SLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI PRI SAV SLOVENSKEJ AKADÉMII VIED

SLOVENSKÁ METEOROLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ

PRI

SLOVENSKEJ AKADÉMII VIED

BULLETIN S L O V E N S K E J ME TE O R O L O G I C K E J S P O L O Č N O S TI P R I S A V

BULLETIN OF THE

S L O V A K ME T E O R O L O G I C A L S O C I E T Y A T T H E S A S

ROČNÍK XX

ČÍSLO 1

BRATISLAVA 2009

Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

1

2

Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XIX, 2008, č.1

Vážení čitatelia Bulletinu SMS, Rok 2009 sa pre meteorológov niesol v duchu hesla „Počasie, klíma a vzduch, ktorý dýchame“ a pre hydrológov „Spoločné vody, spoločné príležitosti“. Tieto heslá rok čo rok vyhlasuje Svetová meteorologická organizácia vpred dvoma významnými dňami: Svetovým meteorologickým dňom, ktorý slávime 23. marca a Svetovým dňom vody, ktorý slávime 22. marca. Dva sviatky svetového významu sú u nás organicky späté predovšetkým s meteorologickou a hydrologickou službou Slovenského hydrometeorologického ústavu. Preto aj náplň niektorých našich slávnostno-odborných podujatí podriaďujeme týmto heslám, čo prináša ľuďom okolo vody a ovzdušia, okrem pocitu spolupatričnosti s celým svetom, aj pocit zadosťučinenia za pripomenutie si výsledkov našej práce. A určite môžeme povedať, že táto práca je nevšedná, keďže mnohých z nás si pripútala na celý život. Vedecká komunita si stále viac uvedomuje rozhodujúci vzťah medzi počasím, klímou a zložením vzduchu, ktorý dýchame. Toto sa odrazilo aj vo vývoji Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá vznikla najmä z potrieb meteorológie, rýchlo si vymieňať informácie, koordinovať pozorovania a štandardizovať prístroje a metódy pozorovania. Neskôr svoju činnosť rozšírila aj do oblasti vody a životného prostredia. Začiatkom päťdesiatych rokov sa Svetová meteorologická organizácia stala koordinátorom pozorovaní a meraní zloženia atmosféry. V súčasnosti sa informácie o skleníkových plynoch, aerosóloch a ozóne, rovnako ako meteorologické a hydrologické údaje získavajú a šíria pravidelne využívajúc najmä infraštruktúru, ktorú vybudovali národné hydrometeorologické služby. Obrovské množstvo údajov, ktoré sa podarilo zhromaždiť, uľahčilo a urýchlilo štúdium zmien chemického zloženia atmosféry a prispelo k pochopeniu vplyvu počasia a klímy na kvalitu ovzdušia a na druhej strane na vplyv zloženia vzduchu na počasie a na klímu. Podobným vývojom, ako Svetová meteorologická organizácia prešiel aj SHMÚ. Prípravné práce na poli monitorovania a hodnotenia kvality ovzdušia sa začali koncom šesťdesiatych rokov, skutočná činnosť sa postupne rozbehla v prvej polovici rokov sedemdesiatych. V súčasnosti sa kvalite ovzdušia venuje na ústave pozornosť, ktorú si právom zaslúži. Pri výbere hesla pre SDV jeho autori, ale aj tí, čo sa rozhodli venovať vode profesionálne, vnímajú ho predovšetkým so všetkými pozitívami, ktoré spoločné príležitosti nielen ponúkajú ale aj prinášajú. Tu by sme však chceli pripomenúť snáď najčastejšie citovaný výrok akademika Bellu, nášho významného vodohospodára, ktorý povedal, že dejinami ľudstva sa ako červená niť tiahne boj o vodu a boj proti vode. A v plynutí času by sme na najrozličnejších miestach našej zemegule našli množstvo príkladov, kedy sa tento boj zmenil na konflikty a boj medzi ľuďmi a medzi národmi. Až v modernej dobe, možno povedať za posledných 50 – 60 rokov, teda v podstate od konca Druhej svetovej vojny, zaznamenávame postupné kroky na celosvetovej scéne, ktoré viedli a vedú k tomu, aby sme spoločné príležitosti vnímali práve cez prizmu pozitív, konsenzu, dohovorov a spolupráce. Nech už je dôvod tohto vývoja akýkoľvek, či už demografická explózia, múdrosť politikov alebo jednoducho racionálne a zároveň empatické nazeranie na existenciu ľudstva, prišiel čas, kedy je možné takéto heslo postaviť a vyslať ho celému svetu. Domnievame sa, že tie najdôležitejšie kroky na medzinárodnom poli, ktoré prispievajú ku konsenzu v otázkach vody, sú: •

Postupne narastajúci rešpekt k medzinárodnému právu a jeho uplatňovanie s dominanciou OSN

•

Úloha UNESCO v celosvetovom rozvoji hydrometrie, experimentálneho hydrologického výskumu a v podpore vedeckej hydrológie (od konca 60. rokov minulého storočia)

•

Úloha SMO v podpore operatívnej hydrológie a výmene hydrologických informácií (zhruba od polovice 70. rokov minulého storočia) Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

3

•

Zaradenie pod- programu VODA do aktivít Medzinárodného klimatického programu, čo znamenalo, že voda sa stala organickou súčasťou IPCC (koniec 80. a začiatok 90. rokov minulého storočia

•

Úloha zjednocujúcej sa Európy v oblasti kvality vody (zhruba od polovice 90. rokov minulého storočia)

•

Medzinárodné fóra o vode (na prelome storočí, posledné bolo v uplynulom roku v Istanbule).

Ak by sme sa preniesli zo sveta na naše Slovensko, zhrňme v stručnosti, čo v oblasti vody očakávame od našich susedov a čo oni očakávajú od nás. •

Umožniť vode, aby k nám pritekala a od nás odtekala v množstve zodpovedajúcom prirodzenému režimu.

•

Umožniť vode, aby k nám pritekala a od nás odtekala v kvalite, ktorú môže krajina a ľudia využiť pre svoju existenciu.

•

Umožniť takú výmenu hydrologických informácií, aby bolo možné prognózovať vývoj hydrologickej situácie na celom území, a aby sme mohli stanoviť prirodzený režim vodných zdrojov na celom území.

Najdôležitejšiu funkciu v napĺňaní týchto očakávaní má Komisia pre hraničné vody. A možno povedať, že najvýznamnejšie podklady pre jej činnosť poskytuje práve náš ústav. (Spoločné hydrometrovania, odsúhlasovanie údajov, monitorovanie a výmena údajov zo špecifických regiónov a z oblastí niektorých vodných diel, kooperácia hydroprognóznych pracovísk, ...) Dovoľte nám ešte jednu kritickú poznámku: Ak už dnes hovoríme o spoločných príležitostiach, jednu by sme mali využiť, a to čo najskôr. Podľa nášho názoru by nezaškodilo, podobne ako je to v meteorológii, aj v oblasti vody sprehľadniť štruktúry medzinárodnej spolupráce, odbúrať duplicity, pospájať a poprepájať rozdrobené inštitúcie, iniciatívy a programy. Tejto, pomerne gigantickej diplomaticko-organizačnej úlohe, sa zrejme, skôr či neskôr, nevyhneme. Takýto počin by mal podobne ozdravnú funkciu, ako keď svojho času Napoleon na pláne Paríža vyznačil podľa pravítka sieť bulvárov a ulíc, a tak pre toto svetové mesto na pomerne dlhú dobu zaistil jeho rozvoj. Pri príležitosti Svetového dňa vody minister životného prostredia SR zvykol udeľovať čestné uznanie za mimoriadne výsledky v oblasti vody. V roku 2009 sa tejto cti dostalo našim piatim kolegom hydrológom: Eugenovi Kullmanovi, Danici Leškovej, Jane Poórovej, Helene Šipikalovej a Petrovi Škodovi. Piatim našim meteorológom a čistotárom, ako ich zvykneme v skratke nazývať, udelil minister toto čestné uznanie pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia: Jánovi Dančovi, Miroslavovi Chmelíkovi, Cyrilovi Kunzovi, Marte Mitošinkovej a Vladimírovi Pastirčákovi. Všetkým oceneným ešte raz srdečne gratulujeme. Oľga Majerčáková a Vladimír Pastirčák

4


VZDUCH, KTORÝ DÝCHAME Ľubor Kozakovič, SHMÚ Bratislava Co-operation agreements between the Slovak Republic and The European Centre for MediumRange Weather Forecasts (ECMWF) entered into force in 1.1.2008. Deterministic forecasts, outputs from ensemble prediction system (e.g. epsgrams, postage stamps maps, clusters, …) and others products became available on SHMU. Príspevok vznikol pri príležitosti Svetového meteorologického dňa a Svetového dňa vody. Svetová meteorologická organizácia vybrala pre rok 2009 tému: Počasie, klíma a vzduch, ktorý dýchame. Výberom témy chcela zdôrazniť vzájomné prepojenie nielen týchto fenoménov ale aj vedných disciplín, ktoré sa nimi zaoberajú. Nárast priemyselnej výroby a automobilovej dopravy, zmeny využívania pôdy, migrácia do veľkých miest, to sú faktory ktoré ovplyvňujú chemické zloženie atmosféry a kvalitu ovzdušia. Množstvá exhalátov, ktoré emitujeme do atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti, sa negatívne prejavujú na ľudskom zdraví. Navyše ovplyvňujú aj zmeny počasia a klímy, ktoré spätne môžu mať ešte väčší negatívny účinok na ľudstvo a ekosystémy.

Skleníkové plyny a ozón Globálny problém predstavujú emisie skleníkových plynov, ktoré sa dostávajú do atmosféry najmä zo spaľovania fosílnych palív, dopravy, priemyslu a rastlinnej a živočíšnej výroby. Na zvyšovaní úrovne CO2 sa tiež výrazne podieľa odlesňovania dažďových pralesov. Odborné odhady udávajú, že celkové koncentrácie skleníkových plynov narastajú od 0,1 do 4 % ročne. Merania na pozaďovej stanici Moana Loa na Havaji dokazujú, že globálne pozadie CO2 rastie lineárne a oproti stavu spred industriálnej doby sa zvýšilo o 100 ppm. Obdobný stúpajúci trend má aj úroveň metánu. V stratosfére sa nachádza 90 % celkového ozónu. Stratosférický ozón predstavuje veľmi významnú ochrannú vrstvu, zachytáva nebezpečné UV žiarenie. Následkom ľudskej činnosti sa do stratosféry dostali chemické látky, ktoré túto ozónovú vrstvu porušujú, čo má negatívne následky na ľudské zdravie. Výraznejšie sa tento jav prejavuje na južnej pologuli. Aj väčšina troposférického ozónu má stratosférický pôvod. V Európe predstavuje lokálny problém najmä pre väčšie mestá na juhu. Ozón sa tu tvorí v dôsledku fotochemických reakcií oxidov dusíka a uhľovodíkov emitovaných najmä z automobilovej dopravy za prítomnosti dostatočnej intenzity slnečného žiarenia. V týchto aglomeráciách sú letných mesiacoch bežne prekračované smogové koncentrácie ozónu 240 µg.m-3. V našich zemepisných šírkach sa takéto hodnoty koncentrácií vyskytnú len výnimočne.

