Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
eTREND
Mediálne
TRENDreality
TRENDvíno
Page 1 of 6
TRENDauto
Meno: Predplatné
Inzercia
eObchod
Analýzy
Konferencie
O nás
|
English
RSS
EKONOMIKA FIRMY A TRHY PODNIKANIE OSOBNÉ FINANCIE TECHNOLÓGIE BLOGY Rado Baťo Martin Bruncko Matej Bugár Tomáš Czwitkovics Pavol Čižmárik Digitálne Slovensko (firemný blog) DEBlog - diskusný ekonomický blog Peter Eliáš Filip Glasa Karel Hirman Ondrej Horváth Jozef Hvorecký
eProfit
Heslo: Nový používateľ Nastavenia Predĺženie
SEKCIE A RUBRIKY
eTREND HOME
TRENDrelax
PREDPLATNÉ TRENDU eTrend > sekcia BLOGY > rubrika Radostná veda - blog o ekonómii a sociálnych vedách > článok:
Obsah nového TRENDU
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel Osobný život, práca a pikošky z akadémie [21.10.2007, Radostná veda - editori]
Ľuboš Pástor ako osoba Mohli by ste v krátkosti načrtnúť, ako sa vám v priebehu 10 rokov podarilo prejsť od študenta na Fakulte manažmentu UK k profesorovi v Chicagu? Po dvoch rokoch studia na FM UK som v roku 1994 odisiel do USA na rocny studijny pobyt, ktory sa poriadne natiahol. V rokoch 1995-1999 som studoval financie v PhD programe na Wharton School, University of Pennsylvania. Pocas studia som sa vratil na FM UK urobit skusky a obhajit diplomovu pracu, takze som na FM UK promoval. V roku 1999 mi vysiel prvy clanok v Journal of Finance, o odhadovani firemnych kapitalovych nakladov. Moja dizertacia na temu optimalneho vyberu portfolia vysla v Journal of Finance o rok neskor. Ohlas na nu bol pozitivny, a mal som ponuky ucit na univerzitach ako Chicago, MIT, Columbia, ci Yale. Vybral som si Chicago a som tu uz vyse 8 rokov. Docenturu mi udelili v roku 2003 a profesuru v roku 2005.
Štyri vydania na ukážku bezplatne Predplatné TRENDU
INEKOmenty Investičné tamtamy (firemný blog) Martin Jaroš Martin Klus Knihožrútov blog Michal Korec Peter Kremský Tomáš Kročian Michal Lehuta Made in China Jozef Mihál Robert Mistrík František Múčka Lucia Mušková Radostná veda - blog o ekonómii a sociálnych vedách Martin Rojko Tatiana Rosová Jozef Ryník SGI blog Pavel Sibyla Kristian Slovák Richard Sulík Martin Šmajstrla Tí z IT (firemný blog) Ľubomír Tuchscher Magdaléna Vášáryová Ján Žilinský Ján Záborský Lucia Žitňanská PORADŇA
Myslíte si, že kľúčovú úlohu zohralo pregraduálne štúdium v USA? Nie. To trvalo iba rok. Do akej miery bol vo vašej kariére dôležitý záujem o matematiku? Velmi. S matematikou suvisi exaktne logicke myslenie, nepostradatelne. Matematike som sa venoval najma Postovej ulici v Kosiciach riesenim matematickych seminarov. Vyssiu matematiku a statistiku som studoval
ktore je v ekonomickych vedach pocas studia na gymnaziu na olympiad a korespondencnych na PhD.
Aké sú každodenné výhody a nevýhody života v USA oproti životu na Slovensku? Čo vám tam najviac chýba? (Tomáš Cár, Johns Hopkins University) V USA clovek postupuje podla zasluh a nie podla toho, koho pozna. Ludia tu maju silny zmysel pre spravodlivost. Nikdy som sa tu osobne nestretol s korupciou. Pri pisomkach nechavam studentov bez dozoru; oni neodpisuju, lebo vedia, ze by sa tym ponizili v ociach spoluziakov. Ludia si tu menej zavidia, su voci sebe slusnejsi, a nemaju predsudky voci cudzincom. Prijmy su tu vyssie a tovary lacnejsie. Zivot je tu jednoduchsi, vsetko sa da vybavit rychlo cez telefon alebo internet. Na druhej strane su mnohi Americania dost neosobni a prilis sa ponahlaju. Najviac mi tu chyba sirsia rodina a kamarati zo Slovenska. Váš životopis spomína zabehnutie maratónov v rokoch 1998 a 2000. Aký je váš najlepší čas a plánujete prípadne zabehnúť ďalší? V roku 2000 som zabehol maraton za 3:42; polmaraton v roku 2004 za 1:36. Od chlapcov z Kene mam teda poriadne daleko. Dalsi maraton neplanujem. Trening zabera prilis vela casu. Aké sú vaše ďalšie záujmy, okrem finančnej ekonómie a behu? Predovsetkym rodina; mame s manzelkou dve male deti. Rad si tiez precitam knihu a zahram futbal, tenis, alebo sach na internete.
