XIX. ročník, 21. január 2009, č. 2 www.litcentrum.sk „V slovníku sa nachádza spolu 2856 básnikov, prozaikov, dramatikov, esejistov, spisovateľov pre deti a mládež, autorov memoárov a literatúry faktu, literárnych a kulturných historikov, vedcov a kritikov, prekladateľov, textárov, slavistov (ak im knižne vyšli minimálne dve literárne diela)... Oproti prvému vydaniu z roku 2001 pribudlo vyše 300 mien.“ Rozhovor s Petrom CABADAJOM, spoluautorom Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia, nájdete na strane 3.
cena 0,35 1 € Strana
Dvojtýždenník o nových knihách Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE
Z OBSAHU 02 Kardinál Ján Chryzostom Korec očami vydavateľstva 04 Ján ZAMBOR: Stránky z moskovského zápisníka 05 Juraj ŠEBESTA: Keď sa pes smeje Ján LENČO: Vražda v márnici a iné poviedky Ada ŽIGOVÁ: O snehuliakovi s horúcim srdcom Leopold LAHOLA: Rozhovor s nepriateľom Slavomír ONDREJOVIČ: Jazyk, veda o jazyku, societa 09 Arthur DANTO: Zneužitie krásy 10 Nakladateľstvo a vydavateľstvo Archa 90 SK 11 Nová anketa Nemlčať: Žena v literatúre 12 Rozhovor s básnikom Rudolfom JUROLEKOM
www.litcentrum.sk
BYŤ LEPŠÍ
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY
KNÍHKUPECTVO KNIHART MURÁNSKA 382, 050 01 REVÚCA TEL.: 058/7325342 Slovenské: 1. T. Keleová–Vasilková: Rozbité šťastie – Ikar 2. K. Gillerová: Záhada zadnej izby – Slovenský spisovateľ 3. D. Dán: Knieža Smrť – Vydavateľstvo Slovart Zahraničné: 1. S. Meyerová: Nov – Tatran 2. T. Hardieová: Labyrint z ruží – Noxi 3. K. Edwardsová: Strom v srdci – Tatran KNÍHKUPECTVO ĽUBICA ZÁMOCKÁ 1, 901 01 MALACKY TEL.: 034/772 6734 Slovenské: 1. T. Keleová–Vasilková: Rozbité šťastie – Ikar 2. M. Hamzová: Dnes si tu a zajtra… – Motýľ 3. D. Dán: Knieža Smrť – Vydavateľstvo Slovart
Milan Rúfus 10. decembra 1928 – 11. januára 2009
Čas neregistruje, že jeden rok sa končí a iný sa začína. Špirála života a smrti, aspoň v našich končinách, rotuje čoraz rýchlejšie: niekde – ktovie kde a kedy – sme zišli zo správnej cesty. A ideme ďalej. Všetko je však fyzika, mocný zákon akcie a reakcie riadi a riedi naše osudy, životy. Klady a zápory – klady môžu byť aj záporné, keď nám ich hádžu pod nohy – posúvajú človeka raz k eufórii, inokedy k depresii. Oblúk fyzickej existencie graduje pre každého inak, smerom dolu sa osudy jednotlivcov zbližujú, úbytok síl a nedostatok prijateľných riešení hádže do jedného vreca víťazov aj porazených, prvých aj posledných. Táto spoločnosť, takzvaná západná civilizácia, glorifikuje mladosť, krásu a silu, vlastnosti, ktoré dostal od prírody do daru iba zlomok jedincov. Mladá a stredná generácia pre istotu nehľadí veľmi dopredu, ideálom je mladosť a dlhý život, dve nezlučiteľné veci. Za obzorom číha staroba, choroby, Alzheimer. Spoločnosť akoby to nevidela, nie je na to pripravená. Staršia stredná generácia je lapená medzi starými chorými rodičmi a dospelými deťmi – netušili, že budú tak dlho rodičmi svojich detí a deťmi svojich rodičov. Sme v pasci konzumu. Finančná kríza, plynová kríza, morálna kríza, kríza hodnôt... Ženieme sa dopredu, nedoprajeme si zastávku, nenájdeme si čas na seba, nieto ešte na utrápených a ustaraných ľudí okolo nás. Všetci bežíme, chceme sa mať v budúcnosti lepšie... Jedinou cestou však je byť lepší. Skúsme byť láskavejší, vnímavejší a múdrejší. Človek je slabý tvor, na tejto ceste potrebuje opory, mnoho opôr, a k tým dôležitým patrí aj krásna hudba a múdre knihy. Eva Melichárková
Zahraničné: 1. S. Meyerová: Súmrak – Tatran 2. R. Savano: Gomora – Kalligram 3. R. Byrneová: Tajomstvo – Ikar
KNÍHKUPECTVO AMICUS JESENSKÉHO 2, 929 01 DUNAJSKÁ STREDA TEL.: 031/5523100 Slovenské: 1. P. Nagyová-Džerengová: Pozri sa na seba – Ikar 2. E. Urbaníková: Stalo sa mi všetko – Evitapress 3. T. Keresztényiová: Bez dcéry som neodišla – Evitapress Zahraničné: 1. R. Byrneová: Tajomstvo – Ikar 2. P. Delaforce: Spis Hitler – Ikar 3. L. Kleypasová: Vôňa jesene – Ikar
NAJKRAJŠIE KNIHY SLOVENSKA 2008 BIBIANA – medzinárodný dom umenia pre deti ako hlavný usporiadateľ vyhlasuje súťaž Najkrajšie knihy Slovenska 2008 spolu s Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom školstva SR, Slovenskou národnou knižnicou a Zväzom polygrafie na Slovensku. V súťaži sa hodnotí výtvarná a grafická stránka kníh, ako aj úroveň ich polygrafického spracovania. Knihy z produkcie roku 2008 môžete prihlásiť do súťaže, ak pošlete do 31. januára 2009 bezchybný výtlačok knihy spolu s kompletne vyplnenou prihláškou na adresu: BIBIANA Panská 41 815 39 Bratislava s označením súťaže NKS 2008. Prihlášku a štatút nájdete na internetovej stránke BIBIANY (www.bibiana.sk) alebo ju na požiadanie pošle Sekretariát NKS. Viac informácií poskytne Eva Cíferská, tel.: 54 41 84 88, fax: 54 43 53 66, e-mail:
[email protected]. Po termíne uzávierky súťaže Sekretariát NKS knihy neprijíma (rozhodujúci je dátum poštovej pečiatky).
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
Mať čisto za sebou Tak teda je mŕtvy ten, čo to vedel: hovoriť z prapočiatku. Vydal sa hľadať Milovaného, odetý do Jeho vôle, s obolom básne pod jazykom. Mlčky musí spievať. Modliť sa bez slov. Temná noc je vliatie Boha do duše. Tak to cítil Svätý Ján z Kríža. Rúfus dovidel až do ticha. V básni Ticho píše: „Na konci ticha je ticho. / Ešte väčšie. // A v tom tichu ako v matrioške / žije smrť. Sama. // Žije na troške, / v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie. // Pastierka jesene, čo pasie na strniskách. / Ďaleká tušene / a netušene blízka.“ Pre koho je ten zemiačik? Pre mňa, povie Smrť, ale môže byť aj pre teba. Zrážky s osudom sú zrážky, ktorým sa nedá vyhnúť. „Kremeňom o kremeň, / bolesťou o bolesť. / Len tak je iskra.“ Všetko, čo sa nás dotýka, je udalosťou. Zuzanka mi na mojej návšteve u Rúfusovcov rozprávala, ako po úraze strávila päť hodín na pohotovosti. Udalosť zakončila slovami: „Po tých hodinách mi bol ten ošetrovateľ taký blízky, že som ho začala volať bratom.“ Rúfus sa jagavo usmial. „Pravdaže! Zuzanka má vo zvyku nazývať ľudí bratmi a sestrami. To je jej!“ Spomenula som si na tento žiarivý, radosťou zo života iluminovaný obraz, a ďalšie sa pridávali k nemu akoby sa od smrti človeka pozemský čas odvíjal len pospiatky. Ďalší obraz: Rúfus pokynul rukou k oknu akoby rozhrnul oponu, za ktorou tečie Dunaj. Z hmly sa vynoril druhý breh. V mliečnom dychu Stvoriteľa sa zjavovali nahé stromy, naliate pukmi jarného lístia. Vravel: „Minulosť, prítomnosť a budúcnosť, to všetko sú len ľudské miery. Príroda taká nie je. V nej je všetko spolu, všetko naraz; aj minulosť, aj prítomnosť, aj budúcnosť. V okamihu, keď rastie, už aj odumiera; dopredu vie, čo sa stane, pretože je v nej obsiahnutá skúsenosť s tým, čo sa opakovane dialo už predtým. Keď pandravy vojdú do zeme len desať centimetrov hlboko, gazda vie, že zima bude mierna. Ale keď vojdú tridsať centimetrov hlboko, zima bude tuhá a on sa na ňu musí dobre pripraviť. S básňou je to podobné. Aj v slove je všetko naraz; minulé, prítomné, aj budúce. Ako na Laluhovom obraze. Je to jeden z maliarov, v ktorom bol zakódovaný obraz našej generácie. Aj v ňom je všetko naraz. Krivky vrchov, kosci, aj stromy. Drevený chlieb. Niečo prosté. Kosci idú horou a splývajú s kmeňmi stromov, až sú
kosci aj stromy na nerozoznanie od hôr. Drevení chlapi jedia drevený chlieb. Chlieb kríža.“ A potom znova výbuch radosti. Na stene pri kuchyni visí rám. Manželka Magda vysvetľuje, že Milan vkladá do rámu básne pre Zuzanku a vymieňa ich vždy, keď napíše novú. Nad rámom sa vznáša anjelik, ktorému na košieľku napadali žiarivé hviezdy. „Len sa pozri!“ vraví Zuzanka. „Ako to on maľuje! Vidíš tie dva zelené kvety? Už si videla, aby niekto maľoval na zeleno aj stopku, aj kvet? On to maľuje na zeleno!“ Rúfus je šťastný; dostal vyznamenanie, až sa zadúša svetlom radosti. Mám tie obrazy pred očami akoby sa stali včera. Aj v nich je obsiahnuté všetko naraz. Svätá rodina sa zmenšila o ústrednú bytosť, ale to neznamená, že prestala byť svätou. Bola od prapočiatku. A nič sa na tom nemení, rovnako ako v krátkom štvorverší: „Čo s nami láska porobí? / Tá hviezda nad priepasťou, / púť do víťaznej poroby, / do služby, čo je slasťou.“ Keď sme prezentovali Rúfusovu poéziu v Štokholme, v publiku najviac zarezonovali dve básne: Ako sa pije zo studničky a Skús, hovor z prapočiatku. Akoby tí, čo prichádzajú k prameňu, niesli v sebe odvekú túžbu po čistote, v ktorej je ako v semienku obsiahnuté všetko naraz. Dokázať to – ponoriť sa do božského kúpeľa a skromne, hoci aj s pátričkami z rybích stavcov a krížikom, previazaným steblom trávy z dvoch konárikov jablone, kľaknúť si k studničke a jeden druhému navzájom sa dávať. Napiť sa života až do čírosti smrti. A potom sa to odrazu stane: „Mať čisto za sebou. / I z modlitby / raz bude mlynček. Rúchom nebohého / si onedlho poutieraš prach / na obuvi. // Čas, koho obhajuješ, / že ako svedkov zosmiešňuješ slová? / Alebo pravdy ako mliečny chrup / vypadajú a po nich nenarastie / v ústach už nič? // Mať čisto za sebou. / Skús, hovor z prapočiatku. Ako ten, / čo zasial, zaoral a z každej brázdy / i smeť odfúkol, uveriac, / že všetko ostatné až potom príde. / Skús. Budeš smiešny. // Ale už iba smiešni / sú v poriadku.“ Mrazenie tejto pravdy je tichým zvestovaním pre tých, čo ponesú ďalej Rúfusov odkaz: Nebude bez lásky života. Ani smrti. Len rozpad vecí v nás. Dana Podracká
Strana 2
ZRKADLÍME „Dnes je taká presila informácií, dostupných zo všetkých strán, že vlastne ani nepotrebujeme druhého človeka, aby sme sa niečo nové dozvedeli. V časoch, keď sme začínali písať a stretávať sa s priateľmi v redakcii časopisu Mladá tvorba, nič také ako mobil alebo internet nejestvovalo. Nové informácie o knižkách, filmoch alebo hudbe som dostával takpovediac z prvej ruky – len tak, v mimovoľných rozhovoroch počas hrania stolného futbalu či hokeja v redakcii, ak sa niečo páčilo Petrovi Repkovi, Dušanovi Mitanovi, Ivanovi Štrpkovi alebo Janovi Štrasserovi, tak to zaujímalo aj mňa, bol to zväčša zaručený tip, nestrácal som čas hľadaním kvality, spoľahol som sa na priateľov, mohli sme sa spolu o všetkom rozprávať. A komu sa nechcelo hovoriť, ten si tam mohol pospať na veľkej koženej sedačke pri stene, no aj počas spánku bol s nami.“ Dušan Dušek, Sme 10. 12. 2009
KDE BOLO • Sobášna sieň MÚ v Trenčianskych Tepliciach – prezentácia kníh Kataríny HUDECOVEJ Z lanských snehov a Svet svetla a Silvie HAVELKOVEJ Z kresla – 15. decembra • Mestský úrad v Prievidzi – prezentácia knihy Prievidza – mesto nášho srdca – 18. decembra • Horná stanica pozemnej lanovky na Hrebienku – prezentácia Kronika tatranskej električky a pozemnej lanovky, ktorej autormi sú Mikuláš ARGALÁCS a Pavol MICHELKO – 20. decembra • Hotel Tatra v Bratislave – prezentácia tretej prozaickej knihy Martiny SOLČANSKEJ Počkám tu na teba – 15. januára • Pálffyho palác na Zámockej ul. 4 v Bratislave – prezentácia výtvarných monografií Daniela ČARNÁ – Jiří VALOCH: Igor Kalný a Etienne CORNEVIN: Igor Minárik z Vydavateľstva Michala Vaška – 17. januára
KDE BUDE • Divadlo Andreja Bagara v Nitre – slávnostné odovzdávanie Ceny Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry – 26. januára 2009 o 17.00 • Mestská knižnica v Piešťanoch – literárne dopoludnie s Jurajom ŠEBESTOM a Silvestrom LAVRÍKOM, moderuje Dado Nagy – 27. januára o 10.00. • Mestská knižnica v Piešťanoch – zábavná literárna hodina spojená s 5. ročníkom celoslovenskej čitateľskej súťaže Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! – 28. januára o 10.00
Súčasná nemecká knižná ilustrácia V Staromestskej knižnici, Západný rad, Bratislava otvoria 22. januára o 10.00 výstavu, koncipovanú Goetheho inštitútom v spolupráci s Múzeom obrázkových kníh v Troisdorfe. Predstavuje prostredníctvom trinástich reprezentatívnych tvorivých prístupov pohľad na tvorbu významných nemeckých výtvarných umelcov v oblasti knižnej ilustrácie. Pozrieť si možno práce nasledujúcich autorov: Jutta Bauer, Rotraut Susanne Berner, Nadia Budde, Klaus Ensikat, Wolf Erlbruch, Jacky Gleich, Nikolaus Heidelbach, Sybille Hein, Janosch, Karoline Kehr, Axel Scheffler, Philip Waechter a Katja Wehner. Výstava potrvá do 29. februára. -r-
KNIŽNÁ REVUE
Aktuálne
číslo 2
Kardinál Ján Chryzostom Korec očami vydavateľstva
Súťaž o najlepšie webové sídlo slovenských knižníc
Kardinál Ján Chryzostom Korec je jedinečná osobnosť nášho národa. Dokazuje to i významná udalosť pre Cirkev na Slovensku ako aj vyznamenanie pre celý slovenský národ: pápež Ján Pavol II. pozval slovenského kardinála v marci 1998, aby jemu i spolupracovníkom Rímskej kúrie dával vo Vatikáne duchovné cvičenia. V ďakovnom liste Ján Pavol II. napísal: „Z Vašich slov sme si mohli hojne oživiť múdrosť biblickej a liturgickej náuky a zároveň aj osobnú skúsenosť svedka, ktorého viera prešla tvrdou skúškou a bola očistená ako zlato v ohni. Toto svedectvo... bolo pre mňa a pre mojich spolupracovníkov neobyčajným, veľmi vzácnym darom Božej prozreteľnosti.“ Dovolím si parafrázovať a povedať, že aj pre väčšinu nás všetkých Slovákov doma i v zahraničí je otec kardinál Ján Chryzostom Korec darom. Je to prvý kardinál „nášho rodu“, ktorý celý svoj život prežil s nami a pre nás na Slovensku. Stál na strane svojho presvedčenia v každom čase aj v tom najťažšom. Vieme, že bol za to nespravodlivo odsúdený a osem rokov väznený (1960-1968), zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny ako by bol ťažký zločinec, mnohokrát týždne na samotke. Po návrate pracoval ako robotník v ťažkých podmienkach. Neskôr, keď sa svet o jeho hrdinských postojoch dozvedel, dostal niekoľko doktorátov zahraničných univerzít. Štátne orgány by mu dovolili vycestovať a prevziať ocenenie, ale otázka bola, či by ho pustili naspäť. Aj tu volil kardinál službu tajnej Cirkvi na Slovensku ako pomerne pohodlný život v zahraničnej emigrácii. A v týchto neprajných podmienkach literárne tvoril a neúnavne sa venoval aj pastorácii mnohých veriacich z celého Slovenska, najmä však mládeži – samozrejme v tajnosti. Mám tú česť byť v osobnom kontakte s kardinálom Korcom už dvadsaťdva rokov. Najprv pri stretnutiach na známej Vilovej ulici v Petržalke, kde býval v dvojizbovom byte, a od decembra 1989 pri spolupráci vo vydavateľstve LÚČ. Kardinál Korec píše od svojho teologického štúdia až dodnes. Jeho hlavné témy sú z oblasti teológie, filozofie a histórie. Knižne mu vyšlo po roku 1990 osemdesiatjeden prác, z toho v zahraničí deväť v siedmich jazykoch. Jeho knihy vydali viacerí vydavatelia, ale najviac ich vyšlo v LÚČ-i – šesťdesiatpäť, viaceré aj vo viacnásobných vydaniach. Pre zaujímavosť: počet knižne publikovaných strán kardinálových kníh, ktoré vyšli v prvom knižnom vydaní vo vydavateľstve LÚČ je 14178 strán. Počet vytlačených kníh, ktoré vyšli len vo vydavateľstve LÚČ, predstavuje asi stošesťdesiattisíc výtlačkov. Pokiaľ ide o predaj, najúspešnejšia je jeho autobiografia Od barbarskej noci, ktorá vyšla v troch vydaniach v celkovom náklade osemdesiattisíc exemplárov, vrátane zahraničných vydaní v šiestich jazykoch (v talianskom, francúzskom, anglickom, nemeckom, poľskom a chorvátskom). Zaujímavé na jeho tvorbe sú i samizdatové vydania, vyšli v úctyhodnom počte – presne stodvadsať; sedemdesiatdeväť na Slovensku a štyridsaťjeden v zahraničí: v Kanade, v Rakúsku, v Poľsku a Taliansku. Tento kratučký pohľad vydavateľa je len veľmi skromným pripomenutím si, kto kardinál Korec je a čo vytvoril pri príležitosti jeho životného jubilea – osemdesiatpäť rokov života, ktoré oslávi 22. januára. Najlepšie ho spoznáme, keď si prečítame niektoré jeho knihy – a to ho aj najviac teší, keď vidí záujem o svoje dielo – písal ho totižto s láskou k človekovi a úctou k životu a Bohu. Anna Kolková, šéfredaktorka vydavateľstva LÚČ
Spolok slovenských knihovníkov v spolupráci s OKS SR SNK vyhlasuje 5. ročník súťaže o najlepšie webové sídlo slovenských knižníc za rok 2008 – TopWebLib 2008. Knižnicu môžete prihlásiť do súťa-
V obrazovej monografii Kardinál Korec stále s nami, ktorú vydalo vydavateľstvo Lúč pri príležitosti 55. výročia jeho tajnej biskupskej vysviacky, ho v úvodnej štúdii takto charakterizuje prof. Július Pašteka: „Dávno sa oslobodil od strachu alebo morálneho cúvania. Jeho sila bola v tom, že bol ochotný a schopný sám sa postaviť proti strane či štátu. Stelesňoval hlas celého kresťanského Slovenska...“ Vydavateľstvo Lúč túto publikáciu venuje jednému z našich čitateľov, ktorí nám do redakcie pošlú blahoželania pre J. Ch. Korca do 4. februára.
Medzinárodné knižné veľtrhy 2009 Medzinárodné knižné veľtrhy, na ktorých bude mať Slovensko tento rok národnú expozíciu 12. 03. – 15. 03. 2009 – MKV Lipsko 13. 03. – 18. 03. 2009 – MKV Paríž 23. 03. – 26. 03. 2009 – MKV Detské knihy Bologna 20. 04. – 22. 04. 2009 – MKV Londýn 14. 05. – 17. 05. 2009 – MKV Svět knihy Praha 28. 05. – 31. 05. 2009 – MKV Thessaloniki 14. 10. – 18. 10. 2009 – MKV Frankfurt 19. 11. – 22. 11. 2009 – MKV Viedeň Termíny pre vydavateľov na odovzdanie výstavných exponátov v 1. polroku: 28. a 29. januára od 9.00 do 15.00 (MKV Paríž a Londýn), 11. a 12. februára od 9.00 do 15.00 (Detské knihy Bologna a MKV Lipsko), 15. a 16. apríla od 9.00 do 15.00 (Svět knihy Praha). Exponáty dodajte (pošlite) v uvedených termínoch na adresu: LIC – odd. medzinárodných knižných veľtrhov, Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava (pri osobnom dodaní v knižnom sklade u Petry Fülöpovej – vchod z Kolárskej – tel: 0915 913 543, alebo u Miroslavy Bilačičovej miestnosť č. 513 na 5. poschodí, tel: 02/52964567, 0905 331 922). Knihy prosíme zabaliť a priložiť dodací list – zoznam (možno ho poslať na e-mail:
[email protected]) s uvedením autora, názvu knihy, počtu výtlačkov a predajnej ceny v EUR.
že do 15. marca 2009. Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční počas 35. medzinárodného informatického sympózia Infos 2009 (27. – 30. 4. 2009). Viac informácií na www.infolib.sk.
