Dôvody pozemkových úprav. Obsah pozemkových úprav

Pozemkové úpravy v SR

Dôvody pozemkových úprav  Neusporiadané/rozdrobené pozemkové vlastníctvo

 Vykonanie zmien/zásahov v krajine vo verejnom záujme

Obsah pozemkových úprav  Usporiadanie pozemkového vlastníctva (scelenie pozemkov, komasácia)  Plánovanie funkčného využitia krajiny (návrh opatrení – komunikačných, ekologických, protieróznych, protipovodňových a vodozádržných ....)

 Realizácia navrhnutých opatrení – stavba spoločných zariadení a opatrení, výsadba ...


Dôsledky rozdrobenosti pozemkového vlastníctva  Sťažený resp. znemožnený výkon vlastníckych práv k pozemkom

 brzdí rozvoj trhu s pôdou + Zákon 140/2014 Z.z.  Vedie k užívateľskej homogenizácii → poľn. pôda je obrábaná v obrovských celkoch → negatívny dopad na ekologickú stabilitu územia, erózne procesy

 Zložité a nákladné vysporiadanie (výkup) pozemkov pri investičnej výstavbe Akákoľvek investičná činnosť alebo pozitívne ochranné zásahy do krajiny (napr. protipovodňová ochrana) sú podmienené súhlasom vlastníka pozemku, ktorý je pri takto rozdrobenom vlastníctve problém získať

 Pozemkové vlastníctvo drobných vlastníkov sa stáva „umŕtveným kapitálom“ (peruánsky ekonóm Hernando de Soto) – spoluvlastnícke podiely sú tak malé, že je ekonomicky nevýhodné s nimi akokoľvek nakladať Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva v SR nadobudla také rozmery, že sťažuje, prípadne dokonca v jednotlivých prípadoch vylučuje ich racionálnu evidenciu, prijímanie vlastníckych rozhodnutí i rozhodovanie orgánov verejnej správy, vznik zmluvných právnych pomerov medzi vlastníkmi a užívateľmi, ako aj vytváranie racionálnych hospodárskych celkov, ale najmä realizáciu investičných zámerov


Komora pozemkových úprav SR

Príčina drobenia pozemkového vlastníctva – číselná povaha výmery

1/1

1/6 1/6

Rybár – výrobný prostriedok – čln (1/1)

1/6

Roľník – výrobný prostriedok – pôda (1/xxxx...)

Zenón z Eley: Apória (dosl. „ne-cesta“, nepriechodnosť, slepá ulička) je nevyriešiteľný rozpor medzi dvoma rovnako dobre odôvodnenými názormi (Dichotómia Achilles a korytnačka) Právo na súkromné vlastníctvo (dedičstvo) vs. Nezmyselnosť malých spoluvlastníckych podielov


Dôvody pozemkových úprav – revitalizácia vidieka    

Zmeny v štruktúre vidieckeho obyvateľstva Zmeny v spôsobe hospodárenia na poľnohospodárskej pôde Dlhodobo upadajúci status poľnohospodára

Nové činnosti v poľnohospodárskej krajine

Program rozvoja vidieka 2007-2013: Z hľadiska zlepšenia kvality života na vidieku analýza jasne poukazuje na potrebu prinajmenšom spomalenia vysídľovania vidieka, čomu by mala napomôcť podpora takých aktivít, ktoré vedú k udržaniu, resp. tvorbe pracovných miest na vidieku, k rozvoju v oblasti infraštruktúry obcí, ale i k zaktivizovaniu života na vidieku ako takého ... Adresné vlastníctvo umožňuje:

 Aktívny prístup vlastníkov ku krajine, prirodzene ich motivuje starať sa o svoje pozemky  Rozvoj podnikateľských a investičných aktivít pri diverzifikácii činností v poľnohospodárstve


Čo sú pozemkové úpravy?  Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia ... (Zákon č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách...)

 Sú základným a jediným komplexným organizačným nástrojom na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov .

 Pozemkové úpravy sú podľa doterajších skúseností spracovateľov i účastníkov pozemkových úprav jedinečným nástrojom slúžiacim na pretvorenie a ochranu krajiny, zjednodušenie správy nehnuteľností, výkon investičných zámerov a na prehľadné a hospodárne využívanie územia.


Niekoľko základných pojmov • Poľnohospodársky pôdny fond – tvoria ho orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky a pasienky. Patria sem aj poľné cesty, melioračné kanály, hrádze, rybníky, vodné nádrže, terasy a pod., ktoré bezprostredne neslúžia poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre výrobu dôležité a nevyhnutné. • Lesný pôdny fond – tvoria pozemky, ktoré sú trvalo určené na plnenie funkcií lesa alebo sú potrebné pre lesné hospodárstvo z iných dôvodov. • Nepoľnohospodársky pôdny fond – okrem lesov tvoria rybníky s chovom rýb, ostatné vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy. • Konsolidácia pozemkov – vyrovnávanie, rozširovanie a prekladanie cestnej siete, neskôr sceľovanie pozemkov • Separácia pozemkov – bola založená na zoskupovaní pozemkov jedného vlastníka, pokiaľ možno na najmenší počet, najlepšie do jedného celku (dvorca).


Niekoľko základných pojmov • Arondácia – zaokrúhľovanie, výmena pozemkov, ako aj vyrovnanie hraníc pozemkovej držby susedných vlastníkov s cieľom zlepšiť ich hospodársku činnosť. • Delimitácia – rozhraničenie, výmena pozemkov, zmena druhov pozemkov s cieľom zlepšiť hospodársku činnosť. • Komasácia – sceľovanie rozdrobených a rozptýlených pozemkov toho istého vlastníka podľa druhov pozemkov a bonity do väčších celkov, s cieľom hospodáriť ekonomickejšie. • Obvod pozemkových úprav – je spravidla celé katastrálne územie podľa platného operátu katastra, viacerých k.ú., prípadne častí k.ú., s určením pozemkov vyňatých z PÚ, v závislosti od účelu a cieľov pozemkových úprav, ktorého priebeh je po katastrálnej hranici a po vlastníckej, držobnostnej hranici alebo hranici lesa a pod.. Určuje sa v prípravnom konaní na prehľadnej mape a popisom.


Zistenie vlastníctva (ROEP)

Komora pozemkových úprav

Nové usporiadanie pozemkov (komasácia)

Nové mapovanie

Plánovanie krajiny + investičná príprava

Pozemkové úpravy Oddelenie/rozčlenenie Súkromného vlastníctva Pozemky užívané na poľnohospodárske/iné účely

Vlastníctva obce a štátu Verejné priestory


Výhody pozemkových úprav?  Scelenie a sprístupnenie pozemkov a ich vytýčenie v teréne. Rozdelenie spoluvlastníctva a obdržanie 1-2 vlastných pozemkov zväčša v podiele 1/1.

 Zmapovanie skutočného stavu v teréne, spresnenie výmer parciel. Úprava tvaru pozemkov tak, aby ich bolo možné v čo najväčšej miere samostatne užívať.

 Sprehľadnenie pozemkového vlastníctva pre výber daní z nehnuteľností a investičné zámery.

 Vytvorenie spoločných zariadení a opatrení - obecných pozemkov s komunikačnými, protieróznymi, vodohospodárskymi a ekologickými funkciami, ktorých výmera sa pokryje v prvom rade zo štátnej pôdy a na ktorých je možné prepojiť aktivity PÚ s opatreniami integrovaného manažmentu povodí.

 Možnosť odpredať malé podiely do 400 m2 Slovenskému pozemkovému fondu.  Zvýšenie trhovej hodnoty pozemkov, zatraktívnenie územia pre oblasť vidieckeho turizmu, cykloturizmu atď.

 Doterajšie analógové katastrálne mapy sú nahradené novou vektorovou katastrálnou mapou, ktorá je predpokladom nespochybniteľného a presného vytýčenia nových pozemkov kedykoľvek v budúcnosti.

 V projekte pozemkových úprav schválené Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia nahrádzajú rozhodnutie o využití územia (územné rozhodnutie) – inž. činnosť


Nástroje používané v pozemkových úpravách  Organizačné a legislatívne - správne konanie → Rozhodnutie o schválení vykonania PPÚ

 Technické - vypracovanie PPÚ a realizácia navrhnutých opatrení (realizované dodávateľsky)

 Dĺžka trvania projektu pozemkových úprav → 5-7 rokov

 Vzhľadom na náročnosť správneho konania týkajúcu sa dĺžky spracovania projektu, počtu účastníkov, rozsahu administratívnych úkonov a nutnosti ustrážiť zákonnosť celého procesu musí byť organizátorom PÚ štát prostredníctvom špecializovanej verejnej správy – pozemkových úradov.


Účastníci pozemkových úprav  Vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám  Nájomcovia pozemkov podliehajúcich PÚ  Vlastníci ostatného nehnuteľného poľn. majetku nachádzajúceho sa v obvode PÚ  Fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť PÚ dotknuté  Slovenský pozemkový fond  Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, správcovia št. majetku (SVP š.p., ...)  Obec Združenie účastníkov pozemkových úprav

 Najvyšší orgán združenia je zhromaždenie, ktoré na ustanovujúcom zhromaždení schvaľuje   

stanovy a volí výkonný orgán – predstavenstvo. Predstavenstvo má minimálne 7 členov. Spolupracuje pri príprave a prerokúvaní úvodných podkladov: registra pôvodného stavu, určenia hodnoty pozemkov a porastov, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav a zásad pre umiestnenie nových pozemkov Prerokúva návrh nového priestorového usporiadania pozemkov v rozdeľovacom pláne a postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, predkladá námietky správnemu orgánu k návrhom jednotlivých častí projektu pozemkových úprav Zastupuje záujmy účastníkov konania o pozemkových úpravách kontrolou, schvaľovaním a navrhovaním


Komora pozemkových úprav SR

Kritériá na začatie pozemkových úprav  zápis registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností  záujem vlastníkov pozemkov o pozemkové úpravy (Ak o pozemkové úpravy prejaví záujem najmenej 50% účastníkov konania plus jeden alebo vlastníci s nadpolovičnou väčšinou výmery)


Typy pozemkových úprav

Komplexné pozemkové úpravy

RPS

RNS

 Komplexnosť takýchto pozemkových úprav sa prejavuje dvojako - v rozsahu spracovávaného územia i v rozsahu problémov, ktoré chceme v území vyriešiť, teda v rozsahu navrhovaných zariadení a opatrení.