FÓRUM MEDIÁLNE.sk TRENDreality TRENDvíno TRENDauto TRENDrelax ePROFIT
Ľuboš Pástor (1974) je publikačne najvýznamnejší slovenský ekonóm. Po štúdiu na FM UK, Wichita State University a University of Pensylvannia sa stal asistentom v Chicagu. V roku 2005 dostal definitívu a stal sa tam vo veku 31 rokov plným profesorom financií. V súčasnosti sa venuje najmä otázkam oceňovania aktív a predpovedateľnosti výkonnosti investičných fondov. S manželkou Soňou a dvoma deťmi žijú v Chicagu.
Aktuálne ponuky práce Aktuálne školenia, študijné programy, konferenciie Archív, slovník, tipy a triky
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
Dobré víno
Výskum a aktuálne polemiky
VYHĽADÁVANIE
Čomu sa v súčasnosti venujete a kto sú vaši najvýznamnejší spolupracovníci?
Rozšírené vyhľadávanie NAJČÍTANEJŠIE - dnes
Týždňovka Jozefa Mihála (47.) (21)
Slovanet: Nechceli sme odísť z trhu (20) Euro nemohlo prísť v lepšom čase (18) Žilina si kreslí vytúžený realitný boom (14) Vyhľadávanie v archíve týždenníka TREND (13) Viac... NAJDISKUTOVANEJŠIE - 7 dní
Dôchodkové fondy na Slovensku (100) Sladkokyslé plody novembra (21)
Biznis s bytmi sa vďaka kríze čistí (12) Kríza vtedy a dnes (11) Tomanová má plán (8) Viac... ČASTO HĽADÁTE
Rebríčky firiem, finančného sektora, vysokých škôl Makroštatistika, makroprognózy Poradňa právna, daňová, dôchodková, založenie s.r.o., kalkulačky, Eurodotácie, nájdite si dotáciu, nové: Ako pripraviť firmu na euro Testy áut, reštaurácií, hotelov ODVETVIA
Page 2 of 6
Momentalne pracujem na troch odbornych clankoch. V prvom sa snazim vysvetlit, preco pocas technologickych revolucii pozorujeme „bubliny" v cenach na akciovom trhu. V druhom analyzujem, preco ziskovost firmy klesa po uskutocneni prvej verejnej emisie (IPO). V tretom clanku navrhujem novy model predpovedania vynosov na akciovom trhu. Spolupracoval som zatial s 8 roznymi ludmi, z ktorych najdolezitejsi su moj kolega Pietro Veronesi a Rob Stambaugh z Whartonu. Váš článok (spoluautor R. Stambaugh) Predictive Systems: Living with Imperfect Predictors získal nedávno Goldman Sachs Asset Management Award. Čím podľa vás najviac zaujal hodnotiacu komisiu? Standardnym pristupom k predpovedaniu vynosov na akciovom trhu je takzvana „prediktivna regresia“, pri ktorej je ocakavany vynos z akcii modelovany ako linearna funkcia predurcenych premennych. Nas clanok navrhuje vseobecnejsi a menej restriktivny pristup, ktory nazyvame „prediktivny system.“ Tento system pouziva pri svojich predpovediach viac informacii a vedie k presnejsim predpovediam v porovnani s regresiou. Clanok tiez ukazuje, ako sa da prediktivny system empiricky odhadovat s pouzitim modernych Bayesianskych ekonometrickych technik. Nakoľko realistická je honba za "alfou"? Existujú spôsoby, pomocou ktorých je možné konzistentne výnosmi prekonať priemer trhu, a je to možné aj po odpočítaní nákladov/poplatkov za aktívne manažovanie aktív? Podla mna existuju investicne strategie, ktore alfu maju. Ceny aktiv nie su v kazdom momente stopercentne spravne, cim vytvaraju priestor na to, aby sofistikovani investori dosiahli nadstandardne vynosy. Niektore hedgove fondy su rok po roku mimoriadne uspesne. Vacsina investorov hladajucich alfu ju vsak nenajde, pretoze financne trhy su efektivnejsie ako kedykolvek predtym. Investicne strategie o ktorych sa pise v ucebniciach su uz prilis dobre zname na to, aby fungovali. I ked mnohi jedinci trpia roznymi psychologickymi odchylkami od racionality, to este neznamena, ze trhy su velmi neefektivne. Takmer 100% dolaroveho objemu na financnych trhoch maju totiz na svedomi institucie a nie jednotlivci. Ceny aktiv su teda urcovane najma instituciami, ktorych zastupcovia su racionalnejsi a financne vzdelanejsi ako priemerny clovek. Navyse agresivni investori svojim nepretrzitym hladanim alfy financne trhy nadalej zefektivnuju. Teoria efektivnych trhov dobre popisuje spravanie cien na financnych trhoch. Je otazkou casu, kedy za nu moj kolega Gene Fama dostane Nobelovu cenu.
