INFORMÁCIA Z I. ZASADNUTIA HOVORCOV V EURÓPSKEJ NOTÁRSKEJ SIETI

NA ÚVOD Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme za sebou ďalšie trojročné obdobie činnosti, ktoré bolo ukončené voľbami do orgánov NK SR na riadnej konferencii notárov, ktorá sa konala 1. marca 2008 v Bratislave. Na základe výsledkov volieb začali v novom období pracovať orgány NK SR v nasledujúcom zložení: Prezídium NK SR: JUDr. Miroslav Duriš – prezident, JUDr. Karol Kovács – viceprezident, členovia prezídia – JUDr. Eva Böhmová, JUDr. Rudolf Durdík, JUDr. Zuzana Grófiková, JUDr. Viera Kupcová, JUDr. Ivan Lošonský, PhD., JUDr. Ľubomír Ondov, JUDr. Eva Pršebice, JUDr. Ľubomír Spodniak a JUDr. Magdaléna Valušová. Revízna komisia NK SR: JUDr. Anna Pčolová – predsedkyňa, JUDr. Milena Gešková, JUDr. Anna Nagyová, JUDr. Mária Cintavá, Mgr. Peter Danczi. Disciplinárna komisia NK SR: JUDr. Štefan Demian – predseda, JUDr. Darina Breznoščáková, JUDr. Ivan Macák, JUDr. Magdaléna Čížová, JUDr. Janka Plachá. Vzdelávacia komisia NK SR: JUDr. Emília Dostálová – predsedkyňa, JUDr. Martina Mižíková, JUDr. Oľga Folbová, JUDr. Miriam Breznoščáková. Touto cestou mi dovoľte, aby som poďakoval všetkým tým kolegom, ktorí ukončili svoju prácu v orgánoch komory za vykonanú prácu v prospech komory na úkor svojich vlastných osobných a pracovných záujmov, pretože práca v orgánoch komory nie je len „honor“, ako si mnohí myslia, ale najmä tvrdá práca vo všeobecný prospech, na úkor osobných záujmov. Zároveň prajem novozvoleným orgánom komory veľa entuziazmu a chuti do práce. Všetkým osobne zúčastneným notárom na volebnej konferencii chcem poďakovať za ich účasť a prístup, ako dôstojný priebeh konferencie, na ktorej sa nám notárom prihovoril aj minister spravodlivosti SR JUDr. Štefan Harabin, ktorý vo svojom príhovore okrem iného vyzdvihol opodstatnenosť notárskeho stavu a záujem ministerstva spravodlivosti na riešení problémov, ktorými tento stav v súčasnosti prechádza a ktoré ho trápia. Na záver sa chcem všetkým kolegom notárom poďakovať za dôveru, ktorá mi bola ako prezidentovi komory odovzdaným počtom hlasov prejavená, čím bolo podporne prejavené prianie k ďalšiemu smerovaniu komory do budúceho volebného obdobia. Chcem Vás ubezpečiť, že kým zotrvám vo funkcii prezidenta NK SR, budem sa snažiť túto funkciu s Vašou podporou vykonávať s plnou zodpovednosťou, na prospech celého notárskeho stavu. V nasledujúcom volebnom období nás čaká množstvo práce spočívajúcej tak v ukončení započatých prác v legislatíve, pozdvihnutí vážnosti a dôveryhodnosti notárskeho stavu na úroveň našich európskych kolegov, ako aj na vytváraní nových kompetencií notárov v súlade s legislatívou Európskej komisie. Netreba osobitne zdôrazňovať, že do finálneho štádia sa blíži niekoľkoročná príprava novely Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, Notárskeho poriadku, vyhlášky o odmenách a náhradách notárov, na ktorých sa komora zúčastňovala a aktívne zúčastňuje za výdatnej zahraničnej podpory najmä notárskych kolegov z Talianska, ale aj iných zahraničných kolegov, na príprave a oživení týchto právnych predpisov z dielne Ministerstva spravodlivosti SR. Zostáva nám len zotrvať v našom presvedčení a dúfať, že návrhy smerujúce nielen k nášmu monopolu (ako je to prezentované rôznymi masmédiami a našimi odporcami), ale aj k celospoločenskému prospechu, budú pochopené tak zo strany vlády Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky, v očakávaní prijatia konečnej podoby kvalitných zákonov a legislatívnych predpisov nižšej právnej sily. V prípade prijatia zákona bude treba vykonať úpravy v našom centrálnom informačnom systéme a zmeny sa pripravujú aj v súvislosti s prechodom na euro.

Z hľadiska notárskeho vzdelávania plánujeme v jesenných mesiacoch zrealizovať školenie notárov v danej oblasti. V súvislosti so vzdelávaním notárov prebiehajú rokovania s Ministerstvom spravodlivosti SR o začlenení vzdelávania notárov v Justičnej akadémii, čím nepochybne dôjde k skvalitneniu vzdelávacieho procesu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie pribudlo aj na úrovni notárstva obrovské množstvo úloh, ktoré nás zaväzujú k náročnej práci na medzinárodnej úrovni. Rada notárstiev EÚ (CNUE) je zástupcom notárov na európskej úrovni a mnohí si neuvedomujú, že naša činnosť v rámci tejto medzinárodnej notárskej organizácie je spojená so snahou udržania postavenia notárstva v rámci komunitárnej legislatívy, ktorá sa ako záväzná následne premietne do vnútroštátneho práva. Musím podotknúť, že na tomto poli máme stále vážne rezervy, hoci určite máme medzi sebou erudovaných notárov ovládajúcich nielen notársku problematiku, ale aj cudzie jazyky. Je len na škodu veci, že s výnimkou niekoľkých kolegov o spoluprácu s volenými orgánmi komory máloktorý notár prejavuje záujem. Porovnaním s našimi susedmi s poľutovaním konštatujem slabú obsadenosť našich zástupcov v rôznych pracovných komisiách a skupinách CNUE, kde by sme aktívne mohli legislatívne presadzovať aj naše vnútorné záujmy. V tomto smere bude nevyhnutné zefektívniť naše medzinárodné pôsobenie nielen prostredníctvom zástupcov komory, ale aj vybudovaním systému spolupracovníkov zo strany notárov a doplnením obsadenia sekretariátu komory všestranne použiteľnými a kvalifikovanými pracovníkmi. V septembri nás očakávajú dôležité medzinárodné udalosti. Prvou je II. kongres notárov Európskej únie, ktorý sa uskutoční v septembri vo Varšave. Nemenej dôležitou udalosťou sú IV. slovenské notárske dni spojené s oslavou 15. výročia vzniku slobodného notárstva na Slovensku, ktoré sa uskutočnia 18. až 20. septembra 2008 v Bratislave. Na notárske dni sú pozvaní čelní predstavitelia svetových a európskych notárskych inštitúcií a čelní predstavitelia nášho štátu. Srdečne Vás všetkých v mene vedenia NK SR a vedenia CNUE pozývam na uvedené akcie a dúfam, že slovenskí notári svojou hojnou účasťou na obidvoch podujatiach s medzinárodnou účasťou potvrdia svoju príslušnosť k svojmu stavu a k „európskej notárskej rodine“.

Vážení kolegovia, pre náš ďalší vývoj je potrebné a nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že počas celej histórie existencie slobodného notárstva na Slovensku neboli notári nikdy tak pozorne zo strany vedenia MS SR vypočutí a zapájaní do legislatívneho procesu, ako je to v súčasnosti. Toto zviditeľnenie vzhľadom na charakter notárskej činnosti, prirodzene, prináša zo sebou nielen zo strany ministra spravodlivosti, ktorý vykonáva nad komorou dohľad, ale aj iných inštitúcií aj zvýšený záujem o túto činnosť, záujem o kvalitu notárskych úkonov a v nemalej miere aj záujem o osobnostné a morálne kvality každého notára ako člena Notárskej komory SR. V tomto smere musíme do budúcna aktívne preukázať príslušnosť k notárskemu stavu najmä kvalitným výkonom notárskej činnosti, dodržiavaním zákonnosti a etických zásad na báze ľudskosti, slušnosti a prísnej morálky. Nestačí len žiť v pasívnom očakávaní lepšej budúcnosti, ale my všetci s hrdosťou na svoju profesiu musíme aktívnou prácou a spoločnými silami preukázať, že „notár“ nie je len slovo, ale pojem a poslanie, aby sme prinavrátili tomuto pojmu vážnosť, vierohodnosť, dôležitosť a potrebnosť!

prezident NK SR

AKTUALITY Z KOMORY

ARS NOTARIA 2/2008

• AKTUALITY Z KOMORY •

INFORMÁCIA Z I. ZASADNUTIA HOVORCOV V EURÓPSKEJ NOTÁRSKEJ SIETI I. zasadnutie hovorcov v Európskej notárskej sieti (Réseau Notarial Européen, ďalej len „RNE“) sa konalo 24. apríla 2008 v hoteli Sheraton v Salzburgu. Európska notárska sieť bola vytvorená v rámci Európskej právnej siete na pracovnom stretnutí 11. októbra 2006 v Marseille Radou Notárstiev Európskej Únie (CNUE). RNE je nástroj, ktorý spracúva cezhraničné prípady, je určený pre notárov z 21 členských notárstiev CNUE. Zámerom RNE je pomôcť notárom, ktorí sú konfrontovaní s riešením praktických otázok obsahujúcich cezhraničné aspekty, a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu. Cieľom RNE je urýchlenie procedúr, osobitne mimosúdnych, ktoré uplatňujú notári, a uľahčenie integrácie, v strednodobej a dlhodobej perspektíve, európskeho notárstva do Európskej súdnej siete (Réseau Judiciaire Européen en matiére civile et commerciale, ďalej len „RJE“) pre oblasť občiansku a obchodnú. Komisár Franco Frattini 26. apríla 2006 v Bruseli vyhlásil: „Európska súdna sieť je kľúčovým nástrojom, ak ide o zlepšenie fungovania súdnej spolupráce medzi členskými krajinami EÚ. Som presvedčený, že v záujme dopracovania sa k tomuto cieľu, právnické povolania, najmä notári môžu dať najviac a mali by byť viac zainteresovaní do aktív Siete.“ RNE neposkytuje právne rady, ale jej úlohou je skôr poskytnúť technickú podporu na uľahčenie práce vykonávanej notármi, ktorá obsahuje zahraničný právny prvok. Napríklad: Ak sú notári, v záujme poskytnúť čo najkvalitnejšie právne služby klientom, konfrontovaní s potrebou riešiť cezhraničný prípad (napr. dedičstvo, založenie podniku, manželskú zmluvu), obrátia sa na príslušného hovorcu vo svojom členskom štáte, ktorý je v spojení so sieťou partnerov v 21 notárskych organizáciách z členských notárstiev RNE: Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Španielsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lo-

tyšsko, Litva, Luxemburg, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Tento partner sa bude so žiadosťou okamžite zaoberať alebo sa rozhodne skontaktovať sa s nejakým zahraničným partnerom, ktorý je členom jednej z ostávajúcich dvadsiatich partnerských organizácií RNE. Žiadosti musia byť formulované formou presných otázok a nemôžu byť predložené vo forme celého spisu. Základné úlohy RNE sú nasledovné: 1. vzájomná spolupráca justičných zložiek 2. aplikácia komunatárnych nástrojov riadenia 3. úlohy hovorcov 4. kontakty a spolupráca hovorcov Organizácia RNE: n na národnej úrovni n na európskej úrovni n prenos informácií Služby RNE sú v zásade bezplatné a odpovede notárov majú len informatívny charakter. Výsledkom aktivity je zatiaľ skúšobné zaradenie do systému jednotlivých členských štátov CNUE a v rámci EÚ bude aplikácia predstavená a dokončená najneskôr do 31. decembra 2009. Na prvom zasadnutí RNE vystúpil p. Olivier Tell zodpovedný za činnosť RJE a RNE za Európsku komisiu (ďalej „EK“). Uviedol, že EK s veľkým záujmom sleduje aktivity RNE, keďže ide o historický okamih, ktorým sa zahájila spolupráca v úplne inej forme medzi jednotlivými právnickými profesiami. Touto formou spolupráce by sa mala zlepšiť aj ďalšia komunikácia medzi notármi. Je zrejmé, že takéto aktivity notárov smerujú k lepšej spolupráci všetkých právnických profesií. V európskom právnom priestore prebieha čulá spolupráca v oblasti prípravy právnych aktov, a preto je nutné, aby podnety z právnej praxe boli podchytené aj o praktické postrehy. 5

ARS NOTARIA 2/2008

AKTUALITY Z KOMORY

že v ďalšom postupe sa budú hľadať možnosti vypracovaním formulárov, ktoré sa nebudú viazať na konkrétne prípady, a naďalej sa bude zdokonaľovať webová stránka RNE www.cnue.be/fr/reseau_notarial_europeen-fr/ /001/index/html. Treba si uvedomiť, že v konečnom dôsledku si systém „hľadá“ uplatnenie v systéme internetizácie práva. Boli vypracované základné línie RNE, odovzdaný propagačný materiál, CD – video. Treba, aby bol systém RNE využívaný notármi, ako aj ich klientmi, čo najčastejšie ešte v rámci skúšobnej prevádzky systému. V prípade akýchkoľvek podnetov možno kontaktovať hovorcu RNE na emailovej adrese: [email protected].