Komplexné pozemkové úpravy Obvodom PPÚ je spravidla celé územie extravilánu, z ktorého sú vyňaté zastavané časti. Výhody :

 Vlastníkovi scelíme jeho všetok nehnuteľný majetok  Nové funkčné usporiadanie pozemkového vlastníctva a vytvorenie    

územných rezerv Opatrenia navrhujeme v celom území s dôrazom na vyriešenie čo najväčšieho okruhu problémov Po PÚ dostávame kvalitatívne novú homogénnu katastrálnu mapu Usporiadanie pozemkov pod stavbami vo vlastníctve štátu Oddelenie vlastníctva známych a neznámych vlastníkov

Nevýhody:

 Časová náročnosť (po zracionalizovaní 4-5 rokov, dnes 7)  Relatívna finančná náročnosť (vyššia celková cena, ale nižšia jednotková cena)


Typy pozemkových úprav

Jednoduché pozemkové úpravy

RPS

RNS

 Obvodom PPÚ je spravidla záujmové územie v extraviláne, slúžiace najmä investičným zámerom konkrétneho investora v prípade investičnej výstavby, zmien v obhospodarovaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy alebo vysporiadaní existujúcich inžinierskych stavieb.


Jednoduché pozemkové úpravy Spravidla nenavrhujeme žiadne nové spoločné zariadenia opatrenia. Výhody :

 Žiadateľovi (investorovi) scelíme jeho nehnuteľný majetok v danej lokalite  Konanie môže byť pomerne rýchle (1,5 - 2 roky)  Jednoduché pozemkové úpravy financuje investor Nevýhody:

 Po PÚ nedostávame novú súvislú katastrálnu mapu  Malé zníženie rozdrobenosti a rozptýlenosti pozemkového vlastníctva v rámci celého katastrálneho územia  Účastníkom PÚ scelíme len pozemky v obvode PPÚ, ich zvyšné pozemky v danom katastrálnom území zostávajú nescelené  PÚ prakticky iba využívajú inštitút konania o pozemkových úpravách na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v určitom území Jednoduché pozemkové úpravy môžu byť cestou, ako pripraviť dôležité investičné akcie, zabezpečiť výstavbu, rozvojové plány obce ...


Výhody pozemkových úprav oproti územnému plánovaniu

ÚPD – návrh vodnej nádrže

Podzemné inžinierske siete

Vlastnícke vzťahy

 PÚ nielen navrhujú nové funkčné usporiadanie územia, ale zároveň nahrádzajú inžiniersku

  

činnosť pri investičnej výstavbe - pripravujú pozemky na výstavbu, zabezpečujú rozhodnutie o umiestení stavby Nové funkčné usporiadanie územia je navrhnuté v súlade so záujmami vlastníkov pozemkov Pri PÚ sú vykonávané prieskumy a merania potrebných skutočností (inž. sietí) priamo v teréne Obec môže za prostriedky z Eurofondov urobiť niečo pre občanov (výstavba...)


Budúcnosť vidieka  Podiel pracovníkov v poľnohospodárstve: Rakúsko - 7%, Slovensko - 2,7%

 2,7% obyvateľov môže efektívne vyrábať potraviny, ale nedokáže sa starať o krajinu

História vzniku poľnohospodárskej krajiny

História vzniku poľnohospodárskej krajiny Forma využívania: 1. Lesná krajina

najstarší typ

2. Poľnohospodárska krajina využívania

po lesníckej krajine najstarším typom

Najintenzívnejší rozvoj oblastí klimaticky a pedologicky najintenzívnejšie podmienky (datuje sa obdobie neolitu – 5 tis. pred n. l.) Najpravdepodobnejšie oblasti: • stepné oblasti • subkontinentálne zmiešané dúbravy Pôsobenie človeka v krajine je to vzťah medzi poľnohospodárskou a lesnou pôdou a pôdou trávnatých stepí.

V stredoeurópskych podmienkach rozlišujeme medzi lesom a novo sa tvoriacou krajinou rozlišujú sa štyri obdobia: 1. Mladšia doba kamenná až po dobu železnú (starovek)

osídľovanie lesostepí a teplých dúbrav menil sa ráz krajiny

začalo ľudské osídľovanie

2. Obdobie výstavby osídľovania (ranného stredoveku) prestavba sídel, vznik mesta, okruh činností sa posúva na okraj lesa, vnútro lesa sa ponecháva pre lov zveri 3. Obdobie intenzívneho odlesňovania (neskorý stredovek až do začiatku 18. storočia)

výrazné odlesnenie Malých a Bielych Karpát, Spiša, Nízkych a Vysokých Tatier - súčasná krajina sa sformovala vplyvom človeka 16. – 18. storočie

4. Obdobie negácie pomeru medzi lesnou a poľnohospodárskou pôdou, spadá do začiatku plánovania resp. regulácie lesného hospodárstva Formy získavania poľnohospodárskej pôdy: 1.

Najstaršia priehonová forma (4 tis.)

2.

Klčovanie, vypaľovanie a následné využitie

- pasenie hospodárskych zvierat - kopanie a pestovanie 3.

poliarenie

medzi pňami 2-3 roky pestovalo obilie

4.

trojhonová úhorová sústava

striedanie kultúr: úhor, oziminy, jariny

Na úhore sa páslo a došlo k regenerácii jeho úrodnosti. Oživovanie poľnohospodárstva v Rakúsko – Uhorsku po (r. 1848) v prvej významnej pozemkovej reforme.

PÚ na území Slovenska

PÚ v jednotlivých etapách na území Slovenska Na území Slovenska PÚ prešli nasledujúcimi vývojovými etapami od feudalizmu, kapitalizmu, tzv. socializmu až po súčasnosť. Spoločenským znakom PÚ a vlastníckych vzťahov).

usporiadanie pozemkových držieb (užívateľských

OBDOBIE FEUDALIZMU Výlučným vlastníkom Poddaní

vrchnosť alebo cirkev

spoločenským užívateľom určitého podielu (odovzdávať poplatky)

Povinnosti poddaných upravovali Úradné urbáre

zmluvy tzv. urbáre

uzákonené 1791 v. č. 35

Urbársky majetok vyskytoval sa v troch formách: - Urbárske usadlosti (sessie) pozostávali z intravilánu a extravilánu - želiarsky majetok len z intravilánu - domkársky majetok len z bytu a najnutnejších stavieb (bez intravilánu a extravilánu) Urbárske segregácie oddeľovanie od panských lesov a pasienkov (spoločné obhospodarovanie) - urbárnici pridelená časť od spoluvlastníctva urbariátu - urbariát spoločenstvo poddaných určitej obce, majetkové a užívacie právo upravené urbárom (zmluvou) Na podklade tejto držby boli založené: - pozemkové knihy (1855 – 1858) - pozemkový kataster vykazoval už skutočný stav pozemkov V 1983 zákon o sceľovaní (spájaní) pozemkov v rámci Rakúsko–Uhorska Z regionálne – geografického hľadiska poľnohospodárstvo sa vyvíjalo od nižších do vyšších polôh les ustupoval ornej pôde

Dedičská forma 19. storočia

delenie pozemkov

Po 1. svetovej vojne

ďalšie delenie

Po 2. svetovej vojde

kolektivizácia

PÚ V OBDOBÍ KAPITALIZMU r. 1848 Znak: rozdrobenosť Rok 1908

dobrovoľne disponovať s pôdou vyžadovalo sa sceľovanie, resp. komasácia jednotný postup pri komasácii

Po 1. svetovej vojne 1919 – 1920 - záberový zákon

vyvlastnenie majetku

nad 150 ha pol. pôdy a 250 ha lesnej pôdy (asi 4 mil. ha) realizácia len 40 %.

Po 2. svetovej vojne – 3. etapy

1. konfiškácia majetku 2. r. 1947 likvidácia veľkovlastníkov 3. 1948 pozemková reforma mala byť vykúpená pôda nad 50 ha pôdy 1949

zákon o JRD (kolektivizácia)

1990

trhové hospodárstvo

PÚ v r. 1949 až doteraz

PÚ v rokoch 1949 - 1989 Zásadná zmena: zákon č. 69/1949 o JRD Hlavná úloha: zavedenie poľnohospodárskej veľkovýroby zoskupovanie

Združstevňovanie (kolektivizácia) I. typ

bez sceľovania

II. typ sceľovanie vlastníka III. typ IV. typ

Vlastné uzákonenie PÚ

JRD – 3 etapy Spoločné využívanie strojov Výroba rozdelená % podľa držby

Spoločné obhospodarovanie

veľkovýroba

nariadenie č. 47/1955

PÚ (v období) tzv. socializmu

prešli 3 vývojovými etapami:

I. Etapa (1949 – 1958)

kolektivizácia

vypracovanie jednoduchých projektov PÚ Hlavná úloha

umožniť prechod na veľkovýrobu

zlučovanie v rámci cestnej siete, odstraňovanie medzí, rozptýlené zelene, vytváranie väčších pôdnych celkov = následok

zvýšené ohrozenie pôdy

II. Etapa vývoja PÚ (1959 – 1970) obdobie rozvoja a zlučovania malých družstiev (min. veľkosť 800 ha) vykonávanie PÚ na kvalitatívne vyššej úrovni (tzv. súhrn projektov PÚ) v rámci projektu sa riešili: hospodárske obvody, rozmiestnenie trvalých trávnych porastov a špeciálnych kultúr,

rozmiestnenie osevných postupov, honov, delimitácia medzi poľnohospodárskou a lesnou pôdou, návrh vodohospodárskych opatrení, pôdoochranných, komunikačných opatrení a i. III. Etapa PÚ (1971 – 1989)

koncentrácia a špecializácia výroby,

rozvíjanie kooperačných vzťahov - vznikajú kooperačné obvody 15 – 30 tis. ha - nová štruktúra výrobno – organizačných a územných celkov (4 – 7 tis. ha)

ďalšie zlučovanie

Pri tejto etape sa kládol dôraz na ochranu, tvorbu krajiny a celého životného prostredia (skutočná realizácia sa odlišovala od teoretických predpokladov).

PÚ v podmienkach trhového hospodárstva (od r. 1990 - doteraz) Od r. 1990

zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva

Úloha PÚ: - priestorové usporiadanie a obnovenie pozemkového vlastníctva - privatizácia a transformácia poľnohospodárstva Základný cieľ súčasných a budúcich PÚ - usporiadanie krajinného priestoru (krajina produktívna, ekologicky zdravá, esteticky pôsobivá a pre človeka príjemná) Prijatý zákon NR č. 330/1991 zb. o PÚ.

