Landart ako súznenie... 18

časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu

IX. ROČNÍK

26 2 0 1 2

*Krajina je obrazom ľudí, ktorí ju obývajú 10 . . . a r u b z v o k a t *...Landar ako súznenie... 18 ...Landart *Potraviny z „divočiny“ 29

ú v o d n í k

26_2012

o b s a h ú v o d n í k . .

. . . . . . . . . . . . . . . . r e p o r t á ž . . . . . . . . • „Bol to ten najlepší a najkrajší deň v škôlke“ . . . . . . . . . . . . . . . správy.

2 3 6 6

p r e d s tav u j e m e

. . . . . . 8 • Združenie Slatinka . . . . . . . . . . . 8 organizáciu

t é m a . . . . . . . . . . 10 • Krajina je obrazom ľudí, ktorí ju obývajú. . . . . . . . . . . . . 10 • Ekologické poľnohospodárstvo zvyšuje biodiverzitu a udržateľnosť. . . . . . . . . . . . . . 14 • Estetika krajiny. . . . . . . . . . . . . 17 n á m e t y a   a k t i v i t y . . 18 • ...Landart ako vzbura... ...Landart ako súznenie.... . . . . 18 a k o s a t o d á – i n š p i r á c i e . 20 • Školský výlet?. . . . . . . . . . . . . . 20 • Pošli to ďalej, alebo príklady dobrej praxe Zelených škôl. . . . 21 p o m ô c k y y a   p u b l i k á c i e . . 2 3 • Kniha: „Jaroslav Svoboda: Kompletní návod k vytvoření ekozahrady a rodového statku“.23 ú v a h y o   z e m i . . . . . 24 • Krajina je premaľovaný obraz . 24 o t á z k y a   n á z o r y . . . 26 • Vaše otázky, naše odpovede: Ako zmeniť školský dvor na prírodnú záhradu?. . . . . . . . 26 • Kŕmiť či nekŕmiť . . . . . . . . . . . . 28 spotrebiteľské okienko. 29 • Potraviny z „divočiny“. . . . . . . . 29

2

foto na titulnej strane: J abl o ň o v ý sa d v   Dev i č a n o c h . S t r o m y o še t r o va n é n i ele n bez   c h e m i k á l i í , ale aj v n í m av o f o t o : z u z a n a gallayová

Príbeh krajiny, alebo krajina ako príbeh O krajine ako takej by každý z nás dokázal vyrozprávať svoj vlastný príbeh. Príbeh o prvom bozku pod čerešňou, o prvej zlomenej ruke, o víťazstvách i prehrách, o výstupoch aj pádoch, o tom, ako muž spoznal ženu, či ako išlo vajce na vandrovku. Všetky tieto príbehy by odhalili závislosť príbehov ľudí a príbehu krajiny. Keď som rozmýšľala nad týmto číslom ĎalEKOhľad-u, povedala som si, že každý z nás si tú svoju krajinu predstavuje inak. Na jednom blogu som pred časom čítala článok o tom, že jej príbeh píšu jej občania. Autor samozrejme ponímal krajinu z pohľadu štátu. Ja som si ale pri čítaní tohto článku uvedomila, že by sme na to mali nazerať aj z inej strany. V 60. rokoch 20. storočia prišiel vedec, klimatológ a chemik James Lovelock s teóriou, ktorú nazval podľa gréckej bohyne – Gaia. V tejto teórii (vo veľmi zjednodušenom ponímaní) hovorí o Zemi ako o živom organizme. Pokiaľ dokážeme aj my vnímať krajinu okolo seba ako jedinečnú entitu, potom už nehovoríme o príbehu, ktorý rozprávajú ľudia, ale o samostatnom príbehu krajiny. Podľa mňa by príbeh krajiny začínal asi takto: „...kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina... Rozprestierala sa naľavo, napravo, vpredu aj vzadu a vlastne všade, kde len ľudské oko dohliadlo. A nie len tam. Stretávali sa v nej všetky národy sveta, všetkých farieb pleti a každého vierovyznania. A jej to nevadilo....“ A potom by krajina rozpovedala svoje príbehy. Jedným z týchto príbehov by bol určite aj článok Zuzany Gallayovej a Silvie Szabóovej „Krajina je obrazom ľudí, ktorí ju obývajú“. Práve tieto dve úžasné autorky sa vo svojom príspevku zamýšľajú nad otázkou, či má krajina svoju osobnosť, či má pamäť, či to, ako do nej zasahujeme, ju ovplyvňuje. Dozviete ako po nej kráčať a správne „čítať“ jej knihu. V ďalších článkoch si prečítate, ako ekologické poľnohospodárstvo zvyšuje biodiverzitu našich polí, objavíte svet landartu, zistíte, kde môžete ísť so žiakmi na koncoročný výlet a dozviete sa zaujímavosti zo Zelených škôl. Každý z nás je súčasťou krajiny. To, ako sa správame k svojmu okoliu, je odrazom zrkadla našej duše. Keď si my sami spravíme „poriadok“ v sebe, dokážeme to preniesť aj navonok a prispieť svojou troškou do príbehu krajiny. Skúste sa chvíľu zastaviť a premyslieť si svoj príbeh spätý s krajinou. Napíšte si ho na papier, alebo ho len tak niekomu povedzte, či ho nechajte znieť vo svojom srdci. A buďte pyšní na spätosť s touto živou „bytosťou“. Za všetkých ľudí, ktorí sa podieľali na tomto čísle ĎalEKOhľadu, Vám prajem príjemné chvíle strávené pri jeho čítaní. Sadnite si niekde do prírody, nájdite si chvíľku pre seba a užite si to. Miroslava Piláriková [email protected]

Staňte sa spolutvorcomi časopisu ĎalEKOhľad Milé čitateľky a čitatelia, aj v tomto čísle ĎalEKOhľadu nájdete priložený dotazník. Čítate ĎalEKOhľad? Pomáha Vám pri environmentálnej výchove? Čo Vám chýba? Prosím, venujte tomuto dotazníku niekoľko minút. Vďaka Vašej spätnej väzbe budeme môcť časopis o environmentálnej výchove a filozofii ĎalEKOhľad pripravovať tak, aby bol čoraz pestrejší, zaujímavejší a prinášal nové a praktické informácie (nielen) pre učiteľov. Ako formu poďakovania za čas, ktorý venujete vyplneniu dotazníka, Vám ponúkame zaslanie zvyšných predchádzajúcich čísiel ĎalEKOhľadu. Okrem toho autorov 10 najinšpiratívnejších a najúprimnejších odpovedí odmeníme poukážkami na nákup v obchodoch www.bio-obchod.sk (Malý princ Trenčín) a www.ekoobchod.sk (CEEV Živica Bratislava). Ďakujeme za zaslanie dotazníka na adresu redakcie: Centrum environmentálnych aktivít, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín alebo o vyplnenie dotazníku na webovej adrese www.spirala.sk/dotaznik Richard Medal, zodpovedný redaktor časopisu ĎalEKOhľad

s p r á v y

CYKLODUCH – propagácia a podpora nemotorovej dopravy vo Zvolene cez dobrovoľnícke aktivity detí a mladých ľudí 10. februára 2012 sa na Mestskom úrade vo Zvolene uskutočnila detská konferencia v rámci projektu „Cykloduch“.

I n t e r v i e w ž i ak o v   – ú č as t n í k o v k o n f e r e n c i e p r e r o z h las f o t o : OZ s l a t i n k a

Hlavnými prednášateľmi na nej boli deti z III. ZŠ, IX. ZŠ a VI. ZŠ Zvolen, ktoré pod vedením mladých dobrovoľníkov mapovali problémové a nebezpečné miesta v okolí svojich škôl, na ktorých dochádza ku kolíziám medzi autami a pešími (deťmi), ktoré sú málo prehľadné, zle označené, stiesnené alebo inak nebezpečné z hľadiska pohybu detí. Za každú školu si skupinka žiakov pripravila prezentáciu, v ktorej primátorovi mesta, úradníkom a ďalším dôležitým dospelým ukázali zmapované problémové úseky, resp. aj návrhy na ich riešenie. Prezentácie žiakov boli spotánne, výborne pripravené a odvážne odprezentované. Po skončení prezentácií detí sa snažili k jednotlivým problémom vyjadriť predstavitelia mesta – hlavný architekt mesta Ing. Arch. Peter Kašša, Ing. Gdovín z odboru výstavby, zástupcovia mestskej aj štátnej polície. Mnohé problémy sú pomerne komplikované a ich riešenie vyžaduje viac času a najmä financií, ale našli sa aj niektoré ľahšie, ako napr. znovuvyznačenie niektorých prechodov pre chodcov, ktoré zástupcovia

26_2012

rokov. V prvej kategórii zvíťazila Základná škola Zaježová. V druhej kategórii zvíťazila Základná škola Holubyho Piešťany. Druhé miesto obsadila Základná škola Sv. Dominika Savia Dubnica nad Váhom a tretie miesto získala Základná škola Jána Palárika Majcichov. Čestné uznanie d e t sk á k o n f e r e n c i a f o t o : OZ slatinka

mesta prisľúbili riešiť okamžite. Iné si vyžadujú spoluprácu a otvorenosť dopravného inšpektorátu, zástupcovia ktorého sa žiaľ na konferencii nezúčastnili, výstupy im však budú odovzdané inou formou. Deti prítomným „dospelákom“ kládli zanietené otázky, k veci a niekedy aj veľmi prísne komentovali dospelácke vyjadrenia (citujem jeden detský komentár z diskusie: „Prepáčte, ale vyzerá to, že sa vyhovárate...“). Mapovanie vychádza z metodiky občianskeho združenia Pražské matky a Oživení (ČR), ktoré sa touto témou zaoberajú dlhodobo v Prahe. Princíp zvýšenia bezpečnosti detí pri každodenných cestách do školy je v tejto metodike založený na skľudňovaní dopravy v okolí škôl a podpore nemotorovej dopravy v okolí škôl a meste vôbec.

porota udelila ZŠ s MŠ v Pliešovciach. Súťaž podporili: Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. a Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. Súťaž prebiehala v rámci projektu Carbon Detectives Europe, ktorý školám pomáha pri začleňovaní hlavných zásad udržateľného rozvoja do výuky a učiteľov a žiakov inšpiruje k znižovaniu uhlíkovej stopy ich školy a súčasne zvyšuje ich povedomie o klimatických zmenách, možnostiach využívania inteligentnej energie a dôležitosti šetrného nakladania

Martina Paulíková, o. z. Slatinka, [email protected]

Uhlíkoví detektívi už poznajú víťazov súťaže „Nech je vaša škola CO 2OL!“ Tri roky prebiehal na Slovensku medzinárodný vzdelávací projekt Carbon Detectives. Projekt sa skončil v marci tohto roku súťažou „Nech je vaša škola CO2OL!“. Tímy uhlíkových detektívov mali opäť možnosť prihlásiť svoje projekty na úsporu energií v škole a zníženie emisií oxidu uhličitého do druhého kola súťaže. Zo zapojených škôl sme vybrali 4 víťazov v dvoch kategóriách a udelili jedno čestné uznanie. Víťazné projekty postupujú do medzinárodného kola súťaže. Súťažilo sa v dvoch vekových kategóriách: 8 – 11 rokov a 12 – 14

s energiami. Bližšie informácie o projekte nájdete na stránkach projektu www.carbondetectiveseurope.org. Projekt finančne podporila Európska komisia prostredníctvom programu Intelligent Energy Europe. Bližšie informácie k projektu: Petra Ďurišová, CEEV Živica, 0908 489 951, [email protected]

3

s p r á v y

26_2012

SKOČ DO ŽIVOTA! Centrum environmentálnych aktivít predstavuje inovatívny projekt, ktorý využíva prieskum na internete a v teréne a učí 10 – 14 ročné deti o udržateľnom jedle, bývaní, cestovaní, doprave a spotrebe.

Skoč do života (v originále Mind the Gap) je inovatívny projekt, ktorý školu približuje ku každodennému životu. Jeho cieľom je rozvíjať zručnosti a postoje pre udržateľnú budúcnosť a prepojiť školské vzdelávanie s potrebami miestnych komunít. Aktivity projektu vychádzajú z toho, čo jeme, ako nakupujeme, kde bývame, ako cestujeme v mieste bydliska či na dovolenky. Žiaci pracujú v tímoch a zberajú informácie prieskumom na odporúčaných internetových stránkach alebo „v teréne“ – v domácnosti, obchode, v okolí školy alebo v štvrti, kde bývajú. Aktivity Skoč do života (webquesty) Na stránke www.migaproject.eu je spolu 23 otestovaných online učebných aktivít, s voľne reprodukovateľnými pracovnými listami. Aktivity vychádzajú z každodenných životných situácií v piatich oblastiach:

• • • • •

Jedlo a pitie Doprava Dom a bývanie Spoločnosť a vzťahy Spotreba

Žiaci rozvíjajú zručnosti práce s internetom, hľadajú a spracovávajú informácie, rozvíjajú kompetencie v oblasti udržateľného spôsobu života – a UČIA SA PRE ŽIVOT! Aktivity „Skoč do života“ sú typickým príkladom výučby naprieč učebnými osnovami. Keďže vychádzajú z reálneho života, obsahujú prvky rôznych predmetov, napr. Geografia, Biológia, Chémia, Etická výchova, Občianska výchova, Anglický jazyk... a ponúkajú príležitosť posunúť sa od úzko definovaných učebných cieľov k výchove environmentálnej, mediálnej, spotrebiteľskej a k udržateľnému životu. Čo je webquest Projekt „Skoč do života“ je postavený na inovatívnej vzdelávacej metóde, ktorá má v anglicky hovoriacich krajinách zaužívaný názov „webquest“ (quest = hľadať alebo pátrať). Výhodou webquestu je, že žiak pracuje s odporúčanými internetovými stránkami, ktoré zodpovedajú učebným cieľom a sú vhodné pre jeho vekovú skupinu (i keď na Slovensku je ešte málo vzdelávacích stránok pre deti, takže v porovnaní napr. s Veľkou Britániou máme v tomto smere čo doháňať). Okrem toho, že surfovanie po internete deti baví, učia sa použí-

P r i esku m o bal o v   – p i l o t n é t es t o va n i e p r o jek t u S k o č d o   ž i v o t a n a   S ú k r o m n ej z á kla d n ej šk o le v   N o vej Dub n i c i f o t o : SZ Š N o v á D u b n i c a

4

vať aplikácie a spoznávajú stránky, ktoré sa im zídu v každodennom živote ako online mapy, cestovné poriadky, farmy s predajom z dvora a pod. Informácie o štruktúre webquestov a ako ich použiť v škole, nájdete na stránke projektu v časti „Ako používať webquesty“. Ako sa projekt páči učiteľom Prvé reakcie sú výborné. „Tá stránka je perfektná, veľmi sa nám projekt Skoč... páči. Koľko sa vždy musím chystať, hľadať materiál, napr. o dobrovoľníctve a tu je to krásne spracované, aj s videom. Super. Bude toho aj viac? (námetov, aktivít)... Tešíme sa.“ Takto spontánne na prvý vyskúšaný webquest „Sú tímy lepšie ako jednotlivci?“ formou e-mailu reagovala Janka Kramárová, riaditeľka Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici – partnerská škola projektu, kde sa uskutočnilo pilotné testovanie webquestov. O projekte Cieľom projektu bolo vytvoriť aktivity, ktoré pomáhajú odstrániť priepasť medzi tým, čo sa učí v škole a tým, čo človek potrebuje vedieť pre bežný život, ako aj predstaviť alternatívy pre udržateľný život (ekodomy, miestne a bio potraviny, verejná doprava, dobrovoľníctvo...). Webová stránka s aktivitami „Skoč do života“ vznikla ako výsledok spolupráce 9 partnerov so zástupcami z Veľkej Británie, Holandska, Bulharska, Maďarska a Slovenska v rámci projektu „Mind the Gap“. V rámci projektu boli tiež vydané letáky a manuál pre učiteľov. Na požiadanie vám ich môžeme zadarmo zaslať (vyžiadajte si ich na e-maile [email protected]).. Aktivity „Skoč do života“ boli vytvorené partnerskými organizáciami projektu. Ich obsah nemusí nutne odrážať postoje Európskej únie alebo jej členských štátov. Klaudia Medalová, Centrum environmentálnych aktivít Trenčín, [email protected]

s p r á v y

Eko-mapa Trnavského a Košického kraja spustená! Aj Trnavský a Košický kraj majú od mája 2012 svoje Eko-mapy. Občania krajov tak na stránke www. eko-mapa.sk nájdu odpovede nielen na tieto otázky: Kam odovzdať pokazenú práčku? Kde sa zdravo najeme a kde nakúpime bio potraviny? Kadiaľ vedie cyklotrasa? Kde sú v prírode zaujímavé a chránené miesta? Čo s nepotrebným šatstvom? Na ktorej škole budú viesť moje deti k peknému vzťahu k prírode? Projekt Eko-mapa uverejnený na www.eko-mapa.sk koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Zelené body do Eko-mapy hľadali od jesene 2011 priamo v teréne študenti 10 stredných škôl v Trnavskom kraji a 10 základných aj stredných škôl v rámci projektu „Školy tvoria Eko-mapu“. V Trnavskom kraji sa na projekte finančne podieľal Trnavský samosprávny kraj. V Košickom kraji tvorbu Eko-mapy koodinovalo o.z. SOSNA a finančným partnerom bola Východoslovenská energetika a.s. Generálnym partnerom projektu je Microsoft. V krajoch nájdeme zatiaľ spolu 500 zmapovaných eko-bodov, no nimi sa mapovanie nekončí. Aby bola Eko-mapa aktuálna, stále ju aktualizujeme a pridávame nové body. Ak aj Vy máte svoj obľúbený bioobchod či navštevujete užitočný bazár, poznáte organizáciu venujúcu sa environmentálnym otázkam alebo malú biofarmu, viete o čistej studničke v lese, peknom náučnom chodníku, dajte nám o tom vedieť! Napíšte nám na [email protected] a Vaše dobré tipy a nápady budú tiež publikované na Eko-mape, pomôžu ľuďom a inšpirujú mnohých k eko-alternatívam.