Klub nezávislých spisovateľov a Sci-fi klub Orion vyhlasujú súťaž o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta románu Štefana Konkola Pohrobok, ktorý získal Zlaté pero vydavateľstva Ikar za rok 2008. Ceny: 1. miesto 500 € 2. miesto 100 € 3. miesto 50 € Súťažné podmienky: 1. Poviedky musia byť umiestnené do sveta, ktorý sa geograficky zhoduje s mapou na 4. strane románu Pohrobok. 2. V tomto svete žijú okrem ľudí elfovia, ghúli, škrati a trpaslíci. Ich základné charakterové črty sa nesmú podstatne odlišovať od toho, ako sú vykreslené v Pohrobkovi.
3. Poviedky musia dejovo, hoci len nepriamo naväzovať na dej Pohrobka. 4. Každý súťažiaci môže poslať len jeden príspevok v maximálnom rozsahu 10 normostrán v 3 identických kópiách napísaných na počítači alebo písacom stroji. Obálku treba v rohu označiť SÚŤAŽ POHROBOK. Rukopisy treba poslať do 31. 4. 2008 na adresu: Knižnica Antona Bernoláka Hlavné námestie 10 940 35 Nové Zámky 5. Súťaž je anonymná – súťažiaci rukopisy nepodpíšu, ale priložia osobitnú zalepenú obálku s listom, v ktorom bude názov poviedky, meno a adresa autora. Mená výhercov budú oznámené v Knižnej revue, v časopise Fantázia a na stránkach www.fantazia.sk.
Vyhodnotenie celoslovenskej súťaže BÁSEŇ 2008 Odborná porota vyhodnotila piaty ročník celoslovenskej literárnej súťaže Báseň 2008, ktorú vyhlásilo vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík. Zapojilo sa do nej 412 žiakov základných škôl a osemročných gymnázií.
Prémie: Alexandra Nagyová (Domov), ZŠ s MŠ Radzovce Nikol Pupáková (Moja mačka), ZŠ Mariánska, Prievidza Nikola Svetozarov (Prišla jeseň), ZŠ Krosnianska, Košice
I. kategória (1. a 2. ročník ZŠ): 1. Matúš Remeň (Psík Lola a papučky), ZŠ Sládkovičova, Ružomberok 2. Martin Berka (Elek3čka číslo 6), ZŠ Krosnianska, Košice 3. Daniela Čurillová, (Motýlik), ZŠ s MŠ Udavské Prémie: Simonka Marumová (O ufúľanej myške), ZŠ, Nám. L. Novomeského, Košice Tibor Hanas (Lopta), Spojená škola, Centrálna, Svidník Šimon Dlugoš (Tekvica), ZŠ Ľubica
III. kategória (5. až 9. ročník ZŠ a príslušné ročníky osemročných gymnázií): 1. Xénia Faktorová (Májová láska), Spojená škola, Tilgnerova ul., Bratislava 2. Timea Tóthová (Neprestávaj), Spojená škola sv. košických mučeníkov, Košice, a Michaela Malastová (Čas), ZŠ Za vodou, Stará Ľubovňa 3. Silvia Csonorová, (Jeseň), ZŠ Lachova, Bratislava, a Katarína Marcinová (Včelí výlet), ZŠ Mukačevská, Prešov Prémie: Kristínka Ligačová (Nitra), ZŠ Cabaj – Čápor Daša Gardošíková (Matka), Gymnázium Krompachy Porota ocenila aj aktívny prístup škôl pri vyhľadávaní a usmerňovaní literárne nadaných detí. -r-
II. kategória (3. a 4. ročník ZŠ): 1. Annamária Madunická (Je to v nás), ZŠ Radošovce 2. Natália Ritomská (Sološnica), ZŠ Sološnica 3. Kristína Královská (Slovensko), ZŠ Dneperská, Košice
Šafranom nešetrili Kde inde ako v Erdödyho paláci by mal krstiť knihu šéfkuchár Jaroslav Žídek? Už tri roky varí v bratislavských reštauráciách Camouflage, Flowers a v kaviarni Lancia Café sídliacich v bratislavskom Erdödyho paláci. Aj preto sa jeho kniha volá Šéfkuchár v paláci. Na knižný trh ju 8. januára uviedol posypaním šafranu, ktorým sa tentoraz skutočne nešetrilo, Milan Vašina, generálny riaditeľ T-Mobilu. Nechýbala ani iniciátorka tohto zaujímavého a náročného projektu Gabriela Belopotocká, členka predstavenstva vydavateľstva Ikar. Je pravidelným hosťom reštaurácií v paláci. Okrem vynikajúceho jedla oceňuje aj kvalitu obsluhy a zaujal ju prístup šéfkuchára k hosťom. Sama iniciovala vznik tejto kuchárky, aby si skvelé jedlo mohli pripraviť gur-
máni aj doma. Pražák Jaroslav Žídek precestoval kus sveta, v Bratislave zakotvil kvôli očareniu z priestorov, ktoré ho oslovili na prvý pohľad. Okrem receptov v svojej knižke píše aj o vzniku svojich reštaurácií, vzťahu k vareniu, dôležitosti kvality potravín, ale najmä láske k vareniu, lebo tá je rovnako dôležitá ako prísady. „Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť.“ Priznal sa tiež, že z varenia má najmenej rád váženie surovín. V knihe sú recepty od predjedál cez rizotá, cestoviny, šaláty, polievky, hlavné jedlá až po dezerty a pečivo. Prítomní hostia mali možnosť ochutnať špeciality vychýreného šéfkuchára. Aj také, ktoré nie sú v tejto kuchárskej knižke. -bi-
Nevyužité myšlienky Dobro je skutok. Nie úmysel. Jozef Sitko, Dobro nenaučíš, Veda 2008
www.litcentrum.sk
Strana 3
Aktuálne
Zložitý a ťažký proces výberu
BIBLIOGLOSÁR
(Nad Slovníkom slovenských spisovateľov 20. storočia s Petrom Cabadajom)
VIPO – LEŤ SO MNOU DO SVETA!
Peter Cabadaj (1966) je manažér kultúrnych, edičných a výstavných projektov Slovenskej národnej knižnice v Martine. Vydal niekoľko kníh fejtónov a humoresiek (Keď sme v Terchovej budovali kapitalizmus, 1992; Kam sme to v Terchovej dobudovali? 1994), cestopisov (Odskočili sme si do Argentíny, 1994 a.i.), básnickú zbierku Môj psí tridsiatok (1996), monografiu Slovenské pivovarníctvo v toku času (2000). Dlhodobejšie sa venuje tvorbe slovenských emigrantských a exilových autorov, napísal scenáre dokumentárnych filmov o Rudolfovi Dilongovi, Gorazdovi Zvonickom, Pavlovi Ušákovi Olivovi, Jánovi Frátrikovi a katolíckej moderne. Zostavil a vydal výbery z diela mnohých exilových autorov, napríklad Rudlfa Dilonga či Mikuláša Šprinca a tiež antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (1997). Je autorom monografie Slovenský literárny exil 1939-2000 (2002) a spolu s Augustínom Maťovčíkom a Pavlom Pareničkom autorsky pripravil druhé opravené a rozšírené vydanie Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia (Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica (2008)). • Slovník je kolektívne dielo. Mali ste nejaký systém delenia hesiel? Nakoľko hrali úlohu vkusové preferencie? – Pri koncipovaní hesiel sme ako základný rámec uplatnili abecedné hľadisko a každému autorovi bola pridelená na spracovanie určitá časť abecedy. Samozrejme, adekvátne sa zužitkovalo aj to, že každý z nás sa venuje istému obdobiu vývinu slovenskej literatúry, ja som napríklad spracoval takmer všetky heslá exilových a krajanských tvorcov. Pri lexikografických dielach by „vkusové preferencie“ nemali zohrávať nijakú významnejšiu úlohu. Malú výnimku sme urobili azda len v záverečnej časti Po roku 2000, kde sú zaradené stručné profily tých, ktorí knižne debutovali po roku 2000. Mám na mysli zohľadnenie podielu na aktuálnom literárnom dianí (činnosť literárnych klubov, organizovanie literárnych súťaží a festivalov, vydávanie časopisov, antológií...) pri tvorcoch, ktorým ešte nevyšla druhá samostatná knižka. • V porovnaní so zhruba rovnako rozsiahlymi slovníkovými príručkami má slovník pomerne malé množstvo autorov – piati v prvom, traja v druhom vydaní. Ako vlastne fungovalo samotné zhromažďovanie informácií? – Keďže všetci žijeme a pôsobíme v Martine, nebol nijaký problém kedykoľvek sa stretnúť a prediskutovať všetky otvorené otázky a detaily. Pokiaľ ide o zhromažďovanie informácií, čerpali sme z viacerých zdrojov. Základ predstavovala rozsiahla dokumentačná báza Slovenskej národnej knižnice – Národného biografického ústavu. Dôležitým pramenno-dokumentačným zdrojom bol aj archív bývalého spisovateľského zväzu a archív Spolku slovenských spisovateľov, takisto bibliografická evidencia knižných vydaní a časopiseckých biografií, rozsiahly výstrižkový a fotografický fond SNK. Počas práce na prvom vydaní slovníka sme dotazníkmi oslo-
vili desiatky autorov. V poslednom období, prirodzene, využívame internet a mail, navyše niekoľkí spisovatelia majú kvalitnú webovú stránku. • Rozsiahly projekt, akým slovník nesporne je, má nevyhnutne ďaleko k úplnosti a dokonalosti. Viacerí autori – i podľa v úvode zachytených kritérií – mi v publikácii chýbali. Proces výberu a zhromažďovania je jednoducho (alebo skôr zložito) ťažký. – Dlhoročné skúsenosti hovoria, že k úplnosti a dokonalosti má ďaleko každé lexikografické dielo. Aj v našom slovníku nefigurujú niektoré mená. Ich nezaradenie má zväčša celkom prozaické príčiny: chýbajú základné biografické údaje, reflexia tvorby, diela niektorých sa v dôsledku absencie v evidencii ISBN dokonca ani nenachádzajú v knižniciach atď. Osobitnú kategóriu zas predstavuje početná enkláva príležitostne píšucich hercov, spevákov, moderátorov, výtvarníkov, politikov atď. Zaradenie týchto autorov by znamenalo nielen rozšírenie obsahu, ale najmä (až na niektoré výnimky, ktoré sú v slovníku) posunutie vnímania umeleckej literatúry a jej reflexie do čoraz krajnejších polôh. Z tohto hľadiska bol teda, v duchu vašej otázky, proces výberu a zhromažďovania autorov skôr zložito ťažký. • Dostali ste sa v priebehu spracúvania materiálu aj k autorom, ktorí predtým neboli známi a ktorých ste objavili? – V našom slovníku nájde záujemca priam celú galériu neznámych, zabudnutých alebo, ak chcete, aj ešte donedávna neobjavených autorov. Išlo o exilových a krajanských spisovateľov, v minulom režime proskribovaných tvorcov či literátov, ktorí trvale žijú mimo tradičných kultúrnych centier. V tejto súvislosti nemožno obísť ani heslá málo medializovaných príslušníkov mladšej a najmladšej generácie. Osobne som veľmi rád, že dôstojný priestor má v slovníku napríklad literárny
KNIHA ROKA 2008 Stav k 7. januáru
Počet hlasov
1. J. Leikert: Taký bol Ladislav Mňačko – Luna 2. J. Vrabec: Leonarda. Kreslíme a maľujeme – Knižné centrum 3. J. Banáš: Zóna nadšenia – Kelion 3. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 4. Š. Konkol: Pohrobok – Ikar
Otázky kládol Miloš Ferko
KNIŽNÁ REVUE
1. Na knihu roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo)
84 69 65 65 56
DEBUT ROKA 69 43 39 26 19
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Slovenský spisovateľ 3. A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 4. Kelion 5. Knižné centrum
• Slovník je zaujímavý aj zo štatistického hľadiska. Mňa ako literárneho historika by zaujímalo, ktoré obdobia majú v slovníku najvýraznejšie kvantitatívne zastúpenie; inými slovami: rastie na Slovensku počet spisovateľov alebo klesá? – V slovníku sa nachádza spolu 2856 básnikov, prozaikov, dramatikov, esejistov, spisovateľov pre deti a mládež, autorov memoárov a literatúry faktu, literárnych a kultúrnych historikov, vedcov a kritikov, prekladateľov, textárov, slavistov (ak im knižne vyšli minimálne dve literárne diela)... Oproti prvému vydaniu z roku 2001 pribudlo vyše 300 mien. Najvýraznejšie kvantitatívne zastúpenie majú medzivojnové roky (1918 – 1939) a obdobie po roku 1990. Posledné dve decéniá predstavujú z pohľadu našej spisby živý proces v slobodných podmien-
ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008
KNIHA ROKA
1. Š. Debnár: Rozprávky včielky Terky – Knižné centrum 2. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 3. O. Kollová: Krok-sun-krok – K. K. Bagala 4. M. Zákopčan: Mesto tieňov (1. diel) – Ikar 5. M. Rajec: Po stopách konfliktov – Ikar
vedec, kritik a slavista Klement Šimončič (nar. 1912), ktorý žije od roku 1939 v USA. Tento rodák z Dolnej Krupej je spoločne s M. Bakošom podpísaný pod programovou staťou zborníka ÁNO a NIE (1938), ktorá načrtla základné ideové a estetické zásady slovenského nadrealizmu. Mimochodom, ide o najstaršieho žijúceho autora v slovníku.
kach, čo zákonite spôsobuje, že paralelne s hodnotnou tvorbou sa stretávame i s dielami minimálnej literárnej kvality. Počet spisovateľov na Slovensku rastie, až mám obavu, či ich napokon nebude viac ako čitateľov... • V slovníkových heslách venujete pomerne veľkú pozornosť biografickej zložke. Ako vnímate vzťah žitého a fiktívneho u tvorcov beletrie? – Primárne sú hodnoverné životopisné údaje, ktoré sa opierajú o seriózny biografický alebo genealogický výskum. Z praxe ale poznáme viacero zaujímavých príkladov, keď (auto)biografická zložka predstavuje mimoriadne cenný príspevok ku komplexnému štúdiu príslušnej osobnosti. Bezprostredne sa to dotýka aj tvorcov beletrie. Vzťah žitého a fiktívneho sa v ich dielach často prelína, kombinuje, zotiera a vrství. Za všetkých prozaikov, ktorí synteticky využívajú naznačený tvorivý postup, spomeniem Stanislava Rakúsa. Najmä jeho románová kompozícia Excentrická univerzita kladie vysoké nároky na adekvátnu recepciu. Ako relevantný biografický prameň však tvorcovi, napríklad spisovateľského slovníka, vierohodne poslúžiť nemôže. • Dvadsiate storočie je storočím ideológií. Skúste čitateľom Knižnej revue priblížiť, ako ste sa s nimi v slovníku vyrovnali? – Nemali sme v úmysle kádrovanie či hodnotenie činnosti spisovateľov počas vojnového slovenského štátu, respektíve v období komunizmu. Akurát niečo naznačili biografické súradnice (napríklad prehľad zamestnaní) alebo názvy diel. Striktne sme sa snažili rešpektovať stanovené zásady, ktoré vylučovali akékoľvek zohľadňovanie politických alebo iných mimoliterárnych kritérií. Záverom by som chcel oceniť partnerskú spoluprácu s knižnicami, ktoré sa systematicky venujú mapovaniu, bibliografickému spracovávaniu a sprístupňovaniu regionálnej literatúry, pretože inde sa jej nevenuje väčšia pozornosť, a pritom v nejednom prípade ide o dobrú literatúru. Všetko ale môže zmeniť taký potrebný slovník slovenských spisovateľov prvej dekády 21. storočia o našej najsúčasnejšej literatúre a jej tvorcoch, nech žijú a pôsobia kdekoľvek vo svete. Výzva spracovať takýto slovník mi znemožňuje plnohodnotný spánok...
2. Za debut roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:
Meno a adresa odosielateľa:
(podpis)
103 61 49 44 41
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009.
Bratislava, Junior 2008 Preklad Adriana Talašová Nepoznáte Vipa, hrdinu televízneho seriálu? Nevadí, on sa rád predstavuje sám: je milý, prítulný, s veľkými čiernymi očkami a široko-ďaleko najkrajšími ušami. Vďaka nim nie je obyčajný psík, ale lietajúci psík, ktorý túži poznať svet za hranicami Vipoviec. Spolu s verným kamarátom bocianom Kasiánom sa vydali na cestu. Rozhodli sa, že zájdu do Nemecka na mníchovské Októbrové slávnosti. Čitatelia môžu spolu s cestovateľmi objaviť zaujímavosti mesta. Na návrh mačky Cilky šli do Rakúska, kde sa zastavili v Salzburgu a ochutnali slávne Mozartove guľky. Potom pokračovali do Viedne. Na svojej poznávacej ceste bude Vipo s kamarátmi putovať do Talianska, ale to už v ďalšom príbehu. Nenásilné skĺbenie hravého, poučného a zaujímavého je zárukou pútavej knižky.
David Hewson
ZASĽÚBENÁ KRAJINA Bratislava, Ikar 2008 Preklad Martin Štulrajter Bývalý policajt Bierce čaká 23 rokov v cele smrti na konečný ortieľ. Údajne zabil manželku Miriam a syna Johna, vinu však popiera, nič si nepamätá, no dôkazy svedčia proti nemu. Krátko pred popravou ho zrazu prepustia. Všetko, čo predtým dôverne poznal, je iné a cudzie. Bierce sa usiluje poskladať útržky spomienok z ťaživých udalostí a náhodne získané informácie. Mozaiku pomaly dopĺňa a zrazu pochopí, že prepustenie z väzenia bol zákerný krok. Musí sa skrývať pred prenasledovateľmi, ktorí sa domáhajú akýchsi ukrytých videopások kompromitujúcich jeho manželku. Namáhaná pamäť postupne vydáva hlboko ukryté tajomstvo...
Barbara Taylor Bradfordová
DEDIČIA Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Preklad Mária Kočanová Rodinná sága o Deravenelovcoch pokračuje nadväzujúc na predošlú časť Dynastia. Ústrednou postavou rozsiahleho románu je Edward Deravenel, ktorému sa podarilo rodinnú firmu dostať na svetovú úroveň. Zrazu nečakane zomiera. Firmy sa ujme brat Richard a rodinu stihne jedno nešťastie za druhým. V tejto situácii sa nádej všetkých upiera na najstaršiu Edwardovu dcéru Bess – teraz oficiálnu dedičku firmy, ktorá by ešte mohla zachrániť slávu rodiny Deravenelovcov. Preto sa však treba spojiť s ďalšou významnou rodinou. Sobáš Bess a Henryho Turnera sa stal vecou dohody a rozumu. Vďaka tomuto rozhodnutiu firma Deravenelovcov prežila a jej dedičia ju ďalej rozvíjali, hoci cesty neboli vždy jednoduché. -lč-
KNIŽNÁ REVUE
Strana 4
Z moskovského zápisníka Jána Zambora
S Annou Valcerovou a Petrom Birčákom, riaditeľom Slovenského inštitútu v Moskve, ktorý bol na skok v Bratislave, na moskovskom letisku Domodedovo nasadáme na aeroexpres, lahodný vláčik, ktorý nás odvezie na Paveleckú stanicu, odkiaľ možno pokračovať metrom alebo taxíkom. Za oknom sa v potemnenom dni belejú kmene brezového lesa. Onedlho sa k nám chodbou medzi sedadlami priblíži žena s drôteným vozíkom, v ktorého dolnej priehradke sú fľaše s vodou a v hlavnej časti je celý naložený knihami a časopismi. Vyvoláva: „Cvetajevová, Pasternak, Bulgakov...“ Aké ruské! Predavačka je trpezlivá, dovolí nám, aby sme si v knihách listovali a trochu sa do nich začítali. Zaujme nás poézia, próza a dráma Mariny Cvetajevovej v objemnom zväzku. V kalendári autorkinho života a tvorby nachádzame nové fakty z jej posledného jelabužského obdobia. Poetka zúfalo hľadala zdroj obživy, nepodarilo sa jej získať ani prácu umývačky riadu. Podľa synovho denníka z existenčných dôvodov zavše prekladala nemecké texty pre KGB. Strašné! V knihe o 60. rokoch minulého storočia zaregistrujeme mladého recitujúceho Jevtušenka, spievajúceho Okudžavu s gitarou, časť venovanú pražskej jari – fotografie sovietskych tankov v našich uliciach chýbajú, ale zato je tam podobizeň Jana Palacha i text o ňom. Pred Paveleckou stanicou sa ocitáme uprostred parkoviska. Takmer všetky autá sú pokryté tmavým povlakom, tvoriacim sa najmä z výfukových plynov, niektoré majú iba ako tak očistené priezory na oknách. V megapolise s obrovským automobilovým ruchom sa vraj zašpinia tak rýchlo, že na ich časté umývanie sa jednoducho rezignuje. Globálne oteplenie zasahuje aj Moskvu, začiatkom decembra by sme v nej očakávali sneh a mráz, ale je tam teplo ako u nás. * Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ruskej federácii, Slovenský inštitút v Moskve a Katedra slovanskej filológie Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity zorganizovali 4. decembra v priestoroch nášho inštitútu konferenciu venovanú 80. výročiu narodenia Milana Rúfusa. Z ruskej strany zaznejú príspevky O. Maleviča, L. Širokovovej, A. Maškovovej, M. Pismenného (Rúfusovho bratislavského žiaka) a D. Anisimovej. Pozvanie sme prijali aj A. Valcerová a ja. Vystúpi i naša lektorka na miestnej univerzite H. Kubišová. Odznie aj časť príspevku neprítomného V. Šabíka. Na podujatí sa zúčastňuje sedem moskovských študentov slovenčiny z prvého ročníka, ktorí v origináli i v preklade precítene recitujú autorove básne. S vlastnými prekladmi vystupujú N. Švedovová, D. Anisimová a J. Tambovcevová. O. Malevič, Rúfusov peterburský rovesník, prekladateľ jediného ruského knižného výberu z básnikovej poézie a esejistiky, pre zdravotné trampoty do Moskvy nepricestoval, ale jeho esej zaznie hneď na úvod. Slovenského autora označuje za „básnika svetového formátu“ a hlboko a presne pomenúva súradnice jeho sveta, nezabúdajúc na porovnanie Rúfusovej prostoty s „neslýchanou prostotou“ B. Pasternaka. L. Širokovová s empatiou i prienikom konfrontuje Rúfusov a Šikulov motivický svet. A. Maškovová, ktorá dokončuje monografiu Jesenin na Slovensku, na pozadí svojej doteraz najkomplexnejšej reflexie slovenskej recepcie tvorby tohto ruského básnika prezentuje pohľad na vzťah Rúfus – Jesenin; na Rúfusove preklady poézie S. Jesenina vzťahuje výrok K. Čukovského: „Preklad, to je autoportrét prekladateľa“.
