Dúbrava 191 Okres Liptovský Mikuláš. starosta obce

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DÚBRAVA PRIESKUMY A ROZBORY

Obstarávateľ:

Obecný úrad Dúbrava 032 12 Dúbrava 191 Okres Liptovský Mikuláš

Štatutárny zástupca:

Vladimír Janičina starosta obce

Osoba odborne spôsobilá na obstarávanie ÚPP a ÚPD podľa §2a zákona č.50/1976 Zb. v platnom znení: Zodpovedný projektant:

Vypracovali: Urbanizmus: Dopravné riešenie: Elektroinštalácie: Vodovod a kanalizácie: Krajinnoekologický plán, ÚSES:

Ing. arch. Tatiana Bachtíková Ing. arch. Boris Bartánus, autorizovaný architekt 1647AA kpt. Nálepku 2027/12, 031 01 Liptovský Mikuláš Ing. arch. Boris Bartánus Ing. arch. Diana Hulejová Ing. arch. Zuzana Lisá Ing. Martin Uličný Ing. Stanislav Kubín Ing. Maroš Salva Ing. Peter Gažík

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DÚBRAVA – PRIESKUMY A ROZBORY

2

HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

2


3

Obsah: a) textová časť vrátane doplňujúcich tabuliek a grafov, b) grafická časť. a) textová časť Obsah: 1. Úvod 1.1 Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi 1.2 Použité podklady 1.3 Vymedzenie rozsahu riešeného územia a záujmového územia 2. Prieskumy a rozbory 2.1 Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia 2.1.1 Širšie vzťahy 2.1.2 Základné charakteristiky obce 2.1.3 Rozbor urbanistickej štruktúry obce 2.2 Prieskumy a rozbory prírodných podmienok 2.3 Prieskumy a rozbory demografického potenciálu 2.4 Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry 2.5 Prieskumy a rozbory hospodárskej základne 2.6 Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu, civilnej obrany a protipovodňovej ochrany 2.7 Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu 2.8 Prieskumy a rozbory kultúrnych a historických hodnôt 2.9 Prieskumy a rozbory verejného dopravného a technického vybavenia 2.9.1 Doprava 2.9.2 Zásobovanie vodou 2.9.3 Kanalizácia 2.9.4 Zásobovanie elektrickou energiou 2.9.5 Plynofikácia 2.9.6 Telekomunikačné vedenia 2.9.6 Odpadové hospodárstvo 2.10 Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane prieskumov a rozborov ochrany prírody a krajiny 1. Vymedzenie záujmového územia 2. Dostupné podklady o území 3. Krajinnoekologická analýza 3.1. Abiotické a biotické zložky 3.1.1. Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia 3.1.2. Geologické a inžiniersko - geologické pomery 3.1.3. Hydrologické a hydrogeologické pomery 3.1.4. Pôdne pomery 3.1.5. Klimatické pomery 3.1.6. Rastlinstvo a živočíšstvo 3.2. Súčasná krajinná štruktúra 3.2.1. Lesná vegetácia 3.2.2. Nelesná drevinová vegetácia (NDV) 3.2.3. Trvalé trávne porasty 3.2.4. Orná pôda a trvalé kultúry 3.2.5. Špecifické štruktúry vegetácie 3.2.6. Vodné toky 3.2.7. Vegetácia v obci 3.2.8. Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) 2.10.1 Poľnohospodárska pôda a LPF 2.10.1.1 Poľnohospodárska pôda 2.10.1.2 Lesy 2.10.2 Životné prostredie 2.10.3 Ochrana prírody a krajiny 2.10.3.1 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry 2.10.3.1.1 Chránené územia prírody a krajiny HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

3


4

2.10.3.1.2 Prírodné zdroje 2.10.3.1.3 Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry 2.10.3.1.4 Ekologicky významné segmenty 2.10.3.2 Stresové javy a zdroje 2.10.3.2.1 Prírodné stresové javy (geodynamické javy) 2.10.3.2.2 Sekundárne stresové javy 2.10.3.2.3 Zdroje sekundárnych stresových javov 2.10.3.2.4 Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov 2.10.4 Krajinnoekologická syntéza 2.10.5 Krajinnoekologická interpretácia 2.10.5.1 Estetické vnímanie krajiny 2.10.5.2 Environmentálne problémy 2.10.6 Krajinno-ekologické hodnotenie 2.10.6.1 Navrhované činnosti a využívanie 2.10.6.2 Environmentálne a iné limity 2.10.6.2.1 Abiotické limity 2.10.6.2.2 Limity súčasnej krajinnej štruktúry 2.10.6.2.3 Limity vyplývajúce z ochrany krajiny 2.10.6.2.4 Limity vyplývajúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr 2.10.7 Krajinno-ekologický plán – ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia 2.10.7.1 Alternatívny ekologický výber 2.10.7.2 Krajinnoekologický plán (KEP) 2.10.7.3 Krajinnoekologické opatrenia 3. Závery 3.1 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií 3.2 Zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na rozvoj územia získaných v rámci prípravných prác, 3.3 Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov 3.4 Identifikácia problémov na riešenie 4.Tabuľková a obrázková časť 4.1 Demografické údaje 4.2 Bývanie a bytový fond 4.3 Občianska vybavenosť obce 4.4 Prehľad ÚHDP – skladba druhov pozemkov v katastri obce 4.5 Prehľad BPEJ v katastri obce – kvalita poľnohospodárskej pôdy


4


5

b) grafická časť Obsah: 1. Širšie vzťahy 2. Záujmové územie 3a. Urbanistický rozbor riešeného územia 3b. Urbanistický rozbor riešeného územia 4. Rozbor dopravy 5. Rozbor technickej infraštruktúry 6. Problémový výkres 7. Krajinnoekologický plán a prvky ÚSES

M 1 : 50000 M 1 : 10000 M 1 : 10000 M 1 : 5000 M 1 : 10000 M 1 : 10000 M 1 : 5000 M 1 : 10000

(3) Grafická časť obsahuje výkresy znázorňujúce územné priemety získaných údajov. Výsledkom prieskumov a rozborov je výkres hlavných stretov záujmov v území (problémový výkres) vyjadrujúci najmä limity využitia územia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, správnych rozhodnutí, z rozvojových zámerov a z najdôležitejších problémov, ktoré treba v území riešiť. (4) Krajinnoekologický plán na základe rozboru podmienok územia navrhuje na vymedzené krajinnoekologické komplexy najvhodnejšie spôsoby využívania územia zabezpečujúce šetrné využívanie prírody, prírodných zdrojov, zachovanie biodiverzity a podporu ekologickej stability krajiny.


5


6

1. Úvod 1.1. Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi Obstarávateľ: Štatutárny zástupca:

Obecný úrad Dúbrava Vladimír Janičina starosta obce

Zhotoviteľ:

J.M.H. s.r.o. Garbiarska 2583, 031 01 Liptovský Mikuláš IČO: 36391701 DIČ: 2020127076

Osoba odborne spôsobilá na obstarávanie ÚPP a ÚPD podľa §2a zákona č.50/1976 Zb. v platnom znení: Ing. arch. Tatiana Bachtíková Zodpovedný projektant:

Ing. arch. Boris Bartánus, autorizovaný architekt 1647AA kpt. Nálepku 2027/12, 031 01 Liptovský Mikuláš

Hlavný inžinier projektu:

Ing. Ján Hlina

Vypracovali:

Ing. arch. Boris Bartánus Ing. arch. Diana Hulejová Ing. arch. Zuzana Lisá

1.2 Použité podklady Mapové podklady - Ortofotomapy daného územia - Mapa Národného Parku Nízke Tatry SVM50 1 : 50 000 - Digitálna parcelná mapa katastra - Mapa Natura 2000 SPA-SKCVU0118 – Nízke Tatry - Mapa Ochranného pásma letiska Gôtovany - Návrh územného systému ekologickej stability katastrálnych území obcí Dúbrava, Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Gôtovany Použité zdroje - Výsledky posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov –1998, 2001 a 2006 – Krajská správa Štatistického úradu Slovenskej republiky v Žiline - publikácie - www.sopsr.sk - www.statistics.sk - www.geoportal.sk - www.katasterportal.sk - Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 1977; 528 s. - vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, organizácií a správcov sietí - www.dubrava.sk - www.podnemapy.sk - www.napant.sk - www.sazp.sk Konzultácie a podklady - Obecný úrad obce Dúbrava - Krajský stavebný úrad Žilina - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. - SSE - Distribúcia - Slovak Telecom Bratislava - regionálne centrum Liptovský Mikuláš - SPP Liptovský Mikuláš HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

6


7

- Krajský pamiatkový úrad Žilina, pracovisko Ružomberok - Krajská správa Štatistického úradu SR v Žiline - Obvodný lesný úrad - Letecký úrad SR - Slovenská správa ciest - Správa Národného parku, Nízke Tatry - Koncepcia územného rozvoja Slovenska - Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4, 3/2011 - Územný plán veľkého územného celku Nízke Tatry Urbion stredisko Banská Bytrica - POH okresu Liptovský Mikuláš, Vhodnosť územia pre odkladanie odpadov – INGEO Žilina 1995 - Environmentálna politika okresu Liptovský Mikuláš - Plán likvidácie a spracovania antimónových rúd bane Dúbrava 1995 - Návrh programu starostlivosti o NAPANT 1992 - Štúdia a Projekt ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš - Pasport vodovodu Dúbrava, inžinierske siete pre 60 b.j. Rudné bane Dúbrava - ČOV pre soc. Zariadenie Dechtárka - HMÚ Bratislava, hydrologické údaje Červník - Povodie Váhu Piešťany – údaje o kvalite vody (Červník a Dúbrava) - MVE Liptovská Dúbrava – HYKO Bratislava - Projekt kanalizácia a ČOV Dúbrava – 1. etapa 1.3. Vymedzenie rozsahu riešeného územia a záujmového územia Obec Dúbrava s rozlohou 2321,4491 ha sa radí medzi stredne veľké obce okresu Liptovský Mikuláš. Hranice riešenia územného plánu obce sú dané vlastným a záujmovým územím obce. Vlastné územie obce je definované hranicami intravilánu stanovenými územným plánom z roku 1995 a záujmové územie bolo ohraničené hranicami katastra obce. Územie obce Dúbrava susedí s katastrálnym územím týchto obcí: Gôtovany na severe, Lazisko a Svätý Kríž na východe, Jasenie na juhu, Partizánska Ľupča, Liptovské Kľačany, Ľubeľa – časť Kráľovská Ľubeľa na západe. Tabuľka - Skladba plôch v k.ú. Dúbrava Druh pozemku Poľnohospodárska pôda spolu z toho: Orná pôda Záhrady TTP Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané plochy a nádvoria Ostatné plochy Celková plocha katastra

Výmera (ha) 864,6690 298,0082 24,1072 542,5536 1288,3781 8,8459 64,1345 95,2980 2321,4491

Zastúpenie (%) 37,2 12,8 1,0 23,4 55,5 0,4 2,8 4,1 100,0

Zdroj: katasterportal.sk


7


8

2. Prieskumy a rozbory

2.1 Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia 2.1.1 Širšie vzťahy Obec Dúbrava sa nachádza v južnej časti okresu Liptovský Mikuláš približne 15 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktoré je administratívnym centrom regiónu Liptov (podľa kotliny nazvanej Liptovská). Katastrálne územie je ohraničené súradnicami: na juhu 48°56‘25‘‘ s.z.š, na severe 49°03‘30‘‘ s.z.š., na západe 19°28‘57‘‘ v.z.d. a na východe 19°31‘33‘‘ v.z.d. Centrum obce určujú súradnice 49°02‘25‘‘ s. z. š. a 19°31‘33‘‘ v.z.d. Pre územia regiónu Žilinského kraja je základným a nadradeným dokumentom na koncepčné riadenie ÚPN VÚC Žilinského kraja z roku 1998 v znení jeho Zmien a doplnkov č.1, č.2, č.3 a č.4. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA (Vybrané state, ktoré sa vzťahujú na územie obce Dúbrava) I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia Pri riadení funkčného využitia, usporiadania územia a rozvoja osídlenia kraja platia tieto záväzné regulatívy, ktoré nadväzujú na záväznú časť KURS 2001, schválenú uznesením vlády SR č. 1033 z 31. októbra 2001 a vyhlásenú nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. zo dňa 14. augusta 2002. 1. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA, OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY 1.1 vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, 1.5 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov 1.17 napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva, založeného na vyššej integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami : 1.17.1 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 1.17.2 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 1.17.3 zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonickopriestorové prostredie, 1.17.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocennné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.20 rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území (ramsarské lokality, lokality NATURA), 1.21 ďalšie rozvojové plochy v katastrálnych územiach jednotlivých obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územia, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce; v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu pre vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň. 3. V OBLASTI ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPEĽNÍCTVA HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

8


9

3.1 vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú, 3.2 podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovaie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja, 3.4 preferovať kvalitatívny rozvoj a vysokoštandardnú vybavenosť pre horský turizmus, klimatickú liečbu a vrcholové športy na území, Národného parku Nízke Tatry, v kapacitách, stanovených podľa schválených územných plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č. 127 /1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; 3.5 pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši, 3.7 dobudovať na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja, 3.9 vypracovaním regionálnej stratégie a náväzného generelu cestovného ruchu previazať ciele rekreačného a poznávacieho turizmu a kúpeľníctva; podporovať tvorbu mikroregionálnych stratégií a územnoplánovacej dokumentácie (hlavne územných plánov zón) pre lokality a strediská cestovného ruchu a kúpeľníctva, 3.13 rezervovať plochy na športovú infraštruktúru v rámci sídelných útvarov miest, v Liptovskom Mikuláši, 3.14 podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály. 4. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA EKOLOGICKÝCH ASPEKTOV, OCHRANY PÔDNEHO FONDU, OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY A OCHRANY KULTÚRNEHO DEDIČSTVA 4.1 rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný význam v kategóriách 4.1.3 biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu, 4.1.4 biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa schváleného územného plánu regiónu, 4.2 rešpektovať podmienky ochrany prírody v súlade so schváleným národným zoznamom území európskeho významu, 4.3 dodržiavať pri hospodárskom využívaní území, začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky 4.3.1 pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa ochrany, 4.3.2 pre lesné ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.3.3 pre poľnohospodárske ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskej pôdy v kategóriách podporujúce a zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.3.5 pre navrhované chránené vtáčie územia a dodržiavať ochranné podmienky stanovované samostatne osobitným predpisom pre každé chránené vtáčie územie, 4.3.6 pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich využívania tak, aby nedošlo k ohrozeniu predmetu ochrany, 4.4 zachovať prirodzený charakter vodných tokov, zaradených medzi biokoridory, chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi, 4.5 zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami – trávne porasty, stromová a krovinová vegetácia a vylúčiť všetky aktivity, ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov a pod.), 4.6 stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu les - bezlesie, HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

9


10

4.7 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí, s cieľom zachovania krajinársky a ekologicky hodnotných území s rozptýlenou vegetáciou, 4.8 zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu Liptov, 4.8.2 preveriť pri každom navrhovanom veľkoplošnom zábere, líniovom zábere krajiny, alebo inom technickom diele : a) dopad navrhovaných stavieb na okolitú krajinu - krajinný obraz (harmónia, kompozícia, vyváženosť, mierkovitosť), b) dopad navrhovaných stavieb na zmenu krajinnej panorámy miesta alebo línie, c) bezprostredný dopad a mieru devastácie lokálnych krajinných scenérií, alebo ich zmenu, d) prínos možných vizuálnych vnemov z krajinného obrazu priamo z navrhovaných diel (diaľnice), e) dopad na psychologické pôsobenie navrhovaných stavieb v krajine, f) dopad na biodiverzitu, prvky ÚSES a biotopy chránených druhov, 4.9 zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene, 4.10 prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť, 4.11 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory, pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), 4.12 rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti, 4.13 v obciach a ich miestnych častiach v ochranných pásmach Národného parku Nízke Tatry 4.13.1 viazať novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie predovšetkým na jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti, 4.13.2 realizovať rozširovanie zastavaného územia obcí na úkor poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie, 4.13.3 zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladaný vplyv na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 4.14 v turistických strediskách na území Národného parku Nízke Tatry 4.14.1 zmeny hraníc zastavaných území, kapacity rekreačných lôžok, prírastky bytov pre trvalo bývajúcich obyvateľov, rozvoj športových zariadení novou výstavbou riešiť len podľa schválených územných plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie, 4.14.2 nezakladať nové strediská a lokality turizmu, rekreácie, športu a klimatickej liečby na území, Národného parku Nízke Tatry 4.14.3 zvyšovať architektonickú úroveň, priestorové a krajinno – sadovnícke rámcovanie existujúcich aj navrhovaných objektov a stavieb spracovaním projektov sadovníckych úprav pre každú novopovoľovanú stavbu mimo IBV 4.17 rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Žilinského kraja, 4.19 zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v OP NP) a taktiež rozvojom obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzdvihnutie miestnych zvláštností a folklóru; uvedenú vybavenosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných zdrojov, 4.20 vymedziť hranice zátopových území vodných tokov v ÚPD obcí za účelom ochrany priestoru riečnych alúvií pre situácie vysokých vodných stavov a ochrany biotických prvkov a ich stanovísk v alúviách vodných tokov, 4.21 zabezpečiť pri ochrane pamiatkových území ich primerané funkčné využitie, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, vylúčenie veľkoplošných asanácií, zachovanie objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, uličného parteru, zachovania charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, rešpektovanie historických a architektonických dominánt, zachovanie archelogických nálezísk. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

10


11

5. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 5.6.3 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie letísk pre letecké práce na lokalitách Gôtovany, 5.8 infraštruktúra cyklistickej dopravy 6. V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA 6.1.1 ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6.1.2 chránené vodohospodárske oblasti Beskydy-Javorníky, Nízke Tatry- východná časť, Nízke Tatryzápadná časť, 6.4 podporovať rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvateľov a uvažovaný územný rozvoj zabezpečením výstavby týchto stavieb : 6.4.22 rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach s cieľom znížiť straty vody a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou pre uvažovaný územný rozvoj, 6.6. zabezpečiť rozvoj verejných kanalizácií v súlade s vecnými požiadavkami smernice 91/271/EHS (trasponovanými do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách), vrátane časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku 2015. To znamená : 6.6.5. vylúčiť vypúšťanie čistiarenského kalu a obsahu žúmp do povrchových vôd a podzemných vôd, 6.7 prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb : 6.7.3 pre aglomerácie menej ako 2 000 EO : h) Dúbrava dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, 6.12 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať protipovodňové opatrenia na tokoch v území, ktoré je ohrozované povodňovými prietokmi a dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí, 7. V OBLASTI NADRADENEJ ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY 7.4.1 realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle a energeticky náročných prevádzkach, 7.4.2 minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla, 7.6 chrániť územné koridory a plochy pre vedenia a zariadenia vo výhľade po roku 2015: 7.12 presadzovať v oblasti zásobovania teplom uplatnenie energetickej politiky SR a regionálnej energetickej politiky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK); s využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla tam, kde je to ekonomicky a enviromentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom, 7.13 vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, 7.14 podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb pri zohľadnení miestnych podmienok, 7.15 znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát. 8. V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 8.3 zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení súvisiacich s triedením, recykláciou, využívaním a zneškodňovaním odpadov v obciach, určených v územnom pláne, 8.4 zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov obcí, určených v ÚPD, II. Verejnoprospešné stavby 3.1 vodohospodárske stavby 3.1.3 kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby : 3.1.3.3 pre aglomerácie menej ako 2 000 EO : h) Dúbrava, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, 3.1.11 preventívne protipovodňové opatrenia v povodiach drobných tokov, HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

11


12

3.5. verejná vybavenosť, dopravná a technická infraštruktúra v strediskách cestovného ruchu a kúpeľníctva, vymenovaných v kapitole 2.9 Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo a vyznačených v grafickej časti ZaD ÚPN VÚC ako: 3.5.2 celoštátne strediská turizmu, 3.5.3 strediská turizmu regionálneho významu, Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb je možné podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., zákona č. 175/1999, zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.


12


13

2.1.2 Základné charakteristiky obce Obec Dúbrava leží v dvoch odlišných prírodných celkoch, čo sa odráža aj v charakteristike všetkých prírodných prvkov územia. Dominantným prírodným celkom obce sú Nízke Tatry, ktoré budujú takmer dve tretiny územia. Nízke Tatry zo severu ohraničuje výrazne nižšie položená krajina – Liptovská kotlina (časť Podtatranskej kotliny, do ktorej zasahuje severná časť obce). Nadmorská výška na území obce stúpa zo severu smerom na juh a pohybuje sa v rozpätí od 521 m n. m. (rieka Dúbravka pri severnej hranici obce) do 1955 m n. m. (Chabenec – hlavný hrebeň Nízkych Tatier, južná hranica obce). Rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom územia predstavuje 1434 m. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške 636 m. Obec zasahuje do chladnej klimatickej oblasti. Priemerné júlové teploty sa v najteplejšej časti obce pohybujú do 16 °C a v najchladnejšej okolo 10 °C. Priemerné januárové teploty dosahujú v kotlinovej časti –3° C a na hrebeni Nízkych Tatier až –9 °C. V zime sa vytvára snehová pokrývka, ktorá na nižšie položených územiach trvá okolo 60 dní a vo vyššie položených územiach pretrváva viac ako 100 dní. Najväčším vodným tokom, ktorý preteká katastrálnym územím je rieka Dúbravka. Dúbravka predstavuje západnú vetvu rieky Krížnianky, ktorej pramennú oblasť tvoria ľadovcové kotly na severných svahoch Chabenca a Poľany. Okrem nej pretekajú obcou aj menšie potoky. V minulosti tvorili VZ Dúbrava tri pramene (Brdáre, Močidlo, Škripeň), ale v súčasnosti sa využíva na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou iba prameň Škripeň, ktorý neobsahuje antimón. Voda z tohto prameňa je po jej zdravotnom zabezpečení gravitačne dopravovaná do obcí Dúbrava, Ľubeľa a Gôtovany. Prevažná časť katastrálneho územia je zalesnená. Dominantnou drevinou je smer obyčajný. Priamo v obci sa nachádza minerálny prameň Vajcovka. Je slabo mineralizovaný, so zvýšeným obsahom sírovodíka a priaznivo pôsobiaci na trávenie. O období vzniku Dúbravy svedčia najstaršie stavebné časti tamojšieho ranogotického farského kostola, pochádzajúce z poslednej tretiny 13. storočia. Prvá písomná zmienka o Dúbrave je z roku 1372. Začiatky tunajšieho osídlenia spadajú do obdobia krátko po roku 1264. Dúbrava bola samostatnou farnosťou. Kostol bol zasvätený apoštolovi Andrejovi. V Dúbrave už v 14. storočí stál mlyn. V druhej polovici 14. storočia dúbravskí poddaní vybudovali v susedstve staršieho nové sídlo. Prejavilo sa to aj v názvoch Dúbravy vznikom dočasných názvov: Nižná Dúbrava a Vyšná Dúbrava. Roku 1596 tu žilo sedem želiarskych rodín, ktoré obrábali majerské polia. Dve poddanské usadlosti boli opustené. Okolo roku 1600 patrila Dúbrava k stredne veľkým dedinám, o baníctve sa však do tejto doby nikde nenachádza žiadna zmienka. Podľa obecnej kroniky Dúbravy v 2. polovici 19. storočia zdedila tamojšie banské polia istá veľkostatkárka z rodiny Jóbovej z Prosieka. V úseku Predpekelná zamestnávala osem baníkov z Dúbravy. Antimónovú rudu odstreľovali čiernym prachom a na povrch ju vynášali v drevených korýtkach. Potom ju vytápali v hlinených nádobách a takto získaný regulus odvážali raz do mesiaca majiteľke baní. Začiatkom 20. storočia práce v dúbravských baniach majitelia zastavili a baníci odchádzali za robotou do cudziny, hlavne do Francúzska a Belgicka. Po roku 1918 väčšinu obyvateľov tvorili baníci, ktorí pracovali v Handlovej. Ťažba potom začala ožívať až pred 2. svetovou vojnou, keď začal rásť záujem o antimón. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Obyvatelia pracovali v rudných baniach, v poľnohospodárstve, a v priemyselných závodoch v Liptovskom Mikuláši. Po roku 1989, tak ako v celej našej republike, sa banícka činnosť dostala do úzadia. Dochádza však k rozvoju drobného podnikania. 2.1.3 Rozbor urbanistickej štruktúry obce V sídelnej štruktúre plní obec funkciu miestneho významu s úzkou väzbou na obec Ľubeľa. K strediskovému sídlu Ľubeľa prislúchali okrem obce Dúbrava aj Liptovské Kľačany, Vlachy s Krmešom, Malatíny a Gôtovany. Pre tieto obce funguje dodnes na Obecnom úrade v Ľubeli matrika a slúži občianska vybavenosť.


13


14

Urbanistická štruktúra obce je charakterizovaná ulicovou zástavbou prirodzene modelovanou prírodnými danosťami (terén, tok rieky Dúbrava). Pretiahnutý tvar obce v smere sever - juh je daný smerovaním doliny riečky a spádom na sever. Obec sa delí na dve časti. Väčšia a viac osídlená novšia časť je situovaná na východe. Ulicová štruktúra osídlenia v súbežných paralelných uliciach sleduje prirodzený spád terénu a v časti okolo Obecného úradu vytvára priesečník ulíc „námestie“, zarámované zástavbou rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti. V dominantnej rozsiahlej stavbe Obecného úradu sa nachádzajú priestory pre kultúru, obchod, reštauráciu a poštu. Druhá časť - historické jadro obce leží v západnej časti. Tu sa nachádzajú staršie domy s charakteristickou úzkou parcelizáciou, pozdĺžnym tvarom, bočným vstupom v strede domu, sedlovou strechou a štítom orientovaným do ulice. V obci sa zachovalo niekoľko pôvodných drevených domov zo začiatku 20. storočia. Pôvodné domy obyčajne pozostávali z prednej izby (s predzáhradkou), pitvora (niekedy spojeného s kuchyňou) a zadnej izby. K domu prislúchala zadná hospodárska časť (humná, maštale, sypárne) určená na chov zvierat, či remeslá, na ktorú nadväzuje záhrada či pole. Tieto hospodárske objekty je možné dodnes vidieť pri viacerých domoch pochádzajúcich z prvej polovice 20. storočia. Väčšina z nich si zachovala pôvodný vzhľad a funkciu. Prítomnosť vodného toku prináša do urbanistickej štruktúry starej časti nielen zeleň, ale i nábrežie s možnosťou posedenia, či malebný prvok premostenia. Novšia časť budovaná v posledných desaťročiach je charakterizovaná pozdĺžnou parceláciou, ale podstatne väčších šírok. Hlavný rozdiel je v type budovaných domov. Nové domy sú väčšinou štvorcového pôdorysu so stanovou, valbovou, plochou, málokedy s tradičnou sedlovou strechou, takmer vždy dvojpodlažné s podpivničením. V najnovšej výstavbe z posledných rokov je vidieť príklon k tradičným sedlovým strechám na domoch s obytným podkrovím. Architektúra obce sa menila podobne ako sa menila štruktúra jednotlivých častí obce, ktoré sa vyvíjali v závislosti od potrieb a možností obyvateľov. Vývoj smeroval od starších domov pozdĺžnej úzkej formy so sedlovou strechou, väčšinou 1-podlažných so vstupom v strede domu. Väčšina domov v staršej časti sú drevené s prvkami ľudovej architektúry so stvárnením štítu, vstupov, okien a dverí, časť je murovaná.

2.2 Prieskumy a rozbory prírodných podmienok V riešenom území alebo v jeho bezprostrednej blízkosti boli identifikované: Chránené územia národnej siete 1. Ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry (2. Stupeň ochrany) 2. Národný Park Nízke Tatry (3. Stupeň ochrany) 3. V južnej časti k.ú. hranične susedí s NPR Skalka (5. Stupeň ochrany) Územia európskeho významu 1. SKUEV 0302 Ďumbierske Nízke Tatry – v tomto území totožné s hranicou NP Nízke Tatry, viď mapová príloha 2. SKUEV 0060 Chraste Chránené vtáčie územia CHVÚ 018 Nízke Tatry: Hranica je totožná s hranicou NP Nízke Tatry, s výnimkou lokality Pod Dobákom, kde v riešenom území prebieha hranicou k.ú. Lazisko a Dúbrava, viď mapová príloha.


14


15

Lokality s výskytom biotopov európskeho významu a chránených druhov rastlín (tzv. genofondové plochy) 1. Genofondová plocha Chraste (po obvode SKUEV Chraste) Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230). Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Vo3 – Prirodzené distrofné stojaté vody (3160) Výskyt chránených a ohrozených druhov: Carexcanescens, Carexdavalliana, Carexdioica, Carexflava, Calexlimosa, Carexpulicaris, Comarumpalustre, Dactylorhizamajalis, Dactylorhizapulchella, Droserarotundifolia, Epipactispalustris, Naumburgiathyrsiflora, Oxycoccuspalustris, Pedicularispalustris, Pinquiculavulgaris, Primula farinosa, Trientaliseuropaea, Triglochinpalustre, Utriculariminor, Viola palustris 2. Genofondová plocha „Dúbrava pod družstvom“ 3. „Mokraď povyše Dúbravy“ Územný systém ekologickej stability a biotopy 1. Nadregionálne centrum Nízke Tatry Ďumbierska časť 2. Biocentrum Chraste Zvýšenú pozornosť treba venovať interakčným prvkom (krovitá a stromová vegetácia na PPF, brehové porasty, zamokrené plochy apod.) Z mapovania nelesných biotopov (DAPHNE, 2006) je zrejmý výskyt celého spektra Lk1 až L6, t.j. Nížinné a podhorské lúky (6510), Horské kosné lúky (6520), Mezofilné pasienky a spásané lúky,Bezkolencové lúky (6410), Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

15


16

Vo vyšších polohách sa jedná o prioritný biotop Tr8 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230*) a Al1 Alpínske travinnobylinné porasty na silikátovom podklade (6150). Osobitnú pozornosť treba venovať zachovaniu a ochrane biotopov Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140). Z hľadiska lesných biotopov sa v riešenom území vyskytujú biotopy s ekologicky vhodnými priestormi pre vtáčie druhy Bonasabonasia, Tetraotetrix, Tetraourogalus, Glaucidiumpasserinum, Picoidestridactylus a Aegoliusfunereus. Podľa lesnej typológie sa v riešenom území nechádzajú Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy, (9180*), Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130), Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy (9110), Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy, Ls8 Ledľové a jedľovo-smerekové lesy, Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (9410), Kr10 Kosodrevina (4070*).