Pozemkové úpravy a ekologická stabilita krajiny

Biologická rovnováha v ekosystéme je vtedy, keď je vyvážený stav živých zložiek v ekosystéme vyrovnaný vzťah (ideálne počty) producentov a konzumentov. Táto rovnováha sa udržuje spätnou väzbou. Biologická rovnováha má význam pre stabilitu prírody. Môže sa narušiť napr. znečisťovaním prostredia, rozšírením choroby, nedostatkom zrážok, nadbytkom zrážok, neregulovaným lovom zvierat, výrubom stromov. Príkladom narušenia biologickej rovnováhy môže byť premnoženie lykožrúta v monokultúrach smrekov, ktoré vysadil človek, premnoženie komárov vplyvom dlhodobých zrážok a následných povodní.

Jedným z hľadísk, pomocou ktorých možno hodnotiť a posudzovať biologickú rovnováhu v krajine, je štúdium štruktúry krajiny. Pod štruktúrou krajiny zväčša chápeme priestorové rozloženie, kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti zložiek krajiny pri prvotnej štruktúre alebo prvkov krajiny pri druhotnej štruktúre.

Ekologická rovnováha je schopnosť ekosystému udržiavať rovnovážny (pôvodný) stav po narušení podmienok ekosystému (prívalové dažde, výbuch sopky, zásah človeka...). Stabilnejšie sú prírodné ekosystémy v klimaxe (vyzreté ekosystémy), nestabilnejšie sú ekosystémy vo vývoji a umelé ekosystémy. Vplyvy narúšajúce ekologickú rovnováhu: • znečistenie vzduchu, vody a pôdy • klimatické zmeny • rast ľudskej populácie • šírenie chorôb • stavebná činnosť • doprava • energetika

Hodnotenie ekologickej stability krajiny je komplikovaný proces, ktorý je v súčasnosti o to zložitejší, že neexistujú všeobecne akceptované objektívne kritériá na hodnotenie stupňa ekologickej stability pre rôzne typy ekosystémov a následne aj krajiny. Za veľmi vhodné a objektívne kritérium je považovaný stupeň prirodzenosti ekosystému ako hodnota nepriamo úmerná stupňu ovplyvnenia tohto systému človekom. V krajine sa musia zachovať dva druhy ekosystémov: antropoekosystémy, ako vysoko produkčné, ale labilné systémy a prirodzené ekosystémy, ktorých procesy prebiehajú na princípe autoregulácie za prísunu slnečnej energie. Narušenie krajinnej štruktúry tým, že sa znižuje podiel stabilizačných prvkov vyrubovaním lesov a likvidovaním rozptýlenej vegetácie, rozorávaním lúk a pasienkov, vysušovaním mŕtvych ramien, jazier alebo rašelinísk, zapríčiňuje narúšanie ekologickej stability.

Nebezpečenstvo narušenia ekologickej stability krajiny nie je iba v zmenšení plošného zastúpenia stabilizačných krajinných prvkov (prirodzených ekosystémov), ale aj v znížení kvality týchto prvkov. Spôsobujú to napríklad zmeny druhového zloženia lesov, lúk, degradácia lesných, lúčnych a vodných ekosystémov, a to v dôsledku znečisťovania prostredia nesprávnymi zásahmi do vodného režimu, neúmernou chemizáciou a pod. Na druhej strane možno vhodnou štruktúrou obmedzovať negatívne vplyvy.

Výpočet koeficientu ekologickej stability krajiny podľa Míchala (1982)

kde: S – výmera plôch relatívne stabilných (les, nelesná drevinová vegetácia, lúky, pasienky) L – výmera plôch relatívne nestabilných (orná pôda, zastavaná pôda) Hodnoty uvedeného koeficientu interpretujeme nasledovne: – KES < 0,10 – územie s maximálnym narušením prírodných štruktúr, základné ekologické funkcie musia byť intenzívne a trvale nahradzované technickými zásahmi – KES 0,10 – 0,30 – územie nadpriemerne využívané, so zreteľným narušením prírodných štruktúr – KES 0,30 – 1,00 – územie intenzívne využívané najmä poľnohospodárskou veľkovýrobou, oslabenie autoregulačných pochodov spôsobuje ich značnú ekologickú labilitu – KES > 1,00 – takmer vyvážená krajina, v ktorej sú technické objekty relatívne v súlade so zachovanými prírodnými štruktúrami

Výpočet koeficientu ekologickej stability podľa Löw a kol. (1984)

kde: A – percento plôch s 5. stupňom ekologickej kvality (lesy, vodné plochy) B – percento plôch so 4. stupňom ekologickej kvality (brehové porasty, remízky) C – percento plôch s 3. stupňom ekologickej kvality (lúky, pasienky) D – percento plôch s 2. stupňom ekologickej kvality (orná pôda) E – percento plôch s 1. stupňom ekologickej kvality (zastavané plochy)

• Získaný koeficient, ktorý sa rovná 1, hovorí o vyváženej krajine. • Hodnota KES nižšia ako 1 znamená narušenú krajinu, prípadne, ak je nižšia ako 0,1, degradovanú krajinu. • Ak je hodnota KES v intervale 1 až 10, ide o krajinu s prevažujúcimi prírodnými zložkami. • Ak je hodnota KES vyššia ako 10, hovoríme o prírodnej, resp. prírode blízkej krajine.

Výpočet krajinno-ekologickej významnosti Miklós (1986) Z ekologického hľadiska za najkvalitnejšie považuje Miklós územia, ktoré majú najväčší podiel prvkov s vysokou hodnotou krajinnoekologickej významnosti.

Kde: Ks – koeficient štruktúry katastrálneho územia pi – výmera jednotlivých prvkov krajiny v hektároch kpi – koeficient ekologickej významnosti prvkov p – výmera katastrálneho územia v hektároch n – počet prvkov v katastrálnom území.

Ako by sme mali hospodáriť, aby sa nenarušila ekologická rovnováha v krajine? • zachovať čo najviac zelene • chovať zvieratá na voľných plochách - pasienky, výbehy • využívať prírodné hnojivá - hnoj, kompost • využívať biologickú ochranu rastlín - lienky požierajú vošky, jarabice požierajú pásavky • využívať bio látky, ktoré sa v prírode rýchlo rozkladajú • chrániť pôvodné neregulované vodné toky • chrániť pôdu pred eróziou - protiveterné zábrany, správny výrub stromov • využívať ekologické zdroje energie - slnečné kolektory, fotovoltaika • podporovať ekologickú dopravu (hybridné pohony, elektrické vozidlá) • nespaľovať v domácnostiach odpad

Vplyv lesného hospodárstva na ekologickú stabilitu krajiny Lesné ekosystémy zohrávajú kľúčovú úlohu a majú nezastupiteľné miesto pri vytváraní a ochrane životného prostredia v krajine a pri udržiavaní ekologickej stability územia. • Vzhľadom na osobitné postavenie lesného hospodárstva a previazanosti lesov s okolitou krajinou sa jeho vplyv na životné prostredie prejavuje väčšinou pozitívne. • Vyše 28 % výmery porastovej plochy lesov sa nachádza v najvyššom stupni prirodzenosti a takmer 20 % lesných ekosystémov možno hodnotiť ako ekologicky stabilných, resp. 48 % ako prevažujúco ekologicky stabilných.

Ekologické plánovanie sleduje optimálne využitie pôdneho fondu, resp. krajinného priestoru. Nakoľko v pozemkových úpravách sa riešia aj problémy ochrany a tvorby životného prostredia, musí sa pri ich projektovaní zohľadniť aj ekologické (biologické) plánovanie. Ekologický plán krajiny by mal poskytnúť základný východiskový podklad, navrhnúť spôsob, prostriedky, ako sa má štruktúra krajiny v rámci novej organizácie územia meniť tak, aby sa dosiahla ekologická stabilita a rovnováha krajiny. Medzi základné úlohy ekologického plánovania patrí: - Racionálne využívanie prírodných zdrojov, - Vytváranie ekologicky optimálnej krajinnej štruktúry, - Poskytovanie ekologických podkladov pre územné plánovanie a pre pozemkové úpravy, - Vytváranie priaznivých životných podmienok pre obyvateľov obcí a miest, zosúladenie procesu urbanizácie s ekologickými podmienkami, - Pretváranie prírody v súlade s využívaním ekologických podmienok pre potreby rozvoja rôznych aktivít človeka a spoločnosti, - Zachovanie prirodzeného genofondu živej prírody a ochrana prírody. Metóda ekologického plánovania LANDEP Špecifická forma komplexného krajinno-ekologického výskumu, s možnosťou aplikácie pre potreby plánovacej a projekčnej praxe. Je to široká syntéza poznatkov o potenciálnych možnostiach krajiny, jej optimálneho a racionálneho využitia pre rozvoj živých organizmov, človeka a celej ľudskej spoločnosti.

Územný systém ekologickej stability Základom sa stala Koncepcia územného systému ekologickej stability. V oblasti legislatívneho zabezpečenia je ÚSES obsiahnutý zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Všeobecné zastúpenie tejto problematiky môžeme nájsť aj v ďalších zákonoch týkajúcich sa životného prostredia, najmä územného plánovania. Je celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Táto je tvorená biocentrami, biokoridormi a interakčnými prvkami v hierarchických úrovniach: nadregionálnej, regionálnej a miestnej (lokálnej) úrovni. ÚSES sa vymedzuje v plánoch, ktoré majú obsahovať mapy existujúcich a navrhovaných biocentier a biokoridorov s vyznačenými chránenými územiami v mierke 1 : 50 000 a väčšej pre nadregionálny a regionálny ÚSES a v mierke 1 : 10 000 a väčšej pre miestny ÚSES. Plán ÚSES je podkladom pre projekty systémov ekologickej stability, pozemkových úprav, spracovanie územnej plánovacej dokumentácie, lesné hospodárske plány, vodohospodárske a iné dokumenty ochrany a obnovy krajiny.

Cieľom optimalizácie využívania krajiny a vytvárania územných systémov ekologickej stability krajiny je: - zachovanie unikátnych krajinných fenoménov, - zabezpečenie ich priaznivého pôsobenia na poľnohospodárske a lesné kultúry, - zachovanie genofondu krajiny, - podpora možností polyfunkčného využitia krajiny.

Obrovské lány ornej pôdy – sen každého traktoristu, nočná mora každého krajinného ekológa

Urobili by ste niečo podobné na vlastnom pozemku?