Stretnutie vedie P. Birčák, o príspevkoch sa diskutuje (najviac o Šabíkovom). A. Maškovová s P. Birčákom hodlajú vydať z konferencie zborník, ktorého súčasťou by mali byť aj nové preklady jubilantovej poézie. * Potom sedíme s moskovskými slovakistami v užšom kruhu v reštaurácii Slovenského domu pri obstojnom ruskom pive Sibirskaja korona. Dozvedáme sa, že vážnym problémom ruskej slovakistiky je nedostatok novej knižnej a časopiseckej literatúry. Vítam zámer L. Širokovovej napísať štúdiu o obraze okupácie Československa roku 1968 v slovenskej literatúre. Úsilie o kritickú autoreflexiu minulosti je v Rusku podľa mojich poznatkov zriedkavé. * Na druhý deň znova v užšom kruhu v Slovenskom inštitúte čítame a komentujeme svoje básne a preklady. N. Švedovová sa predstavuje prekladmi básní z Hamadovej antológie slovenského nadrealizmu. V básnicky presnom uchopení a v prednese zohľadňujúcom splývavú klesavú intonáciu veršov básne akoby povystúpili z hmly a potvrdili svoju hodnotu. * Na konferencii sa zúčastnil aj šéfredaktor časopisu Mecenat i mir prozaik Levon Osepian a kurátorka jeho slovenského oddelenia poetka a prekladateľka J. Tambovcevová. Najnovšie dvojdielne súborné číslo (37 – 40) venuje slovenskej literatúre a kultúre prekvapujúcich 178 strán. Predstavuje sa v ňom tvorba R. Fabryho, M. Válka, Ľ. Feldeka, A. Hykischa, P. Vilikovského, M. Haugovej, E. Farkašovej, R. Lichnerovej, I. Hochela, V. Petríka, O. Záhradníka, A. Červeňáka, J. Kuniaka, J. Tatára a i. Autormi článkov a prekladov sú N. Šuľginová, N. Švedovová, O. Malevič, A. Maškovová, J. Tambovcevová, M. Pismennyj a i. Ruskí slovakisti si dokonca pripomínajú životné výročia našich spisovateľov. Medzi zásadami redakčnej koncepcie čítame sympatický zámer: „Časopis prispieva k zjednoteniu, a nie k rozdeleniu ľudí.“ Mecenat i mir je dnes dôležitým integratívnym centrom ruského záujmu o slovenskú literatúru a kultúru a o rusko-slovenské kultúrne vzťahy. Redakcia je otvorená dobrej literatúre, ale v niektorých prípadoch sa pri výbere žiadal prísnejší hodnotový meter. * V Dome knihy na Novom Arbate nájdete vydania tvorby popredných ruských spisovateľov na rozličný spôsob i rad kníh o nich, a platí to aj o básnikoch, ako som zistil pri Cvetajevovej. Básnik G. Ajgi zomrel pred dvoma rokmi a na pulte sú už dva nové výbery z jeho lyriky (zobrané spisy vraj vyjdú onedlho). V súvislosti s pripravovanou slovenskou prekladovou antológiou ruského básnického modernizmu som sa zaujímal o nové výbery z poézie K. Baľmonta a M. Vološina. Ochotná pani mená naťukala do počítača a o chvíľu ma zaviedla k polici, kde som si z výberov mohol vyberať. Aký priepastný rozdiel medzi našou a ruskou knižnou ponukou domácich autorov! Ale obdobná ponuka je napríklad aj v Casa del libro na Gran Vía v Madride. * Prekladaniu ruskej poézie i uvažovaniu o nej som venoval nemálo času, ale do Ruska sa dostanem zriedkakedy a vždy len nakrátko a nikdy som nebol v Tretiakovskej galérii. A. Valcerová roky píše o prekladoch ruskej poézie, ale v Rusku je prvý raz. Zisťujeme, že jestvujú vlastne dve Tretiakovky: stará a nová. Nová, otvorená roku 2000, predstavuje ruské výtvarné umenie 20. storočia a sídli v neveľmi príťažlivej budove na Krymskom vale v susedstve Centrálneho domu
umelca, približujúceho súčasné umelecké kvasenie. Stará Tretiakovka na Laurišinskom pereulke ponúka najlepšiu kolekciu staroruských ikon, umenie 18. a prvej polovice 19. storočia a umenie druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Zážitky, ktoré tieto umelecké stánky poskytujú, sú neopísateľné. Ich poznanie by malo patriť do kultúrnej výbavy každého záujemcu o umenie, a to v takej miere ako poznanie hlavných parížskych či madridských galérií. Osobitnú pozornosť vzbudzujú obrazy geniálnych maliarov druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Silné, často otrasné námety s humanistickým akcentom, obrazy zranenej detskej a ženskej duše, prieniky do osobnosti človeka v portrétoch umelcov a vedcov, osamotené postavy uprostred šírej prírody, obrazy zabudnutých dedín, typicky ruských krajín, obrazy s duchovno-kresťanskými rozmermi, obrazy s historickými námetmi, realizmus a modernizmus... Diela nielen nezabudnuteľné, ale aj inšpiratívne, a to nemenej ako expozícia venovaná 20. storočiu na Krymskom vale. Tá má ambíciu komplexne priblížiť všetky významné umelecké prúdy tohto obdobia. Upúta najmä bohato predstavenou klasickou ruskou avantgardou, mocensky vytesnenou z oficiálneho obehu v 30. rokoch socialistickým realizmom. Galéria prezentuje pozoruhodné analytické hľadačstvo a objaviteľstvo začínajúce sa neoprimitivistami, z ktorých viacerí nadviazali aj na cézannizmus, fauvizmus či kubizmus (M. Larionov, N. Gončarovová a i.), pokračujúce okrem iných dielom A. V. Lentulova so skriabinovským cítením blízkosti farieb a hudby, M. Chagalla, zastúpeného obrazom s dvojicou levitujúcou nad mestom a s metaforickým použitím farieb, V. Kandinským ako zakladateľom expresívneho abstrakcionizmu, vyzdvihujúcim farebnosť a línie, K. Malevičom, tvorcom geometrického abstrakcionizmu či suprematizmu (súčasťou výstavy je jeho Čierny štvorec), V. Tatlinom so zameraním na život materiálu a hľadajúcim jednotu prírody, plastiky a techniky a konštruktivistami, ktorých tvorba v sebe nesie potenciál následného využitia v dizajne a v architektúre (A. Rodčenko, I. Popovová a i.). Výstava sa usiluje aj o integráciu a diferencovaný obraz novej povojnovej avantgardnej vlny, ktorá mala dlho prevažne podobu neoficiálneho umenia (samostatná bratislavská výstava Nonkonformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988 mi však pripadala obsažnejšia a výraznejšia). * Moskovské ulice sú už iné ako kedysi. Politické heslá vystriedali obchodné reklamy. Prednovoročná výzdoba Sadového koľca je striedma a vkusná. Biele elektrické kvety pripomenú obraz N. Gončarovovej Zima. Na relikty sovietskej éry predsa len natrafíme: na Červenom námestí je stále mauzóleum s Leninom a jeho socha sa týči pri stanici metra Okťabrskaja... Lenin i Stalin sú aj na obrazoch v novej Tretiakovke. V rámci celej galérie sa vynárajú antipodické paralely: napr. na jednej strane obraz kresťansky orientovaného M. V. Nesterova Filozofi (1917) so zamysleným P. Florenským a S. Bulgakovom na prechádzke, na druhej strane obraz socialistickorealistického A. M. Gerasimova J. V. Stalin a K. J. Vorošilov v Kremli (1938), zobrazujúci na prechádzke dvoch vysokých sovietskych činiteľov. Sochu Lenina, pre zmenu čiernu (symbolicky kontrastujúcu s belostnými sakrálnymi stavbami), zazriete dokonca aj na posvätnom mieste ruského pravoslávia v komplexe Lavry sv. Sergija v mestečku Sergiev Posad neďaleko Moskvy. * Mladé Rusky! Pripadali mi ako Parížanky, keď som ich, upravené, nezvyčajne pekne oblečené, stretával na nástupištiach metra, na jeho dlhánskych eskalátoroch či na širokom chodníku Sadového koľca, ktorým sa v šiestich prúdoch v oboch smeroch neprestajne rútia autá. Navyše, Rusky sa zdajú byť dôverčivé, očami nenápadne opätujú i náznak vašej pozornosti. Po meste boli rozvešané plagáty propagujúce prvú samostatnú výstavu portrétistu 18. storočia V. Borovikovského s jeho reprezentatívnym portrétom M. I. Lopuchinovej, predstavujúcom ženský ideál obdobia sentimentalizmu. Básnik druhej polovice 19. storočia J. P. Polonskij o tomto portréte napísal: „Ona je dávno preč – a niet tých očí, žiaľ, / a toho úsmevu, čo mlčiac niesli prudkú / bolesť – tieň lásky, a jej myšlienky – tieň smútku. / No Borovikovskij jej krásu zachoval...“
číslo 2
Vladimír Sorokin: Ľad Preklad Ján Štrasser Bratislava, Kalligram 2008 Len nedávno vyšiel v Kalligrame Sorokinov román Opričníkov deň. Napašmaný čitateľ dostáva vzápätí ľadový úder do hrude, z ktorého sa bude na trikrát rehabilitovať v následných troch častiach spolu štvordielneho románu Ľad, ktorý patrí k už kultovým dielam Vladimíra Sorokina, hoci prvý raz vyšiel iba pred šiestimi rokmi. Autor nemilosrdne sáče čitateľa do súčasnej Moskvy, kde tajomní modrookí a plavovlasí hľadajú ďalších sebe podobných. Obete unášajú a rozbíjajú im hrude ľadovými kladivami. Prežívajú len tí, ktorých srdce prehovorí. Zdanlivo jednoduchý sujet vyrozprávaný s pouličnou vulgárnou otvorenosťou s prvkami žánru fantasy, akčnej a kriminálnej literatúry v čoraz kratších dôvetkoch – následných častiach mení nielen rozprávačské tempo, ale aj štýly. Sorokin neváha postmoderne do románu zakomponovať časť nostalgicky spomienkovú alebo časť s úradníckym charakterom textu. Dôvetkami román navyše graduje, aby sa z jeho závažnosti nakoniec inteligentne vysmial. Z čoho sa však vysmieva, ak nie práve z mýtov a degradácie dnešnej ruskej spoločnosti? V úzadí týchto mýtov zreteľne cítiť pietu k totalite a jej kváziporiadku. Nenadarmo Sorokinovým ľadom vyvolení na spôsob nemeckých übermenschov, ale ešte o niekoľko stupňov nad nimi, majú nastoliť absolútny prvotný vesmírny poriadok. Aby absurditu ešte viac zvýraznil, moskovský chaos, či presnejšie kvas a nekontrolovateľný rast karcinómov, necháva zaznieť v jeho osobnostnej, ale aj inštitucionálnej podobe. Môžeme Sorokina za jeho ľadové mrazenie chváliť, koľko chceme, pravda je taká, že štruktúra knihy je vyrátaná na efekt. Hoci využíva prvky trileru, nepoužíva obdraté klišé. Je vynachádzavý tak v jazyku, tvorbe a ohýbaní štýlov, v sujete, ako aj štruktúre. Nastolené problémy explicitne nepomenúva, ale využíva možnosť rôznych náhľadov na ne. Sociálne aj politicky diferencované postavy necháva za sebou na trotuári deja, po účelovom použití ich zanecháva v osudovom „predurčení“. Ich predurčenosť je bez akýchkoľvek emócií, sociálneho alebo politického cítenia. Cieľ postavený mimo ľudstva nemá v sebe ani malú dávku humanity. Iba prispôsobivosti (ako vlastnosti aj neľudských tvorov) sa autor vyhnúť nedokázal. Iba tá jediná je pravdepodobne daná nielen živému, ale i neživému svetu. Nečudo, že pri takto koncipovanej knihe (ale nielen kvôli nej samej, aj kvôli ostatným) autora často osočujú ruskí neonacionalisti i staroboľševici ako pornografického demolátora, dokonca ho posielajú na psychiatriu a značná časť „vážnej“ literárnej kritiky sa ním odmieta vôbec zaoberať. Iste, Sorokin je raz jemne poetický, raz neľútostne vulgárny, ale – napokon, či také nie sú aj rôzne podoby ľadu? Stereotypy nepatria k ľadovej konvencii, aj keď jeho štruktúra atómových a molekulových tajomstiev bola objavená už dávno. Sorokinovi vyčítajú priživovanie sa na ruskej minulosti. Nepochybne v románe Ľad z nej čerpá, minulosť, najmä vojnová, ale aj tá neskoršia, je preňho nielen bohatým inšpiratívnym žriedlom, ale stáva sa integrálnou súčasťou jeho diela. Nemožno povedať, že by v odkrývaní minulosti patril k objaviteľským autorom, opisuje ju však ostro ako hrany ľadu s náznakom roztápania sa. Ak teda neobjavuje, minimálne nezdržuje a je v kontexte ostatného textu pútavý. Štipkanie na jazyku, ktorý sa prilepil k ľadu, je vari najvýstižnejšie prirovnanie k znesiteľnosti Sorokinovej knihy. Má v sebe atribúty uponáhľanej a po veľkosti túžiacej doby. Je dostatočne vizuálna i senzuálna. Kto ľad nevoňal, nehmatal končekmi omŕzajúcich prstov a nepočul ho hrozivo praskať, neuverí. Ľuboš Svetoň
www.litcentrum.sk
Strana 5
Recenzie
Hravo a ironicky o vážnych veciach
Sila paradoxu
Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje, Bratislava – Trnava, JUGA – Edition Ryba 2008
Ján Lenčo: Vražda v márnici a iné poviedky Žilina, Knižné centrum 2008
Konflikty medzi rodičmi a deťmi vznikajú niekedy aj z generačných rozdielov, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva ešte príbuzenské puto. Tento moment využíva veľmi výdatne umelecká literatúra a využil ho i prozaik Juraj Šebesta (1964), ktorý v románe Keď sa pes smeje predstavuje ako hlavnú postavu tínedžera Tomáša, chlapca zo vzdelanej rodiny, buriča a zároveň plachého pubertiaka s nadpriemerným IQ. Šebestov román sa odohráva v najsúčasnejšej súčasnosti videnej cez prizmu Tomáša-rozprávača, ktorý nám približuje životné osudy troch generácií, takže v tomto zmysle je to román rodinný. Pravdaže, nijaká sága, skôr príležitostné vstupy Tomášových prastarých a starých rodičov, jeho strýkov a tiet, prispievajúcich ku konfliktovosti aj humornosti deja. Už zo samého ich-rozprávania vyplýva, že Šebesta svoju pozornosť sústredil na postavu Tomáša, ktorý reprezentuje typ dnešného mladého človeka, počítačovo zbehlého, vzdorovitého, zavše bezočivého, odromantizovaného, vecného. Šebestova postava dostatočne uplatňuje svoje inteligenčné vlohy v škole, no zároveň prejavuje nedostatok skúsenosti a nápadnú okúňavosť pri stretnutiach s dievčatami, čo je dnes priam neuveriteľné. Šebesta však túto črtu svojej postavy pretiahol až do karikatúry, ktorá sa objavuje aj inde.
Ak tvoria jedno z pásiem Šebestovho románu spory a hádky Tomáša s rodičmi, iným pásmom sú napätia medzi rodičmi, ktoré sa končia náhlym odchodom otca od rodiny. Tu autor riadne zironizoval otcov románik s oveľa mladšou študentkou a irónia nechýba ani matkiným pokusom o obdobnú pomstu otcovi. Hoci z hľadiska reálneho života ide o vážne veci, románové hľadisko posúva problém skôr do polohy literárnej hry, prítomnej aj v rodinných sporoch o Dědovo dedičstvo alebo v ďalšom kľúčovom pásme románu, v tzv. psích kapitolách. Fenka Žofia reprezentuje nielen obľúbené zvieratko všetkých, ale autor ho používa aj vo funkcii akéhosi deus ex machina, lebo pomáha likvidovať všemožné krízy postáv. Šebesta si zvolil jazyk, ktorý zodpovedá danému prostrediu. Jeho mládež často hovorí slangom, rodičia v špeciálne vyčlenených dialógoch zasa nárečím, starí rodičia, z jednej vetvy pôvodom Moravania, sa zasa vyjadrujú miešanou češtinou. Táto jazyková zmes, nepresahujúca mieru únosnosti, dodáva románu zvláštny kolorit. Treba zdôrazniť, že hoci autor mal dosť príležitostí, nikde nesiahol po vulgarizmoch, čím sa román i po tejto stránke líši od próz s tínedžerskou témou. Za autorský žartík netreba pokladať to, že Šebesta uvádza na záložke knihy zoznam osôb v románe. Je ich tam dosť, a tak sa dá lepšie orientovať. Jozef Bžoch
Podobenstvo o vlahe Ada Žigová: O snehuliakovi s horúcim srdcom, Bratislava, Ikar 2008 Debutová zbierka príbehov Ady Žigovej je čítaním pre deti predškolského a mladšieho školského veku. Rozprávky tematicky vychádzajú z problematiky blízkej týmto vekovým skupinám: vnútorné spracovanie emocionálnych väzieb na hračky, predmety, ktoré deti vytvorili alebo prijali do svojho „sveta“ (roztopený snehuliak, vlastnoručne vypestovaná cibuľka, fazuľa, farby, ktoré sa kreslením míňajú); riešenie problémov s detským strachom; budovanie dobrých charakterových vlastností (súrodenci, sa učia podeliť); stimulovanie iniciatívneho prístupu detí k vlastným problémom (dievčatko sa samo trénuje správne vyslovovať „r“, chlapček sa naučí sám čítať). Autorka predstavuje čitateľom aktívnych, životaschopných hrdinov. Majú zdravý záujem o spoznávanie a žijú v harmonickom prostredí, čo ich dostatočne stimuluje a rozvíja. V tomto zmysle môže knižka slúžiť ako prirodzený pozitívny vzor a jej príbehy sa dobre rozprávajú
pred spaním. Príznačne sa v nich sumarizujú zážitky a nové skúsenosti, ktoré dieťa môže zažiť počas dňa. Poukazujú na dobré charakterové vlastnosti, pozitívne hodnoty v rodinných vzťahoch a vo väzbách na okolité prostredie. Kľúčová rozprávka O snehuliakovi s horúcim srdcom je novodobým rozprávkovým podobenstvom o prežívaní radosti a lásky v rodine. Kristínke sa narodil brat. Kristínka s oteckom tento radostný okamih spontánne vyjadrili tak, že v blízkosti domu postavili snehuliaka. Snehuliakov charakter bol ovplyvnený touto udalosťou. Bol dobrosrdečný, láskavý a obetavý. Hoci bol ľadovou postavičkou, jeho „horúce srdce“ mu „tĺklo len pre dobré skutky“. Žigovej rozprávky môžu byť pre malých čitateľov príjemným a poučným čítaním. Ako autorka má sklony k úspornému štýlu vyjadrovania, pričom sa snaží zachovať aj drobný detail. Timotea Vráblová
Pohľady do skutočného jazykového sveta Slavomír Ondrejovič: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistické etudy Bratislava, Veda – vydavateľstvo SAV 2008 Hoci sociolingvistika sa stala jednou z nosných disciplín v súčasnej rozvetvenej jazykovede a jej význam si dobre uvedomuje aj slovenská lingvistická komunita, chýbajú nám publikácie, ktoré by čitateľa zasvätili do širokej sociolingvistickej problematiky. Kniha S. Ondrejoviča je príspevkom k prekonávaniu tohto stavu a znamená priekopnícky čin v našej jazykovede. V štyroch kapitolách (piatu kapitolu tvorí hutný záver) ponúka členitý obraz súčasného sociolingvistického myslenia a bádania. V našom jazykovednom a jazykovom prostredí je autorovo posolstvo osobitne závažné: nestačí viac či menej deklaratívne uznávať rozmanitú jednotu slovenského jazyka, ale treba ju aj poznávať a vyvodzovať z toho primerané závery. Naliehavosť tohto posolstva je vyjadrená v závere knihy: „Tlak sociolingvistického štúdia, ktoré má nesporne presvetľujúce účinky, u nás ešte, žiaľ, neprerazil do tej miery, aby nevyhnutnou súčasťou našich odborných správ o „stave jazykového sveta“ bolo poznanie tohto krásneho skutočného sveta.“ Čitateľ nachádza v knihe výseky sociolingvistických teórií aj ilustrácie sociolingvistického poznávania skutočného jazykového sveta. Dostávajú sa mu informácie o programe a dejinách sociolingvistického výskumu, o súčasnej jazykovej situácii na Slovensku aj v zahraničí, o mediálnom a divadelnom jazyku a jazykových postojoch, ako aj
o sporoch v slovenskej (socio)lingvistike. Popri registrovaní faktografických údajov získava aj poznatky o rozmanitosti určujúcich faktorov sledovaných javov jazykového sveta a dozvedá sa, že sociolingvistický pohľad na jazykovú realitu sa u nás dostáva do rozporu s tradičným (podľa autora s „normativistickým“) pohľadom. Kniha presvedčivo ukazuje, že cesta k pochopeniu stavu slovenského jazyka a jeho fungovanie vedie cez sociolingvistiku, že táto disciplína umožňuje dobre pochopiť starodávnu tézu o sociálnej povahe jazyka a že bez dôkladného poznania reálneho jazyka sa nedá doň kvalifikovane zasahovať. Vyvracia aj často opakované povrchné tvrdenie, že sociolingvistika nie je príliš zaujímavá a prínosná, pretože len registruje, čo sa v jazykovom svete vyskytuje. Čitateľa presvedčí, že práve na základe sociolingvistických poznatkov dokážeme vniknúť do skutočnej povahy jazyka a jeho fungovania v sociálnej interakcii. Kniha nie je zaujímavá len pre jazykovedcov. Obohatí, poučí a inšpiruje aj tých, ktorí uvažujú o jazyku v rozličných súvislostiach, a osobitne tých, ktorí zatiaľ prijímajú len jednostranné jazykovedné informácie o súčasnom slovenskom jazyku. Autorov štýl zaručuje všeobecnú prístupnosť výkladov a jednotlivé kapitoly a state v rámci nich sa dajú selektívne čítať bez ujmy na ich zrozumiteľnosti. Juraj Dolník
CITUJEME ... „Pokrčím ramenami a nedôverčivo ochutnám nápoj, ktorý doniesol Ludvík. V ústach zacítim chuť jahôd, mäty a niečoho, čo by mohol byť zázvor. Vypijem ho na ex. Od smädu. Ludvík okamžite nesie ďalší. Veľkomestská smotánka pomaly tečie do sály. Prichádzajú hviezdy, hviezdičky aj bezvýznamné tváre,
ktoré by hviezdami chceli byť. Vchádzajú politici, političky, speváčky, milenky prominentov a víťazi rôznych reality show. Odrazu je sála plná hávede, ktorá denne pije z televíznych obrazoviek ľuďom krv. A oni za to s radosťou platia.“ Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča, Aspekt 2008
Originalita autora zrejme nespočíva natoľko v téme, ktorú si zvolí, ale v spôsobe jej spracovania, v spôsobe narácie, tvorby postáv, v princípoch, ktoré sa pre daný text stávajú nosnými, v štylistických a jazykových prostriedkoch. Vychádzajúc z tohto presvedčenia neobávam sa tvrdiť, že Ján Lenčo (1933) patrí v súčasnej slovenskej literatúre k jej najoriginálnejším a aj najsofistikovanejším predstaviteľom. Lenčo má na konte niekoľko výborných, solídne fundovaných, rozprávačsky pútavých historických románov, v súlade s Petrom Mišákom, zostavovateľom výberu a autorom doslovu knižky Vražda v márnici a iné poviedky, si však myslím, že spomínaná originalita tohto autora tkvie najmä v inom žánri. V žánri, ktorý sa stal pre Lenča charakteristický, v ktorom optimálne zužitkoval nielen štúdium histórie, ale umne rozvinul aj zmysel pre hyperbolu, paradox a absurditu. V tomto žánri „lenčovskej poviedky“, pretože oň ide, možno poľahky identifikovať príznačné prvky, k akým patrí hutnosť výpovede, koncentrácia na podstatu problému prostredníctvom alegórie, paraboly, bájky, grotesky. Tomuto žánru sa upísal Lenčo približne pred štyrmi desaťročiami, za tú dobu si dostatočne overil jeho umeleckú nosnosť a dokázal, že je v ňom skutočným majstrom, jedinečným, v našom kontexte nezameniteľným autorom dômyselne vystavaných, filozoficky „podložených” a minuciózne prekreslených literárnych fresiek – miniatúr s veľkým myšlienkovým potenciálom.
