne krásny chalan, do ktorého sme sa zabuchli snáď všetky. Keďže loď mala meškanie, nestihli sme už ísť na Petřín. A tak sme sa radšej pobrali na ubytovňu, kde sme sa už pobalili. Ráno sme vyrážali z ubytovne okolo deviatej. Smer našej cesty bol do Aquapalace. Tam sme sa tri hodiny kúpali a šmýkali na tobogánoch. Ak by ste tam náhodou niekedy išli, určite nezabudnite vyskúšať Divokú rieku. Na naše veľké prekvapenie sme krásavca z lode stretli aj v aquaparku, čo nás dosť potešilo. Keď sme sa všetci stretli, po dobrom obede pred Aquapalace Praha, nasadli sme do autobusu a rýchlo domov. To bola naša posledná zastávka v Prahe. Cesta domov bola úžasná, ku koncu sme počúvali hokej, Slovensko proti USA. Komentoval nám ho náš kamarát Kubo alias Meky. Krátko pred Zvolenom sa k mikrofónu dostal aj Matúš, ktorý všetkým poďakoval za úžasný výlet. Na niektoré veci z výletu jednoznačne nezabudnem, či už sú to hlášky „Sákoľ“ alebo dialógy medzi Mekym a Vilkom. Možno neviete o čo ide, ale zúčastnení áno. Ďakujem všetkým mojim spolužiakom za zábavný výlet a pani učiteľkám za to, že to s nami vydržali, a že nás do tohto krásneho mesta vôbec zobrali. Zuzana Gajdošová ,VII.A
Oswiečim Do mestečka Osviečim sme sa dostali bez problémov, no na prehliadku sme museli ešte nejaký čas čakať, kým pani učiteľka zakúpila vstupné. Pre mňa asi najväčším zážitkom bolo, že na toto tragické miesto chodí skutočne veľa turistov. Čas čakania som využila ako obedňajšiu prestávku a podvedome som uvažovala, čo asi uvidím a aké to vo mne vyvolá pocity. Hneď pri vstupe do tábora sme všetci dostali slúchadlá, pretože sme mali poľského sprievodcu. Do tábora sme vošli cez hlavnú bránu, na ktorej bolo napísané Arbeit Macht Frei, čo v preklade znamená „prácou k slobode“. Celý tábor bol ohradený ostnatým drôtom, ktorý bol kedysi pod el. prúdom. Mal zaistiť, aby sa žiadnemu zajatcovi nepodarilo utiecť v prípade, že ho ešte nezastrelili vojaci zo strážnej veži. Zajatci bývali v blokoch, ktoré sú dnes upravené tak, aby mohli byť sprístupnené verejnosti. V súčasnosti toto miesto skrášľuje zeleň, ktorá toto miesto aspoň čiastočne zbavuje hrôzy, ktorá sa tu udiala nie tak dávno. Myslím, že táto exkurzia splnila svoj cieľ, spoznali sme nové miesto s boli sme nútení zamyslieť sa nad históriou. Karin Jankulárová, IX.B
Dňa 30.5.2012 sme sa my, žiaci deviatych ročníkov, zúčastnili prehliadky koncentračného tábora – Oswiečim. Cestou autobusom nejeden z nás premýšľal nad tým, čo tam uvidíme. Pri vstupe do tábora sme dostali slúchadlá, cez ktoré nám pani učiteľky predkladali to, čo nám rozprával náš poľský sprievodca. Nikomu z nás nebolo do smiechu. Prechádzali sme cez miestnosti plné vlasov, topánok, okuliarov, ortéz a riadu. Bolo toho veľmi veľa ,no v skutočnosti to bola len smiešna časť z celkového počtu všetkých vecí. Hnali sa nám slzy do očí pri pohľade na obrazy vychudnutých dvojročných detičiek. Neskôr sme sa presunuli do podzemných ciel. Potom sme sa