Legislatívny rámec hodnotenia globálneho ukazovateľa minimálnej energetickej hospodárnosti budov. 1. Globálny ukazovateľ - primárna energia, konverzný faktor primárnej energie. Pri vypracovaní koncepcií budov s takmer nulovou potrebou energie je potrebné presne vedieť legislatívny rámec hodnotenia globálneho ukazovateľa primárnej energie. Globálny ukazovateľ – primárna energia - je to jediný ukazovateľ, podľa ktorého sa určuje energetická trieda budovy (A0, A1, A2, ...) a jej následné zatriedenie podľa kategórie (budova s takmer nulovou potrebou energie, ultranízkoenergetická budova, nízkoenergetická budova,...) Ods. 1 § 2 Vyhlášky č. 364/2012 Z.z. definuje nasledovné: Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“) je primárna energia, ktorá sa určí z množstva dodanej energie do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie podľa prílohy č. 2. Podľa ods. 5 článku 2 Smernice 2010/31/EÚ definícia primárnej energie je nasledovná: „primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;“ Vo svojom rade ods. 2 § 2 Vyhlášky č. 364/2012 Z.z. hovorí, že Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na uspokojenie potrieb energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie, vrátane účinnosti zdrojov, distribúcie, odovzdávania a regulácie so zohľadnením energie z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Z týchto troch odsekov veľmi podstatnú úlohu hrá konverzný faktor primárnej energie, ako aj použitie energie z obnoviteľných zdrojov, ale pozor! - vyrobenej v budove alebo v jej blízkosti. Faktor primárnej energie definuje norma EN 15603. Hodnotenie primárnej energie umožňuje jednoduché vyjadrenie rôznych druhov energie (napr. tepelnej a elektrickej), lebo primárna energia obsahuje straty celého energetického reťazca vrátane takých, ktoré sú umiestnené mimo systémovej hranice budovy. Tieto straty (a možné zisky) sú zahrnuté do faktora primárnej energie. Existujú dve dohody o určení faktorov primárnej energie: a) Celkový faktor primárnej energie: konverzné faktory predstavujú všetky navýšenia energie od dodávky po miesto použitia (výroba mimo systémovej hranice budovy, doprava, ťažba). V takom prípade konverzný faktor primárnej energie je vždy väčší ako 1.
1
b) Faktor neobnoviteľnej primárnej energie: konverzné faktory predstavujú navýšenie energie, od dodávky po miesto použitia, ale vylúčené sú obnoviteľné energetické komponenty primárnej energie, ktoré môžu viesť ku konverznému faktoru nižšiemu, ako jedna z dôvodu použitia obnoviteľného zdroja energie. Faktory primárnej energie majú zahŕňať aspoň − − −
energiu na ťažbu primárneho energetického nosiča; energiu na dopravu energetického nosiča od miesta výroby po miesto používania; energiu na spracovanie, uskladnenie, výrobu, prenos, distribúciu a na všetky iné úkony potrebné na dodávku do budovy, v ktorej sa dodaná energia spotrebuje.
Faktory primárnej energie môžu tiež zahŕňať − − −
energiu na stavbu transformačných jednotiek; energiu na stavbu dopravných systémov; energiu na vyčistenie a odstránenie odpadov.
