AKO CHRÁNIŤ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

OBČIANSKY SPRIEVODCA

AKO CHRÁNIŤ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Publikácia, ktorú držíte v rukách, vznikla v rámci projektu, ktorého názov bol „Škola aktívneho občana“. V tejto netradičnej „škole“ sme v rokoch 2009 a 2010 pripravili viacero diskusií a stretnutí, ktorých cieľom bolo podeliť sa navzájom so skúsenosťami, zdieľať vedomosti a účinné postupy medzi aktívnymi občanmi, odborníkmi, členmi mimovládnych organizácií a ďalšími ľuďmi vo Zvolene a okolí. Našim zámerom bolo pomôcť aktívnym občanom a tým, ktorí by sa radi aktívnymi občanmi stali, aby sa mohli zorientovať v legislatíve, postupoch a nástrojoch, ktoré je možné využiť pri ochrane životného prostredia. Napriek zaužívaným predstavám, že nikomu nezáleží na okolí a každý sa stará iba o vlastný prospech, sa totiž ukazuje, že je stále dosť ľudí, ktorí sa nielen zaujímajú o životné prostredie, ale sú dokonca ochotní v jeho prospech niečo urobiť. Niektorých zaujíma zeleň a jej zachovanie v urbanizovanom prostredí, iní monitorujú čistotu ovzdušia a snažia sa presadiť opatrenia na zlepšenie jeho stavu. Veľa ľudí sa aktívne zapája do rozhodovania o tom, čo sa postaví v blízkosti ich domovov, do riešenia parkovania a dopravy, vytvárania príležitostí pre používanie nemotorovej dopravy. Zistili na vlastnej skúsenosti, že nie je možné donekonečna zahusťovať výstavbu či stavať stále ďalšie a ďalšie cesty pre autá. Iní aktívni občania vyvíjajú systematickú činnosť v prospech ochrany kultúrneho dedičstva. Naša skúsenosť hovorí, že takmer všetci aktívni občania sa pri svojich začiatkoch stretávajú s podobnými problémami – iba pomaličky sa začínajú orientovať v postupoch, ktoré sú používané v rozhodovacích procesoch, nemajú sa s kým poradiť, majú iba obmedzený prístup k právnym radám. Nevedia, ako formulovať stanoviská a pripomienky v rámci jednotlivých procesov rozhodovania, ako žiadať o sprístupnenie informácií a ako sa ich aj skutočne domôcť. Preto sme ako jeden z výstupov projektu „Škola aktívneho občana“ spracovali túto príručku – sprievodcu. Pri jej zostavovaní sme mali problém rozhodnúť sa, ako hlboko spracúvať tú ktorú tému. Veľa sme diskutovali aj o tom, aké témy do brožúry vôbec dať, ako vybrať tie, ktoré ľudia najviac potrebujú poznať. Spoločne sme rozmýšľali, či do brožúry zaradiť aj všeobecné témy o sprístupňovaní informácií alebo o správnom konaní, alebo sa skôr zamerať na špecifické postupy smerujúce k ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia. Tieto témy sa totiž prirodzene prepájajú, ale aj vetvia a rozširujú. Nakoniec sme vybrali tie témy a procesy, ktoré sa týkajú špecificky ochrany životného prostredia, ale sú spoločné pre ochranu prakticky všetkých jeho zložiek. Zamerali sme sa na konkrétne možnosti občanov a občianskych združení zúčastniť sa týchto procesov. Pri tom sme, tam kde to bolo účelné, načrtli aj všeobecnejšie súvislosti (správny poriadok, schvaľovanie VZN obce a pod.). Je samozrejmé, že mnohé témy sme iba načrtli, ďalšie – rovnako dôležité – sme vynechali. Bohužiaľ, rozsah publikácie je obmedzený, čo však nevylučuje vydanie jej doplnenia a v budúcnosti. V úvode teda nájdete podrobné informácie o dvoch procesoch, ktoré významnou mierou určujú, čo a za akých podmienok sa bude v konkrétnom území stavať či realizovať – proces tvorby územného plánu a proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie. V ďalšej časti sa venujeme územnému rozhodovaniu, na ktorom naznačujeme aj možnosti verejnosti zúčastniť sa tzv. správnych konaní a to aj v súvislosti s Aarhuským dohovorom. Nasleduje niekoľko ďalších typov správnych konaní, na ktorých sa môže verejnosť zúčastniť – stavebné konanie a konanie o výrube drevín v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Tu vysvetľujeme aj rozdiely medzi účastníkom konania a zúčastnenou osobou. V poslednej časti potom nájdete informácie pre riešenie konkrétnych situácií, ktoré môžu nastať v oblasti ochrany životného prostredia v meste Zvolen. V prípade, ak máte tiež skúsenosti z procesov, ktoré opisujeme na nasledujúcich stranách, budeme radi, ak sa s nimi podelíte s aktívnymi občanmi v svojom meste či obci. Ak máte skúsenosti, ktoré sa odlišujú od našich, alebo nesúhlasíte s niečím, čo nájdete v tejto brožúre, prosíme, ohláste sa nám. Tešíme sa každej spätnej väzbe, každej konštruktívnej rade a zdieľanej skúsenosti, ktorá pomôže aktívnym občanom lepšie chrániť životné prostredie, ktoré je nevyhnutným predpokladom kvalitného života. Združenie Slatinka, november 2010

2



PRVÁ ČASŤ

STAVBY S VPLYVOM NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, ICH UMIESTŇOVANIE A POVOĽOVANIE Každá doba prináša nové ľudské potreby, ktoré sa ľudstvo snaží napĺňať. Naša krajina sa preto neustále mení – v mestách aj obciach pribúdajú rôznorodé budovy, staré štvrte naopak nenávratne miznú. Tam, kde bol desaťročia park, za niekoľko málo mesiacov vyrastie nákupné centrum obklopené monotónnymi parkoviskami. Na poliach s úrodnou pôdou, ktorá stáročia dávala ľuďom obživu, vznikajú nové priemyselné parky, vedľa staré továrne zostávajú chátrať aj so starými environmentálnymi záťažami a skládkami odpadu. Miesta, kde sa ťažia suroviny pre priemysel či výrobu energie, sa rozširujú. Celá krajina je križovaná komunikáciami, produktovodmi, ploty okolo diaľnic nemilosrdne pretínajú tisícročné migračné trasy živočíchov. Neexistuje snáď už ani jedno miesto, kde by sa neprejavila činnosť človeka. V súčasnosti je však kvalita života ľudí priamo závislá od stavu životného prostredia. Ani na Slovensku sa už nedá, tak ako kedysi, z mesta za pár minút prejsť do zdravého prostredia v lese. Ľudia zistili, že nie je možné donekonečna rozširovať sídla, stavať nové a nové cesty, bez vplyvov na okolie vyrábať energiu – to všetko, a mnohé ďalšie činnosti potrebné pre zabezpečenie pohodlia a stále stúpajúcich nárokov ľudí, prinášajú nezvratnú deštrukciu prostredia, v ktorom žijeme. Preto ľudia prijali určité pravidlá na regulovanie činností a stavieb, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Môžeme diskutovať o kvalite týchto pravidiel aj o tom, ako a kto zabezpečuje ich dodržiavanie. V tejto publikácii sa však chceme venovať využívaniu týchto pravidiel verejnosťou a to v prospech ochrany zdravia a ochrany životného prostredia človeka. Príroda si poradí aj bez človeka, ale človek je bez prírody stratený. Občania majú vo všeobecnosti možnosť ovplyvniť prípravu a rozhodovanie o stavbách a činnostiach s vplyvom na životné prostredie (najmä) v týchto procesoch: 1.) spracovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie; 2.) posúdenie vplyvov na životné prostredie - v prípade určitých stavieb, ktoré posudzovaniu podliehajú; 3.) územné konanie; 4.) stavebné konanie. Každý z týchto procesov má špecifické pravidlá, od ktorých sa odvíjajú aj možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania v nich. Procesy a rozhodovanie na seba rôzne nadväzujú, podmieňujú sa, hoci nemusia byť v postupnosti, ako je naznačená vyššie. V každom z týchto procesov majú svoju úlohu rôzne orgány štátnej správy a samosprávy, ktoré vydávajú stanoviská a rozhodnutia v samostatných procesoch. Do tých je možné, samozrejme, sa tiež zapojiť. V tejto časti publikácie sa však budeme venovať najmä tým štyrom procesom, ktoré považujeme za kľúčové a najdôležitejšie pri väčšine stavieb a činností. Okrem toho načrtneme proces rozhodovania v tzv. správnom konaní na príklade rozhodovania stavebných úradov, vrátane tzv. opravných nástrojov.

3



Územné plánovanie, územné plány a verejnosť Dokument s názvom “územný plán“ vyhľadá väčšina ľudí iba ak chce stavať dom, prípadne ak niekto kupuje nehnuteľnosť a chce sa dozvedieť, aké aktivity sa v danej lokalite budú realizovať. V skutočnosti však územný plán priamo aj nepriamo ovplyvňuje kvalitu života väčšiny z nás. Dobrý územný plán definuje, aký druh výstavby bude v danej lokalite, aké aktivity a kde budú prebiehať (resp. prevažovať), kadiaľ pôjdu cesty či akým spôsobom sa bude nakladať s dažďovou alebo odpadovou vodou. Obsahuje však veľa ďalších informácií. Územný plán vzniká tzv. územnoplánovacou činnosťou, ktorou sa (spolu s inými) zabezpečujú úlohy územného plánovania. Práve územným plánovaním sa „vytvárajú predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného 1 rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt“. Územnoplánovacou činnosťou vznikajú rôzne dokumenty, nielen územné plány. Majú rôznu záväznosť a platnosť, ale vždy sa týkajú iba presne vymedzeného územia. Územnoplánovacia dokumentácia (územné plány) má na úrovni mesta/obce platnosť ako „miestny zákon“. Sú záväzné pre všetkých, ktorí chcú na danom území niečo robiť, stavať. Iné dokumenty sa spracúvajú za účelom riešenia špecifických problémov v území a sú podkladom pre spracovanie záväzných „miestnych zákonov“. Tieto dokumenty sa nazývajú územnoplánovacími podkladmi a majú smerný, odporúčací charakter. V praxi sa verejnosť najčastejšie stretne s urbanistickou štúdiou, ale aj územným generelom (napr. dopravy, zelene a pod.), prognózou, územnotechnickými a inými podkladmi. Úlohy územného plánovania sa okrem toho zabezpečujú aj rozhodovaním v územnom konaní, ktorému sa osobitne venujeme v ďalších častiach publikácie, preto v tejto chvíli vymenujeme iba jeho druhy: rozhodnutie o umiestnení stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o stavebnej uzávere a rozhodnutie o chránenom území alebo ochrannom pásme. Pri rozhodovaní o stavbách a činnostiach s dopadom na životné prostredie sú väčšinou najdôležitejšie územné plány. Obstarávajú ich tzv. orgány územného plánovania, ktorými sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady. Ich „nadriadeným“ (tzv. ústredným orgánom) je ministerstvo výstavby. Osobitné postavenie má ministerstvo obrany, ktoré obstaráva územné plány vojenských obvodov. Na úrovní miest a obcí je, v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie originálnou samosprávnou kompetenciou. Ak používame v ďalších častiach brožúry o územných plánoch obcí a miest pojem „orgán územného plánovania“, myslíme tým obec resp. mesto. V praxi by sme teda (napríklad v meste Zvolen) zásielku adresovanú orgánu územného plánovania, adresovali Mestu Zvolen. V tejto súvislosti je veľmi dôležité poznamenať, že v prípade územnoplánovacej dokumentácie musí byť územný plán nižšieho stupňa v súlade so záväznou časťou územného plánu vyššieho stupňa. Ak dôjde ku schváleniu územného plánu, kde je táto zásada porušená, je toto schválenie v plnom rozsahu neplatné. Najvyšším stupňom je tzv. Koncepcia územného rozvoja Slovenska. Ako už názov napovedá, vzťahuje sa na územie celej krajiny a obstaráva ju ministerstvo. S jej záväznou časťou musia byť v súlade územné plány regiónov, ktoré obstarávajú samosprávne kraje. Nižším stupňom sú potom územné plány mesta alebo obce, ktorými sa budeme nižšie zaoberať najviac. Pre jednotlivé časti obce či mesta sa môžu spracúvať územné plány zón, ktoré musia byť v súlade so záväznými časťami nadradenej dokumentácie – teda územného plánu danej obce/mesta.

Osobitná vsuvka: verejnoprospešné stavby Kým sa dostaneme k informáciám o tom, čo to vôbec územný plán je a ako sa do jeho tvorby zapojiť, pristavíme sa pri pojme, ktorý budete na nasledujúcich stránkach vidieť pomerne často. Ide o pojem „verejnoprospešná stavba“. Verejnoprospešné stavby vymedzuje takmer každá územnoplánovacia dokumentácia a na základe takéhoto vymedzenia v schválenom územnom pláne sa môžu vyvlastňovať nehnuteľnosti a obmedzovať vlastnícke práva. Dokonca sa po splnení ďalších podmienok môžu asanovať existujúce budovy a domy. Je však nutné pripomenúť, že na Slovensku je možné vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke práva vo verenom záujem aj pre rôzne iné účely, nielen pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Ide napríklad o výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií (vrátane zriadenia ich ochranných pásiem), ďalej pre výstavbu energetického diela na výrobu a rozvod 2 elektriny, pre účely dobývania ložísk nerastov, výstavbu a prevádzku vodohospodárskych diel atď.

1

§ 1 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Zoznam toho, pre čo je možné vyvlastniť vo verejnom záujme, nájdete v stavebnom zákone. V platnom stavebnom zákone č. 50/1976 Zb. viac informácii nájdete v § 108, ale aj ďalších osobitných predpisoch, na ktoré sa stavebný zákon odvoláva.

2

4



Aké sú to teda verejnoprospešné stavby? Stavený zákon a aj logika označenia hovorí, že by to mali byť stavby vo „verejnom záujme“. Ak by ale niekto hľadal definíciu pojmu „verejný záujem“ v našich zákonoch, asi by zostal nemilo prekvapený. Presná definícia totiž neexistuje. Na obranu nášho štátu však musíme priznať, že podobná situácia je aj v iných krajinách. Verejný záujem je právny pojem, ktorý vyjadruje aktuálnosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu. To znamená, že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem v konkrétnom prípade prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Treba totiž zohľadniť, že vlastník a jeho vlastníctvo nehnuteľnosti je tiež ústavne chránené, a teda aj zachovanie vlastníctva existujúceho vlastníka je verejným záujmom. Z formulácie našich predpisov vyplýva, že vyvlastnenie je možné aj voči verejnému majetku. Vo veciach vyvlastnenia totiž neexistuje hierarchia druhov vlastníctva, preto vyvlastňovateľom môže byť nielen štát alebo obec, ale aj súkromná osoba. Pri posudzovaní splnenia podmienok nejde o porovnávanie druhov vlastníctva, ale o porovnávanie významu verejných záujmov. Keďže všetky druhy vlastníctva sú ústavnoprávne rovnako chránené, iná možnosť ani nie je. Prichádza teda do úvahy nielen posudzovanie verejného záujmu a individuálneho záujmu, ale aj posudzovanie verejných záujmov na oboch stranách (vyvlastniteľ v. vyvlastnený). V prípade územných plánov sa však účel a miera zásahu do vlastníckeho práva nijako zvlášť neskúma. Neexistuje nezávislý subjekt, ktorý by upozornil na skutočnosť, že medzi verejnoprospešné stavby sú v územnom pláne zaradené aj tie, ktoré tu nemajú byť svojou podstatou alebo že ich naplánovaný rozsah nie je účelný vzhľadom na ochranu vlastníckych práv. Existuje dokonca niekoľko prípadov, kedy sa vlastníci nehnuteľností, na ktoré územný plán situoval verejnoprospešnú stavbu, domáhali ochrany svojich práv na súde napadnutím územného plánu. Naše súdy však skonštatovali, že územný plán nie je rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch jednotlivca a nezasahuje ich (teda ani vlastnícke právo 3 vlastníka nehnuteľnosti) . V ďalších častiach brožúry sa ale dozviete, že rozhodnutia, ktoré už vlastnícke práva zasahujú, sa dejú práve na základe schváleného územného plánu. Ide najmä o územné rozhodnutie a rozhodnutie o vyvlastnení. Stavby, ktoré sú definované ako verejnoprospešné v záväznej časti územného plánu sa automaticky považujú za stavby vo verejnom záujme, a pri vyvlastňovacom konaní sa tak berú. Pri tom naša legislatíva ich nijak bližšie necharakterizuje, určuje iba, že by to mali byť stavby určené na „verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia 4 podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia“ . Preto neprekvapuje nižšie uvedené konštatovanie, ktoré je však iba zriedkavým upozornením samospráve z vyššej úrovne štátnej správy: „Definovanie verejnoprospešných stavieb v územnoplánovacej dokumentácii má ďalekosiahle právne dôsledky a tým i socio-ekonomické a environmentálne dôsledky. Preto musia byť verejnoprospešné stavby jasne definované, zdôvodniteľné ako verejný záujem vrátane ich lokalizácie a potreby. Nie je možné ako verejnoprospešnú stavbu definovať „výstavbu parkovísk a ostatných plôch“ alebo „výstavbu parkovacích a odstavných garáží“, v ktorých môže (napr. 5 v niektorých lokalitách) oveľa viac, ako verejný záujem, rezonovať individuálny vlastnícky a podnikateľský záujem.“ Ak si teda uvedomíme, vzhľadom na proces tvorby územného plánu, že o jeho obsahu nezriedka rozhoduje iba niekoľko ľudí a že v podstate hotový dokument, často iba formálne a bez detailnejšieho preštudovania, schvaľujú poslanci obecného či mestského, resp. krajského zastupiteľstva, je táto kompetencia nástrojom s ďalekosiahlymi dôsledkami.

Stručne o územných plánoch Každý územný plán pozostáva z grafickej časti („mapy“) a textovej časti. Tak textová, ako aj grafická časť môže byť buď smerná alebo záväzná. Odlišujú sa od seba tak, že záväzná časť má charakter „miestneho zákona“ a schvaľuje ju orgán územného plánovania uznesením a to formou VZN (všeobecne záväzné nariadenie). Po schválení sa práve záväznou časťou musia riadiť všetci, ktorí chcú niečo robiť na danom území. 6

Grafická časť predstavuje súbor máp a výkresov s určitou mierkou, ktorá je určená vo vyhláške . Tá určuje aj to, aké konkrétne výkresy by najmä mali byť v grafickej časti toho ktorého územného plánu. Farebné označenie plôch a čiar v mape je tiež dané. V prípade, ak sa pripravuje v obci nejaká kontroverzná činnosť, väčšina ľudí sa díva na súlad navrhovanej činnosti a tzv. komplexného výkresu priestorového usporiadania, ktorý býva najčastejšie zverejnený aj na weboch miest a obcí. Ten je však málokedy celý záväzný, preto je dôležité zistiť, ktorý výkres je záväzný a v akom rozsahu.

3 4 5 6

Viac v brožúre” Verejnoprospešné stavby nie sú zadarmo“. Spoločnosť priateľov Slatinky, 2008, 60 s. § 108 ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 20. 1. 2002 v súčasnosti je v platnosti vyhláška MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii

5



Záväzný výkres musí byť súčasťou schváleného VZN a je označený pečiatkou. Často je záväzný iba výkres regulatívov a verejnoprospešných stavieb. Textová časť je rozdelená na smernú časť a záväznú časť. Smerná časť obsahuje, okrem iného, údaje o cieľoch a úlohách, ktoré plán rieši, ale aj vymedzenie hraníc riešeného územia. Záväzná časť obsahuje určenie verejnoprospešných stavieb a chránených častí krajiny a ďalej zásady a regulatívy, teda akési záväzné smernice, ktoré hovoria o tom, aké činnosti sa na daných plochách môžu realizovať a s akými obmedzeniami. Na úrovni obce vymedzujú napríklad výšku zástavby, regulačné čiary (stavebná čiara, uličná čiara), členia plochy a stanovujú spôsob a intenzitu ich využitia, aké činnosti budú na danej ploche prípustné, obmedzené a zakázané. Územnoplánovaciu dokumentáciu (ale aj podklady) môžu obstarať obce a mestá, ako orgány územného plánovania, iba prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Obce a mestá tu vystupujú ako tzv. orgán územného plánovania. Odborne spôsobilá osoba je väčšinou zamestnancom mestského alebo obecného úradu, v prípade menších obcí si takúto osobu obec jednoducho zazmluvní resp. objedná. Tento odborník sa nazýva stručne „obstarávateľ“, ktorý napríklad prejednáva pripomienky s tými, kto ich vniesol, pripravuje podklady pre schválenie územného plánu, zabezpečuje uloženie územného plánu a podobne. Je to osoba, ktorá spĺňa predpoklady určené predpismi, zložila požadovanú skúšku a je zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie ministerstvo výstavby. Obstarávateľ má na starosti proces tvorby územného plánu, teda nekreslí mapy, nespracúva texty. To robí tzv. spracovateľ územného plánu, čo je väčšinou celý tím odborníkov rôznych profesií. Obstarávateľ nemôže byť zároveň aj spracovateľom ním obstarávanej dokumentácie. Zaujímavou je otázka financovania obstarania a spracovania územných plánov. Náklady hradí orgán územného plánovania, ktorý danú dokumentáciu obstaráva. Ak však potrebu obstarania dokumentácie vyvolá výhradne potreba niekoho iného, môže byť tento požiadaný finančne prispieť alebo úplne tieto práce zaplatiť. Je to tak bez ohľadu na to, či ide o orgány štátnej správy či samosprávy, fyzických alebo právnických osôb. Územné plány obcí sa spracúvajú pre územie jednej alebo aj viacerých obcí (miest). Musia sa na tom ale dohodnúť všetky tieto obce a mestá. Nie je teda možné, aby jedno (napríklad väčšie a bohatšie) mesto, nasilu spracovalo územný plán aj pre vedľajšiu menšiu dedinku, ktorý by bol pre ňu nevýhodný. Ibaže by s tým z nejakého dôvodu obec súhlasila. Je dôležité upozorniť na to, že obce s menším počtom obyvateľov nemusia mať spracovaný územný plán. V prípade miest a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi je to ale ich povinnosťou. Rovnako musia mať územné plány aj niektoré menšie obce a to v prípade, ak na ich území je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, ak sa realizuje rozsiahla nová výstavba 7 alebo prestavba v obci , ak je nutné riešiť koncepciu územného rozvoja obce a ďalej, ak táto povinnosť vyplýva z územného plánu regiónu (napr. na splnenie medzinárodných záväzkov). Záväzným sa územný plán stáva až po prijatí uznesenia obecného/mestského zastupiteľstva o schválení VZN obce. Potom musí byť ešte záväzná časť zverejnená na úradnej tabuli najmenej 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom (napr. na webe mesta/obce). Po schválení musí byť do troch mesiacov územný plán obce uložený v danej obci, ďalej na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Správne uložený územný plán je označený, podpísaný a opečiatkovaný, je z neho zrejmé, ktorá časť ja záväzná a ktorá smerná, kto územný plán schválil a ako (číslo uznesenia a dátum schválenia). Tak ako iné veci, aj územný plán sa dá meniť. Dokonca, obec je povinná sústavne sledovať, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia územného plánu. Ak dôjde k zmene predpokladov alebo je potrebné územný plán zosúladiť s územným plánom regiónu, príp. umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Minimálne raz za štyri roky musí obec preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny či doplnky. Robí sa to oznámením o preskúmaní, ktorý býva zverejnený na úradnej tabuli, na základe ktorého je možné zaslať všetky podnety, nápady a návrhy na aktualizáciu a doplnenie dokumentu. Pre spracovanie a schvaľovanie zmien a doplnkov k územnému plánu obce platia všetky pravidlá a informácie spomínané vyššie k procesu tvorby vlastného územného plánu. Rozdiel spočíva v tom, že sa skracuje vlastný proces (chýbajú úvodné časti ako napr. prípravné práce – viac pozri ďalej v nasledujúcej kapitole). Čo sa týka grafickej a textovej časti, spracúva sa iba tzv. náložka na výkresy, čo je priesvitná mapa s vyznačením zmenených či doplnených napr. stavieb. Nezabudnite na to, že aj pri aktualizácii (zmenách či doplnkoch) územného plánu obce, musí byť tento v súlade s územným plánom regiónu. Niekedy sa zabúda, že stále musí byť zachovaný súlad so zadaním územného plánu (zadanie pozri ďalej). V praxi je pri procese tvorby nového územného plánu nutné rátať s niekoľkými rokmi práce, najmä v prípade väčších miest. Preto sa môžete stretnúť s územnými plánmi, ktoré boli spracované pred mnohými rokmi. K nim väčšinou existuje množstvo rôznych doplnkov, aktualizácií a zmien. V prípade, ak je práve z tohto dôvodu už pôvodný plán neprehľadný, malo by sa pristúpiť k spracovaniu úplne nového územného plánu.

7

Tieto pojmy definuje stavebný zákon v ods. 11 § 139a.