Vodohospodárstvo Katastrálnym územím preteká vodohospodársky významný tok Dúbrava, vrátane svojich prítokov. Ochranné pásmo vodných tokov v zmysle STN 75 2102 je 6 m pri vodnom toku Dúbravka a 4m pri ostatných drobných tokoch od brehovej čiary. Pri výkone správy vodných tokov môže Slovenský vodohospodársky podnik š.p. využívať pobrežné pozemky, ktoré sú pri vodohospodársky významných vodných tokoch do 10 m a pri drobných tokoch do 5 m od brehovej čiary. Na území pobrežných pozemkov je zakázaná orba, stavanie stavebných objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba inžinierskych sietí. Prípadné križovania inžinierskych sietí s vodnými tokmi sa má riešiť v zmysle platnej STN 73 6822. Pri revitalizácii a úpravách vodných tokov je potrebné rešpektovať platné normy STN 72 2101, STN 75 2102. Rozvojové aktivity musia byť v súlade so zákonov 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami a zákonom o vodách číslo 364/2004. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

16


17

Lesy Geológia V k.ú. Dúbrava sa nachádza: - Dobývacie priestory s chránenými ložiskovými územiami (DP s CHLÚ – 646, 679, 680, 681, 682) - Staré banské diela - Skládky odpadov - Prieskumné územie „Biela Ľupča“– geotermálna energia, určené pre VIENNA COURT a.s. Bratislava, s platnosťou 20.3.2012 (na hranici katastra) - Registrované zosuvy (vyznačené v grafickej časti)

2.3 Prieskumy a rozbory demografického potenciálu a bytového fondu HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

17


18

Demografické údaje patria k základným zdrojom informácií v podmienkach a predpokladoch ďalšieho rozvoja územia. Stav obyvateľstva a jeho vývoj sú základnými údajmi na optimálne dimenzovanie veľkosti jednotlivých funkčných zložiek sídla. Podľa dostupných štatistických a iných údajov môžeme sledovať demografický vývoj v obci od roku 1784, kedy mala obec 526 obyvateľov. V nasledujúcom období bol vývoj nasledovný: rok obyv.

1784 526

1828 694

1945 1270

1970 1423

1980 1444

1991 1397

2000 1331

2004 1294

2008 1260

2011 1272

Demografický vývoj Celkovy počet obyvateľov v riešenej obci Dubrava sa vyrazne nezmenil, hoci od rokov 2001 -2005 sa zaznamenal pokles obyvateľstva o 42 ľudi. Medziročne rozdiely počtu obyvateľstva sa pohybovali v rozmedzi od jedneho (v rokoch 2001 – 2002) až po dvadsaťtri (v rokoch 2003 – 2004). V nasledujucej tabuľke a grafe máme možnosť vidieť jednotlivu štrukturu vývoja počtu obyvateľstva v obci podľa pohlavia. Jednotlive udaje sú zostavene k 31. 12 prislušnych rokov. Vyvoj počtu obyvateľstva 2001-2005 rok 2001 2002 muži 629 628 ženy 694 694 Spolu 1 323 1 322

2003 617 682 1 299

2004 611 683 1 294

2005 606 673 1 281

Zdroj: ŠUSR, 31.12.2005

Dynamika vývoja obyvateľstva Dúbrava Počet živonarodených spolu muži ženy Počet zomretých spolu muži ženy Migrácia muži ženy Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva muži ženy

10 6 4 15 8 7 -8 -3 -5 -13 -5 -8

Zdroj: ŠUSR, 31.12.2005

Index starnutia obyvateľstva v obci je nepriaznivý 175,69 (rok 2008). Prirodzeny pohyb aj migračny pohyb obyvateľstva zaznamenava v dlhodobom priemere ubytok obyvateľstva. Miera porodnosti v obci vykazuje hodnotu približne 7,8 promile a miera umrtnosti hodnotu približne 11,7 promile. Vysledkom tychto dvoch procesov dochadza v obci k celkovemu prirodzenemu ubytku obyvateľov. Pri hodnoteni mechanickeho pohybu hovorime o imigrantoch (prisťahovanych) a emigrantoch (odsťahovanych). Pri tomto type pohybu je možne konštatovať dlhodoby odliv emigrantov z obce. Najčastejšim dovodom presťahovania sa je približenie sa k miestu zamestnania, vyššie platove podmienky. Sčítanie ľudu, domov a bytov (oficiálne štatistické údaje): rok obec Počet domov 1970 Dúbrava 378 1980 Dúbrava 403 1991 Dúbrava 410 2001 Dúbrava 477

Počet obyvateľov 1423 1444 1397 1329


18


19

Predpokladom na stanovenie počtu obyvateľov v cieľovom roku je nielen predchádzajúci demografický vývoj, ale aj správny odhad vplyvov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujúcou mierou ovplyvnia počet obyvateľov. V súčasnej spoločensko-ekonomickej situácii je možné predpokladať, že počet obyvateľov sa bude zvyšovať.

Vek

Obyvateľstvo spolu 1

slobodní 2

ženatí 3

rozvedení 4

úhrn 13

0 630 40 93 390

0 264 40 93 129

0 327 0 0 241

0 23 0 0 19

2 1 329 86 158 772

Poproduktívny Podiel obyvateľstva: 0 -5 6 - 14 Produktívny

107

2

86

4

311

6,3% 14,8% 61,9%

-

-

-

6,5% 11,9% 58,1%

Poproduktívny Priemerný vek

17%

-

-

-

23,4%

36,5%

-

-

-

38,4%

a Nezistený vek Spolu 0-5 6 - 14 Produktívny

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky r. 2001

Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži a 1 Základné 84 Učňovské (bez maturity) 252 Stredné odborné (bez maturity) 5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 22 Úplné stredné odborné (s maturitou) 82 Úplné stredné všeobecné 15 Vyššie 3 Vysokoškolské bakalárske 2 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 23 Vysokoškolské doktorandské 2 Vysokoškolské spolu 27 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 7 - technické 11 - ekonomické 4 - poľnohospodárske 4 - ostatné 1 Ostatní bez udania školského vzdelania Ostatní bez školského vzdelania 1 Deti do 16 rokov 139 Úhrn 630

Ženy 2 225 152 12 24 121 16 1 0 24 1 25

Spolu 3 309 404 17 46 203 31 4 2 47 3 52

17 2 5 1 0 1 122 699

24 13 9 5 1 2 261 1 329

Ženy 2 443 1 0

Spolu 3 820 1 1


Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania Náboženské vyznanie / cirkev Muži a 1 Rímskokatolícka cirkev 377 Gréckokatolícka cirkev 0 Pravoslávna cirkev 1


19


Evanjelická cirkev augsburského vyznania Reformovaná kresťanská cirkev Evanjelická cirkev metodistická Apoštolská cirkev Starokatolícka cirkev Bratská jednota baptistov Cirkev československá husitská Cirkev adventistov siedmeho dňa Cirkev bratská Kresťanské zbory Židovské náboženské obce Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia Ostatné Bez vyznania Nezistené Spolu

184 1 1 1 49 16 630

20 182 2 1 0 44 26 699

366 3 2 1 93 42 1 329


Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa národností Národnosť Muži Ženy Spolu a 1 2 3 Slovenská 627 694 1 321 Maďarská 1 1 2 Rómska Rusínska Ukrajinská Česká 1 2 3 Nemecká Poľská Chorvátska Srbská Ruská Židovská Ostatné, nezistené 1 2 3 Spolu 630 699 1 329 Údaje zo štatistického úradu SR zo sčítania obyvateľov, bytov a domov uvádzajú, že počet trvalo obývaných domov je 408 a počet trvalo obývaných bytov je 412. Podstatná časť bytov je v rodinných domoch. Pre sledovanie bytového fondu slúži nasledovná tabuľka: Domy, byty a ukazovatele bývania Počet

Rodinné

Bytové

Ostatné

a Domov spolu s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené s 3-4 nadzemnými podlažiami s 5+ nadzemnými podlažiami Ubytovacích zariadení bez bytu Neobývaných domov z toho: určených na rekreáciu Bytov spolu v tom: trvale obývané Bývajúcich osôb Počet CD Počet HD Obytné miestnosti Počet osôb na 1: byt obytné miestnosti

domy 1 408 342 5 61 36 412 350 1 104 509 398 1 287 3,15 0,86

domy 2 7 0 7 0 0 55 53 194 62 56 152 3,66 1,28

budovy 3 6 4 0 2 0 10 8 25 9 8 24 3,13 1,04

Domový fond spolu 4 421 346 12 63 36 477 411 1 323 580 462 1 463 3,22 0,9


20


CD HD 2 Obytná plocha bytu v m Celková plocha bytu v m2 Priemerný počet: 2 - m obytnej plochy na 1 byt 2 - m celkovej plochy na 1 byt - m2 obytnej plochy na 1 osobu - obytných miestností na 1 byt

21

2,17 2,77 21 504 32 585

3,13 3,46 2 706 3 919

2,78 3,13 412 617

2,28 2,86 24 622 37 121

61,4 93,1 19,5 3,68

51,1 73,9 13,9 2,87

51,5 77,1 16,5 3

59,9 90,3 18,6 3,56


Z tabuľky vidno, že počet neobývaných domov je 61, čo predstavuje 14,9% z celkového počtu domov. 8,82% z celkového počtu čiže 36 neobývaných domov je určených na rekreáciu. Záväzné údaje schválené územnými a hospodárskymi zásadami (ÚHZ) pre spracovanie územného plánu (ÚPN) obce: rok Počet domov Počet obyvateľov 2015 405-415 1450-1500

2.4 Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry vrátane občianskej vybavenosti V histórii obce bolo viacero impulzov pre jej rozvoj. Začiatky sú spojené s kolonizačnými snahami, v stredoveku je to hlavne ťažba zlata, olova a antimónu spojená s materiálnym, sociálnym a kultúrnym rozvojom obce. Dôvody rozvoja prípadne stagnácie úzko súvisia so spoločenskými pomermi. V prípade Dúbravy a okolitých obcí zohral hlavnú úlohu rozvoj baníctva – ťažba antimónu. Jeho začiatky sa datujú do 18. storočia a rozvoj úzko súvisel s technickým pokrokom a zavádzaním nových technológií. Nárast ťažby sa udial koncom 19. storočia a v roku 1945. V posledných rokoch nastal útlm ťažby spôsobený nízkou rentabilitou a postupným vyčerpávaním surovín. Ložisko v Dúbrave bolo do ukončenia ťažby najväčším producentom antimónu v Československu. Ťažbu na ložisku ukončili v roku 1991 v rámci útlmového programu baníctva na Slovensku. Občianska a technická vybavenosť obce Dúbrava: 1. Sociálna infraštruktúra  Školstvo a výchova: Základná škola, Materská škola  Zdravotníctvo: Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých  Predajňa potravinárskeho tovaru – 3x 2. Obchod a služby  Maloobchod  Verejné stravovanie, pohostinské zariadenia – 2x  Prechodné ubytovanie  Nevýrobné a výrobné služby: zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel 3. Ostatná vybavenosť  Správa a administratíva  Pošta  Knižnica  Dom smútku a cintorín  Požiarna zbrojnica  Kultúra a osveta  Telovýchova a šport: Futbalové ihrisko Obec má občiansku vybavenosť na dobrej úrovni. V budúcnosti by sa dalo uvažovať o rozšírení OV v rámci rozvoja cestovného ruchu v oblasti. Uplatnenie by mohli nájsť zariadenia a služby ako napr. detské ihrisko, otvorená ľadová plocha, penzióny, turistická informačná kancelária, lekáreň, zariadenie pre seniorov, denný stacionár, opatrovateľská služba, reštaurácia, kaviareň, cukráreň, bar, bankomat, stolárstvo, maľovanie a zasklievanie, prenájom automobilov, prenájom rekreačných a športových potrieb, prenájom kancelárskych zariadení, oprava počítačov, oprava domácich zariadení pre dom a záhradu, oprava nábytku, pranie a chemické čistenie, kozmetika. V obci pôsobí FSk Chabenec Dúbrava, ktorý má bohatú, 33-ročnú tradíciu. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

21


22

2.5 Prieskumy a rozbory hospodárskej základne K dôležitým predpokladom rozvoja obce patrí i schopnosť vytvoriť pracovné príležitosti pre svojich občanov, čo vytváraním podmienok predurčuje i potenciálnu migráciu za prácou do obce. Platí i opačná možnosť – nevytváranie podmienok spôsobuje migráciu za prácou smerom mimo obce. Ekonomickú aktivitu obyvateľov charakterizujú údaje zo sčítania v roku 2001: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie hospodárstva a Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby Ťažba nerastných surovín Priemyselná výroba Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod,oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie a spoje Peňažníctvo a poisťovníctvo Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie Školstvo Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť Ostatné verejné, sociálne a osobné služby EA bez udania odvetví Spolu

muži

ženy

spolu

1 20

2 9

3 29

z toho odchádza do zamestnania 4 20

5 3 50

0 0 61

5 3 111

5 3 81

5 34

1 4

6 38

6 35

42

50

92

57

12 18 2

10 6 9

22 24 11

8 16 11

24

9

33

17

20 0

21 33

41 33

33 18

2

29

31

28

8 79 324

4 69 315

12 148 639

11 36 385


Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity a pohlavia Pohlavie

Osoby ekonomicky aktívne z toho na spolu v% pracujúci materskej dovolenke dôchodcovia

a muži ženy spolu

1 324 315 639

2 51,4 45,1 48,1

3 0 36 36

4 2 2 4

Úhrn vypomáhajúci nezamestnaní obyvateľ. v rod. podniku 5 0 0 0

6 33 40 73

15 630 699 1 329


60% obyvateľstva dochádza za prácou do Liptovského Mikuláša.


22


23

Prehľad ekonomickych subjektov posobiacich v katastri obce podľa právnejformy Právna forma Počet subjektov Verejna obchodna spoločnosť 1 Komanditna spoločnosť 1 Cirkevna organizacia 1 Obec (obecny urad) 1 Organizačna jednotka združenia 1 Podnikateľ – fyzicka osoba – nezapisany v OR 94 Rozpočtova organizacia 1 Samostatne hospodariaci roľnik 5 Spoločenstva vlastnikov pozemkov, bytov a pod 8 Spoločnosť s ručenim obmedzenym 13 Združenie (zvaz, spolok, spoločnosť, klub a ine) 2 Spolu 128 Zdroj: Register organizacii SR

Z udajov uvedenych v hore zobrazenej tabuľke možeme vyčitať, že najvačšie zastupenie v obci z hľadiska pravnej formy maju subjekty podnikajuce ako podnikateľ – fyzicka osoba – nezapisany v OR v počte 94 ekonomickych subjektov, čo predstavuje 73,44 % z celkoveho počtu subjektov. Nasleduje pravna forma spoločnosť s ručenim obmedzenym v počte 13 subjektov (10,16 %). Najmenšie zastupenie ekonomickych subjektov z hľadiska pravnej formy podnikania maju verejna obchodna spoločnosť, komanditna spoločnosť a rozpočtova organizacia v počte 1 subjekt (0,78 %). 2.5.1 Poľnohospodárska výroba Kataster patrí do 31. Produkčno-ekonomickej skupiny. Územie patrí do máloproduktívneho typu rastlinnej produkcie, okrsku so strednou intenzifikáciou a variety s malou trhovosťou. Štruktúra rastlinnej produkcie je pasienkárstvo – lúčno –zemiakarska. Hlavné pestované plodiny sú kukurica, jačmeň, pšenica. Na ornej pôde sa pestuje ďatelina a lucerka , VRK. Štruktúra živočíšnej produkcie je mäsovo-mliečna. Územie patrí do typu so strednou produkciou a okrsku so strednou intenzifikáciou. Pasienky sú jedenkrát ročne kosené. Poľnohospodársky pôdny fond v katastrálnom území Dúbravy je obhospodarovaný Štátnymi majetkami Liptovský Mikuláš a v rámci neho má jeden hospodársky dvor priamo v obci. Mimo intravilánu je veľkovýkrmňa ošípaných Gôtovany a bývalá sušiareň rekonštruovaná ne miešareň krmiva. Pre poľnohospodárske účely sa využíva malé poľné letisko v blízkosti dvoch uvedených zariadení. Stupeň zornenia je 40%. Celková výmera katastru obce je 2.321,65ha a z toho tvorí poľnohospodárska pôda 865,54ha – 37,3% plochy. Lesy tvoria s výmerou 1,289,72ha – 55,5% plochy, ostatné, zastavané a vodné plochy zaberajú 166,38ha čo prestavuje 7,2%. Z uvedeného vyplýva, že riešené územie je nutné hodnotiť ako produkčnú poľnohospodársku a lesnícku časť Liptovskej kotliny a podhoria Nízkych Tatier. V katastrálnom území sa nachádzajú tri základné skupiny pôd, ktoré je možné charakterizovať ako pôdy so strednou a menšou produkčnou schopnosťou (v deväť stupňovej škále bonity hodnoty od 5-8). Podiel jednotlivých druhov poľnohospodárskej pôdy je nasledovný: ha orná pôda 298,0082 TTP 24,1899 záhrady 542,4709 864,6690 celkom

% 34,4 2,7 62,7 100

2.5.2 Lesné hospodárstvo Lesné pozemky na území katastra majú rozlohu 1288,3721, čo predstavuje 55,5% plochy. Územie katastra patrí organizačne do LHC Demänová. Lesy majú viacerých vlastníkov: urbárske spoločensktvá – urbár Dúbrava a súkromných majiteľov. Územie patrí do poľovného revíru Chabenec. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

23


24

V katastrálnom území Dúbrava sa nachádzajú nasledovné hospodárskej súbory: Hospodárske lesy: 41-HV-110- vápencové bučiny s jedľou a smrekom 51-HV-110- vápencové bučiny s jedľové smrečiny 65-HV-110- živné smrečiny s jedľou a bukom Lesy osobitého určenia: 51-UV-130- vápencovo bukovo-jedľové smrečiny 65-UV-130- živné smrečiny s jedľou a bukom Ochranné lesy: 01-OV-150-lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, vyskytujú sa vápencové bučiny, jedľové bučiny so smrekom 02-OV-150- lesy vysokohorské pod hornou hranicou stromovej vegetácie 03-OV-200- lesy v pásme kosodreviny 04-OV-150- lesy na zabezpečenie ochrany pôdy, vyskytujú sa tu bukové jedliny Podľa §4 Vyhlášky MP SR č.12/2009 o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov žiadosť o súhlas s návrhom územného plánu obce alebo zóny alebo s návrhom ich zmien a doplnkov obsahuje: - Výmeru lesných pozemkov a členenie lesov podľa kategórií a druhu vlastníctva lesných pozemkov, - Vyhodnotenie regulatívov dotýkajúcich sa lesných pozemkov vyplývajúcich z vyšších stupňov územnoplánovacích dokumentácií, - Údaje o predpokladanom rozsahu využitia lesných pozemkov na iné účely a údaje o súvisiacom rozsahu vyňatia alebo obmedzenia využívania lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov s uvedením ich navrhovaného funkčného využitia podľa etáp, - Grafické znázornenie predpokladaného rozsahu a etáp realizovania využitia lesných pozemkov na iné účely s vyznačením ochranného pásma lesov, - Zdôvodnenie spoločenskej a ekonomickej nevyhnutosti navrhovaného využívania lesných pozemkov na iné účely, - Návrh pozemkov určených na zalesnenie. Podľa §10 zákona o lesoch ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50m od hranice lesného porastu – vyznačené v grafickej časti ÚPD. Ochranné pásmo lesa je 50m od hranice lesného pozemku. 2.5.3Priemysel Predpoklady na rozvoj funkčných plôch priemyslu sú v riešenom území minimalizované útlmom rudného baníctva. 2.5.4 Baníctvo V k.ú. Dúbrava sa nachádza chránené ložiskové územie Dúbrava, ktoré bolo určené Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici rozhodnutím z 15.1.1990 na ochranu výhradného ložiska antimónových rúd a žuly v k. ú. Dúbrava, Kráľovská Lehota a Lazisko a chránené ložiskové územie Dúbrava I, ktoré bolo určené rozhodnutím bývalého ONV Liptovský Mikuláš z 22.4.1969 na ochranu výhradného ložiska kremencov v k.ú. Dúbrava. Tvar a rozsah chráneného ložiskového územia zodpovedá doterajším poznatkom o výhradnom ložisku a požiadavkám na jeho ochranu proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania z hľadiska významu výhradného ložiska pre národné hospodárstvo. Chránené ložiskové územia: Dúbrava - Ľubelská, Dúbrava - Predpekelná, Dúbrava - Maťošovec, Dúbrava - Martin štôlňa, Dúbrava Ložiská vyhradených nerastov - antimónové rudy: Dúbrava - Ľubelská, Dúbrava - Predpekelná, Dúbrava - Maťošovec, Dúbrava - Martin štôlňa Podľa § 18 banského zákona č.44/1988 Zb. sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenie, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ na to nedal Obvodný banský úrad súhlas podľa tohto zákona. Rudné suroviny sa v súčasnosti neťažia. Pri ďalšej činnosti v chránenom ložiskovom území musia byť rešpektované existujúce objekty, chránené územia a pásma hygienickej ochrany. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

24


25

Plocha chráneného územia „Dúbrava“ (CHLÚ Dúbrava) v roku 1969 bola 37,1487ha, v roku 1983 sa plocha rozšírila o 316,3625ha, na celkovú plochu 633,5112ha.V roku 1990 sa plocha ďalej rozšírila o 204,2296ha. Plocha chráneného ložiskového územia „Dúbrava I“ (CHLÚ Dúbrava I) je 37,1196ha. Tabuľka Prehľad ložísk nevyhradených nerastov Katastr Názov ID Názov Druh álne lokality ložiska ložiska nerastu územie

Ťažobná organizácia

Zásoby ložiska 3 v tis.M (T.)

Pozn.

Nie sú Tabuľka č. 38.B Prehľad vyhradených ložísk Názov lokality

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

Katastr álne územie

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

Dúbrava

ID ložis ka

Zásoby ložiska v tis.M3( T.)

Názov ložiska

Druh nerastu

Ťažobná organizácia

531

Dúbrava Matošovec

antimón ové rudy

Rudné bane š.p., Banská Bystrica

Neťažené ložiská - neuvažuje sa o ťažbe

533

Dúbrava Ľubelská

antimón ové rudy



532

Dúbrava – Predpekeln á

antimón ové rudy



antimón ové rudy



antimón ové rudy



521

Dúbrava

530

Dúbrava Martin štôlňa

Pozn.

Tabuľka Dobývacie priestory Názov DP

Nerast

Názov a sídlo organizácie

Dúbrava

Antimonitové rudy a žuly


Tabuľka Chránené ložiskové územia Názov CHLÚ

Nerast

Organizácia

Dúbrava

Antimónové rudy a žuly


Dúbrava I.

Kremence


V ÚPN-O Dúbrava z r. 1998 sa uvádza výrobný areál Preddechtárka, v ktorom sa prevádzala úprava vyťaženej rudy v objekte floatačnej úpravne. Nachádzala sa tu väčšina obslužných objektov potrebných na prevádzku závodu - sociálna a administratívna budova, sklady, garáže, požiarna zbrojnica, trafostanica, malá vodná elektráreň, sedačková lanovka, kanalizácia a malá ČOV. Podľa ÚPN z r. 1998 bola táto zóna na nezávadnú výrobu určená na dožitie bez rozvoja, max. do roku 2010. Pre objekty by bolo ťažko hľadať nové využitie, po ukončení využívania je nutné odstrániť výrobné objekty určené na dožitie. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

25


26

2.6 Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu, civilnej obrany a protipovodňovej ochrany Obvodný úrad Liptovský Mikuláš z hľadiska civilnej obrany vo fáze spracovania prieskumov a rozborov nemá pripomienky. Cez katastrálne územie obce pretekajú vodné toky Dúbravka, Črvník, Partizánsky potok a Paludžanka. Protipovodňové opatrenia sa týkajú hlavne prítoku Dúbravky, Partizánskeho potoka. Tečie strmým svahom cez intravilán obce a keď sa rozvodní, ohrozuje okolité nehnuteľnosti. Tok je v správe Vodohospodárskeho podniku. Obec má vypracovaný Povodňový plán záchranných prác obce Dúbrava. V obci funguje dobrovoľný hasičský zbor, ktorý má 10 členov. V rámci protipovodňových opatrení obec Dúbrava plánuje vybudovať retenčné nádrže, ktoré by zachytávali prívalovú vodu a žiadať o nenávratný finančný príspevok na protipovodňové opatrenia na základe výzvy Ministerstva životného prostredia. Tabuľka – Zoznam stavieb, objektov a zariadení, ktoré môžu byť ohrozené povodňou. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

26


Lokalita Ulica Mlynská – vodný tok Dúbravka Od ulica Banícka cesta po ulica Mlynská – vodný tok Partizánsky potok Ulica Za Lazy, Chrasť, Školská, Pri Štadióne – ohrozenie zatopenia povrchovou vodou Ulica Na dolnej strane, Na Erende, Krátka, časť ulice Banícka cesta – ohrozenie zatopenia povrchovou vodou

27 Stavba / objekt / zariadenie Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy

* V katastrálnom území obce sa nenachádzajú rozvodné siete a zariadenia, ktoré by mohli ohroziť postihnuté osoby. Nenachádzajú sa tu lokality, v ktorých sú uskladnené nebezpečné látky, ktoré by mohli znečistiť vodu. Zdroj – Povodňový plán záchranných prác obce Dúbrava

Tabuľka – Miesta náhradného ubytovania vytipované obcou P.č. Názov objektu Adresa objektu 1 Hostinec Baník 03212 Dúbrava 190 2 Základná škola s materskou školou 03212 Dúbrava 464

Počet lôžok 17 100

Zdroj – Povodňový plán záchranných prác obce Dúbrava

2.7 Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu Predpoklady na rozvoj cestovného ruchu a rekreácie v riešenom území sú veľké. Na základe schváleného komplexného urbanistického a dopravného návrhu UPN – VÚC Žilinského kraja je územie katastrov Demänovská dolina, Pavčiná Lehota, Lazisko, Dúbrava v susedstve NAPANTu vytipované ako rekreačný priestor vyššieho významu na dynamické aktivity. Územím má prebiehať plánovaná cyklotrasa celoštátneho významu Liptovský Hrádok – Liptovský Ján – Závažná Poruba – Iľanovo – Ploštín – Pavčina Lehota – Lazisko – Dúbrava. V ústí doliny sú navrhované plochy rekreácie a turizmu a podhorské územie v katastálnom území obce Dúbrava je plánované na využitie ako rekreačný priestor vyššieho významu na dynamické aktivity. Uvažovaná je najmä pešia turistika a cykloturistika v letnom období a bežecké lyžovanie v zimnom. Plánované priestorové usporiadanie a funkčné využívanie dotknutého územia bude bez možnosti intenzívnej urbanizácie, určené výhradne na dynamické aktivity, obslužné, doplnkové a servisné zariadenia. Podstatnú časť rekreačných priestorov musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, trávne plochy, prípadne vodné plochy. V súčasnosti nie sú na tieto aktivity vymedzené plochy. Návrh VÚC predpokladá na toto využitie vyhradiť plochu s výmerou 420 ha. Predpokladá sa zvýšenie dennej návštevnosti v hlavnej sezóne z 250 na 600 osôb. Tiež je v intraviláne ideálne vytvárať nové polohy na obytnú výstavbu a občiansku vybavenosť. Obec má vhodné podmienky na letnú a zimnú turistiku v prírodnom prostredí a je potrebné, aby slúžila ako priestor na rozvoj doplnkových funkcií cestovného ruchu. K hlavným rekreačným priestorom v blízkosti riešeného územia patrí: Demänovská dolina a Jasná Liptovská Mara Aquapark Tatralandia Miestne podmienky: - Dúbravská dolina s rekreačným potenciálom (chatová oblasť, čiastočné sprístupnenie banských diel) - Zaujímavý prírodný výtvor - bifurkácia (rozdvojenie) vodného toku riečky Krížanka - Tok a okolie Palúdžanky, Dúbravky a Krížanky - Lyžiarsky vlek na hranici lesa v časti Petkovo (v súčasnosti nefunkčný) - Cykloturistické a turistické trasy - Futbalové ihrisko - Verejné zelené plochy – bývalý cintorín v centre obce . V rámci rozvoja športu, rekreácie a cestovného ruchu má k. ú. Dúbravy dobré predpoklady na vznik golfového areálu, v nadväznosti na budúce využívanie bývalého ťažobného územia ako rekreačnej plochy. Aj pre rozvoj vidieckeho pobytového turizmu, spojeného s agroturistikou a relaxačnými aktivitami sú tu dobré podmienky. V chatovej oblasti obce Dúbrava sa nachádza 27 chát. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

