Odôvodnenie Všeobecná časť Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o rozúčtovaní čistej pracovnej odmeny a iných príjmov obvinených a odsúdených, o určení trov spojených s výkonom väzby, výšky zvýšených trov výkonu väzby, zavinených trov výkonu trestu, výšky zvýšených trov výkonu trestu, výšky a náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu spôsobenej obvinenými a odsúdenými a o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činností zameraných na zamestnávanie obvinených a odsúdených (o rozúčtovaní pracovných odmien, určení trov a financovaní zamestnávania obvinených a odsúdených) (ďalej len „návrh vyhlášky“) je vykonávacím predpisom podľa § 66 písm. k) až m) zákona č. 221/2006 o výkone väzby, § 102 ods. 1 písm. l), m) a o) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) a § 373 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V súčasnosti oblasť, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny a iných príjmov obvinených a odsúdených, výške a použití vreckového a úložného a poradí zrážok u odsúdených, o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a o výške trov výkonu trestu odňatia slobody a ich náhrade (o rozúčtovaní pracovnej odmeny obvinených a odsúdených) upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 503/2002 Z.z. Oblasť, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určení výšky zvýšených nákladov výkonu väzby, škode na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnice pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“), zavinených nákladov výkonu trestu odňatia slobody, zvýšených nákladov výkonu trestu odňatia slobody a ich náhrade (o určení výšky zvýšených nákladov obvinených a odsúdených), upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 501/2002 Z.z. Podrobnosti o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže do nadobudnutia účinnosti zákona o výkone trestu upravovala vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 341/1996 Z.z. Z dôvodu rekodifikácie trestného práva a následnej prípravy nového zákona o výkone väzby (ďalej len „návrh zákona o výkone väzby“) a zákona o výkone trestu, je potrebné pripraviť návrh vyhlášky, ktorý bude upravovať niektoré ustanovenia a postupy, ktoré sú obsahom doterajšej vyhlášky č. 503/2002 Z.z., vyhlášky č. 501/2002 Z.z. a vyhlášky č. 341/1996 Z.z., v troch samostatných častiach. Návrh vyhlášky vo svojich troch častiach ustanovuje nasledujúce rozdiely: •
vo všeobecnom ustanovení návrhu vyhlášky je potrebné reagovať a rozpracovať aj ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o výkone trestu a § 24 ods. 5 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby je potrebné ustanoviť podrobnosti o vykonávaní a odvádzaní zrážok aj z tzv. „iných príjmov“ nielen z čistej pracovnej odmeny odsúdeného a obvineného,
•
v prvej časti návrhu vyhlášky v porovnaní s vyhláškou č. 503/2002 Z.z. sa navrhuje a) doplniť analogicky ustanovenie o rozdeľovaní tzv. „iných príjmov“ u obvineného, b) upraviť dolnú hranicu čistej pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá začne podliehať rozúčtovaniu podľa návrhu vyhlášky z doterajších 100,- Sk na 200,Sk, c) vypustiť zrážky na úhradu bežného výživného oprávnenému na základe žiadosti 1. odsúdeného, 2. osoby, v zaopatrení v ktorej dieťa je, 3. plnoletého nezaopatreného dieťaťa a 4. zariadenia sociálnych služieb alebo špeciálneho výchovného zariadenia, v ktorom je plnoleté nezaopatrené dieťa umiestnené v ústavnej výchove alebo ochrannej výchove; pričom sa navrhuje realizovať zrážky na bežné výživné len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pod ktorým sa rozumie nielen rozsudok, na základe ktorého povinný dobrovoľne uhrádza výživné, ale aj nariadený výkon rozhodnutia na osoby, ktorých výživu je obvinený a odsúdený povinný zabezpečiť. Rovnako sa toto ustanovenie vzťahuje aj na exekučný príkaz, ak výživné pre oprávneného vymáha exekútor od povinného vo výkone trestu alebo výkone väzby. Ak však budú do nadobudnutia účinnosti návrhu vyhlášky prijaté žiadosti o výživné bez nariadenia výkonu rozhodnutia, navrhuje sa, aby tieto boli naďalej akceptované. d) doplniť