V tejto oblasti boli vyzvané aj príslušné ministerstvá spravodlivosti členských štátov EÚ na zlepšenie vzťahov v oblasti RNE. Sústreďuje sa na oblasť medzirezortnej spolupráce, právnej – s notármi, advokátmi z praxe, s notárskymi a s advokátskymi komorami. Ďalej je to v rámci samého rezortu justície v spolupráci s vedeckými a pedagogickými právnickými inštitúciami. Treba si uvedomiť, že tento právny nástroj má veľmi široké použitie a je do budúcnosti veľmi perspektívny. Európska právna sieť víta zatiaľ najlepšie prepracované zásady RNA, čo možno aj sledovať na nasledujúcej webovej stránke: http://ec.europa.en/justice_home/judicialatlascivil/httml a http://ec.europa.en/civiljustice/index_en.htm) V rozhodovacej činnosti sa uplatňuje spolupráca so súdmi. Na zasadnutí vystúpila aj Clarisse Martin z CNUE a podala informáciu o činnosti pracovnej skupiny „Justice Forum“. Pán Christian Hertel predstavil na internete webovú stránku vypracovanú za spolupráce nemeckých notárov, ktorá má slúžiť v aplikačnej medzinárodnej praxi. Treba si uvedomiť, že RNE je len návod – projekt spolupráce, pričom konečný spotrebiteľ v aplikačnej praxi je daný konkrétnym notárom v praxi. Notár sprostredkuje v jej činnosti záujmy klienta. Odstraňujú sa tu len jazykové a právne bariéry. Bolo dohodnuté,

JUDr. Magdaléna Valušová notárka Rimavská Sobota hovorca RNE za NK SR

20. EURÓPSKE NOTÁRSKE DNI Svoje príspevky predniesli Dr. Michael Umfhrer, prezident Rakúskej notárskej akadémie, pán Günther Lux, zástupca partnerskej banky rakúskych notárov Austria Creditanstalt, pán Mario Miccoli, prezident Komisie pre záležitosti Európy CAE, pán Rafael Gomez-Ferrer, viceprezident Medzinárodnej únie notárstva UINL, Dr. Klaus Woschnak, prezident Rakúskej notárskej komory. Prítomných pozdravila aj ministerka spravodlivosti Rakúskej republiky pani Dr. Maria Berger.

Zástupcovia európskych notárstiev sa už tradične stretli na spoločných dňoch 24. a 25. apríla, ktoré organizuje každoročne Rakúska notárska komora. Tento rok to bolo už po 20-ty krát, rovnako v Salzburgu. Tému stretnutia zvolili organizátori pod názvom „Dnes politika, zajtra prax – politika v justícii a notárstvo v Rakúsku a v Európskej únii“. Organizátori sa zamerali na témy, ktoré sú aktuálne pre notárov, predovšetkým vo vzťahu k zákonodarstvu Európskej únie. Ide najmä o trh nehnuteľností, oblasť obchodného práva a iniciatívy Európskej komisie vo vzťahu k dedičskému a rodinnému právu.

V odbornej časti patrila úvodná prednáška vedúcemu Katedry obchodného práva na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity profesoro6

AKTUALITY Z KOMORY

ARS NOTARIA 2/2008

skej banky spolupracujúcej pri uložení a viazaní kúpnej ceny.

vi Dr. Heinzovi Krejcimu, s témou „Prínos notárstva k rozvoju obchodného práva“. Nad stále aktuálnou témou prevodu nehnuteľností sa zamýšľal profesor Peter L. Murray z Právnickej fakulty Harvard, Cambridge, USA vo svojej prednáške „Úloha notárov pri prevodoch nehnuteľností – výzvy a perspektívy do budúcnosti“. Vo svojom príspevku nadviazal na porovnávaciu štúdiu venovanú úlohe notára pri prevodoch nehnuteľností v rôznych vybraných štátoch systémov kontinentálneho práva a anglosaského modelu common law. Pri porovnaní sa zameral na ceny týchto služieb a na právnu úpravu spisovania a registrácie zmlúv o prevodoch nehnuteľností. Rovnako popri tom skúmal aj právnu istou a výhody a nevýhody oboch systémov. K dispozícii boli aj niektoré porovnávacie diagramy, ktoré poukázali na poplatky za dané služby a ich cenovú dostupnosť.

V popoludňajších hodinách pokračovala konferencia prednáškou pána menom Francisco Fonseca Morillo, zástupcu Európskej komisie, ktorý priblížil iniciatívy Európskej komisie práve v oblasti dedičského a rodinného práva. Odbornú časť ukončil svojím príspevkom člen Európskeho parlamentu pán Kurt Lechner. Prítomným notárom poskytol určitý prehľad európskej legislatívy vo vzťahu k notárom a zameral sa na oblasti, v ktorých môžu byť notári činní pri rozvoji európskeho práva. Každá z konferencií, na ktorej sa stretávajú zástupcovia určitej profesie, má svoj význam. Každoročné stretnutia notárov na úrovni Európy pripievajú k výmene informácií, ktoré majú za následok upevňovanie pozícií. Žijeme v Európskej únii. Musíme si uvedomiť, že zákonodarstvo Európskej únie je zrkadlom zákonodarstva jej členských štátov. A prijaté rozhodnutia na pôde EÚ majú zase za následok právne úpravy v týchto členských štátoch. Legislatívny vývoj smeruje k Európe.

Dopoludňajšiu časť uzavrela prednáška Dr. Clausa Spruzinu, prezidenta Salzburskej notárskej komory. Zoberal sa témou právnej istoty pri prevodoch nehnuteľností. Zdôraznil osvedčenosť inštitútu „Treuhandschaft“, t.j. uzavretie kúpnej zmluvy spolu s odovzdaním kúpnej ceny prostrednícvom notára a partner-

JUDr. Zuzana Grófiková notárka so sídlom v Bratislave

2. KONGRES NOTÁROV EURÓPSKEJ ÚNIE Vážená pani notárka, vážený pán notár, milé kolegyne a kolegovia,

a zároveň príležitosťou pre Vás, aby ste nadviazali kontakty s kolegami – notármi z 21 členských štátov Európskej únie. Účasť prisľúbili aj poprední predstavitelia Európskej komisie, Rady Európskej únie, či významní odborníci z praxe a zástupcovia akademickej obce.

za usporiadateľské miesto konania bolo vybraté hlavné mesto Poľska – Varšava, čo je súčasne dôkazom toho, že európske záujmy sa nesústreďujú len „v hlavnom meste Európy“ – v Bruseli.

2. kongres notárov EÚ má ambíciu nadviazať na prvý kongres, ktorý sa uskutočnil v novembri 2005 v Ríme za účasti viac než 2 000 notá-

Kongres, ktorý sa uskutoční bude prestížnym podujatím 7

ARS NOTARIA 2/2008

AKTUALITY Z KOMORY

rov a aktívnej participácie politických osobností, medzi ktorými nechýbal viceprezident Európskej komisie F. Frattini. Ústrednou témou kongresu je

a európskych notárstiev, verím, že slovenskí notári svojou hojnou účasťou prispejú k dôstojnosti a vážnosti tohto slávnostného podujatia.

Účastníci si takto budú mať možnosť vymeniť myšlienky a názory na v súčasnosti jestvujúcu a budúcu európsku právnu úpravu v tejto oblasti.

V prípade väčšieho záujmu oslovíme cestovnú agentúru, ktorá by pre slovenských notárov pripravila poznávací program a sprievodné podujatia a podchytila by aspekty organizačného charakteru.

Vzhľadom na charakter podujatia a predpokladanú účasť čelných predstaviteľov svetových

Vážená pani notárka, vážený pán notár, touto cestou prijmite môj úctivý pozdrav. JUDr. Miroslav Duriš Prezident NK SR

Predbežný program Pre sprievodné osoby je prichystaný bohatý kultúrny program (návšteva paláca Wilanów, prehliadka Varšavy s odborným výkladom, výlet do Zelazowa Wola spojený s prehliadkou miestneho kaštieľa, návšteva kráľovského hradu vo Varšave, či prehliadka Paláca kultúry a oddychu vo Varšave) spestrený ochutnávkou poľských kulinárskych špecialít v najlepších varšavských reštauráciách. Bližšie informácie sú dostupné na nasledujúcej internetovej stránke: http://www.cnue.be/fr/congres-varsovie-fr/ 003.html.

Príchod účastníkov a ubytovanie v hoteli Ekumenická omša Uvítací cocktail v Hilton Congress Hall

Registrácia účastníkov kongresu Slávnostný otvárací ceremoniál Slávnostný obed Odborný program Gala koncert

Kongres bude prebiehať v priestoroch hotela Hilton Warsaw Hotel and Convention Centre (Hilton Congress Hall). Účastníci si pri vyplňovaní prihlášky môžu vybrať zo širokej ponuky varšavských hotelov: Hotel Hilton Congress Hall *****, Hotel Westin*****, Hotel Sofitel*****, Hotel Marriott****, Hotel Jan III Sobieski****, Hotel Mercure ***, Hotel Kyriad***, Hotel Campanile***.

Odborný program Obed Odborný program Slávnostné ukončenie kongresu Gala večera

Prihlásiť sa na 2. kongres notárov Európskej únie možno priamo (online) na internetovej stránke Rady notárstiev Európskej únie (CNUE): http://cnue.konikan.pl/fr/. Uzávierka prihlášok je 15. augusta 2008.

Bližšie informácie o ubytovaní, ako aj mapku s lokalizáciou jednotlivých hotelov nájdete na nasledujúcej internetovej stránke: http://www.cnue.be/fr/congres-varsovie-fr/ 006.html.

Výška účastníckeho poplatku pre kongresistov je približne (prepočet zloty – euro podľa kurzového lístka k 7. aprílu 2008) 346 eur a pre sprievodné osoby 283 euro. Pre účastníkov kongresu a sprievodné osoby je naplánovaný výlet do Krakova.

V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte Sekretariát Notárskej komory SR: Mgr. Katarínu Babčákovú tel. č.: 02/555 74 519 mobil: 0905/230 480 [email protected].

8

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

• ČLÁNKY •

ÚSTAVNÁ OCHRANA PRÁVA NA SÚKROMIE A JEJ VÝZNAM PRE ZACHOVANIE POVINNOSTI MLČANLIVOSTI V PRÁVNICKÝCH PROFESIÁCH II. Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc.

Slobodné povolania

sahujú podobné, no nie vždy identické, charakteristiky slobodných povolaní.

Európsky súd pre ľudské práva pri svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že pri „slobodných povolaniach“ treba profesijný život považovať za súčasť súkromného života a kanceláriu zahrnúť pod pojem obydlie. Vzhľadom na uvedené bude potrebné zastaviť sa pri obsahu slovného spojenia „slobodné povolanie“.

