Exkurzia : Antické Grécko 4. 9. 2014 – 11. 9. 2014
Predstavte si osem školských dní, ktoré namiesto klipkania očami na vyučovacích hodinách a úporného študovania učebníc strávite stovky kilometrov ďaleko poznávaním novej krajiny s najúžasnejšími ľuďmi na svete. More, pláž, Atény, Meteora, Epidaurus, staroveké ruiny Mykén, či Delf. Aj toto bolo náplňou našej exkurzie do Grécka. Naša cesta začala vo štvrtok ráno, keď sme plní odhodlania nastúpili do autobusu a vyrazili na útrapnú, ale krásnu 23-hodinovú cestu. Po hodinách strávených cestovaním, pozorovaním krajiny, prerušovaným spaním, vystupovaním a nastupovaním na hraniciach niekoľkokrát v priebehu noci, sme konečne dorazili do nášho prvého cieľa – na Olympskú riviéru. Na prvý pohľad nás očarila nádherná architektúra a úžasná prírodná scenéria. Na jednej strane kopce s najvyšším Olympom a na strane druhej pláže s prekrásnym morom. Sprievodca nás ohromoval svojimi vedomosťami o gréckych bohoch, vedel hádam o každom všetko, a svojou schopnosťou zaujať nadlho našu pozornosť rozprávaním o nich. Riviéra bola miestom nášho odpočinku pred ďalšou cestou a tu sme vyzdvihli posledného pasažiera, nafukovaciu dvojmetrovú kosatku Felicitu, pomenovanú podľa našej výletnej hymny. Takmer sa, chudera, do autobusu nezmestila. Ráno sme pokračovali v putovaní po Grécku do oblasti Tolo, so zastávkou v kláštornom komplexe Meteora. Z autobusu sme si obzreli niekoľko nedostupných kláštorov, navštívili sme osobne tie, ktoré boli verejnosti prístupné. V najstaršom a najväčšom kláštore nás očarili obrazy, zbierky starých písomností, scény zo života mníchov, kostnica, všadeprítomní potulní psi a tie najúžasnejšie výhľady na grécku krajinu, ktoré mnísi objavili už pred viacerými storočiami. Po prehliadke kláštorného komplexu sme sa presunuli do oblasti čarovného rybárskeho mestečka Tolo na Peloponézskom polostrove, v okolí ktorého sme strávili nasledujúce dva dni. Ráno nás v autobuse veľmi rýchlo prebrala k životu naša grécka pani sprievodkyňa, ktorá hovorila po česky lepšie ako mnohí z nás, postavila do pozoru celý autobus vrátane pánov šoférov, a ukázala nám aj také pozoruhodnosti a zákutia Atén, o ktorých nevedia možno ani domáci. Stáli sme na prvom olympijskom štadióne na svete, obdivovali sme lákadlo všetkých turistov – Akropolu, cítili sme sa pri nej ako bohovia. Pod Akropolou sme ochutnali tradičný grécky gyros, sledovali vystúpenie pouličných tanečníkov, pozreli sme si striedanie stráží pred gréckym parlamentom. Nasledujúci deň ráno sme sa vydali na cestu do Mykén a ďalej do Epidauru, kde sme si odskúšali akustiku tradičného gréckeho divadla na vlastnej koži. Zarecitovali sme Mor ho!. Po našom neopakovateľnom umeleckom zážitku, za ktorý nám nadšene tlieskala skupina prekvapených nemeckých turistov, sme sa vrátili na hotel.. S nadšením sme si bežali užiť bláznenie pri mori na prekrásnej pieskovej pláži a bláznivú jazdu na banáne, za ktorú sme si vyslúžili obdiv všetkých pozorovateľov. V predposledný deň nás pri spiatočnej ceste na Olympskú riviéru čakala návšteva starobylých, v najvyšších gréckych horách ukrytých posvätných Delf. Avšak situácia sa troška skomplikovala v momente, keď náš autobus zastavil na diaľnici a nemohol naštartovať. Po hodine čakania dorazila odťahová služba a po nej náhradný autobus. Urýchlene sme
prestúpili, ale na diaľnici sme si nemohli vyberať batožinu z kufra autobusu, tak sme pokračovali len v tom, čo sme mali na sebe a pri sebe v autobuse. Podľa plánu sme sa zastavili v zrúcaninách starobylých veštiarní a deň sme zakončili neskorým príchodom na hotel. Na ďalšie ráno sme boli stále bez našej túžobne očakávanej batožiny. Veď kto by sa rád neprezliekol po dvadsiatich šiestich hodinách v tom istom oblečení? Ale dodávka s kuframi nikde. Nemali sme teda na výber a náš posledný deň a kúpanie sme si museli užiť len v tom, čo sme mali. Nakoniec všetko dobre dopadlo, batožina síce dorazila hodinu po príchode náhradného autobusu, ale o to bola naša radosť väčšia. Pred nami bola už len namáhavá, ale krásna cesta domov s gréckymi super rýchlymi vodičmi, ktorí túto cestu stihli za neuveriteľných osemnásť hodín. Vrátili sme sa všetci zdraví, opálení, oddýchnutí, plní krásnych spomienok na úžasnú krajinu a jej ľudí, plní nezabudnuteľných zážitkov a presvedčení o tom, že tento výlet mal zmysel a určite nebol náš posledný, aj napriek tomu, že v tejto škole niektorí končíme. Spomienky na to, čo sme spolu videli, zažili, skúsili nevyblednú do konca života. Želáme vám, zostávajúcim, ešte veľa takých krásnych a úspešných akcií a určite si na nás spomeňte aj na budúci rok!
Grééééécko je úúúúžasné....
Autobusom to začína...
Na začiatku nám bolo aj do smiechu...
Ťažba mramoru.
Kláštorný komplex Meteora.
Náš úžasný sprievodca.
Pohľad z kláštora.
Olympijský štadión v Aténach.
Grécka sprievodkyňa bola taká dobrá, ako náš vlastný.
Atény z Akropoly.
A tu sme kompletní.
Aténsky kolorit.
Výmena stráží pred parlamentom.
Korintský kanál, spájajúci Iónske a Egejské more.
Mykény.
Búrka nad Aténami.
Olivové háje boli skutočne všade.
Epidaurus a naše Mor ho!
Výhľad z hotela.
Dozor nám povolil ísť na banán!!!
Skajka za volantom...
Odťahovanie nášho krásneho čierneho autobusu.
Martinko a jeho tátoš, len troška nefunkčný, za čo mohol zlý benzín zo Shellky...
A autobus šiel aj bez šoféra...
Čakanie na batožinu.
Stále čakanie, aj keď na kúpanie sme použili čokoľvek...
No neokúpte sa, aj keď nie je v čom...
Naše najväčšie /vekovo/...Martinka a Eliška
Cesta do Delf...
A troška v horách aj popršalo.
Vyveštiť nám nechcel nikto...
A naše najmenšie...Terezka a Rebeka
Do videnia, Grécko, bolo nám úžasne...