ustanovenie, ktorým sa upraví postup ústavu, ak odsúdený poberá dôchodok a súčasne uhrádza trovy výkonu trestu z dôchodku, alebo aj z tzv. „iných príjmov “, e) doplniť ustanovenie, ktorým sa upraví postup ústavu, ak odsúdený poberá nielen vreckové a úložné z rozúčtovania pracovnej odmeny, ale aj z tzv. „iných príjmov“, f) doplniť ustanovenie, ktorým sa upraví postup ústavu, ak odsúdený alebo obvinený poberá tzv. „iné príjmy“ a spôsob ich rozdelenia, g) spresniť postup ústavu, ak v priebehu kalendárneho mesiaca obvinenému alebo odsúdenému patrí čistá pracovná odmena za časť kalendárneho mesiaca a tzv. „iné príjmy“ za zostávajúcu časť kalendárneho mesiaca, h) určiť postup ústavu v prípade, ak čistá pracovná odmena odsúdeného, ktorá začne podliehať rozúčtovaniu podľa návrhu vyhlášky (návrh úpravy z doterajších 100,- Sk na 200,- Sk) nedosiahne uvedenú hranicu, i) určiť dolnú hranicu, ak ústav rozúčtováva čistú pracovnú odmenu odsúdeného a úhrn vreckového a úložného, ktorý odsúdenému patrí po jeho prepustení a tento úhrn je nízky, t.j. výdavky spojené s jeho manipuláciou a výdavky poštovému podniku sú vyššie ako úhrn vreckového a úložného. Súčasne sa navrhuje stanoviť, že ak úhrn nepresiahne aspoň 100,- Sk, táto suma sa zúčtuje na úhradu trov výkonu trestu, j) určiť postup od akej výšky má ústav odposielať zrážky na výživné a v prospech ostatných oprávnených z pracovnej odmeny odsúdeného po rozúčtovaní tým oprávneným, ktorí nemajú zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky a tieto treba na území Slovenskej republiky odposlať peňažným poukazom (návrh úpravy z doterajších 100,- Sk na 200,Sk), 2
k) obdobne ako v písm. j) treba stanoviť, ako má postupovať ústav, ak oprávnený ako príjemca, má adresu mimo územia Slovenskej republiky, l) upraviť postup ústavu v špecifickom prípade poukazovania zrážok v prospech oprávneného – Justičnej pokladnice v budúcnosti, a to až v prípade, ak sa v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) v plnom rozsahu uplatní novopripravovaný počítačový program (v tomto bode je nevyhnutné stanoviť možnú realizáciu účinnosti návrhu vyhlášky v § 25 z technických dôvodov najskôr až od 01.01.2007). •
v druhej časti návrhu vyhlášky sa v porovnaní s vyhláškou č. 501/2002 Z.z. navrhuje a) spresniť postup vydávania rozhodnutí pri riešení škôd spôsobených obvinenými a odsúdenými na majetku štátu v správe ústave. V prípade, že sa obvinený a odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť škodu, postupuje sa podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), b) spresniť postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného, uhradiť trovy výkonu väzby. V prípade, že sa obvinený uvedený v prvej vete, odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť trovy výkonu väzby, postupuje sa podľa správneho poriadku, c) spresniť postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti obvinených uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby. V prípade, že sa obvinený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby, postupuje sa podľa správneho poriadku. Súčasne sa navrhuje doplniť a spresniť postup ústavu a Policajného zboru v prípade, ak obvinený utiekol a bol zadržaný, d) spresniť postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti odsúdených uhradiť zavinené trovy výkonu trestu, vrátane spresnenia postupu ústavu v prípade, ak ide o dôchodcu, ktorý poberá dôchodok. V tomto prípade sa ustanovuje, že odsúdený – poberateľ dôchodku sa nedopúšťa protiprávneho konania, keď odmietne prácu, pretože nie je zo zákona povinný pracovať. V prípade, že sa odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť zavinené trovy výkonu trestu, postupuje sa podľa správneho poriadku, e) spresniť postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti odsúdených uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu. V prípade, že sa odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť zvýšené trovy výkonu trestu, postupuje sa podľa správneho poriadku. Súčasne sa navrhuje doplniť a spresniť postup ústavu a Policajného zboru v prípade, ak odsúdený utiekol a bol zadržaný.