Vyberte si odvetvie KRAJINY
Vyberte si krajinu
PRODUKTY
AUTOSALÓN CHATY LETENKY UBYTOVANIE ZÁJAZDY POISTENIE
Sú sofistikované finančné modely vytvárané v akadémii robustné a užitočné aj v zákopoch finančných trhov? Vacsina akademickych modelov nema za ciel byt uzitocnymi v zákopoch finančných trhov. Cielom vacsiny modelov je pomoct nam lepsie pochopit rozne aspekty spravania financnych trhov a institucii. Svet okolo nas je komplexny a ked chceme jeden jav lepsie pochopit, musime ine javy zjednodusit alebo uplne zanedbat. Z toho dovodu je vacsina nasich modelov prilis jednoducha na to, aby bola priamo pouzita v praxi. Vytvarame vsak aj modely do praxe. Su to najma matematicke modely ocenovania komplexnych aktiv a statisticke modely odhadovania a predpovedania. Tieto modely su velmi vyuzivane, i ked ich treba casto mierne upravit pre potreby praxe. Asi najznamejsim prikladom je Black-Scholes model na ocenovanie opcii. Kratko po jeho publikacii zacala firma Texas Instruments predavat kalkulacky, v ktorych bola zabudovana funkcia na vypocet Black-Scholes ceny. Dnes sa vela obchoduje s exotickymi derivatmi a akademici, ktori ich vedia ocenovat, su na Wall Street horucou komoditou. O modely predpovedania vynosov je tiez zaujem. Minuly mesiac si ma Goldman Sachs pozval do New Yorku na prezentaciu mojho clanku o prediktivnych systemoch. Morningstar, lider v poskytovani informacii o investicnych fondoch, ma uz dvakrat pozval odprezentovat moje clanky o predpovedani vynosov investicnych fondov. Aké vysvetlenie equity premium puzzle pokladáte za najpravdepodobnejšie?