6



Ako sa môže verejnosť zapojiť do územného plánovania mesta či obce? Územné plánovanie je odborná činnosť, čo však neznamená, že do nej nesmú hovoriť aj tí, ktorých sa bude týkať výsledok tejto činnosti. Ako sa teda bude využívať tá-ktorá plocha v zastavanom území sídla, ale aj mimo neho, by malo byť predmetom spoločnej diskusie a ideálne aj dohody medzi samosprávou, možnými investormi, občianskymi iniciatívami a občanmi počas procesu tvorby územného plánu. Proces územného plánovania pozná niekoľko možností, ako môžu do procesu vstúpiť obyčajní obyvatelia miest a obcí, ale aj občianske združenia či vlastníci pozemkov. Účasť verejnosti by v tomto prípade mala byť záujmom predstaviteľov mesta či obce, ktoré sú obstarávateľom územných plánov. Informácie o pripravovanej dokumentácii by mali byť prístupné čo možno najširšej verejnosti, aby sa občania mohli podieľať na pripomienkovaní, navrhovaní riešení a aby územný plán vyjadroval názory obyvateľov a nie len malej skupiny investorov, vlastníkov a politikov. 8

Na to, ako zapojiť čo najširšie skupiny verejnosti do tohto procesu, existuje mnoho metód , ktoré sa žiaľ u nás používajú zriedka. V zahraničí, ale aj niektorých našich mestách a obciach, sú pozitívne skúsenosti s verejnými vypočutiami, mapovaním potrieb rôznych skupín verejnosti, diskusiami, ale aj spracovaním občianskych máp. Vo väčšine našich samospráv sa však uplatňujú iba minimálne, zákonom dané spôsoby komunikácie s verejnosťou, aj to často formálne. Stále nie je zriedkavosťou nedostatočné zverejňovanie informácií o prerokúvanej dokumentácii, prerokovávanie cez vianočné sviatky či uprostred leta alebo nezrozumiteľné vysvetľovanie obsahu plánu na verejných stretnutiach. Preto aktívna verejnosť musí osobitne dobre poznať svoje zákonné možnosti na účasť v procese tvorby územného plánu. Ponúknutie možností „nad rámec“ zákona je totiž stále veľmi zriedkavé. Tvorba územného plánu obce sa deje v niekoľkých krokoch, do ktorých sa môže verejnosť zapojiť rôznymi spôsobmi. Dôležité je, že na proces tvorby územného plánu sa nevzťahuje správny poriadok, teda postup, ktorým sa riadi všeobecne rozhodovanie. Pri obstaraní územného plánu teda neexistujú, napríklad, účastníci konania, odvolanie voči rozhodnutiu, možnosť nahliadnutia do spisu v zmysle správneho poriadku a podobne. V tejto publikácii sme sa sústredili na proces tvorby územného plánu obce/mesta. Tvorba územného plánu regiónu je obdobná, s podobnými krokmi, iné sú však orgány územného plánovania. Pri tvorbe územného plánu zóny, čo je časť obce resp. mesta, sa používa obdobný postup, ako pri tvorbe územného plánu obce. Ide však už o detailnejší dokument, pri ktorého tvorbe majú silnejšiu pozíciu vlastníci nehnuteľnosti, keďže sa už pracuje na úrovni parciel. Proces tvorby územného plánu obce/mesta, sme pre potreby rozsahu a hĺbky spracovania tejto brožúry rozdelili do 10 krokov, pričom pri každom sme naznačili spôsoby účasti verejnosti v danej etape prác. Vo všeobecnosti, pri účasti v procese tvorby územného plánu, je veľmi dobré si na začiatku konkrétne identifikovať, kto je orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva dokumentáciu, kto je obstarávateľom (konkrétna fyzická osoba s požadovaným vzdelaním) a kto spracovateľom, kto bude dotknutým orgánom, dotknutou obcou, samosprávnym krajom atď. Umožní nám to rýchlu komunikáciu s kľúčovými osobami v každej etape obstarania územného plánu. Pri tvorbe územného plánu je dobré rozlišovať minimálne tieto etapy: 1) sústavné sledovanie zmien v území, kedy orgán územného plánovania vyhodnocuje, či sa nezmenili predpoklady, z ktorých vychádza územný plán. Ak áno, môže rozhodnúť o obstaraní nového územného plánu. Použitím predpisov o verejnom obstarávaní zabezpečí výber spracovateľa a zabezpečí odborne spôsobilú osobu na obstaranie (tzv. obstarávateľ). Verejnosť: Ktokoľvek môže adresovať na obecný alebo mestský úrad podnet s informáciami, ktoré podľa neho znamenajú zmenu predpokladov, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Je vhodné zaslať nielen názor, ale podložiť ho argumentmi, napríklad z rôznych koncepcií, stratégií, novospracovaných projektov pozemkových úprav a podobne. Pre vypracovanie nového územného plánu, ale aj aktualizáciu existujúceho, sú argumentom aj spracované územnoplánovacie podklady, najčastejšie urbanistická štúdia alebo územný generel. 2) začatie obstarania vlastnej dokumentácie začína prípravnými prácami. Mesto alebo obec, ktoré dokumentáciu obstarávajú, v tomto kroku zverejnia oznámenie o začatí procesu a to spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. 9 Znamená to, že oznámenie musí byť zverejnené na úradnej tabuli , ale ak má obec webovú stránku, na ktorej bežne zverejňuje rôzne oznámenia, za spôsob v mieste obvyklý sa považuje aj tento nástroj komunikácie. V oznámení sa stanoví aj lehota na doručenie prípadných podkladov. V tejto etape stanovuje obstarávateľ aj hranice riešeného územia a účel/predmet riešenia územnoplánovacej dokumentácie. Verejnosť: Rovnako, ako pri predošlom kroku, ktokoľvek môže zaslať podklady pre tvorbu dokumentácie. Sústredené podklady vyhodnocuje obstarávateľ, a stanoví aj ich záväznosť a spôsob využitia. 8

Viac v knihe „Verejné priestory - ako tvoriť verejné priestory s príbehom, s ľuďmi a pre ľudí“. Nadácia Ekopolis, 2010 Napriek tomu, že proces obstarania územného plánu nebeží podľa správneho poriadku, pre túto potrebu je možné odvolať sa na správny poriadok, dnes upravený zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý v § 3 ods. 5 hovorí, že úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

9

7



3) na základe sústredených informácií nasledujú tzv. prieskumy a rozbory. V tomto kroku spracovateľ dáva dohromady získané poznatky o stave územia, možnostiach vývoja, identifikuje problémy a strety záujmov v území. V tejto etape sa spracúva aj tzv. krajinno-ekologický plán. Môže, ale nemusí to byť samostatný dokument o optimálnom usporiadaní územia s prihliadnutím na jeho krajinnoekologické, kultúrnohistorické a socioekonomické podmienky. V praxi je krajinno-ekologický plán zvyčajne iba kapitolou v dokumente, ktorý sa celý volá „Prieskumy a rozbory“. Verejnosť: V tejto etape je možné komunikovať priamo so spracovateľom, zaslať mu napríklad podklady pre spracovanie krajino-ekologického plánu alebo ho osobitným listom upozorniť na konkrétny problém či stret záujmov v území (napríklad stret medzi záujmom chrániť rieku ako biokoridor a postaviť tu zároveň MVE). 4) v súlade s výsledkom prieskumov a rozborov spracúva orgán územného plánovania zadanie. Ide o veľmi dôležitý dokument, pretože práve v ňom sa určujú hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v územnom pláne, stanovujú sa podrobné požiadavky na formu, obsah a rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Dokument, ktorý je na konci celého procesu tvorby územného plánu (návrh územného plánu, ktorý sa schvaľuje), musí byť v súlade s týmto zadaním. V súlade so zadaním musia byť aj všetky aktualizácia a doplnky územného plánu. Prerokovanie zadania musí orgán územného plánovania oznámiť verejnosti účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Rovnako ako v prípade prípravných prác teda nestačí, ak je oznámenie na nástenke na úrade, pretože mimo úradných hodín by sa k nemu nemohla verejnosť vôbec dostať, čo nie je účinná forma oznámenia. Návrh zadania musí byť vystavený na verejné nahliadnutie 30 dní. Rovnaká lehota, teda 30 dní, je aj na podanie pripomienok. Po sústredení a vyhodnotení pripomienok a stanovísk k zadaniu územného plánu obce orgán územného plánovania požiada o preskúmanie návrhu zadania krajský stavebný úrad. Ten posúdi, či je zadanie v súlade so záväznou časťou nadradenej dokumentácie, teda územným plánom regiónu a či bol doterajší postup pri prerokovaní a obstaraní v súlade s predpismi – k tomu vydá stanovisko. Po tomto kroku nasleduje schválenie zadania v obecnom/mestskom zastupiteľstve. Ak však dôjde k schváleniu zadania v rozpore so stanoviskom krajského stavebného úradu, je toto schválenie v celom rozsahu neplatné. Verejnosť: Zadanie sa prerokováva tak s verejnosťou, ako aj dotknutými obcami, samosprávnymi krajmi a dotknutými právnickými osobami. Prerokovanie znamená, že tieto subjekty môžu vzniesť k zadaniu pripomienky, orgán územného plánovania ich však nemusí akceptovať, iba vyhodnotiť. V praxi je výsledkom „vyhodnotenia“ dokument, kde je napísaná tá-ktorá pripomienka a k nemu je uvedená poznámka, čo sa s touto pripomienkou stalo. Iným je ale prípad tzv. dotknutých orgánov, s ktorými musí byť zadanie dohodnuté. Znamená to, že ich pripomienky musia byť buď akceptované alebo sa musí rozpor odstrániť rokovaním. Verejnosť zasiela svoje pripomienky priamo orgánu územného plánovania, ale navyše môže komunikovať aj s dotknutými orgánmi, ktorých stanoviská sú akoby „silnejšie“, preto ich môžu požiadať, aby do tohto stanoviska zapracovali dôležité skutočnosti, na ktoré ich upozorníme. Je nutné dať pozor na to, že dotknuté orgány majú tiež 30 dňovú lehotu na vyjadrenie, ak sa nedohodnú inak, na čo sa však nie je dobré spoliehať. To, kto je dotknutým orgánom stanovuje 10 stavebný zákon , ale vo všeobecnosti sú to úrady životného prostredia, lesné úrady, pozemkové úrady a podobne. Vlastné pripomienky verejnosti je potrebné formulovať čo najkonkrétnejšie. Nestrácajte čas pripomienkami, ktoré iba definujú vašu pozíciu (napríklad, že s niečím nesúhlasíte). Skúste naformulovať čo najpresnejšie návrhy na zmeny a doplnenie formulácií, prípadne ich celkové vylúčenie zo zadania. Rovnako môže verejnosť komunikovať s krajským stavebným úradom, ktorému je možné adresovať list s upozornením na konkrétny problém v zadaní, príp. v procese jeho obstarania. 5) v ďalšej etape spracovateľ, na základe schváleného zadania a pod dozorom orgánu územného plánovania, spracuje koncept územného plánu. Koncept má rovnakú štruktúru, ako vlastný územný plán. Obsahuje teda smernú aj záväznú časť, texty aj grafickú časť. Dôležité je, že koncept je variantný, pričom varianty by mali byť práve v oblastiach, kde boli identifikované strety záujmov. Koncept musí obsahovať aj správu z hodnotenia vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie. Tu dochádza k prieniku s procesom EIA (resp. SEA+ pozri ďalej v nasledujúcej časti publikácie). Posúdenie územného plánu sa robí práve v etape konceptu preto, že iba koncept je variantný. Je však nutné priznať, že v praxi je takého posudzovania pomerne formálne a väčšinou bez zásadných vplyvov na ďalší proces. Obdobne, ako pri zadaní, oznámenie o prerokovaní konceptu musí byť zverejnené spôsobom v mieste obvyklým. Od oznámenia musí byť koncept vystavený na nahliadnutie, a to najmenej 30 dní.

10

Viac pozri v § 126 a § 140a resp. 140b zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom poriadku.

8



11

Pred uplynutím tejto lehoty orgán územného plánovania musí zvolať verejné stretnutie . Na ňom obstarávateľ a spracovateľ predstavia koncept, a to „všeobecne zrozumiteľným spôsobom“. Znamená to, že verejnosť sa môže domáhať, aby odborníci rozprávali spôsobom zrozumiteľným, aby sa stretnutie nezmenilo na zbytočne strávený čas plný nezrozumiteľných a cudzích výrazov. Lehota najmenej 30 dní, musí byť určená aj na vznesenie pripomienok verejnosti. V obciach do 2 000 obyvateľov sa koncept nemusí spracúvať. Na základe zadania sa spracúva priamo návrh územného plánu (pozri v bode 6). Toto však neplatí, ak ide o obec so štatútom kúpeľného miesta a obec, na ktorej území sa nachádza vtáčie územie (aj navrhované), územie európskeho významu alebo súvislá európska sústava chránených území (tzv. NATURA 2000). Tieto obce musia vypracovať aj koncept územného plánu, pretože práve on obsahuje správu z hodnotenia 11

Toto verejné stretnutie sa volá tiež „verejné prerokovanie“ v užšom slova zmysle.

9



vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie. Aj v niektorých mestách a obciach s počtom obyvateľov väčším ako 2 000 je možné pristúpiť od zadania priamo k návrhu územného plánu. Ide o špecifické situácie, keď je 12 vopred spracovaná urbanistická štúdia a táto je prerokovaná rovnako, ako by bol prerokovaný koncept. Verejnosť: Podobne ako pri predchádzajúcom bode, aj koncept sa prerokováva s dotknutými orgánmi, obcami a samosprávnym krajom, dotknutými fyzickými a právnickými osobami. Prerokovanie je vyslovene verejné – znamená to, že v lehote minimálne 30 dní od zverejnenia oznámenia o spracovaní konceptu, musí byť verejné stretnutie. Na tomto stretnutí môžu občania predniesť svoje pripomienky, ale slúži skôr na predstavenie konceptu, jeho variantov, teda je skôr vhodné sa veľa pýtať, zisťovať, čo nie je celkom jasné a podobne. Verejnosť môže rovnako zaslať vlastné pripomienky ku konceptu, ale môže komunikovať aj s dotknutými orgánmi, obcami, krajmi, dotknutými osobami a požiadať ich, aby do ich stanovísk zapracovali argumenty od občanov. Na rozdiel od zadania, pripomienky dotknutých orgánov majú rovnakú „silu“ ako ostatné pripomienky, teda orgán územného plánovania sa nemusí s dotknutými orgánmi „dohodnúť“. Je to preto, že koncept vychádza zo zadania, počas ktorého už k dohode došlo, a teda sa ani nepredpokladá vznik rozporu. Pripomienky verejnosti je opäť potrebné doručiť písomne orgánu územného plánovania, teda obci/mestu a to v stanovenej lehote. Sústreďte sa na konkrétne návrhy na zmeny a preformulovanie textov, najmä v záväznej časti. Nezohľadnené pripomienky ku konceptu sú prerokované s tým, kto ich uplatnil. Na toto prerokovanie by ste mali byť riadne pozvaní, na konkrétne miesto a termín. Tu vám obstarávateľ, niekedy aj so spracovateľom, oznámi, prečo nebola vaša pripomienka akceptovaná (buď celá alebo sčasti). Ak budú všetky vaše pripomienky akceptované, pozvanie na opätovné prerokovanie nedostanete. Pre istotu odporúčame vyžiadať si vyhodnotenie pripomienok (tzv. súborné stanovisko) a to v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby ste vedeli, aké pripomienky boli vznesené, ktoré boli akceptované a ktoré nie. Tu je namieste otázka: Kto rozhoduje o tom, či bude pripomienka akceptovaná alebo nie? V praxi sme sa stretli s dvoma rôznymi postupmi. Obe vychádzajú zo skutočnosti, že orgán územného plánovania spracúva tzv. súborné stanovisko s výsledkami prerokovania konceptu. Súborné stanovisko obsahuje súpis všetkých uplatnených pripomienok a stanovísk a k nim je pripísané, či boli akceptované úplne, sčasti alebo úplne nie, a prečo. V niektorých prípadoch si obstarávateľ dá toto súborné stanovisko „vopred“ schváliť v obecnom či mestskom zastupiteľstve, ešte pred opätovným prerokovaním pripomienok. Na stretnutí potom iba oznámia tomu, kto vzniesol pripomienky, že tieto neboli akceptované, pretože o tom rozhodlo zastupiteľstvo. Iný postup je taký, že obstarávateľ pripraví vyhodnotenie pripomienok, neakceptované prerokuje s tým, kto ich uplatnil, a až potom dá čistopis súborného stanoviska schváliť v zastupiteľstve. Takto sa dá na opätovnom prerokovaní ešte diskutovať o pripomienkach, pretože niekedy nie je možné akceptovať navrhovanú formuláciu, ale inú, vecne podobnú, je možné zapracovať do riešenia bez problémov. Ide o pripomienky, ktoré napríklad boli nesprávne pochopené kvôli nejednoznačnému naformulovaniu, ale inak sú prínosné a správne. Schválenie súborného stanoviska v zastupiteľstve nie je jednoznačne dané zákonom, ale často sa robí, keďže ide o ďalší dôležitý krok v procese tvorby územného plánu. Ak sa tak stane, je možné zo strany verejnosti komunikovať so svojimi volenými zástupcami (poslankyňami a poslancami), žiadať ich o prípadnú zmenu v súbornom stanovisku. 6) po prerokovaní konceptu sa spracúva návrh územnoplánovacej dokumentácie. Obsah návrhu územného plánu 13 obce/mesta je presne stanovený vo vykonávacej vyhláške ku stavebnému zákonu . Návrh obsahuje grafickú aj textovú časť, smernú a záväznú časť. V spomínanej vyhláške nájdete aj vymedzenie niektorých pojmov, s ktorými pracuje územný plán obce – osobitne by sme chceli upozorniť, že je tu definované aj obytné, zmiešané, výrobné a rekreačné územie, čo je v nich možné umiestňovať a čo naopak nie. Prerokovanie návrhu územného plánu je nutné opäť oznámiť spôsobom v mieste obvyklým (viac pozri pri predchádzajúcich krokoch procesu). Robí to, rovnako ako pri koncepte, orgán územného plánovania. Ten zabezpečí aj vystavenie návrhu počas 30 dní na verejné nahliadnutie. V rovnakej lehote, do 30 dní od zverejnenia oznámenia o prerokovaní návrhu, je možné zasielať písomné pripomienky k návrhu. Táto lehota môže byť primerane predĺžená, a to v prípade, ak sa rieši územie so zložitými vzťahmi. Verejnosť: Zvyčajne prvým návrhom zo strany verejnosti smerom k orgánu územného plánovania, býva v tejto etape žiadosť o predĺženie lehoty na pripomienkovanie. Napriek tomu, že legislatíva priamo takého „primerané“ predĺženie lehoty umožňuje, v praxi ho orgány územného plánovania využívajú iba málo. Dokonca aj vo veľkých mestách, kedy je takmer nemožné v lehote 30 dní naštudovať informácie v dokumentácii, sa predĺženie nepoužíva.

12 13

Ide o špecifickú situáciu, upravená je v § 21 ods. 8 stavebného zákona. § 12 vyhlášky MŽP R č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

10



Návrh územného plánu sa prerokúva s dotknutými obcami, samosprávnymi krajmi, dotknutými právnickými osobami a s dotknutými orgánmi sa návrh nielen prerokuje, ale aj dohodne (rovnako ako pri zadaní). Tu sa otvára možnosť komunikovať s týmito orgánmi priamo, a žiadať o zapracovanie konkrétnych informácií do ich stanoviska. Dotknuté orgány majú na vyjadrenie lehotu 30 dní, a ak sa dovtedy úrad nevyjadrí, predpokladá sa, že k návrhu nemá žiadne pripomienky. Písomné pripomienky verejnosti adresované orgánu územného plánovania sú, rovnako ako pri koncepte, vyhodnotené. Tie, ktoré nie sú akceptované, musia byť opätovne prerokované. Na toto prerokovanie sa vzťahujú rovnaké postupy, ako pri opätovnom prerokovaní pripomienok ku konceptu. 7) v tomto kroku začínajú práce, ktoré smerujú ku schváleniu návrhu územného plánu. Už v tomto čase bude pravdepodobne na pripomienkovanie zverejnený návrh VZN (všeobecne záväzného nariadenia), ktorým sa budú vyhlasovať záväzné časti územného plánu. Návrh VZN totiž preskúmava krajský stavebný úrad spolu s ďalšími 14 podkladmi (pozri nasledujúci bod), a keďže zákon o obecnom zriadení hovorí, že každý návrh VZN musí byť daný na pripomienkovanie, najpravdepodobnejšie sa tak udeje v tejto etape. Návrh VZN musí byť zverejnený na úradnej tabuli a na webe mesta (povinne) alebo obce (ak ho má zriadený), prípadne aj iným spôsobom, ak je v mieste obvyklý. Zákon o obecnom zriadení hovorí, že návrh musí byť zverejnený najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva o tomto návrhu VZN. V praxi ale verejnosť skôr prekvapí opačná situácia – ak zistia, že zastupiteľstvo ide rokovať o návrhu VZN, ktorým sa majú vyhlásiť záväzné časti územného plánu, a chcú ho pripomienkovať, veľmi často zistia, že tento bol už zverejnený dlhé týždne pred tým a lehotu na pripomienkovanie nestihli. Problémom je aj to, že program zastupiteľstva sa zverejňuje minimálne tri dni pred jeho konaním, čo môže byť skutočne krátky čas na reakciu zo strany verejnosti. Dňom vyvesenia návrhu VZN začne plynúť najmenej 10 dňová lehota na uplatnenie pripomienok. Tie môžu byť podané písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom/mestskom úrade. Dôležité je, že z pripomienky musí byť jasné, kto ju podáva a možno ňou iba navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu 15 (jeho doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie). Vyhodnotenie pripomienok k návrhu VZN musí byť predložené poslancom najneskôr 3 dni pred konaním zastupiteľstva, na ktorom sa má VZN schvaľovať, robí ho osobitná komisia. Niekedy ale takúto komisiu zastupiteľstvo nemá, vtedy pripomienky vyhodnocuje ten, kto pripravil VZN. Verejnosť: V tejto etape je potrebné zo strany verejnosti komunikovať so svojimi volenými zástupcami. Okrem formulovania vlastných pripomienok k návrhu VZN, ktoré musia byť maximálne konkrétne a jasné, je vhodné zaslať všetkým (alebo iba vybraným) poslancom osobný list s informáciami o tom, aké pripomienky ste uplatnili k návrhu VZN a prečo. Dosiahnete tak, že poslanci budú mať nielen vyhodnotenie vašich pripomienok 3 dni pred zasadnutím zastupiteľstva, ale aj zdôvodnenie prečo ste ich podali a prečo ich považujete za dôležité. 8) pred schválením územného plánu mesta/obce ešte nastáva preskúmanie návrhu územného plánu krajským stavebným úradom. Tento krok sa niekedy stručne nazýva „paragraf 25“, pretože je upravený v stavebnom zákone práve v tejto časti. Orgán územného plánovania musí stavebnému úradu doručiť nielen vlastný návrh územného plánu, ale aj návrh VZN, ktorým bude vyhlasovaná záväzná časť a ďalej aj vyhodnotenie stanovísk a pripomienok. Krajský stavebný úrad potom do 30 dní vydá stanovisko o tom, či je obsah návrhu v súlade so záväznou časťou nadradeného územného plánu (teda územným plánom regiónu) a či postup jeho obstarania bol v súlade s predpismi. Rovnako musí byť návrh v súlade so zadaním a záväzná časť územného plánu (ktorá je vyhlasovaná 16 VZN), musí obsahovať všetky náležitosti. . Ak krajský stavebný úrad vydá nesúhlasné stanovisko, a skonštatuje nesúlad s vyššie uvedenými dokumentmi, nie je možné návrh územného plánu schváliť, resp. takého schválenie je v plnom rozsahu neplatné. Verejnosť: V tomto kroku môžu občania komunikovať priamo s krajským stavebným úradom. Deje sa tak po opätovnom prerokovaní pripomienok k návrhu územného plánu a po pripomienkovaní návrhu VZN, pretože krajský stavebný úrad by mal mať k dispozícii už „čistopis“ všetkých dokumentov. Nie je možné, aby stavebný úrad dal stanovisko k preskúmaniu návrhu územného plánu, a následne sa preskúmané podklady menili. Krajskému stavebnému úradu je možné adresovať pripomienky nielen o obsahu územného plánu, ale aj k procesu jeho obstarania. Je vhodné, ak sú tieto pripomienky konkrétne a jasné. 9) ako sme už niekoľkokrát spomenuli, schválenie záväzných častí územného plánu robí zastupiteľstvo obce resp. mesta, a to prostredníctvom prijatia uznesenia o schválení VZN. Poslankyne a poslanci dostanú pred rokovaním zastupiteľstva vyhodnotenie všetkých pripomienok k návrhu plánu, vlastný návrh územného plánu, návrh VZN, ako aj vyhodnotenie pripomienok k VZN, ktoré obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil

14 15 16

§ 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Zákon hovorí dokonca o tom, že “Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.” definované v § 13 zákona č. 50/1976 Zb.

11



pripomienky, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Pred vlastným prijatím uznesenia o schválení VZN prijímajú poslanci „bežné“ uznesenie, ktorým odsúhlasia spôsob vybavenia pripomienok k návrhu územného plánu. VZN sa potom schvaľuje trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Po schválení VZN, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti územného plánu, je nutné ešte nariadenie vyhlásiť. To sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom 17 od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti . Stavebný zákon zasa hovorí o tom, že záväzné časti územného plánu musia byť vyvesené na úradnej tabuli najmenej 30 dní. Verejnosť: V tejto chvíli je územný plán úplne v rukách poslankýň a poslancov obecného resp. mestského zastupiteľstva. Pri ich vyťaženosti často neprekvapuje, že sa vo veci schvaľovania územných plánov spoľahnú na zamestnancov obecného či mestského úradu, odborne spôsobilú osobu obstarávateľa a spracovateľa, a predložený materiál detailne neštudujú. 18

Nezabudnite, že v tomto kroku nemôžete dosiahnuť zmenu už preskúmaného a spripomienkovaného VZN. Vaša aktivita musí smerovať voči uzneseniu, ktorým zastupiteľstvo odsúhlasuje spôsob vybavenia pripomienok k návrhu územného plánu. Ak budete úspešní, vrátite celý proces pravdepodobne až do kroku opätovného prerokovania pripomienok k návrhu územného plánu. Preto buďte voči poslancom úprimní a otvorení, jasne ich upozornite na túto skutočnosť a pripravte si veľmi jasné argumenty, prečo, aj napriek tomuto zdržaniu, je pre mesto/obec a jeho občanov lepšie neschváliť územný plán tak, ako je pripravený. 10) posledným krokom je uloženie územnoplánovacej dokumentácie. Schválený územný plán obce je uložený na obci, ďalej na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Do troch mesiacov od schválenia sa musí v územnom pláne označiť textová časť, hlavné výkresy a záväzná časť tzv. schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje označenie toho, kto dokumentáciu schválil, číslo uznesenia a dátum schválenia, musí obsahovať aj pečiatku, meno oprávnenej osoby a podpis. Je veľmi dôležité, aby schválená a uložená dokumentácia boli totožné. Uložená dokumentácia je totiž akýmsi čistopisom schváleného územného plánu, na základe ktorého sa rozhoduje o umiestnení stavieb, vypracúvajú sa dokumentácie stavieb aj ďalšia územnoplánovacia dokumentácia. Verejnosť: V prípade, ak máte dôvodné podozrenie, že uložená a schválená dokumentácia sa líšia, poraďte sa s právnikom o ďalšom postupe. Tu sa už dostávame do roviny trestnoprávnej zodpovednosti toho, kto takého pozmeňovanie urobil alebo na neho vydal pokyn. V praxi sa dá takéto pozmenenie zistiť iba prácnym porovnaním verzie, ktorú mali na schválenie poslanci a tou, ktorá je uložená na vyššie uvedených miestach. Aj po schválení a uložení územného plánu je možné uplatniť nástroje na jeho „otvorenie“. Ak máte poznatky o rozpore záväznej časti územného plánu so záväznou časťou nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, so zadaním alebo rozsahom územného plánu, príp. došlo podľa vášho názoru k porušeniu predpisov v procese jeho obstarania, môžete tieto informácie adresovať vo forme podnetu na okresnú prokuratúru. Prokurátor môže vydať protest prokurátora, ktorým sa musí zastupiteľstvo zaoberať. Po tomto kroku sa opäť dostávame do kroku č. 1. Orgán územného plánovania je povinný neustále sledovať, či sa nezmenili predpoklady, z ktorých vychádza existujúci územný plán. Ak áno, rozhodne o jeho aktualizácii, teda spracovaní zmien alebo doplnkov územného plánu. Tie schvaľuje orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Postup je podobný, ako pri tvorbe nového územného plánu, ale začína sa až od kroku 6 našej schémy. Problémom územných plánov miest a obcí je niekedy ich veľká mierka, a teda ich malá podrobnosť. Musíme si uvedomiť, že v mape s mierkou 1:10 000 je aj normálna čiara s hrúbkou 0,5 mm v skutočnosti pásom o šírke 5 m. Preto územný plán definuje oblasti, pre ktoré je potrebné spracovať tzv. územný plán zóny. Pri tomto type územnoplánovacej dokumentácie sa už pohybujeme na úrovni jednotlivých stavebných pozemkov. Postup pri obstaraní a schvaľovaní územného plánu zóny je v podstate obdobný, ako pri územnom pláne obce/mesta. Orgán územného plánovania však rokuje aj s konkrétnymi fyzickými a právnickými osobami, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu zóny dotknuté. Tak spracovanie zmien a doplnkov, ako aj územného plánu zóny môže iniciovať aj verejnosť. Je možné využiť, okrem bežnej komunikácie s orgánom územného plánovania či volenými poslancami, aj petíciu.