•
v tretej časti návrhu vyhlášky v porovnaní s vyhláškou č. 341/1996 Z.z. sa navrhuje podrobnejšie doplniť ustanovenia o spôsobe financovania a vykonávania činností na zamestnávanie obvinených a odsúdených a o ustanovenia zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh vyhlášky nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko sa nezmenil výpočet vykonávania zrážok z pracovnej odmeny odsúdených a obvinených, nezmenilo sa určovanie výšky zvýšených trov výkonu väzby obvinených, výšky zvýšených trov výkonu trestu odsúdených a výšky zavinených trov výkonu trestu odsúdených, naďalej sa 3
predpokladá používanie prostriedkov štátneho rozpočtu pri zabezpečovaní efektívnej činnosti stredísk vedľajšieho hospodárstva tak, aby dosiahnuté príjmy z jeho činnosti boli najmenej vo výške vynaložených výdavkov. Financovanie vedľajšieho hospodárstva zboru z prostriedkov štátneho rozpočtu bude naďalej umožňovať plynulým spôsobom plniť plán výroby činnosti stredísk s vlastnou výrobou. Súčasne treba uviesť, že zaraďovaním obvinených a odsúdených do práce sa získavajú finančné prostriedky, ktoré čiastočne nahrádzajú výdavky zo štátneho rozpočtu. Zvyšovanie pracovných odmien obvinených a odsúdených zaradených do práce má druhotne ekonomicky priaznivý vplyv na zvýšené plnenie príjmov hlavnej činnosti zboru z rozúčtovania pracovných odmien. Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie 1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 2. Názov návrhu právneho predpisu: Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o rozúčtovaní čistej pracovnej odmeny a iných príjmov obvinených a odsúdených, o určení trov spojených s výkonom väzby, výšky zvýšených trov výkonu väzby, zavinených trov výkonu trestu, výšky zvýšených trov výkonu trestu, výšky a náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu spôsobenej obvinenými a odsúdenými a o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činností zameraných na zamestnávanie obvinených a odsúdených (o rozúčtovaní pracovných odmien, určení trov a financovaní zamestnávania obvinených a odsúdených). 3. Problematika návrhu predpisu: a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: Problematika návrhu vyhlášky nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh vyhlášky je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: a) žiadna, b) úplná. 6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.
