2012
Národná vojenská stratégia Maďarska
MINISTERSTVO OBRANY
1
Predslov ministra k Národnej vojenskej stratégii Maďarska Na začiatku druhého desaťročia 21. storočia v dôsledku nevypočítateľných globálnych procesov a bezpečnostných výziev z nich prameniacich zohrávajú ozbrojené sily, a tak aj Maďarská armáda, čoraz významnejšiu úlohu. Štruktúra vytvorená za uplynulé dva desaťročia, po početných premenách, a zdedená vojenská technika pritom sú uspôsobené na riešenie komplexných a rozvetvených výziev budúcnosti len v obmedzenej miere. Vytvorenie a príprava vojenskej sily schopnej čeliť tradičným aj novým výzvam si vyžaduje značný čas a významné zdroje. Na vojny budúcnosti sa nemožno pripraviť vychádzajúc len zo skúseností súčasnosti, preto má osobitný význam, aby sme smerovanie zmien včas rozoznali. Cieľom Národnej vojenskej stratégie je za zohľadnenia skúseností zo súdobých konfliktov a predpokladaných výziev vytýčiť cestu, ktorá bude v strednodobom a dlhodobom horizonte určovať možnosti nasadenia maďarských ozbrojených síl a smery rozvoja ich schopností. Maďarská armáda vykročila na cestu obnovy. Jedným z jej dôležitých krokov je vypracovanie Národnej vojenskej stratégie, ktorá za zohľadnenia reálií, pritom však s potrebnými ambíciami načrtáva víziu ozbrojených síl. Sme si vedomí mimoriadnosti úlohy, na ktorú sme sa podujali: našu národnú položíme na nové základy tak z morálneho, ako aj z odborného aspektu, v dobe zaťaženej ekonomickou krízou. Úloha, ktorú máme pred sebou, si súčasne vyžaduje vyzretú víziu, strategické uvažovanie, odhodlanosť, vytrvalosť a predovšetkým dôsledné vykonávanie. Musíme upustiť od pohodlného, zároveň však mimoriadne nebezpečného stanoviska, ktoré sa v minulosti udomácnilo, a podľa ktorého obrana vlasti sa môže zabezpečiť aj bez meritórnych vlastných síl, opierajúc sa o minimálne vlastné schopnosti, veriac len v solidaritu členských štátov NATO a Európskej únie. Týmto prístupom, ktorý je vzdialený aj duchu aliancie, možno pokračovať len po trudnej ceste demolácie armády. Slúžiť svojej vlasti, Európe a NATO dokážeme len silnými, sebaistými ozbrojenými silami, ktoré sú právom hrdé samé na seba. Nová Národná vojenská stratégia odzrkadľuje tento pohľad a ukazuje smer k obnove Maďarskej armády. Za absencie Národnej vojenskej stratégie počítajúcej s reálnou situáciou by sme sa mohli ľahko vydať falošnou cestou počas nášho poslania prinášajúceho mnohé úskalia. Verím, že stratégia dokáže byť referenčným bodom aj pre našich spoluobčanov zaujímajúcich sa o túto tému, čím sa bude zvyšovať spoločenská podpora veci obrany vlasti.
Dr. Csaba Hende minister obrany
2
Národná vojenská stratégia Maďarska I. Úvod 1. Cieľom Národnej vojenskej stratégie (v ďalšom len „stratégia”) je, aby v súlade so Základným zákonom Maďarska, právnymi predpismi určujúcimi činnosť sféry obrany, Strategickou koncepciou Severoatlantickej aliancie (v ďalšom len „NATO”), ako aj s Európskou bezpečnostnou stratégiou, respektíve na základe princípov zakotvených v Národnej bezpečnostnej stratégii vytýčila tie strategické ciele, smery, nástroje a zdroje, prostredníctvom ktorých môže Maďarská armáda naplniť svoje poslanie. 2. Stratégia je jedným z dôležitých nástrojov obnovy Maďarskej armády; poskytuje strednodobé a dlhodobé usmernenie pre Maďarskú armádu, pričom definuje je úlohu v obrane krajiny a presadzovaní jej záujmov. Stratégia v záujme toho stanovuje hlavné princípy nasadenia a udržiavania ozbrojených síl, smery ich rozvoja, definuje ciele a nástroje, pomocou ktorých sa Maďarská armáda stane moderným vojskom disponujúcim flexibilne a efektívne aplikovateľnými schopnosťami, vyrovnanou štruktúrou. 3. Dostupné rozpočtové zdroje určujú implementáciu stratégie; ich obmedzenosť však zároveň napomáha udomácnenie sa nového prístupu usilujúceho sa o efektívnosť. Dôsledná implementácia stratégie dáva šancu na to, aby po zastavení poklesu schopností Maďarskej armády vznikli obnovené a dobre zorganizované ozbrojené sily, ktoré so svojimi zdrojmi hospodária efektívne, majú pevné základy, ich vývojová dráha je trvalo udržateľná, a ktoré sa modernizujú postupne, s rastom rozpočtových zdrojov, ktoré sa pre ne zabezpečujú. 4. Stratégia chce prispieť k tomu, aby bol živý vzťah medzi vojakmi v dobrovoľnej vojenskej službe a maďarskou spoločnosťou, a aby sa ozbrojeným silám dostalo väčšieho uznania od národa. Dôležitou časťou upevnenia tohto vzťahu je aj dobre fungujúci systém dobrovoľných vojakov v zálohe. II. Základné tézy 5. Mimoriadne dynamické a rozsiahle zmeny, ktoré sa v globálnom bezpečnostnom prostredí odohrávajú, spôsobujú nevypočítateľnosť. V Európe a jej susedstve sa môže aj na začiatku 21. storočia stať, že v regionálnom konflikte dostane hlavnú úlohu vojenská sila. Z toho dôvodu je aj naďalej potrebné udržiavať vierohodnú vojenskú silu. 6. V našom globalizovanom svete v dôsledku využívania moderných technológií a silnejúcich ekonomických vzťahov sú jednotlivé národy a regióny čoraz viac závislé navzájom od seba a ich bezpečnosť sa dá navzájom od seba čoraz menej oddeliť. Vonkajšie a vnútorné faktory bezpečnosti sa spájajú, nastávajúce krízy ovplyvňujú medzinárodnú stabilitu v rastúcej miere. Aj krízy, ku ktorým dochádza v značne vzdialených regiónoch, môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť bezpečnosť Maďarska. 7. Bezpečnosť transatlantického priestoru je nedeliteľná. Základným kameňom bezpečnosti a stability Maďarska sú pevné transatlantické vzťahy a európska integrácia. Je naším zásadným záujmom udržanie trvalých a vyrovnaných transatlantických vzťahov, čoho predpokladom je posilnenie európskych obranných schopností.
