Vlast a Sv. Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4

Vlast a Sv

Ročník XXIX.

Budapest, 22. novembra 1914.

P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú élenami lUh.-kraj. vzdel. spolku slovenského»: N a celý r o k 3 k o r u n y .

Miestnosť« TJh.-kraj. vzdel.spolku slovenského*: Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4. B u d a p e s t , VIII., U l l ô i - ú t 1 4 . s z . ; sem

Chov statku y čas vojny. Yšetcia vieme, jaký velký význam má pre poľné hospodárstvo chov dobytku, ktorý sa ustavične vzmáha. Hodnota statku už aj teraz prevyšuje tritisíc millionov. Minister poľného hospodárstva barón Imrich Ghilldny hned ako prevzal torbu tohto ministerstva, tú najväčšiu pozor­ nosť venoval vyvinovaniu chovu dobytka a kde a ako len mohol, pri každej danej príležitosti postaral sa o napomoženie vývinu chovu dobytka, ako veľmi výnos­ ného dôchodkového prameňa poľných gazdov. Cieľuprimeraný chov dobytku v teraj­ ších válečných časoch vyžaduje obzvlášť velkú starostlivosť. Pomyslíme si len na veľké bitky, y ktorých môže zhynúť na tisíce koni. Takéto prípadné ztráty možno nahradiť len starostlivým chovom koni. Pomyslíme si ale na ztravovanie našej ŽIADNA

NÁKAZA

Dám nehrozí, ked naše telo v starostlivej čistote, sile a zdraví udržujúc urobíme ho vzdorujúcim a postaráme sa aj o riadne trávenie a pravidelnú zámerm látok. Preto sa odporúča aj le-

Číslo 47.

sa posielajú všetky listy pre spolok a časopiB.

obrovskej armády, na jej zaopatrovanie mäsom a hned zvieme, že niet tých obrovských čried statku, ktoré by sa ne­ minuly, keby gazdovia so svojím do­ bytkom nerozmyslene gazdovali. Minister barón Imrich Ghilldny so zvláštnou starostlivosťou stráži záujmy gazdovského obecenstva počas vojny. Jeho pozorujúce ako zbadá aj ten naj­ menší záujem gazdu a všetky strasti, ktoré vojna zapríčinila gazdom, usiluje sa napraviť a polepšiť. Zpomedzi jeho mnohých poriadkov, ktoré porobil na ochranu gazdovských záujmov, spome­ nieme jeden veľavážny poriadok, ktorým vzhľadom na vojnu chce obrániť veľké záujmy chovu dobytka. Vláda vydala nariadenie, ktorým, vyjmúc nutného prípadu, zakázala rezať jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy. Takéto kusy statku ani železnice nesmú pre­ vážať. Pravda zpod tohto nariadenia sú aj

trovaniu tela doma ftále držať. Vážné služby koná tento prostiiedok aj pjoti neduhom, ktoré zapříčinily reuma, lánika, prechladnutie, vj siienie,prievan a vlhkosť, ako aj je výtečné súci ku opatere a čistote úst a liože atď. 12 ' ŕlaéiek oplateno 6 korún. Práve tak

; Feller-ove Elsa-pilule, z ktorých b' škaj tuliek stojí 4 kor. 40 hal. Vyše stotisíc j listov vdaky dokazuje velkú cenu j týchto domácich prostriedkov a ob| zvlášt teraz je odporúčateľné v každej domácnosti mať ich napohotoye. V pôj vodnej jakosti môžme ich objednať m

Strana 738.

Vlasť a Svet

výnimky. Viceišpán stolice alebo mešťa­ nosta môžu dovoliť, aby v tých obciach alebo mestách, v ktorých na verejných bitúnkoch minulého roku niže 250 kusov rožnej lichvy zabili, jestli to vyhovenie miestnej potrebe vyžaduje, tak aj telce jalovičky a niže triročné jalovice môžu zabiť. Tým, ktorí nie cieľom zabitia, lež ku gazdovským cielom chcú po železnici prevážať telce jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy, tým spomenuté dve vrchnosti môžu dať dovolenie ku prevážaniu ich po železnici. Aj majiteľov stále a pravidelne s lifrovaním mlieka zaoberajúcich sa gazdovstiev môžu podžupan alebo mešťanosta oslobodiť zpod tohto zákazu. Dla nariadenia teda telce jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy len tí smú prevážať po železnici, ktorí do­ statočne dokážu, že ich zodpovedná vrch­ nosť oslobodila zpod zákazu prevážania. V takýchto pádoch na opačnú stranu dobytčieho passu patričná vrchnosť po­ značí výnimočné dovolenie ku prevezeniu zvieraťa po železnici. S týmito poriadkami pán minisler hospodárstva pred na najvýš velkou škodou zachráni gazdov, ačkolvek sa jeho za­ kazujúce nariadenie len na telce jalo­ vičky, na niže triročné jalovice a na telné kravy potahuje. Lenže rozumný človek zo všetkého tohto aj iné vyrozumie. Porozumie z na­ riadenia pána ministra, aby srne so vše­ tkými gazdovskými zvieratmi čím najobozretnejšie sporili. Nepredajme po zisku bažiacim kramárom svoje zbytoč­ nými zdajúce sa kone, kravy atd.! Velmi by sme obanovali pozdejšie, keby sme v týchto válečných, ťažkých časoch takto

Číslo 47

Iahkomyselne a na našu škodu odmárnili svoj statok. Naši gazdovia vždy boli hrdí na svoj opatrovaný, zdravý statok. Zaiste aj na bojišti so starostlivou láskou myslia na svoje užitočné, milé zvieratá. Teda dá­ vajme pozor na ne! Dvojnásobnou láskou a starostlivosťou opatrujme tieto poklady svojho gazdovstva, lebo výsledok gazdov­ skej vojny nás, ktorí sme doma ostali, bude záviseť od celosti a sily nášho statku, s ktorým svoje role zodpovedne budeme môcť obrobiť a sebe i vojakom živnosť zabezpečiť.