Pozemkové úpravy sa spravidla vykonávajú pre celé katastrálne územie, do ktorého sú začlenené rovnako poľnohospodárske, ako aj lesné pozemky. Preto je ich vzťah k lesnému hospodárstvu nezastupiteľný. Mimoprodukčné funkcie lesa? Doceňuje ich spoločnosť? Oceňujú sa a financujú? - klimatická - vodohospodárska - pôdoochranná - zdravotno-hygienická - rekreačná - estetická - hospodárska atď. Pri usporiadaní a úprave krajiny musíme mať na zreteli, že niektoré prvky z ekologického hľadiska pôsobia v krajine stabilne (pozitívne) a niektoré nestabilne (negatívne). • Za stabilizačné prvky sa považujú lesné, lúčne porasty, rozptýlená trvalá vegetácia, vodné (neznečistené plochy), chránené územia a pod. • Za destabilizačné prvky považujeme každoročne obrábanú ornú pôdu, priemyselné, dopravné a zastavané plochy, ťažbové lokality atď.

Vzťah pozemkových úprav k ochrane a tvorbe poľnohospodárskej (vidieckej krajiny) • V minulosti skôr negatívny trend v narúšaní vzťahov medzi základnými zložkami krajiny. • Koncentrácia poľnohospodárskej výroby – negatívne dôsledky na celú spoločnosť. • Pozemkové úpravy sa musia sústrediť na zmierňovanie alebo úplné odstraňovanie činiteľov devastácie krajiny, ktorými sú: – – – – – – –

Riešenie vodnej a veternej erózie, Znečisťovanie povrchových a spodných vôd, Narušenie racionálnej organizácie rastlinnej výroby, Nesprávne umiestnenie kultúr a obhospodarovania pozemkov, Rušenie trvalých trávnych porastov a rozptýlenej trvalej zelene, Nevhodné vedenie trás komunikačných a vodohospodárskych zariadení, Neopodstatnené zábery poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely a pod.

Ak sa pozemkové úpravy spracúvajú v harmónii s technologickými a ekologickými požiadavkami, pri rešpektovaní prírodných daností, môžu významne prispieť k autoregulácii celého agroekosystému.

Medzi rozhodujúce opatrenia pozemkových úprav, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe a ochrane poľnohospodárskej a lesnej krajiny, na prírodnom, pracovnom, resp. obytnom prostredí, patria: -

arondácia a sektorová delimitácia, rozmiestnenie trvalých trávnych porastov, návrh špeciálnych (intenzívnych) kultúr, usporiadanie rozptýlenej trvalej vegetácie návrh vodohospodárskych, melioračných a protieróznych opatrení návrh rekultivačných a zúrodňovacích opatrení, návrh komunikačných opatrení (dopravné plochy), usporiadanie pôdnych celkov.

Pri arondácii, úprave hraníc a sektorovej delimitácii sa často vyčleňujú plochy na zalesnenie. Ide predovšetkým o neúrodné, ťažko prístupné a tvarovo neúčelné pozemky, resp. členité svahy, ktoré postihuje vodná erózia a sú nevhodné na poľnohospodársku veľkovýrobu.

Trvalými trávnymi porastmi možno významne ovplyvniť biologickú vyváženosť krajiny. Zlepšujú mikroklímu, znižujú prašnosť a hluk, poskytujú ideálnu protieróznu ochranu pôdy, ochranu proti chemickému znečisťovaniu podzemných vôd a tvoria dôležitú základňu pre fytocenózy a zoocenózy.

Špeciálne kultúry (ovocné sady, vinice, chmeľnice), okrem hospodárskeho významu, preberajú dôležité miesto aj v kompozičnom stvárňovaní vidieckej krajiny. V členitých terénoch, ak sú umiestnené na terasových plochách, plnia tiež funkciu protieróznej ochrany pôdy.

Rozptýlená trvalá vegetácia sa považuje za najdôležitejší prostriedok, ktorým môžeme v rámci pozemkových úprav krajinu výrazne ovplyvniť. Má ochrannú funkciu (zalesňovanie devastovanej pôdy, strží, výmoľov, brehové porasty atď.), hygienickú funkciu (ochrana prameňov, vodných zdrojov ), informatívnu funkciu (pri komunikáciách), kultúrno-ochrannú funkciu (historické miesta a pamätníky), obytnorekreačnú funkciu (remízky pre vtáctvo a zvieratstvo, poľné parčíky na odpočinok pracovníkov v poli) a estetickú funkciu s cieľom zušľachtiť a skrášliť vidiecku krajinu.

Protierózne opatrenia sú významným činiteľom na elimináciu škodlivých javov. Volia sa také formy ochrany pôdy, ktoré budú v konkrétnych podmienkach vysoko účinné, hospodárne a nenarušia prírodný ráz krajiny.

Pri rekultivačných a zúrodňovacích opatreniach (odstraňovanie strží, úvozov, medzí, poľných ciest) sa postupuje citlivo, uvážene a zodpovedne sa prihliada nielen na ekonomické, ale aj na ekologické hľadiská, na protierózny, krajinotvorný a estetický dosah týchto opatrení.

Návrh dopravných plôch robíme s ohľadom na ráz a charakter krajiny. Poľné cesty vysadené sprievodnou vegetáciou, krajinu účelne rozdeľujú, členia, skrášľujú. Cesty s neprašnými vozovkami zrýchľujú dopravu, sú bezpečnejšie, pohodlnejšie a prispievajú k zlepšeniu pracovného prostredia.

Usporiadanie pôdnych celkov v krajine je najdôležitejším prostriedkom pozemkových úprav, ktorým sa mení a formuje celkový ráz vidieckej krajiny. Pomáha protieróznej ochrane pôdy a súčasne vytvára dobré podmienky pre pracovné prostredie. Osobitná pozornosť sa musí venovať stanoveniu optimálnych veľkostí pôdnych celkov (pozemkov), čo má veľký význam a vplyv na životné prostredie.

Pozemkové úpravy na poľnohospodárskej pôde

„Pôvodné“ lesníctvo a poľnohospodárstvo – blízke prírode?

Založené na prirodzenom energetickom zhodnocovaní prírodných procesov pri tvorbe biomasy. • Intenzifikačné procesy = maximalistické skultúrňovanie, podriaďovanie ekonomickým a technickým tendenciám, likvidácia prírodných prvkov, unifikácia priestorových vlastností územia a ekologicky neúnosné zvyšovanie krajinných makroštruktúr, v ktorých chýbajú biologicky cenné, prechodové pásma rôznych biomov, tzv. ekotony. • Ekotony – sú spravidla refúgiami užitočného vtáctva, drobnej zveri a iných živočíšnych komponentov prírodnej krajiny, eventuálne môžu byť biokoridormi umožňujúcimi migráciu živočíchov a súčasne priaznivo ovplyvňujú psychiku človeka.

Intenzifikačným procesom podriadené pozemkové úpravy časom vyvolávajú erózne porušenie územia a vyčerpanie prírodných zdrojov, v dôsledku čoho môže dôjsť k lokálnemu alebo regionálnemu zrúteniu ekosystémov. Najvýznamnejšie faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú ekologickú aj produkčnú kvalitu prostredia sú: - geoekologicky predimenzované pozemky, - jednostranne a maximalisticky chápané poľné monokultúry, - ťažkou mechanizáciou preťažená pôda, - nadmerné množstvo chemických prostriedkov aplikovaných v nevhodnej konzistencii a v nevhodnom čase, - neúčinné agrotechnické a melioračné protierózne opatrenia, - neefektívne odvodňovanie pôdy, - neodôvodnená a zbytočná likvidácia trvalej rozptýlenej drevinovej vegetácie, - závlahy znečistenou vodou, - dažde obsahujúce exhaláty, - ovzdušie obsahujúce biologicky kontaktné jedovaté látky.

Tvar a veľkosť poľnohospodárskych pozemkov charakteristikou nadväzujúcou na pozemkové úpravy.

je

kľúčovou

krajinotvornou

Pozemkové úpravy = citlivý regulátor poľnohospodárskej a lesníckej činnosti a prírodných procesov. Maximálna snaha zachovať prírodné krajinné ekosystémy, ktoré sú typické rozmanitosťou foriem života, bohatstvom prírodných zdrojov a pestrosťou reliéfu; z toho vyplýva ich ekologická stabilita a rezistencia.

Poľnohospodárske výrobné oblasti Pestovanie poľnohospodárskych plodín podmieňuje predovšetkým klíma (priemerné teploty a zrážky), orografické pomery (členitosť a nadmorská výška územia), pôdne pomery (úrodnosť pôd, obrábateľnosť – možnosť orby, výskyt pôdnych typov) a iné. Na základe týchto podmienok boli v SR odvodené 4 základné poľnohospodárske typy, resp. výrobné oblasti: kukuričná, repárska, zemiakárska a horská. Ukazovateľ

Výrobný typ kukuričný

repársky

zemiakársky

horský

Nadmorská výška (m n. m.)

do 200

200-350

350-500

nad 500

Reliéf

rovinný

mierne zvlnený

zvlnený až kopcovitý

kopcovitý

Priemerné ročné zrážky (mm)

pod 550

550-600

600-800

nad 800

nad 9

8-9

6-8

pod 6

podzol

výrazný podzol

Priemerná ročná teplota (°C)

Genetický pôdny typ (prevládajúci)

černozem - hnedozem

Poľnohospodársky pôdny fond Slovenska je 2 410 812 ha. Kraj

Orná pôda Chmeľnice

Bratislavský 72 961 Trnavský 259 964 97 552 Trenčiansky Nitriansky 405 855 60 896 Žilinský Banskobystrický 165 624 Prešovský 148 571 Košický 204 229 Slovensko spolu 1 415 653

129 352 36 517

Vinice

Záhrady

4 529 4 196 83 11 923 3 332 23 2 911 26 997

4 578 8 289 8 115 14 144 6 054 11 051 10 823 13 508 76 563

Ovocné sady 787 2 424 2 531 4 892 394 1 864 1 942 2 025 16 858

TTP 9 288 14 759 75 448 30 398 177 552 232 798 220 627 113 353 874 224

Rozdielny charakter výrobných oblastí podmieňuje rozdielnu organizáciu poľnohospodárskych podnikov, ktorá sa realizuje prostredníctvom pozemkových úprav.

územia

- Minulosť – trend zväčšovania rozlohy jednotlivých pozemkov (honov) podľa zásad veľkovýrobného socialistického poľnohospodárstva. - Súčasnosť – prihliadanie nielen na technicko-ekonomické ukazovatele, ale tiež na vlastnícke vzťahy a malo by sa prihliadať aj na zásadu vytvárania ekologicky stabilnej poľnohospodárskej krajiny.