Lokálne znečisťujúce látky Pre kvalitu ovzdušia majú rozhodujúci vplyv chemické a fyzikálne deje, ktoré sa odohrávajú v najspodnejšej vrstve atmosféry v troposfére, ktorá siaha do výšky zhruba 10 km. Úroveň znečistenia závisí najmä na intenzite premiešavania vo vertikálnom smere a rýchlosti horizontálneho prenosu vzduchu.. Najväčšiu intenzitu má turbulentné premiešavane vzduchu, ktoré prebieha vo vrstve označovanej ako výška premiešavania. Výška vrstvy premiešavania sa vyznačuje sezónnym chodom s minimálnymi hodnotami v zimnom období okolo 400 m a letné maximá môžu presiahnuť aj 2000 m. To je aj jednou z príčin, prečo je úroveň znečistenia v zimných mesiacoch vyššia, ako v letnom polroku. Na lokálnej úrovni znečistenia sa podieľajú hlavne tie znečisťujúce látky, ktoré sú v najväčšom rozsahu emitované do ovzdušia z rôznych priemyselných zdrojov, energetiky, lokálnych kúrenísk a Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

5

automobilovej dopravy. Medzi hlavné znečisťujúce látky patria: SO2, tuhé častice (PM10), NOx, CO a niektoré ťažké kovy Pb, As, Ni, Cd. PM10 prestavujú častice s priemerom menším ako 10 µm. Väčšina týchto látok sa vyznačuje relatívne krátkou strednou dobou zotrvania v atmosfére (rádovo dni), a preto najvyššiu úroveň znečistenia pozorujeme v okolí týchto zdrojov, približne do vzdialenosti 10 km. Prvé monitorovacie stanice sa zriadili v roku 1971 po schválení Zákona ochrane ovzdušia v roku 1967. V tom čase sa na SHMÚ vytvorilo výskumno-vývojové stredisko čistoty ovzdušia, ktoré bolo poverené vybudovaním monitorovacej siete kvality ovzdušia na celom území Slovenska. V mnohých lokalitách sa monitoruje kvalita ovzdušia dodnes a tieto dlhodobé merania umožňujú porovnať úroveň znečistenia v minulosti a dnes. V rokoch 1971 až 1989 dosahovalo znečistenie ovzdušia na Slovensku najvyššiu úroveň za celé sledované obdobie. Zastarané technológie, vysoká energetická náročnosť, orientácia na ťažký priemysel, zlé zloženie palivovej základne, žiadna alebo málo účinná odlučovacia technika, to všetko spôsobilo, že znečistenia ovzdušia v tomto období dosiahlo enormnú úroveň a hodnoty koncentrácií niekoľko násobne prevyšovali súčasnú úroveň. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie oxidu siričitého prevyšovali dnešnú úroveň 9-násobne, tuhých častíc PM10 približne 5-násobne, NO2 a CO 3-násobne, (Tab. 1). Ešte väčšie bolo znečistenie ťažkými kovmi a špecifickými priemyselnými exhalátmi Vysoké koncentrácie flóru unikajúce pri elektrolytickej výrobe hliníka v oblasti Žiaru nad Hronom spôsobovali poškodzovanie zdravia ľudí a zvierat do takej miery, že dedinu Horné Opatovce museli celú vysťahovať. Pre Bratislavu bol typický zápach CS2, ktorý unikal pri výrobe viskózneho hodvábu v bývalých závodoch J. Dimitrova. Ovzdušie Hornej Nitry zamoroval As, ktorý viac ako 40- násobne presahoval dnešnú úroveň. Tab. 1 Porovnanie najvyšších koncentrácií znečisťujúcich látok v rokoch 1971-1989 a 2008 / 2007 Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Maximum

Pokles

SO2 [µg.m-3]

rok

140

(Prievidza –1981)

15

(Prievidza)

9x

PM10 [µg.m-3]

rok

217

(Lovča – 1981)

47

(B. Bystrica)

5x

NO2 [µg.m-3]

rok

120

(Šancova – 1979)

48

(B. Bystrica)

3x

CO [µg.m-3]

8 hod max

15 000

(Kamenné nám. – 1977)

4500

(Veľká Ida)

3x

1971 - 1989

2008/2007

Pb [ng.m-3]

rok

652

(Krompachy – 1987)

121

(Krompachy)

5x

As [ng.m-3]

rok

220

(Nováky – 1975)

5.3

(Prievidza)

42x

Ni [ng.m-3]

rok

61


1.8

(Veľká Ida)

33x

Cd [ng.m-3]

rok

7.5


1,3

(Krompachy)

6x

Vývoj znečistenia po roku 1990 Zlom vo vývoji znečistenia nastal začiatkom 90. rokov. Trhová transformácia ekonomiky si vynútila výraznú reštrukturalizáciu priemyslu a odstavenie výroby v neefektívnych a energeticky náročných prevádzkach. Emisie znečisťujúcich látok sa od roku 1990 plynulo znižujú, čo je okrem poklesu výroby a spotreby energie spôsobené aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a palív s lepšími akostnými znakmi. Na redukcii emisií sa podieľala aj inštalácia nových odlučovacích, odsírovacích a denitrifikačných zariadení v najväčších priemyselných a energetických zdrojoch znečistenia na Slovensku. Obmenou vozového parku poklesli emisie pripadajúce na jedno vozidlo a napriek nárastu počtu vozidiel emisie z automobilovej dopravy zostali na rovnakej úrovni alebo

6


mierne poklesli. V porovnaní s rokom 1990 poklesli emisie základných znečisťujúcich látok niekoľkonásobne: tuhé častice-6x, SO2-7,5 x, NOx-2x a CO-1,9x (Obr. 1). Tuhé častice [tis.ton/rok]

SO2 [tis.ton/rok] 600

320

Stacionárne zdroje

Mobilné zdroje

Stacionárne zdroje

Mobilné zdroje

240

400 160

200 80

0

0 1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

1990

1992

1994

NOx [tis.ton/rok] 240

1998

2000

2002

2004

2006

CO [tis.ton/rok]

NO x Mobilné zdroje

Stacionárne zdroje

1996

600

Stacionárne zdroje

Mobilné CO zdroje

180

400 120

200

60

0 1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

0 1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

Obr. 1 Pokles emisií po roku 1990

90. roky znamenali prelom aj oblasti monitorovanie kvality ovzdušia. Technicky zastarané manuálne prístroje sa postupne nahradzovali automatickými analyzátormi. V súvislosti so vstupom do EÚ, SR transponovala legislatívu z oblasti kvality ovzdušia. V roku 2002 sa prijal Zákon o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prevzali sa nové oveľa prísnejšie limitné hodnoty pre ochranu zdravia a vegetácie. Monitorovací program sa rozšíril o ďalšie znečisťujúce látky. V súlade s požiadavkami zákona o ovzduší sa územie SR rozdelilo do 8 zón a 2 aglomerácií pre merania SO2, NO2, NOx, Pb, PM10, PM2.5, benzén a CO. Hranice zón sú identické s hranicami krajov, pričom z Bratislavského a Košického kraja sa vybrali územné celky Bratislavy a Košíc, ktoré sa posudzujú samostatne ako aglomerácie. V roku 2008 národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO) pozostávala z 37 staníc, ktorých rozmiestnenie znázorňuje nasledujúca mapka (Obr. 2). Limitné hodnoty sa stanovili pre znečisťujúce látky uvedené v Tab. 2. Z legislatívneho hľadiska je kvalita ovzdušia dobrá, ak je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia, ako príslušná limitná hodnota. Horná medza na hodnotenie (HMH – v tabuľke sú hodnoty označené kurzívou) determinuje technickú úroveň, ktorú je potrebné zabezpečiť pri monitorovaní úrovne znečistenia. V oblastiach, kde je znečistenie ovzdušia väčšie ako HMH je potrebné vykonávať kontinuálne monitorovanie znečistenia. Napr. pre PM10 je stanovená ročná HMH 14 µg.m-3, čo je podstatne menšia hodnota, ako je ročný limit 40 µg.m-3. Len pre zaujímavosť uvádzam, že najnižšie ročné koncentrácie PM10 na Slovensku, okolo 22 µg.m-3 sa namerali v roku 2008 na horských pozaďových staniciach v Starej Lesnej a na Kolonickom sedle. Z uvedeného vyplýva, že nie je reálny predpoklad, že by niekde na Slovensku boli hodnoty PM10 výrazne nižšie, ako v týchto oblastiach.


7

Tab. 2 Limitné hodnoty a medze tolerancie Znečisťujúca látka

Receptor

Interval priemerovania

SO2

Ľudské zdravie

SO2

Ľudské zdravie

SO2

Ekosystém

NO2

Ľudské zdravie

NO2

Ľudské zdravie

NOx

Vegetácia

PM10

Ľudské zdravie

24h

PM10

Ľudské zdravie

1r

Limitná hodnota [µg/m3]

Medza na hodnotenie [µg/m3] Horná*

Obr. 2

Dolná*

1h

350 (24)

24h

125 (3)

75 (3)

50 (3)

20 (-)

12 (-)

8 (-)

1h

200 (18)

140 (18)

100 (18)

1r

40 (-)

32 (-)

26 (-)

1r

30 (-)

24 (-)

19,5 (-)

50 (35)

30 (7)

20 (7)

40 (-)

14 (-)

10 (-)

1r, 1/2r

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia v roku 2008

Záver Napriek dramatickému zníženiu emisií úroveň znečistenia ovzdušia tuhými časticami PM10 dlhodobo prekračuje stanovené limitné hodnoty pre ochranu ľudského zdravia na väčšine územia Slovenska. Situácia v okolitých štátoch Európy je obdobná. Tieto častice s priemerom menším ako 10 µm sú do atmosféry vnášané z rôznych typov zdrojov. Primárne sú emitované najmä 8


priemyselnými, energetickými zdrojmi, lokálnymi kúreniskami a dopravou. Významné plošné zdroje predstavujú mestské staveniská, neupravené a nezatrávnené plochy, ktoré zvyšujú sekundárnu prašnosť, pri ktorej sa častice zo zemského povrchu dostávajú opätovne do ovzdušia. Celkovo je veľmi ťažko stanoviť kvantitatívny podiel jednotlivých zdrojov akým prispievajú k celkovej úrovni znečistenie. Modelové výpočty ukazujú, že primárne emisie z priemyselných, vykurovacích zdrojov a dopravy sa podieľajú na celkovej úrovni PM10 v mestách do 10%. Značná časť cca 50% je zapríčinená regionálnym prenosom. Z ostatných škodlivín sa na znečistení ovzdušia významnejšie podieľajú najmä oxidy dusíka, ktorých úroveň je prekračovaná hlavne v lokalitách s vysokou hustotou dopravy. V roku 2008 bola prekročená ročná LH na ochranu zdravia len na dopravnej stanici v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že oproti minulosti celková úroveň znečistenia oxidom siričitým výrazne poklesla, výstražné hraničné prahy pre varovné signály sú prekračované v Trenčianskom kraji. Spôsobujú to najmä veľké emisie oxidu siričitého z lokálnych energetických zdrojov. Z ostatných znečisťujúcich látok je reálny predpoklad, že v niektorých oblastiach bude prekračovaná cieľová hodnota pre benzo(a)pyrén, ale výsledky chemických analýz za rok 2008 neboli ešte ukončené. _____________________________________________ Ľubor Kozakovič Slovenský hydrometeorologický ústav 833 15 Bratislava, Jeséniova 17 [email protected]


9

HISTORICKÝ VÝVOJ MERANÍ A POZOROVANÍ NA METEOROLOGICKÝCH STANICIACH V POVODÍ HRONA Norbert Polčák, Jozef Pecho, SHMÚ Bratislava Abstrakt: Príspevok sa zaoberá históriou klimatologických a meteorologických meraní a pozorovaní od čias vynájdenia meteorologických prístrojov. Prvé pozorovania a merania na Slovensku sa začali realizovať v 18. storočí, v povodí Hrona v 19. storočí. Merania a pozorovania vykonávali nadšenci prírodných vied v Banskej Bystrici, Beňuši a Kremnici. Systematickejšie pozorovania sa začali realizovať na klimatickej stanici vo Vígľaši od roku 1883, v polovici 20. storočí pribudli stanice v Brezne (od roku 1922), Telgárte (1943), Sliači (1944). V druhej polovici 20. storočia sa merania realizovali na staniciach Nová Baňa, Sliač – Kúpele, Donovaly, Krížna, Pohronský Ruskov, Poľana, Banská Bystrica, Kremnické Bane, Žiar nad Hronom, Želiezovce. Zrážkomerné stanice zaznamenali najväčší rozmach na prelome 19. a 20. storočia, kedy boli budované ako súčasť protipovodňových opatrení. Medzi prvé zrážkomerné stanice patrili Dekýš a Žakyl, založené v roku 1890. V roku 1896 k nim pribudli ďalšie Detva, Ľubietová, Partizánska Ľupča, Pohorelá, Sielnica, Zvolen a Žarnovica. Klimatologické a zrážkomerné stanice často menili v historickom vývoji svoju polohu, podliehali vývoju, vzniku ale i zániku. V súčasnosti evidujeme v povodí Hrona 9 klimatologických staníc (Telgárt, Chopok, Brezno, Banská Bystrica, Sliač – letisko, Vígľaš – Pstruša, Kremnické Bane, Žiar nad Hronom, Želiezovce) a približne 90 zrážkomerných staníc.