4
Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie 1. Návrh vyhlášky nezakladá nároky na verejné financie. 2. Návrh vyhlášky nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. 3. Návrh vyhlášky nebude mať vplyv na životné prostredie. 4. Návrh vyhlášky nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. 5. Návrh vyhlášky nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Osobitná časť K§1 Určuje sa, čo je predmetom úpravy v návrhu vyhlášky v jej jednotlivých častiach. K§2 Určuje sa príslušnosť ústavu vykonávať a odvádzať zrážky z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených. K§3 Ustanovuje sa postup pri vykonávaní zrážok z čistej pracovnej odmeny obvineného obdobne ako u zamestnanca v pracovnom pomere, napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku. K§4 Určuje sa rozsah zrážok z čistej pracovnej odmeny a iných príjmov odsúdeného, a to na zrážky na bežné výživné na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo na základe exekučného príkazu, ak výživné pre oprávneného vymáha exekútor od povinného vo výkone trestu alebo výkone väzby. Ak však budú do nadobudnutia účinnosti návrhu vyhlášky prijaté žiadosti o výživné bez nariadenia výkonu rozhodnutia, navrhuje sa, aby tieto boli naďalej akceptované. Ďalej ide o zrážky na úhradu trov výkonu trestu, úhradu ďalších zrážok v prospech zboru a úhradu zrážok ostatných oprávnených. Po vykonaní zrážok zvyšok čistej pracovnej odmeny a iných príjmov odsúdených sa rozdelí na vreckové a úložné. K§5 Stanovuje sa zrážka z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu bežného výživného oprávnenému. Ak je zrážka určená pre viac osôb, rozdelí sa rovnakým dielom na bežné výživné každého oprávneného, najviac však 600,- Sk. Zrážka na bežné výživné sa vykoná na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pod ktorým sa rozumie nielen rozsudok, na základe ktorého povinný dobrovoľne uhrádza výživné, ale aj nariadený výkon rozhodnutia v prospech osôb, ktorých výživu je obvinený a odsúdený povinný zabezpečiť. Rovnako sa vykoná aj na základe exekučného príkazu, ak výživné pre oprávneného vymáha exekútor od povinného vo výkone trestu alebo výkone väzby. Ak je na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo exekučného príkazu vymáhané bežné výživné oprávneného vyššie ako zrážka, posudzuje sa neuhradený rozdiel ako pohľadávka, na ktorú sa vykonávajú ďalšie zrážky; ak je takto vymáhané bežné výživné oprávnenému nižšie, prevedie sa zostávajúci rozdiel k sume určenej na zrážky ostatných oprávnených. Zrážky na úhradu bežného výživného oprávnenému v cudzine sa vykonajú až po obdržaní rozhodnutia príslušného súdu oprávneného, ktorý o 5
úhradu bežného výživného žiada; rozhodnutie súdu musí byť preložené do slovenského jazyka súdnym znalcom a uznané príslušným slovenským súdom. K§6 Zrážka z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu trov výkonu trestu predstavujú de facto len príspevok odsúdeného na náklady štátu spojené s jeho stravovaním, ubytovaním, ošatením a zabezpečovaním ďalších nevyhnutných životných potrieb. Zrážky na úhradu trov výkonu trestu (tzv. „udržiavacie trovy“) sa navrhuje vykonávať bez zmeny podľa doterajších predpisov. Ak je odsúdený zaradený do práce, poberá čistú pracovnú odmenu a súčasne je poberateľom dôchodku, navrhuje sa naďalej vykonávať zrážky na úhradu trov výkonu trestu z uvedených príjmov samostatne. K§7 Z čistej pracovnej odmeny odsúdeného sa stanovia zrážky na úhradu ďalších zrážok vykonávaných na základe nariadenia výkonu rozhodnutia súdom, exekučného príkazu vydaného exekútorom alebo správnym orgánom - Generálnym riaditeľstvom zboru, t.j. pohľadávok, ktoré je odsúdený povinný uhrádzať za zvýšené trovy výkonu väzby, zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a škody na majetku štátu v správe ústavu. Súčasne je