3
8. Maďarsko je odhodlaným zástancom zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Posilnenie medzinárodných mechanizmov slúžiacich prevencii kríz a riešeniu konfliktov má zásadný význam aj z hľadiska bezpečnosti Maďarska. Preto Maďarsko mieni zohrávať aktívnu úlohu v globálnych a regionálnych organizáciách tvoriacich súčasť medzinárodnej bezpečnostnej nadstavby. 9. Maďarsko nepovažuje žiaden štát za svojho nepriateľa, svoje sporné otázky mieni riešiť v súlade s Chartou Organizácie spojených národov (v ďalšom len „OSN”) a normami medzinárodného práva, mierovými prostriedkami. 10. V prípade agresie zameranej proti nemu – v súlade s ustanoveniami článku 51 Charty OSN – Maďarsko vykoná všetky kroky potrebné v záujme ochrany svojej nezávislosti, svojho územia, vzdušného priestoru, obyvateľstva a hmotného majetku. 11. Obrana vlasti je vecou národnou, ktorej dva základné piliere tvoria vlastné národné sily a spolupráca spojencov. K tomu, aby Maďarská armáda dokázala splniť svoje ústavné povinnosti, ako aj záväzky našej vlasti plynúce z jej postavenia spojenca v NATO a člena Európskej únie (v ďalšom len „EÚ”), je nevyhnutný rozvoj vlastných národných síl. 12. Bezpečnosť je zložitá a jej prvky navzájom úzko súvisia, preto sa vec národnej obrany nemôže chápať samostatne, oddelene od iných oblastí bezpečnosti. Riadenie bezpečnostných výziev presahuje kompetencie jednotlivých ministerstiev, preto si vyžaduje zosúladenú kooperáciu na vládnej úrovni. 13. Maďarská armáda je principiálnym garantom zaručenia suverenity a územnej celistvosti Maďarska. Maďarská armáda zohráva rozhodujúcu úlohu pri ochrane slobody, ústavného poriadku a bezpečnosti Maďarska voči vonkajším vojenským hrozbám. Jej výkon odvedený v medzinárodných operáciách a uznanie tohto výkonu má výrazný vplyv na medzinárodnú autoritu a vplyv Maďarska, čím prispieva k stupňovaniu schopnosti krajiny presadzovať svoje záujmy. 14. Maďarská armáda musí disponovať základmi schopností potrebných na ozbrojenú obranu krajiny, aby sa v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia tieto schopnosti mohli cielene rozvíjať. Vlastné národné sily Maďarska sa musia rozvíjať aj za zohľadnenia záväzkov člena NATO, plánovite a postupne. 15. Maďarská armáda sa zúčastňuje takých operácií, ktoré prispievajú k posilneniu bezpečnosti Maďarska a jeho spojencov. K nasadeniu maďarskej vojenskej sily za hranicami dochádza po príslušnom medzinárodnoprávnom oprávnení na základe verejnoprávneho rozhodnutia, v rámcoch medzinárodných organizácií alebo v príležitostnej koalícii, na báze spoločných hodnôt a záujmov. 16. Organickou súčasťou moderných ozbrojených síl pozostávajúcich z profesionálnych a zmluvných zložiek je systém dobrovoľných vojakov v zálohe. V rámci toho sa uskutočňuje výcvik spoluobčanov, ktorí sa chcú aktívne podieľať na obrane vlasti, resp. ich nasadzovanie v čase mieru a osobitného právneho poriadku. V čase mimoriadneho stavu a v preventívnej obrannej situácii, ak Národné zhromaždenie rozhodne o zavedení vojenskej služby založenej na brannej povinnosti, Maďarská armáda sa v súlade s ustanoveniami právnych predpisov opiera aj o vojenskú službu plnoletých mužov s bydliskom v Maďarsku a s maďarskou štátnou príslušnosťou. 17. Spoločenské uznanie Maďarskej armády je principiálne dôležité z hľadiska úspešného plnenia jej úloh. Branná výchova vyrastajúcej generácie, jej oboznámenie s vojenskými hodnotami má významnú úlohu pri zvyšovaní autority a verejného uznania armády.
