Ingenuity for life Už 170 rokov. Nano raz úplne zmení svet. Ako sa roboty učia čítať z tváre. Korporácie pomohli naštartovať Slovensko

www.visions.sk

zima | 2016

Nano raz úplne zmení svet Korporácie pomohli naštartovať Slovensko

Ingenuity for life Už 170 rokov

Ako sa roboty učia čítať z tváre

Hokej prináša množstvo napätia. My stabilnú elektrickú sieť. To je Ingenuity for life.

Ak si chcete užiť tie najkrajšie momenty, nesmie vám chýbať energia. Riadenie dodávok elektrickej energie od Siemensu zvyšuje jej rentabilitu a zabezpečuje stabilnú dodávku energie viac ako 1 700 000 domácnostiam, výrobným firmám, štadiónom a iným odberným miestam na Slovensku. Staráme sa o to, aby ste výkyvy elektrickej siete nikdy nepocítili u vás doma ani na skvelom zápase. Keď si dokážete užívať dôležité momenty, to je Ingenuity for life.

siemens.sk/ingenuityforlife

Vážení čitatelia, milí priatelia, niektorí ľudia tvrdia, že firmy by sa mali sústrediť na podnikanie a spoločenská zodpovednosť by mala byť agendou štátu. V Siemense si to nemyslíme. Vieme, že naše konanie ovplyvňuje svet okolo nás a ak chce firma pôsobiť dlhodobo, nemôže len čerpať zdroje. Preto sme od začiatku nášho pôsobenia na Slovensku, bez ohľadu na našu veľkosť, cítili povinnosť zlepšovať nielen naše obchodné výsledky, ale aj prostredie, v ktorom žijeme a podnikáme. Tradične podporujeme vzdelanosť, aby sa mladá generácia lepšie pripravila na technologický rozvoj, ktorý je a bude zdrojom bohatstva Slovenska. Naša inovatívna sila nám však dáva potenciál zlepšovať život aj v ďalších oblastiach. Rozhodli sme sa analyzovať pozíciu Siemensu v ekonomike i v spoločnosti hlbšie a detailnejšie, takpovediac z perspektívy Slovenska. Chceli

sme zistiť, ako dať našej podpore komplexný rozmer a nájsť aj vlastné rezervy a potenciál na zlepšenie. Pre budúcnosť sme identifikovali štyri kľúčové piliere: zrýchlenie ekonomického rastu, inovácie s pridanou hodnotou, zlepšovanie kvality života a rozvoj pracovných miest a kvalifikácie. Do týchto oblastí sústredíme naše nadšenie pre technológie, inovatívnosť a vynaliezavosť. Iniciatívu sme nazvali Ingenuity for life a veríme, že prinesie hodnotu našim zákazníkom a posunie dopredu celú spoločnosť.

Vladimír Slezák, generálny riaditeľ, Siemens, s.r.o.

zima | 2016

14 VISIONS Časopis o ľuďoch, technológiách a inováciách Vydáva: Siemens s.r.o. Lamačská cesta 3/A, 84104, Bratislava Ročník 11 / číslo 3 Vychádza trikrát ročne Jazyk vydávania: slovenský Šéfredaktor: Ľubomír Jurina Redakčná rada: Monika Orbanová, Peter Briatka, externí spolupracovníci Informácie o možnostiach inzercie a predplatnom získate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese: [email protected]. Jazyková úprava: Dagmar Pravdíková Grafická úprava a layout: Linwe/KRAFT, s.r.o. Tlač: Printline, s.r.o. Evidenčné číslo MK SR: 3479 / 2005, ISSN 1337 – 0014 Kopírovanie alebo rozširovanie magazínu, prípadne jeho častí, výhradne s povolením vydavateľa. Neoznačené texty a fotografie: Siemens, archív redakcie Fotografia na titulnej strane: Siemens

TECHNOLÓGIE Fotofascinácia .................4 Novinky ............................6 Flexibilita Pravidlo buď – alebo už neplatí.........................20 Urbanizácia Mestá čaká digitálna budúcnosť .......................22 Digitalizácia Priemysel 4.0 preniká do menších firiem ..........24 Doprava ICE 4: rýchlo, spoľahlivo a modulárne ....................26 ĽUDIA Interview Ralf Sacht: Slovenská ekonomika vie, kedy má Volkswagen dovolenku ...10

32 My Visions Mária Virčíková: Ako sa roboty učia čítať z tváre .............36 Komentár Ľubomír Jurina: Inovátori vracajú Amerike optimizmus .....39 INOVÁCIE Téma čísla Korporácie pomohli naštartovať Slovensko ........14 Ingenuity for life znamená aj rozvoj krajiny ..............16 Odlev mozgov spomalia atraktívne príležitosti ....18 História/Budúcnosť Nano raz úplne zmení svet .......................28

Zdravie Aj tkanivá majú svoje „odtlačky prstov“ ............32 Letectvo Inovácie zrýchlia leteckú dopravu ..............34 LIFESTYLE Architektúra Neoficiálny emblém Pekingu 2022 ..................40 Auto Moto Tesla ohlasuje prelom v elektromobilite ............42 Hry Pokémoni zlákali na prechádzky ................44 Hračky ............................46

TECHNOLÓGIE fotofascinácia

04 | 05

(Ne)poetická priemyselná revolúcia Spoločnosť Siemens je 170 rokov motorom technologického pokroku a výsledok dokumentuje aj táto fotografia. Dnes pôsobí takmer romanticky – okolo roku 1880 vládli v halách továrne Siemens & Halske obrovské kolesá, klapky a potrubia, boli plné silných mužov s kladivami a vidlicovými kľúčmi. Ale rovnako tak hluku, pary a esencie z mazacích olejov. Technológie Siemensu boli pri štarte každej etapy priemyselnej revolúcie. Dnes vstupuje do štvrtej, nazvanej priemysel 4.0. Výrobné prostredie sa začína podobať laboratórnemu a ľudia s displejmi s rozšírenou realitou na očiach a s tabletmi v rukách len dozerajú na robotické linky.

TECHNOLÓGIE novinky

06 | 07

Maroko má najväčší veterný park v afrike Spoločnosť Siemens dodala 131 veterných elektrární pre najväčší veterný park na africkom kontinente. Nachádza sa v Maroku, dva kilometre od mesta Tarfaya na pobreží Atlantického oceánu, kde sú ideálne podmienky na výrobu elektriny z vetra. Tristomegawattový projekt využíva turbíny typu SWT-2.3-101 s výkonom 2,3 megawattu a rotorom s priemerom 101 metrov. Veterný park je súčasťou plánu marockej vlády dosiahnuť v roku 2030 vyše 50-percentný podiel výroby energií z obnoviteľných zdrojov, pričom pätina by mala byť generovaná z vetra. Siemens sa okrem dodávky turbín stará aj o ich servis a bezporuchovú prevádzku.

Elektrický pohon pre ďalší trajekt Spoločnosť Siemens dodá pohonné systémy pre elektrické trajekty nórskeho dopravcu Fjord1. Dve nová plavidlá budú zabezpečovať trasu medzi prístavmi Andy a Lote na západnom pobreží Nórska. Siemens je priekopníkom technológií „elektrických lodí“. Svetové prvenstvo vďaka nim dosiahla nórska spoločnosť Norled AS. Už vlani spustila na vodu elektrický trajekt Ampere, ktorý prepravuje autá a pasažierov.

Fortuna získala už tri svetové rekordy Elektráreň s kombinovaným cyklom Fortuna v Düsseldorfe je v prevádzke len od januára, ale už má na konte tri svetové rekordy. Dosiahla maximálny výkon 603,8 megawattu, pričom čistá účinnosť premeny energie bola 61,5 percenta. Fortuna okrem toho dodáva až 300 megawattov energie do systému diaľkového vykurovania mesta, čo je ďalšie svetové prvenstvo pre elektráreň vybavenú len jednou paroplynovou turbínou. Vďaka tomu sa celková účinnosť využitia zemného plynu ako paliva zvyšuje na 85 percent. Srdcom Fortuny je extrémne silná plynová turbína SGT5-8000H spoločnosti Siemens. Elektráreň svojou vysokou efektivitou a flexibilitou ideálne dopĺňa dodávky energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú vietor a slnko.

Špičkový prístroj vyšetruje bez radiačného žiarenia Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave má ako prvá nemocnica na Slovensku k dispozícii špičkový ultrazvukový prístroj s robotickým ramenom Acuson S2000 Touch Control. Zariadenie v hodnote takmer 190-tisíc eur mu venovala spoločnosť Siemens spolu s Nadáciou Volkswagen Slovakia. „Prístroj má veľký význam najmä pre pacientky, ktoré majú prsníky s vysokou denzitou a je ich ťažké vyšetriť mamografom. Ide predovšetkým o mladé pacientky,“ uviedla Viera Lehotská, prednostka II. rádiologickej kliniky LFUK a OÚSA. Ako dodáva generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Vladimír Slezák, ultrazvukový prístroj na rozdiel od mamografu nevyžaruje žiadne röntgenové lúče, takže pacientky nevystavuje dávkam žiarenia.

ICE 4 absolvuje najnáročnejšie testy Vysokorýchlostný vlak novej generácie ICE 4 nastúpi do služby až o rok, ale už teraz má za sebou 250-tisíc kilometrov testov s cieľom dôkladne preveriť spoľahlivosť technológií a systémov. Súčasťou náročných skúšok bola aj 12-týždňová komplexná previerka v zariadení Rail Tec Arsenal vo Viedni. V najdlhšom klimatickom aerodynamickom tuneli na svete mal vlak dokázať, že bez problémov zvládne jazdu rýchlosťou 200 km/h v teplotách od mínus 25 až do plus 45 stupňov Celzia, ako aj v snehu, daždi, na ľade alebo pri pražiacom slnku.  Viac na s. 26 a 27

Most SNP predpovedá počasie Most SNP od októbra farebnými svetlami informuje Bratislavčanov a návštevníkov mesta o tom, aké počasie očakávajú meteorológovia nasledujúci deň. Projekt pripravil bratislavský magistrát v spolupráci so spoločnosťou Siemens a jeho autorom je Ondrej Riečičiar zo Siemensu. Vznikol v rámci platformy Mestské zásahy, ktorej cieľom je esteticky funkčne skrášliť mestá na Slovensku. Svetlá s farbou predpovede počasia budú na bratislavskej dominante svietiť od večera každých pätnásť minút v dĺžke päť minút. Potom osvetlenie prejde do bielej farby, aby sa následne zase zmenilo na farebnú predpoveď. Na reštaurácii UFO nainštalovali celkovo 24 LED reflektorov, pod mostom na zastávkach MHD je ďalších dvadsať reflektorov.

Počasie podľa farieb: žltá – prevažne slnečné počasie červená – prevažne silný vietor a veľmi nepriaznivé počasie modrá – prevažne zrážky (mrholenie, dážď, sneh) zelená – prevažne zamračené/hmla, bez dažďa

TECHNOLÓGIE novinky

08 | 09

Softvér PlM bude vyvíjať luxusné jachty Výrobca luxusných motorových jácht a výletných lodí Ferreti Group bude pri projektovaní a výrobe využívať softvér PLM spoločnosti Siemens. Cieľom je udržať technologický náskok aj v tejto tradičnej oblasti. Výroba jácht vyžaduje predovšetkým jemné remeselné zručnosti a znalosti. Softvér PLM ich umožní digitálne zachytiť a zvýšiť tak efektívnosť projektovania i výroby. Pri konštrukcii lodí ušetrí čas i náklady, pretože potrebné produktové dáta budú okamžite prístupné všetkým zainteresovaným. Zároveň umožní čiastočnú automatizáciu výrobu. Ferreti Group svojimi značkami Riva, Pershing, Itama, Mocha Craft či Custom Line udáva trendy vo výrobe jácht zo sklolaminátu i výletných plavidiel z hliníka či ocele dlhých až sto metrov. Lode sa vyznačujú vysokou kvalitou, bezpečnosťou a vynikajúcimi výkonmi na mori. Vďaka exkluzívnemu dizajnu majú nadčasové čaro a stali sa fenoménom v námornom svete.

duálna akadémia má prvú stovku žiakov

dinotail sa inšpiroval krídlami nočných dravcov Medzi výhrady voči veterným elektrárňam patrí aj hluk spôsobený ich vrtuľami. O jeho redukciu sa snažia aerodynamické riešenia hrotov čepelí a ich odtokových hrán. Spoločnosť Siemens na zníženie akustických emisií vyvinula systém DinoTails. Jeho nová generácia pripomína zuby hrebeňa a je inšpirovaná strapcami na odtokovej hrane sovích krídel (vľavo je čepeľ predchádzajúcej generácie).

Do Súkromnej strednej odbornej školy automobilovej – Duálnej akadémie v Devínskej Novej Vsi nastúpilo prvých sto študentov. Akadémiu založili firmy Volkswagen Slovakia, Matador Group a Siemens spolu s Bratislavským samosprávnym krajom, pričom vznikla transformáciou z bývalej Strednej odbornej školy automobilovej. Nová súkromná škola bude pripravovať kvalifikovaných pracovníkov pre automobilový priemysel v štyroch študijných odboroch: mechanik mechatronik, mechanik elektrotechnik, mechanik strojov a zariadení a mechanik nastavovač. Žiaci majú jeden týždeň teoretické a druhý týždeň praktické vyučovanie. Firmy Volkswagen Slovakia, Matador Group a Siemens investujú do vybudovania akadémie dovedna deväť miliónov eur. Veľká časť prostriedkov pôjde na špičkové vybavenie, ktoré umožňuje ovládanie komplexných strojov a zariadení.

Univerzálna vakcína proti chrípke Ľudí pravidelne v zimnom období trápia chrípkové epidémie. Navyše, podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie každoročne podľahne tejto chorobe až pol milióna nakazených. Aj keď vakcinácia proti vírusovej infekcii je známa už niekoľko rokov, nezriedka sa minie účinku, ak očkovacia látka neobsahuje príslušný kmeň vírusu. To by sa však už čoskoro mohlo zmeniť. Vyplýva to z výsledkov medzinárodnej štúdie, ktorá sa zaoberá novou univerzálnou vakcínou. Na výskume spolupracujú univerzity v Lancastri, Astone a Madride. Časopis Bioinformatics informuje o dvoch druhoch vakcíny. Prvá by mala pokrývať 95 percent kmeňov chrípky známych v Spojených štátoch a druhá 88 percent celosvetovo známych kmeňov. Podľa Dereka Gatherera z univerzity v Lancastri univerzálna vakcína spája znalosti o chrípkových vírusoch a ľudskom imunitnom systéme s modernými výpočtovými technológiami. Výsledkom je nová vakcína založená na funkcii antigénnych determinantov, na ktoré sa viažu protilátky, pričom imunitné receptory dokážu rozpoznávať tieto malé vírusové častice. Pokiaľ dôjde k plošnej aplikácii univerzálnej protichrípkovej vakcíny, znamenalo by to ozajstný prelom nielen z hľadiska sezónnych epidémií, ale aj hroziacich pandémií, ako bola španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920, ktorá zabila sto miliónov ľudí.

Človek s troma biologickými rodičmi V Mexiku priviedli na svet prvého chlapčeka, ktorý má dve matky a jedného otca. Legislatíva mnohých krajín neumožňuje vykonávať genetické manipulácie na ľuďoch. Preto sa genetici z New Hope Fertility Center pod vedením Johna Zhanga rozhodli uskutočniť zákrok jordánskym rodičom za hranicami. Dedičnú poruchu, ktorú matka prenášala na svojich potomkov, eliminovali transplantáciou mitochondriálneho genómu od inej darkyne. Chlapček sa tak stal prvým dieťaťom, ktoré má dve biologické matky a jedného otca. Skôr než sa čerstvá mamička obrátila na lekárov newyorskej kliniky, mala za sebou štyri potraty a dve úmrtia detí. Na vine bola mutácia v mitochondriálnom genóme na pozícii 8 993, kde došlo k zámene tymínu za guanín. Aj keď sama matka mala chybných mitochondrií len necelú štvrtinu, jej deti až 95 percent. Umierali na takzvaný Leighov syndróm, ktorý sa prejavuje ako psychomotorická retardácia. J. Zhang so svojím tímom využili matkine zdravé jadro genómu s chromozómami a vniesli ho do vajíčko darkyne. Tomu predtým odstránili jeho jadro s chromozómami, takže z darovaného vajíčka využili len vonkajší obal s cytoplazmou, a teda aj zdravými mitochondriami. Až následne doň vložili pacientkino jadro s informáciami, podľa ktorých sa vyvíja plod. Letargické vajíčko priviedli k životu elektrickým šokom. Na to zareagovalo rozpustením membrán, vďaka čomu sa zvýšila šanca na jeho oplodnenie spermiami dopravenými do bunky injekčne.

Samozničiteľné elektronické súčiastky Vedci z univerzity v Illinoise hľadajú materiál na výrobu elektronických komponentov, ktorý sa po určitom období sám ekologicky rozloží a nebude zaťažovať prírodu. V prípade elektroniky totiž nie je nutné, aby fungovala desiatky rokov, pretože morálne zastará oveľa skôr. Cieľom projektu Born to Die je vytvoriť materiál na výrobu elektronických zariadení, ktorý sa dokáže rozložiť na prvky nezaťažujúce životné prostredie. Takéto zariadenie by malo vopred určenú životnosť a potom by sa materiál začal sám rozkladať. Druhou možnosťou je, že sa samozničujúci proces spustí po interakcii s určitou prírodnou látkou. Vedcom sa už podarilo vyvinúť jednoduchý čip na tenkej vrstve hodvábu, ktorý sa začne rozkladať po styku s vodou. Takéto materiály by znamenali revolúciu v elektrotechnickom odvetví, hoci ich použitie v zložitejších prístrojoch je zatiaľ vzdialenou budúcnosťou. Samozničiteľná elektronika by našla uplatnenie aj v zariadeniach, ktoré sa implantujú do tela, ako sú napríklad čipy pre domáce zvieratá. Po splnení svojej úlohy by sa vnútri organizmu neškodne rozložili a vylúčili.

ĽUdIa interview

10 | 11

Slovenská ekonomika vie, kedy má Volkswagen dovolenku Najväčšia automobilka na Slovensku za posledné štyri roky preinvestovala viac ako 1,5 miliardy eur. to už je suma, za ktorú sa stavajú celé nové fabriky. Volkswagen navyše zavádza najmodernejšie a v niektorých prípadoch aj doteraz masovo nenasadené technológie. Pre ďalší rozvoj bude podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Volkswagen Slovakia ralfa Sachta dôležitý dostatok kvalifikovaných zamestnancov, ktorí nové technológie zvládnu.