Úvod Prvé klimatické a meteorologické pozorovania a merania pochádzajú z obdobia vynájdenia prvých meteorologických prístrojov. Pozorovania počasia sa však vykonávajú od dávnej minulosti a sú zaznamenávané v rôznej písomnej podobe, napr. v podobe rôznych archívnych dokumentoch, kroník, úradných listín apod. S rozvojom poznania sa zvyšovala aj kvalita a úroveň pozorovaní a meraní na meteorologických staniciach. Pravdepodobne najstarším prístrojom na meranie meteorologického prvku bol prístroj na meranie atmosférických zrážok a zostrojili ho v Číne niekoľko storočí pred n. l. Starovekí Gréci na určovanie smerov vetra vybudovali v 2. stor. pred n. l. tzv. Vežu vetrov. Veža je dodnes v Aténach, má tvar osembokého hranola, steny ktorého zdobia bohaté reliéfy zobrazujúce mytologické predstavy o počasí, ktoré tieto vetry prinášajú (Šamaj, 2001). Časť meteorologických prvkov je možné zaznamenávať aj v súčasnosti len na základe vizuálneho (viac-menej subjektívneho) pozorovania. V minulosti sa vizuálne zaznamenávali napr. oblačnosť, elektrické a optické javy v atmosfére, ale i subjektívne charakteristiky dnes už objektívne merateľných meteorologických prvkov (napr. veľká zima, prudký lejak, veľa snehu a pod.). Ich objektívne posúdenie bolo možné až po vynájdení a zostrojení meteorologických prístrojov v 16., 17. a 18. storočí. Pri riešení problematiky sme vychádzali z vymedzeného územia povodia Hrona a kontextu polohy tohto územia v rámci Slovenska a meteorologických a klimatických pozorovaní na území dnešného Slovenska. Históriu pozorovaní vo svete a na Slovensku sme čerpali z literatúry (Šamaj, 2001; Krška, et al, 2001; Munzar, 1969, Petrovič et al, 1972; Petrovič et al, 1968, Šamaj et al, 1967) Analýzu staničnej siete v povodí Hrona sme realizovali aj použitím údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Historický vývoj staničnej siete v povodí Hrona Prvé pravidelné merania sa vo svete začali vykonávať v 17. a 18. storočí, a prvý pokus o systematické merania a pozorovania podnikla florentínska Academia del Cimento (Akadémia pokusov), založená Galileovými žiakmi. Medzi najstaršie pozorovania a merania v priestore strednej Európy patria tie z Prahy (Klementínum), ktoré sa vykonávajú od r. 1752. Spolu s niektorými ďalšími stanicami v Európe patrila pod správu Manheimskej Palatínskej meteorologickej 10


spoločnosti, ktorá organizovala prvú sieť meteorologických staníc, ktoré s určitými zmenami fungujúcu dodnes (Šamaj, 2001). Na území dnešného Slovenska sa začali prvé meteorologické merania vykonávať v 18. storočí. Najstaršie pokusy o systematické meteorologické merania na Slovensku pochádzajú z Prešova, kde ich v rokoch 1717 – 1726 vykonával lekár Ján Adam Reiman (1690 – 1770). Obsahujú údaje o tlaku a teplote vzduchu v troch termínoch pozorovania, sú uverejnené v spisoch Ephemerides Academia Imperiali Naturaliae Curiosum (Tabuľky prírodných zvláštností Kráľovskej akadémie) a Annales Vratislaviensis (Vratislavské letopisy). Astronomické a meteorologické pozorovania na Trnavskej univerzite z obdobia rokov 1756 – 1770 realizoval profesor fyziky František Weiss (1717 – 1785). Boli publikované v ročenkách Observationes astronomicae in observatorio collegii astronomici Tyrnaviae (Astronomické pozorovania v Trnavskom astronomickom kolégiu). Na poslednej strane bola samostatná rubrika Ephemerides meteorologiae (Meteorologické tabuľky). Teológ Ján Adam Genersich (1761 – 1825) uskutočňoval v rokoch 1789 – 1800 merania teploty vzduchu a tlaku vzduchu tri krát denne, neboli však ani zďaleka kontinuálne. Michal Institoris vykonával pravidelné merania teploty vzduchu v Bratislave v r.1776. Meteorologická stanica sa nachádzala na Bratislavskom hrade. V Presburger Zeitung porovnával Institoris namerané januárové teploty vzduchu s teplotami vo Viedni. Merania časom zanikli. Prírodovedec Ladislav Bohuslav Bartolomeides (1754 – 1825) vykonával merania teploty vzduchu v Ochtinnej v r. 1799 – 1800, Juraj Zacharides, župný lekár Zvolenskej Župy, robil barometrické merania s charakteristikou počasia s uvedením výskytu chorôb. Lekár v Rožňave, Štefan B. Bacsmegyi (1689 – 1735), vykonával merania teploty vzduchu v Rožňave v rokoch 1799 – 1800. Zo zachovaných dokumentov vieme zistiť, že v 18. storočí sa na území Slovenska používali meteorologické prístroje, najmä teplomery v Prešove (J. A. Reiman), v Banskej Bystrici, Rožňave (Š.P. Bacsmegyi), v Trnave (F. Weiss), Kežmarku (J. Buchholtz, G. Buchholtz, Ch. Genersich), v Bratislave (M. Institoris, J.I. Felbiger a jezuitské kolégium), v Ochtinnej (L.B. Bartolomeides), v Košiciach, Spišskom Podhradí a Levoči (Krška et al, 2001)2. Uvedené pozorovania a merania mali len dočasný charakter, súvislé pozorovania sa do dnešných čias nerealizovali. Vývojom meteorologických pozorovaní v 18. storočí na území Čiech a Slovenska sa podrobnejšie zaoberal Munzar (Munzar, 1969). V povodí Hrona pochádzajú najstaršie pozorovania z polovice 19. storočia. Impulzom pre zriaďovanie meteorologických staníc bolo založenie Ústredného meteorologického ústavu vo Viedni v r. 1850 – začala sa tvoriť prvá koncepčná sieť staníc na území vtedajšej habsburskej monarchie. V predmetnom území začínajú vznikať prvé pravidelné pozorovania v Banskej Bystrici v roku 1855 a v roku 1858 v Červenej Skale. Novou etapou v zakladaní staníc bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867. V roku 1871 sa v Budapešti vytvoril nový meteorologický ústav a z jeho podnetu začala vznikať nová sieť meteorologických staníc. Od roku 1871 vykonával meteorologické pozorovania v Kremnici F. Psotka, a to až do roku 1907, kedy ho vystriedal M. Lindtner, ktorý v meraniach pokračoval až do konca roku 1914. V roku 1882 sa začali meteorologické pozorovania v Beňuši. V 90. rokoch 19. storočia nastáva, v súvislosti s organizovaním protipovodňovej služby Rakúsko Uhorska, rozmach budovania zrážkomernej staničnej siete. V roku 1890 boli zriadené stanice Dekýš a Žakyl, v roku 1896 k nim pribudli ďalšie - Detva, Ľubietová, Partizánska Ľupča, Pohorelá, Sielnica, Zvolen, Žarnovica. Na prelome 19. a 20. storočia boli v povodí Hrona zriadené zrážkomerné stanice v týchto lokalitách: Bátovce, Brezno, Vígľaš, Žiar nad Hronom, Šumiac, Heľpa, Polomka, Jarabá, Jasenie, Môlča, Motyčky, Staré Hory, Banská Bystrica, Badín, Hriňová, Poľana, Sása, Dobrá Niva, Banský Studenec, Prochoť, Vyhne - Rozgrund, Kľak, Hronský Beňadik, Želiezovce. Takto vytvorená zrážkomerná sieť staníc sa stala v tejto oblasti základom dnešnej siete, ktorá bola ešte doplnená v priebehu 20 storočia o ďalšie zaujímavé lokality. Najstaršie záznamy o pozorovaniach a meraniach máme z Banskej Bystrice a Vígľaša.


11

V Banskej Bystrici uskutočňovali merania učitelia tamojšieho gymnázia. Karel Václav Zenger, český fyzik, vyučoval matematiku a fyziku na katolíckom gymnáziu, založil vlastnú meteorologickú stanicu. Výsledky zasielal do Ústredného meteorologického ústavu vo Viedni a okrem toho ich uverejňoval aj v ročenkách gymnázia. Jozef Szakmáry, profesor na gymnáziu, pokračoval v tradícii meraní, založenej Zengerom, 32 rokov. Výsledky meraní, rovnako ako Zenger, posielal do Viedne, Budapešti a uverejňoval ich v ročenkách gymnázia. Ján Marcsiss, profesor matematiky, pokračovateľ Szakmáryho, tiež uverejňoval výsledky v ročenkách gymnázia, posledné sú z roku 1904, tento rok boli pravdepodobne merania a pozorovania ukončené (Krška et al, 2001). V Červenej Skale od roku 1858 pozorovania a merania prevádzal lekár K. Kaufmann a po ňom K. Mauks. Zaujímavosťou je, že aj keď sa najstaršie pozorovania a merania na Slovensku nerealizovali v povodí Hrona, najstarší zachovaný záznam o počasí na území Slovenska je práve z tohto regiónu. Súvisí s pobytom XV. rímskej légie na území dnešného Slovenska. V roku 173 zapísal dejepisec záznam takto: „V bojoch Marca Aurelia s Markomanmi sa dostali jeho oddiely na Pohroní do búrky. Vojakov, zoslabnutých horúčavou, zasiahol osviežujúci dážď“(Réthly, 1962)7. Pozorovania a merania v povodí Hrona, ktoré je možné z hľadiska kvality a využiteľnosti nameraných údajov považovať za systematické, pochádzajú však až zo začiatku 20. storočia. S vývojom a dostupnosťou meracej techniky sa merania postupne rozširovali a dopĺňali o ďalšie meteorologické prvky. Z hľadiska kontinuity a homogenity meraní musíme však konštatovať, že z rôznych dôvodov boli pozorovania a merania často prerušované a stanice premiestňované. Z tohto dôvodu je niekedy veľmi komplikované určiť dátum, od ktorého sa začali systematické pozorovania a merania v danej lokalite. Najstaršie súvislé pozorovania a merania v povodí Hrona sú zo stanice Vígľaš - Pstruša. Pozorovania začali 1. januára 1883. Pôvodný názov stanice bol Vígľaš – Slatina. Pozorovali a merali sa len atmosférické zrážky a meteorologické úkazy. Prvým pozorovateľom bol Jozef Thoma. Od 1. januára 1912 bola v Pstruši zriadená agrometeorologická stanica, na ktorej sa pozorovali atmosférické zrážky, teplota a meteorologické javy, postupne pribúdali pozorovania ďalších meteorologických prvkov. Zaujímavosťou stanice je doteraz najnižšia minimálna teplota vzduchu nameraná na území Slovenska. Absolútne historické minimum bolo zaznamenané dňa 11. februára 1929, a to až -41,0°C. Zaznamenal ju pozorovateľ Ján Porsch, ktorý tu pôsobil v rokoch 1923 až 1931. Do začiatku 20. storočia spadajú aj pozorovania a merania v Brezne, ktoré datujeme od roku 1922. Stanica merala od roku 1922 do 31. októbra 1983, potom bola v rámci mesta premiestnená a od 1. januára 1984 meria až dodnes na tom istom mieste. Na stanici Telgárt (Švermovo) začali prvé pozorovania 1. januára 1943 na vojenskej leteckej synoptickej stanici. Pozorovania na tejto lokalite boli ukončené 31. júla 1944. Stanica na novom mieste začala pozorovať 29. júla 1946, kde je umiestnená dodnes. Na stanici Sliač máme prvé pozorovania a merania od roku 1944. Tie však boli od 1. augusta 1944 do 31. augusta 1945 z dôvodov vojnových udalostí prerušené. Stanica menila aj svoj názov. Od 1. októbra 1949 do 30. novembra 1959 niesla názov Hájniky, od 1. decembra 1959 do 31. marca 1960 Sliač – Hájniky a od 1. apríla 1960 Sliač – letisko. Tento názov sa napokon ujal a používa sa dodnes. 1. januára 1986 bola zriadená účelová klimatická stanica Sliač – Kúpele, ktorá merala a pozorovala do 30. júna 1993. Stanica v Želiezovciach začala vykonávať prvé pozorovania a merania v r. 1946, následne však bola 27. novembra 1946 zrušená, opätovne bola zriadená 12. augusta 1950 a počas svojej histórie niekoľko krát menila svoju polohu, v súčasnej polohe zotrváva od 24. novembra 1994. Stanica Pohronský Ruskov bola v prevádzke od roku 1962 do roku 1982. Pozorovanie bolo ukončené 31. decembra 1982 a stanica bola presťahovaná spolu s ÚKSUP-om do Želiezoviec.