4
III. Prostredie pôsobenia 18. Čoraz viac rastie význam nevojenských aspektov bezpečnosti, neznamená to však pokles úlohy vojenských činiteľov. Úspešné plnenie úloh Maďarskej armády v rozhodujúcej miere ovplyvňujú tie okolnosti, za ktorých musí naplniť svoje poslanie. Potrebné schopnosti sa môžu zadefinovať len za zohľadnenia výziev plynúcich z bezpečnostného prostredia, z práv a povinností prameniacich z členstva Maďarska v aliancii a ratifikovaných medzinárodných dohôd, charakteristík predpokladaného nasadenia obranných síl, ako aj disponibilných materiálnych a ľudských zdrojov. A. Bezpečnostné prostredie 19. Bezpečnostné prostredie Maďarska súčasne charakterizujú procesy posilňujúce a oslabujúce stabilitu nášho regiónu a krajiny v nej. Tendencie, ktoré sú badateľné v bezprostrednom okolí Maďarska, smerujú k stabilite, pritom však bezpečnostná situácia území v minulosti sužovaných krízami je aj naďalej krehká. Globálne procesy predznamenávajú bezpečnostné prostredie, ktoré je v dlhodobom horizonte ťažko vypočítateľné, čo v najhoršom prípade môže zastaviť, alebo zvrátiť späť tie pozitívne zmeny, ktoré registrujeme v súčasnosti v našom regióne. Úloha nových výziev, objavujúcich sa v globálnych rozmeroch, bude čoraz významnejšia z hľadiska strednodobých a dlhodobých perspektív. Procesy posilňujúce bezpečnosť a stabilitu 20. Bezpečnostná situácia bezprostredného okolia Maďarska je v princípe stabilná, väčšina štátov regiónu sa stala súčasťou integračných organizácií, ktoré majú rozhodujúci význam aj pre nás, resp. sa usilujú o získanie členstva. 21. Hrozba útoku proti Maďarsku, resp. jeho spojencom uskutočneného tradičnými zbraňami je v súčasnosti nepatrná, a na základe súčasných procesov je to pravdepodobné aj strednodobo. Pravdepodobnosť útoku uskutočneného netradičnými prostriedkami a obmedzeného z hľadiska cieľov je taktiež pomerne nízka, nemožno ju však v plnej miere vylúčiť. 22. Svojou strategickou koncepciou prijatou v Lisabone NATO učinila ďalší významný krok smerom k tomu, aby dokázala úspešne reagovať na výzvy 21. storočia. Strategická koncepcia určuje smery, ktorými aliancia – prispôsobujúc sa zmenenému bezpečnostnému prostrediu – dokáže plniť svoju rolu zakotvenú v Severoatlantickej zmluve (Washingtonskej zmluve) a zabezpečiť obranu svojich členských krajín. 23. V oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (v ďalšom len SBOP) vznikli nové štruktúry, mechanizmy, ktoré môžu ďalej zintenzívniť úlohu EÚ v bezpečnostnej politike. Procesy účinkujúce proti bezpečnosti a stabilite 24. Ako dôsledok regionálnych konfliktov uplynulých desaťročí je stabilita bezprostredného okolia nášho regiónu miestami naďalej krehká, u našich vzdialenejších susedov dokonca ešte stále existuje možnosť tradičných konfliktov, dokonca v niektorých regiónoch sa pravdepodobnosť môže aj stupňovať, čoho dopady sa môžu nepriamo dotknúť aj Maďarska. 25. Šírenie chemických, biologických, rádiologických a nukleárnych zbraní hromadného ničenia a ich nosičov – vrátane produktov a poznatkov vhodných na dvojaké použitie 5
– aj naďalej znamená nevypočítateľný zdroj ohrozenia pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Ako hrozba sa javí, že tieto zbrane sú dostupné štátnym a neštátnym aktérom s nepriateľským úmyslom. Zjednodušený prístup k špičkovým technológiám môže znásobiť útočné schopnosti štátnych a neštátnych aktérom s nepriateľským úmyslom. 26. V západnom svete poklesla aktivita medzinárodných teroristických organizácií s globálnymi zámermi, napriek tomu však v súčasnosti terorizmus ostáva významnou globálnou hrozbou, keďže dôvody, predovšetkým spoločenské, ktoré viedli k jeho vzniku a posilneniu, sa nepodarilo eliminovať. Terorizmus teda aj naďalej znamená riziko pre bezpečnosť a hodnotový systém transatlantického spoločenstva a sprostredkovane aj Maďarska. 27. Sme svedkami mocenského preskupenia globálnych rozmerov: vzmáhajúce sa mocnosti nadobúdajú čoraz väčší ekonomický a politický vplyv. Tento proces neznamená vojenskú výzvu pre transatlantický priestor, avšak priebežné zvyšovanie vojenských rozpočtov týchto mocností môže byť zdrojom napätia v strednodobom a dlhodobom horizonte. 28. Vo svete sa odohrávajúce, predovšetkým ekonomické a demografické zmeny majú za následok nárast hodnoty mimoeurópskych priestorov, a súčasne s tým relatívny pokles váhy Európy. Toto posilňuje potrebu revízie súčasných bezpečnostných štruktúr. 29. Svetová finančná a ekonomická kríza môže oslabiť kohéziu EÚ. Výrazný pokles výdavkov európskych štátov na obranu zase môže mať negatívny vplyv na transatlantické vzťahy. 30. Stabilita štátov, resp. regiónov, ktoré sa ťažko prispôsobujú výzvam globalizácie, alebo sa im vôbec nedokážu prispôsobiť, je krehká, tamojšie procesy môžu nabrať nevypočítateľný smer. Toto môže posilniť bázu medzinárodného terorizmu, ďalej môže byť zdrojom nebezpečenstiev generovaných masovou migráciou. Štáty, ktoré pohltila anarchia a stali sa nefunkčnými, môžu ohrozovať stabilitu daného regiónu, ďalej môžu slúžiť ako útočisko a výcvikový terén teroristických skupín s globálnymi zámermi. 