zastavili pri múre, pri ktorom sa vykonávali popravy. Zapálili sme tam sviečku a vzdali úctu všetkým, ktorí tam zomreli. Nasledovala prehliadka plynovej komory. Bola to tmavá murovaná miestnosť s otvormi v strope, cez ktoré dnu nemeckí vojaci vhadzovali plechovice s plynom – cyklónom. Tým sa skončila jedna časť exkurzie. Autobusom sme sa previezli do ďalšej časti nazývanej „drevené domčeky“. Boli to pece. Ísť sa pozrieť dnu naozaj nebolo príjemné. Všetci sme si predstavovali seba v koži úbohých obetí koncentračného tábora. Napriek tomu, že to nebolo nič príjemné, myslím si, že by sa tam mal ísť pozrieť každý. Lucia Gajdošíková, IX.B
Banská Bystrica – Vlkanová V sobotu 28.apríla sme boli a turistike. O 8:40 sme nastúpili na vlak do Banskej Bystrice. Vystúpili sme v meste a pobrali sme sa po žltej turistickej značke až k hvezdárni. Okolo desiatej sme si opiekli špekačky a slaninu, treba priznať, že niektorí aj pripiekli. My žiaci, ktorí sme ešte v hvezdárni neboli, sme si ju išli obzrieť, zatiaľ čo pani učiteľky načerpávali energiu. Celý deň silno svietilo slniečko, takže sme boli všetci veľmi vyčerpaní. A tak sme sa teda dohodli, že nepôjdeme až na Sliač, ale zídeme do Vlkanovej. Keďže nás bol hojný počet, panovala dobrá nálada. Počas cesty sme pravidelne kontrolovali žltú značku, pretože pani učiteľka Oravcová sa po minuloročnej skúsenosti bála, aby sme sa zase nestratili. My ostatní sme si z toho robili srandu. Do Vlkanovej sme nakoniec prišli okolo 16:30. Došli nám zásoby vody, takže sme išli dočerpať sily do krčmy na kofolu. Nebojte, žiadne pivo. Vláčikom okolo pol šiestej sme sa dopravili do Zvolena. Všetci sme boli vyčerpaní a pripečení. Celý deň bol však veľmi zábavný, čo mi môžu potvrdiť aj všetci zúčastnení.
Mýtna – Divín – Lovinobaňa V sobotu 19.mája sa konala turistika. Zišli sme sa na nákladnej stanici. Vláčikom sme sa odviezli do Mýtnej a odtiaľ sme sa vybrali do neďalekej dedinky Divín. Tam sme si posedeli a vybrali sa cestou okolo hradu k priehrade Ružiná. Lukostrelci tam mali nejakú akciu, a tak sme sa v rámci našej bezpečnosti pobrali k Ružinej, kratšou cestou. V dedine sme sa stavili ešte na už otvorenú zmrzlinu. Na pláži sme si sadli a užívali si slniečko, niektorí si omočili nohy, voda bola celkom príjemná. Očakávali sme, že nás na takú pohodovú turistiku pôjde veľa, no nakoniec sa nás pozbieralo iba 7 plus pani učiteľky. Celý deň vládla dobrá nálada, všetci sme sa tešili na večerný hokejový zápas medzi Slovenskom a Českom. Keďže niekto ( p.uč. Molnárová) držal Čechom, vznikli menšie spory. Po oslnení sme sa presunuli do tieňa, kde sme našli ohnisko na opekanie. A tak sme si opiekli špekačky, slaninku, marshmallow a jabĺčka. Slabú chvíľku mal jeden z nás, keď nezvládol opekanie slaniny, spadla mu do ohňa. Po opekaní sme sa prechádzali a obzerali chatky, potom sme prešli na druhú stranu priehrady a tam sa opäť rozvaľovali na slniečku. Potom sme sa lesnou cestičkou prebrodili do Lovinobane a tam si na stanici počkali na vláčik napäť do Zvolena. Hokej sme stihli, a ,samozrejme,aj vyhrali . Na tejto turistike sa zrodila aj láska, tam my tomuto páriku prajeme veľa šťastia do budúcnosti ♥
