ICT podporovaná mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť. ( home care -HC)

Projekt: e-Health

Časť 3.:

ICT podporovaná mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť ( home care -HC)

Spracovali: Prof. Ing. Vladimír Vojtek PhD Bc. Martin Motyčka Ing. Ján Paulíny

Bratislava, september 2006

Tento dokument byl zhotoven v Print2PDF.! Po registraci Print2PDF se tato informace nebude zobrazovat.! Produkt Print2PDF lze zakoupit na http://www.software602.cz

Osnova štúdie: Osnova štúdie:..................................................................................................................... 2 Úvod.................................................................................................................................... 4 1.

2.

3.

Súčasný stav HC vo svete a jeho trendy ..................................................................... 5 1.1

Praktické príklady implementácie vo svete a v EU ............................................ 5

1.2

Merateľné prínosy a skúsenosti pre ďalšie implementácie............................... 10

1.3

Trendy v elektronickom zdravotníctve a mimonemocničnej starostlivosti ...... 11

Analýza súčasného stavu HC na Slovensku ............................................................. 14 2.1

Analýza potrieb podľa segmentácie HC ........................................................... 14

2.2

Analýza infraštruktúrnej pripravenosti podľa segmentácie odborných komisií14

2.3

Analýza pripravenosti centrálneho IS pre podporu HC................................... 14

Návrh architektúry HomeCare systému.................................................................... 15

.................... 15 3.1

Procesná architektúra ........................................................................................ 15

3.2

Funkčná architektúra......................................................................................... 21

3.3

Technická architektúra..................................................................................... 22

3.4

Strategický plán projektov na zavedenie HomeCare projektu.......................... 23


4.

5.

3.5

Predpokladané financovanie realizácie HomeCare projektu ............................ 23

3.6

Návrh celkového časového harmonogramu HomeCare projektu ..................... 23

Návrh pilotného projektu .......................................................................................... 24 4.1

Ciele .................................................................................................................. 24

4.2

Návrh riešenia ................................................................................................... 24

4.3

Etapy relizácie................................................................................................... 27

4.4

Odhadovaná kalkulácia a finančné krytie pilotného projektu........................... 28

4.5

Rozsah pôsobnosti podľa segmentácie ............................................................. 29

4.6

Časový harmonogram ....................................................................................... 29

Záver ......................................................................................................................... 30


Úvod Ministerstvo zdravotníctva (ďalej len MZ) SR prijalo výhľadový plán informatizácie zdravotníctva na Slovensku a z neho sa odvíjajúci Vykonávací plán na rok 2006. Národné centrum zdravotných informácií (ďalej NCZI) organizačne a čiastočne aj vecne zabezpečuje realizáciu Vykonávacieho plánu a je gestorom e-Health programov a projektov na Slovensku. E-Health znamená využitie internetu a iných elektronických prostriedkov na výmenu a uchovávanie zdravotníckych informácií. Akčný plán stratégie e-Health na rok 2006 okrem iných úloh predpokladá aj spracovanie štúdií uskutočniteľnosti pre e-Health projekty. Jedná sa o nasledovné e-Health projekty: 1. EHR – elektronické zdravotné záznamy a chorobopisy (Electronic Health Records) 2. Elektronický recept (e-Prescription) 3. ICT podporovaná mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť (HomeCare) E-care možno charakterizovať ako prístup a aktualizáciu elektronických zdravotných záznamov, elektronicky uloženú svojpomoc občanov, diaľkové konzultácie profesionálov pri poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Predmetom tejto štúdie je projekt 3) – Informačno-komunikačnými technológiami podporovaná mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť. Účelom štúdie je charakterizovať potreby poskytovania zdravotníckych a sociálnych služieb v rámci

mimonemocničnej

starostlivosti,

ktoré

informačno-komunikačné

technológie umožňujú zabezpečovať poprípade ich zabezpečovanie podporovať a zefektívňovať. Ďalej tiež poskytnúť podklady a informácie pre vznik SW a HW produktov, pomocou ktorých budú poskytované nové, kvalitnejšie a dostupnejšie služby v rámci mimonemocničnej starostlivosti rôznym cieľovým skupinám. Spracovaná štúdia slúži tiež ako východiskový podklad pri príprave projektov na získavanie grantov v programovacom období 2007 – 2013.


1.

Súčasný stav HC vo svete a jeho trendy

V roku 2002 národné organizácie pre IT v zdravotnej starostlivosti v severských krajinách ( Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko, a Írsko) iniciovali vytvorenie spolupracujúcej siete. Partnermi boli MedCom, KITH, STAKES, MZ Írska a Carelink ( švédska

sieť

pre

komunikáciu

v zdravotnej

starostlivosti).