Národná príloha sa môže pridať k tejto norme, pričom má uvádzať tabuľky s hodnotami predstavujúcimi lokálne podmienky na výrobu elektrickej energie a zásobovanie palivom. Takéto tabuľky majú poskytovať hodnoty pre faktory primárnej energie alebo faktory neobnoviteľnej primárnej energie podľa závislosti od ich použitia na národnej úrovni. Príklady takýchto faktorov sa uvádzajú v prílohe E normy a sú uvedené nižšie. Príloha E (informatívna) Faktory a súčinitele Tabuľka E.1 – Faktory primárnej energie a súčinitele emisií CO2
Vykurovací olej Zemný plyn Antracit Lignit Koks Drevené hobliny Brvná Bukové brvná Brvná z ihličnatého dreva Elektrická energia z vodnej elektrárne Elektrická energia z atómovej elektrárne Elektrická energia z elektrárne na uhlie Elektrická energia – energetický mix UCPTE
Faktory primárnej energie fP neobnoviteľné spolu 1,35 1,35 1,36 1,36 1,19 1,19 1,40 1,40 1,53 1,53 0,06 1,06 0,09 1,09 0,07 1,07 0,10 1,10 0,50 1,50 2,80 2,80 4,05 4,05 3,14 3,31
Súčinitele emisií CO2 K kg/MWh 330 277 394 433 467 4 14 13 20 7 16 1340 617
2
Príloha č. 2 k Vyhláške č 264/2012 Z.z. Transformačné a prepočítavacie faktory účinnosti výroby a distribúcie tepla, emisií oxidu uhličitého, primárnej energie a hodnoty výhrevnosti palív na národnej úrovni pre Slovenskú republiku. Výňatok z tejto tabuľky je uvedený nižšie. Energetický nosič
Zemný plyn
Spôsob transformácie
Nízkoteplotný kotol Kondenzačný kotol LPG Nízkoteplotný kotol Kondenzačný kotol Čierne uhlie Kotol na tuhé palivo Hnedé uhlie Kotol na tuhé palivo Ľahký Štandardný vykurovací kotol olej Nízkoteplotný kotol Drevené Kotol na peletky biomasu Drevná Kotol na štiepka biomasu Kusové Kotol na drevo biomasu Kusové Kotol na drevo biomasu so splyňovaním Elektrina Elektrické vykurovanie, chladenie, ohrev vody Tepelné čerpadlo – vzduch, voda, zem (el. motor)
Merná jednotka (m.j.)
Výhrevnosť kWh/m.j.
9,59
transformácie a distribúcie energie b), f), g) 0,90 – 0,93
Faktor emisie CO2 K kg/kWh 0,277
primárnej energie fP 1,36
m3 m3
9,59
0,97 – 1,05 C)
0,277
1,36
kg
12,788
0,90 – 0,93
0,2484
1,35
kg
12,788
0,97 – 1,05 C)
0,2484
1,35
kg
6,99
0,69 – 0,78
0,394
1,19
kg
4,31
0,65 – 0,75
0,433
1,40
kg
11,67
0,85
0,330
1,35
kg
11,67
0,91
0,330
1,35
kg
4,72
0,86
0,20
0,20
kg
3,19
0,78
0,20
0,15
kg
3,19
0,70
0,20
0,10
kg
3,19
0,83
0,20
0,10
kWh
0,99
0,293 h)
2,764 e)
kWh
2,76
0,293 h)
2,764 e)
Poznámky: a) Starý kotol je kotol starší ako 10 rokov od roku výroby/uvedenia do prevádzky; nový kotol je kotol do 10 rokov vrátane roku výroby/uvedenia do prevádzky.
3
b) Ak je budova zásobovaná teplom a teplou vodou zo zdroja v budove, potreba energie, primárna energia a emisie oxidu uhličitého sa určia pre známe podmienky výroby tepla a teplej vody; ak existujú informácie o hodnotení hospodárnosti zdroja, treba uvažovať určené hodnoty. c) Ak ide o kondenzačný kotol na zemný plyn, určuje sa účinnosť zdroja vo vzťahu k výhrevnosti paliva. d) Účinnosť je určená od výstupu pary z parogenerátora po vstup tepla do budovy. e) Faktor primárnej energie je určený z hodnôt podľa technickej normy STN EN 15603 pri uvažovaní energetického mixu pre Slovenskú republiku (66 % z jadrových elektrární, 13 % z vodných elektrární a 21 % z tepelných elektrární na fosílne palivo). f) Minimálne účinnosti zariadení na výrobu tepla určuje Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z.z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov v znení Vyhlášky č. 59/2008 Z.z. g) Tieto hodnoty sú uvažované pre účinnosť transformácie a rozvodu tepla určenými na základe Vyhlášky č. 328/2005 Z.z. h) Faktor emisie CO2 je určený z hodnôt podľa technickej normy STN EN 15603 pri uvažovaní energetického mixu pre Slovenskú republiku.