AUTOR: lUKÁŠ KVaŠŇÁK FOTO: MaŇo ŠtraUCH, trENd

AUTOR: Vladimír Duduc FOTO: Miro Nôta

Ako pokračuje Volkswagen Slovakia s novými investíciami? Sme na dobrej ceste. Na roky 2012 až 2016 sme si naplánovali preinvestovať na Slovensku 1,5 miliardy eur a túto hodnotu aktuálne prekračujeme. Uviedli sme do prevádzky lisovňu za deväťdesiat miliónov eur, karosáreň pre Audi Q7 za šesťsto miliónov eur. Budúci rok spustíme novú karosáreň pre Porsche Cayenne v hodnote pol miliardy eur. Práve budujeme aj montážnu halu pre Porsche v objeme tristo miliónov eur. Okrem toho v spolupráci so spoločnosťou

Myslím, že nielen v koncerne, ale celkovo v automobilovom priemysle je výroba pre šesť rôznych značiek v jednom závode jedinečným fenoménom. Nevyrábame však len základné modely, ale aj celý rad derivátov, napríklad rôzne varianty pohonov, či už ide o hybridné, alebo elektrické vozidlá. Aby sme vedeli takúto komplexitu zvládať, potrebujeme sa sústrediť na jednotlivé segmenty. Do budúcnosti máme ešte ďalšie plány, o ktorých teraz nechcem nič prezrádzať. Môžem len povedať, že týmto nastavením sa pripravujeme aj na tieto zmeny.

Ak budú všade pracovať iba roboty, nebude mať kto kupovať autá. Naším cieľom je preto zamestnanosť udržať. Volkswagen Group Real Estate Slovakia staviame nové logistické centrum za 150 miliónov eur. S tým všetkým sú spojené ďalšie investície do sociálnej infraštruktúry závodu, ako sú napríklad kancelárske priestory, jedálne či šatne. Čo je cieľom týchto investícií? Vo výrobe prechádzame z dvoch segmentov na tri. Každý segment si možno predstaviť ako výrobnú linku, ktorá prechádza naprieč celou fabrikou, cez všetky jej časti. Prvým segmentom sú SUV značiek Volkswagen a Audi. Druhým budú vozidlá pre značku Porsche a tretím modely radu New Small Family. Naším cieľom je, aby sme v budúcnosti vedeli ešte lepšie a pružnejšie reagovať na želania zákazníkov a ponúkať im atraktívne deriváty modelov. Nie je žiadnym tajomstvom, že od konca budúceho roka budeme v Bratislave kompletne vyrábať novú generáciu Porsche Cayenne a aj na to sú potrebné úpravy. Je takéto rozdelenie výroby na tri segmenty bežné v koncerne Volkswagen?

Dajú sa v ďalších rokoch očakávať investície v rozsahu ako v období rokov 2012 až 2016? Naše investície nie sú samoúčelné. Vždy investujeme z jasných ekonomických dôvodov. Práve obdobie rokov 2012 až 2016 takéto dôvody prinieslo. V budúcnosti budeme investovať, keď si to bude vyžadovať situácia, ale teraz ideme predovšetkým využiť realizované investície na to, aby sme si na ne zarobili. Mení sa vaša spolupráca s dodávateľmi vzhľadom na nové technológie, ktoré v závode nasadzujete? Snažíme sa dodávateľov čo najskôr zapojiť do fázy zrodu nových produktov tak, aby sme optimálne nastavili všetky procesy. Keď sa pozrieme na priemysel 4.0, nejde o revolúciu, ale evolúciu. Celý proces nezačal dnes, ale prebieha už niekoľko rokov. Dá sa to ilustrovať na dvoch príkladoch. Prvým je naše centrum riadenia toku výroby – takzvaný velín, vďaka ktorému vieme, kde sa v každom momente nachádzajú jednotlivé dielce alebo karoséria vozidla. To všetko v prospech našich zákazníkov a tak, aby sme zvládli

ĽUdIa interview

12 | 13

automatizačných zariadení. Robot neurobí nič sám od seba, treba ho naprogramovať, udržiavať a starať sa oň. Snaží sa Volkswagen zvýšiť podiel lokálnych subdodávateľov a prispieť tak k znižovaniu nákladov? Celkový objem nášho nákupu predstavuje ročne 5,8 miliardy eur. Zo Slovenska pochádzajú dodávky v hodnote viac ako dve miliardy eur, čo predstavuje podiel 34,7 percenta. To je už veľmi pekné číslo. Ďalšou krajinou s veľkým podielom je Nemecko a s väčším odstupom nasleduje Maďarsko. Obstarávanie je však riadené centrálne z Wolfsburgu, s čím sú spojené fiškálne efekty, ktoré by sme inak nevedeli dosiahnuť, keby sme brali len od lokálnych dodávateľov. Snažíme sa nakupovať z nášho blízkeho okolia. Keď nám podiel lokálnych dodávok porastie, prispeje to k úsporám nákladov, ako aj k zjednodušeniu logistiky a potrebnej nákladnej dopravy. To sa však týka našich produktov. Pokiaľ sa bavíme o budovaní nových hál, zariadení a technológií, pri nich sa obraciame prevažne na lokálnych dodávateľov.

komplexitu, ktorú si vyžadujú produkty podľa ich požiadaviek. Velín si môžete predstaviť napríklad ako letiskovú vežu. Druhým príkladom je spolupráca človeka s robotom. To je veľmi dôležitý bod nielen pre nás, ale aj pre našich dodávateľov. Vďaka robotom vieme ľudí odbremeniť od namáhavej práce. Zariadenia kolaboratívnych robotov testujeme napríklad vo výrobe prevodoviek. Naši dodávatelia budú takéto zariadenia potrebovať aj sami na mnohých pracoviskách. Naším spoločným cieľom je zabezpečiť takú prácu

pre našich pracovníkov, ktorá zodpovedá všetkým ergonomickým kritériám. Ďalším aspektom je, že existujú dodávatelia robotov, ktorí vedia takéto riešenia vymyslieť oveľa efektívnejšie ako my, a s tými, samozrejme, spolupracujeme. Čo u vás rozhoduje o nasadení nových technológií? Existujú dva prístupy. V prvom nasadíme robot schopný spolupracovať s človekom. Sústredíme sa na ergonomicky najmenej výhodné pracoviská a tým získame veľa aj z ekonomickej stránky. Ergonómia

znamená súčasne efektivitu. Druhým pohľadom sú moderné spájacie technológie. Často pri nich pôsobia také sily, ktoré by človek nezvládol. Jedno však chcem zdôrazniť. Pri tejto téme si vždy hovorím, že ak budú všade pracovať iba roboty, potom nebude mať kto kupovať autá. Naším cieľom je udržať zamestnanosť a takýmto spôsobom prispieť k rozvoju hospodárstva. Keď sa pozrieme na pracovisko, kde človek spolupracuje s robotom, tak z toho automaticky vyplynie potreba nových profesií, ako je elektrotechnik

Čo rozhoduje, či Volkswagen Slovakia siahne po lokálnom dodávateľovi, alebo si zvolí niekoho z iného štátu? Keď potrebujeme nejaké zariadenia alebo služby, obraciame sa na našich partnerov prostredníctvom výberových konaní. V nich rozhoduje kvalita, cena a termíny. Pri objemoch, ktoré vyrábame, si nemôžeme dovoliť nejaký výpadok kvôli nezodpovednému dodávateľovi. To by malo veľmi drahé následky. Podieľa sa Volkswagen Slovakia na technologickom raste slovenských firiem? Kladie na to závod špeciálny dôraz? Pozitívnym príkladom je naša spolupráca so žilinským inštitútom CEIT, v rámci ktorej spolupracujeme aj na úrovni

vysokých škôl. Spolu s CEIT sa nám poradilo dosiahnuť veľa úspechov, ako napríklad zavedenie automatických samojazdiacich vozíkov, ktoré slúžia v rámci logistiky v našich jednotlivých prevádzkach. Zároveň pracujeme na ich ďalšom vývoji. Považujem tento projekt za výkladnú skriňu závodu, a preto chceme tieto vozíky etablovať aj v ďalších závodoch koncernu Volkswagen. Pri tempe nasadzovania nových technológií a úlohy IT v nich, ako by mal na tieto zmeny zareagovať vzdelávací systém? Nebudú zručnosti, ktoré sa dnes študenti učia, už o päť rokov nevyužiteľné? Človek sa nikdy nemôže prestať učiť. To platí podľa mňa aj v našom prípade. Pokiaľ ide o úlohu IT v priemysle, bez toho dnes nefunguje nič. Neplatí to len pre nás, ale všade. Je to najrýchlejšie rastúci sektor a ak chceme uspieť, musíme sa v tejto oblasti neustále vzdelávať. Pre nás je veľmi dôležité

mladej krehkej kvetiny vyrastie veľká silná rastlina. Čo sú podľa vás najväčšie výzvy, ktorým bude čeliť slovenský automobilový priemysel v najbližších piatich rokoch? V prvom rade si treba uvedomiť, že nás čakajú globálne zmeny v automobilovej výrobe v duchu masívneho nástupu elektromobilov, ako aj ďalší vývoj asistenčných systémov a autonómnych áut. Tieto trendy budú hrať v najbližších rokoch čoraz významnejšiu úlohu. A tým sa dostávame späť k ľuďom. Bez dobre vzdelanej pracovnej sily, ktorú potrebuje každý výrobca automobilov, by to celé nefungovalo. Potrebujeme teda dostatočný počet kvalifikovaného personálnu. Dôležité je, aby sme hľadali udržateľné riešenia. Nielen pre nás ako automobilku, ale pre všetky firmy na svete je dôležité cítiť zodpovednosť za zamestnancov. Vieme, že nás

Firmy sa nemôžu zamerať len na vlastný biznis, ale musia aktívne vstupovať aj do vzdelávacieho procesu. zaoberať sa takými oblasťami, akou je duálne vzdelávanie. V spolupráci so Siemensom, Matador Group a Bratislavským samosprávnym krajom sme založili Duálnu akadémiu. Dôvodom bolo to, že aj keď sme podnikatelia, nestačí sa len zamerať na náš biznis, ale musíme ísť aj do vzdelávacieho systému, aby sme si vychovali budúcich pracovníkov. Aj keď takto vzdelávame v jednom ročníku sto študentov a sedemdesiat rekvalifikantov, stále to nestačí. S podielom 70 percent praxe a 30 percent teórie chceme dosiahnuť, že absolventi po skončení akadémie budú vedieť naozaj to, čo potrebujeme. Chceme takto dať spolu so Siemensom a Matador Group okoliu pozitívny príklad. Dúfame, že z tejto

čakajú zmeny a že sa zmení štruktúra výroby. Ale chceme to všetko riešiť spôsobom, aby sme mohli ľuďom povedať, že aj keď zmeny prídu a v budúcnosti bude výroba vyzerať trochu inak, budú to ťahať ďalej s nami a mať s nami spoločnú budúcnosť. V čom vidíte najväčší prínos spoločnosti Volkswagen Slovakia, či už pre tunajšie podnikateľské prostredie, alebo spoločnosť ako celok? Je to veľmi jednoduché. Myslím, že slovenská ekonomika vždy vie, kedy máme dovolenku... Máme v nej významné postavenie a prispievame významnou mierou k hrubému domácemu produktu. Nielen to, ale dávame do pohybu celé naše okolie, či už formou

Šéfom slovenského Volkswagenu je Ralf Sacht (52) od februára tohto roka. Od roku 2010 viedol predsériové centrum značky Volkswagen, kde mal na starosti riadenie nábehov nových vozidiel značky Volkswagen, ako aj ďalších koncernových značiek na celosvetovej úrovni. Svoju kariéru vo Volkswagene začal v roku 1984 ako pracovník montáže vozidiel v závode vo Wolfsburgu. R. Sacht má už skúsenosti so Slovenskom. Od roku 2003 viedol pilotnú halu spoločnosti Volkswagen Slovakia v Bratislave. O rok neskôr prebral riadenie koncernových nábehov a v roku 2007 sa stal vedúcim pilotnej haly značky Volkswagen, ktorá slúži na výrobu prototypov. R. Sacht je ženatý, má dve deti a jedno vnúča.

vzdelávacích aktivít, ale aj tým, že podporujeme rast, chceme ísť stále dopredu. Len my nakupujeme zo Slovenska komponenty v hodnote viac ako dve miliardy eur. To neplatí len pre okolie Bratislavy, ale aj pre dodávateľov z celej krajiny. Možno by sa v niektorých regiónoch dalo urobiť viac. Automobilový priemysel hrá na Slovensku významnú rolu, v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa je krajina na prvom mieste v globálnom meradle a my predstavujeme v tomto segmente mimoriadne úspešný príbeh. Toto

všetko ťahá aj ďalšie oblasti hospodárstva, ako sú napríklad služby, a my k tomu radi prispievame. Ešte by som rád dodal jednu vec, na ktorej mi veľmi záleží. Je dôležité, či už z pohľadu podniku, alebo štátu, mať čo najvyššiu zamestnanosť, ponúknuť ľuďom istotu a perspektívu – a to im zaručia iba dobré pracovné miesta. Ľudia sa vtedy nemusia sťahovať do zahraničia. Prostredníctvom podnikov ako Volkswagen Slovakia nájdu takéto pracovné miesta priamo tu a môžu si tak zabezpečiť svoju budúcnosť.

INoVÁCIE téma čísla

14 | 15

Korporácie pomohli naštartovať Slovensko aký prínos majú pre Slovensko medzinárodné korporácie? Na túto otázku sa neodpovedá ľahko. Kritici globalizácie vždy majú voči nim výhrady. Nahrala im aj nedávna kauza s daňovými schémami, ktoré využívali americké firmy v Európe. Na druhej strane nadnárodné korporácie Slovensku výrazne pomohli – nielen v začiatkoch. aj dnes ponúkajú potenciál, ktorý by mohla krajina využiť na svoju ďalšiu modernizáciu. AUTORI: ĽUBoMír JUrINa, MartIN ValÁŠEK FOTO: SIEMENS, PICtUrE oF tHE FUtUrE

P

red vyše dvoma desiatkami rokov sa Slovensko ocitlo v zložitej situácii. Výkonnosť ekonomiky padla takmer o tretinu – najmä priemysel bol v stave, keď nemal šancu uspieť na vyspelých trhoch. „V roku 2000 som robil analýzu produktivity slovenského priemyslu. Bola vtedy na 45 percentách priemeru Európskej únie. Obdobie bolestivej reštrukturalizácie máme za sebou a produktivita priemyslu vďaka zahraničným investorom vzrástla na dnešných 78 percent. Vzhľadom na východiskový stav je to skvelý výsledok,“ hovorí profesor Milan Gregor, spoluzakladateľ žilinského technologického inštitútu CEIT. Masívnejší príchod zahraničných investícií bol výsledkom reforiem z prelomu storočí.

Ich ovocie na naplno prejavilo po vstupe Slovenska do Európskej únie a eurozóny. Odvtedy (až na výkyv v roku 2009, prvom roku globálnej hospodárskej krízy) patrí slovenská ekonomika medzi najrýchlejšie rastúce v EÚ.

obrat v biznise Ťahúňom ekonomického rastu zostáva priemysel. Jeho podiel na tvorbe pridanej hodnoty síce klesol z 50 na 27 percent, no nastúpili noví globálni hráči. Nielen automobilky Volkswagen, PSA a Kia, ale aj Siemens, Osram, Samsung, Continental, U. S. Steel, Embraco, Schaeffler, Kappa či Mondi. Čo nové priniesli globálne korporácie? Predovšetkým – moderné technológie. Ruka v ruke s nimi nový štýl riadenia, ktorý

umožnil, aby na Slovensku vyrástla generácia špičkových manažérov. Na vyššiu úroveň sa posunula kultúra podnikania, vzťahy s dodávateľmi, rozvoj zamestnancov, marketing i starostlivosť o zákazníka. Firmy zvýšili investície do ochrany životného prostredia, ktoré je pod čoraz väčším dohľadom verejnosti. Zaujímajú sa aj o rozvoj komunít, kde pôsobia. Medzinárodní hráči ukázali, že na Slovensku sa dá úspešne podnikať. Ich úspech pritiahol ďalších. Príklad trojice automobiliek nepochybne ovplyvnil aj rozhodnutie automobilky Jaguar Land Rover, aby svoj nový závod postavila pri Nitre. Nejde však len o veľkých hráčov. Korporácie stimulujú rozvoj malých a stredných podnikov, ktoré slovenskej ekonomike

chronicky chýbajú. Jedna automobilka na seba viaže až dvesto takýchto firiem a mnohé majú domácich vlastníkov.

odídu, či nie? Všeobecne vládne názor, že medzinárodné firmy nemajú problém presúvať produkciu do výhodnejších teritórií. Možno naozaj jednoduchá výroba s vysokým podielom ľudskej práce bude postupne odchádzať do lacnejších krajín. Na Slovensku zostane viac kvality a pridanej hodnoty. Správanie mnohých korporácií nasvedčuje, že sa tu chystajú zapustiť hlbšie korene. Robia všetko preto, aby Slovensko ne-

vysokoškolsky vzdelaných ľudí a ďalší potenciál sa odhaduje na dvadsaťtisíc.

Nasledovať bude výskum Samozrejme, najvyššou métou je výskum a vývoj. Korporácie majú svoje vývojové centrá zväčša v materských krajinách a zatiaľ sa ich nerady vzdávajú. Nová generácia manažérov, ktorí riadia slovenské závody, má však ambíciu stiahnuť aspoň časť korporátneho vývoja na Slovensko. Tomuto úsiliu nahráva unikátna koncentrácia troch (o pár rokov štyroch) automobiliek, hustá sieť

kvalitných subdodávateľov a celkove veľmi dobré renomé krajiny. Presun vývojových kapacít potrebuje čas. Bude tiež závisieť od schopností domácej výskumno-vývojovej základne. Globálne spoločnosti prispievajú k jej rozvoju. „Naša skúsenosť hovorí, že ak nadnárodná firma nájde na Slovensku kvalitné technologické riešenie, ochotne ho použije,“ potvrdzuje M. Gregor. Na riešeniach pre globálnych hráčov tak vyrastajú slovenské znalostné podniky – firmy, ktoré profitujú z tvorby a predaja znalostí.