Svetová vojna. Pominulé dni naše vojská dobily v Srbsku rozhodujúce víťazstvá. Násled­ kom týchto pád Srbska neni daleko. Na s r b s k o m

bojišti.

Válečné operácie v Srbsku posledné dni rýchle napredovaly. Pri Kamenici, Koceljeve a Krupanji Srbi utrpeli po­ rážky, po ktorých cúvali k Valjevu, kde mali už od rokov pripravované velmi silné šiance. Ale Sibi nemali času tieto šiance zaujať, lebo ich naše voje usta­ vične prenasledovaly. Srbi sa postavili na odpor pri Obrenovaci, ale sa udržat nemohli. Naši Obrenovac útokom zaujali, čo malo za následok, že Srbi sa ani pri Valjeve namohli postaviť k odporu a naše vojská zaujaly aj Valjevo. Medzitým od Sávy začalo sa bombardovanie bele­ hradských pevností a to s takým vý­ sledkom, že zaujatie srbského hlavného mesta je už len otázkou dní. V bojoch posledného týždňa na srb skom bojišti naši zajali vyše osemtisíc Srbou, štyridsať dva kanónov a tridsaťjeden strojových pušiek. Poľný zbroj master Potiorek, hlavný veliteľ z príležitosti týchto vífazství v

Srbsbu vyslovil našim čatám svoje uznanie a nádej, že one­ dlho sa boj v Srbsku skončí s naším úplným víťazstvom. Zo s e v e r n é h o bojišťa. Bukovina je od Rusov tak­ rečeno už cele očistená. V Haliči ale ruské čaty zase začaly do­ bíjať Przemysl. Jako vieme, pri nedávnom útočení na túto pev­ nosť Rusi utratili sedemdesiat­ tisíc mužov a ani teraz sa im nepovedie inak. Na jednom mie­ ste naša posádka už odbila Ru­ sov od pevnosti a zahnala ich až po Rokietnicu. Nemecké vojská v Ruskom-Poľ­ sku pri Lipne, Wloclawecku, Kut­ né a Plocku nad Rusmi vydobily skvelé víťazstvá. Dla predbežného spočítania Nemci v týchto bojoch zajali 28.000 Rusov asi 70 stro­ jových pušiek a kanónov. Jak na tých čiarach, kde stoja naši, tak aj na čiarach, kde stoja Nemci, najbližšie možno očakávať novšie bitky.

o a "o

>

c rt

Z f r a n c ú z s k e h o a z behjíckého bojišťa. V blízkosti brehov Severného mora na franciízsko-belgickej hra­ nici vedú sa tuhé boje, lebo tam je najkratšia morská cesta do An­ glicka. Bitky sú tam stále v prúde. V posledné dni útoky Nemcov obťažoval y búrky, pŕšky. Od Ypernu južne zajali 700 Francú­ zov. Na západ od Lille útoky Angličanov odbili. Pri Berry au Bac-u Francúzi jednu posíciu. ktorá panuje nad územím, mu­ seli vyprázdniť. V Argonnskej hore útočenia Nemcov dobre po­ kročily. Francúzi mali ťažké ztráty a vyše sto z nich zajali. V bojoch vedených na pravom krídle pre nepriaznivé počasie len

Mm

•;>.

.M

' \-

ť

i ;

V.*i.

?B»-

, j

J-i-T-A-

11

Číslo 47.

v malej miere postúpili. Medzičím sa únavné napred dobíjali, pár sto Francú­ zov a Angličanov zajali a ukoristili dve strojové pušky. V Argonnskej hore na silnom fran­ cúzskom opierajúcom punkte podarilo sa francúzske čaty rozprášiť a posíciu úto­ kom zaujať. Pri Góincourte, od Marsalu na juh Francúzi mali značné ztráty.

mosťou budzme i na tom, aby nám naša zem múdrym, starostlivým obrábaním donášala čím najväčší úžitok, dôchodok. Aj príslovie hovorí, že kto čo seje, to bude i žať. Časy sa změnily, naše nároky vzrástly a preto aj my musíme zmeniť dosavádny spôsob svojho gazdovania, jestli chceme vyhoveť svojim väčším nárokom a väčším nárokom svojich rodín a jestli chceme udržať pre svoje dietky tú zem, ktorej T u r e c k p - r u s k á vojna. sa celou vrelosťou svojho srdca pridŕža­ Z hlavného vojenského stanu tureckej me, ktorá nám mnoho starostí zapríči­ armády oznamujú nasledovné: V bitkách ňuje, ale ktorá nám ešte viac radostí svedených dňa 11. a 1*2. tohto mesiaca spôsobuje. Opovažujem sa tvrdiť, že nieto učenlipri Kôprikoi Turci Rusov porazili. Ztráta Rusov bola 4000 mrtvých a tiež tolko rane­ vejšieho ľudu na svete, jako sú obyva­ ných. Turecké čaty zajaly 500 Rusov, telia našej vlasti a mojím presvedčením ukořistily 10 000 pušiek a veľké množ­ je, že máme len vážne chceť a dosiah­ neme obdivu hodné úspechy našich prí­ stvo streliva. Rusi v zlom stave sa vrátili ku Ku- kladne gazdujúcich nemeckých susedov. teku. Poneváč strmé územie, ako aj Poneváč je toto mojím presvedčením, hmla a sna h překázaly pohybovanie sa s radosťou vyhovel som vyzvaniu a po­ kúsim sa poučiť chcejúcich sa čitateľov, ale Turci ich prenasledovali. nakolko mi to čas dovolí, v rámci nie­ koľkých článkov, o tých základných známosfach. ktoré sú základnými podmien­ Gazdovské rady, kami výnosného gazdovania. ktoré pán minister hospodárstva

dáva gazdom.

I.

II.