12


Začiatok pozorovaní na meteorologickej stanici Nová Baňa evidujeme od 1. januára 1952, pričom stanica menila svoju polohu v rámci obce v roku 1977. Pozorovania sa ukončili 31. decembra 1981. Do povodia môžeme zaradiť aj meteorologickú stanicu Chopok na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v nadmorskej výške 2005 metrov, kde evidujeme pozorovania od roku 1955 až po súčasnosť, a meteorologickú stanicu Krížna, na hrebeni Veľkej Fatry v nadmorskej výške 1570 m, kde systematické merania prebiehali v rokoch 1963 – 2000. Meteorologická stanica Žiar nad Hronom pozoruje a meria od 1. decembra 1963. Polohu menila v rokoch 1964 a 1989, v prevádzke je aj v súčasnosti. Novodobé pozorovania a merania v Banskej Bystrici sa začali 1. augusta 1974 v lokalite Na Troskách, kde dnes stojí nákupné centrum. Činnosť stanice bola ukončená 31. decembra 1989. Ďalšie stanice v rámci Banskej Bystrice merali v lokalite Bakossovej ulice v rokoch 1992 – 2002 a v lokalite Jesenský vŕšok v rokoch 1968 až 1977. Od 1. januára 1984 až dodnes sa systematické pozorovania a merania vykonávajú v Banskej Bystrici na Zelenej ulici, nad sídliskom Fončorda v nadmorskej výške 427 m. Od 1. januára 1987 dodnes v regióne povodia Hrona funguje aj stanica Kremnické Bane. Stanica Poľana v nadmorskej výške 1264 m merala od 1. novembra 1982 do 31. decembra 1989, potom boli pozorovania a merania prerušené. Obnovené boli až 1. februára 1992 a bez prerušenia trvali až do 31. decembra 2006. Od 1. mája 1996 do 31. decembra 1999 boli vykonávané pravidelné pozorovania a merania na Donovaloch. K júlu 2009 evidujeme v záujmovom území nasledovné meteorologické a klimatologické stanice: Telgárt, Chopok, Brezno, Banská Bystrica, Sliač – letisko, Vígľaš – Pstruša, Žiar nad Hronom, Kremnické Bane, Želiezovce. V minulosti uskutočňovali pozorovania a merania aj stanice Krížna, Poľana, Donovaly, Pohronský Ruskov, Sliač – kúpele a Nová Baňa. K júlu 2009 evidujeme v povodí nasledovné zrážkomerné stanice: Malá Lehota, Telgárt Šumiac, Pohorelá Polomka, Brezno, Beňuš, Pohronská Polhora, Čierny Balog – Dobroč, Čierny Balog – Jánošovka, Čierny Balog – Krám, Hronec, Valaská – Čierny potok, Ľubietová – chata p. Hrbom, Ľubietová, Osrblie, Mýto pod Ďumbierom, Jarabá, Jasenie na Kyslej, Jasenie, Brusno, Chopok, Slovenská Ľupča, Môlča, Banská Bystrica – Bakosova, Banská Bystrica – Zelená, Banská Bystrica – Uľanka, Donovaly, Motyčky, Staré Hory, Dolný Harmanec, Králiky, Kordíky, Horné Pršany, Badín, Sliač, Zvolen, Zvolen – Môťová, Hriňová Snohy, Hriňová, Detvianska Huta, Hrochoť – Kyslinky, Hrochoť, Poľana, Očová, Detva, Vígľaš – Pstruša, Vígľašská Huta – Kalinka, Sása, Dobrá Niva, Banský Studenec, Podhorie – Žakýl, Trnavá Hora – Jalná, Sklené Teplice, Močiar, Žiar nad Hronom, Kremnické Bane, Kremnica, Horná Ves, Handlová – Nová Lehota, Janova Lehota, Prochoť, Kľak, Hliník nad Hronom, Hrabičov, Horné Hámre, Žarnovica, Nová Baňa – Brehy, Hronský Beňadik, Kozárovce, Dekýš, Pukanec, Bátovce, Žemberovce, Nová Dedina, Levice, Lok, Bardoňovo, Jur nad Hronom, Medvecké, Plavé Vozokany, Želiezovce, Farná, Rúbaň, Veľké Ludince, Čata, Gbelce, Kamenica nad Hronom.

Záver Prvé merania v povodí Hrona boli neorganizované, vykonávala ich skupina záujemcov a nadšencov, ktorá mala prístupu k meteorologickým prístrojom alebo ich priamo vlastnila. Prvé takéto merania sa vykonávali v polovici 19. storočia. Súvislejšie a systematickejšie merania máme začiatkom 20. storočia, kedy začína vznikať sieť zrážkomerných staníc, ktorá bola súčasťou protipovodňových opatrení Rakúsko - Uhorska a neskôr Československej republiky. Charakteristickou črtou staníc, najmä v počiatkoch pozorovaní, je časté prerušovanie buď celého meteorologického programu pozorovania, prípadne niektorých meteorologických prvkov, dôsledkom čoho dochádzalo k porušovaniu homogenity a kontinuity výsledných časových radov. K vyššej homogenite


13

klimatologických záznamov bohužiaľ meteorologických staníc.

neprispievali

ani

časté

zmeny polohy vybraných

Literatúra Krška, K., Šamaj, F., (2001): Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku. Karolinum, Praha, 568 s. Munzar, J., (1969): Počátky meteorologických měření v Československu v 18. století. In. Dějiny vědy a techniky, 2, č.3, s. 183-187. Petrovič, Š. a kol. (1972): Klimatické a fenologické pomery Stredoslovenského kraja. HMÚ, Bratislava, 431 s. Petrovič, Š. a kol., (1968): Klimatické a fenologické pomery Západoslovenského kraja. HMÚ, Praha, 342 s. Réthly, A., (1962): Idöjárási események és elemi csapások Magyarországon 1700-ig. Budapest, Akadémiai kiadó, 450s. Šamaj, F., (2001): Meteorológia včera a dnes. VEDA, Bratislava, 156 s. Šamaj, Š., Briedoň, V., (1967): Vývoj meteorológie na území Slovenska. In: Meteorologické zprávy r. XX, č. 6. _____________________________________________

Norbert Polčák Jozef Pecho Slovenský hydrometeorologický ústav 833 15 Bratislava, Jeséniova 17 [email protected] [email protected]

14


KLIMATOLÓGIA A ŠKOLSTVO POČAS 90 ROKOV ČESKOSLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SLUŽBY NA SLOVENSKU Milan Lapin Abstrakt: Zriadenia Československej meteorologickej služby v roku 1919 významne ovplyvnilo aj vysokoškolskú prípravu slovenských meteorológov a klimatológov a rozvoj klimatológie na Slovensku. V príspevku je tiež veľmi stručne uvedený rozvoj slovenskej meteorológie a klimatológie až do r. 1990.

Zriadenie Československej meteorologickej služby v Prahe v roku 1919 bolo jedným z najvýznamnejších medzníkov rozvoja meteorológie a klimatológie aj na Slovensku. Dotklo sa tiež vysokoškolskej prípravy odborníkov v meteorológii, pretože dovtedy museli odborníci študovať v zahraničí, väčšinou mimo Uhorska. Samostatný Hydrometeorologický ústav vznikol na Slovensku až v roku 1969, avšak dejiny meteorológie a klimatológie majú na Slovensku oveľa dlhšiu tradíciu a aj zdokumentovanú históriu [1]. V roku 1918 vstúpilo Slovensko do spoločného štátu s Českom a Moravou napriek práve skončenej I. svetovej vojne s relatívne dobre vybudovanou sieťou zrážkomerných staníc (vyše 200 s kompletnými radmi pozorovaní) a s niekoľkými kvalitnými meteorologickými (klimatologickými) stanicami (Stará Ďala (teraz Hurbanovo), Banská Štiavnica, Oravský Podzámok, Starý Smokovec, Liptovský Hrádok, Košice, Bratislava a niekoľko ďalších). Najnovšie spracovanie a testovanie kvality radov pozorovaní na uvedených staniciach potvrdilo, že časová homogenita a kompletnosť radov mesačných údajov je porovnateľná s pozorovaniami po roku 1950. Československá meteorologická služba prevzala po roku 1918 od rakúskeho Ústredného ústavu pre meteorológiu a geodynamiku a uhorského Ústredného ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus nielen siete pozorovacích staníc ale aj existujúce archivované údaje a niektoré vedecké a odborné spracovania. Podklady zničené v priebehu vojny sa museli pracne rekonštruovať počas mnohých rokov. Je potešiteľné, že podobne ako vo Viedni a Budapešti, aj v Prahe sa rozhodlo o tom, že riaditeľom Štátneho ústavu meteorologického (ďalej ŠÚM) sa mohol stať iba vedecky činný pracovník a vedecký výskum nemal byť v ústave nijako obmedzovaný. Toto rozhodnutie zaručovalo kontinuitu aj v klimatológii a klimatologickom výskume. Treba tiež pripomenúť, že ŠÚM bol v roku 1919 začlenený do Ministerstva školstva a národnej osvety. Zrážkomernú staničnú sieť prevzal Štátny ústav hydrologický (podriadený Ministerstvu verejných prác) a podobné pozorovania ako ŠÚM mal aj Výskumný ústav bioklimatologický (podriadený Ministerstvu poľnohospodárstva, na Slovensku mal hlavné pracoviská v Bratislave a v Košiciach). Bioklimatologický ústav budoval popri agrometeorologických staniciach aj staničnú sieť fenologickú. Meteorologickou a klimatologickou problematikou sa zaoberali aj niektoré iné ústavy, napríklad lesnícke (pracoviská v Banskej Štiavnici a v Liptovskom Hrádku). V Bratislave a v Košiciach boli pri Bioklimatologických ústavoch zriadené Správy pre agropedológiu a bioklimatológiu, ktoré pravidelne spracovávali a publikovali prehľady o klimatických pomeroch na Slovensku už pred rokom 1938. V 1928 roku bolo na Slovensku v činnosti 45 pozorovacích staníc iba v rámci ŠÚM (asi ako dnešné klimatologické stanice) a ďalšie 4 stanice boli na Podkarpatskej Rusi. Približne rovnaký počet pozorovacích staníc mal aj Štátny ústav bioklimatologický (niektoré na rovnakom mieste ako ŠÚM). V roku 1936 už ale mal Štátny bioklimatologický ústav na Slovensku 116 staníc. V sieti Štátneho ústavu hydrologického bolo v celej Československej republike v činnosti 1855 staníc, z toho asi 600 na území Slovenska. Od r. 1931 bolo zriadených ešte niekoľko dôležitých staníc kvôli novému normálovému obdobiu. To bol dobrý základ na prípravu údajov pre spracovanie klimatických Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