Ingenuity for life stratilo svoju unikátnu výhodu – vzdelanú pracovnú silu, ktorá dokázala pružne a rýchlo zvládať nové technológie. Boli to nadnárodné firmy, ktoré si vynútili návrat k duálnemu vzdelávaniu a neustále tlačia na celkové skvalitnenie školstva. To sú podmienky, aby krajina obstála aj v neistej budúcnosti. Korporácie tvorbou vysokokvalifikovaných pracovných miest do veľkej miery spomaľujú únik mozgov zo Slovenska. Košická IT Valley, ďalšie klastre a podpora startupovej scény sú toho príkladom. Rozširujú tiež svoje servisné centrá, ktoré poskytujú vnútropodnikové služby materským a sesterským spoločnostiam. K najväčším patria IBM, T-Systems, AT&T, Dell či Accenture. Vlani zamestnávali 30-tisíc v drvivej väčšine

Siemens založil svoju prvú továreň na Slovensku v roku 1902 – vznikla po objednávke elektrického osvetlenia pre vtedajšiu 65-tisícovú Bratislavu. Aj v medzivojnovom období výrazne prispieval k elektrifikácii krajiny. Počas socializmu styky poľavili, ale nepretrhli sa. Napríklad v roku 1984 dodal Siemens prvý CT prístroj do nemocnice v Banskej Bystrici. Priniesol prevratné možnosti moderného diagnostikovania, pretože do ľudského tela videl tak ako žiaden iný prístroj pred ním. Na Slovensko sa Siemens oficiálne vrátil v roku 1993. Zúčastnil sa na veľkých projektoch v jadrových elektrárňach, na modernizácii zdravotníckej techniky, na rekonštrukcii a prevádzke verejného osvetlenia a na spustení prevádzky paroplynového cyklu. Podieľal sa tiež na digitalizácii telefónnej siete Slovak Telekomu a na projektoch automatizácie výrobných liniek v najväčších fabrikách. Za rekordné tri roky postavil novú paroplynovú elektráreň v Malženiciach, ktorá dodáva ekologicky čistú elektrinu približne 900-tisíc domácnostiam. Už takmer 115 rokov prispieva Siemens svojimi technológiami k rozvoju energetiky, dopravy, priemyselnej výroby i zdravotníctva. Všetky tieto inovácie v konečnom dôsledku zlepšili život obyvateľov Slovenska. V súlade s poslaním firmy, ktoré vyjadruje jej nové motto – Ingenuity for life.

INoVÁCIE téma čísla

16 | 17

Ingenuity for life znamená aj rozvoj krajiny Zdravá firma neustále dbá, aby mala silné obe ruky – lebo, ako sa vraví, jednu ruku má mať človek na to, aby sa postaral o seba, a druhú, aby pomáhal iným. To je dôvod, prečo Siemens nepovažuje za skutočný úspech svojho biznisu len rastúce tržby. Dôležitý je aj prínos k rozvoju

krajiny, kde pôsobí. Preto popri „užitočnom biznise“ podporuje mladých ľudí vo vzdelávaní a pomáha sociálne odkázaným či zdravotne hendikepovaným. Rovnako ako v biznise, aj pri snahe o aktívny a pozitívny vplyv na spoločnosť treba vedieť, čo je pre krajinu dôležité

a čo potrebuje. Siemens si na Slovensku identifikoval štyri kľúčové piliere, kde vidí šancu, aby svojimi riešeniami pomohol zvyšovať kvalitu života pre súčasné aj budúce generácie. Takto chce naplniť svoje poslanie vyjadrené v slogane Ingenuity for life.

530-tisíc ton

70 %

ročnej produkcie papiera sa na Slovensku vyrobí vďaka energeticky efektívnym pohonom Siemens

Zrýchlenie ekonomického rastu Slovenský hrubý domáci produkt dosiahol vlani na obyvateľa 77 percent priemeru Európskej únie. Pre ďalšie dobiehanie je nevyhnutné udržať, prípadne zrýchliť rast ekonomiky. Siemens pôsobí lokálne, takže všetka jeho hrubá pridaná hodnota vzniká priamo na Slovenku – vlani to bolo vyše 70 miliónov eur. Úžitok Siemensu sa však ukrýva najmä v prínosoch jeho špičkových technológií. Všetky tri globálne automobilky pôsobiace na Slovensku sú zákazníkmi Siemensu, takže všetky autá vyrobené na Slovensku sa finálne zmontujú aj vďaka jeho technológiám. Automobilový priemysel má pritom 44-percentný podiel na celkovom priemysle Slovenska a 40-percentný podiel na exporte. Jeho vplyv na ekonomiku sa ešte prehĺbi po dokončení závodu Jaguar Land Rover v Nitre. Priemysel čakajú veľké a neodvratné zmeny. Cesta k vyššej efektivite povedie cez digitálne technológie a autonómne inteligentné systémy, prostredníctvom takzvaného internetu vecí

a cez zber a využívanie veľkých objemov dát. Nastupuje štvrtá etapa priemyselnej revolúcie a kto sa chce ďalej rozvíjať, musí sa prispôsobiť zmenám. Siemens je pripravený stať sa v nastupujúcej ére silným partnerom – v téme Priemyslu 4.0 je popredným hráčom. Špičkové technológie Siemensu sú nástrojom na zvyšovanie efektívnosti, nielen v rámci konceptu Priemysel 4.0. Napríklad moderné pohony v porovnaní s tradičnými motormi znižujú energetické straty až o 40 percent a frekvenčné meniče až o polovicu. Vie o tom aj papierenský priemysel – pri vyše dvoch tretinách ročnej produkcie papiera využíva pohony značky Siemens. Výrazná modernizácia zasahuje aj dopravu – plne elektronické stavadlá na koridore č. Va skrátia cestu vlakom medzi Bratislavou a Žilinou o 30 minút. Rovnako v cestnej doprave, kde centrálny dispečing a komunikačná infraštruktúra zvyšujú bezpeč nosť a plynulosť premávky na rýchlostnej ceste R1.

Zlepšovanie kvality života Rebríček kvality života OECD radí našu krajinu na 24. miesto spomedzi 34 najrozvinutejších štátov sveta. Vyhodnocuje viacero faktorov – od kvality životného prostredia cez zdravotníctvo, školstvo a príjmy až po celkovú spokojnosť obyvateľstva. Tento výsledok možno zlepšiť postupným skvalitňovaním týchto oblastí, pričom dôležitú úlohu tu zohráva technologický rozvoj. Stredná dĺžka života na Slovensku je v rámci EÚ podpriemerná. Kľúčový význam majú preto moderné medicínske prístroje, ktoré včas a šetrne diagnostikujú závažné choroby. Siemens dlhodobo pomáha slovenskému zdravotníctvu technologicky napredovať a odborne rásť – CT prístroje ročne urobia viac ako 350-tisíc vyšetrení a analyzátory

35,7 milióna laboratórnych testov. Siemens ako globálna firma sa cíti zodpovedný aj za ochranu životného prostredia. Ekologická stopa obyvateľa Slovenska obsadila v rebríčku Global Footprint Network 45. miesto. Firma na svojom príklade ukazuje, ako to možno zmeniť – znížila spotrebu vody na svojho zamestnanca a množstvo emisií CO2 na štvorcový meter o viac ako polovicu. Príspevok Siemensu k ekológii geometricky narastá pri zohľadnení prínosov technológií. Nejde len o správu budov inteligentnými systémami. V slovenských mestách zlepšujú plynulosť dopravy, preferujú autobusy, električky a pomáhajú efektívnemu parkovaniu. Systémy spoločnosti Siemens riadia dopravu na viac ako 250 svetelných križovatkách,

cez ktoré prejde denne deväť miliónov automobilov. Moderné ekologické osvetlenie sa stará o bezpečnosť takmer jedného milióna obyvateľov. Zároveň prináša nemalé úspory – verejné osvetlenie pod správou Siemensu ušetrilo Bratislave za dve desaťročia štyridsať percent výdavkov. Technológie firmy sa podieľajú na riadení dodávok elektriny pre sedemdesiat percent slovenských domácností. K jej zákazníkom patria tradiční hráči na trhu distribúcie i štyridsať alternatívnych dodávateľov. V budúcnosti tak môže Siemens hrať dôležitú úlohu pri využívaní obnoviteľných zdrojov a rozširovaní inteligentných sietí, takzvaných smart grids. Všetky tieto zlepšenia majú zároveň vplyv na celkovú spokojnosť obyvateľov.

40 % -50 %

je trhový podiel značky Siemens na automatizácii slovenského priemyslu

o polovicu znížil Siemens spotrebu tepla a elektriny na zamestnanca

Inovácie, ktoré pridávajú hodnotu Slovensko inovácie životne potrebuje – v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ktorý hodnotí situáciu krajín EÚ, sa vlani umiestnilo na 21. mieste. Medzi krajinami s podpriemernou výkonnosťou, ktoré navyše v ostatných troch rokoch napredovali pomalšie ako priemer EÚ. Špičkové technológie môžu tento stav zmeniť. Slovensko patrí medzi európske štáty s najvyšším podielom priemyslu – dosahuje až 22,8 percenta z hrubého domáceho produktu. Aj preto je pripravenosť na zmeny súvisiace s Priemyslom 4.0 životne dôležitá. Vstupnou bránou je automatizácia, pričom Siemens tu má unikátne skúsenosti – podieľal sa na projektoch automatizácie

výrobných liniek v najväčších fabrikách. V priemyselnej automatizácii majú jeho produkty na Slovensku 40-percentný trhový podiel a má riešenia aj pre stredné a menšie podniky. Väčšina moderných podnikov už vyčerpala potenciál zvyšovania produktivity – nastupujú preto nové digitálne technológie a Siemens spoluvytvára tento trend. Na Slovensku spolu so Siemens Healthcare zamestnáva tristo špičkových špecialistov, ktorí vyvíjajú softvér pre technológie budov, priemysel a dopravu, pre energetiku aj zdravotníctvo. Unikátnym riešením je napríklad balík softvéru Syngo.via pre zobrazovaciu diagnostiku – čítanie obrázkov z počítačových tomografov alebo magnetickej rezonancie.

rozvoj pracovných miest a kvalifikácie Slovensko trpí únikom mozgov – prácu v zahraničí vyhľadávajú najmä odborníci z IT, lákajú aj inžinierske pozície vo výskume a vývoji. Najlepšie mozgy často odchádzajú aj preto, lebo doma nenašli dostatočne zaujímavú a inšpiratívnu prácu. Skupina Siemens zamestnáva na Slovensku rôznou formou 1 551 ľudí. Dôležité nie sú iba absolútne čísla, ale štruktúra pracovníkov. Takmer pätina pracuje v medzinárod ných finančných a kompetenčných centrách a necelá polovica v oblasti technologického vývoja

a inžinieringu. Všetko sú to kvalifikované pracovné miesta pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktoré Slovensko posúvajú k znalostnej ekonomike. Siemens zároveň podporuje prípravu vysokoškolákov, a to formou rozličných projektov, darov a dotácií, ale aj súčinnosťou pri tvorbe študijných programov. Pre stredoškolákov elektrotechnického a strojníckeho zamerania organizuje populárne súťaže a podporuje ich prípravu pre automobilový priemysel budúcnosti.  Viac o podpore vzdelanosti na s. 18 a 19

30 odborných škôl Siemens každoročne podporí v súťaži SYGA najmodernejšími elektrotechnickými komponentmi

INoVÁCIE téma čísla

18 | 19

Odlev mozgov spomalia atraktívne príležitosti V Európskej únii a v zámorí žije zhruba dvestotridsaťtisíc Slovákov, ďalších tridsaťtisíc v zahraničí študuje. tretina študentov tam plánuje zostať niekoľko rokov a viac ako polovica sa už nechce vrátiť.

H

oci neexistujú štatistiky o štruktúre Slovákov, ktorí žijú a pracujú mimo domoviny, niet pochýb, že sú medzi nimi kvalifikovaní a vzdelaní ľudia. Európske fórum Alfbach vytvorilo interaktívnu mapu, na ktorej vidno, odkiaľ a kam sa sťahujú európske mozgy. Vyplýva z nej, že za trvalou prácou do inej krajiny Európskej únie odišlo zo Slovenska v uplynulých desiatich rokoch okolo 13-tisíc kvalifikovaných ľudí. Únik mozgov má, samozrejme, dôsledky pre ekonomiku. Slovenská akadémia vied pred časom vyrátala, že každoročný odchod sedemtisíc vysokoškolsky

vzdelaných ľudí znamená zníženie tempa rastu HDP v priemere o 0,6 percenta. Podľa personálnych agentúr Slováci čoraz viac vyhľadávajú v zahraničí prácu v oblasti informačných technológií a inžinierske pozície vo výskume a vývoji. Najlepšie mozgy často odchádzajú aj preto, lebo doma nenašli dostatočne zaujímavú a inšpiratívnu prácu. Hľadajú ju v krajinách, kde sú veda a technológie ďalej ako u nás.

Projekty zo sveta Odlev mozgov môže spomaliť tvorba pozícií s vysokou pridanou hodnotou najmä vo výskume a vývoji. Siemens tu hrá dôležitú úlohu. Zamestnáva 1 551 vysoko

kvalifikovaných ľudí. Na Slovensku má osem kompetenčných centier, ktoré poskytujú čoraz sofistikovanejšie služby a komplexnejší vývoj. V centrách pracujú dve stovky zamestnancov, takmer všetci s univerzitným vzdelaním. V softvérovom vývoji a inžinieringu zamestnáva Siemens bezmála polovicu svojich ľudí. Ich počet medziročne narástol o tri percentá a v budúcnosti očakáva ďalší nárast. Vývojové a inžinierske centrá sa tak rozširujú a zároveň neustále zvyšujú svoje know-how, čo im dáva príležitosť robiť zaujímavé zahraničné projekty. Napríklad žilinské kompetenčné centrum zamerané na riadiace systémy železničnej dopravy sa vlani podieľalo na projektoch mestskej a prímestskej koľajovej dopravy a metier v Kodani, Buenos Aires a Salvadore da Bahia. Modernizovalo tiež infraštruktúru švajčiarskych a belgických železníc.

Vzdelávanie vo firme Zamestnávateľov na Slovensku dlhodobo trápi zlá príprava vysokoškolákov – nielen z hľadiska vyštudovaných odborov, ale aj slabej pripravenosti pre prax. Siemens sa snaží túto medzeru preklenúť vlastným vzdelávaním. Do školení a tréningov zamestnancov investuje ročne sedemstotisíc eur. Investícia pomáha udržať si a prilákať talentovaných ľudí, ktorí chcú odborne aj kariérne rásť. Najväčšiu položku tvoria jazykové kurzy – 150 kurzov cudzích jazykov v súčasnosti

Zvyšovanie vzdelanosti na Slovensku je nevyhnutné IT zručnosti zamestnancov pre nové práce (v percentách) 100 % 80 %

Rozvinuté IT zručnosti a vedmostí pre identifikáciu a riešenie prolémov

Stupeň 1 a menej

Stupeň 2

Stupeň 3

60 % 6,5

21

25

25,5

25

25,5

29

29,5

31,5

32

35

34,5

33

34,5

58

54

54

59

56

55

50

52

49

50

62

V. Británia

Nemecko

Nórsko

Holandsko

20 % 0%

2,5 18

1,5

20 % 57

7

6,5

4

7

6

7

5

2,5

4

6

3

40 %

48

46

40 % 60 % Žiadne alebo len základné zručnosti pre riešenie elementárnych úloh

80 %

Švédsko

Fínsko

Dánsko

Austrália

Japonsko

Česko

Rakúsko

USA

Slovensko

Poľsko

100 %

Zdroj: Survey of Adult Skills 2016, OECD

Pravdepodobnosť nahradenia nad 70 percent

45 % 40 % 35 % 41,5

37,5

20 %

36,5

35

9,5

10

8

34,5

34

33,5

12

10

Nórsko

43

Španielsko

44

USA

45,5

V. Británia

46,5

25 %

Holandsko

30 %

15 % 10 % 5% 0%

11

10

9,5

12

12,5 7

Poľsko

Spolupráca so školami je dlhodobým zámerom Siemensu na Slovensku. Príkladom je Žilinská univerzita, kde podporil modernizáciu jednej z najväčších ául s kapacitou 180 študentov. Dostala pomenovanie po vynálezcovi Wernerovi von Siemens. Už v minulosti Siemens daroval univerzite priemyselný softvér za 1,3 milióna eur.

Pravdepodobnosť nahradenia ľudskej práce medzi 50 až 70 percentami

50 %

Rakúsko

Lákavý svet technológií

Vybraní univerzitní študenti majú možnosť absolvovať niekoľkomesačnú stáž vo Viedni. Zatiaľ všetci, čo ju využili, sa neskôr v Siemense zamestnali. Firma sa zameriava aj na stredoškolákov. Dlhodobo organizuje súťaž Siemens Young Generation Award (SYGA), ktorej cieľom je prepojiť elektrotechnické odborné školy a učilištia s podmienkami praxe. Spolu s ďalšími firmami a Bratislavským samosprávnym krajom sa tiež usiluje o otvorenie súkromnej školy v Devínskej Novej Vsi, ktorá by bola súčasťou Duálnej akadémie, orientovanej na automobilový priemysel.

Miera rizika, že niektoré práce nahradí automatizácia (v percentách)

Nemecko

Slovensko trpí dlhodobo nedostatkom ľudí s technickým vzdelaním, najmä informatikov a elektrotechnikov. Podľa odhadu IT asociácie Slovenska bude do roku 2020 na pracovnom trhu voľných až 20-tisíc pracovných miest. Podobný problém má celá Európa – podľa Európskej komisie bude na starom kontinente chýbať takmer milión IT odborníkov. Siemens reaguje na nedostatok technicky zručných a vzdelaných ľudí dvoma spôsobmi. Prvým sú školenia a tréningy pre zákazníkov. Napríklad zdravotníkom poskytol vlani v rámci inštalácií a servisu vyše 1 700 hodín aplikačných školení. V oblasti priemyslu to bolo 10,4 tisíca a v oblasti technológií budov 350 osobohodín. Druhou formou je podpora vysokého a stredného školstva.

Taliansko

Príprava expertov pre trh

Na podnet Siemensu viaceré technické univerzity zaviedli nové predmety zamerané na automatizáciu. Na Slovenskej technickej univerzite sa študenti pripravujú na prácu s najmodernejšími informačnými a riadiacimi systémami a prostriedkami automatizačnej techniky, pričom majú k dispozícii špičkové riadiace systémy Simatic. Na Technickej univerzite v Košiciach zriadil Siemens laboratórium softvérového inžinierstva a multimediálnu učebňu. Už desať rokov vedú odborníci Siemensu na košickej technike a Univerzite Pavla Jozefa Šafárika špecializovaný predmet medicínska informatika.

Česko

Druhou veľkou skupinou sú školenia pre projektové riadenie, zlepšovanie manažérskych zručnosti a zvyšovanie odbornej spôsobilosti v elektrotechnike. Novinkou sú tréningy komunikačných zručností. V priemere je každý pracovník Siemensu na školení sedem a pol dňa v roku, nerátajúc e-learningové kurzy na MS Office.

Slovensko

navštevuje viac ako 550 zamestnancov.