Odporúčania veľkosti pozemkov na ornej pôde podľa Vaníčka (1974) • V údolných nivách s vyššou hladinou podzemnej vody plocha pozemku nemá presiahnuť 150 ha; • V nížinách do výšky 300 m n. m., s černozemami alebo nížinnými hnedozemami, v rovinatých polohách: do 150 ha, v členitých terénoch do 60 ha – s maximálnou šírkou poľa 300 m a trvalou protieróznou ochranou pôdy; • V pahorkatinách vo výške 300 – 500 m n. m. na ilimerizovaných pôdach a podzoloch na rovných terénoch max. 60 ha s max. šírkou poľa 300 m; v členitých terénoch max 20 ha s max. šírkou 150 m a trvalou a účinnou protieróznou ochranou pôdy;

• Vo vrchovinách (500 – 750 m n. m.) s hnedými lesnými pôdami a málo členitým reliéfom do 40 ha s max. šírkou poľa 200 m, v členitom reliéfe do 20 ha s max. šírkou poľa 100 m a trvalou a účinnou protieróznou ochranou pôdy; • V nižších horských oblastiach (650 – 1000 m n. m.) by mala byť plocha jednotlivého pozemku najviac 10 ha, pri max. šírke 50 m, pričom by sa mali kultúry mozaikovite striedať; • Vo vyšších horských oblastiach nad 1000 m n. m. by nemali jednotlivé pozemky na ornej pôde presiahnuť výmeru 5 ha.

Polohové rozmiestnenie kultúr Zásady správneho rozmiestnenia kultúr sú založené na požadovanom ovplyvňovaní odtoku a zabezpečovaní protieróznej ochrany pôdy. Jednotlivé kultúry (druhy rastlín) vytvárajú rozdielne podmienky pre vsakovanie zrážkovej vody do pôdy, rozdielne spevňujú vrchnú vrstvu pôdy koreňovými sústavami a obohacujú ju o organické zvyšky, čím ovplyvňujú jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, tienia pôdny povrch a zabraňujú neproduktívnemu výparu.

Konkrétny návrh kultúr, čiže lúk, pasienkov, obilnín, okopanín, viníc, sadov, ale aj lesov závisí od komplexu stanovištných podmienok, z ktorých sa pokladajú za významné: - Reliéf, nadmorská výška, druh hornín vytvárajúcich podložie, sklon a dĺžka svahov; - Pôdny druh a typ, ostatné vlastnosti pôdy (sorpčný komplex a iné); - Výška hladiny podzemnej vody (priemerná a vo vegetačnom období); - Klimatická charakteristika (priemerný ročný zrážkový úhrn, výskyt extrémnych zrážok, teplotné pomery, inverznosť, dĺžka slnečného svitu a pod.); - Ráz krajiny (geomorfologické formy). Vo všeobecnosti sa navzájom odlišujú stanovištia na hrebeňoch v blízkosti rozvodnice od svahových a dolinových polôh.

• Svahy, ktorých sklon je väčší ako 36 % a sú ohrozované eróziou by mali byť zalesnené; • Svahy so sklonom väčším ako 21 % a príliš neohrozované eróziou by mali byť zatrávnené. • Na miernych svahoch a hlbších pôdach by mali byť navrhované trvalé kultúry, čiže sady a vinohrady, event. pred ich zriadením je na strmších svahoch potrebné vybudovať terasy. • Dolné časti svahov prechádzajúce do údolných polôh, ktorých sklon neprevyšuje 21 % je možné využívať ako ornú pôdu, ktorú je potrebné chrániť vhodnými agrotechnickými opatreniami pred vodnou eróziou; okrem toho je možné využiť vhodné polohy na svahy a vinice. • Údolné polohy s ťažšími, málo priepustnými pôdami a vysoko položenou hladinou podzemnej vody, občas zaplavované sú vhodné ako lúky na pestovanie krmovín, alebo pre pestovanie zeleniny a iných plodín náročných na vodu. Prevažne zamokrenú pôdu je možné využiť pre lužné lesy.

Projektovanie poľných ciest Projekt

na základe projektu pozemkových úprav.

Postup prác na projekte obdoba lesných ciest (smerové oblúky, sklon nivelety, výškové oblúky, priečny sklon, klopenie koruny).

Poľné cesty vysadené sprievodnou vegetáciou ráz a charakter krajiny.

nemožno budovať bez ohľadu na

Poľné cesty sprievodnou vegetáciou účelne rozdeľujú, členia, skrášľujú. Cesty s neprašnými vozovkami zrýchľujú dopravu, sú bezpečnejšie, pohodlnejšie a prispievajú k zlepšeniu pracovného prostredia. AGROLETISKO

Pozemkové úpravy vo vzťahu k lesníctvu

Plánovanie v lesníctve a lesnícku plánovaciu činnosť zastrešuje Hospodárska úprava lesov – výsledkom sú Programy starostlivosti o les (PSL). Obsahujú syntézu biotických, technologických a ekonomických vzťahov, odvodené sú pre vymedzené územné jednotky – lesné hospodárske celky (LHC).

HÚL obsahuje priestorovú úpravu, v rámci ktorej sa rieši usporiadanie a vnútorné rozdelenie LHC. Program starostlivosti o lesy je dnes nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. V minulosti sa bývalý lesný hospodársky plán nevyhotovoval na pozemkoch súkromných vlastníkov s výmerou menšou ako 50 ha (1930). V súčasnosti sa program starostlivosti o lesy vyhotovuje pre všetky lesné pozemky na území Slovenska. Náklady však hradí štát. Výberom vyhotovovateľov bola Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky poverená ako verejný obstarávateľ, príspevková štátna organizácia Národné lesnícke centrum Zvolen, ktorá zabezpečuje aj ďalšie úlohy riadenia hospodárskej úpravy lesa. PSL môžu vyhotovovať odborne a technicky spôsobilé fyzické alebo právnické osoby so živnostenským oprávnením. PSL sa vyhotovujú na obdobie 10 rokov, v desaťročnom cykle sa teda vypracujú pre všetky lesné pozemky na Slovensku. PSL sa vyhotovuje pre jednotlivé lesné celky (LC).

Hlavným cieľom hospodárskej úpravy lesov (HÚL) je zistiť stav lesných porastov, ich vývoj a navrhnúť opatrenia, ktoré odporúčajú hospodáriť v lesných porastoch spôsobom zabezpečujúcim výnos z lesných pozemkov pri dodržaní zabezpečenia ostatných funkcií lesov (ochrana pôdy, ochrana vodných zdrojov či podzemných alebo povrchových, rekreačné funkcie lesa a pod.). • Kategorizácia lesov - rieši zaradenie priestorových jednotiek rozdelenia lesa, • Priestorová úprava lesa - navrhuje priestorové rozdelenie lesa na hospodársko-úpravnícke jednotky (od jednotlivých porastov až po veľké hospodárske celky), odporúča priestorové umiestňovanie pestovateľských/obnovných zásahov do porastov, rozčlenenie lesných porastov a komplexov, • Časová úprava lesa - rieši časový rámec plánovania ťažbových a pestovateľských zásahov do lesných porastov, tak aby sa dosiahli požadované ciele hospodárenia, • Ťažbová úprava lesa - určuje objem ťažby (obnovnej aj výchovnej) a jej plynulosť tak, aby sa zabezpečila dlhoročná vyrovnanosť objemu ťažieb dreva pri optimálnom využívaní produkčného potenciálu lesných porastov a trvalom plnení ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa.

Lesy vo vzťahu k ľudskej spoločnosti plnia rozličné funkcie. Funkcie lesov sú vo svete chápané rôzne, spravidla však vždy bývajú rozlišované tri hlavné funkcie, resp. ich skupiny: • produkčná funkcia, čiže tvorba produktov, ktoré sú predmetom obchodu, • ochranná funkcia, čiže využívanie schopnosti lesných porastov chrániť iné zložky prostredia (najmä pôdu), • špeciálne funkcie. Podľa zákona o lesoch funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a ako objekt hospodárskeho využívania. Členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie. Aby lesný porast bol schopný plniť požadovanú funkciu, musí byť obhospodarovaný vhodným spôsobom. Pri niektorých funkciách môže byť žiaduce, aby porast ostával neobhospodarovaný, v stredoeurópskych podmienkach sa to však v minulosti stávalo len výnimočne. Obhospodarovanie porastov primerané ich funkcii býva zabezpečené rozdelením lesov na viacero kategórií a subkategórií. Na Slovensku rozlišujeme tri kategórie lesov: lesy hospodárske (H), lesy ochranné (O), lesy osobitného určenia (U). Každý porast však určite plní viacero funkcií, produkčných aj mimoprodukčných. Kategorizácia porastu vychádza z jeho prevládajúcej funkcie.

Priestorová úprava prírode blízkeho obhospodarovania lesa: • trvalá viac-etážovitosť, • horizontálna a vertikálna rozrôznenosť, • vrstvovitosť a členitosť, • diferencovanosť v zastúpení a zmiešaní drevín, • biodiverzita, genofond, odolnosť, • prirodzená obnova, • maloplošnosť (hlúčiky, skupinky, skupiny), • rôznovekosť.

Prehľad funkčných typov lesa

Rozptýlená vegetácia v poľnohospodárskej krajine Pri projektovaní pozemkových úprav treba dosiahnuť v poľnohospodárskej krajine optimálnu rovnováhu medzi pozitívne a negatívne pôsobiacimi prvkami (kultúrami). V rámci pozemkových úprav sa navrhuje vegetácia z hľadiska: -

Vodohospodárskych pomerov (lesotechnické meliorácie, spevňovanie brehov vodných tokov, nádrží), Protieróznej ochrany pôdy (ochranné opatrenia proti veternej erózii – vetrolamy, proti vodnej erózii, vsakovacie lesné a trávne pásy, úžľabinové pásy a iné), Ochrany a ozdravenia znečisteného ovzdušia (ochranné aleje), Skultúrnenia a estetického stvárnenia (sprievodná vegetácia a iné).

Vegetácia v poľnohospodárskej krajine sa delí na: - Trvalú rozptýlenú vegetáciu, - Hospodársku a úžitkovú vegetáciu.

Do trvalej rozptýlenej vegetácie patria: a) Ochranné lesné pásy: – – –

Vsakovacie (proti vodnej erózii), Zatieňovacie, Vetrolamy

b) Izolačná vegetácia (pri farmách a výrobných strediskách) c) Sprievodná vegetácia: – –

d) e) f) g)

Vodných nádrží, rybníkov a vodných tokov, Pozdĺž komunikácií a poľných ciest.

Ostrovčeky vegetácie (malé lesíky, remízky) Vegetácia strží, výmoľov, medzí a neplodných plôch, Vegetácia v účelových poľnohospodárskych zariadeniach, Skupinová a bodová vegetácia.

Hospodárska a úžitková vegetácia zahŕňa: a) Vegetácia záhrad a záhradkárskych osád, b) Vegetácia špeciálnych kultúr, c) Vegetácia trvalých trávnych porastov.