15

normálov za obdobie 1931-1960. V krajových publikáciách je za toto obdobie spracovaných 150 teplotných a 487 zrážkových normálov (viaceré z nich mali ale kratšie ako 30-ročné pozorovania a normály sa vypočítali pomocou referenčných staníc), na porovnanie za obdobie 1901-1950 to bolo 98 teplotných a 250 zrážkových normálov. Napriek tomu, že sa určite použili ojedinele aj stanice s kratším radom pozorovaní ako 15 rokov, je rozšírenie počtu pozorovacích staníc pozoruhodné. Do roku 1938 bolo na Slovensku málo odborníkov, ktorí by boli schopní spracovať komplexné klimatologické štúdie, preto sa činnosť klimatológie a bioklimatológie sústreďovala hlavne na skvalitňovanie siete pozorovacích staníc a na publikovanie ročných klimatologických prehľadov. Ročenky a mesačné prehľady sa pravidelne vydávali v centrále ŠÚM v Prahe aj za Slovensko (pre 30 vybraných staníc z celej republiky už od r. 1921). Prvá kompletná celoštátna ročenka vyšla v r. 1932 (za rok 1930). Zvláštne postavenie malo publikovanie prehľadov s dennými údajmi z Hurbanova (vtedy Stará Ďala), ktoré nadviazalo na predvojnový režim publikovania v Uhorsku. Obdobie samostatnej Slovenskej republiky (1939 až 1945) bolo silne poznačené odstúpením rozsiahleho územia Maďarsku a takmer úplným prerušením kontaktov s ústredím Meteorologickej služby v Prahe. Na novom území Slovenska bola v roku 1939 sieť 52 agrometeorologických, 32 meteorologických a klimatologických a 518 zrážkomerných staníc, ktoré sa začlenili do Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu (ŠHaMÚ) pod vedením M. Končeka (zákon 295 z 21. novembra 1939). Toto krátke obdobie môžeme nazvať aj etapou rýchleho rozvoja meteorológie a klimatológie na Slovensku. Zaviedlo sa rozhlasové vysielanie správ o počasí a predpovedí, stabilizovala a skvalitnila sa sieť pozorovacích staníc, spracovalo sa veľa hodnotných vedeckých článkov a štúdií, rozvinulo sa vyučovanie meteorológie a klimatológie na vysokých školách. Všetko to bolo predovšetkým zásluhou všestranne aktívnych odborníkov M. Končeka a Š. Petroviča, ale aj ich spolupracovníkov v ŠHaMÚ a na vysokých školách. Už pred r. 1939 sa rozšíril výskum klimatických a bioklimatických pomerov Tatier (A. Bečvář, F. Vitásek, J. Mrkos, A. Gregor a iní), čo M. Konček a Š. Petrovič nielen podporili ale sa na ňom aj aktívne zúčastnili (ako absolventi Karlovej univerzity v Prahe napriek vojnovým ťažkostiam udržiavali čulé odborné kontakty nielen s českými ale aj nemeckými, rakúskymi a poľskými meteorológmi a klimatológmi). Koniec II. svetovej vojny dramaticky zasiahol aj do činnosti ŠHaMÚ aj na Slovensku. Počas bojov boli zničené asi ¾ všetkých objektov, niektoré zariadenia ustupujúca nemecká armáda demontovala a odviezla, bola zbombardovaná a úplne vyhorela aj budova ŠHaMÚ na Trnavskej ulici v Bratislave (našťastie tesne predtým odviezli takmer všetok archívny materiál a časť prístrojov na observatórium na Skalnatom Plese). Ešte pred rozpadom Rakúsko - Uhorska sa vysoké školy presunuli zo Slovenska do Maďarska, čo značne skomplikovalo prípravu odborníkov aj v meteorológii a klimatológii. Založenie Komenského univerzity už v r. 1919 bolo mimoriadne prospešným krokom, no Prírodovedecká fakulta vznikla až v r. 1940. Meteorológia a klimatológia sa iba sporadicky prednášala v rámci zemepisného seminára na Filozofickej fakulte (viedli ho Slovák Karel Chotek a Česi Jiří V. Daneš, Jiří Král a František Štůla) a trochu komplexnejšie aj v Učenej spoločnosti Šafárikovej od r. 1926. Záujemcovia zo Slovenska preto študovali meteorológiu a klimatológiu predovšetkým v Prahe (aj M. Konček a Š. Petrovič), prípadne na iných európskych univerzitách. Veľký podiel na rozvoji geografie a klimatológie na Slovensku mal Jan Hromádka, univerzitný profesor v Bratislave od r. 1938. Príchod Mikuláša Končeka a Štefana Petroviča z Prahy na Slovensko v r. 1939 znamenal začiatok novej éry rozvoja meteorológie a klimatológie. V r. 1937 bola založená v Košiciach Slovenská vysoká škola technická, ktorá po odstúpení Košíc Maďarsku v r. 1938 putovala do Prešova, neskôr do Martina až zakotvila v Bratislave už v r. 1939 a zakrátko potom tam už prebiehali prednášky M. Končeka a Š. Petroviča z meteorológie a klimatológie, od r. 1940 aj na Prírodovedeckej fakulte UK. V r. 1946 vznikol na Prírodovedeckej fakulte UK Ústav pre meteorológiu a klimatológiu pod vedením čerstvého univerzitného profesora (1946) M. Končeka, ten sa v r. 1953 zmenil na Katedru astronómie, geofyziky a meteorológie (AGM). Už v r. 1952 skončil štúdium prvý riadny absolvent meteorológie

16


a klimatológie V. Peterka, v r. 1954 F. Smolen a J. Šoltís (títo študenti ale neabsolvovali ešte všetky prednášky ako od r. 1956). Spolupráca českých a slovenských meteorológov a klimatológov prebiehala od r. 1945 v úplne iných podmienkach ako v období 1919-1939. Na Slovensku sa vytvoril skúsený kolektív odborníkov, ktorí boli schopní nielen rovnocenne komunikovať s českými kolegami, ale mohli aj samostatne viesť prevádzku a výskum takmer vo všetkých odboroch meteorológie a klimatológie. Prvoradou úlohou bolo však prekonanie ťažkostí súvisiacimi so zničenou infraštruktúrou Meteorologickej služby na Slovensku počas bojov na konci II. svetovej vojny. Je treba oceniť pomoc českých kolegov, najmä pri zabezpečení prístrojov a tlačív pre pozorovacie siete. V r. 1949-1951 sa vďaka pochopenie vládnych a straníckych úradníkov podarilo postaviť úplne novú budovu Ústavu pre meteorológiu na Kolibe v Bratislave, ktorý bol čoskoro rozšírený aj o hydrologickú časť. V nej sídlila iba klimatologická a hydrologická služba a správa pozorovacích sietí. Prednostom ŠHaMÚ na Slovensku bol v r. 19451946 O. Dub a prednostom ŠMÚ v r. 1947-1949 M. Konček. M. Konček sa od r. 1949 plne sústredil na pedagogickú a organizačnú činnosť na Prírodovedeckej fakulte UK, krátko bol aj externým riaditeľom Zemepisného ústavu SAV, kde vybudoval samostatné výskumné pracovisko meteorológie a klimatológie, aktívny bol aj v iných činnostiach ČSAV a SAV. Vládnym nariadením č. 96 z r. 1953 vznikol Hydrometeorologický ústav (HMÚ). Pobočka HMÚ v Bratislave samostatne organizovala pozorovacie siete a robila vcelku samostatné spracovanie a výskum v hydrológii a klimatológii. Aj to bolo jednou z príčin úspešného rozvoja pobočky HMÚ na Slovensku, vrátane stabilizácie a skvalitnenia siete pozorovacích staníc a vydania početných knižných a mnohých iných publikácií z meteorológie, klimatológie a hydrológie. Napriek vcelku samostatnému postaveniu klimatológie na Slovensku prebiehali všetky činnosti v úzkej koordinácii s partnerskými zložkami v ústredí HMÚ v Prahe. Pamätné boli dve celoštátne meteorologické konferencie, ktoré sa konali v Bratislave, tretia bola v Prahe a potom ešte jedna v Bratislave, všetky do r. 1957. Tieto podujatia zásadným spôsobom ovplyvnili aj rozvoj pozorovacích sietí meteorológie a klimatológie, spracovanie údajov a výskum v klimatológii. Výsledkom bolo spracovanie dodnes hojne používaných knižných publikácií Podnebí Československa (Tabulky, 1961 a Souborná studie, 1969), Atlas podnebia Československa (1958), Krajové publikácie klimatických a fenologických pomerov na Slovensku (1966, 1968, 1972) a rad ďalších. Obdobie od r. 1969 bolo poznamenané osamostatnením HMÚ v Českej a Slovenskej republike. Na Slovensku znamenalo federatívne usporiadanie HMÚ rýchly rozvoj nových a aj existujúcich činností. Z nových to bola rádiolokačná a družicová meteorológia, k ďalším patrí výpočtové stredisko a rozšírenie činností Odboru ochrany čistoty ovzdušia. Zo spoločných výskumných projektov spomenieme aspoň Optimalizáciu pozorovacích sietí ČHMÚ a SHMÚ v r. 1981-1985 a Národný klimatický program v r. 1991-1992, bolo ale ich podstatne viac. Spolupráca českých a slovenských meteorológov a klimatológov sa prejavovala aj na spoločnom alebo aspoň koordinovanom zabezpečovaní sietí pozorovacích staníc návodmi, metodickými predpismi, tlačivami a prístrojovým vybavením. Podobná bola aj organizačná štruktúra centrálnych a externých pracovísk HMÚ, čo značne uľahčovalo odborné kontakty. Je známe, že sa pracovníci českých a slovenských pobočiek SHMÚ schádzali na rôznych formálnych a neformálnych podujatiach. Navyše sa organizovali také akcie ako celoštátne porady pozorovateľov profesionálnych meteorologických staníc, revízorov klimatologickej staničných sietí, pracovníkov nových útvarov HMÚ atď. Počet klimatologických a zrážkomerných staníc na Slovensku mierne poklesol, profesionálnych staníc bolo ale v r. 1990 už 24. Aj tak bolo v období 1951-2000 s takmer kompletnými pozorovaniami 557 zrážkomerných a 34 klimatologických staníc. Žiaľ, nebol spracovaný ani nový klimatický atlas Slovenska a ani samostatná publikácia s klimatickými normálmi 1961-1990, alebo 1951-2000. Odborné a neformálne kontakty sa po r. 1969 dokonca ešte rozšírili o nové podujatia. Prekvapujúco veľký význam mali aj stretnutia pracovníkov ČHMÚ a SHMÚ v rámci tzv. Špor-


17

tových hier, ktoré sa konali každoročne, neskôr každý druhý rok striedavo pod organizačným zabezpečením rôznych pobočiek. Od roku 1953 prebiehala príprava odborníkov v meteorológii a klimatológii ako aj v hydrológii a klimatológii na Katedre AGM na Prírodovedeckej (od r. 1980 na Matematicko-fyzikálnej) fakulte UK v Bratislave. Pretože bola podobná štruktúra aj na Univerzite Karlovej Prahe, už od začiatku sa nadviazala úzka spolupráca. Je ale treba zdôrazniť, že to boli českí kolegovia (najmä O. Zikmunda, ale aj iní), ktorí častejšie prednášali na Katedre AGM v Bratislave. Veľmi úzka spolupráca bola aj pri výchove doktorandov (ašpirantov), kde sa pravidelne vymieňali nielen školitelia ale aj oponenti. V rokoch 1953-1990 absolvovalo študijný program Meteorológia a klimatológia v Bratislave 82 študentov a Hydrológia a klimatológia 46 študentov, väčšina z nich zakotvila natrvalo v SHMÚ, niektorí aj v ČHMÚ alebo inde v zahraničí. V roku 1990 sa AGM rozdelila na 3 samostatné katedry, jednou z nich bola Katedra meteorológie a klimatológie (KMK). Paralelne prebiehala výchova odborníkov z lesníckej bioklimatológie na Lesníckej fakulte VŠLD (neskôr TU) vo Zvolene a z poľnohospodárskej bioklimatológie a hydrológie na VŠP (neskôr SPU) v Nitre. Spolupráca odborníkov, výskumníkov a učiteľov medzi týmito pracoviskami a AGM (neskôr KMK) na UK v Bratislave bola vždy na vysokej úrovni. Od roku 1993 sa v samostatných republikách (Slovenskej a Českej) rozvíjala spolupráca meteorológov a klimatológov podobne ako aj medzi ostatnými susednými krajinami v strednej Európe. Postupne sa jednotlivé republiky či ústavy stávajú súčasťou európskej meteorologickej infraštruktúry, plnoprávnymi členmi, alebo spolupracovníkmi v medzinárodných zoskupeniach ako METEOSAT, ECMWF, EUMETNET. Jazyková blízkosť a tradícia priateľskej spolupráce sa prejavovali často na koordinovanom medzinárodnom prístupe pri rokovaniach na európskych a svetových podujatiach na strane jednej a častejšími návštevami odborníkov obidvoch krajín na rôznych podujatiach (vedecké konferencie, odborné porady, semináre, oponentúry, obhajoby dizertačných prác a konzultácie) na strane druhej. Určite si všetci želáme, aby takáto spolupráca českých a slovenských meteorológov a klimatológov pokračovala aj v budúcnosti.