26_2012

Eko-mapu a viac informácií nájdete na www.eko-mapa.sk. Jana Koťková, CEEV Živica, [email protected], 0902 229 748

Program kurzu, strava aj ubytovanie je zdarma vďaka finančnej podpore spoločnosti Natur-Pack, a. s. Tešíme sa na Vašu účasť. Zuzana Dovalová, [email protected], CEEV Živica

Pozvánka na kurz „Moderne o odpadoch s NaturPackom“ Iste mi dáte za pravdu, že odpady sú dôležitá avšak nesmierne široká a komplexná problematika nielen v rámci prierezovej témy „Environmentálna výchova“. A nie vždy majú pedagógovia, popri iných povinnostiach, dostatok času na prípravu takých aktivít, ktoré by tento problém žiakom atraktívne priblížili. CEEV Živica v spolupráci so spoločnosťou Natur-Pack, a. s. preto pripravila pre pedagogičky a pedagógov II. stupňa základných škôl zážitkový vzdelávací kurz „Moderne o odpadoch s Natur-Packom“. Cieľom kurzu je predstaviť Vám prostredníctvom aktivít rovnomenný multimediálny softvér pre interaktívne tabule. Overené a efektívne aktivity, pri ktorých budete v pozícií facilitátora, nenútene vtiahnu vašich žiakov do témy odpadov, a to od histórie ich vzniku až po zodpovednú spotrebu. Podporia v nich kritické myslenie, tímovú spoluprácu a zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Metodika softvéru sa pritom opiera o tri základné zásady odpadového hospodárstva: predchádzanie vzniku odpadu – opätovné používanie – recykláciu. Zážitkový kurz sa uskutoční v termíne 4. – 6. júna 2012 vo Vzdelávacom centre na Zaježovej a tešiť sa môžete okrem bohatého programu aj na krásne prostredie lazov. Viac informácií o kurze a mieste jeho konania nájdete v aktualitách na stránke www.zivica.sk. Na vzdelávací kurz je možné sa záväzne prihlásiť do 21. mája 2012 na e-maile [email protected]. Do e-mailu napíšte prosím celé meno, adresu, telefonický a e-mailový kontakt a adresu školy. Podmienkou je účasť na celom kurze a aktívna práca s interaktívnou tabuľou. Na tomto e-maile Vám tiež radi zodpovieme na prípadné otázky.

Medvede a my Organizácia Slovak Wildlife Society – Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou pripravila výstavu s názvom Medvede a my.

Výstava je zaujímavo spracovaná na 8 samostojných baneroch, obsahujúcich fakty, zaujímavosti ako aj úlohy pre návštevníkov výstavy + nádherné fotografie s medveďmi v životnej veľkosti. Výstava je určená pre školy, vzdelávacie inštitúcie, ale napríklad aj pre ubytovacie zariadenia. Inštalácia výstavy je veľmi jednoduchá (trvá asi 10 minút) a nevyžaduje si žiadnu ďalšiu prípravu, iba priestor. Ukážka výstavy je k dispozícii na stránke www.medvede.sk. Organizátori výstavy sú v prípade záujmu ochotní zorganizovať aj prednášku. Mgr. Svetlana Beťková, Slovak Wildlife Society, Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou E-mail: [email protected] Tel. 0905 239 033 www.slovakwildlife.org www.medvede.sk

5

r e p o r t á ž

26_2012

„Bol to ten najlepší a najkrajší deň v škôlke“ Žiadna tlačová správa, titulok, či reportáž nedokáže vyjadriť nadšenie dieťaťa lepšie ako jeho vlastné slová. Presne takto totiž zhodnotil aktivity svojej materskej školy na Bajkalskej ulici v Prešove jeden jej žiačik. Spolu s ním sa v týždni od 16. do 24. apríla viac ako 10 000 žiakov a učiteľov zo 73 škôl zapojilo do celoslovenského Dňa Zelených škôl. Deň bez počítača, pitie vody z vodovodu, minimalizácia odpadu, sadenie stromov, infokampane, či monitorovanie a čistenie čiernych skládok... to je len časť záväzkov a aktivít, ktorými chceli školy inšpirovať svoje okolie k ochrane životného prostredia. Pri príležitosti Dňa Zeme tak osobným príkladom priblížili verejnosti možnosti aktivít, ktoré si môžeme zvoliť každý deň, nielen v jeden deň v roku. Okrem toho predstavili rodičom, zástupcom samosprávy a komunity výsledky svojej práce v oblasti environmentálnej výchovy a podporili vzájomnú spoluprácu. Aktivity Dňa Zelených škôl boli rozdelené do troch hlavných oblastí: Záväzok pre Zem, Zelená škola do ulíc a do lesa a Zelená škola kde to žije. Tieto oblasti zaplnili školy rôznymi zaujímavými aktivitami, do ktorých zapojili nielen žiakov a učiteľov, ale aj rodičov či širokú verejnosť.

6

O úspechu akcie hovorí aj Jana Balkóciová z materskej školy Lienka vo Zvolene: „Aktivity mali veľký úspech o čom hovorí aj jedna mamička, ktorá si pri návšteve náučného chodníka v areáli materskej školy povzdychla „Vždy som sa chcela spýtať ako sa volá ten strom čo tak krásne kvitne.“ Dieťa jej pohotovo odpovedalo, skôr ako začala čítať na popise pri strome.“

Z á v ä z o k p r e Z e m - De ň bez p o č í t a č o v foto: Základná škola J. Kollára, Banská Štiavnica

Záväzok pre Zem Školy zapojené do Dňa Zelených škôl si mohli dať v tento deň záväzok, ktorým sa snažili znížiť svoj vplyv na životné prostredie. Napríklad vo zvolenskej MŠ Ďatelinka „ekohliadka – ekokrtkovia“ kontrolovala, sledovala a hodnotila úspešnosť bezodpadového dňa, deti v MŠ vo Svidníku a ZŠ v Mníchovej Lehote dali v tento deň počítaču a televízoru voľno, v Dolnom Kubíne deti prežili deň bez plastových fliaš a v Dravciach dostali nápoj zadarmo. „Pre túto aktivitu sme sa rozhodli aby sme žiakom ukázali aká je čistá voda dobrá a zdravá. Aby sme si vážili to, že nám tečie priamo z kohútikov,“ vyjadrila sa koordinátorka Lívia Lorková zo ZŠ v Dravciach.

Zelená škola do ulíc a do lesa Počas Dňa Zelených škôl vyšli žiaci aj za brány svojich škôl. Vybrali sa do ulíc, aby informovali verejnosť o svojich aktivitách, šetrení energiou, ochrane životného prostredia, či o programe Zelená škola. Medzi školy, ktoré sa vybrali do ulíc patrí aj Základná škola J. Kollára v Banskej Štiavnici, ktorej žiaci si vyrobili hračky z odpadového materiálu a vybrali

a n ke t a n a   n á m es t í f o t o : Z Š Dr. Jesenského, Žiar nad Hronom

sa na námestie informovať o tom, čo je program Zelená škola. „Žiačky boli sklamané, lebo v meste bolo veľmi málo ľudí. Dievčatá sa neskôr zhodli, že ľudia sa báli, že zbierame peniaze, alebo niečo podobné,“ smutne konštatuje koordinátorka programu Tatiana Adamská. Nakoniec zobrali letáky o Zelenej škole a rozhŕkli sa medzi ľudí v zmysle „keď nejdete vy k nám, ideme my k vám“.

Zelená škola kde to žije Žiaci si počas Dní Zelených škôl zažili mnoho zaujímavých aktivít. Od prípravy zdravých jedál, vytvárania kvapôčkovej závlahy, bylinkovej špirály, motýlej záhrady, organizovanie burzy šatstva či hračiek. Mnohé zo škôl využili tento deň na zahájenie prác na projektoch, ktoré boli podporené v grantovom kole „Pomáhame vyrásť“. „Časť popoludnia stráveného v materskej škole spolu s našimi deťmi v  rámci Dňa Zelených škôl bol veľmi príjemný. Pre deti to bola veľmi zá-

sa d e n i e b y l i n i ek s   r o d i č m i f o t o : mš n a   s t a r e j t e h e l n i , banská bystrica

r e p o r t á ž

bavná výchovno-vzdelávacia aktivita. Zúčastnili sa slávnostného prvého výkopu základov na stavbu „ekodomčeka“, potom si mohli každý posadiť nejakú tú sadeničku v bylinkovom záhone a taktiež aj nejakú okrasnú kvetinku do kvetináča. Chuť do takejto manuálnej práce nikomu nechýbala. Lopatky, hrabličky či polievačky boli v ustavičnom kolobehu. Nakoniec sa deti jedno druhému chválili a ukazovali, kde je tá ich rastlinka posadená, ako sa volá a ako ju budú chodiť každý deň polievať. Pre deti, ale aj pre rodičov to bolo popoludnie, kde sa „organizátorom“ veľmi dobre podarilo spojiť príjemné s užitočným,“ povedala Mgr. Martina Chriašteľová, mamička tri a polročnej Hanky z materskej školy v Banskej Bystrici.

Deň Zelených škôl z pohľadu učiteľov Deň Zeme ako aj Deň Zelených škôl často stojí na pleciach učiteľov. Opýtali sme sa ich, ako na nich samých zapôsobila táto akcia. „Deň Zeme v našej materskej škole oslavujeme už niekoľko rokov rôznymi aktivitami. Tento rok mali naše aktivity ucelenejší charakter a mali sme možnosť propagovať sa aj prostredníctvom programu Zelená škola. V tomto programe sme tretí rok, a rodičia kladne hodnotia posun v myslení a konaní detí a tiež máme dobré skúsenosti, s podporou rodičov a okolia v našich aktivitách,“ hovorí Anna Džupinová z materskej školy vo Svidníku.

26_2012

nielen rodičia ale aj učitelia. Pani Alena Obžutová zo Základnej školy Vtáčkovce uviedla, že „bolo veľmi zaujímavé sledovať žiakov, ako dokážu pracovať s náradím (väčšina detí náradie nepoznala a ani nedržala v ruke). Navštívil nás aj pán starosta, ktorý neveril vlastným očiam s akou dobrou náladou a ako usilovne deti pracujú.“ Keď dáme žiakom možnosť realizovať svoje nápady a aktivity, bude nás čakať milé prekvapenie. Ich nadšenie je nákazlivé a často „nakazí“ aj personál, rodičov či okolie školy. Deň Zelených škôl bol na aktivity žiakov ako stvorený.

p u b l i k á c i e

Chápadlo – Ako a prečo zapájať deti a mladých ľudí do rozhodovania o krajine, v ktorej žijú?

Katarína Cesnaková Kancelária programu Zelená škola – CEEV Živica, [email protected] Zelená škola od roku 2004 pomáha aj slovenským školám realizovať environmentálnu výchovu prepojenú s praktickými krokmi. Tie vedú žiakov a celú školu k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu. Na Slovensku je v programe aktuálne zapojených 216 škôl. Školy, ktoré by sa chceli do programu prihlásiť, tak môžu urobiť do 30. júna na www.zelenaskola.sk. Program Zelená škola koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Národným garantom je sieť ŠPIRÁLA. Generálnym partnerom programu je IKEA Bratislava.

Informačná brožúra pre všetkých, ktorí pracujú s deťmi a mladými ľuďmi a chcú im sprístupniť miestne dedičstvo, vzbudiť ich záujem o okolie alebo rozvíjať s nimi zručnosti potrebné k participácii na veciach, ktoré mladých zaujímajú. Stiahnuť si ju môžete na www.zelenaskola.sk/ files/chapadlo_slatinka2011.pdf. Vydalo: Združenie Slatinka, jún 2011

Nad nadšením a aktivitou zúčastnených žiakov sa pozastavovali

7

č i s t e n i e lesa f o t o : základná škola divín

Map o va n i e a   č i s t e n i e z n e č i s t e n ý c h m i es t f o t o : Zš Mníchova Lehota

ilustračné foto z publikácie chápadlo

26_2012

p r e d s t a v u j e m e

o r g a n i z á c i u

Združenie

Slatinka Podobne ako v iných organizáciách, väčšinu aktivít v Slatinke robia mladí dobrovoľníci, ktorí pracujú bez nároku na odmenu. Mnohí prichádzajú do organizácie s vlastnou predstavou, v akej oblasti by chceli pracovať a tak obohacujú združenie o nové témy a spôsoby práce, ďalších oslovili už bežiace aktivity a prídu zámerne kvôli nim. Na rovnakom princípe je založená aj spolupráca s inými subjektmi, či už školami alebo samosprávami, mimovládnymi organizáciami, odborníkmi, iniciatívnymi občanmi.