17

Vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým (§ 6 ods. 8 a 9 zákona o obecnom zriadení). 18 Pravdepodobne každý obstarávateľ by v takej chvíli tlačil na stiahnutie materiálu z rokovania. Ak by na zastupiteľstve poslanci zmenili návrh územného plánu a všetky podklady, ktoré už raz preskúmal stavebný úrad a vydal k nim stanovisko podľa § 25, musel by sa celý proces znovu vrátiť minimálne do etapy pred preskúmaním.

12



Posudzovanie vplyvov stavieb a činností na životné prostredie Vo všeobecnosti je potrebné rozoznávať dva rôzne procesy hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Jeden, ktorý sa niekedy označuje skratkou SEA, je hodnotením vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie. S týmto sme sa stretli v predchádzajúcej časti, pri hodnotení vplyvov konceptu územného plánu, ako strategického dokumentu, na životné prostredie. Druhý, ktorý sa označuje zasa skratkou EIA, je procesom, v ktorom sa posudzujú vplyvy konkrétnych stavieb a činností (napr. ťažby surovín, výstavby priehrad, skládok odpadu a pod.) na životné prostredie v konkrétne vymedzených územiach. Väčšina verejnosti sa zapája do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie druhého typu, teda do procesu EIA. Sú to začiatočné písmena z anglického označenia Environmental Impact Assessment, a označujú proces, ktorého cieľom je získať predstavu o výslednom vplyve navrhovanej stavby alebo činnosti na životné prostredie. Rovnako sa v rámci tohto procesu vyhodnocuje, či je túto činnosť vhodné realizovať, resp. za akých podmienok. EIA je súčasťou zákonodarstva vo všetkých štátoch Európskej únie. 19

Proces EIA, podobne ako proces tvorby územného plánu, sa neriadi správnym poriadkom , teda nemá účastníkov konania, nie je možné sa proti jeho výsledku odvolať, a jeho výstup (tzv. záverečné stanovisko, o ktorom sa dozviete ďalej) 20 má iba odporúčací charakter. Jeho priebeh sa riadi zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie , ktorý obsahuje množstvo príloh. Dôležitá príloha, pre začiatok, je príloha č. 8, ktorá obsahuje zoznam činností podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Nájdete tu vymenované rôzne stavby/činnosti z 15 rôznych oblastí, pre ktoré je nutné (ešte pred vlastným povolením v procese územného resp. stavebného rozhodovania) spracovať dokumentáciu EIA. Výstup z procesu EIA je pre stavby a činnosti uvedené v tejto prílohe, povinným podkladom pre vlastné povolenie danej činnosti. Niektoré činnosti sa musia povinne posúdiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie bez ohľadu na to, aká bude ich intenzita, množstvo, opakovanie sa. Pri niektorých sa hodnotí povinne ich vplyv iba v prípade, ak sú prekročené limitné množstvá spracúvaných surovín, alebo je splnený iný limit (veľkostný, počet, objem a pod.). V prípade ďalších činností a stavieb sa najskôr robí tzv. zisťovacie konanie, v ktorom sa rozhoduje, či vôbec proces EIA bude realizovaný, teda 21 či sa daná činnosť bude alebo nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie . Je nutné uvedomiť si, že v procese EIA sa v podstate nepovoľuje konkrétna stavba alebo činnosť, a úrady, ktoré sa v procese zúčastňujú, teda nemajú v tomto procese možnosť túto stavbu “zakázať“. Na druhej strane je dôležité, že odporúčanie nerealizovať navrhovanú činnosť v danom území z dôvodu negatívnych vplyvov na životné prostredie, je zásadným argumentom pre ďalšie rozhodovanie. Proces EIA umožňuje verejnosti významnou mierou zasiahnuť do rozhodovania o životnom prostredí. Pri dodržaní všetkých pravidiel má zainteresovaná verejnosť v ňom zabezpečené totiž nielen právo na informácie o životnom prostredí, právo podávať pripomienky v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ale má právo zúčastniť sa aj ďalšieho povoľovacieho konania, ktoré nasleduje za procesom EIA.

Kto je kto v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie Obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť uskutočniť, alebo ktorej územie bude touto činnosťou ovplyvnené (napríklad exhalátmi, zmenenou kvalitou vody a podobne), je dotknutá obec. Vymedzenie, ktorá obec je a ktoré nie je dotknutá, robí navrhovateľ v tzv. zámere, ale väčšinou sa obmedzuje striktne na kataster obce, v ktorom bude stáť stavba. Ide však o dôležitú skutočnosť, ktorá má vplyv na ďalšie etapy posudzovania a rozhodovania. Často sa ako dotknutá obec nevymedzí napríklad obec, cez ktorú bude smerovaná doprava pri výstavbe alebo prevádzke skládky odpadu, na ktorej katastri budú situované obslužné stavby k hlavnej stavbe a podobne. V prípade, ak vaša obec nie je identifikovaná ako dotknutá, ale jednoznačne bude jej územie navrhovanou činnosťou ovplyvnené, hoci aj nepriamo, požiadajte v pripomienkach k zámeru o doplnenie. Úplne najlepšie je, ak o toto doplnenie požiada aj samospráva danej obce, preto oslovte volených zástupcov a žiadajte, aby obec požiadala príslušný orgán o jej zaradenie medzi tzv. dotknuté. Príslušný orgán je buď ministerstvo životného prostredia, krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia. Jeden z týchto úradov v podstate riadi celý proces posudzovania – ktorý to je, záleží na charaktere posudzovanej činnosti/stavby. Vo všeobecnosti: Ministerstvo životného prostredia SR má v kompetencii všetky stavby a činnosti, ktorých vplyv sa hodnotí povinne, či už bez limitu alebo po dosiahnutí určitého limitu; obvodné úrady životného prostredia zasa vykonávajú zisťovacie konania v svojej územnej pôsobnosti. Verejnosť sa najčastejšie stretne v pozícii príslušného orgánu s ministerstvom životného prostredia.

19 20 21

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení. Tieto činnosti sú vymenované v prílohe 8. zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení.

13



Úrad, ktorý v ďalšom konaní (napríklad podľa stavebného zákona) rozhoduje o povolení činnosti, je povoľujúci orgán. To môže byť napr. obvodný alebo krajský úrad životného prostredia, banský úrad atď., podľa toho, o akú činnosť ide. Okrem toho zákon rozlišuje ešte dotknutý orgán, čo je zvyčajne úrad, ktorý má na starosti tie súčasti životného prostredia, ktoré môžu byť zámerom dotknuté. Je veľmi dôležité, že tieto úrady a inštitúcie sa vyjadrujú k dokumentáciám spracovaným v rámci procesu EIA a ich stanoviská sú veľmi dôležité. Ak viaceré dotknuté orgány zo závažných dôvodov vyjadria nesúhlas s realizáciou nejakej stavby v danom území, alebo stanovia prísne podmienky, za ktorých je možné danú činnosť realizovať, nie je dôvod tieto stanoviská ignorovať a v procese EIA nezohľadniť. Verejnosť môže samozrejme komunikovať v procese EIA aj s týmito orgánmi, obracať sa na nich s informáciami a žiadosťami o ich zohľadnenie pri tvorbe stanovísk v procese. V procese posudzovania vplyvov, ako sme spomínali už na predchádzajúcich stranách, má významné miesto aj zainteresovaná verejnosť. Je to verejnosť, ktorá má záujem, alebo môže mať záujem „na postupoch environmentálneho 22 rozhodovania“ . Môže to byť aj jedna fyzická osoba, teda ktorýkoľvek občan (nielen dotknutej obce), ale aj formálne a neformálne zoskupenia občanov, teda združenia, organizácie, iniciatívy. Byť „zainteresovanou verejnosťou“ znamená, mať možnosť právnymi prostriedkami ovplyvniť činnosti, ktoré zasahujú do životného prostredia, ak na tom majú občania z nejakého dôvodu záujem. Od mája 2010 zo zákona o posudzovaní vplyvov vypadli diskriminujúce opatrenia týkajúce sa minimálneho počtu osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktoré mohli založiť občiansku iniciatívu alebo občianske združenie. Pôvodne bolo nutné, aby občianske združenie založilo min. 250 fyzických osôb, z toho 150 ľudí s trvalým pobytom v dotknutej obci, to však bolo zrušené. Rovnako už neplatí obmedzenie, že občiansku iniciatívu muselo tvoriť min. 500 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 250 s trvalým pobytom v dotknutej obci. V súčasnosti, v súlade s Aarhuským dohovorom, medzi zainteresovanú verejnosť patrí najmä: a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá v rámci procesu EIA písomné stanovisko ku zámeru, rozsahu 23 hodnotenia alebo správe o hodnotení, z ktorého “vyplýva jej záujem na rozhodnutí.“ Táto osoba má v rámci následného povoľovacieho konania postavenie účastníka konania; b) občianska iniciatíva - neregistrovaná, pomerne voľná skupina ľudí starších ako 18 rokov, ktorý podpíšu spoločné stanovisko k zámeru, rozsahu hodnotenia alebo správe o hodnotení. Spolu s písomným stanoviskom je 24 potrebné predložiť podpisové listiny . Zastupuje ju splnomocnenec. Iniciatíva je účastníkom následného povoľovacieho konania; c) občianske združenie založené na podporu stanoviska občianskej iniciatívy alebo priamo na účel ochrany životného prostredia. V prípade, ak takéto združenia stihne, okrem registrácie stanov v zmysle zákona 25 o združovaní občanov, podať stanovisko k zámeru, rozsahu hodnotenia alebo k správe o hodnotení (pozri ďalej), stáva sa automaticky účastníkom ďalších povoľovacích konaní; d) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia. Ide o fungujúcu organizáciu, ktorá má v stanovách ako poslanie (cieľ) ochranu životného prostredia. Takáto organizácia je automaticky účastníkom následných povoľovacích konaní, ak predloží písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti a k nemu predloží kópiu dokladu o zaregistrovaní; e) právnická osoba (napr. poľnohospodársky subjekt, ktorý pôsobí v dotknutom území alebo obec). Týmto však zákon nepriznáva ďalšie práva tak, ako vyššie uvedeným skupinám zainteresovanej verejnosti.

Proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie Väčšina aktívnych občanov, ako sme spomenuli skôr, sa zapája do procesov EIA, teda posudzovania vplyvov konkrétnych navrhovaných stavieb a činností na životné prostredie konkrétneho územia. Preto sa teraz zameriame na postupnosť krokov v rámci tohto typu hodnotenia. Posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie (EIA) má nasledovné kroky: Zisťovacie konanie: predloženie zámeru → (pripomienkovanie) → rozhodnu[e príslušného orgánu o tom, čo sa bude činnosť posudzovať. Ak sa nemusí posudzovať, môže navrhovateľ požiadať o ďalšie rozhodnutia v rámci následných povoľovacích procesov. Ak áno, dostávame sa automaticky do kroku určenie rozsahu hodnotenia tak, ako pri povinnom hodnotení (pozri ďalej). 22

§ 24 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení § 24a zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení 24 Podpisová listina musí obsahovať meno a priezvisko, trvalý pobyt, rok narodenia a podpis. 25 Najneskôr s písomným stanoviskom je nutné príslušnému orgánu doložiť kópiu dokladu o zaregistrovaní združenia a podpisové listiny s uvedením mena a priezviska, trvalého pobytu, dátumu narodenia a podpisu osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú. 23

14



Povinné hodnotenie: predloženie zámeru → (pripomienkovanie) → určenie rozsahu hodnotenia (pripomienkovanie) → správa o hodnotení činnosti → verejné prerokovanie správy a jej pripomienkovanie → (pripomienkovanie) → odborný posudok k navrhovanej činnosti → záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti. Nezabudnite, že celý proces, a teda aj spracovanie všetkých hodnotení, expertíz a štúdií, objednáva a financuje navrhovateľ. Nie je to najšťastnejšie riešenie, pretože takto je spracovateľ priamo prepojený s navrhovateľom činnosti, ktorá má byť zároveň týmto spracovateľom nestranne posúdená. Zámer je úvodná dokumentácia, ktorou posudzovanie začína. Ten, kto zámer predkladá, zvyčajne je to investor, je podľa terminológie zákona navrhovateľ. Zámer musí obsahovať najmenej dva variantné riešenia navrhovanej činnosti a tzv. nulový variant, teda variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa daná činnosť nerealizovala. Niekedy sa však stane, že 26 príslušný orgán upustí na žiadosť navrhovateľa od variantného riešenia . Presný obsah zámeru je v prílohe zákona. O doručení zámeru musí informovať dotknutá obec spôsobom v mieste obvyklým (o spôsobe v mieste obvyklom pozri v predchádzajúcej časti), pričom musí zároveň oznámiť kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť. Toto musí urobiť obec a to do 3 dní, kedy jej bol zámer doručený. Oznámenie je zverejnené aj na internetovej stránke ministerstva životného prostredia www.enviroportals.k v časti EIA/SEA. Zámer musí byť verejnosti prístupný po dobu 21 dní odo dňa zverejnenia. V tejto lehota verejnosť zasiela aj písomné stanoviská k zámeru, adresuje ich príslušnému orgánu. Je dobré, ak stanoviská sú nielen vyjadrením postoja ZA alebo PROTI, ale obsahujú aj zdôvodnenie. Ak je to vhodné, je možné formulovať konkrétne požiadavky, napr. na doplnenie ďalších variantov, požiadavky na zhodnotenie vplyvov na určité zložky životného prostredia, doplnenie zoznamu dotknutých obcí a pod. V praxi je niekedy veľmi ťažké určiť, kedy uplynie lehota 21 dní od zverejnenia oznámenia dotknutou obcou. Zverejnenie, najmä v malých obciach, sa deje často iba vyvesením na úradnej tabuli. Ak niekto nemá možnosť fyzicky túto tabuľu kontrolovať, môže sa stať, že termín na pripomienkovanie jednoducho zmešká. To platí nielen pre etapu zámeru, ale aj pre všetky ďalšie kroky v procese EIA. Zákon určuje pre verejnosť lehotu 21 dní aj tým spôsobom, že sa termín na podanie pripomienok ráta „od doby, keď bola o zámere informovaná“ (rozumej verejnosť). Informovaním sa chápe aj zverejnenie informácie na internetovej stránke ministerstva, teda je možné brať do úvahy aj tento termín. V praxi je však lepšie, kvôli času, zistiť si termín zverejnenia oznámenia v dotknutej obci a od neho potom odrátať lehotu 21 dní. V prípade, ak je dotknutých obcí veľa, môže ministerstvo rozhodnúť, že zámer bude na nahliadnutie prístupný iba v niektorých obciach. To však nezbavuje dotknutú obec povinnosti zverejniť oznámenie o doručení zámeru a o tom, kde je tento k nahliadnutiu. Druhým krokom, ktorý je v procese EIA veľmi dôležitý, je určenie rozsahu hodnotenia. Robí ho príslušný orgán a to v spolupráci s ďalšími úradmi, ktoré stanovuje zákon o posudzovaní vplyvov. Ešte v pripomienkach ku zámeru je vhodné požiadať príslušný orgán, aby prizval zainteresovanú verejnosť na stretnutie k určeniu rozsahu hodnotenia, ministerstvo často tejto žiadosti vyhovie. V rozsahu hodnotenia sa určí, čo a kde bude konkrétne hodnotené. V prípade doručených návrhov sa môže určiť variantné posudzovanie, hoci pred tým (v zámere) bolo bezvariantné riešenie ministerstvom umožnené. V rozsahu hodnotenia môže, ale nemusí byť, určený aj časový harmonogram hodnotenia. Rozsah hodnotenia zverejňuje navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou a to spôsobom v mieste obvyklým. Do 10 dní od zverejnenia rozsahu hodnotenia môžu verejnosť, dotknuté kraje, obce, orgány a ďalšie osoby predložiť písomné pripomienky ministerstvu. To ich po vyhodnotení musí doručiť navrhovateľovi. Správa o hodnotení je väčšinou najrozsiahlejším materiálom v procese EIA. Mala by obsahovať komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej stavby/činnosti na životné prostredie. Pri tom musí dôjsť k zhodnoteniu a porovnaniu s jestvujúcim stavom životného prostredia. Náležitosti správy o hodnotení sú uvedené v prílohe 11 zákona o posudzovaní vplyvov. V správe musí byť uvedené aj to, aké rozhodnutie bude nutné v ďalšom povoľovacom konaní, príp. či už niektoré povolenia resp. stanoviská navrhovateľ získal. Súčasťou správy je aj tzv. všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie, ktoré sa doručuje aj zainteresovanej verejnosti. Je nutné dať si pozor na to, že niekedy sa v procese EIA správa o hodnotení vôbec nespracúva. Ide o prípad, kedy už predložený zámer obsahuje údaje „postačujúce vzhľadom na charakter, rozsah a vplyvy navrhovanej činnosti“. Vtedy môže ministerstvo rozhodnúť, že zámer bude prerokovaný ako správa o hodnotení a krok „určenie rozsahu hodnotenia“ je preskočený. Preto je vhodné už v etape zámeru dať jasnú požiadavku, aby sa spracúvala správa o hodnotení a vymenovať, ktoré konkrétne vplyvy je potrebné zhodnotiť. Dotknutá obec v tomto kroku zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým na dobu 30 dní tieto dokumenty: všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie, ďalej oznámenie, kde a kedy je možné do správy o hodnotení „nahliadnuť,

26

Stáva sa tak najmä v prípade, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo neexistuje iná technológia Bohužiaľ, niekedy ide o veľmi zvláštne rozhodnutia. Ak z pripomienok k zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, táto skutočnosť sa zohľadní v ďalšom konaní.

15



27

robiť si z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie“ . Niekedy úradníci verejnosti tvrdia, že občania si nesmú dokumentáciu alebo jej časti fotiť fotoaparátom alebo kopírovať, a odvolávajú sa pritom na autorské práva spracovateľa dokumentácie, príp. obchodné tajomstvo. V tejto situácii argumentujte jednak ústavným právom na informácie, ďalej právami verejnosti definovanými v tzv. Aarhuskom dohovore a nakoniec aj vyššie uvedeným citátom zákona. Pred uplynutím lehoty 30 dní dotknutá obec, po dohode a v spolupráci s navrhovateľom, zabezpečí tzv. verejné prerokovanie navrhovanej činnosti, na ktoré obec musí pozvať aj zástupcov príslušného orgánu, a aj zástupcov rôznych ďalších verejných orgánov. Dotknuté obce môžu urobiť aj spoločné verejné prerokovanie, a naopak – nikto nezakazuje urobiť v jednej dotknutej obci prerokovania aj dve či viac, napríklad v jej rôznych častiach. Termín a miesto musí byť znovu oznámené verejnosti, a to najneskôr 10 dní pred jeho konaním. Zákon síce presne nehovorí o tom, akým spôsobom má byť verejnosť informovaná, ale z ducha zákona vyplýva, že to musí byť účinný spôsob, minimálne taký, ako je obvyklé pri informovaní o iných dôležitých veciach. Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom vyhotovuje o verejnom prerokovaní záznam, ktorý zasiela ministerstvu a to do 7 dní od verejného prerokovania. Verejnosť môže zaslať na príslušný orgán bez problémov aj svoj záznam o verejnom prerokovaní, čo sa osvedčilo najmä v prípadoch, ak je vedenie dotknutej obce prepojené s navrhovateľom a hrozí neobjektívne informovanie. Stanovisko k správe o hodnotení podáva verejnosť v lehote 30 dní od zverejnenia všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia. Najlepšie je ho podávať písomnou formou, adresované má byť príslušnému orgánu. Pripomienky je možné formulovať aj ústne na verejnom prerokovaní, ale istejšie je zaslať ich písomne. Na základe pripomienok k správe môže príslušný orgán požiadať navrhovateľa o doplnenie správy o hodnotení a tú potom opätovne prerokovať. Preto v stanovisku k správe neformulujte iba všeobecne svoje súhlasné či nesúhlasné stanovisko, ale žiadajte napríklad, doplnenie a opätovné prerokovanie správy, ak nie je dostatočná, príp. nespĺňa požiadavky na rozsah a hĺbku hodnotenia, ktorá bola určená v rozsahu hodnotenia. V ďalšom kroku navrhovateľ zabezpečí vypracovanie odborného posudku odborne spôsobilou osobou. Tú určuje príslušný orgán, vyberá ju zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Spracovateľ odborného posudku by mal byť nestranný, a teda sa nesmie zúčastniť vypracovania zámeru alebo správy o hodnotení, pretože ich bude hodnotiť. Verejnosť sa môže dozvedieť meno tejto osoby na základe žiadosti o sprístupnenie informácií a môže s touto osobou aj komunikovať. Odborný posudok hodnotí najmä úplnosť správy o hodnotení, úplnosť zistenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, varianty riešenia a vždy obsahuje návrh záverečného stanoviska. Posledným krokom v procese EIA je tzv. záverečné stanovisko. Vypracúva ho príslušný orgán a to v súčinnosti s tzv. orgánom na ochranu zdravia. V záverečnom stanovisku, okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti, sa uvedie, či sa činnosť odporúča alebo neodporúča realizovať na danom mieste. Záverečné stanovisko musí byť ešte zverejnené a to opäť dotknutou obcou. Tá do troch dní od doručenia musí zverejniť záverečné stanovisko a to v mieste spôsobom obvyklým. Musí tiež zverejniť informáciu, kde a kedy je možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie. Záverečné stanovisko je povinným podkladom pre ďalšie povoľovanie. Jeho platnosť je síce tri roky odo dňa jeho 28 vydania, ale túto dobu je možné predĺžiť o dva roky, a to aj opakovane na žiadosť navrhovateľa . Rozhoduje o tom príslušný orgán. Pointou celého procesu EIA je to, že pri ďalšom povoľovaní navrhovanej činnosti sa na obsah záverečného stanoviska musí prihliadať. Povoľujúci orgán, ak to zdôvodní, však môže rozhodnúť aj v rozpore so záverečným stanoviskom z procesu EIA. Voči záverečnému stanovisku nie je možné podať odvolanie. Ak je niekto nespokojný s výsledkom alebo procesom hodnotenia vplyvov na životné prostredie, pretože napríklad v niektorom kroku nebola verejnosť dostatočne informovaná alebo nebola umožnená jej účasť v procese, môže dať súdnu žalobu na preskúmanie postupu príslušného orgánu.

27

§ 34 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení Záverečné stanovisko nestráca platnosť aj vtedy, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 28

16



Územné konanie Umiestňovať konkrétne stavby v konkrétnom území, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe tzv. územného rozhodnutia, ktorým je • • • •

rozhodnutie o umiestnení stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Ako sme naznačili v časti venovanej územnému plánovaniu, rozhodovaním v územnom konaní sa tiež zabezpečujú úlohy územného plánovania, rovnako ako napr. obstarávaním a spracovaním územných plánov. Na rozdiel od územnoplánovacej činnosti, územné rozhodovanie sa riadi tzv. správnym poriadkom. Ako sa dozviete ďalej v tejto časti brožúry, proces rozhodovania úradov (tzv. správnych orgánov) je pomerne striktne daný, účastníci konania a ďalšie subjekty majú konkrétne práva a povinnosti a na konci procesu správny orgán vydáva rozhodnutie, ktoré je možné dať preskúmať nadriadenému úradu. Pravdepodobne najčastejšie sa verejnosť zapája do rozhodovania o umiestnení konkrétnej stavby a rozhodovania o stavebnej uzávere. Dva zostávajúce typy rozhodnutí sa vyskytujú v praxi menej často a verejnosť sa do nich zapája iba málokedy. Podľa nášho názoru však, napríklad v prípade mnohých zásahov do zelených plôch v mestách, ktoré boli realizované iba na základe tzv. ohlásenia stavebnému úradu, malo byť najskôr vydané práve rozhodnutie o využívaní územia. Rozhodnutie o využívaní územia sa totiž vyžaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území, ďalej na zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi, rovnako na zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk a pod. Rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa vydáva v prípade, ak je nutné vymedziť časti krajiny, kde je zakázané alebo obmedzené nejaké využitie z dôvodu ochrany verejného záujmu. Takto možno napríklad obmedziť terénne úpravy či výstavbu v územiach, ktoré podliehajú ochrane v zmysle legislatívy o energetike, vojenských obvodoch, telekomunikáciách a podobne. Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje konkrétne územie, najviac na dobu 5 rokov, kde sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť. U nás je toto rozhodnutie v povedomí verejnosti spájané najmä s drastickým obmedzovaním vlastníckych práv v obciach, kde boli plánované kontroverzné priehrady či iné megalomanské projekty. Dnes nie je možné rozhodnutím o stavebnej uzávere zakázať ani obmedziť udržiavacie práce na existujúcich stavbách, a je vydáva sa najmä v prípade, ak by mohlo byť sťažené či znemožnené budúce využitie územia podľa pripravovaného územného plánu. Rozhodnutie sa osvedčilo v situáciách, keď neboli stanovené pravidlá na využitie významnej zelenej plochy a hrozilo jej zastavanie, preto ju bolo nutné ochrániť do doby stanovenia podmienok využitia v územnom pláne. Rozhodnutie o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok a umiestňuje na ňom stavbu. Stavebný úrad v ňom tiež určí podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky, ktorými sa zabezpečí ochrany prírody a ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú zo stanovísk subjektov, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní. Veľmi dôležité je, že niektoré stavby rozhodnutie o ich umiestnení nepotrebujú. Sú to napríklad stavby, umiestnenie ktorých podrobne rieši územný plán zóny, vtedy to však musí byť v záväznej časti tohto územného plánu výslovne uvedené. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje ani pri 29 drobnej stavbe , udržiavacích prácach, stavbách umiestňovaných v uzavretých areáloch, umiestnení reklamných a informačných zariadení a pod. V prípade iných stavieb zas môže stavebný úrad rozhodnúť, že spojí konanie o umiestnení stavby a stavebné konanie. Najčastejšie ide o také stavby, ktoré sú podrobne riešené v územnom pláne zóny, alebo sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Keďže verejnosť sa stretáva s týmto typom územného rozhodovania najčastejšie, v ďalšom texte sa budeme venovať najviac práve územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby. Kroky vedúce k vydaniu ostatných typov územných rozhodnutí sú obdobné.