TECHNOLÓGIE flexibilita

20 | 21

Pravidlo buď – alebo už neplatí Veľkosérioví výrobcovia v minulosti stáli pred dilemou. Mohli vyrábať buď rýchlo a efektívne, alebo flexibilne a na mieru. to sa však postupne mení. Siemens vyvinul novú generáciu strojov, ktoré už nie sú obmedzené pravidlom buď – alebo. AUTOR: VladIMír dUdUC FOTO: oPtIMa, SIEMENS

K

ozmetická firma Dr. Kurt Wolff používa pokročilé riešenie od spoločností Siemens a Optima Consumer na efektívne plnenie a balenie svojich produktov. V minulosti platilo, že pre každý výrobok potrebovala jeden stroj. V lepšom prípade bolo možné zmeniť nastavenie výrobnej linky, čo však bolo dosť zdĺhavé a nákladné riešenie. Prestojom sa nedalo vyhnúť. Výrobca strojov Optima začal používať pri navrhovaní svojich technológií riešenie Siemensu, ktoré úplne mení prístup k flexibilite. Výsledkom je jeden stroj, ktorý dokáže vyrábať malé množstvá rôznych produktov, pričom zmena nastavenia linky na iný tovar je otázkou chvíle. Firma v súčasnosti používa jednu technológiu na päť výrobkov.

dvojitá inovácia Dramatické zníženie času na prestavbu linky umožnili dve inovácie. Dopravníková technológia Multi-Carrier-System, ktorú Siemens vyvinul pre firmu Optima, vie obsluhovať

niekoľko druhov výrobkov naraz a ponúka inteligentnejší presun tovarov. Ak je potrebné, každý jednotlivý produkt sa môže individuálne upravovať. Riadiaci softvér zasa ponúka inteligenciu pre dynamické ovládanie linky. Spolu tieto inovácie predstavujú revolúciu v strojárenstve. „Každý výrobca chce individuálne riešenie. Je samozrejmé, že si to vyžaduje,

aby sme pri výrobe strojov rozmýšľali úplne inak,“ hovorí výkonný riaditeľ Optimy Rainer Feuchter. Vývojové tímy oboch spoločností stanovili nové štandardy aj v plánovaní, vývoji a uvádzaní inteligentných výrobných liniek do prevádzky. Technológia pre kozmetickú firmu Dr. Kurt Wolff sa z veľkej časti vyvíjala a testovala virtuálne. Týmto spôsobom konštruktéri preskúšali

a optimalizovali súhru všetkých komponentov na digitálnom dvojčati oveľa skôr, než sa stroj skutočne postavil v továrni. Čas od navrhnutia konceptu až po prípravu stroja do výroby sa tak výrazne skrátil.

Krok do budúcnosti Technológia Multi-Carrier-System je nositeľom maximálnej flexibility výrobnej linky, ktorú možno nastaviť tak, aby

dopravníková technológia Multi-Carrier-System obsluhuje niekoľko druhov výrobkov naraz.

Softvérové nástroje pre flexibilnú výrobu Balík NX for Manufacturing je komplexný nástroj na výrobu komponentov, ktorý skracuje čas potrebný na programovanie, umožňuje vyrábať kvalitnejšie dielce a maximalizuje využívanie výrobných zdrojov. Obsahuje všetky programovacie aplikácie CAD, CAM, CAE a CMM v jednom systéme. Okrem toho ovládače obrábacích strojov Siemens Sinumerik pomáhajú výrobcom dodržať požiadavky na automatizáciu výroby, od dielenskej až po veľkosériovú produkciu. Softvér Teamcenter slúži na správu dát a procesov, vďaka čomu môže konštrukcia a výroba využívať jeden zdroj informácií. Umožňuje pristupovať k dátam na plánovanie výroby priamo z dielne. Vďaka prepojeniu softvéru Teamcenter s dielenským systémom na báze Direct Numerical Control a správou používania nástrojov je možné posielať dáta na obrábanie a informácie zo zoznamov nástrojov priamo do CNC strojov. Konštruktérsky program Mechatronics Concept Designer sa používa na spracovanie návrhov mechatronických systémov. Výrazne zrýchľuje konštrukciu výrobných strojov. Poskytuje end-to-end riešenia, ktoré umožňujú úzku spoluprácu viacerých odborov, skracujú čas potrebný na uvedenie stroja do prevádzky a poskytuje efektívne rozhodovacie nástroje pomocou vyhodnocovania konceptov. vyrábala niekoľko rôznych variantov produktov. Zrušenie strnulého reťazenia bežných dopravných ciest vytvára nové možnosti výroby. Dopravníkové vozíky poháňané lineárnymi motormi sa pružne presúvajú k plniacej, uzatváracej alebo etiketovacej jednotke. Systém sa síce pohybuje voľne, ale je presne zosynchronizovaný s výrobnými procesmi, takže sa môže integrovať aj do

jestvujúcej intralogistiky vrátane bezproblémového nakladania a vykladania vozíkov. Ostatné prepravné cesty zostávajú nezmenené. Modulárna koncepcia umožňuje rýchlu konverziu stroja na rôzne formáty, iné typy výrobkov či sezónne požiadavky. To veľkosériový výrobca populárnych kozmetických značiek ako Alpecin, Plantur, Alcina či Biorepair mimoriadne oceňuje.

Totally Integrated Automation Portal je bránou k automatizácii v digitálnom podniku. Poskytuje prístup ku kompletnému sortimentu digitalizovaných automatizačných služieb – od digitálneho plánovania cez integrované inžinierstvo až po transparentnú prevádzku. Najnovšia verzia pomocou simulačných nástrojov skracuje čas potrebný na uvedenie výrobku na trh, zvyšuje produktivitu závodu využívaním dodatočnej diagnostiky a funkcií pre hospodárenie s energiami a ponúka väčšiu flexibilitu vďaka pripojeniu k riadiacej úrovni. Nové nástroje sú prínosom nielen pre systémových integrátorov a výrobcov strojov, ale aj samotné závody. Ako súčasť systému pre digitálny podnik dopĺňajú ucelenú ponuku spoločnosti Siemens pre firmy na ceste k Priemyslu 4.0.

TECHNOLÓGIE urbanizácia

22 | 23

AUTOR: VladIMír dUdUC FOTO: SIEMENS

Mestá čaká digitálna budúcnosť

Aarhus: nemecké mesto sa chce stať do roku 2030 uhlíkovo neutrálnym. Nástroj City Performance tool ukázal, že tento cieľ je realistický.

Každý týždeň vzrastie veľkosť miest na svete o pol druha milióna obyvateľov. do roku 2050 tak viac ako dve tretiny svetovej populácie budú žiť v mestách. Pred polstoročím to bola len jedna tretina.

R

iadenie mestskej infraštruktúry nikdy nebolo pre globálne hospodárstvo a sociálny rozvoj také dôležité ako dnes. Má kľúčový vplyv na kvalitu života, ale skutočne ju doceňujeme až vtedy, keď niečo nefunguje. Urbanizácia to všetko ešte viac komplikuje a každú sekundu pribudnú na našej planéte dvaja noví obyvatelia miest. Rast populácie nie je jedinou výzvou – ďalšie prináša geografická veľkosť a ekonomická výkonnosť miest. Už dnes vytvárajú okolo 80 percent svetového hrubého domáceho produktu, takže je zrejmé, že budú chrbticou hospodárskeho rastu a prosperity aj v budúcnosti.

(Ne)schopnosť adaptovať sa Mestá tvarujú obyvatelia, technológie a infraštruktúra, ale v súčasnosti tieto tri sily čoraz viac kolidujú. Kľúč k riešeniu súčasných i budúcich výziev udržateľného rozvoja majú v rukách digitálne technológie. Vo väčšine miest sa dopravné cesty, energetické systémy a budovy dlhé roky takmer nezmenili. Niektoré digitálne systémy sa síce už integrovali, no kvalita infraštruktúry sa paradoxne v mnohých rozvinutých štátoch zhoršuje. Podľa odhadov do roku 2030 bude treba investovať do infraštruktúry na celom svete viac ako 50 biliónov dolárov, ak má hrubý domáci

produkt udržať krok s rastom populácie. Mestá v rozvojových krajinách čelia aj ďalším problémom – výpadkom elektriny, nedostatku pitnej vody či nevyhovujúcej verejnej doprave. Problém je, že infraštruktúra nenapreduje dostatočne rýchlo, aby bola schopná podporiť ekonomický rozvoj miest. V čase obmedzených rozpočtov samosprávy dôkladne zvažujú investície do infraštruktúry. O to viac sa musia usilovať, aby sa správne technológie uplatňovali v správnom čase a správnom prostredí.

Investičný kompas Každé mesto je iné a pochopenie

Mexico City: už dlhší čas prijíma „zelené“ opatrenia. Infraštruktúru môže modernizovať novými technológiami pre energie a dopravu.

miestnych súvislostí má zásadný význam pre optimálne riešenie infraštruktúry. Siemens vyvinul na analýzu výkonnosti miest nástroj City Performance Tool, ktorý posudzuje viac ako štyristo dátových vstupov a vyše sedemdesiat rôznych technológií. Ide o komplexný interaktívny nástroj, ktorý poskytuje samosprávam návod, ako využiť potenciál plne digitalizovanej, elektrifikovanej a inteligentnej infraštruktúry. Zároveň poskytuje informácie, ako každé rozhodnutie súvisiace s infraštruktúrou ovplyvní tvorbu pracovných miest, uhlíkové emisie, energetickú účinnosť, Helsinki: fínske hlavné mesto chce do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

dopravnú dostupnosť a ďalšie ukazovatele. „City Performance Tool ide nad rámec výpočtu jednoduchej uhlíkovej stopy. Zaradením ďalších znečisťujúcich látok, ako sú prachové častice alebo oxidy dusíka, ale aj ďalších kritérií trvalej udržateľnosti, efektívnosti investícií či tvorby pracovných miest, je zaručený správny smer rozvoja,“ hovorí predseda organizácie Sustainable Engineering na Technickej univerzite v Berlíne Matthias Finkbeiner.

Budovanie odolných miest Rast populácie, rýchla urbanizácia a klimatické zmeny dostávajú mestskú infraštruktúru pod čoraž silnejší tlak. Musí zvládnuť aj neplánované alebo nepredvídateľné podmienky, vyvolané napríklad extrémnym počasím či priemyselnými haváriami. Technológie vo sfére elektrifikácie, automatizácie a digitalizácie pomáhajú mestám reagovať na tieto výzvy. „Odolná infraštruktúra nie je riešením, je nutnosťou,“ tvrdí člen správnej rady Siemensu Roland Busch. Snaha samospráv zlepšovať infraštruktúru je zrejmá, často však naráža na finančné obmedzenia mestských rozpočtov. Spoločnosť Siemens preto podáva mestám pomocnú ruku a poskytuje rôzne modely financovania infraštruktúrnych projektov.

Technológie prinášajúce rozdiel Inovačné systémy riadenia dopravy optimalizujú cestnú a železničnú priepustnosť, zatiaľ čo informačné systémy pomáhajú cestujúcim nájsť efektívne cestovné trasy. Plnoautomatizované metro sa môže flexibilne prispôsobovať počtu cestujúcich a dynamické riadenie premávky zasa zaručuje jej optimálnu plynulosť. Budovy, či už slúžia na bývanie, alebo na prácu, spotrebúvajú viac ako 40 percent všetkej energie na našej planéte. Modernizácia existujúcich a výstavba nových budov a najmä zvyšovanie ich vnútornej inteligencie ponúka obrovské možnosti prevádzkových úspor, ktoré mnohé samosprávy stále nedoceňujú. Spoľahlivé dodávky energie sú zásadným predpokladom hospodárskeho rastu a stability, ale aj sociálneho blahobytu obyvateľov v mestách. Inteligentné siete umožňujú efektívnejšie riadiť spotrebu energie a pružnejšie reagovať na meniace sa požiadavky. Najmä však umožňujú súčasne využívať elektrinu z distribuovaných i obnoviteľných zdrojov.

TECHNOLÓGIE digitalizácia

24| 25

AUTOR: VladIMír dUdUC FOTO: SIEMENS

Priemysel 4.0 preniká do menších firiem Pre malé a stredné podniky je pri vstupe na neznáme trhy dôležité, aby vedeli správne posúdiť osobitné požiadavky, ktoré na ne v neznámom prostredí čakajú. S finančným partnerom možno investičné riziká minimalizovať.

F

irma Schwäbische Werkzeugmaschinen je typický nemecký inovatívny strojársky podnik strednej veľkosti, ktorý získal viacero ocenení za vysokú kvalitu a účinnosť svojich obrábacích centier. Sídli pod pohorím Čierny les (Schwarzwald) v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade

výhodné financovanie, aby si mohli kúpiť potrebné strojové vybavenie. „Siemens je náš strategický partner, ktorý nám pomáha posúvať biznis vpred. Financovanie šité na mieru nás dostáva na trhu do silnejšej pozície,“ tvrdí výkonný riaditeľ firmy Reiner Fries. Na rozdiel od tradičných bánk SFS prináša do hry svoje znalosti odvetvia a so zákazníkom posudzuje nielen riziká, ale aj obchodné príležitosti, ktoré vyplývajú z investícií do nových strojov.

technologický partner Nemecka. Vo svojej činnosti však uplatňuje globálne štandardy, ktoré oceňujú najmä zákazníci. Dalo by sa povedať, že dláždi cestu digitálnemu veku pre menšie podniky aj na medzinárodnej úrovni.

Podnikový bankár Ako firma uvádza na svojej webovej stránke, obrábacie

nástroje vyváža do celého sveta. Ich zaobstaranie však nie je lacná záležitosť. Preto sa pri vstupe na nové trhy spolieha na pomoc spoločnosti Siemens Financial Services (SFS), ktorá jej poskytla finančný program šitý na mieru. Princíp tejto spolupráce je založený na tom, že SFS ponúka zákazníkom Schwäbische Werkzeugmaschinen

Okrem toho je Siemens už mnoho rokov aj technologickým partnerom strojárne spod Schwarzwaldu. Dodáva jej napríklad riadiace jednotky Sinumerik, ktoré prepožičiavajú jej obrábacím strojom potrebnú inteligenciu. Má to niekoľko výhod. Táto technológia v spolupráci so softvérovou aplikáciou Sinumerik Integrate for

Financie na digitalizáciu a automatizáciu Inteligentné nástroje na financovanie aktív umožňujú získať technológiu novej generácie a riešiť kľúčové problémy vo výrobnom sektore.

Cieľ Zlepšiť konkurencieschopnosť na trhu Financovanie aktív uľahčí prístup k technológiám, ktoré zlepšia výrobu a jej konkurencieschopnosť.

Cieľ Zvýšenie výrobnej kapacity a flexibility

Cieľ Optimalizovať efektivitu a riadenie nákladov

Financovanie aktív poskytuje výrobcom potrebnú technológiu, aby mohli reagovať na meniace sa požiadavky trhu a zvýšili predaj.

Platby možno upraviť tak, aby zodpovedali požiadavke šetriť náklady alebo zvyšovať efektivitu. Pomáhajú tak riadiť náklady v zložitých dodávateľských reťazcoch.

Cieľ Zlepšiť servis pre klientov Inteligentné financovanie umožňuje investovať do technológií, ktoré zvýšia rýchlosť a kvalitu.

Trendy digitálnej transformácie Globálny prieskum identifikoval, akým smerom malé a stredné podniky digitalizujú portfólio svojich technológií, aby si udržali konkurenčnú výhodu.

61 %

76 %

80 % 84 %

malých a stredných podnikov cíti rastúci konkurenčný tlak od zahraničných výrobcov

častejšie modernizuje výrobné technológie, aby udržali krok s inovačnými cyklami

cíti tlak, aby uplatňovali najmodernejšie digitálne technológie

Production totiž dláždi cestu k takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcii, označovanej tiež ako priemysel 4.0. Riešenie založené na klientskom serveri tvorí základ pre diaľkové služby Schwäbische Werkzeugmaschinen, ako je napríklad sledovanie a údržba dodaných obrábacích strojov. Výhodné je to nielen pre klientov, ale zároveň to napomáha ďalšiu expanziu firmy na zahraničných trhoch. V konečnom dôsledku tak Schwäbische

využíva úvery na nákup technológií, aby zostali konkurencieschopné

Werkzeugmaschinen používa finančné riešenie spoločnosti SFS pre vlastné investície.

Investícia do úspechu Výsledkom je atraktívna a komplexná ponuka. Strojárska firma môže ponúknuť svojim zákazníkom optimálne financovanie, ktoré ide ruka v ruke s najlepším technologickým riešením. Siemens týmto spôsobom prináša malým a stredným podnikom konkurenčnú výhodu a pomáha im

otvárať nové trhy. V Nemecku sú malé a stredné podniky mimoriadne silné, tvoria chrbticu ekonomiky a digitalizácia im prináša ďalšie výnimočné možnosti. Inteligentné financovanie pomáha výrobcom finančne ťažiť zo štvrtej priemyselnej revolúcie. Výrobcovia na celom svete majú prístup k širokej škále finančných techník, ktoré im umožňujú investovať do výrobných technológií novej generácie. V poslednom období je najrozšírenejšou bezúverovou finančnou technikou práve financovanie aktív. Umožňuje podnikom

dosiahnuť dôležité obchodné výhody a zvýšiť ich konkurencieschopnosť na trhu. Siemens oslovil finančných riaditeľov výrobných firiem z trinástich krajín a opýtal sa ich, akú úlohu zohráva financovanie v digitálnom podnikateľskom prostredí. Tí sa v prieskume zhodli, že udržať tempo s technologickými zmenami, ktoré by im umožnili využívať výhody štvrtej priemyselnej revolúcie, je pre nich výzvou. Prístup k širokému spektru finančných techník vrátane financovania aktív sa stal pre výrobné podniky strategickou potrebou.

Kľúčové faktory priemyslu 4.0 inteligentný finančný manažment technológie novej generácie vyššia prevádzková účinnosť vyššia kapacita a pružnosť výroby konkurencieschopnejšie ceny

TECHNOLÓGIE doprava

26| 27

ICE 4: rýchlo, spoľahlivo a modulárne AUTOR: PaVEl ZÁlESKÝ FOTO: SIEMENS

Nemecký dopravca deutsche Bahn predstavil štvrtú generáciu vysokorýchlostných vlakov ICE. od budúceho roka sa nové vlakové súpravy stanú základom diaľkovej dopravy.