Autor v novom výbere – cez účinne vystavané historické paralely – vypovedal o našej nedávnej aj práve prežívanej dobe. V poviedkach sa často tematizuje absencia spravodlivosti, k tradičným lenčovským motívom patrí motív slobody a jej neľahkých dilem, motív vernosti a zrady, lásky a nenávisti, autority a autonómnosti, častý je motív zmanipulovaného vedomia, straty vlastného kritického rozumu, ale napríklad aj motív prisluhovačstva zo zištných dôvodov, motív politického (ideologického) prenasledovania. Nechýba ani večná téma (individuálnej alebo kolektívnej) identity i téma zmyslu života. Viaceré poviedky v knižke hovoria zdanlivo o triviálnych aspektoch ľudského prežívania, autor však naznačuje, že všetko je relatívne, veci sú oveľa zložitejšie, ako sa javia a je takmer nemožné uchopiť a pochopiť všetky súvislosti, kontexty a väzby medzi fragmentmi skutočnosti, o mnohých z nich ani nemožno uvažovať izolovane, bez spojenia s ich protipólom. Pretože vo všetkom sú prítomné protirečenia, apórie, paradoxy... Jeho postavy sú konfrontované so zložitosťou, protirečivosťou sveta, mnohé z nich rezignujú pred prevahou paradoxu, mnohé ho nikdy nepochopia a len v zriedkavých prípadoch niektoré z nich dokážu nahliadnuť do zložitej spleti a dospieť k istej životnej múdrosti... V podtexte jasne čítame rozpoznanie toho, že bremeno opytovania sa je ťažké, autor ho však nesníma ani zo svojich postáv, ani z čitateľov svojich poviedok. Etela Farkašová
Majstrovstvo tragiky Leopold Lahola: Rozhovor s nepriateľom Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Prozaik, dramatik, scenárista, režisér a prekladateľ Leopold Lahola (1918-1968), vlastným menom Leopold Arje Friedman sa narodil v Prešove. Smutnou skutočnosťou zostáva, že na jeho rodnom dome chýba pamätná tabuľa a žiadna ulica v Prešove nenesie jeho meno. Jeho tvorbu pozná pomerne málo čitateľov. Židovský pôvod mu v čase druhej svetovej vojny neodvratne poznačil osud koncentračným táborom v Novákoch. Zlom v jeho živote nastáva v roku 1949, keď uverejňuje drámu Atentát (inšpirácia atentátom na Heydricha), opúšťa svoju vlasť a odchádza do Izraela. Lahola napísal jedinú knihu poviedok Posledná vec (1968). Slovenský spisovateľ pripravil comeback týchto poviedok s názvom Rozhovor s nepriateľom (2008). Ide o súbor dvanástich textov, ktoré motivicky nadväzujú na autorove tragické zážitky. V poviedkach dominuje idea ľudskosti jednotlivcov i neľudskosti doby, fyzického, no najmä psychického teroru, absurdity a nepochopenia zo strany Nemcov voči Židom. Lahola, na rozdiel od iných spisovateľov, ktorí sa vo svojich dielach dotkli vojnovej problematiky, nezobrazuje vojnu ako boj dvoch znepriatelených strán. Neopisuje krvavé bojiská a zbesilé vraždenie. Svoj pohľad obracia na jednotlivca, na psychiku a správanie vo vyhrotených situáciách. Inak to nie je ani v prípade väzňa v pra-
covnom tábore Brunnera (poviedka Dvadsaťpäť palíc), z ktorého sa stane veliteľ štvrtého objektu. Morálne čistý človek razom musí vybrať 180 ľudí určených do koncentračných táborov. Po dlhom váhaní pošle na smrť, kvôli rešpektu zo strany väzňov, vlastného otca. Štýl autora dotvára napätú a ťaživú atmosféru. Nezmyselná smrť, nezmyselné bytie, tiché zúfalstvo, absencia morálky, človek ako surovina. To sú nepostrádateľné súčasti existencionalisticky ladených poviedok Leopolda Laholu. Poviedka z rovnomennej zbierky sa stala námetom pre film režiséra Patrika Lančariča. V príbehu putovania nemeckého vojaka a zajatého partizána po zasneženej krajine dominujú dialógy založené na filozofických otázkach o základných ľudských hodnotách. Spracovať približne štyridsaťstranovú poviedku s oslabenou dejovou líniou do 120 minútového filmu si žiada poriadnu dávku invencie. Režisér sa však o to pokúsil. Film získal špeciálnu cenu divákov na 6. ročníku festivalu Stretnutie slovenského a stredoeurópskeho filmu vo francúzskom meste Cran-Gevrier. Myslím si však, že Laholove poviedky ocení skôr čitateľ ako divák. No možno práve vďaka tomuto filmu čitatelia odkryli a priblížili si tragický, no zároveň zamyslenia hodný svet spisovateľa Leopolda Laholu. Jana Kopčová
Strana 6
Anotácie
Knihy v predaji 1 FILOZOFIA 13 Okultné vedy. Parapsychológia. Tajné spoločnosti Deti v duchovnej numerológii podľa Lívie Košice, LÍVIA ROYALE 2008. 1. vyd. 271 s. Brož. Praktická numerológia pre pochopenie detí a ich sveta. ISBN 978-80-969786-2-5 OMARR, Sydney Horoskopy 2009. Z angl. orig. prel. do češtiny M. Veselá Bratislava, AKTUELL 2008. 1. vyd. 347 s. Viaz. Astrologický sprievodca hviezdnymi vplyvmi v roku 2009. ISBN 978-80-89153-55-8 2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá CARRETTO, Carlo Skutočnosti z opačnej strany. Z tal. orig. prel. Štefan Senčík a František Sočufka Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 184 s. Brož. Kniha svetoznámeho talianskeho kňaza a spisovateľa (1910-1988), v ktorej sa v troch témach venuje vzťahu človeka s Bohom. ISBN 978-80-7141-631-9 HÜNERMANN, Wilhelm Farár z Arsu. Z nem. orig. prel. Rafael Černý SBD Bratislava, Lúč 2008. 1. vyd. 388 s. Edícia Životné cesty. Brož. Životopisný príbeh kňaza a svätca Jána Mária Vianneyho. ISBN 978-807114-691-9 SHELDRAKE, Philip Spriateliť sa s túžbami. Z angl. orig. prel. Mária Miniariková, Pavol Petrík Bratislava, Lúč 2008. 1. vyd. 138 s. Edícia Viera, Nádej, Láska. Brož. Kniha od anglického jezuitu, v ktorej rozoberá otázky túžob, vášní a sexuality v súvislosti so spiritualitou. ISBN 978-80-7114-703-9 SIROVIČ, František Obmeny tomizmu v 20. storočí Nitra, Spoločnosť Božieho slova 2008. 1. vyd. 251 s. Brož. Štúdia z oblasti náboženskej filozofie. ISBN 978-80-85223-85-9 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 301 Národnostná politika. Národnostné menšiny Občan Róm Alekšince, OZ Občania za zlepšenie života 2008. 1. vyd. 60 s. Brož. Komunitný projekt vo vybraných obciach Nitrianskeho kraja. ISBN 978-80-970023-0-5 31 Životné prostredie. Ekológia WEISMAN, Alan Svet bez nás. Z angl. orig. prel. Róbert Hrebíček Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 367 s. Viaz. Kniha esejí s množstvom súčasných faktov o environmentálnom stave našej Zeme a riešeniach vzťahov človeka a Zeme od amerického žurnalistu. ISBN 978-80-551-1801-7 36 Sociálna starostlivosť a dobročinnosť. Sociálne poistenie Terénna sociálna práca a obec. Zost. Z. Kumanová, R. Csikós, M. Lakatoš Alekšince, OZ Občania za zlepšenie života 2008. 1. vyd. 85 s. Brož. Prípadové štúdie z okresov Nitra a Šaľa. ISBN 978-80-970023-1-2 39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór HABOVŠTIAK, Anton Kráľ nad kráľmi sa narodil. Ilust. Martin Kellenberger
KNIŽNÁ REVUE
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. 2. vyd. 93 s. Viaz. Ilustrovaný súbor textov o kresťanských zvykoch spojených s Vianocami obsahuje kultúrno-duchovné zamyslenia, piesne a koledy. ISBN 978-80-8061-330-3 391 Učebnice BERGEROVÁ, Zuzana Colníctvo Bratislava, KONTAKT PLUS 2008. 1. vyd. 248 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-88855-82-8 ČAPLOVÁ, Pavla Preprava a zasielateľstvo pre 2. ročník ŠO Bratislava, KONTAKT PLUS 2008. 1. vyd. 159 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-88855-79-9 FICOVÁ, Svetlana Občianske právo procesné. Základné konanie Bratislava, Právnická fakulta UK 2008. 2. aktualiz. a rozš. vyd. 438 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-7160-256-9 ŠKULTÉTY, Peter Správne právo hmotné. Osobitná časť Bratislava, Právnická fakulta UK 2008. Dotlač 2. aktual. vyd. 258 s. Brož. Učebný text. ISBN 978-80-7160-252-1 Účtovníctvo pre 4. ročník OA (pracovná časť) Bratislava, IURA EDITION 2008. 5. preprac. vyd. 90 s. Brož. Učebný text. ISBN 978-80-8078-214-6 VOJČÍK, Peter Občianske právo hmotné I. Košice, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 2008. 3. preprac. a dopl. vyd. 335 s. Brož. Učebný text. ISBN 978-80-7097-723-1 VRABKO, Marián Správne právo. Procesná časť Bratislava, Právnická fakulta UK 2008. Dotlač 2. preprac. vyd. 230 s. Brož. Učebný text. ISBN 978-80-7160-234-7 WEISZEROVÁ, Mária Základy logistiky pre 2. ročník ŠO 3760 6 Bratislava, KONTAKT PLUS 2008. 1. vyd. 120 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-88855-81-1 4 JAZYK. JAZYKOVEDA 41 Cudzie jazyky COCHI, Christiane Praktická talianska gramatika. Z tal. orig. prel. a dopl. J. Taraba, M. Tarabová Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2008. 1. vyd. 294 s. Brož. Príručka pre základnú úroveň ovládania talianskeho jazyka. ISBN 978-80-10-01392-0 42 Slovníky GRÜNDLEROVÁ, Viera – ČÍŽOVÁ, Želmíra Francúzsko-slovenský, slovensko-francúzsky slovník Bratislava, AKTUELL 2008. 1. vyd. 1039 s. Viaz. Slovník obsahuje 30 tisíc hesiel a 50 tisíc výrazov. ISBN 978-80-89153-56-5 PASSERINI, Milada Vreckový taliansko-slovenský, slovensko-taliansky slovník Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2008. 1. vyd. 892 s. Brož.
Každá časť slovníka obsahuje cca 11 tisíc hesiel. ISBN 978-80-10-01134-6 5 EXAKTNÉ VEDY 57 Botanika. Zoológia Zvieratá. Z franc. orig. prel. Veronika Veselá Bratislava – Žilina, ESA – Knižné centrum 2008. 2. vyd., v tomto vydavateľstve 1. vyd. 125 s. Viaz. Ilustrovaná encyklopédia zvierat pre deti od 6 rokov. ISBN 978-80-85684-67-4 6 APLIKOVANÉ VEDY 61 Medicína Operačný program Zdravotníctvo Bratislava, Ministerstvo zdravotníctva – Národné centrum podpory zdravia 2008. 1. vyd. 192 s. Brož. Štúdia o zdravotníctve v SR. ISBN 978-80-969507-8-2 ZACHAR, Dušan Výživa človeka I. Všeobecná časť Zvolen, Technická univerzita 2008. 2. vyd. 328 s. Viaz. Monografia o výžive. ISBN 978-80-228-1869-8 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita SHIMOFFOVÁ, Marci Šťastní bez príčiny. Z angl. orig. prel. Ina Martinová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 342 s. Viaz. Psychologická príručka s podtitulom Sedem krokov v k vnútornému šťastiu, v ktorej autorka radí, ako získať trvalý pocit šťastia. ISBN 978-80-551-1852-9 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá BIZUB, František Lesnícky cintorín na Čiernom Váhu Banská Bystrica, Lesy SR 2008. 1. vyd. 52 s. Viaz. Štúdia a dokumenty k dejinám lesníctva na Slovensku. ISBN 978-80-8093-042-4 Elaborát o zdrojoch lesného reprodukčného materiálu (LRM) a stave LRM v roku 2007 s predpokladom vývoja pre rok 2008. Zost. Miriam Sušková Zvolen, Národné lesnícke centrum 2008. 1. vyd. 64 s. Brož. Štúdia o lesoch. ISBN 978-80-8093-070-7 Lesy na Slovensku. Zost. Ľ. Frič Bratislava, Ministerstvo pôdohospodárstva SR 2008. 1. vyd. Nestr. Brož. Informačná brožúra. ISBN 978-80-8093-067-7 65 Kuchyňa. Potravinárstvo Culinaria Francie. Z franc. orig. prel. do češtiny Dagmar Eisenmannová Praha, Nakladatelství Slovart 2008. 1. vyd. 468 s. Flexi Kompletný kulinársky sprievodca celým Francúzskom. ISBN 978-80-7391-108-9 66 Dekorácia. Záhradníctvo. Majstrovanie. Hobby SCHAPPEROVÁ, Linda P. Veľká kniha háčkovania. Z angl. orig. prel. Zuzana Šeršeňová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 352 s. Viaz. Moderná príručka na ovládanie techniky háčkovania komplexne predstavuje celú problematiku textom, fotografiami a diagramami. Kniha ponúka 500 návodov na rozličné vzory vrátane mušličiek, zaháčkovaných stĺpikov, pikotiek, hrčiek a nopiek. ISBN 978-80-551-1854-3 Zelenina v malej záhrade. Z angl. orig. prel. Jana Brožíková
Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 160 s. Flexi Moderná príručka pestovania zeleniny v malých priestoroch s množstvom fotografií a pracovných postupov k jednotlivým prácam od založenia záhradky až po techniky zvyšovania úrodnosti. ISBN 978-80-551-1841-3 691 Učebnice ŠIŠÁKOVÁ, Zuzana Technológia pre 3. ročník UO 3675 2 Bratislava, KONTAKT PLUS 2008. 1. vyd. 160 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-88855-78-1 TOTKOVÁ, Anna – KLOBUŠICKÝ, Milan – VALENT, Michal Lekárska parazitológia Martin, Vydavateľstvo Osveta 2008. 1. vyd. 400 s. Viaz. Učebnica lekárskej a tropickej parazitológie pre lekárske a nelekárske študijné programy s uceleným prehľadom parazitov spomedzi prvokov, červov a parazitických článkonožcov mierneho, subtropického i tropického pásma. ISBN 978-80-8063-263-2 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti Mýty a legendy. Z angl. orig. prel. Darina Zaicová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 128 s. Viaz. Encyklopedická publikácia o najznámejších mýtoch a legendách sveta s množstvom kultúrnych a umenovedných informácií a vedeckých vysvetlení. ISBN 978-80-551-1874-1 74 Sochárstvo. Figuratívne umenie Pocta príboru 2008. Študentská súťaž a výstava k 50. výročiu príboru Brusel. Príbor Jána Čalovku Bratislava, Slovenské centrum dizajnu 2008. 1. vyd. 39 s. Brož. Katalóg k výstave – príbor Brusel navrhol v roku 1958 dizajnér Ján Čalovka vo fabrike Sandrik, Hodruša-Hámre, a je to jediný slovenský výrobok, ktorý sa vyrába nepretržite už 50 rokov. ISBN 978-80-968658-9-5 Turci na Slovensku. Zost. Zoltán Drenko, Jozef Csütörtöky Komárno, SNM – Podunajské múzeum 2008. 1. vyd. Nestr. Brož. Katalóg k výstave Turecké pamiatky v zbierkach múzeí. ISBN 978-80-969785-2-6 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy MICHALIDESOVÁ, Sisa – PRELOŽNÍK, Peter Texty: Peter Konečný, Alena Michalidesová, Oľga Záblacká, Svetozár Sprušanský Veľkí herci spievajú malým deťom II. Bratislava, Občianske združenie Šanca deťom 2008. 1. vyd. 44 s. + CD. Viaz. Pokračovanie charitatívneho projektu Veľkí herci malým deťom, v ktorom čitatelia nájdu kresby spievajúcich hercov a pesničky v podaní Sisi Michalidesovej, Stana Dančiaka, Mariána Labudu st., Mariana Geišberga, Martina Hubu, Moniky Hilmerovej, Roba Rotha, Petry Polnišovej, Laca Keratu, Oľgy Belešovej, Alexandra Bártu, Iva Gogála a Gabiky Dzúrikovej. Výtažok z predaja bude venovaný onkologicky chorým deťom. ISBN 978-80-969830-1-8 8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch AJGI, Gennadij Obdarená zima. Z rus. orig. prel. Ján Zambor, Valerij Kupka, Ivana Kupková, Miroslav Válek. Zost. Ján Zambor Bratislava, F. R. & G. 2008. 1. vyd. 307 s. Brož. Rozsiahly výber z básní, esejí, memoárov a rozhovorov ruského spisovateľa (1934-2006). ISBN 978-80-85508-85-7
číslo 2
Medzi dvoma domovmi 1. Zost. Anton Baláž. Spoluautori Peter Cabadaj, Michal Harpáň, Vladimír Skalský Bratislava – Martin, Literárne informačné centrum – Svetové združenie Slovákov v zahraničí – Matica slovenská 2008. 1. vyd. 389 s. Viaz. Prvá antológia slovenskej poézie vytvorenej v zahraničí s medailónmi autorov, ktorí tvorili v Severnej Amerike, Južnej Amerike, Izraeli, Západnej Európe, Srbsku, Rumunsku, Maďarsku a Česku. Projekt antológií má pokračovať ďalšou časťou venovanou próze a napokon spomienkam, esejistike a kritike ISBN 978-80-89222-56-8 81 Poézia HAUGOVÁ, Mila Miznutie anjelov Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 1. vyd. 104 s. Viaz. Aktuálna zbierka básní a básnických cyklov jednej z najvýznamnejších slovenských poetiek súčasnosti. ISBN 978-80-220-1468-7 JABLONSKÁ, Jana Pocta životu Trenčín, Vl. nákl. 2008. 1. vyd. Nestr. Brož. Básnická zbierka reflexívnych veršov o morálke a hodnotách súčasnosti. ISBN 978-80-970027-1-8 83 Román. Novely. Poviedky BALÁŽ, Anton Tábor padlých žien Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008. 3. vyd. 324 s. – v rámci knihy dokumentárna príloha. Viaz. Tretie vydanie kultového a sfilmovaného románu významného súčasného prozaika (nar. 1943) o prostitútkach v tábore nútených prác. Toto vydanie vychádza prvýkrát s dokumentárnou prílohou autentických dobových materiálov. ISBN 978-80-89218-84-4 BECKETT, Simon Chémia smrti. Z angl. orig. prel. Zdenka Buntová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 302 s. Viaz. Triler o brutálnom vrahovi, ktorého môže vypátrať iba súdny antropológ Hunter. ISBN 978-80-551-1824-6 GILLEROVÁ, Katarína Záhada zadnej izby Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 1. vyd. 272 s. Viaz. Najnovší román populárnej a úspešnej slovenskej spisovateľky o Kristíne, ktorá sa spamätáva z neľahkého osudu v dome svojich starých rodičov a nachádza záhadný denník. ISBN 978-80-220-1469-4 GRUPAČ, Marián Slová klamú! Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008. 1. vyd. 170 s. Viaz. Román výrazného spisovateľa mladšej strednej generácie zo súčasnosti o štyridsiatnikovi Marekovi, jeho spomienkach a problémoch. ISBN 978-80-89208-88-3 HOŠTAJ, Ján Krátke prózy Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. 1. vyd. 86 s. Brož. Zbierka prozaických textov, poviedok a čŕt z pozostalosti autora (19721998). ISBN 978-80-8061-331-0 KOŠTIAĽ DUBNICKÝ, Vlado Dubnické povedačky Dubnica n. V., Mestský úrad 2008. 1. vyd. 308 s. Brož. Povesti a legendy o meste. ISBN 978-80-970051-1-5 PALMER, Michael Význačný pacient. Z angl. orig. prel. Róbert Hrebíček Bratislava, AKTUELL 2008. 1. vyd. 294 s. Viaz. Napínavý román o priateľoch z Námornej akadémie. Jeden je lekárom na vidieku a druhý má za sebou kariéru až na post prezidenta USA. Zdravie si však nevyberá a tak sa priateľ-lekár podujme liečiť význačnú osobnosť. ISBN 978-80-89153-60-2