Kto je kto v územnom konaní 30

Územné konanie vedie stavebný úrad, iba v špecifických prípadoch iný úrad . Stavebné úrady sídlia v priestoroch mestských resp. obecných úradov, ale vykonávajú tzv. prenesený výkon štátnej správy. Rozhodnutia stavebného úradu teda podpisuje starosta obce a sú na hlavičkovom papieri obce, ale obec nemôže rozhodnúť podľa svojej potreby, alebo podľa toho, ako si praje starosta. Je to preto, že v tomto prípade vystupuje stavebný úrad/obec nie ako „samospráva“, ale ako 29

Tieto pojmy presne definuje stavebný zákon v § 139b. Na rozhodovanie o využití územia alebo o chránenom území či o ochrannom pásme môže byť podľa iných zákonov určený aj iný úrad. V týchto prípadoch sa musí tento iný úrad dohodnúť o rozhodnutí so stavebným úradom. 30

17



31

„štátny orgán“, teda môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Starosta teda nemôže rozhodnúť, že nevydá územné rozhodnutie, pretože to jeho obci vyhovuje alebo, že bude pri konaní postupovať nejakým miestne obvyklým spôsobom a tento spôsob si vymyslí. Musí postupovať iba tak, ako sa stanovuje v príslušných zákonoch, nie nad ich rámec a rozsah. Bežný občan väčšinou nerozoznáva, ktorú kompetenciu vykonáva obec ako svoju originálnu a ktorú ako prenesenú štátnu kompetenciu. V praxi to rozlišovať však význam má, najmä v prípade aktívnych občanov, ktorí sa chcú zapojiť do rozhodovania o stavbe s dosahom na ich životné prostredie. Stavebné úrady jednotlivých obcí, najmä menších, sú často spojené do tzv. spoločných obecných úradov. Je to predovšetkým kvôli hospodárnosti, pretože v malých obciach sa neoplatí platiť kvalifikovaného zamestnanca, ak vybaví počas roka niekoľko vecí. Stavebný úrad, ktorý vedie územné konanie a vydáva územné rozhodnutie, je tzv. prvostupňový správny orgán. 32 Proces jeho rozhodovania sa riadi tzv. správnym poriadkom . Niekedy sa stane, že stavba, o ktorej sa rozhoduje, sa nachádza na ploche, ktorá zasahuje do niekoľkých katastrov a majú ju v pôsobnosti rôzne prvostupňové stavebné úrady. Ak sa tak stane, o tom, kto bude viesť konanie, rozhodne druhostupňový správny orgán – krajský stavebný úrad. Krajský stavebný úrad tiež preskúmava vydané rozhodnutia prvostupňových stavebných úradov, teda vo všeobecnosti rozhoduje o podaných odvolaniach. Tento stavebný úrad môže dokonca rozhodnúť, že v prípade technicky náročných, neobvyklých stavieb a stavieb s rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie, nebude rozhodovať o ich umiestnení stavebný úrad na úrovni obce/mesta, ale priamo krajský stavebný úrad. To, kto bude stavebným úradom, je v niektorých prípadoch veľmi dôležité. V prípade, ak hrozí napr. zaujatosť pracovníka stavebného úradu, pretože je prepojený zásadným spôsobom na navrhovateľa alebo niektorého účastníka konania, alebo je dôvodná pochybnosť, či stavebný úrad zvládne rozhodovanie o komplikovanej stavbe, môže verejnosť listom požiadať krajský stavebný úrad, aby prebral kompetenciu rozhodovať o umiestnení konkrétnej stavby. Účastníkom územného konania je navrhovateľ (ten, kto podáva návrh na začatie územného konania) a obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie. Účastníkom konania sú aj subjekty tzv. zainteresovanej verejnosti (pozri vyššie časť venovanú procesu EIA), ak stavba, o ktorej umiestnení sa jedná, prešla procesom hodnotenia jej vplyvov na životné prostredie. Účastníkmi konania sú ďalej aj „právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo 33 dotknuté.“ Znamená to, že ak sa rozhoduje o umiestnení priehrady, do rozhodovania sa môžu zapojiť nielen vlastníci pozemkov, ktoré by mali byť zaplavené vodou, ale aj vlastníci pozemkov v okolí plánovanej priehrady. Účastníkmi konania však nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Účastníctva v konaní sa často domôžu aj iné subjekty verejnosti a to s odvolaním sa na tzv. Aarhuský dohovor, ktorý je ako medzinárodná zmluva, nadradený národnej legislatíve (o tejto možnosti sa viac dozviete v nasledujúcej časti tejto kapitoly). Dotknuté orgány sú, podobne ako v procese spracovania územného plánu, úrady, ktoré zabezpečujú ochranu osobitných záujmov, napr. v oblasti ochrany prírody, ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia, ochrany 34 poľnohospodárskeho pôdneho fondu atď. To, kto je dotknutým orgánom stanovuje stavebný zákon , ale vo všeobecnosti sú to úrady životného prostredia, lesné úrady, pozemkové úrady a podobne. V územnom konaní vystupuje aj obec, ako samospráva, ktorá prostredníctvom územných plánov určuje pravidlá na využitie územia, ale vyjadruje sa aj k umiestneniu stavieb v svojom katastri a to formou tzv. záväzného stanoviska. Toto záväzné stanovisko nemôže byť v rozpore s platným územným plánom, ak je spracovaný.

Správne konanie a rozhodnutie, účastník konania a Aarhuský dohovor Tzv. správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. v platnom znení), ktorý sme už niekoľkokrát spomínali, definuje okrem postupu úradov aj základné pravidlá správneho konania. Ide o ustanovenia, ktoré sú často opomínané, možno preto, že sa nachádzajú v úvode správneho poriadku. Stanovujú však dôležité zásady každého konania – napr. zásada zákonnosti, súčinnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania, zásada materiálnej pravdy, zásada informovania verejnosti a podobne. Tieto zásady sa premietajú do konkrétnych ustanovení správneho poriadku. Vzhľadom na praktické zapojenie sa do rozhodovania má prvoradý význam to, či sa verejnosť vôbec dozvie, že 35 nejaký proces rozhodovania prebieha. Správny poriadok preto stanovuje, o čom má úrad informovať verejnosť (o začatí, uskutočňovaní a skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti“), kedy (včas) a ako (zrozumiteľne). 31

Ústava SR – prvá hlava, čl. 2 Zákon o správnom konaní č. 76/1967 Zb. v platnom znení upravuje rozhodovanie správnych orgánov (štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba) o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb. 33 § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení. 34 Viac pozri v § 126 a § 140a resp. 140b zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom poriadku. 35 § 3 ods. 5 správneho poriadku 32

18



Rovnako správny poriadok uvádza, že informácia musí byť zverejnená na úradnej tabuli, ktorá musí byť nepretržite prístupná verejnosti, ako aj na internete (pokiaľ majú správne orgány k nemu prístup), prípadne aj iným vhodným spôsobom. Druhým predpokladom na zapojenie sa do procesu rozhodovania je to, že verejnosť má možnosť vstúpiť do vlastného konania, prinášať svoje návrhy, argumenty, pripomienky, požadovať dokazovanie nejakej súvislosti alebo požadovať dokonca preskúmanie vydaného rozhodnutia. Správny poriadok v tejto súvislosti všeobecne pozná dve kategórie subjektov – tzv. účastníka konania a zúčastnenú osobu. Z nich „silnejšie“ postavenie má tzv. účastník konania, pretože v našom právnom poriadku iba jeho postavenie umožňuje efektívnu účasť na rozhodovaní a najmä prístup k spravodlivosti (teda obrátiť sa so žiadosťou o preskúmanie vydaného rozhodnutia na súd). Niekedy preto, okrem vlastného konania o umiestnení stavby, zvádza verejnosť paralelný „boj“ o uznanie svojho postavenia ako účastníka konania. Je to najmä v prípade, ak sa postavenia účastníka domáha verejnosť, ktorá sa napr. nezúčastnila procesu EIA, alebo takýto proces ani neprebehol a zainteresovaná verejnosť teda nemá na svoju účasť v správnom konaní oporu v osobitnom zákone. Táto situácia sa u nás stále vyvíja a mení, a to tak pod vonkajším tlakom (pozri ďalej Aarhuský dohovor), ako aj vnútorným tlakom, kedy sa verejnosť postupne domáha ochrany svojich práv na súdoch. Vo zásade je ale efektívnejšie a účinnejšie (vzhľadom na vlastnú vec, o ktorej sa rozhoduje), ak má verejnosť postavenie účastníka konania, nie iba zúčastnenej osoby. Koho definuje ako účastníka konania správny poriadok? V § 14 sa uvádza, že účastníkom konania je „ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v konaní rozhoduje, koho práv a právom chránených záujmov a povinností sa konanie týka“. V tomto ustanovení sa tiež ale uvádza, že účastníkom konania je aj „ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa nepreukáže opak.“ V praxi to znamená, že v prípade rozhodovania o životnom prostredí, môže v podstate takmer ktokoľvek tvrdiť, že rozhodnutím bude dotknuté jeho právo na priaznivé životné prostredie. Toto „tvrdenie“ je potrebné oznámiť správnemu orgánu písomne a to hneď pri začatí konania, príp. čím skôr, hneď ako sa o konaní dozviete. Okamihom takéhoto prihlásenia sa do konania s vami musí správny orgán zaobchádzať ako s riadnym účastníkom konania a to až dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Ak tvrdí prvostupňový správny orgán, že nie ste účastník, musí vás teda vylúčiť z konania rozhodnutím, ktoré vám musí normálne doručiť. Proti rozhodnutiu je možné sa do 15 dní od doručenia odvolať, a až potom, keď rozhodnutie potvrdí druhostupňový správny orgán, je vylúčenie platné. Dovtedy sa s vami musí zaobchádzať, ako s normálnym účastníkom. V minulosti správne orgány pristupovali k otázke účastníctva v územnom konaní s veľmi úzkym vnímaním práv a právom chránených záujmov. Špeciálny zákon definujúci účastníkov územného konania (stavebný zákon) totiž hovorí o tom, že účastníkom konania je ten, koho „iné práva k pozemkom alebo stavbám“ môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebné úrady preto často vylúčili z konania účastníka, ktorý nepreukázal vzťah k pozemku, kde mala byť stavba. Dnes je možné v zásadných prípadoch využiť tzv. Aarhuský dohovor. K Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (číslo publikácie OSN E/F/R.98.II.E.27, z 25. júna 1998), pristúpilo Slovensko uznesením NR SR č. 1840 zo dňa 23. 9. 2005. Vo vzťahu k SR je platný od 5. 3. 2006. Je dôležité, že ako medzinárodná zmluva má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR „prednosť“ pred zákonmi na národnej úrovni. Teda ak národná legislatíva definuje účastníka konania užšie, verejnosť sa môže účasti na rozhodovaní účinne domáhať na základe tejto medzinárodnej zmluvy. Aarhuský dohovor je dôležitým nástrojom na posilnenie občianskych práv v rozhodovacom procese o otázkach životného prostredia. Zásady Dohovoru majú byť zahrnuté do legislatívy EÚ a byť záväzné pre členské krajiny dohovoru. Jeho cieľom je podporiť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania a posilniť účasť verejnosti v rozhodovacom procese o životnom prostredí a rozvoji spoločnosti. Má tri hlavné piliere: 1) prístup k informáciám o životnom prostredí, 2) účasť verejnosti na rozhodovacom procese a 3) prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Tento predpis pozná pojmy verejnosť a zainteresovaná verejnosť, pričom jasne definuje ich práva, ktoré majú krajiny (strany dohovoru) verejnosti zabezpečiť. „Zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. Podľa Aarhuského dohovoru majú úrady potenciálneho investora upozorniť na možnú zainteresovanú verejnosť, zainteresovaná verejnosť má byť informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo a to vhodným včasným a účinným spôsobom. Úrad má umožniť včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. Úrady by mali dokonca “podnecovať potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti”.

19



V súvislosti s diskusiou o účastníkovi konania je dôležité povedať, že sám Aarhuský dohovor nepozná pojem „účastník konania“. Článok 9. tohto dohovoru stanovuje, že zainteresovaná verejnosť má mať prístup k opravným prostriedkom pred súdom za účelom preskúmania rozhodnutia po vecnej aj procesnej stránke. Keďže toto právo má v našom právnom poriadku iba účastník konania, je legitímne, aby sa občianske združenia domáhali práve tohto postavenia. Účastník konania má ďalej právo na upovedomenie o začatí konania, prizvanie k ústnemu konaniu, právo klásť otázky na ústnom konaní znalcom a svedkom, právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, právo žiadať vykonať doplnenie dokazovania, právo nazerať do spisu, právo na doručenie rozhodnutia v písomnej forme, právo podať opravný prostriedok (odvolať sa voči rozhodnutiu) atď. Na druhej strane však správny poriadok definuje aj povinnosti účastníka: dodržiavanie určitých lehôt, povinnosť navrhnúť dôkazy, ktoré sú účastníkovi známe, predložiť listiny potrebné na dôkazné konanie, dostaviť sa na predvolanie správnemu orgánu, doplniť náležitosti podania a podobne. Pre uplatnenie uvedených práv a povinností sa predpokladá aktivita účastníka. V praxi je pomerne častý problém prístupu do tzv. spisu. Spis je možné chápať ako súbor rôznych dokumentov, napr. podkladov pre rozhodnutie, návrhu na začatie konania (žiadosť s dokumentáciou), rôzne zápisnice z ústneho pojednávania, doručenky a podobne. Správny poriadok hovorí, že právo nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a dostať 36 kópie spisov majú účastníci konania, ale aj iné osoby, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je pri tom však povinný chrániť utajené skutočnosti, bankové tajomstvo, obchodné tajomstvo a pod. Tu sa dostávame k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj k ďalším predpisom, ktoré pomerne presne definujú to, čo je a čo nie je napr. obchodné tajomstvo, na ktoré sa často navrhovateľ odvoláva, ak nedovolí účastníkovi konania urobiť si kópiu zo spisu. V prvom rade je nutné túto skutočnosť v dokumentácii označiť, aby správny orgán vedel, ktorá informácia je chránená a ktorá nie je. Iba vo veľmi zriedkavých prípadoch by sa mohlo stať, že by väčšia časť dokumentácie mohla byť tajná. Bohužiaľ, správne orgány niekedy chápu nazeranie do spisu veľmi úzko a nedovolia robiť napr. fotografie dokumentov fotoaparátom. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám si však žiadateľ môže vyžiadať informácie aj ústne a sám si určuje spôsob sprístupnenia informácií. Úrad je povinný sprístupniť informácie bezodkladne, najneskôr do 8 pracovných dní a iba ak mu to technické podmienky nedovolia, sprístupní informácie po dohode inak, ako požadujte žiadateľ. Ak teda na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám ústne žiadate o konkrétne informácie zo spisu a určíte si spôsob sprístupnenia „bezodkladne nafotením na môj fotoaparát“, nemá úrad technickú prekážku ani iný dôvod na odmietnutie sprístupnenia informácie. Ak úradník ďalej ústne trvá na odmietnutí, žiadajte vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie. Na toto máte právo, kľudne si preto v kancelárii sadnite a trvajte na vydaní rozhodnutia o nesprístupnení informácie alebo naopak - na sprístupnení toho, čo žiadajte. Ak pre bežiacu lehotu na vyjadrenie sa v správnom konaní nie je účelné čakať iba na sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je potrebné často spracovať pripomienky na základe toho, k čomu sa dostaneme pri nahliadnutí do spisu. V tomto prípade odporúčame paralelne požiadať o sprístupnenie informácií a zároveň podať pripomienky, kde upozorníte, že ste nemali možnosť riadne si preštudovať všetky podklady, príp. požiadate o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa. Správny orgán by mal v jednoduchých veciach rozhodovať bezodkladne, vo všeobecnosti do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Ak nemôže správny orgán rozhodnúť ani v tejto lehote, musí o tom upovedomiť účastníkov konania a to aj s uvedením dôvodov. Lehotu je možné v odôvodnených prípadoch ešte predĺžiť, niektoré osobitné zákony priamo zavádzajú dlhšie lehoty na rozhodnutie o zvlášť zložitých veciach. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, k tomu si musí úrad zaobstarať také podklady, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Osobitným „podkladom“ je posúdenie tzv. predbežnej otázky. Ide napríklad o vec, o ktorej už právoplatne rozhodol iný správny orgán – vtedy musí správny orgán toto rozhodnutie akceptovať. V prípade rozhodovania o umiestnení stavby môže ísť napríklad o rozhodnutie o zásahoch do biotopov chránených druhov organizmov alebo rozhodnutie o (ne)udelení súhlasu na výrub drevín rastúcich na danom pozemku. Ak takého rozhodnutie nebolo vydané, ale je potrebné, správny orgán buď dá podnet na začatie 37 konania (a svoje správne konanie preruší), alebo si urobí o predbežnej otázke úsudok sám (ak je to možné) . Každé rozhodnutie musí vo všeobecnosti obsahovať: 1) výrok, z ktorého musí byt jasné, ako sa v danej veci rozhodlo, podľa akého predpisu, príp. aká je lehota na splnenie, ak sa účastníkovi ukladá nejaká povinnosť; 2) odôvodnenie, kde správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol úrad vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov a s ich vyjadrením k podkladom a 3) poučenie, v ktorom sa uvedie, či je rozhodnutie konečné, či sa možno odvolať, v akej lehote, kde a či ho možno preskúmať súdom. Rozhodnutie obsahuje aj informáciu, ktorý správny orgán ho vydal, dátum rozhodnutia, musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. 36

Správny orgán môže za kópie spisov požadovať iba úhradu nákladov spojených so zhotovením kópií a ich odoslaním. Správny orgán nesmie zostať vo vzťahu k predbežnej otázke pasívny. Buď si urobí sám úsudok, alebo v prípade, ak rozhodovanie o danej veci upravuje nejaký osobitný zákon, dá podnet na začatie konania príslušnému správnemu orgánu, ktorý garantuje ochranu záujmov podľa tohto osobitného zákona. 37

20



Nie každé rozhodnutie, ktoré vydal úrad, je možné hneď vykonať. Rozhodnutie je vykonateľné vtedy, ak proti nemu nie je možné podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok (iba v špecifických prípadoch). V úradnej 38 reči to znamená, že vykonať možno len právoplatné rozhodnutie - teda rozhodnutie, ktoré bolo riadne oznámené (doručené účastníkom) a nemožno proti nemu podať odvolanie (buď preto, že uplynula lehota alebo že toto právo účastník už využil). V prípade, ak nebolo niektorému účastníkovi konania rozhodnutie doručené, nemôže toto nadobudnúť právoplatnosť.

Preskúmanie a zmeny rozhodnutí správnych orgánov Chyby v písaní, počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia môže správny orgán kedykoľvek opraviť aj bez návrhu, musí však o tom upovedomiť účastníkov konania. Takto sa však nesmie meniť vlastný predmet rozhodnutia. Ak v pôvodnom rozhodnutí bol udelený súhlas s niečím alebo daná určitá podmienka, nemôže toto správny orgán zmeniť opravou tzv. chyby v písaní a tak rozhodnúť de facto opačne alebo zmierniť podmienky. V čase od vydania rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti môžu účastníci konania podať odvolanie, ktoré má tzv. odkladný účinok. Znamená to, že ak niekto podá odvolanie, rozhodnutie nie je vo všeobecnosti možné 39 vykonať, pretože nie je právoplatné. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia (doručenie môže byť aj verejnou vyhláškou!). Zapamätajte si, že odvolanie môže verejnosť podať aj vtedy, ak v priebehu konania ešte nebola účastníkom konania, napríklad, ak sa o konaní dozvedela neskoro. Odvolanie je tzv. riadny opravný prostriedok. Treba ho podať písomne a to na ten úrad, ktorý rozhodnutie vydal. Je to kvôli tomu, že správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže sám toto rozhodnutie zmeniť (ide o tzv. autoremedúru). Väčšinou však prvostupňový správny orgán posunie celý spis na správny orgán vyššieho stupňa (tzv. druhostupňový orgán). Ten po preskúmaní celého rozhodnutia buď napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo ho zmení, príp. zruší a vráti vec na nové konanie. Dôležité je, že účelom odvolacieho konanie je v prvom rade preskúmanie rozhodnutia, nie jeho nahradenie novým. V prípade, ak druhostupňový orgán vracia vec na nové konanie, mal by vyjadriť svoj právny názor, ktorým dá prvostupňovému orgánu záväzný pokyn pre ďalšie konanie. Tento názor nadriadeného úradu musí v novom konaní správny orgán akceptovať, musí odstrániť vytýkané pochybenia. V novom konaní sa vydáva opäť rozhodnutie, na ktorého postup vydania sa vzťahujú všetky vyššie uvedené informácie. Okrem odvolania existujú aj tzv. mimoriadne opravné prostriedky: •

preskúmanie rozhodnutia súdom, kde platí lehota 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia. Tento nástroj je možné použiť až po tom, ako boli vyčerpané riadne opravné prostriedky – teda odvolanie. Súd preskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, žalobca musí byť v tomto konaní zastúpený advokátom. Podaná žaloba nemá odkladný účinok, ale súd môže vykonateľnosť rozhodnutia odložiť.

•

preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – druhostupňový správny orgán môže rozhodnutie preskúmať z vlastného alebo z kohokoľvek iného podnetu, a to najneskôr do uplynutia 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Skúma sa len zákonnosť rozhodnutia, t. j. jeho rozpor so zákonom, príp. všeobecne záväzným právnym predpisom. Keďže sa mimo odvolacieho konania preskúmava právoplatné rozhodnutie, ktoré je aj vykonateľné, spolu s podnetom je potrebné poslať aj žiadosť o tzv. predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne obmedzí alebo zakáže „nakladať s predmetom rozhodnutia“. Zároveň je nutné zaplatiť poplatok vo výške 16,50 € pre fyzické osoby a 165,50 € pre právnické osoby; v prípade, ak sa podnetu vyhovie, poplatok sa vracia späť.

•

obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam, ktorý možno použiť iba vo výnimočných prípadoch, napríklad, ak rámci riadneho konania nebol zistený skutočný stav veci. Môže sa začať na návrh účastníka konania alebo z podnetu správneho orgánu. V novom konaní sa odstránia nedostatky, výsledkom je vydanie nového rozhodnutia v predmetnej veci. Lehota na obnovu konania je 3 roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podobne ako pri predchádzajúcom, je nutné zaplatiť správny poplatok.

•

podnet na prokuratúru - prokurátor vykonáva dohľad a dozor nad zákonnosťou. Nemôže napadnuté rozhodnutie priamo zmeniť alebo zrušiť, ale podáva voči nemu tzv. protest. Tomu správny orgán buď vyhovie alebo ho zamietne, vtedy ho postúpi na nadriadený orgán. Ak aj tento protestu nevyhovie, môže prokurátor v tej istej veci podať ďalší protest. Konanie je viazané 5 ročnou lehotou od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať, prípadne podať rozklad. Prokurátor môže vydať aj upozornenie prokurátora, ktorým upozorní na nesprávny postup pri rozhodovaní v minulosti a vyzve na správne postupy v budúcnosti. Upozornenie nesmeruje voči zrušeniu konkrétneho rozhodnutia.

