Rybárstvo a námorné záležitosti

POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE

Rybárstvo a námorné záležitosti

Chránime budúcnosť našich morí „Ľuď o m , k t o r í t vr d ia, že s i m us ím e vyb r ať m ed zi r yb ár s t vo m a o c hr an ou živo t ného p r o s t r ed ia, o d kazujem – nejd e o vo ľb u b uď-al eb o . P r áve p r e r yb ár s t vo p l at í, že živo t né p r o s t r edi e je p r ed p o kl ad o m ho s p o d ár s kej č in n o s t i. Mo d r á eko no m ik a p o núka m o žno s t i p r e nové p r o d uk t y, s l užby, p r ac ovn é m ies t a a p r e n ovýc h d yn am ic k ýc h p o d n ik at eľov, k t o r í s a d o kážu c ho p iť š anc e a p r is p ejú k  r as t u n áš ho ho s p o d ár s t va. “ Mar ia D am an aki, ko m is ár ka p r e r yb ár s t vo a nám o r né zál ežit o s t i

OBSAH Prečo potrebujeme politiku pre rybárstvo a námorné záležitosti? . . . .3 Prístup EÚ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE Táto publikácia je súčasťou série, ktorá vysvetľuje, ako koná Európska únia v rôznych politických oblastiach, aké sú dôvody jej opatrení a aké výsledky dosiahla.

Čo robí EÚ? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Ďalšie kroky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Ďalšie informácie . . . . . . . . . . . . . . . 12

Publikácie z tejto série si môžete stiahnuť na tejto adrese:

http://europa.eu/pol/index_sk.htm

Ako funguje Európska únia Európa 2020 – stratégia rastu EÚ Zakladatelia EÚ --Bezpečnosť potravín Boj proti podvodom Colná únia Dane Digitálna agenda Doprava Energetika Euro a hospodárska a menová únia Hospodárska súťaž Hranice a bezpečnosť Humanitárna pomoc Kultúra a audiovizuálna oblasť Migrácia a azyl Obchod Opatrenia na ochranu klímy Podnikanie Poľnohospodárstvo Regionálna politika Rozpočet Rozšírenie Rozvoj a spolupráca Rybárstvo a námorné záležitosti Spotrebitelia Spravodlivosť, občianstvo, základné práva Verejné zdravie Vnútorný trh Výskum a inovácie Vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport Zahraničné veci a bezpečnostná politika Zamestnanosť a sociálne veci Životné prostredie

Politiky Európskej únie: [Rybárstvo a námorné záležitosti] Európska komisia Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Publikácie 1049 Brusel BELGICKO Rukopis dokončený v januári 2013 Fotografia na titulnej strane: 12 s. — 21 × 29,7 cm ISBN 978-92-79-24012-6 doi:10.2775/53099 Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2013. © Európska únia, 2013 Rozmnožovanie je povolené. Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu jednotlivých fotografií je potrebné povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

R Y B Á R S T V O

A

N Á M O R N É

3

Z Á L E Ž I T O S T I

Prečo potrebujeme politiku pre rybárstvo a námorné záležitosti? My všetci priamo alebo nepriamo využívame moria a oceány. Ukrývajú nesmiernu hodnotu a na rozdiel od miest nám poskytujú ničím nerušený horizont a pocit neohraničeného priestoru. Čisté životné prostredie na pobreží a v mori sa vyznačuje bohatstvom fauny a flóry, čím zlepšuje kvalitu nášho života. Zároveň zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska stability klímy. Nesmieme zabúdať na mimoriadne dôležitú hospodársku úlohu morí a oceánov. V súčasnosti sa 3 % až 5 % HDP EÚ (495 miliárd EUR) vytvára práve v námornom sektore, ktorý zamestnáva asi 5,6 milióna ľudí. Okolo 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného obchodu EÚ sa prepravuje po mori. Európsky lodiarsky priemysel predstavuje 10 % celosvetovej lodiarskej produkcie a z hľadiska hodnoty zohráva vo svete vedúcu úlohu. V EÚ sa na rybolov alebo akvakultúru využíva takmer 100 000 lodí. Súbežne s týmito tradičnými priemyselnými odvetviami sa rýchlo rozvíjajú nové činnosti, ako napríklad ťažba nerastov a výstavba veterných parkov.

HLAVNÍ SVETOVÍ PRODUCENTI (2009) (ÚLOVKY A AKVAKULTÚRA) Objem v tonách živej váhy a percentuálny podiel z celkového množstva Čína

Ide napríklad o navrhovanie a vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, ktorá predstavuje základný kameň našej činnosti zameranej na udržateľné využívanie rybolovných zdrojov. Komisia taktiež podporuje integrovaný prístup ku všetkým námorným politikám. Naša námorná politika nám zároveň umožňuje jednotne reagovať na množstvo výziev, ktorým dnes čelia európske moria: od znečistenia po ochranu životného prostredia, od rozvoja pobreží po tvorbu pracovných miest a od hraničných kontrol po dohľad. Spoločná námorná politika uľahčuje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán z jednotlivých námorných odvetví a krajín v záujme rozvoja európskeho námorného hospodárstva, ktoré zohľadňuje ekologické aspekty. Táto politika vychádza z predpokladu, že európske moria a oceány môžu byť bohatým zdrojom inovácií, rastu a zamestnanosti, ak sa budú využívať udržateľným spôsobom.