Keď sa v roku 1993 začalo hovoriť o znovuoživení plánov na výstavbu kontroverznej priehrady na rieke Slatina pri Zvolene, skupina študentov Fakulty ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene a praktických ochranárov sa rozhodla založiť občianske združenie. Nazvali ho „Slatinka“, podľa mena dediny, ktorá mala byť nepotrebnou priehradou zaplavená a ktorá sa stala symbolom snahy za zachovanie unikátnych prírodných spoločenstiev v údolí Slatiny. Dnes okrem aktivít za presadenie alternatív k priehrade chráni Združenie Slatinka životné prostredie v regióne a venuje sa environmentálnej výchove a vzdelávaniu detí a mladých ľudí.

d i e ť a v   r i eke f o t o : a r c h í v Z D RU Ž ENI a SLATINKA

Najstarším projektom združenia sú aktivity na záchranu a oživenie dedinky Slatinka a zároveň presadenie alternatív ku priehrade na úžitkovú vodu, ktorá je plánovaná už viac ako 50 rokov. Okrem pripomienkovania dokumentov a zasielania informácií o alternatívnom využití územia bez priehrady, je činnosť zameraná na propagáciu celého údolia. Už od r. 2001 združenie udržiava Náučný chodník Údolím Slatiny, vedúci zo Zvolena nenáročným terénom popri rieke do Slatiny a späť. Nad dedinou je tiež krásny „krajinohľad“ a prepo-

b ú d k y n a   la n i c i a c h f o t o : AR C HÍV Z D RU Ž ENI a SLATINKA

jenie na nadväzujúci chodník do Zvolenskej Slatiny udržiavaný skautmi. V prenajatej bývalej škole v Slatinke vytvorili Slatinkári priestor na kultúrne podujatia, tábory aj tvorivé dielne. Keďže v okolí sa nachádzajú bohaté a zaujímavé prírodné spoločenstvá, môžu sem prísť (pešo po náučnom chodníku alebo autobusom) deti zo škôl alebo s rodičmi a využiť výborné podmienky pre učenie sa v prírode. V čase tzv. interiérového detstva, kedy rodičia takmer nepúšťajú deti hrať sa von, radšej ich všade vozia autom a preferujú „bezpečie“ domova pri počítači či televízore, je pre deti úžasným dobrodružstvom nielen vlastné učenie sa (často v mimovyučovacom čase), ale aj brodenie sa v rieke pri lovení pijavíc na pozorovanie, oberanie jabĺčok či pumpovanie vody na umývanie riadu po spoločnom olovrante. Ak je menej príjemné počasie, časť aktivít sa koná v škole. V spolupráci so základnými školami sa Združenie Slatinka venuje mnohým aktivitám na spoznávanie a zlepšenie stavu životného prostredia aj priamo vo Zvolene. Najčastejšie sú to rôzne pozorovania prírody,

p r e d s t a v u j e m e

o r g a n i z á c i u

26_2012

i n z e r c i a

Tričká a tašky „Zelená škola“

p o h ľ a d n a   d e d i n u f o t o : a r c h í v Z D RU Ž ENI a SLATINKA

učenie sa v prírode v rámci biológie, geografie i iných predmetov, brigády na čistenie prírodných lokalít, land-art, diskusie či premietania. Veľký úspech mal projekt CYKLODUCH, kedy deti pod vedením vyškolených mladých ľudí mapovali miesta a úseky komunikácií v okolí troch zvolenských základných škôl z hľadiska kolízií medzi pešími a autami.

kancelária: Sládkovičova 2 (2. poschodie), Zvolen, 045 5335 701, [email protected], www.slatinka.sk

slatinka krpele prasličky f o t o : a r c h í v Z DR U Ž E NIa S L A TIN K A

Dobrovoľníci združenia sa zároveň starajú vo Zvolene o časť mestského parku Lanice, ktorý je známy svojimi prírodnými hodnotami. Preto je možné deti zapájať do praktickej starostlivosti (od sadenia stromčekov až po osádzanie búdok pre vtáky, ktoré deti sami vyrobili a namaľovali), teda deti vidia aj výsledky svojej aktivity v prospech iných. Lanice sú už tradične miestom pre Deň Zeme či Deň pre Lanice, pri ich organizácii pomáhajú miestni vysokoškoláci aj iné mimovládne organizácie.

Cena 7,50 € Rôzne motívy, farby a veľkosti. Viac na: www.zelenaskola.sk/tricka-tasky Sú vyrobené z kvalitnej biobavlny. Proces výroby rešpektuje etické a bio štandardy a využíva výhradne slnečnú a veternú energiu. Pri výrobe tohto biotextilu sa celkovo šetrí až 90 % emisií skleníkových plynov v porovnaní s bežnou textilnou výrobou.

Cena 5,00 €

Kontakt: Združenie Slatinka, P.O. BOX 67, 960 01 Zvolen;

s t r e t n u t i e r o d á k o v f o t o : a r c h í v Z D RU Ž ENI a SLATINKA

t é m a

26_2012

Krajina je obrazom ľudí, ktorí ju obývajú o bja t i e foto: silvia Szabóová

Keď sme pripravovali tento článok, nemysleli sme len na krajinu ako takú. Mysleli sme na nás, na ľudí, ktorí v nej žijeme, získavame z nej potravu, vodu, bývame v nej, putujeme po nej, tešíme sa z nej...A mysleli sme na to, či vieme „krajinu prečítať“. Či by sme vedeli sprevádzať svojou krajinou ľudí a prerozprávať im to, čo vidia, inak. Tak, aby odchádzajúci pochopil a precítil, že krajina má pamäť. Že za každým múrikom, božími mukami, poľnou cestou, starými stromami a korytami riek či lesnými studničkami je pamäť miesta, je tok energie a minulosť, súčasnosť aj budúcnosť na jednom mieste. Vstúpte s nami do krajiny, pozývame vás na malý kurz „čítania krajiny“...

10

Má krajina osobnosť? Skúste si odpovedať na otázku: „Má krajina osobnosť?“ Veľmi bežná odpoveď ľudí je „nie“. V ich ponímaní je krajina len súborom lesov, polí, riek, zvierat, skál... Takáto forma chápania krajiny ako súčtu jej prvkov potom vplýva na konanie a správanie ľudí a na ich postoj k zásahom do krajiny. Nevnímajú vzťahy medzi jednotlivými časťami krajiny, ich vzájomnú prepojenosť, väzby, krehkosť celého systému. Ak priznáme krajine osobnosť, je to niečo úplne iné. Mení sa tým nielen náš vzťah ku krajine, naše konanie a rozhodovanie v rámci únosnosti krajiny, ale zároveň sa stane svojbytnou osobnosťou, fenoménom so svojimi zákonmi, živou sústavou, v ktorej jednotlivé prvky, lesy, lúky, polia, rieky poprepletané neviditeľnými vláknami sú odrazom tohto fenoménu, osobnosti. A zároveň si, sami pre seba, vedome priznáme, že krajina, a jej jednotlivé časti majú to, čomu sa hovorí Genius loci. Ducha miesta.

Krajina je niečo viac, ako len výpočet jej prvkov. Je niečo, čo nás presahuje, čo často krát nevieme vyjadriť inak, ako pocitmi. Je však možné napojiť sa na pamäť krajiny (alebo na pamäť ľudí či múdrych kníh, aj kroník), klásť si otázky a nachádzať na ne odpovede: Čo uprostred zatrávnenej a zalesnenej plochy robia kopy kamenia, viditeľné poskladané do nejakých útvarov? Kto a prečo opravil starú krásnu studničku v lese a dal jej nielen striešku, ale pridal aj pohár? Ako a prečo vznikla stará vozová cesta poza horu? Prečo zrazu vymizli vidlochvosty v určitej lokalite, kde sme ich predtým vídavali?..... Krajina je jednoducho obrazom ľudí, ktorí ju obývajú. Vnímavých, ohľaduplných či bezohľadných, nenásytných. Je reagujúcou osobnosťou, ktorá napĺňa svoje zákony, reaguje na zásahy ľudí ako živý organizmus a, vďaka za to, má pamäť. Mať pamäť znamená byť schopný obnovovať predchádzajúci stav. Darmo napriamime koryto potoka, voda si nájde svoje staré koryto a zmetie so sebou všetko, čo tam nepatrí. Ak prestane chov oviec na stráňach, pasienky začnú zarastať a krajina sa vracia do svojho pôvodného stavu. Sukcesia.

Všetko, čo pre nás krajinu robí krajinou, si iste ani neuvedomujeme. Alebo až vtedy, keď to zmizne a my vidíme, že nám niečo chýba. Každý má v sebe otlačenú inú krajinu, s ktorej osobnosťou súznie, patrí tam.

k   č o m u sa m o d l í m e f o t o : silvia szabóová

t é m a

26_2012

Krajina má svoju pamäť Významné zmeny v krajine vrátane jej rázu, si uvedomuje aj u nás čoraz viac ľudí – ochranárov, ale aj urbanistov, pamiatkárov, alebo bežných obyvateľov, hospodárov, pestovateľov. Ak by sme však pozorovali krajinu v čase, so všetkými zmenami, ktoré sa v nej dejú bez zásahu ľudí, so zásahmi, či už pozitívnymi alebo negatívnymi, alebo žiadnymi, zistíme, že zmeny v krajine postupujú podľa určitých zákonitostí, nie náhodne. Idú určitým smerom – smerom k nadobudnutiu rovnováhy, stability (Václav Cílek to nazýva homeostáza krajiny), pretože krajina má úžasnú schopnosť: do určitej miery sa dokáže vyrovnávať s vonkajšími zásahmi. Jiří Sádlo ju nazýva autoreguláciou. Nositeľom tohto javu je to, čo nazývame pamäť krajiny.

Krajina je dôvod, prečo ľudia lezú na rozhľadňu. Václav Cílek A čo pamäť krajiny ovplyvňuje? (podľa Cílka, 2002: Krajiny vnitřní a vnější, Dokořán) • Reliéf, ktorý určuje základnú pamäť krajiny. Určuje smer vodných tokov a hydrologický režim krajiny. Ak však dôjde k zmene reliéfu napríklad pri ťažbe uhlia, tak je pamäť krajiny nenávratne stratená. • Klíma a mikroklíma, ktoré majú vplyv na vývoj ekosystémov. • Pôda a geologické podložie, ktoré ovplyvňuje biodiverzitu rastlín a a živočíchov a takisto mikro­ biálne prostredie. • Využitie a starostlivosť o krajinu, ktoré predstavujú vplyv ľudí. Tu sa pamäť prejavuje napríklad v zakladaní sídiel vždy na tom istom mieste, do určitej miery trvá rozdelenie krajiny na lesnú a poľnohospodársku, po stáročia sú udržiavané medzi sídlami komunikácie v rovnakej polohe a pod. Tento stručný úvod nám môže pomôcť pochopiť nasledujúce príklady, cez ktoré budeme spolu krajinu čítať,

aby sme porozumeli tomu, čo sa v nej dialo, ako pamäť krajiny podporila niektoré javy a procesy a ako do toho zapadá človek. Nie vždy chránime tú krajinu, z ktorej máme úžitok, ale chránime krajinu, ktorú poznáme, na ktorú sme citliví, kde sa cítime dobre a doma. Hlbšie poznanie krajiny, toho, čo v nej vidíme a čo to vlastne v skutočnosti znamená, nám môže k tomuto pocitu dopomôcť. Potrebujeme totiž udržať nielen ekologickú stabilitu krajiny, ale aj jej pamäťovú štruktúru.

H r o ble t v o r i a c e h r a n i c e p o ze m k o v f o t o : branislav olah

Čítame krajinu Pri prechádzke lesom môžeme niekde vidieť kamenné múriky (hroble) alebo kopy skál, poukladané súmerne, systematicky. Kameň po kameni boli povynášané na hranicu políčok a lúk kedysi dávno, aby sa získalo viac poľnohospodárskej pôdy. Svedčia o pracovitosti, húževnatosti a spôsobe života našich predkov. Podľa veku okolitých stromov môžeme odhadnúť, ako dlho sa územie nevyužíva. Pokiaľ ich nájdeme na lúke či pasienku, za teplých dní tu zbadáme vyhrievajúce sa jašterice či hady. V húštine šípok, trniek, hlohu alebo priamo v lese, môžeme vidieť už vyschnutú borievku, starú jabloň či hrušku. Kedysi rástli na pasienku, lúke, dokonca v sade. Pasúce sa ovce, senníky na horských lúkach alebo pripravené kôpky sena dnes nestretneme už hocikde. Ej ty medza zelená... spievalo sa pri jeho sušení. Veď medze, remízky, živé ploty, brehové porasty pri  potokoch či riekach poskytujú  potravu, príležitosti pre hniezdenie aj úkryty pre  živočíchy, ale aj spomaľujú eróziu pôdy. Stromy a kry tvoriace medze  sú pre vtáky dôležitou pozorovateľňou, pre opeľovače aj mnohé ďalšie bezstavovce zdrojom potravy. Dravé vtáky, nachádzajúce tu zázemie, sú prirodzenou biologickou ochranou poľnohospodárskych rastlín pred škodcami. Dotvárajú nielen ráz  krajiny, ale posilňujú aj jej ekologickú stabilitu.   Krajina kedysi bola tvorená úzkymi blokmi pôdy s rôznym využívaním. Mozaika polí, lúk, pasienkov, medzí, remízok, lesov vytvárala rôznorodé podmienky pre rozmanité spoločen-

Podpoľanie foto: branislav olah

h r i ň o vsk é laz y f o t o : p e t e r d r o b a

stvá rastlín, húb, živočíchov, mikroorganizmov... Ručná kosba bola pomalšia a tak trvalo niekoľko dní až týždňov, kým pozemky boli pokosené. Mnohé rastliny tak získali čas vysemeniť, imága hmyzu sa vyvinúť... Prechádzajúc krajinou vidíme opustené lúky a pasienky s náletom šípok, javora, smreka, ktoré predpovedajú postupný nástup lesa. Hoci je tento proces prirodzený, prináša so sebou zmenu podmienok pre existenciu mnohých vzácnych druhov lúk a pasienkov. Na planinách Slovenského krasu sa odjakživa pásli ovce a kravy. Situácia sa zmenila, ovce sa nepasú, kráv viditeľne ubudlo a bývalé pasienky zarastajú. Pribúda krov, borievok

11

t é m a

26_2012

Karpatoch, Krupinskej planine, na Brdárke... si môžeme oddýchnuť v tieni starých krajových odrôd.

S t a r é salaše s ú bez o v c í a   t e r az sl ú ž i a ak o ú t ul n e p r e t u r i s t o v. N í zke Ta t r y foto: silvia szabóová

Našťastie, aj dnes žijú ľudia, ktorých cesta vedie práve cez zanedbané sady. V Devičanoch odkúpili dve rodiny pár hektárov bývalého družstevného sadu. Päť rokov im trvalo, kým odstránili nálet šípok. Dnes hospodária v systéme ekologického poľnohospodárstva, dodávajú ovocie, zeleninu, sušené ovocie, bylinky aj jablčné mušty rodinám v štiavnickom regióne. Vidlochvost je jeden z bioindikátorov. V miestach, kde sa nepoužívajú chemické postreky je pomerne hojným druhom. Okrem chemizácie však má na jeho úbytku nemalý podiel odstránenie medzí, najmä likvidácia trniek a hlohov v okolí polí. Pramene, studničky, studne boli vždy miestom, ktoré spája podzemie so svetom na povrchu. Symbolicky: naše podvedomie, nevedomie a vedomý skutočný svet. Ak ich nachádzame počas putovania krajinou starostlivo opravené, vyčistené, je to pre nás znamenie dobrého prepojenia týchto dvoch svetov. Znamenie, že ľudia, ktorí krajinu obývajú, sú s ňou v súlade. K takýmto ľuďom sa môžete pridať aj vy. Nezabudnite nechať na konáriku alebo na kameni položený hrnček, z ktorého sa putujúci môže napiť.

foto: branislav olah

12

a celý charakter krajiny sa mení. Vo veľmi malej miere ho nahrádza kosenie lúk,  ale kosačka nie je jemný ovčí pysk, ktorý trávu šklbe, nie reže narovno. Staré gazdovstvá zanikajú. Deti gazdov odchádzajú z lazov, malých obcí – pracujú v meste či zahraničí. Alebo jednoducho „sa neoplatí“ pôdu obrábať. Sady pustnú, no pamätajú si, koľko rôznych druhov čerešní, hrušiek, sliviek či jabĺk ľudia kedysi pestovali. Na štrúdľu, na mušt, na sušenie, na zimné uskladnenie... V Bielych

Voda krajinu modeluje aj spoluvytvára jej charakter. Pramene, lesné tône, jazerá, rybníky, sústavy kanálov, meandre riek, mokrade, to všetko je jedinečnou zásobárňou nielen vody, ale hlavne rozmanitosti života v krajine. Pravidelne na jar zatápané územia si zachovávajú svoj ráz, biodiverzitu a aj hospodársku či oddychovú funkciu. Po odvodnení veľká časť týchto funkcií zaniká. Dlhodobo zachovávaný ráz krajiny sa zmení. Ale pamäť krajiny ostáva.