31. Predpokladané vyostrenie hospodárskych, spoločenských a demografických problémov týkajúcich sa štátov na periférii môže posilniť postavenie extrémistov a protizápadné nálady. 32. Bezpečnosť a stabilitu jednotlivých regiónov aj naďalej určuje predovšetkým politika jednotlivých štátov, pritom však priebežne rastie význam neštátnych aktérov pri formovaní bezpečnostného prostredia. Preto našu bezpečnosť v rastúcej miere ovplyvňujú politikou priamo nekontrolovaní aktéri, vyvíjajúci svoju činnosť mimo medzinárodných bezpečnostných štruktúr. 33. Novú výzvu a potenciálny zdroj nebezpečenstva znamená dostupnosť a používanie globálneho verejného majetku – otvorených morí, medzinárodného vzdušného priestoru, vesmíru a kyberpriestoru. Spomedzi nich vyniká rastúci počet útokov proti počítačovým sieťam a ich zvyšujúci sa potenciál spôsobiť škodu. Príznaky kyberhrozieb, ktoré sa líšia od príznakov tradičných hrozieb, podčiarkujú potrebu rozsiahlej revízie a v danom prípade aj modifikácie našich pojmov spojených s vojnou. 34. Účinky vzniku informačnej spoločnosti sú citeľné vo všetkých oblastiach národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Popri početných pozitívnych účinkoch procesu sú značné aj negatívne dopady tohto vývoja. Moderné infokomunikačné nástroje používané štátnymi a neštátnymi aktérmi môžu prispieť k vzniku bezpečnostného rizika. 35. Otázka energetickej bezpečnosti znamená čoraz ťažší problém. Zvyšuje sa počet odberateľov závislých na importe a zraniteľnosť dodávkových trás. Pre náš región je 6
obzvlášť príznačná nedostatočná diverzifikácia nákupu zdrojov energie. Dopady globálnych zmien klímy a životného prostredia, znečisťovania prostredia, či počasia, ktoré sa stáva čoraz extrémnejším, vyčerpanie surovín a prírodných zdrojov, prístup k zdravej pitnej vode a čoraz ťažšie svetové problémy výživy sa pravdepodobne stanú hlavnými zdrojmi konfliktov, resp. ich posilňujúcimi faktormi. Je nutné počítať s tým, že sa môže zvýšiť počet a závažnosť prírodných a priemyselných katastrof. B. Členstvo v aliancii a medzinárodné dohody 36. Členstvo Maďarska v NATO znamená kolektívnu zodpovednosť a kolektívne úlohy, a zároveň aj možnosť kolektívneho vystupovania. Základné úlohy spojencov tvorí podieľanie sa na kolektívnych obranných úlohách a medzinárodných operáciách, ako aj účasť na udržaní a vývoji k tomu potrebných schopností, ako aj upevňovanie partnerských vzťahov. 37. Kolektívna obrana – tak krajiny, ako aj jej spojencov – uskutočnená v rámcoch NATO a podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy je jedným zo základných pilierov bezpečnosti Maďarska. Ďalšie úlohy znamenajú vojenské úlohy doložiek Lisabonskej zmluvy o vzájomnej pomoci a solidarite. 38. Účasť na medzinárodných operáciách znamená rozvrstvenú úlohu, na ktorých – aj v strategických vzdialenostiach – sa musíme vedieť podieľať. Maďarsko na úrovni svojich príslušných ambícií je pripravené a schopné naraz nasadiť tisíc osôb v medzinárodných operáciách. 39. Musíme sa aktívne podieľať na medzinárodných činnostiach zameraných na kontrolu zbrojenia, a iných aktivitách na upevnenie dôvery a bezpečnosti. Musíme prispieť k zábrane šíreniu tradičných zbraní a zbraní hromadného ničenia, ako aj ich nosičov. C. Charakter predpokladaného nasadenia ozbrojených síl 40. K nasadeniu ozbrojených síl môže dôjsť v celom spektre operácií počnúc operáciami nízkej intenzity až po operácie vysokej intenzity. Napriek tomu, že sa v súčasnosti Maďarská armáda zúčastňuje medzinárodných operácií nízkej intenzity, strednodobo bude musieť byť spôsobilá uskutočniť aj operácie vysokej intenzity. 41. Maďarská armáda typicky pôsobí v operáciách krízového manažmentu, v mnohých prípadoch v značnej vzdialenosti od Maďarska, za extrémnych prírodných a klimatických podmienok, v ťažko dostupnom teréne, kde podpora zo strany prijímajúceho národa je obmedzená, alebo vôbec nie je k dispozícii. V rámci krízového manažmentu je potrebná širokospektrálna aplikácia činností v rámci „sieťovej vojny“, rozviedky a spravodajstva, presných zbraní a moderných technických prístrojov, civilno-vojenskej spolupráce, psychickej vojny, ako aj síl špeciálneho určenia. Krízový manažment sa obyčajne vykonáva v slabých štátoch neschopných splniť svoje základné úlohy, kde sa bezpečnosť musí vytvoriť a udržať voči neregulárnym, polovojenským organizáciám, povstalcom, ozbrojeným skupinám, medzinárodným teroristickým a žoldnierskym skupinám. 42. Na miesto hromadných armád nastúpili málopočetné, flexibilne nasaditeľné ozbrojené sily pozostávajúce z dobre vycvičených vojakov. Namiesto širokých frontových línií sa v mnohých prípadoch bojuje na obývaných a zastavaných územiach, v prostredí civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry, voči ťažko identifikovateľnému nepriateľovi. 43. Čoraz častejšie vzniká potreba humanitárnej intervencie a pomoci medzinárodného spoločenstva za nasadenia vojenskej sily. Krízy sa nedajú riešiť výlučne vojenskou 7