potrebné stanoviť aj postup, na aký druh zrážok podľa tejto vyhlášky sa použije zostatok nevyčerpanej sumy. Určuje sa aj postup pri stanovovaní poradia doručených pohľadávok do ústavu na základe príslušných rozhodnutí. K§8 Z čistej pracovnej odmeny sa stanovia aj zrážky v prospech pohľadávok ostatných oprávnených, ktoré je odsúdený povinný uhrádzať na základe nariadenia výkonu rozhodnutia súdom, exekučného príkazu vydaného exekútorom alebo správnym orgánom – napr. Justičnou pokladnicou, a ktoré sa použijú obdobne ako zabaviteľná časť mzdy podľa Občianskeho súdneho poriadku. K § 9 a 10 Po vykonaní zrážok z čistej pracovnej odmeny alebo z iných príjmov sa zvyšok rozdelí na vreckové a úložné, o ktoré majú odsúdení najväčší záujem, pretože sú stimulačnou kategóriou všetkých pracovne zaradených odsúdených na dosahovaní čo najlepších pracovných výsledkov. Úložné je určené najmä na nadchádzajúce obdobie po prepustení odsúdeného z výkonu trestu do občianskeho života. Súčasne sa stanovuje, ako sa má postupovať s čistou pracovnou odmenou v prípade, ak odsúdený nemá iné druhy zrážok. K § 11 Vzhľadom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o výkone trestu, ktoré doplnili až poslanci Národnej rady SR a ktoré sa predpokladá, že bude schválené aj v návrhu zákona o výkone väzby, je potrebné v návrhu vyhlášky ustanoviť podrobnosti o vykonávaní a odvádzaní zrážok aj z tzv. „iných príjmov“, nielen z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, alebo obvineného (náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti obvineného alebo odsúdeného, nemocenského obvineného alebo odsúdeného, odmena odsúdených za výkon prospešných prác mimo ústavu). K § 12 V spoločných ustanoveniach k prvej časti sa určuje, že zrážky z pracovnej odmeny sa vykonávajú za obdobie kalendárneho mesiaca a ich splatnosť za uplynulé mesačné obdobie je
6
najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci a stanovuje sa spôsob zaokrúhlenia jednotlivých súm. Spresňuje sa postup ústavu, ak v priebehu kalendárneho mesiaca patrí odsúdenému čistá pracovná odmena za časť kalendárneho mesiaca a tzv. „iné príjmy“ za zostávajúcu časť kalendárneho mesiaca. Z ekonomických dôvodov sa navrhuje zvýšiť minimálnu sumu, ktorá nepodlieha zrážkam z pracovnej odmeny podľa tejto vyhlášky, z doterajších 100,- Sk na 200,-Sk a súčasne sa určuje spôsob jej použitia. Navrhuje sa zvýšiť minimálnu sumu, ktorá sa odosiela prostredníctvom poštového podniku na adresu oprávneného na území Slovenskej republiky, ak tento nemá zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, z doterajších 100,- Sk na 200,- Sk. Súčasne sa navrhuje stanoviť obdobný postup, len s tým rozdielom, ak ide o odposlanie minimálnej sumy na adresu mimo územia Slovenskej republiky a oprávnený nemá zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na vysoké náklady ústavu spojené s odosielaním peňažných prostriedkov oprávneného prostredníctvom poštového podniku do cudziny, navrhuje sa v týchto prípadoch zvýšiť minimálnu sumu z doterajších 100,- Sk na 1.000,- Sk. Navrhuje sa upraviť postup ústavu v špecifickom prípade poukazovania zrážok v prospech oprávneného – Justičnej pokladnice v budúcnosti, a to až pod podmienkou, ak sa v zbore v plnom rozsahu uplatní novopripravovaný počítačový program (v tomto bode je nevyhnutné stanoviť možnú realizáciu účinnosti návrhu vyhlášky v § 25 z technických dôvodov najskôr až od 01.01.2007). Ak je pred nástupom do výkonu trestu odsúdenému nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, jeho nástup do výkonu trestu sa posúdi ako zmena platiteľa mzdy podľa Občianskeho súdneho poriadku. Navrhuje sa zachovať súčasný osvedčený postup, podľa ktorého sa premiestnenie obvineného a odsúdeného do iného ústavu nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy, a ak predchádzajúci ústav