človekom). Vidíme staré urastené stromy, matuzalemov, a pod nimi a okolo nich malé semenáčiky, ich potomkov. Vidíme aj stromy, solitéry, ktoré neboli našťastie vyťaté a tvoria dominantu krajiny, čistinky, lúky s výhľadom. Staré stromy sú plné príbehov. Hoci v minulosti, a aj teraz, dávajú človeku kolísku, lyžicu, misku, posteľ, plot, porisko, kríž aj rakvu, dnes sa ich ľahko vzdávame. Pamätajú rozoranie medzí, sceľovanie políčok, odvodňovanie vlhkých lúk aj ich prvú orbu. Začali sme políčkami z kameňov, ktoré vytvárali po stáročia ľudia a vtláčali tak krajine svojrázny nezabudnuteľný charakter. Dva posledné príklady budú opäť v znamení ľudí: aleje, sústavy starých poľných ciest a drobná architektúra – božie muky, kaplnky. Aleje jabloňové, orechové, čerešňové, popri cestách, popri oddávna používaných vozových cestách z dediny do dediny. Ešte teraz sa z nich môžeme tešiť a občerstviť sa z ich plodov. Niekde už cesta zanikla, ale alej stále ostáva. Na Morave silnie trend zachraňovať tieto staré aleje a oživovať tak nielen tradície, ale aj ducha krajiny. Staré poľné cesty vytvárali celú sústavu, ktorou boli pospájané nielen dediny, ale aj regióny. Staré poľné cesty majú neuveriteľné čaro a silu. Ich súčasťou sú solitérne stromy, pri ktorých si pútnik môže oddýchnuť, studničky. Krajina aj starší ľudia

V takejto krajine nájdeme nielen staré vŕby, s koreňmi vo vode, ale aj svedkov činnosti a lásky človeka – staré sady, ako napríklad starý sad pri Somotore. Ostávajú plodiace a nepotrebujú na to plot okolo záhrady. Súčasťou prirodzeného rázu krajiny sú stromy, lesy, hory, pohoria. Ak máme pozorný zrak, tak budeme vnímať, čo tvorí pamäť takejto krajiny. Vidíme lesy zložené zo stromov približne rovnakého veku (vysadené

P r a m e n i sk o v o V o l o vsk ý c h vrchoch foto: silvia szabóová

t é m a

si tieto cesty pamätajú, pretože je výhodnejšie chodiť skratkou po poľnej ceste, pešo či na bicykli – staré poľné cesty sú častokrát základom súčasných cyklotrás. Darmo, časy sa menia. Autor výbornej knihy Krajiny vnitřní a vnější, Václav Cílek, napísal: „Duch vždy vanie, kde sa mu chce. Ale niekde vanie viac“. Takýmito miestami sú aj kaplnky. Kto ich postavil? Kedy? A prečo? Kto sa o ne pravidelne stará? Nohy sa zastavia, myseľ rozjíma, ruky skladajú kyticu z poľných kvetov. Aj takto podporujeme silu miesta a pamäť krajiny.

26_2012

Súťaž Ak ste čítali pozorne, nebude pre Vás ťažké interpretovať - prečítať aj krajinu na nasledujúcich záberoch. Prezrite si fotografie A – C a napíšte nám ku každej z nich jej príbeh. Premýšľajte: Čo je na fotografii? Ako asi vyzerala táto krajina v minulosti? Ako by vyzerala táto krajina po niekoľkých rokoch či desaťročiach, ak by nezasahoval človek? Aký je príbeh tejto krajiny? Príbehy môžete posielať do konca letných prázdnin 2012 na adresu [email protected]. Najzaujímavejšie príbehy odmeníme, v kategóriách žiaci základných škôl, študenti stredných škôl, dospelí.

Tak sme došli až na koniec. Uvedomujeme si, že sme nepostihli všetky aspekty, ktoré sme chceli, snažili sme sa zachytiť tie najdôležitejšie. Možno je toto len prvým dielom nášho cyklu čítania krajiny a budete sa môcť tešiť na ďalšie. Ak máte svoje príbehy a fotky, ktoré môžu ostatným pomôcť v interpretácii krajiny a procesu ako funguje jej pamäť, svoje fotky a texty k nim môžete poslať na adresu autoriek.

foto A

Čo dodať na záver

foto c

Poďakovanie: Za poskytnutie fotografií ďakujeme doc. Branislavovi Olahovi a doc. Karolovi Ujházymu z Technickej univerzity vo Zvolene. Ďakujeme vedeniu Fakulty ekológie a environmentalistiky za poskytnutie fotografií zo súťaže Študentský fotoobjektív a ich autorom: Kataríne Čengerovej a Petrovi Drobovi.

foto b

Zuzana Gallayová, Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, [email protected] Silvia Szabóová, OZ Sosna, [email protected]

t é m a

26_2012

Ekologické poľnohospodárstvo zvyšuje biodiverzitu a udržateľnosť Ekologické poľnohospodárstvo preukázateľne zvyšuje biodiverzitu v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. Menšia produkčná intenzita a vyšší podiel prírodných stanovíšť vedie k tomu, že sa v ekologických podnikoch dosiaľ vyskytuje mnoho typických rastlinných a živočíšnych druhov a poľnohospodári môžu profitovať z prírodného, udržateľne fungujúceho ekosystému.

vanie biologickej rozmanitosti. Celý rad štúdií (Dlouhý, 1981, Reganold et al, 1987, Braat et al, 1988, Dranqvist, 1999, Petersen et al, 1995) poukazuje na jeho prínos pre krajinu a biodiverzitu: • až 6x vyšší obsah organického materiálu v pôde; • vyššia mikrobiálna aktivita, a až o 50% viac dážďoviek v pôde; • až 2x väčší počet a väčšia diverzita hmyzích predátorov; • väčší počet druhov bylín a ohrozených druhov burín; • 2-3x väčší počet vtákov a vyšší počet druhov vtákov; • až o 50% viac jedincov a o 30% viac druhov; • prírodný ráz krajiny (ekologicky hospodáriace podniky majú cca o 60% viac prírodných a poloprírodných stanovíšť).

Intenzívne poľnohospodárstvo ako hlavná príčina úbytku druhov z farmy odorica foto: Štefan Mních

14

V dnešnej, zväčša intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajine, je biologický život často tak zjednodušený, že mnohé funkcie ekosystému sú oslabené. To znamená, že aby mohol poľnohospodár produkovať, je čoraz viac závislý od vonkajších vstupov ako sú umelé hnojivá a pesticídy. Ich výroba a používanie sú nielen energeticky veľmi náročné, ale nesú tiež hlavnú vinu na znižovaní biodiverzity v konvenčnom poľnohospodárstve. To je zlé z hľadiska tvorby udržateľných poľnohospodárskych systémov – ekosystém s väčšou biologickou diverzitou produkuje viac biomasy a je odolnejší proti nepriaznivým vonkajším faktorom ako ekosystémy s menšou biodiverzitou. Ekologické poľnohospodárstvo má vedecky preukázaný vplyv na zvyšo-

Desiatky rokov trvajúca intenzifikácia poľnohospodárskeho využívania pôdy a krajiny zásadne zmenila význam poľnohospodárstva pre biodiverzitu. Intenzívne poľnohospodárstvo, šírenie inváznych druhov, zástavba pôdy a izolácia biotopov, ale tiež ponechávanie poľnohospodárskej pôdy v horských oblastiach ladom, spôsobujú silný pokles biodiverzity. Rovnako klimatické zmeny stále viac prispievajú ku zmenám domácej flóry a fauny. Zoznamy ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov ukazujú, že intenzívne poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin úbytku druhov v kultúrnej krajine. Používanie pesticídov, syntetických dusíkatých hnojív, sceľovanie pozemkov, meliorácie a používanie ťažkej mechanizácie podstatne prispeli k prudkému poklesu biologickej, ale aj krajinnej rozmanitosti.

o r c h i d ea f o t o : r i c h a r d medal

Význam biodiverzity Biodiverzita zahŕňa rozmanitosť života na všetkých úrovniach: diverzitu génovú, druhovú, diverzitu biotopov a ekosystémov. Bohatá biologická rozmanitosť je dôležitým predpokladom pre zachovanie prírodných procesov ako je prirodzená regulácia škodcov, opeľovanie kvetov ovocných drevín hmyzom a pôdnych procesov tvorby a rozkladu. Ministerstvá poľnohospodárstva v rade európskych štátov stále viac podporujú ekologicky orientované produkčné metódy, ktoré zachovávajú biodiverzitu a šetria prírodné zdroje. V historickej dobe vznikla rozmanitejšia kultúrna krajina poľnohospodárskou činnosťou človeka z pôvodnej, prevažne lesnatej

bab ô č ka f o t o : p e t e r s a b o

t é m a

krajiny. Poľnohospodárska výroba prispôsobená podmienkam daného stanovišťa a dávajúca prednosť extenzívnym produkčným formám je aj dnes základným predpokladom mnohotvárnej, druhovo bohatej kultúrnej krajiny.

Druhová rozmanitosť: viac rastlinných a živočíšnych druhov na ekofarmách Početné štúdie porovnávajúce vplyv konvenčných a ekologických produkčných systémov dokumentujú, že ekologické poľnohospodárstvo má pozitívny vplyv na flóru a faunu na jednotlivých poliach i na úrovni ekofarmy. Rozsiahla analýza 66 vedeckých štúdií ukazuje, že na ekologicky obhospodarovaných plochách sa vyskytuje priemerne o 30% viac druhov a o 50% viac jedincov. Z ekologického poľnohospodárstva profitujú najmä vtáky, dravý hmyz, pavúky, pôdne organizmy a poľná flóra (graf). Na druhej strane, škodcovia sa vyskytujú v oboch produkčných systémoch v podobnom počte. Rozdiely v druhovej biodiverzite sú veľmi zreteľné predovšetkým v poľných plodinách a špeciálnych kultúrach v nížinných polohách; na trvalých trávnych porastoch sú rozdiely menej výrazné. Porovnávacie štúdie z horských oblastí dosiaľ takmer neexistujú.

26_2012

Vzácne a ohrozené druhy na ekologicky obhospodarovaných plochách Na zachovanie vzácnych a ohrozených druhov sú väčšinou potrebné špeciálne záchranné programy. Ekologické poľnohospodárstvo v kombinácii s cennými prírodnými plochami k tomu môže rozhodujúcou mierou prispievať. Škovránok poľný, typický druh otvorenej kultúrnej krajiny, ktorého výskyt bol silne obmedzený intenzifikáciou poľnohospodárstva, rovnako ako dnes už vzácne čajky, jarabice a pŕhlaviari dosahujú pri ekologickom obhospodarovaní vyššie populačné hustoty.

nanie ekologických a konvenčných podnikov vo Švajčiarsku a v Anglicku ukázalo, že podiel prírodných stanovíšť je v ekologických podnikoch vyšší než v konvenčných. Z analýzy všetkých švajčiarskych poľnohospodárskych podnikov vyplynulo, že ekologické podniky vyčleňujú priemerne 22%, kým neekologické podniky 13% poľnohospodárskej pôdy ako prírodnej plochy. Najväčšie rozdiely boli zistené u extenzívnych lúk, ako aj krovín a vysokokmenných ovocných stromov v nížinnej a vrchovinovej zóne.

b i o d i ve r z i t n é p o le f o t o : Miroslava Vohralíková

Na ekofarmách bola tiež preukázaná vysoká diverzita vzácnych poľných rastlinných druhov a náročných druhov bystrušiek.

Biotopová diverzita: viac prírodných a poloprírodných stanovíšť na ekofarmách

o d o r i c a s t r o m o v á alej foto: štefan mních

O c h r a n a v   ek o l o g i c k é m sa d e f o t o : M i r o s l a v a Vohralíková

Okrem produkčnej intenzity je ústredným faktorom pre zachovanie biodiverzity podiel prírodných a poloprírodných stanovíšť v poľnohospodárskom podniku. Pásy krovín, druhovo a štruktúrne bohaté lúky a pastviny, pásy planých kvitnúcich bylín, úhory a drobné štruktúry (suché kamenné múriky, kopy kamenia či konárov, tône a pod.) sú pre veľa živočíšnych druhov životne dôležité ako biotop a dočasný úkryt. Porov-

Vyššia druhová rozmanitosť výhodou pre poľnohospodárov Druhová rozmanitosť je dôležitým základom fungovania mnohých procesov v rovnováhe prírody. Druhovo bohaté biotopy sa môžu lepšie prispôsobovať zmenám životného prostredia. Pestré horské lúky napríklad menej erodujú a v suchých obdobiach sú výnosovo stabilnejšie. Vyššia druhová diverzita a vyššia populačná hustota určitých živočíšnych a rastlinných druhov zistená v ekologických podnikoch ovplyvňuje dôležité ekologické procesy. Ekologické poľnohospodárstvo preukázateľne zlepšuje funkcie ako: • • • •

opeľovanie, zníženie erózie na ornej pôde, rozklad výkalov na pastvinách, prirodzená regulácia škodcov v pôde a v plodinách.

15

t é m a

26_2012

niu do prirodzených kolobehov živín. Rozmanitejšia fauna a flóra v ekologicky obhospodarovaných pôdach okrem toho zvyšuje aktivitu pôdnych organizmov. Nórske výskumy ukazujú, že pôdne patogény sú v ekologických pôdách redukované vďaka väčšiemu výskytu húb intenzívnejšie než v pôdách obhospodarovaných konvenčne.

Hlavné príčiny vyššej biodiverzity k r aj i n ka f o t o : r i c h a r d m e d a l

V ekologickom poľnohospodárstve sa pri pestovaní rastlín a tvorbe krajiny uplatňujú rôzne opatrenia, ktoré majú na biodiverzitu preukázateľne pozitívny vplyv. Biologickú rozmanitosť zvyšujú predovšetkým nasledujúce opatrenia typické pre ekologické podniky:

z farmy odorica foto: Štefan Mních

16

Vyšší výskyt a diverzita sprievodnej flóry na ekologických obilných poliach podporuje výskyt opeľovačov, ako sú včela medonosná, samotárske včely a čmeliaci. Druhová diverzita a počet jedincov včiel je tu 3-krát, resp. 7-krát vyšší než na konvenčných plochách. S narastajúcim podielom ekologicky obhospodarovaných plôch ornej pôdy v poľnohospodárskej krajine tiež prudko stúpajú populácie samotárskych včiel, včely medonosnej a čmeliakov na okolitých poliach a prírodných plochách. Ekologické poľnohospodárstvo na ornej pôde tak zlepšuje opeľovanie kvitnúcich rastlín v okolí. Vyššia diverzita flóry a fauny prospieva tiež užitočným živočíchom, prirodzene regulujúcich škodcov. Ekologické hospodárenie preukázateľne podporuje vyváženejšie spoločenstvá užitočných organizmov, ktoré v prípade pestovania okopanín napomáhajú redukovať škodcov a výnosové straty. Na ekologických pastvinách bolo vo výkaloch zvierat zistené rozmanitejšie spoločenstvo organizmov. Na rozdiel od konvenčných pasienkov nie sú tieto organizmy na ekologických pastvinách poškodzované veterinárnymi liečivami. Organizmy vo výkaloch podstatne prispievajú k ich rozkladu a zapoje-

• nepoužívanie syntetických pesticídov; • menej intenzívne a čisto organické hnojenie; • nižší počet dobytčích jednotiek na jednotku plochy; • pestrý osevný postup s vysokým podielom ďatelinotrávy; • šetrná kultivácia pôdy (hospodárenie s humusom); • veľký podiel trávnych porastov, prirodzených lúk a pastvín; • malé biotopy, viac rôznych ekosystémov a okrajových zón. Tieto faktory nielen zvyšujú biodiverzitu, ale posilňujú tiež prirodzené väzby a zvyšujú tak trvalú udržateľnosť ekologických podnikov. Pre optimálnu podporu biodiverzity je treba, aby uskutočnené opatrenia prepájali podnik s okolitou krajinou (v ideálnom prípade extenzívne obhospodarovanou kultúrnou krajinou). Klaudia Medalová, [email protected] Richard Medal, [email protected] Centrum environmentálnych aktivít Trenčín Zdroje: Ekologické poľnohospodárstvo bez mýtov, www.bioinstitut.cz Ekologické poľnohospodárstvo a biodiverzita, www.bioinstitut.cz www.biospotrebitel.sk www.uksup.sk

Krajina je vzťahom medzi človekom a prírodou; miniatúra sveta, v ktorom spočívame – na chvíľu, či na celý život, do ktorého staviame svoje príbytky, sveta, ktorý prispôsobujeme svojim (ne)vedomým túžbam a potrebám, do ktorého vnášame svoj vlastný rytmus. Tento vzťah je osobný, jedinečný a dynamický: básnik môže vnímať krajinu radikálne inak než vedec, usadlík než pútnik, dieťa než starý človek; vo svete každého človeka krajina nadobúda v určitých momentoch odlišný význam, odlišný druh príťažlivosti alebo odpudivosti, prívetivosti, či cudzosti. Tento vzťah je napokon tiež odrazený v spôsobe, akým krajinu pretvárame, akým ho – a seba – do krajiny premietame: ale práve rôznorodosť záujmov sťažuje udržiavanie jej celistvosti a krásy. Zaujať ku krajine estetický postoj znamená vnímať túto krásu a hĺbku (ne)vedomého spojenia prírody s vplyvom človeka, ktoré prenikajú priestorom aj časom, ale súčasne odhliadnuť od praktického aspektu tohoto spojenia. Veľké stavby sú veľkými zásahmi do duše krajiny, ale niekedy stačí len nepatrný zásah, vyrúbanie jediného stromu nás môže odcudziť od miesta, ktoré sme mali radi. Pripomína nám, že nad krajinou panuje moc, slepá k jej tváram a charakteru, a tie sa sťahujú do úzadia, za svoje rany, sťažujúc nám porozumenie. Avšak ako odhliadnuť od jednotlivých pohľadov a záujmov bez toho, aby sme umlčali prínos ich osobného vzťahu ku krajine, ktorý ju spoluformuje? Krajinný architekt Werner Nohl, ktorý skúmal, akým spôsobom ľudia v krajine nachádzajú krásu a význam, navrhol rozvrstvenie našeho vnímania krajiny na štyri roviny: perceptuálnu a symptomatickú, expresívnu a symbolickú.