silou, ich manažment si vyžaduje zložité civilné a vojenské úsilie a kooperáciu, s osobitným zreteľom na vzájomnú odkázanosť vojenských a civilných odborníkov pôsobiacich v totožnom operačnom priestore. Vojenské a civilné úsilie sa nedá od seba ostro oddeliť. V operačnom priestore nie sú prítomní len štátni aktéri, ale rozhodujúcim spôsobom aj viacerí neštátni aktéri. 44. Spolu s našimi spojencami, za využitia našej existujúcej technickej prevahy, vo väčšine prípadov bude bezprostrednému styku ozbrojených síl predchádzať úder nástrojmi bez ľudskej účasti, uskutočnený z územia mimo daného priestoru, v záujme podlomenia predpokladaného odporu. 45. Pozemné operácie ozbrojených síl sú potrebné na to, aby sa dostali do priameho styku s protistranou, ktorá vo väčšine prípadov nie je regulárna, s jej civilným prostredím, ako aj s ostatnými aktérmi krízového manažmentu na podporu dosiahnutia želaných politických cieľov. 46. Podpora politických cieľov vojenskými prostriedkami si vyžaduje aplikáciu rôznych, prípadne všetkých foriem vojenských činností. Vojaci musia vo všetkých prípadoch prispievať k dosiahnutiu želaných politických cieľov v uvedenom priestore s mnohými aktérmi. 47. Počas účasti na medzinárodnej operácii úlohou ozbrojených síl nie je len vytvorenie bezpečnostných podmienok potrebných na rekonštrukciu a potlačenie aktivít ozbrojeného odboja, ale podľa potreby sa spolupodieľajú aj na rekonštrukcii až po vytvorenie stability. Ak civilné vládne a mimovládne organizácie pôsobia tiež v operačnom priestore, nevyhnutnou podmienkou úspechu je úzka spolupráca s nimi v znamení komplexného prístupu. 48. K nasadeniu vojenskej sily väčšinou dochádza v krajinách s odlišnou kultúrou, rozdelenou spoločnosťou, zaostalou infraštruktúrou a štátnou organizáciou. Má mimoriadny význam náležitá príprava a výcvik nasadzovanej sily na predpokladané pomery. Počas prípravy vojakov treba venovať osobitnú pozornosť oboznámeniu sa s kultúrnymi a politickými podmienkami daného regiónu. 49. V dôsledku zmien prebiehajúcich v globálnom bezpečnostnom prostredí narastá význam spravodajstva a kontrarozviedky. Komplexné výzvy príznačné pre operačný priestor, ako aj často sa meniaca bezpečnostná situácia takisto zvyšujú potrebu presných a včasných informácií a hodnotení. 50. Zvýšené tempo operácií a zaťaženie plynúce z ich veľkého počtu podľa očakávaní pravdepodobne poklesnú, avšak aj naďalej zostanú významné. Účasť na operáciách si vyžaduje rýchle rozhodovanie zo strany rozhodovateľov. 51. Pre rýchlu schopnosť masovokomunikačných prostriedkov a internetu sprostredkovať správy postupne klesá čas na rozhodovanie a manévrovací priestor: pod tlakom verejnej mienky sú jednotlivé vlády niekedy nútené bez dôkladnej prípravy rozhodnúť o vojenských intervenciách s humanitárnym účelom, resp. o ich ukončení. Keďže spoločnosť kladie vysoko systém morálnych požiadaviek ohľadne spôsobu uskutočnenia operácií, od vojenskej sily sa očakáva, aby svoju úlohu vykonala s veľkou presnosťou, s najnižším možným počtom civilných obetí a s najmenšími možnými vlastnými stratami. Cez médiá operačná činnosť môže priamo a takmer okamžite nadobudnúť strategický, politický význam. Preto velitelia, ale aj jednotliví vojaci jednotiek musia konať v rámci svojej operačnej činnosti so zvýšenou obozretnosťou. 52. Kvôli novým, asymetrickým výzvam, ktoré sa nepáchajú ozbrojene a priamo si nevyžadujú obete na ľudských životoch, dokážu však spôsobiť obrovské materiálne škody a chaos, sa rozšíril význam pojmov vojna a útok. V závislosti od veľkosti spôsobenej škody neozbrojený útok – z hľadiska jeho posúdenia – sa môže rovnať aj 8
ozbrojenému útoku. Takúto hrozbu znamenajú predovšetkým kybervojny, ktorých potenciál, čo sa týka spôsobenia materiálnych škôd a narušenia verejného poriadku, čoraz menej zaostáva za tradičnými zbraňami. 53. Technologickým vývinom sa objavujú, resp. sa stávajú dostupnými nové spôsobilosti, systémy zbraní, ktoré pretvárajú predtým známy rámec a charakter vojen. D. Zdroje 54. Vplyv nepriaznivého prostredia vo svetovej ekonomike, ktoré sa utváralo po roku 2008 na národné hospodárstvo a v rámci neho na ústredný rozpočet aj v prípade rezortu obrany výrazne znížil disponibilné rozpočtové zdroje. Táto negatívna tendencia znamená obzvlášť veľkú výzvu v zrkadle toho, že úlohy spojené s národnou obranou boli podfinancované aj v predchádzajúcom období. 