V nadväznosti

na

konštruktívnu výmenu skúseností, táto sieť implementovala rôzne spojené aktivity. V auguste roku 2003 bol predstavený výskum v oblasti ICT podporovaná zdravotnícka a sociálna starostlivosť v severských krajinách. Vzhľadom na rôznorodosť kultúr, politík, zdravotných systémov boli aj rôznorodé výsledky, čo malo za následok aj zmenu stratégií, priorít a spôsobov pri podpore a implementácii ICT podporovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Neexistuje však úplná medzinárodná koordinácia v tejto oblasti a aj preto je implementácia eHealth projektov v týchto krajinách na rôznych úrovniach a v rôznych štádiách. Dá sa preto predpokladať, že každá európska krajina vo výhľade do roku 2013 bude disponovať vlastnou časťou eHealth aplikácií. Ich pripravenosť komunikovať s inými IS aj na nadnárodnej úrovni majú zabezpečiť svetové štandardy pre komunikáciu v zdravotníctve, konkrétne HL7, CEN TC 251, SNOMED, DICOM, IHE, PAD, LDT a iné. 1.1

Praktické príklady implementácie vo svete a v EU

1.1.1

Code Blue

CodeBlue je jedným z umiestnených projektov v rámci súťaže CSIDC v roku 2002. CodeBlue rieši problém monitorovania zdravotného stavu pomocou technológie BlueTooth. Je schopný monitorovať teplotu klienta, teplotu okolia, pulz a dokáže identifikovať prípadný pád klienta (napr. strata stability, motorických funkcii). Umožňuje tiež komunikáciu a sledovanie monitorovaných veličín cez Internet. Celý systém sa dá rozdeliť do dvoch jednotiek:  Jednotka na meranie potrebných veličín (Wearable Unit - WU), ktorú má pri sebe klient. Jej úlohou je zbierať údaje zo senzorov a posielať ich


periodicky na základnú stanicu a tiež upozorňovať klienta o kritických situáciách (napr. strata spojenia, koniec bateriek,...)  Základná stanica (Base Station - BS). Komunikuje s predchádzajúcou jednotkou. Analyzuje, vyhodnocuje a uchováva prijaté údaje, prípadne v kritických situáciách reaguje. Umožňuje zadávať povely klientovi na diaľku a obsluhuje web stránky pre klienta.

CodeBlue – Architektúra


Nižšie je niekoľko obrázkov z použiteľných diagnostických a senzorických zariadení pripojiteľných k systému CodeBlue:

Pri návrhu WU je vidieť, že sa uvažovalo aj s možnými prekážkami, ako je napríklad strata spojenia, výpadok batérií, nemožnosť nadviazať spojenie, prípadne dovolať sa na záchrannú službu. BS je jeden program, ktorý obsahuje tri rôzne funkcie (moduly) a ku ktorým nemá prístup každý používateľ. Identifikovali troch používateľov systému a pre prístup do privátnych oblasti zaviedli identifikáciu pomocou hesla. Systém má vytvorené dve priority používateľov. Nižšia priorita dovoľuje používateľovi prístup k hlavnému rozhraniu.  Obsahuje základné informácie o pacientovi  Obsahuje najaktuálnejšie namerané hodnoty aj ich historický vývoj, kde je to možné aj s grafickou vizualizáciou.


 Umožňuje prijať pokyny od sestry a lekára.  Tlačidla na ovládanie CodeBlue.

Tretím modulom je Web-Server Software (WSS), ktorý poskytuje aktuálne namerané hodnoty cez Internet na diaľku, tomu kto má povolený prístup. Tiež umožňuje otvoriť okno, cez ktoré môže zodpovedná osoba zadávať povely pacientovi. 1.1.2

Mobil Alarm – Mobiler Notruf (mobilný alarm – mobilné tiesňové volanie)

Európsky projekt MobilAlarm odskúšava inovatívnu, nie na pevné miesto viazanú službu tiesňového volania, ktorá je určená a bola vyvinutá pre starších a sebestačných ľudí. Ale tiež chronicky chorí a ľudia s postihnutím získajú prostredníctvom mobilnej služby tiesňového volania výrazné zlepšenie kvality života. MobilAlarm umožňuje v každom čase a na každom mieste využiť tiesňové volanie. Služba odskúšava možnosti využitia a záujem na trhu. Na tomto európskom projekte sú zastúpení partneri tvoriaci reťaz, od výrobcu zariadenia cez servisné strediská až k pacientským zväzom. Základným cieľom v rámci tohto projektu je odskúšanie technických a ekonomických charakteristík tejto inovatívnej, mobilnej a trans-európskej služby tiesňového volania, ako aj prípravy pre uvedenie na trh. Rozšírenie normálnej domácej služby tiesňového volania pre použitie „ za múrmi štyroch stien“ bude pre veľa ľudí veľkým prínosom. Nielen pre starších a chronicky chorých, ale aj pre postihnutých. Služba napomôže získať nezávislosť užívateľov a umožní ich sociálne aktivity mimo ich bytov a obydlí. Konkrétne ciele sú:  Vybavenie špičkovou technológiou (GPS, mobilné telefóny, na tele nosiaci Alarm-zariadenie, servisné strediská, Alarmsoftware) s tiesňovým volaním v rámci Európy.  Rozvoj obchodných stratégií na základe testovania trhu v rôznych národných a regionálnych prostrediach vrátane troch EU štátov Nemecko, Veľká Británia, Španielsko.