Literatúra: [1] Krška, K., Šamaj, F, Praha, 2001: Dějiny Meteorologie v českých zemích a na Slovensku, 564 s. [2] Petrovič, Š., 1996: Spomienky jubilanta, Bulletin slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 7, č. 3, s. 9 – 10.

_____________________________________________ Milan Lapin Univerzita Komenského Bratislava [email protected]

18


PREDPOVEĎ POČASIA A LETECKÁ METEOROLOGICKÁ SLUŽBA POČAS 90 ROKOV ČESKOSLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SLUŽBY NA SLOVENSKU Vladimír Pastirčák Abstrakt: V príspevku je veľmi stručne zhrnutá história predpovede počasia a leteckej meteorologickej služby v Československu a na Slovensku od vzniku Státního meteorologického ústavu dodnes.

Všeobecná poveternostná služba patrila k základným činnostiam ústavu od jeho založenia. Riešila podobné problémy, aké riešime aj v súčasnosti, pravda na inej úrovni. Nevyhnutným predpokladom na vydávanie predpovedí a informácií o počasí je dostatok údajov o okamžitom stave ovzdušia, alebo ináč povedané, dostatok pozorovaní. V čase vzniku Státního ústavu meteorologického mala všeobecná predpovedná služba k dispozícii pozorovaciu sieť, ktorú tvorilo 21 meteorologických staníc (16 z nich pozorovalo už za Rakúsko - Uhorska). V roku 1928 už tvorilo pozorovaciu sieť všeobecnej poveternostnej služby 30 staníc (z toho 20 civilných a 10 vojenských). Pre porovnanie so súčasnosťou, predpovedná služba má údaje z 22 staníc, na ktorých pracujú pozorovatelia a navyše z 12 automatických staníc. Takže súčasná pozorovacia sieť pre potreby predpovednej služby je síce hustejšia, ale zase nie oveľa, než bola v roku 1928. Podstatne sa však zrýchlil prenos údajov. V roku 1919 bola prvá úloha presmerovať tok údajov z Viedne do Prahy. Pre lepšiu predstavu ako rýchlo sa vtedy informácie dostávali do centra je dobré vedieť, že depeše zo Slovenska podané ráno, prišli do Prahy večer, alebo ráno na druhý deň. Výrazné zlepšenie nastalo, keď Ministerstvo pôšt a telegrafov priznalo poveternostným správam prednosť. Koncom 20. rokov boli všetky správy z 8. hodiny sústredené v Prahe o 8:35 ako je uvedené v [1]. V súčasnosti je prenos údajov z automatických meteorologických staníc takmer okamžitý. Osobitnou kapitolou bola nejednotnosť spravodajstva. Vojenské a civilné stanice používali rôzne druhy správ. Civilné stanice kódovali správy takzvaným rakúskym kódom, vojenské používali kód „Londýn 1921“. Rôzny bol aj počet hlásení. K zjednotenie prišlo 1. marca 1930, keď sa zaviedol kód „Kodaň 1929“, ktorý začala používať väčšina európskych krajín. Pre potreby synoptickej meteorológie sa zaviedli jednotné pozorovacie termíny 02, 05, 8, 11, 17, 19, 23 SEČ. V súčasnosti už problém nejednotnosti kódov a pozorovacích termínov meteorológov netrápi, ale stále je čo zlepšovať, okrem iného sa pripravuje prechod na tabuľkovo riadené kódy. Údaje spracované do mapovej formy sú ešte stále používané v predpovednej praxi. Prvú meteorologickú mapu pre územie Československej republiky vyhotovilo vojenské oddelenie v Klementíne 23. decembra 1918 z termínu 07:00 miestneho času. Prvé meteorologické mapy z Európy boli nakreslené 12. októbra 1919 z termínov 7, 14 a 19. Mapy Európy sa kreslili v mierke 1:25 mil. Vyzerali trochu ináč ako v súčasnosti, pretože obsahovali vždy iba jeden druh údajov. Komplexné mapy, ako ich poznáme dnes sa zostavovali nepravidelne. Od roku 1937 sa už kreslili mapy v mierke 1:10 mil. a také sa na SHMÚ kreslia dodnes. Spôsob štúdia máp a tvorba predpovedí sa menili, tak ako sa menilo naše poznanie atmosféry a dejov, ktoré v nej prebiehajú. Najskôr sa používal nefrontálny rozbor počasia zhruba do polovice 30. rokov, frontálna analýza a metódy nórskej školy sa zo začiatku používali súčasne s nefrontálnou analýzou a až po roku 1937 moderné metódy definitívne prevládli. Predpovede sa vydávali iba na jeden deň dopredu, šírené boli najmä tlačou a rozhlasom. V pracovných dňoch sa vydávali dve správy denne, v nedeľu a cez štátne sviatky jedna. O kvalite predpovedí je ťažké si vytvoriť jasnú predstavu, z viacerých dôvodov. Jedným z nich je napríklad, že ako je uvedené v [1] teplota sa nepredpovedala v číselných hodnotách, ale slovne ako mierne ochladenie, dosť teplo. Rozvoj leteckej dopravy po prvej svetovej vojne mal priaznivý dopad na meteorológiu ako celok. Potreby letectva viedli k vzniku národných leteckých meteorologických služieb. V Československu Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

19

sa začala letecká meteorologická služba budovať v roku 1921. Ministerstvo verejných prác, ako najvyšší úrad pre civilné letectvo, poverilo zriadením a vedením tejto služby Státní meteorologický ústav. Služba bola v ústave pričlenená k oddeleniu pre informácie o počasí a finančné prostriedky, ktoré dostávala pomohli aj rozvoju všeobecnej predpovednej služby. Od toho času sa tieto dve služby rozvíjali v tesnom spojení. Letecká meteorologická služba zo začiatku využívala údaje zo siete všeobecnej predpovede, vlastné pozorovacie stanice mala len štyri. Až v roku 1922 začala budovať svoju vlastnú pozorovaciu sieť. V roku 1928 letecká poveternostná služba mala už údaje zo 63 staníc. Veľmi podobné boli aj metódy spracovania údajov, či už kreslenie poveternostných máp, nefrontálny rozbor počasia, frontálna analýza a metódy nórskej školy. Kvôli nedostatku odborníkov s vysokoškolským vzdelaním v prvých rokoch existencie týchto služieb, tí istí zamestnanci vydávali predpovede všeobecné aj letecké. Všetky spomenuté činnosti sa vykonávali v Prahe. Na Slovensku vzniklo Predpovedné ústredie leteckej poveternostnej služby na letisku vo Vajnoroch až v roku 1932. Do jeho kompetencie patrili aj meteorologické pracoviská v Brne, Košiciach a Užhorode. V roku 1939 vznikol 14. marca Slovenský štát a pomníchovská republika sa rozdelila na dva štátne útvary. To viedlo aj k rozdeleniu meteorologickej služby, ktorá sa začala vyvíjať rozdielnym spôsobom v dvoch samostatných ústavoch. Jeden mal sídlo v Prahe a druhý v Bratislave. Spojenie medzi ústavmi bolo prerušené až do polovice roku 1945. V roku 1939 sa pracovisko vo Vajnoroch stalo Ústredím slovenskej meteorologickej služby. Podľa spomienok Dr. Štefana Petroviča [2] v júli 1939 bolo v ústredí 7 pracovníkov. Predpovedná služba poskytovala správy o počasí pre rozhlas a tlač a pre letectvo. Predpovedná služba bola pod nemeckou kontrolou, keďže poveternostné informácie sa využívali aj na vojenské účely. Z pohľadu meteorológie ako vedy, vojnové roky nepriniesli na Slovensku ani v českých zemiach významnejší pokrok v predpovedných metódach. Po skončení druhej svetovej vojny začala nová spoločná etapa opäť československej meteorológie. V predpovednej službe ešte aj v prvých rokoch po 2. svetovej vojne bola hlavným podkladom pre tvorbu predpovede počasia prízemná poveternostná mapa a predpovedné metódy sa opierali o výsledky nórskej školy. Len postupne sa v praxi začali využívať výškové mapy. V roku 1948 začala na letisku Praha – Kbely prevádzka prvej aerologickej stanice v Československu. V Prahe sa začali kresliť mapy hladín 850 hPa a 500 hPa, v roku 1957 pribudla mapa hladiny 700 hPa a neskôr mapa RT 500/1000 hPa. Na Slovensku bola aerologická stanica zriadená na letisku v Poprade v roku 1951. V Bratislave sa mapy 500 hPa, 700 hPa a RT 500/1000 hPa začali používať v predpovednej praxi od roku 1958. Na tomto mieste nezaškodí spomenúť typizáciu. Od druhej polovice 50. rokov českí a slovenskí meteorológovia spracovávali typizácie poveternostných situácií. Prvé výsledky použiteľné v praxi boli vydané v dvoch publikáciách (pre Čechy a Moravu v roku 1961, pre Slovensko v roku 1964). V roku 1967 bol vydaný Katalog povětrnostních situací pro území ČSSR. Konzultácie českých a slovenských meteorológov ohľadne typizácie poveternostných situácií pokračovali aj po rozdelení spoločného štátu a pokračujú dodnes. Už v päťdesiatych rokoch sa v Prahe venovali meteorológovia numerickým predpovedným metódam. Profesor Stanislav Brandejs a jeho žiaci vytvorili českú školu numerickej meteorológie. Vďaka nim patrila československá meteorológia v teoretickom rozpracovaní numerických predpovedných metód k svetovej špičke. Pre praktické využitie však vtedy nebola v Československu k dispozícii primerane výkonná výpočtová technika. Napriek tomu, československá meteorologická služba bola jedna z prvých, ktorá operatívne vykonávala predpovedné výpočty hladiny 500 hPa, aj keď nevlastnila vlastný počítač. K prudkému rozvoju synoptickej a leteckej meteorológie dochádza po rozdelení ústavov v roku 1969. Toto obdobie môžeme charakterizovať ako obdobie intenzívnej investičnej činnosti, inštalovania nových technológií, automatizácie meraní a prenosu informácií a rozsiahle používanie výpočtovej techniky. Už v roku 1969 bolo na observatóriu Libuš inštalované prvé zariadenie na príjem meteorologických snímok z družíc. Na Výskumno-vývojovom meteorologickom radarovom 20


stredisku Malý Javorník bolo podobné zariadenie inštalované v roku 1972. V rokoch 1972 a 1973 sa družicové snímky začali používať pri analýze poveternostných máp. Prvý meteorologický rádiolokátor bol uvedený do operatívnej prevádzky na Libuši v roku 1971, na Malom Javorníku v roku 1973. Výskumno-vývojové meteorologické radarové stredisko sa postupne stalo hlavnou hybnou silou rozvoja dištančných metód a metód veľmi krátkodobej predpovede počasia nielen v Československu. Toto pracovisko plnilo funkciu Národného centra rádiolokačnej meteorológie, funkciu Regionálneho centra rádiolokačnej meteorológie socialistických krajín Európy aj funkciu Aktívneho centra Svetovej meteorologickej organizácie pre veľmi krátkodobú predpoveď počasia. Niektoré predpovedné postupy navrhnuté a používané na tomto pracovisku predstavovali originálny prínos a spĺňali aj najprísnejšie odborné kritériá a spokojne môžeme povedať, že predbehli dobu. Odborníci z oblasti rádiolokačnej, družicovej, synoptickej a leteckej meteorológie, ale aj hydrológovia z oboch ústavov sa od roku 1971 pravidelne zúčastňovali na celoštátnych poradách o problémoch rádiolokačnej a družicovej meteorológie, ktoré toto pracovisko organizovalo. Z nedávnej histórie sa nedá nespomenúť aspoň jedna významná skutočnosť. Najdôležitejší nástroj, ktorý používajú odborníci oboch ústavov pre krátkodobú predpoveď počasia je numerický predpovedný systém vybudovaný okolo numerického predpovedného modelu na ohraničenej oblasti ALADIN. Spolupráca na vývoji tohto modelu môže slúžiť ako príklad plodnej spolupráce stredoeurópskych krajín, niektorých krajín západnej Európy a severnej Afriky. Model bol vyvinutý v rámci združení ALADIN a RC LACE a ČHMÚ spolu s SHMÚ významne prispeli nie len k vývoju modelu, ale aj k vzniku a bezchybnému fungovaniu týchto združení. Vznik Státního ústavu meteorologického síce nepovažujeme za historický začiatok meteorológie na Slovensku, ale je to významný medzník, ktorý ovplyvnil aj súčasnú podobu SHMÚ. Aj keď v roku 1969 prišlo k vzniku dvoch samostatných ústavov, tie však stále vyvíjali svoju činnosť v spoločnom štáte. Od roku 1993 sú jednotlivé ústavy ČHMÚ a SHMÚ samostatné nie len formálne. Spolupráca českých a slovenských meteorológov a klimatológov je podobná ako spolupráca medzi meteorológmi ostatných susedných krajín v strednej Európe. Jednotlivé republiky či ústavy sa stávajú súčasťou európskej meteorologickej infraštruktúry, plnoprávnymi členmi, či spolupracovníkmi v medzinárodných zoskupeniach ako EUMETSAT, ECMWF, EUMETNET.