7 845 161 (5,4 %)

Peru

6 958 769 (4,8 %)

Indonézia

6 832 789 (4,7 %)

EÚ-27

6 369 756 (4,4 %)

Vietnam*

4 799 300 (3,3 %)

USA

4 702 125 (3,3 %)

Japonsko*

4 633 927 (3,2 %)

Čile

4 246 677 (2,9 %)

Ruská federácia

3 942 700 (2,7 %)

Mjanmarsko

3 545 036 (2,5 %)

Nórsko

3 486 277 (2,4 %)

Filipíny

3 339 851 (2,3 %)

Thajsko

3 137 682 (2,2 %)

Bangladéš

Európska komisia podniká mnohé kroky na ochranu a rozvoj bohatého dedičstva Európy, pričom sa snaží zabezpečiť udržateľnosť využívania morských zdrojov.

49 699 466 (34,4 %)

India

Južná Kórea

Necitlivé využívanie morí však ohrozuje krehkú rovnováhu morských ekosystémov. Na poškodené ekosystémy doplácajú ľudské aktivity, ktoré závisia od mora, a konkurencia vo využívaní morského priestoru sa čoraz viac zosilňuje.

2 885 864 (2,0 %) 2 329 675 (1,6 %)

(*) Odhad FAO podľa dostupných zdrojov alebo vypočítaný na základe konkrétnych predpokladov.

EÚ A SVET (2009) (ÚLOVKY A AKVAKULTÚRA) Objem v tonách živej váhy a percentuálny podiel z celkového množstva EÚ-27

6 369 756 (4,4 %)

Svet

144 598 778 (95,6 %)

Zdroje: Eurostat a FAO

Zdroje: Eurostat a FAO

Väčšina úlovkov EÚ pochádza z východnej časti Atlantického oceánu a zo Stredozemného mora.

Produkcia EÚ sa za posledných 20 rokov znížila. Napriek tomu je EÚ piatym najväčším svetovým producentom.

P O L I T I K Y

E U R Ó P S K E J

4

Ú N I E

Prístup EÚ Prvé nástroje európskej rybárskej politiky sa zaviedli v 70. rokoch. Spoločná rybárska politika (SRP) bola prijatá v roku 1982 a odvtedy prešla mnohými zmenami. Pôvodný súbor nástrojov, ktorými sa regulovali tradičné spôsoby rybolovu medzi niekoľkými štátmi, sa časom zmenil na komplexný právny a vedecký rámec. Jeho hlavným cieľom je ochrana obnoviteľných prírodných zdrojov, ktorých vyčerpateľný charakter nemožno ďalej ignorovať.

— obmedzenia týkajúce sa množstva rýb, ktoré môžu rybári vyloviť,

Ryby plávajú bez ohľadu na hranice a po stáročia sa za nimi plavili rybárske lode. Keďže činnosť každej rybárskej flotily priamo ovplyvňuje úlovky iných flotíl, krajiny EÚ sa rozhodli, že budú svoje rybárske odvetvia regulovať spoločne. Súčasťou tejto spoločnej politiky je aj niekoľko opatrení zameraných na vytvorenie prosperujúceho a udržateľného rybárskeho priemyslu v EÚ.

• vytvorenie takých nástrojov, ktoré vnútroštátnym orgánom umožňujú presadzovať tieto pravidlá a trestať tých, ktorí ich porušujú;

Najdôležitejšími činnosťami v rámci spoločnej rybárskej politiky sú:

• poskytovanie financovania a technickej pomoci pre iniciatívy, ktoré môžu zvýšiť ekologickú a ekonomickú udržateľnosť tohto odvetvia;

— technické opatrenia upravujúce, kde a ako môžu rybári vykonávať svoju činnosť. Tieto pravidlá sa môžu použiť napríklad na ochranu mladej populácie, podporu využitia selektívnejších rybárskych zariadení alebo na prevenciu vážneho poškodenia morského prostredia;

• monitorovanie veľkosti európskej rybárskej flotily – všetky rybárske plavidlá EÚ sú registrované v registri plavidiel Spoločenstva, ktorý sa každý štvrťrok aktualizuje;

• stanovenie pravidiel na zabezpečenie udržateľnosti európskeho rybárstva a ochrany morského prostredia. Existujú tri typy pravidiel: — obmedzenia rybolovného úsilia, ktoré limitujú veľkosť rybárskej flotily a čas, ktorý venuje rybolovným činnostiam,

V EÚ je v prevádzke takmer 100 000 rybárskych plavidiel.