PARTNERI eTRENDU
Tato puzzle hovori, ze priemerne historicke vynosy z americkych akcii su prilis vysoke na to, aby sa dali odovodnit v zakladnom ocenovacom modeli zalozenom na spotrebe. Tento model je vsak prilis jednoduchy na to, aby sme ho brali vazne pri kalibracii akcioveho trhu. Realisticke rozsirenia zakladneho modelu vedia vysvetlit znacnu cast tych vysokych vynosov. Navyse ekonomicky argument si vyzaduje ocakavany vynos, nie priemerny historicky vynos. Clanok, ktory tuto puzzle predlozil, Mehra a Prescott (1985), predpoklada, ze historicky priemerny vynos z akcii sa rovna dlhodobo ocakavanemu vynosu. Je vsak mozne, dokonca pravdepodobne, ze priemerny vynos z americkych akcii za poslednych sto rokov bol podstatne vyssi ako investori ocakavali pred sto rokmi. Amerika sa za poslednych sto rokov stala svetovou velmocou, co investori nemohli s istotou ocakavat, a mimo Ameriky boli priemerne akciove vynosy v minulom storoci
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
NOVÉ KNIHY V TREND KLUBE
Objednajte si so zľavou: Longman Language Activator Trump – Nikdy sa nevzdávaj Slovensko-anglický hovorník ekonomický; Slovensko-nemecký hovorník ekonomický Drupal – podrobný průvodce tvorbou a správou webů TREND top reštaurácie a hotely 2009 Viac ponúk TREND klubu
eTREND JE ČLENOM:
Asociácia internetových médií
Page 3 of 6
nizsie. Statisticky povedane, standardna odchylka je u priemerneho vynosu v datach Mehru a Prescotta zhruba 2% rocne, takze rozdiel medzi equity premium 6% (ich odhad) a 2% rocne nie je statisticky vyznamny. K tomu treba pridat skutocnost, ze na rozdiel od ich predpokladov equity premium nie je konstanta. Equity premium pravdepodobne poklesla za poslednych sto rokov v dosledku vyssej likvidity trhu a stabilizacii makroekonomickeho prostredia. Pokles v equity premium zdvihol realizovane priemerne vynosy, kedze pokles v diskontnych sadzbach dviha ceny akcii. Nie je mi teda jasne, ci este nejaka puzzle existuje. Fisher Black v svojom prezidentskom prejave k Americkej finančnej asociácii (Journal of Finance, 1986) poukazuje na noise (šum) – opak informácie – ako na významný faktor nielen na finančných trhoch, ale aj v celkovom zlaďovaní ekonomickej aktivity. Tento text nemal na finančnú a ekonomickú profesiu významnejší vplyv. Prečo? (Dalibor Roháč, George Mason University) Nenazval by som ho bezvyznamnym (Google Scholar ukazuje 668 citacii), ale iste to nie je jedno z Blackovych najlepsich diel. Je to slovne vyrozpravany pribeh o tom, ze sum je v ekonomii dolezity. Koncept sumu vsak uz bol do ekonomie uvedeny davno predtym, a to podstatne exaktnejsim sposobom (napriklad Grossman a Stiglitz (AER 1980) a Diamond a Verrecchia (JFE 1981)). Navyse Black neponuka svojim grandioznym zaverom ziadnu empiricku podporu. Vacsina jeho tvrdeni sa mi dokonca nezda byt empiricky testovatelnymi. Nie je teda jasne, ako sa jeho nazor na svet da odlisit od alternativnych nazorov. To podla mna nie je veda. Tvrdenia, ktore nie su empiricky testovatelne, nie su vedecke a nepatria do spickovych vedeckych zurnalov. Keby Blackov clanok mal recenzenta, bol by zamietnuty. Prezidentske prejavy su jediny typ clankov v Journal of Finance, ktore neprechadzaju tradicnym publikacnym procesom. Myslim si vsak, ze je to tak dobre. Je dobre, aby raz za cas jeden z lidrov profesie (prezident AFA) volne vyjadril svoj nazor na dolezitu temu. Taketo nazory casto usmernia vyskum zaujimavym smerom. Tak tomu bolo aj u Blacka, ktoreho prejav podporil rozvoj noveho pola behavioralnych financii. Cast tohoto pola zial trpi podobnym problemom ako Blackov prejav - rozprava pribehy, ktore nie su empiricky odlisitelne od rozumnych alternativ. Nastastie si vsak mnohi behavioralni vyskumnici tento problem uvedomuju a aktivne pracuju na jeho odstraneni.