38 Právoplatnosť vyjadruje stav trvalosti, nezmeniteľnosti rozhodnutia. Upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov a každý musí túto skutočnosť rešpektovať. Iba v presne definovaných prípadoch je možné právoplatné rozhodnutie napadnúť a dať preskúmať (pozri ďalej v texte). 39 Odvolací orgán je povinný preskúmať aj neskoro podané odvolanie z hľadiska, či nie je dôvodom na obnovu konania alebo zmenu či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

21



Priebeh územného konania Stavebný úrad začína územné konanie na základe písomného návrhu, ktorý je doložený dokumentáciou 40 a dokladmi. Návrh musí obsahovať napr. zoznam všetkých známych účastníkov konania, zoznam pozemkov, ktorých sa rozhodnutie týka (aj susedných pozemkov a susedných stavieb), súhlasy vlastníkov pozemkov a podobne. V prípade, ak ide o rozsiahlu stavbu, uvádza sa ba priebeh hraníc územia, nie všetky pozemky. Dokumentácia musí byť spracovaná odborníkom, nie je možné si ju spracovať len tak doma na počítači alebo nakresliť na výkres. Pomerne často sa stáva, že návrh neobsahuje všetky potrebné informácie a náležitosti. Vtedy stavebný úrad musí vyzvať navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote (najčastejšie 30 dní) doplnil. Ak sa tak nestane, stavebný úrad konanie zastaví. Niekedy sa môže stať, že na stavebnom úrade leží dokumentácia a návrh o územné rozhodnutie celé týždne, 41 a investor ju postupne dopĺňa o požadované náležitosti. Vzniká situácia, že konanie aj beží, aj nebeží , pričom medzi účastníkmi konania (najmä medzi navrhovateľom a zainteresovanou verejnosťou) vzniká nerovnaké postavenie. Územné konanie môže začať aj z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Deje sa tak najmä v prípade, ak ten, kto chce stavať, z nejakého dôvodu nepožiadal o územné rozhodnutie (napríklad je presvedčený, že žiadne územné rozhodnutie nepotrebuje). Začatia takéhoto územného konania sa u stavebného úradu niekedy domáha aj verejnosť, a to v prípadoch, keď investor začne stavať bez územného rozhodnutia a nie je náznak toho, že stavebný úrad začne konať z vlastného podnetu. Začatie územného konania oznamuje stavebný úrad dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a to najneskôr 7 dní potom, ako je podaný návrh v poriadku (je úplný, resp. doplnený na základe výzvy). Oznámenie o začatí konania sa doručuje buď priamo účastníkom konania, alebo (ak ich je veľa, príp. nie sú všetci známi), tak verejnou vyhláškou. Tu platia všetky pravidlá definované v správnom poriadku o informovaní verejnosti na úradnej tabuli atď. V tomto kroku by sa mala verejnosť prihlásiť do konania. Najvhodnejšie je písomne doručiť správnemu orgánu svoje prihlásenie sa za účastníka konkrétneho konania, vhodné je pri tom argumentovať Aarhuským dohovorom, ktorý zainteresovanej verejnosti dáva právo zúčastniť sa konania. V prípade, ak pred územným konaním prebehol proces EIA, mala by zainteresovaná verejnosť byť účastníkom konania automaticky. Dobré však je aktívne sa tohto postavenia domáhať u správneho orgánu. V oznámení o začatí konania musí byť uvedený aj termín ústneho pojednávania, ktoré je často spojené aj s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad súčasne musí upozorniť účastníkov konania, že námietky a pripomienky je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Rovnako stavebný úrad upozorní, že účastníci konania musia uplatniť svoje námietky už v prvostupňovom konaní, nemôžu si ich nechať napr. do odvolanie voči vydanému rozhodnutiu. Priebeh ústneho pojednávania nie je presne daný, ale vo všeobecnosti by sa priamo na ňom mala spísať zápisnica, v ktorej účastníci konania formulujú svoje pripomienky a námietky. Je možné si pripomienky pripraviť aj vopred, najmä ak ide o zložitejšiu problematiku, a potom ich priložiť k zápisnici. Pozor - ústne pojednávanie je vo všeobecnosti neverejné (majú na neho prístup iba účastníci konania a zúčastnené osoby, čo však v prípade veľkého príp. neznámeho počtu účastníkov často nie je možné brať tak striktne) a nemusí sa konať vždy! Ak správny orgán upustí od ústneho pojednávania, musí určiť lehotu, dokedy účastníci konania môžu doručiť písomné pripomienky. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Ku konaniu dávajú stanoviská aj dotknuté orgány a to v rovnakej lehote ako ostatní účastníci. Úrady však môžu požiadať stavebný úrad, aby im túto lehotu primerane predĺžil. Rovnako ako pri územnom pláne, verejnosť môže pri územnom konaní komunikovať aj s dotknutými orgánmi a žiadať ich o vydanie stanoviska, ktoré bude obsahovať zásadné informácie a argumenty poskytnuté verejnosťou. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sú územné plány obce/mesta a zón. Ako spomíname v predchádzajúcich častiach publikácie, tieto dokumenty sú záväzné, na lokálnej úrovni sú akoby „miestnymi zákonmi“. Ak je teda v územnom pláne nejaká plocha navrhovaná na využitie ako „zeleň“, a niekto by tu chcel stavať napríklad reštauráciu, nie je tu možné túto stavbu umiestniť, aj keby existovala napr. urbanistická štúdia na riešenie objektu. Umiestnenie stavby by bolo možné na tejto ploche iba potom, ako by došlo k zmene územného plánu alebo vtedy, ak by návrh na umiestnenie stavby rešpektoval plochu vyčlenenú pre zeleň. Iba vtedy, ak pre dané územie nie je spracovaný žiaden územný plán obce alebo zóny, môžu byť podkladom pre územné rozhodovanie spracované územnoplánovacie podklady (urbanistická štúdia, územno-plánovacie podklady, ostatné podklady atď.). V prípade malých obcí, ktoré nemajú spracovaný ani územný plán, ani žiadne územnoplánovacie podklady, môže stavebný úrad sám zaobstarať iné podklady pre svoje rozhodnutie (najmä vlastným prieskumom či miestnou obhliadkou). Pri vydávaní územného rozhodnutia musí stavebný úrad posúdiť doručené pripomienky a námietky tak účastníkov 40

Podrobnosti o obsahu návrhu na vydanie územného rozhodnutia, ale aj ďalších návrhov a rozhodnutí obsahuje vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu, t.j. vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z.z. v platnom znení. 41 Správny poriadok v § 18 stanovuje, že konania je začaté dňom, keď podanie došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

22



konania, ale aj dotknutých orgánov. Stavebný úrad výslovne neprihliada na stanoviská, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Musí však prihliadať na obsah záverečného stanoviska z procesu EIA (ak prebehol), z ktorého by mal do územného rozhodnutia prebrať aj zásadné podmienky, ktoré boli určené z hľadiska minimalizácie vplyvov stavby na životné prostredie. V niektorých prípadoch nemôže stavebný úrad vydať územné rozhodnutie skôr, ako sa vyrieši tzv. predbežná otázka. Tou môžu byť rozhodnutia rôznych orgánov garantujúcich ochranu záujmov podľa osobitných predpisov, v praxi je ním napríklad orgán ochrany prírody, ktorý rozhoduje o ochrane drevín rastúcich na pozemku, kde sa má umiestniť stavba, príp. pamiatkový úrad, lesný úrad, úrad verejného zdravotníctva a pod. Vtedy by mal stavebný úrad prerušiť územné konanie a vyzvať navrhovateľa na doplnenie podkladov pre rozhodnutie. Je bohužiaľ stále častou praxou, že kým pamiatkový úrad či úrad zdravotníctva si dovolí ignorovať iba máloktorý stavebný úrad, v prípade rozhodnutia o výrube drevín sa na tento postup zabúda. Nie je zriedkavosťou, že stavebný úrad vydá územné aj stavebné povolenie, a až potom sa začne konať o výrube, hoci aj cennej, dreviny s odôvodnením, že už sa ide stavať. Ak konanie o výrube drevín nepredchádzalo územnému (a dokonca stavebnému) konaniu, je to dôvod na zrušenie územného aj stavebného konania. O tom už niekoľkokrát rozhodli aj súdy, na základe podaní zainteresovanej verejnosti. Na náležitosti rozhodnutia o umiestnení stavby sa vťahuje všetko, čo ste sa mohli dočítať v predchádzajúcej kapitole o rozhodnutiach vo všeobecnosti. Rozhodnutie však má aj grafickú časť, v ktorej sa vyznačí umiestnenie stavby, o ktorej sa rozhodovalo. V rozhodnutí sa tiež stanovia podmienky, napr. na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie či súladu stavby s okolím. Tak ako každé rozhodnutie, aj toto musí byť oznámené, teda doručené účastníkom konania (osobitne alebo verejnou vyhláškou na dobu min. 15 dní spôsobom v mieste obvyklým). Je ho tiež možné preskúmať spôsobmi, ktoré sme spomenuli v predchádzajúcej časti venovanej preskúmavaniu rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, stavebný úrad však môže určiť aj dlhšiu lehotu, prípadne môže lehotu 2 rokov predĺžiť a to na žiadosť navrhovateľa. Ak sa počas určenej lehoty začne s využitím územia na daný účel alebo je podaná žiadosť o stavebné povolenie, platnosť územné rozhodnutie nestráca.

Stavebné konanie a povolenie, kolaudácia Stavebné povolenie je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu väčšiny stavebných činností v území. Kým v územnom konaní sa rozhoduje o umiestnení stavby, čiže o tom, či navrhovaná stavba v území bude alebo nie, a ak áno, tak kde a za akých podmienok, stavebné konanie sa zameriava už na stavebno-technické detaily už umiestnenej stavby. Aj preto je v tomto procese rozhodovania už menší priestor pre uplatňovanie pripomienok verejnosti. Druhým obmedzením je to, že stavebný úrad v stavebnom konaní neprihliada na pripomienky, ktoré už boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny. Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba na základe stavebného povolenia alebo, v prípade menších stavieb, ohlásenia stavebnému úradu. Výnimkou sú niektoré zákonom vymedzené stavebné práce a stavby, pri ktorých nie je nutné ani ohlásenie, ani stavebné povolenie. Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchých stavbách, ďalej pri drobnej stavbe, ktorá plní doplnkovú 42 funkciu k hlavnej stavbe a ktorá nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie, pri udržiavacích prácach a podobne . Vtedy sa vopred písomne ohlási ich uskutočnenie stavebnému úradu a priloží overený jednoduchý situačný výkres a prípadne aj ďalšie náležitosti. Ohlásené práce sa môžu začať, ak stavebný úrad písomne oznámi navrhovateľovi, že proti ohláseniu nemá námietky. Ten, kto podal ohlásenie, môže začať uskutočňovať ohlásené práce či stavbu do dvoch rokov odvtedy, ako mu bolo doručené oznámenie stavebného úradu. Úrad však môže určiť aj inú lehotu. V praxi je veľmi ťažké zúčastniť sa z pozície verejnosti procesu, keď sa stavby ohlasujú stavebnému úradu. Ide o proces, ktorý nemá upravený okruh účastníkov, oznámenie stavebného úradu nie je rozhodnutím a teda nie je možné podať voči nemu odvolanie atď. Preto niekedy dochádza k účelovému obchádzaniu normálnych správnych konaní, a to aj v prípadoch, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti (napríklad spomínané rušenie rozsiahlych zelených plôch). Verejnosť však môže aj v tomto prípade komunikovať napríklad so stavebným úradom a žiadať ho, aby určil, že ohlásenie nepostačuje a je nutné požiadať o iné rozhodnutie správneho orgánu. Argumentom pri tom je aj správny poriadok, ktorý hovorí o tom, že ustanovenia o základných pravidlách konania sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Teda aj pri tom, ako sa stavebný úrad zaoberá ohlásením, má povinnosť zistiť spoľahlivo stav veci, chrániť záujmy spoločnosti, dôsledne vyžadovať plnenie povinností, informovať verejnosti o veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti atď.

42

Zoznam prác, pri ktorých stačí ohlásenie stavebnému úradu, ako aj zoznam prác a stavieb, na ktoré nie je nutné ani povolenie ani ohlásenie, je v stavebnom zákone. Ten definuje aj to, čo je to drobná stavba, udržiavacie práce a pod.

23



Ako prebieha stavebné konanie Žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou podáva na stavebný úrad ten, kto chce stavať. V tomto procese, na rozdiel o územného konania, už musí každý navrhovateľ preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Osobitne pri líniových stavbách stavebník nemusí preukázať vlastníctvo k pozemku, na ktorom zriaďuje stavbu, zo zákona tu vzniká tzv. vecné bremeno (určitá forma obmedzenia práv vlastníkov v prospech stavebníka). V žiadosti o stavebné povolenie musí stavebník dodržať podmienky určené v územnom rozhodnutí, v opačnom prípade ho stavebný úrad vyzve na nápravu a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Obdobne ako pri územnom konaní, aj tu stavebný úrad oznamuje začatie konania a to najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania alebo ústneho konania. Pri líniových stavbách alebo pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí konania verejnou vyhláškou a to najmenej 15 dní pred konaním ústneho konania. Od ústneho konania môže stavebný úrad aj upustiť a to vtedy, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V tom prípade určí úrad termín, dokedy môžu účastníci konania podávať písomné námietky a upozorní ich, že na neskôr podané námietky neprihliadne. Účastníkom konania sú všetky osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ďalej všetci, ktorých vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté (posudzuje stavebný úrad podľa okolností prípadu); ďalej zainteresovaná verejnosť (pozri vyššie proces EIA), stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov, ale úrad ich môže do konania prizvať. Právam účastníkov konania, ako aj tomu, ako a kedy sa do konania prihlásiť, sme sa venovali v predošlej časti tejto kapitoly. Rovnako ako pri územnom konaní, aj v stavebnom konaní vystupujú dotknuté orgány, s ktorými môže verejnosť komunikovať o výhradách, námietkach a argumentoch týkajúcich sa tej oblasti, ktorú má úrad v kompetencii. Úrad v stavebnom konaní preskúmava, či dokumentácia spĺňa podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb atď. Práve v tomto kroku je priestor pre účasť verejnosti na rozhodovaní. Je potrebné podrobne si preštudovať, či stavba skutočne bude spĺňať náležitosti uvedené v územnom rozhodnutí (príp. aj podmienky záverečného stanoviska z procesu EIA), či nie je v rozpore s regulatívmi územného plánu. V prípade, ak zistíte rozpor, upozornite na to stavebný úrad a žiadajte o rozhodnutie v súlade s územným plánom. Stavebné povolenie sa vydáva v správnom konaní, teda opäť musí mať všetky časti, ako každé rozhodnutie správneho orgánu. Stavebný úrad okrem toho v rozhodnutí určí lehotu na dokončenie stavby a tiež záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana záujmov spoločnosti (predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia), obmedzenie negatívnych vplyvov stavby na životné prostredie a splnenie požiadaviek úradov, ktoré vystupovali v pozícii dotknutých orgánov. Súčasťou stavebného povolenia je aj overená projektová dokumentácia, ktorú stavebný úrad zasiela o.i. obci/mestu, v ktorom sa stavba nachádza. Jedno vyhotovenie si necháva aj stavebný úrad. Na požiadanie (v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám) musí obec aj stavebný úrad sprístupniť nielen vlastné stavebné povolenie, ale aj projektovú dokumentáciu, ktorá je jeho súčasťou. Tak ako územné rozhodnutie, aj stavebné povolenie je možné dať preskúmať spôsobmi, ako každé rozhodnutie správneho orgánu. Vo všeobecnosti, až potom, čo je rozhodnutie oznámené a nie je možné voči nemu podať odvolanie, je vykonateľné. Stavebné povolenie platí v zásade dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad neurčí dlhšiu lehotu alebo pokiaľ stavebník nepožiada o jeho predĺženie. Pred dokončením stavby môže stavebník tiež požiadať o zmenu stavby pred dokončením. Na tieto konania sa primerane vzťahujú ustanovenia správneho poriadku resp. stavebného zákona, teda musí byť oznámené začatie konania, účastníci môžu vzniesť námietky, stavebný úrad vydáva rozhodnutie atď.

Kolaudácia stavieb Dokončenú stavbu, ktorá podliehala stavebnému povoleniu, ale aj jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačovalo ohlásiť, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. To vydáva ten istý stavebný úrad, ktorý vydával stavebné povolenie. Účastníkom kolaudačného konania je iba stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, prípadne užívateľ (ak je v tom čase známy). V konaní úrad skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a či boli dodržané podmienky určené územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím a stavebným povolením, či uskutočnená realizácia stavby a jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, hlavne z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, ochrany životného prostredia a pod. Tu už nie je priestor pre priame zapojenie verejnosti. 24



DRUHÁ ČASŤ

OCHRANA ZELENE V MESTÁCH Zeleň v mestách, ale aj obciach, sa stáva čoraz viac predmetom záujmu verejnosti. Stromy, kríky, ale aj trávniky, kvety, dočasné výsadby, plochy parkovo upravenej zelene aj zvyšky prírodných lokalít, lesoparky. To všetko nie je iba estetickým doplnkom urbanizovanej krajiny, ale plní mnohé funkcie majúce zásadný vplyv na kvalitu života v sídlach. Ako sme už spomínali v predchádzajúcich častiach brožúry, veľmi často sú zelené plochy miestami, kde sa umiestňujú rôzne stavby. Preto je rozhodovanie o zeleni často aj rozhodovaním správnych orgánov v rámci územného konania a stavebného povoľovania. Efektívne cesty pre verejnosť, ako ochrániť obľúbenú zelenú plochu, začínajú dokonca už v procese tvorby územných plánov.

Koľko zelene potrebuje obyvateľ mesta či obce? Záväzné zásady pre množstvo zelene v sídlach u nás v súčasnosti neexistujú. Existujú štandardy minimálnej vybavenosti obcí, ktoré ako metodický materiál pre spracovateľov územných plánov vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2002. V súčasnosti sa už pripravujú nové štandardy, ktoré by mali byť dokonca záväzné. Normatívy tvorby zelene v sídlach by mali byť zapracované do územnoplánovacej dokumentácie, pretože stanovujú potrebnú rozlohu zelených plôch v mestách a obciach v jednotlivých kategóriách v prepočte na jedného obyvateľa. Určitou pomôckou pre verejnosť môžu byť odborné materiály. Napríklad normatívy zelene (SUPUKA, 1987) vychádzajú z produkcie kyslíka jednotkovou plochou zelene optimálnej kompozičnej skladby a z priemernej spotreby 2 kyslíka človekom za určitý čas. Základný normatív tvorí 75 m zelenej plochy na 1 obyvateľa. Umožňuje pomerne racionálne priestorovo a funkčne rozdeliť čiastkové plochy zelene “v štruktúre sídla tak, aby plnili požiadavky užívateľa a kompozične dotvárali mesto a jeho aglomerácie”.

Ochrana drevín a verejnosť 43

Vo všeobecnosti je u nás zakázané poškodzovať dreviny . Vlastník pozemku, na ktorom drevina rastie, je 44 dokonca zo zákona povinný sa o drevinu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať . Drevinu možno poškodiť aj neodborným zásahom pri ošetrovaní alebo pri bežnej údržbe, napríklad pri reze vetiev. Ošetrovanie drevín by malo by vykonávané odborníkmi, pretože neodborné ošetrenie drevín môže ma práve opačný účinok, ako sa očakáva. Dreviny je nutné ochraňovať pred poškodením aj počas výstavby na stavebnom pozemku. Nie je možné jednoducho vyrúbať strom alebo ker, pretože zavadzia pri výstavbe, prípadne ho poškodiť prejazdmi mechanizmov či uskladnenou zemou a stavebným materiálom. Ak sa tak stane, je možné podať podnet na porušenie zákona (pozri ďalej). Výrub drevín je možný iba v odôvodnených prípadoch, vo všeobecnosti až na základe súhlasu (rozhodnutia) orgánu ochrany prírody. Bez súhlasu je možné vyrúbať strom s obvodom kmeňa do 40 cm (v záhradách do 80 cm), 2 meraným vo výške 130 cm nad zemou a kroviny s rozlohou do 10 m . Pokiaľ sa však jedná o výrub drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene, treba súhlas na ich výrub vždy (a vyššie uvedené čísla teda neplatia). Súhlas na výrub je rozhodnutím, ktoré vydáva orgán ochrany prírody (ako správny orgán) v správnom konaní. Rovnako ako pri územnom konaní, aj tu rozhodujú úrady, ktoré sídlia v obecnom resp. mestskom úrade, ale vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Podobne ako v prípade stavebných úradov, aj orgány ochrany prírody vydávajúce súhlas na výrub sú často spoločné pre viac obcí, sú súčasťou spoločných obecných úradov. Druhostupňovým správnym orgánom je potom obvodný úrad životného prostredia. Ten môže vo výnimočných prípadoch rozhodovať o udelení súhlasu na výrub drevín namiesto obce, vtedy bude druhostupňovým (odvolacím) orgánom krajský úrad životného prostredia. Správne konanie o výrube drevín začína podaním žiadosti. Žiadosť je nutné podať v dostatočnej dobe pred zamýšľaným výrubom, definovať v nej druh drevín, obvod ich kmeňa alebo výmeru (kríky), ich zdravotný stav a uviesť dôvod výrubu. Účastníkom tohto konania je automaticky iba žiadateľ, v osobitných prípadoch aj verejnosť (viac pozri nižšie). K žiadosti však musí byť vždy doložený súhlas vlastníka pozemku, na ktorom stromy rastú, bez súhlasu vlastníka vo veľkej väčšine prípadov nie je možné vydať súhlas na výrub dreviny ani drevinu vyrúbať. Ako sme spomínali v časti venovanej správnym konaniam, obce a mestá (ako orgány ochrany prírody) by mali zverejňovať informácie o začatí, priebehu a ukončené konaní, ktoré sú predmetom záujmu. Takými sú bezpochyby aj konania o výruboch drevín, predovšetkým, ak ide o väčšie množstvo stromov, príp. ak sa zasahuje do súvislej a obľúbenej 43

§ 47 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/ 2002 Z.z. v platnom znení. Čo je to ošetrovanie a udržiavanie zelene definuje pre stromy STN 837010 - Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie, ale aj vyhláška MŽP SR č. 24/2006 v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny 44

25



plochy zelene. V prípade, ak sa verejnosť dozvie o začatí takéhoto konania, môže sa do neho písomne prihlásiť – a to tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby. Prihlásenie je možné na základe už spomínaného správneho poriadku („účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý“), ale aj na základe Aarhuského dohovoru. Osobitne občianske združenia sa môžu do tohto typu konaní prihlásiť aj na základe zákona o ochrane prírody, ktorý (ako špeciálny zákon), pozná účasť občianskych združení v konaniach (tomu sa podrobnejšie venujeme v ďalšej časti kapitoly). Pomerne silné argumenty pre účasť v konaní budú mať určite aj vlastníci pozemku, kde rastú dreviny a aj vlastníci nehnuteľností susediacich s tým, kde rastie drevina určená na výrub. V prípade, ak nie ste takto priamo dotknutí, teda napríklad v parku či susednej záhrade, kde stoja staré hrušky, má niekto záujem postaviť viacpodlažný dom, môžete sa odvolávať na vaše ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktoré bude pri tomto konaní dotknuté. Prihlásenie sa za účastníka správneho konania - pre fyzické osoby …..............................................meno, priezvisko a adresa.................................................... ...... názov úradu ..... ...... adresa .............. V ........... dňa ....... VEC: oznámenie účasti v konaní o výrube drevín Dňa ..... som sa dozvedel/a, že začalo (prebieha) konanie ...... (napísať o aké konanie by malo ísť, kto by mal byť žiadateľom a pod.). Oznamujem Vám, že som účastníkom tohto konania, nakoľko v zmysle § 14 ods. 1., zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) môžu byť rozhodnutím v danej veci dotknuté moje práva i právom chránené záujmy. Výsledkom konania o .........doplniť, aká zelená plocha bude výrubom dotknutá.......... bude priamo dotknuté moje právo na priaznivé životné prostredie (garantované v čl. 44 Ústavy SR) a tiež moje právo používať obvyklým spôsobom majetok obce slúžiaci na verejné účely (garantované § 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom poriadku). …..doplniť konkrétne informácie o tom, ako obvykle používate zelenú plochu, podľa situácie. Ak sa výrub netýka verejných priestorov, toto vypustiť ........ Vzhľadom na to, že Vám oznamujem svoju účasť v konaní podľa § 14 ods. 1. správneho poriadku, je moje účastníctvo v predmetnom konaní nepochybné, až kým, ako správny orgán, nepreukážete opak môjho tvrdenia, t. j. že činnosť v danom území neovplyvní negatívne moje životné prostredie, ktorého priaznivý stav je mojim právom garantovaným Ústavou SR a tiež nepreukážete, že rozhodnutím nebude dotknuté moje právo používať obvyklým spôsobom verejné priestranstvá, ktorého súčasťou je aj zeleň (stromy, kry). S pozdravom ............ podpis............