© iStockphoto/Sava Alexandru

R Y B Á R S T V O

A

N Á M O R N É

Z Á L E Ž I T O S T I

5

© iStockphoto/Ivan Bajic

• rokovania v mene členských štátov s medzinárodnými rybárskymi organizáciami a nečlenskými krajinami; • poskytovanie pomoci výrobcom, spracovateľom a distribútorom, aby dostali za svoje výrobky spravodlivú cenu a zabezpečovali vysokú kvalitu a bezpečnosť potravín; • podpora rozvoja akvakultúry v EÚ (ryby, morské živočíchy a riasy); • financovanie vedeckého výskumu a zberu údajov s cieľom zaistiť fundované východiská pre tvorbu politiky a rozhodovanie. Väčšina týchto činností sa financuje z prostriedkov Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ktorý na obdobie rokov 2007 – 2013 disponuje rozpočtom vo výške 4,3 miliardy EUR. Fond slúži na podporu viacerých opatrení zameraných na zníženie nadmernej kapacity, podporu akvakultúry, spracovateľského priemyslu a marketingu, na finančnú podporu kolektívnych činností a posilnenie hospodárskeho rozvoja oblastí rybolovu. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty sa budú financovať, a následné monitorovanie realizácie týchto projektov však spadá do kompetencie členských štátov. Ďalšie finančné opatrenia pomáhajú krajinám EÚ pri zbere údajov a pri kontrole a presadzovaní spoločnej CELKOVÉ ÚLOVKY PODĽA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV (2009) Objem v tonách živej váhy a percentuálny podiel z celkového množstva DK ES UK FR NL IE IT DE PL SW PT LT LV FI ET EL BE BG HU CZ RO SK MT CY SL AU

777 747 760 725 586 645 439 922 382 094 269 080 253 001 250 347 223 894 203 413 199 006 172 689 163 211 154 596 97 423 82 764 21 719 8 979 6 366 4 112 4 020 1 761 1 587 1 411 1 031 350

15,35 % 15,01 % 11,58 % 8,68 % 7,54 % 5,31 % 4,99 % 4,94 % 4,42 % 4,01 % 3,93 % 3,41 % 3,22 % 3,05 % 1,92 % 1,63 % 0,43 % 0,18 % 0,13 % 0,08 % 0,08 % 0,03 % 0,03 % 0,03 % 0,02 % 0,01 %

Poznámka: Nevzťahuje sa na LU. Zdroj: Eurostat

Štyri krajiny sa na celkovom výlove EÚ podieľajú takmer polovicou.

EÚ podporuje udržateľné rybárstvo.

politiky. EÚ financuje vykonávanie dohôd s tretími krajinami o partnerstve v sektore rybárstva, ktoré umožňujú plavidlám EÚ loviť nadbytočné zásoby vo vodách nečlenských krajín a nečlenským krajinám čerpať pomoc na rozvoj vlastného rybného hospodárstva. Z prostriedkov Európskeho rybárskeho fondu sa financujú aj príspevky do regionálnych rybolovných organizácií, ktoré sú základnou súčasťou globálnej správy morí a oceánov. V oblasti námornej politiky Komisia presadzuje prepojenie medzi orgánmi rôznych krajín a rôznych sektorov – spolupráca jednotlivých zainteresovaných strán presahujúca odvetvia a hranice zabraňuje nákladnej duplicite činností, zlepšuje efektívnosť využívania prírodných zdrojov, stimuluje inovácie a efektívnejšie využíva verejné zdroje. Spolupráca orgánov námorného dohľadu napríklad znižuje náklady a zlepšuje informovanosť o situácii na moriach a v oceánoch. Komisia taktiež organizuje konferencie a semináre a financuje niekoľko medzinárodných projektov. Udržateľnosť námorných činností a ochrana biodiverzity v Európe sa zlepšila vďaka rámcovej smernici o morskej stratégii, ktorej cieľom je účinná ochrana morského prostredia v Európe. Poznatky o mori, ktoré boli v minulosti rozdrobené, sa bezplatne sprístupnili firmám a výskumným pracovníkom. Pre Baltské more a Atlantický oceán sa vytvorili osobitné námorné stratégie. Aby mali rozličné odvetvia rovnocenný prístup k morskému priestoru, Komisia vyvinula systém námorného priestorového plánovania. Na podporu rozvoja integrovanej námornej politiky sa na obdobie rokov 2011 – 2013 vyčlenilo 40 miliónov EUR na integrované akcie v oblasti námorného dohľadu, poznatkov o mori a námorného priestorového plánovania. Ukázalo sa, že takéto programy dokážu odhaliť nevyužitý potenciál európskych oceánov, morí a pobrežných oblastí a majú pozitívny dosah na celkovú ekonomickú situáciu.