27


28

Je nutné uvažovať o prepojení viacerých katastrov pre rekreáciu a vidiecku turistiku. V návrhu sa uvažuje o prepojení s Laziskom, čo by prispelo k rozvoju cestovného ruchu medzi týmito obcami. Dúbrava – SRT Križska dolina (SRT = stredisko rekreacie a turizmu (mimo zastavaneho uzemia sidla) – stredisko poskytujuce služby CR bez priamej nadvaznosti na zastavane uzemie sidla, funkčne a prevadzkovo samostatna časť uzemia)

má regionalny význam. Hlavnými formami CR su Letný pobytový v horách, Zimny pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovany ako dostavba jestvujuceho SRT s prepojenim na obec a využitim urbanizovanych plôch zariadenia bani. Plochy CR a rekreacie zasahuju do OP NAPANT, NAPANT a CHVU Nizke Tatry. Region riešenej obce Dubrava predstavuje najširšiu a najuniverzalnejšiu ponuku atraktivit cestovneho ruchu a aktivit pre turistov v ramci Slovenska. Uzemie poskytuje možnosti takmer pre všetky aktivity cestovneho ruchu na veľmi vysokej urovni, niektore z nich v uplne špičkovej. Prednosťou regionu je aj jeho poloha medzi ďalšimi vysoko atraktivnymi regionmi. Vykony regionu su vyššie ako jeho podiel na kapacitach, najviac pri prenocovaniach zahraničnych hosti. Možnosti existujucich stredisk ešte nie su vyčerpane, pritom v regione su možnosti aj otvorenie novych, vysoko atraktivnych lokalit. ANALÝZA PRIMÁRNEJ PONUKY Cestovny ruch sa rozvija zvyčajne tam, kde sa nachadza vhodna primarna ponuka, t.j. kde su objekty rekreačnych a kulturnych aktivit cestovneho ruchu. V takomto priestore zvyčajne nie su vyznamnejšie ekonomicke aktivity ťažobneho a spracovateľskeho priemyslu, pripadne intenzivna poľnohospodarska vyroba. Tam, kde je primarna ponuka cestovneho ruchu najatraktivnejšia, je predmetom ekonomickeho zhodnocovania a nastrojom rozvoja regionu. Cestovny ruch može mať v tychto podmienkach rozlične postavenie ako ekonomicka aktivita. Čim ma primarna ponuka cestovneho ruchu vačši vyznam, tym vyznamnejšie bude aj postavenie cestovneho ruchu v hospodarstve daneho regionu ako nastroja hospodarskeho rozvoja. Toto poznanie je založene na ekonomickej špecializacii regionu. V suvislosti s reštrukturalizaciou priemyslu, napr. v dosledku zatvarania bani, zmeny vyrobnej štruktury a technologii sa mnohe povodne priemyselne regiony zameriavaju na rozvoj cestovneho ruchu. Využivaju pritom existujucu primarnu ponuku, najma potencial vytvoreny ľudskou činnosťou. Aby mohol cestovny ruch v regione vyvijať ekonomicku činnosť, je nevyhnutne v nadvaznosti na jeho potreby budovať: a) zabezpečujuce činnosti, napr. stavebnu vyrobu, poľnohospodarstvo a potravinarsky priemysel, obchod a pod., b) nadvazujuce činnosti, napr. dopravu, telekomunikacie, vyrobu a predaj spomienkovych predmetov, komunalne služby, služby poisťovni a peňažnych ustavov, bezpečnostne služby a pod., c) technicku infraštrukturu, ako je zabezpečenie zasobovania vodou a plynom, komunikacie, kanalizacia, elektrifikacia a pod., d) socialnu infraštrukturu ako je bytovy fond, predškolske a školske zariadenia, zdravotnicke, kulturno-osvetove, športovo-rekreačne zariadenia a pod. Čo sa tyka prirodnych podmienok primarnej ponuky cestovneho ruchu riešenej obce Dubrava zahŕňaju geomorfologicke, klimaticke, hydrologicke a biogeograficke pomery. Podrobne sme sa prirodnym podmienkam obce venovali v kapitole 3 Prirodne podmienky, preto ich už v tejto kapitole neopakujeme. V kulturno-historickom potenciali obce, ďalšieho zdroja primarnej ponuky cestovneho ruchu obce, reprezentuju nielen sakralne pamiatky, predovšetkym v katolickom kostole sv. Ondreja a v evanjelickom kostole a kulturno – osvetove zariadenia, ale aj kulturne a športove podujatia, ktore sa v obci organizuju ANALÝZA SEKUNDÁRNEJ PONUKY Sekundarnu ponuku v cestovnom ruchu tvoria: a) supraštruktura cestovneho ruchu (ubytovacie a stravovacie zariadenia); b) infraštruktura cestovneho ruchu (cestovne kancelarie, turisticke informačne kancelarie, zmenarne, hranične priechody a i.); c) všeobecna infraštruktura (športovo-rekreačne zariadenia a aktivity, kulturnospoločenske zariadenia a organizovane podujatia, dopravna infraštruktura). ubytovacie a stravovacie zariadenia V obci sa nachadza spolu 15 ubytovacich zariadeni. Ide predovšetkym o ubytovania HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

28


29

v sukromi (v rodinnych domoch) ako napr. ubytovanie Blanka, Barbora, Dalibor, Horareň Dubravka, Chabenec, Luna, Marta, Soňa, Svišťovka, Zavacka Anna. V obci sa nachadza aj jedno stravovacie zariadenie Hostinec Banik. Ubytovacie zariadenia sa nachadzaju aj v blizkosti okolia riešenej obce Dubrava pri vodnej nadrži Liptovska Mara a termalneho kupaliska Bešeňova. V lete je možne z obce podnikať pešie a cyklisticke tury v regione Liptov, podnikať vysokohorske tury v Nizkych Tatrach (Demanovska dolina, Chopok), navštiviť Demanovsku jaskyňu Slobody, Demanovsku ľadovu jaskyňu a dreveny aritikularny kostol vo Svatom Križi. V zime je možnosť lyžovania na lyžiarskom vleku priamo v obci, v Liptovskom Mikulaši Podbreziny a v lyžiarskom stredisku Skipark Jasna. Z obce je možne podnikať vylety do Kvačianskej a Prosieckej doliny, do archeologickeho muzea Havranok, na termalne kupaliska Aquapark Tatralandia, Bešeňova, Liptovsky Jan a využiť možnosť vodnych športov na Liptovskej Mare (vyhliadkove plavby loďou, člnkovanie, windsurfing, rybolov). ZÓNOVÉ ČLENENIE TURISTICKÝCH ATRAKCIÍ Keďže obec sa nachadza v atraktivnom prirodnom prostredi pre cestovny ruch, v ramci svojich finančnych možnosti ma aspoň trochu vytvorene podmienky pre jeho rozvoj a taktiež aj rozvoj samotneho okolia obce. Turisti, navštevnici maju možnosť sa venovať roznym športovym aktivitam cez leto a zimu, vyletom do okolia – horska turistika, navštevy historickych pamiatok či navštevou roznych kulturnych podujati a atrakcii. Samotni navštevnici sa zaujimaju tiež aj o okolie obce a samozrejme aj o cely region nielen o samotnu obec. Na zaklade takehoto vyvoja je potrebne zosuladiť činnosti, aktivity, ponuky cestovneho ruchu v ramci liptovskeho regionu resp. aspoň širšieho okolia daneho uzemia. V ramci zonoveho členenie sme okolie obce rozdelili do štyroch okruhov: - do 15 km - do 30 km - do 45 km - nad 45 km Zóna do 15 km · Liptovský Mikuláš Mesto Liptovsky Mikulaš je administrativnym, hospodarskym, kulturnym a turistickym centrom stredneho Liptova. Na jeho uzemi sa nachadza množstvo lakadiel - nadherna priroda, podzemna krasa jaskyň, termalne kupaliska Tatralandia, vodna nadrž Liptovska Mara, archeologicke muzeum v prirode, ruiny hradov, pamiatky ľudovej architektury, muzea a galerie, živy folklor. · Ružomberok Ružomberok centrum dolneho Liptova, leži na sutoku Vahu a Revucej v zapadnej časti Liptovskej kotliny na rozhrani vyznamnych slovenskych pohori - Veľkej Fatry, Chočskych vrchov a Nizkych Tatier. Prva pisomna zmienka o osidleni je z roku 1233, mestske vysady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenskeho župana, ostrihomsky arcibiskup Tomaš v roku 1318. · Bešeňová Znama liptovska obec s termalnym kupaliskom. Liečive učinky termalnych mineralnych prameňov boli zname už od 14. storočia. Kedysi davno Liptaci verili, že voda je ten zazrak, čo tvori život a preto ju mali vo veľkej ucte. · Demänovská dolina Najnavštevovanejšia dolina Nizkych Tatier. Najkrajšia dolina Nizkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavneho hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krupova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po stranach ju ohraničuju vyrazne bočne hrebene. Dolina je sučasťou Narodneho parku Nizke Tatry, kde popri pozoruhodnych scenerickych, krajinarskych a estetickych hodnotach je najcenejši Demanovsky kras a Vrbicke pleso. Zóna do 30 km · Vysoké Tatry Mesto Vysoke Tatry sa rozprestiera na ploche 380 km2 a svojou rozlohou patri medzi najvačšie mesta v Slovenskej republike. Pokryva podstatnu časť rovnomenneho pohoria a tvori ho 15 mestskych časti, povodne samostatnych osad, ktore boli postupne integrovane do jedneho uzemneho celku. · Vlkolínec Vlkolinec - živa obec pamiatkovej rezervacie ľudovej architektury, ktora bola Slovenskou HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

29


30

vladou roku 1977 vyhlasena za pamiatkovu rezervaciu s cieľom trvalo chraniť kulturne hodnoty tejto lokality a ako neporušeny sidelny celok, ktory z hľadiska rovnorodosti nema porovnateľny subor domov v ramci stredoeuropskeho uzemia bol zapisany do Zoznamu svetoveho dedičstva, (vybor svetoveho dedičstva UNESCO schvalil zapis Vlkolinca 11. decembra 1993 v Kolumbijskom meste Cartagene). · Liptovský Hrádok Mesto s jedinečnym prirodnym, kulturnym a historickym potencialom a ľudskymi zdrojmi, rozvijajuceho sa centra unikatnych a osobitych foriem cestovneho ruchu s priamou vazbou na tradicie lesnictva, včelarstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltnictva, rybarstva, podhorskych a horskych poľnohospodarskych aktivit a remesiel s tym spojenych. Zóna do 45 km · Dolný Kubín Najvačšie mesto na Orave, rodisko P.O.Hviezdoslava, mesto kandidujuce na europske mesto kultury. · Brezno Administrative centrum regionu, sidlo okresu, kulturno-spoločenske a hospodarske centrum Horehronia. Zóna nad 45 km · Poprad Mesto Poprad leži v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranach rieky Poprad, vychodiskove mesto do Vysokych Tatier a hlavneho uzla regionalnych komunikacii, vyznamny železničny uzol spajajuci vzdialene tatranske obce. Nachadza sa tu letisko medzinarodneho vyznamu. · Martin Vyznamne kulturno-historicke centrum Slovakov. Nachadzaju sa tu budovy Matice slovenskej, Slovenske Narodne Muzeum, Narodny cintorin, Divadlo SNP, Jeseniova Lekarska fakulta UK.

2.8 Prieskumy a rozbory kultúrnych a historických hodnôt Obec bola založená v 13.storočí bez názvu a v roku1372 sa spomína ako Dúbrava. Patrila zemanom z Ráztok, časť územia v 15. a 16.storočí patrila zemanom dúbravským. Časť Dúbravy v 16.storočí postupne patrila zemanom Lehotskovcom, Kubínskovcom a zemanom z Andíc. Okolo roku 1600 patrila Dúbrava k stredne veľkým dedinám. Od polovice 18.storočia do roku 1908 tu boli bane na železnú rudu a antimón, najmä na svahoch Dechtárkej hory. Na katastrálnom území sa nachádza pamiatkový fond zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (ÚZPF), ktorý vedie Pamiatkový úrad SR Bratislava. V registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok je vedený rímskokatolícky kostol sv. Andreja apoštola s obranným múrom, č. ÚZPF 310/0, parc.č.KN1. V registri pamiatkových rezervácií a registri pamiatkových zón nie je žiadny zápis. V katastri obce Dúbrava Archeologický ústav SAV Nitra v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk Slovenskej republiky neeviduje žiadne archeologické náleziská. Vo väzbe na §14 ods. 4 zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov Krajský pamiatkový úrad v Žiline doporučuje utvorenie Evidencie pamätihodností obce Dúbrava. V Evidencii pamätihodností obce a následne aj v územnom priemete do ÚPN-O, môžu byť vytypované a zaradené hodnotné nehnuteľné veci a kombinované diela prírody a človeka, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce, a ktoré nie sú vyhlásenými národnými kultúrnymi pamiatkami, ale majú pre obec a jej katastrálne územie miestnu historickú hodnotu, napr.: prícestné kríže a plastiky, mosty, objekty ľudovej architektúry (obytné domy, hospodárske objekty, sýpky), banské stavby typické pre región a riešené územie. V prípade obce Dúbrava sa jedná o pamätihodnosti súvisiace s dejinami baníctva. Vzhľadom k tomu, že doteraz sa nerobil systematický archeologický prieskum obce Dúbrava, je oprávnený predpoklad, že v jej katastri sa nachádzajú nateraz neznáme archeologické lokality. Evidované viaceré lokality z blízkeho okolia (Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota) môže túto domnienku len potvrdiť. Preto pri akejkoľvek stavebnej činnosti v budúcnosti je nutné, aby bol oslovovaný Krajský pamiatkový úrad Žilina, ktorého záväzné stanovisko, prípadne rozhodnutie bude podkladom pre vydanie územného a stavebného povolenia.


30


31

2.9 Prieskumy a rozbory verejného dopravného a technického vybavenia 2.9.1 Doprava Širšie dopravné vzťahy Obec je dopravne spojená s ostatným územím prostredníctvom cesty III/018121, pričom je dopravne napojená na štátnu cestu č. I/18 Ružomberok – Liptovský Mikuláš, ktorá tvorí základnú cestnú sieť v SR. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v Liptovskom Mikuláši. Časť katastrálneho územia obce Dúbrava sa nachádza v ochranných pásmach Letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Gôtovany. 2.9.1.1 Cestná doprava Cestné komunikácie Katastrálnym územím obce Dúbrava prechádza cesta III. triedy č. III/018121 ckm 1,773-9,360 v dĺžke 7,587km. Základný komunikačný systém je tvorený sieťou dvojpruhových miestnych komunikácií. Ostatná cestná sieť je tvorená prevažne z jednopruhových komunikácií s obojsmernou premávkou. Cestná komunikácia prechádza stredom obce, kde vytvára hlavnú dopravnú a urbanizačnú os. Riešeným územím neprechádza žiadna nadradená dopravná infraštruktúra (železničná trať, diaľnica, cesta I. triedy). Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v danom území nepripravuje žiadne investičné zámery. Na cestnú komunikáciu č. III/018121 sú napojené ostatné miestne komunikácie. Profilové sčítanie na danej cestnej komunikácii nebolo prevedené vzhľadom na nízku intenzitu cestnej dopravy. V rámci spracovania ďalšej časti územného plánu je potrebné: - Vyznačiť a rešpektovať existujúce trasy ciest, ich šírkové usporiadanie a navrhnúť usporiadanie miestnych komunikácií v súlade s STN 736110, - Navrhnúť umiestnenie zastávok autobusovej dopravy a vyznačiť ich pešiu dostupnosť, - Cyklistické a pešie trasy navrhnúť a vyznačiť i v širších vzťahoch k priľahlému územiu ich šírkové usporiadanie je potrebné navrhnúť v zmysle STN 736110 - Vypracovať návrh statickej dopravy v zmysle STN 73610, - Dopravné napojenie novonavrhnutých objektov je potrebné napojiť na existujúci dopravný systém nižšieho významu, resp. navrhnúť sieť miestnych obslužných komunikácií a riešiť v súlade s STN 736110 a STN 736102 - Pri návrhu jednotlivých lokalít pre bývanie je potrebné podržať pásmo hygienickej ochrany pred hlukom. Cestná komunikácia č. III/018121 je svojimi technickými parametrami zaradená do kategórie C 7,5/70. V intraviláne riešenej obce spĺňa parametre podľa STN 736110 a je možné ju zaradiť do kategórie MZ 8,5(8,0)/50, funkčnej triedy B-3. Pešia zóna V obci nie sú vybudované žiadne pešie ťahy. Cestné komunikácie, vzhľadom na nízku intenzitu dopravy je možné využívať súbežne s automobilovou dopravou aj na pešiu dopravu. Napriek tomu pozdĺž hlavnej komunikácie je vhodné dobudovať chodníky pre peších a náležite upraviť verejné priestranstvá (zeleň, úprava povrchov). Taktiež treba doriešiť uličný mobiliár (osvetlenie, lavičky, odpadkové koše, autobusové zastávky). Statická doprava V súčasnosti sa parkovacie miesta nachádzajú pred hospodárskym dvorom o kapacite 10 miest, pred obecným úradom o kapacite cca 10 miest a pred kostolom o kapacite 8 miest, pred cintorínom 20 miest. V ostatných častiach obce sa parkovanie áut prevádza pozdĺž miestnych komunikácii a na voľných priestranstvách. V ďalšom stupni treba systém statickej dopravy posúdiť a navrhnúť podľa normy STN 736110. Cykloturistické trasy Územím Žilinského kraja prechádzajú cykloturistické trasy, pričom každá trasa má svoje evidenčné číslo. Cykloturistické trasy využívajú jestvujúce cesty (I., II., III. triedy, účelové, poľné, lesné) a komunikácie. K. ú. Dúbravy neprechádzajú žiadne evidované cyklotrasy. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

31


32

V koncepcii dopravného vybavenia sú navrhované cyklotrasy prevažne po účelových komunikáciách (poľné a lesné cesty) na smer: Liptovský Hrádok – Liptovský Ján - Závažná Poruba – Pavčina Lehota – Lazisko –Preddechtárka. Zdroj: Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky č.3 Autobusová doprava V obci sa nachádzajú 4 autobusové zastávky, z ktorých do Liptovského Mikuláša v pracovný deň odchádza 15 autobusov denne. Spoje dobre vykrývajú požiadavky cestujúcich počas celého dňa. Podstatná časť obce nie je pokrytá dochádzkovou vzdialenosťou 500 m. Cestné ochranné pásma, hluk z dopravy Cestné ochranné pásmo ciest III. triedy je 20 m na obe strany od osi cestnej komunikácie mimo zastavané územie obce. Líniovým zdrojom hluku od automobilovej dopravy je cesta č. III/018121 prechádzajúca intravilánom obce. Vzhľadom na nízku intenzitu súčasnej automobilovej dopravy nie sú limity najvyššie prípustných hodnôt ekvivalentnej hodnoty hluku L(Aeg) = 65db(A) prekročené. Závery Rozšíriť účelovú komunikáciu ŠM Liptovský Mikuláš smerom na Svätý Kríž na technické parametre štátnej cesty III. triedy. Napojenie na cestu III. triedy pre lyžiarsky areál Petkovo – (dĺžka 1,2km). Dlhšie komunikácie vybaviť výhybňami a na ich konci obratiskami. 2.9.1.2 Železničná doprava K.ú. obce Dúbrava železničné dráhy neprechádzajú. Z návrhu verejného dopravného vybavenia riešeného územia v rámci pripravovanej stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry(mimo)“ pre v=160km/h vyplýva, že navrhovaná trasa nezasahuje do k. ú. Dúbrava. 2.9.1.3 Letecká doprava Časť katastrálneho územia obce Dúbrava sa nachádza v ochranných pásmach Letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Gôtovany (t.č. Jasna), určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-104/86 zo dňa 30.6.1986. Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: - Ochranným pásmom vzletovej roviny (sklon 2%-1:50) s výškovým obmedzením 638,15-653 m n.m.Bpv - Ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3%-1:7) s výškovým obmedzením 638,08663,18 m n.m.Bpv - Ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 669,33 m n.m.Bpv Keďže sa jednotlivé ochranné pásma prelínajú, je záväzná výška stanovená ochranným pásmom s nižšou hodnotou - Ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí byť riešené podzemným káblom) Letecký úrad SR je dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letiska a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad SR o súhlas pri stavbách a zariadeniach: - Ktoré svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma Letiska Gôtovany, - Stavby a zariadenia vysoké 100m a viac nad terénom (§30 ods. 1 písmeno a)), - Stavby a zariadenia vysoké 30m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktorí vyčnievajú 100m a viac nad okolitú krajinu (§30 ods. 1 písmeno b)), - Zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§30 ods. 1 písmeno c)), - Zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§30 ods. 1 písmeno d)), 2.9.2 Vodné hospodárstvo Vodovod HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

32


33

Pôvodný skupinový vodovod Dúbrava bol nahradený novým vodným zdrojom z úpravne Demänová dolina, ktorý zásobuje okrem Dúbravy aj ďalších 6 obcí. Okrem tohto zdroja je Dúbrava zásobovaná vodným zdrojom Škripeň (jeden z troch zdrojov pôvodného skupinového vodovodu Dúbrava), ktorý má vyhovujúce ukazovatele kvality vody. Vodný zdroj Vyvieranie zásobuje vodou SKV Lipt. Mikuláš t.j. celý Liptovský Mikuláš aj s prímestskými časťami a obce Pavčina Lehota, Dúbrava, Ľubeľa, Liptovské Kľačany, Vlachy, Gôtovany, Bobrovník, Malatíny, Partizánska Ľupča. V roku 2011 bolo v obci zásobovaných z verejného vodovodu 99,9 % obyvateľov a voda vyrobená pre obec predstavovala množstvo 97 tis. m3. Z hľadiska vodných zdrojov je potreba pitnej a úžitkovej vody dostatočne pokrytá z jestvujúcich vodných zdrojov. K dispozícii sú aj studne s vyhovujúcou kvalitou vody. V obci sa nachádza viac prameňov. S ich ďalším využitím je potrebné uvažovať pri riešení koncepcie rozvoja turizmu. Vodovod sa bude rozširovať v súlade s predpokladaným rozvojom obce. Vodný zdroj Prameň Škripeň Prameň Vyvieranie

Qmin 6,4 3,3

Qpr 6,8 -

Ochr. Pásma I.st.(m) 12x12,4x12,7x12

Qmax 11,7 21,0

Kvalita vody VZ Dúbrava vo vybraných ukazovateľoch za obdobie 2000-2005: Škripeň Ukazovateľ pH KNK4,5 [mmol/l] Vodivosť [mS/m] Ca2+ [mg/l] Mg2+ [mg/l] Sb [μg/l]

7,55-7,95 1,8-3,8 23,0-42,6 48-52 15,8-24,3 < 1,0

Minerálne pramene ID: 530402700 REG_C: LM-27 Názov: Vajcovka Typ MP: prameň Využitie: využívaný Ochr. Pásmo: nie Lokalita: Dúbrava Stav: existuje Kataster: DÚBRAVA X_JTSK: -389645 Y_JTSK: -1196804 Z_JTSK: 651 Zdroj:http://www.regionzilina.sk/files/odbory/RR/rok-2008/Uzemny-general/priloha-mineralne-pramene-ZA_REG.pdf

Kanalizácia Novú čistiareň odpadových vôd v Dúbrave, ktorá pokrýva územie celej obce začali stavať v r 2012 v dvoch etapách: "Kanalizácia a ČOV Dúbrava - I. etapa 1. časť SO 01 Splašková kanalizácia" a "Kanalizácia a ČOV Dúbrava - I. etapa 2. časť ČOV". Obec zatiaľ nemá fungujúcu jednotnú splaškovú kanalizáciu a v súčasnosti sú splaškové vody likvidované individuálne v domových čistiarňach odpadových vôd a žumpách, z ktorých sa podľa potreby odpad odváža fekálnymi vozmi. Pri navrhovaní na rozvojových plochách treba rešpektovať už spracovanú projektovú dokumentáciu splaškovej kanalizácie s vyústením do čistiarní odpadových vôd (ČOV), umiestnenú pod novým cintorínom v obci. Kapacita navrhovanej ČOV pre obec Dúbrava je xxx (zistit na urade)m³ odpadových vôd/deň. Kanalizácia sa bude rozširovať v súlade s predpokladaným rozvojom obce. Tabuľka č. 15. Zdroje pitnej vody Výdatnosť (L/s) P.č .

Lokalita

Názov zdroja

Povol . odber

MI N

MA X

Typ vodného zdroja

PHO (ha) 0

1

0

2

0

3

Využiti e

Pozn ámka


33


1.

D. Dolina Dolina Križiank a

2.

Vyvierani e Škripeň

150

130

150

19

3,3

21, 0

Tabuľka č. 16. Objekty zásobovacieho systému Úpravňa vody Vodojem P.č. Počet Kapac. Počet Obsah 3 ks l/s ks m 1 170 2 400 150

podzemn ý Podzemn ý

Krytie % QM

34 4200

-

0,02

-

Čerpacia stanica Počet Kapac. ks l/s -

Vyrovn. nádrž Počet Obsah 3 ks m -

Tabuľka č. 20. Zdroje minerálnej vody P.č.

Lokalita

ID: 530402700 REG_C: LM-27

Dúbrava

Výdatnosť l/s

-

Charakteristika

prameň Vajcovka

PHO (ha) 10 20 30 -

Využitie

využívaný

Poznámka X_JTSK: 389645 Y_JTSK: 1196804 Z_JTSK: 651

2.9.4 Zásobovanie elektrickou energiou Obec Dúbrava je v súčasnej dobe zásobovaná elektrickou energiou z odbočky vzdušnej 22 kV VN linky č.167, ktorá zásobuje obce Ľubeľa, Dúbrava, Kľačany. Prenos elektrickej energie je prevádzaný v jednej napäťovej úrovni 22 kV prevažne vzdušným rozvodom. Distribučná sieť trafostaníc 22/4,4 kV je zásobovaná vzdušnou 22 kV linkou č. 167. Potreba elektrickej energie je zabezpečovaná z distribučných trafostaníc 22/0,4kV v počte 9 v intraviláne obce a 7 v extraviláne obce. Napájanie trafostaníc je riešené prevažne výbežkami z hlavnej linky. Napájanie odberných miest je riešené prevažne zo vzdušného NN vedenia. Spotreba elektrickej energie sa delí medzi rodinné domy, bytové domy, poľnohospodárske prevádzky, drobné prevádzky a objekty občianskej vybavenosti. Vykurovanie objektov a príprava teplej vody je zabezpečovaná elektrickou energiou alebo pevným palivom. V Dúbravskej doline sa nachádza malá vodná elektráreň s inštalovaným výkonom 250 kW. Po utlmení ťažby v danej lokalite je výroba elektrickej energie vyvedená cez trafostanicu do distribučnej sústavy. Spoločné elektrotechnické údaje Rozvodná sústava: NN 3/PEN AC 50 Hz, 400/230V / TN-C VN 3 AC 50 Hz, 22 kV / IT Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom: - Sústava VN - Ochrana pred dotykom živých častí podľa STN 33 2301: Ochrana krytom, prekážkami, zábranou, umiestnením mimo dosahu - Ochrana pred dotykom neživých časti podľa STN 33 3201: čl.9 -

Sústava NN - Ochrana pred priamym dotykom podľa STN 33 2000-4-41: Základná izolácia živých častí, zábrany alebo kryty - Ochrana pre nepriamym dotykom podľa STN 33 2000-4-41: Samočinné odpojenie pri poruche, ochranné uzemnenie a ochranné pospájanie

Prostredie podľa STN 33 2000-5-51: AA8, AB7,AC1, AD4, AE3, AF1, AG2, AH2, AK1, AL1, AM1, AN2, AP1, AQ3, AS1, BA5, BC3, BD1, BE1, CA1, CB1 HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

34


35

Stupeň dôležitosti dodávky el. energie: V zmysle normy STN 34 1610 §10 107 pís. c) je elektrické zariadenie zaradené do 3. stupňa dodávky el. energie. Ochranné pásma v zmysle z.č. 656/2004 Z.z:. - Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane: 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, - Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, - Ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia: 1. s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice, 2. s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení. Preložky: Prípadné preložky vzdušných a zemných VN a NN rozvodov je potrebné realizovať v zmysle §38 zákona 656/2004 Z.z. Distribučné trafostanice: Intravilán: Číslo 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Spolu

Názov dubrava_pod.kostolom dubrava_obec.2.ou dubrava_rasel.zavody dubrava_obec.3.pri.skole dubrava_stara 167/ts/dubrava_obec.5 dubrava_obec.4.poliak dubrava_ihrisko dubrava_sm.v.koniec -

P [kVA] 400 630 100 400 400 400 400 400 250 3380

Extravilán: Číslo 1 2 3 4 5 6 7 Spolu

Názov dubrava_vlek dub.dolina_vodari dub.dolina_horaren dub.dolina_odkalisko dub.dolina_pekelne dub.dolina_brestove dub.dolina_predpekelne -

P [kVA] 100 160 100 50 630 400 400 1840

Celkový inštalovaný výkon 22 kV distribučných tramsformátorov v katastri obce Dúbrava je 5220 kVA. 2.9.5 Plynofikácia


35


36

V obci Dúbrava sa v súčasnosti nenachádzajú plynárenské zariadenia v majetku a správe SPP-distribúcia a.s. Bratislava. S ich realizáciou v dohľadnej dobe SPP-distribúcia neuvažuje. Podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja z roku 1998 v znení jeho Zmien a doplnkov č.1, č.2,č.3,č.4 má byť obec Dúbrava výhľadovo plynofikovaná v roku 2015. 2.9.6 Telekomunikačné vedenia V katastrálnom území obce Dúbrava sa nachádza telekomunikačné vedenie spoločnosti Slovak Telekom a.s.:  v intraviláne obce sa nachádza metalická sieť,  v extraviláne, súbežne s cestou č. 18 v smere do Liptovského Mikuláša po pravej strane, sa nachádza metalická aj optická sieť v niekoľkých trasách. V katastrálnom území obce Dúbrava sa nenachádza podzemné telekomunikačné zariadenie spoločnosti Orange Slovensko a.s. Napojenie obce Dubrava na telekomunikačnu sieť je realizovane prostrednictvom uzloveho obvodu Liptovsky Mikulaš s primarnou regionalnou oblasťou Liptovsky Mikulaš. Samozrejmosťou je aj pokrytie obce signalom mobilnych operatorov – Orange, T-mobile a od polovice roku 2007 aj mobilnym operatorom O2. Obec je pripojena aj na internet. 2.9.6 Odpadové hospodárstvo V obci funguje separovaný zber. Na verejne dostupných miestach sa nachádzajú nádoby na sklo, papier a plasty. Zber komunálneho odpadu sa prevádza 1 krát týždenne a odpad je vyvážaný na skládku odpadu v Partizánskej Ľupči. Tabuľka Bilancia a spôsob nakladania s odpadmi Spôsob nakladania s odpadmi Celk Kód Kat. biolog fyzikálnoiný om ický chemický spôsob

neuve dený

skládkovanie

spaľovanie

využ itie

1

8

9

10

11

O O O O N

2 200101 Papier 200139 Plasty 200102 Sklo 200301 Komunálny odpad 300135 Elektroodpad