Projekt pozemkových úprav navrhuje prednostne vysádzať lesíky a remízky. Zatrávňovanie prichádza do úvahy tam, kde sa nemôžu vysádzať stromy alebo kry. Plochy sa zatrávňujú, aby sa nešírila a nerozrastala burina a aby sa takto pôda nedevastovala.

Okrem plošného zalesňovania a zatrávňovania treba venovať pozornosť aj usporiadaniu rozptýlenej vegetácie formou vegetačných úprav. Platí zásada, že strom alebo ker možno umiestniť všade tam, kde jeho prítomnosť neruší, ale zlepšuje úžitok, tvárnosť a ochranu krajiny. Stromová a krovinná výsadba sa navrhuje z úžitkových, ovocných, resp. okrasných drevín, a to podľa účelu a miestnych podmienok.

Ochranná vegetácia Vsakovacie ochranné lesné pásy Zakladajú sa naprieč svahom v šírke 20 až 60 m. Výsadba porastov sa volí tak, aby sa v šírke pásu vytvorila lesná pôda s hrabankou, ktorá má vysokú vsakovaciu schopnosť. Odporúča sa zakladať aspoň trojetážové vsakovacie pásy s hustým kerovým podrastom. Z drevín sa používa dub, lipa, javor, lieska a iné. Zatieňovacie lesné pásy Navrhujú sa pozdĺž intenzívne oslnených a eróziou rozrušených svahov, strží, úvozov, ale aj korýt tokov a brehov nádrží. Môžu byť 5 až 10 radové. Odporúča sa vysádzať rýchlorastúce dreviny a vegetatívne sa rozmnožujúce kry.

Vetrolamy Využívajú sa proti veternej erózii. Ich situovanie, potrebná šírka, výška a priepustnosť – prednáška č. 6. V našich podmienkach sa na výsadbu vetrolamov používajú rýchlorastúce dreviny, najmä topole, ale aj duby, smreky, javory, lipy, pagaštany, z kríkov najčastejšie šípky, liesky a bazy. V niektorých oblastiach sa môžu navrhovať vsakovacie trávne pásy, resp. úžľabinové pásy. Navrhujú sa predovšetkým v podhorských a horských oblastiach.

Ochranný lesný pás (vetrolam) Veterná energia – zakladanie lesných pásov Rozsah veternej erózie je menší než vodnej. Veternú eróziu ovplyvňujú faktory: klimatické a pôdne, vplyv zosilňovania, alebo útlmu zásahom človeka (usporiadanie prieduchov, vetrolamy, kultiváciou pôdy, osevnými postupmi) Činitele ovplyvňujúce veternú eróziu:

a) vietor b) pôda

- vietor - smer - veľkosť pôdnych častíc - obsah humusu - mechanická stabilita

- drsnosť pôdneho povrchu - pôdny kryt - vlhkosť

Vietor: kritická rýchlosť (unosná schopnosť) závisí od druhu pôdy a vlhkosti

Druh pôdy

Kritická rýchlosť (m/s)

Suché piesčité pôdy

3,3

Vlhké piesčité pôdy

8,0

Suché hlinito-piesčité pôdy

3,3

Vlhké hlinito-piesčité pôdy

20,0

Suché piesčito-hlinité pôdy

6,4

Vlhké piesčito-hlinité pôdy

11,3

Hlinité pôdy

22,0

Maximálne ohrozenie: I. – III. mesiac

Vietor

- informácie za 10 rokov - stanica - určenie prevládajúcich vetrov (veterná ružica)

Protierózne opatrenia: 1. Organizačné a) zatrávnenie delimitácia b) osevné c) pásové striedanie = kolmo na vietor, napr. lúky s okopaninami 2. agrotechnické opatrenia úprava štruktúry pôdy zvýšenie pôdnych agregátov > 0,80 mm a zlepšenie fyzikálno-mechanických vlastností pôdy (zvýšenie humusu)

3. Technické opatrenia a) Prenosné zábrany – výška 1,50 – 2 m rozchod rád 120 m, dosah ochrany na 35 m - 85 m b) Ochranné lesné pásy (vetrolamy) Druhy vetrolamov: - nepriepustný - priepustný - polopriepustný Charakteristika: Nepriepustné vetrolamy: na záveternej strane rýchlosť nulová, ale skoro sa vracia na pôvodnú hodnotu Priepustné vetrolamy: vytvárajú vzduchové trysky a rýchlosť sa zvyšuje Polopriepustné vetrolamy: prepustia časť vzduchového prúdu (najúčinnejšie) 80 pri priepustnosti 40-50%, najvhodnejšie vetrolamy

Budovanie: kolmo na prevládajúci vietor, Hlavné pásy: 300 – 400 m na suchých a výsušných pôdach 500 m hlinité pôdy 600 m ťažké pôdy Bočné pásy: 700 – 800 (1000 – 1300) rešpektuje sa i výkonnosť traktorov Umiestnenie vetrolamov: - na rozvodí a náhorných rovinách Sieť ochranných pásov rešpektovať pôdorys krajiny ktorý tvoria cesty, železnica, osady, mestá, vodné toky, lesíky a pod. nepostupovať šablónovite

Voľba stromov a kríkov v ochranných lesných pásoch Význam ochranných lesných pásov na klímu a) rýchlosť vetra na náveternej strane zmenšuje 5 – 15 násobne k výške pásu b) rýchlosť vetra na záveternej strane 20 – 40 násobne k výške pásu

Vplyv ochranných lesných pásov na teplotu letné mesiace – pásy majú nižšiu teplotu ako okolie zimné mesiace – vyššia teplota ako okolie Vplyv ochranných lesných pásov na vlhkosť 1. zvyšujú absolútnu i relatívnu vlhkosť vzduchu 2. zmenšujú nápor na náveternej strane do 50 m a 30- 40% na záveternej strane do 300 m.

Vplyv ochranných lesných pásov na ustráženie snehu Na plošné ukladanie snehu:

- výhodné polopriepustné vetrolamy Vplyv ochranných pásov na výnosy Výrazné účinky pásov v suchých letách v priemere obilniny zvýšenie 20 – 30 % zelenina, ovocné kultúry zvýšenie 50 – 70 % trávy zvýšenie 100 – 200 %

Ďalšie účinky vetrolamov - zvýšená produkcia dreva - včelia pastva - hniezdenie a útočisko pre zver, atď. Ďalej celkové zlepšenie životného prostredia

Záporné účinky les. pásov (vetrolamov) - zatienenie určitého pruhu poľa - odobratie vlahy koreňmi drevín - u nepriepustných, alebo polopriepustných pásov zvýšenie teploty v horúcich dňoch - vytvorenie podmienok na prezimovanie cudzopasného hmyzu, húb v plevách

Sprievodná vegetácia Umiestňuje sa pozdĺž líniových (smerových) stavieb. Pozdĺž vodných tokov (kanálov, náhonov, odpadov atď.) na brehoch vodných nádrží a rybníkov sa vysádzajú brehové porasty, ktoré spevňujú brehy a esteticky začleňujú vodné stavby do okolitej krajiny.

Sprievodná vegetácia pozdĺž ciest a komunikácií, vrátane poľných ciest zmierňuje silu vetra, pohlcuje výfukové plyny motorových vozidiel a v zime zabraňuje tvorbe závejov. Z drevín sa vysádzajú úžitkové, okrasné a niekedy aj ovocné dreviny, najčastejšie topole, brezy, orechy, slivky, jablone, čerešne a drienky, pri vodných plochách aj vŕby, jelše atď.

Medzi účelové poľnohospodárske zariadenia a sídelné časti obcí, prípadne komunikácie nadmiestneho významu sa navrhuje izolačná vegetácia. Najmä v okolí fariem živočíšnej výroby sa odporúča vysadiť vysoké stromy, ktoré zabraňujú šíreniu nepríjemného zápachu hospodárskych zvierat. Okrem plošnej vegetácie sa vyskytuje aj rozptýlená skupinová a bodová vegetácia, ktorá sa umiestňuje v okolí vodných zdrojov, pamätníkov, križovatiek ciest atď.

Pozemkové úpravy vo vzťahu k vodnému hospodárstvu

• Komplexné riešenie novej organizácie pôdneho fondu musí byť spojené aj s úspešným zvládnutím režimu podzemných a povrchových vôd, s ich neškodným odvedením zo záujmového územia, so zadržaním prebytočnej vody na inom mieste k ďalšiemu použitiu a s ochranou územia pred cudzími vodami. • Vodohospodárske prvky významne vplývajú na fragmentáciu pôdneho fondu, jeho delimitáciu a sú významným ekologickým faktorom. • Tvoria neoddeliteľný prvok s protieróznymi opatreniami. V projekte pozemkových úprav sú tieto záležitosti riešené len generálne. • Podstatné je zohľadnenie vodohospodárskych podkladov.

Malé vodné toky Dobre upravené malé toky, s čistou vodou, sú významným krajinotvorným prvkom, ktorý plní ekologickú, biotickú, hydrologickú, pôdoochrannú, rekreačnú a estetickú funkciu.

Úprava malých vodných tokov: • Komplexný prístup • Uváženie stavu povodia (vyhodnotenie stavu toku a stavu povodia) – návrh úprav • Posúdenie faktorov (napr. sklonitosť, členitosť povodia, vegetačný kryt a jeho akumulačná schopnosť, infiltračná schopnosť pôd v povodí, erózna činnosť vody, stav koryta toku atď...)

Možné úpravy záležia od korekcie smerových, sklonových a profilových pomerov tokov na menších alebo väčších úsekoch, od návrhov na správne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na vybudovaní trvalých trávnych porastov v pásoch pozdĺž toku, na technických opatreniach protierózneho charakteru a pod. Brehové porasty Tvaru jednoduchého lichobežníka sa vysádzajú obojstranne alebo jednostranne (podľa šírky profilu medzi brehovými hranami). • Pri šírke do 6 m sa navrhuje jednostranná výsadba min. 50 cm za brehovou čiarou (Porast plní funkciu krajinotvornú a zatieňovaciu). Podľa priebehu toku sa vysádza striedavo na ľavej a pravej strane (z J, JV, JZ). • Ak je šírka profilu > 6 m – navrhuje sa obojstranná výsadba za brehovou čiarou alebo na svahu koryta (ak má sklon aspoň 1:1,5). Porast na svahu koryta musí byť vysádzaný min. 60 cm nad hladinou prietoku (Qs) a plní ešte spevňovaciu funkciu. Od porastov vysádzaných za brehovou čiarou musí byť hranica priľahlých pozemkov vzdialená 3 m (stromy) alebo 1 m (kríky).