Na konanie o výrube drevín sa vťahujú všetky informácie uvedené k procesu rozhodovania v správnom konaní. Teda správny orgán musí pri konaní dodržiavať zásady a pravidlá, prebieha ústne pojednávanie a miestne zisťovanie, na ktoré musia byť pozvaní účastníci konania a aj tzv. zúčastnené osoby (pozri ďalej). Účastníci majú všetky práva a povinnosti dané správnym poriadkom a pri vydávaní rozhodnutia o výrube musí úradník dbať na to, aby bol súhlas vydaný až po zvážení a spoľahlivom zistení skutočného stavu. Pri rozhodovaní musí orgán ochrany prírody o.i. prihliadať na druh a zdravotný stav dreviny, jej funkciu a význam pre životné prostredie a nakoniec aj na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja (aby nedošlo k usmrteniu chránených druhov živočíchov - vtákov). 45

Výrub dreviny môže správny orgán povoliť iba v odôvodnených prípadoch . Udelenie súhlasu na výrub je totiž konečným rozhodnutím o osude stromu či kríka, rozhodne nie je možné narábať s drevinou ako neživou vecou, ktorú možno hocikedy nahradiť, ako lampu či lavičku. Odôvodneným sa stáva výrub v prípade preukázania zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia, preukázania nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny. Slovo „preukázanie“ je dôležité aj kvôli tomu, že nestačí tvrdenie či domnienka niektorej zo strany, ktorá vystupuje v konaní. Napríklad, ak chce niekto vyrúbať strom, pretože podľa neho zasahuje koreňmi do kanalizácie, musí toto tvrdenie preukázať stanoviskom od správcu kanalizácie. Rovnako pri rozhodovaní o výrube drevín by mal správny orgán zistiť, či sa daný stav po výrube drevín zlepší či úplne vyrieši. Po zvážení všetkých okolností a skutočností vydá úrad rozhodnutie, ktorým výrub stromov povolí alebo nepovolí. Správny orgán musí rozhodnúť o všetkých drevinách, ktoré boli predmetom konania, teda nemôže napríklad rozhodnúť iba o tom, že na 3 stromy z 10 vydá súhlas na výrub. V rozhodnutí musí byť zároveň uvedené, že na zvyšných 7 drevín súhlas na výrub nevydáva. Všetky dreviny musia byť jasne a nezameniteľne identifikované, minimálne musí byť uvedený ich presný počet, ku každej drevine osobitne druh, obvod kmeňa, parcela, na 45

Základné podmienky stanovuje zákon o ochrane prírody a krajiny, viac informácií je potom vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu - vyhláška MŽP SR č. 24/2006 v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny

26



ktorej drevina rastie, príp. aj jej spoločenská hodnota. Vo výroku rozhodnutia musia byť stanovené aj podmienky uskutočnenia výrubu (ak bol udelený súhlas), napríklad, že výrub stromov bude uskutočnený až po nadobudnutí právoplatnosti územného/stavebného povolenia, bude realizovaný tesne pred začatím výstavby, mimo vegetačného obdobia a pod. Toto je dôležité najmä preto, aby nedošlo k výrubu drevín bez toho, aby sa na ploche skutočne začalo stavať. V rozhodnutí o udelení súhlasu na výrub drevín musí byť zároveň uložená povinnosť realizácie primeranej náhradnej výsadby alebo zaplatenia finančnej náhrady. Tieto prostriedky sú príjmom obce/mesta a musia byť použité na výsadbu novej zelene alebo ošetrenie drevín. Ak správny orgán určí v rozhodnutí povinnosť realizovať náhradnú výsadbu, musí byť táto presne definovaná a to tak jej množstvo, druh a veľkosť sadeníc, ako aj jej umiestnenie tak, aby bolo možné splnenie povinnosti skontrolovať. Nie je možné uviesť iba „výsadba v rozsahu stavebného objektu SO Sadové úpravy“. Ak ten, čo požiadal o výrub dreviny nemá pozemok, kde môže vysadiť náhradnú výsadbu, môže správny orgán nariadiť výsadbu aj na iných pozemkoch, vtedy uloží žiadateľovi aj povinnosť starať sa o vysadené dreviny. Samozrejme, vlastník pozemku, kde sa má primeraná náhradná výsadba realizovať, na to musí vopred udeliť súhlas (k súhlasu ho ale nikto nebude nútiť). Pojem „primeraná“ nie je presne špecifikovaný, ale malo by ísť o nahradenie funkcie a pozitívnych vplyvov dreviny, ktorá sa má vyrúbať. Legislatíva sa opiera o tzv. spoločenskú hodnotu dreviny určenej na výrub. Od spoločenskej hodnoty drevín sa odvíja aj výška finančnej náhrady. Rozhodnutie o výrube drevín je možné preskúmať riadnymi aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami rovnako, ako každé iné rozhodnutie správneho orgánu. Po nadobudnutí právoplatnosti súhlasu je nutné ešte pred výrubom dreviny nezameniteľne ju označiť - v prípade stromu najčastejšie sprejom červenými bodkami (jednou pri zemi a druhou na kmeni), v prípade krov zasa označením páskou. Ak teda budete niekde vidieť, ako niekto rúbe strom, a máte pochybnosti o tom, že je takéto konanie v poriadku, môžete požiadať o pomoc políciu. Tá môže skontrolovať, či bol vydaný na výrub dreviny súhlas, či sú splnené podmienky 46 na výrub dané rozhodnutím , či bola drevina riadne označená. Ak povolenie na výrub neexistuje alebo nie sú splnené podmienky na jeho vykonanie, požiadajte políciu, aby takéto protiprávne konanie zastavila. Dochádza totiž k priestupku, príp. až k trestnému činu (podľa výšky spoločenskej hodnoty drevín). V prípade, ak nájdete vyrúbané dreviny a máte podozrenie, že ide o nelegálny výrub, môžete celú situáciu zdokumentovať (nafotiť, odmerať obvod vyrúbaných drevín) a podať podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia na prešetrenie situácie. Pokiaľ ide o zeleň v blízkosti ciest, železničných tratí, elektrických vedení či vodných tokov, tu je situácia v povoľovaní ich výrubu iná. Vo všeobecnosti je záujem správcu komunikácie, trate či vodného toku nadradený nad záujem ochrany drevín. Osobité predpisy (vodný zákon, cestný zákon, zákon o energetike atď.) stanovujú, že v ochranných pásmach, napriek zákonu o ochrane prírody a krajiny, môžu byť dreviny odstraňované. Aj tu však správny orgán (ochrany prírody) môže stanoviť podmienky takéhoto výrubu, napríklad, aby sa nerúbalo v období hniezdenia vtákov a podobne. Tento osobitný prístup však platí len pre správcu sietí, ciest, železnice či vodného toku. Ktokoľvek iný, kto by chcel aj v ochrannom pásme rúbať stromy (z akéhokoľvek dôvodu), potrebuje súhlas na výrub podľa zákona o ochrane prírody a krajiny

Občianske združenia a ich účasť v konaniach o výruboch drevín Niekedy je náročné, aby jednotlivec stál proti úradu. Preto je dobré vedieť, že podľa správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, komu takéto postavenie priznáva špeciálny zákon. Zo zákona o ochrane prírody a krajiny vyplývalo do r. 2007 takéto postavenie občianskym združeniam, po splnení konkrétnych podmienok. Žiaľ, po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny, bol s účinnosťou od 1.12. 2007 status občianskych združení ako účastníka konania, zmenený iba na postavenie tzv. zúčastnenej osoby, a aj to iba vtedy, k občianske združenie spĺňa nasledovné: •

jeho cieľom je, podľa stanov platných najmenej 1 rok, ochrana prírody a krajiny;

•

písomne požiada orgán ochrany prírody o písomné upovedomovanie o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny;

•

a písomne oznámi svoju účasť v konkrétnom konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia zaslaného orgánom ochrany prírody.

Zúčastnená osoba na rozdiel od účastníka konania má menej práv. Má právo byť upovedomovaná o začatí konania a zúčastniť sa na miestnej obhliadke, nazerať do spisov, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale nemá právo byť automaticky upovedomená o výsledku konania (doručenie rozhodnutia). Zúčastnená osoba nemá ani právo na odvolanie sa voči rozhodnutiu, čím je automaticky sťažené, ak nie úplne nemožné, domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom.

46

Najmä, či je výrub v období vegetačného pokoja od 1.4. do 30.9. podľa vyhlášky č.24/2003 v znení neskorších predpisov a pod.

27



Žiadosť občianskeho združenia o upovedomenie o správnych konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny …................... názov a adresa občianskeho združenia...............

....... názov úradu ...... ....... adresa ...............

V................ dňa................. VEC: žiadosť o upovedomenie o začatí správnych konaní Občianske združenie …............. so sídlom....................IČO:....................., zastúpená ........ doplniť meno štatutára ................ týmto, v zmysle § 82 ods. 6 zákona č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, žiada ....... doplniť koho …..........ako orgán ochrany prírody, aby počnúc dnešným dňom písomne upovedomil občianske združenie ........doplň názov........ o všetkých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody na úseku ochrany drevín. Žiadame o písomné upovedomovanie o všetkých začatých aj prebiehajúcich konaniach, ktoré sa týkajú ochrany drevín (predovšetkým výrubu a údržby) rastúcich ...... presné vymedzenie nejakého miesta alebo celého katastra a pod. ........ Poslaním občianskeho združenia ... doplň názov........a podľa stanov zaregistrovaných …... doplň dátum..........je ochrana prírody a krajiny. S pozdravom ...................podpis….............. Prílohy: kópia stanov združenia a príp. aj kópia uznesenia VZ o menovaní štatutárneho zástupcu

V mnohých mestách a obciach však správne orgány akceptujú občianske združenia ako riadnych účastníkov v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a to na základe ustanovení Aarhuského dohovoru (pozri viac vyššie). Prihlásenie sa občianskeho združenia do správneho konaniach o povolení výrubu drevín …................... názov a adresa občianskeho združenia...............

....... názov úradu…...... ........ adresa................

V................ dňa................. VEC: oznámenie účasti v správnom konaní o žiadosti ................. na výrub drevín rastúcich ............... Dňa ...... začalo konanie o žiadosti ............ na výrub ......... ks drevín rastúcich ...................... Oznamujeme vám, že združenie ............. je v tomto konaní účastníkom, nakoľko v zmysle § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení v tomto konaní budú priamo dotknuté naše práva a právom chránené záujmy. Tieto práva a právom chránené záujmy vychádzajú z tzv. Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, číslo publikácie OSN E/F/R.98.II.E.27, z 25. júna 1998), ku ktorému SR pristúpila uznesením NR SR č. 1840 z 23. 9. 2005 a ktorý je platný vo vzťahu k SR od 5. 3. 2006. Podľa článku 9 Aarhuského dohovoru, ktorý má ako medzinárodný zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi, má mať zainteresovaná verejnosť (čo sú o. i. mimovládne organizácie zaujímajúce sa o rozhodovací proces a podnecujúce k ochrane životného prostredia) prístup k opravným prostriedkom pred súdom za účelom preskúmania rozhodnutia po vecnej aj procesnej stránke. Keďže toto právo má v našom právnom poriadku iba účastník konania, občianske združenie ........doplň názov...... má v predmetnom konaní postavenie účastníka. S pozdravom ...................podpis…..............

28



Chránené stromy a chránené územia v mestách Ak nám na výnimočných stromoch v mestách mimoriadne záleží, môžeme sa pokúsiť o ich vyhlásenie za 47 „chránené stromy“ . Chránené stromy sú samostatnou kategóriou v ochrane prírody. Tak, ako chránené druhy rastlín, živočíchov alebo chránené územia, požívajú špeciálnu ochranu. Vyhlasuje ich, podobne ako chránené územia, krajský úrad životného prostredia a to v prípade, ak ide o „kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne a esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesných pozemkoch.“ Na to, aby mohol byť strom vyhlásený za chránený, je potrebné v prvom rade vybaviť súhlas vlastníka pozemku, na ktorom strom rastie. Následne sa spracúva projekt ochrany chráneného stromu, väčšinou to robí tzv. Štátna ochrana prírody (odborná organizácia ministerstva životného prostredia). Projekt môže spracovať aj odborne spôsobilá osoba, ktorých zoznam vedie ministerstvo. Aj verejnosť môže iniciovať vyhlásenie chráneného stromu. Najvhodnejšie je osloviť štátnu ochranu prírody (správu najbližšej chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku).

Ochrana lesov a lesoparkov Ochrana stromov a zelených plôch, tak ako bola opísaná vyššie, sa uplatňuje mimo lesa. Mnohé obľúbené oddychové zóny sa ale nachádzajú na lesných pozemkoch. Tu je proces rozhodovania o výruboch drevín iný, je podriadený v prvom rade spôsobu hospodárenia, príp. aj využitiu, ktoré je dané v územnom pláne. Pomerne častým sa dnes stáva aj problém zásahov do lesoparkov, kde sa tlačí výstavba rôzneho charakteru. Prvým spôsobom, ako sa zapojiť do rozhodovania o lesoparkoch a lesoch v okolí miest, je zapojenie sa do procesu spracovania územného plánu. Aj plochám lesoparkov by mali byť v územnom pláne priradené regulatívy, teda stanovené, ktoré činnosti sú povolené, obmedzené a zakázané. Využitie lesných pozemkov určuje lesný zákon. Ten presne hovorí, aké činnosti sú na lesných pozemkoch zakázané. Napríklad aj robiť oheň, stanovať či bivakovať je možné len na vyhradených miestach. Ak chce niekto využívať lesné pozemky na iný účel, musí požiadať o dočasné alebo trvalé vyňatie plochy z lesných pozemkov (po starom sa lesné pozemky volali lesný pôdny fond). Na vyňatie, či už dočasné alebo trvalé, je potrebný súhlas orgánu štátnej správy, ktorým je v súčasnosti obvodný lesný úrad. Účasť občianskych združení v tomto konaní je možná preto, že na konania v intenciách lesného zákona sa používa zákon o správnom konaní. Opäť by malo platiť, že účastníkom konania je ten, koho práva, právom chránené záujmy sú alebo môžu byť konaním dotknuté. Okrem toho, lesný zákon priznáva občianskym združeniam postavenie zúčastnenej osoby, v tomto prípade je možné uplatňovať aj Aarhuský dohovor. Ak teda máme zásadné pripomienky ku konaniu, ktorým by boli lesné pozemky vyňaté za účelom, aby sa na nich mohli realizovať iné aktivity (výstavba a pod.), môžeme ich vzniesť v tomto konaní a žiadať, aby pri vydávaní rozhodnutia boli zohľadnené. Hospodárenie na lesných pozemkoch určuje „lesný hospodársky plán“. Tento dokument hovorí kedy a v akej intenzite sa môžu ťažiť stromy na lesných pozemkoch. Ak teda chcete vedieť, či sa vo vašom prímestskom lese nebude v blízkej dobe ťažiť, zájdite na obvodný lesný úrad a zistite pod aký lesný celok (LC) pozemok patrí, kto ho obhospodaruje a či má úrad k dispozícií lesný hospodársky plán pre toto územie. Hospodársky plán (ďalej LHP) sa robí spravidla na 10 rokov a z neho sa dá vyčítať, aké hospodárske aktivity sú v lese plánované a teda legálne realizované. Podľa zákona o informáciách máte právo nahliadnuť do LHP a urobiť si z neho kópie. Ak ho úrad nemá, tak si LHP pre konkrétny LC vyžiadajte od inštitúcie, ktorá sa volá Národné lesnícke centrum (NLC), sídli vo Zvolene a jeho pobočky v krajských mestách. Od NLC si môžete kúpiť lesnícke porastové mapy pre vaše územie, aby ste sa vedeli orientovať v území a v LHP. Podrobnosti získate na stránke NLC - www.nlcsk.org. Do existujúceho lesného hospodárskeho plánu je však ťažké vstupovať. Preto si treba dať pozor, kedy sa bude tvoriť nový. Ten schvaľuje krajský lesný úrad v správnom konaní, no tento proces je v zásade zložitejší. Ak požiadate krajský lesný úrad (ďalej KLÚ) o upovedomenie o začatí konania, nastane takýto postup: KLÚ vám oznámi začatie konania → vy napíšete na KLÚ, že máte záujem o postavenie účastníka/zúčastnenej osoby v tomto konaní → KLÚ vás vyzve k podaniu pripomienok k podkladom, ktoré sú k nahliadnutiu na KLÚ a tie môžete podať najneskôr v etape tzv. základného protokolu, v rámci ktorého sa stretnú všetci účastníci konania k tvorbe LHP a na ktorom sa určí spôsob vypracovania LHP → následne, asi cca pol roka, odborne spôsobilé osoby vypracovávajú návrh LHP, ktorý je potom predložený na pripomienkovanie a následné schválenie na KLÚ. To je aj čas na jeho pripomienkovanie. Schválený plán sa odrazí v tom, ako bude „ svet okolo vás vyzerať.“ Ak ste vlastníkom alebo spolumajiteľom lesa, môžete sa informovať o možnosti zaradenia vášho lesa ako ochranného lesa alebo lesa osobitného určenia.

47

Tento štatút stromom na základe zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. zabezpečuje špeciálne podmienky ochrany.

29



TRETIA ČASŤ

INFORMÁCIE A PETÍCIE V tejto časti sa budeme stručne venovať dvom témam, s ktorými sa verejnosť pri zapájaní sa do rozhodovania skôr či neskôr stretne. Ide o prístup k informáciám a o uplatnenie petičného práva.

Právo na informácie Právo na informácie, ako základné ústavné právo, zakotvuje Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) a Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“ Z Ústavy SR okrem toho výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Rovnako ústava aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práva slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 Ústavy SR je osobitne zakotvené 48 právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Rozhodovanie o dokumentoch a projektoch s vplyvom na životné prostredie je z hľadiska verejnosti závislé na prístupe k informáciám. V predchádzajúcich častiach sme sa stručne venovali zverejňovaniu informácií o správnych konaniach, prístupu do spisu, informovaniu verejnosti v rámci procesu EIA aj tvorby územných plánov. Okrem povinného informovania v jednotlivých krokoch rozhodovania však veľmi často potrebujeme informácie o rôznych súvisiacich témach, napríklad stanoviská či posudky, rôzne dokumenty, ktoré majú vplyv na predmet rozhodovania a podobne. Preto je dobré poznať a využívať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Uplatňovaniu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám sa venuje niekoľko veľmi dobrých materiálov a informačných brožúr vydaných organizáciami Občan, demokracia a spravodlivosť a VIA IURIS. V nich nájdete nielen vysvetlenie základných pojmov, informácie o tom, kto musí zverejňovať informácie, ale najmä vzory žiadostí o informácie, vzory odvolaní voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, odvolaní voči tzv. fiktívnemu rozhodnutiu (ak na žiadosť nedostanete žiadnu odpoveď), rozhodnutia súdov a podobne. Niektoré sú aj v elektronickej verzii, napríklad: http://www.oad.sk/?q=system/files/Pravo_na_informacie.pdf. Vo všeobecnosti je dobré nezabudnúť na hlavný princíp zákona: Čo nie je tajné, je verejné. V praxi sa bohužiaľ stretneme s niekedy absurdnými situáciami, kedy vám budú 49 odopierané informácie bežne dostupné, v podstate nedôležité a to iba preto, že úradník buď nepozná legislatívu, bol nesprávne informovaný nadriadenými alebo jednoucho informácie nechce poskytnúť z hocijakého dôvodu. Informácie musia sprístupňovať tzv. povinné osoby, ktorými sú rôzne úrady na všetkých úrovniach, vláda SR, všetky ministerstvá, daňové úrady, inšpektoráty práce, prokuratúry, národná banka, ďalej samosprávy obcí a miest, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy (napr. členovia vodnej či lesnej stráže), samosprávne kraje, úrady práce, verejné vysoké školy, štátne účelové fondy (napr. Environmentálny fond). Povinnými osobami sú aj právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou (najmä rozpočtové a príspevkové organizácie). Niektoré informácie musia byť zverejnené bez žiadosti. Ide o aktívne zverejňovanie konkrétnych informácií, ktoré musia byť zverejnené bez toho, aby o ich zverejnenie niekto požiadal. V prípade miest a obcí je to napríklad informácia o tom, kde a kedy sa koná zasadnutie zastupiteľstva. O sprístupnenie mnohých informácií je však nutné požiadať. Žiadosť o sprístupnenie informácií sa podáva ústne, písomne, faxom, telefonicky, e-mailom alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Nie je pritom nutné preukazovať dôvod alebo záujem, pre ktorý o informácie žiadate. V každom prípade musí byť zo žiadosti jasné, komu je určená a kto je žiadateľ, aké informácie požadujete sprístupniť a aký spôsob sprístupnenia navrhujete. Ak ten, koho o informácie žiadate, ich má k dispozícii, musí ich zverejniť bezodkladne, najneskôr do 8 pracovných dní a to spôsobom, ktorý ste si vybrali. Iba ak je to technicky nemožné (napr. úrad nemá fax, a vy ste navrhli sprístupnenie faxom), dohodne si úrad iný spôsob so žiadateľom. Voči nesprístupneniu informácií je možné podať odvolanie, prípadne iné opravné prostriedky. Viac informácií nájdete napríklad v brožúre „Právo na informácie“, ktorej elektronickú verziu nájdete na webe uvedenom vyššie.

48

Z brožúry „Právo na informácie“, vydané organizáciou Občan a demokracia, 2006 Zákon č. 211/2000 Z.z. paradoxne presnú definíciu pojmu „informácia“ nepozná. Pojem je ale definovaný napríklad v zákone o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého je informáciou „obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, obsah ústneho vyjadrenia alebo obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média“. 49

30



Petície Pravdepodobne prvým nástrojom, s ktorým sa aktívna verejnosť stretne a ktorý použije na formulovanie svojich 50 názorov či požiadaviek, je petícia . Ľudia, ktorí petíciu zorganizujú alebo ju podpíšu, majú často pocit, že ak sa nazbiera dostatočný počet podpisov, musí sa niečo zmeniť. Nie je to však celkom tak. Petícia nie je nástroj, ktorý sám o sebe môže niečo zakázať alebo zastaviť. Je to však v každom prípade veľmi silný prostriedok, ako dať predstaviteľom (či už samosprávy alebo štátu) vedieť, že sa nám niečo nepáči alebo že požadujeme určitú zmenu. Petíciou sa môžeme obracať na kohokoľvek, ale iba niektoré subjekty sa ňou musia zaberať. Ide o orgány verejnej správy, všetky štátne orgány, obce a orgány obecnej samosprávy (najmä zastupiteľstvo), rôzne štátom zriadené inšpektoráty a úrady dozoru. Organizátori petície by mali sami identifikovať, či sa petícia týka miestnej veci alebo chcú petíciou dosiahnuť systémové zmeny (adresátom môže byť vtedy napr. ministerstvo, vláda či parlament). Petíciu spravidla nemá zmysel adresovať rôznym neštátnym stavovským organizáciám, súkromným spoločnostiam a pod. Zákon neukladá týmto subjektom sa petíciou zaoberať. Aj v súkromnej sfére však môžeme iniciovať prešetrenie porušovania zákonov, hoci aj tým, že podáme petíciu na príslušný kontrolný orgán. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie. Sú aj prípady, kedy zákon vyslovene zakazuje podať petíciu, napríklad sa petíciou nesmie zasahovať do nezávislosti súdu pri jeho rozhodovaní. Petícia môže byť písomná, ale aj elektronická. V tom prípade však musia byť zachované všetky náležitosti spomínané nižšie (text petície, tabuľka, uvedenie mena zostavovateľa atď.) a musí byť k dispozícii elektronický formulár, ktorý možno podpísať zaručeným elektronickým podpisom. Petíciu organizuje (spravidla) petičný výbor. V každom prípade (ak petičný výbor existuje alebo aj keď nie), musí byť určená osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je poverená na styk s orgánom verejnej správy. Petícia musí vždy obsahovať text petície. Ten však nemusí byť na každom hárku, ale každý hárok musí označený tak, aby bolo jasné o čo ide (minimálne názov). Na petičnom hárku musí byť uvedené aj meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá petíciu zostavila, teda toho, kto je určený na styk s orgánom verejnej správy. Petičné hárky sa musia číslovať. Najviditeľnejšou súčasťou petície je tabuľka podporovateľov, v ktorej musí byť miesto pre meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis občana, ktorý petíciu podporuje. Zákon vo väčšine prípadov nestanovuje minimálny vek, v ktorom môže niekto podporiť svojím podpisom petíciu. Vo všeobecnosti môže petíciu podpísať každý, kto vzhľadom na svoje rozumové schopnosti je schopný porozumieť jej 51 obsahu . Iba v určitých prípadoch (napr. petícia na podporu kandidáta v komunálnych voľbách) sa musí uvádzať aj dátum narodenia (rok), vtedy môžu petíciu podporiť iba voliči, teda ľudia nad 18 rokov. Podpisy pod petíciu môže zbierať osoba staršia ako 16 rokov. Je to možné na miestach prístupných verejnosti (námestia, ulice, parky, trhoviská, verejné priestranstvá atď.). Nepotrebuje na to žiadne povolenie, petičnú akciu netreba ani nikomu ohlasovať. Nesmie však dôjsť k obmedzeniu premávky motorových vozidiel, k rušeniu verejného poriadku a pod. V súkromných prevádzkach je možné zbierať podpisy so súhlasom majiteľa, vo verejných inštitúciách zas so súhlasom vedúceho zariadenia. Petičný zákon upravuje aj to, ako má byť petícia prešetrená a vybavená. Vo všeobecnosti musí ten, komu bola petícia doručená ju buď vybaviť, alebo - ak na to nie je príslušný - postúpiť ju do 10 pracovných dní na vybavenie tomu, kto je na vybavenie príslušný. Musí o tom informovať podávateľa. V každom prípade by príslušný orgán mal petíciu vybaviť tak, aby zistil skutočný stav veci. Výsledok prešetrenia a vybavenia petície úrad písomne oznámi tomu, kto ju podal a to do 30 dní. Ak túto lehotu nemožno dodržať, úrad oznámi, že petícia bude vybavená v ďalšej tridsaťdňovej lehote. Ak pri preverovaní všetkých potrebných skutočností úrad dospeje k záveru, že sťažnosť, protest, návrh alebo výzva obsiahnutá v petícii je odôvodnená, jeho ďalší postup závisí od okolností prípadu, ale mal by zjednať nápravu, alebo ju iniciovať.

50

Organizovanie petícií upravuje zákon o petičnom práve č. 85/1990 Zb. v platnom znení. Petičný zákon hovorí o tom, že „každý má právo sám alebo s inými ... sa obracať na ... orgány ... “. Občiansky zákonník zas hovorí o tom, že maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Okrem toho, aj v súvislosti s trestnou zodpovednosťou mladistvých (od 14 rokov) a vzhľadom na to, že podpisy pod petíciu môže zbierať už 16 ročný človek, by bolo neprimerané vyžadovať na podpis petície minimálny vek 18 rokov. 51

31



ŠTVRTÁ ČASŤ

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE A RADY PRE AKTÍVNEHO OBČANA VO ZVOLENE Kto má aké kompetencie v oblasti ochrany životného prostredia vo Zvolene Aktívna verejnosť sa pri svojich aktivitách v prospech životného prostredia stretne s rôznymi subjektmi verejnej správy. Vo všeobecnosti sú to buď inštitúcie, ktoré vykonávajú štátnu správu alebo samosprávu. Niekedy vykonáva samospráva tzv. prenesený výkon štátnej správy. Samosprávou rozumieme Mesto Zvolen. Zvolen, ako okresné mesto, je sídlom obvodného úradu, obvodného úradu životného prostredia, lesného úradu atď. Krajské úrady sídlia v Banskej Bystrici. Najrýchlejší spôsob vyhľadávania kontaktov je pravdepodobne cez www.statnasprava.sk, kde nájdete kontakty na rôzne druhy a typy úradov v celej republiky, vrátane mestských a obecných, úradov samosprávnych krajov, kontaktov na registre a podobne. Najdôležitejšie kontakty nájdete v tejto brožúre na zadnej strane „zelenej“ mapy, ktorá je vložená v strede publikácie.