Naša vlast Uhorská žiaľbohu nemá toľko obvvateľov, jako západné štáty Ne­ mecko, Francúzsko, Anglicko a Talian­ sko, preto sa teda my o to máme usilo­ vať, aby sme si múdrym, striezlivým chovaním sa a usilovnou, snaživou, k majetnosti dopomáhajúcou prácou získali u našich susedov vážnosť, na základe ktorej si nás budú ctiť a držať za taký gazdovský národ, s ktorým treba počítať. Aj u národov je to tak, jako v živote jednotlivých obcí, že len múdry, snaživý gazda požíva vážnosť u svojich spolu­ občanov. Teda uhorský gazda, ked dobre gazduje a múdre, striezlivé žije, tým slúži nielen záujmom svojej rodiny, lež zároveň aj záujmom svojej vlasti. Vážme, uctime si svoju zem, nielen tým, že sa usilujeme udržať si ju. lež celou svojou silou, usilovnosťou a vedo­

Len Rožská sila Všemohúceho bola vstave z ničoho stvoriť tento živý svet. Jeho múdrosť usporiadala tak poriadok sveta tu na zemi, že pod vplyvom sily slnca a dobrého dažďa zo zárodkov Ním stvorených vyvinuje sa rastlinstvo, ktoré slúži ku živnosti na zemi žijúceho člove­ čenstva a sveta zvierat. Ľudia svojím Rohom im daným rozumom prišli na to, že najhlavnejšími rastlinstvo tvoriacimi čiastkami, bez ktorých niet prekvitajú­ ceho vzrastu, teda niet dobrej úrody, sú nitrogen, draslo (hlavná súčiastka popola) a fosforečná kyselina. Pomerné rozdelenie sa týchto troch zá­ kladných zúčiastok je prvou podmienkou dobrej úrody, požehnania Rožieho. Za dávnych časov, ked ľudia ešte ne­ boli využili zem, v každej pôde bola hojnosť troch menovaných základných

r' o 'o* í*

o "ŕC CD

G ca

KH

CD

Q, -O

'E

eo S!

O

>

G

(D

•O

"3

o o

> O

O

.03 •aj

«0

.O

—

Strana 742.

Vlasť a Svet.

súčiastok, ale behom vela století pôdu sme využili a dnes už sotva jesto role, ktorá by sa nám bez primeraného hno­ jenia odmenila za prácu a ustávanie, ktoré sme na ňu vynaložili. V dobrom hnoji najdeme všetky tie súčiastky, ktoré naše role potrebujú, ale len v dobre opatrovanom hnoji, lebo za­ nedbaná kopa smetí so svojím prehnitým hnojom zväčša len draslo obsahuje, teda práve tú čiastku, kiorej sa ešte najviac nachodí v pôde našej uhorskej vlasti. Hnojová jama je teda opradovou baňou pokladu pre našich gazdov. (Pokračovanie nasleduje.)

Pestovanie cibule. Cibufa sa najlepšie darí v hlinastej s pieskom smiešanej pôde. V mokrej pôde sa nedarí. Na to musíme dbať, aby sme čerstvé semeno siali, lebo vyše dvoch rokov staré semeno zíe zchádza alebo vôbec nezíde. Fabriky na konservy rady kupujú cibuľu známu pod menom «biela cibuľa trvanlivá». Kto teda cibulu chce pestovať, vo veľkom, ten nech dorába túto fajtu. Totižto červená cibuľa namá­ čaná do octu očernie, preto ju ku konservom ani neupotrebujú. Cibuľu sejeme budlo neskoro v jaseni, alebo zavčas na jar, lebo cibuľové se­ meno má tvrdú šupu, teda neskoro schádza. Pôdu musíme dobre prekopať a po sejbe povalcovať, aby cibuľa rovno merne zišla. So semenom nesmieme veľmi sporiť, lebo istá čiastka semena vôbec nezíde. Aj je malá rastlinka vy­ stavená mnohým škodám. S prvým oko­ pávaním nesmieme veľmi náhlit, aby sme slabé rastlinky nepoškodili. Ale tým skôr treba zelinu vypleť. Potom treba rast­ linky preriediť a zbytočné s poľa odstrá­ niť. Jestli následkom dážda je zem kôrovitá, treba cibulu okopať a jestli malé cibuľky nad zem vyrástly, treba ich trochu zahrnúť. Cibuľa je zrelá, ked má vňať suchú, Nezrelé cibule treba od zrelých odstrá­

Číslo 47.

niť, lebo by zkázu braly a aj zrelé cibule by nakazily. Prv než by sme cibulu do zavretej miestnosti dali, musíme ju za niekoľko dní na vetristom mieste usušiť. Pozor musíme dať aj na to, aby sa ci­ buľa nepoudierala, lebo aj takáto berie zkazu. Nový

Domový Kalendár na rok 1915.

Nový Domový Kalendár na r. 1945. sa už hotuje a čo členovská náležitosť rozpošle sa všetkým členom Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského, ktorí sú predplatení na časopis «Vlasť a Svet* Všetkých tých členov Uhorsko-krajin­ ského vzdelávacieho spolku slovenského, ktorí svoju podlžnosť ešte ani dosial nevy­ rovnali, upozorňujeme, aby to čímskôr urobili. Kto do "10. decembra svoju reštanciu nevyplatí, tomu zastavíme «Vlasť a Svet» a rozumie sa, že ani Nový Do­ mový Kalendár na budúci 1915. rok nedostane. «Vlasť a Svet>, Budapest, VIII., ÚIJói-út 14. sz.

D o b r é a zlé maslo. Dobré maslo má peknú žltú barvu, ale v zime dobré masto vôbec je belšie, jako v lete. Maslo nech sa liskne a nech má čistú chuť. Zo sladkej smotánky namútené maslo má ľavnejšiu chuť a z kyslej smo­ tánky dorobené maslo je chutnejšie. Dobré, čerstvé maslo má zvláštnu čistú, ľavnú maslovú chuť; proti maslu, ktoré má nepríjemnú, silnú alebo cudziu vôňu, oprávnene možno robiť námietky. Keď maslo stlačíme, tu i tu vyteká z neho trochu čistej, ale nie mliečnej vody. Maslo nech neni prílišne tvrdé, ale nech neni ani veľmi mäkké. Dobré maslo je trváce, ked ho dáme na zodpovedajúce studené miesto, aj za 14 dní ostane čerstvé.

