Pripravené prostredie • Prečo je práve také? • Ako v ňom deti pracujú?
KAŽDÉ DIEŤA JE ORIGINÁL
• každé dieťa má individuálne smerovanie
• každé dieťa má individuálne vývinové tempo
• každé dieťa má senzitívne obdobia na rôzne oblasti, v rôznej dĺžke a rôznej intenzite
• každé dieťa potrebuje sprievodcu
Cieľ: Umožniť dieťaťu • učiť sa podľa vlastného výberu rešpektujúc jeho senzitívne obdobia • postupovať individuálnym tempom • dostať sprievod učiteľa, keď ho potrebuje • rozvíjať sa smerom, ktorý mu je vlastný Podľa tohoto všetkého budujeme PRIPRAVENÉ PROSTREDIE
Zložky pripraveného prostredia 1. Prostredie • vnútorné prostredie školy (organizácia a vybavenie vnútorných priestorov, učebné pomôcky, materiály a ich vlastnosti) • vonkajšie prostredie školy (organizácia a vybavenie vonkajších priestorov) 2. Učiteľ • predispozícia učiteľa na nedirektívnu prácu PROSTREDIE + UČITEĽ = PRIPRAVENÉ PROSTREDIE
Procesy v PRIPRAVENOM PROSTREDÍ
Základné vlastnosti PRIPRAVENÉHO PROSTREDIA z z
prehľadnosť, zrozumiteľnosť, jasné usporiadanie prispôsobené potrebám detí, podporuje nezávislosť, samostatnosť a tým zodpovednosť
Montessori materiál • atraktivita (materiál má deti lákať, má mať pútavé vyhotovenie)
• pestrosť (viacúčelové využitie materiálov, rôznorodosť materiálov k dosiahnutiu jedného cieľa)
• materiály prehľadne zoradené a označené (označenie miesta, obsah materiálu, návod na použitie, resp. nároky na skúšku)
• manipuláciou s materiálom si dieťa vytvára predstavu o podstate javu alebo skutočnosti (budovanie „obrazu v hlave“)
• materiál môže byť určený k získaniu vedomostí
• materiál môže byť určený na získanie schopností (zručností)
• je cielený na deti – rôzne typy materiálov a spôsoby práce s nimi zohľadňujú potreby detí (napr. hra, možnosť práce vo dvojici, v skupine, možnosť komunikovať, zohľadnenie učiacich typov: materiál na počúvanie -CD, manipulovanie, pohybové aktivity- závislé od priestorových možností)
• Izolácia javu – dôvody: 1. buduje sa tým u detí vnútorný poriadok 2. podporuje to koncentráciu (keď sa dieťa môže sústrediť iba na jednu tému)
• materiál by mal ponúkať možnosť vidieť detail ako súčasť celku (pochopiť problematiku v súvislostiach)
• vodiace systémy materiálu (napr. farebné označovanie čísel alebo znaky pre slovné druhy musia byť používané vždy rovnako)
• kontrola chyby (materiál má byť štrukturovaný tak, aby s ním dieťa mohlo pracovať samostatne, samostatne sa dopracovať k výsledku a overiť si jeho správnosť)
Práca s Montessori materiálom • každý materiál sa v triede nachádza len v jednom vyhotovení (stúpa jeho vzácnosť, podporuje to sociálne interakcie) • z aktivity samotnej má dieťa potešenie • dieťa pri svojej práci objavuje - materiál má vykazovať určitú mieru vnútornej štruktúry (má byť štrukturovaný tak, aby dieťa mohlo vytušiť jeho výstavbu a tým sa samo dopracovať k poznaniu) • logická štrukturovanosť: svojou štrukturovanosťou materiál pomáha deťom jasnejšie a rýchlejšie pochopiť podstatu • zrozumiteľnosť pre deti: jednoduchý (nie príliš zložitý) materiál žiaci lepšie pochopia • materiál a práca s ním je zameraná na pochopenie, nie na memorovanie (na upevňovanie vedomostí slúžia v ZŠ napr. pracovné listy, ktoré si deti môžu vypracúvať)
Typy učiteľov Martin Wagenschein zostavil typológiu učiteľov. Jeho pojmy sú veľmi podobné tým, ktoré používa M. Montessori.
1. KAZATEĽ • vysvetľuje, je direktívny, má odstup od žiaka
káže
2. ŤAHAČ (VODCA) • Ťahá (motivuje) žiaka smerom, ktorý zvolil učiteľ sám
ťahá
3. SPOLUPRACOVNÍK • dáva ponuku a podporu, ale dieťa rozhoduje, ktorou cestou sa dostane k cieľu
spolupracuje
Učiteľ podľa M. Montessori „ Maria Montessori si vždy priala učiteľa jedine ako spolupracovníka, resp. pozorovateľa. Tým ale nemyslela dozor cez prestávky. Dobrý pozorovateľ rozpozná, kde musí zmeniť prostredie, kde je potrebný on a kde sa má radšej držať v úzadí..“
Rola učiteľa v PRIPRAVENOM PROSTREDÍ 1. prezentácie a pomoc ponúknutím nápomocného materiálu
2. zmena prostredia podľa individuálnych alebo skupinových potrieb
3. sprevádzanie v sociálnych interakciách
4. koučing
• podpora najmä v prípadoch neúspechu • odborné poradenstvo • spätná väzba, motivácia • podpora sebadôvery • pomoc pri hľadaní vlastných riešení • v prípade potreby nepriama/priama ponuka možných riešení (napr. stanovovanie čiastkových cieľov)
Organizačné zabezpečenie vyučovacieho procesu Mária Montessori: „Nútená práca dieťaťu škodí, pretože tak vzniká prvý odpor k práci.“ • Čokoľvek dieťa robí, musí si byť vedomé, že to robí z vlastnej vôle a musí si byť vedomé aj slobody, ktorá mu umožňuje prijať alebo odmietnuť akúkoľvek ponúkanú aktivitu alebo ponúkanú pomoc. • Vedieme deti k tomu, aby si pri slobodnom konaní boli vedomé týchto svojich práv, ale aj svojich povinností (ku ktorým sa dobrovoľne zaväzujú, napr. tým, že sa dobrovoľne stávajú členom určitej komunity alebo žiakom konkrétnej školy) a následkov, ktoré súvisia s ich neplnením.
Organizačné zabezpečenie vyučovacieho procesu • Cieľ : umožniť dieťaťu maximálny rozvoj jeho prirodzeného vnútorného potenciálu a napĺňanie cieľov vzdelávania tak slobodne, aby vo VŠETKÝCH činnostiach spojených s jeho vzdelávaním (s jeho prácou v škole) súčasne: 1. pociťovalo samostatnosť a slobodu svojho konania a rozhodovania sa 2. malo možnosť pocítiť, spoznať a zodpovedne znášať (naučiť sa vedome prijímať) následky a dôsledky, ktoré z jeho konkrétneho slobodného konania a rozhodovania vyplynú 3. pociťovalo trvalú a spoľahlivú oporu zo strany školy počas celého procesu