P O L I T I K Y

E U R Ó P S K E J

6

Ú N I E

Čo robí EÚ? Prechod na udržateľnosť: reforma spoločnej rybárskej politiky V posledných rokoch sa Komisia nesústredila len na riadenie a implementáciu rybárskej politiky, ale uskutočnila aj dôkladné preskúmanie celého systému. Cieľom nadchádzajúcej reformy je zabezpečiť ekonomickú životaschopnosť európskych rybárskych flotíl, zachovať populácie rýb a zabezpečiť vysokokvalitné potraviny pre spotrebiteľov. Mnohé rybné populácie v súčasnosti trpia nadmerným výlovom. Tri zo štyroch populácií rýb sú ohrozené nadmerným výlovom, rybárske flotily sú naďalej príliš veľké a rybári majú stále menšie úlovky. Pobrežné spoločenstvá závislé na rybárstve sú mimoriadne citlivé na vonkajšie faktory, akými sú vysoké ceny pohonných hmôt alebo zahraničná konkurencia. Európska akvakultúra stagnuje napriek tomu, že dopyt po morských potravinách neustále rastie. V minulých rokoch sa v procese rozhodovania uprednostňovali krátkodobé prístupy zhora nadol, ktoré mali negatívny dosah na prírodné zdroje a len v malej miere motivovali rybárov k ich zodpovednému využívaniu. Komisia preto iniciovala proces, vďaka ktorému sa má rybárstvo stať environmentálne, ekonomicky a sociálne udržateľným. V roku 2011 Komisia predložila reformu, ktorá preferuje princíp udržateľnosti. Obsahuje jasné ciele a časový rozvrh, pokiaľ ide o ukončenie

nadmerného výlovu a odhadzovanie nechcenej časti úlovku späť do mora, prispôsobenie rybárskej flotily rybárskym možnostiam a jasné stratégie na podporu udržateľnej akvakultúry v Európe. Dosiahnutím udržateľného stavu populácií rýb nový systém zabezpečí občanom EÚ stabilné, bezpečné a zdravé dodávky potravín aj počas budúcich desaťročí. Cieľom reformy je podnietiť nový rozvoj v odvetví rybárstva, ukončiť závislosť na dotáciách a vytvoriť nové príležitosti pre tvorbu pracovných miest a rast v pobrežných oblastiach. Zároveň reforma podporí zodpovednosť odvetvia za starostlivosť o moria. Hlavné princípy reformy sú nasledujúce: • rybári už nebudú môcť vyhadzovať späť do mora časť úlovku, o ktorú nemajú záujem. Aby sa predišlo mrhaniu cennými zdrojmi, všetky úlovky budú vyložené v prístavoch; • do roku 2015 sa lov rýb dostane na udržateľnú úroveň, aby nebola ohrozená ich prirodzená reprodukcia; • rybári sa sami rozhodnú, ako prispôsobia svoju rybolovnú kapacitu udržateľným rybolovným možnostiam. Pomoc z verejných zdrojov sa neposkytne; • zlepšenie výkonnosti malých pobrežných flotíl, diverzifikácia príjmov rybárov a sociálno-ekonomické posilnenie pobrežných spoločenstiev;

PRODUKCIA AKVAKULTÚRY V EÚ PODĽA TYPOV (2009)

• organizácie rybárov pomôžu rybárom, aby získali lepšie postavenie na trhu a dostali viac peňazí za ryby, ktoré chytia;

Percento celkového objemu Morské ryby (vrátane lososov a pstruhov chovaných v morskej vode) Mäkkýše a kôrovce

28 % 50 % 22 %

Sladkovodné ryby (vrátane pstruhov a úhorov)

Akvakultúra sa podieľa približne 20 % na celkovej produkcii rybného hospodárstva EÚ.

• ori nákupe rýb budú mať spotrebitelia k dispozícii viac informácií o kvalite a udržateľnosti výrobkov, ktoré kupujú; • financovanie z prostriedkov EÚ sa bude zameriavať na podporu udržateľných iniciatív a bude k dispozícii len pre tých prevádzkovateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá; • v záujme zjednodušenia politiky a jej prispôsobenia na regionálne špecifiká bude umožnené členským štátom prijať vlastné opatrenia na ochranu rybích populácií, ktoré však nesmú byť v rozpore s právnymi predpismi EÚ,

R Y B Á R S T V O

A

N Á M O R N É

7

Z Á L E Ž I T O S T I

• v medzinárodných orgánoch a dvojstranných vzťahoch bude EÚ podporovať zásady udržateľného rybolovu a riadnej správy svetových morí a oceánov. Navyše sa bude v celosvetovom meradle snažiť o presadzovanie environmentálnych zásad. Rokovania medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou o návrhoch reformy budú prebiehať aj v roku 2013.

a rybárskych lodí. Táto spolupráca nezvýši len efektivitu zásahov a policajnej činnosti, ale aj záchranných operácií. Integrácia bude mať za následok aj lepšie využívanie verejných prostriedkov. Skutočnosť, že sa členské štáty a zainteresované strany jasne zaviazali k realizácii tohto projektu, dokazuje, že v plnej miere pochopili výhody spolupráce. V boji proti medzinárodnému zločinu zohrávajú kľúčovú úlohu Europol a Interpol. Efektívnejšia integrácia dohľadu pomáha aj v boji proti pirátom.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej reforme SRP (http://ec.europa.eu/fisheries/reform/index_en.htm).