 Zlepšenie podmienok pre začlenenie postihnutých osôb do spoločnosti a podpora ich nezávislosti a mobility.  Zabezpečenie spolupráce opatrovateľských, zdravotníckych a tiesňových služieb.  Otvorenie nových možností pre aktivity pre poskytovateľov služieb.  Počas prebiehajúcej analýze trhu bude sa skúmať situácia okolo verejného obstarávania ,ako aj podmienky uvedenia na trh. Budú vyhodnotené špecifické vlastnosti a podmienky v jednotlivých krajinách. Kombinácia dvoch techník GSM (mobilné telefóny) a GPS (Global Positioning System) v jednom zariadení umožní užívateľovi využiť Alarm kdekoľvek a kedykoľvek bude chcieť. Kvalifikovaný personál v servisných strediskách môže na špecifické situácie užívateľov reagovať. Ak bude požadovať upresní sa jeho pozícia a pošle sa mu pomoc, čo najrýchlejšie to bude možné v rámci celej Európy. Táto mobilná služba tiesňového volania umožňuje verejným a privátnym organizáciam zabezpečujúcim opatrovateľské a podporné služby  rozšírenie ponuky služieb ako z geografického hľadiska, tak aj vo vzťahu k cieľovým skupinám  zlepšenie súčasne poskytovaných služieb zodpovedajúcich požiadavkám trhu  v budúcnosti spojenie týchto služieb s inými mobilnými ponukami ako telematické spracovanie dát vitálnych funkcií  zníženie nákladov na formálnych a neformálnych opatrovateľov, pričom užívatelia týchto služieb si niektoré menšie záležitosti budú schopní sami zaobstarávať


1.2

Merateľné prínosy a skúsenosti pre ďalšie implementácie

Treba si položiť základnú otázku, čo sa od zavedenia HomeCare sleduje a očakáva. Tieto požiadavky je ako motivačné faktory možné zhrnúť do pár heslovitých odrážiek:  zvýšenie kvality života pacienta  zlepšenie informovanosti o aktuálnom stave pacienta  zníženie výdavkov na liečbu pacienta Kvalita života pacienta rastie priamo úmerne s vlastnou spokojnosťou pacienta so svojím životom a nie je v priamej úmere so závažnosťou ochorenia. Paradoxne aj nevyliečiteľne chorý človek v terminálnom štádiu choroby môže byť šťastný, ak je v domácom prostredí a je so svojím stavom duševne zmierený. Zavedením a podporovaním mimonemocničnej starostlivosti je možné presunúť časť pacientov mimo prostredia nemocníc do ich domovov a odstrániť tak jeden z nepriaznivých psychologický faktorov, ktoré nemocnice na pacienta majú. V domácom prostredí môže byť aj vďaka psychickej pohode zlepšená fyziologická rekonvalescencia samotného pacienta. Zlepšenie informovanosti lekára o aktuálnom stave pacienta prináša možnosť rýchlejšej reakcie na zmeny stavu pacienta. Tieto zmeny môžu byť merateľné senzormi na tele pacienta alebo sú to subjektívne vnímané zmeny, ktoré pacient oznámi ošetrejucúcemu lekárovi sám. Na to sú potrebné koncové zariadenia, ktoré sú integrálnou súčasťou každého home care systému. Na jednej strane sú koncové zariadenia sprostredkovávajúce informácie v smere od pacienta a na druhej strane koncové zariadenia umožňujúce lekárovi okamžitý prístup k údajom získaných od pacienta. Prevencii v spojení s informatikou sa venuje projekt NHS Direct z UK. Jeho motto znie: „ Každých 100 libier, ktoré sa investujú na povzbudenie starostlivosti občana – pacienta o svoje zdravie, ušetrí 150 libier. Preto, čím viac prostriedkov sa investuje, tým viac sa vráti.“ Tomuto projektu sa venovala veľká pozornosť a otvoril ho britský premiér Tony Blair. Súčasťou projektu bolo zavedenie 22 verejných volacích centier, ktoré poskytovali služby 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Zriadila sa webová stránka a rozdistribuovalo sa 1,7 milióna príručiek NHS Direct Self Help Guides. Toto však samoosebe nestačí a významné úspory v globálnom merítku sme schopný dosiahnuť iba implementáciou