4

5

6

7

54 t

x

10 t

x

45 t

x

311 t 2t

x x

pozn.: prevádzka: OZO a.s., Ľupčianka s.r.o, Priemyselná 2053, 031 01 Liptovský Mikuláš

2.10 Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane prieskumov a rozborov ochrany prírody a krajiny 1. Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvorí územie katastra obce Dúbrava. Prvky presahujúce svojim pôsobením a vplyvom územie tohto katastra boli pri zostavovaní plánu brané do úvahy, najmä čo sa týka prepojení na susediace katastrálne územia Laziska, Svätého Kríža, Gôtovian, Ľubele, Liptovských Kľačian, Partizánskej Ľupče a Jasenia. 2. Dostupné podklady o území Plán bol spracovaný na základe dostupných podkladov. Vzhľadom k tomu, že viaceré podklady prvotnej krajinnej štruktúry neboli dostupné resp. boli dostupné len vo veľmi malej mierke, nebola táto štruktúra krajiny vyjadrená graficky. Pri práci sme ju však takisto brali do úvahy a vychádzali z praktickej logiky minulých generácií, ktoré nám nechali krajinu v súčasnom usporiadaní, pričom prirodzene a implicitne zohľadnili aj danosti primárnej štruktúry krajiny. Predkladané riešenie krajinno-ekologického plánu sa opiera o dnešnú realitu, či už prírodnú alebo hospodársku tejto obce HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

36


37

a snaží sa poukázať na hodnotné prvky krajiny, narušené prvky, konfliktné miesta a súčasne hľadať najvhodnejší spôsob pre optimálne využitie územia. 3. Krajinnoekologická analýza 3.1. Abiotické a biotické zložky 3.1.1. Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia. Severná časť územia katastra Dúbrava patrí podľa Mazúra a Lukniša (1986) do geomorfolického celku Podtatranskej kotliny, podcelku Liptovskej kotliny a časti Ľubeľská pahorkatina. Južná časť územia patrí do celku Nízke Tatry, podcelku Ďumbierske Tatry a častí Salatíny a Ďumbier. Celkovo sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty. Z morfoštruktúrneho hľadiska sa v celom katastri jedná vrásovo-blokovú fatransko-tatranskú morfoštruktúru, keď v severnej kotlinovej časti sa nachádza reliéf kotlinových pahorkatín s negatívnymi morfoštruktúrami, v strednej časti katastra je to hornatinový reliéf s pozitívnymi morfoštruktúrami, viac na juh prichádza reliéf vysočinový podhôľny s pozitívnymi morfoštruktúrami a hrebeňové časti Nízkych Tatier majú reliéf veľhorský hôľny až glaciálny s pozitívnymi morfoštruktúrami. Najvyšším bodom katastra je kóta Chabenec 1955 m n.m., najnižší bod má okolo 590 m n.m. a nachádza sa v priestore kde vodný tok Dúbravka opúšťa kataster. 3.1.2. Geologické a inžiniersko - geologické pomery. Bezprostredné podložie v severnej časti územia katastra tvorí paleogén vnútorných Karpát – zlepence, pieskovce, vápence, vápnité ílovce a brekcie (flyš) hutianskeho súvrstvia. Postupom na juh je tu výskyt slienitých vápencov, slieňov, vápnitých pieskovcov, piesčitých vápencov, ílovitých a piesčitých bridlíc. Vyššie sa vyskytujú dolomity a ramsauské dolomity, pestré bridlice, tmavosivé a organodetritické vápence, potom kremence, kremenné, arkózové a drobové pieskovce lúžňanského súvrstvia. Prechod ku hrebeňovej časti je vyplnený Kryštalické jadro tatrického kryštalinika tvoria v týchto priestoroch muskoviticko-biotitické granodiority až granity prašivského typu, miestami leukokrátne granodiority na povrchu spolu s nerozlíšenými periglaciálnymi sedimentami kamenitoblokovitými. Inžiniersko-geologické rajóny sú zastúpené nasledovne: V rajóne flyšoidných hornín (Sf) sa v horninovom prostredí striedajú ílovce, prachovce, slieňovce, pieskovce so zlepencami alebo karbonátmi vo vrstvách, ktoré sú priepustné až nepriepustné. Je tu premenlivá agresivita podzemných vôd. Reliéf tvoria prevažne mierne až stredné svahy a ploché chrbty, strmé svahy sú na masívoch s prevahou pieskovcov. Vyskytujú s tu plytké povrchové zosuvy a hlboké zvetrávanie hornín. Pre miestne účely možno využíť len horninové komplexy s prevahou pieskovcov (lomový kameň, štrk). Poľnohospodárske pôdy 3.-7. bonity. Zhoršené podmienky pre výstavbu vyplývajú z intenzívneho zvetrávania, namŕzania hornín a výskytu zosuvov. Pre ukladanie odpadov je možné využiť stabilné horninové masívy s prevahou ílovcovo-prachovcových hornín. Rajón deluviálnych sedimentov (D) má v závislosti od predkvartérneho podkladu veľmi rôznorodé a priestorovo premenlivé litologické zloženie. Najčastejšie sú to hliny a hlinito-kamenité sute. Trvalejší horizont podzemnej vody je iba v nižších častiach svahov, najmä na prechodoch do rajónov F, T. Reliéf tvoria mierne až strmé svahy, členené miestami intenzívnou výmoľovou eróziou. Z geodynamických javov je tu veľmi častý výskyt zosuvov najmä v regióne karpatského flyšu. Využiteľnosť zdrojov je pre tehliarske suroviny, pôdy sú tu zväčša úrodné. Zhoršené inžinierskogeologické podmienky pre výstavbu sú zapríčinené značnou litologickou premenlivosťou, výskytom zosuvov a miestami strmých svahov. Pri výstavbe je možnosť vyvolania zosuvov. Pre ukladanie odpadov sú vhodné jemnozrnné delúviá na miernych a stabilných svahoch. Rajón náplavov terasovitých stupňov (T) s horninovým prostredím hlinitých a piesčitých štrkov. Tieto sú obyčajne stmelené a uľahnuté. Podzemná voda je obyčajne pri báze terasy, hrúbka zvodneného horizontu je 2-5 metrov. Reliéf tvorí zvyčajne terénny stupeň. Je tu pomerne intenzívna výmoľová erózia a na okrajoch terás časté zosuvy, z čoho vyplýva znížený stupeň stability pre výstavbu. Štrky sú vhodné na použitie do násypov, málo vhodné až nevhodné do betónov. Pôdy sú 2.-4.bonity. Územie je málo vhodné pre ukladanie odpadov - možnosť znečistenia podzemných vôd. Rajón údolných riečnych náplavov (F) má horninové prostredie štrky a piesky, na ktorom sú obyčajne hlinité, ílovité a piesčité sedimenty. Hladina podzemnej vody je obyčajne 2-4 metre hlboko. U podzemných vôd je častá agresivita rôzneho typu. Reliéf sa vyznačuje priehlbeninami s výskytom rašelinísk. Vyskytuje sa tu bočná erózia a podmáčanie územia. Podmienky pre výstavbu sú zhoršené vysokou hladinou podzemnej vody a nízkou konzistenciou povrchových polôh jemnozrnných zemín


37


38

prípadne neúnosnými organickými sedimentami. Územie je nevhodné pre ukladanie tuhých odpadov ľahké znečistenie podzemných vôd. Rajón ílovcovo-vápencových hornín (Ss) má horninové podložie z vápencov, slieňovcov a bridlíc striedajúcich sa vo vrstvách. Vápence sú miestami pomerne slabo priepustné. Reliéf tvoria strmé až stredne strmé svahy miestami členené dolinami, eróznymi ryhami a lokálnymi vyvýšeninami. Vyskytuje sa tu aj intenzívne zvetrávanie, výmoľová erózia a zosúvanie zvetralín. Znížená stabilita územia a výskyt zosuvov zhoršujú podmienky pre výstavbu. Pri vhodných úložných pomeroch a dostatočnej hrúbke bridlíc je možnosť zriadenia úložísk odpadov. Rajón zlepencových hornín (Sz) má v horninovom prostredí zlepence a brekcie. Priepustnosť je závislá od tmelu a stupňa rozpukania. Výdatnosť prameňov je miestami až 10 ls-1. Reliéf je intenzívne členitý s výskytom skalných stien ap. Horniny intenzívne zvetrávajú. Zhoršené podmienky pre výstavby vyplývajú z členitého reliéfu, zlej rozpojiteľnosti a ťažiteľnosti, nasiakavosti a rozpadavosti hornín. Pre ukladanie odpadov je územie málo vhodné až nevhodné - možnosť znečistenia podzemných vôd. Rajón dolomitických hornín (Sd) má horninové prostredie zložené z dolomitov s vložkami vápencov alebo ílovitých bridlíc. Priepustnosť je prevažne puklinová. Sú to strmé svahy reliéfu, vyskytuje sa opadávanie blokov hornín a gravitačné deformácie, ktoré zhoršujú podmienky pre výstavbu. Horniny sú využiteľné ako kamenivo a štrk do betónov, výrobu žiaruvzdorných hmôt ap. Územie nevhodné pre ukladanie odpadov. Rajón intruzívnych hornín (Ih) má podklad tvorený rôznymi typmi granitov a granodioritov. Časté sú tektonicky porušené a mylonitizované zóny. Zvodnenie je puklinové, podzemné vody sú mäkké, často agresívne (CO2). Reliéf tvoria ostré hrebene aj zaoblené hôľne tvary nad hranicou lesa, strmé i mierne svahy v nižších častiach pohorí. Sú tu pomerne hlboké gravitačné poruchy horských svahov a hrebeňov, opadávanie úlomkov, rútenie balvanov, vo vysokých polohách početné lavíny. Využitie hornín môže byť ako stavebný kameň rôznej kvality. Zosuvy a znížená stabilita a únosnosť tektonicky porušených zón zhoršujú podmienky pre výstavbu. Prostredie málo vhodné až nevhodné na ukladanie odpadov. Rajón glaciofluviálnych sedimentov (G) má horninové prostredie tvorené štrkmi s polohami pieskov, spravidla zahlinené. Je prevažne uľahnuté a tvorí dobré základové pôdy. Hladina podzemnej vody je obvykle v hĺbke 5-10 m, agresivita z dôvodu nízkej tvrdosti a kyslosti. Na okrajoch akumulácii a na svahoch dolín sa vyskytuje výmoľová erózia. Využiteľnosť je pre násypy najmä komunikačných stavieb, poľnohospodárske pôdy 4.-7. bonity, môžu tu byť lokálne zdroje pitnej vody. Je tu možnosť znečistenia podzemných vôd a územie nie je vhodné pre ukladanie odpadov. Po obvode akumulácii je miestami znížená stabilita základových pôd. Rajón glaciálnych sedimentov (M) má horninové prostredie hrubé až balvanité štrky, slabo opracované, vypĺňajú ľadovcové údolia. Tvoria dobre zvodnené prostredie, v depresiách môžu byť horské jazerá. Reliéf je typický morénový, intenzívne členitý. Pôsobí tu výmoľová erózia, môže dôjsť k lokálnemu porušovaniu svahov. Ako základové pôdy sú veľmi nerovnomerné, podzemné vody majú premenlivú úroveň. Je tu možnosť znečistenia zásob podzemných vôd, územie je nevhodné pre ukladanie odpadov. 3.1.3. Hydrologické a hydrogeologické pomery. Z hydrologického hľadiska územie spadá sever územia do stredohorskej oblasti so snehovodažďovým typom režimu odtoku. Akumulácia tu prebieha v mesiacoch november až marec, vysoká vodnosť je v marci až júni, najvyššie prietoky sú v máji a najnižšie v januári – februári a v septembri – októbri. Hlavná akumulačná oblasť je v južnej časti katastra v masíve Nízkych Tatier, ktorá patrí až do vysokohorskej oblasti s prechodne snehovým režimom odtoku. Akumulácia je tu od októbra do marca, vysoká vodnosť od apríla do júna, maximá máj – jún, minimá január a február. Priemerný ročný elementárny odtok sa pohybuje od 25 do 15 ls-1km-2. Celé územie patrí do povodia rieky Váh. Vodné toky pramenia aj na území katastra a najvýznamnejším z nich je Paludžanka prameniaca pod Poľanou a pretekajúca východnou hranicou katastra a zbierajúca pravo- a ľavostranné prítoky. V priestore ústia Dúbravskej doliny nad Chrasťami viasnásobne bifurkuje a jednotlivé toky po rozdelení smerujú do obcí Lazisko, Gôtovany a Dúbrava. Z hľadiska ochrany prírody je významný potok Črmník napájajúci významnú botanickú lokalitu Chraste. V časoch veľkého deficitu zrážok (napr. rok 2012) niektoré ramená strácajú prítok a riečisko zostáva na určitú dobu vyschnuté. Toky majú bystrinný charakter so značne kolísavou vodnosťou. Z hydrogeologického hľadiska sa v kotlinovej časti katastra jedná o paleogén so slabou puklinovo-vrstvovou priepustnosťou. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

38


39

Hydrogeologický rajón je QP 016 – paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej kotliny a MG 017 – mezozoikum a kryštalinikum severných svahov Nízkych Tatier. Využiteľné zásoby -1 -2 podzemných vôd sú premenlivé – od 0,2 do 5 ls km . Do severnej časti katastra zasahuje rajón geotermálnych vôd oblasti Liptovská kotlina. 3.1.4. Pôdne pomery Pôdnymi typmi v katastri sú v jeho spodných pahorkatinných častiach Liptovskej kotliny prevažne kambizeme modálne kyslé zo zvetralín kyslých hornín, kambizeme pseudoglejové, pseudogleje a lokálne gleje na flyšových sedimentoch rôznych hornín a ilimerizované pôdy, v priestoroch vodných tokov fluvizeme kultizemné, glejové, modálne a ľahké, v trvale zaplavených a podmáčaných priestoroch gleje a pseudogleje nasýtené až kyslé, v častiach nad úpätím Nízkych Tatier najmä rendziny kambizemné a kambizeme rendzinové so sprievodnými litozemnými a sutinovými rendzinami zo zvetralín karbonátových hornín, vo vyššie položených horských lokalitách prevažne podzoly kambizemné zo zvetralých kyslých hornín, v najvyšších polohách litozeme modálne silikátové a rankre. Pôdne druhy sú hlinité, ílovito-hlinité, hlinito-piesočnaté, stredne až silno skeletnaté, vo vysokohorských podmienkach s miestami bez pôdneho pokryvu - skalné bralá a kamenné moria a sutiny. Poľnohospodárske pôdy v katastri patria do nasledovných skupín BPEJ: číslo BPEJ

popis

zrnitosť

skupina BPEJ

0906002

NP na nekarbonátových aluviálnych sedimentoch

stredne ťažké - ľahké

6

0911012

Nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch


7

0963412

Hnedé pôdy na flyšových sedimentoch


7

0963442



7

0965212

HP, HPi na svahovinách a zahlinených štrkopieskoch

stredne ťažké - ľahké, typické

6

0965342



6

0965442



7

0976462

HP plytké na horninách kryštalinika

stredne ťažké až ľahké

9

1000892

Zrázy (nad 25°)

9

1000992

Zrázy (nad 25°)

9

1014061

NP plytké na aluviálnych sedimentoch


7

1063212



7

1065212



6

1065242



6

1065245



6

1065412



7

1065442



7

1066202

HP kyslé a HP podzolované na flyšových sedimentoch

ľahké až stredne ťažké

6


39


40

1068015

HPa, HPp na svahovinách a zahlinených štrkopieskoch


6

1068212



6

1069212

HP oglejené na flyšových sedimentoch


7

1069242



7

1076462



9

1079265

HP plytké na rozličných substrátoch


8

1079462



8

1079465



8

1082672

HP na výrazných svahoch na flyšových sedimentoch


9

1083682

HP na výrazných svahoch svahových hlín


9

1087412

Rendziny a rendziny hnedé na vápencoch a stredne ťažké - ľahké, typické dolomitoch

8

1089002

HP oglejené a HP kyslé oglejené na rôznych substrátoch


7

1090262

Plytké rendziny


8

1090562

Plytké rendziny


8

1092682

Rendziny a rendziny hnedé na výrazných svahoch vápencov a dolomitov


9

1092782



9

1092783



9

1092982



9

1092983



9

1094002

Glejové pôdy

stredne ťažké až ťažké

8

1094003

Glejové pôdy


8

1094005

Glejové pôdy


8

Najlepšou bonitou v katastri je bonita 6. 3.1.5. Klimatické pomery Podľa Atlasu krajiny SR (2002) sa územie katastra nachádza v chladnej klimatickej oblasti – C a okrskoch: C1 – okrsok mierne chladný, s júlovou teplotou 12-15ºC. C2 – okrsok chladný horský, s júlovou teplotou 10-12ºC C3 – okrsok studený horský, s júlovou teplotou menej ako 10ºC Klimaticko-geografickým typom územia je v severnej časti typ s kotlinovou chladnou klímou, v južnej hornatej časti typ s horskou klímou od chladnej cez studenú až po veľmi studenú. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

40


41

Priemerné dlhodobé teploty vzduchu boli podľa najbližšej meteorologickej stanice Ráztoky nasledovné: I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok -5,6 -4,0 0,9 6,5 11,6 15,0 16,5 16,0 12,4 7,4 2,4 -1,9 6,4 Priemerný úhrn zrážok podľa zrážkomernej stanice v Lazisku 42 40 48 49 80 107 106 90 66 58 55 43 784 Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v Liptovskom Mikuláši 24,4 21,7 9,4 1,8 0,1 0,4 4,4 14,1 76,3 Údaje o početnosti smerov sú z Pavčinej Lehoty: Smer S SV V JV Výskyt % 12 18 3 2

J 3

JZ 4

Z 8

SZ 9

bezv. 41

Údaje o sile vetra sú z lokality Ľubeľa: Okolo 33% situácii je so slabým vetrom s priemernou rýchlosťou 1-2 m/s, v 17 % sa predpokladá výskyt mierneho vetra s priemernou rýchlosťou 3-5 m/s a v 6 % situácii sa vyskytuje silný vietor s priemernými rýchlosťami nad 6 m/s.

3.1.6. Rastlinstvo a živočíšstvo Fytogeograficky (Futák, 1966) patrí riešené územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum), okresu Podtatranské kotliny a podokresu Liptovská kotlina. Podľa Plesníka (Atlas SR, 2002) patrí južná časť územia katastra do ihličnatej zóny, ihličnatého nízkotatranského okresu a kráľovohoľského ihličnatého podokresu, v severnej časti prechádza do okresu Liptovskej kotliny. Uvedené dva okresy sú v strede prerušené nízkotatranským bukovým okresom a podokresom Salatíny. Z geobotanického hľadiska (Michalko a kol., 1986) sa v riešenom území nachádzajú nasledovné jednotky: Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Abietion, Vaccinio-Abietion) (PA) sa vyskytujú na nenasýtených až podzolovaných kamenistých hnedozemiach, najčastejšie na kyslých horninách. Táto jednotka sa vyskytuje v bezbukovom geografickom variante. V pôvodnom zložení mala prevahu jedľa biela, primiešaný bol smrek obyčajný, vtrúsený smrekovec opadavý a borovica sosna, z listnáčov jarabina vtáčia, javor horský, jelša sivá a výnimočne buk lesný. Vo fytocenózach sú významné Clematis alpina, Valeriana tripteris, Cirsium erisithales. Poa stiriaca, Carex alba. Sú to najčastejšie produkčné lesy s funkciou pôdoochrannou. Porasty sú viacmenej jednovrstvové. Prirodzená obnova nebýva najlepšia. Lužné lesy podhorské a horské (Al) sú pokračovaním nížinných krov na alúviách a údolných nivách na stredných a horských tokoch riek zväčša v extrémnejších klimatických podmienkach. Pôdy sú štrkovité až kamenisté, zriedkavo piesočnaté. Krovinnú vrstvu tvoria vŕba trojtyčinková, v. purpurová, v. košikárska, v. krehká, miestne aj vŕba sivá. Vtrúsený vo vyšších polohách môže byť smrek a zemolez čierny. Smrekovo-borovicové lesy a ostricové spoločenstvá (Pi), sa vyskytujú v oblastiach bezbukových alebo skoro bezbukových na vápencoch a dolomitoch. V drevinovom zložení je okrem borovice a smreka aj mukyňa obyčajná, jarabina vtáčia, smrekovec opadavý, jedľa biela a niekedy buk a javor horský. Rastie tu skalník (Cotoneaster integerrimus), borievka (Juniperus communis), hloh (Crataegus laevigata). Smrekové lesy čučoriedkové (P) sa nachádzajú obyčajne vo vyšších nadmorských výškach. Rastú prevažne na silikátovom podloží s podzolovanými pôdami. Základná drevina je smrek obyčajný, vyskytuje sa smrekovec opadavý a borovica sosna, vzácne jedľa. Pri hornej hranici lesa sa primiešava kosodrevina, z listnatých krov sa v smrečinách objavuje zemolez čierny. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

41


42

Subalpínske kosodrevinné a trávnaté kyslomilné spoločenstvá (Ms) patria sem porasty kosodreviny (Pinion mugi), kvetnaté vysokohorské lúky (zväz Nardion) a vysokobyľové spoločenstvá kyslých podkladov (zv. Calamagrostion villosae a C. arundinaceae). V porastoch prvej formácie dominuje kosodrevina, v nej sú zastúpené ríbezľa skalná, jarabina vtáčia, vŕba sliezska, ruža ovisnutá a zemolez čierny. Na hornej hranici sa prirodzene rozpadajú do ostrovčekov a prechádzajú do stupňa alpínskych holí. Podložie tvoria žuly, ruly alebo pieskovce. Pôdami sú hnedé lesné pôdy so známkami podzolizácie, kamenisté s veľkou priepustnosťou. Kyslosť je vysoká, tvorí sa hrubá vrstva surového humusu. Vegetačné obdobie je veľmi krátke. Alpínske kyslomilné spoločenstvá (Jt) rastú v alpínskej a snežnej klíme s veľmi krákym vegetačným obdobím. V týchto polohách rastú vzácne druhy aj endemické a sú chránené. Vedúcim rastlinným druhom je Juncus trifidus, Campanula alpina, Leucanthemopsis alpina, Festuca supina, Potenilla aurea, Ranunculus pseudomontanus, Salix herbacea. Na mierne kyslých pôdach sa vyskytujú mačinové spoločenstvá s druhmi ako Agrostis pyrenaica, Festuca versicolor, Salix retusa, S. reticulata. Dubovo-hrabové lesy lipové (CP) vyskytujú sa už len roztrúsene vo vnútrokarpatských kotlinách. Nachádzajú sa na podložiach flyšov a sprašových hlín. Vedúcou drevinou bol v minulosti dub letný , porasty mali silné zastúpenie smreka, vyskytovala sa lipa a ostatné dreviny ako osika, rakyta, javor mliečny, jaseň štíhly. Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Abietion, Vaccinio-Abietion) (PA) sa vyskytujú na nenasýtených až podzolovaných kamenistých hnedozemiach, najčastejšie na kyslých horninách. Táto jednotka sa vyskytuje v bezbukovom geografickom variante. V pôvodnom zložení mala prevahu jedľa biela, primiešaný bol smrek obyčajný, vtrúsený smrekovec opadavý a borovica sosna, z listnáčov jarabina vtáčia, javor horský, jelša sivá a výnimočne buk lesný. Vo fytocenózach sú významné Clematis alpina, Valeriana tripteris, Cirsium erisithales. Poa stiriaca, Carex alba. Sú to najčastejšie produkčné lesy s funkciou pôdoochrannou. Porasty sú viacmenej jednovrstvové. Prirodzená obnova nebýva najlepšia. Bukové kyslomilné lesy horské (Fm) vyskytujú sa na všetkých geologických podložiach. Tvorí ich bohatý súbor spoločenstiev smrekovo-bukovo-jedľových lesov. Je tu chladnejšia klíma a humifikácia je spomalená. Hromadí sa surový humus, pôdy podzolujú. Z drevín sa tu vyskytuje jedľa, buk, smrek. Jednotlivo môže byť vtrúsený javor horský, smrekovec, borovica, jarabina vtáčia a breza bradavičnatá. V krovinnom podraste sa vyskytuje zemolez čierny, ruža alpínska, ríbezľa skalná, rakyta, baza červená, kalina a iné. Z pôd prevládajú hnedé pôdy nenasýtené, môžu byť aj podzoly. Z významnejších biotopov boli v katastri zaznamenané nasledovné: Ls 1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Jaseňovo-jelšové lesy v užších údolných nivách potokov a menších riek ovplyvňovaných povrchovými záplavami alebo podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou. Menej typickým stanovišťom sú svahové prameniská alebo terénne zníženiny, kde podzemná voda stagnuje blízko pod povrchom pôdy. Pôdy sú hlinité, stredne ťažké, niekedy oglejené, humózne, s dostatkom živín. Porasty sú spravidla viacposchodové, krovinové poschodie je druhovo bohaté. V bylinnej synúzii sa charakteristicky uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy. Druhové zloženie: Acer pseudoplatanus, Alnus glutinosa, A. incana, Fraxinus excelsior, Padus avium, Ribes uva-crispa, Salix fragilis, Sambucus nigra, Viburnum opulus, v podraste Aegopodium podagraria, Astrantia major, Caltha palustris subsp. laeta, Cardamine amara subsp. amara, Carex remota, Chaerophyllum hirsutum, Chrysosplenium alternifolium, Circaea × intermedia, Cirsium oleraceum, Crepis paludosa, Equisetum sylvaticum, Ficaria bulbifera, Filipendula ulmaria, Geum rivale, Glechoma hederacea, Lamium maculatum, Lysimachia nemorum, Myosotis scorpioides agg., Primula elatior, Rubus sp., Stachys sylvatica, Stellaria nemorum, Urtica dioica. Ls 4 - Lipovo-javorové sutinové lesy Azonálne, edaficky podmienené spoločenstvá zmiešaných javorovo-jaseňovo-lipových lesov na svahových, úžľabinových a roklinových sutinách. Vyskytujú sa na vápencovom podloží alebo na minerálne bohatších silikátových horninách. Veľkú diverzitu drevín zvyšuje prímes druhov z kontaktných zonálnych spoločenstiev. Krovinové poschodie je bohato vyvinuté. V synúzii bylín sa dominantne uplatňujú nitrofilné a heminitrofilné druhy. Druhové zloženie: Abies alba, Acer platanoides, A. pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Fraxinus excelsior, Picea abies, Ribes alpinum, Taxus baccata, Tilia cordata, T. platyphyllos, Ulmus glabra, Aconitum moldavicum (endemit), A. variegatum, A. vulparia, Actaea spicata, Alliaria petiolata, Aruncus vulgaris, Campanula rapunculoides, Chelidonium majus, Clematis alpina, Cortusa matthioli, Cystopteris montana, C. sudetica, Geranium robertianum, Hesperis matronalis subsp. nivea (endemit), Lamium maculatum, Lunaria rediviva, Mercurialis perennis, Phyllitis scolopendrium, Polystichum aculeatum, Urtica dioica. Ls 5.1- Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