Čislo 47.

Vlasť a Svet.

Chyby masla povstanú: 1. keď sa maslo z nezodpovedajúceho mlieka namúti; 2. keď je kŕmenie kráv zlé; 3. ked je pokračovanie pri dorábaní a manipulovaní masla chybné; 4. ked sú nečisté tie prístroje a miest­ nosti, v ktorých sa maslo dorába. Zo zlého mlieka dobré maslo namúliť ne-

Strana 743.

Ked kravám dávame veľa slamy, masl© bude bez barvy a bez chuti. Lístie z repy dobre účinkuje na jakost masla, ale mnoho lístia z repy dojniciam predsa nedávajme. V § L mlieka od kráv, ktoré kŕmime^hlávkami z cukrovej repy namúti sa velmi tvrdé maslo lojovej chuti; ale jestli pri tom každej krave denne dáme 1 kgr„ ^ Í Í Í M - ^ V - :- ; V ? J Í

•>:>

'** ^¾¾¾

áfeJI^H

%Ä-' - :.-, -:'',>;:, ^::¾%¾ -T* í .;_,-.-. -

-x ., , " \ -

V zákope na stráži.

možno, lebo chyby mlieka obyčajne prejdú aj do masla. Ku dorábaniu masla upotrebme teda len úplne bezvadné a zdravé mlieko. Jakost masla závisí aj od kŕmenia kráv. Jestli kŕmime zkaženým, plesnivým alebo inakším zlým krmom, môžeme byť istí, že to aj z chuti masla vycítíme. Zkušenosti ukazujú, že kŕmenie trá­ vou a senom má za následok aromatické maslo; datelina, lucerna a esparsetta tiež výhodne účinkujú na jakost masla. Cibulovité a iné olej obsahujúce krmné rastliny, čo sa ich aj málo nachodí v sene, maslu predsa dajú olejovú príchuť.

pagáčov z ľanového semiačka, tak zlý účinok hlávok z cukrovej repy prestane. Z hľúzvovitých rastlín najlepším krmi­ vom je mrkev a len za touto nasleduje krmná repa. Ovos, otruby, hrach, vika a kukurica zle účinkujú na jakosť mlieka. Kŕmenie ryžovou múkou a olejovými bagáčami má za následok mäkké maslo a maslo od řepicových pagáčov dostane ešte aj bočnú príchuť. Z mlieka od kráv, ktoré chováme zeleným krmom a ktoré sa pasú, namúti sa aromatické maslo živo žltej barvy.

Vlasť a Svet.

Strana 744.

Sneť n a kukurici.

Číslo 47.

človeku srdce nedopustilo sa potešiť, ked videl pred sebou, že jeho práca a napomáhania sú zmarené. Poľné myši totiž natoľko sa rozmnožily, že nám všetky plodiny, vyjmúc pšenicu, na nivoč obrátily. Ráže, jačmene, ovse mnohí na krm zelený pokosili. Ked sme klasoviny domov po­ vázali, poľné myši oddaly sa do zemiakov a do burgundie. Čo sa týka krmných rastlín, dateliny, sena sme dosť nakosili, ale pre zlé počasie ťažko sme to posušili, ved od začiatku mája nebolo dňa žeby koľko-toko nebolo pršalo a 23. júla taký víchor pustošil, že i dachy s domov pobral a v poli čo bolo skosené, všetko po chotári roz­ nosil, stromy zčiastky polámal, zčiastky s kore­ ňom zo zeme vyvrátil.

Túto chorobu kukurice pozná každý gazda, ktorý túto rastlinu pestuje. Táto choroba pozostáva z toho, že kukuričný šúlok premení sa v ošklivý, čierny výrostok, ktorého podoba predstavuje často takú veľkú guľu, ako detská hlávka. Ked je trvanlivé suché a teplé počasie, vtedy táto choroba nenapadne kukuricu. Ale či ozaj za trváceho vlhkého počasia možno predísť zjaveniu sa tejto choroby? Týmto cieľom odporúča to semeno kukurice, ktoré chceme sadiť, pacovať v roztoku modrej skalice (medový vitriol, Kupfervitriol). Modrú skalicu môžeme kúpiť takmer v každom sklepe. Táto látka vo vode sa ľahko roztopí. Na jednu holbu Ovocia u nás tiež nebolo nič. Na hruškách a kukurice postačí asi za štyri haliere ska­ lice, vody ale vezmeme toľko, aby sa v jabloniach zamrzol kvet. Slivák niečo ostalo, tieto nej po rozpustení skalice holba kukurice obráňal vetor. Medzi rožnou lichvou panovala pysková a pacelkom namočiť mohla. Prv ale, než by sme kukuricu močiť začali, do roztoku prčková choroba. Jarmoky za viac mesiacov boly vsypeme asi za pol jedácej lyžice ku­ zastavené. S chovom ošípaných sme tiež ne­ chynskej soli a rozmiešame všetko náležité, šťastní. Sotva na jar ich vyženieme na pasienku, aby sa aj soľ roztopila. V tomto roztoku už povstane medzi nimi dúl: ruža alebo pľúcna necháme potom kukuricu cez celú noc choroba a tak to býva každoročne, niekedy z a treba ju vysadiť hned na druhý deň. 300-400 ošípaných zostane len 20—30. Tohto Kukuricu, ktorá vyrastie z takto pacovaroku sme na pašu nevyhnali ošípané, len doma ného zrna vraj sneť nenapadne ani v najvlhkejšom počasí. Tento spôsob paco- ich chováme a možno že nás toho roku tento vania kukuričného zrna na sadenie môžeme nemilý hosť nenavštívi. abc. odporúčať pestovatelom kukurice tým viac, že to celé okrem málo práce stojí len niekoľko halierov.