55. V záujme zastavenia a obrátenia negatívnych procesov sa vláda Maďarska zaviazala uznesením, že sa rozpočet Ministerstva obrany na rozpočtové roky 2013–2015 zabezpečí aspoň v nominálnej hodnote jeho rozpočtovej dotácie plánovanej na rok 2012, a počnúc rozpočtovým rokom 2016 za minimálneho navyšovania podielu z HDP o ročných 0,1 percentuálneho bodu zdroje na rozpočtovom riadku rezortu do roku 2022 dosiahnu 1,39% HDP, čím sa priblížime k priemeru európskych členských štátov NATO. 56. V záujme implementácie stratégie, a najmä uskutočnenia cieľa zameraného na vytvorenie udržateľných ozbrojených síl je nutné usilovať sa o to, aby sa v rozpočte pre obranu pomer personálnych výdavkov, nákladov na prevádzku a rozvoj sa ustálil v pomere 40-30-30 % už v strednodobom časovom horizonte. 57. Z hľadiska fingovania Maďarskej armády okrem materiálnych zdrojov má kritický význam, že aké ľudské zdroje má k dispozícii. Najväčšou hodnotou Maďarskej armády je pripravený, motivovaný a oddaný vojak plniaci svojráznu verejnú službu. Jeho udržanie a potrebné doplňovanie zabezpečuje uskutočnenie cieľov zakotvených v stratégii rezortu pre ľudské zdroje a prevádzkovanie humánnych subsystémov v súlade s plánmi. 58. Na súdobé zložité vojenské výzvy dokážu úspešne odpovedať len také ozbrojené sily, ktorých príslušníci prešli kvalitným vzdelávaním a výcvikom, majú náležitú fyzickú a psychickú kondíciu, sú spôsobilí v medzinárodnom prostredí odviesť prácu na vysokej kvalitatívnej úrovni, ďalej ohľadom vykonávania úloh sú motivovaní a oddaní. K tomu sú potrebné školenia, výcviky, kurzy, prax na strednej a vyššej úrovni, ktoré pripravia na úspešné vykonanie úloh a spĺňajú požiadavky doby, resp. v záujme výberu vedúcich je potrebný správny systém výberu. Transformujúci sa systém vzdelávania dôstojníkov a s tým spojený systém vzdelávania poddôstojníkov musia vytvoriť podmienky prechodu medzi kariérami v oblasti verejných služieb. 59. Vďaka členstvu Maďarska v NATO a EÚ medzi príslušníkmi Maďarskej armády čoraz viac rastie počet tých, ktorí disponujú značnými medzinárodnými skúsenosťami. počas modernizácie Maďarskej armády má základný význam zužitkovanie vedomostí a skúseností získaných v medzinárodnom prostredí. 60. Budovaním systému dobrovoľných vojakov v zálohe prispievame k zvýšeniu vojenských schopností Maďarskej armády a posilneniu idey vlastenectva. Systém vojakov v zálohe má byť schopný osloviť na trhu práce našich odborne kvalifikovaných spoluobčanov, ktorí sú angažovaní, motivovaní a ochotní konať v prospech vlasti, resp. udržať ich medzi dobrovoľníkmi Maďarskej armády v zálohe. IV. Úlohy Maďarskej armády 9
61. Základnou úlohou Maďarskej armády je – samostatne alebo v spojeneckých rámcoch – ozbrojená obrana nezávislosti, územia, vzdušného priestoru, obyvateľstva a materiálnych hodnôt Maďarska. K tomu je potrebné vnímať vojenské hrozby týkajúce sa Maďarska priamo alebo nepriamo, vytvorenie náležitej spôsobilosti na odradenie, a v prípade potreby odstrániť vojenskú hrozbu. 62. V súvislosti s výkonom jej základnej úlohy je dôležitou úlohou zorganizovanie a zabezpečenie podpory prijímajúceho národa pre sily spojeneckých krajín. Ďalšou dôležitou úlohou Maďarskej armády ja zabrániť použitiu civilných vzdušných dopravných prostriedkov ako zbraň. 63. Zodpovednosťou Maďarska ako člena OSN, NATO, EÚ, resp. Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (v ďalšom len „OBSE”) je plnenie spojeneckých a iných medzinárodných záväzkov, najmä úloh kolektívnej obrany, krízového manažmentu, humanitárnych intervencií, resp. spojených s posilňovaním dôvery a bezpečnosti, pri ktorých zohráva Maďarská armáda rozhodujúcu úlohu. plnenie medzinárodných záväzkov prispieva k upevneniu medzinárodného mieru a bezpečnosti – a tým aj bezpečnosti Maďarska – a zároveň zvyšuje medzinárodnú autoritu Maďarska. 64. Maďarská armáda sa podieľa na odstraňovaní dôsledkov prírodných a priemyselných katastrof, riešení humanitárnych kríz, resp. v prípade potreby sa podieľa na podpore civilných orgánov. Vykonáva úlohy vyžadujúce pyrotechnické a iné vojenské vedomosti a špeciálne zariadenia, ďalej zabezpečuje stráženie a ochranu určitých kritických objektov infraštruktúry. 65. A Maďarská armáda popri uvedených zabezpečuje udržiavanie medzinárodných vojenských vzťahov, stráž a ochranu Svätej koruny, podieľa sa na štátnych protokolárnych úlohách – medzi nimi aj na úlohách spojených so Sándorovým palácom – zapája sa do zachovávania vojenských tradícií, ako aj výkonu úloh spojených so štátnymi rezervami a verejným zamestnávaním. 