Ako si poradiť s rastúcim vzájomným vplyvom námorných činností a ich dosahom na životné prostredie: námorné priestorové plánovanie Globalizácia má nielen pozitívny vplyv na lodnú dopravu, prístavy a výrobu lodí, ale podporuje aj nové spôsoby využitia morí, ako sú veterné parky alebo rybie farmy. To vedie k súťaži o priestor a zhoršovaniu stavu morského prostredia. Bez koordinácie vládnu nejasnosti vyplývajúce zo vzájomného pôsobenia politík, ktoré môžu viesť k oneskoreniu realizácie projektov, sťaženému odhadu návratnosti investícií a vysokým nákladom za právne služby. Prostredníctvom transparentného a kolektívneho zapojenia všetkých aktérov námorné priestorové plánovanie zabezpečuje stabilný a spravodlivý súbor pravidiel, ktorý umožní, aby sa všetky činnosti rozvíjali a rástli. Ukázalo sa, že tento nástroj zrýchľuje námorné investície a znižuje právne a administratívne náklady spoločností.

Nákladovo efektívne synergie medzi námornými politikami: integrovaný námorný dohľad

Zdieľanie námorných znalostí medzi sektormi na podporu inovácií a tvorby politík založených na faktoch: iniciatíva Poznatky o mori 2020 Často sa hovorí, že vieme viac o povrchu Mesiaca ako o hlbinách našich oceánov. Je to pravda – v našich poznatkoch o moriach sú veľké medzery a obrovské oblasti ešte vôbec neboli preskúmané. Skutočným paradoxom však je, že nedokážeme využiť ani tie poznatky, ktoré máme, pretože naše údaje sú rozptýlené v množstve vzájomne nekompatibilných a neúplných zdrojov. Iniciatíva Poznatky o mori 2020 má za cieľ zhromaždiť kvalitné a koherentné informácie o moriach a bezplatne ich sprístupniť verejnosti. Európski vedci a inžinieri v súčasnosti spolupracujú s Európskou komisiou na zhromažďovaní existujúcich údajov, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť moria a oceány.

EÚ je členom Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov.

Parcelizácia môže často viesť k duplicite. To je aj prípad námorného dohľadu, ktorý slúži na monitorovanie komerčnej dopravy, nezákonného rybolovu, pašovania drog a obchodovania s ľuďmi. Vďaka podpore EÚ 16 krajín testuje technické riešenia, ktoré majú zlepšiť tok informácií medzi ich námornými úradmi a zabrániť neoprávnenému prístupu. © iStockphoto/Gary Stokes

Po ukončení tohto projektu si napríklad orgány monitorujúce prepravu nebezpečného tovaru budú môcť vymeniť informácie s inšpektormi kontrolujúcimi nezákonný rybolov. Pobrežná stráž, polícia a námorníctvo si budú vymieňať informácie na účely boja proti trestnej činnosti a ochranu obchodných

P O L I T I K Y

E U R Ó P S K E J

Ú N I E

8

© European Union/Catrin Owen

Európsky námorný a rybársky fond pomôže zlepšiť kvalitu života v európskych pobrežných regiónoch.

Treba pripomenúť, že podnikatelia takéto údaje potrebujú na rozvoj svojej činnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti. Domnievame sa, že iniciatíva Poznatky o mori ušetrí EÚ ako celku približne 300 miliónov EUR ročne. Voľnejší prístup k údajom sa netýka len odborníkov. Ide aj o demokratizáciu prístupu k námorným poznatkom – občania nemusia len akceptovať rozhodnutia prichádzajúce „zhora“, ale môžu sa kvalifikovane a aktívne podieľať na rozvoji plánov týkajúcich sa ich pobreží a morí. Tak môže v ľuďoch vzniknúť pocit vlastníctva, ktorý dokáže zabrániť poškodzovaniu nášho spoločného životného prostredia.

Optimálne štruktúry riadenia: stratégie zamerané na konkrétne morské oblasti Ak sa pozeráte na zem z vesmíru, nevidíte žiadne vnútroštátne alebo regionálne hranice, ale predovšetkým oceány a moria. Dá sa ľahko pochopiť, že ľudia z rôznych štátov žijúci pozdĺž pobrežia toho istého mora majú viac spoločného medzi sebou ako so svojimi krajanmi z vnútrozemia. Moderné integrované politiky, akou je aj naša námorná politika, umožňujú rovnocenný dialóg medzi národnými vládami, miestnymi orgánmi, firmami a mimovládnymi organizáciami – cieľom tohto dialógu je zabezpečenie komplexných výsledkov námorných politík. Takéto partnerstvá môžu vzniknúť práve v konkrétnych morských oblastiach. Na stratégiách zameraných na jednotlivé oblasti sa zúčastňujú všetky zainteresované strany, takže sa

problémy firiem a občanov dajú riešiť priamo na mieste. V rámci takýchto stratégií sa finančné prostriedky jednotlivých členských štátov a EÚ používajú na financovanie spoločne dohodnutých cieľov a konkrétnych opatrení. Ide najmä o sociálne ciele, akými sú zvyšovanie zamestnanosti, dostupnosti a kvality života. Rýchly úspech stratégie pre Baltské more dokazuje, že prímorské oblasti sa môžu stať hnacou silou hospodárstva. Takýto typ stratégie si nevyžaduje dodatočné prostriedky – ide o jednoduchý mechanizmus, ktorý má zabezpečiť, aby sa existujúce finančné prostriedky vynakladali konzistentne a v rámci dlhodobého rámca, čím sa zabezpečia lepšie vo viacerých oblastiach. Inými slovami, ide o formu inteligentného riadenia.