Tanečný venček 2012 Dňa 1. 6. 2012 sa žiaci deviatych ročníkov zúčastnili tanečného venčeka. Deň, na ktorý sme tak dlho čakali, konečne prišiel. O 15:00 sme sa stretli v reštaurácii Centrum. Dievčatá sa v okamihu zmenili na dámy a chlapci v oblekoch tiež nevyzerali ako zvyčajne. Plní očakávaní sme sa pustili do opakovania tancov, ktoré sme sa naučili počas tréningov. Napriek tomu, že sme si mysleli, že sme všetko zabudli, nebolo to až také zlé. O 17:00 prišli naši rodičia. Predviedli sme im všetko, čo sme sa naučili. Odmenili nás potleskom a dostali sme diplomy o absolvovaní tanečného kurzu. Potom prišiel čas na rodičovský tanec. Zatancovali sme si tance ako polka, salsa alebo čardáš. Unavených od tancovania nás čakala večera. vyhlasovali víťazi
súťaže
Počas nej
o najzaujímavejší
sa
venček
a gorálky. Potom prišiel čas na venčekový tanec ,kde si dievčatá
zvolili
svojho
venčekového
kráľa.
Túto
kategóriu vyhral Matúš Lizoň. Gorálkovou kráľovnou sa stala Veronika Jančovičová. Neskôr sme ešte súťažili o najlepší tanečný pár. Kým sa sčitovali všetky hlasy, aby sme zistili, kto sa stal najlepším tanečným párom a potom sme mali diskotéku. Asi sa všetci zhodneme na tom, že toto bola najlepšia časť celého venčeka. Poriadne sme sa vybláznili. Rodičia dostali malé lístočky, na ktoré mali napísať meno jedného dievčaťa a jedného chlapca , ktorí im boli počas celého večera najsympatickejší. Za dievča venčeka zvolili opäť Veroniku Jančovičovú . Chlapcom venčeka sa stal Filip Šedivý.
Pri ďalšom
tanci sme si medzi sebou poodovzdávali darčeky. Neskôr nasledovala už len ďalšia diskotéka a náš veľký večer sa skončil! Unavení, ale plní dojmov a zážitkov sme sa pobrali domov. Tento deň si budeme všetci ešte veľmi dlho pamätať.
Lucia Gajdošíková, IX.B
Ožrana za volantom zastaví policajt a vraví mu: "Preboha, človeče, vy ani neviete stáť na nohách, čo ste taký spitý!" Ožratý: "A prečo asi idem autom?"
-Aký je rozdiel medzi ženou a slivovicou? -Žiadny. Čím je staršia, tým je z nej väčšia opica. Malá Zuzka ide s otcom po parku a pozdraví jedného pána. Kto bo bol? Zuzka na to: To je jeden pán z ochrany ovzdušia. Vždy, keď k nám príde , pýta sa mamičky, či je čistý vzduch.
- Prečo sa ustavične hádaš so svokrou? -Lebo neleží tak, ako chcem ja. - A ako by mala ležať podľa tvojho želania? - Tri metre pod zemou. Baba kričí na frajera cez telefón: Povedala som Ti, že o 5 minút budem nachystaná, tak načo mi voláš každú pol hodinu?! Príde Slovák do českého baru a povie barmanovi: „Whisky, prosím...” Barman na to: „Skockov?” „Ďakujem, bez kocky...”
Vnučka sa pýta dedka: "Dedko, ako zistím, že som opitá?" Dedko pozrie cez okno a vraví: "Keď uvidíš tamtie dve, ako štyri." "Dedko?" "Čo?" "Tam je len jedna!" Zuzana Gajdošová VII.A