t é m a

26_2012

Estetika krajiny Na perceptuálnej rovine vnímame krajinu na úrovni zmyslov a foriem, a jej prostriedkom je citlivosť a ostrosť vnímania, schopnosť sústrediť sa a ponoriť sa do okolia. Vnímať premeny oblakov, harmóniu a kontrast farieb a foriem; tvary listov, ich žilkovanie oproti svetlu a vôňu, štruktúru kameňa, čistý, nezaujatý pohľad maliara alebo dieťaťa. Túto citlivosť môže zvýšiť tvár samotnej krajiny, ak dokáže pritiahnuť našu pozornosť – pokiaľ je našou jedinou možnosťou ako krajinu vnímať okolie cesty, zaprášené a zastavané billboardami, prirodzenou reakciou je odvrátiť zrak. Na tejto rovine je hodnotná krajina, zaujímavá z výtvarného hľadiska, harmonická a usporiadaná krajina bez rušivých prvkov a súčasne bohatá na podnety. Na symptomatickej rovine vnímame prvky a rysy ako prejavy, odkazujúce za seba; stopy jeleňa a ich čerstvosť odkazujú na jeho nedávnu prítomnosť, hrádza na potoku môže odkazovať na prívalové dažde, ohrozujúce dediny, ktorými preteká; za zdobenou fasádou domu môžeme vidieť osobnosť jeho majiteľa, za údolím rieku, ktorá ho vymlela. Na tejto rovine krajine rozumieme vnímaním súvislostí geologických, biologických, či spoločenských, a tu je hodnotná krajina s komplexnými,

štrukturovanými a zaujímavými vzťahmi, históriou a vysokou diverzitou. Na expresívnej rovine ku krajine pristupujeme cez pocity, ktoré v nás vyvoláva: oblaky, dráma svetla a tieňov; vznešenosť, úžas, úzkosť, ktorá nás otvára svetu a obzvlášť pocit tajomna, ktorý na nás dýcha z hmly, obchádza v starých lesoch, alebo osamotených kaplnkách. Tento pocit, starší než my, nás viaže nielen k miestam, ale aj k našim predkom; viaže nás ku pamäti, ktorou je presiaknutý, a ktorá sa, ak je zničená, pokrivená alebo rozmetaná, nedá obnoviť. Na tejto úrovni je hodnotná krajina, ktorá má zachovaný svoj genius loci, krehké prepojenie pamäte s históriou; jej opakom sú vyprázdnené, technické priestory, lány polí, zamerané len na optimalizáciu výnosov, miesta, zastavané alebo upravované slepo, bez náväznosti a úcty. Na symbolickej rovine prvky krajiny vnímame ako básnické symboly, cez ktoré sa krajina prelína s vesmírom snenia, a stáva sa našou najintímnejšou súčasťou – symbolom všetkého, čo nám je blízke – pokiaľ sme schopní tieto symboly rozoznať, rozoznieť a prijať. Jazero sa v predstavivosti stáva okom, zrkadlom do duše krajiny, cesta, miznúca za kopcom symbolom putovania, neznáma,

dobrodružstva, tichá hladina mora, splývajúca s nebom, súznie s pokojom, ktorý v nás vyvoláva. Krásna krajina nemusí byť len nedotknutou krajinou. Krajina, v ktorej žijeme, je odrazom nás, našej vnútornej krásy, nášho záujmu o ňu, a zároveň na nás vplýva viac, než je na prvý pohľad zjavné. Pokiaľ teda chceme udržať a rozvíjať krásu krajiny, naším prvým krokom v ústrety by malo byť rozvitie vyváženej citlivosti a vnímavosti ku príbehom, ktoré ju tvoria, ako aj k tým, ktoré do nej vkladáme my; celostný prístup ku premenám krajiny, na ktorých sa podieľame. Daniel Szabó Masarykova univerzita Brno, [email protected]

foto k článku: daniel szabó

17

26_2012

n á m e t y

a   a k t i v i t y

...Landart ako vzbura... ...Landart ako súznenie...

Videla som Andyho Goldsworthyho, jedného z najznámejších landartistov, v akcii. Stál na brehu mora, pri velikánskej skale. Bolo pred svitaním. Jemnými, opatrnými pohybmi spájal ľadové cencúle do tvaru veľkej špirály. Prvý, najhrubší cencúľ bol mrazom prilepený na skalisku, ostatné boli na neho napojené, tiež mrazom pozliepané. Jemná práca, ktorá končila tenučkým cencúlikom. Vystihnutie ťažiska, skrehnuté ruky. Dokončil a čakal… pomaly pomaličky nad morom vychádzalo slnko a postupne rozžiarilo celú ľadovú krásu. Slnečná ľadová špirála žiarila ako druhé slnko.

Landart a landartisti Landart je považovaný za vzburu proti konvenčnému galerijnému umeniu pre umenie. Vznikol v 60tych rokoch minulého storočia a je v podstate evolučným krokom, ktorý chápe priestor a krajinu ako miesto pre umeleckú realizáciu. Tam, kde sa galerijní umelci musia vtesnať do priestoru galérií, landartisti čelia výzve: stoja tvárou v tvár samotnej krajine. Landart. Krajinné umenie. Landart (z anglického land – krajina, art – umenie) – znamená v preklade krajinné umenie. Galériou pre umelcov je samotná krajina a jej časti. Sústreďuje sa na zásahy v prírode, pracuje s rôznymi materiálmi. Je to jeden zo smerov akčného umenia. Landartisti pracujú v prírode, do galérií sa vracajú len v podobe fotografií svojich prác, videoprojekcií zo zaznamenania procesu tvorby diela a pod. Materiál, ktorý je asi najpoužívanejší, je materiál prírodný – hlina, kamene, slama, suché konáre, piesok...a samozrejme podoby vody – ľad, dážď, sneh. Niektorí vnášajú do prírodných prvkov aj prvky ďalšie – stuhy, plátna, laná... Pre všetkých, ktorí robia landart, nie je dôležitý len výsledok tvorby, dôležitý je prežitok, zážitok, ktorý tvorbu sprevádza.

Umenie v krajine a krajina ako umenie – landart je umenie verejné Môže ho vidieť každý, kto ide okolo miesta, kde ste svoje dielo vytvorili. Siaha teda oveľa ďalej, ako obvyklé práce umelcov, ktoré visia alebo stoja v obývacej izbe alebo múzeu. A siaha ďalej aj preto, že v sebe zahŕňa zážitok. Tento proces je dobré zdokumentovať, nafotiť postupne, nahrať na kameru a potom vystaviť, premietnuť. Nie je to to isté, kto pri

tom nebol, nezažil, ale môžete inšpirovať a aspoň navodiť pocit. Landart v krajine nám môže pomôcť krajinu prežiť inak. Nahliadnuť do nej iným spôsobom, vidieť ju inými očami, uvedomiť si niektoré jej črty, charakteristiky. A malými alebo väčšími zásahmi vyjadriť krajinu alebo jej časť, zvýrazniť to, čo pokladáme za dôležité. Horizont, farby, štruktúry, tok času, závany vetra, pohyby zvierat, slnko a tiene. Ide o nevedomé, alebo aj vedomé prepojenie seba/mňa s tým, čo ma obklopuje. Je potrebné si uvedomiť, že tak, ako každý zásah do krajiny, aj umenie v krajine je zásah. Vplýva nielen na krajinu, ale aj na ľudí, ktorí ňou prechádzajú. Umenie v krajine, tak ako všetko, čo v nej vyniká, púta zrak. Stáva sa objektom pozorovania, meditovania, dôvodom pre zastavenie sa. Tvorbou landartistov sa môžeme inšpirovať aj pri práci s deťmi a dospelými. Dôležitý pri tejto činnosti je samotný proces, zážitok a prežívanie, ktoré ho sprevádza. Nejde o to vyjsť do parku, pozbierať lístie a urobiť z neho nejaký tvar. Ide o prežitie parku, seba a lístia inak, v inom kontexte. V landarte narábame hlavne s miestnymi materiálmi, ale preskupujeme ich tak, že vznikne nová situácia, nový pohľad, zamýšľate sa nad výsledkom, ale vnímate aj aktuálne zmeny v situácii. Stavanie snehuliakov v parku, kreslenie do piesku alebo skladanie postavičiek z prírodnín je bežná tvorba z prírodného materiálu a do konceptu landartu zrejme nespadá. Vzniknú milé prírodné dielka, ale landart je… no veď už vieme čo.:-)) Silvia Szabóová, OZ Sosna, [email protected]

n á m e t y

a   a k t i v i t y

26_2012

k r u h z   p ú pav o v ý c h h l á v

p ú pav o v á l í n i a p o z d ĺ ž zele n é h o b r e h u p o t o ka

z á ves v y t v o r e n ý z o s t o n i ek p r asl i č k y

borovicové ihličie a brečtanové stonky v   sp o l o č n o m k r u h u z d r o j : NATURAL SI M P LE LAN D ART THROUGH THE SEASONS , m a r c p o u y e t p o h ľ a d n a   za m r z n u t é p o le c ez p r ú t e n é o k n o

26_2012

a k o

s a

t o

d á

–

i n š p i r á c i e

Školský výlet? V záplave písomiek, skúšania, opravovania známok a únavy je zvyčajne jedným z mála radostných očakávaní. Kam? Snívajú deti. Za čo? Premýšľajú rodičia. Aké sú riziká? Zvažujú učitelia.

a ponúkaných zážitkov premýšľam: Aký školský výlet? A vlastne prečo? S akými dôsledkami na krajinu? S akými zážitkami pre deti? Nie je to jedno? Premýšľať vôbec nad tým? Tak kam??

Len tak – do krajiny... h r a d ve ľ k ý ka m e n e c foto: silvia szabóová

20

Z dnešného pohľadu obdivujem nášho triedneho, že sa nedal znechutiť počiatočnými poznámkami a prevracaním očí... že mal odvahu vziať triedu siedmakov na dva dni stanovať pod Čachtický hrad. Vlakom z Trenčína (prestup v Novom Meste nad Váhom), s ruksakmi na chrbtoch, vybavení koláčmi od mamín. Rozloženie stanov, spoločná príprava jedla, túra, príprava vatry, opekačka, varenie v kotlíku, futbal (baby proti chalanom, ako inak?). O rok sme ťahali my jeho. Šiel. Boli sme jeho posledná preddôchodková trieda. Dnes chodia priamo na školy „supervýhodné ponuky na nezabudnuteľné zážitky“. Pravé westernové mestečko (mimochodom len kúsok od skanzenu Liptovskej dediny), zábavný park vrátane „detského meníčka“ (nezábavne umiestnený v národnom parku), superzľava v akvaparku, „nadupaný koncoročný výlet s animačným programom a superatrakciami“ (paintball, štvorkolky)... o nákladoch ako rodič pomlčím, o význame

Možno budete prekvapení, koľko detí nenavštívilo park v meste, v ktorom bývajú, neprežilo deň pri rieke, ktorá preteká ich mestom, nevyliezlo na najbližší kopec nad ich obcou. Vytipujte pár zaujímavých miest v okolí. Pripravte žiakom úlohy, napr. Ako sa dostaneme zo školy vo Zvolene k vodopádu Bystrô? Koľko nám to bude trvať? Kde si môžeme cestou založiť oheň? Akými spojmi sa budeme vracať? V dnešnej dobe je pre mnohé deti cesta vlakom vzácnosťou (a môžete získať rôzne zľavy). Alebo dajte deťom fotografie zaujímavých miest či miest so zaujímavými názvami (Čertov kameň, Jánošíkova skala...) a pripravte spoločne na ne výpravu. Pomôcť Vám môžu napr.: www.mapy.hiking.sk www.naucnechodniky.sk Výber trasy môžete skonzultovať s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody (www.sopsr.sk), príp. sa u nich informujte, akú majú aktuálnu ponuku sprevádzania. Lektorované exkurzie robia napr. aj: Inštitút aplikovanej ekológie Daphne Bratislava (www.daphne.sk), Centrum environmentálnych aktivít Trenčín (www.cea. sk), alebo tiež www.vtaky.sk, www. ekovylety.sk, www.dravce.sk.

...na hrad, do múzea či do skanzenu? Zaujímavá povesť môže byť motívom pre návštevu hradu, na Slovensku o ne predsa nie je núdza. Mnohé ponúkajú špeciálne programy pre deti (napr. hrad Modrý kameň, kde je

múzeum hračiek a bábok, pravidelne organizuje interaktívne výstavy). Návšteva múzea dnes už nemusí byť nudná :-) a deti nebudú vystresované, aby sa ničoho nedotkli. Trend prináša špeciálne programy pre školy, vrátane tvorivých dielní (pri návšteve pamiatok Banskej Štiavnice si môžete v múzeu objednať tvorivú dielňu – upiecť ťahanú štrúdľu, vyrobiť z ovčej vlny náušnice, ryžovať zlato...). Obdobné sa robia tematicky aj v skanzenoch. V Múzeu slovenskej dediny v Martine možno deti prekvapí, ako vyzerala voľakedy škola (interaktívnu tabuľu tam nenájdu, no mnohé pomôcky im budú známe) alebo je tu tiež jediná expozícia rómskej kultúry na Slovensku (s tvorivými dielňami a programami na spoznávanie tejto kultúry). Prehľad napr.: www.muzeum.sk www.mapysr.sk/turistika/kategoria/ skanzeny

...na farmu Pre škôlkárov či prvý stupeň základnej školy bude iste zážitok – zajazdiť si na koni, podojiť kravu, vyrobiť syr, pochutiť si na domácich koláčoch... Reportáže z niektorých našich fariem nájdete na: www.biospotrebitel.sk A čo taký vodný mlyn? Jaskyňa? Keltské sídlisko? Zuzana Gallayová, Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, [email protected]

a k o

s a

t o

d á

–

i n š p i r á c i e

26_2012

Pošli to ďalej, alebo príklady dobrej praxe Zelených škôl „Ak mi niečo vysvetlíš – zabudnem, ak mi to ukážeš – zapamätám si, ale ak to urobím – pochopím. Hľadajme spôsob, aby učitelia menej učili a žiaci viac pochopili.“ J. A. Komenský Tí, ktorí vedia o čom je program Zelená škola naozaj, sa určite dokážu stotožniť s výrokom tohto veľkého učiteľa národov. Škola je v poslednej dobe inštitúciou na jednej strane veľmi váženou (aj keď niekedy až veľmi vážnou) a na strane druhej neskutočným spôsobom dehonestovanou. Pre každého z nás však znamená slovo škola niečo úplne iné. Pre učiteľov je poslaním, prácou a často aj veľmi náročným koníčkom. Pre študentov môže byť väzením, ale aj ihriskom, či inšpiromatom. Cesta „zeleným“ programom vôbec nie je jednoduchá. My vám však chceme ukázať, ako sa to dá robiť na školách dobre a s „ľahkosťou motýľa“. V článku nájdete inšpiratívne projekty – dva v štádiu príprav a dva už realizované. Nechajte sa inšpirovať a POŠLITE TO ĎALEJ!

Naším cieľom bolo podporiť praktické aktivity škôl zamerané na ochranu životného prostredia s priamym vplyvom na ochranu zelene a lesov. Škála projektových nápadov bola široká. My vám prinášame dva príklady týchto aktivít. Dúfame, že pre vás budú inšpiráciou nie len ako dobre napísať projekt, ale aj ako „uchopiť“ tému zeleň aj na vašej škole. Uvedené projekty sú zatiaľ v prípravnej fáze a fotografie k nim sú len ilustračné. Reálne výsledky projektov vám poskytneme v ďalších číslach časopisu ĎalEKOhľad.