Literatúra [1] Krška, K., Šamaj, F, Praha, 2001: Dějiny Meteorologie v českých zemích a na Slovensku, 564 s. [2] Petrovč, Š., 1996: Spomienky jubilanta, Bulletin slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 7, č. 3, s. 9 – 10. [3] Iľko, J. – Papež, A., 1984: Předpověď počasí, Meteorologické zprávy, 37, č. 4, s. 100 – 103.

_____________________________________________ Vladimír Pastirčák Slovenský hydrometeorologický ústav 833 15 Bratislava, Jeséniova 17 [email protected] Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

21

Správa o činnosti Hlavného výboru SMS pri SAV v roku 2009 Činnosť HV SMS, najmä po stránke hospodárenia, riadila Rada slovenských vedeckých spoločností. Pokračovala spolupráca medzi vedením SHMÚ a SMS, najmä pri poriadaní odborných podujatí. Hlavný výbor pracoval v nasledovnom zložení: • Predseda: Vladimír Pastirčák • Podpredseda: Martin Benko • Vedecký tajomník: Milan Lapin • Hospodár: Miriam Jarošová • Členovia: Oľga Majerčáková, Dagmar Kotláriková, Elena Petrášová, Marián Ostrožlík, Peter Borsányi V roku 2009 SMS organizovala a spoluorganizovala nasledujúce akcie: • Semináre pri príležitosti Svetového dňa meteorológie (Bratislava, Košice, marec, apríl) • Seminár k príležitosti 80. výročia extrémneho teplotného minima na Slovensku – február 2009, Vígľaš - Pstruša a Banská Bystrica • Seminár 21. apríla 2009 v Slovenskej Lesníckej a Drevárskej Knižnici TU vo Zvolene pri príležitosti dní Zeme a Lesníckych dní s názvom: „Zmeny a extrémy klímy a ich dopady na lesy a pôdu“ a bol spojený so slávnostným krstom knihy „Bioclimatology and Natural Hazards“ vydanej vydavateľstvom Springer • Deň otvorených dverí SHMÚ (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, marec) • Diskusné popoludnie na témy: Visual Weather a Skúsenosti s ECMWF, 29. jún, Bratislava • Bioklimatologická konferencia „Rozvoj spoločnosti a bioklíma“ 5. – 8. október, Stará Lesná • Informačný deň EUMETSATu, zahraniční lektori z EUMETSATu, približne 40 účastníkov aj mimo SMS a SHMÚ, 27. október, Bratislava • Prednáška "Obrazové produkty meteorologickej družice MSG a ich využitie vo výstražnej predpovednej službe SHMÚ", 45 poslucháčov z FMFI UK, 4. november, Bratislava • Prednáškové popoludnie venované ECMWF, zahraniční lektori z ECMWF, 30 účastníkov aj mimo SMS a SHMÚ, 10. – 11. november, Bratislava • Súťaž mladých meteorológov (12. ročník, Bratislava, 12. november, príspevky boli publikované na CD) • Slávnostný seminár pri príležitosti osláv 90. výročia Československej meteorologickej služby na Slovensku, dve prednášky, slávnostný program, 55 účastníkov vrátane predstaviteľov susedných zahraničným hydrometeorologických služieb, 24. november, Bratislava • 2 odborné semináre pri príležitosti ukončenia hydrologického roku (Banská Bystrica a Košice, november) • Exkurzie v planetáriu Maximiliána Hella Členovia SMS sa zúčastnili na viacerých odborných podujatiach na Slovensku aj v zahraničí, publikovali populárno-vedecké články v dennej tlači a iných periodikách, poskytli odborný výklad exkurziám na pracoviskách SHMÚ, popularizovali meteorológiu a klimatológiu v rozhlase a televízii. Jedna členka spoločnosti sa zúčastnila s prezentáciou na 9. európskej konferencii o aplikovanej meteorológii, ktorú v dňoch 28. septembra až 2. októbra v Toulouse zorganizovala Európska meteorologická spoločnosť. V decembri vyšiel Bulletin SMS pri SAV, ktorý bude

22


distribuovaný začiatkom roka 2010. Členovia pobočky SMS sa starali, tak ako po iné roky, o hrob Prof. Mikuláša Končeka na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Bola spracovaná evidencia starých kníh a prístrojov sústredených na SHMÚ Koliba, ktoré spravuje SMS.

Plán činnosti HV SMS pri SAV na rok 2010 V roku 2010 plánuje HV SMS najmä nasledovné podujatia a aktivity: •

zorganizovať 3 odborné semináre pri príležitosti Svetového meteorologického dňa a Svetového dňa vody (Bratislava, Banská Bystrica, Košice)

•

poskytovať odborný výklad návštevníkom pri príležitosti Dňa otvorených dverí

•

zorganizovať 13. ročník Súťaže mladých meteorológov

•

vydať aspoň jedno číslo Bulletinu SMS pri SAV

•

zorganizovať 2 semináre pri príležitosti ukončenia hydrologického roka (Banská Bystrica, Košice)

•

starať sa o pietne miesto Prof. RNDr. Mikuláša Končeka, DrSc.

•

organizovať prednáškové popoludnia pre odborníkov v meteorológii a klimatológii

•

popularizovať meteorológiu a klimatológiu formou populárnych článkov v denníkoch a iných periodikách, vystupovať v rozhlase a televízii, sprevádzať exkurzie na pracoviskách SHMÚ a poskytovať im odborný výklad

•

nájsť vhodné priestory na SHMÚ Bratislava – Koliba pre stálu expozíciu kníh a prístrojov, ktoré dokumentujú históriu meteorológie u nás a zariadiť ich uzamykateľnými vitrínami

•

dokončiť revíziu členskej základne, zlepšiť komunikáciu vnútri SMS, aktivizovať členskú základňu

•

obnoviť fungovanie www stránky SMS

90. výročie Československej meteorologickej služby na Slovensku Slovenská meteorologická spoločnosť a Slovenský hydrometeorologický ústav zorganizovali 24. novembra slávnostný seminár pri príležitosti osláv 90. výročia Československej meteorologickej služby na Slovensku. Toto slávnostné odborné podujatie sa konalo v Bratislave v priestoroch SHMÚ na Kolibe. Z pozvaných zahraničných hostí sa na seminári zúčastnili zástupcovia susedných hydrometeorologických služieb z Rakúska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Seminár otvoril Pavol Nejedlík, v tom čase poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa SHMÚ. Potom krátkymi príhovormi pozdravili účastníkov zahraniční hostia. Nasledovalo ocenenie riaditeľa ZAMG Fritza Neuwirtha, ktorému generálny riaditeľ SHMÚ odovzdal Zlatú medailu SHMÚ za zásluhy o rozvoj hydrológie a meteorológie. Po slávnostnej časti pokračoval seminár dvomi krátkymi výletmi


23

do histórie. Prvú prednášku s názvom Siete pozorovacích staníc, klimatologická služba a vysokoškolská príprava odborníkov predniesol Milan Lapin, druhú na tému história predpovede počasia a leteckej meteorologickej služby Vladimír Pastirčák. Podstatné informácie, ktoré odzneli v prednáškach sú obsahom odborných článkov v tomto bulletine. Vyše päťdesiatčlenné auditórium, ktoré tvorili aj meteorológovia dôchodcovia, bývalí zamestnanci ústavu, SAV a Univerzity Komenského, snáď najviac zaujala fotografická dokumentácia, ktorou oživil svoju prednášku Milan Lapin. Živá diskusia, ktorá nasledovala ukázala, že celú meteorologickú komunitu, aktívnych profesionálov, či našich kolegov na dôchodku zaujímajú a trápia tie isté problémy. Vladimír Pastirčák

Informačný deň EUMETSATu na Slovensku Dňa 27. októbra 2009 hostil Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave predstaviteľov medzinárodnej organizácie EUMETSAT, programového riaditeľa Dr. Ernsta Koenemanna, odborného lektora Josého Prieta a špecialistu pre družicové meteorologické aplikácie Dr. Simona Elliota. Cieľom ich návštevy bolo oboznámiť odborných pracovníkov z SHMÚ a ďalších organizácií s kľúčovými programami tejto organizácie. Na organizácii podujatia sa podieľala aj Slovenská meteorologická spoločnosť. Predstavitelia EUMETSATu sa venovali nasledovným témam: • • • • • • •

Prehľad programov organizácie EUMETSAT Distribúcia družicových údajov, popis systémov EUMETCast, UMARF, EO-ortál, Web-portál Družicový systém MTG (Meteosat tretej generácie) – definícia a aktuálny stav programu, jeho etapy, popis družice, prístrojov a prehľad budúcich produktov Centrálny systém EUMETSATu pre generovanie meteorologických produktov, formáty údajov, validácia a spôsoby vizualizácie Systém polárnych družíc METOP – priamy príjem, aplikácie v strednej Európe, porovnanie s geostacionárnymi družicami Program Jason – prínos družicovej altimetrie pre meteorológiu a klimatológiu Program GMES – globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti

Prednášky poskytli zhruba 40 účastníkom prehľad súčasných a budúcich programov. Medzi súčasné programy sa radia najmä MSG (Meteosat druhej generácie – systém geostacionárnych družíc) a METOP (Európsky systém polárnych družíc). Zaujímavé boli informácie o systéme METOP, s ktorým máme na Slovensku najmenej praktických skúseností. Veľmi užitočné pre užívateľov boli informácie o produktoch, ktoré sú generované centrálne v sídle EUMETSATu: úplný prehľad produktov, ich formátov a spôsobov distribúcie. Okrem toho sa účastníci dozvedeli aj o nových pripravovaných produktoch. Za pozornosť stojí, že EUMETSAT má záujem zorganizovať na Slovensku v roku 2011 jeden z pravidelných kurzov pre užívateľov produktov. Ján Kaňák Vladimír Pastirčák

24


Návšteva z ECMWF Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ďalej ECMWF) zisťuje v rámci svojich rozsiahlych aktivít na poli poskytovania predpovedných materiálov spätnú väzbu, týkajúcu sa využitia vytvorených informácií a ich skvalitnenia. Táto spätná väzba sa získava pri prezentáciách svojej činnosti a návštevách jednotlivých členov združenia. Neoddeliteľnou súčasťou je aj výmena názorov a skúseností s produktmi v jednotlivých meteorologických službách. Pri novembrovej návšteve na SHMÚ sa zástupcovia ECMWF, Fernando Prates a Tim Palmer, v priebehu dvoch dní stretli s pracovníkmi odboru Meteorologických predpovedí a výstrah (OMPaV). Počas vyše dvojhodinového bloku prednášok, na ktoré boli pozvaní aj ďalší pracovníci SHMÚ a odborná verejnosť, prezentovali pokroky v oblasti modelovania atmosféry a najnovšie smerovanie ECMWF v tejto oblasti. V bloku prednášok určených pre OMPaV prezentovali nové produkty krátkodobej a strednodobej predpovede. Prezentovali webové produkty dostupné na stránkach ECMWF, ansámblové predpovede (EPS) a novú interaktívnu formu indexu extrémneho počasia (EFI). V krátkosti informovali o pripravovanom zvýšení horizontálneho rozlíšenia predpovedného modelu na 16 kilometrov pre deterministickú predpoveď a 32 kilometrov pre EPS (63 km pre viac ako 10 dňovú predpoveď). Novinkou bol produkt simulovaných družicových snímok. Ide o komplexnejšiu možnosť zobrazenia vlhkosti, resp. oblačnosti v predpovedných poliach. Tento produkt by mohol byť v blízkej dobe zaradený medzi produkty SHMÚ a zvýšiť tak kvalitu výstupných údajov pre verejnosť. V diskusii sa rozoberali problémy, s ktorými sa stretávajú službukonajúci meteorológovia pri kontakte s verejnosťou. Tiež sa hovorilo o možnosti informovania verejnosti pomocou EPS. Na organizovaní tohto podujatia sa okrem SHMÚ podieľala aj Slovenská meteorologická spoločnosť. Lukáš Braun