CHYRMK. DOPISY. (Ct. pánov dopisovateľov prosíme, aby sa pod svoje do­ pisy podpísali i vtedy, keô! nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)

Z ó l y o m b u c s , T novembri. Takmer zo všetkých strán vlasti našej prichodia dopisy, ktoré pozorne čítavam a pre­ svedčil som sa, že o tohoročnej úrode viac po­ nôs ako chvály prichádza. Veru ani ja našu úrodu chváliť nemôžem. V druhej polovici júla prichytili sme sa k žatve, ale to nebola ako po iné roky žatva veselá, plná spevu a radosti, lebo

List m i n i s t e r s k é h o p r e d s e d u k t r o m o b c i a m v B á ě k e . Obce Petróc (Petrovec), Ófutak a Kôlpény (Kulpín) darovaly 50.000 kor. na válečné ciele s tým, že ohľadom upotrebenia obnosu ministerský predseda gróf Tisza slobodne môže rozhodnúť. Ministerský predseda teraz za vlasteneckú obetavosť trom obciam listovné da­ boval. S y n n e m e c k é h o c i s á r a s a vyliečil. Syn nemeckého cisára pruský knieža Oskár, ktorý bol ranený na bojišti vyliečil sa a zpät sa vrátil na hlavný vojenský stán, kde ho znova pridelia ku bojujúcim čatám.

Strana 746.

Vlasť a Svet.

Nové dvojkorunové b a n k n o t y . Rakúskouhorská banka vydá nové dvojkorunové bank­ noty, ktoré budú terajším úplne podobné, len budú lepšie vypracované a na pevnejšom pa­ pieri. S m ú t o k k r á ľ o v e j v n u k y . Jeden brat grófa Ottu Seefrieda, manžela kráľovej vnuky, dcéry arcikňažny Gizelly barón Adolf Seefried padol na francúzskom bojišti. Barón Adolf Seefried bol kapitánom v jednom bavorskom pešom pluku. P r ä p a r a n d i s t i n a v o j n e . Poslucháči dvoch vyšších ročníkov levickej učiteľskej pripravovne mali poradu, na ktorej uzavreli, že sa dobro­ voľne prihlásia za vojakov a tento svoj úmysel oznámili direktorovi ústavu. Präparandisti ku tomuto svojmu kroku od* rodičov prosili si do­ volenie, ktoré mnohí už aj dostali. P r a v o t á r i a k o o b e c n í n o t á r i . V krajine následkom válečného stavu veľa obcí ostalo bez notára. Poneváč pravotársky diplom oprávňuje i na konanie notárskych povinností, podžupan stolice Žala v prípise obrátil sa ku budapeštian­ skej advokátskej komore s tou žiadosťou, aby mu komora sdělila mená tých svojich členov, ktorí sa chcú podujať na zastupovanie obecních notárov. Budapeštianska advokátska komora v osobitnom vyzvaní vyzve svojich členov ku tejto vlasteneckej službe. V y z n a č e n é d i e v č a . Jeho veličenstvo kráľ devu Elzu Kuhn, uváčsku výšivkárku vyznačil strieborným záslužným krížom na stužke medailly hrdinskosti. Úradný časopis neudáva, čím si Elza Kuhn zaslúžila toto zvláštne vyznačenie, ale pravdepodobne bude to vyznačenie za vlaste­ necké skutky.

Ženská rytierom r á d u F r a n c a Jozefa. Jeho veličenstvo kráľ vidieňskú mešťanku Turnau Withmann, ktorá so svojím manželom dôstojní­ kom tiahla na vojnu a v zákopoch bojovala ako obecný vojak, vyznačil rytierskym krížom rádu Franca Jozefa Ona je prvou ženskou, ktorej sa tohto vyznačenia dostalo.

S m ú t o č n é služby Božie za

padlých

v o j a k o v . Knieža-primas Gsernoch kňazom svo­ jej diecesy naložil, aby v kostoloch diecesy za padlých vojakov, zvláště ale za tých, kto­ rých bez cirkevných obradov pochovali, taktiež

Číslo 47.

i za tých, ktorým sä rremohlo dostať posledného pomazania, s pritiahnutím veriacich slúžili smú­ točnú omšu.

Mladší brat španielskej kráľovej padol.

Knieža Moric Battenberg, mladší brat španielskej kráľovnej Viktorie Eny, zomrel následkom rán, ktoré utrpel na francúzskom bojišti. Knieža na­ rodil sa roku 1891. v Balmorali a bol poručíkom anglickej armády. S r b s k é k a n ó n y v Z á h r e b e . Mimo tých kanónov, ktoré naši od Cernohorcov ukoristili a ktoré sú už vystavené v Záhrebe, najbližšie vy­ stavia aj srbské delá, ktoré ukoristil záhrebský domáci regiment. N a bojišti p a d l ý f r a n t i š k á n . Mních rádu sv. Františka Gutbert Soós, trafený nepriateľskou guľou, zomrel hrdinskou smrťou na bojišti. Mních počas mobilisácie hlásil sa v Prešporku ku vojenskej službe a ačkoľvek ho pridelili do kancellárie, prosil, aby ho poslali na bojiště. Jeho prosbe vyhoveli a na bojišti povýšili ho za firera. Teraz prišiel chýr, že zomrel na bojišti. P o k l a d y k o s t o l a v M á r i a c e l l e . Kňazia mariaeellského kostola hneď na počiatku vojny podali pekný dôkaz svojho vlastenectva zčiastky milodarmi a zčiastky opatrovaním ranených. Svoju dosavádnu obetavosť teraz novším vlaste­ neckým skutkom zvýšili. Kňazia kostola totiž uzavreli, že všetko zlato a striebro pokladnice mariaeellského koslola dajú spolku Červeného Kríža. Kostol podrží si len tie zlaté a strieborné veci, ktoré majú historickú a umeleckú cenu. G e n e r á l a frajter. Frajter Karol Ulrich, ktorý leží ranený v prešporskej nemocnici, ge­ nerálovi Viktorovi Danklovi z príležitosti jeho slávnych víťazstiev pri Krasniku poslal po­ zdravný list. Ulrich tieto dni na svoj list dostal vlastnoručne písanú vojenskú dopisnicu od ge­ nerála Dankla, ktorý mu písal: «Srdečne dakujem za blahoželanie, ktorému som sa tým viac potešil, lebo pochádza od takého človeka, ktorý sa i sám zúčastnil v našich víťazných bojoch. Vinšujem vám čím skoršie vyliečenie, aby vrátiac sa na bojiště, znova ste sa mohli zúčastniť na­ šich vojenských činov. So srdečným pozdravom: Dankl, generál jazdy.*

t

í h . . - ^ ^ ě»:-.í ••-

-,' í:'-:-- ÄÍM1É* £ # Í

3

B ií'