www.litcentrum.sk REINER, Andrej Tati Bratislava, Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok 2008. 1. vyd. 151 s. Viaz. Kniha poviedok lekára, spisovateľa a známeho moderátora Andreja Reinera (1951 – 2007). ISBN 978-80-970054-5-0 RIVERSOVÁ, Francine Kaleb. Z angl. orig. prel. Mária Lalíková Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 208 s. Edícia Výnimoční biblickí muži. Viaz. Druhý zväzok z edície – novela o starozákonnom bojovníkovi a vodcovi, Egypťanovi Kelubajovi prezývanom Kaleb. ISBN 978-80-7141-627-2 STROHMEYEROVÁ, Sarah Vyznanie Šípkovej Ruženky. Z angl. orig. prel. Katarína Repatá Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 278 s. Viaz. Romantický románový príbeh o svadbe. ISBN 978-80-551-1819-2 ŠEBESTA, Juraj Keď sa pes smeje Bratislava – Trnava, JUGA – Edition Ryba 2008. 1. vyd. 221 s. Brož. Román o súčasných rodinných vzťahoch s vážnym aj ironickým akcentom od spisovateľa a prekladateľa strednej generácie (nar. 1964). ISBN 978-80-89030-39-2 WILHELM, Andreas Projekt Sakkara. Z nem. orig. prel. Dana Kurčáková Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 359 s. Viaz. Dobrodružný príbeh o archeologickom objave v Egypte, ktorý vedie ku kacírskemu faraónovi Echnatonovi ovenčenému legendami a mágiou. ISBN 978-80-551-1822-2 84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy HLÔŠKOVÁ, Silvia ...Kolobeh... Banská Bystrica, Združenie zborov pre občianske záležitosti Človek človeku v SR 2008. 1. vyd. 186 s. Brož. Zborník príhovorov a poézie k občianskym obradom a slávnostiam. ISBN 978-80-89211-06-7 Kultura. Z poľ. orig. prel. Iva Hanková, Karol Chmel a Jozef Marušiak. Zost. Adam Michnik Bratislava, Kalligram 2008. 1. vyd. 520 s. Brož. Výber z esejí legendárneho poľského emigrantského časopisu, v ktorom publikovali renomovaní autori a autorky, ako Adam Michnik, Witold Gombrowicz, Zygmund Bauman, Maria Hirszowicz, Leszek Kolakowski a iní. ISBN 978-80-8101-095-8 MALOHRADŇANSKÝ, Paľo Človek a jeho zánik Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. 1. vyd. 111 s. Viaz. Súbor filozofických úvah a filozofujúcich esejí o podstatných problémoch súčasného sveta a budúcnosti ľudstva od autora – chemika (nar. 1934). ISBN 978-80-8061-338-9 86 Literatúra pre deti a mládež ČUPÍKOVÁ, Zdena Zrkadlo detstva Lučenec, PS-Line 2008. 1. vyd. 108 s. Viaz. Kniha epizód z dedinského prostredia pre deti i pre dospelých o detstve Števka v období medzivojnového Československa – je to literárny debut autorky. ISBN 978-80-969501-4-0 FAZEKAŠOVÁ, Mária Jazmínkine rozprávky. Ilust. Milan Stano Bratislava, Vydavateľstvo Úsmev 2008. 1. vyd. 56 s. Viaz. Zábavné a poučné rozprávky o prírode, zvieratkách a o škriatkoch. ISBN 978-80-969984-2-5 HARTMAN, Bob Obed v levovej jame. Z angl. orig. prel. Mária Vadilová. Ilust. Tim Raglin
Strana 7
Anotácie Bratislava, Lúč 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Deťom. Viaz. Kniha pre deti o známom biblickom príbehu o prorokovi Danielovi. ISBN 978-80-7114-693-3 KENDA, Milan Rok nakúka spod klobúka. Ilust. Ján Mikulčík Bratislava, DAXE 2008. 1. vyd. 45 s. Viaz. Hravé verše pre deti spojené kompozíciou ročných období od spisovateľa, humoristu, popularizátora vedy a publicistu (nar. 1937). ISBN 978-80-969768-5-0 MEŠŤANOVÁ, Terézia Veršované rozprávky. Ilust. Ján Vrabec Žilina, Knižné centrum 2008. 1. vyd. 31 s. Viaz. Desať známych rozprávok (napr. Soľ nad zlato, Kráska a netvor) vo zveršovanej podobe. ISBN 978-80-8064-325-6 SMREK, Ján Maľovaná abeceda. Ilust. Vladimír Machaj Bratislava, Vydavateľstvo ELÁN 2008. 11. vyd. Nestr. Viaz. Kniha štvorverší o písmenách abecedy s novými farebnými ilustráciami od klasika našej literatúry (1898-1982). ISBN 978-80-969591-2-9 87 Humor. Satira. Kreslený humor ONDREJ, Julo Tak kopni a uvidíš?! Ilust. Bruno Horecký Martin, Asociácia lekárnikov Slovenska 2008. 1. vyd. 133 s. Viaz. Zbierka aforizmov s farebnými ilustráciami. ISBN 978-80-969047-4-7 PETKANIČOVÁ, Katarína Granátovník na ľade. Ilust. Igor Danay Bratislava, ESA 2008. 1. vyd. 159 s. Brož. Zbierka fejtónov na aktuálne témy s ironickými postrehmi, ale aj so zhovievavým humorom. ISBN 978-80-85684-65-0 88 Cudzojazyčná literatúra. Viacjazyčné vydania KUNIAK, Juraj Čiara horizontu. Zo slov. orig. prel. kolektív prekladateľov z celého sveta Banská Bystrica, Skalná ruža 2008. 1. vyd. 53 s. Viaz. Báseň Čiara horizontu a jej preklad do desiatok jazykov sveta – kniha bola vydaná pre 28. Svetový kongres básnikov v Mexiku. ISBN 978-80-970014-0-7
LIPTÁKOVÁ, Jana Očarená pohľadom z čerešne Košice, Krajské osvetové stredisko v Košiciach 2008. 1. vyd. 146 s. Viaz. Spomienky na Melániu Nemcovú, choreografku, etnografku, zberateľku ľudových piesní, režisérku, kostýmovú výtvarníčku. ISBN 978-80-89224-27-2 MACH, Alexander Z ďalekých ciest. Na vydanie pripravili František Vnuk, Karol Kubík. Doslov a poznámky František Vnuk. Foto Slovenský národný archív, archív dedičov Alexandra Macha Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008. 1. vyd. 367 s. Edícia Slovenské dejiny dvadsiateho storočia. Viaz. Spomienky novinára, organizátora, politika, za prvej Slovenskej republiky šéfa Úradu propagandy, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy, ministra vnútra a podpredsedu vlády, po vojne odsúdeného na 30 rokov, ale v roku 1968 prepusteného na slobodu - kniha prináša nepublikované pamäte, ktoré prispievajú k hlbšiemu poznaniu slovenskej politiky v prvej polovici 20. storočia ISBN 978-80-7090-894-5 Osobnosti ruskej a ukrajinskej emigrácie na východnom Slovensku. Zost. Ľ. Babotová, Ľ. Harbuľová, M. Nachajová Prešov, Štátna vedecká knižnica Prešov 2008. 1. vyd. 196 s. Brož. Zborník referátov z vedeckej konferencie (Prešov 2007). ISBN 978-80-85734-74-4 SZABÓ, Ivan Tanečník z Východnej Janko Petrenka Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2008. 1. vyd. 208 s. Viaz. Monografia o dlhoročnom sólistovi SĽUK-u J. Petrenkovi. ISBN 80-85451-37-9 TOMIS, Boro Kapor fatranský a iné príbehy Bratislava, Ľubomír Mäkký 2008. 1. vyd. 119 s. Brož. Príbehy z rokov 1978 – 1981 z pôsobenia autora v chate pod Suchým a na Kľačianskej Magure. ISBN 978-80-970055-0-4 93 Dejiny civilizácií
9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY
ERCIVAN, Erdogan Patenty egypských faraónov. Z nem. orig. prel. E. Dropčová Bratislava, AKTUELL 2008. 1. vyd. 220 s. Viaz. Najnovšie objavy o technológiách starých Egypťanov. ISBN 978-80-89153-58-9
92 Biografie. Rodokmene
94 Dejiny sveta. Dejiny Európy
HLODÁK, Pavol Šľachtický rod Séčiovcov. Mária Séčiová – Muránska Venuša Kalinovo, KERMAT 2008. 1. vyd. 167 s. Viaz. História rodu Séčiovcov. ISBN 978-80-970027-5-6
BALÁŽ, Claude – COMPAGNON, Daniel Slovensko – Francúzsko / Slovaquie – France. Z franc. orig. prel. Vladimíra Komorovská Bratislava, ESA 2008. 1. vyd. 96 s. + príloha. Viaz. Dvojjazyčná kniha o novodobých slovensko-francúzskych a francúzsko-slovenských vzťahoch. ISBN 978-80-85684-66-7
Slovenskí vzdelanci – Doctissimi Slovaciae VI. Zost. Ľ. Čelková, M. Horváthová Bratislava, Ústredná knižnica SAV 2008. 1. vyd. 47 s. Brož. Medailóny deviatich vedcov k výstave o slovenských vzdelancoch. ISBN 978-80-88940-15-9 STANO, Milan Dva životy Rudolfa Schustera Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2008. 1. vyd. 376 s. Viaz. Životný príbeh spisovateľa, politika, diplomata, filmára, fotografa a bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera. ISBN 80-85451-36-0 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie KELEOVÁ, Ľudmila Ošklbané detstvo Banská Bystrica, Dali-BB 2008. 1. vyd. 166 s. Viaz. Kniha mamy slovenskej bestselleristky Táne Keleovej-Vasilkovej o vlastnom živote od detstva cez rodinu až po stretnutia s ľuďmi, ktorí ju v živote najviac ovplyvnili. ISBN 978-80-89090-53-2
96 Dejiny Slovenska a Česka LIPTÁK, Ľubomír Nepre(tr)žité dejiny. Zost. a úvod napísal Ivan Kamenec Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2008. 1. vyd. 159 s. Brož. Výber z časopisecky publikovaných článkov, štúdií a esejí slovenského historika (1930-2003). ISBN 978-80-89092-42-0 97 Dejiny a miest
slovenských
regiónov
Hrad a skanzen v Starej Ľubovni. Zost. M. Pavelčíková, M. Števík Stará Ľubovňa, Ľubovnianske múzeum 2008. 2. vyd. 31 s. Brož. Sprievodca dejinami a architektúrou. ISBN 978-80-970021-1-4 ISBN 978-80-90021-2-1 (maď.) ISBN 978-80-90021-0-7 (poľ.) KIANIČKA, Daniel Kremnica – mesto príbehov Kremnica, Mestský úrad 2008. 1. vyd. 238 s. Viaz.
Kapitoly z dejín mesta v 18. storočí. ISBN 978-80-970035-8-6 MACHALA, Drahoslav Slovenská vlastiveda I. Bratislavská a Trnavská župa Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008. 1. vyd. 328 s. Viaz. Encyklopedická publikácia o dejinách Slovenska podľa jednotlivých žúp – historik a kultúrny publicista (nar. 1947) komplexne predstavuje ich kultúrnu históriu textom a množstvom fotografií a reprodukcií. ISBN 978-8089208-85-2 991 Archeológia Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja. Zost. J. Žuffová Trnava, Krajský pamiatkový úrad Trnava 2008. 1. vyd. 58 s. Brož. Zborník štúdií k historickým nálezom v Trnave a kraji. ISBN 978-80-89175-24-6 993 Rozličné fakty. Aktuality Ročenka odbojárov 2009. Zost. M. Piovarči Bratislava, Ústredná rada SZPB 2008. 1. vyd. 160 s. Brož. Kalendárium, spomienky, zaujímavosti z minulosti i súčasnosti. ISBN 978-80-969517-2-7 995 Dejiny vedy a techniky LINTELMANN, Reinhard 333 veteránov. Z nem. orig. prel. Iveta Ráchelová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 160 s. Viaz. Publikácia ponúka informatívne texty, technické parametre a fotografie o 333 modeloch veteránov od roku 1886 po rok 1975. ISBN 978-80-551-1851-2
Adresár vydavateľstiev z Kníh v predaji AKTUELL, Vazovova 15, 811 07 Bratislava, tel./fax 02/5542 4371 Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1, tel./fax 02/5262 3751, e-mail:
[email protected] Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, Heydukova 1, 811 08 Bratislava Asociácia lekárnikov Slovenska, Thurzova 16, 036 01 Martin, tel./fax 043/4222 622, e-mail:
[email protected] Dali-BB, Jilemnického 7, 974 04 Banská Bystrica, tel. 048/4700 361, fax 048/4700369, e-mail:
[email protected] DAXE, Košická 37, 821 09 Bratislava, e-mail:
[email protected] Dobrá kniha, P. O. Box 26, Štefánikova 44, 917 01 Trnava, tel. 033/5934 211, fax 033/5934 226, e-mail:
[email protected] Edition Ryba, Abrahámska 378, 925 28 Pusté Úľany, tel. 0908 783 950, e-mail:
[email protected] ESA, s. r. o., Majerníkova 40/1, 841 05 Bratislava F. R. & G., P. O. Box 252, 814 99 Bratislava Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail:
[email protected] IURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: office@ iura.sk JUGA (vydavateľstvo a agentúra J. Jankoviča), Púpavová 21, 841 04 Bratislava, tel./fax 02/6542 8976, e-mail: jankovic.publisher@ba. telecom.sk Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected] KERMAT, SNP 173, 985 01 Kalinovo, tel. 047/4390 237, fax 047/4390 662, e-mail:
[email protected] Knižné centrum, Predmestská 51, 010 01 Žilina, tel. 041/7232 610, fax 041/7234 106 KONTAKT PLUS, Cukrová 14, 811 06 Bratislava, tel. 02/5273 1483 Krajské osvetové stredisko v Košiciach, Strojárska 3, 040 01 Košice, e-mail:
[email protected] Krajský pamiatkový úrad Trnava, Sládkovičova 11, 917 01 Trnava,
tel. 033/5514 139, e-mail:
[email protected] Lesy SR, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, tel./fax 048/4344 191, e-mail:
[email protected] Literárne informačné centrum, Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava, tel. 02/5292 0271, 5921 4160, fax 02/5296 4567, e-mail:
[email protected] LÍVIA ROYALE, Ipeľská 16, 040 01 Košice Ľubomír Mäkký, Kratiny 9, 831 07 Bratislava 36, tel. 0903 794 866, e-mail: lubomir.makky@ hiking.sk Ľubovnianske múzeum, Zámocká 22, 064 01 Stará Ľubovňa, tel./fax 052/432 23 02 , e-mail:
[email protected] Lúč, vydavateľské družstvo, Špitálska 7, 811 10 Bratislava, tel. 02/6042 1237, fax 02/6042 1239, e-mail:
[email protected] Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, tel. 02/5926 6111 Ministerstvo zdravotníctva – Národné centrum podpory zdravia, Lazaretská 26, 820 07 Bratislava, tel. 02/5296 1146, fax 02/5557 4532 Národné lesnícke centrum, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen, tel. 045/532 03 16, fax 045/531 41 92, e-mail:
[email protected] Občianske združenie Šanca deťom, Bratislava, tel. 097 771302, e-mail:
[email protected] OZ Občania za zlepšenie života, Školská 389, 951 22 Alekšince Právnická fakulta UK, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, tel. 02/5296 5564 PS-Line, Hviezdoslavova 50/9, P. O. Box 77, 984 01 Lučenec, tel./fax 047/4333 258, e-mail: psline@ psline.sk Skalná ruža, Kordíky 126, 976 34 Tajov, e-mail:
[email protected] Slovenské centrum dizajnu, Jakubovo nám. 15, 814 99 Bratislava, tel. 02/5293 1800, fax 02/5293 1838 Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail:
[email protected] Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail: slovenskyspisovatel@ slovenskyspisovatel.sk SNM – Podunajské múzeum, Palatínova 13, 945 05 Komárno, tel./fax 035/773 14 76, e-mail:
[email protected] Spoločnosť Božieho slova, Kalvária 3, 949 01 Nitra, tel. 037/7722 183, fax 037/7722 347, e-mail: svd.dom@ svd.sk Svetové združenie Slovákov v zahraničí, P.O. Box 33, 814 99 Bratislava Štátna vedecká knižnica Prešov, Hlavná 99, 081 37 Prešov, tel. 051/7723 315 Štúdio humoru a satiry, Martinská 48, 821 05 Bratislava, tel./fax 02/4333 5385, e-mail:
[email protected] Technická univerzita, T. G. Masaryka 2117/24, 960 53 Zvolen, tel. 045/5206 111, fax 045/5330 027 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Šrobárova 2, 041 80 Košice, tel. 095/6224 565 Ústredná knižnica SAV, Klemensova 19, 884 16 Bratislava, tel./fax 02/5292 1733 Vydavateľstvo ELÁN, Moyzesova 7, 811 05 Bratislava, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Osveta, Jilemnického 57, 036 01 Martin, tel. 043/421 0970, fax 043/421 0978, e-mail: farkas@ vydosveta.sk Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava, tel. 02/5292 7057, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 Bratislava, tel./fax 02/5443 2671, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Úsmev, Bratislava, e-mail: vydavatelstvo.usmev@gmail. com Združenie zborov pre občianske záležitosti Človek človeku v SR, Ul. čs. armády 26, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048/4161 003, fax 048/4161 103, e-mail:
[email protected]
Strana 8
KNIŽNÁ REVUE
Prekladová literatúra Mary Higgins Clark Tú pieseň som už počul Bratislava, Tatran 2008 Preklad Katarína Jusková
Uznávaná autorka detektívok Mary Higgins Clarková patrí aj na Slovensku medzi najobľúbenejšie. Nečudo, že vydavateľstvo Tatran práve jej najnovšou knihou Tú pieseň som už počul otvorilo svoju edíciu Mimo zákona. Všetko sa začína v minulosti, keď šesťročná dcéra záhradného architekta Kay zo zvedavosti nakukne do starobylej kaplnky honosného sídla rodiny Carringtonovcov. Vypočuje si hádku muža a ženy, ktorých však nevidí. Netuší, že po rokoch, keď sa vydá za člena rodiny Petra, obvinia ho z vraždy a práve táto spomienka z detstva, skrýva hrozné tajomstvo, ale i nádej, že milovaného človeka zachráni. Zápletka s dieťaťom, ktoré je svedkom niečoho, z čoho sa neskôr vykľuje dôležitá indícia pri objasnení vraždy, nie je najoriginálnejšia, ale autorka z nej dokázala vyťažiť maximum. Navyše pridala moment námesačníctva a otázku, či je človek v tomto stave schopný spáchať zločin. Ako dobrá rozprávačka zaujímavo a nejednoznačne modeluje postavy, zapletá vzťahy a udržuje čitateľa v napätí. Striedajú sa motívy túžby po peniazoch, alkoholizmus, láska, nenávisť, pochybnosti, intrigy. A to všetko v kulisách sídla, ktoré postavili v 17. storočí vo Walese, ale v 19. storočí ho kameň po kameni preniesli do amerického štátu New Jersey a jeho podobu v súčasnosti naznačuje fotografia na prebale, pod ktorý sa podpísal autor originálu obálky Oto Dóra. Pri detektívke sa nepatrí prezradiť páchateľa, ale autorka, na potešenie najmä čitateliek, neváhala pridať záver hodný červenej knižnice (bez ironického podtextu), ktorý sa odohráva o rok neskôr a je z neho jasné, že všetko dobre dopadlo. Darmo, detektívka môže byť svojím spôsobom rozprávkou pre dospelých.