eHealth systému, ktorého HomeCare je súčasťou a takisto kompletnou elektronizáciou v zdravotníctve. Ak budeme vychádzať z predpokladu, že 10% hospitalizácií je zbytočných môžme uvažovať, že zavedením ICT sa teoreticky znížia hospitalizácie o 10%. Potom možno konštatovať, že:  Pri liečebniach pre dlhodobo chorých, kde je cca 5000 hospitalizácii ročne zníženie o 10% za predpokladu nákladov 500,- Sk/lôžko/deň predstavuje za predpokladu 100% vyťažiteľnosti lôžka v nemocniciach úsporu 90 mil. Sk/ročne.  Pri psychiatrických liečebniach, kde je cca 4000 hospitalizácií ročne zníženia o 10% za predpokladu nákladov 500,- Sk/lôžko/deň predstavuje za predpokladu 100% vyťažiteľnosti lôžka v nemocniciach úsporu 72 mil. Sk/ročne.  Pri nemocniciach ( zahrňujúcich oddelenia vnútorné lekárstvo, geriatria, psychiatria, neurológia, neurochirurgia, kardiochirurgia, kardiológia), kde je cca 270000 hospitalizácií ročne, zníženie o 5% za predpokladu nákladov 900,- Sk/lôžko/deň predstavuje za predpokladanej 75% vyťažiteľnosti lôžka v nemocniciach úsporu 3,326 mld. Sk/ročne. Možno teda konštatovať, že za predpokladu , že zavedením ICT do mimonemocničnej starostlivosti sa individualizuje starostlivosť, bude adresnejšia a za predpokladu reálneho zníženia hospitalizácií o 5% bude predstavovať ekonomický prínos vo výške cca 3,488 mld. Sk/ročne. (neuvažuje sa pri tomto vyčíslení so zriaďovacími resp. nákladmi na zavedenie IS – tie sú predmetom ďalšej časti štúdie, ktorá rieši časť informatizácie po stránke technologickej). 1.3

Trendy v elektronickom zdravotníctve a mimonemocničnej starostlivosti

Trendom v elektronickom zdravotníctve a mimonemocničnej starostlivosti je postupné zavádzanie elektronickej evidencie všetkých dostupných dokumentov, merateľných a nemerateľných hodnôt, nadväznosť na iné IS a všeobecná dostupnosť údajov.


Ako príklad nám môže poslúžiť dánsky portál sundhed.dk, ktorý poskytuje základné informácie o zdravotnom stave pacienta, vrátane chorobopisu a zdravotnej dokumentácie. Je možné robiť rezervácie u lekára a tým nepriamo vstupovať do jeho kalendára, prehliadať zoznam predpísaných a skutočne odobraných liekov v lekárňach a mnohé ďalšie funkcie. Medzi najvýznamejšiu charakteristiku tohoto webového portálu z pohľadu mimonemocničnej starostlivosti, je možnosť nahradiť niektoré laboratórne testy vykonávané ambulantne priamo v domácnosti pacienta, a pacientom zadávané údaje získané z domáceho testu. Portál preto presúva časť zodpovednosti za svoj zdravotný stav na plecia pacienta, odbremeňuje lekára od niektorých administratívnych úkonov a ihneď mu poskytuje prehľad, bezohľadu na to, či pacient bol u neho liečený alebo nie. Na základe týchto informácií vieme povedať, že zdravotnícke portály naviazané na HomeCare riešenia, šetria čas potrebný na vykonanie analýzy a prinášajú zvýšenie efektívnosti vyťaženia lekárov prvého kontaktu ale aj niektorých špecialistov. Zvýšenie efektívnosti je naviazané aj finančnú stránku, kde takéto projekty šetria alebo významne znižujú objem financií potrebných na výkony ako sú laboratórne testy a čas potrebný na analýzu problému a stavu pacienta, čo umožňuje efektívnejšie využívanie času lekárov a zdravotníckeho personálu. Rozvoj informačných technológii, či už zvyšovanie rýchlosti a spoľahlivosti počítačov alebo zvyšovanie kapacity komunikačných (prenosových) kanálov, nám ďalej umožňuje čoraz viac tieto technológie využívať na uľahčenie života ako už v horespomínanom riešení z Dánska. Ďalšou z oblastí života, kde je možné využiť rozvoj Internetu a mobilných sieti je v oblasti monitorovania zdravotného stavu klienta na diaľku. Klient odsúdený na intenzívne zdravotné pozorovania pred a po operáciách by už nemusel byť pripútaný na lôžko v nemocnici, ale mohol by byť presunutý do domácej starostlivosti, kde je oveľa priaznivejšie prostredie na jeho psychiku, ktorá ovplyvňuje dobu aj kvalitu rehabilitácie. Okrem spomenutej výhody by sa nemocniciam uvolnil potrebný personál, ako aj inak dlho obsadené lôžka, ktoré by sa mohli využiť inak, prípadne zrušiť, keďže udržiavanie nemocničných lôžok stojí nemocnice nemalé finančné prostriedky a to isté platí aj o personále. Ďalšie využitie monitorovania zdravotného stavu klienta na diaľku, by sa využívalo pri dlhotrvajúcich zdravotných vyšetreniach, kde by sa zároveň odstránil aj inak nežiadúci


faktor nemocničného prostredia (ovplyvnenie psychiky klienta a tak spôsobená zmena niektorých údajov, hlavne pri srdcových ochoreniach) a zistené údaje by boli priamo z prirodzeného prostredia klienta. Získané údaje by sa posielali do centrálnej jednotky, ktorá by ich vyhodnocovala a v prípade zistenia neobvyklých nameraných hodnôt by o tom bol automaticky informovaný zodpovedný lekár. Pod zodpovedným lekárom si možno predstaviť službu konajúceho lekára v nemocnici, ako aj v niektorých prípadoch súkromného lekára, ktorý má daného klienta na zodpovednosti. Takto by lekár mal možnosť pristupovať k potrebným informáciám o klientovi z akéhokoľvek miesta, kde je možnosť pripojenia na Internet, a potrebné rozhodnutie by mohol vykonať omnoho skôr ako doteraz.