.

' ':

J

"

i '."'. "

* '•"'

r \=Éaás

N

* s r ; : ; ' r •'Ir':.

. i. • .

.W4.~

v-, .--••••'.• .-¾¾^

Vlasť a Svet.

Strana 748.

Slepý žobrák. Skutočná udalosť.

Číslo 47.

zvedavé, že ako to môže byť, ale tisíc a tisíc dospelých ľudí prejde vedľa neho* kto má milosrdné srdce, hodí mu ha­ lier almužny, kto nemá milosrdné srdce, nič nehodí do žobrákovho klobúka. Ani ho len nespozoruje. Veľmi mnoho je tých žobrákov, bedárov, nemožno sa o všetkých starať.^ Teraz vám rozpoviem, ako Martin oslepol.

Stálym hosťom na moste počas kaž­ dého trhu a jarmoku bol silný, ohořený slepý žobrák Martin. Smutné bolo jeho zamestnanie: žobral. Žobranie je trpký chlieb a kto neprivykol naň od dětinstva, pre toho je ešte stonásobne trpkejším. Prosiť, vždy len prosiť a vždy poní­ * -K * žene prosiť. Nevideť tvár toho, ktorý do prevráteného klobúka hodí halier! . . . Martin nebol slepý od narodenia. Za Či ho ozaj vdačne hodí, či ozaj s ľú­ dedinstva a za mládenectva mal dobré oči tosťou pozre na toho, komu hodí al­ a aj vojenčinu odbavil so zdravýma očima. mužnu ? Potom vstúpil za robotníka ku stavbe železnice kdesi na Dolniakoch. Martin za každý halier dakuje. — Zachráň vám, Bože, zrak očí! — Takto sa stalo, že za celé mesiace by takto riekne za každým zacvendžaním val v baraku. Pri stavbe železnice bolo v klobúku. zamestnané dvesto robotníkov so vše­ — Mamička moja, všakver tento žo­ tkých strán krajiny. Náš Martin sa kabrák nevidí? — spýta sa jedno dieťa, marátil s jedným cudzým mládencom, ktoré pospiecha s matkou na jarmok a s ktorým aj spával v baraku a s ktorým zastane pred Martinom, kým matka sa po nedeliach trochu i zabavil. Cudzý mládenec bol dobrým šuhajom, nuž si hľadá halier v uzlíku ručníka. — Veru nie, dieťa moje, nevidím! — ho náš Martin obľúbil. Volal ho «škamodvetí Martin smutne. — Ani teba ne­ ravým Jerglom», lebo Jergl (takto volali vidím, ani nikoho. Nevidím ani nebo, šuhaja, ačkoľvek pri krste dostal poctivé meno Durko) bol skutočne škamravý. ani svoje ruky. Zo spoločného hlineného krčaha píjali Dieťa hľadí na Martina, ale nerozumie, ako môže nevideť človek, ktorý má oči. vodu, v jednom šaflíku sa umývali, jed ným uterákom sa utierali. Takí boli, ako Prečo nevidí? vlastní bratia. Hej, keby náš Martin bol — Zachráň vám, Bože, zrak očí! Haliere cvendžia, ľudia pospiechajú vede!, aké to bude mať následky, veru na jarmok, deti snijú o jarmočnom, since by inak bol robil. Jergla bolely oči, často si ich utieral pripeká, hladina vody sa ligoce, kvety kvitnú na lúke a chudáka slepého žo­ škrabal, každé ráno ich mal zalepené. bráka Martina obkľučuje smutná tma Martin ešte žarty vystrájal s ním: noci. — Počuješ, oslepol si, ako dáke máča! Raz dozorca robotníkov dal zavolat Má oči a predsa nevidí; tešil by sa lekára, ktorý preskúmal oči cudzieho životu, ale vyhasol zrak jeho očí. Chlapec sa mu prizerá a spýta sa ho mládenca.

Cisto 47.

Vlasť a Svet.

•— Naskutku ho treba prepustiť z práce! — rozkázal doktor. Jergl strašne bol rozhorčený. Hrešil doktora, že len tak hrmelo a Martin mu tiež pomáhal hrešiť. — Prečo by ho mali odohnať? Preto, že ho trochu bolia oči ? Závidia zárobok chudobným íudom! Pánom vždy ide len o škodu chudobných ľudí. Jergl musel odísť. Pankt. Martin ostal tam a dalej pracoval, ale onedlho začal cítiť, že mu, často slzia oči. Ked svieti since, cíti pichanie v očiach. Trel si ich dlaňou, ale ináč málo si z toho robil. Aj druhých zabolia oči, prečo by jeho nezabolely ? Ani mu len na um nesišlo mysleť na to, že sa mu tiež tak môže povodiť, ako Jerglovi alebo žeby sa ho bola chytila cho­ roba od Jergla. Zdraví ľudia nezvykli mysleť na takéto niečo. Zdravý človek nemyslí na chorobu. Ľudia na chorobu myslia len vtedy, ked sú už v nej. Náš Martin raz v nedeľu ráno, ked sa zobudil, spozoroval, že má slipnuté oči. Ako keby mu i boly zapuchly. — Iste mi dáky škodlivý pavúk pre­ šiel cez ne! Ale tajil v sebe, že ho bolia, lebo sa bál, že i jeho pošlú domov. A táto bá­ zeň nie žeby ho bola urobila múdrejším, lež urobila ho ešte hlúpejším. A veru už bol chorý na oči, veľmi chorý. Posledný týždeň, ktorý ztrávil pri že­ leznici, veľmi mnoho trpel. Since ho urá­ žalo, takmer nemohol otvoriť oči. — Ved ma vykuruje doma Gajdoška, — pomyslel si. Táto Gajdoška bola mastičkárka ku