Výročná konferencia EMS Na prelome septembra a októbra 2009 sa vo francúzskom meste Toulouse konala už 9. medzinárodná konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti a súbežne s ňou aj 8. Európska konferencia o aplikovanej meteorológii. Program bol, ako býva zvykom, veľmi bohatý a naplnený prezentáciami meteorológov z rôznych európskych krajín, ale aj z Japonska, Kanady a USA. Meteorológovia, klimatológovia, numerickí meteorológovia, a aj iní odborníci zaoberajúci sa meteorológiou a atmosférickými vedami, sa mohli prihlásiť so svojim príspevkom do rozličných sekcií, napr. Komunikácia a vzdelávanie, Numerické predpovede, Klimatológia, Aplikovaná meteorológia, Atmosféra a voda v nej ... Prednášky v každej sekcii boli skutočne zaujímavé. V sekcii Komunikácia a vzdelávanie veľký priestor sa venoval spôsobu a forme prezentácie meteorologických výstupov v masovokomunikačných prostriedkoch, kde sa už vo veľkej miere prezentoval internet ako rýchly a efektívny spôsob oboznamovania širokej verejnosti nielen s predpoveďami počasia, ale aj s upozornením na zaujímavé javy v meteorológii a samozrejme, s výstrahami na nebezpečné poveternostné javy. V tejto sekcii sa zišli aj odborníci, ktorí chceli prezentovať rozličné spôsoby Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, XX, 2009, č.1

25

výučby meteorológie pre rozličné vekové skupiny. Tu som vystúpila so svojim príspevkom aj ja. Môj príspevok s názvom: How to bring meteorology closer to school som sa zamerala na exkurzie prichádzajúce na náš ústav z rôznych ročníkov nielen základných a stredných škôl, ale aj z rôznych fakúlt Slovenskej technickej univerzity. Veľmi bohato bola obsadená sekcia klimatológov, kde sa odborníci venovali problematike klimatických zmien a ich dôsledkom na rozličné aspekty života ľudskej spoločnosti. O možných dôsledkoch klimatických zmien veľmi široko a obsiahlo informovali aj fenológovia. Konferencia, ako stretnutie odborníkov, ktorí majú rovnakí objekt záujmu, určite splnila svoj účel. Miriam Jarošová

PERSONÁLIE V roku 2009 sa dožili významného životného jubilea títo súčasní, či minulí členovia Slovenskej meteorologickej spoločnosti: 80 rokov 75 rokov 70 rokov 65 rokov 55 rokov

Pavel Krnáč Ladislav Dulovič, Gustáv Harton, Ivan Panenka Jozef Iľko, Bohuš Žák Peter Grman, Dagmar Krišková, Viera Horecká, Marián Jakubek, Dagmar Kotláriková

Všetkým srdečne gratulujeme, prajeme dobré zdravie a spokojnosť. V roku 2009 sme si pripomenuli aj nedožité okrúhle narodeniny našich bývalých kolegov: 90 rokov 75 rokov 70 rokov 65 rokov

Róbert Intribus Štefan Podolinský, Juraj Šoltís Ján Lukáč Marian Wolek Hlavný výbor SMS pri SAV

26


Priebeh počasia na Slovensku v roku 2008 V prvej januárovej pentáde prúdil do karpatskej oblasti po južnej strane mohutnej tlakovej výše so stredom na východnou Európou od východu studený vzduch. Dňa 4. januára klesla minimálna teplota na severnom a východnom Slovensku na -18 až -22 °C. V nížinách juhozápadného Slovenska miestami ležala snehová pokrývka v celkovej výške do 5 cm.. Po 5. januári prišlo k prestavbe tlakových útvarov a začalo prevládať zonálne prúdenie s prílevom teplého vzduchu od juhozápadu. Tenká snehová pokrývka sa preto v nížinách roztopila, pričom 2. január bol v Hurbanove posledným dňom so súvislou snehovou pokrývkou v priebehu zimy 2007/2008. V stredných horských polohách dosahovala snehová pokrývka výšku do 30 cm. Január bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne nadnormálny, veľmi teplý, s teplotnými odchýlkami od +2.9 °C (Milhostov) do +5.0 °C (Čadca). Relatívne najteplejší bol január na západe Slovenska. Zrážkovo bol január na väčšine územia Slovenska normálny. Teplé zonálne prúdenie pokračovalo aj vo februári, prechodne sa ochladilo iba v polovici mesiaca, keď prenikol z vysokých zemepisných šírok morský arktický vzduch. Jeho prílev sa však prejavil najmä veterným počasím, no už od 18. februára sa začalo výrazne otepľovať. Teplé prúdenie vyvrcholilo v poslednej februárovej pentáde, kedy bolo zaznamenané aj najvyššie maximum v priebehu celej zimy: 25. februára vystúpila maximálna teplota v Žihárci na 19.7 °C. Február bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, miestami až silne nadnormálny s kladnými teplotnými odchýlkami od +2.2 °C (Piešťany) do +4.0 °C (Bratislava, Koliba). Zrážkovo bol prevažne normálny. Zima 2007/2008 (december-február) skončila na väčšina územia Slovenska ako veľmi teplá. V prvých marcových dňoch ovplyvňovala naše územie hlboká tlaková níž Emma. Frontálne systémy s ňou spojené boli sprevádzané zrážkami a silným vetrom, ktorý v západnej a strednej Európe spôsobil značné materiálne škody. V poslednej marcovej dekáde prenikol zo severu do karpatskej oblasti studený vzduch. Marec bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, prevažne s kladnými teplotnými odchýlkami od +0.5 °C (Telgárt, Sliač) do +1.3 °C (Košice, letisko, Stropkov, Tisinec), zrážkovo bol nadnormálny. V apríli sa v oblasti strednej Európy udržiavali teplotné rozhrania spojené s plytkými tlakovými nížami. V najvyšších horských polohách Vysokých a Nízkych Tatier sa snehová pokrývka v apríli zvyšovala, pričom maximálna výška na Chopku dosiahla 255 cm, na Lomnickom štíte 326 cm. Apríl bol na území Slovenska prevažne teplotne nadnormálny, miestami normálny, s odchýlkami od +0.7 °C (Milhostov, Kamenica n/Cirochou) do +1.3 °C (Poprad, Košice,letisko, Stropkov, Tisinec). Vcelku teplý a ustálený charakter počasia pokračoval aj v máji. Máj skončil ako teplotne normálny s kladnou teplotnou odchýlkou do +1,9 °C (Bratislava, letisko). V júni prevládalo anticyklonálne počasie, pričom vplyvom nerušeného slnečného žiarenia sa vnútrozemie Európy zohrievalo, čo sa prejavilo aj na priemernej júnovej teplote. Teplé počasie vytvorilo zároveň podmienky na vznik silných búrok, ktoré boli sprevádzané silným vetrom. Večer 25. 6. dosiahli maximálne nárazy vetra hodnoty od 80 až do 140 km/h, a to aj v nížinách juhozápadného Slovenska Jún 2008 bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +1.4 °C (Milhostov) do +3.1 °C (Bratislava, letisko), zrážkovo bol prevažne podnormálny až normálny. Aj napriek tomu, že júl bol teplý, bol zároveň aj zrážkovo nadnormálny. Bolo to najmä dôsledkom silných búrok (4., 7. a 13. júla). Na zrážky bolo bohaté najmä obdobie od 20. do 25. júla, čo spôsobilo rozvodnenie potokov a riek na východe krajiny. Ako uvádza P. Faško v tatranskej Javorine spadlo od 22. do 23. júla 199 mm zrážok Mesačný úhrn zrážok tam dosiahol v júli až 430 mm. Podobný charakter počasia s početnými búrkami pokračoval aj v auguste.


27

V druhej polovici septembra začal po zadnej strane tlakovej níže so stredom nad Ukrajinou a Čiernym morom prúdiť do karpatskej oblasti od severovýchodu studený vzduch, čo možno pozorovať aj na teplotnej krivke pentádových priemerov v Hurbanove (prudký pokles priemernej dennej teploty). September bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, ojedinele podnormálny, s teplotnými odchýlkami od -1.3 °C (Telgárt, Chopok) do +0.1 °C (Sliač). Relatívne najteplejší bol september na juhozápade Slovenska. Zrážkovo bol september prevažne normálny. V októbri malo počasie prevažne anticyklonálny charakter, teplotná krivka len mierne oscilovala nad teplotným normálom. Mesiac ako celok bol teplotne nadnormálny s kladnými teplotnými odchýlkami od +1.2 °C (Telgárt, Piešťany) do +2.1 °C (Kamenica n/Cirochou, Stropkov-Tisinec). Relatívne najteplejší bol október na východe Slovenska. V prvej novembrovej pentáde prúdil do karpatskej oblasti po prednej strane tlakovej níže so stredom nad západnou Európou a Atlantikom od juhu a juhozápadu veľmi teplý vzduch. V dňoch 3. až 5.11. vystúpili maximálne teploty na viacerých miestach Slovenska (miestami aj severe a východe Slovenska) na 20 až 22 °C. K prestavbe tlakových útvarov prišlo v poslednej novembrovej dekáde, pričom od severu prenikol do strednej Európy studený, pôvodom arktický vzduch. V dňoch 22.11.27.11. sa miestami aj v nižších polohách vytvorila súvislá snehová pokrývka do 5 cm, v stredných horských polohách do 45 cm. November 2008 bol na väčšine územia Slovenska prevažne teplotne nadnormálny, miestami až silne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +1.1 °C (Chopok) do +3.0 °C (Piešťany), zrážkovo bol prevažne podnormálny. V decembri sa vystriedali dva typy atmosférickej cirkulácie – kým v prvých dvoch dekádach prúdil od juhu a juhozápadu teplý vzduch, v poslednej dekáde bola riadiacim útvarom tlaková výš so stredom nad severnou a strednou Európou. Výraznejšie sa ochladilo v poslednej pentáde, kedy k nám prenikol od severovýchodu studený pevninský vzduch. December skončil na väčšine územia Slovenska ako teplý až veľmi teplý, s teplotnými odchýlkami od +0.7 °C (Lomnický štít) do +3.8 °C (Košice, letisko), zrážkovo bol prevažne nadnormálny. Rok 2008 skončil v Hurbanove po rokoch 2000 a 2007 ako tretí najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní na tejto stanici (1871). Pavel Matejovič Tab. 1 Jednotlivé mesiace roka 2008 z hľadiska teploty vzduchu a množstva zrážok Mesiac Teplota Zrážky

I VT N

II T N

III N V

IV T N

V N N

VI VT N

VII N V

VIII T N

IX N N

X T N

XI T S

XII VT V

Rok MT V

Údaje sú reprezentatívne z hľadiska celého územia Slovenska a nereprezentujú jeho jednotlivé územné celky. Teplotný charakter: S - studený, N - normálny, T - teplý, VT - veľmi teplý, MT - mimoriadne teplý Zrážkový charakter: N - normálny, S - suchý, V - vlhký Obr. 1 Ročný chod pentádových priemerov teploty vzduchu na stanici Hurbanovo v roku 2008 v porovnaní s dlhodobým priemerom

25 20 15 T °C

10 5

rok 2008

0

dlhodobý priemer

28

1.12.

1.11.

1.10.

1.9.

1.8.

1.7.

1.6.

1.5.

1.4.

1.3.

1.2.

1.1.

-5


SLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI PRI SAV SLOVENSKEJ AKADÉMII VIED

Recommend Documents