vykonával zrážky v prospech pohľadávok, v týchto pokračuje bez zmeny poradia ten ústav, do ktorého bol obvinený a odsúdený premiestnený. K § 13 Upresňuje sa postup pri určovaní náhrady škôd na hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku štátu v správe ústavu, majetku právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré obvinený alebo odsúdený zavinene alebo z nedbanlivosti spôsobil. Súčasne pod spôsobom rozhodnutia riaditeľa ústavu pri riešení náhrady škôd spôsobených obvinenými a odsúdenými sa má na mysli nielen vymáhanie peňažnej náhrady ako pohľadávky zboru, ale aj možnosť uviesť hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu v správe ústavu do pôvodného stavu (opravou, žiadosťou o zakúpenie ekvivalentného produktu v predajni ústavu alebo mimo ústavu z peňažných prostriedkov obvineného alebo odsúdeného, alebo aj jeho zakúpením napr. prostredníctvom blízkych osôb, advokáta a pod.). V prípade, že sa obvinený a odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť škodu na majetku štátu v správe ústavu, postupuje sa podľa správneho poriadku. K § 14 Navrhuje sa spresniť postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti odsúdených uhradiť trovy výkonu väzby. V prípade, že sa obvinený, ktorý bol právoplatným
7
rozhodnutím súdu uznaný za vinného odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby, postupuje sa podľa správneho poriadku. K § 15 Určujú sa podrobnosti spôsobu výpočtu zvýšených trov výkonu väzby, ktoré obvinený je povinný uhradiť v skutočnej výške za stráženie, dopravu, pátranie alebo predvedenie do zdravotníckeho zariadenia, pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ak jeho účasť nebola potrebná. Taktiež sa určuje spôsob výpočtu úhrady trov, ktoré vzniknú ústavu a Policajnému zboru v prípade úteku obvineného z výkonu väzby a maximálna doba, za ktorú tento druh náhrady možno obvinenému predpísať. Súčasne sa stanovuje postup vydávania rozhodnutí riaditeľa ústavu o povinnosti obvinených uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby. V prípade, že sa obvinený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby, postupuje sa podľa správneho poriadku. Súčasne sa navrhuje doplniť a spresniť postup ústavu a Policajného zboru v prípade, ak obvinený utiekol a bol zadržaný. K § 16 Ustanovuje sa povinnosť odsúdeného uhradiť aj zavinené trovy výkonu trestu vo výške jednej štyridsatiny zo životného minima na deň (t.č. 118,- Sk), ktoré štátu vzniknú v súvislosti s umiestnením odsúdeného do výkonu disciplinárneho trestu, s odmietnutím odsúdeného pracovať alebo ak do práce nastúpil, ale nepodal žiadny pracovný výkon, alebo odmietol výkon prác pre ústav alebo výkon prospešných prác mimo ústavu a tieto odmietol. Upresňuje sa však aj postup ústavu, ak odsúdený - poberateľ dôchodku odmietne prácu; v takom prípade sa nedopúšťa protiprávneho konania, pretože nie je zo zákona povinný pracovať. Návrh primerane upravuje aj postup riaditeľa ústavu vo vyššie uvedených prípadoch, ak je odsúdený poberateľom dôchodku. Súčasne sa s upresňuje postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti odsúdených uhradiť zavinené trovy výkonu trestu. V prípade, že sa odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti nahradiť zavinené trovy výkonu trestu, postupuje sa podľa správneho poriadku. K § 17 Navrhuje sa stanoviť, že odsúdený je povinný uhradiť štátu aj zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vznikli tým, že trval na predvedení pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní alebo musel byť za týmto účelom premiestnený do iného ústavu, hoci bol predtým poučený, že jeho účasť na konaní nie je nevyhnutná. Taktiež sa určuje spôsob výpočtu úhrady zvýšených trov výkonu trestu, ktoré vzniknú ústavu a Policajnému zboru v prípade úteku odsúdeného z výkonu trestu a v