Strana 749.

ktorej aj zo susedných dedín chodili chorí ľudia. Martin šiel domov so svojimi zakrva­ venými, zapuchnutými očami. Ľudom hovoril, že ho udreli po očiach, že ho od toho bolia. Že vlastne od čoho ho bolely, to veru ani on sám ešte nevedel. Gajdoška zatiaľ mastila, natierala, ka­ dila, zacitovala Martinove oči, kým chu­ dák mladík takmer oslepol. Každý známy, každý priateľ dával mu inakšiu radu a on všetky tieto rady poslúchal. —• To ti iste pomôže, — hovoril každý, kto mu dačo poradil, ale Martinovi veru nič nepomáhalo. Konečne na nahováranie, ba pozdejšie na rozkaz notárov išiel do stoličného mesta do nemocnice. S veľkou bázňou so strachom išiel ta, lebo sa dedinčania veľmi boja špitála. Hlavný lekár nemocnice sa zhrozil, ked preskúmal Martinove oči. — Ej, synku a len teraz si prišiel k nám ? A v týchto slovách bol vyrieknutý smrteľný ortiel zraku Martinových očí. Tie zlé zárodky, ktoré zničia život očí človeka, v Martinových očiach boly už také silné, že neborákovi mladíkovi žiadna ľudská veda nebola už vstave pomôcť. — Je to egyptská očná nemoc, — riekol hlavný lekár, — ktorú nemôže kuruvať mastičkárka, lebo sa takáto ma­ stičkárka nerozumie do toho. Martin oslepol. Švárny, silný mládenec stal sa slepým žobrákom. Tam sedáva na moste a žobre. Hrobová tma ho obkľučuje aj vtedy, ked since najväčšmi pripeká. Ľudia ponáhľajú sa na jarmok, tešia sa životu. , A Martin sedí na moste od svitu do

Vlasť a Svet.

Strana 750.

mraku a storáz, tisícráz ďakuje za al­ mužnu : — Zachráň vám, Bože, zrak očí! -K -K

10 gr. magnesie a 10 gr. železného oxydu. Spomenuté súčiastky musia byť rozomleté na jemnučký prášok a dokonale smiešané. Čistí sa najlepšie remeňom.^

-K

A veru by nie takto mal ďakovať, za celý svet by nemal takto hovoriť. Lež takto: — Prizrite sa mi, nešťastnému sle­ pému človeku, ja som si sám na prí­ čine, že som oslepol. Mal som zdravé oči a nepozoroval som si na ne, nazdal som sa, že mojím zdravým očiam nič nemôže zaškodiť. Od jedného chorého kamaráta sa mi chytila choroba, lebo som sa v spoločnom šaflíku umýval s ním, spoločným uterákom sme sa utie­ rali, on bol chorý na oči ,a živé zárodky jeho choroby dostaly sa aj do mojich očí. Ani on nepozoroval, ani ja som ne­ dával pozor. Toto bolo príčinou .jho nešťastia. Ľudia Boží, pozorujte si na zrak očí! Lebo slepota je až po hrob trvajúci veíký smútok! DOMÁCE

Číslo 47.

RADY.

Soľ je pre drůbež nevyhnutelná. Soliť sa má každý krm, už či sú to zemiaky, mlieko, chlieb, otruby alebo akýkoľvek iný krm. Obzvláště šrot, s iným krmom xtiechaný, má sa osoliť a horúcou vodou, mliekom, syrovátkou alebo podmaslím poliať. Miesto čistej vody môžeme po­ užiť i odvar z nejakého mäsa alebo vody, v ktorej sa varila zelenina. Ale zo vše­ tkého najlepšie poslúži mlieko. Prášok na čistenie zlatých predmetov zhotoví sa jednoduchým smiešaním naujúcich látok: 1(J gr. kriedy, 5 gr. uJrW 5 gr. olovenej běloby (blajvajsu),

* -K

Ako spravíme drevo alebo lepenku ohňo­ vzdornými? Drevený poťažne lepenkový predmet namočíme do roztoku vodného skla a 30-procentového roztoku ammoniakovej soli. Pri tkaninách, vlnených, sú­ kenných látkach, záclonách, teppichoch odporúča sa roztok boraxu alebo ammoniakovej soli. *

-K *

Med' a mosadz zafarbíme na tmavosvetlo nasledovne: 100 gr. uhličitého kysličníku medeného oxydu rozpustíme v 750 gr. ammoniaku a túto miešaninu rozriedime v destillovanej vode. Potom očistené predmety — aby sme ich ru­ kama nezašpinili alebo nezamastili — ponoríme do spomenutej tekutiny po­ mocou mosadzného drôtu. Po 2—3 mi­ nútach ich vyjmeme, oplákneme ich v čistej vode a osušíme ich drevenými pilinami. Rozširujte

«Vlasť a

Svet»!

LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakciu odpovede nedáva ani vtedy, keď sa pošle poštová marka.)

Cl. p. J. R. Beszterczebánya,: Tie otázky, s ktorými sa vo vašom liste zaoberáte, sú teraz nie na čase a preto ho ani neuverejníme. Do Hliníka, Geletnek: Nový Domový Kalendár na rok 1915. vyjde v riadnom čase a čo členovskú náležitosť dostanú ho všetcia členovia Uh. kraj. vzdel. spolku slovenského, ktorí sú nie v podlžnosti. Kalendársku časť sostavujú vo hvezdárskom ústave a mená svätých día cirkev­ ných ustálení vpisujú u príslušnej cirkevnej vrch­ nosti. Ct. p. J. S. Madácsi: Áno, rychtář mal. pravdu, Ked sú na cudzom, môžu to patriční majitelia urobiť, práve tak ako aj so sliepkami.

