Etapy vývinu živočíchov

Biológia - laboratórne cvičenia 2001

Ing. D. Slugeň, PhD.

Etapy vývinu živočíchov 1. Embryogenéza

- blastogenéza - delenie buniek - gastrulácia -

„

+ diferenciácia štruktúr

- organogenéza - tvorba orgánov 2. Postembryonálny vývoj

Blastogenéza Etapy:

a) zygóta b) morula c) blastula

blastocel + blastoméry

mitotické delenie Gastrulácia - 3 zárodočné listy a) ektoderma - vonkajšie bunky b) endoderma - vnútorná vrstva c) mezoderma - medzi ekto- a endodermou Organogenéza - rast orgánov - delenie buniek a diferenciácia tkanív


V organogenéze vznikajú: ektoderma →

pokožka podkožné žľazy výstelky úst nosa a konečníka nervový systém zmyslové orgány

endoderma →

výstelka čreva cievy pľúca močový mechúr pečeň štítna žľaza pankreas

mezoderma →

svaly pľúca spojivá srdce ostatné orgány obehovej sústavy krv, žľazy obličky výstelky telových dutín




ŽIVOČÍŠNE TKANIVÁ = súbory

buniek

vykonávajú

morfologicky

rovnakú

a

funkciu

a

metabolicky navzájom

zhodné, sa

ktoré

fyziologicky

ovplyvňujú. = súbor buniek združených na plnenie určitých funkcií. Tkanivá vznikajú v embryogenéze na podklade zárodočných listov. Bunky

pevne

spojené,

obsahujú

aj

medzibunkovú

hmotu

extracelulárny matrix. Výskyt: medzi bunkami tkaniva Význam:

a) štrukturálny b) funkčný

Tkanivá obsahujú aj vodu, ióny, soli, org. zlúčeniny ... Z hľadiska štruktúry je zlož.: a) vláknité - fibrilárne - kolagén, elastín b) amorfné gklykozaminoglykany, kyselina hylauronová, chondriotínsulfát, keratínsulfát Bazálna blana (lamela) = extracelulárny matrix medzi dvoma vrstvami buniek odlišného pôvodu (spája dve tkanivá). Typy tkanív podľa funkcie: ! ! ! !

epitelové tkanivo spojivové svalové nervové

-



!" EPITELOVÉ (VÝSTELKOVÉ) TKANIVÁ - súbory buniek spravidla tesne na seba naliehajúcich, pokrývajúce povrchy orgánov a organizmov a vystielajúcich dutiny orgánov a organizmov. z ektodermy → pokožka z endoermy - tráviaca rúra

Majú polarizovanú štruktúru

- apikálny - distálny = voľný koniec - bazálny - proximálny koniec

Z morfologického hľadiska delíme epitely: 1) • • •

podľa tvaru buniek : plochý, dlaždicovitý kubický, štvorcový cylindrický, stĺpcovitý (črevo , maternica)

2) • • • •

podľa počtu vrstiev: jednovrstvový vrstvový (viacvrstvový) (ústna dutina, vývody potných žliaz) viacradový prechodný (močová rúra mechúr)



3: Podľa funkcie sa delia epitely na: a) krycí – ochranná funkcia (pokožka, koža) b) rohovatejúci vrstevnatý dlaždicový epitel (bunky syntetizujú keratín a smerom k povrchu rohovatejú a odumierajú) (nechty, rohy, vlasy, kopytá) c) nerohovatejúci vrstevnatý dlaždicový epitel - (ústna dutina, pošva, sliznice) d) zmyslový - prijímanie podnetov (čuch, chuť, vnútorné ucho) e) žľazový epitel (bunky so sekréciou) • exokrinné žľazy - sekrét buniek vylučovaný na povrch epitelového tkaniva • endokrinné žľazy - sekrét je transportovaný krvným riečišťom do organizmu exkrét - odpadný produkt inkrét - látky produkované žľazami s vnútornou sekréciou (hormóny) f) resorpčný - vstrebávanie živín - mikroklky ! SPOJIVOVÉ TKANIVÁ - viacero morfologicky i funkčne odlišných tkanív, prítomnosť medzibunkovej hmoty, ktorá obsahuje amorfnú (interfibrilárnu) a vláknitú (kolagény, elastíny, keratíny) zložku. Pochádzajú z mezodermy. Nemajú polarizovanú štruktúru. Funkcie: 1. vypĺňajú priestory medzi orgánmi 2. obaľujú orgány a prenikajú do nich 3. sprostredkúvajú výmenu látok 4. ukladajú sa v nich rezervné látky Stavba: Bunková zložka (rôzna) Medzibunková hmota: • tvrdá - oporné spojivá (chrupky, kosti) • mäkká až polotuhá - spojivá výplňové (väzivá) • tekutá - trofické spojivá (telové tekutiny)