S

právy o nových rýchlovlakoch spravidla začínajú údajom o maximálnej rýchlosti – 250 km/h nového Intercity Express (ICE) preto môže sklamať. Nastupujúca štvrtá generácia je dokonca o štvrtinu pomalšia ako predchádzajúca. Železničná spoločnosť ale nepotrebovala rekordéra, ich zadanie bolo iné. Nové ICE sa má stať vlajkovou loďou diaľkovej flotily. Chystá sa nahradiť súpravy vlakov Intercity a Eurocity dodávané v rokoch 1971 až 1991 a potom aj starnúce jednotky ICE 1 a ICE 2. Postupne by tak mali v Deutsche Bahn prevziať sedemdesiat percent výkonov osobnej diaľkovej prepravy. Sú jedným z tromfov, ktoré majú železničnému dopravcovi pomôcť splniť ambiciózny plán – zvýšiť do roku 2030 počet cestujúcich o štvrtinu na 180 miliónov ročne.

Pri návrhu vlakových úprav preto rozhodovalo pohodlie cestujúcich, variabilita, spoľahlivosť a spotreba energie. Siemens ponúkol netradičné riešenie postavené na vyváženej kombinácii osvedčených technológií a prevratných noviniek. Výsledkom je kontrakt na dodávku 130 súprav v hodnote 5,3 miliardy eur s opciou na ďalších 170. Ide o najväčšiu zákazku, akú Siemens vo svojej 160-ročnej histórii získal. Čím nové vlaky železnicu na taký nákup presvedčili?

Ľahké ako pierko Vlakové súpravy ICE 4 majú o 22 percent nižšiu spotrebu energie v porovnaní so svojimi predchodcami. Pomohla nielen prepracovaná aerodynamika, ale predovšetkým ľahká revolučná konštrukcia. Vozne sú predĺžené na 28 metrov, čím sa

ušetrila časť priestoru tradične zabraného priechodmi medzi vozňami, znížil sa počet potrebných komponentov a súprava sa odľahčila. Nové sú aj podvozky. Bežné, nehnacie, dodáva spoločnosť Bombardier. Vynikajú ľahkou konštrukciou a malým podielom neodpruženej hmoty. Sú šetrné k trati a súčasne znižujú aj spotrebu. Hnacie podvozky zasa vychádzajú z typovej rodiny SF 500, ktorá sa osvedčila už pri rýchlovlakoch Velaro či dvojposchodových vlakoch z produkcie Siemensu. V ICE 4 sa tak zišlo to najlepšie a najprogresívnejšie z ponuky oboch spoločností.

revolučný pohon Celý koncept pohonu je pre rýchlovlak revolučný – stojí na princípe nezávislých hnacích vozňov. Tých je v súprave zhruba

V súprave je miesto na uloženie ôsmich bicyklov a pohodlný priestor pre cestujúcich na vozíčku.

polovica a každý má pod podlahou uloženú kompletnú technológiu pohonu. Ak sa jeden vozeň pokazí, vlak stále môže pokračovať v ceste. Porúchaný vozeň navyše možno jednoducho vymeniť a neblokovať tak pre opravu celú súpravu. Možnosť kombinovať hnacie, bežné a riadiace vozne ponúka dopravcovi úžasnú variabilitu. Rôznymi kombináciami možno získať súpravu s práve potrebnou kapacitou, maximálnou rýchlosťou a akceleráciou. O riadenie a optimalizáciu výkonu jednotlivých komponentov vlaku sa pritom stará systém Sibas PN, odvodený od priemyselného automatizačného systému Simatic.

Flexibilný interiér Variabilita pokračuje aj v interiéri. Ten je vďaka sedadlám a ďalším prvkom

umiesteným vo vodiacich profiloch v podlahe ľahko konfigurovateľný. Nové ergonomické sedadlá majú zásuvky a displeje rezervačného systému umiestnené priamo v sebe. Zmeny možno robiť jednoduchým posunom alebo otočením, a tak veľmi rýchlo a jednoducho reagovať na aktuálny stav rezervácií. Vďaka predĺženým vozňom poskytuje ICE 4 efektívne využitie plochy. Napríklad dvesto metrov dlhý vlak je zostavený len zo siedmich vozňov a poskytuje 450 sedadiel. To je o desatinu viac ako pri predchádzajúcich typoch. Interiér pritom pôsobí veľmi veľkoryso, priestorne a je presvetlený. Zásluhu na tom majú obrovské panoramatické okná (1 924 x 780 mm) a adaptívne LED osvetlenie, ako aj automatická regulácia svetla podľa ročných období a častí dňa. V súprave sa nájde miesto na uloženie ôsmich bicyklov a dôstojný priestor pre cestujúcich na vozíčku. Pre prvú i druhú triedu je k dispozícii bezdrôtový internet a pokrytie signálom sietí mobilných operátorov. Klimatizácia je dimenzovaná na rozsah teplôt od 25-stupňového mrazu po štyridsaťpäť

Sedadlá umožňujú rýchlo meniť interiér podľa stavu rezervácií jednoduchým posunom alebo otočením.

nad nulou. Ide o plne redundantný systém, takže keď zlyhá hlavný, nastúpi záložný. Zaujíma vás, kedy sa novým vlakom budete môcť odviezť? Od jesene sa skúša na tratiach medzi Hamburgom a Mníchovom. Od budúceho decembra uvedú prvé súpravy ICE 4 do pravidelnej prevádzky.

vlakov do roku 2023

maximálna rýchlosť

testovacích jázd

O

nižšia spotreba ako u predchodcu

346

m

dlhá súprava

240

km

káblov

120

diskových bŕzd

12-vozňová súprava ICE 4

830

sedadiel

6

hnacích vozňov

INoVÁCIE história / budúcnosť

28 | 29

AUTOR: ĽUBoMír JUrINa FOTO: INStItUtE For MolECUlar MaNUFaCtUrING, XEroX, IBM, rICE UNIVErSItY, BaE SYStEMS

Nano raz úplne zmení svet Nie náhodou získala tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu trojica vedcov za výskum nanotechnológií. Medaila nesie voľne preložené motto „tomu, kto svojím umením zlepšil pozemský život“. Nanotechnológie majú v tomto smere nevyčerpateľný potenciál a chémia práve teraz vstupuje do vzrušujúcej éry.

N

obelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov za „rozhýbanie molekúl“. Ako poznamenal jeden z laureátov – Holanďan Bernard L. Feringa – spolu s kolegami „otvorili dvere do sveta nanostrojov, podobne ako kedysi bratia Wrightovci prispeli k rozvoju letectva“. Paralela s letectvom je výstižná. Pri prvom verejnom predstavení v decembri roku 1903 urobil

stroj Flyer I osmičku dlhú 279 metrov a vo vzduchu sa udržal 59 sekúnd. Aj objav ocenenej trojice v zložení Jean-Pierre Sauvage, Fraser Stoddart a Bernard Feringa je na pohľad jednoduchý a veľa nenapovie. Dokázali „len“ pospájať molekuly a prinútiť ich časti, aby sa hýbali podľa želania tvorcov. Keby Wrightovým vrstovníkom ktosi oznámil, kam dospeje letectvo za sto rokov, väčšina

1959

1974

K výskumu nanosveta inšpiroval americký fyzik richard Feynman. Na kalifornskej univerzite Caltech vystúpil so slávnou prednáškou s názvom tam dole je veľa priestoru. Uvažoval o možných odpovediach na otázku, čo by sa stalo, keby ľudia dokázali manipulovať s jednotlivými atómami. dospel k záveru, že zákony fyziky to dovoľujú a mohol by vzniknúť „enormný počet technických aplikácií“.

Slovo nanotechnológia po prvý raz použil japonský vedec Norio taniguči z tokijskej univerzity vied – popísal ním procesy výroby integrovaných obvodov, ktoré sa uskutočňujú na úrovni nanometrov. Pojem tak v jeho chápaní označoval spracovanie, separáciu, konsolidáciu a deformáciu materiálov na úrovní atómov či molekúl.

Míľniky krátkej histórie

o naozaj ťažko predstaviteľných veciach – nanorobotoch, putujúcich s liekmi v našich cievach, inteligentnej hline, schopnej poskladať sa do čohokoľvek, a atómovo presnej výrobe, ktorá možno už čoskoro pošle celý moderný priemysel s jeho inteligentnými robotmi do technologického praveku.

Nielen nové materiály

Firma BaE Sytems predstavila „farmu“ s chemputermi, kde sa „liahnu“ bojové stroje. Je tradíciou, že špičková technológia láka v prvom rade letecký a kozmický priemysel.

by ho zrejme považovala za čudného fantastu. Hovoril by o kolmo štartujúcich strojoch, stíhačkách trojnásobne rýchlejších ako zvuk, obrovských lietadlách pre stovky cestujúcich či raketoplánoch plachtiacich až z kozmu. Sme súčasníci prvých prelomových nanoobjavov a vízie o ich praktických aplikáciách sa nám môžu zdať rovnako neuveriteľné. Reč je totiž

Nanotechnológie manipulujú s atómami a jednotlivými molekulami. Je to malý „neviditeľný“ svet – jeden nanometer reprezentuje miliardinu metra a ľudský vlas tu šírkou 80-tisíc nanometrov dosahuje gigantické rozmery. Aplikácie s prívlastkom „nano“ sa vydali dvoma smermi. Prvým, asi známejším, sú nové materiály. Napríklad fasády, ktoré sa nikdy nezašpinia, alebo „neviditeľný plášť“, ktorý z človeka urobí priehľadnú bytosť, majú svoje čaro. To je však tá menej vzrušujúca oblasť. Revolučný potenciál nanotechnológií sa ukrýva inde – v „konštrukcii“ ľudským okom neviditeľných strojov, ktoré raz od základu zmenia svet. Napríklad chemické roboty, takzvané nanoroboty. Netrpezlivo na ich objav čaká medicína. Cez bežnú tabletku sa dostanú stovky miliónov nanorobotov do krvi, aby ich dopravila k miestu napadnutému infekciou alebo rakovinovými bunkami. Tieto oblasti majú väčšinou iné chemické prostredie ako zdravé tkanivá. Keď robot tento rozdiel rozpozná,

vyloží liečivý náklad na povrch agresora a ten je pri takomto cielenom útoku bez šance.

Úplne iná, atómová výroba Nanotechnológie však dokážu oveľa viac – môžu by byť základom výroby veľkých objektov. S touto myšlienkou prišiel K. Erik Drexler, výskumník a experimentátor z Massachusettského technologického inštitútu (MIT). V roku 1986 rozpracoval koncept atómovo presnej výroby (APM – atomically precise manufacturing). Tento koncept by mohol naštartovať nebývalý technický pokrok a navždy vyriešiť problém nedostatku zdrojov pre celé ľudstvo. Ako bude atómová nanovýroba vyzerať? Drexler navrhol vytvoriť takzvané molekulárne asemblery (skladače), ktoré sú schopné usporiadať okolité atómy a molekuly do objektov požadovaných tvarov a vlastností. Tie by sa ďalej „zmontovali“ do väčších celkov, až by na konci vytvorili požadovaný výrobok – auto, lietadlo, jednoducho čokoľvek. Molekulárne asemblery znejú ako číre sci-fi, ale v prírode sú bežné a život by bez nich neexistoval. Všetky bytosti, aj ľudia, ich majú v sebe. Biologické systémy sú v podstate veľmi efektívne výrobné systémy, ktoré na atomárnej a molekulárnej úrovni využívajú celú flotilu miniatúrnych strojov. Napríklad ribozómy v bunkách podľa zadaného

Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 2016

Jean-Pierre Sauvage

Fraser Stoddart

Bernard Feringa

1978

1986

Ľudia po prvýkrát uzreli nanosvet takmer vlastnými očami – vedci Gerd Binnig a Heinrich rohrer z IBM vyvinuli skenovací tunelovací mikroskop. Umožňoval detekciu individuálnych atómov na povrchu telies a obaja vedci získali v roku 1986 Nobelovu cenu.

don Eigler, výskumník IBM v Zürichu, so svojím tímom ako prvý na svete s využitím skenovacieho tunelového mikroskopu „hýbal“ s jednotlivými atómami a vytvoril logo firmy IBM. Išlo o prvý umelý objekt zhotovený z jednotlivých atómov.

INoVÁCIE história / budúcnosť

30 | 31

Na nanoroboty netrpezlivo čaká medicína – dokážu cielene a zničujúco útočiť na škodlivé bunky.

atómovo presná výroba dokáže poskladať viacero súčiastok, na snímke je mechanická pumpa.

programu (kódu z RNA) produkujúce bielkoviny a bielkovinové komplexy ATP, ktoré dodávajú energiu na činnosť buniek. Sú v podstate najefektívnejšie a najvýkonnejšie motory na planéte.

Bernard L. Feringa. Využíva pulzy UV žiarenia a dnes zvláda dvanásť miliónov otáčok za sekundu. Feringove molekulárne motory pritom dokážu pohybovať objektmi zhruba desaťtisíckrát väčšími, ako sú samy. Pozoruhodný pokrok však dosiahli aj ďalšie tímy. Skupina Davida Leigha z Manchesterskej univerzity vytvorila „nanozariadenie“, ktoré by mohlo produkovať materiál pre stavbu veľkých strojov. Je schopné napodobniť funkciu ribozómu, hoci zatiaľ v podstatne zjednodušenej podobe. Dohromady 1 018 takýchto zariadení pracovalo paralelne a vyprodukovalo

Skladanie strojov Na vývoji „umelých“ molekulárnych asemblerov pracujú desiatky laboratórií a niektoré riešenia vyzerajú nádejne. Potvrdzujú, že fyzika i chémia dovoľujú ich stavbu. Jednu z ciest ukazujú experimenty, ktoré Švédska kráľovská akadémia vied ocenila Nobelovou cenou. Výsledkom je nanomotor, ktorý možno použiť nielen na pohon

nanorobotov, ale aj pri výrobe zložitých megastrojov. Nobelovský príbeh začal písať v roku 1983 Francúz Jean-Pierre Sauvage. Pri výskume fotochemických látok sa mu náhodne podarilo voľne spojiť dve molekuly do vzájomne pohyblivých prstencov. Postupne poskladal komplikovanejšie tvary, zložené z viacerých bielkovín. Ďalší diel skladačky pridal Brit Fraser Stoddart. Jeho skupina v roku 1994 naučila časti pospájaných molekúl, aby sa pohybovali. Chýbal už len motor schopný ich rozhýbať a prinútiť pracovať v želanom smere. Ten v roku 1999 vynašiel Holanďan

desiatky miligramov molekúl požadovanej hmoty. „Dnes už vo svete nano existujú valivé ložiská, prevodovky a jednoduché pumpy. Drexler vyrátal, že pri paralelnom nasadení dokážu stovky miliónov montážnych nanostaníc vyrobiť auto za jednu minútu,“ hovorí profesor Milan Gregor z technologického inštitútu CEIT.

Farmy s chemputermi Ako by mohla „atómová výroba“ reálne vyzerať, ukázala britská letecká a kozmická spoločnosť BAE Sytems. Na tohtoročnom leteckom veľtrhu

Míľniky krátkej histórie

1991

2013

Japonský vedec Sumio Iidžima vytvoril ako prvý na svete uhlíkové nanorúrky (carbon nanotubes).

Prvý produkčný nanostroj predstavil tím davida leigha z Manchesterskej univerzity. Bol schopný napodobniť funkciu ribozómu a dokázal vyprodukovať desiatky miligramov molekúl požadovanej hmoty.

že technológia bude dostupná do desiatich rokov.

Prvé catomy z roku 2009 mali priemer vyše troch centimetrov.

Éra dostatku a blahobytu

vo Farnborough predstavila zariadenie chemputer, vyvinuté na Glasgowskej univerzite pod vedením Leeho Cronina. Má slúžiť na rýchlu a flexibilnú výrobu rôznych druhov bezpilotných lietadiel. Obsluha chemputera vytvorí 3D návrh objektu s požadovanými parametrami a tvarom a pošle ho do riadiacej jednotky špeciálnej kade. Chemputer začne skladať stroj po jednotlivých molekulách. Špeciálny „živný roztok“ urýchľuje chemické procesy, takže lietadlo „vyrastie z ničoho“ za pár hodín alebo dní. Robotické ramená ho potom vyložia z kade a ďalšie roboty na dopravnom páse doplnia bojovú výbavu. „Chemputer pracuje na molekulárnej úrovni a s výbavou rôznych chemikálií dokáže vyrobiť na základe dátového súboru čokoľvek. Ak chcete ibuprofén, začne produkovať tablety, prípadne akékoľvek iné lieky. Podľa želania si môžete vyrobiť molekuly rôznych tvarov a veľkostí,“ vysvetľuje L. Cronin. Odhaduje,

Nanotechnológie by tak do konca storočia mohli úplne nahradiť dnešný priemysel. Od dávnych vekov je výroba založená na odoberaní materiálu – často pritom až osemdesiat percent polotovaru skončí v odpade v podobe triesok či hoblín. Aj dnešné akokoľvek inteligentné výrobné linky musia materiál opracovať na súčiastky, z nich poskladať agregáty, z ktorých sa postupne zostavujú veľké stroje, napríklad autá, zaoceánske tankery, alebo menšie, no zložité predmety ako počítače, smartfóny či lieky. „Atómová výroba“ postupuje opačne. „Ide o riadené samoskladanie hmoty zdola nahor, ktoré spája malé alebo podriadené jednotky, ako sú atómy a moduly s veľkosťou nano, do väčších, hmatateľnejší častí,“ vysvetľuje Mihail C. Rocco z americkej Národnej nadácie pre vedu. Ak sa ukáže, že nanotechnológie možno prakticky využiť, nastala by konečne éra úspornej a čistej výroby, bez plytvania prírodnými zdrojmi a energiou. S kapacitou neobmedzenej produkcie tovarov a predmetov dostupných pre všetkých. Nie je vylúčené, že práve nanotechnológie prinesú celému ľudstvu dostatok a blahobyt, po akom túži od začiatku dejín.

2016 Firma BaE Systems predstavila koncept takzvaných chemputerov, akýchsi liahní produktov. aplikácia vyvíjaná vedcami Glasgowskej univerzity pod vedením leeho Cronina využíva „atómovo presnú výrobu“ pri produkcii bezpilotných lietadiel.