Sociálna veda rozpoznáva viacero znakov, ktoré musí spĺňať fenomén označovaný ako „slobodné povolanie“. Doc. Alžbeta Foltíniova, vo svojej práci venovanej slobodným povolaniam viaceré z nich vymenúva, keď konštatuje, že „...slobodné povolania poskytujú služby, ktoré sa poskytujú: n osobne, n na vlastnú zodpovednosť, n nezávisle, n jedná sa o služby duševno-ideové.“1

Slobodné povolanie v zmysle slovenského právneho poriadku nie je ani taký právny, ako „sociologický“ pojem. S jeho charakteristikou sa síce môžeme stretnúť napr. v Zmluve medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku z 15. januára 1997 (oznámenie MZV SR č. 2/2007 Z. z.), ide však iba o jedno z možných vymedzení. V zmysle článku 14 ods. 2 tejto zmluvy, pojem „slobodné povolanie“; ... zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov“. Viaceré ďalšie bilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré uzatvorila Slovenské republika, pritom ob-

1

Ako sme už uviedli, právny poriadok Slovenskej republiky nepozná jednotnú definíciu slobodného povolania, no napriek tomu tento pojem používa vo viacerých právnych predpisoch. S týmto pojmom sa môžeme napríklad stretnúť v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,2 v zákone č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších

neho zväzu, ktoré garantujú a ďalej rozvíjajú profesionalitu, kvalitu a vzájomnú dôveru so zadávateľom.“

Pozri napr. doc. Ing. Alžbeta Foltíniova, CSc., a kol.: Slobodné povolania. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2000, s. 7. Vlastnú definíciu slobodného povolania má napríklad aj Nemecký zväz slobodných povolaní, v zmysle ktorej:„Príslušníci slobodných povolaní poskytujú, na základe osobitnej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle, duševno-ideové služby v záujme svojich objednávateľov a verejnosti. Ich odborné vzdelanie podlieha spravidla špecifickým, odborne právnym normám podľa určenia zákonov štátu alebo podľa autonómne ustanovených noriem príslušného profesionál-

2

9

§ 2 zákona o advokácii: (1) Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „komora“). (2) Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. (3) Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

predpisov,3 v zákone č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov alebo v zákone č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z.

štátnej správy si takto „negatívne“ zadefinoval „slobodné povolania“, ktoré spája s inou činnosťou, ako je živnosť, a pre ktoré vyžaduje existenciu profesijnej komory a jej aktívne usmerňovanie fyzických osôb, ktoré slobodné povolanie vykonávajú.

Ochrana súkromia niektorých právnických a iných povolaní4

Nie je pritom bez zaujímavosti, že aj keď napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v odkaze k svojmu § 3 ods. 2 uvádza medzi osobitnými predpismi, ktoré upravujú činnosť vykonávanú ako „slobodné povolanie“, aj zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tento zákon vo svojom obsahu notársku činnosť ako „slobodné povolanie“ nedefinuje.

V právnom poriadku Slovenskej republiky sa možno stretnúť s aktívnou i pasívnou ochranou práva na súkromie osôb vykonávajúcich niektoré právnické povolania (táto povinnosť je zákonne upravená aj pre celý rad iných profesií). Pokiaľ medzi aktívne formy ochrany práva na súkromie niektorých právnických profesií by sme mohli zaradiť právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany blízkych osôb a ochrany svojho obydlia, azda najvýznamnejšou pasívnou formou ich ochrany je rešpektovanie ich povinnosti mlčanlivosti.

Štatistický úrad SR pritom eviduje ako tzv. „slobodné povolania“ fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského zákona a ktorých činnosť je usmerňovaná profesnými komorami. Tento ústredný orgán 3

§ 3 Základné ustanovenia (1) Autorizovaným architektom (ďalej len „architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných architektov. (2) Autorizovaným krajinným architektom (ďalej len „krajinný architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných krajinných architektov. (3) Autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej len „inžinier“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov. (4) Zoznamy podľa odsekov 1 a 2 vedú komory zriadené podľa tohto zákona (§ 24 a 31). (5) Usadený architekt je architekt zapísaný v zozname autorizovaných architektov v Slovenskej republike alebo v obdobnom zozname v členskom štáte, v ktorom má sídlo jeho hlavný ateliér alebo hlavná kancelária. (6) Hosťujúci architekt je architekt zapísaný v registri hosťujúcich architektov (ďalej len „register“). (7) Architekti a inžinieri a hosťujúci architekti môžu vykonávať odborné činnosti vo výstavbe a) sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“), b) v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník, konateľ alebo ako spolupracujúca osoba 4a) (ďalej len „zamestnanec“).

4

Z ďalších právnych predpisov, ktoré upravujú právo na súkromie možno tiež uviesť: – Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý v § 55 ustanovuje predmet telekomunikačného tajomstva, ktoré chráni právo na súkromie jednotlivcov napr. pri prijímaní, prenášaní, sprostredkúvaní a uchovávaní informácií.

Aktívnu formu ochrany práva na súkromie poskytuje právny poriadok SR prokurátorom – Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov, ktorý striktne ustanovuje možnosti obmedzenia práva na súkromie orgánom štátu použitím informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia. – Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, podrobnejšie upravuje ochranu súkromia v oblasti spracúvania osobných údajov (možnosť spracúvania iba so súhlasom dotknutej osoby). – Zákon č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ustanovujú aj spôsob spracúvania osobných údajov pri plnení úloh Železničnej polície a Policajného zboru na účely trestného konania, ktoré môže spracúvať i bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinná dbať na ochranu jej súkromia. – Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ustanovuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, sa sprístupnia len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. – Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahujú ustanovenia na ochranu pacientovho súkromia. Okrem toho, že zdravotnícky personál je povinný uvážene chrániť informácie dôverného charakteru, prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta má len zákonom ustanovený okruh osôb.

10

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

Advokácia

sudcom a osobám určeným na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré majú v jeho zmysle v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany blízkych osôb a ochrany svojho obydlia. Bez ich súhlasu preto napríklad nemožno zverejňovať ich tvár a ani bydlisko.5

Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Povinnosť mlčanlivosti6

Medzi základné princípy výkonu advokácie patrí dôsledné zachovávanie povinnosti mlčanlivosti, individuálny prístup ku klientovi a absolútna priorita záujmov klienta pred záujmami ostatných osôb. Presadenie záujmu klienta prostriedkami v súlade so zákonom je primárnym cieľom poskytovania právnej služby, ktorý má prednosť pred záujmami iných subjektov, ako aj pred záujmami samého advokáta.

Slovenská terminologická databáza definuje mlčanlivosť ako: n právny inštitút, ktorý spočíva v povinnosti fyzickej osoby zabezpečiť ochranu utajovaných informácií pred ich prezradením nepovolanej osobe (Sobihard/SP), n povinnosť osoby, uložená štátom alebo medzinárodnou zmluvou, zachovať v tajnosti určité okolnosti, a to aj v postavení svedka v trestnom konaní, od ktorej môže byť príslušným orgánom oslobodená (Polák – Balún/TP).7

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov upravuje povinnosť mlčanlivosti advokátov v § 23 a robí tak v súlade s obsahom Zásad výkonu advokátskeho povolania advokátov v EÚ z 28. októbra 1988 (schválené na plenárnom zasadnutí CCBE - Council of the Bars and Law Societies of the European Community – Rada advokátskych komôr členských krajín EÚ) a ich následnými úpravami na plenárnych zasadnutiach CCBE 28. novembra 1998 a 6. decembra 2002.8

Právny poriadok Slovenskej republiky zabezpečuje v rozličnom rozsahu povinnosť mlčanlivosti pre príslušníkov jednotlivých právnických profesií. Na tomto mieste sa budeme venovať úprave tejto povinnosti v troch právnických profesiách, ktoré zároveň spĺňajú charakteristiku slobodného povolania – advokátom, notárom a súdnym exekútorom.

5

6

Ustanovenia zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Okrem právnických profesií upravil zákonodarca povinnosť mlčanlivosti v rozličnom rozsahu aj v celom rade ďalších právnych predpisov. Obsahuje ju napríklad zákon č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/2008 Z.z.o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a mnohé ďalšie.

11

7

Slovenská terminologická databáza, zdroj internet.

8

2.3. Povinnosť mlčanlivosti 2.3.1. Pre prácu advokáta je nevyhnutné, aby mu klient zveril aj to, čo by nepovedal inej osobe. Advokát by mal byť príjemcom informácií na základe dôvery. Klient nemôže advokátovi dôverovať bez pocitu istoty, že advokát zachová mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel. Povinnosť mlčanlivosti je preto primárnym a základným právom a zároveň primárnou a základnou povinnosťou advokáta. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť slúži záujmom výkonu spravodlivosti aj záujmom klienta. Z tohto dôvodu má povinnosť mlčanlivosti nárok na osobitnú ochranu zo strany štátu. 2.3.2. Advokát musí zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. 2.3.3. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť nie je časovo obmedzená. 2.3.4. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje aj na spoločníkov advokáta, zamestnancov a na všetky ostatné osoby, ktoré mu boli počas poskytovania právnej pomoci k dispozícii.

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

V zmysle slovenského právneho poriadku je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Na takýto súhlas sa pritom vždy vyžaduje písomná forma.

V súlade s v Trestnom zákone ustanovenou povinnosťou prekaziť pripravovaný alebo páchaný trestný čin (§ 341) sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť advokáta nevzťahuje na takúto situáciu a advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní vedenom podľa zákona o advokácii.

Notárska činnosť

Vzhľadom na výnimočnosť súkromných informácií, ktoré sa advokát pri výkone advokácie môže dozvedieť, zákon o advokácii ustanovuje, že advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

Postavenie, činnosť a samosprávu notárov upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok). V jeho zmysle sa notárskou činnosťou rozumie najmä spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, osvedčovanie právne významných skutočností, konania vo veciach notárskych úschov, úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov a ak tak ustanoví Notársky poriadok alebo osobitný zákon,9 je notár oprávnený vykonávať aj ďalšie činnosti. V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár napríklad fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovať právne rady, spisovať iné listiny a vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť pritom advokátovi trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. Advokát pritom nemá povinnosť mlčanlivosti voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov a tiež aj v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.

Význam notárskej činnosti spočíva najmä v skutočnosti, že štát deleguje notárovi časť svojej verejnej moci: poskytuje mu právomoc dávať listinám autenticitu. S uvedeným úzko súvisí záväzok notára, aby bol voči štátu lojálny, obetavo vykonával svoj úrad, ochotne poskytoval služby a rady každému, kto ho o to požiada (Etický kódex notára).

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako ako na advokáta vzťahuje aj na a) zamestnancov advokáta, zamestnancov verejnej obchodnej spoločnosti, zamestnancov komanditnej spoločnosti alebo zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným, b) iné osoby, ktoré sa v tejto súvislosti podieľajú na poskytovaní právnych služieb a c) členov orgánov komory a jej zamestnancov.

9

Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

10

V zmysle § 13 zákona o notároch a notárskej činnosti, notár skladá do rúk ministra tento sľub: “Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi

Povinnosť mlčanlivosti notárov je upravená v § 39 zákona o notároch a notárskej činnosti (k zachovávaniu mlčanlivosti zaväzuje notára aj jeho sľub10 a podrobnejšie sa s ňou zaoberá aj čl. 7 Etického kódexu notárov, ktorý bol schválený Konferenciou notárov Notárskej ko-

predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.”

12

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

Súdni exekútori

mory SR).11 V jeho zmysle notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti okrem prípadov, ktoré sú uvedené v tomto zákone. V zmysle § 39 ods. 4 tohto zákona povinnosť zachovávať mlčanlivosť notára sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu Obsah tohto ustanovenia, nie celkom korešponduje s obsahom § 340 ods. 1 Trestného zákona (Neoznámenie trestného činu), v zmysle ktorého nie je trestným činom, ak osoba (notár), ktorá sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, tento neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, ak by oznámením trestného činu porušil zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti, a rovnako ani nekorešponduje s úpravou povinnosti mlčanlivosti advokáta, ako ju obsahuje zákon o advokácii.

Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Postavenie a činnosť súdnych exekútorov upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov znení neskorších predpisov. V zmysle § 32 zákona má exekútor a jeho zamestnanci povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Povinnosť exekútora zachovávať mlčanlivosť trvá aj po zániku výkonu jeho funkcie a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora. Podobne ako notár, aj exekútor sa k povinnosti mlčanlivosti zaväzuje aj svojím sľubom, ktorý skladá do rúk ministra spravodlivosti.12 Ak osobitný predpis (zákon o ochrane utajovaných skutočností) neustanovuje inak, povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť: a) účastník konania písomným vyhlásením, ak ide o skutočnosť, ktorá sa týka jeho oprávneného záujmu, b) minister vo veciach, ktoré súvisia s činnosťou podľa Exekučného poriadku.

Notára môže jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť zbaviť a) účastník písomným vyhlásením alebo b) na účely trestného konania vo vymedzených veciach minister spravodlivosti a c) predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania.