Konverzný faktor primárnej energie je koeficient, ktorý môže udaj o primárnej energii niekoľkonásobné zvýšiť alebo znížiť. To znamená, že napríklad šesť rovnakých budov s rovnakým údajom potreby energie na vykurovanie, ktoré však používajú rozličné energetické zdroje na vykurovanie, môžu mať významné odlišné ukazovatele primárnej energie. 1.1. Vykurovanie. Napríklad šesť rovnakých budov (rodinných domov) s potrebou energie na vykurovanie 35 kWh/m2a môže mať ukazovateľ primárnej energie pri vykurovaní :
zemným plynom: účinnosť - 0,99, konverzný faktor primárnej energie - 1,36. Primárna energia je = (35 / 0,99)*1,36 =48,08 kWh/m2a, drevenými peletami: účinnosť - 0,86, konverzný faktor primárnej energie - 0,20. Primárna energia je = (35 / 0,86) * 0,20 = 8,14 kWh/m2a, elektrickou energiou s priamym ohrevom: účinnosť, 0,99, konverzný faktor primárnej energie - 2,764. Primárna energia je = (35 / 0,99) * 2,764 = 97,72 kWh/m2a, elektrickou energiou s priamym ohrevom, pričom 50% elektriny je zo siete a 50% z obnoviteľného zdroja – fotovoltaiky: účinnosť - 0,99, konverzný faktor primárnej energie 2,764. Primárna energia je = ((35 / 0,99) * 2,764) * 50% = 48,86 kWh/m2a, tepelným čerpadlom s použitím elektrickej energie zo siete: účinnosť - 2,76, konverzný faktor - 2,764. Primárna energia je = (35 / 2,76) * 2,764 = 35,05 kWh/m2a,
4
tepelným čerpadlom s použitím 50% elektrickej energie zo siete a 50% z obnoviteľného zdroja - fotovoltaiky: účinnosť - 2,76, konverzný faktor primárnej energie - 2,764. Primárna energia je = ((35 / 2,76) * 2,764) * 50% = 17,53 kWh/m2a,
Tieto výsledné údaje zatriedime podľa prílohy 2A Vyhlášky 364/2012 Z.z. a znázorníme to na grafe.
Primárna energia z rôznych zdrojov pre rodinný dom s potrebou energie 35 kWh/m2a 120,00
Primárna energia kWh/m2a
100,00
C
97,72
80,00
60,00
B
48,86
48,08
35,05
40,00
17,53
20,00
0,00
A
8,14 Energetické zdroje zemný plyn / kondenzačný kotol drevené peletky / kotol na biomasu elektrická energia / priamy ohrev el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika)/ priamy ohrev elektrická energia / tepelné čerpadlo el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika) / tepelné čerpadlo
Ako je vidieť z týchto jednoduchých príkladov, najväčšia hodnota globálneho ukazovateľa primárnej energie je pri vykurovaní elektrinou s priamym ohrevom, nasleduje zemný plyn, tepelné čerpadlo s elektrickým pohonom a najmenšia hodnota globálneho ukazovateľa primárnej energie je pri vykurovaní drevenými peletami. V tomto prípade je evidentné zvýhodňovanie drevnej hmoty ako obnoviteľného energetického nosiča, nasleduje tepelné čerpadlo. Tieto údaje nám naznačujú, ktorým smerom by sme sa mali uberať pri projektovaní vykurovacích systémov budov s takmer nulovou potrebou energie.
5
Pri využití biomasy na vykurovanie dostávame najlepšiu možnú hodnotu primárnej energie. Na druhom mieste sa umiestnilo tepelné čerpadlo. Využitie tepelného čerpadla znevýhodňuje použitie elektrickej energie na pohon jeho kompresora, elektrická energia má totiž najväčší konverzný faktor primárnej energie, avšak použitie tepelného čerpadla spolu s fotovoltaickým systémom na výrobu obnoviteľnej elektrickej energie zlepšuje ukazovateľ primárnej energie. Nedostatočný výsledok prináša využitie plynu na vykurovanie, pričom v podstate rovnaký výsledok dosiahneme, ak na vykurovanie použijeme bioplyn (biometán). Vyvarovať by sme sa mali použitia elektrickej energie na priamy ohrev pri vykurovaní. Svedčí o tom najhoršia hodnota ukazovateľa primárnej energie. Ani kombinácia s obnoviteľnými zdrojmi elektrickej energie to nemusí zachrániť. Na nasledujúcom grafe je zobrazené porovnanie ročných nákladov na vykurovanie v závislosti od použitého energetického zdroja.
Porovnanie ročných nákladov na vykurovanie pre rodinný dom s potrebou energie 35 kWh/m2a 4,50
4,17
Ročné náklady na vykurovanie, Euro/m2a
4,00 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50
1,66
1,49
1,42
1,00 0,50 0,00
Energetické zdroje zemný plyn / kondenzačný kotol
drevené peletky / kotol na biomasu
elektrická energia / priamy ohrev
elektrická energia / tepelné čerpadlo
Tabuľka s výpočtami je uvedená v prílohe č. 1. Ako je vidieť z grafu, ročné náklady na energiu z plynu, z drevených peliet a z tepelného čerpadla, sú takmer rovnaké. Značne vyčnievajú náklady na elektrické vykurovanie priamym ohrevom.