2.

Analýza súčasného stavu HC na Slovensku

2.1

Analýza potrieb podľa segmentácie HC

Tuto bude zakomponované analytické závery práce Ing. Filipovej k definovaniu skupin vytypovanych pre HomeCare a jej pilotné projekty. 2.2

Analýza infraštruktúrnej pripravenosti podľa segmentácie odborných komisií

Bude možné dopracovať až po detailnom zoznámení sa s projektami jednotlivých pracovných skupín. 2.3

Analýza pripravenosti centrálneho IS pre podporu HC

Bude možné dopracovať až po detailnom zoznámení sa s projektami jednotlivých pracovných skupín a stavom centrálneho IS.


3.

Návrh architektúry HomeCare systému

Proces vytvorenia HomeCare systému si vyžaduje dôsledné prípravné analytické a návrhové práce, pri ktorých je nutné zohľadnovať okrem technologických možnosti aj možnosti ekonomické a finančné. V prvom rade to znemená, že je potrebné vytvorený systém porovnávať s prínosmi oproti súčasnému stavu predovšetkým z dlhodobého hľadiska.

Ukazuje sa, že optimálnym spôsobom pre implementáciu takéhoto systému je jeho postupná implementácia, ktorá priebežne absorbuje do riešenia technologické novinky, avšak nie je limitovaná možnosťami využívania systému až po jeho dobudovaní. 3.1

Procesná architektúra

Bude možné dopracovať až po detailnom zoznámení sa s projektami jednotlivých pracovných skupín. Na obrázku ďalej je uvedený zoznam vybraných možných participantov, ktorí môžu požadovať od eHealth systému služby, resp. ich poskytovať. Nie je našou ambíciou v tomto momente pomenovať úplne všetky vstupujúce činitele a tobôž nie väzby vzájomné ovplyvňovanie medzi nimi. Toto bude predmetom procesu, ktorý bude detailne popisovať ich jednotlivé činnosti a vhodné zmeny, ktoré budú mať vplyv na skvalitnenie, a v konečnom stave veríme aj vo zeefektívnenie celého systému.


Ďalej sú spomenuté niektoré kľúčové procesy, ktoré riešia interakcie medzi jednotlivými participantmi z pohľadu eHealth systému. 3.1.1

Kľúčové ciele projektu a motivačné faktory

Medzi kľúčové ciele projektu patrí zvýšenie kvality života pacienta, minimalizácia priamych finančných nákladov na pacientov, ktorých je možné zaradiť do programu mimonemocničnej starostlivosti. Zníženie počtu hospitalizácií a presun zodpovednosti za svoj zdravotný stav smerom k pacientovi bude mať pozitívny vplyv na motivačné faktory zavedenia HomeCare. 3.1.2

Požiadavky kľúčových používateľov systému

Najprv si treba povedať, kto všetko bude kľúčovým používateľom Home Care systému a celkovou súčasťou mimonemocničnej starostlivosti. V súlade s motivačnými faktormi zadefinujeme nasledujúcich užívateľov systému.  Zvýšenie kvality života pacienta Súčasťou mimonemocničnej starostlivosti je aj snaha presunúť zodpovednosť za zdravotný stav pacienta na neho samotného, čím sa zvýši jeho záujem o možnosti


zvýšenia kvality vlastného života. Dostávame sa tak k prvému užívateľovi Home Care systému a to je pacient.  Zlepšenie informovanosti o aktuálnom stave pacienta Druhý motivačný faktor má výrazný vplyv na ďalší počet užívateľov systému. Tento záujem má samotný pacient, lekár, príbuzní pacienta ale aj poisťovňa, každý z rôznych dôvodov. Máme preto ďalších troch užívateľov systému.  Zníženie výdavkov na liečbu pacienta Zdanlivo sa môže zdať, že záujem na znížení výdavkov na liečbu bude mať iba poisťovňa, čo však nie je celkom pravda. Zdravotníctvo zadarmo je iba mýtus, pretože každý z nás si do zdravotníctva prispieva, a aj keď za niektorích to robí štát, robí to cez peniaze daňových poplatníkov. Teda aj pacient by mal mať zájem o čo najlacnejšiu liečbu, lebo to bude z dlhodobého hľadiska mať pozitívny vplyv na výšku odvodov do zdravotníctva. Dostávame sa tak k ďalším dvom užívateľovi v systéme a to je štát a poisťovňa. Požiadavky pacienta:  Zvýšenie kvality života  Prístup k vlastným zdravotníckym informáciám  Zlepšenie informovanosti o vlastnom zdravotnom stave Požiadavky príbuzných pacienta:  Informovanie o aktuálnom stave príbuzného Je treba podotknúť, že prístup príbuzných pacienta do systému Home Care bude musieť svojím podpisom zabezpečiť samotný pacient. V prípade ak sa tak rozhodne, môže v prípade potreby ošetrujúci lekár informovať o zmenách v zdravotnom stave aj ich, resp. Môžu byť informovaný priamo zo systému SMS alebo inou žiadúcou formou. Požiadavky lekára:  Zlepšenie informovanosti o aktuálnom stave pacienta  Sprehľadnenie informácií dostupných o pacientovi