Na rozdiel od advokátov a notárov, Exekučný poriadok vo svojom obsahu (§ 32 ods. 3) však ustanovuje, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť súdnych exekútorov sa nevzťahuje na poskytnutie informácií a) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

Podobne ako v prípade advokátov, povinnosť notára zachovať mlčanlivosť trvá aj po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára a uvedené sa primerane vzťahuje aj na činnosť notára v orgánoch komory. 11

vinnosti mlčanlivosti notára musí notár, v prípade domovej prehliadky, vykonávanej v jeho byte, alebo kancelárii, požiadať, aby sa jej zúčastnil zástupca komory. Notár zodpovedá za rešpektovanie povinnosti mlčanlivosti svojimi zamestnancami. Táto povinnosť musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve zamestnanca notára. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára.

Čl. 7 Mlčanlivosť notára Ako dôverník svojho klienta je notár viazaný mlčanlivosťou. Je povinný udržať v tajnosti každú dôvernú informáciu, ktorú získal pri výkone svojho povolania. Dôvernou informáciou je každá informácia, ktorej prezradenie si klient neželá, prípadne by ho mohla dostať do nepríjemnej situácie, či dokonca mu spôsobiť škodu. Dôvernou informáciou je sama skutočnosť, že notára niekto požiadal o jeho služby, pokiaľ by jej prezradenie mohli klientovi škodiť. Notár nesmie využívať dôverné informácie v neprospech klienta, alebo na to, aby pre seba, či pre iného, dosiahol, priamo či nepriamo prospech. Dôvernú informáciu môže notár vyzradiť len so súhlasom klienta, alebo na jeho príkaz. Výnimku z povinnosti mlčanlivosti obsahuje Notársky poriadok. V súvislosti s výkonom povolania notár nesmie utajeným spôsobom vyhotoviť zvukový, alebo obrazový záznam o rozhovore s klientom či inou osobou. V záujme zachovania po-

12

13

„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a budem ich uplatňovať ako súdny exekútor podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone svojej činnosti budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa Exekučného poriadku.“

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

b) službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených zákonom, c) súdu na účely občianskeho súdneho konania a d) Ministerstvu spravodlivosti SR na účely výkonu dohľadu.

sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie“, no v § 129 (Zákaz výsluchu svedok nesmie svedka) zároveň uvádza, že byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda“ (ods. 1) a tiež, že „… svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť (ods. 2)“.

Práve uvedené ustanovenie, podľa nášho názoru, vyjadruje v porovnaní s povinnosťou mlčanlivosti, ako je táto ustanovená v prípade advokátov a notárov, v prípade súdnych exekútorov jej jednoznačne zúžený rozsah.

Trestný poriadok a trestnoprávne garancie výkonu slobodného povolania vo vzťahu k povinnosti zachovávať mlčanlivosť Trestný poriadok13 upravuje, pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Pri dosahovaní uvedeného sa zrejme v niektorých prípadoch nedá vyhnúť určitým zásahom do chráneného práva na súkromie. Je však nevyhnutne nutné, aby takéto zásahy spĺňali požiadavky, o ktorých sa zmienime neskôr.

Zákaz výsluchu podľa § 129 odsek 2 Trestného poriadku sa však nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.14 Na základe uvedeného treba na tomto mieste osobitne poukázať na rozdielny prístup v právnom poriadku SR k rešpektovaniu povinnosti mlčanlivosti v prípade neoznámenia trestného činu a neprekazenia trestného činu.

Trestný poriadok napríklad v § 89 (Povinnosť na vydanie veci) konštatuje, že každý, „... kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia“. V odseku 2 toho istého ustanovenia sa však konštatuje, že uvedená povinnosť sa „... nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti“. § 127 (Povinnosť svedčiť) Trestný poriadok síce zakotvuje, že „.. každý je povinný dostaviť

V ustanovení § 340 ods. 1 Trestného zákona (Neoznámenie trestného činu) sa konštatuje, že každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy15 osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V odseku 3 toho istého ustanovenia sa však v súvislosti s povin-

13

Zákon č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

15

14

Trestný poriadok – § 129 ods. 3.

14

Ide o trestné činy upravené v § 328 (Prijímanie úplatku), § 332 (Podplácanie) a § 336 (Nepriama korupcia) Trestného zákona.

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

nosťou mlčanlivosti konštatuje, že „kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil a) spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo b) zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti“.

ny práv a oprávnených záujmov občanov, keďže takmer každý, či už z vlastného rozhodnutia alebo následkom istých udalostí prišiel použil služby nielen advokáta, notára alebo exekútora, ale aj architekta, súdneho znalca či tlmočníka. Výkon slobodného povolania, s ktorým zákon spája povinnosť mlčanlivosti, vzhľadom na špecifický vzťah ku klientovi a jeho ochrane, pritom vyžaduje isté osobitné zákonné záruky, ktoré je povinný rešpektovať každý štátny orgán v rozsahu, v akom je povinnosť mlčanlivosti upravená pre jednotlivé slobodné povolania.

Slovenský právny poriadok teda dáva prednosť zákonom uznanej povinnosti mlčanlivosti voči povinnosti oznámiť už spáchaný trestný čin. Uvedené však rovnako neplatí v prípade zákonnej povinnosti prekaziť pripravovaný alebo páchaný trestný čin. Trestný zákon totiž v § 341 (Neprekazenie trestného činu) ods. 1 konštatuje, že každý, „... kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“ a v ods. 4 iba konštatuje, že táto povinnosť sa „... nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo“.

Keďže uvedené je osobitne dôležité v rámci trestného konania (vzhľadom na jeho mimoriadny dopad na ústavou chránené práva a slobody), treba v tejto súvislosti poukázať najmä na nasledujúce povinnosti tak na strane subjektov zaviazaných povinnosťou mlčania, ako aj orgánov činných v trestnom konaní na strane druhej: n povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa osoba vykonávajúca advokáciu alebo notársku činnosť dozvedela v súvislosti s výkonom svojej profesie (advokát má pritom napríklad právo napriek zbaveniu tejto povinnosti klientom rozhodnúť sám o pokračovaní zachovávať mlčanlivosť, ak pozbavenie je v neprospech jeho klienta. Z toho vyplýva aj obmedzenie, že vyšetrovateľ má zakázané vypočúvať obhajcu ako svedka o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby), n povinnosť bez meškania zničiť prípadné záznamy telefonických rozhovorov medzi osobou vykonávajúcou advokáciu alebo notárske povolanie a jeho klientom či výsledky sledovania a ich nemožnosť použiť ako dôkaz v trestnom konaní, n povinnosť nekontrolovať rozhovor advokáta a jeho klienta, ktorý je vo väzbe, a ani ich vzájomnú korešpondenciu,16 n povinnosť v rámci nariadenej prehliadky (domy alebo priestoru) nepožadovať a neodnímať listiny a údaje na technických nosičoch, podliehajúce zákazu výsluchu (tieto

Keďže zákonodarca pri uvedenom nezaradil popri „spovednom tajomstve“ ako dôvode na zánik trestnosti neprekazenia trestného činu aj porušenie zákonom uznanej povinnosti mlčanlivosti, možno konštatovať, že táto povinnosť sa bez obmedzenia vzťahuje na všetky slobodné povolania, ktoré majú vo svojich zákonoch ustanovenú povinnosť mlčanlivosti vzťahujúcu sa aj na trestné konanie (advokáti, notári).

Záruky právnej ochrany súkromia cez povinnosť mlčanlivosti pri výkone advokácie a notárskeho povolania Dodržiavanie právnej ochrany výkonu slobodného povolania je významnou súčasťou ochra16

„Keby sa advokát nemohol rozprávať so svojím klientom bez dozoru a nemohol od neho dostávať dôverné pokyny, jeho právomoc by stratila mnoho zo svojej užitočnosti, lebo

účelom Dohovoru je chrániť konkrétne a efektívne práva.“ (ESĽP: Campbell a Fell z roku 1984, A-80)

15

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

nemožno ani dobrovoľne vydať).17 Aj pri domovej prehliadke či prehliadke iných priestorov je pritom orgán, ktorý ju vykonáva, povinný najprv vyzvať povinnú osobu k dobrovoľnému vydaniu veci a až potom rozhodnúť o následných krokoch. Ak povinná osoba vyhovie výzve a hľadanú vec vydá, prehliadka sa nezačne a tento úkon by mal byť okamžite ukončený. Ak však povinná osoba vec nevydá, až následne možno začať s prehliadkou a po prípadnom nájdení hľadanej veci môže dôjsť k jej odňatiu. Nevyhnutnosť takéhoto postupu treba zvýrazniť najmä na hodnotenie zákonnosti prípadných prehliadok a zaisťovaní vecí v priestoroch osôb vykonávajúcich právnické profesie spojené s povinnosťou mlčanlivosti. Medzi veci dôležité pre trestné konanie, ktoré na základe výzvy je povinná osoba dobrovoľne vydať na účely trestného konania, pritom zvyčajne patria a) predmety, tzv. vecné dôkazy, b) veci s možnosťou uložiť trest prepadnutia veci, c) listiny, s výnimkou listín, ktoré majú povahu uvedenú v § 89 odsek 2 Trestného poriadku (napr. informácie spísané právnikom – advokátom, notárom, exekútorom a klientom, a to aj v elektronickej podobe, uchovávané napríklad v počítačových pamätiach či sieťach). Advokát (notár) ani v prípade, ak by bol vyšetrovateľom vyzvaný k dobrovoľnému vydaniu veci dôležitej pre trestné konanie a táto by mala podobu listiny alebo inej veci, ktorej obsah súvisí so zákazom výsluchu, pokiaľ nebol klientom zbavený povinnosti mlčanlivosti, nemôže žiadosti o vydanie veci vyhovieť.

častnená osoba a iná osoba – napríklad zamestnanec majú povinnosť nachádzať sa v určenom priestore (miestnosti) tak, aby všetci mohli sledovať postup prehliadky a prípadne dosvedčiť, že určitá vec bola nájdená v tomto priestore a ide o konkrétnu a identifikovanú vec, následne zapísanú do zoznamu zaistených vecí. Orgány štátu sú pritom povinné rešpektovať „súkromie“, ako aj „povinnosť mlčanlivosti“, zhmotnené v informáciách, ktoré majú slovnú podobu, písomnú podobu alebo sú zachytené na technickom nosiči a vznikli v súvislosti s výkonom právnického povolania (pri zabezpečení právnych služieb pre klienta). Aj keď istý praktický problém môže vzniknúť pri posudzovaní toho, ktoré z informácií majú takýto charakter vzhľadom na zákaz „oboznamovania sa“ s obsahom takýchto informácií v rámci výkonu prehliadky priestorov osôb vykonávajúcich právnické povolanie spojené s povinnosťou mlčanlivosti, pri každej prehliadke (domov alebo iných priestorov) však stále musí platiť pravidlo o zákaze vydať listinu/vec (alebo túto listinu/vec odňať), ktorá spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 89 ods. 2 Trestného poriadku, a teda ide o listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti. Každý neobmedzene široký rozsah prehliadky priestorov domov alebo iných priestorov a prípadné zaistenie vecí, na ktoré sa vzťahuje zákaz výsluchu a povinnosti mlčanlivosti, je preto zrejme v rozpore s Trestným poriadkom (zákonom), ale aj s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom.

Počas prípadného výkonu prehliadky priestorov, v ktorých pracuje osoba vykonávajúca právnickú profesiu spojenú s povinnosťou mlčanlivosti, je pritom taktiež nevyhnutné rešpektovať príslušné ustanovenia Trestného poriadku,18 v zmysle ktorých všetky prítomné osoby, a to: vykonávajúce prehliadku, nezú17

V uvedenom už existuje pomerne ustálená judikatúra ESĽP, ktorý napríklad konštatoval, že „štáty môžu považovať za nevyhnutné uchýliť sa k určitým opatreniam ako domové prehliadky alebo zabavenie, aby získali hmotný dôkaz. sebe“, tak pri prehliadke domovej či iných priestorov sa má táto vec nachádzať v uvedenom objekte či priestore.

Pri uvedenom možno konštatovať, že prehliadka domová alebo iných priestorov je v podstate právny inštitút, ktorý sa skladá z dobrovoľného vydania veci a po neúspešnej výzve následne z jej odňatia. Rozdiel medzi prehliadkou a dobrovoľným vydaním a odňatím veci je v tom, že ak pri dobrovoľnom vydaní veci alebo odňatí ju má povinná osoba „pri

18

16

Trestný poriadok – § 105 (Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky).