42


43

Mezotrofné a eutrofné porasty nezmiešaných bučín a zmiešaných jedľovo-bukových lesov spravidla s bohatým, viacvrstvovým bylinným podrastom tvoreným typickými lesnými sciofytmi s vysokými nárokmi na pôdne živiny. Vyskytujú sa na rôznom geologickom podloží, miernejších svahoch s menším sklonom do 20°, na stredne hlbokých až hlbokých, štruktúrnych, trvalo vlhkých pôdach s dobrou humifikáciou (mulový moder), najmä typu kambizemí. Porasty sú charakteristické vysokým zápojom drevín, pri podhorských bučinách s chýbajúcim alebo slabo vyvinutým krovinovým poschodím. Pri hromadení bukového opadu je typická nízka pokryvnosť bylinnej vrstvy do 15 %. Druhové zloženie: Abies alba, Acer pseudoplatanus, Daphne mezereum, Fagus sylvatica, Lonicera xylosteum, Ribes uva-crispa, Aconitum moldavicum (endemit), Actaea spicata, Asarum europaeum, Athyrium filix-femina, Bromus benekenii, Carex pilosa, Cyclamen fatrense (endemit), Dentaria bulbifera, D. enneaphyllos, D. glandulosa(endemit), Dryopteris filix-mas, Festuca altissima, F. drymeja, Galeobdolon luteum agg., Galium odoratum, Geranium robertianum, Hordelymus europaeus, Isopyrum thalictroides, Lilium martagon, Melica nutans, M. uniflora, Mercurialis perennis, Myosotis sylvatica agg., Oxalis acetosella, Paris quadrifolia, Poa nemoralis, Polygonatum verticillatum, Prenanthes purpurea, Pulmonaria obscura, Rubus hirtus, Salvia glutinosa, Sanicula europaea, Senecio ovatus, Symphytum cordatum (endemit), S. tuberosum, Tithymalus amygdaloides, Veronica montana, Viola reichenbachiana. Ls 5.4 - Vápnomilné bukové lesy Bukové alebo zmiešané (dub, jedľa, smrek, borovica, javory) lesy s prevahou buka na strmých skalnatých svahoch s rendzinovými pôdami na podloží karbonátových hornín budovaných z vápencov, dolomitov, travertínov a vápnitých flyšov. V nižších polohách sa nachádzajú na chladných expozíciách, v stredných, kde majú optimum, na všetkých a vo vyšších polohách predovšetkým na južných expozíciách. Spravidla býva prítomné druhovo bohaté krovinové poschodie. V bylinnej vrstve sa mozaikovito uplatňujú druhy rôznych ekologických skupín – lesostepné vápnomilné, mezotrofné, ale aj oligotrofné druhy a prvky kvetnatých bučín. Druhové zloženie: Abies alba, Acer platanoides, A. pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Picea abies, Pinus sylvestris, Quercus petraea agg., Sorbus aria agg., Swida sanguinea, Taxus baccata, Tilia cordata, Aconitum vulparia, A. moldavicum (endemit), Adenophora liliifolia, Aquilegia vulgaris, Calamagrostis varia, Campanula carpatica (endemit), C. persicifolia, C. rapunculoides, Cardaminopsis arenosa agg., Carduus glaucinus (endemit), Carex alba, C. digitata, C. montana, Cephalanthera damasonium, C. rubra, Cirsium erisithales, Clematis alpina, Corallorhiza trifida, Cortusa matthioli, Cyclamen fatrense (endemit), Cypripedium calceolus (anexový druh), Epipactis microphylla, E. muelleri, Hedera helix, Laserpitium latifolium, Lilium martagon, Pimpinella major, Pleurospermum austriacum, Poa stiriaca, Rubus saxatilis, Sesleria albicans, S. heufleriana (endemit), Solidago virgaurea, Valeriana tripteris, Vincetoxicum hirundinaria. Ls 8 - Jedľové a jedľovo-smrekové lesy Rovnorodé jedľové lesy alebo porastové zmesi dominantnej jedle s inými drevinami, najčastejšie so smrekom. V ekologicky rôznorodých spoločenstvách, kde je spojovacím článkom edifikátor jedľa, možno vyčleniť tri typy na úrovni podzväzov. Prvým typom sú jedliny na flyši a ťažkých, hlinito-ílovitých pôdach charakteru pseudoglejov, kde pôdne podmienky limitujú buk. V podraste sa najmä v nižších polohách uplatňujú eutrofné prvky. Druhým typom sú mezotrofné jedliny so smrekom z pohorí v zrážkovom tieni Tatier, kde buk absentuje z klimatických príčin. Tretím typom sú smrekovo-jedľové porasty vo vyšších pohoriach na nenasýtených kambizemiach, často podzolovaných. V bylinnej synúzii prevládajú oligotrofné a acidofilné druhy. Pre všetky typy jedlín je príznačný nízkobylinný vzhľad, časté sú paprade. Druhové zloženie: Abies alba, Picea abies, Aegopodium podagraria, Athyrium filix-femina, Calamagrostis arundinacea, Circaea alpina, Dryopteris carthusiana, D. filix-mas, Galeobdolon luteum agg., Galium rotundifolium, G. schultesii, Glechoma hederacea, Hieracium bifidum, Luzula luzulina, Lysimachia nemorum, Melampyrum sylvaticum, Mycelis muralis, Oxalis acetosella, Prenanthes purpurea, Soldanella hungarica, Stachys sylvatica, Symphytum cordatum (endemit), Vaccinium myrtillus, Valeriana tripteris, Veronica montana. Ls 9 - Smrekové a zmiešané smrekové lesy sa nachádzajú v katastri prevažne v dvoch varietach. Ls 9.1 – Smrekové lesy čučoriedkové Štruktúra a ekológia: Klimaticky podmienené zonálne smrečiny v najvyšších horských polohách (horná hranica lesa) s absolútnou prevahou smreka a často s prímesou smrekovca. Tvoria samostatný vegetačný stupeň. Na minerálne chudobnom, silikátovom podloží sa vyvinuli podzolované pôdy, kde sa na povrchu hromadí surový humus. Bylinná synúzia je druhovo chudobná, dominujú oligotrofné a acidofilné prvky. Druhové zloženie: Larix decidua, Picea abies, Sorbus aucuparia, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea, C. villosa, Dryopteris dilatata, Homogyne alpina, Huperzia selago, Listera HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

43


44

cordata, Luzula sylvatica, Melampyrum sylvaticum, Oxalis acetosella, Polygonatum verticillatum, Silene dioica, Soldanella carpatica (endemit), Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea. Ls 9.2 – Smrekové lesy vysokobylinné Horské zonálne smrekové lesy, ktoré sú ekvivalentom smrekových lesov čučoriedkových na vlhších, troficky priaznivejších stanovištiach. Spravidla sú vertikálnym pokračovaním javorovobukových horských lesov. Vyskytujú sa na vápencoch, neutrálnych vulkanitoch, melafýroch a len zriedka na kryštaliniku na stredne hlbokých humusových podzoloch, humóznych rendzinách a humóznych kambizemiach. V stromovom poschodí dominuje smrek, charakteristicky sa uplatňuje javor horský. V bylinnej vrstve dominujú fyziognomicky nápadné nitrofilné byliny vysokého vzrastu. Oligotrofné druhy majú menšie zastúpenie. Druhové zloženie: Acer pseudoplatanus, Picea abies, Ribes petraeum, Sorbus aucuparia, Acetosa arifolia, Aconitum firmum (endemit), Adenostyles alliariae, Athyrium distentifolium, A. filixfemina, Chaerophyllum hirsutum, Cicerbita alpina, Cortusa matthioli, Dentaria glandulosa (endemit), Doronicum austriacum, Geranium sylvaticum, Homogyne alpina, Leucanthemum rotundifolium (endemit), Luzula sylvatica, Oxalis acetosella, Petasites albus, Ranunculus platanifolius, Senecio subalpinus, Stellaria nemorum, Streptopus amplexifolius, Vaccinium myrtillus. Kr7 – trnkové a lieskové kroviny Vzhľad porastov určujú dominantné dreviny (kroviny) a fyziognómiu dotvárajú lianovité rastliny, ako sú Fallopia dumetorum, Clematis vitalba, a najmä početná skupina druhov rodu Rubus. V bylinnom poschodí prevládajú polotieňomilné, mezofilné a mierne nitrofilné druhy. Kroviny poskytujú biotopy a biokoridory pre viacero živočíchov, hniezdiská pre spevavce a úkryty pre pernatú a srstnatú zver. Optimálne podmienky na vznik krovín poskytujú svahy a stráne na rôznych substrátoch a pôdach. Najčastejšie sa tvoria na kamenných valoch a rúnach okolo polí, lúk a vinohradov, lemujúc okraje lesných porastov a poľné cesty. Často sa tvoria na opustených pasienkoch, kde predstavujú sukcesné štádiá pri prechode k lesu. V rámci jednotky sa mapujú aj primárne kroviny tvoriace sa na stanovištiach s plytkou pôdou okolo skalných hrán. Druhové zloženie: Z drevín prevládajú Acer campestre, Berberis vulgaris, Cerasus avium, Cornus mas, Corylus avellana, Crataegus sp., Euonymus europaeus, Ligustrum vulgare, Populus tremula, Prunus spinosa, Pyrus pyraster, Rosa canina, Rubus sp., Sambucus nigra, Sorbus aria, Swida sanguinea, Viburnum lantana, V. opulus. V bylinnom poschodí Anthriscus sylvestris, F. viridis, Galium aparine, Geranium robertianum, Geum urbanum, Glechoma hederacea, Poa nemoralis, P. pratensis, Securigera varia, Tithymalus cyparissias, Torilis japonica, Urtica dioica, Veronica chamaedrys, Viola hirta. Kr9 – Vŕbové porasty na zaplavovaných brehoch riek Uzavreté, alebo rozvoľnené krovinaté porasty, často bochníkovitého tvaru, žltozelenej alebo sviežozelenej farby s dominanciou vŕb. Lemujú brehy menších i väčších vodných tokov a ich ramien, ojedinele brehy vodných nádrží a rybníkov. Vŕby dorastajú do výšky 2 – 5 (8) m a dopĺňajú ich niektoré liany a lianely. Porasty sú svetlomilné, pri silnejšom zatienení poschodia stromov tieto zložky ustupujú. Bylinné poschodie je v uzavretých porastoch slabo vyvinuté, v rozvoľnenejších je floristicky bohatšie, zložené najmä z vlhkomilných a nitrofilných druhov. Často na biotopy prenikajú druhy splavené z okolitých lesných a lúčnych porastov. Nachádzajú sa na mladých riečnych naplaveninách tvorených kameňmi, štrkom, štrkopieskom a pieskom. Sú dobre podmáčané a pravidelne ovplyvňované prúdiacou a povrchovou vodou, v jarných mesiacoch záplavovou vodou. Hydropedologické pomery stanovíšť závisia od rytmu vodnej hladiny riek, kvalitatívneho zloženia a intenzity ukladania naplavenín. Druhové zloženie: Z drevín sú prítomné Alnus glutinosa, Sambucus nigra, Salix purpurea, S. triandra, S. viminalis, S. fragilis, Ulmus laevis, z bylín Aegopodium podagraria, Angelica sylvestris, Calystegia sepium, Cnidium dubium, Echinocystis lobata, Elytrigia repens, Galium aparine, Glechoma hederacea, Humulus lupulus, Iris pseudacorus, I. sibirica, Chaiturus marrubiastrum, Lysimachia vulgaris, Myosotis scorpioides, Myosoton aquaticum, Phalaroides arundinacea, Poa trivialis, Rubus caesius, Scutellaria hastifolia, Solanum dulcamara, Symphytum officinale, Urtica dioica a ďalšie, najmä hygrofilné a subhygrofilné druhy. Kr10 - Kosodrevina Krovinové porasty kosodreviny tvoriace v horách samostatný vegetačný stupeň. Predstavujú primárne spoločenstvá subalpínskeho stupňa v nadmorskej výške 1 400 – 1 800 (1 900) m. Výškovo nadväzujú na klimaxové spoločenstvá smrekového lesa, na svojej hornej hranici prechádzajú do stupňa alpínskych holí. V závislosti od substrátu sa rozlišujú dva ekologické typy porastov kosodreviny, ktoré sa fytocenologicky nerozlišujú. Silikátový typ Kr10a je druhovo chudobnejší, vyvinutý na kyslých alebo neutrálnych pôdach so silnejšou vrstvou surového humusu. V bylinnej vrstve dominuje Vaccinium vitis-idaea, Calamagrostis villosa, Luzula sylvatica, Athyrium distentifolium HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

44


45

a Homogyne alpina. K najvzácnejším patria pôvodné spoločenstvá, obmedzené často na najextrémnejšie časti reliéfu izolovaných skalných komplexov. Druhové zloženie: Z drevín okrem dominantnej kosodreviny Pinus mugo sú to P. cembra, Ribes petraeum, Rosa pendulina, Salix silesiaca, Sorbus chamaemespilus, S. aucuparia subsp. glabrata, S. haljamovae (endemit), S. margittaiana (endemit). Z bylinnej vrstvy ako diagnostické sa bežne označujú Homogyne alpina, Solidago virgaurea subsp. minuta, Vaccinium myrtillus, v porastoch sa častejšie vyskytujú aj Aconitum firmum subsp. firmum (endemit), Adenostyles alliariae, Athyrium distentifolium, Calamagrostis varia, C. villosa, Gentiana asclepiadea, Luzula sylvatica, Huperzia selago, Soldanella carpatica (endemit) a iné druhy. Al1- Alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade Trávnaté až travinno-bylinné, dvojvrstvové, klimaxové rastlinné spoločenstvá alpínskeho a subniválneho vegetačného stupňa, ktoré uprednostňujú hrebene, skalné rebrá a strmé vrcholové partie, po celý rok vystavené silným vetrom, v zimnom období takmer bez snehovej pokrývky. Vzhľadom na extrémne životné podmienky patria k druhovo najchudobnejším vysokohorským spoločenstvám. Možno ich charakterizovať ako chionofóbne, heliofilné, xero- až mezofilné a extrémne acidofilné. Rastú na oligotrofných, skeletnatých a plytkých pôdach. Výnimku tvoria floristicky bohatšie spoločenstvá zväzu Festucion versicoloris, v ktorých popri acidofilných taxónoch majú hojné zastúpenie neutro- až slabo bazifilné druhy. Tie osídľujú stabilizované mylonitové sutiny a terásky rozlámaných skalných stien. Druhové zloženie: Agrostis alpina, A. pyrenaica, Armeria alpina, Campanula alpina, Carex bigelowii, C. sempervirens subsp. silicicola, Cerastium eriophorum, Festuca supina, F. versicolor, Gentiana frigida, Hieracium alpinum, Juncus trifidus, Ligusticum mutellinoides, Lloydia serotina, Luzula spicata, Minuartia sedoides, Oreochloa disticha, Pedicularis oederi, P. verticillata, Poa laxa, Primula minima, Pulsatilla scherfelii, P. vernalis, Saxifraga carpatica (endemit), S. moschata, S. oppositifolia, S. paniculata, S. retusa, Senecio abrotanifolius subsp. carpaticus, S. incanus subsp. carniolicus, Silene acaulis. Z lišajníkov sú všeobecne zastúpené Cetraria islandica, C. cucullata, Cladonia arbuscula, C. gracilis, C. rangiferina, Thamnolia vermicularis, z machorastov Polytrichum alpinum, P. piliferum, Sanionia uncinata. Al9 - Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni Dvojvrstvové rastlinné spoločenstvá s dominujúcimi nízkymi až poliehavými kríčkovitými chamaefytmi z čeľadí Ericaceae, Vacciniaceae a Empetraceae, subalpínskeho až alpínskeho vegetačného stupňa. Rastú prevažne na kyslých až extrémne kyslých, oligotrofných a skeletnatých pôdach na silikátovom podloží. Vyskytujú sa však aj na bázickom substráte, ale na hlbších, silne humóznych až humusových pôdach, kde ich vrstva surového humusu izoluje od podkladu. Tvoria husto zapojené porasty na uvoľnených plochách medzi kosodrevinou, osídľujú hrany skalných hrebeňov, skalné rebrá, upevňujú morény, bazálne a bočné časti úsypových kužeľov. Sú to spoločenstvá helio- a xerofilné, adaptované na rôznu výšku snehovej pokrývky. Druhové zloženie: Agrostis pyrenaica, Arctous alpina, Avenella flexuosa, Avenula versicolor, Bartsia alpina, Calluna vulgaris, Campanula alpina, C. tatrae (endemit), Diphasiastrum alpinum, Empetrum hermaphroditum, E. nigrum, Euphrasia tatrae (endemit), Festuca supina, Hieracium alpinum, Homogyne alpina, Huperzia selago, Juncus trifidus, Juniperus sibirica, Loiseleuria procumbens, Pilosella alpicola subsp. ullepitschii, Salix kitaibeliana (endemit), Soldanella carpatica (endemit), Vaccinium gaultherioides, V. myrtillus, V. vitis-idaea. Lišajníky a machy zastupujú Cetraria islandica, Cladonia arbuscula, C. gracilis, C. rangiferina, Hylocomium splendens, Peltigera aphthosa, Pleurozium schreberi, Polytrichum alpinum, P. juniperinum, P. strictum, viaceré druhy rodu Sphagnum a Thamnolia vermicularis. Tr8 - Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte Tr8a Primárne spoločenstvá psice tuhej v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Osídľujú pomerne hlboké, vlhké, humózne, piesčitohlinité, kyslé pôdy, chudobné na živiny. Druhotne prenikajú na odlesnené stanovištia v supramontánnom stupni. V súčasnosti ich možno nájsť v rôznych vývojových štádiách, ktoré sa vytvorili vplyvom dlhodobého pasenia (až stovky rokov) a sekundárnej sukcesie po jeho ukončení. Tr8b Fyziognomicky jednotvárne aj kvetnaté, jedno-, zriedkavejšie viacvrstvové, uzavreté, floristicky chudobné aj bohaté, prevažne sekundárne spoločenstvá pasienkov, prípadne lúk. Popri Nardus stricta v nich miestami prevláda Avenella flexuosa, na vhodných stanovištiach aj Deschampsia caespitosa. Rastú na kyslých substrátoch, prípadne na hlbokých odvápnených pôdach v podhorskom a horskom (subalpínskom) stupni. Ich aktuálne floristické zloženie je okrem podmienok stanovišťa výsledkom pôsobenia aj ďalších faktorov (zloženie im predchádzajúcich lesných porastov, spôsob či absencia využívania a i.). Tr8c Druhotné, zvyčajne maloplošne vyvinuté psicové porasty osídľujúce silne podmáčané stanovištia s kyslými


45


46

pôdami v oblastiach so suboceánskou klímou. Na ich floristickom zložení sa vo významnej miere podieľajú viaceré druhy rašelinísk, môžu sa vyskytovať mozaikovite s biotopmi rašelinísk. Druhové zloženie: Tr8a – Agrostis pyrenaica, A. rupestris, Avenella flexuosa, Avenula versicolor, Campanula alpina, Carex bigelowii subsp. rigida, C. sempervirens subsp. sempervirens, Festuca picturata, Gentiana punctata, Hieracium alpinum, Nardus stricta, Oreogeum montanum, Pulsatilla scherfelii, Trommsdorfia uniflora. Tr8b – Antennaria dioica, Avenella flexuosa, Avenula planiculmis, Carex ovalis, Cruciata glabra, Festuca rubra, Hieracium lachenalii, Leucanthemum vulgare agg., Lotus corniculatus, Luzula campestris, Nardus stricta, Omalotheca sylvatica, Pilosella officinarum, Poa chaixii, Pseudorchis albida, Ranunculus nemorosus, Veronica officinalis, Viola canina, V. lutea subsp. sudetica (endemit). Tr8c – Aulacomnium palustre, Carex nigra, C. panicea, Eriophorum angustifolium, Juncus squarrosus, J. filiformis, Potentilla erecta, Sphagnum sp. Sk2- Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou Druhovo chudobné spoločenstvá na silikátových (žulových, rulových, kremencových) skalách v najvyšších polohách Tatier, rovnako ako aj v nižších pohoriach. Prevládajú machové a lišajníkové synúzie, fytocenózy cievnatých rastlín sú doteraz málo preskúmané. Ide o stanovištia ohrozených a veľmi vzácnych rastlinných druhov. Taktiež na mylonitových skalách rastú vzácne druhy (napr. Woodsia ilvensis), ktoré prechádzajú aj na mylonitové sutiny (piargy). Špecifické porasty sa vytvorili na kremencových rendách na hrebeni Belianskych Tatier. Porasty sa nachádzajú aj na extrémne suchých andezitových skalách, ktoré sa roztrúsene vyskytujú na skalných stanovištiach vo všetkých neovulkanických pohoriach. Pre suché, výslnné skaly s južnou orientáciou je charakteristický výskyt niektorých stielkatých lišajníkov. Druhové zloženie: Acetosella vulgaris, Asplenium adiantum-nigrum, A. septentrionale, A. trichomanes, Aurinia saxatilis, Calluna vulgaris, Campanula rotundifolia, Cardaminopsis arenosa, Minuartia hirsuta subsp. frutescens (endemit), Polypodium vulgare, Viola saxatilis subsp. saxatilis, Woodsia ilvensis. Vo vysokých polohách pristupujú Bellardiochloa variegata, Draba fladnizensis, D. siliquosa, Hylotelephium argutum (endemit), Pritzelago alpina subsp. dubia, Primula minima, Ranunculus alpestris, Saxifraga bryoides, Sempervivum matricum (endemit), Silene acaulis, Woodsia alpina. Z lišajníkov a machorastov Lasallia pustulata, Parmelia stygia, Pertusaria sp., Racomitrium lanuginosum, Rhizocarpon sp. a Umbilicaria hirsuta. Sk3- Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni Spoločenstvá vzácne rozšírené na kyslých vlhkých sutinách a sutinových výležiskách v najvyšších polohách Tatier, často v kontakte so snehovými poľami, ktoré zabezpečujú začiatkom leta vegetácii dostatok vlahy. Sutinu spevňujú machorasty a lišajníky a splavená jemnozem. Viaceré z diagnostických druhov uprednostňujú mylonitové sutiny, kde sa utvárajú floristicky veľmi bohaté spoločenstvá. Naopak, spoločenstvo s kučeravcom čiarkovitým Cryptogramma crispa, zaznamenané na balvanitých žulových sutinách v hrebeni Nízkych Tatier, patrí medzi druhovo veľmi chudobné až onocenózne porasty. Druhové zloženie: Campanula alpina, Cardaminopsis neglecta (endemit), Cerastium arvense subsp. glandulosum (endemit), C. uniflorum, Cochlearia tatrae (endemit a navrhnutý anexový druh), Cryptogramma crispa, Doronicum stiriacum, Gentiana frigida, Linaria alpina, Lloydia serotina, Luzula alpinopilosa subsp. obscura (endemit), Novosieversia reptans, Oreochloa disticha, Oreogeum montanum, Oxyria digyna, Poa laxa, Primula minima, Ranunculus alpestris, R. glacialis, R. pseudomontanus (endemit), R. pygmaeus, Saxifraga androsacea, S. carpatica (endemit), S. hieraciifolia, S. oppositifolia, Sedum alpestre, Sibbaldia procumbens, Silene acaulis, Soldanella carpatica (endemit). Z machorastov je zaujímavý výskyt vzácneho druhu Oroweisia torquescens (Brid.) Wijk et Margadant. Lk2- Horské kosné lúky Často hnojené jedno- až dvojkosné hospodárske lúky v horských oblastiach a prirodzené nelesné spoločenstvá horských a vysokohorských nív s prevahou stredne vysokých tráv a širokolistých bylín. Vyskytujú sa na miestach s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou a s vysokými zrážkami v lete – časté sú na chladných severných svahoch. Pôdy sú pomerne dobre zásobené živinami, stredne zásobené bázami, mierne kyslé až kyslé, môžu byť aj plytkejšie a kamenisté. Druhové zloženie: Acetosa arifolia, Alchemilla sp., Anthoxanthum odoratum, Bistorta major, Campanula glomerata agg., Cardaminopsis halleri, Chaerophyllum hirsutum, Crepis mollis, Crocus discolor (endemit), Dactylis glomerata subsp. slovenica, Deschampsia cespitosa, Geranium phaeum, G. sylvaticum, Jacea pseudophrygia, Lychnis flos-cuculi, Phleum hirsutum, Phyteuma spicatum, Pimpinella major subsp. rhodochlamys, Poa chaixii, Primula elatior, Senecio subalpinus, Silene dioica, Soldanella carpatica (endemit), Thlaspi caerulescens subsp. tatrense (endemit), Tithymalus sojakii (endemit), Trifolium spadiceum, Trisetum flavescens subsp. flavescens, T. flavescens subsp. tatricum (endemit), Trollius altissimus. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

46


47

Lk3- Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk3a Svieže krátkosteblové, intenzívne spásané pasienky na hlbších, vodou a živinami dobre zásobených pôdach – tzv. „mätonohové pasienky“. Rozšírené sú od nížin po stredný horský stupeň na rovinatých až mierne sklonených miestach v alúviách potokov a riek, v blízkosti napájadiel, na miestach oddychu zvierat a v niektorých rekultivovaných, intenzívne využívaných oplôtkoch (oplotené pasienky). Svojím druhovým zložením sa im podobajú pravidelne košarované porasty v chladnejších horských oblastiach. Lk3b Extenzívne až polointenzívne, nízkosteblové, kvetnaté až monotónne (intenzívne spásané a hnojené stanovištia) pasienky a nehnojené, po kosbe spásané jednokosné lúky. Rozšírené sú v pahorkatinovom až horskom stupni na rôznych geologických substrátoch, na nezamokrených, plytkých až stredne hlbokých pôdach s nižším obsahom živín. Pôdna reakcia je slabo kyslá až kyslá. Stanovištia sú prevažne svahovité. Lk3c Vysokohorské, intenzívne ušliapavané nízkosteblové pasienky na vápencových horninách, v ktorých sa nachádzajú viaceré krmovinársky hodnotné druhy tráv známe z nižších polôh. Rozšírené sú prevažne na rovnejších miestach v okolí salašov a napájadiel, ostrovkovito ich však možno nájsť aj na teplejších, pred vetrom chránených strmších svahoch. Pôdy sú hlbšie, dostatočne vlhké, dobre zásobené živinami. Druhové zloženie: Lk3a – Agrostis capillaris, Bellis perennis, Carex hirta, Cynosurus cristatus, Festuca pratensis, F. rubra, Lolium perenne, Phleum pratense, Plantago major, Poa annua, P. pratensis, P. trivialis, Potentilla anserina, P. reptans, Ranunculus acris, R. repens, Taraxacum sp., Trifolium repens, v panónskej oblasti aj Cynodon dactylon, Festuca pseudovina a Lotus tenuis. Lk3b – Agrostis capillaris, Alchemilla sp., Anthoxanthum odoratum, Briza media, Campanula patula, Carex caryophyllea, C. pallescens, Carlina acaulis, Cruciata glabra, Dactylorhiza sambucina, Euphrasia rostkoviana, Festuca pratensis, F. rubra, Gymnadenia conopsea, Hypericum maculatum, Leontodon hispidus, Linum catharticum, Luzula campestris, Orchis morio, Pilosella bauhinii, P. officinarum, Pimpinella saxifraga, Polygala vulgaris, Primula elatior, Ranunculus polyanthemos, Tithymalus cyparissias, Viola canina, V. hirta. Na teplejších miestach pristupujú Anthyllis vulneraria, Festuca rupicola, Prunella laciniata a na kyslejších Nardus stricta a Potentilla erecta. Lk3c – Agrostis capillaris, Achillea millefolium subsp. alpestris, Alchemilla sp., Anthoxanthum odoratum, Avenula planiculmis, Campanula serrata (endemit), Carex sempervirens, Cerastium fontanum, Cirsium erisithales, Deschampsia cespitosa, Festuca pratensis, F. rubra, F. tatrae (endemit), Leontodon autumnalis, L. hispidus, Ligusticum mutellina, Nardus stricta, Phleum rhaeticum, Plantago media, Poa alpina, Potentilla aurea, Senecio subalpinus, Taraxacum sect. Alpina, Thymus pulcherrimus subsp. carpathicus (endemit), Trifolium badium, T. orbelicum (endemit), T. pratense subsp. kotulae (endemit). Lk5 - Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. V jarných mesiacoch môžu byť krátkodobo zaplavené. Vodný režim a živnosť pôd rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú mohutný vzrast a vysoký zápoj porastov. Porasty majú často mozaikovitý charakter a ich druhové zloženie je veľmi variabilné. Výrazné aspektotvorné druhy najmä v čase kvitnutia sú Filipendula ulmaria subsp. ulmaria, Geranium palustre a Lysimachia vulgaris. Porasty sú len občasne alebo nepravidelne kosené. Môžu sa vyvinúť z pravidelne kosených lúčnych spoločenstiev podzväzu Calthenion (jednotka Lk7) po opustení pravidelného obhospodarovania. Ak nie sú kosené dlhší čas, prenikajú do nich vŕby, topole alebo jelše, ktoré naznačujú smer ďalšej sukcesie. Všetky tri typy v teréne často susedia a vytvárajú vegetačné komplexy. Druhové zloženie: Alopecurus pratensis, Aegopodium podagraria, Angelica sylvestris, Caltha palustris, Carduus personata, Cirsium oleraceum, Crepis paludosa, Chaerophyllum hirsutum, Epilobium hirsutum, Filipendula ulmaria subsp. ulmaria, Geranium palustre, Iris sibirica, Lysimachia vulgaris, Lythrum salicaria, Mentha longifolia, Phragmites australis, Pseudolysimachion longifolium. Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí V minulosti pravidelne kosené, v súčasnosti málo využívané jedno- až dvojkosné vlhké lúky na podmáčaných alúviách vodných tokov, v okolí svahových a podsvahových pramenísk a v litorálnej zóne vodných nádrží za pásmom ostricových porastov. Porasty majú veľmi premenlivé druhové zloženie, ktoré závisí od stanovištných podmienok (vodný režim pôdy, obsah báz a ílovitých častí), klímy a spôsobu obhospodarovania. Väčšinou sú vysoké až stredne vysoké, bujné, druhovo pestré alebo v nich prevláda len jeden druh. Optimum rozšírenia majú v horských a podhorských oblastiach, kde sa veľmi často vyskytujú v mozaike s inými typmi vlhkých lúk, prípadne zaberajú menšie plochy v terénnych zníženinách mezofilných stanovíšť. Pre ich stanovištia je typická trvalo zvýšená hladina podzemnej vody. K presychaniu pôdneho povrchu dochádza len krátkodobo v lete alebo zriedkavo. Pôdy sú minerálneho alebo slatinného charakteru (nížiny), väčšinou bývajú oglejené. Druhové zloženie: Alopecurus pratensis, Angelica sylvestris, Caltha palustris, Carex cespitosa, C. nigra, C. panicea, Cirsium canum, C. heterophyllum, C. oleraceum, C. palustre, C. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