Masť a Svet

Číslo 47.

Strana 751.

Dejiny uhorského boja za s l o b o d u r o k u • 1848 — 49. • Uctivé vyzývame široké kruhy cteného obecen­ stva, aby vstupovalo za cleno? Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského, alebo prí­ padne aby sa predplácalo na spolkový týždenne vy chodiaci obrázkový hospodársky a poučno zábavný časopis dVlasf a Sveta. — Odberatelia časopisu (iVlasť a Svet* sú dvojakí asíce jedni sú predplati­ telia, druhí sú členo­ via ((Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slo­ venského)). — Členo­ via «Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolko slo­ venského i) platia ročite 2/coruny čo členovský poplatok, za ktorý dostávajú časopis « Vlasť a Svet», «Nový Domový Kalen­ • dáru. — Predplatitelia ostávajú tento časopis za 3 koruny, dostanú aj *Nový Domový Kalendár», ale iných spolkových vydaní nedostanú. Predplatky prosíme adressovaí : Franklin- Társulaí, Budapest. IV., Egyetem-u. 4, Glenovské pjplatky prosíme ale adressovaí takto :

YLASľ A SVET, Budapest, VIII.. Ollôi-úí 14. sz,

ktoré dr. Adolí Pechány napísal a «Uhpr.-krajinský

Vzdelávací Spo­

lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť « U h o r s k o - k r a jinský

Vzdelávací

Spolok

S l o v e n s k ý * , ako vydavateľ naložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet*, aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo­ hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na

319 stranách množstvo pouč­

ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou

gazdov

rodinnej knižnice a preto sú prí­

utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy

hodné aj za dar na meniny, národe-

a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak­

niny alebo na zkúšky. Kto si túto

tiež zdarma poslúži radou vo

knižku chce kúpiť, nech pošle 1

Družstvo

spolkových kupovaní

uhorských

záležitosíach. pozemkov

všetkých

Roľníkom pri

pomocou a radou

slúži a preto má v evidencii ako kupujú­ cich tak predávajúcich; Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel

u spomenutého

družstva,

ktorého adressa je táto:

korunu 20 halierov po

v

poštovej

poukážke (postautalvány) a nech ®

adressuje takto:

VLAST' A

.

0

SVET

Pudapest, VIII, Úllói-i t 14. sz. II. em.

Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Ullói-út 25.

t Redakcia

neni zodpovedná

za obsah inserátor /»'

Masť a Svet.

Strana 752.

Číslo 47. *

Naj .psí dobytčí p r a c h

slovenských ľudových piesní Obnovená Bbierka slo­ venských ludových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: K a r o l C s e c s o t k a . Cena vkusne vystaveného a v červe­ nom plátne silne viaza­ ného a pekným titul­ ným obrázkom ozdo­ beného sväzku je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:

je Baithel-ovo krmné vápno ; toto prekazí a hoväda c h a t po l í z a n í a r ý p a n i e d r e v a ; prekazí m ä k n n t i e k o s t í a c h u d n u t i e , napomáha t r á v e n i e , bnilí chuť k žraniu; zväčšuje do,jivcst, p r a ­ c o v n ú s i l u a zapríčiňuje tvrdšie mäso atď. Nevyhnutné pre každú fajtu dobytku. Opis zdarma. Cena 5 kilov na próbu 2 koruny ab Viedeň

* * * * * *

* * * * * * * *

Pri objednanie prosím na na­ š i c h n o v í n od­ volávať!

M. B A R T H E L a Spol. Bécs, X. Siccardsburggasse 44. Dopisovanie aj v maďarskej reči. Sklad vo veľkom v Budapešti u družstva Uhor­ ských poľných gazdov (Magyar Mezôgazdák Szovetk.) 5414

* * * * * * * * * * * * * * *

Kníh vydavatelstvo

Viliama Méhnera, (Pranklin-Társulat) IV., E g y e t e m - u .

4.

llllllllllllllllllľllllllllllillllllllllllllllllllllíllllBINIÍIIIllllllHlllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllľ

Slovenské Honí 1::1:1:::::::::::::

!

1

:-;'í;:rii:iiiii!T"i!i:ľ: i ::,!i5. ::1::1::::::1::: : r ' ? : : r,

::.,,:,1. . . su najrozšírenejší a najlacnejší časopis po­ litický. Vychodí každý deň. — Predpláca sa:

na štvrť roka tri koruny.

Kto má dajaká vec na predaj, alebo by chcel dačo takého kúpit, o óom nevie, kde sa to môže dostať, burl bia d á pomocníkov, alebo učňov, bud robotníkov, alebo sa za takých núkať môže to dat ohlásiť v t o m t o časopise. Takéto ohlasy sa tu lacné uverejňujú, a pláca sa ujusi vopred poslať. Na listy, ktoré sa ceny za takéto ohlasy týkajú, odpovpdi uižudane vyda­ vatelstvo

Vlasť a Svet

Predplatky nech sa po­ sielajú poštovou po­ ukázkou (postautalvány) na vydavateľstvo S l o ­ venských Novín: Budapest, Ó-utcza 12.

kiadóhivatala

Budapest. IV., E(jyetem-utcza 4.

lllllllli:>!lllllllllllllllllll|llllllllll!lll|llll!llllllllll|IIHIIII|:lll!i||ll!l!l!lllll

..::::,,

Zodpmrertnv redaktor: (jazda

Štefan.

E n i M l a ô . spol. F r a n k l i n Budapest, IV., Egyetem-utoza 4. — Časopis ;e vlastnost CJh.-kraj. vzdel. sp. slov.

*