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

Pritom však treba, aby ich právne predpisy a ich prax v danej oblasti zabezpečovali primerané a dostatočné záruky proti zneužitiu,“ (Klass a ost. z roku 1978, A–28) neúmerne široké zásahy do súkromia osôb vykonávajúcich slobodné povolania spojené s povinnosťou mlčanlivosti označuje za porušenie článku 8 Dohovoru.19 Stalo sa tak napríklad v rozhodnutí Buck c. Nemecko (rozhodnutie z 28. apríla 2005 k sťažnosti č. 41604/98), Chappell c. Spojené kráľovstvo (rozhodnutie z 30. marca 1989, A č. 152-A), Niemietz c. Nemecko (rozhodnutie zo 16. decembra 1992, A č. 251-B), Sallinen a ostatní c. Fínsko (rozhodnutie z 27. septembra 2005 týkajúce sa sťažnosti č. 50882/99) ďalších, pri ktorých v podobných prípadoch ESĽP konštatoval, že: „preto v danom prípade súd dospel k záveru, že prehliadka kancelárie sťažovateľa bola zásahom do jeho práv podľa čl. 8 Dohovoru. Navyše prehliadka bola zásahom do profesijného tajomstva v rozsahu, ktorý nebol primeraný okolnostiam. Tam, kde je zapojený právny zástupca, môže mať zásah do profesijného tajomstva dôsledky na riadny chod justície, a teda na práva, garantované článkom 6 Dohovoru. Navyše u verejnosti, ktorá bola s prípadom oboznámená, bolo kompromitované dobré meno sťažovateľa.“

kom dobre oddeliť výkon povolania od súkromného života. Na základe uvedeného v zmysle judikatúry ESĽP platí, že v takýchto prípadoch je nevyhnutné profesný život považovať za súčasť súkromného života, a kanceláriu, v ktorej sa slobodné povolanie vykonáva (a ktorá je neraz aj reálne súčasťou obydlia osoby vykonávajúcej slobodné povolanie), zahrnúť pod pojem obydlie, do ktorého môže štátny orgán zasahovať iba v súlade so zákonom, iba v nevyhnutných prípadoch (v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných) a pri zachovaní nevyhnutnej proporcionality (vzťahu medzi chráneným právom na súkromie jednotlivca výberom prostriedkov, ktoré štát používa na dosiahnutie legitímneho cieľa). S právom na súkromie sa v súčasnosti už nespája iba požiadavka, aby ho štát (verejná moc) rešpektoval a zdržal sa neoprávnených zásahov do tohto práva, ale aj požiadavka, aby štát toto právo aktívne chránil, t.j vytváral také podmienky a pravidlá, ktoré by znemožňovali jeho porušenie. Zákonmi zavádzanú povinnosť mlčanlivosti možno označiť za jednu z foriem plnenia si tejto povinnosti štátom, pričom táto povinnosť chráni nielen tých, ktorých zaväzuje, ale aj samých občanov, ktorí osobám s takouto povinnosťou z rozličných dôvodov zverujú svoje súkromné informácie.

Záver Ako sme sa stručne snažili poukázať v tomto príspevku, súkromie sa síce odnepamäti spája s ľudskou existenciou, no s prvými pokusmi o jeho modernú ústavnú definíciu a ochranu sa stretávame až koncom devätnásteho storočia.

Aj keď v slovenskom právnom poriadku existujú isté rozdiely v rozsahu zákonnej povinnosti mlčanlivosti, ako sa vyžaduje pre jednotlivé právnické profesie (advokácia, notárska činnosť, súdni exekútori), v právnom štáte je nevyhnutné, aby túto povinnosť na jednej strane rešpektovali tak jej nositelia, ako aj, na druhej strane, štátne orgány, ktoré s nimi prichádzajú do styku pri výkone svojich kompetencií.

Na základe rozhodovacej činnosti ESĽP v priebehu nasledujúceho storočia obsah súkromia nadobudol širší rozmer aj v prípade slobodných povolaní (medzi ktoré patria aj niektoré právnické povolania), pri ktorých sa nedá cel-

19

hnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Čl. 8 Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevy-

17

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

LISTINY O VYDEDENÍ A RIEŠENIE SPORNOSTI DEDIČSKÉHO PRÁVA V KONANÍ O DEDIČSTVE – NIEKOĽKO POZNÁMOK JUDr. Milan Majerník Krajský súd v Prešove

va, aby s úkonom, ktorý sa u nich vyhotovil, boli spojené následky, ktoré od nich poručiteľ očakáva. Pred spísaním notárskej listiny o vydedení, je preto žiaduce, aby notár poskytol poučenie občanovi o dôvodoch vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka a o všetkých právnych následkoch, ktoré z tohto vyplynú. Osobitne sa javí potrebným zdôrazniť dôsledné poučenie o materiálnych náležitostiach listiny o vydedení z dôvodov podľa § 469 ods. 1 písm. a), b), d) Občianskeho zákonníka. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písm. a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Odpoveď na otázku dôvodnosti proti dedičovi namiereného úkonu je však vecou zistenia okolnosti konkrétneho prípadu. Súdna prax sa venuje tejto problematike aj z hľadiska participácie samého poručiteľa na narušení vzájomných vzťahov medzi ním a jeho potomkom. Pri rozhodovaní o týchto veciach nemožno bez povšimnutia ponechať to, či vydedenému bola daná v inkriminovanom prípade príležitosť, či reálna možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc tiež skutočne poskytnúť, či poručiteľ túto pomoc neodmietal, či to nebol sám poručiteľ, kto si ,,vyslúžil“ nezáujem potomka o svoju osobu, a podobne. Potomok nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že mu potomok neposkytol pomoc, alebo nejavil o neho opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere poručiteľ sám. V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 61/1997, či judikatúru Najvyššieho súdu ČR R 23/1997, R 23/1998.

Úvodom sa žiada uviesť, že cieľom tohto predkladaného príspevku nie je podať úplnú analýzu inštitútu vydedenia, ani riešenia spornosti dedičského práva. Chcem len upriamiť pozornosť na aplikáciu niektorých ustanovení hmotného i procesného práva, týkajúcich sa uvedenej problematiky v zmysle záverov vyplývajúcich z niektorých rozhodnutí súdov v Slovenskej republike a v Českej republike. Ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka upravuje inštitút vydedenia ako jednostranného právneho úkonu – prejavu vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v tomto ustanovení taxatívne uvedeného dôvodu. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou prejavu poručiteľa, ktorým vydeďuje – vylučuje svojho potomka z dedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, aký má na mysli § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka. Prejav vôle obsahujúci iný dôvod vydedenia by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti a ak ho nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Z § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení môže poručiteľ urobiť aj vlastnoručne pri dodržaní podmienok ustanovených v § 476 Občianskeho zákonníka, alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Práve od notárov zaznamenávajúcich do notárskej zápisnice prejav vôle poručiteľa, smerujúci k vydedeniu, sa očaká-

Na platné vylúčenie potomkov z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy 18

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

o podmienkach dedičského práva uznesením, v ktorom rozhodne o tom, s ktorým z účastníkov bude ďalej konať ako s osobou, u ktorej dôvodne možno mať za to, že je dedičom, prípadne o tom, s ktorým doterajších účastníkov konať nebude (§ 175k ods. 1 OSP). Riešenie predbežnej otázky, ktorá je pre toto rozhodnutie významná (napr. platnosť listiny o vydedení), nemožno vyjadriť vzhľadom na § 175k ods. 1 OSP vo výroku uznesenia. Súd sa vysporiada s touto predbežnou otázkou v odôvodnení uznesenia.1

len taký zákonný dôvod, ktorý existoval v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Je aj v záujme predchádzania sporom medzi dedičmi žiaduce, aby skutočnosti, ktoré poručiteľa viedli k vydedeniu potomka, boli bližšie časovo i miestne špecifikované. Poručiteľ by sa nemal obmedziť len na všeobecnú formuláciu dôvodu vydedenia, aká sa uvádza v zákone. Ani jedno z ustanovení Občianskeho zákonníka nevylučuje čiastočné vydedenie. Vydedením možno preto odňať dedičské právo potomkovi celkom, alebo sčasti (pozri aj Zborník stanovísk NS – IV, s. 432).

Ak však medzi účastníkmi sú sporné skutkové okolnosti, od ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, nemá súd v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti. V § 175k ods. 2 OSP prioritne v takom prípade ukladá súdu pokúsiť sa spor o dedičské právo vyriešiť zmierom. Favorizuje pred sporovým konaním vyvinutie úsilia smerujúceho k zmieru znamenajúceho to, že sa sporné skutočnosti stanú nespornými. Ak sa však nepodarí k takémuto zmieru medzi účastníkmi dospieť, súd uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobným, aby svoje právo uplatnil žalobou. Z výroku uznesenia podľa § 175k ods. 2 OSP musí byť zrejmé, ktorého účastníka dedičského konania súd odkazuje, aby svoje dedičské právo uplatnil žalobou, ale aj to, akú vlastne žalobu má podať.

Význam podrobnejšej skutkovej, časovej a miestnej špecifikácie dôvodu vydedenia sa neraz prejaví v prípadnom spore o dedičské právo v konaní o dedičstve. Poručiteľ, ktorý svoj prejav vôle formuluje do listiny o vydedení, by si mal byť vedomý toho, že ten, komu chce právnym úkonom vydedenia zabezpečiť prospech, sa reálne môže dostať do stretu s vydeďovaným potomkom v dedičskom konaní. Súdna prax pozná prípady, keď vydedený potomok v dedičskom konaní spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul. Tvrdí, že listina o vydedení je neplatná, pretože ju poručiteľ zriadil v duševnej poruche, že listina nebola vyhotovená a podpísaná poručiteľom vlastnou rukou, ale aj to, že dôvod vydedenia nie je daný, a podobne.

Pre sporové konanie bude teda mať postavenie žalobcu (navrhovateľa) ten, kto je určený takto obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní. Ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako žalovaní (odporcovia), i keď sa v dedičskom konaní niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. Pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP) treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 OSP, a to tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných (Rc 65/2003). Ak sa na takomto konaní nezúčastnia všetci nerozluční

Postup súdu v situácii, keď je medzi účastníkmi sporné dedičské právo, upravujú ustanovenia § 175k ods. 1, 2 OSP. O spor o dedičské právo ide vtedy, ak niekto o sebe tvrdí pred právoplatným potvrdením nadobudnutia dedičstva, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného, kto sa vydáva za dediča. Postup súdu pri spore o dedičstvo podľa uvedených ustanovení § 175k ods. 1, 2 OSP závisí od toho, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou, alebo či je medzi účastníkmi sporná aj skutková stránka veci. O otázku právnu ide len vtedy, ak rozhodujúce skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné a rozhodnutie o dedičskom práve závisí len od ich právneho posúdenia. V takomto prípade súd rozhodne

1

19

Krajčo, J. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár I. diel. Štvrté aktualizované vydanie, s.452.

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

s márnym uplynutím lehoty určenej na podanie žaloby je spojený následok, že súd pokračuje v konaní ,,bez zreteľa na tohto dediča“ (§ 175k ods. 2 tretia veta OSP), musí byť o predĺženie lehoty nielen požiadané, ale aj rozhodnuté pred uplynutím pôvodne určenej lehoty.

spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Pri odkázaní účastníka na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2 OSP treba vždy starostlivo zvažovať, čoho sa má odkázaný účastník domáhať. Neraz sa v dedičskom konaní odkazujú dedičia na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení, či o určenie neexistencie dôvodu vydedenia. Treba mať však na zreteli to, že z § 175k ods. 2 OSP vyplýva možnosť odkázať dediča, aby uplatnil svoje dedičské právo. Tomuto ustanoveniu – v závislosti od konkrétnej procesnej situácie – zodpovedá žalobný petit buď na určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný (niektorý zo žalovaných) nie je dedičom po poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že dôvody vydedenia nie sú dané), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia.