Zámoček, zámoček, kto v tebe býva? Materská škola, Na Starej tehelni 7, Banská Bystrica Cieľom projektu je vybudovať v exteriéri materskej školy tvorivý priestor s úžitkovou stavbou – rozprávkový zámoček – z prírodného materiálu (dreva, slamy a hliny) s extenzívnou zelenou strechou. Ten bude slúžiť ako ekoučebňa a zároveň herný a oddychový priestor pre deti zo

škôlky a verejnosť. Zámoček by nemal byť len jednovýznamová atrakcia na školskom dvore, predovšetkým by mal ponúkať priestor na výučbu environmentálnych aktivít, medzi ktoré patria hry, didaktické „zelené“ aktivity, aktívny i pasívny oddych dieťaťa počas pobytu vonku i počas všetkých zložiek výučby v materskej škole. Ďalej sa v tomto priestore vytvorí aj bylinkový záhon spolu s deťmi. Na zalievanie záhonu bude slúžiť zrážková voda zachytená zelenou strechou. Medzi domček a porast sa osadí „mini rytiersky chodník – senzórium“ na rozvoj senzo-motorických zručností a tým sa zároveň posilní „rozprávkovosť“ stavby. Projekt by mal demonštrovať potrebu trvaloudržateľného rozvoja a architektúry v modernej spoločnosti. Práve možnosti alternatívnych foriem každodenného života v materskej škole sú posilňovaním inakosti, jedinečnosti a vytvárajú priestor pre nefalšované stretnutie sa s prírodnými materiálmi.

Pomáhame vyrásť Grantový program pod výstižným názvom „Pomáhame vyrásť“ bol vyhlásený v septembri 2011 pre školy zapojené do programu Zelená škola. Svojimi nápadmi prispelo 57 škôl z celého Slovenska, z ktorých 31 postúpilo do verejného hlasovania na stránke www.spolusvami.sk. Viac ako 6 tisíc hlasujúcich rozhodlo o 15 projektoch, ktoré získali celkovo 7 500 Eur vďaka podpore generálneho partnera programu, IKEA Bratislava.

i n f o r m o va n i e o   s t avbe z á m o č ku f o t o : katarína cesnaková

sl á v n o s t n ý v ý k o p f o t o : katarína cesnaková

Do projektu sa zatiaľ zapojili rodičia, ktorí v prvej fáze prispeli svojimi technickými skúsenosťami, iní poskytli kontakty na osoby, ktoré pri plánovaní a realizácii projektu môžu byť nápomocné. Rodičia a priatelia školy budú zapojení do aktivít spojených s vybudovaním samotného Zámočku.

21

26_2012

Deti budú zapojené do etapy vypĺňania múrov rôznymi technikami s použitím hliny a tiež sa budú podieľať na vytvorení návrhu a realizácii bylinkového záhonu.

Spievajme vtáčie piesne Novohradu Základná škola, Haličská cesta 1493/7, Lučenec Hlavným cieľom projektu je vytvorenie podmienok na hniezdenie, aktívnu ochranu a pozorovanie vtáctva žiakmi školy. Vtáci budú v projekte hlavnou motiváciou pre žiakov na to, aby sa začali aktívne starať o prostredie a to nielen v okolí školy. Sami sa budú všemožnými spôsobmi usilovať prilákať vtákov na hniezdenie, kŕmenie, nájdenie úkrytu a spevavé prežitie dňa. Žiaci sa naučia o vtákoch veľa od odborníkov na besedách, upravia blízky lesopark – požiadajú úrady, aby sa stal Územím chráneným školou, poučia sa o stromoch v lesoparku, vytvoria náučný chodník pre širokú verejnosť, umiestnia vytvorené vtáčie búdky. Spolu s rodičmi si vybudujú ekoučebňu s vlastnými náučnými panelmi o vtákoch a s malým vodným ekosystémom s kŕmidlami. A keď vtáky priletia, budú sa učiť ich piesne – spoznávať ich život cez ich spev, učiť sa spievať po „vtáčsky“, a piesne prekladať do slovenčiny aj angličtiny. Najkrajšie bude, keď budú učiť starší mladších a mladší ešte mladších a to všetko vonku obklopení prírodou. Na záver vytvoríme

22

i lus t r a č n é f o t o : a r c h í v programu zelená škola

a k o

s a

t o

d á

–

i n š p i r á c i e

zborník vtáčích piesní „Vtáčie piesne Novohradu“. Žiaci budú zapojení do všetkých častí projektu – budú to aktivity pre žiakov, aktivity so žiakmi, aktivity žiakov pre žiakov. Zároveň sa zapoja aj ich aktívni rodičia a starí rodičia, náučné aktivity budú koordinované pedagógmi školy a pozvanými odborníkmi a verejnosť Lučenca bude počúvať vtákov na náučnom chodníku v lesoparku.

Aktívni priatelia krajiny Príklady dobrej praxe sú riešenia nie teoretické, ani hypotetické, ale reálne uskutočnené nápady z našich škôl. Cieľom týchto príkladov je ukázať postupy a plány, ktoré sa školám pri ich realizácii osvedčili. Nejde o jediné správne riešenia, ale o zaujímavé a inšpiratívne nápady pre vašu prácu.

Patróni lesíka Bisce Základná škola s materskou školou, Tušická Nová Ves 64, Základná škola, Školská 379, Vojčice V januári 2008 bol po dlhých peripetiách vyhlásený lužný lesík Bisce za štátnu prírodnú rezerváciu (PR). Nachádza sa medzi obcami Vojčice a Horovce. Je jedným z posledných pôvodných lužných lesov na Slovensku. Rastie tu viac ako 20 druhov drevín, množstvo bylín a so živočíchov najväčšiu pozornosť pútajú vtáky (hniezdi tu vyše 500 párov z vyše 50 druhov). Žiaci zelených škôl v Tušickej Novej Vsi a Vojčiciach dobre poznajú tento malebný kúsok lesa z cyklistických vychádzok. Roky nechránené územie ľudia pozanášali haldou rôznych odpadov (od pneumatík, až po stavebný materiál). Na jar 2008 sa obe tieto školy spojili do akcie, na ktorej vyzbierali vyše 20 vriec odpadu. Následne (v apríli 2009) samotní žiaci zrealizovali „kontrolnú“ návštevu. Overovali, či zátarasy, resp. jamy, ktoré vyhĺbili na začiatku a konci PR nie sú zasypané (stredom lesíka totiž vedie štrková cesta, po ktorej predtým jazdili rôzne poľné mechanizmy). Jamy boli, samozrejme, zasypané a všade naokolo boli zreteľné stopy po pneumatikách. Fotky násled-

pa t r ó n i les í ka b i s c e f o t o : ZŠ s MŠ Tušická Nová Ves

ne poslali do Lesoochranárskeho združenia (LZ) VLK a dnes je už opäť vstup vozidlám do lesíka znemožnený. Zástupcovia vojčickej školy sa osobne zúčastnili aj slávnostného osadenia informačných tabúľ v novovyhlásenej PR spolu s dobrovoľníkmi z LZ VLK, ktorí majú hlavnú zásluhu na tom, že Bisce nezmizli z mapy Slovenska. Odvtedy táto škola nad lesíkom Bisce prebrala „patronát“.

Územie chránené školou Občianske združenie Sosna, ZŠ Trstené pri Hornáde a Priatelia trstenskej prírody Je možné, že ste sa ešte s pojmom „územie chránené školou“ vo svojom živote nestretli. O čo teda vlastne ide? Podľa zákona je chránené územie významná biologicko-geografická lokalita pod osobitou ochranou štátu. Podľa stupňa ochrany (1. – 5. stupeň) sú tu presne určené obmedzenia a zákazy.

šk o l o u c h r á n e n é ú ze m i e trstené pri hornáde foto: silvia szabóová

p o m ô c k y

y

a   p u b l i k á c i e

Územie chránené školou pravdepodobne nespĺňa všetky náležitosti štátnej ochrany – je však pre školu výnimočnou plochou, o ktorú sa stará, váži si ju a chce ju chrániť. Príkladom takéhoto územia je aj územie chránené školou „Starý Hornád“, ktorá sa nachádza v krásnom prostredí meandrov rieky Hornád pri maďarských hraniciach. Tu sa občianske združenie Priatelia trstenskej prírody s deťmi ZŠ Trstené pri Hornáde už viac ako dva roky spoločne stará o staré mŕtve rameno a jeho okolie. Vybudovali tu náučný chodník s informačnými tabuľami, altánok, drevený prístupový chodník cez lužný les a nakoniec vyhlásili Územie chránené školou. Zabezpečujú tu pravidelné čistenie od odpadu, kosenie oddychových častí, prečistenie od nánosov, dosádzanie brehových porastov, vybudovali náučný chodník a realizujú informačné kampane o potrebe ochrany vody v potokoch a riekach. Prirodzené pravidlá chráneného územia: • Vstúpiť na územie sa môže len peši, na koni alebo bicykli. • Oheň sa smie rozložiť len v ohnisku pri odpočívadle a pred odchodom ho treba bezpečne uhasiť. • Všetko, čo si návštevníci prinesú so sebou, si odnesú aj domov. • Na ohnisko, lavičky a všetko, čo tu bolo vybudované, treba dávať pozor, slúži to všetkým. • Netrhať kvety a nepoškodzovať stromy. • Správať sa tu tak, ako sa správa hosť na návšteve.

Pošli to ďalej Vo filme s názvom „Pošli to ďalej“ vymyslí malý Trevor teóriu o tom, ako zmeniť svet na lepšie miesto. Jeho schéma je jednoduchá: pomôž trom ľuďom, ktorí na oplátku pomôžu ďalším trom ľuďom a tak ďalej. Skúste aj vy rozosievať svoje nápady medzi ľudí. Možno raz zmeníte celý svet. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým školám, ktorých skúsenosti sme mohli využiť pri vytvorení tohto článku. Miroslava Piláriková, Kancelária programu Zelená škola CEEV Živica, [email protected]

26_2012

Kniha „Jaroslav Svoboda: Kompletní návod k vytvoření ekozahrady a rodového statku“

Knihu som mala tú česť držať v rukách medzi prvými, takpovediac „úplne zahorúca“. Voňala novotou, nedočkavo a s úsmevom sme si ju listovali a spolu s autorom a ďalšími absolventami celoročného kurzu sme ju náležite pokrstili. Jarda poznám ako veľmi usilovného, pracovitého, informáciami, praktickými skúsenosťami a úžasnou energiou nabitého mladého človeka, ktorý miluje život a prírodu. Kniha je veselá, pútavo písaná a ponúka iný pohľad na starostlivosť o záhradu. Čitateľovi vysvetľuje základné pravidlá a vzťahy fungujúce v prírode v súvislosti s trvaloudržateľným dizajnovaním záhrad, balkónov, väčších pozemkov či rodových statkov. Obsahovo je kniha rozdelená do niekoľkých, farebne odlíšených, tematických kapitol, ktoré rozoberajú prírodné vzťahy, jednotlivé prvky ekozáhrad a základné informácie pri tvorbe ekozáhradného dizajnu. V úvode knihy sa dočítate, čo je to permakultúra, jedlý les, slnečná pasca a tiež čo potrebujeme vedieť o pozemku pred samotným dizajnovaním. Ďalej autor ponúka odporúčaný sortiment jedlých, liečivých, medonosných, vodných, či inak užitočných rastlinných druhov pre ekozáhrady pre naše klimatické podmienky. Autor tiež popisuje, kedy a ako je vhodné stromy, kry a bylinky vysádzať. Ďalej sa dočítate o jedlom trávniku, pestrých kvetinových lúkach a aj to, kde si môžete objednať

kvalitnú kosu. Ďalšia samostatná kapitola je venovaná nielen vlastným odskúšaným pestovateľským postupom pri pestovaní zeleniny a byliniek. V nasledujúcej kapitole je dážďovka korunovaná za kráľovnú zvierat :-), zopakujete si pôdne typy a ich pH, dozviete sa, ako správne mulčovať, čo je zelené hnojenie, ako si správne založiť kompost a o „podzemnom internete“ zvanom mykoríza. V kapitole o vode sa dočítate o svejloch, kúpacích jazierkach i ekologickom čistení odpadových vôd pomocou koreňových čističiek. Autor sa venuje aj pomocníkom zo živočíšnej ríše a hospodárskym zvieratám, ktoré sú neoddeliteľným prvkom ekozáhrad. Záverečná kapitola je venovaná rodovým statkom, prírodnému staviteľstvu a vlastným ukážkam riešenia návrhov ekozáhrad. Dodatkom na konci je pár viet o autorovi, slovníček a zaujímavé internetové odkazy. Študenti Jardových kurzov už vytvorili index ku knihe, s ktorým môžete pohodlne pracovať pri dizajnovaní a je voľne stiahnuteľný na stránke www.ekozahrady. com. Knihu využívajú kurzanti Jarda Svobodu ako skriptá, ja by som ju odporúčala aj ako učebný materiál pre stredné i vysoké školy (nielen) záhradníckeho zamerania. Cena knihy zodpovedá množstvu informácií, osobných odporúčaní i skúseností, fotografií, grafickému spracovaniu a kvalite tlače. Obálka je graficky pekne a jednoducho spracovaná, vyžaruje z nej úcta k prírode. Formát knihy je „akurát“, vhodný do batohu na dlhé cesty, alebo čítanie pri čaji :-). Posolstvo knihy Táto kniha má čestné miesto v mojej rozširujúcej sa permakultúrnej knižnici. Je plná krásnych fotografií autora, trefných ilustrácií, je bohatá na množstvo odborných informácií i úsmevného textu. Myslím si, že kniha zaujala a ešte zaujme široké spektrum ľudí, ktorí chcú robiť veci inak – trvaloudržateľne, v spolupráci s prírodou, bez devastácie životného prostredia a s ohľadom na budúce generácie. Katarína Súkeníková, www.prirodavzahrade.sk

23

ú v a h y

26_2012

o   z e m i

Krajina je premaľovaný obraz Miestny statkár s námahou vyšliapal so svojím synom na vysoký kopec, odkiaľ bolo vidieť celú okolitú krajinu: zalesnené zvlnené kopce, rieku, vinice, polia. Bol to nádherný pohľad. Boháč ukázal rukou na okolitú krajinu a obrátil sa k synovi: „Vidíš? Toto všetko bude raz tvoje!“ O kúsok ďalej stáli na vrchole kopca otec zo synom, ktorí si spolu vyšli na výlet. Otec s rozžiarenými očami ukázal rukou na okolitú krajinu a obrátil sa k synovi: „Vidíš?“ Krajina je mnohokrát premaľovaný obraz Na začiatku je plátno takmer čisto zelené. Ľad a sneh ustúpili len nedávno a krajina sa znova nadýchla. Lesy sú takmer všade, občas prerušené vodnou plochou, močiarom alebo prirodzenou lúkou. Obraz je tajomný, nekonečný, cítiť z neho bezčasovosť, nekonečnú silu lesa a boj o prežitie. Na skale stojí osamelý lovec a uprene pozoruje krajinu.

24

Ďalší náter: zelenej farby trocha ubudlo, na vypálených čistinkách obkolesených lesmi sa objavujú malé políčka s nízkym obilím. Vedľa stoja jednoduché príbytky a za nimi kamenný val, chrániaci usadlosť pred dobyvateľmi. V jednoduchej svätyni sa díva tvár Zeleného muža, príroda je božstvom a má obrovskú moc. Obraz je menej temný, je v ňom niečo staré, biblické a cítiť z neho silu nových začiatkov. Večer sedí celý klan pri ohni, ktorý odháňa tmu, zimu a smrť. Ďalší náter: zelenej je opäť menej, aj modrej. Na mnohých miestach, kde rástli lesy alebo boli močiare sa objavuje žltá a svetlozelená farba polí a pasienkov. Pribúdajú aj ľudské sídla a slabé čiary ciest. Pri prašných cestách rastú obrovské, staré stromy a výhľad do krajiny je nekonečný. Ešte nie sú žiadne stroje, výbušniny alebo motory, krajina je formovaná len ľudskými rukami a jednoduchými nástrojmi. Prevláda príroda, človek

je stále ešte len hosťom, ktorý si v pote tváre dorába svoj každodenný chlieb. Niekedy je obraz temný a zlý, vtedy sú lesy vypálené a z vrcholu kopca sa jazdec díva na vyplienenú krajinu.

to krajina, o ktorej nám rozprávali starí rodičia, krajina detstva, bezstarostnosti a čistoty. Krajina, ktorá je doslovne malebná, ako jedna veľká pestrá mozaika. Na kopci stojí maliar a v jeho očiach sa zrkadlí krása.