Dve dievčatká v belasom Aj druhý zväzok edície Mimo zákona je od Mary Higgins Clarkovej. Tento raz sú to Dve dievčatká v belasom v preklade Jána Kamenistého. A opäť iný uhol pohľadu na zdanlivo bežnú zápletku – únos dieťaťa. Lenže v tomto prípade unesú z detskej izby jednovaječné dvojčatá. A aj keď sa vďaka solventnému darcovi podarí zaplatiť vysoké výkupné, FBI stratí stopu páchateľov a manželom Frawleyovcom sa domov vráti iba trojročná Kelly. Zdá sa, že jej sestrička Kathy je mŕtva. Matka však odmieta uveriť v jej smrť a najíma si súkromného detektíva. Priznám sa, zhltla som tú knihu na jedno posedenie. Jednoducho som ju nemohla odložiť, musela som sa dozvedieť, ako sa to skončí. Ani sa nečudujem, že si autorku obľúbili milióny čitateľov na celom svete. Aj televízni tvorcovia siahajú často po jej predlohách, ale málokedy sa im podarí dosiahnuť napätie, ktoré ona dokáže vytvoriť iba slovom. V každom prípade striedanie krátkych kapitol pripomína filmový strih a dokáže čitateľa zaujať. Ešte viac ho ale asi upúta dobre zdokumentovaný, doteraz však nie celkom objasnený, fenomén telepatie, ktorá spája dvojčatá, a autorka ho zapojila do hry ako jeden z najvýznamnejších činiteľov. Mary Higgins Clarková je nielen autorkou 25 napínavých románov a spoluautorkou troch ďalších s Carol Higgins Clarkovou, ale napísala aj knihu poviedok, historický román a autobiografiu Kuchynské privilégia. Mimochodom, dej Dvoch dievčatok v belasom sa čiastočne odohráva aj v mestečku Cape Cod v USA, kde spisovateľka žije so svojou rodinou. Elena Ťapajová
Stephen King: Drobec Bratislava, Ikar 2008 Preklad Alojz Keníž S Claytonom Blaisdellom mladším sa život nemaznal. Jeho matku prešiel opitý vodič kamiónu a on ostal vydaný napospas svojmu otcovi, ktorý si na ňom v potrundženom stave často vylieval zlosť viacerými kreatívnymi spôsobmi. Jedného dňa, po trojnásobnom páde zo schodov, ostane v Claytonovi v hlave diera veľká asi ako Grand Canyon a jeho vnímanie sveta sa výrazne zmení. Navyše ho úrady otcovi odoberú zo „starostlivej a láskavej“ opatery a umiestnia ho v detskom domove. Ten „bol iba trošku znesiteľnejší ako detský koncentračný tábor“. Osud retardovaného chlapca je od tej chvíle spečatený. Vzhľadom na jeho rozmery približujúce sa k stredne veľkému buldozéru mu prischne prezývka Drobec a v svojom okolí si rýchlo vyslúži rešpekt. Po smrti priateľa Johna, ktorú pripíše na účet vedeniu ústavu, sa rozhodne vyrovnať dlhy priamo u jeho riaditeľa a vďaka tejto jednorazovej „splátke“ získava dvojročný bezplatný pobyt vo väzení. Po návrate sa pretĺka, ako sa dá, až kým nenarazí na drobného podvodníka Georgea. Dvojica si zarába na živobytie drobnými trikmi a krádežami. Potom, čo Georgea zabijú počas nelegálnej partie pokru, bezradný Drobec sa sám rozhodne uskutočniť Georgeov sen o veľkom záťahu – únose vnúčaťa bohatej lodiarskej rodiny Gerardovcov. A to je asi najhoršie rozhodnutie jeho života. Drobec by síce dokázal zmeniť vašu tvár jednou ranou na 3D model Nízkych Tatier, ale pred automatom na kávu upadne zaručene do pomykova. Ešteže mu pomáha George, ktorého hlas ostáva ako kvalifikovaný poradca vo veciach únosu v jeho hlave a snaží sa ho počas akcie usmerňovať. Drobec je umne napísaná „Kingovka“ o smutnom ľudskom osude, ktorý pri troche šťastia mohol dopadnúť úplne ináč. Ako bonus v závere knihy nájdete poviedku Pamäť, ktorá sa neskôr stala predlohou pre román Duma Key (Ikar, 2008). Vladimír Radosa
číslo 2
Anthony Capella: Láska na tanieri Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. Preklad Oľga Kralovičová Anthony Capella nás vo svojom novom románe presviedča o tom, že láska naozaj ide cez žalúdok. Vône talianskej kuchyne, zvodnosť krásnych Talianok, nebezpečenstvo vojny a tichá hrozba Vezuvu sú pozadím tejto „chutnej“ knihy. Dvadsaťdvaročný dôstojník James Gould prichádza do okupovaného Neapola plniť si úlohu sobášneho dôstojníka. Tá spočíva v zabraňovaní sobášov medzi spojeneckými vojakmi a ich talianskymi priateľkami – „vojnovými nevestami“. Keďže situácia začína byť nekontrolovateľná a žiadosti o sobáše stále pribúdajú, James má príkaz každú žiadosť riadne preskúmať a preveriť pomery, v ktorých konkrétna zvodná vydajachtivá Talianka žije. Keďže prostitúcia je v okupovanom Neapole bežnou záležitosťou, James svoju úlohu zodpovedne plní a kopa odmietnutých žiadostí je čoraz väčšia. Vojenská strava pozostávajúca z pravidelných prídelov konzerv nevyvoláva v Jamesovi žiadne romantické fantázie a svoju úlohu si plní na-
ozaj zodpovedne. Snaží sa bojovať aj proti úplatkom a čiernemu obchodu s penicilínom. Lenže temperamentné odmietnuté „vojnové nevesty“ zosnujú plán, ako Jamesa prekabátiť. Akoby náhodou sa v Jamesovej jednotke objavuje nová kuchárka. Mladá, pekná a svojrázna Livia Pertiniová vyrastala v slnečnej dedinke Fiscino na úrodných svahoch Vezuvu. Skvelá kuchárka s vrodeným talentom pre správne prísady je na dôvažok vtipná, inteligentná a náruživá a ani pre nekompromisného Jamesa nie je jednoduché odolať jej zvodom. V ťažkých vojnových časoch si musí voliť medzi láskou a povinnosťou. Čo je dôležitejšie? Vernosť príkazom alebo túžba planúca v jeho srdci? Lenže aj príroda má svoje vlastné plány a erupcia Vezuvu úplne zmení jeho život a pohľad na svet okolo seba. Od Anthonyho Cappelu vyšla v slovenčine aj kniha Recepty lásky (Ikar, 2006). Zuzana Černáková
Christian Jacq Pomsta bohov. Lov na človeka Bratislava, Ikar 2008. Preklad Zora Sadloňová Pisár Kel zaspal. Zmešká do práce. Bude zle. Výčitky. Napomenutie. Zmarená kariéra. Trasie sa od nepokoja. Prekročí prah úradu. Nájde mŕtve telá spolupracovníkov a nadriadených. Otrávené mlieko. Okamžite sa stáva hlavným podozrivým. Náhlenie do práce sa mení na útek pred inštitúciami dobového práva k naozajstnej pravde. Našťastie získava spojenca v pôvabnej kňažke Nitis. Súcit mladej ženy sa veľmi skoro mení na lásku, ktorej naplnenie si hrdina bude musieť vydobyť spolu so spravodlivosťou prekonaním mnohých prekážok. Kel sa dostáva do prístavného mesta Naukratis, centra Grékov prisťahovaných do Egypta. Spoznáva ambicióznu Grékyňu Zéké, ktorá presadzuje v zemi pyramíd veci dosiaľ nevídané – peňažné hospodárstvo a otroctvo. Kel postupne zisťuje, že nitky zločinu vedú ďalej, než predpokladal a niekto tam hore ho nemá rád. Či s pomocou priateľa, potulného rozprávača mýtov, Bebona, odhalí skutočného vinníka, sa dozvieme v dokončení príbehu, knižke Uctievačka božstiev. Historický román z prostredia starovekého Egypta s detektívnou zápletkou ponúkne čitateľom naozaj pútavé čítanie. Skúsený autor, známy medziiným pentalógiou o Ramzesovi, ale aj Mozartovi, ho umiestnil do
šiesteho storočia pred naším letopočtom. V histórii je, podľa sídelného mesta Saus v delte Nílu, označené ako obdobie sauskej dynastie. Egypt v priestore východného Stredomoria už nehrá prvé husle, hegemónom je Perzská ríša. Pred jej rozpínavosťou by malo krajinu v povodí Nílu ochrániť predovšetkým skvelé loďstvo. Osudy ľahkomyseľného faraóna Ahmoseho, milovníka gréckej kultúry a „nových trendov“, viac-menej ľahostajného k viactisícročnej tradícii, sledujeme spolu s Kelovými. Román má značnú poznávaciu hodnotu. Jacq čitateľov bez úmorných opisov zoznamuje so zaujímavými detailmi dobového života (už spomenutá neexistencia otroctva v starovekom Egypte, spôsob stravovania a pod.). Dynamický text so svižnými dialógmi sa snaží maximálne priblížiť dnešnému čitateľovi. Rozsiahlemu poznámkovému aparátu sa vyhýba nahradením dobových titulov modernými ekvivalentmi. Faraón Ahmose má preto ministrov. Snaha o aktualizáciu ale vstupuje do románu i tam, kde nie je nevyhnutná – veľkňaz napríklad Kelovi srdce nepreskúma, ale „presonduje“ (s. 57). Podobné maličkosti ale našťastie prekryje príbeh, v ktorom budete Kelovi držať palce. František Litecký
Marek Krajewski Koniec sveta v Breslau Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Tomáš Horváth Druhý román Mareka Krajewského Koniec sveta v Breslau je voľným pokračovaním úspešného debutu Smrť v Breslau, ktorý je vďaka prekladom dostupný aj na anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, izraelskom aj našom knižnom trhu. V čom spočíva úspech tohto poľského autora? V prvom rade je to Breslau – Krajewského príbehy sa odohrávajú vo Vroclavi v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Podobne ako Frank Schatzing v románe Smrť a diabol dokonale vykreslil atmosféru Kolína 13. storočia, aj Poliak ťaží z takmer encyklopedických znalostí sliezskeho mesta v časoch, keď bolo ešte súčasťou rozpínajúceho sa Nemecka. Krajewski je skutočným majstrom atmosféry – ponurosť zimnej Vroclavi sa vinie príbehom ako tmavá čiara na ošarpanom múre miestnej márnice. Ďalšou silnou zbraňou je Eberhard Mock – ešte nikdy, skutočne nikdy som sa nestretol s rozporuplnejším hlavným hrdinom. Notorický pijan „s dvojposchodovými balkónmi pod očami“, nešetrí údermi ani pri zločincoch, ale ani pri svojej krásnej manželke Sophii. Na druhej strane je obdarený mimoriadnou inteligenciou, latinské citáty súka jeden za druhým a čitateľ s ubúdajúcimi stranami začína pod škrupinou grobiana tušiť veľké srdce a čistú dušu. Avšak na to, aby sa k nim skutočne dostal, potrebuje minimálne krompáč alebo radšej pár šúľkov dynamitu.
Nepopierateľný je aj Krajewského rozprávačský talent – ohýba jazyk ako drevo na sánky, vyžmýkava z neho maximum, aby čo najdokonalejšie sprostredkoval príbeh, atmosféru alebo pocity svojich postáv, vyvolal husiu kožu alebo závrat. Nezaostáva ani príbeh – v Breslau sa množia mŕtvoly, ktoré sú spájané listami z kalendára nájdenými vždy na mieste činu. Spôsob vrážd nasvedčuje, že ide o mimoriadne zvráteného páchateľa s výnimočnou inteligenciou. Vyšetrovateľ Mock spolu so svojím tímom tápa v temnotách, lebo obete navonok nič nespája. Dej sa zamotáva ešte viac, keď začne podozrievať svoju manželku z nevery, a tá už ďalej odmieta znášať jeho grobianske správanie a uteká z domu do náručia dekadentného baróna. Aby toho smoliarsky hrdina nemal dosť, jeho obľúbený synovec sa vrhne do víru nočného života. Ak ho chce Mock ochrániť pred skazou, musí použiť drsné donucovacie prostriedky, ktoré ho takmer stoja kariéru. Odporúčam túto knihu všetkým milovníkom kriminálnych románov najmä vďaka jej originalite. Po záplave importovaných amerických autorov produkujúcich podľa osvedčených vzorcov vás zaručene prebudia z letargie a spôsobia vám príjemné zimomriavky. Vladimír Radosa
www.litcentrum.sk
Strana 9
Zahraničná literatúra
Revolta proti kráse
ZO SVETA KNÍH
Arthur C. Danto: Zneužitie krásy / alebo Estetika a pojem umenia Preklad Jozef Cseres. Kalligram 2008 Jeden z najvýznamnejších amerických analytických filozofov a estetikov Arthur C. Danto, emeritný profesor filozofie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, patrí k mysliteľom, ktorí v najväčšej miere formovali súčasné estetické teórie, resp. filozofické teórie umenia. Oblasti jeho profesionálneho záujmu predstavujú okrem filozofie umenia aj dejiny filozofie (práce venoval napríklad Nietzscheho alebo Sartrovej filozofii), teória reprezentácie, filozofia psychológie. Z jeho diela spomeniem aspoň knihy Narácia a poznanie, Mysticizmus a morálka (so zreteľom na orientálne myslenie), Po konci umenia či The Abuse of Beuty, ktorá sa teraz (v krátkom časovom odstupe od vydania originálu) dostáva zásluhou vydavateľstva Kalligram pod názvom Zneužitie krásy / alebo Estetika a pojem umenia aj do rúk slovenského čitateľa. Základom knihy sa stala séria prednášok Revolta proti kráse z roku 2001, text prednášok však autor pre túto knihu upravil a doplnil o ďalšie práce pojednávajúce o kategórii krásy v kontexte súčasných teórií umenia. Danto je aj širšej kultúrnej verejnosti známy najmä ako autor, ktorý sa desaťročia venoval z teoretických pozícií skúmaniu fenoménu nazvaného „Brillo Box“ („Škatuľa Brillo“). Tieto skúmania priviedli Danta ku kritickému prehodnocovaniu niektorých princípov klasickej estetiky a napokon k sformulovaniu svojej vlastnej koncepcie zásadným spôsobom zasahujúcej do chápania statusu umeleckého diela. Danto si kladie otázku, ku ktorej ho inšpiroval povestný exponát Andyho Warhola „Škatuľa Brillo“ a ktorá by sa dala filozoficky v stručnej podobe vyjadriť ako otázka o úlohe konkrétnej historickej (kultúrnej, politickej a pod.) situácie v procese utvárania statusu akéhokoľvek (aj úžitkového) predmetu ako umeleckého diela. Výzvou sa preňho stala Warholova „Škatuľa Brillo“ (na obálke Dantovej knihy venovanej tomuto fenoménu maliar Russell Conner „Škatuľu Brillo“ rafinovane „vložil“ do slávnej Rembrandtovej „Hodiny anatómie“ na miesto mŕtvoly, na ktorú sa upierajú sústredené pohľady mužov na obraze, a tým umocnil problematickosť témy). Iným príkladom, na ktorom Danto ilustruje otázku ontologického statusu umeleckého diela, je nemenej známa „Fontána“ Marcela Duchampa. Vychádzajúc z otázky, čo robí z objektu umelecké dielo, Danto skúma vstup vonkajších podmienok do „vzniku“ diela a v tejto súvislosti
porovnáva koncepcie internalizmu a externalizmu v estetických teóriách. Ďalším problémovým okruhom, ktorý sa v knihe analyzuje, je vzťah umenia a krásy. Danto hlbšie analyzuje názory Rogera Frya (mimochodom, jedného z „bloomburskej“ skupiny, priateľa Virginie Woolfovej, ktorá aj napísala jeho životopis). Podľa neho krásne a škaredé v umení je podmienené samým prijímateľom umeleckého diela, jeho estetickou pripravenosťou (Fry predpokladá, že ako krásne
„Maliar Russell Conner nahradil na známej Rembrandtovej Hodine anatómie mŕtvolu Škatuľou Brillo tak, že to vyzeralo, akoby dychtiví poslucháči Dr. Tulpa počúvali v 17. storočí prednášku o avantgardnom umení polovice 20. storočia. V súčasných encyklopedických múzeách je pre nás bežné, že prechádzame z galérie venovanej holandskému umeniu 17. storočia do galérie amerického umenia 20. storočia.“
vnímame diela, ktoré už dobre poznáme a ako škaredé tie, ktoré vnímame ešte s ťažkosťami, z čoho vyvodzuje potrebu estetickej výchovy umožňujúcej človeku uvidieť v diele krásu). Danto si kladie ďalšiu zásadnú otázku, či je krása náhodná alebo inherentná vo vzťahu k umeleckému dielu a na príklade avantgardného umenia ukazuje, že krása nie je podstatnou súčasťou umenia a idea krásy nemusí byť nevyhnutnou podmienkou, ktorou možno vymedziť umenie. Autor je presvedčený, že treba nanovo vybudovať definíciu umenia „na ruinách toho, čo minulé diskurzy pokladali za pojem umenia...“, krásu totiž pokladá len za jednu z mnohých estetických vlastností diela, práve za tú vlastnosť, ktorá dominovala v tradičnej estetike a filozofii umenia. „Zmiznutie“ krásy z umenia či programové úsilie avantgardy o „odluku“ krásy od umenia, o „revoltu proti krá-
se“, vníma ako dôležitý bod obratu v estetickom myslení. V stručnej rekonštrukcii hlavných problémových okruhov, ktoré Danto v knihe Zneužitie krásy nastoľuje, nemožno obísť vzťah prírodnej a umeleckej krásy a takisto ani vzťah krásy a dobra. V súvislosti s posledným autor analyzuje koncepciu Georga Moora (Fryovho učiteľa a „učiteľa“ celej bloomburskej skupiny), podľa ktorého „krásny svet sám osebe je lepší než škaredý“ a kontemplácia krásnych objektov patrí k najvyššiemu morálnemu dobru. Danto – opäť reflektujúc umenie „nepoddajnej“ avantgardy – sa kriticky vyrovnáva s myšlienkovým dedičstvom, pod ktoré sa podpísali viacerí filozofi minulosti a projekt „odluky krásy od umenia“ analyzuje ako sociálno-politický problém (súvislosť s prvou svetovou vojnou), zdôrazňujúc význam dadaistickej tézy o potrebe „zavraždiť“ krásu v umení, ktoré by malo žiť v amorálnom, šialenom, beštiálnom svete. Inak by sa dala táto otázka sformulovať aj tak, či môže byť krása v umení kompatibilná s amorálnym svetom, či ju tento potrebuje, či si ju zasluhuje (a či ju môže vôbec vnímať). „Zmiznutie“ krásy z umenia však neznamená podľa filozofa popieranie významu, aký hrá krása v živote, a to, že dobré umenie nemusí byť krásne, neznamená, že hodnotný život možno žiť bez krásy...
Anglický dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 2005, zomrel v rodnom Londýne na Štedrý deň vo veku 78 rokov. Napísal 32 divadelných hier, k najznámejším patria napr. Správca, Návrat domov, Krajina, Ticho či Zrada, ovplyvnené absurdným divadlom, niektoré uviedli aj slovenské a české divadlá. Do literatúry vstúpil ako autor veršov pod pseudonymom Harold Pinta, neskôr si zvolil iný pseudonym David Baron pre svoju hereckú kariéru. Na sklonku 60. rokov sa začal venovať divadelnej réžii a od roku 1973 pracoval ako režisér v britskom National Theatre,
spolupracoval aj na 22 filmových scenároch. Ešte v decembri 2007 predal národnej knižnici British Library svoj archív za 1,1 milióna libier. V 150 debničkách boli uložené rukopisy, osobná korešpondencia, programové publikácie, fotografie aj e-maily. Osobitne cenné sú séria známok Samuela Becketta, listy a rukopisy, ktoré potvrdzujú úzku autorovu spoluprácu s filmárom Josephom Loseym či koncept doteraz nevydaných spomienok literáta na mladosť (The Queen of all the Fairies), ako aj dokumenty súvisiace s udelením Nobelovej ceny za literatúru.
Zomrel autor bestsellerov Johannes Simmel Vo veku 84 rokov zomrel 1. januára svetoznámy rakúsky spisovateľ, autor mnohých bestsellerov Johannes Mario Simmel v penzióne neďaleko švajčiarskeho Zugu. Napísal približne 35 románov, ktoré vyšli v celkovom náklade vyše 73 miliónov výtlačkov, preložené sú do vyše 30 jazykov, mnohé boli sfilmované. J. M. Simmel sa narodil 7. apríla 1924 vo Viedni, jeho rodičia pochádzali z Hamburgu, detstvo strávil v Rakúsku a v Anglicku, vyštudoval chémiu. Po druhej svetovej vojne pracoval ako novinár, prekladateľ a tlmočník americkej vojenskej správy v Rakúsku. Okrem toho písal filmové kritiky a fejtóny. Roku 1947 knižne debutoval zbierkou noviel Stretnutie v hmle (Begegnung im Nebel),
potom pracoval ako redaktor vo Viedni a Mníchove. V rokoch 1950 až 1962 napísal sám alebo v spolupráci s rôznymi autormi dvadsiatku filmových scenárov, potom sa venoval populárnym románom, zakaždým s aktuálnou spoločensko-politickou témou. Od 50. rokov žil v bavorskom Starnbergu. K jeho najznámejším dielam patria napríklad romány Láska je len slovo, Všetci ľudia budú bratia, Čudujem sa, že som taký veselý, Láska je posledný most, Látka, z ktorej sú utkané sny, Len vietor vie odpoveď, Muž, ktorý maľoval mandľovníky, Tých, čo sú v tme, nevidieť, Až do trpkého konca, Snívaj nesplniteľný sen, v slovenčine mnohé z nich vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Po knihe úspešný aj film Debut indického diplomata Vikasa Swarupa napísaný po anglicky sa stal vo Veľkej Británii bestsellerom, preložili ho do mnohých jazykov. U nás vyšiel v preklade Maríny Galisovej pod názvom Miliardár (Ikar 2007). Nevzdelaný čašník, sirota, sa pretĺkal životom, ako sa dalo. Neuveriteľným spôsobom vyhral v televíznej súťaži Miliardár najvyššiu sumu. Namiesto
boháčom sa stal však ešte pred odvysielaním súťaže väzňom. Televízni producenti ho obvinili z podvodu. Hollywood kúpil práva na sfilmovanie románu a teraz žne úspechy film Slumdog Millionaire. Získal Zlatý glóbus za najlepšiu drámu, Danny Boyle je najlepším režisérom, cenu dostal aj scenár a hudba. -bi-
Rivers of Babylon ako svetový bestseller
Prekladom Zneužitia krásy A. Danta sa k nám dostáva jedno z kľúčových diel súčasnej svetovej filozofie umenia, škoda len, že sa pri realizácii tohto významného edičného zámeru nepodarilo vyhnúť niektorým gramatickým (štylistickým) úskaliam. Etela Farkašová
Prekladateľom do pozornosti Tvorivosť literárnej recepcie / Az irodalmi recepció kreativitása. Zost. Judit Görözdi a Gabriela Magová. Bratislava, Ústav svetovej literatúry SAV a Veda 2008 Na Bibliotéke koncom minulého roka prezentovali zaujímavý zborník Tvorivosť literárnej recepcie, ktorý zostavili Judit Görözdi a Gabriela Magová. Vyšiel ako II. zväzok v edícii zborníkov štúdií Colloquia litteraria erudita, ktorú vydáva Ústav svetovej literatúry SAV, je dvojjazyčný (prvá polovica slovenská, druhá maďarská), čo napovedá už jeho dvojjazyčný názov. Štúdie v takmer 300-stránkovom zborníku sú zostavené z prednášok na medzinárodnom sympóziu, ktoré sa konalo na podnet nášho hungaristu Karola Tomiša v októbri 2005 a zorganizoval ho Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Literárnovedným ústavom Maďarskej akadémie vied. Publikácia vznikla z aktuálnej potreby pre prekladateľskú teóriu a prax v našom stredoeurópskom priestore, kde vedľa seba paralelne žijú rôzne kultúry a literatúry malých národov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a sú v stálom dialógu. Prezentovaný zborník hodnotí komparatistiku na základe výskumu slovenských a maďarských literárnych vedcov. Predmetom skúmania je preklad ako kultúrotvorný a kreatívny fenomén, ako neod-
Odišiel Harold Pinter
deliteľná súčasť národnej kultúry. Príspevky spracúvajú rolu prijímajúcej strany z pohľadu literárneho, translatologického, prekladového, a to podľa tematických blokov, najmä s akcentom na moment tvorivosti v procese prijímania, pretvárania a osvojenia, so zámerom začleniť preklad do domáceho prostredia. Osobitný blok je venovaný umeleckému prekladu, pri ktorom sú dôležité subjektívne činitele v procese jeho vzniku. Blok Polstoročie literárnej vedy sa zaoberá literárnohistorickými súvislosťami literárnej recepcie a písaním literárnych dejín. Publikáciu uvádza teoretická štúdia nedávno zosnulého Jána Košku a nájdeme v nej príspevky ďalších známych našich i maďarských literárnych vedcov. Literárna komunikácia medzi literárnymi vedcami dvoch susedných krajín zohráva nemalý význam vo vytváraní a posilňovaní dobrých susedských vzťahov v komplikovanej súčasnosti aspoň na poli kultúry. Zborník je spracovaný dvojjazyčne, v slovenčine i v maďarčine. Na konci publikácie je anglické resumé a menný register. Edita Chrenková
Vydavateľstvo Slovart na sklonku minulého roka uviedlo na trh ďalšie vydanie knižného debutu Petra Pišťanka Rivers of Babylon a čoskoro budú nasledovať ďalšie 2 diely tejto úspešnej trilógie. Napriek prísloviu, že doma nikto nie je prorokom, si po domácom úspechu získal román aj množstvo fanúšikov v zahraničí. Piš-
ťankov román preložil do angličtiny profesor kanadskej univerzity Peter Petro, vyšiel v londýnskom vydavateľstve Garnett Press 2007 a po vynikajúcich recenziách sa dostal spomedzi 100 prekladových titulov z roku 2007 do širšieho výberu pre Independent Foreign Fiction Prize.