 Možnosť obslúžiť viac pacientov v rovnakej dobe Požiadavky poisťovne:  Zníženie výdavkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti Požiadavky štátu:  Zníženie výdavkov štátu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti  Adresnejšie poskytovanie zdravotnej pomoci Detailnejšie požiadavky, prípadne ich zmenu uskutočníme na základe výsledkov práce jednotlivých pracovných skupín. 3.1.3

Požiadavky na informačnú podporu eHealth

Vzhľadom na uvedených vybraných participantov spomínaných v úvodnej časti tejto kapitoly, je predpoklad na možnom využívaní a zdieľaní navrhovaných systémov. Z tohto dôvodu je logickou požiadavka na Službovo-orientovanú architektúru. Táto musí rešpektovať:  internú autonómiu poskytovateľov služieb  každý participant ma svoju rolu a množinu služieb (komerčných, nekomerčných, kontrolných atď.)  participant môže byť poskytovateľom aj konzumentom služieb


Pre zabezpečenie tejto požiadavky je nevyhnutné, aby informačné systémy týchto participantov mohli byť na jednej strane úplne nezávislé, avšak na strane druhej mohli využívať spoločné dátové úložiská. Z tohto dôvodu musí komunikácia prebiehať na základe štandardných dátových protokolov. Ďalej je prehľad niektorých z nich, ktoré môžu byť aj z týchto dôvodov implementované v rámci celého projektu eHEALTH.  Health Level 7 (HL7) - výmena správ na úrovni informácii o pacientovi pre zlepšenie koordinácie starostlivosti o neho  HIPAA – štandardy zamerané na výmenu údajov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poskytovateľmi liečiv a poisťovňami  IEEE1073 – správa protokolov medzi zariadeniami a informačnými systémami  DICOM – definícia komunikácie na úrovni obrazov a pridružených informácii  LOINC – popisuje štandardy na prenos laboratórnych výsledkov


Poskytovanie týchto služieb nebude obmedzené regionálne. Predpokladá sa ich využitie v na národnej úrovni s tým, že bude možné využívanie napr. emergentnej starostlivosti bude spadať do regionálnej kompetencie. Samozrejme ak sa jedná o bežný „dozor“ nad pacientom nie je prekážkou jeho monitoring mimo dislokácie napr. ošetrujúceho lekára alebo domovskej opatrovateľskej starostlivosti, či sprievodcovskej osoby.

Vzhľadom na tieto požiadavky a možnosti súčasnej IT technológie sa ukazuje, že je výhodné budovať systém ako centrálny, samozrejme s plnohodnotným funkčným dátovým a decentralizovaným zálohovaním. V tejto súvislosti nie je problematické ani zabezpečenie redundantnosti kritických komunikačných kanálov. V takto budovanom centre je podstatne jednoduchšie zabezpečenie najmä:  konzistentnosť a doveryhodnosť údajov,  kryptovanie údajov s minimalizácou administrátorských prístupov,  redundantnosť a stabilitu,  fyzickú bezpečnosť,  priestorovú decentralizáciu záložných centier spolu s komunikačnou diverzifikáciou


3.1.4

Legislatívný rámec a regulačný rámec

Samotný zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda zákon č. 576/2004 a zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, priamo o mimonemocničnej starostlivosti

nehovorí.

V súčastnosti

je

časť

mimonemocničnej

starostlivosti

poskytovaná zariadeniami ako sú domovy pre starších, domovy ošetrovateľskej starostlivosti, hospice a iné. Je preto zrejmé, že v blízkej budúcnosti bude nutná aj legislatívna úprava v tejto oblasti, najmä čo sa týka jasného vymedzenia zodpovednosti za zdravotný stav pacienta v mimonemocničnej starostlivosti. Štát bude zastávať regulačnú úlohu a za pomoci pracovných skupín musí zabezpečiť okrem úpravy legislatívy aj presun časti ušetrených peňazí za zbytočné hospitalizácie smerom k mimonemocničnej starostlivosti. Pre splnenie legislatívnych požiadaviek je taktiež nutné spracovať bezpečnostný projekt. Tento bude spracovaný v súlade so Zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, berie na zreteľ Oznámenie MZ SR č.49/2001 o prístupe k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovávaní osobných údajov a pri analýze a návrhu bezpečnostných opatrení bude použitá metodika popísaná v technickej norme STN ISO/IEC TR 13335 Informačné technológie – Návod na manažérstvo bezpečnosti informačných technológii a odporúčané postupy podľa BS 7799. 3.2