Ak odkázaný účastník (dedič) nebude vo veci úspešný, alebo ak vôbec žalobu v určenej lehote nepodá, má to za následok, že súd v zmysle § 175k ods. 2 tretia veta OSP ,,pokračuje v konaní bez zreteľa na tohto dediča“. V konkrétnej situácii to znamená, že dedič, ktorý bol odkázaný na žalobu na určenie, je dedičom po poručiteľovi, prestáva byť účastníkom dedičského konania a súd pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na túto osobu. Ak bol dedič odkázaný na žalobu na určenie, že iný účastník nie je dedičom po poručiteľovi, znamená to, že v dedičskom konaní sa bude pokračovať aj s osobou, ktorej dedičské právo odkázaný účastník popieral. Rovnaké právne následky, ktoré sú spojené s tým, že odkázaný účastník nepodal žalobu, nastávajú aj vtedy, ak žalobu síce podal, ale bola odmietnutá podľa § 43 ods. 2 OSP, ale aj vtedy, ak konanie o nej bolo zastavené.

Žaloba podaná v zmysle § 175l ods. 2 OSP nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) OSP, ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, pri ktorej naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a žalobca nie je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti o takom právnom záujme. Tieto závery však platia len v prípade, že žaloba spĺňa požiadavky vymedzené v § 175k ods. 2 OSP. Treba opäť zdôrazniť to, že v uznesení, ktorým je účastník odkázaný na podanie žaloby, treba dať účastníkovi na vedomie, s akými náležitosťami má byť žaloba podaná tak, aby zodpovedala § 175k ods. 2 OSP. Účastníkovi sa v tomto smere musí dostať náležitého poučenia (pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 925/2002, 30 Cdo 1571/2004).

Žalobu, ktorá je podaná po uplynutí určenej lehoty, musí súd zamietnuť, lebo po márnom uplynutí lehoty ustanovenej na podanie žaloby, súd pokračuje v konaní o dedičstve bez zreteľa na toho dediča (§ 175k ods. 2 tretia veta OSP; pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 84/2005). Opäť sa však žiada zdôrazniť, že všetky tieto opísané dôsledky – odkázaný účastník (dedič) nebude vo veci úspešný, alebo ak vôbec žalobu v určenej lehote nepodal – nastávajú len vtedy, ak uznesenie, ktorým bol účastník odkázaný na podanie žaloby, spĺňa požiadavky vymedzené ustanovením § 175k ods. 2 OSP. Aj na notároch, vyhotovujúcich listiny o vydedení a vybavujúcich dedičskú agendu ako súdni komisári, je, aby zodpovedajúco uvedeným zákonným ustanoveniam postupovali pri poskytovaní služby občanovi aj pri riešení spornosti dedičského práva v dedičskom konaní.

Vo výroku uznesenia podľa § 175k ods. 2 OSP musí súd tiež určiť na podanie žaloby lehotu (§ 175k ods. 2 druhá veta OSP). Táto lehota je lehotou sudcovskou, ktorú súd môže predĺžiť, nemôže ju však odpustiť. Vzhľadom na to, že

20

ČLÁNKY

ARS NOTARIA 2/2008

VPLYV ÚČASTI DEDIČA ALEBO OSOBY JEMU BLÍZKEJ PRI ZRIAĎOVANÍ ZÁVETU NA PLATNOSŤ ZÁVETU JUDr. Pavol Naď sudca Krajský súd v Košiciach

2. v § 476c OZ zriadenie závetu v prípade, keď poručiteľ nemôže čítať alebo písať (§ 544 zákona č. 141/1950 Zb.), 3. v § 476f OZ nezlučiteľnosť funkcií – úradnej osoby, svedka, pisateľa, tlmočníka alebo predčitateľa s postavením závetom povolaného a zákonného dediča a osoby im blízkej pri vyhotovovaní závetu ( 547 zákona č. 141/1950 Zb.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 4 Cdo 153/2002 (publikovaným v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2005 pod č. 31), zdá sa, definitívne uzavrel právne polemiky týkajúce sa súčinnosti dediča, najmä dediča povolaného závetom, resp. jemu blízkej osoby pri zriaďovaní závetu a vplyvu účasti takýchto osôb na platnosť závetu u jednotlivých foriem zriadenia závetu. Uvedeným rozsudkom vyslovil právny názor, podľa ktorého ustanovenia § 476f Občianskeho zákonníka o tom, že pisateľom závetu nemôže byť ani závetom povolaný dedič a osoby mu blízke, sa aplikuje iba v prípade zriadenia závetu podľa § 476c OZ týkajúce sa prípadu, keď poručiteľ nemôže čítať alebo písať.

V súdnej praxi za účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950, ale aj po 1. januári 1992, kedy sa uvedené ustanovenia zákona stali opäť súčasťou pozitívneho práva, v niektorých prípadoch súdy rozhodli tak, že závet je neplatný v prípade, keď síce poručiteľ prejavil zákonom požadovaným spôsobom svoju poslednú vôľu tak, že na závet, ktorý nenapísal vlastnou rukou, sa podpísal a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými vyslovene prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom obaja svedkovia sa na závet podpísali, avšak závet predtým napísal závetom povolaný dedič alebo osoba jemu blízka (§ 116 OZ). Z tejto jedinej skutočnosti súdy vyvodzovali záver o neplatnosti závetu, poukazujúc na § 476f OZ (§ 547 zákona č. 141/1950 Zb.).

NS SR zároveň týmto rozhodnutím konštatoval, že závet zriadený podľa § 476b OZ nie je neplatný (§ 39 OZ) len preto, že dedič, resp. osoby mu blízke pôsobili ako pisateľ závetu. Jedným dychom však treba dodať, že k nejednotnosti v súdnej praxi dotýkajúcej sa predmetných ustanovení 7. časti Občianskeho zákonníka zavedených jeho novelou z roku 1991 (zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1. januára 1992) by nemuselo dochádzať pri správnom právnom výklade týchto ustanovení zákona a v neposlednom rade aj pri rešpektovaní historického právneho vývoja a právnej praxe po 1. januári 1951, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 141/1950 Zb., tzv. stredného Občianskeho zákonníka.

Hoci takéto právne hodnotenie skutkového stavu nezodpovedalo platnému právu, v praxi súdov sa vyskytlo a nevyhol sa mu ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1 Cdo 71/98 z 27. apríla 1999. Komentár k Občianskemu zákonníku (Jaromír Svoboda a kolektív, V. vydanie, s. 433, bod 3, 4) totiž k tejto forme vyhotovenia závetu okrem iného uvádza: ,,Ďalšou formou závetu je alografný závet. Je to závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou. Závet môže napísať ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná osoba ... Svedkovia závetu musia byť spô-

O čo vlastne ide? Platný Občiansky zákonník bez obsahových zmien takmer doslovne pojal novelou účinnou od 1. januára 1992 ustanovenia Občianskeho zákonníka z roku 1950 upravujúce: 1. v § 476b OZ zriadenie závetu poručiteľom pred dvoma svedkami súčasne prítomnými (§ 543 zákona č. 141/1950 Zb.), 21

ARS NOTARIA 2/2008

ČLÁNKY

sobilí na svedecký úkon podľa § 476e a 476f OZ.“

ne, teda napríklad na písacom stroji alebo na fotokópii vlastnoručne napísanej listiny. Môže ju napísať aj iná osoba, teda ktokoľvek iný, teda aj závetom povolaný dedič alebo osoba jemu blízka. Naproti tomu pri závete, závetca ktorého trpí vadou uvedenou v § 544 OZ, podmienkou platnosti závetu je aj spísanie osobitnej zápisnice pisateľom... . Pisateľ je pri tomto závete osobou zúčastnenou pri zriaďovaní závetu, teda osobou, účasť ktorej je nevyhnutná. Ide tu o jednu z kautel, ktoré majú – vzhľadom na neznalosť čítania alebo písania závetcu, ktoré nedovoľujú, aby si pred podpisom závet sám prečítal – zabezpečiť, aby sa závet zhodoval so závetcovou vôľou. Pojem pisateľa závetu je teda špecifickým pojmom § 544 OZ (zákona č. 141/1950 Zb., teraz § 476c OZ).

Ide teda v danom prípade o akúkoľvek formu vyhotovenia textu závetu uskutočnenú kýmkoľvek. V tejto súvislosti porovnajme napríklad právne tú istú situáciu, v rámci ktorej by napr. matka závetom povolaného dediča text závetu nie napísala, ale napr. tlačila na domácej tlačiarničke. Mala by byť považovaná za právne nespôsobilú pisateľku závetu v zmysle § 476f OZ? Pri zriadení závetu podľa § 476b OZ určite nie. Občiansky zákonník v § 476b OZ totiž zámerne neuvádza pojem ,,pisateľ“, pretože pri tejto forme vyhotovenia závetu je funkcia pisateľa právne irelevantnou. Naproti tomu Občiansky zákonník v inom ustanovení – v § 476c OZ, pri inej forme vyhotovenia závetu, a to v prípade poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, uvádza ako jednu zo spolupôsobiacich osôb pri vyhotovovaní testamentu funkciu pisateľa. Práve v tomto prípade pisateľ musí mať spôsobilosť vymedzenú v § 476f OZ (Jaromír Svoboda a kol.: Občiansky zákonník, s. 433, bod 4).

Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší súd ČR rozhodnutím č. 28/2000, keď konštatoval, že dedičom zo závetu zriadeného podľa § 476b OZ môže byť aj osoba, ktorá na žiadosť poručiteľa tento závet napísala. Záverom, v snahe o zovšeobecnenie obsahu rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4 Cdo 153/2002, na formy zriadenia závetu podľa § 476b, § 476c v nadväznosti na § 476f OZ, možno konštatovať, že závetom povolaný dedič, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu, ak má byť závet platný, spolupôsobiť s poručiteľom pri zriaďovaní závetu v nasledujúcich postaveniach: 1. pri závete zriadenom podľa § 476b OZ ako svedkovia, 2. pri závete zriadenom podľa § 476c OZ ako svedkovia, pisatelia a predčitatelia.

Ako som už naznačil, v súvislosti s rozdielnym právnym postupom pri vyhotovovaní závetu podľa § 476b OZ oproti závetu podľa § 476c OZ a odlišnosťou významového postavenia osôb zúčastnených či spolupôsobiacich s poručiteľom pri týchto dvoch formách závetu nemožno obísť právnu úpravu platnú pred prijatím zákona č. 40/1964 Zb. Čo sa týka § 547 zákona č. 141/1950 Zb. k otázke postavenia pisateľov a predčitateľov závetu, komentár k Občianskemu zákonníku z roku 1950 (komentár k OZ, Dedičské právo SVPL, Bratislava 1958, s., 167, 168) uvádza: ,,Judikatúra kolísala v tom smere, či pisateľ závetu má vplyv na jeho platnosť aj pri alografnom závete podľa § 543 OZ ... tieto pochybnosti odstránilo uznesenie občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 1 Ec 153/56 z 10. októbra 1956, právna veta ktorého znie: § 547 OZ platí iba u pisateľa závetu urobeného podľa § 544 OZ“ (teraz platného § 476c OZ).

Pre úplnosť treba poznamenať, že pri forme zriadenia závetu podľa § 247d OZ (notárskou zápisnicou) je pre platnosť závetu dôležité, aby závetom povolaný dedič, ani zákonný dedič a osoby im blízke nespolupôsobili s poručiteľom v postavení notára a svedka, ktorým nesmie byť ani zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, ani jeho spoločník [§ 476f OZ, § 50 druhá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov].

V odôvodnení tohto stanoviska Najvyššieho súdu ČSR sa ďalej konštatuje: ,,Súčinnosť pisateľa sa na platnosť závetu podľa § 543 OZ nevyžaduje, jeho účasť je tu z hľadiska zákona irelevantná... taký závet môže napísať aj sám závetca, pravda inak než písmom vlastnoruč-

Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 153/2002 je nepochybne právnym krokom signalizujúcim kontinuitu s judikatúrou vyda22

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA

ARS NOTARIA 2/2008

nou k tejto právnej problematike za existencie československého štátu v období do 1. apríla 1964 a prináša tiež súlad v oficiál-

nom výklade ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich takéto formy zriadenia závetu so súčasnou českou judikatúrou.

• Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA •

ČO JE NOTÁRSTVO? JUDr. Marián Mikl notár so sídlom v Martine

milimetra presne. Je okolo toho celá veda. My síce máme stroj (Notársky poriadok) so všetkými najmodernejšími ovládacími prvkami (CIS), ale stojí na hlinených nohách. Definíciu notárstva, do ktorej by bolo možné tento stroj „usadiť“, nemáme. Aké nebezpečenstvo to pre notársky stav predstavuje, sa môžme poučiť z minulosti, ale príklady poľahky nájdeme aj v súčasnosti.