6
Potrebujeme nielen dobrú energetickú triedu budovy, ale aj čo najnižšie náklady za energie. Je reálny predpoklad, že ceny fosílnych palív budú stúpať, čo zrejme vyvolá zvýšený dopyt po obnoviteľných zdrojoch (biomase), preto aj cena biomasy bude stúpať, a tak tento pomer (plyn, biomasa a elektrina) zostane zachovaný. Výnimku z tohto trendu bude tvoriť energia z obnoviteľných zdrojov, vyrobená v budove alebo v blízkosti. 1.2. Príprava teplej vody. Podobná situácia ako pri vykurovaní, je aj pri príprave teplej vody. Na rozdiel od vykurovania možno však tu aplikovať slnečné kolektory a tým minimalizovať hodnotu globálneho ukazovateľa primárnej energie. Ako ďalší príklad zoberieme osem rovnakých budov (rodinných domov) s potrebou energie na prípravu teplej vody 10 kWh/m2a, ktoré môžu mať ukazovateľ primárnej energie pri ohreve vody:
zemným plynom: účinnosť - 0,99, konverzný faktor - 1,36. Ukazovateľ primárnej energie je = (10 / 0,99)*1,36 = 13,74 kWh/m2a, drevenými peletami: účinnosť - 0,86, konverzný faktor - 0,20. Ukazovateľ primárnej energie je = (10 / 0,86) * 0,20 = 2,33 kWh/m2a, elektrickou energiou: účinnosť - 0,99, konverzný faktor - 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = (10 / 0,99) * 2,764 = 27,9 kWh/m2a, elektrickou energiou použitím 50% elektrickej energie zo siete a 50% z obnoviteľného zdroja: účinnosť - 0,99, konverzný faktor - 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = ((10 / 0,99) * 2,764 * 50% = 13,96 kWh/m2a, tepelným čerpadlom s použitím elektrickej energie: účinnosť - 2,76, konverzný faktor 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = (10 / 2,76) * 2,764 = 10,01 kWh/m2a, tepelným čerpadlom s použitím 50% elektrickej energie zo siete a 50% z obnoviteľného zdroja - fotovoltaiky: účinnosť - 2,76, konverzný faktor - 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = ((10 / 2,76) * 2,764)) * 50% = 5,00 kWh/m2a, slnečným kolektorom v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou: Predpokladá sa, že 60% energie vyrobí slnečný kolektor, 40% elektrickej energie sa využije z elektrickej siete. Obnoviteľná energia vyrobená slnečným kolektorom sa nezarátava do výpočtov globálneho ukazovateľa, preto budeme rátať len so spotrebovanou energiou z elektrickej siete: účinnosť - 0,99, konverzný faktor - 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = ((10-6) / 0,99) * 2,764 = 11,17 kWh/m2a, slnečným kolektorom v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou, pričom len 50% je zo siete a 50% je z obnoviteľného zdroja: Predpokladá sa, že 60% energie vyrobí slnečný kolektor, 40% elektrickej energie sa využije z elektrickej siete. Obnoviteľná energia vyrobená slnečným kolektorom sa nezarátava do výpočtov globálneho ukazovateľa, preto budeme rátať len so spotrebovanou energiou z elektrickej siete: účinnosť - 0,99, konverzný faktor - 2,764. Ukazovateľ primárnej energie je = (((10-6) / 0,99) * 2,764) * 50% = 5,58 kWh/m2a,
7
Primárna energia z rôznych zdrojov pre rodinný dom s potrebou energie na prípravu teplej vody 10 kWh/m2a 30,00
Primárna energia kWh/m2a
25,00
27,92
C
20,00
15,00
B
13,96
13,74
11,17
10,01 10,00
5,00
A
5,01
5,58
2,33
0,00
Energetické zdroje
zemný plyn / kondenzačný kotol drevené peletky / kotol na biomasu elektrická energia / priamy ohrev el. energia (50% sieť/50% obnoviteľný zdroj)/ priamy ohrev elektrická energia / tepelné čerpadlo el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika) / tepelné čerpadlo slnečný kolektor v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou slnečný kolektor v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou, pričom len 50% je zo siete a 50% je z obnoviteľného zdroja
Upozornenie: 1) Globálny ukazovateľ – primárna energia – neodráža skutočnú spotrebu energií, je to komplexný ukazovateľ energetickej hospodárnosti budov a jeho definícia je uvedená na začiatku tohto článku. 2) V týchto zjednodušených výpočtoch sme nebrali do úvahy spotrebu elektrickej energie obehovými čerpadlami a riadiacou elektronikou. Z tohto grafu je vidieť, že podobne, ako v prípade vykurovania, najhorší výsledok primárnej energie je v prípade priameho ohrevu vody elektrinou zo siete, a nie je uspokojivý výsledok ani v prípade priameho ohrevu vody elektrinou s 50% podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov; a tento výsledok je podobný použitiu zemného plynu.