66. Maďarská armáda sa v záujme plnenia svojich úloh pripravuje na výkon vojenských činností, aktivít krízového manažmentu a mierového obdobia. V. Spôsobilosti 67. Maďarská armáda sa musí stať udržateľným vojskom, ktoré spĺňa požiadavky doby, obnovilo sa ohľadne prístupov i vojenskej techniky, je dobre organizované, má v úcte a pestuje národné tradície, môže sa efektívne nasadiť samostatne aj v medzinárodných rámcoch a svoje schopnosti posilňuje systémom vojakov v zálohe. V záujme plnenia jej domácich a medzinárodných úloh musí disponovať moderne vybavenými a vycvičenými príslušníkmi majúcimi operačné a vojnové skúsenosti, ďalej flexibilnými, efektívne aplikovateľnými, mobilnými a udržateľnými spôsobilosťami, ktoré umožnia obranu územia a suverenity krajiny, ďalej meritórne sa podieľať na operáciách realizovaných v rámcoch NATO, EÚ, OSN, OBSE, resp. iných bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv. A. Základné hľadiská rozvoja spôsobilostí 68. Smery rozvoja Maďarskej armády a princípy jej pôsobenia je nutné určiť v záujme plnenia úloh stanovených Základným zákonom a plynúcich z medzinárodných záväzkov, za zohľadnenia prostredia, v ktorom má pôsobiť, a zosúladene s našimi spojencami. 10
69. Maďarská armáda sa má stať takým vojskom založeným na spôsobilostiach, ktoré dokáže efektívne spolupracovať so spojencami a v organizácii ktorého sa nachádzajú všetky prvky a spôsobilosti jednotlivých zložiek potrebné na ozbrojenú obranu krajiny, a to aspoň na úrovní základných spôsobilostí. 70. Za prípadného zhoršenia bezpečnostného prostredia, zohľadnením nášho členstva v aliancii, musia byť ozbrojené sily rozvíjať spôsobilosti potrebné na ozbrojenú obranu krajiny za využitia zdrojov zabezpečených z národného hospodárstva. 71. Rozvoj spôsobilostí Maďarskej armády sa má naplánovať a uskutočniť v rámci Systému plánovania obrany rezortu, so zreteľom na plánovací cyklus NATO a procesu EÚ na rozvoj spôsobilostí. B. Smernice rozvoja spôsobilostí 72. Stredno- a dlhodobým rozvojom spôsobilostí, vzhľadom na disponibilné zdroje, je nutné vytvoriť ozbrojené sily, ktoré: a) v rámci systému kolektívnej obrany NATO sú spôsobilé na obranu krajiny, a – v závislosti od miery agresie – do príchodu spojeneckých síl sú spôsobilé na ozbrojenú obranu krajiny; b) sú spôsobilé na výkon vojenských úloh spojených s prijímajúcou národnou podporou spojeneckých síl; c) v súlade so záväzkami Maďarska prispievajú ku kolektívnej obrane aliancie; d) v rámcoch SBOP prispievajú k činnostiam EÚ v rámci operácií krízového manažmentu a na rozvoj spôsobilostí; e) dokážu sa zúčastniť celého spektra operácií počnúc stabilizačnými operáciami nízkej intenzity až po bojové operácie vysokej intenzity; f) udržiavaním a rozvíjaním spôsobilostí spojených s odstraňovaním katastrof sú uspôsobené zúčastniť sa odstraňovania prírodných a priemyselných katastrof a likvidácie ich následkov; g) dokážu kooperovať s civilnými orgánmi, občianskymi organizáciami, vládnymi a mimovládnymi organizáciami, medzinárodnými organizáciami zainteresovanými na operácii, a to tak v domácom, ako aj v medzinárodnom prostredí; h) sa aktívne podieľajú na transformačnej činnosti NATO a adoptujú jej výsledky; i) spracujú, zdieľajú a využívajú získané skúsenosti počas prípravy, výcviku a nasadenia. 73. V záujme úspešného riešenia výziev musia byť najdôležitejšími vlastnosťami ozbrojených síl rýchle reagovanie, flexibilnosť, schopnosť prežiť a interoperabilita. V záujme tak kolektívnych obranných záväzkov, ako aj úspešnej účasti na medzinárodných operáciách je nutné posilniť nasaditeľnosť – mobilitu a udržateľnosť – Maďarskej armády v celom spektre operácií. 74. Ozbrojená obrana krajiny si vyžaduje, aby Maďarská armáda disponovala základmi zložiek, ktoré boli počas transformácie odstránené, ale majú kritický význam z hľadiska plnenia úloh. 75. Maďarská armáda disponuje pozemnými a vzdušnými silami, v rámci nich silami bojovými, ďalej útvarmi bojovej podpory a bojového zabezpečenia, resp. jednotkami vykonávajúcimi iné odborné činnosti. Spôsobilosti a organizácie musia pôsobiť v komplexných rámcoch zložiek v záujme toho, aby Maďarská armáda bola aj na tejto úrovni schopná realizovať operácie samostatne a v spolupráci so spojeneckými silami. 76. Organickú súčasť Maďarskej armády tvorí dobrovoľných vojakov v zálohe, ktorý v mierovom čase môže odbremeniť a doplniť aktívne komponenty ozbrojených síl pri úlohách stanovených právnym predpisom. 11
77. Efektívna činnosť Národnej vojenskej bezpečnostnej služby je vo zvýšenej miere potrebná pri predznamenávaní kríz, získavaní, analýze a vyhodnocovaní informácií potrebných k vojenským operáciám, ako aj v záujme bezpečnosti vojakov slúžiacich v krízových oblastiach. Pri plnení svojich úloh služba musí byť spôsobilá spolupracovať s orgánmi Ministerstva obrany a Maďarskej armády, domáci partnerskými službami, zložkami rozviedky a kontrarozviedky NATO a EÚ, resp. na základe princípu reciprocity aj so zahraničnými službami národnej bezpečnosti. 78. V rámci činnosti služieb národnej bezpečnosti sa má klásť dôraz na vývoj nástrojov a metód na získavanie a vyhodnocovanie informácií, na aplikáciu nových, inovatívnych postupov, ako aj na zužitkovanie najnovších výsledkov a skúseností výskumov v činnosti rozviedky a kontrarozviedky. 