Keby som túto otázku položil ktorémukoľvek notárovi, myslím, že by mal s odpoveďou značné problémy. Naopak laik by odpovedal celkom jednoznačne: „notárstvo? – no to je predsa tá budova pri železničnej stanici“. Ale žarty bokom. Ide o vážnu vec. Definícia notárstva neexistuje, aspoň nie v slovenskej právnej vede. Je trápne, že ani v takej renomovanej publikácii, akou je Slovník slovenského práva,1 odporúčaný dokonca ako učebná pomôcka pre študentov právnických fakúlt, sa o notárstve nedozviete ani slovo.

Skôr než k tomu pristúpime, povedzme si, že hlavný problém definície notárstva nepochybne spočíva na formulácii pojmu „verejná viera“ (fides publica). Ide o subjektívne presvedčenie o vierohodnosti či poctivosti toho alebo onoho človeka, ako jeho trvalej vlastnosti, ktoré časom prerastá do všeobecného presvedčenia, že výsledky činnosti notárov zaručujú zákonnosť riešenia daného právneho vzťahu či pravdivosť zachyteného javu. Je výsledkom dlhodobého historického vývoja. Verejnú vieru nemožno získať okamžite, nedá sa kúpiť a nepodlieha trhovému mechanizmu. Notárska činnosť, hoci nie je vykonávaná štátnymi orgánmi, má zákonom priznané kvalifikované účinky spočívajúce na predpoklade ich pravdivosti a zákonnosti. Notárstvo teda možno chápať ako špecifickú právnu činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie,2 štátom poverenými a splnomocnenými osobami na základe právomocí, ktoré im zveril, pričom ich predmetom je poskytovanie právnych služieb v predpísanej forme, v zákonom vymedzených oblastiach právnych vzťahov a za odmenu.

Keď sa v minulom storočí (okolo roku 1991) pripravoval súčasný Notársky poriadok uvažovalo sa o tom, že jeho prvý paragraf bude takúto definíciu obsahovať. Pretože išlo o príliš komplikovanú vec a čas súril, z definície zišlo. Aj neskôr autorom nastolené návrhy o takú definíciu boli v rámci legislatívnych seminárov občas usporadúvaných NK SR odmietnuté s nihilicistickým tvrdením, že taká definícia nemá z praktického hľadiska žiadny význam a že keď sme sa bez nej obišli doteraz, obídeme sa aj naďalej. Napokon treba po pravde priznať, že ani jeden z notárskych poriadkov prijatých v právnej oblasti Slovenska od roku 1874 (a bolo ich päť) definíciu notárstva neobsahoval. Je teda potrebné notárstvo vôbec definovať? A má taká definícia nejaký praktický význam? Tí, ktorí sú technicky založení, vedia, že nestačí nejaký stroj len vymyslieť, nakresliť a vyrobiť. Presnosť a kvalita jeho výroby v konečnom dôsledku vždy záleží od toho, ako je stroj „usadený“ do základov. To sa musí urobiť na desatiny 1

V súčasnosti sa často môžeme stretnúť s námietkou, že notár podpisy na listinách či listiny 2

Svoboda, J. a kol.: Slovník slovenského práva (prvé novodobé vydanie). Bratislava, Poradca podnikateľa 2000.

23

O podstate slobodného povolania pozri napr. José Ortega y Gasset: Evropa a idea národa. Praha, Mladá fronta 1993.

ARS NOTARIA 2/2008

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA

vok a o poplatkových úľavách pri ich výmaze a pri sostavovaní vložiek v Slovenskom štáte.

v skutočnosti neosvedčuje, že to robí jeho zamestnanec a že teda prečo by to rovnako nemohol robiť – azda aj lepšie – advokát, exekútor atď., ktorý má rovnaké alebo vyššie vzdelanie než zamestnanec notára a rovnaké alebo aj lepšie technické vybavenie. Nuž preto, lebo nemá rovnakú verejnú vieru ako notár a jeho zamestnanec. V tom je podstata veci. Nie v tom či má adekvátne vzdelanie a technické vybavenie. Notári však obrovsky hazardujú, ak pojem verejnej viery dosiaľ neimplantovali do svojho Notárskeho poriadku v podobe definície notárstva a tak ho náležite neusadili do ponovembrového právneho poriadku. Dôsledkom toho stavu sú potom aj neustále tlaky či už právnických, alebo neprávnických profesií vykonávať notársku činnosť bez verejnej viery. Inými slovami, podkopnúť hlinené nohy, na ktorých Notársky poriadok dodnes stojí, a notársku činnosť rozdrobiť na trhovom princípe medzi viaceré subjekty. Nedajbože, ak by sa notárom mala ešte nejaká tá kompetencia pridať. Nastane bezuzdná hystéria ako nedávno v týždenníku Trend proti autorizácii zmlúv všeobecne a notárskej komore osobitne. Nevedno prečo tento inak seriózny a odborný časopis skĺzne takmer vždy do jedovatej rétoriky, keď píše o notároch. V každom prípade tým neškodí len notárom, ale aj sám sebe, lebo v dôsledku toho nemožno brať v ňom uverejnené články vážne.

§ 1. Ustanovenie § 2 odstavca 1. zákona zo dňa 26. apríla 1923 čís. 90 Sb. z. a n. mení sa a znie takto: Podpisy (znamenie ruky) na súkromných listinách nech sú overené zpravidla verejným notárom, súdom alebo obecným a obvodným notárom. § 2. Právo overovania u obecného a obvodného notára obmedzuje sa na stránky z obvodu jeho pôsobenia. § 3. Tento zákon nadobúda účinnosti dňom jeho vyhlásenia a splnia ho ministri: pravosúdia a vnútra.“ V dôvodovej správe k tomuto zákonu čítame: „Na Slovensku do dňa vyhlásenia zákona č. 90/1923 Sb. z. a n. sa podpisy stránok na súkromných listinách vôbec neoverovaly. Stačil púhy podpis (znamenie ruky) pred dvoma náhodilými svedkami. Od roku 1923, kedy vstúpil do života citovaný zákon, ktorý overovateľmi podpisov ustanovil len verejných notárov a súdy, musí náš ľud za overením svojho podpisu na smluvách a súkromných listinách z ďalekých dedín putovať do miest k verejnému notárovi alebo k súdu. Verejní notári alebo s overením podpisov poverení súdni úradníci málokedy poznajú k ním príchodiace stránky z dedín, ktoré musia svoju totožnosť nejako dokázať.

Snahy uzurpovať notárom ich kompetencie však vôbec nie sú nové. Poznáme ich veľmi dobre aj z minulosti. Uvediem jeden príklad za všetky. Možno by sa niekto domnieval, že krátko po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 mal jeho snem iné starosti, než zaoberať sa nepodstatnými vecami okolo verejných notárov. Opak je však pravdou. Už v prvom volebnom období a na jeho prvom zasadaní ako 17. bod v poradí prišiel na rad návrh zákona poslancov Magutha, Sidora, Čarnogurského, Tvrdého, Horniša, Germušku a Suroviaka na vydanie zákona o overovaní podpisov stránok na súkromných listinách v tomto znení:

Dokazujú to aspoň dvoma takými svedkami, ktorých overujúci verejný notár alebo súdny úradník osobne pozná. Toto dokazovanie je spojené s rôznymi ťažkosťami, trovami a mrhaním času, čomu možno predísť tým, keď sa poveria overovaním podpisov aj obecní a obvodní notári, ktorí v ich obvode bývajúce stránky osobne poznajú.

„Zákon zo dňa .... 1939,

Z toho je zjavné, že vynesením navrhovaného zákona sa nášmu ľudu v tomto ohľade veľmi pomôže, lebo rozšírením uvedeného oprávne-

ktorým sa mení niektoré ustanovenie zákona zo dňa 26. apríla 1923, čís. 90 Sb. z. a n. o náležitostiach vkladných listín, o výmaz pohľadá24

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA

ARS NOTARIA 2/2008

nia aj na obecných a obvodných notárov získa na čase a na peniazoch.“ Ako slama z topánok tu trčí v prvom rade snaha obvodných a obecných notárov získať ďalšie kompetencie na úkor verejných notárov. Maskovanie tohto zámeru frázou o tom, že „sa nášmu ľudu v tomto ohľade veľmi pomôže“ je veľmi priehľadné. Kto to boli obecní a obvodní notári, keď sa im podarilo okamžite po vzniku nového štátu tak razantne presadzovať svoje záujmy? Od verejných notárov ako štátneho orgánu určeného na to, aby spisovali verejné listiny a osvedčenia, treba odlišovať inštitúciu nesúcu podobné meno, ktorá v Uhorsku a na Slovensku až do oslobodenia hrala významnú úlohu v muncipiálnej a obecnej samospráve, totiž mestských notárov, najmä však obecných a obvodných notárov. Obecný notár bol orgán zriadený na pomoc obecným orgánom pri vybavovaní obecnej agendy a bol poradným aj výkonným orgánom obce. Zákonom č. 211/1920 Sb. zák. a nař. o obecných a obvodných notároch na Slovensku z 22. marca 1920 bol dovtedy súkromný úrad obecného notára poštátnený, tento sa stal štátnym úradníkom, ktorého menoval minister vnútra. Obecný notár viedol obecnú agendu, vybavoval všetky písomné práce v obecnom živote a bol za ich vybavovanie aj zodpovedný. Zúčastňoval sa na všetkých schôdzach obecného zastupiteľstva, rady a komisií a mal právo veta proti opatreniam starostu, obecného predstavenstva alebo zastupiteľstva. Jeho veto mohol zrušiť len hlavný slúžny. Bol matrikárom, spolupôsobil pri zostavovaní pozemkového a domového katastra a robil prípravné práce pre vymeriavanie daní. Mal nárok na naturálny byt a jeho kancelárske miestnosti vrátane nákladov na kúrenie, osvetlenie a údržbu znášala príslušná obec.

nej miery nielen vyhotovovanie najrozličnejších písomností, ale predovšetkým spisovanie zmlúv. Aj keď sa proti súkromným prácam obecných notárov počas prvej republiky veľmi vystupovalo, najmä zo strany advokácie, nemalo to žiadny úspech. Dôvod treba vidieť azda aj v tom, že obvodní a obecní notári boli politicky veľmi vplyvní, lebo pôsobili aj pri voľbách. To napokon pri prvej vhodnej príležitosti aj využili, ako to napokon vyplýva aj z uvedeného návrhu zákona. Ich vplyv a metódy práce veľmi pregnantne dešifruje aj list Dr. Jána Petrichovicha verejného notára v Turčianskom sv. Martine, ktorý v roku 1939 zaslal Správnemu výboru spojených verejnonotárskych komôr na Slovensku v Bratislave. Ťažká si v ňom na obecných notárov takto: „ ...oznamujem Vám ďalej ešte i to, že príjmy mojej kancelárie v prvom polroku 1939 obnášali úhrnom 14.856.70 K a výdavky 16.080.80 K, takže som polroka nielen darmo robil, ale na svoju prácu 1224.10 K som ešte i doplatil. (...) Bola reč o tom, že príde úradné opatrenie ohľadne lepšieho hmotného zabezpečenia nášho stavu. Doteraz nebolo ešte nič konkretizované. Obvodní notári ďalej odoberajú chlieb verejným notárom a pravotárom. Majú riadny mesačný plat, majú platenú dovolenú, majú všetky výhody a sľavy riadnych štátnych úradníkov, majú zabezpečenú penziu

Okolnosť, že verejní notári až do roku 1923 nesmeli spisovať súkromné listiny (zmenené v roku 1923 – pozri ďalej), že obecný notár bol obvykle veľmi dobre oboznámený s pomermi v obci, v ktorej pôsobil, mal odborné vzdelanie (stredná škola s maturitou, jednoročná prax v notárskej kancelárii a notársky náukobeh zakončený štánou notárskou skúškou z obecnej správy), bol oboznámený s pozemkovoknižnou agendou a mal štylistické schopnosti, viedla k tomu, že obecní notári strhli na seba do znač25