8
Uspokojivý výsledok poskytuje tepelné čerpadlo a slnečný kolektor, pričom pri použití elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je tento výsledok lepší. Najlepší výsledok primárnej energie dáva použitie biomasy.
1.3. Osvetlenie a vetranie. Osvetlenie budov by sa malo riešiť s čo najväčším podielom denného svetla. Prispieva k tomu používanie svetlovodov. Umelé osvetlenie vyžaduje v podstate len elektrickú energiu, ktorá sa v neskorších večerných a nočných hodinách len veľmi ťažko získava z obnoviteľných zdrojov. Preto by sa mali používať najúspornejšie typy svetelných zdrojov. Vetranie (najmä rekuperačné jednotky) vyžadujú pre svoju prevádzku elektrickú energiu. Cez deň sa táto energia dá zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov, ale vo zvyšnom čase je potrebné pripojenie na elektrickú sieť. Osvetlenie a vetranie sa nehodnotí pri určení energetickej triedy rodinných domov podľa prílohy č. 3 C a D Vyhlášky č. 364/2012 Z.z.
2. Obnoviteľné zdroje energie v budove a ich vplyv na údaje globálneho ukazovateľa primárnej energie. Definíciu energie z obnoviteľných zdrojov v budove popisuje § 2 ods. 3 až 5 Vyhlášky č. 364/2012 Z.z. (3) Za energiu z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti sa považuje len energia zo zariadení umiestnených a) b) c) d)
vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím ohraničených hranicami budovy, na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou, mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy, mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou,
ak sa energia z týchto zariadení využíva v budove. (4) Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. (5) Od potreby elektrickej energie sa odpočíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Vychádzajúc z týchto definícií môžeme konštatovať, že zdrojom obnoviteľnej energie v budove je: -
slnečný kolektor, ktorý je zdrojom tepelnej energie v budove a je umiestnený na hranici budovy (na streche) alebo mimo hranice budovy (na pozemku v areáli budovy alebo na vedľajších neobytných budovách v areáli budovy),
9
-
-
fotovoltaický článok, ktorý je zdrojom elektrickej energie v budove a je umiestnený na hranici budovy (na streche) alebo mimo hranice budovy (na pozemku v areáli budovy alebo na vedľajších neobytných budovách v areáli budovy), veterná turbína, ktorá je zdrojom elektrickej energie v budove a je umiestnená na hranici budovy (na streche) alebo mimo hranice budovy (na pozemku v areáli budovy alebo na vedľajších neobytných budovách v areáli budovy),
Za obnoviteľný zdroj energie v budove sa považuje aj tepelné čerpadlo, ale len v časti tepelnej energie dodávanej do budovy, spotrebovaná elektrická energia na pohon kompresora sa považuje ako spotrebný zdroj energie z elektrickej siete s uplatnením príslušného konverzného faktora (2,764). Kotol na biomasu sa nepovažuje za obnoviteľný zdroj tepelnej energie v budove, hoci samotná biomasa je obnoviteľným zdrojom energie. Využitie biomasy na vykurovanie a prípravu teplej vody zohľadňuje konverzný faktor, ktorý ju podstatne zvýhodňuje v porovnaní s fosílnymi palivami a ktorý tvorí pre : -
drevené peletky drevnú štiepku kusové drevo
0,20 0,15 0,10
Za obnoviteľný zdroj energie v budove sa nepovažuje ani kogeneračná jednotka, ani palivové články. Keďže, od potreby energie v budove sa odpočíta získaná energia z obnoviteľných zdrojov v budove, podstatne to prispieva k zníženiu globálneho ukazovateľa primárnej energie a tým aj k zatriedeniu budovy do „lepšej“ energetickej triedy.