Claytronika chystá inteligentné atómy Možno raz budeme v obchode nakupovať namiesto tovaru vrecká s práškom nanorobotov. Balíček prinesieme domov, zapojíme riadiacu jednotku a zvolíme si, do akého tvaru sa má prášok poskladať. Raz to bude fotoaparát, inokedy kreslo, potom lampa alebo dokonca telefón. A keď sa nám niečo rozbije, tak len trochu nasypeme z vrecka. Reč je o takzvaných programovateľných materiáloch. Tvoria ich mikroskopické roboty obdarené umelou kolektívnou inteligenciou. Podobne ako atómy v prírode sa dokážu usporiadať do telies rôznych tvarov, akurát s tým rozdielom, že objekty sa budú tvoriť podľa programu zadaného človekom. Roboty navzájom komunikujú a prostredníctvom elektrostatických síl sú schopné spájať sa, vytvárať rôzne tvary, formy, farby, povrchové vlastnosti a plniť rôzne funkcie. Umelá hmota tak bude nekonfigurovateľná, podľa nového programu sa sformuje do iného telesa. Podobne ako plastelína pod detskými rukami. Programovateľné materiály sú doménou vedy nazvanej claytronika (z anglického clay – hlina a tronics – skrátene elektronics). Aj roboty majú vlastné pomenovanie – catomy (claytronic atoms). Najďalej sa vo vývoji catomov dostali za prispenia firmy Intel na Carnegieho-Mellonovej univerzite v Pittsburghu. Cieľom výskumu je drastická miniaturizácia počítačov. Dnes sú o čosi menšie ako necht na malíčku a ďalšou métou je zrnko piesku. Vtedy už bude možné z miliónov takýchto častíc vytvárať rôzne telesá. Na MIT i Carnegieho-Mellonovej univerzite už vznikajú programovacie jazyky pre riadenie obrovského množstva malých objektov. Podľa Jasona Campbella, vedúceho výskumu Intel Labs, sa programovateľný materiál začne bežne využívať do roku 2050.

INoVÁCIE zdravie

32 | 33

Aj tkanivá majú svoje „odtlačky prstov“ Nová technika zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie môže identifikovať ochorenia podobným spôsobom, ako keď kriminalisti hľadajú zločinca podľa odtlačkov prstov. AUTORKA: JoHaNa HraBaloVÁ FOTO: SIEMENS

P

red troma rokmi oznámil tím vedcov z clevelandskej Case Western Reserve University (CWRU) a spoločnosti Siemens Healthcare objav novej techniky zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie – MR fingerprinting (MRF). Novinka vyvolala veľký záujem a očakávania. Dnes sa ukazuje, že naozaj ide o revolučnú myšlienku, ktorá môže úplne zmeniť diagnostické možnosti tejto metódy.

Choroba ako pieseň Zobrazovanie pomocou MR využíva magnetické pole a pulzy rádiových vĺn na vytvorenie obrazov tkanív a štruktúr tela. MR fingerprinting však môže z každého merania získať oveľa viac informácií, pretože náhodným výberom hodnotí signály z každého voxela, akéhosi trojdimenzionálneho pixela. Nový spôsob zobrazovania by mohol rutinne rozpoznať

špecifické typy rakoviny, roztrúsenú sklerózu, ochorenia srdca a iné choroby v ranom štádiu, keď ich možno najľahšie liečiť. Každé tkanivo v tele i jeho ochorenie majú totiž jedinečný „odtlačok prsta“, ktorý možno použiť na rýchlu diagnostiku problémov. Profesor Mark Griswold z CWRU prirovnáva rozdiel v technológiách k dvom rôznym speváckym zborom. „V tradičnej MRI spievajú všetci rovnakú pieseň a vy môžete rozpoznať, kto spieva hlasnejšie, kto jemnejšie a kto falošne. Ale to je asi tak všetko,“ vysvetľuje M. Griswold. Hlasný, jemný a falošný spev je reprezentovaný tmavými, svetlými alebo jasnými momentmi v skenoch, ktoré

potom rádiológ musí interpretovať. Opuch by sa napríklad ukázal ako miesto s vysokým jasom, ktorý ale nemusí nevyhnutne znamenať závažnosť alebo odhaľovať príčinu jeho vzniku. „Veríme, že s MR fingerprinting môžeme v jednom kroku popísať závažnosť aj to, čo sa v tejto oblasti deje. Odtlačok každého tkaniva, každého ochorenia a každého materiálu v tele je teda ako odlišná pieseň. V MRF každý člen

súboru spieva inú skladbu súčasne,“ dodáva americký rádiológ.

Spevník falošných tónov V rámci výskumu sa všetky piesne zaznamenávajú do spoločného spevníka (alebo tiež knižnice či databázy „odtlačkov prstov“), kde sa následne porovnávajú. Knižnica je ekvivalentná databáze, ktorú využívajú kriminalisti a kde sú uložené všetky známe

3. „odtlačky prstov“ sa porovnajú s databázou všetkých realizovateľných možností.

1. Pacient vstúpi do MrI skenera.

2. Snímač zbiera dáta randomizovaným spôsobom (náhodný výber), pričom každé tkanivo a choroba získa svoj vlastný „odtlačok prsta“.

odtlačky prstov ľudí spolu s ďalšími informáciami (meno, výška, hmotnosť, farba očí a dátum narodenia). V prípade MRF ukazuje každý „odtlačok prsta“ na identifikačné vlastnosti zodpovedajúceho tkaniva z pohľadu MR, ako sú T1, T2, relatívna protónová denzita, B0, difúzie a podobne. Metóda MR fingerprinting tak sľubuje výrazné zrýchlenie diagnostiky pomocou MR a detekciu raných a inak nepostrehnuteľných tkanivových

zmien. MRF má preto potenciál stať sa v budúcnosti štandardným postupom kontroly pri pravidelných preventívnych prehliadkach. Takýto celotelový sken by zabral len niekoľko minút a poskytol by pritom oveľa viac informácií a uľahčil interpretáciu dát, navyše s nižšími prevádzkovými nákladmi ako dnes. Výskumný tím na Case Western Reserve University úspešne uskutočnil úvodné skúšky u pacientov s tumorom

v mozgu a prostaty, rovnako aj u pacientok s rakovinou prsníka a metastázami v pečeni. Techniku MRF použili aj pri vyšetreniach srdca a u pacientov s roztrúsenou sklerózou.

Spojenie výskumu a priemyslu Na výskume novej metódy MR fingerprinting sa od začiatku podieľa aj spoločnosť Siemens Healthcare, ktorá s univerzitou v Clevelande už vyše tridsať rokov spolupracuje

4. Výsledný obraz špecificky identifikuje tkanivá a choroby na miestach odlišných oproti normálu.

v oblasti magnetického zobrazovania. V tomto roku obe inštitúcie uzatvorili exkluzívne partnerstvo s cieľom preniesť výskumnú techniku MRI do klinických aplikácií. Vývoj technológie MR fingerprinting v súčasnosti ešte nie je ukončený, a preto ani nie je určený na predaj v Spojených štátoch a iných krajinách. Stále ide o výskum v predbežnom štádiu a všetky výsledky zatiaľ nedovoľujú žiadne zovšeobecňovanie. Firme Siemens Healthcare prinesie spolupráca s CWRU v budúcnosti možnosti zvýšenia reprodukovateľnosti a rozšírenia tejto procedúry na ďalšie MR skenery a iné intenzity poľa. Univerzita vlastní celý rad systémov značky Siemens Healthcare a v tomto výskumnom projekte používa systém Magnetom Skyra s magnetickou indukciou tri tesla. Prvým výsledkom spolupráce je modul Work-in-Progress (WIP). Ide o zobrazovací modul pre vybrané skenery firmy Siemens Healthcare používané na výskumné účely. WIP moduly úspešne testujú od januára tohto roka v Univerzitnej nemocnici v nemeckom Essene a na Lekárskej univerzite vo Viedni, kde používajú aj ďalšie MRI systémy firmy Siemens Healthcare.

INoVÁCIE letectvo

34 | 35

AUTOR: ĽUBoMír JUrINa FOTO: SPIKE aEroSPaCE, SPaCEX

Inovácie zrýchlia leteckú dopravu Pre globálny biznis sa chystá nová generácia lietadiel. Ich hlavnou prednosťou bude rýchlosť – ušetria čas, ktorý má čoraz väčšiu hodnotu. Kabína s digitálnymi oknami.

N

adzvuková letecká doprava sa nenápadne pripravuje na reparát. Prvý nástup koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia priveľmi nezvládla. Očakávalo sa vtedy, že supersonicky ovládnu všetky diaľkové trasy a letecké spoločnosti nakúpia tisíce strojov. Dokonca aj Československé aerolínie si robili kalkulácie, koľko nadzvukových strojov bude vhodné nakúpiť (optimálnych sa zdalo desať strojov). Svetoví výrobcovia horúčkovito pracovali na svojich konštrukciách, aby tento obrovský trh ovládli. Lenže potom došlo k ropnému šoku, ozvali sa ekológovia, pridali sa technické zložitosti a realita sa vyvinula úplne inak. Američania vývoj Boeingu 2707 pre tristo cestujúcich ani nedokončili a Rusi menšie Tu-144 po trápení s technickými problémami stiahli z prevádzky. Na leteckých linkách sa udržal len britsko-francúzsky

Concorde a za necelé tri desaťročia prepravil 3,7 milióna. V porovnaní s takmer dvoma miliardami cestujúcich, ktoré majú ročne na konte bežné lietadlá, je to menej ako symbolické číslo.

rýchlo a nadzvukovo Napriek tomu sen o rýchlej doprave pretrval a globalizácia ho nestále podporuje. Po neúspechu supersonickej dopravy sa nádeje premietli do magnetických vlakov prekonávajúcich šesťstokilometrové rýchlosti. Dnes je hitom hyperloop. Nová technológia ráta s kabínami, ktoré sa budú pohybovať v rúrach s vysatým vzduchom, takže vo vákuu poľahky dosiahnu rýchlosť 1 200 kilometrov za hodinu. Nápad podporuje technologický vizionár Elon Musk a už jeho meno je pre mnohých zárukou, že by to mohlo fungovať. S projektmi sa roztrhlo vrece a jeden z nich

ráta aj so spojením Bratislavy a Viedne. Ani letectvo však nespí. Iniciatívu aj tu preberajú malé inovatívne firmy, pretože supersonické rýchlosti sa stále spájajú s obchodnými rizikami. Poučil sa o tom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia inak úspešný americký výrobca bizjetov Gulfstream, ktorý musel vycúvať zo spolupráce s ruskou firmou Suchoj pri vývoji stroja S-21. Práve bizjety, menšie lietadlá pre biznismenov, sú sférou, kam by vysoké rýchlosti mohli preniknúť. Obyčajní cestujúci z času na čas pretrpia v airbuse dvanásťhodinový let z Viedne do Pekingu, ale pre šéfov globálnych korporácií je to neodpustiteľná strata času. Odhaduje sa, že v najbližších rokoch by sa mohlo predať od päťsto do 1 500 supersonických bizjetov. Pri cene do sto miliónov dolárov za jedno lietadlo je to trh, o ktorý sa oplatí zabojovať.

Hoci Spike S-512 pôsobí dosť kubisticky, tvar lietadla je výsledok rozsiahleho aerodynamického modelovania.

Softvér PLM využíva aj SpaceX Elona Muska.

Digitálne simulácie pre odvážne lety

Šance pre dva stroje Dnes sú najďalej dva projekty a inovatívne firmy pre ďalší vývoj získali silných partnerov. Americká firma Aerion spoločne s Airbusom pracuje na trojmotorovom stroji A52 s rýchlosťou 1 700 kilometrov za hodinu pre osem až dvanásť cestujúcich. Let ponad Atlantik by mal trvať o tri hodiny menej a nad Tichým oceánom o šesť hodín menej ako klasickým lietadlom. Do prevádzky sa chystá v roku 2023 a texaský dopravca Flexjet LLC si už objednal prvých dvadsať lietadiel. Veľké plány má aj bostonská firma Spike Aerospace – od roku 2013 vyvíja stroj S-512 s rýchlosťou 1 700 kilometrov za hodinu pre osemnásť cestujúcich. Spike je dieťa digitálneho veku. Pri konštrukcii využíva 3D modelovanie a optimalizačné softvéry s cieľom maximálne redukovať

takzvaný sonický tresk, dosiahnuť čo najlepšie letové výkony, dolet a vysoký cestovný komfort. V digitálnom prostredí sa optimalizujú hlavné konštrukčné prvky (trup, krídlo a chvostové plochy) a robia nevyhnutné pevnostné analýzy. V tomto roku sa dôležitým partnerom pri vývoji a príprave výroby stala spoločnosť Siemens. Lietadlo S-512 sa od iných projektov odlišuje viacerými novinkami, napríklad trupom bez okien v hlavnej kabíne – odľahčí a zjednoduší celú konštrukciu. Klasický výhľad nahradí digitálny systém Multiplex. Interiér obložený tenkými displejmi bude slúžiť na premietanie panoramatických záberov vonkajšieho prostredia, filmov či máp. Keďže ide o biznis lietadlo, umožní aj prezentácie a prípravu na rokovania. Prvý let S-512 sa takisto očakáva okolo roku 2023.

Spike Aerospace využíva špičkový simulačný systém MAYA americkej firmy CD-adapco. Tohto lídra v digitálnej simulácii začiatkom roka kúpila spoločnosť Siemens za 970 miliónov dolárov. Spojenie silných hráčov sa prejaví aj v budúcnosti supersonického lietadla – do vývoja vstúpil systém PLM, ktorý okrem konštrukcie umožňuje aj digitálnu prípravu celého výrobného procesu. PLM nie je v americkom leteckom a kozmickom priemysle novinkou. Štátna vesmírna agentúra NASA ho využila pri konštrukcii legendárneho marťanského robota Curiosity a úspešne preniká aj do súkromnej sféry. PLM využíva najznámejšia privátna kozmická firma – SpaceX zakladateľa Elona Muska. Momentálne pracuje na adaptácii lode Dragon na lety s posádkou a vyvíja silnú nosnú raketu Falcon Heavy pre lety ľudí na Mars. Firma Sierra Nevada zasa úspešne napreduje pri príprave pilotovaného raketoplánu Dream Chaser.

ĽUdIa my visions

36 | 37

Ako sa roboty učia čítať z tváre Mladá vedkyňa Mária Virčíková učí roboty, aby sa správali ako ľudia. Zaoberá sa prvkami neverbálnej komunikácie s humanoidom. Inak povedané, usiluje sa o to, aby robot nebol len pracovným nástrojom, ale aj príjemným spoločníkom. AUTOR: VladIMír dUdUC FOTO: IVaN FlEISCHEr

Máte ako expertka na robotiku vo firme alebo doma vlastný humanoid, ktorý si piplete? Mám len servisný robot, ktorý dokáže sám povysávať izbu. Takýto automatický vysávač je už dnes bežná vec v mnohých domácnostiach. Našli by ste u mňa aj zopár menších robotov, ktoré sú skôr hračkami. Ak sa pýtate na sociálne roboty, tak hoci boli predmetom môjho výskumu, doma ich nemám. Na Technickej univerzite v Košiciach som ale pracovala s robotickým psom či robotmi Nao. Čo je zač ten sociálny robot? Sociálny robot je schopný interagovať sa do okolia. Komunikuje buď s človekom, alebo s inými, podobnými robotmi. Vykazuje teda už určité prvky spoločenského správania. V minulosti sa sociálna robotika chápala ako zoskupenie viacerých robotov, ktoré majú spoločný cieľ a ktoré medzi sebou vedia komunikovať, aby tento cieľ dosiahli. V súčasnosti už sociálny robot dokáže spolupracovať aj s človekom. Vďaka tomu sa robotika začala využívať v nových oblastiach, kde je komunikácia robota a človeka kľúčová. Napríklad kde? Napríklad pomáha deťom učiť sa anglické slovíčka. Zábavnou formou ich skúša výslovnosť a slovnú zásobu, motivuje ich a povzbudzuje. Rovnakým spôsobom im môže ukazovať cviky trebárs na skoliózu. Vhodnou cieľovou skupinou sú aj autistické deti, ktoré majú problém rozpoznávať emócie ľudí, ale majú náklonnosť k technike. Štúdia, ktorú robili na Cambridgeskej univerzite, ukázala, že niektorí autisti sa vedia lepšie vyjadrovať s asistenciou robotov, lebo ľudia sú pre nich priveľmi komplikovaní. Sociálny robot taktiež môže robiť spoločnosť človeku, ktorý je postihnutý stareckou demenciou. Vďaka

zabudovaným kamerám a senzorom vie rozpoznať kritické situácie a upovedomiť o tom okolie, napríklad keď jeho zverenec zakopne a spadne. V počiatočných fázach demencie môžu prispievať k zlepšeniu pamäti pacientov. Skrátka, všetko smeruje k tomu, že v budúcnosti budeme mať univerzálnych robotických spoločníkov pre ľudí. Ako dlho to potrvá? Už sa pomaly stávajú súčasťou nášho života. Skôr ako o humanoidoch s fyzickým telom, ktoré sa podobá človeku, by sme však o nich mali uvažovať ako o umelej inteligencii. Mám na mysli hlasových osobných asistentov v mobilných telefónoch a v počítačoch, ako sú Siri, Cortana alebo Google Now. Odhadujem, že do piatich rokov dosiahnu takú úroveň, že nám budú dennodenne pomáhať v mnohých praktických veciach. Ale ešte to chce nejaký čas. Raz sme skúšali zorganizovať diskusiu robota Naa a Siri z iPhonu. Rozprúdila sa nečakaná komunikácia: Nao odporúčal Siri, aby zavolala jeho matke, no Siri namietala, že ju nepozná. Vedci, samozrejme, pokračujú aj vo vývoji humanoidov, ale podľa mňa kráčajúcich androidov nikdy doma mať nebudeme. Budeme používať iné technológie. Čomu sa venujete vo svojom výskume? Adaptívnemu systému robotov. Ide o to, aby sa robot vedel prispôsobiť človeku podľa jeho požiadaviek. Mal by rozpoznať základné prejavy emócií u človeka a podľa toho reagovať, teda inak, keď sa smejete, a inak, keď máte zlú náladu. Používaním sa robot učí tomu, aký ho chcete mať, čiže nevykonáva len to, čo má naprogramované, ale dokáže sa časom meniť. Ako by mal podľa vás vyzerať ideálny robot? To závisí od jeho využitia, ale ak máte na mysli

univerzálneho robotického spoločníka, tak podľa výskumov ľudia majú lepší vzťah k humanoidným robotom, ktoré ich imitujú. Mal by vyzerať na nerozoznanie od človeka? Japonský profesor Hiroši Išiguro vyrobil androida, ktorý je jeho presnou kópiou, no podľa mňa vyzerá dosť morbídne. Aspoň vo mne to evokuje očakávanie, že keď robot vyzerá ako človek, bude sa tak aj správať. Ale to nedokáže. Už len to, že nemá úplne prirodzenú mimiku tváre, by ma dokázalo rozhodiť. Môžu mať roboty vlastné emocionálne prejavy? Robot, samozrejme, nič necíti. Ale ak dokáže porozumieť člo-

Budú mať raz roboty skutočné emócie? Nemyslím si, že v blízkej budúcnosti budeme schopní vyvinúť pri robotoch skutočné emócie. Pravdupovediac, nevidím v tom ani žiaden zmysel. Budeme však vedieť napodobniť ľudské prejavy emócií do takej miery, že ľudia nebudú vedieť rozpoznať, či ide o skutočné emócie, alebo nie. Ak sa však pýtate na to, či robot alebo umelá inteligencia môže začať pociťovať lásku k svojmu majiteľovi, tak dúfam, že k tomu nikdy nedôjde. Dokážu sa roboty učiť z vlastných skúseností? Isteže, veď to je aj jeden z cieľov mojej práce. Inteligentný systém by mal dokázať uchovávať znalosti, následne ich