Druhy spojivových tkanív: A/ výplňové a oporné - väzivá, chrupka, kosť spojivá - polotuhé, tuhé, tvrdé Väzivá sú tvorené: • fixnými bunkami (fibrocyty, fibroblasty) • blúdiacimi bunkami (histocyty - plazmatické, krvné b. heparinocyty) Väzivá podľa konzistencie medzibunkovej hmoty a prítomných vlákien delíme na: • riedke - prevláda polotekutá medzibunková hmota, menej vláknitej zložky (mezenchým - podkožné väzivo, obaly orgánov, riedke kolagénové väzivo) • husté - (tuhé) - prevláda vláknitá kolagénová zložka, medzibunkovej hmoty je málo a) usporiadané husté väzivo – kolagénové vlákna vo forme povrazcov, medzi nimi fibrocyty, elastických vlákien je menej, veľmi odolné voči jednosmernému ťahu (väzy, šľachy) b) neusporiadané husté väzivo - husto prepletené kolagénové vlákna usporiadané do vrstiev, elastických vlákien je málo, odolné tlaku z rôznych smerov (povrchový obal svalov, v spodných vrstvách škáry kože)

Chrupka = oporné spojivo so silne vyvinutou medzibunkovou hmotou, obsahuje bunky – chondrocyty Druhy chrupiek: •hyalinná (rebrá, výstuž nosa, hrtana) •elastická (vonkajší zvukovod, ucho) •vláknitá (kĺbové spojenia, medzistavcové disky)



Kosť • najtvrdšie spojivové tkanivo, základ kostrového systému stavovcov Štrukúra: • •

kostné tkanivo kostná dreň

Kostné bunky - druhy kostí: • osteoblasty - syntetizujú medzibunkovú hm. • osteocyty - bunky už vytvorenej kosti • osteoklasty – zúčastňujú sa odbúravania kostí Kostná dreň - v dutinách dlhých kostí - prebieha krvotvorba

B/ Spojivá trofické (telové tekutiny - krv, lymfa) Krv - koluje v uzavretom krvnom systéme, je tvorená: • krvnými bunkami • krvnou plazmou Krvné bunky: • erytrocyty (červené krvinky) • leukocyty (biele krvinky) • trombocyty (krvné doštičky) Krvná plazma - voda (90%), bielkoviny, nízkomolekulové organické látky a anorganické soli

Lymfa (miazga) - je tekutina zložená z tekutej plazmy a krviniek. Je svetlej farby, pretože obsahuje zvýšené množstvo tuku, obsahuje premenlivé množstvo krvných buniek, z ktorých prevažujú lymfocyty (99%).



! SVALOVÉ TKANIVÁ • špecializované na pohyb Pochádza z mezodermy. Delia sa: •hladké •priečne pruhované •srdcové svalové tkanivo (myokard) Hladké svalové tkanivo: • základná funkčná jednotka je myocyt, (jednojadrové bunky pozdĺžneho tvaru) • nemožno ovládať vlastnou vôľou (vystielajú tráviaci trakt, cievy a iné) Priečne pruhované svalové tkanivo • zákl. stavebnou jednotkou je mnohojadrové svalové vlákno • zákl. funkčná jednotka svalového vlákna je sarkoméra – zmena jej dĺžky spôsobuje predĺženie alebo skrátenie celého svalu • súčasť pohybového aparátu stavovcov aj bezstavovcov, vôľou ovládateľné Srdcové svalové tkanivo (myokard) • základom sú jednojadrové bunkové úseky oddelené prepážkami - interkalárnymi diskami, jadrá ležia uprostred, myofibrily sú na periférii



! NERVOVÉ TKANIVO Nehomogénne tkanivo, ktoré obsahuje: • nervové bunky (neuróny) • podporné (gliové) bunky • cievy a väzivo Neurón (neurocyt) – základná stavebná, metabolická a funkčná jednotka nervového tkaniva Výbežky nervových buniek: • dendrity - vedú podráždenie do bunky • neurit (axón) - vedie podráždenie z bunky

Podporné nervové tkanivo (neuroglia) • zabezpečuje dodávku živín a kyslíka pre nervové bunky a naopak, odovzdáva do krvného obehu odpadové produkty ich metabolizmu Synapsie: • štruktúry na povrchu membrán nervových buniek, sprostredkovávajú kontakt medzi neurónmi

Druhy nervových tkanív: • zmyslové (senzorové/ senzitívne) - vzruch od receptora do CNS • motorické - odpoveď z CNS k výkonným orgánom (svaly a žľazy) • spájacie - (intracentrálne) vedú vzruch medzi jednotlivými neurónmi



Druhý test: rastlinné farbivá + plastidy rastlinné pletivá - teória, prax živočíšne tkanivá teor. úvod + vlastné pozorovanie + z prednášok osmóza a mitóza Pozrieť : teoretické úvody k cvičeniam druhú polovicu Návodov na cvičenia z biológie v zmysle horeuvedeného skriptá Biológia - strany 122 - 166.

Práce: Cyklická výmena - trvalé preparáty už nastavené 1. Tukové väzivo 2. Pľúca 3. Črevo 4. Priečne pruhovaný sval 5. Myokard

1. Riedke väzivo 2. Pečeň 3. Kosť 4. Chondrocyty 5. Koža

Etapy vývinu živočíchov

Recommend Documents