prípade, ak odsúdený sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska, otvoreného oddelenia alebo za celú dobu voľna na opustenie ústavu, ak si voľno odsúdený bez objektívnych príčin predĺžil. Taktiež sa určuje maximálna doba, za ktorú tieto druhy náhrad možno odsúdenému predpísať. Súčasne sa upresňuje postup vydávania rozhodnutí riaditeľom ústavu o povinnosti odsúdených uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu. V prípade, že sa odsúdený odvolá proti rozhodnutiu o povinnosti uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, postupuje sa podľa správneho poriadku. Súčasne sa navrhuje doplniť a spresniť postup ústavu a Policajného zboru v prípade, ak odsúdený utiekol a bol zadržaný. K § 18 V spoločných ustanoveniach k druhej časti sa ustanovujú zásady pre určenie výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu, ak sa motorovým vozidlom ústavu prepravujú viacerí odsúdení alebo aj odsúdení, ktorí nie sú povinní uhradiť zvýšené 8
trovy výkonu väzby a zvýšené trovy výkonu trestu a stanovuje sa požiadavka, aby sa v rozhodnutí riaditeľa ústavu vyčíslili najazdené kilometre a náklady s tým spojené. Súčasne sa upresňuje spôsob zúčtovania vykonaných zrážok na ústave, ak rozhodnutia uvedené v § 14 až 17 sú už vykonateľné (odvolanie nemá odkladný účinok), ale ešte nenadobudli právoplatnosť. K § 19 Návrh vyhlášky upravuje zamestnávanie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu. Za zriadenie, činnosť stredísk vedľajšieho hospodárstva ústavu a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny zodpovedá osobitne každý ústav. Postavenie a úlohy ústavu ako zriaďovateľa sú vymedzené jeho organizačným poriadkom. Postavenie a úlohy Generálneho riaditeľstva zboru ako metodického, organizačného a kontrolného orgánu vo vzťahu k zabezpečovaniu koncepcie zamestnávania obvinených a odsúdených v jednotlivých ústavoch je vymedzené organizačným poriadkom Generálneho riaditeľstva zboru. K § 20 Pri návrhu, rozpise a sledovaní plnenia rozpočtu vedľajšieho hospodárstva zboru sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia. Druhovú, organizačnú a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje vydaním opatrenia Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky formou vyhlášky vydáva štatistickú klasifikáciu výdavkov verejnej správy, ktorá je funkčnou klasifikáciou rozpočtovej klasifikácie. Zatriedenie vedľajšieho hospodárstva podľa tejto klasifikácie má 4 úrovne: 1. 2. 3. 4.
oddiel: skupina: trieda: podtrieda:
03 Verejný poriadok a bezpečnosť 03.4 Väzenstvo 03.4.0 Väzenstvo 03.4.0.1 Vedľajšie hospodárstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Podľa uvedenej klasifikácie triedu 03.4.0 Väzenstvo označujeme ako hlavnú činnosť ústavu a taktiež rozpočet hlavnej činnosti ústavu. Rozpočet hlavnej činnosti ústavov a rozpočet vedľajšieho hospodárstva zboru tvorí rozpočet zboru rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zavedením programového rozpočtovania v programovej klasifikácii rozpočtu zboru je rozpočet vedľajšieho hospodárstva zboru samostatným podprogramom s názvom „Zamestnávanie odsúdených vo vedľajšom hospodárstve“. K § 21 Účinnosťou zákona č. 291/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov je zbor klientom Štátnej pokladnice a je povinný realizovať svoj rozpočet v systéme Štátnej pokladnice. Vedľajšie hospodárstvo ústavu spolupracuje s účtovnou jednotkou pri zostavovaní finančných plánov, dodržiava určené termíny na predkladanie žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platby v súlade s ustanoveniami zákona č. 291/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. S pridelenými rozpočtovými prostriedkami na rozpočtový rok strediská vedľajšieho hospodárstva ústavov hospodária tak, aby boli dodržané podmienky maximálnej hospodárnosti a efektívnosti ich použitia.