Zeleň, ochrana drevín a ochrana prírody Kto sa stará o zeleň v meste? Kto sa zaoberá odborným ošetrením stromov? Starostlivosť o dreviny je povinnosťou vlastníka, prípadne nájomcu konkrétneho pozemku. Vlastníkom resp. správcom väčšiny verejných priestranstiev je mesto, ktoré zabezpečuje údržbu verejnej zelene prostredníctvom externých firiem. Kvôli starostlivosti o zeleň na verejných priestranstvách vo Zvolene kontaktujte MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, č. dv. 111, tel. č. 045 - 530 32 69, Ing. L. Murínová, [email protected]. Každá drevina by podľa zákona mala byť správne ošetrovaná. Ošetrením stromov sa zaoberajú rôzne subjekty, ktorých zoznam nájdete napr. v Zlatých stránkach. Zoznam odborníkov – arboristov, ktorí sa špecializujú na ošetrovanie drevín, možno nájsť na stránke www.arboristika.sk. Spôsob ošetrovania drevín usmerňuje STN 83 7010 „Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie“. Listnaté dreviny by sa napríklad mali orezávať len vo vegetačnom období (okrem času tvorby listov), kedy sa strom dokáže brániť voči chorobám – vírusom, baktériám, hubám. Pokiaľ sa nepostupuje v súlade s touto normou, ide o porušenie zákona. Chcete si sami vysadiť stromy alebo kry? Ak pozemok, na ktorom chcete sadiť, nepatrí Vám, potrebujete získať súhlas jeho vlastníka! VZN mesta Zvolen o tvorbe, údržbe a ochrane zelene (č. 79/2003) zakazuje na verejných priestranstvách svojvoľne sadiť stromy a kry. Dôvodom je, aby boli dreviny vysadené iba na vhodných miestach, kde nebudú ani v budúcnosti tieniť, koreňmi narušovať inžinierske siete či základy domu. O súhlas na výsadbu na verejných priestranstvách požiadajte na MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, č. dv. 111, tel. 045 530 32 69, Ing. L. Murínová, [email protected]. V žiadosti uveďte kde, kedy a čo chcete sadiť, príp. iné dôležité informácie. Obratom dostanete stanovisko s podmienkami výsadby. Kto Vám poradí pri výbere vhodných druhov drevín na výsadbu? Najvhodnejšie sú naše pôvodné druhy, nezabudnite zohľadniť miesto výsadby a jeho podmienky – poraďte sa napr. tam, kde kupujete dreviny. Rovnako dôležitý je čas – najvhodnejším obdobím na výsadbu drevín je jeseň. Vo Zvolene kontaktujte MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, tel. 045 530 32 69, Ing. L. Murínová, [email protected]. Rôzne druhy stromov dostanete pomerne výhodne kúpiť napríklad v Arboréte Borová Hora, Borovianska cesta 2171/66 (Podborová), Zvolen, tel. 045 532 08 14. Prípadne sa môžete poradiť aj v ekoporadni Združenia Slatinka. Myslíte si, že je nutné vyrúbať nejakú drevinu? Potrebujete súhlas orgánu ochrany prírody, ktorý sa vydáva na základe predloženej žiadosti (formulár nájdete napr. na www.zvolen.sk alebo priamo na MsÚ, 3. poschodie, kancelária č. 347), po zaplatení poplatku, po posúdení drevín a iba v odôvodnených prípadoch (odôvodnenosť skúma orgán ochrany prírody). Vo Zvolene a väčšine okolitých obcí súhlas na výrub vydáva Spoločný obecný úrad (sídli na MsÚ Zvolen), tel. 045 530 32 68, Ing. J. Tlučáková, [email protected]. Rúbe niekto strom alebo poškodzuje drevinu? V prípade, ak niekto rúbe neoznačený strom alebo kroviny, prípadne nevie pri výrube dokázať, že bol vydaný súhlas na ich výrub, kontaktujte mestskú políciu na tel. 045 533 10 00, príp. 159. Žiadajte políciu o zdokumentovanie situácie, ten, kto rúbe drevinu musí mať pri sebe povolenie. Prípadne môžete situáciu zdokumentovať aj sami (nafotiť, skúste odmerať obvod vyrúbanej dreviny) a okrem podnetu na políciu podajte písomný podnet na prešetrenie protiprávneho konania na Slovenskú inšpekciu životného prostredia – Inšpektorát Banská Bystrica, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica, tel.

32



048 471 96 40, 0905 668 232, [email protected]. Rovnako postupujte v prípade, ak niekto poškodzuje drevinu, jazdí napríklad ťažkým mechanizmom po jej koreňoch, zasypáva kmeň zeminou, orezáva veľké konáre a podobne. Týmto konaním totiž môže dôjsť v prípadoch veľkej spoločenskej hodnoty dreviny až k spáchaniu trestného činu. Sú vo vašom okolí stromy, ktoré sa nakláňajú alebo svojim pádom môžu ohroziť svoje okolie? V prípade bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života, ktoré by mohol zapríčiniť strom v zlom zdravotnom stave, volajte mestskú políciu (vo Zvolene tel. 533 10 00). Ohľadom stromov na verejných priestoroch kontaktujte správcu zelene - MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, tel. 045 530 32 69, Ing. L. Murínová, [email protected]. Leží cez cestu alebo niekde inde spadnutý strom? Prekážku na ceste by mal odstrániť správca cesty, ktorým je väčšinou Mesto Zvolen. Kontaktuje MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, Ing. A. Bešinová, tel. 045 530 32 57, [email protected]. Ak by strom mohol spôsobiť vznik dopravnej nehody, volajte hasičov na tel. 150, v hlásení uveďte: kto volá, kde a aká udalosť sa stala, tel. číslo, z ktorého voláte (pre overenie), príp. iné dôležité informácie. Vypaľuje niekto trávu, horia stromy? Táto činnosť je zakázaná a hrozia za ňu vysoké pokuty. Pri priamom ohrození života či majetku ihneď kontaktuje hasičov na tel. 150 alebo 112. V hlásení uveďte: kto volá, kde a aká udalosť sa stala, telefónne číslo, z ktorého voláte (pre overenie), príp. iné dôležité informácie. Ak je to možné, neodchádzajte z miesta do príchodu hasičov. Menší požiar sa môžete pokúsiť uhasiť aj sami, vždy však zavolajte hasičov a počkajte na ich príchod, aj zdanlivo uhasený oheň môže skryte tlieť a po Vašom odchode znovu vypuknúť. Za vypaľovanie trávy hrozí vinníkovi pokuta, pri opakovanom prichytení sa zdvojnásobuje. Rastie na nejakej ploche dlhšiu dobu burina alebo invázny druh rastliny a nikto pozemok nekosí? Ak poznáte vlastníka pozemku, kontaktuje ho a upozornite na problém. Inak kontaktujte SIŽP Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny, tel. 048 471 96 31, 471 96 40, [email protected]. Vlastník pozemku je povinný urobiť opatrenia proti zaburiňovaniu, je dokonca povinný na svoje náklady odstraňovať invázne druhy rastlín, napr. žlto kvitnúcu zlatobyľ obrovskú, bambusu podobný pohánkovec japonský, netýkavku žľaznatú s výraznými fialovými kvetmi a ďalšie.

Domáce aj divo žijúce zvieratá v meste Zvieratá sú, tak ako ľudia, súčasťou života v meste, či už ide o spoločníkov, ktorých sme si vybrali (mačky, psy a iní domáci miláčikovia), alebo o divé zvieratá, ktoré sa prispôsobili mestskému prostrediu, dokážu v ňom žiť, naučili sa prekonávať jeho úskalia a využívať jeho výhody. Niekedy o nich ani netušíme a ich prítomnosť nás môže prekvapiť, inokedy z nich možno máme strach a pritom si ani neuvedomujeme, aká často je ich prítomnosť pre nás prospešná. Niekedy môžu mať ľudia pocit ohrozenia a obťažovania zvieratami – ide najmä o psov – pritom by stačilo, aby ich majitelia vedeli o možnostiach a povinnostiach, ktoré majú. Čo robiť, ak sa Vám stratilo alebo ste našli domáce zviera? Ak ste našli zviera vo Zvolene alebo v Banskej Bystrici, kontaktujte Mestskú políciu Zvolen (tel. 045 533 10 00) alebo pracovníka karanténnej stanice (0918 505 254). Mimo Zvolena a Banskej Bystrice kontaktujte príslušný OcÚ, resp. MsÚ. Môžete kontaktovať združenia Pes v núdzi, Psia duša, Mačky SOS alebo Slobodu zvierat a podobne - kontakty nájdete na internete. Pracovník stanice zviera odchytí a prevezie do stanice. Ak zviera nie je príliš agresívne, zranené či príliš vystrašené, a máte skúsenosti aj možnosti, ako ho dopraviť do stanice, urobte tak opatrne sami. Ak sa stratilo zviera Vám, ihneď kontaktujte Karanténnu stanicu vo Zvolene, ktorá sa nachádza na Balkáne (Unionka 7981/17) a je otvorená v pracovných dňoch. Na webovej stránke karanténnej stanice www.kszv.sk nájdete aktualizované zoznamy a fotografie psov umiestnených na karanténnej stanici. Upozornenie: Karanténna stanica nie je útulok, ani miesto na odloženie práve nepotrebného zvieraťa. Znamená to, že ak o zviera umiestnené v stanici po dobu jedného mesiaca nikto neprejaví záujem, bude humánnym spôsobom po zbavení vedomia utratené, a to zmluvným veterinárom v zmysle platných zákonov. Chcete pomôcť opusteným domácim zvieratám? Adoptujte si zvieratko z Karanténnej stanice vo Zvolene! Volajte na tel. 0918 505 254 alebo navštívte stanicu na Balkáne počas vyššie uvedených hodín. Nový adoptívny majiteľ uhradí náklady na veterinárne ošetrenie zvieraťa a krmivo, celková suma závisí od veľkosti zvieraťa a je cca 10 – 20 €. Po dohode s pracovníkmi môžete pre potreby karanténnej stanice darovať staré koberce, chovateľské potreby, lekárske zariadenie a nástroje, košíky, misky, deky, podušky, drevo na búdy, krmivo a pod. Môžete kontaktovať združenia Pes v núdzi, Psia duša, Mačky SOS alebo Slobodu zvierat a podobne. Vyliezla mačka či iné zviera na strom a nevie zísť dolu? Pokiaľ nedokážete vyslobodiť svoje (alebo aj zatúlané či divé) zviera z výšky či hĺbky, volajte hasičov na tel. 150, v hlásení uveďte: kto volá, kde a čo sa stalo, tel. číslo, z ktorého voláte, príp. iné dôležité informácie. 33



Máte obavy z hniezda alebo roja včiel, sršňov alebo ôs? Pri priamom ohrození či riziku kontaktuje hasičov na tel. 150, v hlásení uveďte: kto volá, kde sa nachádza hmyz, čo sa deje, tel. číslo, z ktorého voláte (pre overenie), príp. iné dôležité informácie. V prípade roja včiel skúste zistiť, kto v susedstve či v okolí chová včely. Majiteľ včelstva ho bude pravdepodobne hľadať. Každý dobrý včelár má prostriedky a znalosti, ako chytiť roj včiel a ako s ním zaobchádzať. Sršne, osy aj včely sú užitočné a ich početnosť sa znižuje. Preto, ak sa dá, skúste ponechať hniezdo na mieste do zimy a až potom ich odniesť napr. do lesa. Buď bude prázdne úplne, alebo v ňom budú iba mladé oplodnené samičky, ktoré na jar môžu na novom mieste založiť novú kolóniu Čo robiť s nájdeným divým zvieraťom? Ihneď kontaktujte zoológa štátnej ochrany prírody, ktorý vám poradí, ako s konkrétnym živočíchom zaobchádzať a čo s ním urobiť. V prípade, ak ste našli chráneného živočícha (o.i. všetky druhy vtákov), kontaktujte aj Obvodný úrad životného prostredia vo Zvolene, Nám. SNP 96/50, tel. 045 522 46 66, [email protected]. Kontakt na ŠOP SR: Mgr. Adamec – 048 472 20 22, 0917 631 016, [email protected], príp. iný kontakt z www.sopsr.sk. Najbližšie pri Zvolene je rehabilitačná stanica živočíchov pri Správe CHKO Štiavnické vrchy, Kammerhofská ul. 2, Banská Štiavnica, 045 691 19 31, 0917 631 185 Štefan Čenger. Ohľadom vtákov vám poradí (aj mimo pracovných dní) Poradenská služba Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, tel. 02 - 554 221 85, 0905 256 184, 0904 256 888 Objavil sa vo vašom dome netopier? Netopiere sú chránené a užitočné živočíchy. V uzatvorených priestoroch ich v žiadnom prípade nechytajte, nerušte, nezatvárajte otvory, ktorými vleteli dnu a ihneď kontaktujte Skupinu pre ochranu netopierov, Ústav ekológie lesa SAV, Ľ. Štúra 2, Zvolen, Mgr. Kaňuch, tel. 045 532 03 13, [email protected], príp. štátnu ochranu prírody: Správa CHKO BR Poľana, Hurbanova 20, Zvolen, tel. 045 533 48 34, [email protected] alebo ŠOP SR – COPK Banská Bystrica, Lazovná 10, 048 472 20 22, 0917 631 016, [email protected]. Odborníci Vám poradia, čo urobiť, keď Vám prítomnosť netopierov vadí, príp. sami zasiahnu. V zime alebo skoro na jar môžete nájsť netopiera aj vonku – mohol vypadnúť zo zimoviska. V takom prípade mu dajte piť, napr. namočte vatu do vody a prisuňte ju k netopierovi. Ihneď kontaktujte Skupinu pre ochranu netopierov alebo ŠOP SR. Ako ochrániť netopiere aj vtáky pri zatepľovaní? Netopiere sú živočíchy, ktoré napriek tomu, že niektorých ľudí odpudzujú svojím vzhľadom, hlavne v letných mesiacoch, skonzumujú pomerne veľké množstvo hmyzu a tým nám preukazujú veľkú službu. Rovnako dážďovníky, lastovičky, belorítky a iné druhy vtákov, ktoré hniezdia v štrbinách domov alebo pod strechami. Preto pri rekonštrukciách budov a zatepľovaní by ste mali myslieť aj na ne – vetracie otvory by nemali byť upchávané, pretože tam môžu zostať zimujúce jedince alebo mláďatá. Pre konkrétne nápady, ako zatepľovať bez toho, aby ste porušovali zákon (buď ako objednávateľ týchto prác, alebo ako realizátor) kontaktujte Poradenskú službu Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, tel. 02 - 554 221 85, 0905 256 184, 0904 256 888, [email protected] Slovensko, ako členský štát Európskej únie, je povinné zabezpečovať ochranu netopierov aj v zmysle Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. Smernica o biotopoch). Dážďovníky sú zasa chránené v rámci Európskej únie v zmysle smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov. Pre ochranu dážďovníkov je potrebné nevykonávať rekonštrukčné práce v čase od 20. apríla do 10 augusta. V prípade, že takéto obmedzenie stavebných prác nie je možné, mali by sa obmedziť na čas od cca 9.00 – 15.00, tak, aby mohli nakŕmiť svoje mláďatá. Ventilačné otvory by mali byť aj na zrekonštruovaných stavbách ponechané, aby v nich mohli vtáky a netopiere naďalej hniezdiť. Vidíte niekde častejšie pobiehať hlodavce? Kontaktujte správcu, vlastníka alebo užívateľa objektu, príp. pozemku. V prípade verejných priestranstiev kontaktujte MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, tel. 045 530 32 57, príp. Mestskú políciu Zvolen (tel. 045 533 10 00). Nezabudnite, že podmienky pre premnoženie hlodavcov vytvárame my ľudia! Neporiadok, odpadky, miesta na úkryt a rozmnožovanie – ak hlodavce nemajú tieto podmienky, hľadajú si miesto inde. Ste svedkom týrania zvierat? Riešiť týranie zvierat samostatne je veľmi ťažké a často nebezpečné. Kontaktujte odbor ochrany zvierat na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Zvolen, Nám. SNP 50, Zvolen, tel. 045 520 3911, 520 3999, [email protected]. Môžete to oznámiť aj inšpektorovi Slobody zvierat (02 16 187, 0903 727 014), prípadne zavolajte Mestskú políciu Zvolen (tel. 045 533 10 00). Skúste si zapamätať čo najviac podrobností, prípadne, ak je to bezpečné, prípad zdokumentovať. Čo robiť, ak ste svedkom strieľania dravcov („škodné“ živočíchy) či pytliactva? Skúste si zapamätať čo najviac podrobností, príp. odfotiť situáciu a ihneď kontaktujte SIŽP Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048 471 96 40, 0905 668 232, [email protected]. Môžete skúsiť kontaktovať aj príslušné poľovné združenie alebo Slovenský poľovnícky zväz, S. Tomášika 34



1, Zvolen, 045 533 28 88. Ak nájdete uhynutého dravca, kontaktujte Obvodný úrad životného prostredia vo Zvolene, Nám. SNP 96/50, tel. 045 522 46 66, [email protected] alebo správu CHKO Poľana, tel. 045 533 48 34. Poľovanie na dravce je zákonom prísne zakázané! Vadia vám voľne pobehujúce psy alebo psie výkaly na uliciach? Upozornite majiteľov psov, že za znečisťovanie verejných priestranstiev im hrozia sankcie. Mesto má pre voľný pohyb psov a ich venčenie vyhradené plochy. Aj tam je však majiteľ povinný zbierať psie výkaly, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. Volajte mestskú políciu, tel. 045 533 10 00, v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia či bezpečnosti agresívnymi psami volajte tel. 159. Nariadenie mesta (č. 135/2010) zakazuje nechávať voľne pobehovať psy mimo vyhradených plôch či ponechávať ich bez dozoru, zdržiavať sa so psami na plochách detských ihrísk a v ich blízkosti. Držiteľ psa je tiež povinný mať pri sebe primerané pomôcky na odstránenie nečistoty spôsobenej psom, a tieto pomôcky musí aj hneď, keď treba, použiť. Špeciálne sáčky na psie výkaly sú bezplatne k dispozícii na vrátnici MsÚ vo Zvolene, majiteľ po predložení dokladu o zaplatení dane dostane na rok 350 nepriehľadných sáčkov. Môžete ale použiť aj iné plastové sáčky.

Voda Zásoby dobrej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je stále naliehavejšou nevyhnutnosť tieto zásoby udržať, šetrne a hospodárne s nimi zaobchádzať. Na ich udržanie má veľký význam rastlinstvo, predovšetkým les. Kvalita vody by mala zodpovedať požiadavkám zdravia ľudí a účelom využitia. Jej znečisťovanie spôsobuje škody nielen ľuďom, ale aj všetkým ostatným organizmom. Stali ste sa svedkom havárie, napr. úniku ropných látok, chemikálií do rieky, potoka, priehrady? Volajte hasičov na tel. 150, v hlásení uveďte: kto volá, kde a čo sa stalo, tel. číslo, z ktorého voláte (pre overenie), príp. iné dôležité informácie. Nemanipulujte s otvoreným ohňom, nefajčite, poslúchnite výzvu hasičov alebo tých, ktorí koordinujú záchranné práce. Zistili ste v potoku či rieke neobvyklé znečistenie vody, plávajú v potoku uhynuté ryby? Kontaktuje ihneď Inšpektorát ŽP Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany vôd, tel. 048 471 96 70, 471 96 71, havarijná služba - 0903 770 173 alebo priamo Slovenský vodohospodársky podnik, Správa stredného Hrona, Stráž 11, Zvolen, tel. 045 520 40 20, [email protected]. Do príchodu inšpektorov zdokumentujte situáciu (napr. nafotením, odchytom uhynutých rýb plávajúcich v rieke, odberom vody do čistej uzatvárateľnej nádoby a pod.). Uniká voda z poškodeného vodovodu? Kontaktujte správcu vodovodu, Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, Ľ. Štúra 15, Zvolen, centrálny dispečing na nahlasovanie porúch, tel. 048 432 77 40 alebo priamo dispečing Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti 0907 881 436, 048 43273 77. V prípade, ak uniká voda z vášho vodovodu (od ulice do domu je väčšinou vodovod vo vlastníctve toho, komu patrí aj dom), musíte si opravu zabezpečiť na vlastné náklady a vo vlastnej réžii. Kvôli prípadnému zastaveniu unikania vody kontaktujte správcu vodovodu. Chcete zistiť kvalitu vody, napríklad vo vašej studni? Pre vlastné účely Vám postačí rozbor (nie je to bezplatná služba!) urobený napr. Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, tel. 048 414 35 14, príp. Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou Zvolen tel. 0850 111 234, alebo rôznymi komerčnými firmami. Niektoré organizácie majú certifikát od ministerstva zdravotníctva, ktorý ich oprávňuje robiť rozbor vody aj pre iné účely (napr. použitie vody pre verejné podujatia), napr. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica alebo ANALPO s. r. o., Borovianska cesta 43, Zvolen, tel. 045 532 19 50, www.analpo.sk. Kto Vám podá informácie o kvalite vody vo verejných vodovodoch a zdrojoch? Vo Zvolene a jeho okolí zásobovanie pitnou vodu zabezpečuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, Ľ. Štúra 15, Zvolen, tel. 045 533 51 91, 524 91 50, call centrum 0850 111 234. Kvalitu kontroluje aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Nádvorná 12, Zvolen, tel. 045 555 23 51. Kto Vám podá informácie o kvalite vody v priehradách a kúpaliskách? Počas sezóny sú prevádzkovatelia kúpalísk povinní robiť ich kontrolu tak, aby kvalita vody vyhovovala normám, teda najaktuálnejšie informácie by mal podať prevádzkovateľ konkrétneho kúpaliska. Kontrolu vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Nádvorná 12, Zvolen, tel. 045 555 23 51. Čo sa týka prírodných alebo umelo vytvorených vodných plôch (rybníky, nádrže, jazerá a pod.), ministerstvo ŽP vydáva zoznam schválených prírodných kúpacích oblastí (www.enviro.gov.sk), ktoré musia spĺňať kvalitatívne kritériá. Tie potom priebežne kontroluje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. V regióne Zvolena neexistuje ani jedna schválená prírodná kúpacia oblasť.

35



Ako sa zachovať pri povodniach? Pri povodniach ako aj pri iných mimoriadnych udalostiach zasadá a pomoc koordinuje Obvodný úrad Zvolen, Odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, tel. 045 533 11 11. Pre presné informácie kontaktujte aj referát krízového manažmentu na MsÚ, tel. 0905 229 074. Pri akútnom ohrození využite tiesňovú linku tel. 112. Kto je zodpovedný za stav koryta vodného toku? Rieky, potoky aj malé vodné toky majú svojich správcov. U nás je to vo väčšine prípadov (najmä väčších potokov, všetky rieky a pod.) Slovenský vodohospodársky podnik. š. p., odštepný závod Banská Bystrica, Správa stredného Hrona, Stráž 12, Zvolen, tel. 045 532 04 21,2. Správca toku nielenže dáva vyjadrenia a stanoviská k realizácii stavieb, ale mal by aj udržiavať vodný tok a jeho okolie čisté. Preto nie je možné napríklad bez súhlasu v blízkosti vodného toku ani sadiť dreviny. Kde sa dozviem, či hladina vodného toku stúpa a ako? Veľmi dobrým zdrojom informácií je stránka www.povodia.sk, kde sú zverejnené informácie o stavoch a prietokoch na hlavných vodných tokoch celého Slovenska. Na www.povodia.sk/hron/sk/ nájdete informácie o povodí Hrona, sú tu aj zverejnené výstrahy týkajúce sa vzostupu hladiny týchto vodných tokov.

Ovzdušie Znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov, ktoré sa vo všeobecnosti volajú emisie, spôsobujú okrem priameho poškodenia ľudského zdravia ďalšie nepriaznivé efekty v životnom prostredí. Hlavnými škodlivými látkami sú zlúčeniny síry a dusíka. Tieto sú v atmosfére transformované na kyseliny a sú príčinou kyslých dažďov, ktoré vedú k poškodeniu lesov, stavieb a pamiatok a k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov. Vo Zvolene sa pravidelne meria koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší (frakcia PM 10). Výsledky meraní môžete nájsť na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu www.shmu.sk. Vypaľuje niekto trávu? Vypaľovanie trávy je zakázané v zmysle zákona o ochrane pred požiarmi aj miestne platnými VZN. Volajte hasičov na tel. 150 alebo mestskú políciu (vo Zvolene tel. 533 10 00). Páli niekto na záhrade lístie, trávu alebo drevo? Od 1. januára 2006 je spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácností zakázané podľa čl. I (bod 43. § 18 ods. 3 písm. n) a čl. VI. zákona č. 24/2004 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o odpadoch: „... špeciálne platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. „Zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať, a to napr. kompostovaním.“ Takéto konanie je zakázané vo Zvolene aj vo VZN č. 135/2010.Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu, a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov. Nezabudnite, že na základe § 127 občianskeho zákonníka „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. ... Nesmie na mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami...“ Páli niekto na záhrade alebo na inom mieste odpad (plasty a pod.)? Žiaden druh odpadu vo všeobecnosti sa nemôže spaľovať bežne v záhrade či v domácnosti. Upozornite toho, kto tak robí, na nezákonnosť a nebezpečnosť jeho konania. Pri spaľovaní odpadu na ohnisku, v peci či kotli vzniká zvýšené množstvo nebezpečných zlúčenín, pretože teploty, pri ktorých horenie prebieha, sú na jeho dokonalé spálenie veľmi nízke. Pri horení nedochádza k dostatočnému okysličovaniu, čím vzniká tzv. nedokonalé spaľovanie. Takto sa uvoľňuje do ovzdušia neporovnateľne viac toxických látok. Ak teda niekto spaľuje odpad zo záhrady – lístie, trávu, konáre, alebo aj odpad z domácnosti – plastové fľaše, papiere, kartóny, gumu a pod., dopúšťa sa protiprávneho konania a hrozí mu pokuta. Ak vidíte, že niekto týmto spôsobom spaľuje odpad, alebo sa odniekiaľ šíri nepríjemný dym, upozornite MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected]. Prípadne rovno volajte mestskú políciu (tel. 045 533 10 00). Zdá sa vám, že nejaký komín dymí alebo smrdí nadmerne? Kontaktujte MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected]. Situáciu zdokumentujte (fotografie, svedkovia) a zašlite podnet na Obvodný úrad životného prostredia vo Zvolene, Nám. SNP 96/50, tel. 045 522 46 66, [email protected] alebo (a aj) na Slovenskú inšpekciu životného prostredia - Inšpektorát Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048 471 96 61. 0903 844 203. Podľa legislatívy o ochrane ovzdušia je zakázané spaľovať v kotloch (aj domových) iné palivo, aké určuje výrobca zariadenia. Okrem toho nesmie byť prekročený určený stupeň znečistenia prostredia (tmavosť dymu, medzné hodnoty znečisťujúcej látky za časovú jednotku).

36



Cítite únik škodlivej látky (napr. chlór, čpavok, sírovodík)? Volajte 112, mestskú políciu (Zvolen tel. 159) alebo hasičov na tel. 150. Nezdržujte sa v tomto priestore, nemanipulujte s otvoreným ohňom, nefajčite. Každá hasičská stanica disponuje izolačnou dýchacou technikou umožňujúcou vstup do zamorených priestorov.