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY v Maďarsku Podľa Írók Boltja (Kníhkupectvo spisovateľov)
Podľa siete kníhkupectiev Fókusz za rok 2008
Poézia
Beletria
1. Sándor KÁNYÁDI: Éjfél utáni nyelv (Jazyk po polnoci) 2. Sándor RÁKOS: Gilgames 3. József SIMONFY: Kővel vetett ágy (Kameňom vystlaná posteľ) 4. Kol.: 101 vers Európáról (101 básní o Európe – antológia)
1.
Dráma
2. 3. 4.
1. Albert WASS: Juppiter három napja (Tri dni Juppitera)
5.
Próza
6.
1. 2. 3. 4.
5.
Ihsan Oktay ANAR: Efrasiyab történetei (Efrasiyabove príbehy) J. M. G. CLÉZIO: A háború (Vojna) Dóra ESZE: Kurt Cobain kardigánja (Sveter Kurta Cobaina) Vilmos KÁLLAI: Nádszálak az őszi szélben (Trsťové steblá v jesennom vetre) Krisztián MERÉNYI: A Hold gyermekei (Deti Mesiaca)
7. 8. 9. 10.
Pál ZÁVADA: Idegen testünk (Naše cudzie telo) Péter ESTERHÁZY: Semmi művészet (Žiadne umenie) Paulo COELHO: A fény harcosának kézikönyve (Príručka bojovníka svetla) Ken FOLLETT: Az idők végezetéig, Gabo (Do konca čias) Krisztián GRECSÓ: Tánciskola (Tanečná škola) Todd STRASSER: A hullám (Vlna) Cormac McCARTHY: Nem vénnek való vidék (Krajina nie pre starca) Sándor MÁRAI: Eszter hagyatéka (Esterina pozostalosť) Leslie L. LAWRENCE: A lófejű démon I-II (Démon s konskou hlavou I-II) György MAGOS: Gramofon
Strana 10
Téma
Knižnica pre odborníkov Pavol Dinka
Slovenské masmédiá – metódy manipulácie Bratislava, Politologický odbor Matice slovenskej 2008 Novinárske povolanie si vyžaduje pozerať sa na rôzne skutočnosti skúmavým, vari až skeptickým pohľadom. Pavol Dinka určite túto schopnosť má, vie počuť a čítať aj medzi riadkami a je mu ľúto, ak médiá preferujú namiesto serióznej práce s informáciami zväčša polopravdy, chcú recipientov uzabávať na smrť a pestujú bezduchú kultúru. Pavol Dinka sa z každodenného tvorcu žurnalistických produktov stal každodenným kritickým pozorovateľom rôznych mediálnych výstupov. A nie je to ľahká úloha, ktorú si sám na seba dobrovoľne zobral. Stať sa profesionálnym (aj keď nikým neplateným) čitateľom periodík, poslucháčom rádií, divákom televízií a robiť si pri tom vlastný monitoring – to si vyžaduje okrem času aj riadnu dávku schopnosti analyzovať a odkrývať skryté „krásy“ mediálnych reťazcov. Vo svojej knihe Slovenské masmédiá – metódy manipulácie autor vlastne supluje prácu výskumného ústavu, ktorý by sa mal inštitucionálne zaoberať tematikou médií, takáto inštitúcia však na Slovensku nie je. Keď súkromná iniciatíva pri monitorovaní médií nahrádza oficiálne štruktúry, možno vari hovoriť aj o nedostatku sebareflexie spoločnosti ako celku. Je však potom namieste časté rozhorčenie politikov nad kadečím, čo sa v médiách objaví, keď ich najčastejšou spätnou väzbou na panoptikum mediálnych výstupov je verejné označovanie novinárov za hyeny?! Politici nemajú radi médiá a naopak, čo by bolo ešte ako-tak v poriadku, ale uprostred toho všetkého sa bezradný recipient chytá za hlavu a hľadá si alternatívne zdroje informácií. Nečudo... Mediálnu gramotnosť a ekológiu médií by sme mali zodpovedne pestovať všetci. Každý jeden člen rovnice o mnohých známych i neznámych v slovenskom mediálnom priestore – majitelia a tvorcovia médií, predstavitelia verejného života aj prijímatelia mediálnych výstupov z radov občanov. Práve k tomu smeruje Pavol Dinka svojou knihou o slovenských masmédiách. Roman Kaliský-Hronský RNDr. Anna Totková, Phd. RNDr. Milan Klobušický, CSc. prof. MUDr. Michal Valent, DrSc.
Môžu sa nimi infikovať naši občania v zahraničí, alebo ich môžu cudzinci priniesť k nám. Podnetom na takúto „exotickú výbavu“ učebnice boli aj zahraniční študenti vzdelávajúci sa na našich školách, ba aj príprava našich lekárov, ktorí odchádzajú do rozvojových krajín pracovať alebo vyučovať lekársku parazitológiu. Význam publikácie oceníme, keď si uvedomíme, že niektoré nedávne prípady exotických chorôb prinesených z tropického a subtropického pásma sa skončili vážnym ohrozením zdravia, ba až smrťou pacienta, pretože sa zavčasu nezistilo, o akého parazita a aké ochorenie ide. Po zdĺhavej, náročnej a rozličnými prekážkami skomplikovanej novátorskej práci bude pre autorov zadosťučinením aj to, že ich učebnicu v slovenskom jazyku si zahraniční študenti môžu od nás odniesť domov a používať ju v každodennej zdravotníckej praxi. Učebnica ponúka užívateľom ucelený prehľad rôznych druhov parazitov spomedzi prvokov (Protozoa), červov (Helminty) a parazitických článkonožcov (Artropoda). Texty v publikácii autori napísali tak, aby sa aktuálnosťou poznatkov z lekárskej a tropickej parazitológie dali porovnať aj so zahraničnými kompendiami. Bonusom tejto knihy sú farebné schémy biologických cyklov ku každému druhu parazita. Tvorcovia učebnice nezabudli ani na viacjazyčné názvy parazitických jednobunečných organizmov, ako aj červov, ktoré môžu pri štúdiu parazitológie využiť zahraniční študenti. Publikácia má širšie využitie, než sme spomenuli v úvode recenzie. Popri poslucháčoch lekárskych fakúlt poslúži aj študentom na prírodovedeckých fakultách, študentom bakalárskeho a magisterského štúdia na zdravotníckych univerzitách, ale aj študentom na stredných zdravotníckych školách. Napokon môže poslúžiť aj vzdelanej širokej čitateľskej verejnosti a rôznym organizáciám, ktoré sa zaoberajú zdravotne výchovným poslaním. S radosťou môžem dodať, že už sa začína uvažovať o jej preklade do anglického jazyka a o jej vedecko-populárnej verzii, prístupnej každému, kto sa chystá na exotickú dovolenku. Milan Kenda
Vták Unikátna obrazová encyklopédia
prostrediu, biogeografii a jednotlivým biotopom. Tretia časť predstavuje klasifikáciu jednotlivých druhov vtákov a ponúka opisy vyše 1000 druhov vtákov zaradených do 29 radov. Každý rad je charakterizovaný spoločnými znakmi, uvedený je počet čeľadí aj druhov. Heslá jednotlivých vtákov majú rovnakú štruktúru: slovenský názov, latinský názov, dĺžka, hmotnosť, miesto výskytu vyznačené na mapke, biotop, charakteristika a fotografia väčšinou dospelého jedinca. Súčasťou tejto katalógovej časti sú aj opisy významných a chránených lokalít. Záver tvorí slovník pojmov a register. Jediné vtáky, ktoré sa o seba vedia postarať hneď po narodení, sú austrálske tabony. Prežitie všetkých ostatných závisí od rodičov. Najdlhšie sa o mláďatá starajú albatrosy, takmer rok. Sú však aj „nezodpovední” rodičia, ktorí kladú vajíčka do cudzích hniezd – u nás je najznámejšia kukučka. Starostlivosť o potomstvo sa začína zahrievaním vajca. Väčšinou ich zahrievajú samček aj samička alebo len samička, ale napríklad u tučniakov cisárskych je to samček. Po vyliahnutí treba mláďatá kŕmiť. Je to ťažký výkon, najjednoduchšie kŕmenie je u holubov, lebo majú hrvoľ. Ale napríklad párik drozdov každý deň priletí s potravou pre potomstvo niekoľko sto ráz a sýkorky dokonca aj dvetisíckrát za deň. Zaujímavé je, že niektoré vtáčie rodiny sa spájajú pri výchove mláďat a vytvárajú vtáčie škôlky (plameniaky, pštrosy, pelikány, tučniaky), kde dospelý jedinec dbá o ochranu všetkých mláďat. Vtáky sa liahnu s inštinktom spievať, pričom niektoré sa musia učiť viac či menej svoj spev zdokonaľovať. Spev je dôležitý najmä v čase tokania, u mnohých polygamných druhov sa o mláďatá stará len matka, takže pri výbere volí len estetické kritéria. Veľmi okázalo toká napríklad páv, ktorý má špeciálne na tokanie aj svoje pestrofarebné nadchvostové krovky, o potomstvo sa ale vôbec nestará. Encyklopédia obsahuje množstvo nádherných fotografií, nielen „portréty“, ale aj unikátne zábery pri najrozličnejších vtáčích činnostiach. Na svete žije asi 10 tisíc druhov vtákov. Žiaľ, až každý ôsmy je ohrozený.
Preklad Mirko Boháč Bratislava, Ikar 2008
V edícii obrazových publikácií vo vydavateľstve Ikar doteraz vyšli Zviera, Zem, Človek, Rastlina, Vesmír a Oceán. Kniha Vták je rozdelená do troch častí. V úvode sa autori venujú stavbe tela, zmyslom, komunikácii, hniezdeniu, tokaniu, výchove mláďat, sociálnym vzťahom, migrácii, ale aj ohrozeným a vyhynutým druhom. Druhá časť je venovaná
Praha, Nakladatelství Slovart 2008 Preklad Romana Anděrová Od detstva je pre mňa záhadou, ako môžu sťahovavé vtáky vedieť, kedy a kam majú odletieť. Odpoveď, pre laika dostatočnú a v súčasnosti najkomplexnejšiu, dáva táto kniha. Jej autori tvrdia, že stále je ešte čo skúmať. Po príklad nemusíme ísť ďaleko. Aj od nás tento rok niektoré vtáky neodleteli, pomýlilo ich nezvyčajne teplé počasie. Ornitológovia skúmajú vtáčiu migráciu vyše sto rokov. Výsledky ich práce sú nesmierne dôležité pri ochrane vtákov. Sú aj indikátorom zdravého životného prostredia, lebo nikto okrem sťahovavých vtákov počas života neprejde toľký kus sveta. Jazyk prehľadnej publikácie s množstvom máp, fotografií, prehľadom sťahovavých druhov a registrom je zrozumiteľný aj pre laika, jediným problémom môžu byť české pomenovania, ale keďže sú uvedené aj latinské názvy, ľahko si ich možno overiť a preložiť do slovenčiny. –bi–
číslo 2
Nakladateľstvo a vydavateľstvo Archa 90 SK Adresa: Údernícka 11, 851 01 Bratislava tel.: 0948 001 736 e-mail:
[email protected] www.archa90sro.sk, Riaditeľ pobočky ARCHA 90 Slovensko: Peter Lörinc Vznik: 2007 v Českej republike, november 2008 na Slovensku Zameranie, profilové edície: Vydávanie kópií historických kníh v edícií Miraculum Octavium Mundi. Tento projekt je realizovaný v spolupráci s Národnou knižnicou v Prahe, ktorá okrem iného plní funkciu technického dozoru. Vydávame knihy vo vysokej kvalite tlače a v skvelom knihárskom spracovaní. Knihy sú totiž tlačené „pôvodnou technológiou“, sú zdobené zlatou fóliou na miestach, kde sa kedysi nanášalo práškové zlato. Vytlačenie jedného titulu (celý náklad asi 800 ks) trvá celý rok. • Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Naším krédom je za každých okolností dodržovať limitovaný náklad exkluzívnych kópií, nedotláčame, aby sme dodržali exkluzivitu a edíciu neznehodnocovali. Nespolupracujeme s distribučnými spoločnosťami, sami vyberáme a oslovujeme potenciálnych klientov. Medzi nich môžeme zaradiť ľudí, ktorí sa zaujímajú o unikátne knižné diela. V spolupráci s poprednými odborníkmi totiž vyberáme skutočne zaujímavé diela a unikátne tituly. • Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Pobočka na Slovensku je nová a ponúka dva tituly. Kópia Velislavovej Biblie je unikátny obrázkový rukopis, ktorý vznikol v polovici 14. storočia na území Českého kráľovstva na objednávku pražského kanonika Velislava, notára kráľa Jána Luxemburského a rímskeho cisára Karla IV. Vyšla v náklade 799 ks a dostala certifikát úplnej zhody s originálnym historickým vydaním. Kniha hodiniek kniežaťa Rohana je najnovším titulom, vyšiel v novembri 2008. Je to unikátny francúzsky rukopis z obdobia neskorého stredoveku. Nachádza s v ňom 23 prekrásnych dobových miniatúr. Kniha je zdobená zlatou fóliou, vydaná v náklade 868 výtlačkov. V 15. storočí bolo vo vyššej spoločnosti nevyhnutné vlastniť knihu hodiniek.
Jonathan Elphick
Cesty stěhovavých ptáků Atlas migrace ptáků celého světa
Lekárska parazitológia Martin, Vydavateľstvo Osveta 2008 Autorský kolektív odborníkov pripravoval niekoľko rokov publikáciu, ktorá poslúži nielen ako vysokoškolská učebnica pre lekárske i nelekárske študijné programy, ale aj ako rukoväť pre lekárov, lebo im pomôže rozpoznávať príznaky málo známych, exotických parazitárnych chorôb. Na štúdium parazitológie u nás doteraz slúžili poväčšine české učebnice, preto treba, uvítať, že vďaka kolektívu našich špecialistov a vydavateľstvu Osveta máme vlastnú kompletnú učebnicu parazitológie. Jej význam je o to väčší, že celosvetovo je parazitom postihnutý takmer každý štvrtý človek na Zemi, čo kladie veľké nároky na antiparazitárnu prevenciu, a teda aj na znalosti o parazitoch a ich spôsobe života. Po vstupe do EÚ naši občania oveľa viac cestujú a odchádzajú do zahraničia, vrátane exotických krajín, preto autori učebnice venovali dostatočný priestor aj cudzokrajným parazitom.
KNIŽNÁ REVUE
Králi, kráľovné, vojvodovia a kniežatá, tí všetci vlastnili aspoň jednu knihu hodiniek. Nakoniec to došlo až tak ďaleko, že kniha takmer úplne stratila svoj pôvodný význam. Nebola už dôkazom zbožnosti svojho majiteľa, ale stala sa, naopak, akýmsi dokladom zámožnosti… Ide o náboženské texty stredovekého človeka sprevádzané bohatým maliarskym umením a zlatou fóliou na miestach, kde bolo v stredoveku nanesené práškové zlato. Práve obrázky tvoria značnú časť diela a vypovedajú o tom, ako sa počas dňa a roku správne modliť. Rukopis má rozsah 322 strán a má rozmer 25x17 centimetrov. Toto dielo je stoper-
centnou kópiou originálu vyrobené tradičným pôvodným spôsobom. Na jar 2009 bude nasledovať kópia tzv. Kódexu Bodley, ktorý je považovaný za jeden z najdôležitejších stredovekých rukopisov pochádzajúcich z Mexika. Vznikol krátko pred dobytím Mexika Španielmi (roku 1521) v oblasti obývanom Mixtékmi a je jedným z najlepších príkladov starovekého mexického obrázkového písma. • Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2008? – Len jedným, pretože sme celý rok tlačili Knihu hodiniek. • S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2009? – Uviesť na trh Kódex Bodley. Tiež sa chceme rozšíriť do sveta a vydávať kópie najzaujímavejších svetových diel. • Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – Všetky sú čímsi originálne. Velislavova Biblia má veľký úspech. • A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? – Nie je tých titulov ešte tak veľa, no pri takých nákladoch na tlač je ťažko hovoriť o omyle... • Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Trápi nás, že v súčasnom svete sa málokto ohliadne po unikátoch a uvažuje i o takejto investícii... Bežný človek vyhľadáva skôr bestsellery. Našťastie, vydavateľstiev ako my nie je veľa, preto sa cítime aspoň v tomto ohľade tak trochu výnimoční. • Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Väčšia propagácia a nižšia cena. A tiež kvalitnejšie diela. • Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? – Oživiť a vydávať časopis Roháč v originálnej podobe. Je to trochu z iného súdka, ale treba snívať... • Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? – Keby neboli rebríčky, neboli by bestsellery. • Akú knižku práve čítate? – Žiadnu, lebo moja polovička mi nedovolí čítať. Som extrémny čitateľ. Keď začnem, neviem prestať, kým knihu nedočítam. Ocitám sa zrazu v inom svete, najmä keď mojím favoritom je sci-fi...