Robot by mal rozpoznať základné prejavy emócií u človeka a podľa toho reagovať, teda inak, keď sa smeje, a inak, keď má zlú náladu. veku a jeho prejavom, potom mu môže lepšie slúžiť. V rámci jedného projektu som riešila rozpoznávanie emócií z tváre človeka. Ukázalo sa, že rovnako dôležité je tiež, aby aj robot dokázal prejavovať emócie. Takéto roboty ľudia lepšie akceptujú. Ako ich to učíte? Skenujem mimiku, gestá a iné pohybové vzory ľudí, ktoré potom vyjadrím v matematickej podobe. Používam na to snímač Kinect od Microsoftu, ktorý sa ako príslušenstvo predáva k hernej konzole Xbox. Počítačový model pre nejaký konkrétny úkon prenesiem do robota, následne sledujem jeho autonómne správanie a opravujem chyby v programovom kóde, až kým sa nedopracujem k požadovanému výsledku. V kultovom Spielbergovom filme A.I. Umelá inteligencia robot miluje človeka.

použiť na riešenie problému a získavať nové znalosti. Na učenie z takzvaných vlastných skúseností používame rôzne prístupy strojového učenia. Niekedy je naozaj komplikované pripraviť robot, aby dokázal reagovať v každej jednej situácii, napríklad rozoznať pohár. Ak by sa to nedokázal naučiť sám, tak by sme mu museli ukázať všetky poháre sveta. Vďaka pokroku, ktorý sa dosiahol v neurónovým sieťach, mu stačí ukázať množinu obrázkov, ako vyzerajú rôzne poháre, a robot následne dokáže túto znalosť zovšeobecniť a používať. No dobre, ale keď sú roboty schopné sa samy učiť, navyše mnohonásobne rýchlejšie ako človek, nehrozí, že si raz uvedomia svoju existenciu a ako inteligentnejšie bytosti nás ovládnu? Často dostávam túto otázku a odpovedám na ňu podľa nálady. Keď vidíte, aké náročné

ĽUdIa my visions

38 | 39

Ako ste sa dostali k tejto práci a ako vlastne prebieha váš výskum? Po gymnáziu som nevedela, kam ísť ďalej. Podala som si prihlášku na kybernetiku, aj keď som ani poriadne netušila, čo to je. Nakoniec som tento odbor vyštudovala a pridala som si k nemu aj umelú inteligenciu. Po skončení školy som sa rozhodla ostať v akademickej sfére a urobiť si dizertačnú prácu o neverbálnej komunikácii s humanoidmi a personalizovanými robotmi. Pracovala som na zaujímavých

informatikou a kybernetikou? Kybernetici sú informatici, ale zaoberajú sa špeciálnymi algoritmami. Kybernetiku založil Norbert Wiener. Označil ju ako vedu o riadení živých a neživých systémov. Pôvodne bola inšpirovaná biologickými javmi. Využívate pri svojej práci okrem technických vied aj humanitné? Technické a humanitné vedy sa v mojej práci nedajú oddeliť. Spolupracujem s lekármi, psychológmi, ale aj s umelcami.

Technické a humanitné vedy sa pri aplikácii umelej inteligencie nedajú oddeliť. Vyžaduje spoluprácu s lekármi, psychológmi i umelcami.

Mária Virčíková sa venuje výskumu robotiky a umelej inteligencie. Špecializuje sa na humanoidné roboty a ich interakciu s človekom. Vyštudovala kybernetiku a umelú inteligenciu na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Prednášala na viacerých medzinárodných konferenciách a zahraničných univerzitách. V prestížnej súťaži neziskovej organizácie Junior Chamber International získala hlavné ocenenie Top študentská osobnosť roka 2012/2013.

je naučiť roboty len hrať futbal či chodiť po schodoch, tak ma to vždy pobaví. Vzbura strojov nám zatiaľ rozhodne nehrozí, ešte máme pred sebou veľa technologických problémov. Na druhej strane, toto riziko naozaj existuje a nesmieme ho podceňovať. Keď som bola v Japonsku, pozval ma na večeru svetoznámy robotik Šudži Hašimoto. Rozprávali sme sa aj o tom, či môže vzniknúť robotická rasa. On tvrdí, že áno. Riadite sa pri svojej práci Asimovovými troma základnými zákonmi robotiky, alebo je to len literárna fikcia? Asimovove diela ma inšpirovali asi ako každého robotika a jeho

zákony sa učia na každom kurze robotiky na vysokých školách. Dnes už je však legislatíva, filozofia a morálka súvisiaca s robotmi a umelou inteligenciou oveľa ďalej. Roboetika je samostatná vedecká disciplína. Viete Asimovove zákony vymenovať? Určite, kedykoľvek. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené. Robot musí splniť príkazy človeka, okrem prípadov, keď sú tieto príkazy v rozpore s prvým zákonom. Robot musí chrániť sám seba pred zničením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

projektoch s robotmi a ľuďmi. Neskôr som si založila malý startup Emomime, ktorý zavádzal umelú inteligenciu do nákupných centier. V súčasnosti vediem výskumné oddelenie v spoločnosti Matsuko, ktorá mi poskytuje veľký priestor na zhmotnenie mojich nápadov. Čím sa zaoberá firma Matsuko? V Košiciach budujeme medzinárodné technologické a kreatívne štúdio s dôrazom na projekty v oblasti virtuálnej a rozšírenej reality, počítačových hier, interaktívnych aplikácií, umelej inteligencie a gamifikácie rôznych odborov. Snažíme sa priniesť niečo, čo tu ešte nebolo. V súčasnosti napríklad pracujeme na vesmírnej počítačovej hre The Mandate, ktorá je inšpirovaná kultovou Asimovovou Nadáciou. Ďalším zaujímavý projektom sú raptory v rozšírenej realite. S tímom paleontológov sme v zoologickej záhrade v Bordeaux vytvorili simuláciu dinosaurov v životnej veľkosti, ktoré majú umelú inteligenciu a reagujú na okolie. Aký je z vášho pohľadu hlavný rozdiel medzi

Pre robotika je veľmi dôležitá napríklad biológia, aby mohol pri vývoji využívať poznatky o fungovaní mozgu a schopnosti človeka učiť sa a rozhodovať. Hoci sme inžinieri, potrebujeme aj trochu filozofie. Myslím si, že najzaujímavejšie aplikácie vychádzajú zo spolupráce ľudí z odlišných oblastí. Aké ďalšie využitie okrem robotov môže mať umelá inteligencia? Je to obrovská škála aplikácií: od šoférovania auta až po určovanie diagnóz. Mám otvorenú myseľ pre nové technologické objavy a neviem, či sa vôbec dá nájsť nejaká oblasť, kde by umelá inteligencia nemohla mať využitie. Majú výsledky vašej výskumnej práce uplatnenie už aj v súčasnosti, alebo je to hudba budúcnosti? Už som spomínala zariadenia, kde sa používajú roboty na podporu schopností autistických detí a seniorov. Vo všeobecnosti výsledky rozličných výskumov, bohužiaľ, často ostávajú len v akademickej rovine. Málokomu sa podarí nájsť správny biznis model a uviesť tieto poznatky do praxe.

ĽUdIa komentár

Prieskumníci hlbokého vesmíru na Muskovej lodi ItS.

Inovátori vracajú Amerike optimizmus

Foto: SpaceX

Načo ísť na Mars a ďalej do slnečnej sústavy, nemáme doma dosť problémov?

V

posledných desaťročia prevládlo presvedčenie, že kým nedáme do poriadku vlastnú planétu, lety na iné telesá sú len zbytočným plytvaním zdrojmi. Ale čo ak je to naopak, čo ak „tam hore“, v medziplanetárnom priestore, sa skrýva riešenie „pozemských problémov“? Počuť o tom čoraz častejšie. Iniciatívu prevzali technologickí lídri, ktorí sa tešia všeobecnému rešpektu a disponujú rozprávkových bohatstvom. Koncom septembra poskytli vyhlásenia, ktoré sa raz možno budú považovať za začiatok éry, keď sa homo sapiens začal meniť na multiplanetárny druh. Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos oznámil, že buduje infraštruktúru schopnú lietať kamkoľvek v rámci slnečnej sústavy. „Všetok ťažký znečisťujúci, energeticky náročný priemysel sa postupne presunie do kozmického priestoru. Na Zemi potom zostane len ľahký priemysel a priestor pre život,“ povedal v rozhovore pre denník Washington Post. Elon Musk v rovnakom čase na kongrese Medzinárodnej astronautickej federácie predstavil plán poslať na Mars prvých kolonizátorov. V roku 2025 položia základ sebestačnej ľudskej kolónie, ktorá by sa do konca storočia mohla rozrásť na milión ľudí. Muskovou motiváciou nie je ani tak nedostatok miesta, energie alebo surovín pre pozemšťanov. Ide o akúsi poistku. Skôr či neskôr môže dôjsť k udalostiam s potenciálom vyhladiť ľudstvo, či už to bude vojna, vírus alebo meteorit. Ak sa ľudský genetický materiál rozšíri

na viaceré planéty, jeho záchrana bude omnoho pravdepodobnejšia. Obaja vizionári počas uplynulých desiatich rokov vybudovali z vlastných peňazí úspešné kozmické spoločnosti. Bezosova firma Blue Origin vyvinula nosnú raketu New Shepard a stavia kozmickú loď. Muskov SpaceX dopravuje náklady na vesmírnu stanicu ISS a najneskôr v roku 2018 tam privezie astronautov v lodi DragonFly. Obe firmy sa však pozerajú do hlbokého vesmíru – projektujú gigantické rakety, silnej-

Z letargie sa preberá aj samotná NASA, bývalá pýcha a technologický predvoj Ameriky. Paralyzoval ju prezident Barack Obama, keď v roku 2008 bez hlbšej analýzy zrušil program pilotovaných letov na Mesiac a Mars. Zmena dlhodobých priorít narobila chaos a dosluhujúci prezident sa ho pokúsil napraviť až v závere svojho úradovania. „Stanovili sme si jasný cieľ: vyslať ľudí na Mars a dopraviť ich bezpečne späť na Zem do tridsiatych rokov tohto storočia. Bude si to vyžadovať pokračova-

Čo ak sa v medziplanetárnom priestore skrýva riešenie väčšiny „pozemských problémov“? šie ako legendárny Saturn V z programu Apollo, a pripravujú medziplanetárne lode novej generácie. Tá Muskova, nazvaná Interplanetary Transport System, bude merať 122 metrov a na Mars odvezie stovku pasažierov a 450 ton nákladu. Internet je plný špekulácií, fanúšikovia, nadšenci aj odborníci diskutujú o reálnosti nových plánov. Zrejme to nie sú len plané fantázie, pretože rýchlo sa pripomenuli aj ďalší hráči, ktorí by neradi prišli o historické zápisy. „Som si istý, že prvý človek, ktorý sa prejde po Marse, tam doletí na rakete Boeingu,“ vyhlásil jeho šéf Dennis Muilenburg. Firma už pomohla Spojeným štátom poraziť Rusko v pretekoch o Mesiac a teraz stavia na objednávku NASA obrovskú nosnú raketu SLS na lety do hlbokého vesmíru.

nie spolupráce medzi vládou a súkromnými inovátormi,“ napísal začiatkom októbra na spravodajskom portáli CNN. E. Musk pomenuje prvú marťanskú loď Heart of Gold (Srdce zo zlata) podľa románu Stopárov sprievodca galaxiou. Zmeniť sci-fi na realitu však nebude jednoduché. Lenže E. Musk, J. Bezos a ďalší inovátori poznajú aj neúspechy, vedia, že sa im nevyhnú, a naučili sa ich prekonávať. Svojím príkladom ukazujú, že vytrvalosťou možno uskutočniť aj veľké, zo začiatku neuveriteľné vízie. Vracajú Američanom optimizmus, že ešte nestratili priekopníckeho ducha a rozvíjajú technologický progres v prospech všetkých ľudí. Ľubomír Jurina, šéfredaktor VISIONS

lIFEStYlE architektúra

40 | 41

AUTOR: Karol KlaNIC VIZUALIZÁCIE: PENda

Neoficiálny emblém Pekingu 2022 Most San Šan, v preklade most troch vrchov, má prispieť k zlepšeniu dopravy v provincii Che-pej, ktorá susedí s regiónom hlavného mesta, kde sa o šesť rokov na pozadí Veľkého čínskeho múru uskutočnia zimné olympijské hry.

P

rojektanti vyše štyristopäťdesiatmetrového premostenia rieky Kuej v meste Jen-čching neďaleko Pekingu uplatnili rozsiahlu symboliku, čo je blízke čínskemu publiku.

Trojica ochranných duchov Základom sú, prirodzene, olympijské kruhy. Zmenou miesta sa však mení tvar mosta aj jeho vnímanie. „Zhora vyzerá ako dvojzávitnica, zboku ako vrch, spredu jeho prstence pripomínajú brány čínskych záhrad,“ charakterizoval dielo pre televíziu CNN Chris Precht, spoluautor z Pendy, úspešného medzinárodného ateliéru architektov najmladšej generácie. Oblúky v dvojzávitnici spojené nakríž oceľovými lanami možno považovať za vyjadrenie športového ducha, hlboko zakorenenej olympijskej idey. Bočným pohľadom s troma 91-metrovými oblúkmi z rúr z nehrdzavejúcej ocele, podľa ktorých most pomenovali, sa hlási k okolitej hornatej krajine. Číňania si možno pri ňom vybavia aj legendu o ochranných duchoch z čias dynastie

Čching, o Kráľoch troch hôr, ktorých stelesňujú kopce Tu, Ťing a Ming v juhočínskej provincii Kuang-tung.

Keď sa šťastena obracia Rakúsky architekt Ch. Precht hovorí aj o ďalšej inšpirácii – dynamických konštrukciách toboganov. Pohľad na točité vežovité stavby evokuje krkolomnú sánkarskú dráhu, všeobecne športové súťaže s vrtkavým šťastím, kde rozhodujú stotiny, ba až tisíciny sekundy. „Extrémne štíhla, transparentná konštrukcia zapadne do prostredia, no ako symbol olympiády v ňom zároveň vynikne,“ vsvetlil zámer Ch. Precht. Vytvoriť konštrukciu, tenkú na hranici možností, aby podčiarkla nápaditý dizajn, bude úlohou konštrukčnej firmy Arup, ktorá položila základ svojho vysokého renomé spoluprácou na Opere v Sydney.

Aké sú šance? Most sa stretol s mimoriadnym ohlasom a jeho realizáciu považujú za pravdepodobnú, keďže Penda sídli v Pekingu, vo Viedni a v Salzburgu. Ateliér uspel v súťaži na pavilón

svetovej výstavy záhradníctva v roku 2019, ktorú usporiadajú naďaleko budúcich olympijských športovísk v Jen-čchingu. Most by prospel aj doprave do 960-hektárového výstavného areálu tohto Beijing Horticultural Expo na oboch brehoch rieky Kuej.

Na ceste medzi najvzdialenejšími miestami – Pekingom a veľkomestom Čang-ťia-kchou – však olympionici most San Šan zaručene neuvidia. Dvestokilometrovú vzdialenosť prekonajú za necelú hodinu rýchlovlakmi po severočínskej dopravnej tepne cez priesmyk Ťü-jung.

lIFEStYlE auto moto

42 | 43

Tesla ohlasuje prelom v elektromobilite

AUTOR: PaVEl olIVíK FOTO: tESla, SCaNIa, FUSo

Elektrický pohon sa považuje za budúcnosť automobilizmu. Spoločnosť tesla ho chce rozšíriť aj v nákladnej a verejnej hromadnej doprave.

tesla Model S P100d

T

esla Model S P100D, predstavený koncom augusta, je automobil superlatívov. Výrobca sľubuje zrýchlenie z 0 na 60 míľ (97 km/h) za 2,5 sekundy (v režime Ludicrous). Rýchlejšie je už len Ferrari LaFerrari a Porsche 918 Spyder. Tesla však nie je superšportové auto s limitovaným počtom vyrobených kusov a stratosférickou cenou, ale praktické štvordverové vozidlo pre päť dospelých cestujúcich a dve deti. Disponuje pritom výnimočne objemným batožinovým priestorom. Navyše ide o čistý elektromobil s nulovými lokálnymi emisiami. S tým súvisí otázka dojazdu, ale aj na tú má Tesla uspokojivú odpoveď: nový set akumulátorov s kapacitou 100 kWh pojme dostatok elektrickej energie na prekonanie 315 míľ (507 km) v jazdnom cykle EPA, teda 613 kilometrov v kombinovanom cykle EÚ. Rovnaké akumulátory sú k dispozícii aj pre crossover Tesla Model X. Cena v Spojených štátoch je 134-tisíc dolárov, teda mnohonásobne menej ako pri spomínaných superšportoch.

Druhá desaťročnica Novinka Tesly prichádza takmer presne desať rokov po tom, ako vizionár Elon Musk predstavil v Kalifornii svoj prvý elektromobil na základe modelu Lotus Elise. Zároveň vtedy prezentoval veľmi ambiciózny plán budúceho rozvoja spoločnosti. Teraz, keď sa mu po prvej desaťročnici ciele do značnej miery podarilo naplniť, zverejnil druhú fázu svojho plánu. Znie takto: strešné solárne systémy s integrovanými akumulátormi, rozšírenie produktového radu elektromobilov do všetkých významných segmentov, funkcia autonómnej jazdy, ktorá bude desaťkrát bezpečnejšia ako jazda s vodičom za volantom. Zároveň chce uskutočniť

efektívny projekt požičiavania nepoužívaných autonómnych automobilov, ktorý by bol pre majiteľov vozidiel zdrojom dodatočných príjmov. Pre automobily je najzaujímavejší plán Tesly vstúpiť do segmentu úžitkových vozidiel, v USA obľúbených pick-upov. Firma chce už budúci rok prezentovať výsledky vývoja v oblasti ťažkých nákladných vozidiel a autobusov pre mestskú hromadnú dopravu. Podobu nákladnej

Urban eTruck, prvé elektrické nákladné vozidlo určené na ťažký rozvoz s celkovou hmotnosťou 26 ton a dojazdom až dvesto kilometrov. So sériovou výrobou počíta začiatkom budúceho desaťročia. V segmente diaľkovej dopravy je zatiaľ elektromobilita so súčasnou akumulátorovou technikou nemysliteľná. Švédska Scania, súčasť koncernu Volkswagen, preto skúša prevádzku elektricky poháňaných vozidiel napájaných z trolejové-

Najbližšie roky ukážu, ako si Tesla poradí v oblasti nákladných vozidiel a autobusov. i osobnej dopravy pravdepodobne ovplyvní aj funkcia autonómnej jazdy, ktorá by mohla významne zmeniť úlohu vodiča.