9
V prípade dosiahnutia vyššej zamestnanosti obvinených a odsúdených (nárast počtu obvinených a odsúdených zaradených do práce), vyššieho nárastu výdavkov na odmeny obvinených a odsúdených (vyššia výška dosiahnutej priemernej odmeny obvinených a odsúdených) v priebehu rozpočtového roku, ako sa pôvodne predpokladalo pri zostavovaní návrhu rozpočtu, bude potrebné pôvodný limit výdavkov rozpočtu upraviť o tieto nevyhnutné výdavky. Správca rozpočtovej kapitoly realizuje úpravu rozpočtu rozpočtovým opatrením. Vo výnimočnom prípade môže byť na konci rozpočtového roka záporný rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami a realizovanými výdavkami rozpočtu vedľajšieho hospodárstva zboru spôsobený nepredpokladaným vznikom pohľadávok. Požiadavkou je, aby vzniknutý stav nevyžadoval realizovanie podmienky viazania výdavkov z dôvodu neplnenia príjmov, ktoré nie je zavinené zborom a nie je možné daný stav zborom ovplyvniť. Je však podmienkou, aby zbor neodkladne riešil pohľadávky vedľajšieho hospodárstva v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V rozpočte vedľajšieho hospodárstva zboru sa neviažu výdavky ani vtedy, keď záporný rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami a skutočným čerpaním výdavkov je z dôvodu použitia kapitálových výdavkov. Strediská zamerané na vlastnú výrobu pri svojej činnosti zabezpečujú nákup strojov a zariadení z kapitálových výdavkov predovšetkým na obnovu strojného zariadenia. Objem použitých prostriedkov z kapitálových výdavkov nemusí v rozpočtovom roku byť v plnej výške krytý príjmami. Príjmy z vynaložených kapitálových výdavkov musia byť však zabezpečené v každom rozpočtovom roku minimálne do výšky určenej odpisovej metódy hmotného majetku podľa § 26 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. K § 22 Vedenie účtovníctva a postupy účtovania strediska vedľajšieho hospodárstva ústavu sú súčasťou činnosti rozpočtovej organizácie – ústavu a vykonávajú sa podľa všeobecne záväzných predpisov. Účtovná a materiálová evidencia strediska vedľajšieho hospodárstva ústavu sa vedie osobitne a pre každé stredisko samostatne. K § 23 Zamestnávaním obvinených a odsúdených vo vnútorných prevádzkach ústavov a v ich účelových zariadeniach sa sleduje účelné využitie ich pracovnej kvalifikácie pri vykonávaní pracovných činností zabezpečujúcich ich prevádzku. Výdavky na vnútornú prevádzku ústavov vrátane pracovnej odmeny obvinených a odsúdených sú súčasťou hlavnej činnosti rozpočtu ústavu. K § 24 V odsek 1 sa rieši postup, ak bola podaná žiadosť na úhradu výživného oprávnenému pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky; v takom prípade sa postupuje podľa doterajších predpisov. Ďalej sa v odseku 2 ustanovuje, kedy sa vykoná prvý krát rozdelenie pracovnej odmeny a iných príjmov, vrátane vreckového a úložného podľa tejto vyhlášky. V odsekoch 3 až 6 sa ustanovuje, ako má postupovať riaditeľ ústavu, v prípadoch, ak nedovolené konania obvinených a odsúdených v uvedených odsekoch nastali pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, o nedovolenom konaní ešte riaditeľ ústavu nerozhodol, t.j. po nadobudnutí vyhlášky sa postupuje podľa doterajších predpisov. V odseku 7 sa ustanovuje postup pri financovaní činnosti stredísk vedľajšieho hospodárstva do 31. decembra 1996, kedy bolo zabezpečované mimo rozpočtu zboru a bolo
10
vedené na samostatnom účte. Z toho obdobia sa evidujú nevymožené pohľadávky, ktoré v prípade ich vymoženia budú príjmom rozpočtu hlavnej činnosti ústavu. K § 25 Navrhuje sa termín nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
11