www.litcentrum.sk
Strana 11
Ľudia a knihy
Za Vierou Prokešovou 1957 – 2008 Na prelome rokov nás zastihla smutná a bolestná správa o úmrtí poetky Viery Prokešovej. Tí, čo sme ju bližšie poznali, sme síce vedeli, že je vážne chorá, ale nikto neočakával, že nás opustí tak skoro. I ja som si s ňou ešte v decembri vymenil niekoľko mailov, ba som s ňou aj telefonoval. O svojom ochorení veľa nerozprávala, na otázku, ako sa má, odpovedala krátko: „Liečim sa. Dúfam, že to bude dobré.“ Jej odchod z tohto pozemského sveta nás preto zaskočil. Len nedávno sme sedeli nad jej prekladom románu macedónskej prozaičky L. Dimkovskej Skrytá kamera, ktorý som redigoval, iba pred pár mesiacmi som písal recenziu na jej krásnu, nežnú zbierku Vanilka – a už nie je medzi nami. Viera Prokešová publikovala prvé verše v Novom slove mladých, od počiatku svoju tvorbu zamerala na intímny svet lyrickej hrdinky, na citové a pocitové záchvevy duše. V jej básňach sa neustále prelína bohatý vnútorný život človeka, ženy s opisom vonkajšieho, predmetného a prírodného sveta, v ktorom nachádza krásu, harmóniu, ale niekedy i napätie. To, ako vidíme priestor, kvety, vtákov a podobne, neraz závisí od nášho psychického rozpoloženia, nálady. Vo Vierkinej poézii je veľa neistoty, obáv, väčších či menších drám, úzkostí, ale aj vyrovnanosti a radostných okamihov. Je to otvorená sebaraflexia. Každá jej báseň, aj tá, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako „vecná“, je plná emócií. Za predmetmi vždy cítime človeka či, presnejšie, autorku samu. Tak to bolo v jej debutovej zbierke Cudzia (1984), ako aj vo všetkých ostatných: Slnečnica (1988), Retiazka (1992), Pleť (1998) a už spomenutá Vanilka (2007). Okrem vlastnej tvorby sa Viera Prokešová venovala aj prekladaniu, pričom popri bulharskej literatúre, ktorá bola jej doménou, keďže vyštudovala slovenčinu a bulharčinu, prekladala aj z angličtiny, macedónčiny a rumunčiny. Nemalým dielom do slovenskej literatúry prispela i editorskou činnosťou. Jej odchodom z tohto viditeľného sveta slovenská kultúra prišla o jeden svojbytný lyrický hlas, talentovanú a skúsenú prekladateľku a v neposlednom rade ide aj o stratu pre našu literárnovednú bulharistiku. Mne Vierku Prokešovú budú pripomínať knihy v rodinnej knižnici, po ktorých určite ešte neraz siahnem. V mojej pamäti zostane zapísaná aj ako prijemný, nekonfliktný človek, pre ktorého nebola rozhodujúca vlastná básnická prestíž, ale tvorba samotná. Igor Hochel
Za Igorom Janotom 1921 – 2008 23. decembra zomrel vo veku nedožitých 88 rokov slovenský spisovateľ a publicista Igor Janota, popularizátor dejín Bratislavy. Svoj život zasvätil dvom veľkým láskam – skautingu, ktorý trikrát zakladal, a histórii Bratislavy. Aj keď vyštudoval Vysokú školu obchodnú, symbolicky prevzal štafetu po svojom otcovi Ľudovítovi, ktorý v tridsiatych rokoch minulého storočia vydal monumentálne trojzväzkové dielo Slovenské hrady. Aj Igor Janota zasvätil celý život popularizácii histórie, presnejšie mesta, v ktorom žil – Bratislave. V niekoľkých stovkách článkov uverejňovaných desaťročia v rôznych periodikách, ale najmä týždenníku Sloboda, písal s hlbokým zanietením a znalosťou problematiky o dejinách nášho hlavného mesta, jeho pamätihodnostiach i historkách, ktoré sa k nim viažu. Bohatý materiál v posledných troch rokoch života doplnil, prepracoval a vydal v knižkách – Oprášené historky zo starej Bratislavy, Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave a Rozprávky a povesti z Bratislavy. Na vydanie ešte čaká rukopis knihy o bratislavských fontánach. –jbk–
NEMLČAŤ: ŽENA V LITERATÚRE Otvárame novú anketu, ktorá sa prostredníctvom 4 otázok pokúša priblížiť problematiku literárnej komunity žien, ale aj celej spoločnosti, hoci im býva najčastejšie (a neprávom) vyhradené veľmi špecifické miesto. Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Celoročnú anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar. 1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach? 2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie? 3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)? 4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie? Jana BODNÁROVÁ, spisovateľka a dramatička, (SR). Publikovala 17 kníh a knižočiek prózy a poézie pre dospelých a deti. Autorka množstva rozhlasových a divadelných hier. Venuje sa tiež video performanciám (ZEBRA Poetry Award festival, Berlín, 2000, a i.). Jej najnovšou knihou je Takmer neviditeľná (2008). 1. Byť spisovateľkou na Slovensku je vnútorne asi to isté, ako keby som žila kdekoľvek inde. Som žena rozprávajúca svoje príbehy alebo kvintesencie príbehov. Znamená to pre mňa čosi ako žiť alternatívny život. Niekedy som na podobnú otázku tiež odpovedala, že je to druh sebaspásy, sebazáchrany, sebahojenia. Alebo naopak – sebazabudnutia. Je to pre mňa i bezracionálny, a teda najopravdivejší spôsob ako nahliadnuť pod svoj archetyp Persóny, masky, alebo rozšírenými očami pozerať do svojho ďalšieho archetypu – Tieňa. Z podmienok/nepodmienok spisovateliek na Slovensku spomeniem aspoň jedinú: v tejto krajine sa nedá vyžiť z písania literatúry, ale ani divadelných, rozhlasových hier, TV scenárov... Tvorivé štipendiá sú limitované, honoráre úbohé. Ale aj tak si spisovateľka u nás „vymôže“ svoj priestor na písanie. 2. Záujmové združenie žien Aspekt je na Slovensku asi jediné, ktoré má svoje vydavateľstvo pre ženy. Vydáva knihy zahraničných i domácich autoriek, texty s markantným ženským „feelingom“. Ministerstvo kultúry SR podporuje vydávanie kníh, ale je to len časť z nevyhnutných nákladov. Vysvetľujú to tým, že granty neslúžia na podporu vydavateľstiev, ale autorov. Pár veľkým vydavateľstvám takéto dotácie postačia, ale malým vydavateľstvám, ktoré sú oveľa ochotnejšie vydávať nekomerčnú, aj ženskú tvorbu, určite nestačia. Našej literatúre nežičí ani to, že sme malá krajina, s malým knižným trhom (hoci toto slovo v súvislosti s umením neznášam). Nekomerčných kníh sa na Slovensku predá pár sto kusov. Z médií – okrem niektorých špecificky literárnych časopisov – dáva autorkám priestor najmä Slovenský rozhlas. Verejnoprávna televízia odvysiela týždenne informácie o domácom umeleckom dianí 25 (slovom: dvadsať päť!) minút. Je to kultúrna úbohosť. Súkromné televízie nechávajú, aby sa v ich reláciách „smotánka“ a „život celebrít“ z času na čas blysla aj tvár niekoľkých domácich tzv. „ženských autoriek“ – spisovateliek, ktorých knižky sa síce dobre predávajú, avšak ich štýl je schematický, pôsobí ako vyklonovaný, a život je tu zobrazovaný „pod náterom laku“. 3. Feminizmy na Slovensku určite ovplyvnilo to, že počas tzv. „socializmu“ u nás neprebiehal diskurz o 2. vlne feminizmu, nereflektovala sa špecifická situácia a postavenie žien v spoločnosti a najmä v rodine (pretože spoločensky sa ženy mohli pomerne dobre uplatňovať, ale v súkromí panovala patriarchálna nerovnosť). Následne sa ani ženské písanie v teórii a kritike nereflektovalo vo svojej špecifičnosti. Život žien v spoločnosti, ale najmä ten „zavretý v izbách bytu“, si v súčasnosti u nás všímajú rôzne združenia. Ich pozitívnym výsledkom je poodhalenie tabu a poskyt-
nutie pomoci týraným ženám a deťom. V oboch rovinách – teoretickej i praktickej – je čo rozvíjať. Máme už vzdelané mladé feministky, ich teoretické práce sú ale priepastne vzdialené od povedomia „radových“ žien. Zlepšuje sa však teoreticko-kritická reflexia špecificky ženského písania. 4. Spisovateľky určite reflektujú, niekedy dokonca definujú životy žien, ich preciťovanie všetkého... v každej konkrétnej krajine. Preto by možno bolo dobré – z môjho uhla pohľadu ako spisovateľky – vydávať medzinárodné antológie ženských autoriek. Toto aspoň na Slovensku absentuje, a pritom literatúra je čosi ako zrkadlo; pri pohľade doň sa môže objaviť čosi nové, až iluminujúce, pre každú ženu. To isté platí i pre teoretické práce o stave feminizmu. Bolo by užitočné, keby sa u nás vydávalo viac publikácií s medzinárodným zastúpením. (Aspekt nemôže suplovať všetko.) Mimo hlavného mesta Bratislavy takmer úplne absentujú prednášky teoretičiek, feministiek z cudziny, hoci v každej časti našej krajiny žijú premýšľavé, akčné ženy, ktoré by určite privítali prehĺbenie svojho myslenia na základe podobných podnetov. Tereza RIEDLBAUCHOVÁ, poetka (ČR, nar. 1977 v Prahe), v súčasnosti lektorka češtiny a študentka na Sorbone. Založila a prevádzkuje literárny salón (2001: Praha, 2006: Paríž), venuje sa aj vydavateľskej činnosti a spoluorganizuje Českofrancúzsky festival poézie. Knižne vydala: Modrá jablka (2000), poéma Podoba panny pláč (2002) a Velká biskupovská noc (2005). Pripravuje Don Vítor si hraje a jiné básně a súbor všetkých básnických zbierok v českofrancúzskej verzii. 1. Pracovné podmienky spisovateliek v Českej republike sú zlé, takmer žiadna nežije iba z písania. Obvykle sú zamestnané, najčastejšie v redakciách a školstve. Ja som si momentálne vybrala život v zahraničí, aby som zlepšila svoju situáciu. Pracujem ako lektorka češtiny na Sorbone, čo mi umožňuje viac cestovať a tiež mám viac času na písanie. 2. Pre spisovateľov sú občas vypísané polročné či ročné granty, ktoré však sotva vystačia na prežitie, s podporou MK sú tiež vysielaní do zahraničia atď. Existuje aj niekoľko literárnych cien spojených s finančnou odmenou. Celkovo by som však hodnotila stav v ČR ako stagnáciu; nad situáciou spisovateľov sa nikto príliš nepozastavuje. 3. Myslím si, že významnejšie české spisovateľky s feministickým hnutím veľmi nespolupracujú. Toto hnutie sa výraznejšie prejavuje vo vedeckých kruhoch, najmä v teoretickom uvažovaní a publikáciách. 4. Určite by sa našlo veľa možností. V ČR by bolo treba vybudovať asociáciu spisovateľov (alebo viac asociácií), ktorá by mala veľký finančný kapitál na podporu vydávania a písania beletrie, na vydávanie literárnych časopisov, organizáciu festivalov a honorovanie autorských čítaní. Nemalo by byť samozrejmosťou, že spisovatelia realizujú autorské čítania zadarmo, naopak, mali by sa nimi živiť, tak ako je to v západných krajinách Európy.
JUBILANTI od 21. januára do 3. februára • 30. januára 1974 sa narodil básnik, prozaik, prekladateľ, vydavateľ Radovan BRENKUS. Knižne debutoval básnickou zbierkou Pochod mŕtvych (1997), potom vydal 2 knihy poézie Rekviem v prachu (2002) a Romanca s bludičkou (2005) a prvú knihu poviedok Návraty pekla (2005), ktorá má vyjsť tento rok v poľskom preklade. Ak si chcete prečítať poviedky Radovana Brenkusa, pošlite mu gratuláciu do 4. februára na adresu našej redakcie a priložte kupón Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.
Narodili sa: • 21. 1. 1933 – Imrich SEDLÁK, literárny a kultúrny historik • 22. 1. 1920 – Pavol ŠTEFÁNIK, spisovateľ pre deti a mládež • 22. januára 1924 – Ján Chryzostom KOREC, náboženský spisovateľ, autor literatúry faktu • 22. 1. 1935 – Ivan STADTRUCKER, prozaik, scenárista, filmový teoretik • 22. 1. 1940 – Peter JAROŠ, prozaik, scenárista • 22. 1. 1965 – Ivan KOLENIČ, básnik, prozaik • 23. 1. 1961 – Taťjana LEHENOVÁ, poetka, spisovateľka pre deti • 25. 1. 1939 – Ján SABOL, verzológ, literárny vedec, jazykovedec • 26. 1. 1943 – Michaela JUROVSKÁ, prekladateľka, literárna kritička a esejistka • 26. 1. 1949 – Ľubomír TKÁČIK, básnik • 29. 1. 1939 – Tibor ŽILKA, literárny vedec • 27. 1. 1941 – Ján KAMENISTÝ, publicista, editor, prekladateľ • 29. 1. 1943 – Ivan SULÍK, literárny kritik a historik • 29. 1. 1959 – Daniel PASTIRČÁK, básnik, prozaik, autor kníh pre deti a mládež • 30. 1. 1935 – Jozef MIHALKOVIČ, básnik, prekladateľ • 2. 2. 1944 – Eugen GINDL, publicista, dramatik, scenárista • 3. 2. 1940 – Milan LASICA, dramatik, textár, prekladateľ • 3. 2. 1946 – Peter ZAJAC, literárny teoretik, kritik, prekladateľ K blahoželaniam k narodeninám U. Kovalyk od našich čitateľov sa pripájame a jej román Žena zo sekáča venuje vydavateľstvo Aspekt M. GÁLISOVEJ z Veľkých Bielic.
Kto dostane knižku? Z vianočnej nádielky posielame knihy z vydavateľstva Lúč A. ŠOBICHOVEJ a A. RITOMSKÉMU, z Dobrej knihy A. POLANSKEJ a J. STORINSKÉMU, Kalendárka z Aspektu bude sprevádzať v roku 2009 J. HRONKINA. OBJEDNÁVKA
KUPÓN VYDAVATEĽSTVO LÚČ Strana 2
KUPÓN
VYDAVATEĽSTVO SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV Strana 11
Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2009 si môžete objednať telefonicky: 02/52920272, e-mailom:
[email protected] alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava
Strana 12
Rozhovor
KNIŽNÁ REVUE
číslo 2
Básnik a nové dimenzie Rozhovor s básnikom a publicistom Rudolfom JUROLEKOM Rudolf Jurolek (1956) – publicista, vydavateľ, básnik. Ukončil Vysokú školu technickú v Košiciach. Pracoval ako technológ v Závodoch ťažkého strojárstva v Námestove a sedem rokov učil v námestovskom gymnáziu. Po roku 1990 bol vedúcim redaktorom novín Orava v Dolnom Kubíne, potom aj vydavateľom novín Orava/Biela Orava a nakoniec pracoval v redakcii MY Oravské noviny. V roku 1992 založil v Námestove Malé vydavateľstvo poézie, ktoré sa neskôr zmenilo na vydavateľstvo Solitudo. V súčasnosti žije a tvorí striedavo na Orave a v Rakúsku. Vydal básnické zbierky Posunok (1987), Dobrovoľná samota (1994), Putovanie Jakuba z Rána (1996), Hierografia (1999). Zbierka Život je možný (2007) vyšla vo Viedni v nemeckom preklade Das Leben ist möglich (2008). Dostal za ňu cenu Bank Austria Literaris 2008. • Čo pre vás znamená ocenenie Bank Austria Literaris? Aký ohlas má táto cena v rakúskom literárnom živote? – S odstupom času sa už usilujem na ocenenie veľmi nemyslieť a neprikladať tomu príliš veľkú váhu. Kedysi som napísal, že úspech devalvuje zmysel akejkoľvek tvorivej činnosti. A to si myslím stále. Ale bezprostredne som zareagoval tak, že som bol prekvapený, až zaskočený. Vôbec som nevedel, že sa nejaká takáto cena udeľuje, takže sa mi o nej naozaj nemohlo ani len snívať. Cena pre východné a juhovýchodné európske literatúry Bank Austria Literaris sa tohto roku udeľovala iba po druhý raz, zatiaľ teda nemá tradíciu. No každopádne sa cítim byť poctený, že som sa stal jedným z jej prvých držiteľov. Stále je mi však ťažké uveriť, že zaujať dokázal útly zošitok s osemnástimi krátkymi básničkami.
V neskorom nedeľnom popoludní v záhrade čítam básne Jamesa Wrighta. Z tichých bielych stránok na mňa hľadia vrúcne čierne očká písmeniek. James Wright zatiaľ leží v hojdacej sieti na farme Williama Duffyho na Borovicovom ostrove v Minnesote, díva sa na nebo, po ktorom krúži jastrab, a hovorí: „Premárnil som svoj život.“ Tak, a teraz povedzte: o čo ide Bohu?
• K písaniu poézie vás priviedla podľa všetkého potreba dialógu s vlastným vnútrom. Kedy ste si začali uvedomovať potrebu byť videný a poznaný aspoň vo svojom najbližšom okolí? – Skôr som cítil potrebu byť počutý, nie videný. Písať básne s vážnejšími ambíciami som začal dosť neskoro, až ako 20-ročný vysokoškolák. Iní, napríklad Daniel Hevier, mali v tom veku za sebou už prvé zbierky. Isté pokusy, skôr prozaické, som síce robil už v treťomštvrtom ročníku gymnázia, no v tom veku vari každý niečo skúša. Až po dvadsiatke som začal básne uverejňovať. V tom čase – boli to roky normalizácie – bolo možné publikovať iba v niekoľkých štátom kontrolovaných literárnych časopisoch a novinách. Pre začínajúcich autorov bola určená príloha Nové slovo mladých v týždenníku Nové slovo, ktorú viedol Vojtech Mihálik. Bol som málo informovaný, nezorientovaný chlapec z vidieka, netušil som, že Mihálikova príloha je oficiál-
nou režimovou odchovňou novej socialistickej básnickej generácie. Posielal som tam svoje prvé básničky, pretože som sa chcel prezentovať a konfrontovať s ostatnými mladými píšucimi ľuďmi. Každá uverejnená báseň mi urobila radosť. Pomerne rýchlo som prišiel na to, že sa od nás žiada tzv. angažované písanie, no na to som ja akosi nebol vnútorne uspôsobený. Písal som väčšinou prírodnú lyriku alebo niečo z každodenného civilného života. Až neskôr, niekedy v osemdesiatych rokoch, som zistil, že existuje aj niečo ako neoficiálna, zakázaná slovenská a česká literatúra. Tento moment potom zásadne ovplyvnil môj literárny vývin. • Pre vašu poéziu je charakteristické skoncentrovanie silnej výpovede a pôsobivého obrazu do minimálneho priestoru básne. Skúsili by ste povedať, čo vás viedlo k takémuto spôsobu umeleckého vyjadrovania? – Neviem, či je to naozaj tak, ako hovoríte, no vždy som sa usiloval, aby to tak nejako bolo. Neviem ani, čo ma k tomu viedlo, ale vždy som k tomu akosi prirodzene „tiahol“. Už od počiatku mi boli bližší napríklad takí Ungaretti či Albert-Birot ako Eliot či Pound. Vždy, keď som vošiel do väčšej knižnice, kníhkupectva, alebo som navštívil knižný veľtrh, z toho nadmerného množstva kníh som mal ako píšuci človek deprimujúci pocit stratenosti, malosti, až ničotnosti. Človeka vtedy hneď prejde chuť len tak tárať. • Celé roky ste pracovali ako žurnalista a viedli ste regionálne noviny. Čo vám dalo takéto faktografické písanie? – Aj noviny ma učili, možno paradoxne, tomu, čo knižnice – povedať, pokiaľ možno, len to najnevyhnutnejšie. Uvedomoval som si, že seriózny čitateľ chce, aby som mu priniesol správy, informácie, fakty. S tým som však začínal mať v poslednej dobe problém, pretože sa mi zdalo, že nie je toľko skutočných udalostí, aby som z nich napísal toľko informácií, koľko sa ich odo mňa vyžaduje. Preto som už musel od novín odísť. • Z línie vašej tvorby vybočuje básnická kompozícia Putovanie Jakuba z Rána... Pravdepodobne nemá obdobu v súčasnej slovenskej poézii – čím ste sa teda inšpirovali pri jej písaní? – Životnou skúsenosťou. Už roky si svoju skúsenosť zaznamenávam v prozaickom texte. Je to pre mňa akýsi „základný výskum života“. Takto som aj svoje poznámky a zápisky, ktorých je dnes už vyše 400 strán, pracovne nazval. Hlavne z týchto textov – okrem básní a momentálnych improvizácií – som tú knihu zostavil či, ak chcete, skomponoval. • Doteraz ste pôsobili výlučne na Orave. Pociťovali ste niekedy frustrujúco, že ste fyzicky odlúčený od pulzujúceho literárneho života? – Občas áno, predovšetkým v prvých rokoch môjho písania. No neskôr som si na to zvykol a začal som to dokonca považovať za výhodu. Mohol som sa na písanie viac koncentrovať a mal som tu podnety, ktoré v centre nemali – život v prírode. To, že som bol odkázaný takmer len sám na seba, pokladám tiež za pozitívny faktor. • Na hornej Orave žijú a tvoria viaceré výraz-
né literárne talenty. Aké sú medzi vami vzťahy? – Kolegiálne, s niektorými priateľské, kamarátske. Nie sme spolu zas až tak často, väčšinou komunikujeme e-mailami, no keď sa z času na čas stretneme, dokážeme sa dobre porozprávať – a nie iba o literatúre. Tak je to napríklad s Andrejom Hablákom, Jaroslavom Klusom, Jánom Štepitom či Medardom Slovíkom. • Veríte v to, že na Orave existuje genius loci, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje talentovaných literátov tam žijúcich? – Genius loci je vari až exaktne dokázateľný jav. Má ho každé miesto, každý kraj, a Orava nie je výnimkou. Orava má svoje jedinečné fluidum, aké človek nenájde nikde na svete a ktoré ovplyvňuje nielen jej obyvateľov, ale i návštevníkov.
Prečo chodím na tento kopec? Pretože krajina dolu, práve ožiarená slnkom, vyzerá ako nedosiahnuteľný raj? Pretože tam spievajú vtáci, akoby na svete neexistovalo zlo? Pretože v máji vonia neznámymi trávami? Pretože z neho vidieť ďalšie kopce s chodníčkami vedúcimi do neba? Pretože všetko je tam také prosté a ja neviem ani kvitnúť, ani voňať, ani byť šťastný? • Vaša poézia je dosť kozmopolitná, preto je schopná osloviť aj ľudí nielen mimo vášho regiónu, ale aj mimo Slovenska. Zohrala vo vašom prípade Orava nejakú úlohu vo vývoji vašej tvorby? – Určite, a myslím si, že zásadnú. No ten vplyv je viac-menej podvedomý. Jednoducho, s Oravou som vyrastal a dlho žil, a stále s ňou žijem. Ani vplyv rodiny na náš budúci vývoj si neuvedomujeme, ale je rozhodujúci. Cez môj rodný kraj, ktorý je súčasťou univerza, si uvedomujem, že aj môj poetický jazyk by mal byť zrozumiteľný všade na svete. • Literárne diela sa v súčasnosti u nás čítajú čoraz menej a poézia je na tom hádam najhoršie. Aký význam má podľa vás poéziu písať a ešte ju aj vydávať? – Nie je to iba optický klam, že sa u nás číta beletria čoraz menej? Veď ako je potom možné, že vychádzajú stále nové a nové knihy a zdá sa mi, že aj čoraz viac kníh? Ak by sa
nečítali, vydavatelia by ich zrejme prestali vydávať. Druhá vec je, že beletriu nečítajú všetci. Ale kto nečíta, ochudobňuje sám seba. Jeden nemecký básnik a vydavateľ povedal, že deň, v ktorom neprečítame ani jedinú báseň, je stratený. Môže sa to zdať prehnané, ale mne sa skôr vidí, že je na tom veľa pravdy. Preto treba poéziu stále písať, vydávať a čítať. • Viedli ste v Námestove vydavateľstvo Solitudo, v ktorom ste pripravili niekoľko zaujímavých publikácií. Čo vám dala táto vaša aktivita a čo si myslíte, že priniesla iným? – Mne dala na jednej strane krásne, obohacujúce zážitky pri práci s poetickými a prozaickými textami niektorých našich autorov, radosť z toho, že som pomáhal na svet mnohým dobrým básňam a poviedkam. A na druhej strane sklamanie z toho, ako málo ľudí sa so mnou o tie zážitky a radosť vedelo podeliť. Ale tým nemnohým, ktorí sa „pripojili“, to zrejme prinieslo tiež niečo podobné, ako mne. • Doba, ktorú práve žijeme, a jej absurdity nám v konečnom dôsledku pripadajú znesiteľné, preto väčšinou mlčíme. Má podľa vás básnik právo alebo povinnosť vstupovať do svedomia národa, ak je sám morálnou veličinou ako bol napríklad Milan Rúfus? – Nemám rád zjednodušené odpovede, ale tu sa mi jedna taká priam ponúka: Právo áno, povinnosť nie. Záleží len na tom, či a ako toto právo básnik využije. Milan Rúfus ho využil, ale nemyslím si, že preto, že nejako zvlášť chcel. Morálne hodnoty sú súčasťou jeho diela, lebo boli súčasťou jeho samoého. Osobne však vo „svedomie národa“ neverím. Len v individuálne svedomie každého z nás. A tomuto svedomiu sa podľa mňa prihováral aj Milan Rúfus. Jeho poézia je pre mňa hodnotou, ktorá zostáva. • V európskom literárnom kontexte je slovenská tvorba zaujímavá tým, že je zatiaľ dosť „exotická“. Alebo máme podľa vás intelektuálne a organizačné predpoklady do nej vniesť svoj vklad? – Myslím, že slovenská literatúra z tohto pohľadu ešte dlho zostane „exotickou“. Len ťažko totiž môžeme súťažiť s literatúrami početne veľkých národov. Veľké literatúry by si dokázali vystačiť aj samy, malé, žiaľ, nie. Ale svojimi najlepšími dielami sa naša literatúra kvalitou približuje k európskej i svetovej, v niektorých prípadoch sa im aj vyrovná. Takých diel je však u nás málo, pretože, jednoducho, ich množstvo je priamo úmerné počtu Slovákov k počtu obyvateľov planéty. Géniovia sa u nás nerodia vo väčšej miere – ale ani v menšej – ako inde. Milan Gonda (Básne zo zbierky Život je možný)
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk. Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 273/08, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