3. Nedostatky obnoviteľných zdrojov v budove a ich eliminácia Je známe, že potrebujeme viac tepla vtedy, keď nesvieti slnko - v zime a v noci. V noci nefungujú ani slnečné kolektory, ani fotovoltaiky. Môže fungovať iba veterná turbína. Eliminovať tento problém je možné použitím akumulátorov, tak na uskladnenie elektrickej energie ako aj na uskladnenie tepla. Elektrické akumulátory sú drahé, majú malú životnosť a malú kapacitu a možno ich využiť v podstate len na osvetlenie. Podstatne viac energie sa spotrebuje na vykurovanie a prípravu teplej vody. Zvýšiť efektívnosť zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na účely vykurovania a prípravu teplej vody je možné použitím tepelných akumulátorov. V súčasnosti sa už používajú slnečné kolektory na podporu vykurovania. V kombinácii s fotovoltaikou by to bolo lepšie. Má tiež zmysel vyvinúť tepelný akumulátor pre účely vykurovania v noci, cez deň by sa nabíjal. Hotové riešenia v tomto smere zatiaľ neexistujú, avšak je to pomerne aktuálna téma.
10
Príloha 1
A. Výpočet ročných nákladov na vykurovanie.
Energetický nosič / spôsob transformácie zemný plyn / kondenzačný kotol
Potreba tepla na vykurovanie, 2 kWh/m a
Faktor transformácie (účinnosť)
Merná jednotka
35,00
0,99
kWh
drevené peletky / kotol na biomasu
35,00
0,86
kg
elektrická energia / priamy ohrev
35,00
0,99
el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika)/ priamy ohrev
35,00
elektrická energia / tepelné čerpadlo el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika) / tepelné čerpadlo
Výhrevnosť kWh/m.j.
Potrebné množstvo energetického nosiču z neobnoviteľného zdroja, m.j.
Faktor primárnej energie
Primárna energia, 2 kWh/m a
Trieda energetickej hospodárnosti
Cena energie za mernú jednotku, Euro/m.j.
Ročné náklady na vykurovanie, 2 Euro/m
35,35
1,36
48,08
B
0,0402
1,42
8,62
0,20
8,14
A
0,192
1,66
kWh
35,35
2,764
97,72
C
0,117828
4,17
0,99
kWh
17,68
2,764
48,86
B
0,117828
2,08
35,00
2,76
kWh
12,68
2,764
35,05
A
0,117828
1,49
35,00
2,76
kWh
6,34
2,764
17,53
A
0,117828
0,75
4,72
11
B.
Energetický nosič / spôsob transformácie
Potreba tepla na prípravu teplej vody, 2 kWh/m a
Faktor transformácie (účinnosť)
Merná jednotka
Výhrevnosť kWh/m.j.
Faktor primárnej energie
10,10
1,36
zemný plyn / kondenzačný kotol
10,00
0,99
drevené peletky / kotol na biomasu
10,00
0,86
kg
2,46
elektrická energia / priamy ohrev
10,00
0,99
kWh
10,10
el. energia (50% sieť/50% obnoviteľný zdroj)/ priamy ohrev
10,00
0,99
kWh
5,05
10,00
2,76
kWh
10,00
2,76
10,00
10,00
elektrická energia / tepelné čerpadlo el. energia (50% sieť/50% fotovoltaika) / tepelné čerpadlo slnečný kolektor v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou slnečný kolektor v kombinácii s priamym ohrevom elektrickou energiou, pričom len 50% je zo siete a 50% je z obnoviteľného zdroja
kWh
Potrebné množstvo energetického nosiča z neobnoviteľného zdroja, m.j.
Výpočet ročných nákladov na prípravu teplej vody.
Primárna energia, 2 kWh/m a
Trieda energetickej hospodárnosti
13,74
B
0,20
2,33
2,764
27,92
2,764
3,62
kWh
0,99
0,99
Cena energie za mernú jednotku, Euro/m.j.
Ročné náklady na prípravu teplej vody, 2 Euro/m
0,0402
0,41
A
0,192
0,47
C
0,117828
1,19
13,96
B
0,117828
0,60
2,764
10,01
A
0,117828
0,43
1,81
2,764
5,01
A
0,117828
0,21
kWh
4,04
2,764
11,17
A
0,117828
0,48
kWh
2,02
2,764
5,58
A
0,117828
0,24
4,72
12