Elektrické nákladiaky Ide o ambiciózny plán – nedostatky akumulátorovej techniky dnes totiž elektrifikáciu úžitkových vozidiel výrazne limitujú. Relatívne malá kapacita akumulátorov obmedzuje akčný rádius rozvozu v meste a jeho blízkom okolí, ich značná hmotnosť i rozmery nútia k ústupkom v úžitkových vlastnostiach. Aj napriek týmto obmedzeniam sa elektrický pohon dnes intenzívne testuje. Fuso, japonská súčasť koncernu Daimler, od roku 2014 úspešne skúša medzi vybranými zákazníkmi druhú generáciu elektrických ľahkých úžitkových vozidiel Fuso Canter E-Cell s celkovou hmotnosťou šesť ton a dojazdom vyše sto kilometrov. Z prevádzky v Portugalsku vyplynulo, že v porovnaní s klasickou verziou mal Canter E-Cell v priemere o 37 percent nižšie emisie CO2 (vrátane výroby elektrickej energie) a o 64 percent výhodnejšie prevádzkové náklady. O krok ďalej ide Mercedes-Benz, ktorý v lete predstavil prototyp

Scania testuje elektrické trolejové nákladiaky s technológiou Siemens vo Švédsku, ľahké úžitkové vozidlá Fuso zasa ukazujú svoje prednosti pri skúškach v Portugalsku.

ho vedenia. Na dvojkilometrovom úseku švédskej diaľnice E16 pri meste Gävle v júni spustili takzvanú e-diaľnicu, po ktorej môžu jazdiť elektricky poháňané nákladiaky Scania s technológiou Siemens. Napájanie z trolejového vedenia eliminuje potrebu ťažkých a objemných akumulátorov a mimo elektrifikovaných úsekov vozidlá poháňajú spaľovacie motory na biopalivo.

Súboj Dávida s Goliášom Najbližšie roky ukážu, ako si E. Musk poradí s výzvami v oblasti ťažkých nákladných vozidiel a autobusov. Na druhej strane – súboj „Dávida s Goliášom“ v osobných elektromobiloch zatiaľ vyznieva v prospech Tesly. Stačí si porovnať, čo v reálnych produktoch na trhu dosiahol E. Musk v uplynulých desiatich rokoch prakticky z ničoho a čím sa môžu „pochváliť“ tradičné automobilky s dlhou históriou výroby a technického vývoja. Úspech Tesly i súčasný pokrok v akumulátorovej technike tak významne približuje éru, keď elektrická mobilita v mnohých oblastiach prekoná vozidlá s konvenčným pohonom.

lIFEStYlE hry

44 | 45

Pokémoni zlákali na prechádzky Voči hre Pokémon Go môžete mať výhrady, jedno jej však neupriete – ako jedna z mála videohier vytiahla von aj najväčších domasedov a dokonca ich prinútila hýbať sa. teda aspoň chodiť. AUTOR: JoSEF tUČEK FOTO: SHUttErStoCK

H

ra Pokémon Go využíva vyššiu formu virtuálnej reality – rozšírenú (augmented) realitu – spájajúcu fikciu priamo so skutočným svetom. Hráči pozerajú okolo seba cez kameru a obrazovku mobilného telefónu a na displeji sa im do skutočného záberu zobrazujú príšerky, ktoré majú chytať. Asistujú pritom systémy družicovej navigácie GPS, gyroskop a akcelerometer, ktoré sú zabudované v telefóne a pomáhajú určiť polohu aj pohyby hráča.

Viac zábava ako biznis Hru vyvinula americká spoločnosť Niantic, ktorá sa osamostatnila od spoločnosti Google, v spolupráci s japonskou firmou Nintendo. Nadviazali na počítačové hry a animované filmy o pokémonoch (z anglického „pocket monster“ – vrecková príšera) už z deväťdesiatich rokov. Hru Pokémon Go spustili 6. júla a okamžite zaznamenala fenomenálny úspech. Ešte počas leta si ju stiahlo vyše 130 miliónov ľudí a akcie Nintenda vyleteli na viac ako dvojnásobnú cenu.

Keď firma informovala, že nemá z hry podstatný zisk, akcie zasa spadli, ale stále zostávajú na cene zhruba o polovicu vyššej ako pred uvedením hry. Hra naozaj nemá veľký komerčný potenciál – je zadarmo, hoci hráči si môžu kúpiť niektoré bonusy a koncom augusta denne platili okolo desať miliónov dolárov. Partnerom hry sa stali reštaurácie McDonald’s v Japonsku. Americká cestovná kancelária Geckos Adventures začala organizovať cesty na miesta, kde sa pokémoni vyskytujú častejšie – v tomto prípade sa však len

prispôsobuje situácii, s producentmi nemá žiadnu dohodu.

lovenie v mobile Podstatu hry prejdeme stručne – ak ju hráte, poznáte ju, ak nie, asi vás podrobnosti zaujímať nebudú. Dôležité je, že hráči sa pohybujú v reálnom prostredí na uliciach, vnútri budov to nejde, pretože tam družicová navigácia nefunguje. Svoju polohu sleduje hráč na digitálnej mape v mobile, na ktorej mu program označuje miesta, kde sa vyskytujú pokémoni.

V Düsseldorfe zorganizovali špeciálnu trasu, ktorá viedla najkrajšími lokalitami mesta a hráčom ponúkla perfektný zážitok z lovu pokémonov.

Videohry prešli dlhú cestu Videohry sú naším spoločníkom už dve desaťročia. Ak vynecháme výrazne lepšiu technickú a grafickú podobu, potom najväčšou zmenou je celkové zrýchlenie a dynamika. Zo začiatku existovali hry zvané „ťahové stratégie“, v ktorých hráč napríklad budoval ríšu či viedol bitky. Išlo o zložité hry a hrali sa aj niekoľko dní, hráč mal čas premyslieť si ďalšie kroky. Dnes však takmer vymizli, hráči uprednostňujú menej komplikované, ale dynamickejšie hry s rýchlym rozhodovaním. Menej je tiež hier, ktorým sa hovorí „stavacie“ – hráč pri nich stavia dom, zariaďuje ho nábytkom a podobne. Ale neplatí to stopercentne. Existuje napríklad hra Farm Expert, v ktorej sa hráč stará o poľnohospodársku farmu, alebo hra Euro Truck Simulator, kde vozí tovar po Európe a buduje si logistickú firmu. Sú dosť populárne. Medzi úspešné videohry patria aj „zážitkové“. Hráč v nich ako postava vstúpi priamo do príbehu, prežíva ho, má menšie či väčšie možnosti samostatného rozhodovania. Je to zážitok podobný čítaniu knihy či sledovaniu filmu, ale oveľa aktívnejší, pretože hráč nesleduje hlavného hrdinu, ale ním je. Emócie prežíva intenzívnejšie ako pri klasickom umení. Samozrejme, tematicky od začiatku až dodnes víťazia rôzne „strieľačky“ a priamočiare pretekanie, napríklad s autami. Nepreukázalo sa, že by hry tohto typu narušovali psychiku hráčov alebo viedli k asociálnemu konaniu. Skôr naopak. Pri hraní dramatických či dokonca násilných hier si ľudia vybíjajú potlačené napätie a agresiu, ktoré sa potom neprejavia v bežnom živote.

Keď hráč príde na dané miesto, program mu potenciálnu korisť na displeji mobilu zobrazí do reálneho miesta a hráč ju môže „uloviť“ pomocou špeciálnych gúľ. Hráči hľadajú tiež vajíčka, z ktorých sa príšerky vyliahnu. Svojich pokémonov môžu posilňovať a používať na ovládnutie iných virtuálnych miest. Vďaka tomu hra vytiahla svojich priaznivcov do ulíc a núti ich pohybovať sa, čo je vynikajúce oživenie možností videohier. Ďalší vývoj hry Pokémon Go je neistý, podľa posledných správ hráčov začalo ubúdať, lebo ich

už omrzela. Niantic preto chystá niekoľko nových hier, ktoré by mali byť pre hráčov ešte zábavnejšie a zrejme ponúknu aj viac komerčného využitia.

Hra ako súčasť života Existuje však kategória hier, ktoré nepodliehajú sezónnym vplyvom – hrajú sa aj dlhé roky. Napríklad World of Warcraft alebo Counter-Strike, ktoré sú populárne už druhé desaťročie a bojujú v nich proti sebe tímy hráčov. Takéto hry potrebujú niekoľko rokov, aby sa stabilizovali, vžili sa jasné pravidlá,

ktorých dodržiavanie možno kontrolovať. Aj hráči potrebujú čas na tréning. Mnohí z nich sa stali ozajstnou špičkou, podobne ako vrcholoví športovci. „Súbojom v týchto hrách sa hovorí e-šport a organizujú sa turnaje, ktoré priamo na mieste konania na veľkoplošných obrazovkách a, samozrejme, aj na internete sledujú milióny divákov. Má to všetky znaky vrcholového športu – hráči hrajú aj o milióny dolárov, podvádza sa a objavuje sa dokonca doping,“ vysvetľuje český psychológ a odborník na videohry Michal Rybka.

V každom prípade je Pokémon Go prvou masovo rozšírenou hrou s technológiou rozšírenej reality. Videohry tak v očiach verejnosti vystúpili z prostredia uzavretých komunít a aj obyčajní ľudia ich vnímajú o čosi pozitívnejšie, veď sa nimi bavia všetci. Ak aj opojenie z pokémonov vyšumí, pre mnohých otvorili rozsiahly a bohatý svet videohier, v ktorom si môže každý nájsť niečo, čo mu vyhovuje. Či už hľadá nenáročný oddych, alebo chce obsiahly a komplexný príbeh.

lIFEStYlE hračky

46 | 47

Instantná leica Zo začiatku to vyzeralo ako žart, keď nemecký výrobca fotoaparátov Leica vypustil do sveta správu, že pripravuje digitálnu kópiu instantnej kamery Polaroid. Vtip to nebol a na trhu sa objavila Leica Sofort. Digitálny prístroj schopný tlačiť fotografie ihneď po stlačení spúšte. Prekvapením je aj cena. Približne tristo dolárov, hoci fotoaparáty tejto značky sa pohybujú v tisícoch. Nízka cena sa prejavila v konštrukcii. Plastové telo v sebe ukrýva jednoduchú techniku, ktorá vie vytlačiť fotografie s rozmerom 6,4 x 4,6 centimetra. Rovnaké riešenie už využíva Fujifilm s modelom Instax. Dokonca môžete použiť aj rovnaký fotopapier. Leica Sofort nemá displej, fotografovanú scénu sledujete cez optický hľadáčik. Na zadnej strane je niekoľko ovládacích prvkov, pomocou ktorých môžete meniť režim fotografovania, napríklad makro, automatiku, časovač, párty alebo športový režim. Samozrejme, nechýba režim „selfie“. Objektív má pevné 34-milimetrové ohnisko so svetelnosťou f/12,7. Rýchlosť uzávierky sa pohybuje v rozmedzí 1/8 do 1/400 sekundy. V tele je tiež zabudovaný xenónový blesk.

apple Watch pre bežcov Nové modely náramkových hodín Apple Watch Series 2 sú na trhu už nejaký čas a na výber je naozaj viacero zaujímavých typov. Posledným modelom sú hodinky, ktoré spojili spoluprácu dvoch gigantov – Applu a Nike. Apple Watch Nike+ je špeciálna verzia určená pre bežcov a nielen pre nich. Hodinky majú všetky funkcie ako ostatné modely, ale v tejto verzii prinášajú originálny Nike ciferník a synchronizáciu s aplikáciou Nike+ Club Run. Sú odolné proti vode, majú integrované GPS a dvakrát jasnejší displej ako prvá generácia. Medzi funkciami, samozrejme, ostali upozornenia na prichádzajúce správy a hovory, tiež zaznamenávanie pohybovej aktivity a meranie tepovej frekvencie. Originálny je dizajn. V ponuke sú dve farby plášťa a štyri kombinácie remienkov. Na výber sú tiež dve veľkosti s 38- alebo 42-milimetrovým displejom.

Počítač z minulosti Legendárnu hru Pac-Man si dnes môžeme zahrať na každom lepšom smartfóne. Podobne to je aj s ďalšími slávnymi arkádami z konca 20. storočia. Ani to však nezabránilo vytvoreniu retro počítača s cenou troch konzol Xbox. Herná konzola R-Kaid-R akoby odhadla smerovanie populárneho priemyslu a načasovanie ani nemohlo byť lepšie – stačilo spojiť nostalgiu a zaujímavý dizajn. R-Kaid-R je herná konzola v obale od švédskeho umelca a remeselníka Lova Hulténa. Zariadenie dokáže spracovať viacero platforiem, od Atari 2600, Game Boy, Playstation 1 až po Segu či konzolu Neo Geo. Konzola je vybavená vlastným operačným systémom, osempalcovým displejom a deviatimi funkčnými hernými tlačidlami. Najviac retro je však pákový joystick. V počítači môže byť uložených až desaťtisíc hier. V drevenom kufríku nájdete nabíjateľnú batériu, HDMI konektor na prepojenie s televízorom alebo reproduktorom. Pocit výnimočnosti je zdôraznený aj tým, že z každého dizajnového návrhu vyrobili iba päťdesiat kusov.

AUTOR: JoZEF JaKUBČo FOTO: arCHíV VÝroBCoV

Kreslenie v priestore Inteligentné perá, s ktorými dokážete kresliť 3D objekty, už nie sú úplnou novinkou. Ale doteraz ich väčšina ľudí považovala skôr za hračku ako za užitočnú pomôcku pri práci. Situáciu sa rozhodli zmeniť ľudia z WobbleWorks a spolu so štvrtou generáciou 3D pera 3doodler prinášajú na trh nástroj pre profesionálov, architektov, dizajnérov a umelcov. Pero 3doodler PRO. Nový je dizajn, ktorý kombinuje uhlíkové vlákna a silikón. Model s označením PRO dokáže ovládať teplotu a rýchlosť topenia hmoty, čím získate väčšiu kontrolu pri práci s rôznymi materiálmi. Teplotu môžete kontrolovať na malom LCD displeji. Vylepšený je aj výkon a výdrž batérie. Zásadná zmena prichádza práve v ponuke materiálov. Rozšírená je o meď a bronz, drevo a nylon, čierny a biely polykarbonát alebo materiál PLA, polylaktid s nižšou teplotou topenia a dlhším tuhnutím. Práve ten je vhodný na tvorbu modelov, ktoré môžete počas schnutia tvarovať. K dispozícii je aj ABS materiál, z ktorého sa vyrábajú stavebnice Lego.

Gramofón s veľkým G O tom, že vinylové platne zažívajú v hudobnom priemysle renesanciu, už nemusíme presviedčať nikoho. Zaujímavý problém v súvislosti s nástupom popularity platní vznikol, keď si vydavateľstvá uvedomili, že technológie na lisovanie platní sú buď nefunkčné, alebo je ich tak málo, že nestíhajú reagovať na dopyt. Podobné to bolo aj s gramofónmi. Ponuka bola naozaj malá. Ale aj tu sa už výrobcovia prebúdzajú a na pultoch hudobných obchodov nájdeme čoraz viac gramofónov. Iba nedávno sa do uší všetkých audiofilov dostala informácia, že reinkarnáciu zažije aj legenda medzi gramofónmi Technics SL-1200. S označením SL-1200G prináša výrobca podobný prístroj, aký predával v limitovanej sérii k 50. výročiu založenia značky a ktorý je dnes už vypredaný. SL-1200G je skonštruovaný tak, aby čo najviac eliminoval vibrácie motora a drobné kolísanie otáčok. Spoločnosť Technics prišla ako prvá s motorom s priamym náhonom a v najnovšom gramofóne je táto technológia podporovaná motorom bez železného jadra. Rameno je vyrobené z ľahkej horčíkovej zliatiny, čo tiež zvyšuje tlmiaci efekt. V neposlednom rade prispieva k bezchybnému zvuku aj „skriňa“ gramofónu. K tradičnej trojvrstvovej konštrukcii z hliníka, zlúčeniny Bulk Moulding Compound alebo BMC a izolačnej pätky zo silikónovej gumy pridal výrobca štvrtú vrstvu, desať milimetrov silný panel ušľachtilého hliníka.

drony sa zmenšujú Trend vo vývoji lietajúcich fotoaparátov a kamier začína naberať jasné kontúry – drony sú čoraz menšie a kamery výkonnejšie. Dlho sa čakalo na reakciu firmy GoPro, ktorá až donedávna nemala v tomto segmente žiaden produkt. Na veľtrhu Photokina však predstavila dron GoPro Karma – malú kompaktnú kvadrokoptéru s držiakom na všetky akčné kamery GoPro. Bleskovo na tento krok zareagoval najsilnejší hráč na trhu s dronmi DJI. Po ohlásení dronu GoPro Karma uviedol zariadenie Mavic Pro. Podobne ako Karma je aj Mavic Pro kompaktný, ľahký, váži iba 743 gramov a pohodlne si ho môžete poskladať do malého batohu. Dron má inteligentný systém FlightAutonomy, ktorý zabezpečí, že sa vyhne prekážkam. Má päť kamier, GPS a dva ultrazvukové senzory. Kamera nakrúca v kvalite 4K Ultra HD pri rýchlosti 30 záberov za sekundu. Fotografie sú v kvalite 12 miliónov pixelov. Na jedno nabitie by mal dron vydržať vo vzduchu 27 minút a dokáže letieť priemernou rýchlosťou 65 km/h. Ovládanie je vyriešené cez aplikáciu v smartfóne alebo pomocou ovládača. Novinkou je podpora DJI Goggles, špeciálnych okuliarov na sledovanie záberov z dronu.

Keď kvalifikovaní ľudia nachádzajú zaujímavú prácu doma, neprichádza Slovensko o intelektuálny kapitál. Prispievať k vzdelávaniu a vytvárať pracovné miesta, to je Ingenuity for life.

Na Slovensku zamestnávame viac ako 1 500 odborníkov, ktorí pracujú na ambicióznych projektoch pre našu krajinu, ale aj pre celý svet. Preto ročne investujeme do vzdelávania našich zamestnancov viac ako 700-tisíc eur a našim obchodným partnerom poskytujeme 12 510 hodín školení. Podporujeme vzdelávanie tvorbou nových vyučovacích predmetov a technologických učební na vysokých školách. Zvyšovať kvalifikáciu a odbornosť vzdelania a dokázať splniť pracovné ambície šikovných ľudí, to je Ingenuity for life.

siemens.sk/ingenuityforlife