Modrý rast: udržateľný rast v morskom a námornom odvetví Európa potrebuje, aby k prekonaniu krízy prispeli všetky odvetvia hospodárstva. V tejto súvislosti zohrávajú morské a námorné odvetvia – alebo tzv. modrá ekonomika – dôležitú úlohu pri hospodárskej obnove Európy. Tieto sektory, ktoré zamestnávajú približne 5,6 miliónov osôb, predstavujú hrubú pridanú hodnotu (HPH) 495 miliárd EUR. Ide o tradičné a etablované odvetvia, akými sú napríklad pobrežný cestovný ruch (121 miliárd HPH), rozvíjajúce sa sektory (napr. výletné lode s ročným HPH vo výške 14,1 mld. EUR) či hypermoderné modré biotechnológie.

R Y B Á R S T V O

A

N Á M O R N É

9

Z Á L E Ž I T O S T I

Prípadová štúdia: stratégia pre Baltské more

Zástupcovia vzdelávacích inštitúcií, námorného priemyslu a námorných orgánov z desiatich krajín vytvorili „sieť centier excelentnosti v oblasti námorného odborného vzdelávania“. Projekt umožní mladým ľuďom flexibilnejšie využívať kariérne príležitosti v tomto sektore a ponúkne im individuálne príležitosti. Medzi prístavmi severnej Európy premáva po stanovených trasách veľký počet osobných lodí. Členské štáty niekoľkokrát čelili situácii, keď museli zabezpečiť záchranu stoviek ľudí a ich následnú prepravu na jedno alebo viacero bezpečných miest. Ak chceme podporiť udržateľnú lodnú dopravu, musíme optimalizovať pátracie a záchranné služby. Desať krajín ležiacich na brehoch Baltského a Severného mora prostredníctvom medzinárodnej spolupráce zdokonalilo monitorovanie plavidiel v núdzi, koordináciu pri pátraní a zdravotnú evakuáciu.

© iStockphoto/Guenther Dr. Hollaender

Stratégia pre Baltské more je úspešným príkladom spolupráce krajín v záujme dosiahnutia spoločného cieľa.

© iStockphoto/swetta

Stratégia pre Baltské more je úspešným príkladom regionálneho prístupu – prepojením subjektov z niekoľkých krajín a celej rady sektorov sa vytvorilo približne 80 projektov, od dopravy až po vzdelávanie. Uvedieme dva príklady:

Modrá ekonomika zamestnáva viac ako päť miliónov osôb.

Základnou myšlienkou modrého rastu (udržateľného rastu generovaného z využívania našich oceánov, morí a pobreží) je široká spolupráca inštitúcii, členských štátov, regiónov a malých a stredných podnikov pri prekonávaní existujúcich problémov a udržateľnom využívaní našich morí a pobreží. Je potrebné riešiť rámcové podmienky podporujúce rast, akými sú napríklad námorný výskum a vývoj, inteligentná infraštruktúra, klastre, prístup k financovaniu, dostatočná kvalifikovanosť, vzdelávanie a odborná príprava. Takisto treba odstrániť prekážky, ktoré bránia hospodárskemu rozvoju. Stratégia v oblasti modrého rastu pomôže všetkým zúčastneným stranám – členským štátom, regiónom, podnikom –, sústrediť sa na tie oblasti, ktoré majú najväčší potenciál z hľadiska zisku a zamestnanosti. V stratégii sa vymedzia konkrétne opatrenia zamerané na stimuláciu rastu modrej ekonomiky (a európskeho hospodárstva vo všeobecnosti) v nasledujúcich rokoch. Medzi oblasti s najvýraznejším potenciálom modrého rastu patria pobrežný cestovný ruch (s očakávaným priemerným rastom vo výške 2 % až 3 % ročne), výletné lode (s predpovedaným rastom približne 60 % v priebehu tohto desaťročia), energia z obnoviteľných zdrojov (takmer desaťnásobné zvýšenie počas nadchádzajúcich rokov) a ťažba z morského dna (globálny obrat by mohol v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vzrásť exponenciálne). Navyše majú niektoré z týchto sektorov aj veľký potenciál v oblasti zamestnanosti. V sektore výletných lodí sa napríklad očakáva vznik 100 000 dodatočných pracovných miest. Počet osôb pracujúcich v sektore veternej energie by sa do roku 2020 mohol zvýšiť z 35 000 (2010) až na 170 000. Modrý rast môže mať skutočný pozitívny dosah na ekonomiku EÚ a jej občanov.