Funkčná architektúra

Kapitoly ďalej bude možné dopracovať až po detailnom zoznámení sa s projektami jednotlivých pracovných skupín a stavom centrálneho IS. Funkčná architektúra bude nadväzovať na procesnú architektúru

a bude definovať

funkcionalitu systému, nezávisle od použitých technológii a produktov. Funkčná architektúra bude definovaná na základe funkčných blokov, ktoré automatizujú požadované funkčné oblasti.  funkčné požiadavky  funkčná dekompozícia systému  väzby na externé systémy


 návrh atribútov kvality systému o doba odozvy o škálovateľnosť o bezpečnosť Jednotlivé funkčné bloky budú zdokumentované formou:  vizuálnych Use Cases diagramov – high level  diagramov tried (konceptuálny model) Vo funkčnej analýze budú ďalej analyzované a zdokumentované:  požadované interakcie medzi modulmi a koncovými používateľmi,  funkčné bloky a ich prepojenia,  požadované rozhrania  funkčné požiadavky  funkčná dekompozícia systému  väzby na externé systémy  návrh atribútov kvality systému o doba odozvy o škálovateľnosť o bezpečnosť 3.3

Technická architektúra

Technická architektúra nadväzuje na funkčnú architektúru a definuje technické atribúty na úrovni kľúčových IT štandardov, modelov a princípov.  referenčný model technickej architektúry  štandardy pre zabezpečenie interoperability  aplikačný model


Návrh technologickej architektúry musí zohľadňovať aj existujúce obmedzenia dané:  existujúcimi systémami rezortu Poznámka : V rámci štúdie bude architektúra rozpracovaná iba ideovej úrovni, vyjadrená modelmi, ktoré budú vyjadrovať je globálne atribúty riešenia. Detailná analýza bude obsahom následných projektov 3.4

Strategický plán projektov na zavedenie HomeCare projektu

3.5

Predpokladané financovanie realizácie HomeCare projektu

3.5.1

Rozsah finančných prostriedkov podporovaných z fondov EU

3.5.2

Rozsah finančných prostriedkov krytých zo štátneho rozpočtu SK

3.5.3

Rozsah finančných prostriedkov krytých z iných zdrojov (neziskové organizácie, business, dary, podiel pacienta atď.)

3.5.4

Hrubé štrukturované odhadované náklady podľa segmentov a časového plnenia

i. Centrálne investície ii. Prevádzkové náklady iii. Outsourcingové náklady 3.6

Návrh celkového časového harmonogramu HomeCare projektu b. Definícia bázových predpokladov na realizáciu HC projektu c. Definícia míľnikov d. Definícia vyhodnocovania e. Hrubý časový harmonogram


4.

Návrh pilotného projektu

4.1

Ciele

Základným cieľom pilotného projektu je praktické overenie navrhovanej procesnej , funkčnej a technickej architektúry systému. Ďaľšim cielom je  vybudovanie základných hw a sw štruktúr zberu, prenosu a spracovania biometrických

údajov

a údajov

pre

zabezpečenie

Monitorovania

a signalizácie potreby pomoci (SOS služby)  overenie technických parametrov systému  overenie dosahovaných parametrov kvality  optimalizácia legislatívneho rámca 4.2

Návrh riešenia

4.2.1. Zásady Návrh riešenia vychádza z nasledovných zásad:  Rešpektuje internú autonomitu poskytovateľov služieb  Každý participant ma svoju rolu a množinu služieb  Participant môže byť poskytovateľom aj konzumentom služieb  Komunikácia prebieha štandardnými protokolmi a v reálnom čase  Funkcionalita systému je nezávislá od použitých technológii a produktov  Spracovanie a skladovanie údajov je centralizované  Je

zaručená

škálovateľnosť

a

prepojiteľnosť

na

nadradené

aj

spolupracujúce systémy aj na úrovni databáz aj na úrovni aplikačných konektov pre jednotlivých participantov 4.2.2. Štruktúra a funkcie Základná štruktúra navrhovaného riešenia je na obr. č 1


Jednotlivé bloky majú nasledovné funkcie: 1. Telematická jednotka zabezpečuje  prenos žiadosti o poskytnutie SOS formou stlačenia tlačítka alebo automaticky aktivovaním snímača zakázaného pohybu alebo prekročením niektorého zo sledovaných vitálnych parametrov  prenos lokalizačného údaja GPS  hovor medzi pacientom a poskytovateľom  načítanie biomatických údajov zo snímačov na vyžiadanie alebo automaticky  video hovor medzi pacientom a poskytovateľom služby 2. Komunikačná infraštruktúra je zložená z technických prostriedkov operátorov poskytujúcich služby datových a hovorových služieb. V budúcnosti bude žiadúce legislatívne zabezpečiť u operátorov povinné poskytovanie prioritného datového kanálu pre potreby Home Care najmä pre potreby urgentnej medicíny ( obdoba hlasovej 112 ky) 3. Centrálny telematický server je súbor HW a SW prostriedkov zabezpečujúci  spracovanie telemetrických údajov


 spracovanie žiadostí SOS  štrukturované ukladanie primárnych aj spracovaných údajov po dostatočne dlhú dobu  spracovanie