Odpady Množstvo odpadov, ktoré produkujeme, sa neustále zvyšuje. Vo Zvolene každý z nás ročne vytvorí približne 400 kg komunálneho odpadu, teda odpadu z domácností a z bežnej spotreby. Časť z neho je možné triediť a znovu využívať, väčšina sa však odvezie na skládku komunálneho odpadu vo Zvolenskej Slatine prevádzkovanú spoločnosťou Pohronie a.s. Kto je zodpovedný za vývoz komunálneho odpadu vo Zvolene? Za vyprodukovaný odpad je v prvom rade zodpovedný ten, kto ho vyprodukoval (tzv. pôvodca). V prípade likvidácie komunálneho odpadu - túto službu pre svojich obyvateľov zabezpečuje Mesto Zvolen a to prostredníctvom firmy, ktorá ma na takúto činnosť oprávnenie (Marius Pedersen a.s.). V podstate každá osoba, ktorá má na území mesta trvalý pobyt, ale aj firmy a právnické osoby sídliace v meste, musia každoročne platiť poplatok za likvidáciu odpadu. V špecifických prípadoch je poplatok nižší, informujte sa na MsÚ, Odbor výstavby, životného prostredia a dopravy, Ing. Velebný, 045 530 32 76, [email protected]. Výšku poplatku schvaľuje vždy na rok dopredu mestské zastupiteľstvo a mal by pokrývať náklady nielen na odvoz a likvidáciu zmesového (netriedeného) odpadu, ale aj náklady na triedený zber. Do nádob na zmesový komunálny odpad nepatria: všetky odpady, ktoré je možné triediť (pozri nižšie), nebezpečný odpad, stavebná suť, vyradené elektrické a elektronické zariadenia a zelený odpad. Zmesový komunálny odpad je vyvážaný 1 – 2 krát za týždeň, postupne v jednotlivých častiach mesta. Ak však v nádobe bude umiestnený aj odpad, ktorý tu nepatrí alebo sú nádoby neprístupné napr. kvôli parkujúcim autám, nádoby vám nevyprázdnia! V prípade problémov s vývozom netriedeného odpadu kontaktujte Marius Pedersen a.s., Lieskovská cesta 15, 960 01 Zvolen, 045 532 17 64, [email protected] Čo z odpadu je možné vo Zvolene vytriediť a kam vytriedený odpad ukladať? Vo všeobecnosti je možné vo Zvolene triediť tieto komodity: sklo, papier, plasty, tetrapacky, kovové obaly, zelený biologicky rozložiteľný odpad, textil, kovový šrot, pneumatiky, drobný stavebný odpad a nebezpečné odpady. Všetky tieto druhy odpadu môžu občania Zvolena (po preukázaní sa občianskym preukazom s trvalým pobytom vo Zvolene) bezplatne v určitom množstve odovzdávať v pracovné dni od 7.00 do 15.00 v zberových dvoroch Marius Pedersen na Lieskovskej ceste 15 alebo na ul. M. R. Štefánika 3355. V prípade, ak máte niektorého odpadu viac, je možné si prenajať veľký kontajner na daný druh triedeného odpadu u firmy Marius Pedersen a.s., Lieskovská cesta 15, 960 01 Zvolen, 045 532 17 64, [email protected] sklo bezfarebné a farebné Vratné fľaše je možné vrátiť v obchodnej sieti všade tam, kde sa predávajú výrobky v týchto fľašiach. Čisté nevratné fľaše od nápojov, potravín, kozmetiky, sklené črepy či poháre je možné dať do modrých kontajnerov na sklo rozmiestnených v meste, ktoré sa vyvážajú 1 krát za dva mesiace. Aktuálny stav ich rozmiestnenia vo Zvolene zistíte na MsÚ (tel. 045 530 32 76, [email protected]) alebo priamo v spoločnosti Marius Pedersen (tel. 045 532 17 64, 532 29 53). V rodinných domoch odkladajte sklo do hrubého zeleného plastového vreca, ktoré sa rozdáva do domácností na začiatku roka (záujemcovia si ho môžu vyzdvihnúť v sídle spoločnosti Marius Pedersen, na Lieskovskej ceste 15) a ktoré sa obyvateľom po vývoze vráti, resp. vymení. Vrece treba vyložiť ráno v stanovený deň pred dom. Vývoz sa realizuje 1 krát za mesiac podľa harmonogramu postupne v jednotlivých uliciach a mestských častiach. Presné informácie zistíte u Marius Pedersen na vyššie uvedených číslach, príp. na [email protected]. Sklo je možné odovzdať aj do výkupní zberných surovín alebo celoročne bezplatne odovzdávať v zberových dvoroch Marius Pedersen (max. 100 kg/rok). papier Noviny, časopisy, kancelársky papier, zošity, papierové a lepenkové obaly od tovarov, staré knihy, katalógy, neznečistené papierové vrecká a podobne je možné dať do zelených kontajnerov na papier rozmiestnených v meste, ktoré sú vo vzdialenosti cca 300 – 400 m od každého bytu a vyvážajú sa jedenkrát za mesiac. Na aktuálny stav rozmiestnenia kontajnerov vo Zvolene sa informujte na MsÚ vo Zvolene alebo priamo v spoločnosti Marius Pedersen (kontakty sú v časti „sklo“). Papier sa v rodinných domoch zbiera 1 x mesačne a to tak, že ho zbalený do balíka vyložíte ráno pred dom. Harmonogram vývozu zistíte podobne ako v prípade skla (pozri vyššie). Tiež ho môžete odovzdať v zberných surovinách, občas je aj zber papiera na školách, celoročne môžete bezplatne papier odovzdávať v zberových dvooch (max. 100 kg/rok). Niektorí spracovatelia papiera vo vopred oznámenom čase vykupujú alebo vymieňajú papier. V prípade záujmu kontaktuje napr. SHP Harmanec, príp. TENTO Žilina.

37



textil Textil je možné odovzdávať celoročne v zberových dvoroch spoločnosti Marius Pedersen. Použiteľné staré odevy alebo koberce môžete po predchádzajúcom dohovore darovať niektorej z charitatívnych organizácií (pozri ďalej v tejto kapitole). plasty Neznečistené fľaše od nápojov, saponátov, mydiel, bandasky, fólie zo stavebných materiálov, igelitové tašky atď. (väčšinou označené značkami PET, PE – HD, PP, LD – PE, LLD – PE) je možné dať do žltých kontajnerov na plasty rozmiestnených v meste. Sú vo vzdialenosti cca 300 – 400 m od každého bytu, vyprázdňujú sa jeden krát za dva týždne. Na aktuálny stav rozmiestnenia vo Zvolene sa informujte na MsÚ vo Zvolen resp. priamo v spol. Marius Pedersen (kontakty sú v časti „sklo“). V rodinných domoch sa plasty zbierajú do tenkého žltého plastového vreca, ktoré je potrebné v určenom čase (1xmesačne) vyložiť ráno v deň zberu pred dom. Vývoz sa realizuje podľa stanoveného harmonogramu, informujte sa u Marius Pedersen. Plasty je možné samozrejme bezplatne odovzdať aj v zberovom dvore (max. 100 kg/rok). Do kontajnerov na plasty nepatria vrecká z mlieka, fľaše z lepidiel, tégliky z jogurtov, masla a pod., nádoby, v ktorých boli postreky a oleje, linoleum ani PVC – pre nakladanie s nimi pozri ďalšie odporúčania. kovy Kovový šrot možno celoročne odovzdávať bezplatne v zberových dvoroch spoločnosti Marius Pedersen. Kovy vykupujú aj výkupne a zberné suroviny, kovové obaly (najmä hliníkové plechovky od nápojov a pod.) je možné hádzať do červených kontajnerov rozmiestených po meste, ktoré sa vyvážajú 1 x za mesiac. Na aktuálny stav rozmiestnenia kontajnerov sa informujte na MsÚ vo Zvolene alebo priamo v spoločnosti Marius Pedersen (kontakty sú v časti „sklo“). Kovové odpady sa v rodinných domoch zbierajú spolu s tetrapackami v červených plastových vreciach 1 x mesačne. Harmonogram vývozu zistíte podobne ako v prípade skla (pozri vyššie). Fólie z jogurtov, margarínov, plechovky z nápojov a iné tenké kúsky hliníka Vám pravdepodobne ani vo väčšom množstve nezoberie žiadna výkupňa ani zberné suroviny – v menších zberniach sa môžete skúsiť osobne dohodnúť. Niektoré základné a stredné školy vo Zvolene v rámci programu separácie odpadu na školách tenkostenný hliník zbierajú. Skúste si vo svojom okolí zistiť, či sa v miestnej škole zbiera takýto hliník, po dohode ho tam prípadne môžete odniesť. tetra-packy Viacvrstvové obaly sa dávajú, spoločne s kovmi, do červeného kontajnera resp. do červeného plastového vreca. Kam dať staršie (ale použiteľné) hračky, šatstvo, knihy? Ponúknite ich ľuďom, ktorí majú menšie deti, svojim známym alebo charitatívnym organizáciám: Charitatívno-sociálne centrum Marta – pomoc núdznym, Jesenského 495/33, Zvolen, tel. 045 532 63 08, www.martapomoc.sk. Slovenská utečenecká rada n.o., Novozámocká 73, Zvolen – potrebuje príležitostne oblečenie, knihy, hračky, nábytok, elektrické spotrebiče. Kontakt: p. Zbořil, 0905 271 816, [email protected]. Rôzne veci (oblečenie, kočíky, elektrospotrebiče, pece na pevné palivo, nábytok a pod.) môžete darovať aj obyvateľom v hmotnej núdzi, na MsÚ kontaktujte tzv. komunitných pracovníkov, ktorí sídlia vo dvore administratívnej budovy na Nám. SNP 35. Staré koberce, misky a iné potreby môže využiť aj organizácie, ktoré sa venujú záchrane psov a mačiek, napríklad Karanténna stanica na Balkáne(www.kszv.sk). Knihy môžete odpredať do antikvariátu (. Menej zaujímavé alebo poškodené knihy môžete po dohode s majiteľom a v závislosti od aktuálnych prevádzkových možností antikvariátu umiestniť na chodbe pred predajňou, odkiaľ si ich môžu vziať záujemcovia zadarmo. Ako naložiť s nebezpečnými zložkami komunálneho odpadu? Nebezpečné zložky komunálneho odpadu sú také, ktoré majú jednu alebo viacero nebezpečných vlastností. Tieto sa nesmú umiestňovať do kontajnerov a nádob na zmesový odpad. Sú to žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť, zvyšky farieb, tlačiarenské farby, živice, lepidlá, batérie a akumulátory, nespotrebované lieky, vyradené elektrické a elektronické zariadenia, opotrebované motorové oleje, olejové filtre a opotrebované pneumatiky. Počas celého roka možno takýto odpad bezplatne odovzdávať v pracovné dni od 7.00 do 15.00 v zberových dvoroch Marius Pedersen (max. 4 ks preumatiky/ročne, 2 ks elektrospotrebičov a pod.). Orientačné umiestnenie kontajnerov je uvedené v zelenej mape, ktorá je vložená v tejto publikácii, konkrétne termíny a presné rozmiestnenie si môžete zistiť na MsÚ (tel. 045 530 32 76, [email protected]), v spol. Marius Pedersen (tel. 045 5321 764, 5322 953) alebo aj v miestnej tlači. Tento odpad je možné odovzdať aj v rámci tzv. mobilného ekoskladu do špeciálnych kontajnerov rozmiestnených po meste Zvolen, čosa deje dvakrát ročne – v máji a novembri (približný údaj). Staré a nepoužité lieky je možné odovzdať vo všetkých lekárňach. Batérie (napr. z hodín, fotoaparátov, rádií) je možné odovzdať všade tam, kde sa takýto tovar aj predáva. Čo s objemným odpadom? Veľkoobjemný odpad (starý nábytok, okná, nadrozmerný odpad apod.) je potrebné odkladať k nádobám určeným na bežný komunálny odpad. Keďže sa zbiera iba raz za mesiac (prvý týždeň v mesiaci podľa harmonogramu), nemá význam 38



vykladať odpad hocikedy, prípadne pred víkendom alebo obdobiami pracovného voľna. Max. 100 kg takéhoto odpadu môže každý občan Zvolena odviesť aj do zberového dvora Marius Pedersen. Chladničky, práčky a iné vyradené elektrospotrebiče sa zbierajú sa cca 2 x do roka v rámci zberu nebezpečného odpadu do veľkokapacitných kontajnerov rozmiestnených po meste alebo celoročne bezplatne v zberovom dvore Marius Pedersen (max. 2 ks/rok). Trápia vás autovraky na uliciach? Starým vozidlom je vo všeobecnosti vozidlo, ktorého držiteľ nie je známy a je odstavené na verejnom priestore dlhšie ako 30 dní. Vtedy sa stáva odpadom, autovrakom, rovnako aj v prípade, ak je vozidlo vyradené z evidencie. V prípade autovraku neznámeho majiteľa odstráni vozidlo správca cesty (na ceste alebo verejnom priestranstve) alebo mesto (na inom mieste). Potom však hľadá posledného majiteľa vraku a vymáha prostriedky na odstránenie vraku od neho. V prípade, že je v blízkosti Vášho domu odstavené staré vozidlo a nikto sa k nemu nehlási, kontaktuje MsÚ vo Zvolene, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected]. Ako naložiť s biologicky rozložiteľným odpadom (bioodpadom)? Kde je to len trocha možné, odporúčame zakladať domáce kompostoviská, ktoré pri minime námahy nemusia vôbec pôsobiť neesteticky či smrdieť. V kanceláriách a v domácnostiach bez záhrady je možné likvidovať bioodpad pomocou dážďoviek (tzv. vermikompost). Každý rodinný dom vo Zvolene má mať hnedý plastový kontajner na biologický odpad – ten je vyvážaný vo vegetačnom období 2 x týždenne na kompostovisko vo Zvolenskej Slatine. Do tohto kontajneru patria konáre, lístie, tráva, odpad zo záhrad a z kuchyne. Zelený odpad – konáre, lístie, tráva – ktorý vzniká na jar a na jeseň na sídliskách v okolí bytoviek, spoločnosť Marius Pedersen vyváža podľa požiadavky mesta. Ak sa v blízkosti vášho domova pri údržbe verejných priestranstiev nahromadil takýto odpad, kontaktujte MsÚ, tel. 045 530 32 76, [email protected]. Vianočné stromčeky môžete vyložiť vedľa zberných nádob, odvezie ich spoločnosť Marius Pedersen na požiadanie mesta – informácie o čase vývozu môžete získať na MsÚ, tel. 045 530 32 76, [email protected]. Čo urobiť so stavebným odpadom? Pri prestavbe bytov a domov vzniká pomerne veľké množstvo stavebného odpadu, ktorý ale nie je možné dávať do nádob na bežný odpad z domácností (kvôli jeho objemu, váhe a vlastnostiam, aj kvôli tomu, že zaberie miesto pre odpad z domácností). Riešením je dobrá zmluva s remeselníkom, ktorý realizuje prestavbu – skúste do nej premietnuť aj požiadavku, aby bola likvidácia vzniknutého odpadu už v rozsahu a cene prestavby. Bezplatne je možné odovzdať do 3 zberových dvorov Marius Pedersen max. 1 m stavebného odpadu. Inak je nutné objednať si veľkokapacitný kontajner od spoločnosti Marius Pedersen, tel. 045 532 29 53, 532 17 64. Vyhadzuje firma/živnostník svoj odpad z prevádzky či výroby do kontajneru pre občanov alebo do verejného veľkoobjemového kontajneru? Prevádzkovatelia obchodov, bufetov a podobných prevádzok sú povinní obstarať si potrebné množstvo nádob na odpad a tiež zabezpečiť na vlastné náklady ich vyprázdňovanie. Tak isto sú zodpovední za čistotu v okolí svojich bufetov, obchodov a pod. Kontaktujte MsÚ, Odbor výstavby, ŽP a dopravy MsÚ, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected]. Je niekde opakovane či dlhodobo preplnený kontajner alebo znečistené okolie nádob na odpad? Čistotu a odvoz odpadu je povinný zabezpečiť vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti, ktorej parí nádoba či stojisko nádob na odpad. VZN č. 134/2010 stanovuje minimálne množstvá nádob na odpad. Kontaktujte MsÚ, Odbor výstavby, ŽP a dopravy MsÚ, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected]. V prípade, že je zdrojom znečistenia okolia nádob nepozorné vyprázdňovanie pri vývoze odpadu, kontaktujte firmu Marius Pedersen (tel. 045 532 17 64, 532 29 53). Objavili ste niekde nelegálnu skládku odpadu? Pristihli ste niekoho pri vysýpaní odpadu mimo určeného miesta? Za uloženie odpadu na miesto, ktoré na to nie je určené, sú pomerne vysoké sankcie. Problémom je dokázať, kto skládku odpadu vytvoril. Preto je na vlastníkovi pozemku, aby urobil nejaké opatrenia na zabránenie vzniku čiernych skládok, príp. ich odstraňoval. Ak poznáte vlastníka pozemku, kontaktujte ho. Volajte tiež MsÚ, Odbor výstavby, ŽP a dopravy MsÚ, tel. 045 530 32 76, Ing. J. Velebný, [email protected] Ak prichytíte niekoho pri sypaní odpadu do voľnej krajiny, pre rýchly zákrok volajte mestskú políciu, tel. 045 533 10 00 alebo 159. Situáciu zdokumentujte, nafoťte čím viac detailov, ktoré by umožnili nezameniteľne identifikovať pôvodcu. Celú vec môžete oznámiť aj Obvodnému úradu životného prostredia vo Zvolene, Nám. SNP 96/50, tel. 045 522 46 66, [email protected] alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia - Inšpektorát Banská Bystrica, Odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048 471 96 31. 0903 463 669. Horí (nelegálna) skládka odpadu alebo ste zbadali horiaci kontajner s odpadom? Pri objavení takéhoto požiaru volajte hasičov na tel. 150, v hlásení uveďte: kto volá, kde a čo horí, tel. číslo, z ktorého voláte, pre overenie, príp. iné dôležité informácie.

39



Verejný poriadok Verejný poriadok je súhrn pravidiel, ktoré upravujú napríklad udržiavanie verejnej čistoty, poriadku na verejných priestranstvách, dodržiavanie podmienok nočného pokoja, osobitné užívanie verejných priestranstiev, čistenie chodníkov, ochranu verejnej zelene, dopravný režim, používanie predmetov zábavnej pyrotechniky, umiestňovania plagátov a reklamných zariadení a pod. Účelom poriadku má byť zabezpečenie príjemného a pohodlného života v meste alebo obci. Zbadali ste auto, ktorému tečie, príp. padá niečo z korby, alebo zeminou na kolesách znečisťuje cestu? Volajte mestskú políciu (Zvolen, tel. 533 10 00, alebo v naliehavých prípadoch ohrozenia ľudí či majetku priamo 159). Zapíšte si značku, farbu, druh vozidla, dátum a čas a keď je to možné, upozornite autodopravcu, ktorému auto patrí. Užívateľ cesty je totiž povinný náklad na aute zabezpečiť tak, aby sa nesypal, neprášil, nekvapkal ani inak neznečisťoval cestu ani ovzdušie. Ak došlo k znečisteniu komunikácie, je povinný na svoje náklady zeminu odstrániť užívateľ komunikácie, ktorý toto znečistenie spôsobil. Napríklad v blízkosti stavby je nutné používať určenú komunikáciu a túto čistiť. Kontaktuje MsÚ, Odbor výstavby, ŽP a dopravy, Ing. Bešinová, tel. 045 530 32 57, [email protected] Trápia Vás neupratané chodníky alebo cesty? Za čistotu, schodnosť a priechodnosť komunikácií je zodpovedný ich správca, resp. vlastník. V prípade miestnych komunikácií (ciest) je zodpovedné väčšinou mesto, za údržbu väčších ciest je väčšinou zodpovedný Úrad banskobystrického samosprávneho kraja. Údržbu chodníkov majú zabezpečovať vlastníci alebo správcovia priľahlých stavieb, teda napr. v prípade chodníkov na sídlisku správca najbližšej bytovky alebo určená služba spomedzi užívateľov bytov. Priamo na chodník či verejné priestranstvo nesmie byť zvedená dažďová voda, z chodníkov sa nesmú odpadky či nečistoty zhŕňať na cestu, zeleň či do kanalizácie. Vo Zvolene má čistenie a údržbu miestnych komunikácií na starosti spoločnosť Sliačan, Strážska cesta 7892, Zvolen, tel. 547 90 96, na MsÚ kontaktuje Odbor výstavby, životného prostredia a dopravy, Ing. Bešinová, tel. 045 530 32 57. Vo Zvolene v prípade úrazu alebo poškodenia motorového vozidla v súvislosti s neudržiavanými komunikáciami vždy volajte mestskú políciu, tel. 533 10 00. Spísanie zápisnice o nehode je nevyhnutnou podmienkou uplatňovania škôd. Vadí Vám nadmerné posýpanie ciest soľou alebo neupratané posypové materiály na cestách a chodníkoch? Kontaktujte správcu komunikácie – MsÚ alebo Úrad banskobystrického kraja. Vo Zvolene má čistenie a údržbu miestnych komunikácií v kompetencii spoločnosť Sliačan, tel. 045 547 90 96. VZN mesta Zvolen č. 79/2003 aj č. 135/2010 okrem iného zakazuje vyhŕňať posypový materiál z ciest a chodníkov na priľahlé trávnaté plochy. Vadia Vám pobiehajúce psy alebo psie výkaly? Pozri časť „Domáce aj divo žijúce zvieratá v meste“. Nesvieti niekde pouličné osvetlenie alebo je v zlom technickom stave? Volajte MsÚ, Odbor výstavby, ŽP a dopravy MsÚ, p. Valent, tel. 045 530 32 18. Čo s opusteným autovrakom? Pozri časť Odpady. Padajú z nejakej budovy kusy stavebného materiálu alebo inak ohrozuje ľudí? Každý vlastník budovy je povinný sa o ňu starať tak, aby bola v prevádzky schopnom stave a nevzbudzovala nepriaznivý estetický dojem. V prípade nebezpečnej situácie alebo hroziaceho úrazu kontaktujte mestskú políciu (tel. 533 10 00, príp. v naliehavých prípadoch 159), inak kontaktujte MsÚ, Odbor výstavby, životného prostredia a dopravy, Ing. Bešinová, tel. 045 530 32 57. Zhadzuje niekto z balkóna či okna odpad, vyklepáva koberce či inak znečisťuje verejné priestranstvá? Je to zakázané VZN mesta č. 135/2010. Skúste požiadať o nápravu toho, kto to spôsobil. V prípade opakovania alebo ignorovania kontaktuje obecnú, resp. mestskú políciu (vo Zvolene tel. 045 533 10 00). Chýba Vám pri dome ihrisko pre deti, alebo je existujúce ihrisko zanedbané? Ak ide o verejné priestranstvo vo vlastníctve mesta, môžete požiadať MsÚ, Odbor výstavby, životného prostredia a dopravy, Ing. L. Murínová, tel. 045 530 32 69 [email protected] o to, aby ihrisko opravilo, resp. urobilo. Aj vy sami môžete urobiť niektoré práce! Prostriedky niekedy poskytujú nadácie a občianske združenia, určité prostriedky má k dispozícii aj Mesto Zvolen buď cez výbory mestských častí alebo cez VZN o dotáciách. Žiadosť je však nutné podať do konca júna predchádzajúceho roka (tlačivo je na www.zvolen.sk, príp. na MsÚ, 3. poschodie, p. Pavková, [email protected], tel. 045 30 32 08). V Banskej Bystrici, vo Zvolene a okolí pôsobí Komunitná nadácia Zdravé mesto, ktorá podporuje zlepšovanie životného prostredia, kontaktujte ju na tel. 048 415 60 59, [email protected].

40



Hluk Účinky hluku na človeka závisia od jeho fyzikálnych charakteristík, t. j. intenzity, prevažujúcej výške (frekvencii) a od času, kedy nás hluk obťažuje, od vlastností človeka, jeho vnímavosti, schopnosti adaptácie, veku, od celkového i momentálneho zdravotného stavu a od druhu vykonávanej práce. Hluk sťažuje dorozumievanie, spôsobuje ťažkosti pri koncentrácii a v závislosti od dĺžky pobytu v hlučnom prostredí môže dôjsť aj k poškodeniu sluchu. Najväčšie množstvo hluku v mestskom prostredí produkuje doprava, obťažovať nás však môže aj hluk, ktorý vzniká napríklad pri stavebných prácach, oslavách atď. Čo je to tzv. nočný kľud a kedy platí? Je to obdobie stanovené nariadením mesta č. 135/2010, počas ktorého je zakázané rušiť ostatných hlukom, hudbou, spevom, motorom áut či strojov, výbušninami, svetlicami, ale aj brechotom psov či zvukmi iných domácich zvierat. Výnimka sa vzťahuje iba na čistenie a údržbu komunikácií (napr. odpratávanie snehu v zime), odstraňovanie havárií a v špecifických prípadoch použitia slávnostného ohňostroja, ktoré povolí Mesto Zvolen. Nočný kľud vo Zvolene je od 22.00 večer do 6.00 ráno, iba na pešej zóne je táto doba v lete od 0.00 do 5.00 ráno, v lete, v zime do 6.00 ráno. V prípade rušenia, ak je to možné a bezpečné, skúste na tento problém upozorniť pôvodcu, inak kontaktujte mestskú políciu (tel. 045 533 10 00). Obťažuje Vás hluk z diskotéky, predajne alebo inej prevádzky? Čas predaja je určený nariadením v každom obci či meste. Vo Zvolene je čas predaja a prevádzky určený všeobecne od 6.00 do 22.00, predĺženie predaja je možné iba v individuálnych prípadoch primátorom mesta, ak to odsúhlasí výbor príslušnej mestskej časti. Jednorazové akcie (svadby a pod.) môže povoliť aj Odbor správy majetku MsÚ. Na letných terasách a posedeniach je obmedzená hudobná produkcia do času začatia nočného kľudu, teda do 22.00, iba na pešej zóne do 0,00. Dajte podnet na MsÚ, aby skrátili čas predaja a prevádzky, sťažujte sa mestskej polícii, tel. 045 533 10 00. Kde je možné zistiť, aké sú hladiny hluku v nejakom území? Merania robí napríklad Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica (tel. 048 414 35 14). Používa niekto delobuchy alebo inú výbušnú, hlučnú, svietiacu, tzv. zábavnú pyrotechniku? Vo Zvolene je použitie zábavnej pyrotechniky povolené iba mimo obytných zón a okolia kostolov, zdravotníckych, školských a predškolských zariadení. Tu je možné použitie pyrotechniky iba od 31. decembra 8.00 hod. do 1. januára 5.00 hod. V prípade porušovania nariadenia kontaktuje mestskú políciu, tel. 045 533 10 00. Ruší vás susedov pes štekotom? Ak vo vašom dome neustále šteká susedov pes, pravdepodobne nie je zvyknutý byť sám doma a je mu smutno. Požiadajte suseda, aby dal svojho psíka vycvičiť, nech sa pokúsi privyknúť ho na to, že je sám doma. V prípade, že ste celý den sám doma, a je Vám psíka, ktorého majiteľ musí byť v práci ľúto, môžete mu ponúknuť, že ho budete chodiť počas dňa venčiť alebo sa dokonca v čase jeho neprítomnosti postaráte. Ak sa prípad nedá vyriešiť, podajte sťažnosť na mestskú políciu, tel. 045 533 10 00

41

AKO CHRÁNIŤ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Recommend Documents