ARS NOTARIA 2/2008

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA

a pritom v úradných hodinách, platených štátom, vybavujú si veci s privátnymi stránkami, ktoré im za tieto štátom platené úradné hodiny znovu platia. V martinskom okrese zmohli sa obvodní notári na monopol vo vystavovaní smluv a vo vybavovaní pozostalostných svedectví. Pozostalosti nižšej majetkovej kategorie dostávajú verejní notári a pozostalosti vyššej majetkovej kategorie vybavujú obvodní notári. Verejní notári doista poplatia všetky dane a u pánov obvodných notárov sa tieto dane nepozorovane strácajú, lebo finančné orgány ani len nepredpokladajú o nich, že sú vlastníkmi výnosných monopolov v smluvných a pozostalostných veciach. (...). Všetci verejní notári na slabých, alebo slabších staniciach boli by Slávnemu Správnemu Výboru veľmi povďační, keby postarané bolo o to, aby vládne nariadenie o zlepšenie nášho hmotného položenia čím skôr vydané bolo.

o monopole notárov a advokátov. Že pri tom zamlčujú podstatu veci – strach o svoje nezdanené príjmy – je len samozrejmé. Ani notár a jeho rodina však nemôže žiť zo vzduchu. Slušný notár (a slovo slušný tu zdôrazňujem) na rozdiel od pokútnika však vždy žiada len to, čo mu zo zákona patrí a čo je na prospech rozumného usporiadania vecí a spoločnosti. Nič viac a nič menej. V skutočne demokraticky zorientovanej spoločnosti zákonodarná a výkonná moc s notármi nielenže dôstojne zaobchádza, ale aj spolupracuje, čo je napokon na prospech oboch. Príkladom takého korektného konania môže byť napríklad aj správa ústavno- právneho výboru vládnemu návrhu zákona, ktorým sa rozširuje úradná pôsobnosť verejných notárov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi z roku 1923 Tú v poslaneckej snemovni predniesol spravodajca Dr. Medvecký takto:

Turč. Sv. Martin, 7. augusta 1939.“

„Slávna snemovňa!

Dnes našťastie už nemáme obecného notára. Máme však ešte niečo horšie, čo nám „odoberá chlieb“. Pokútnika.3 Pokútnikov je nespočetné množstvo druhov a odnoží. Všetky vypočítať je takmer nemožné. Sú poschovávaní v najrôznejších štátnych úradoch a inštitúciách, pričom povedané slovami Dr. Jána Petrichovicha: „v úradných hodinách platených štátom vybavujú veci s privátnymi stránkami“, pričom „finančné orgány ani len nepredpokladajú o nich, že sú vlastníkmi výnosných monopolov v smluvných a pozostalostných veciach“. Okrem nich je tu aj rad „neštátnych“ pokútnikov, napríklad znalci, geometri, firemní právnici, právnici na dôchodku, ktorí si takto „prilepšujú“. Napokon stačí si pozrieť inzertné rubriky novín, kde sa to len tak hemží ponukami na „právnu pomoc“ (pochopiteľne, inzeráty sú bez mena, len s telefónnym kontaktom). Pokútnikom termín nedovolené podnikanie nič nehovorí a predovšetkým im sa nepáči, že novelou Občianskeho zákonníka o autorizácii zmlúv majú prísť o svoj zaručený kšeft pri spisovaní zmlúv o prevode nehnuteľností (zámerne nepoužívam slovo biznis, lebo od toho má ich činnosť ďaleko). Preto spustili toľký krik 3

Agenda verejných notárov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi je stanovená zákonným článkom XXXV. z roku 1874. Podľa tohoto zákona verejní notári majú pridelenú hlavnú agendu z prejednávanej pozostalosti, totiž privedenie dohody medzi stránkami pri pozostalostnom pokračovaní. Okrem toho majú obstarávať sostavovanie verejných notárskych listín, legalizovanie notárskych podpisov a podpisov listín, protestovanie zmeniek a iných listín. Toto je ich hlavná agenda. Okrem toho je v § 55 tohoto zákona povedané, že verejní notári môžu zastupovať stránky pri podaní ich žiadostí pred úradmi, ale mimo sporných záležitostí. Sporné záležitosti sú tedy z kompetencie a agendy verejno-notárskej vylúčené. Okrem toho § 58 tohoto zákona vyslovuje, že pri sostavovaní listín stránok môžu verejní notári sostavovať len verejné notárske listiny. To znamená, že musia byť stránky osobne prítomné počas celého jednania, musia tú listinu súčasne naraz podpísať a že táto listina musí byť podľa istých predpisov pri dodržovaní zvláštnych formalít sostavená. Tento predpis § 58 veľmi zasahuje do činnosti verejných notárov, lebo znemožňuje sostavovanie obyčajných listín, takých, pri ktorých sú

Pokútnik – kto tajne robí to, na čo nie je úradne oprávnený. Tu vo význame osoby, ktorá sústavne, bez povolenia a za úplatu spisuje zmluvy o prevode nehnuteľností.

26

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

ARS NOTARIA 2/2008

stránky nie osobne prítomné. Toto menovite na Slovensku obťažuje urovnanie a dohodu stránok hlavne preto, že neusporiadanie pozemkových kníh vyžaduje prítomnosť nielen niekoľko ľudí, ale často desať, dvadsať ľudí ako spolumajiteľov je potrebné pribrať, aby táto listina mohla byť sostavená.

Ústavno-právny výbor usnesenie senátu prejednal a uznal, že zrušenie toho omedzenia § 58 je nielen z ohľadu unifikácie, ale i z ohľadu rýchlejšieho vyjednávania záležitostí medzi stránkami potrebné, a tak menom ústavno-právneho výboru odporúčam, aby usnesenie senátu, tisk 4237, bol prijatý aj poslaneckou snemovňou.“ (Potlesk.) Čo povedať na záver? Azda si len priať, aby sa s nami zaobchádzalo rovnako korektne aj dnes. Sama definícia notárstva nám k tomu síce nijako výrazne nepomôže, ale bude k tomu prvým a podstatným krokom. A ako hovorí klasik, aj na tej najdlhšej ceste treba urobiť prvý krok.

Pre tieto dôvody, ako aj hlavne skrze to, že medzi časom bol i na Slovensku uvedený predpis, že listiny musia byť legalizované, podpisy stránok musia byť overené, je potrebné, aby toto omedzenie § 58 bolo zrušené.

Použitá literatúra: Bébr, R. – Záturecký, P.: Vývoj notářství na území Československé socialistické republiky. Vybrané otázky notářské praxe (Notářský sborník III). Praha, Statistické a evidenční vydavatelství tiskopisú 1967.

(zvýraznil autor). Vládny návrh zákona v tomto smere bol predložený senátu. Senát tento vládny návrh prejednal a prijal vládny návrh bez zmeny.

Bílek, P. – Drápal, L. – Jindřich, M. – Wawerka, K.: Notářský řád a řízení o dědictví. Komentář. Praha, C. H. Beck 2000.

• SPOLOČENSKÁ RUBRIKA •

SPOMIENKA NA MGR. VOJTECHA ŠVANTNERA Dňa 13. februára 2008 zomrel náš kolega Mgr. Vojtech Švantner, notár so sídlom v Banskej Štiavnici. Pripadla mi úloha napísať spomienku na zosnulého kolegu, azda celkom prirodzene a logicky, pretože len málo ďalších notárov ho malo možnosť poznať lepšie a prežiť s ním viac rokov spoločného profesijného života ako ja. Vojta alebo častejšie pomenovanie „Bélu“ (dovoľte mi ho takto uvádzať) som spoznal už počas štúdií na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V jednom roku sme spolu začali a potom aj ukončili štúdium na tejto fakulte. Už v tej dobe sa Béla prejavoval ako veľmi osobitý typ, s neopakovateľným zmyslom pre humor a zábavu, popritom vždy s otvoreným a férovým charakterom. Zhodou náhod sme po skončení štúdií nastúpili aj na spoločné 27

ARS NOTARIA 2/2008

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

tohto stretnutia a natrvalo sa zapísal aj do pamäti kolegov notárov z Českej republiky ako typ, ktorý nemožno prehliadnuť.

pracovisko ako právni čakatelia na Okresnom súde v Žiari nad Hronom a spoločne sme napokon po absolvovaní justičných skúšok začali pôsobiť ako štátni notári na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom. Aj prácu štátneho notára zvládal Béla bez väčších problémov a v časoch najväčšieho náporu, v posledných rokoch existencie bývalých štátnych notárstiev bol schopný podávať mimoriadne pracovné výkony. Naša pracovná spolupráca bola rozdelená až po zániku štátnych notárstiev a prechode na výkon notárstva ako slobodného povolania. V tomto bode Béla patril medzi tú skupinu notárov, ktorá sa zasadila o tento prechod a podporovalo ho. Béla bol zvolený aj do pracovného prezídia, ktoré pripravovalo prechod zo štátnych notárstiev na slobodné povolanie notára a schádzalo sa pravidelne v Martine. Kolegovia, ktorí pôsobili v tomto prezídiu, môžu potvrdiť, ako v tých náročných a vypätých časoch dobre padlo odľahčenie atmosféry zo strany kolegu Bélu, jeho svojráznym „štiavnickým“ humorom.

Za dlhé roky som mal možnosť čo to poznať aj z jeho osobného života a viem, že to nemal ľahké. Svedčí o tom už len fakt, že v rannom veku zostal aj so svojím bratom Jánom sirotou a vyrastal bez rodičov. Bolo preto obdivuhodné, že dokázal absolvovať bývalú SVŠ-ku s maturitou v Žarnovici a potom aj náročné vysokoškolské štúdium. Možno mu v prekonávaní všetkých životných prekážok pomáhala aj jeho družná spoločenská, dobrosrdečná a veľkorysá povaha. To potvrdzujú aj slová banskoštiavnického pána farára prednesené pri poslednej rozlúčke: Pán notár mal dobré srdce a svoj vzťah k viere vedel prejaviť aj skutkom, napríklad keď zavše osvedčil pre Farský úrad listinu, povedal „nahajte pán farár, bude na kostolík“. Dovoľ mi Béla, aby som sa Ti v mene svojom aj v mene všetkých notárov takýmto spôsobom ešte raz prihovoril a poďakoval Ti za Tvoju ľudskosť, za všetko pekné, čo si do medziľudských vzťahov prinášal, za všetko dobré v Tvojej práci, ako aj za Tvoj prínos pre vznik a rozvoj slovenského notárstva. Ak Ti aj niečo nevyšlo tak, ako malo, my vieme, že to nebolo z Tvojej strany vedomé a úmyselné.

Po vzniku Notárskej komory Slovenskej republiky si Béla vybral za miesto svojho nového pôsobenia Banskú Štiavnicu, kde pôsobil ako notár po celý čas až do konca svojho života. Iste to bolo aj preto, že región Banská Štiavnica bol vlastne jeho rodným krajom, veď pochádzal z neďalekej Hodruše-Hámrov. V Banskej Štiavnici mal možnosť privítať Prezídiá NK ČR a NK SR v rámci ich spoločného stretnutia. Ukázal sa ako veľmi dobrý a obetavý spoluorganizátor

Ešte raz „Posledné zbohom“. JUDr. Štefan Kutenič notár so sídlom v Žiari nad Hronom

JUBILANTI JUDr. Jana Krompáková, 50 rokov JUDr. Jana Kucháriková, 50 rokov JUDr. Vladimír Balun, 45 rokov JUDr. Viktor Dubas, 45 rokov JUDr. Mária Barabášová, 45 rokov JUDr. Jana Jánošková, 45 rokov JUDr. Dagmar Bizoňová, 45 rokov Mgr. Ivona Žilíková, 40 rokov.

V II. štvrťroku 2008 sa životných jubileí dožili a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky: JUDr. Ladislav Borský, 65 rokov JUDr. Svätoslav Niroda, 60 rokov JUDr. Michal Irsák, 55 rokov JUDr. Juliana Pašková, 55 rokov JUDr. Valéria Zahorjanová, 55 rokov JUDr. Viera Čopáková, 55 rokov JUDr. Ladislav Leheň, 50 rokov JUDr. Štefan Demian, 50 rokov JUDr. Anna Pčolová, 50 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote. Prezídium NK SR

28

ARS NOTARIA Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky. Vychádza štyrikrát do roka. Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel.: 02/58 10 20 24, fax: 20/58 10 20 18, http://www.iura.sk, [email protected]. Vytlačila tlačiareň IBI Print, Bratislava. Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskej republiky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89. Predplatné na jeden rok 1 300 Sk.