Vodné nádrže Umelo vybudované vodné plochy patria k technicko-inžinierskym zariadeniam, ktoré môže výrazne ovplyvniť ráz celých oblastí po stránke účelovej aj estetickej.

Účely ich budovania: - Ochrana územia pod nádržou pred povodňami a škodlivými prietokmi vody z vyššie ležiaceho povodia, - využitie vodnej energie v špičkových prietokových a prečerpávajúcich vodných elektrárňach, - získanie zdrojov pitnej vody - získanie úžitkovej vody pre priemyselnú výrobu, poľnohospodárstvo a protipožiarne účely - akumulácia vody pre závlahy poľnohospodárskych pozemkov - získanie dostatočného množstva vody pre zásobovanie vodných ciest a prieplavov, - získanie vody pre chov rýb, - zlepšenie čistoty vody v toku pod nádržou - ostatná obecná užitočnosť (rekreácia, asanácia).

Veľké vodné nádrže – hĺbka vody minimálne 10 m, veľké nádržné objemy (milióny m3) a spravidla plnia energetickú úlohu a úlohu povrchových vodných zdrojov. Nie sú predmetom projektu PÚ. Na návrhy slúžia krajské koncepcie rozvoja.

Malé vodné nádrže – menej obmedzujúcich podmienok, možnosť situovať ich vo všetkých prírodných pomeroch, tak, aby zodpovedali poľnohospodárskym, hospodárskym, ochranným, rekreačným a iným potrebám. Hospodársky aj ekologicky sú veľmi významné. - Nádrže, ktoré majú objem nádržného priestoru do 2 mil. m3, hĺbku vody v najnižšom mieste do 9 m a storočný prietok k profilu hrádze nepresahuje 60 m3/ s.

Rozdelenie malých vodných nádrží a) Podľa spôsobu napájania vodou: – – –

Dažďové nádrže – napájané sú povrchovou dažďovou alebo snehovou vodou. Umiestňujú sa v územných kotlinách Pramenné nádrže - sú napájané prameňmi priamo v dne alebo vo svahoch. Sú vhodné na chov studenovodných rýb (pstruhov) Riečne alebo potočné nádrže – sú napájané povrchovou vodou, sústredenou v prirodzených tokoch. Môžu plniť takmer všetky funkcie, ku ktorým sú vodné nádrže určené.

b) Podľa polohy – – –

Návesné (požiarne,zásobné,rybochovné,ochranné) Poľné a lúčne (všetky druhy funkcií) Lesné (väčšinou ochranná funkcia)

c) Podľa účelovej funkcie – – –

Rybochovné nádrže (rybníky) – hlavný účel chov rýb. Hĺbka by nemala byť väčšia ako 1 až 1,5 m. Nemajú priestor stáleho nadržania, pretože sa pri výlove vypúšťajú až ku dnu. Závlahové nádrže – zadržujú vodu pre miestne závlahy alebo na vyrovnanie prietokových pomerov vo veľkoplošných závlahových sústavách. Ochranné (retenčné) nádrže – zadržujú veľké vody a chránia tak územie pod nádržami pred povodňami a eróziou.

– Hospodárske nádrže – zaisťujú vodu na rôzne účely vo vidieckych sídliskách (vodárenské, poľnohospodárske, priemyselné, protipožiarne, čistiace a okrasné) – Rekreačné nádrže – umožňujú rekreáciu formou prírodných kúpalísk, alebo zriadením umelých kúpalísk.

d) Podľa spôsobu vytvorenia nádržného priestoru – – – –

Zahĺbené nádrže (vyhĺbené pod okolitým terénom) Hrádzové (hrádza je po celom obvode nádrže, alebo po jeho väčšej časti) Údolné (údolie je prehradené súvislou čelnou hrádzou Kombinované.

Usporiadanie malých vodných nádrží • Je potrebné využiť miesta v terénnych útesoch a údoliach pod širším údolím s malým pozdĺžnym sklonom, aby sa krátkou a nižšou hrádzou získal veľký nádržný objem. • O vhodnosti založenia rozhodujú pôdne pomery. Pôda dna do 1 m pod povrchom musí byť nepriepustná. Podzemná voda v podloží nádrže má byť aspoň 0,5 m pod plánovaným dnom . Dno má byť ploché, bez miestnych priehlbín.

Ochrana oblasti vodných zdrojov Hospodárenie s vodou reguluje obecne zákon č. 404/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov § 32 ods. 2 Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

• Najrozsiahlejšie územie zaberajú pásma hygienickej ochrany okolo vodných nádrží a ich prítokov. • Hygienické pásmo 1. stupňa sleduje zátopovú čiaru nádrže a brehovú čiaru prítokov v pruhu širokom asi 100 m, na hlavnom toku podľa miestnych podmienok aj 300 m. • Hygienické pásmo 2. stupňa obklopuje predchádzajúce pásmo do vzdialenosti 2 až 5 km. • Hygienické pásmo 3. stupňa zasahuje až po hranicu povodia.

Odvodňovanie pozemkov Historická tradícia = väčšina zamokrených pôd v najproduktívnejších oblastiach už odvodnená. V rámci prác na projekte PÚ – prieskum zameraný na overenie funkcie starých sústav a na zistenie nových lokalít, ktoré vyžadujú odvodnenie. • Odvodnenie systematické alebo sporadické. V určitej hĺbke pod povrchom pôda nasýtená vodou = pásmo podzemnej vody. Z hladiny podzemnej vody voda kapilárne vzlína do vyšších pôdnych vrstiev = pásmo kapilárnej vody (v prvej časti voda vzlína spojito, v druhej len čiastočne v jemnejších póroch). Priemerná hĺbka hladiny podzemnej vody by mala byť nasledovná: - Lúky 0,50 až 0,60 m - Pastviny 0,60 až 0,80 m - Orná pôda 1,00 až 1,2 m - Sady 1,40 až 1,60 m Nižšie hodnoty platia pre piesčité, vyššie pre hlinité a ílovité pôdy.

Pri vysokej hladine podzemnej vody vznikajú glejové pôdy, močiare a bariny. Oblastné zamokrenie – oblasti s úhrnom zrážok 600 až 800 m a viac, ročne, s malým povrchovým odtokom. Miestne zamokrenie – pri nepriepustnom podloží, priesakoch z vodných tokov a stojatých vôd, záplavách v inundačných územiach, v miestach prechodu svahu na nížinu. Zamokrenosť pôdy na základe pôdoznaleckého prieskumu. Posudzuje sa podľa vonkajších znakov, vyskytujúcich sa na pôde a porastoch: - zelenožlté až bieložlté zafarbenie porastu - výskyt vlhkomilných rastlín, - zlý vývoj plodín a ich značné zaburinenie, - tmavšie sfarbenie povrchu pôdy, - vysoký stav hladiny podzemnej vody (mokrade) a jednotlivé vývery vody, - výskyt miestnych hmiel nad pôdnym povrchom.

Spôsoby odvodnenia Biologické alebo technické spôsoby v závislosti od príčin zamokrenia, účelu odvodnenia, reliéfu terénu, zloženia pôdy a druhu hospodárskeho využitia. Biologické spôsoby odvodnenia Úprava štruktúry pôdy a výsadba porastov s vysokou transpiráciou. • Úprava štruktúry pôdy pomocou pôdneho humusu – pomôže len v prípade ak je príčinou zamokrenia zlá štruktúra pôdy – skôr ako doplňujúce opatrenie • Porasty s vysokou transpiráciou (vŕby, jelše, topole, brezy, bresty, javory, duby, smreky, jedle, borovice) Technické spôsoby odvodnenia Odvodnenie povrchové (priekopové) alebo podzemné (drenáž) Pri povrchovom odvodnení je pôda odvodňovaná sústavou otvorených priekop a kanálov. Je to výhodné pre rýchle odvedenie povrchových vôd z rovinatého odvodňovaného územia, pri odvodňovaní zvážnych území, pri predbežnom odvodnení rašelinísk a pod.

Podzemné odvodnenie (drenáže) Je vhodné pri zamokreniach spôsobovaných vysokou hladinou podzemnej vody, prítokom cudzej podzemnej vody, pretlakom vody s vyššou hladinou, pri povrchovom zamokrení ornej pôdy, ktorú nie je žiaduce fragmentovať. Druhy drenov: • Trubkové • Drevené alebo kamenné • Krtičia drenáž (pretlačovaním valcovitého drenéra)

Dreny, ktoré pôdu priamo odvodňujú sú zberné a sú zaústené do drenov zvodných, ktoré takto nahromadenú vodu odvádzajú k miestu vyústenia (do zvodného drenu vyššej kategórie, do odvodňovacieho kanálu alebo priamo do recipientu).

Zberné dreny, zaústené do spoločného zvodného drenu, tvoria drenážny rad. Sústava zložená z 1 alebo niekoľkých radov, ktoré majú 1 spoločné vyústenie, je drenážna skupina. Jej veľkosť nemá presahovať plochu 20 ha.

Rozľahlejšie odvodňovacie sústavy dvojakého druhu: hlavné a podrobné

obsahujú

odvodňovacie

zariadenie

Hlavné odvodňovacie zariadenie (kostra) tvorí základ celej sústavy. Obsahuje kanály na zachytenie cudzích vôd, odľahčovacie kanály, úpravu časti toku, do ktorého je sústava zaústená a sieť odvodňovacích kanálov, do ktorých ústia jednotlivé drenážne skupiny. Podrobné odvodňovacie zariadenie (detail) je vlastný systém drenáže, ktorý pôdu priamo odvodňuje

Závlaha pozemkov Oblasti postihované suchom = ročný zrážkový priemer pod 500 a 550 mm, v teplejších plochách s väčším výparom a ľahšími pôdami už pod 600 mm. Zisťujú sa príčiny sucha, jeho časový výskyt, vplyv na vodný režim pôdy, účel, spôsob a usporiadanie závlahy s uvážením pôdnych, terénnych, výrobných a iných pomerov. Tam kde je možno závlahu očakávať je zvlášť dôležité polohové rozmiestnenie pozemkov na ploche celého záujmového územia a poloha zdroja vody, vzhľadom k budúcim alebo existujúcim zavlažovaným plochám a spôsobu závlahy. Tieto ukazovatele sú určujúce pre organizáciu pôdneho fondu v závlahových oblastiach.