47


48

rivulare, Crepis paludosa, Dactylorhiza majalis, Deschampsia cespitosa, Equisetum palustre, Festuca rubra, Filipendula ulmaria, Geranium palustre, Geum rivale, Holcus lanatus, Chaerophyllum hirsutum, Juncus acutiflorus, J. conglomeratus, J. filiformis, Lysimachia vulgaris, Lythrum salicaria, Myosotis scorpioides, Poa trivialis, Ranunculus repens, Scirpus sylvaticus, Senecio erraticus, Tephroseris crispa, Trollius altissimus, Valeriana officinalis a na vysychavých stanovištiach aj Gladiolus imbricatus, Scorzonera humilis, Serratula tinctoria, Succisa pratensis. Lk9 – Zaplavované travinné spoločenstvá Nízke až stredne vysoké, jedno- až dvojvrstvové porasty, druhovo veľmi chudobné v dôsledku dominancie plazivých hemikyptofytov Agrostis stolonifera, Alopecurus aequalis, A. geniculatus, Catabrosa aquatica, Potentilla anserina a Ranunculus repens. Vytvárajú charakteristické kobercovité trávniky. Osídľujú obnažené štrkové lavice a ostrovčeky väčších i menších riek, štrkové obnažené brehy rybníkov a nádrží, na povrchu s viac-menej súvislou vrstvou jemných piesočnatých, hlinitopiesočnatých až hlinitých sedimentov 1 – 10 cm hrubých. Počas celého vegetačného obdobia sú dostatočne vlhké a viackrát zaplavované. V blízkosti sídiel sú ovplyvňované človekom aj domácou hydinou. Druhové zloženie: Agrostis stolonifera, Alopecurus aequalis, A. geniculatus, Barbarea vulgaris, Catabrosa aquatica, Glechoma hederacea, Juncus effusus, J. inflexus, Lolium perenne, Lotus tenuis, Lycopus europaeus, Mentha longifolia, Pulegium vulgare, Poa trivialis, Potentilla anserina, Ranunculus repens, R. sardous, Rumex crispus. Lk10 - Vegetácia vysokých ostríc Zväčša druhovo chudobné, jednovrstvové alebo viacvrstvové porasty s dominanciou vysokých ostríc a bylín. Biotopy vyžadujú zaplavenie, časť vývojového cyklu prežívajú po poklese vody pod povrch pôdy. V druhovej skladbe spoločenstiev prevládajú močiarne druhy, výskyt a vývoj hydrofytov a niektorých ďalších hygrofytov je podmienený záplavami, pričom pre jednotlivé spoločenstvá sú výška a trvanie záplav rôzne. Štruktúra pôd, ich reakcia, obsah živín, priebeh mikrobiálnej aktivity a oxidačno-redukčných procesov sú variabilné. Vzhľadom na odlišné floristické i ekologické vlastnosti, ako aj priebeh sukcesie sa dajú vymedziť dve samostatné podjednotky na úrovni podzväzov. Lk10a zastupuje porasty ostríc, ktoré tvoria mohutné trsy, napr. Carex appropinquata, C. diandra, C. elata, C. paniculata. Priamo na trsoch alebo medzi nimi rastú močiarne alebo slatinné druhy rastlín. Pri stagnácii vody na povrchu pôdy sa uplatňujú aj mnohé hydrofyty, akými sú Lemna minor, L. trisulca alebo druhy rodu Utricularia. Podjednotku charakterizuje relatívne hojné zastúpenie druhov rašelinísk a slatinných jelšín. Vodný režim je relatívne málo rozkolísaný. Pôdy sú humózne až rašelinné, v zamokrenom pôdnom profile prevládajú redukčné procesy, zabrzdená je mikrobiálna aktivita a prebieha tu proces rašelinenia. Podjednotku Lk10b tvoria mierne rozvoľnené až zapojené porasty vysokých ostríc a bylín (Carex acuta, C. disticha, C. melanostachya, C. riparia, C. vesicaria, C. vulpina agg., Phalaroides arundinacea). Vzhľad porastov dopĺňajú viaceré močiarne a vlhkomilné lúčne druhy. Priebeh vodného režimu počas roka je veľmi rozkolísaný. Pôdy sú humózne, eutrofné, mierne kyslé až neutrálne, niekedy mierne zasolené. Prevládajúcim pôdnym typom súgleje. Druhové zloženie: Lk10a – Calamagrostis canescens, Calliergonella cuspidata, Caltha palustris, Carex acutiformis, C. appropinquata, C. diandra, C. elata, C. flava agg., C. lasiocarpa, C. nigra, C. panicea, C. paniculata, Epilobium palustre, Equisetum fluviatile, Eriophorum angustifolium, Galium palustre, Lycopus europaeus, Lysimachia vulgaris, Lythrum salicaria, Mentha aquatica, Peucedanum palustre, Potentilla erecta, Scutellaria galericulata, Thelypteris palustris, Valeriana dioica. Lk10b – Alopecurus pratensis, Caltha palustris, Cardamine pratensis agg., Carex acuta, C. acutiformis, C. disticha, C. hirta, C. melanostachya, C. riparia, C. vesicaria, C. vulpina agg., Eleocharis palustris agg., Galium palustre, Glyceria maxima, Gratiola officinalis, Iris pseudacorus, Lycopus europaeus, Lychnis flos-cuculi, Lysimachia nummularia, L. vulgaris, Lythrum salicaria, L. virgatum, Persicaria amphibia, Poa trivialis, P. palustris, Phalaroides arundinacea, Ranunculus repens, Rumex crispus, Sium latifolium, Symphytum officinale. Ra3 - Prechodné rašeliniská a trasoviská Prechodné rašeliniská vytvárajúce prechod medzi slatinami a vrchoviskami, ale patria sem aj na živiny chudobné slatiny. V rámci podjednotky Ra3a sa vyskytujú nízke ostricovo-machové rašelinné spoločenstvá zásobované vodou chudobnou na bázy, s hladinou podzemnej vody na povrchu alebo blízko povrchu. Nachádzajú sa najmä na chudobných alebo stredne bohatých geologických podkladoch. Ekologicky sú pre ne charakteristické mezotrofné až neutrálne, niekedy až slabo kyslé podmienky, ale môžu sa vyskytovať aj v komplexe minerálne bohatých pramenísk alebo naopak na prameniskách s oligotrofnou vodou. Ra3b Ostricovo-machové spoločenstvá slatín na neutrálnych substrátoch s vyšším obsahom bázických iónov. Dominujú v nich nízke ostrice s veľmi dobre vyvinutým machovým poschodím. Nevyhnutnou podmienkou ich existence je vyrovnaná hladina podzemnej vody na úrovni machového poschodia. Reakcia prostredia je neutrálna až slabo kyslá. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

48


49

Ra3c Sukcesne stagnujúce, iniciálne oligotrofné ostricovo-machové alebo machové spoločenstvá silikátových podloží v supramontánnom a subalpínskom stupni. Spoločenstvá vyžadujú veľké množstvo studenej okysličenej vody kyslej reakcie, veľmi chudobnej na minerálne látky. Organogénne pôdy sú plytké, so značnou minerálnou prímesou. Dominujú machorasty a cievnaté rastliny sú iba vtrúsené. Ra3d Spoločenstvá oligotrofných pramenísk a rašelinísk tvoriace prechod medzi mezotrofnými slatinami a vrchoviskami. Vyskytujú sa na prameniskách na chudobnom geologickom podloží alebo vo vlhkých oblastiach, kde dochádza k zrieďovaniu prameniskovej vody zrážkovou vodou a jej zdržiavaním kobercami rašelinníkov, prípadne sa tieto spoločenstvá viažu na okraje oligotrofných jazier a na okrajové zóny vrchovísk (lagg). Druhové zloženie: Ra3a: Agrostis canina, Carex canescens, C. echinata, C. nigra, Epilobium palustre, Eriophorum angustifolium, Ranunculus flammula, Viola palustris. Machy sú zastúpené druhmi Calliergonella cuspidata, Climacium dendroides, Plagiomnium affine, Rhytidiadelphus squarrosus, vzácne sa vyskytujú rašelinníky Sphagnum palustre, S. squarrosum, S. subsecundum, S. teres, S. warnstorfii. Ra3b: Carex diandra, C. chordorrhiza, C. lasiocarpa, C. limosa, C. rostrata, Comarum palustre, Eriophorum angustifolium, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris. Machy sú zastúpené druhmi Bryum pseudotriquetrum, B. subneodamense, Calliergon trifarium, Meesia triquetra, Scorpidium scorpioides. Ra3c: Carex nigra, Caltha palustris, Eriophorum angustifolium, Calliergon sarmentosum, Philonotis seriata, Warnstorfia exannulata. Ra3d: Carex echinata, C. canescens, C. pauciflora, C. panicea, C. rostrata, C. tumidicarpa, Drosera rotundifolia, Eriophorum angustifolium, Equisetum fluviatile, Oxycoccus palustris. Vrstva machorastov je veľmi bohatá: Aulacomnium palustre, Calliergon stramineum, Sphagnum capillifolium, S. recurvum agg., S. subsecundum, S. magellanicum, S. palustre, S. teres a mnohé iné Ra6 - Slatiny s vysokým obsahom báz Heliofilné spoločenstvá kalcitrofných rašelinísk a slatinných lúk extrémne bohatých na minerálne živiny. Pôdy sú organogénne i minerálne, oglejené, bohaté na uhličitany a sírany (vápenatý, horečnatý) s pomerne nízkou schopnosťou rašelinenia. Vyskytujú sa najčastejšiena svahových a podsvahových prameniskách, ale aj na okrajoch zazemňovaných vodných nádrží a na nivách. Reakcia stanovišťa je slabo bázická až neutrálna, pri prameniskových typoch môže byť i silne bázická. Sú to druhovo bohaté spoločenstvá s dominanciou nízkych ostríc a machorastov, s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. Fyziognómiu porastov určuje trsnatá Carex davalliana a páperníky rodu Eriophorum. Častý je výskyt orchideí rodu Dactylorhiza. Z machorastov dominujú hnedé machy čeľade Amblystegiaceae. Zväz Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion sú ostricovomachové, rašelinotvorné, sukcesne pokročilejšie spoločenstvá s kalcitolerantnými rašelinníkmi na vápenatých horninách. Viažu sa na stanovištia s vysokým obsahom minerálov pri súčasnej neutrálnej až mierne kyslej reakcii prostredia, ktorá je spôsobená mocnejšou vrstvou rašelinového horizontu. Vzhľadom na spoločný výskyt slatinných druhov zväzu Caricion davallianae, rašelinníkov a plytko koreniacich acidofytov sú druhovo veľmi bohaté. Druhové zloženie: Blysmus compressus, Carex davalliana, C. dioica, C. hostiana, C. lepidocarpa, C. flava, C. distans, Dactylorhiza incarnata subsp. pulchella, D. incarnata subsp. incarnata, D. lapponica, D. majalis subsp. majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Gymnadenia densiflora, Hippochaete variegata, Juncus subnodulosus, Orchis palustris, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, P. sceptrum-carolinum, Pinguicula vulgaris, Polygala amarella, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus, Sesleria caerulea, Succisa pratensis, Tofieldia calyculata,Trichophorum pumilum, Triglochin palustre, Valeriana dioica, V. simplicifolia, kombinované s kyslomilnejšími druhmi zväzu SphagnoTomenthypnion: Agrostis canina, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Viola palustris. Biotop si zasluhuje pozornosť vďaka výskytu anexového druhu Liparis loeselii. Z machorastov jednotku charakterizujú Bryum pseudotriquetrum, Calliergon stramineum, Campylium stellatum, Drepanocladus revolvens, Fissidens adianthoides, Helodium blandowii, Hypnum pratense, Paludella squarrosa, Philonotis calcarea, Tomenthypnum nitens, niektoré rašelinníky a niekedy aj výskyt chár (Chara sp.). Br2 - Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov Trávnaté, prípadne vysokobylinné dvoj- až trojvrstvové spoločenstvá, druhovo chudobné v dôsledku dominancie druhov Calamagrostis pseudophragmites a Phalaroides arundinacea. Ich stanovišťom sú poriečne náplavy podmáčané a podomieľané prúdiacou vodou, kde sa strieda litorálna a terestrická ekofáza. Náplavy sú vzhľadom na rýchlejšie prúdenie hrubozrnnejšie, štrkovité až kamenité. Jemnozem sa akumuluje len medzi kameňmi alebo vytvára na povrchu súvislú vrstvu a tvorí nános v hrúbke niekoľko centimetrov. Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺžky a šírky. Porasty spoločenstiev sú smerom do koryta riek veľmi často v kontakte so spoločenstvami zväzu Potentillion anserinae, prípadne so sukcesne pokročilejšími porastmi s myrikovkou nemeckou Br3, porastmi vŕb Kr9, ako aj porastmi deväťsilov Br6. HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

49


50

Druhové zloženie: Agrostis gigantea, Calamagrostis pseudophragmites, Dactylis glomerata, Epilobium roseum, Galium aparine, Glyceria fluitans, Mentha sp., Myosotis scorpioides, Myosoton aquaticum, Petasites hybridus, Poa trivialis, Phalaroides arundinacea, Ranunculus repens, Rorippa sylvestris, Rumex aquaticus, R. conglomeratus, R. obtusifolius, R. crispus, Salix sp., Stellaria nemorum. Br4 - Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Pionierske spoločenstvo s vyvinutým 5 – 6 m vysokým krovitým poschodím, v ktorom dominuje Salix elaeagnos a S. purpurea, ktoré sú ojedinele doplnené o Alnus incana, Lonicera nigra, Picea abies, Salix fragilis a i. V pestrom bylinnom poschodí sú okrem hygrofilných a subhygrofilných druhov prítomné aj druhy vodou splavené z okolitých lesných a prameniskových spoločenstiev. Porasty lemujú v úzkych pásoch horské bystriny s rýchlo prúdiacou vodou v úzkych dolinách na štrkových, kamenitých, zriedkavo piesočnatých pôdach. Nevyskytujú sa v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Druhové zloženie: Acetosa arifolia, Aconitum firmum (endemit), A. variegatum, Agrostis capillaris, Alnus incana, Caltha palustris subsp. laeta, Carduus personata, Cirsium oleraceum, C. rivulare, Crepis paludosa, Chaerophyllum hirsutum, Delphinium elatum, Epilobium hirsutum, Filipendula ulmaria, Geranium palustre, Petasites hybridus, Poa trivialis, Polemonium caeruleum, Polygonatum verticillatum, Primula elatior, Salix elaeagnos, S. fragilis, S. purpurea, Veratrum album. Z hľadiska živočíšnych regiónov patrí územie do regiónu Západných Karpát, ich vnútorného obvodu, centrálneho okrsku a nízkotatranského podokrsku. Hlavné živočíšne biotopy sú biotop lesa, lúk a pasienkov, polí, vodných tokov a sprievodnej vegetácie, podmáčaných lokalít a územia obce. Z hľadiska zoogeografického členenia patrí riešené územie v rámci terestrického biocyklu do provincie stredoeurópskych pohorí, podprovincie karpatských pohorí a západokarpatského úseku (Jedlička, Kalivodovová, Atlas SR 2002). V rámci limnického biocyklu patrí riešené územie do pontokaspickej provincie a hornovážskeho okresu (Hensel, Krno, Atlas SR 2002). Fauna bezstavovcov Nízkych Tatier dodnes nebola predmetom systematickejšieho výskumu, avšak už čiastkové výskumy odhalili celý rad faunisticky významných druhov. Mnohé z nich doposiaľ neboli na Slovenku evidované. Bohato je zastúpený hmyz, z ktorého najviac pútajú pozornosť motýle. Výslnné vápencové bralá obýva ohrozený jasoň červenooký (Parnassius apollo), vzácne sú i viaceré druhy očkáňov ako napr. Erebia pandrose či Erebia euryale. Z chrobákov tu žijú vzácne druhy svižníkov, fuzáčov, bystrušiek či nosatcov. K najcennejším patrí endemický chrobák subalpínskeho a alpínskeho pásma pohoria behúnik podzemný (Duvalius microphtalmus). Vzácny je bežec snežný (Nebria tatrica) a bežec (Deltomerus tatricus). Ďalší mimoriadne vzácny vysokohorský zástupca z čeľade bystruškovitých je Leistus rousii. Cenný je výskyt kriticky ohrozeného fuzáča zemolezového (Pseudogaurotina excellens). Z triedy mäkkýšov prevládajú horské druhy. Najhodnotnejšie lokality sa nachádzajú v krasovej časti územia, kde možno nájsť i endemické druhy Chondrina tatrice a Helicigona cingulella. Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) je druh typický pre podhorské pásmo. Z obojživelníkov Nízkych Tatier je najbežnejším druhom skokan hnedý (Rana temporaria). Z ďalších druhov je pomerne častá salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), kunka žltobruchá (Bombina variegata) a ropucha bradavičnatá (Bufo bufo). Na teplejšie lokality lesostepného a stepného charakteru je viazaná ropucha zelená (Bufo viridis). Veľmi vzácne sa v území vyskytuje rosnička zelená (Hyla arborea). Mloky zastupujú najmä dva druhy - karpatský endemit mlok karpatský (Triturus montandoni) i mlok horský (Triturus alpestris).Až do najvyšších hrebeňových polôh Nízkych Tatier vystupuje vretenica severná (Vipera berus), medzi typické horské druhy patrí i jašterica živorodá (Lacerta vivipara). Stredné a nižšie polohy obýva jašterica bystrá (Lacerta agilis) a slepúch lámavý (Anguis fragilis). Okrem užovky obojkovej (Natrix natrix) bol v Nízkych Tatrách zaznamenaný aj výskyt vzácnej užovky hladkej (Coronella austriaca). Bohato zastúpenou skupinou živočíchov Nízkych Tatier sú vtáky. Svojou zachovalosťou a rozľahlosťou poskytuje územie podmienky pre hniezdenie viacerých vzácnych druhov dravcov, lesných sov a spevavcov. V území hniezdi najvýznamnejšia národná populácia orla skalného (Aquila chrysaetos), kuvika vrabčieho (Glaucidium passerinum) a kuvika kapcavého (Aegolius funereus). Osobitý význam má územie pre lesné kurovité druhy, žije tu najväčšia populácia tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) a tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) na Slovensku.


50


51

Rozsiahle a pomerne zachovalé lesné spoločenstvá poskytujú prostredie pre život všetkých našich veľkých šeliem - vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos) i rys ostrovid (Lynx lynx). Medveď hnedý v Nízkych Tatrách dosahuje najväčšiu populačnú hustotu na Slovensku s odhadovanou početnosťou 100 - 150 jedincov. Z malých šeliem v podhorí prežíva čoraz vzácnejšia mačka divá (Felis silvestris). Zachovalé vodné toky sú domovom vydry riečnej (Lutra lutra). Región Liptova a Horehronie patrí k najvýznamnejším jadrovým územiam výskytu vydry na Slovensku. V minulosti sa na prítokoch horného Hrona vyskytoval i norok európsky (Mustela lutreola), o ktorého výskyte na Slovensku v súčasnosti nemáme žiadne údaje. Bobor vodný (Castor fiber) vyhynul v tejto oblasti pravdepodobne v prvej polovici 19.storočia. Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Pôvodné kamzíky vyhynuli v území vplyvom klimatických zmien v období stredného holocénu. Reštitúcia bola úspešná a v súčasnosti v Nízkych Tatrách prežíva 95 až 100 jedincov. Typickým obyvateľom alpínskeho pásma je svišť vrchovský (Marmota marmota). Centrálnu časť pohoria obýva pôvodný druh svišť vrchovský tatranský. Do oblasti Kráľovej hole bol koncom 19. storočia umelo vypustený svišť alpského pôvodu. Doliny Nízkych Tatier poskytujú domov i poľovnej zveri, predovšetkým jelenej, srnčej a diviačej. Z drobných cicavcov alpínskeho pásma Nízkych Tatier je vzácny endemický hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini), hrabáč tatranský (Pitymys tatricus) i piskor vrchovský (Sorex alpinus). V pásme lesa žije reliktná myšovka horská (Sicista betulina). Množstvo jaskýň a skalných štrbín v pohorí Nízke Tatry podmieňuje hojný výskyt netopierov. Mnohé ďalšie druhy našli svoj domov v dutinách stromov či v štrbinách stavieb a v ľudských obydliach. Z Nízkych Tatier je teraz známych 15 druhov. 3.2. Súčasná krajinná štruktúra 3.2.1. Lesná vegetácia Súvislé lesy pokrývajú južnú vysočinovú časť katastra obce Dúbrava. Nachádzajú sa od úpätia Nízkych Tatier a až v najvyšších výškach prechádzajú do pásma kosodreviny. V drevinovom zložení prevláda smrek obyčajný (66 %), menej sú zastúpené dreviny ako borovica sosna (4 %), smrekovec opadavý (1 %), jedľa biela (pod 1 %). Z listnáčov sa vyskytuje buk (6 %), javor horský (pod 1 %), vmiešané sú osiky, jelše, jaseň štíhly a topoľ. Kosodrevina zaberá takmer 22 % výmery lesov. Zdravotný stav smreka je miestami výraznejšie poznačený glejotokom a červenou hnilobou. Z hľadiska lesných vegetačných stupňov je tu 4. lvs s vápencovými bučinami, najväčšie percento lesov sa nachádza v 5. lvs, ktorý je tu tvorený vápencovými, kyslými a živnými bukovojedľovými smrečinami. V 6. lvs sa nachádzajú živné smrečiny s jedľou a bukom. V 7. lvs sú to vysokohorské smrečiny a v 8. lvs kosodrevina. 3.2.2. Nelesná drevinová vegetácia (NDV) Na území katastra sa nachádzajú rôzne druhy plôch NDV. Umiestnené sú na lúkach aj pri lesných porastoch a tvoria tak významné interakčné prvky pre živočíšstvo a rastlinstvo. Ďalšie plochy NDV sú okolo vodných tokov, zaradené sú však k špecifickým štruktúram vegetácie. Tretím charakteristickým typom, v katastri však málo zastúpeným, je vegetácia okolo bývalých a existujúcich poľných ciest a pozostatky remízok medzi poľami. Z hľadiska priestorovej štruktúry sú to solitérne až skupinkovité formácie, plošné zoskupenia, pasienkové lesy a prípadne riedke kroviny na pasienkoch. Drevinové zloženie je tvorené z domácich drevín – dominuje smrek obyčajný, hojná je borovica sosna, miestami je tu aj smrekovec, jelša, čremcha, vŕby – purpurová, sivá, krehká, trojtyčinková, rakyta, topoľ osika. Z hustého podrastu krovín je to baza, hloh, kalina obyčajná, krušina jelšová, šípka, trnka. Krovité porasty okrem vŕbových patria prevažne k trnkovým a lieskovým krovinám. 3.2.3. Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty možno v zásade rozdeliť na pasienky a lúky. Obe sú v katastri zastúpené, prevládajú však pasienky. Pasienky sú zväčša využívané na pasenie dobytka a oviec, ale nájdu sa aj miesta, kde na nich viacmenej prebieha prirodzený vývoj bez vplyvu pasenia. Lúky a pasienky patria podľa katalógu biotopov Slovenska najviac k mezofilným pasienkom a spásaným lúkam. Nachádzajú sa tu aj čerstvé podhorské lúky, nivné pasienky, horské pasienky, nekosené bylinno-trávne porasty, v menšej miere aj mokré, vlhké a podmáčané lúky. Najvýznamnejšie zo spoločenstiev sú spomenuté medzi genofondovými lokalitami.


51


52

3.2.4. Orná pôda a trvalé kultúry Orná pôda sa v katastri nachádza v severnej časti katastra. Miestami sú charakteru väčších plôch, v okolí obce avšak prevládajú úzkopásové polia menších vlastníkov. Úrodnosť zodpovedá severu Slovenska s bonitami od 6. do 9. skupiny. 3.2.5. Špecifické štruktúry vegetácie Medzi tieto štruktúry sme zaradili výmerou pomerne menšie plochy ale s väčším významom pre biodiverzitu krajiny. V katastri sem patria plochy podmáčané, brehové porasty, plochy rašelinísk a mokraďných plôch, biotopy skalných útvarov (karbonátové skalné steny, skalné sutiny apod.). Tieto plochy sú často aj biotopmi chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Významnosť niektorých je aj legislatívne potvrdená zaradením medzi európske chránené územia siete Natura2000 – lokalita Chraste. Z druhov drevín bežne sa na podmáčaných miestach vyskytujúcich možno spomenúť Salix cinerea, Salix purpurea, Betula verrucosa, Alnus incana, Picea excelsa, Salix fragilis, Salix caprea. Z bylín možno nájsť Scirpus silvaticus, Equisetum palustre, Myosotis palustre, Carex fusca, Carex davalliana, Juncus effusus, Eriophorum angustifolium, Calluna vulgaris, Phragmites communis, Ranunculus acris, Nardus stricta, Potentilla palustris, Cynanchum vincetoxicum, Filipendula ulmaria, Angelica sylvestris, Cirsium rivulare, ale aj Urtica dioica, Arctium lappa, Cirsium arvense a iné. Podľa katalógu biotopov Slovenska sú to najmä biotopy horských vodných tokov s vŕbou sivou a horské jelšové lužné lesy. 3.2.6. Vodné toky Vodné toky sú osobitnou kapitolou dôležitou pre hygienu krajiny. Najvýznamnejším tokom je potok Paludžanka pretekajúca východným okrajom katastra. Väčšinou je prirodzená a nenarušená reguláciami. Jej sprievodná vegetácia má prirodzený charakter. Biotopy sprievodnej vegetácie sú spomenuté medzi špeciálnymi biotopmi. Jej prítokmi sú menšie potoky prameniace v rámci katastra. V miestach pramenísk vyšších polôh možno preto nájsť aj prameniskové biotopy. 3.2.7. Vegetácia v obci Vegetácia v obci Dúbrava je v prevažnej miere záležitosťou výsadby v súkromných záhradách. V nich prevládajú samozrejme ovocné druhy drevín, s menšími výnimkami najmä pri novostavbách, kde je väčšie zastúpenie okrasných druhov drevín. Z hľadiska verejnej a verejnosti dostupnej vegetácie sú zaujímavé priestory za obecným úradom na ploche bývalého cintorína a pamätníka. Tu sa nachádzajú vzrastlé jedince najmä lipy, borovice, brezy a javora mliečneho. Táto enkláva je čiastočne prepojená západným smerom k toku Paludžanky. Jej koridor je vlastne hlavnou kompozičnou osou významnej a voľne dostupnej drevinovej vegetácie v obci. V strede obce je súvislý pás prerušený hustou zástavbou, ale za miestnou komunikáciou sa brehový porast zhusťuje a obec opúšťa už v celkom dobrej kondícií. Prevládajú druhy vŕb – krehká, purpurová, sivá aj iné dreviny ako jelša sivá, breza, smrek apod. Areál Agro-Racio – ako dvor poľnohospodárskeho družstva nemá silné zastúpenie izolačnej zelene, nachádza sa však južne na okraji obce a tak snáď veľmi negatívne neovplyvňuje ovdušie. Zlepšením zastúpenia vyššej a strednej vegetácie by sa izolačná funkcia posilnila. 3.2.8. Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) V rámci katastra obce Dúbrava sa nachádzajú dva poľnohospodárske dvory – jeden na južnom okraji obce a druhý severo-východne. K ďalším významným antropogénnym krajinným štruktúram patrí malé letisko prevažne pre poľnohospodárske a športové stroje. V Dúbravskej doline sa nachádza areál bývalých Rudných baní Dúbrava, ktorý je v dezolátnom stave s rozpadajúcimi sa budovami a pozostatkami po ťažbe antimónu. V rámci areálu existujú aj funkčné menšie stavby zamerané na turizmus. Vyššie nad hlavným areálom je menší priestor s rozostavanou veľkou chatou. V úvode Dúbravskej doliny sa pozdĺž toku Paludžanky tiahne rozsiahla chatová oblasť. 2.10.1 Poľnohospodárska pôda a LPF Kataster Dúbravy je prevažne lesnatý so zastúpením lesnej pôdy 55,5% a poľnohospodárskej pôdy 37,2%. Z toho trvalé trávne porasty predstavujú 23,4% a orná pôda 12,8% výmery katastra. 2.10.1.1 Poľnohospodárska pôda Poľnohospodárska krajina tu patrí v rámci Slovenska k typu s najkratším vegetačným obdobím, podtypu so studenou zimou. Patrí ku krajine s malou potrebou doplnkovej vlahy a so silnou HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

52


53

potenciálnou eróziou pôd. Produkčný potenciál pôd je zo slovenského hľadiska podpriemerný, pôdy sú málo odolné proti kompakcii a stredne proti intoxikácii. Pôdy z hľadiska sorbčného nasýtenia a chemizmu patria k slabo nasýteným a kyslým pôdam s malou zásobou prijateľného fosforu v ornici. Z hľadiska využívania patrí riešené územie do typu krajiny s prevahou trvalých trávnych porastov s veľmi malou intenzitou poľnohospodárskej výroby a okrsku zemiakárskeho s veľkým chovom hovädzieho dobytka. Pôdy sú na pomerne veľkej výmere odvodnené. Na väčšine poľnohospodárskych pozemkoch hospodári spoločnosť AGRO–RACIO s.r.o. Liptovský Mikuláš. Spoločnosť sa zaoberá výlučne poľnohospodárskou činnosťou. Hospodári na 5 300 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 2 300 ha ornej a ostatná výmera sú trvalé trávne porasty. Prírodné a pôdne podmienky nie sú v tejto oblasti jednoduché, vrátane kamenitých pôd v nadmorskej výške 450 až 900 metrov. Pestujú predovšetkým obiloviny, repku, zo špeciálnych plodín hrach, bôb, trávy a ďatelinu na semeno. Ďalej zemiaky a samozrejme kŕmne plodiny vrátane kukurice a lucerny. Významná je v tomto podniku aj živočíšna výroba. Okrem hovädzieho dobytka, ktorý tvorí stádo 2 000 kusov, z toho je 600 dojníc a 300 kráv bez trhovej produkcie mlieka, chovajú 2 000 oviec so špecializáciou na mlieko. 2.10.1.2 Lesy Lesy v riešenom území spadajú do lesnej oblasti Ďumbier, Prašivá sever, priestorovo v prípade výskytu štátnych lesov pod Odštepný závod Liptovský Hrádok. Ohrozenosť požiarmi je v kategórii A. Semenárske oblasti sú tu pre smrek, jedľu, borovicu, smrekovec a buk. Z prevádzkového hľadiska sa jedná prevažne o smrečiny, bukovo-jedľové smrečiny, smrekovcové smrečiny a vo vysokých polohách o kosodrevinu s ihličnanmi. Z hospodárskeho hľadiska sa v katastri nachádzajú nasledovné hospodárske súbory lesov patriace do LHC Demänová a LC ZML US Dúbrava a iní. Hospodárske lesy: 51-HV-100 – vápencové bukovo-jedľové smrečiny, smrekové hospodárstvo exponovaných stanovíšť vyšších polôh. Cieľová skladba drevín – smrek, jedľa, prímes buka, cenných listnáčov a smrekovca. 53-HV-110 – kyslé smrečiny s jedľou a bukom, smrekové hospodárstvo kyslých stanovíšť vyšších polôh. Cieľové zastúpenie drevín – smrek s prímesou cenných listnáčov, jedle, buka a smrekovca. 55-HV-110 – živné bukovo-jedľové smrečiny, smrekové hospodárstvo živných stanovíšť vyšších polôh. Cieľové zastúpenie drevín – smrek, primiešané jedľa, buk, smrekovec, javor horský a brest horský. 65-HV-110 – živné smrečiny s jedľou a smrekom, smrekové hospodárstvo živných stanovíšť horských polôh. Cieľov zastúpenie drevín – smrek, primiešané jedľa, buk, smrekovec, javor horský a brest horský. Lesy ochranné: 01-OV-150 – mimoriadne nepriaznivé stanovištia, funkcia lesa protierózna. Cieľová skladba drevín blízka prirodzenej podľa HSLT. 02-OV-150 – vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, funkcia lesa vodohospodárska, protilavínová. Cieľové drevinové zloženie blízke súčasnému – hlavne smrek, primiešané smrekovec, jedľa, javor horský, mukyňa, buk, brest horský. 03-OV-200 – pásmo kosodreviny, funkcia lesa protilavínová a vodohospodárska. 04-OV-150 – ostatné ochranné lesy, prevládajúca funkcia je ochrana pôdy 2.10.2 Životné prostredie Z celoslovenského hľadiska patrí riešené územie z pohľadu výskytu hlavných polutantov -3 -3 k menej zasiahnutým najmä vo vrcholových častiach (NO2 5-20µgm , SO2 5-10µgm ), priemerná ročná depozícia dusíka z domácich a zahraničných zdrojov je medzi 700-800 mg N.m-2, depozícia síry je 2000-2500 mg S.m-2. Podzemné vody z hľadiska agresivity môžu patriť k slabo, stredne a j silne agresívnym. Riziko ohrozenia zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami je smerom od hrebeňa Nízkych Tatier veľmi nízke, postupne sa zvyšuje až k veľmi vysokému. Koncentrácia ekvivalentného uránu v území je na stredných hodnotách 2 – 4 ppm. Celková prírodná rádioaktivita je podpriemerná – od cca 6 do 14 ur, prognóza radónového rizika je stredná až nízka. Stupeň znečistenia riečnych sedimentov patrí k vyšším z hľadiska Slovenska (do 4-4,5 Cd). Seizmické ohrozenie je na stredných -2 hodnotách (0,80-0,99 ms špičkového zrýchlenia).