Život v akadémii Prečo podľa vášho názoru zarábajú v USA profesori ekonómie viac ako profesori v iných sociálnych vedách? A prečo sú platy na biznis školách vyššie ako na katedrách ekonómie? Môže za to povinnosť vyučovať MBA študentov? Platy profesorov v USA urcuje trh, a jednou z trhovych sil je dopyt z mimo akademie. Profesor z biznis skoly sa lepsie uplatni v praxi ako profesor ekonomie z fakulty socialnych vied, a profesor ekonomie sa zase uplatni lepsie ako profesor historie. Tym, ze ucim na biznis skole, prichadzam o lukrativnejsiu karieru na Wall Street. Nevadi mi to, pretoze ma praca na univerzite bavi, ale cim vacsi je prijmovy rozdiel medzi akademiou a Wall Street, tym silnejsie je nutkanie odist. Povinnost vyucovat MBA studentov nehra klucovu rolu. Ucit MBA studentov je sice narocnejsie ako ucit bakalarskych alebo doktorandskych studentov, pretoze MBA studenti maju za sebou rozne univerzitne vzdelania a rozne pracovne skusenosti, ale je to o to zaujimavejsie. Navyse tej vyuky nie je az tak vela -- kazdy rok si oducim tri sekcie svojho MBA kurzu pocas 10 tyzdnov a hotovo. Maloktora katedra ekonomie je schopna ponuknut nizsi teaching load. Pri akademickom publikovaní, aj v ekonómii, sa často hovorí o "klanoch", "rodinách" či "mafiách", ktoré pôsobia na niektorých najlepších školách, a selektívne poskytujú prístup do akademických žurnálov. Je to úplný výmysel? Ano. To, ze ludia z top skol castejsie publikuju v top zurnaloch, neznamena, ze su osobne preferovani. Korelacia a kauzalita nie je to iste. O prijati clanku rozhoduje kvalita. Konspiracne teorie su domenov zavistlivcov. Čo si myslíte o angažovaní sa profesorov mimo akadémie (aktívny asset management ako John Campbell, vrcholová politika ako Larry Summers, alebo dokonca kontroverzné podnikateľské aktivity ako Andrei Shleifer)? (Pavol Povala, Universität St. Gallen) Drzim im palce. Ked je niekto talentovany viac ako jednym smerom, nevidim dovod, aby svoje talenty potlacal. Tiez si myslim, ze by bolo tazke najst lepsieho ministra financii ako Larry Summers (profesor ekonomie na Harvarde), lepsieho sefa centralnej banky ako Ben Bernanke (profesor ekonomie na Princetone), alebo lepsieho hlavneho ekonoma IMF ako Raghu Rajan (moj kolega vo financiach na Chicagu). Som rad, ze v tejto krajine sa na vyznamne miesta dostavaju nielen politicki nominanti ale obcas aj odbornici. Zdá sa, že ekonometria korporátnych financií metodologicky zaostáva napríklad
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
Page 4 of 6
za ekonómiou práce. Empirické články v Journal of Finance sa často obmedzujú na zaujímavé témy spracované jednoduchou, niekedy až naivnou regresnou metodológiou. Čím to je? Žiadajú čitatelia tohto časopisu jednoduchosť, chýbajú kvalitné dáta alebo finančníci nevedia ekonometriu? (Peter Ondko, CERGE) Suhlasim, ze ekonometria podnikovych financií metodologicky zaostáva za ekonómiou práce, ale to iste sa da povedat o kazdej oblasti ekonomie s vynimkou ekonomie prace. Kvalitne data nechybaju; financna ekonomia ma lepsie data ako akakolvek ina oblast ekonomie (ceny tisicov cennych papierov minutu po minute, presne objemy transakcii, uctovne firemne data, atd.). Financna ekonomia je mlada veda, v ktorej sa este stale objavuju fundamentalne nove vysledky, a v mladych vedach byva vacsi doraz na podstatu ako na metodologiu. Ked niekto po prvy raz analyzuje zavislost medzi X a Y, jednoducha regresia je dobry prvy krok. Ked vsak niekto po stykrat analyzuje vztah medzi mzdou a zamestnanostou, tazke je clanok urobit zaujimavym bez novej metodologie. Doraz na podstatu evidentne vyvolava vacsi zaujem z pohladu citacii – Journal of Finance ma za minuly rok impact factor 3.3, Journal of Financial Economics 2.5, zatial co najlepsi ekonometricky zurnal, Econometrica, ma impact factor 2.4. Ocakavam, ze ked sa zacnu vycerpavat najzaujimavejsie ekonomicke otazky v podnikovych financiach, doraz na ekonometricke metody sa bude zvysovat. Ja osobne som velkym fanusikom kvalitnej ekonometrie. Existujú témy, ktorými by slovenský ekonomický výskum mohol zaujať aj medzinárodne? Najvacsiu sancu by mala analyza nejakeho pre Slovensko unikatneho prirodzeneho experimentu, z ktoreho by sa dali vyvodit zaujimave zavery o ludskom spravani. Napriklad by mohlo byt zaujimave skumat, ako sa ludia rozhodnu v pripade zmien v druhom pilieri dochodkoveho poistenia. Mozno by sme sa nieco dozvedeli o tom, ake meratelne vlastnosti maju vplyv na rozhodnutie dobrovolne si setrit na dochodok. Ako zvýšiť kvalitu akademickeho prostredia v ekonómii na Slovensku? Pomohli by americké skúsenosti? Pomohli, ale americke zdroje by pomohli viac. Maloktory ekonom si vyberie pracu na slovenskej univerzite pri sucasnych podmienkach. Ak vo financovani univerzit nenastanu radikalne zmeny, ambiciozni studenti budu nadalej odchadzat za kvalitnym ekonomickym vzdelanim do zahranicia. To je sice skoda ale nemusi to byt velky problem. V dnesnej globalnej spolocnosti sa mozu rozne krajiny specializovat na vzdelavanie v roznych oblastiach, ktore zodpovedaju potrebam ich hospodarstiev. Napriklad v Londyne by mohli sidlit spickove akademicke institucie v oblasti financii, zatial co na Slovensku by sa nam mozno viac zisli spickove katedry v odboroch tykajucich sa vyroby aut. Slovaci by tak chodili studovat financie do Londyna a Briti by zas studovali vyrobu aut na Slovensku. Stary dobry princip komparativnej vyhody. Urcite je potrebne zvysit kvalitu zakladneho ekonomickeho vzdelavania na Slovensku, ale nie kazda krajina potrebuje spickovy doktorandsky program v ekonomii.