79. Musí sa ďalej posilňovať spôsobilosť okamžite a rýchlo reagovať na udalosti, ktoré nastanú nepredpovedane, neočakávane. Na úrovni aliancie sú dôležitými nástrojmi toho Sily rýchlej reakcie, resp. bojové jednotky EÚ. 80. Nevyhnutnou podmienkou efektívneho pôsobenia Maďarskej armády je stabilná, pritom sa flexibilne prispôsobujúca organizácia a operatívne vedenie, spôsobilosť jednotiek na samostatnú činnosť a integrovateľnosť, modularita organizačných prvkov. 81. Maďarská armáda musí byť spôsobilá účasti celého spektra operácií. V rámci toho musí vedieť spolupracovať a udržiavať kontakty s medzinárodnými vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj s miestnymi orgánmi a obyvateľstvom. Musí disponovať spôsobilosťami potrebnými na výkon úloh výcviku a mentorácie v operačnom priestore. 82. Jedným z cieľov Maďarskej armády je vytvorenie podmienok boja v „sieťových vojnách”. Ako súčasť toho sa má posilniť kyberochrana Maďarskej armády, k čomu je potrebné aj vypracovanie koncepčne fundovaných pravidiel, nákup moderných nástrojov, ako aj náležitá príprava a výcvik vojakov. 83. Pre rast úlohy masovokomunikačných prostriedkov pri formovaní verejnej mienky je potrebný rozvoj komunikačných schopností a zručností Maďarskej armády. C. Smernice implementácie 84. Pevná politická vôľa rozvíjať Maďarskú armádu prináša nárast disponibilných finančných zdrojov až v strednodobom horizonte. V záujme odstránenia ťažkostí, ktoré z toho plynú, má mimoriadny význam zvyšovanie efektívnosti. Ako súčasť toho sú potrebné presné vymedzenie priorít, úzka spolupráca medzi organizáciami, pôsobenie oslobodené od byrokracie, plánovanie na základe úloh, dôsledná, pritom dostatočne flexibilná realizácia, otvorenosť novým veciam a inovatívny prístup. 85. obmedzené materiálne zdroje umožňujú len postupné napredovanie pri uskutočňovaní našich cieľov v oblosti vývoja spôsobilostí. Prostredie charakterizované nedostatkom zdrojov si vyžaduje, aby sa jednotlivé rozvojové aktivity uskutočnili podľa plánovaného harmonogramu, podľa vzájomného poradia. 86. Je nutné účinné využívanie disponibilných ľudských zdrojov, cielené vyťaženie možností ukrytých v personálnom stave, korekcia nepomerov hodností a počtu príslušníkov, racionalizácia vojenskej štruktúry, ďalšia racionalizácia organizačnej štruktúry potrebnej na úradné fungovanie a nákupu vojenskej techniky a iných potrieb, zachovanie funkčnosti a použiteľnosti existujúcej výbavy a využitie možností viacnárodnej spolupráce. 87. Vývoj vojenského vybavenia sa má naplánovať v závislosti od disponibilných zdrojov, za ich cieleného použitia. Pri rozvíjaní spôsobilostí sa treba vo zvýšenej miere opierať 12
o programy NATO, EÚ, resp. regionálne a bilaterálne programy. Musí sa venovať osobitná pozornosť odhaleniu a vyťaženiu potenciálu ukrytého v národnom hospodárstve a vojenskom priemysle. 88. Pre Maďarsko má veľký význam posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ, zabránenie zbytočným paralelám. Členstvo v NATO a EÚ umožňuje, aby naša vlasť v spolupráci so svojimi partnermi a spojencami vytvorila také spôsobilosti, chýbajúce aj v medzinárodnom meradle a v súlade s domácim rozvojom spôsobilostí, ktoré by samostatne nebola schopná získať alebo udržiavať. So zreteľom na efektívnosť nákladov treba využívať možnosti ukryté vo vývoji a zdieľaní obranných schopností v rámci medzinárodnej spolupráce. Pri tom je účelné primárne sa opierať o regionálne obranné a vojenské spolupráce, predovšetkým o kooperáciu krajín Visegrádksej štvorky a iných stredoeurópskych partnerov. 89. Maďarská armáda musí klásť čoraz väčší dôraz na optimalizáciu energetickej spotreby, na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, resp. ekologických a nákladovo účinných technológií. VI. Záverečné ustanovenia 90. Za zohľadnenia smerov zakotvených v stratégii sa majú vypracovať smernice a riadiace akty Ministerstva obrany pre plánovanie, ako aj stratégie, smernice, doktríny, poriadky a plány Maďarskej armády na nižšom stupni. 91. Stratégia sa podľa ustanovení vládneho naradenia číslo 38/2012. (III. 12.) o vládnom strategickom riadení môže kategorizovať ako dlhodobá koncepcia. Sledovanie, vyhodnocovanie a revízia stratégie sa deje podľa ustanovení nariadenia; za jej implementáciu a revíziu zodpovedá minister obrany. Ak nastane výrazná zmena v bezpečnostnom prostredí Maďarska, v miere finančných zdrojov predznamenaných v stratégii, alebo v inom faktore meritórne ovplyvňujúcom bezpečnosť Maďarska, revízia sa musí vykonať v najkratšom možnom čase.
Ministerstvo obrany www.hm.gov.hu http://www.kormany.hu/hu/honvedelmi-miniszterium Honvedelem.hu www.honvedelem.hu Maďarská armáda na Facebooku https://www.facebook.com/magyarhonvedseg Kanál Maďarskej armády na Youtube http://www.youtube.com/user/amagyarhonvedseg
13