53


54

Horské oblasti sú silne ohrozené najmä vodnou eróziou a aj potenciálna ohrozenosť pôd v rámci riešeného územia prebieha od veľmi silnej po silnú až stredne silnú. Prekročenie kritickej -1 -1 záťaže lesných pôd je zaznamenané vo vrcholových oblastiach územia (viac ako 1200 ekv.ha rok ). Zdravotný stav lesov je medzi stredne a slabo poškodenými.

2.10.3 Ochrana prírody a krajiny 2.10.3.1 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry 2.10.3.1.1 Chránené územia prírody a krajiny 

územná ochrana prírody Z národného hľadiska patrí celé územie katastra obce do veľkoplošného chráneného územia Národného parku Nízke Tatry resp. jeho ochranného pásma až na najsevernejší výbežok katastra za štátnou cestou I/18. Národný park bol vyhlásený v roku 1978 ako tretí na Slovensku. Celková výmera NAPANTu je 72 842 ha, kde platí 3. stupeň ochrany, ochranné pásmo má 110 162 ha a platí tu 2. stupeň ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Príroda NAPANTu je aj vzhľadom k rozsiahlej výmere parku charakteristická všestrannou variabilitou abiotických a biotických pomerov. Severné časti pohoria Nízkych Tatier sú charakteristické kryštalickým jadrom z vyvretých a premenených hornín, na ktoré sú v nižších častiach nasunuté obalové série prevažne druhohorných usadených hornín. Ochranné pásmo prebieha väčšinou v Liptovskej kotline s prevahou flyšoidných hornín. Výškovú členitosť kopíruje aj klimatická charakteristika s najchladnejším okrskom v hrebeňovej časti Nízkych Tatier. Vegetačná zonálnosť je takisto viazaná na nadmorské výšky a expozície svahov s viacerými anomáliami a vegetačnými inverziami vo vhodných podmienkach. Živočíšstvo je podobne a v závislosti od druhu viac či menej viazané na konkrétny biotop, väčšie druhy a vtáctvo majú potom primerane širší areál. Sumárne možno spomenúť, že práve veľká rozloha parku dáva priestor aj naším najväčším predátorom s prirodzene najrozsiahlejším areálom na reprodukciu a prežitie. Podrobnejšie charakteristiky prírodných pomerov sú v ostatných častiach dokumentácie. Z európskeho hľadiska – Natura 2000 – spadá južná časť približne kopírujúca hornú hranicu lesa riešeného územia do návrhu Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry – SKCHVU018: Nízke Tatry sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), výr skalný (Bubo bubo), včelár lesný (Pernis apivorus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata) a lelek lesný (Caprimulgus europaeus). Obdobná časť riešeného územia ako CHVÚ patrí aj do Územia európskeho významu Ďumbierske Nízke Tatry – SKUEV0302: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Kosodrevina (4070), Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty (6170), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Aktívne vrchoviská (7110), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni (8110), Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni (4060), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Kyslomilné bukové lesy (9110), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91D0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Horské smrekové lesy (9410), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte (6150), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210) a druhov európskeho významu: ochyrea tatranská (Ochyraea tatrensis), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec slovenský (Pulsatilla HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

54


55

slavica), klinček lesklý (Dianthus nitidus), korýtkovec (Scapania massalongi), grimaldia trojtyčinková (Mannia triandra), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), fúzač karpatský (Pseudogarotina excellens), bystruška potočná (Carabus variolosus), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač alpský (Rosalia alpina), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata), kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra tatrica), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), hraboš tatranský (Microtus tatricus), svišť vrchovský (Marmota marmota latirostris), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).. Ďalším územím európskeho významu je lokalita Chraste SKUEV0060, územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) a druhu európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata). Tabuľka Chránené územia v zmysle zák. č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny – vyhlásené a navrhované Kategória Katastr Plocha Rok Názov Predmet Súč Nav álne v k.ú. vyhlá Poznámka lokality ochrany asn rhov územie v ha senia á aná Ochrana Národný park Dúbrava NAPANT – 3. stupeň NP NP 431 1978 prírody Nízke Tatry a iné ochrany a krajiny Ochrana Dúbrava OP OP OP NAPANT – 2. OP NAPANT 1870 1978 prírody a iné NP NP stupeň ochrany a krajiny Ochrana Chránené vtáčích vtáčie Dúbrava CH CHV druhov EU NATURA 2000 – 431 2010 územie Nízke a iné VÚ Ú významu SKCHVU018 Tatry a ich biotopov Územie Ochrana európskeho biotopov Dúbrava NATURA 2000 – významu ÚEV ÚEV 429 2004 a druhov a iné SKUEV0302 Ďumbierske európskeho Nízke Tatry významu Ochrana Územie Dúbrava biotopov európskeho NATURA 2000 – a Svätý ÚEV ÚEV 2,9 2004 a druhov významu SKUEV0060 Kríž európskeho Chraste významu 

chránené druhy (druhová ochrana) Chránené druhy rastlín aj živočíchov možno nájsť na viacerých miestach katastra. Pre ich ochranu je dôležitá osveta príslušných orgánov ako aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva. Na území národného parku sa vyskytujú chránené druhy rastlín ako cyklámen fatranský, stračonôžka tatranská, klinček lesklý, lomikameň trváci, večernica slovenská, ochyrea tatranská, škarda sibírska, jazyčník sibírsky, skopólia kranská, Dactylorhiza maculata, Gymnadenia conopsea, Epipactis palustris ai. Zo živočíchov je kataster bohatý na možnosti hniezdenia vtákov, vyskytujú sa tu aj chránené obojživelníky, plazy a cicavce a iné skupiny fauny. Z hmyzu možno spomenúť druhy ako bystruška potočná, jasoň červenooký, fuzáč alpský, f. karpatský, krasoň, roháčik. Zo stavovcov je to medveď, rys, vlk, mačka divá, vydra riečna, jeleň, srnec, kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský. V riekach a potokoch je typický pstruh potočný, v nižších tokoch hlaváč bieloplutvý, h. pásoplutvý, čerebľa pestrá. Z obojživelníkov skokan hnedý, ropucha bradavičnatá, salamandra škvrnitá, mlok karpatský i horský. Z vtákov včelár lesný, bocian čierny, orol skalný a krikľavý, tetrov hlucháň a hôlniak, sovy, lelek, ľabtuška vrchovská, vrchárka červenkastá, kulík vrchovský. 

ochrana drevín HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

55


56

V rámci katastra sa nenachádzajú stromy chránené podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Všeobecná ochrana drevín rastúcich mimo les dosahujúcich potrebné parametre vyplýva takisto z uvedeného zákona.  územné systémy ekologickej stability (ÚSES) V katastri sa nachádza nadregionálne biocentrum Ďumbierske Nízke Tatry, nadregionálny biokoridor Nízke Tatry, v rámci ktorého prebieha aj miestny biokoridor Paludžanka. Regionálnym biocentrom je priestor Chraste v severovýchodnej časti katastra, zasahujúci aj do vedľajšieho katastra Svätého Kríža. V rámci riešenia navrhujeme miestne biokoridory vodných tokov Črvník a Dúbravka, ktoré okrem sprievodnej brehovej vegetácie sú na dôležitých miestach rozšírené, aby zahrnuli aj významné podmáčané a mokraďné lokality v ich blízkosti. Interakčné prvky navrhnuté v riešení prepájajú pôsobenie ostatných prvkov ÚSES na okolitý priestor a sú navrhované z prvkov nelesnej drevinovej vegetácie, lúk a pasienkov, sprievodných vodných biotopov a na biotopoch s prirodzenejším druhovým zložením. Nadregionálne biocentrum Nízke Tatry Charakteristika: v riešenom území ho tvoria porasty kosodreviny nad hornou hranicou lesa a následné subalpínske až alpínske biotopy až po hrebeň Nízkych Tatier. Ekologická funkcia: časť nadregionálneho biocentra Nízkych Tatier, v tomto priestore zúženého len na najvyššie vegetačné stupne Aktuálny stav: veľkostné parametre prvku obmedzené, v rámci toho je druhové zloženie vyhovujúce s vyhovujúcou pokryvnosťou cieľových spoločenstiev. Negatívne faktory:  možnosť devastácie biotopov pri prekročení únosnosti vysokohorského územia Cieľové spoločenstvá: biotopy spoločenstiev kosodreviny, alpínskych travinno-bylinných porastov na silikátovom podklade, vresovísk a spoločenstiev kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni, kvetnatých vysokohorských a horských psicových porastov na silikátovom substráte, silikátových skalných stien so štrbinovou vegetáciou, silikátových sutíny v montánnom až alpínskom stupni Návrh opatrení:  zachovanie prirodzeného stavu vysokohorských biotopov  dodržiavať značené trasy pre individuálny a skupinový turizmus v hrebeňovej časti Tatier Nadregionálny biokoridor Nízke Tatry Charakteristika: v riešenom území ho tvoria lesné porasty až po hornú hranicu lesa. Vo vyšších polohách prevládajú ochranné lesy, nižšie lesy hospodárske. Súčasne sa tu nachádza dobývací priestor a chránené ložiskové územie. Ekologická funkcia: nadregionálny biokoridor – súčasť rozsiahleho terestrického biokoridoru Nízkych Tatier Aktuálny stav: veľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie je väčšinou vyhovujúce a pokryvnosť cieľových spoločenstiev je väčšinou vyhovujúca. Negatívne faktory:  znečistenie vôd priesakmi z ťažby antimónu  zlý stav bývalého areálu rudných baní a ich prevádzok  mnoho zarastajúcich háld a výsypov priamo v lese pri banských štôlňach, nestabilita povrchu na niektorých miestach poddolovaných priestorov Cieľové spoločenstvá: biotopy spoločenstiev lesov lipovo-javorových, bukových, jedľovo-bukových kvetnatých, vápnomilných bukových, jedľových a jedľovo-smrekových, smrekových čučoriedkových a smrekových vysokobylinných. Návrh opatrení:  obhospodarovanie lesa v súlade s platným Programom starostlivosti o les (LHP) v zmysle stanovištných podmienok  úprava a oživenie bývalého areálu a príslušnej infraštruktúry rudných baní Dúbrava v súlade s históriou baníctva a prírodnými hodnotami okolia  vyznačenie trás pre individuálny a skupinový turizmus Regionálne biocentrum Chraste Charakteristika: mozaika prevažne nelesných lúčnych rašelinných biotopov primerane obhospodarovaných (extenzívne pasenie a v minulosti aj kosenie) HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

56


57

Ekologická funkcia: regionálne biocentrum – ojedinelá lokalita v rámci celých Nízkych Tatier, genofondová plocha vzácnych a chránených druhov živočíchov a rastlín Aktuálny stav: veľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie je väčšinou vyhovujúce a pokryvnosť cieľových spoločenstiev je väčšinou vyhovujúca. Negatívne faktory:  regulácia vodného toku Črmník v minulosti  potenciálne: zmena vodného režimu a chemizmu vôd a následne druhového zloženia rastlín a živočíchov v lokalite Cieľové spoločenstvá: slatiny s vysokým obsahom báz, prechodné rašeliniská a trasoviská, zaplavované travinné spoločenstvá, druhotné psicové porasty osídľujúce silne podmáčané stanovištia s kyslými pôdami. Návrh opatrení:  obhospodarovanie ako doposiaľ s výskytom extenzívneho pasenia  zabezpečenie a ochrana lokality pred prípadným vplyvom chemického ošetrovania navrhovaného golfového ihriska v priamom susedstve na západnom okraji lokality  spolupráca botanikov, NAPANTu a iných odborníkov na stanovení trávnych zmesí pre golfové ihrisko v súlade so stanovištnými pomermi územia – možnosť využiť zmesí pôvodných druhov tráv pre veľké plochy, nepoužiť invázne druhy pre ihrisko  zabezpečenie intezívnych miest v okolí jamiek ihriska proti priesakom do okolia smerom k vodnému toku Črmník odvodnením a lapačmi chemikálii pre každé takéto miesto  možnosť vybudovať náučný chodník okrajom lokality na hranici s golfovým ihriskom ako formy osvety a ukážky prírodných hodnôt územia – posilnenie ochrany územia Miestne biokoridory vodných tokov Črvník a Dúbravka Charakteristika: vodné toky, brehové porasty so sprievodnou vegetáciou, miestami rozšírené o bezprostredne priľahlé podmáčané, mokraďné a rašelinné biotopy. Ekologická funkcia: miestny biokoridor – hydrické biokoridory vodných tokov a brehových porastov Aktuálny stav: veľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie je väčšinou vyhovujúce, pokryvnosť cieľových spoločenstiev je uspokojivá. Negatívne faktory:  miestne výruby brehových porastov  znečistenie vôd výsypmi odpadov priamo alebo v blízkosti tokov Cieľové spoločenstvá: horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov, horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou, vŕbové porasty na zaplavovaných brehoch riek, vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, slatiny s vysokým obsahom báz. Návrh opatrení:  zachovanie korýt potokov v pôvodnom stave, ochrana čistoty vôd (odkanalizovanie obcí...)  zabránenie resp. dohľad nad výsypmi odpadov do vodných tokov alebo ich blízkosti  zachovanie brehových porastov v prirodzenom drevnom a bylinnom zložení Interakčné prvky Charakteristika: tvorené plošne menšími stabilizujúcimi biotopmi obyčajne umiestnenými v rámci väčších menej stabilných celkov krajiny. Ekologická funkcia: interakčný prvok – zlepšujúci mozaiku krajiny o stabilizujúce prvky Aktuálny stav: veľkostné parametre prvku čiastočne vyhovujúce, druhové zloženie je väčšinou vyhovujúce, pokryvnosť cieľových spoločenstiev je uspokojivá. Negatívne faktory:  prípadná redukcia zastúpenia prvkov v krajine Cieľové spoločenstvá: trnkové a lieskové kroviny, vŕbové porasty na zaplavovaných brehoch potokov, vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, prechodné rašeliniská, vegetácia vysokých ostríc. Návrh opatrení:  zachovanie prvkov v prirodzenom drevnom a bylinnom zložení a výmere Tabuľka Prehľad prvkov ÚSES: biocentier a biokoridorov – krajinná a urbánna ekológia a návrh Plocha Názov Geomorfologická Kategória Jadro v k.ú. Charakteristika lokality jednotka (GC) v ha HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

57


NRBc Ďumbierske Nízke Tatry NRBk Nízke Tatry

58

Nadregionálne biocentrum

Nízke Tatry

Áno

Nadregionálny biokoridor

Nízke Tatry

-

RBc Chraste

Regionálne biocentrum

Podtatranská kotlina

Áno

MBk Črvník

Miestny biokoridor


-

MBk Dúbravka

Miestny biokoridor


-

GP Chraste

Genofondová plocha


SKUEV0060

4,15

GP Dúbrava 1

Genofondová plocha


Áno

0,15

GP Dúbrava 2

Genofondová plocha


Áno

0,15

431

4,15

Subalpínske a alpínske spoločenstvá Lesné porasty 4.- 7. Lvs Rašelinné a podmáčané lúčne biotopy Vodné toky, brehové porasty, podmáčané biotopy Vodné toky, brehové porasty, podmáčané a rašelinné biotopy Rašelinné, podmáčané a mokraďné biotopy Rašelinné, podmáčané a mokraďné biotopy Rašelinné, podmáčané a mokraďné biotopy

2.10.3.1.2 Prírodné zdroje  ochrana lesných zdrojov Ochrana lesných zdrojov je zabezpečená lesným zákonom. V katastri sa nachádzajú ochranné lesy všetkých typov a zastúpením tvoria pomerne významnú časť lesného ekosystému.  ochrana vodných zdrojov V katastri sa nachádza ochranné pásmo vodných zdrojov II. stupňa a viacero vodojemov a menších ochranných pásiem I. stupňa pri prameňoch.  ochrana pôdnych zdrojov Chránenou pôdou v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pôda s bonitou od 1. do 3. bonitnej triedy a pôda s vykonanými investičnými zásahmi. Takáto pôda sa v katastri nenachádza.  ochrana genofondových zdrojov Za genofondové plochy môžeme považovať plochy biotopov s genofondovo významnými druhmi. Na území katastra je najvýznamnejším priestor Chraste, ktorý tvorí genofondovú lokalitu NAPANT a viaceré menšie lokality najmä v rámci OP NAPANT. Priestor Chraste je v povodí menšieho potôčika Črmník, zaberá asi 130 ha a obsahuje komplex biotopov národného a medzinárodného významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) a druhu európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata). Na území bolo zmapovaných 189 druhov rastlín, z ktorých najvýznamnejšie sú ostrica blšná (Carex pulicaris), ktorá je v súčasnosti potvrdená na Slovensku len na 7 lokalitách, bazanovec kytkokvetý (Naumburgia thyrsiflora) – 5 známych lokalít na Slovensku, ostrica barinná (Carex limosa), celkovo len okolo 10 lokalít. Jedinú v súčasnosti známu lokalitu v NAPANT-e tu má nápadný horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe), ostrica Hartmanova (Carex hartmanii), jednu z dvoch známych lokalít ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa) či kľukva močiarna (Oxyccocus palustris). Nachádzajú sa tu veľmi bohaté populácie bežnejších druhov viazaných na rašeliniská, ako napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

58


59

vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), všivec močiarny (Pedicularis palustris), fialka močiarna (Viola palutris) a mnoho ďalších. 2.10.3.1.3 Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry Obec Dúbrava je umiestnená v južnej časti Liptovskej kotliny s dostatočným odstupom od Nízkych Tatier a výhľadom na všetky pohoria dookola. Z pohľadu blízkosti patria k najvýznamnejším vizuálnym dominantám horské hrebene Nízkych Tatier v popredí s dominujúcou skalnatou Sinou a ostatnými menšími kopcami podhoria. V poľnohospodárskej krajine sú významnými prvkami krajinnej štruktúry formácie brehových porastov v okolí vodných tokov, skupiny krovín a stromov v krajine, stromoradia pri cestách ale aj lokality rašelinísk a mokraďných spoločenstiev. Krajinu potom dotvárajú prvky druhotnej štruktúry ako typ osídlenia, typ obhospodarovania pôdy apod. 2.10.3.1.4 Ekologicky významné segmenty Ekologicky najvýznamnejšie lokality katastra sú zachytené v rámci kategórií ochrany prírody ale najmä prvkov ÚSES – územného systému ekologickej stability všetkých stupňov. 2.10.3.2 Stresové javy a zdroje 2.10.3.2.1 Prírodné stresové javy (geodynamické javy)  erózno-akumulačné javy V časti územia ležiacej v Liptovskej kotline sa vyskytujú vzhľadom k reliéfu terénu denudačné aj akumulačné procesy. Podložie katastra je tu tvorené paleogénom, ktorý je málo odolný erózii. V časti ležiacej v Nízkych Tatrách sú to prevažne denudačné procesy vyplývajúce z vysokej energie reliéfu. Ich výsledok možno pozorovať napr. v podobe sutín pod hlavným hrebeňom Tatier. Z druhov erózie sa tu vyskytuje najviac výmoľová erózia gravitujúca k vodným tokom. Podmienená je na mnohých miestach narušeným povrchom pôdneho krytu lesnými kalamitami, ťažbou dreva, v nížine dobytkom a umiestnením a veľkosťou plôch ornej pôdy. Na veľkých poľnohospodárskych lánoch ornej pôdy je významná aj plošná erózia prejavujúca sa podľa druhu kultúry. Osobitne možno erózne javy pozorovať aj v priestoroch bývalých rudných baní najmä v miestach štôlní, kde sa vyvinuli na sutinách z ťažby sekundárne sutinové spoločenstvá. 2.10.3.2.2 Sekundárne stresové javy  zaťaženie prostredia pachom a hlukom Vzhľadom k umiestneniu vlastnej obce mimo hlavných trás tu do úvahy prichádza hluk len z miestnych komunikácií a cesty III. triedy. Dosah cesty I. triedy I/18 je minimálny vzhľadom k jej vzdialenosti od obce.  kontaminácia pôdy Kontaminácia pôdy nebola pozorovaná na väčšine územia katastra. Čiastočne však s katastrom hraničia rekultivované plochy bývalých odkalísk vybudovaných v rámci technológie spracovania antimónových rúd. Plochy sa nachádzajú v Dúbravskej doline a majú charakter rovných plôch s násypmi na stabilizáciu brehov bývalých nádrží. Po rekultivácii postupne zarastajú trávou, krovinami a náletovými drevinami – smrekom, borovicou, brezou, vŕbami, osikou apod.  znečistenie vôd Znečistenie vôd bolo v minulosti pozorované v súvislosti s ťažbou antimónu v Dúbravskej doline. Po ukončení ťažby je situácia stabilizovaná, avšak voda z Dúbravskej doliny používaná ako pitná pre obec musela byť po zistení nadlimitných dávok v minulosti odstavená. V súčasnosti sa tu nachádzajú menšie pramene s nekontaminovanou vodou.  znečistenie ovzdušia a poškodenie vegetácie imisiami Takéto znečistenie možno pozorovať najmä na lesných porastoch v katastri. Poškodenie však nie je vážne a strata ihličia je v únosnej miere prevažne v druhom stupni defoliácie. V katastri v lesoch prevládajú v spodných častiach stredne ohrozené porasty (stupeň 2) a vo vyšších častiach mierne ohrozené porasty (stupeň 1). 2.10.3.2.3 Zdroje sekundárnych stresových javov


59


60

 zdroje znečistenia ovzdušia Väčší producenti pochádzajú z území mimo katastra ale v rámci Liptovskej kotliny je ich niekoľko – dosah tu môžu mať veľké závody ako napr. SCP Mondi Ružomberok a ďalšie používajúce na technológiu alebo vykurovanie tuhé a tekuté formy palív. 2.10.3.2.4. Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov  Pri líniových prvkoch je ich ochranné pásmo závislé od druhu, veľkosti a intenzity prenosu. Pre vedenia VVN 400 kV predstavuje 25m na obe strany od krajného vodiča, pre napätie 220 kV 20 m od krajného vodiča a pre napätie 22 kV 10m od krajného vodiča. Cesta prvej triedy má ochranné pásmo 25 m kolmo na os cesty po oboch stranách vozovky, cesta III.triedy má ochranné pásmo 18 m kolmo od osi vozovky. Skládky odpadu majú ochranné pásmo od 300 do 500 m. Poľné hnojisko má ochranné pásmo 100 m. Cintoríny majú ochranné pásmo 50 m. 2.10.4 Krajinno-ekologická syntéza Pre riešené územie bude v návrhovej časti ÚPN vykonaná syntéza druhotnej a terciálnej krajinnej štruktúry. Na základe superpozície vplyvov a pôsobení prvkov uvedených štruktúr budú vyčlenené najprv základné kvázi-homogénne jednotky krajiny. Pre účely územného plánu budú potom niektoré z nich zlučované do vyšších jednotiek na princípe chorickom. 2.10.5 Krajinno-ekologická interpretácia 2.10.5.1 Estetické vnímanie krajiny Možno charakterizovať ako pôsobenie usporiadania prírodnej scenérie na určitom území z hľadiska estetického vnímania (podľa Forman, Godron: Krajinná ekologie). Veľkosť takéhoto priestoru je v zásade veľmi rôznorodá. Ak vychádzame z praktického postoja, musíme zobrať do úvahy jednak základnú konfiguráciu terénu, z ktorej vyplýva viditeľnosť určitého územia a na druhej strane rôznorodosť a atraktívnosť takto videnej krajiny. Estetika, hoci je v konečnom dôsledku subjektívna, má samozrejme svoje vlastné kritériá podľa ktorých sa dá rámcovo vyjadriť kvalita daného objektu t.j. v našom prípade krajiny. Krajinu v priestore katastra Dúbrava možno charakterizovať ako esteticky nadpriemerne atraktívnu. Esteticky významné prvky sú horské masívy Nízkych Tatier, lesné porasty, kosodrevina, skalné bralá aj samotná pahorkatinová krajina v Liptovskej kotline, patrí sem aj typ vidieckeho osídlenia a čiastočne aj spôsob obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Práve vzájomná kombinácia uvedených faktorov zvýrazňuje významný rekreačný potenciál tejto oblasti, charakteru individuálnej rekreácie a tzv. mäkkého turizmu v kľudnom podhorskom a horskom prostredí národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma. 2.10.5.2 Environmentálne problémy Hlavné environmentálne problémy katastra: lokalita bývalých rudných baní, opustená infraštruktúra, štôlne, haldy, výsypy a odkaliská – do značnej miery už riešené, zostáva usporiadať vlastný areál bývalých rudných baní a dať mu zmysluplnú funkciu miestne výsypy odpadov v prírode lesné kalamity a spracovanie dreva potenciálny možný vplyv navrhovaného golfového ihriska na lokalitu Natura Chraste 2.10.6 Krajinno-ekologické hodnotenie Celkové hodnotenie katastra z hľadiska pozície v rámci Slovenska bolo vypočítané pomocou koeficientu ekologickej stability v zmysle Izakovičová, Kartusek (1994) a Miklós (1986). Pre územie Dúbravy vyšiel koeficient v hodnote 3,53 čo znamená viacmenej rozhranie medzi krajinou so strednou a vysokou ekologickou stabilitou.