požiadaviek

vzdialených

klientov

–

poskytovateľov,

konzumentov služieb  prepojenie na spolupracujúce a nadradené systémy e-Healthu a to databázovým aj aplikačným interkonektom 4. Klient 1 až n je poskytovateľ služby, softwarovo a hardwarovo spravidla vybavený ako štandartný web klient Súčasti a funkcie Telematickej jednotky:  MCU - centrálna mikroprocesorová jednotka  I/O modul – spracováva a riadi diskrétne aj analógové vstupy a výstupy pripojené k senzorom  GPS modul - poskytuje GPS lokalizačné údaje  Kom modul – zabezpečuje pripojenie štandartizovaného protokolu ku komunikačnej sieti  Voice modul – zabezpečuje hlasové obojstranné dorozumievanie  Video modul – umožňuje vizuálny kontakt s pacientom Súčasti a funkcie Centrálneho telematického servera  Komunikačný

server

–

zabezpečuje

centrálnu

obsluhu

všetkých

komunikačných požiadaviek zo strany telematických jednotiek a jednotlivých klientov v reálnom čase  Aplikačný server – zabezpečuje spracovanie údajov v rámci funkcionality vyžadovanej konkrétnou službou  Webový server – spracúva požiadavky a vizualizuje výstupy pre jednotlivývh klientov


 Databázový server – ukladá primárne a spracované údaje pre okamžité aj historické použitie. 4.3

Etapy realizácie

Kvôli lepšej kontrole a efektívnejšiemu využitiu dostupných zdrojov navrhujeme pilotný projekt rozdeliť do troch etáp. I. Etapa Realizácia cetrálneho servera – základný HW a SW Realizácia datových prepojení s vybraným operátorom Telematická jednotka s nasledovnou funkcionalitou  Tlačitko pre službu SOS  GPS lokalizácia  Možnosť fónického hovoru pacienta s poskytovateľom – hlasitý príposluch Výber pilotnej služby SOS  Výber jedného klienta - poskytovateľa SOS služby (nemusí byť KOS ZZS, môže to byť niektorý z nadačných poskytovateľov)  Výber vzorky 250 pacientov, ktorým budú poskytnuté telematické zariadenia.  Cieľovú skupinu určia zodpovední zástupcovia poskytovateľa.  Sprístupniť službu oznamovania pre príbuzných na základe voliteľných parametrov (SMS, hovorový oznam) II. Etapa Rozšírenie Telematickej jednotky o senzory vitálnych funkcií a prepojenie alarmových stavov z ich zlyhania na poskytovateľa SOS. Výber ďalšieho participanta a to ošetrujúceho lekára napr. špecialistu kardiovaskulárnych chorôb a prepojenie jeho pracoviska ako klienta schopného pristupovať k aktuálnym aj historickým nasnímaným


EKG údajom. Pripravovať SW moduly a dátové prepojenia na zabezpečenie prístupu k údajom z nadradeného systému III. Etapa Rozšírenie Telematickej jednotky o modul pripojenia k bežnému televíznemu prijímaču a kamere za účelom plného audiovizuálneho kontaktu pacienta s poskytovateľom služby. Vybavenie poskytovateľa služby kamerou a sprístupniť mu službu web videotelefónia. Zrealizovať prepojenie na nadradené a spolupracujúce systémy projektu eHealth. 4.4

Odhadovaná kalkulácia a finančné krytie pilotného projektu

I. Etapa  Analýza

cca. 5 mil. Sk

 Realizácia projektu

cca. 10 mil. Sk

 Spracovanie Bezpečnostného projektu

cca. 3 mil. Sk

 Cena Telematickej jednotky - základ

12 500,- Sk/ks

 Cena Centrálneho servera s redundanciou HW

11,5 mil. Sk

 Cena Centrálneho servera s redundanciou SW

19,5 mil. Sk

 Prevádzkové náklady na komunikácie: o pripojenie centrálnej infraštruktúry

60 000,- SK/mesiac

o pripojenie Telematickou jednotky

cca. 300,- Sk/ mesiac

II. Etapa  Senzory vitálnych funkcií

cca. 20 tis. Sk/ks

 Spracovanie SW konektorov na nadradený systém cca. 5 mil. Sk

III. Etapa  Spracovanie SW konektorov na nadradený systém cca. 10 mil. Sk  Videomodul k telematickej jednotke

cca. 7 tis. Sk/ks


 Web Kamera poskytovateľa

2 tis. Sk/ks

Finančné krytie  Fondy EU  Rozpočtový príspevok  Zdravotné poisťovne  Zvláštne prostriedky budúceho prevádzkovateľa Telamatického centra o sponzoring o krytie z platených služieb o krytie z komerčných poisťovní 4.5

Rozsah pôsobnosti podľa segmentácie

Bude možné dopracovať až po detailnom zoznámení sa s projektami jednotlivých pracovných skupín a stavom centrálneho IS. 4.6

Časový harmonogram



5.

Záver



ICT podporovaná mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť. ( home care -HC)

Recommend Documents