Ďalší náter: Zelenej farby ubudlo, začínajú prevládať polia, pasienky a sady. Obce a mestá sa rozrastajú. Cez hlboké lesy vedú obchodné vozové cesty, zatiaľ čo hore, po hrebeni sa tiahne vojenská cesta. Rieky sú modré, plné rýb, premostené drevenými lávkami. Prašné cesty lemované jabloňami, pretínajúce udržiavané polia a sady sú kľukaté a bezstarostné ako chlapci, ktorí po nich poháňajú kravy. Polia sú harmonicky pretkané medzami a remízkami, objavujú sa nové vodné plochy – rybníky a na holiach sa pasú nekonečné stáda oviec. Je

Ďalší náter: Objavuje sa celkom nová farba – svetlá sivá betónových stavieb a asfaltových plôch. Táto farba je na prvý pohľad cudzia, nepatrí do harmónie pôvodných farieb, cítiť z nej niečo nebezpečné. Zelene je ešte menej, lesy tvoria už len izolované plochy a sú doráňané rozsiahlymi holorubmi, z modrej ostali už len rovné nitky napriamených tokov a zvyšky vodných plôch. Malé políčka a pasienky sa scelili do velikánskych polí, remízky, medze a rybníčky zmizli. Krajina sa stala jednotvárnou, pustou, nudnou, akoby stratila svoju dušu. Okolo miest a dedín pribúdajú neutešené sivé prstence sídlisk a novostavieb. Všetko v krajine sa robí narýchlo a neporiadne. Obraz začína pôsobiť pochmúrne, nezdravo, bez energie a života. Cez jednotvárne pole sa hlučne pohybuje veľký kombajn a plaší posledné zvyšky vtáctva. Posledný náter: V niektorých častiach obrazu už jasne prevláda sivá a jej odtiene. Všade sú priamky a pravé uhly. Oplotené plochy sú poprepájané cestami a diaľnicami, pri ktorých stoja nekonečné rady billboardov, zakrývajúcich pohľad na krajinu. Na bývalých pasienkoch a políčkach sú roztrúsené plechové a betónové budovy, všade je cítiť vplyv veľkých investícií a veľkých strojov, prenášajúcich obrovské

ú v a h y

o   z e m i

26_2012

množstvá materiálu a úplne meniacich tvár krajiny. Zelene je málo a pôsobí dojmom, akoby bola zahnaná do kúta, modrá prakticky zmizla. Polia a pasienky sú zarastené, prípadne strojovo skosené, bez zvierat. Všade rastie len repka a necítiť tu žiadny vzťah k prostrediu ani cit pre krajinu. Z obrazu sála niečo deštruktívne. Nie je tu už žiadne tajomstvo ani harmónia. Pri ceste stojí developer so svojim právnikom a dívajú sa do mapy územného plánu. Ktorý z týchto obrazov by ste chceli mať na stene? Takto nejako sa vyvíjal náhodný výsek priemernej stredoeurópskej krajiny. Otázka znie, aký bude ten ďalší obraz krajiny?

Tvár krajiny Krajina a človek sa odnepamäti vzájomne ovplyvňujú. Počas veľmi dlhého obdobia formovala krajina človeka. Ľudia z hôr – videli ste niekedy staré fotografie horalov? Ostré črty tvárí sú formované slnkom, vetrom a dažďom, tak ako skaly na vrcholoch okolitých hôr. Ľudia z nížin – majú vietor vo vlasoch a oči majú akoby stále prižmúrené, v tých očiach je nekonečno planín, spásaných koňmi a dobytkom. Ľudia od veľkých riek – ich pohyby sú pomalé a rozvážne, ako plynutie rieky, sú stále trocha zhrbení a ich tváre sú spálené slnkom. Tie tváre už tu nie sú, ani tie krajiny, ktoré ich formovali. Po dlhom období, človek už nie je formovaný krajinou, ale sám ju pretvára. Pretvára ju už dokonca silnejšie a rýchlejšie, než sily vetra, dažďa, slnka a hĺbok Zeme. Človek sa už nepozerá na krajinu očami hospodára, ale očami obchodníka, developera. Krajina už nie je zdrojom obživy, sily a krásy, je už len predmetom obchodu a zisku. A toho sa dosť bojím.

Krajina má pamäť Keď sa vydáte do krajiny, skúste sa na ňu dívať, ako na tie obrazy, poukladané na seba, dívajte sa očami zberača, prvého hospodára, pastiera, gazdu, staviteľa...

Skúste odkryť jednotlivé vrstvy a zistíte, že kopčeky na hrebeni sú prastaré mohyly, že terénna vlna, cez ktorú vedie turistický chodník, je zvyšok starovekého obranného valu, že akoby zrezaný vrchol kopca ukrýva starú pevnosť, že prastaré hrušky v mladom lese sú zvyškom záhrad zaniknutej dediny, že plytká priekopa nad poľnou cestou bola kedysi medzou, že borievkami zarastený svah bol pasienkom, že na malých plošinkách v lesoch stáli miliere, kde uhliari pálili drevené uhlie, že sieť lesných cestičiek je staršia než tušíme, že dlhý zárez v zalesnenom svahu slúžil ako koryto na spúšťanie dreva, že rameno potoka bolo vykopané kvôli poháňaniu mlynského kolesa... Dívajte sa na krajinu týmito očami, pretože krása je v očiach pozorovateľa. A zmenou pohľadu sa zmení aj krajina... Vystupujeme z malého motorového člna, sme na ostrove Meares, patriacemu Kanade. Prejdeme okrajom indiánskej dediny a vnoríme sa do nekonečného pralesa, kde cédre majú v priemere bežne cez tri metre. Ten prales zachránili pred vyrúbaním v 60-tych rokoch minulého storočia Indiáni, vlastnými telami. Takmer celý deň sa zabárame do močiarov a preliezame popadané stromy. Smerujeme na vrchol hory Lone Cone, týčiacej sa nad ostrovom. Úplne vyčerpaní dorazíme večer na vrchol,

kde je malá plošinka s výhľadom a užasneme. O pár dní neskôr sa potom v „civilizácii“ dočítame o ostrove tieto slová: „Raz v roku náčelník vystúpil na vrchol Hory. Odtiaľ sa díval dolu a videl územie svojho kmeňa. Videl pospolu more, ľudí, lesy, rastliny a zvieratá. A myslel na to, ako to má spravovať pre dobro toho všetkého...“ Štefan Szabó, OZ Sosna, [email protected] Autorka fotografií: Silvia Szabóová

25

o t á z k y

26_2012

a   n á z o r y

Vaše otázky, naše odpovede: Ako zmeniť školský dvor na prírodnú záhradu? Chceli by sme zmeniť areál našej školy. Máme vysadených viacero tují a rôzne ihličnany, ale veľmi sa im nedarí. Záhradný architekt, s ktorým sme komunikovali, nám spravil predbežný návrh. V ňom uvažuje nad sadením ihličnatých a cudzokrajných drevín a s tým nie som úplne stotožnená. Vedeli by ste nám poradiť, ako postupovať, ak chceme vytvoriť priestor pre praktické učenie „v prírode“, oddych a tiež prilákať aj viac vtákov a iných živočíchov bez toho, aby sme vyrábali iba búdky a pod. Uvítam aj nejaké dobré argumenty pre kolegyne. Neviem ako im vysvetliť, prečo by náš areál nemal byť len okrasný. Vopred ďakujem za každú radu, či publikáciu, ktorú by ste mi mohli odporučiť. Koordinátorka Environmentálnej výchovy na škole

26

Vaša intuícia je správna. Úloha školskej záhrady je nielen deťom a pedagógom spríjemňovať pobyt v škole, ale zeleň v areáli školy je aj súčasťou vyučovacieho procesu a má aj ďalšie veľmi významné funkcie, napr. úpravy mikroklimatických podmienok (zvlhčuje vzduch, vytvára kyslík tak potrebný pre dobré prekrvenie mozgu:-), spríjemňuje klímu na rodiel od rozpáleného asfaltového školského dvora). Jedným z jasných argumentov pre vytvorenie záhrady ako priestoru pre vzdelávanie je samotná doba v ktorej žijeme, kde deti rozoznajú technologické novinky, rozoznajú africké zvieratá, čo mali možnosť vidieť v ZOO, snáď občas rozoznajú niektoré rastlinné druhy. Nedokážu

však rozoznať či pomenovať bežné európske, dokonca ani domáce druhy drevín a rastlín. Akákoľvek výsadba v areáli školy je lepšia ako len holý trávnik. Výsadba ihličnatých drevín má svoje výhody. Ihličie zvyčajne vietor nerozfúka, na jeseň nie je potrebné ho zhrabúvať a rozmýšľať ako sa ho zbaviť. Je však obraz bezpracnej záhrady to, čo chceme v deťoch vypestovať? Je to základ vzťahu k prírode, len ju využívať a nestarať sa o ňu? Okrem toho, nemeniaca sa farebnosť záhrady (ihličnany len zriedka menia farbu počas roka) vytvára nudnosť. Ihličie mení kvalitu pôdy a výrazne ju prekysľuje, čo spôsobuje problémy iným rastlinám, ktoré sa nachádzajú v podraste. Veľmi nevhodné sú najmä druhy s tmavozeleným ihličím, obzvlásť tuje, ktoré v hustejšej výsadbe pôsobia ponurým dojmom a nie je vôbec náhodou, že sa najčastejšie sadia na pietne miesta a cintoríny, kde túto atmosféru svojím pôsobením prehlbujú. Rozhodne nepatria do záhrad, ktoré majú motivovať, podporovať kreativitu a radosť zo života!

Ako by mala teda vyzerať školská záhrada? Mala by byť: 1. Neustále sa meniaca s dôrazom na využívanie počas školského roka – druhy, ktorých zmenu a krásu ocenia deti počas pobytu v škole. Vyberáme druhy, ktoré výrazne kvitnú na jar, prípadne majú zaujímavé sfarbenie na jeseň alebo pestrú kôru v zime. Pravdaže, vítané sú rôzne plody, jedlé pre človeka alebo živočíchy, najmä vtáky, ktoré takto do záhrady prilákate aj bez kŕmidiel. Deti si pozorovaním petrej rôznodruhovej výsadby uvedomujú nielen rozmanitosť prírody, ale

i lus t r a č n é f o t o : r i c h a r d medal

aj zmenu ročných období a ich vplyv na prírodu. 2. Kvitnúce rastliny s jedlými, dekoratívnymi alebo inak využiteľnými časťami (stonky, kvety, plody, listy, konáre) sa dajú použiť v rámci rôznych predmetov (biológia, výtvarná výchova, environmentálna výchova), obzvlášť zdomácnelé alebo domáce druhy. Pozor na druhy, ktoré sú veľkými alergénmi (breza, vŕba, lieska, občas topoľ, jelša, iné len málo) alebo sú jedovaté. 3. Vhodné je v záhrade vytvoriť rôzne biotopy, ktoré môžu slúžiť aj ako ukážka fungovania ekosystémov (les, breh a voda, mokraď, lúka), ako aj rôzne extrémne stanovištia - kyslá, alkalická pôda a jej druhy, zamokrená, tienna či oslnená záhrada. Študenti môžu pochopiť rozdiely, môžu hľadať rôzne súvisloti a pedagóg nemusí zložito vysvetľovať, nemusí hľadať v blízkej krajine podobné príklady (v meste by asi ani nenašiel). Obzvlášť dobré je jednotlivé druhy označiť menovkami, aby si deti mohli pripomenúť názvy aj po hodine biológie.

o t á z k y

a   n á z o r y

4. Je vhodné, ak je pozorovanie záhrady spojené aj s aktívnou činnosťou a starostlivosťou o záhradu, pretože mnohé deti už nemajú tieto zručnosti získané v rodine. Preto jarné upratovanie, sadenie, hrabanie, strihanie a starostlivosť na jeseň hlavne v podobe zberu úrody a prípravy zeme na oddych je často to najpraktickejšie, čo sa deti môžu naučiť. Vhodné je ukázať prírodné cykly od semiačka, cez rastlinu, plody až po skompostovanie rastliny a vzniku pôdy/ humusu pre výživu nových rastlín v ďalšom roku. Veď (prehnane povedané) prežiť na pustom ostrove bez poznania archimedovho zákona sa dá aj pár rokov, prežiť bez znalosti ako si dopestovať potravu nie. K tomu ešte: dnes chcú byť všetci manažéri, manuálna práca je málo cenená, hoci pre život veľmi potrebná. Nielen deti, ani dospelí si neuvedomujú, aké náročné je pestovanie, čo to obnáša a ako prichádzajú „bytosti v prírode“ na svet. Škola by mala dávať všeobecné zručnosti, učiť deti plniť si povinnosti a brať zodpovednosť za život. 5. Práca, pozorovanie a vzdelávanie by malo prebiehať hravou formou: deti môžu súťažiť v rozpoznávaní druhov, tvoriť herbáre, projekty o jednotlivých druhoch a ich využití, použiť ich pri výtvarnej tvorbe, pripraviť výstavku s ochutnávkou jedál, prežiť hoci aj hodinu slovenčiny v tieni stromu, oddýchnuť si a načerpať silu počas prestávok a po vyučovaní v príjemnom prostredí. 6. Veľmi dôležité je vyberať druhy podľa ich potrieb a nárokov na stanovište. Napr. smreky patria do vyšších polôh, v teplejších oblastiach (pod 500 m n.m.) už trpia teplom a suchom, chradnú. Na suché stanovištia, prípadne tam, kde je piesčitá pôda sa viacej hodí borovica sosna, v extrémnych plochách (od frekventovanej cesty) skôr borovica čierna. Pre mnohé druhy je aj oslnenie dôležité, napr. rhododendron či hortenzia musia byť čiastočne zatienené, najmä v lete. Dá sa všeobecne povedať, že do bežných nadmorských výšok od 100 – 400 m n. m. je oveľa vhodnejšie používať listnaté a stálozelené druhy. Pri výsadbách je vhodné sa poradiť s odborníkom o voľbe správneho stanovišťa ako aj techniky, ako rastlinu správne vysadiť.

26_2012

i n z e r c i a

i lus t r a č n é f o t o : mš b a n s k á štiavnica

Vhodné druhy: Kvety: druhy čeľade ružovitých – čerešne, slivky, dulovec, hrušky, dula, jablone, hlohy, prípadne drienky, baza, bršlen, mahonia, tavoľníky, pajazmín, buddleia, zlatý dážď (Forsythia), hortenzie, nátržník Listy: najmä rôzne javory a duby, ale zaujímavé sú aj bresty, platany, lipy alebo rôznofarebné kultivary (prípadne výrazne sa sfarbujúce na jeseň) – druhy rodu Prunus (čerešne, slivky), Acer (javory), Spirea (tavoľníky) a vlastne všetky druhy:-). Nezabúdajte na stálozelené druhy: Buxus (krušpán), Rhododendron, Mahonia, Ilex, Skimmia, Euonymus (bršlen) ale i ihličnaté: jedľa, smrek, smrekovec, borovica. Plody: orech, lieska, ovocné stromy aj kríky, šišky ihličnatých stromov, gaštany (aj jedlé), jarabiny, rakytníky a menej známe jedlé druhy ako mišpule, dule, muchovníky, dulovce, figy, drienky, imelovník, hlohyňa a pod. Kôra: breza (silný alergén), platan, svíb. POZOR! na jedovaté druhy: brečtan, vtáčí zob, sumach, baza červená, tis, štedrec – ak sú v záhrade, tak oddelene od jedlých. Patricia Černáková, záhradná a krajinná architektka, permakultúrna dizajnérka

Patricia Černáková Tvorbe prírodných záhrad navrhovaných pomocou permakultúrneho dizajnu sa venuje od roku 2002. Tiež lektoruje kurzy permakultúry, prírodného staviteľstva a ekologického záhradníctva. Venuje sa vzdelávaniu v oblasti zdravých jedlých záhrad, robí poradenstvo pre školské, verejné i súkromné záhrady. www.zdravezahrady.sk

o t á z k y

26_2012

a   n á z o r y

Kŕmiť či nekŕmiť Počas skorej jari prebiehali medzi konzultantmi a koordinátormi programu Zelená škola diskusie (inšpirované dianím na školách) o vhodnosti, resp. nevhodnosti prikrmovania divých zvierat a vtákov v zimných mesiacoch. Presne v tom období vyšiel v časopise .týždeň článok, ktorý k tejto téme poskytuje viacero zaujímavých odborných faktov a prekračuje tradičný antropocentrický pohľad. Prinášame Vám ho so súhlasom autora a budeme radi, keď bude povzbudením do ďalšej diskusie. Svoje reakcie a názory môžete písať na stránke www.zelenaskola.sk/ prikrmovanie. Vaše reakcie a skúsenosti radi uverejníme aj na stránkach časopisu ĎalEKOhľad.