60


61

2.10.6.1 Navrhované činnosti a využívanie Existujúce činnosti a využívanie plôch v rámci katastra budú kvôli jednoduchosti zobrazenia na mape delené na základe súčasnej štruktúry krajiny do nasledovných oblastí: – lesné hospodárstvo – dreviny a kroviny vo voľnej krajine – lúčne a pasienkové hospodárstvo – špeciálne plochy (rašeliniská, mokrade, podmáčané plochy, vodné plochy, brehové porasty) – orná pôda – záhrady a cintoríny – urbanizmus (bývanie, poľnohospodárska výroba, iná výroba, cestovný ruch) – narušené plochy (ČOV, skládky zemín, poľné hnojiská, rekultivované plochy) Hlavné socioekonomické záujmy v území sú nasledovné: lesné hospodárstvo, ochrana prírody a krajiny, poľnohospodárstvo, urbanizmus, rekreácia a cestovný ruch, vodné hospodárstvo, poľovníctvo a rybárstvo, doprava a energetika. Navrhované využívanie plôch vychádza väčšinou zo súčasného určenia plôch, v prípade ekologickej nevhodnosti sú navrhované regulatívy na elimináciu nežiadúcich činností resp. čo najväčšie zníženie ich pôsobenia. 2.10.6.2 Environmentálne a iné limity Environmentálne aj legislatívne limity sú spracované pre každú zložku komplexnej jednotky katastra, takým spôsobom, že pre celú jednotku bude platiť súhrn limitov a regulatívov podľa prítomnosti zložiek, funkcií a záujmov. Prehľadová tabuľka určí jednoznačne zloženie individuálnych komplexných jednotiek a teda aj aplikáciu limitov na konkrétne miesto na mape. 2.10.6.2.1 Abiotické limity V značnej miere predstavujú už rešpektované limity, ktorých výsledkom je druhotná štruktúra krajiny. Patrí sem reliéf terénu – najmä sklon a expozícia, vodné toky, zosuvné územia, podmáčané lokality, druh pôdy apod. Tieto limity obmedzujú činnosti na miestach, kde sa vyskytujú. Strmé neprístupné svahy alebo neúrodné pôdy väčšinou predurčujú územie na lesné hospodárstvo, miernejšie svahy na poľnohospodárstvo, kvalita pôdy pre ornú pôdu, sklon a expozícia svahu, prítomnosť vody pre urbanizmus atď. 2.10.6.2.2 Limity súčasnej krajinnej štruktúry Súčasná krajinná štruktúra je stav krajiny premenlivý v čase. Má viac-menej stabilný ráz v závislosti od vývojového obdobia civilizácie resp. spoločnosti na danom mieste. Zmenou spoločenských pomerov môže dôjsť k zmenám požiadaviek na využívanie krajiny, ako je to badať aj v niektorých oblastiach Slovenska. V katastri Dúbrava došlo k určitým veľkoplošným zmenám v charaktere obhospodarovania pozemkov a využívania zeme aj po roku 1989. Pomer ornej pôdy a pasienkov sa už viacmenej stabilizoval viac v prospech pasienkov oproti predošlému obdobiu. V súčasnosti prevláda trend zaberania poľnohospodárskych plôch na výstavbu, prípadne iné aktivity. 2.10.6.2.3 Limity vyplývajúce z ochrany krajiny Ochrana krajiny spadá do rámca ochrany prírody v zmysle platného zákona. Limitom pre vyhlásenie územia za chránené je splnenie predpokladov daných zákonom o ochrane prírody a krajiny. Teda existujúce chránené územia v katastri (ochranné pásmo národného parku Nízke Tatry, národný park, lokality NATURA 2000 - ) majú svoje limity zakotvené v znení zákona vrátane prvkov ÚSES (biocentrá, biokoridory). Novonavrhované prvky ÚSES sú miestneho charakteru – biokoridory, biocentrá a interakčné prvky. Prehľadne to možno znázorniť nasledovne: Limity: Biocentrum – prítomnosť ekosystémov vytvárajúcich trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev Biokoridor – možnosť migrácie a výmeny genetickej informácie živých organizmov a ich spoločenstiev


61


62

Interakčný prvok – možnosť priaznivého pôsobenia na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom Národný park – tretí stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Ochranné pásmo národného parku – druhý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Regulatívy: Biocentrum – chrániť ekosystémy a zachovať prirodzený vývoj spoločenstiev bioty v tomto území a dodržať dlhodobé ciele ochrany Biokoridor – podpora a umožnenie prirodzeného vývoja organizmov a ich spoločenstiev, zabránenie vzniku bariér ich migrácie resp. eliminácia existujúcich Interakčný prvok – zachovanie prvku v štruktúre krajiny, znížiť negatívne vplyvu podmienené antropicky Národný park – program starostlivosti alebo program záchrany chráneného územia, ak bol spracovaný Ochranné pásmo národného parku – program starostlivosti alebo program záchrany chráneného územia, ak bol spracovaný 2.10.6.2.4 Limity vyplývajúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr Limity: Lesné hospodárstvo – zaradenie lesov do príslušnej kategórie a hospodárskeho súboru lesných typov na základe prírodných daností Poľnohospodárstvo – úrodnosť, dostupnosť, sklonovitosť, obrábateľnosť pozemkov, druh pozemkov Vodné hospodárstvo – kvalita vodného zdroja, hydrogeologické pomery, smer prúdenia podzemnej vody, výskyt prvkov ohrozujúcich vodné zdroje v hydrologickom povodí Ochrana prírody – okrem prípadov časti 6.2.3. pre javy v tzv. voľnej krajine osobitne nechránené platí všeobecný limit prvého stupňa ochrany prírody a krajiny zo zákona Urbanizmus – pomery reliéfu, základových pôd a podložia, expozícia k svetovým stranám, lokalizácia pri prístupovej ceste, zdroje energií a možnosti riešenia odpadového hospodárstva Cestovný ruch – atraktivita prostredia, čistota prostredia, dostupnosť, úroveň a šírka služieb Poľovníctvo a rybárstvo – úživnosť revíru, stavy poľovnej zvere a predátorov, uplatňovanie iných funkcií lesa Doprava a energetika – terénne pomery, prítomnosť chránených území na trase línií Funkcia tvorby krajiny – významnosť prvku z hľadiska vzťahu dominantnosti a vzácnosti v krajine Funkcia biodiverzity – rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov Regulatívy: Lesné hospodárstvo – platný lesný hospodársky plán so stanoveným tvarom lesa, obnovnou dobou, spôsobom a formou hospodárenia, obnovným a cieľovým druhovým zložením; nutné je dodržiavanie hygieny porastov, snažiť sa o aplikáciu ekologických metód v lesnom hospodárstve – väčšie používanie jemných hospodárskych postupov ako je výberková a podrastová forma hospodárskeho spôsobu, pri lesnej ťažbe a výchovných zásahoch rešpektovanie doby vyvádzania mláďat, individuálne vynechanie hniezdnych stromov z výrubu apod. Poľnohospodárstvo – uplatnenie vhodnej intenzity hospodárenia podľa prírodných hodnôt lokality, snažiť sa o aplikáciu ekologického poľnohospodárstva – nepoužívanie chemického hnojenia, nepoužiť strojovú techniku pri obhospodarovaní podmáčaných plôch na lúkach a pasienkoch – uplatňovanie individuálneho prístupu Vodné hospodárstvo – podmienky stupňa pásma hygienickej ochrany vodného zdroja, Ochrana prírody – obzvlášť citlivo treba pristupovať v prípadoch plôšok zaradených do kategórie špeciálnych kultúr a plôch nelesnej drevinovej vegetácie, ktoré významne prispievajú k diverzite krajiny. Tu je nevyhnutný individuálny prístup podľa druhu možného vplyvu. Urbanizmus – jednotlivé stavebné a environmentálne normy Cestovný ruch – zámery a koncepcie cestovného ruchu, ľudský potenciál pre poskytovanie služieb Poľovníctvo a rybárstvo – umožniť existenciu predátorov, poľovné právo vykonávať len ako doplnok a pomoc prirodzenému režimu ekosystémov oblasti Doprava a energetika – odborové koncepcie Funkcia tvorby krajiny – zachovanie prvku v rámci krajinnej štruktúry, neničiť brehové porasty Funkcia biodiverzity – vo väčšine prípadov ponechať prirodzenému vývoju v rámci existujúceho typu krajinnej štruktúry, neodvodňovať umelými zásahmi do pôdy, nevyrubovať krovitú a stromovú vegetáciu, individuálne možno umožniť regulované zásahy pod dohľadom štátnej ochrany prírody


62


63

2.10.7 Krajinno-ekologický plán - ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia 2.10.7.1 Alternatívny ekologický výber Tento výber bol vykonaný párovým porovnávaním pri tvorbe komplexných jednotiek. Priorita bola daná prvku s najväčším absolútnym stupňom významnosti. Prípad, keď by boli dva protipôsobiace prvky rovnako významné v riešenom území nenastal. 2.10.7.2 Krajinnoekologický plán (KEP) KEP je premietnutý do návrhu funkčného a priestorového usporiadania územia v návrhovej časti ÚPN. Pri riešení návrhu funkčného a priestorového usporiadania územia sme vychádzali zo súčasnej krajinnej štruktúry, ktorá je odrazom dlhodobého hospodárenia v krajine a pravdivo odráža vzťah človeka k nej. Ďalším východiskom boli rôzne odvetvové záujmy ako je ochrana prírody, vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, urbanizmus, rekreácia a cestovný ruch. Dôraz bol v tejto časti územného plánu kladený na hľadiská ochrany prírody, z ktorých vyplynulo aj navrhovanie nových prvkov územného systému ekologickej stability. Navrhované boli biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Riešenie pozostáva z kombinácie skupinových a individuálnych kritérií, na základe ktorých boli vytvorené jedinečné kombinácie faktorov. Jedna komplexná jednotka teda znamená jednu kombináciu faktorov, pričom samozrejme sa v danom priestore môže ľubovoľný počet krát opakovať. Uvedené zóny budú graficky zobrazené v návrhovej časti územného plánu. 2.10.7.3 Krajinnoekologické opatrenia Uvedené opatrenia sa vždy konkrétne viažu na vyššie vyčlenené zóny územia ak nie je uvedené inak.  opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity - tieto opatrenia sú vlastne výstupom územného systému ekologickej stability. Opatrenia sú navrhované v rámci regulatívov pre jednotlivé činnosti a spôsoby využívania krajiny. Tu možno spomenúť, že vedúcim motívom bolo navrhovať významné a perspektívne prvky do systému ÚSES aby sa tak aspoň čiastočne zabezpečila ich ochrana a čo najviac ich prirodzený vývoj. Hlavným princípom je zachovanie všetkých významných prvkov ochrany prírody prinajmenšom v doterajšom rozsahu. Osobitne tu treba spomenúť biotopy v poľnohospodárskej krajine: Ra3, Ra6, Br2, Br4, Lk5, Lk6, Lk9, Lk10 a Ls1.3, ktoré sú potenciálne najviac ohrozené rôznymi aktivitami.  opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov - k prírodným zdrojom v území katastra patria zdroje pitnej vody, rašeliniská, podmáčané a mokraďné lokality, poľnohospodárska pôda, lesy. Každý z týchto zdrojov zahrňuje pod seba ešte podmnožinu čiastkových zdrojov ako napr. v lesoch je to okrem drevnej hmoty aj poľovná zver, ktorá tu má svoje útočisko, genofondové zdroje apod. Ochrana prírodných zdrojov je zahrnutá v opatreniach pre jednotlivé zóny.  opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva - v prvom rade je potrebné vyriešiť funkciu bývalého areálu rudných baní s perspektívou jej ďalšieho zmysluplného využitia - potrebné je takisto riešenie odstránenia výsypov odpadov do voľnej prírody a to najmä do blízkosti vodných tokov  opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach - vegetáciu v obci doporučujeme udržiavať prinajmenšom v súčasnom stave. Rezervy možno pozorovať miestami pri vodnom toku a v izolačnej zeleni dvora Agro-Racio.  opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov - stresové faktory v území nie sú výrazné. Niektoré súvisia s chovom hospodárskych zvierat a následnými javmi (zošľapávanie, miestna erózia), ďalšie súvisia s turistikou (odpady v krajine, cyklotrasy a miestna erózia). HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

63


64

- potenciálnym stresovým javom by mohlo byť priame susedstvo navrhovaného areálu golfového ihriska s genofondovou lokalitou a regionálnym biocentrom Chraste. Tu v prípade budovania areálu bude potrebná spoluúčasť botanikov a orgánu ochrany prírody na stanovení vhodných trávnych zmesí pre trávniky ihriska. Vhodným riešením by bola zmes tráv pozostávajúca len z pôvodných druhov, ktoré sú vhodné aj pre golfové ihriská (napr. Agrostis stolonifera apod.). Iným problémom sú plochy tzv. „greenov“, ktoré si budú vyžadovať samostatné odvodnenie so záchytom chemikálií aplikovaných na výberové trávne zmesi tak, aby nedošlo k úniku chemických látok smerom do potoka Črmník a priľahlých podmáčaných a mokraďných lokalít.  opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny - štruktúra vnímanej krajiny je vysoko nadpriemerná z pohľadu Slovenska. 3.

Závery

3.1 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií Predchádzajúci územný plán bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva v Dúbrava č. 28 zo dňa 30.4.1998. Všeobecné záväzné nariadenie obce Dúbrava č. 1/98 o schválení územného plánu obce Dúbrava vydalo obecné zastupiteľstvo v Dúbrave v zmysle § 6 odst. 1 zák. č. 369/90 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Územný plán obce nadobudol účinnosť dňa 8.7.1998. 3.2 Zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na rozvoj územia získaných v rámci prípravných prác Do etapy prieskumov a rozborov územného plánu obce Dúbrava boli premietnuté tieto známe koncepcie a stratégie: - Program hospodarskeho a socialneho rozvoja Žilinskeho kraja UPN VUC ŽK - Koncepcia rozvoja cestovneho ruchu ŽSK - Narodny strategicky plan rozvoja vidieka - Koncepcia rozvoja vidieka - Strategicke usmernenia Spoločenstva - Program odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky - Koncepcia uzemneho rozvoja Slovenska do roku 2010 - Strategia konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010 - Narodny environmentalny akčny plan - Narodna strategia trvalo udržateľneho rozvoja Slovenskej republiky - Agenda 21 - Strategia informatizacie - Narodny plan zamestnanosti - Lisabonska strategia pre Slovensko - Strategia rozvoja cestovneho ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 - Koncepcia rozvoja cestovneho ruchu Slovenskej republiky - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dúbrava - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007-2013 Rozvojová stratégia - Elektronická datbáza PHSR miest a obcí ŽSK - Projektová štúdia DEADWOOD GOLF&COUNTRY CLUB DÚBRAVA - Územný generel cestovného ruchu žilinského kraja - Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) k.ú. Dúbrava - Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) okresu Liptovský Mikuláš - Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (GNÚSES) - Program odpadového hospodárstva Žilinského kraja na roky 2011-2015 - Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015 - Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2010 – 2013 Prehľad projektových zámerov obce Dúbrava na roky 2007-2017 HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

64


65

zdroj:Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dúbrava priorita 1. dobudovanie a skvalitnenie technickej a sociálnej onfraštruktúry a skvalitnenie životného prostredia v obci opatrenie aktivita realizácia 2007 – 1.1 Dobudovanie 1.1.1 Vybudovanie ČOV a kanalizačnej siete 2011 technickej 1.1.2 Protipovodňove opatrenia na miestnom toku 2008-2010 infraštruktúry a povrchovych vodach 1.1.3 Rekonštrukcia miestnych komunikacii 2011-2013 1.1.4 Vybudovanie pešich komunikacii – chodnikov 2013-2013 1.1.5 Rekonštrukcia autobusovych zastavok 2011-2013 1.1.6 Uprava a regulacia toku miestneho potoka a 2013-2014 melioračneho toku 1.1.7 Rekonštrukcia miestneho rozhlasu 2015-2016 1.1.8 Rekonštrukcia obecneho uradu 2015-2016 1.1.9 Zmena palivovej zakladne centralnej kotolne 2015-2017 1.1.10 Vybudovanie parkovacich ploch 2008-2010 1.1.11 Vybudovanie malej vodnej elektrarne na miestnom 2014-2017 toku 1.2 Dobudovanie 1.2.1 Rekonštrukcia budovy pre učely socialnych služieb 2014-2017 a skvalitnenie pre seniorov sociálnej 1.2.2 Dobudovanie priestorov pre občianske združenia v 2008-2010 infraštruktúry obci (FK, folklorny subor, stolnotenisovy klub a klub turistov) 1.2.3 Rekonštrukcia a modernizacia kulturneho domu 2015-2016 1.3.1 Vybudovanie centralnej zelene s parkovou zonou 2015-2017 1.3 Zlepšenie 1.3.2 Vybudovanie detskeho ihriska v parku 2015-2017 celkového 1.3.3 Uprava a udržba zelene na verejnych priestranstvach priebežne vzhľadu obce priorita 2. Aktivizácia ekonomického rozvoja v obci opatrenie aktivita realizácia 2.1 Zvyšovanie 2.1.1 Zvyšovanie dostupnosti informaci o pracovnom trhu priebežne kvalifikačnej 2.1.2 Podpora aktivizacie nezamestnanych priebežne úrovne 2.1.3 Realizacia rekvalifikačnych kurzov podľa potrieb priebežne obyvateľov obce pracovneho trhu priorita 3. Aktivizácia ľudského potenciálu v obci opatrenie aktivita realizácia 3.1 Vybudovaný 3.1.1 Vydavanie obecnych novin (občasnika) priebežne informačný 3.1.2 Vytvorenie zasobnika navrhov, napadov obyvateľov priebežne systém obce k využivaniu potencialu obce a jej rozvoja prístupný 3.1.3 Podpora občianskeho aktivizmu priebežne všetkým obyvateľom obce 3.2 Rozvoj 3.2.1 Projekt – „Naša obec“ – každoročne pravidelne priebežne kultúrnych a organizovanie kulturnych a športovych podujati športových 3.2.2 Vytvorenie podmienok pre fungovanie folklornych priebežne tradícií v obci suborov 3.2.3 Podpora udržiavania tradicii v obci priebežne 3.2.4 Vytvorenie naučneho chodnika v podobe banskej 2015-2017 cesty 3.2.5 Podpora organizovania športovych podujati priebežne 3.2.6 Podpora rozvoja partnerstiev s okolitymi obcami priebežne v oblasti kultury a športu (spoločne podujatia) O patrenie aktivita zodpovednosť/partner zdroje realizacia 3.3 Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov


65


66

Citácia z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dúbrava „Naša obec je pre svojich občanov miestom pre pokojne byvanie v čistom a zdravom prostredi, s kvalitnou technickou a socialnou infraštrukturou. Sme obec, ktora obyvateľom poskytuje požadovaný komfort, kultúrne a športové vyžitie. Je tiež miestom vytvárajucim dostatok pracovnych príležitostí predovšetkým v oblasti cestovneho ruchu. Naši obyvatelia sa aktivne zúčastňuju na živote obce.“ Rozvoj sídla prebiehal v minulosti čiastočne spontánne a čiastočne sa formoval logicky okolo návsi a popri komunikácii do doliny. Tiež obec a jeho ulice formoval potok. Z hľadiska kompozičného je vhodné prepojiť zaslepené ulice, dobudovať komunikačné siete a tým vytvoriť podmienky na výstavbu nových obytných domov. Z hľadiska bývania je vhodné najprv využívať vnútorné rezervy a potom iniciovať doformovanie uličných priestorov. V obci Lazisko je priemerne zastúpená základná občianska vybavenosť, či už komerčná alebo nekomerčná. Do zámeru je zahrnuté doriešenie vybavenosti obce a športoviska. Obec má vzhľadom na svoju polohu ideálne pripojenie na okolité rekreačné priestory celoštátneho významu veľký potenciál rozvoja v cestovnom ruchu, najmä čo sa týka výstavby nových rekreačných budov a chát. Prírodný potenciál predurčuje využitie plôch na vidiecky turizmus a letnú turistiku. V obci chýba kanalizácia a je v pláne napojenie na vetvu z obce Svätý Kríž. Z hľadiska dopravného je potrebné zlepšiť kvalitu cestného profilu (chýbajúce chodníky a odvodné dažďové rigoly) a zokruhovať komunikácie, ktoré si to vyžadujú a ktoré budú súčasťou novonavrhovaných obytných zón. Potrebné je aj posilnenie sprievodnej zelene v celom katastri pozdĺž novovytvorených štruktúr zástavby. Územné plánovanie je predovšetkým o kvalite života. Územný plán obce má povahu spoločenskej dohody o využívaní územia založenej na odbornom podklade ako priestorovom priemete stratégie rozvoja územia definovanej v strategických dokumentoch obce, predovšetkým PHSR-O (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dúbrava). Rieši územie vymedzené hranicami samosprávnej jednotky – obce. Cieľom územného plánu je prostredníctvom stanovenia regulatívov upraviť výkonný manažment územia tak, aby boli naplnené jednotlivé strategické ciele v súlade so zákonom definovanými úlohami územného plánovania. Forma a povaha regulácie územia musí vychádzať z dohody ako výsledku participatívneho plánovania a platného legislatívneho rámca. Cieľom prieskumov a rozborov je vyhodnotiť strategický vzťah existujúcej kvality/stavu územia (funkčného využívania, priestorových štruktúr) ku strategickým cieľom, identifikovať problémy a potenciály rozvoja. Vychádzajú z informačného systému o území a územnoplánovacích podkladov. PaR reflektujú súčasný stav územia a vyhodnocujú jeho vzťah k cieľovému stavu. Bývanie Je predpoklad, že funkcia bývania v obci sa bude posilňovať v súvislosti s riešením bytových problémov mladých rodín. Predpokladáme záujem o bývanie na dedine aj zo strany ľudí žijúcich v meste. Je potrebné vytypovať nové plochy na bývanie a pripraviť technické vybavenie územia. Z hľadiska ochrany životného prostredia je nutné pokračovať vo výstavbe kanalizácie a ČOV v obci. Je potrebné zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, rešpektovať lokality tvoriace charakteristické panorámy chránených území. Ďalšie rozvojové plochy v katastrálnom území obce treba riešiť v nadväznosti na zastavané územia, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce; v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu pre vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň. Je vhodné zabezpečiť primerané funkčné využitie historických objektov, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, vylúčenie veľkoplošných asanácií, zachovanie objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, uličného parteru, zachovania charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, rešpektovanie historických a architektonických dominánt, zachovanie archelogických nálezísk. Rekreácia a šport V intenciách Územného plánu VÚC Žilinského kraja o podpore a rozvoji turizmu a cestovného ruchu v oblasti je vhodné naplniť podnikateľské aktivity a zámery na vybudovanie zamýšľaného rekreačno-športového areálu. Predpokladaný rozvoj poľnohospodárstva v súkromnom sektore vytvára podmienky aj pre agroturistiku, chov koní a iných druhov zvierat. Blízkosť vodného diela Liptovská


66


67

Mara a lyžiarskeho strediska Jasná zas dáva predpoklady na podporu rozvoja športovej funkcie (zimná a letná turistika, cykloturistika) v záujmovom území (areál Chrasť, Petkovo, Predpekelná). Výroba a priemysel Chránené ložiskové územie Dúbrava v južnej časti katastra je v súčasnosti predmetom záujmu zo strany spoločnosti Geogold s.r.o. o vyhľadávací a podrobný prieskum vyhradených nerastov a zo strany obce Dúbrava o rozvoj športovo-rekreačnej funkcie obce. Chránené ložiskové územie sa zároveň nachádza v ochrannom pásme NAPANT. Obnovenie ťažby antimónu v blízkej budúcnosti nie je pravdepodobné kôli nízkej rentabilite vynaložených prostriedkov. 3.4 Identifikácia problémov na riešenie 3.4.1. Bývanie 1. Stanovenie nových návrhových území na bývanie 2. Stanovenie prieluk v existujúcej zástavbe 3. Stanovenie hodnotnej časti urbanistickej štruktúry 4. Ochrana kultúrnej pamiatky kostol sv. Ondreja apoštola 5. Revitalizácia starého cintorína – park s pietnym miestom 3.4.2. Rekreácia a šport 1. Stanovenie nových návrhových území na rekreáciu a šport 3.4.3 Doprava a technická infraštruktúra 1. Cesta od hospodárskeho dvora Svätý kríž sa využíva ako hlavná prístupová cesta do obce smerom od Liptovského Mikuláša, hoci nemá požadované šírkové parametre. 2. Cesta III. triedy č. III/018121, ktorá prechádza stredom obce je na niektorých miestach kolízna – nemá všade požadované šírkové parametre. Na druhej strane nedostatok funguje ako dopravný retardér – spomaľovač automobilovej premávky. 3. Chýbajú chodníky po stranách ciest, dôležité v blízkosti školy po stranách komunikácie, ktorá sa napriek nedostatočným šírkovým parametrom využíva ako hlavná prístupová cesta do Dúbravy 4. Chýbajú vyznačené parkoviská 5. Umiestnenie starej požiarnej stanice je nevhodné a priestorovo obmedzené. 6. Priestor námestia v strede obce je málo čitateľný 7. úzke pešie komunikácie v starej časti Dúbravy – problém prístupu požiarnych, zdravotníckych vozidiel a údržby v zime 8. vybudovanie retenčných nádrží v rámci protipovodňových opatrení 9. dokončenie 1. Etapy kanalizácie a ČOV v obci, príprava a realizácia 2. etapy 10. vybudovanie cesty od obce k areálu Petkovo v parametroch obslužnej komunikácie – prepojenie so susednými katastrami (Lazisko, Ľubeľa) 11. vybudovanie zberného dvora a požiarnej zbrojnice na mieste starej ČOV 12. Rozšírenie dopravnej a technickej infraštruktúry na základe požiadaviek na bývanie, rekreáciu a šport.

4.Tabuľková a obrázková časť 4.1 Demografické údaje HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

67


68

4.2 Bývanie a bytový fond 4.3 Občianska vybavenosť obce 4.4 Prehľad ÚHDP – skladba druhov pozemkov v katastri obce 4.5 Prehľad BPEJ v katastri obce – kvalita poľnohospodárskej pôdy 4.1 DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE Tabuľka č.1. Základné údaje o obyvateľstve Počet trvale Veková štruktúra býv. obyvateľov obyvateľov celkom

muži

ženy

0-14

15-59

60+

1329

630

699

244

814

269

Zdroj: Štatistický úrad, 2001

Tabuľka č.8. Ekonomická aktivita obyvateľstva Index vitality *

Index ekonom. zaťaženia**

78,5

71,9


obyv. v predprod. veku

obyv. v pred - a poprod. veku x100

*

x100

**

obyv. v poprod. veku

obyv. v produkt. veku

4.2 BÝVANIE A BYTOVÝ FOND Tabuľka č.2. Štruktúra bytového fondu podľa veku Trvale obývané Veľkosť bytu Byty postavené v rokoch byty 19201971- 19922001 1ob. 2 3 4+ -1919 1970 1991 2001 411 9 38 190 174 11 239 131 30

Neobýv. byty spolu 66

nevyčl. rekr. 36


Tabuľka č.3. Ukazovatele úrovne bývania Počet trvale Počet býv. obyvateľov obyt. ústr., miest. vodo kúp., spl. etáž. (8+m2) vod spr.k. zách. kúrenie 1297 1280 1173 62 1463

Obyt. pl. bytov

Počet HD v bytoch

Počet CD v bytoch

24622

462

580

Na 1 trv. obýv. byt obyt. osôb mies. (8+m2) 3,22 3,56

2

m obyt. pl. 59,9


Tabuľka č.4. Bytový fond Celkový počet bytov 477

Z toho : trvalo obývané

Neobývané

v tom: v rod. dom.

% podiel

abs. počet

358

87,1

66

spolu 411

% podiel na celk. poč. bytov 13,8


Tabuľka č.5. Štruktúra trvale obývaného bytového fondu podľa kategórií HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

68


Z toho : byty

Trvale obývané byty 411

69

%podiel bytov

I. a II.kat.

III.a IV.kat.

III.a IV.kat.

358

53

12,9


Tabuľka č.6. Kvantitatívne ukazovatele úrovne bývania Koeficient obýv. bytov (osôb/1byt)

Na 1000 obyv. pripadá bytov

2,78

358


Tabuľka č. 9. Funkčné členenie územia z hľadiska bývania Funkčná plocha Výmera (ha) m2 / obyv.

% pomer plôch

Rodinné domy Bytové domy

4.3 OBČIANSKA VYBAVENOSŤ OBCE Tabuľka č. 10. Funkčné členenie územia z hľadiska občianskeho vybavenia Funkčná plocha Výmera (ha) m2 / obyv. Plocha pozemkov zákl. vybavenosti Tabuľka č. 11. Funkčné členenie územia z hľadiska výroby Funkčná plocha m2 / obyv. Výmera (ha) % pomer plôch Plochy pozemkov priemyslu, stavieb plochy určené na dožitie so zmenou funkcie a skladov spolu využitia na rekreačné plochy Účelové zariadenie poľnohosp. a lesného hosspodárstva 4.4 PREHĽAD ÚHDP – SKLADBA DRUHOV POZEMKOV V KATASTRI OBCE Tabuľka č. 47. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov Druh pozemku

Výmera (ha)

Zastúpenie (%)

Poľnohospodárska pôda spolu

864,6690

37,2

Orná pôda

298,0082

12,8

Záhrady

24,1072

1,0

TTP

542,5536

23,4

Lesné pozemky

1288,3781

55,5

Vodné plochy

8,8459

0,4

Zastavané plochy a nádvoria

64,1345

2,8

Ostatné plochy

95,2980

4,1

Celková plocha katastra

2321,4491

100,0

z toho:


69


70

Zdroj: www.katasterportal.sk

4.5 PREHĽAD BPEJ V KATASTRI OBCE – KVALITA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY Tabuľka č. 50. Bonitované pôdno-ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy číslo BPEJ popis

zrnitosť

skupina BPEJ

0906002

NP na nekarbonátových aluviálnych sedimentoch


6

0911012

Nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch


7

0963412



7

0963442



7

0965212



6

0965342



6

0965442



7

0976462



9

1000892

Zrázy (nad 25°)

9

1000992

Zrázy (nad 25°)

9

1014061

NP plytké na aluviálnych sedimentoch


7

1063212



7

1065212



6

1065242



6

1065245



6

1065412



7

1065442



7

1066202

HP kyslé a HP podzolované na flyšových sedimentoch

ľahké až stredne ťažké

6

1068015



6

1068212



6

1069212



7

1069242



7

1076462



9

1079265



8


70


71

1079462



8

1079465



8

1082672

HP na výrazných svahoch na flyšových sedimentoch


9

1083682

HP na výrazných svahoch svahových hlín


9

1087412

Rendziny a rendziny hnedé na vápencoch a dolomitoch stredne ťažké - ľahké, typické

8

1089002

HP oglejené a HP kyslé oglejené na rôznych substrátoch


7

1090262

Plytké rendziny


8

1090562

Plytké rendziny


8

1092682



9

1092782



9

1092783



9

1092982



9

1092983



9

1094002

Glejové pôdy


8

1094003

Glejové pôdy


8

1094005

Glejové pôdy


8

Tabuľka č. 12. Funkčné členenie územia z hľadiska dopravy a technickej infraštruktúry Funkčná plocha Výmera (ha) m2 / obyv. % skladba plôch Cestné komunikácie rýchlostné Ostatné cestné komunikácie HLINA A SPOL, GARBIARSKA 2583, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01 ING. ARCH. BORIS BARTÁNUS, KOMENSKÉHO 1261/3, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 031 01

71


72

Centrálne parkoviská Pešie komunikácie a priestranstvá Ostatné dopravné zariadenia Plochy zariadení tech. infraštruktúry Spolu doprava + technická infraštruktúra Tabuľka č. 13. Zeleň v riešenom území Plocha zelene (ha)

Druh zelene A-Verejná zeleň B-Zeleň s obmedz.príst. C-Špeciálna zeleň

Skutoč. podiel 2 m / obyv.

Normat.podiel % skladba plôch

lesoparky ostatné cintoríny zeleň pri RD

D- hosp. zeleň-záhrad. osady Zeleň celkom Tabuľka č. 14. Súhrnný prehľad funkčného využitia územia Hlavné funkčné plochy

Výmer (ha)

Počet obyvateľov

Ob/ha

m2/obyv.

% pomer plôch voči súhr.ploche bývania A = 100

A - Bývanie B - Vybavenosť C - Výroba D - Zeleň E – Doprava a tech. infraštruktúra Spolu


72

Dúbrava 191 Okres Liptovský Mikuláš. starosta obce

Recommend Documents