P O L I T I K Y

E U R Ó P S K E J

10

Ú N I E

Ďalšie kroky Nový európsky fond pre námornú a rybársku politiku EÚ Súbežne s reformou spoločnej rybárskej politiky Európska komisia navrhla nový fond pre námornú a rybársku politiku EÚ, ktorý by mal pôsobiť počas rokov 2014 – 2020: Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo. Fond pomôže splniť náročné ciele reformy spoločnej rybárskej politiky a bude oporou rybárom pri prechode na udržateľný rybolov a obyvateľom pobrežných oblastí pri diverzifikácii ich hospodárstva. Z fondu sa budú financovať projekty, vďaka ktorým sa vytvoria nové pracovné príležitosti a zlepší sa kvalita života v európskych pobrežných oblastiach. Aby mali príjemcovia ľahký prístup k financovaniu, zníži sa byrokratická náročnosť procesu poskytovania pomoci. Nový fond nahradí existujúci Európsky fond pre rybné hospodárstvo a mnoho ďalších nástrojov. Na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje navrhovaný objem prostriedkov fondu 6,5 miliardy EUR. Fond bude kľúčovým z hľadiska reformy spoločnej rybárskej politiky. Prechod na udržateľnosť si vyžaduje určité radikálne zmeny v spôsobe rybolovu – a fond poskytne pre rybárov stimuly potrebné na to, aby rybolov menej poškodzoval morské ekosystémy, aby sa zastavil nadmerný výlov a aby sa zvrátil úbytok zásob rýb.

© istockphoto/vm

Keďže je potrebné znížiť tlak na populácie rýb a poskytnúť im čas na regeneráciu, spoločenstvá závislé od rybolovu

budú musieť hľadať alternatívne zdroje príjmu. Fond im pomôže nájsť inovatívne spôsoby, ako zvýšiť hodnotu svojej činnosti a diverzifikovať ju. ENRF nie je iba katalyzátorom prechodu na udržateľnú a efektívnejšiu ekonomickú činnosť, ale zároveň predstavuje prostriedok na dosiahnutie cieľov sociálnej agendy Komisie. Zásadnú úlohu v rodinných rybárskych podnikoch zohrávajú často manželia. Odteraz budú môcť získať podporu na odborné vzdelávanie alebo iné hospodárske činnosti týkajúce sa rybolovu. Organizáciám výrobcov fond pomôže pri plánovaní produkcie s cieľom uspokojiť požiadavky trhu a pri uvádzaní ich produktov na trh, aby dokázali splniť očakávania stále náročnejších zákazníkov. Rybárska flotila EÚ vykazuje napriek nemalým prostriedkom (1,7 miliardy EUR), ktoré sa od 90. rokov minulého storočia vynaložili na zošrotovanie, stále nadmernú kapacitu, pretože vyraďovanie plavidiel z prevádzky bolo kompenzované technologickou modernizáciou zostávajúcich rybárskych plavidiel. Finančná pomoc by sa preto mala presmerovať na hospodársky a spoločensky produktívne činnosti. Jednou z nich je diverzifikácia. Podpora iniciatív vychádzajúcich „zdola“ priniesla vynikajúce výsledky v oblastiach súvisiacich s rybolovom, akými sú napr. spracovateľský priemysel, stravovacie služby alebo cestovný ruch. Nový fond posilní tento druh inovácie, v ktorej majú miestne spoločenstvá hlavné slovo. Keďže malé pobrežné rybárske flotily sú aj naďalej životne dôležité pre hospodárstvo mnohých spoločenstiev v pobrežných oblastiach, pomoc na ich podporu sa zintenzívni.

Dopyt po morských potravinách stále rastie.

R Y B Á R S T V O

A

N Á M O R N É

Z prostriedkov ENRF sa budú zároveň podporovať inovatívne projekty, akým je nahradenie rybárskych sietí selektívnejším výstrojom s cieľom znížiť odhadzovanie nechceného úlovku späť do mora a povzbudiť rozvoj nových technológií, čo by mohlo znížiť vplyv rybolovu a chovu rýb na životné prostredie. Chov rýb nám vo veľkej miere môže pomôcť pri znížení našej závislosti od dovozu. Poskytuje vysoko kvalitné pracovné miesta vo vidieckych oblastiach a na stoly Európanov prináša zdravé potraviny. Snahou Európskeho fond pre námorné oázky a rybné hospodárstvo bude posilniť toto odvetvie udržateľným spôsobom, odmeňovať inovácie a podporovať nové oblasti akvakultúry, ako napr. nepotravinárska akvakultúra. Spoľahlivé údaje o stave zásob rýb a morského prostredia hrajú kľúčovú rolu v riadení rybárstva a tento nový nástroj umožní zhromažďovanie údajov, monitorovanie a kontrolu. Keďže nemá zmysel, aby tí, ktorí na mori pracujú (rybári), a tí, ktorí more študujú (vedci), pracovali oddelene, ENRF bude podporovať ich spoluprácu s cieľom nájsť spôsoby, ako využívať prírodné zdroje udržateľným spôsobom. Zo zdrojov fondu sa poskytne podpora na projekty, ktoré sa týkajú námorného priestorového plánovania, integrovanej námornej kontroly alebo zhromažďovania poznatkov o mori. Toto sú príklady oblastí, kde pomocou integrácie možno predísť zdvojovaniu činností a prostredníctvom širšej spolupráce a koordinácie sa v rámci odvetví dajú znížiť náklady.