Druhí – nekŕmiči alebo skôr – sparťania tvrdia, že príroda si poradí sama. Zástancovia prikrmovania argumentujú tým, že v súčasnosti je v prírode podstatne menej bobuľovín či semien burín ako v minulosti a príchodom zimy sa tieto prirodzené zdroje potravy scvrkávajú. Zástancovia sparťanskej výchovy zasa tvrdia, že intenzívnym prikrmovaním sa strácajú prirodzené pudy. Výsledkom sú generácie živočíchov, ktoré nevedia aktívne vyhľadávať prirodzené zdroje potravy, a tak im nezostáva nič iné, len vyžierať odpadky, alebo čakať, kto im čo podhodí. Príroda sa do diskusie nepúšťa a tento problém si rieši pragmaticky po svojom. V prípade, že zimné obdobie prežije väčší počet vtákov, vyzbierajú aj viac hmyzu. Tým pádom sa zníži prirodzená ponuka potravy, vtáky majú menšie znášky vajec alebo dochovajú menší počet mláďat, čiže aj dospelých je napokon menej. Presne takto to funguje aj naopak. Z toho vyplýva, že pokiaľ nedôjde k nejakému extrémnemu výkyvu počasia, zostávajú populácie vtákov viac-menej na rovnakej úrovni a je jedno, či ich prikrmujeme, alebo nie.

Kŕmidlá ako ekologické pasce

28 i l u st r a č né fot o z d r o j sx c . h u

Existujú dva názory na zimné prikrmovanie vtákov. Prvý razia notorickí kŕmiči, ktorí tvrdia, že svojou dobročinnosťou prispievajú k udržaniu silných populácií zimujúcich vtákov.

Je isté, že počas extrémnych mrazov by sa malo prikrmovať. Diskutabilné sú mierne zimy a najmä zvyšok roka. Existujú totiž aj takí kŕmiči, ktorí by vtákom dopriali celoročne. Tento názor najskôr pretláčali niektorí britskí ochranári, neskôr sa k nim pridali Švajčiari, ktorí sú o niečo miernejší a letné aktivity zo svojej dobročinnosti vyškrtli.     Prikrmovanie vzácnych druhov vtákov môže byť užitočné, bohužiaľ, kŕmidlá môžu fungovať aj ako takzvané ekologické pasce. To znamená, že z pravidelných vtáčích návštevníkov sa môžu stať závislí, ktorí v období rozmnožovania zotrvávajú na mieste

s nedostatkom prirodzených zdrojov potravy. Vďaka prikrmovaniu sa im síce darí a populácia výrazne rastie, ibaže prirodzené zdroje potravy zostávajú nemenné a napokon nestačia.  Okrem toho, prikrmovanie vedie k tomu, čomu sa príroda vyhýba, čiže k vyššej koncentrácii vtákov, a tým pádom k vyššiemu riziku kontaktov s chorými jedincami alebo nakazenou potravou. Ďalším úskalím je zvýšenie počtu niektorých druhov, najmä v mestách a menej šancí pre nepriebojné, zato vzácne druhy. Z toho vyplýva, že prikrmovanie môže, paradoxne, spôsobovať lokálny pokles biologickej diverzity. 

Nekŕm labuť na rybníku Ľudia sú, skrátka, nepoučiteľní. V médiách sa každoročne objavujú tie isté správy – zamestanci Štátnej ochrany prírody zachraňovali labuť, ktorá primrzla k ľadu. Nikdy nekŕmte labute na stojatých vodách – rybníkoch, nádržiach či štrkoviskách. Ak nebudú mať dostatok potravy, odletia za potravou väčšinou na tečúce vody, ktoré zamŕzajú len výnimočne. Zamrznutá labuť alebo iný vodný vták nielenže sa sama nevyslobodí, ale stáva sa ľahkou korisťou. A ako spoznať, že ide o jedinca v ohrození, a nie o vtáka, ktorý len odpočíva? Skúste ho nejakým humánnym spôsobom vyplašiť. Ak neodletí ani po viacerých pokusoch, volajte pomoc – najbližšiu záchrannú stanicu pre hendikepované živočíchy. 

Je ti zima, vtáčatko? Nažer sa a našuchor sa, ak chceš prežiť! To je základné heslo vtákov počas mrazivých zím a platí najmä pre drobné spevavce. Tie majú v pomere k svojej hmotnosti väčší povrch tela, ktorým teplo odchádza, takže na udržanie telesnej teploty

s p o t r e b i t e ľ s k é

musia vynaložiť neskutočné množstvo energie. Túto život ohrozujúcu situáciu riešia v prvom rade tým, že sa už na jeseň poriadne vykŕmia, čím si vytvoria izolačný tukový obal. V zime situáciu môže komplikovať súvislá vrstva snehu a mrazivé noci, počas ktorých treba udržať stabilnú teplotu tela. Preto drobné vtáky, aby mali dostatok energie, zháňajú potravu počas celého dňa. Náš najmenší spevavec, králiček, ktorý váži len šesť gramov, vydá na udržanie tepla toľko energie, že je ráno o 20 percent ľahší! Túto stratu tukových zásob musí počas nasledujúceho dňa čo najrýchlejšie doplniť, aby dokázal prežiť ďalšiu noc. Našťastie, okrem podkožnej tukovej vrstvy má on i ďalšie vtáky ešte ďalšiu izolačnú vrstvu – perie. Je to podobné, ako s páperovou bundou – čím je lepšie naplnená, tým viac tepla poskytne. Preto vtáky našuchoria perie, v ktorom sa vytvoria vzduchové vaky, čím sa zlepšia izolačné vlastnosti a zároveň ochránia aj svoj zobák a neoperené nohy. Keď sú mrazy silnejšie, vtáky zapoja aj ďalší ohrevný mechanizmus. Podobne ako cicavce, pomôžu si chvením svalov, najmä prsných. Krátkodobo tak môžu zvýšiť tvorbu tepla až o 500%, tento luxus je však vykúpený obrovským množstvom energie. 

V núdzi poznáš priateľa Drobné druhy vtákov odolávajú krutým zimám spoločne. Jednoducho sa k sebe kdesi v závetrí pritisnú a takmer bez pohnutia odpočívajú. Už vo dvojici takto ušetria štvrtinu tepla, pričom veľká kopa dokáže straty znížiť aj o osemdesiat percent. Vodné vtáky sú na tom lepšie, majú husté a výhrevné perie, ktoré v dobrej kondícii udržiavajú kúpaním, slnením a najmä impregnáciou výlučkami nadchvostovej žľazy. Na bruchu ich zároveň chráni hrubšia vrstva tuku. Prispôsobené chladu sú aj ich nohy, vďaka špeciálnemu typu prekrvenia si udržiavajú oveľa nižšiu teplotu (5 až 0 °C),  preto ich ani pri veľmi silných mrazoch neoziaba a vydržia stáť na ľade.  Tomáš Čejka autor je zoológ a pracovník Slovenskej akadémie vied

o k i e n k o

26_2012

Potraviny z „divočiny“ Ak sa naši predkovia chceli najesť, museli si jedlo nielen priniesť domov a uvariť, ale aj vypestovať či nazbierať v divokej prírode. Znalosť rastlín a plodov, ktoré sú vhodné na jedenie, bola pre nich preto životne dôležitá. Aj dnešní ľudia radi spestrujú svoj jedálniček zberom plodov z voľnej prírody – od húb cez jahody, maliny a černice až po divoké mirabelky či liečivé rastliny a bylinky. Ešte naše mamy zbierali a využívali z prírody viac – bežné bolo napríklad nahrádzať na jar vitamíny z ťažko dostupných tropických plodov listami mladej púpavy, cesnaku medvedieho či mladou žihľavou. Vedeli, že z ďateliny sa dajú upiecť chutné placky, že z hluchavky je dobrá omeleta a že skorocel sa dá vypražiť v cestíčku. Konzumovať sa však dá oveľa viac... K bežne dostupným, v minulosti hojne využívaným plodom, patria žalude z dubu. Je možné ich zbierať, pražiť, lúpať a mlieť na múku – takáto múka môže byť náhradou bežnej múky vďaka vysokému obsahu bielkovín a škrobu. Zo žaluďov sa kedysi pripravovala aj horká káva. Alternatívou múky boli v ťažkých časoch aj plody kotvice plávajúcej (Trapa natans), ktoré sa využívali aj ako krmivo pre vodné vtáky a korene pýru plazivého (Elytrigia repens), ktoré sa usušia a zomelú. Podobne sa využívali aj stoklas roľný (Bromus arvensis) a steblovka pávajúca (Glyceria fluitans). V dobe hladu sa do múky pridávali aj sušené kvitnúce jahňady liesky. Zaujímavými pre zber sú aj bukvice, ktoré sa okrem krmiva pre dobytok a lesnú zver dajú použiť aj na získavanie oleja za studena, ktorý je podobný olivovému oleju. Ako zdroj tuku sa v minulosti využívala aj baza čierna, ktorej rozmačkané čierne bobule sa nechali pomaly variť a z povrchu sa odoberali olejnaté látky, ktoré po stuhnutí nahrádzali maslo. K dodnes využívaným patrí aj získavanie brezovej vody, ktorej sladká

ja r ab i n a ilus tr a č né f oto

šťava slúži ako osviežujúci nápoj najmä v Rusku. K rastlinám, ktoré sa opäť navracajú do našich záhrad, patria aj jarabiny: jarabina mukyňová (Sorbus aria), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) a jarabina oskorušová (Sorbus domestica), ktorých malé plody slúžia na prípravu kaše, lekváru, na sušenie či na pálenie alkoholu. Medzi menej známe plané rastliny vhodné na konzumáciu patria napríklad: arónia, divozel, dráč obyčajný, drieň obyčajný, horčiak pieprový, kapucínka, kozia noha hostcová, krasovlas bezbyľový, kuklík mestský, loboda lesklá, mrlík dobrý, sedmokráska, slez, valeriánka poľná, žerušnica lúčna... Z rôznych druhov planých rastlín využívame rôzne časti – u niektorých zbierame plody, u iných listy, kvety, pupene, mladé výhonky, semená či dokonca kôru a korene. Rozličné druhy využívame aj na rozličné účely – na prípravu nápojov (šťavy, čaje), na priamu konzumáciu, ako koreniny, ako náhrada múky, atď.

29

26_2012

s p o t r e b i t e ľ s k é

o k i e n k o

Výhody konzumácie planých rastlín • obsah výživných látok v divoko rastúcich rastlinách býva vyšší ako u intenzívne pestovaných, umelo hnojených plodín • rozšírenie nášho jedálničku o nové, lokálne a sezónne druhy potravín, čo je dôležité najmä v zimnom a jarnom období • doplnenie stravy o živiny a stopové prvky, ktoré bežná kuchyňa neobsahuje • zníženie rizík vyplývajúcich z jednostrannej stravy • kontrola toho, odkiaľ potravina pochádza – v akom prostredí vyrástla Pri zbere treba dodržiavať niekoľko zásad: 1. Zbierame iba druhy, ktoré bezpečne poznáme alebo u ktorých nehrozí zámena za jedovatý druh. 2. Zbierame a využívame iba tie časti rastlín, ktoré sú vhodné na konzumáciu a upravujeme ich odporúčaným spôsobom. 3. Rastliny zbierame na miestach, kde je ich hojnosť, nezbierame chránené druhy a zbierame šetrným spôsobom, aby sme zachovali reprodukciu druhu. 4. Nezanechávame po sebe zbytočné stopy.

se d m o k r á ska ilustr ačné foto

sk o r o c el ilustr ačn é f oto

me, aby sa pri transporte domov nepoškodili a nemuseli sme veľkú časť vyhodiť. 8. Rastliny po príchode domov ihneď spracujeme.

Puding zo štiavu 4 suché žemle, 2 vajcia, 2 šálky mlieka, hrsť nakrájaného štiavu, trocha oleja.

Niekoľko chutných receptov z knihy „Potraviny z lesov a lúk“ (3)... Lekvár z plodov planých rastlín Vhodné druhy: čučoriedky, brusnice, jahody, maliny, ostružiny, trnky, baza, arónia, jarabiny, čerešňa vtáčia a iné. Vhodné zmesi: Uvedené druhy s hruškami, jablkami, slivkami. Očistené plody rozvaríme, prepasírujeme cez sito a lekvár zahrievaním pri nízkej teplote (napr. v pootvorenej rúre) zahustíme. Podľa potreby pridáme med, vriaci lekvár plníme do pohárov a vzduchotesne uzavrieme. Plody planých rastlín sú vynikajúce na prípravu zmesí s menej aromatickými druhmi. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami 100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky alebo ovsených vločiek, 50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, cca 3 PL vody.

30 baza i l u s t ra čné fot o

5. Zbierame iba na miestach, kde bezpečne vieme, že tam nehrozí kontaminácia zbieraných druhov nebezpečnými či škodlivými látkami – nie na okrajoch ciest, pri skládkach, pri priemyselných objektoch… 6. Rešpektujeme vlastnícke práva. 7. Nazbieranými rastlinami neplytváme – zbierame iba toľko, koľko naozaj využijeme. Rastliny a ich časti pri zbere vhodne ukladá-

Žemle nakrájame, zalejeme mliekom a necháme stáť, aby zmäkli. Primiešame ostaté suroviny a prísady, hmotu vylejeme do vymastenej formy a uvaríme vo vodnom kúpeli asi 50 minút.

Nastrúhanú repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo nahrubo zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, vykrajujeme sušienky, potrieme ich vodou a pečieme 10-15 minút vo vyhriatej rúre.

Smažené kvety bazy 3 – 4 čerstvé mladú súkvetia bazy, olej. Cestíčko: 1 vajce, 3 PL miešanej múky, podľa potreby mlieko, soľ, prípadne 1 KL suchých alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí (napr. pamajorán). Súkvetia bazy preperieme vo vode, necháme odkvapkať, namáčame ich do vyšľahaného cestíčka smažíme na oleji z oboch strán. Kvetná stonka z rezňov vyčnieva a pred podávaním ju môžeme odstrihnúť. Podávame na slano s prílohou a šalátom alebo na sladko s ovocným šalátom, marmeládou. Môžeme vkladať do žemle ako hamburger. Podobne upravujeme aj mladé listy skorocelu, šalvie a agátu. Pripravila Petra Ďurišová, Ekoporadňa Živica, www.ekoporadna.sk Zdroje: (1) http://atlara.wordpress. com/2011/12/06/alternativni-zdroje-rostinne-potravy-ve-stredni-evrope/ (2) http://www.biodoskol.sk/cl/carovna-zahrada-1726 (3) J. Potácel, S. Muntág: Potraviny z lesov a lúk. NOVA, Martin, 1991

i n z e r c i a

26_2012

k r aj i n a je p r e m a ľ o va n ý o b r az f o t o : Š t e f a n s z a b ó

26_2012

generálny

k o o r d i n át o r

pa rt n e r

programu

TOTO ČÍSLO VYŠLO V RÁMCI PROGRAMU ZELENÁ ŠKOLA REALIZOVANÉHO S FINANČNOU PODPOROU IKEA BRATISLAVA.

Ďalekohľad – časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu, 26. číslo v y d á v a : Centrum environmentálnych aktivít Trenčín a ŠPIRÁLA – sieť environmentálne vychovných organizácií a d r e s a r e d a k c i e : CEA, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín t e l . / f a x : 032 6 400 400 e - m a i l : [email protected] e d i t o r i : Radoslav Plánička a Richard Medal r e d a k č n á r a d a : RNDr. Silvia Szabóová, Ing. Štefan Szabó, PhD., Mgr. Juraj Hipš, Ing. Klaudia Medalová g r a f i c k á ú p r a v a : Mgr. Svetozár Šomšák t e x t o v é k o r e k t ú r y : Neprešlo jazykovou úpravou t l a č : Komprint s. r. o., Bratislava r e g i s t r o v a n é Ministerstvom kultúry SR – reg. číslo EV 4540/12 v y š l o : máj 2012 v náklade 3000 ks garant

certifikácie

regionálne

centrá