Editorská poznámka: Pridali sme nový tag Rozhovory. Hodláme v nich pokračovať, námety sú samozrejme vítané. Potešil ma Ľubošov názor, že slovenský ekonomický výskum môže zaujať analýzou prirodzených experimentov, ktorých je u nás neúrekom. Ako to skúsil Števo s mojou a Xanderovou pomocou. Defaulty v prípade zdobrovoľnenia druhého piliera mi tiež napadli, ďalšia možnosť sú nepochybne prirodzené experimenty na trhu práce (M.F.).
Hlasujte na vybrali.sme.sk
Článok súvisí s témami: Zaujímavý výskum Verejné polemiky Naše školy Rozhovory Hodnotenie článku: Doteraz 14 hodnotení. Priemer: 9,9 Zlý
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10 Dobrý
Čítanosť článku: 6628
Diskusia k článku (2 príspevky) no neviem ci je zrovna helicopter ben vacsi odbornik ako ...
14.12.2007 23:52
Blahozelam, podaril sa vam vyborny blog, tento clanok je to ...
22.10.2007 10:46
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
Page 5 of 6
DISKUSIA
Zobraziť (2 príspevky) Pridať nový príspevok Najnovší príspevok: 14. 12. 2007, 23:52 no neviem ci je zrovna helicopter ben vacsi odbornik ako politicky nominant...jeho reci o tom , ako... (viac) NÁSTROJE
RSS celého eTRENDU RSS sekcie BLOGY RSS rubriky Radostná veda blog o ekonómii a sociálnych vedách Poslať stránku e-mailom Odkaz pre redakciu Vytlačiť stránku PROFIL
Radostná veda - blog o ekonómii a sociálnych vedách Počet článkov: 40 Priemerné hodnotenie: 7,8 Priemerná čítanosť: 5084 Priemerný počet príspevkov v diskusiách: 16
Martin Filko je mladší výskumník a doktorand na Erazmovej univerzite v Rotterdame a poradca ministra na Ministerstve financií SR. Andrej Svorenčík sa v rámci PhD štúdia venuje experimentálnej ekonómii, hospodárskym dejinám a dejinám vedy na University of Amsterdam. Štefan Kišš pracuje na Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií SR, kde je zodpovedný za štrukturálne analýzy.
História diskusií a fór
Moje linky Becker-Posner (a anti-BeckerPosner) Cognitive Daily Developing Intelligence
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
Rozhovor s Ľubošom Pástorom: Mafie v ekonómii sú výmysel - eTREND
Page 6 of 6
upozornenia na nové články na mojom blogu
Stránky generuje redakčný systém Buxus spoločnosti ui42 | Dizajn: Studio 001 a eTREND
Stránky blogy.etrend.sk poskytujú mediálny priestor nezávislým autorom blogov.
© Autori blogov a TREND Holding, s.r.o. | ISSN 1336-2674
Stanoviská vyjadrené v článkoch sa nemusia zhodovať s názorom prevádzkovateľa servera,
Akékoľvek preberanie obsahu len so súhlasom vlastníkov autorských práv
ktorým je TREND Holding, s.r.o. | Odkaz pre správcu blogov | Podmienky blogovania na eTRENDE
http://blogy.etrend.sk/radostnaveda/rozhovor-s-lubosom-pastorom-mafie-v-ekonomii-su-...
11/22/2008