15 HLAVNÝCH DRUHOV LOVENÝCH PLAVIDLAMI EÚ (2009) Objem v tonách živej váhy a percentuálny podiel z celkového množstva Šprota severná

543 389 (11 %)

Sleď atlantický

531 443 (10 %)

Makrela atlantická

346 850 (7 %)

Piesočnica

339 270 (7 %)

Sardinka európska Stavridy Stavrida ostroboká Treska škvrnitá Tuniak pruhovaný

243 359 (5 %) 172 672 (3 %) 154 813 (3 %) 127 189 (3 %) 114 490 (2 %)

Stavrida Trachurus murphyi

110 731 (2 %)

Sardela európska

102 212 (2 %)

Sardinela okrúhla

86 935 (2 %)

Treska belasá

85 158 (2 %)

Merlúza európska Tuniak žltoplutvý

Pravidlá upravujúce fungovanie ENRF sa zosúladia s pravidlami pre ostatné fondy EÚ. To prinesie zjednodušenie tak príjemcom prostriedkov, ako aj vnútroštátnym orgánom. ENRF bude súčasťou nového spoločného strategického rámca, čím sa zaistí, že všetky existujúce fondy EÚ budú pracovať koordinovane a nebude dochádzať k prekrývaniu alebo zdvojovaniu činností. Nový fond sa bude využívať na spolufinancovanie projektov s členskými štátmi. Celkový rozpočet sa medzi členské štáty rozdelí podľa významu, ktorý má rybárstvo z hľadiska ich ekonomiky. Ďalšie činnosti sa riadia zásadami zdieľaného hospodárenia medzi Komisiou a členskými štátmi. Každá krajina vypracuje operačný program pre dané obdobie a bližšie spresní, ako plánuje použiť pridelené finančné prostriedky. Keď Komisia tento program schváli, je na členskom štáte, aby rozhodol, ktoré konkrétne projekty sa budú financovať. Členské štáty a Komisia monitorujú oprávnenosť činností na podporu a vykonávanie programu. Rada a Parlament v súčasnosti rokujú o návrhu Komisie. Očakáva sa, že fond začne pracovať 1. januára 2014.

Podpora rozvíjajúcich sa námorných odvetví Týždeň čo týždeň sa dozvedáme o nových možnostiach, ktoré ponúkajú moria a oceány: slapová energia a energia vĺn, suroviny, riasy používané v kozmetickom alebo farmaceutickom priemysle. Tieto možnosti nie sú v dostatočnej miere financované a politicky podporované, keďže nezapadajú do vopred stanovených priorít žiadnej oblasti a na ich rozvoj je potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných strán. Nová stratégia pre modrý rast analyzuje všetky oblasti s cieľom nájsť tie nové možnosti, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť a podporu. Je možné udržateľným spôsobom priemyselne pestovať mikroriasy na výrobu mastných kyselín omega-3 a omega-6? Koľko nových pracovných miest by mohli priniesť morské obnoviteľné energie v pobrežných oblastiach? Akú konkurenčnú výhodu má Európa pri extrakcii biomolekúl pre kozmetický a farmaceutický priemysel a ako ju môže zvýšiť? Balík politických opatrení, ktorý navrhla Komisia, ukáže, že časť ekonomiky zajtrajška patrí moriam.

84 384 (2 %) 72 244 (1 %) Zdroj: Eurostat

Najviac lovenými rybami v EÚ sú šprota severná a sleď atlantický.

11

Z Á L E Ž I T O S T I

E U R Ó P S K E J

12

Ú N I E

Podpora mobility a kariérne možnosti

© istockphoto/Ekaterina Krasnikova

Námorný priemysel má dnes problémy nájsť dostatočný počet ľudí so správnou kvalifikáciou, zručnosťami a skúsenosťami. Rastúci nedostatok odborníkov spomaľuje rast námorného priemyslu v Európe, čo je neprijateľné v časoch hlbokej recesie a vysokej nezamestnanosti. Naša námorná politika sa snaží prekonať súčasné nedostatky, akým je napríklad existencia odbornej prípravy len v jednom sektore (napríklad rybolov), nepriehľadné príležitosti mobility a nejasné pracovné vyhliadky do budúcnosti.

V záujme zvýšenia atraktivity námorných pracovných príležitostí zvýšime profesijnú mobilitu medzi odvetviami a krajinami. Nebudeme sa zameriavať len na úroveň vedomostí, ktoré sú potrebné dnes, ale vo väčšej miere sa zameriame na námorné zručnosti budúcnosti.

Akvakultúra zamestnáva v EÚ približne 65 000 ľudí.

Ďalšie informácie XX XX XX XX

Reforma spoločnej rybárskej politiky http://ec.europa.eu/fisheries/reform/index_en.htm Integrovaná námorná politika http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/policy/index_en.htm Atlas morí http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/atlas/index_en.htm Máte otázky o Európskej únii? Služba Europe Direct vám pomôže: 00 800 6 7 8 9 10 11 http://europedirect.europa.eu

ISBN 978-92-79-24012-6 doi:10.2775/53099

NA-70-12-018-SK-C

P O L I T I K Y