Integrovaný manažment vodných zdrojov Watershed management Proces komplexného posudzovania dopadov odoberania vody z ekosystémov a spätného návratu vody do nich, vrátane užívania vôd a ochrany vodných zdrojov v území, pri rešpektovaní zákonitostí obehu vody v ekosystémoch územia a ochrane stability obehu vody v krajine. Medzinárodne rozšírená definícia: Pod integrovaným riadením vodných zdrojov sa rozumie proces, ktorý podporuje koordinovaný rozvoj a riadenie vôd, krajiny a jej zdrojov, aby sa maximalizovali výsledky ekonomickej a sociálnej prosperity spravodlivým spôsobom bez toho, aby bola ohrozená trvalá udržateľnosť živých ekosystémov.

Hlavné nástroje integrovaného manažmentu vodných zdrojov • Metodika na prípravu plánov integrovaného manažmentu vodných zdrojov obcí – jej zostavenie, distribúcia, popularizácia a široké uplatnenie v praxi. • Zriadenie multisektorových koordinačných orgánov pre oblasť integrovaného manažmentu vodných zdrojov na národnej úrovni, na úrovni povodia a na obecnej úrovni. • Decentralizovaný informačný systém pre priestorovú koordináciu samosprávy povodí – príprava, spustenie, sprístupnenie a jeho vývoj. • Priemet plánov integrovaného manažmentu vodných zdrojov obce do ÚPD, PHSR a rozpočtov obcí prípadne do VZN.

Projektovanie pozemkových úprav

Zásady projektovania a hodnotenia pozemkových úprav Projektová dokumentácia: a) Jednoduché projekty pozemkových úprav b) Štúdie oblastných pozemkových úprav c) Súhrnné projekty pozemkových úprav d) Projekty miestnych pozemkových úprav e) Projekty technických opatrení Jednoduché projekty pozemkových úprav sa spracovali pre novozaložené družstvá, štátne majetky a súkromne hospodáriacich roľníkov. Ide o obdobie 1949-1958. Štúdie oblastných pozemkových úprav sa vykonávali väčšinou kvôli výstavbe rozsiahlych vodných diel, autostrád a iných líniových stavieb.

Súhrnné projekty pozemkových úprav sa od roku 1959 vykonávali pre hospodársky konsolidované a zlúčené poľnohospodárske podniky, kde bol známy smer výroby, špecializácie, ako aj navrhnuté formy kooperačných vzťahov s inými podnikmi a zložkami. Boli podkladom pre spracovanie realizačných projektov pozemkových úprav. Miestne pozemkové úpravy prichádzali do úvahy tam, kde sa vyžadovala detailná organizácia územia pre určitú lokalitu alebo menšiu organizačnú jednotku podniku.

Podklady na projektovanie Podklady v rámci prípravných prác treba preštudovať a vykonať príslušnú analýzu a syntézu. Materiály sa delia na podklady: - technické, - výrobno-ekonomické, - ekologické. Technické podklady - Mapové podklady - Elaboráty (evidencie nehnuteľností a podnikovej evidencie pozemkov) - Komunikačné podklady (plán rozvoja komunikácií) - Vodohospodárske podklady (informácie o vodnom režime upravovaného územia) - Podklady územnoplánovacej dokumentácie (prognózy, územné plány...) - Podklady z oblasti diaľkového prieskumu zeme (letecké snímky)

Výrobno-ekonomické podklady - Komplexný prieskum pôd (základné pôdne mapy, kartogram zrnitosti, štrkovitosti a zamokrenia, kartogram obsahu humusu a pôdnej reakcie. - Podklady z rajonizácie poľnohospodárskej výroby (rozmiestnenie a špecializácia poľnohospodárskej výroby v príslušných podmienkach) - Mapy zosuvov v teréne - Podklady z predchádzajúcich pozemkových úprav (najmä po r. 1960) - Prognózy a koncepcie rozvoja poľnohospodársko-priemyselných a poľnohospodársko-potravinárskych komplexov

Podklady ekologického charakteru - Ekologické plány krajiny (ÚSES) - Údaje registrovanej a neregistrovanej rozptýlenej vegetácie, - Podklady o ohrozených druhoch fauny a flóry, - Podklady a údaje o pásmach hygienickej ochrany, o zriadených skládkach odpadu - Údaje o chránených zdrojoch a znečisťovateľoch životného prostredia - Údaje o chránených územiach, ložiskách nerastných surovín, o dobývacích priestoroch, - Elaboráty a podklady, ktoré slúžia na ochranu a tvorbu životného prostredia, - Návrhy záhradkárskych osád, - Iné podklady ekologického charakteru.

Prieskumy • Prieskum podmienok v upravovanom území (správnosť podkladov) • Prieskum prírodných podmienok (terénne, morfologické pomery, pôdny, hydrologické a klimatické podmienky) • Prieskum výrobno-ekonomických podmienok (posúdenie štruktúry a organizácie pôdneho fondu, dopravy a komunikačných pomerov, vodohospodárskych a pôdoochranných opatrení, mechanizačnej vybavenosti a štruktúry – stavu súčasnej výstavby • Prieskum socioekonomických a spoločenských podmienok (rozbor navrhnutej štruktúry územného členenia – kategorizácie sídel a posúdenie štruktúry vzhľadom k plánovanému rozmiestneniu poľnohosp. výroby) • Vyhodnotenie prieskumných prác (posúdenie aktuálnosti a správnosti údajov podkladových materiálov)

• Zameriavanie zmien (pri vzniku novej hranice je potrebné ju zamerať)

SKLADBA PROJEKTU PÚ a) Sprievodná správa (rekapitulácia konania a schvaľovaní) b) Úvodné podklady c) Návrh nového usporiadania pozemkov v obvode PÚ vrátane geodetických a popisných údajov v členení: – –

–

Zásady na umiestnenie nových pozemkov Plány verejných a spoločných zariadení a opatrení v nadväznosti na návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia na účel pozemkových úprav Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch.

Verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia, sú: a) zariadenia na rekreáciu, b) športové zariadenia, c) zariadenia na dodávku pitnej vody, d) čistenie odpadových vôd, e) skládky tuhého komunálneho odpadu, f) ďalšie verejné zariadenia a opatrenia.

Spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú:  cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.),  protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy),  opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň),  vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy),  ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.

Platnosť: je podmienená súhlasom účastníkov, ktorí vlastnia minimálne 2/3 pôdy. PROJEKT PÚ SA SPRACÚVA TAK, ABY: a)

b)

Bol dostatočným podkladom pre prípravu projektovej dokumentácie spoločných zariadení Vyhovoval požiadavkám evidencie nehnuteľností

VYKONANIE PROJEKTU PÚ Projekt PÚ je záväzný pre: a) b) c)

všetkých účastníkov PÚ rozhraničenie pozemkov medzi lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou zmeny druhu pozemku (kultúry) poľnohospodárskej pôdy

ARCHIVÁCIA PROJEKTKU PÚ

Okresný úrad

Bonitácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a informačný systém o pôde

Bonitácia = hodnotenie (oceňovanie), resp. určovanie kvality alebo výnosu pozemkov Sústava bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) – základom komplexný prieskum pôd (KPP) z rokov 1961-1971. Pôdnoekologická jednotka (PEJ) – ohraničený celok, ktorý má pôsobením celého komplexu zložiek prostredia, najmä pôdy, klímy a reliéfu špecifické ekologické vlastnosti a bioenergetický potenciál. Hlavná pôdna jednotka (HPJ) je špecificky homogénne územie ekologicky podobných pôdnych typov, resp. subtypov a zrnitosti. V SR ich je 97. Hlavná pôdno-klimatická jednotka (HPKJ) je špecificky homogénne územie ekologicky podobných pôdnych typov, resp. subtypov, pôdotvorných substrátov a zrnitosti v jednom klimatickom regióne. Vznikajú kombináciou klimatického regiónu a hlavnej pôdnej jednotky.

Klimatický región (KR) – územie s približne rovnakými klimatickými podmienkami na rast a vývoj poľnohospodárskych plodín. Pôdno-ekologická forma (PEF) je ekologicky najhomogénnejšou časťou územia, ktorú možno zobraziť iba na mapách veľkej mierky.

Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) je základná mapovacia a oceňovacia jednotka v celej sústave, ktorá bola vyčlenená na základe hodnotenia rovnorodosti alebo príbuznosti klimatických podmienok (T), genetických vlastností pôd (P), pôdotvorného substrátu (G), zrnitosti (Z), štrkovitosti (K), hĺbky pôdy (H), sklonu terénu (S), expozície územia (E) podľa stanovených kritérií. V SR ich je 800. Informačný systém o pôde (LPIS) – zber informácií o vlastnostiach pôd, spracovanie, uchovávanie a odovzdávanie užívateľom pre evidovanie, riadenie, využívanie a ochranu pôdneho fondu - Pôdoznalecký informačný systém - Monitoring pôdnych vlastností - Agrochemické skúšanie pôd - Bonitačný informačný systém - Automatizovaný informačný systém geodézie a kartografie

Rozmiestnenie špeciálnych a trvalých kultúr (delimitácia)

Európska únia a zalesňovanie nelesných pôd Čl. 11 nariadenie Rady č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka (EAFRD) strategický plán do roku 2007 – 2013 Určené priority v r. 2007 – 2013 Pozemkové úpravy priority č. 4 podporiť poľnohospodárske a lesohospodárske postupy prispievajúce k zníženiu emisií a zachovaniu organickej hmoty Podporované aktivity prvé zalesnenie poľ. pôdy Nový program SOP od r. 2007 (sektorový operačný program) pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. SOP dve varianty: 1. Podpora produktívneho poľnohospodárstva 2. Podpora trvale udržateľného rozvoja vidieka

Podopatrenia

otázka PÚ – 20% hradí SR 80% EÚ

Navrhnutie MP: a) Prispieť na založenie porastov b) Udržovanie založeného pozemku Zalesnenie 67,2 tis. Sk/ha ročne, ošetrovanie zalesneného pozemku – 23 tis. Sk/ha ročne na 5 rokov

Projekt zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov nevhodných na poľnohospodárske účely a) b)

c)

Titulná strana – zhotovenie projektu, organizácia, názov projektu, autor, miesto, rok Zoznam pozemkov navrhnutých na zalesnenie – číslo parcely, rozmery, okres, obec, kataster územia, vlastník, užívanie LHC, a pod. 1. Úvodná časť – zdôvodnenie zalesnenia, zákony, uznesenie na zalesnenie 2. Prieskumy – typologický a ďalší 3. Kategorizácia a funkčná typizácia pozemkov – určuje sa funkčný typ a kategórie lesa 4. Návrh zalesnenia – opis pozemku, zostavenie drevín, príprava pôdy, návrh ochrany územia, potreba sadeníc, plán hosp. opatrení, technologický postup 5. Rozpočet nákladov + cena projektu

d) e) f)

Technická správa Podpisy Prílohy

Uznesenie vlády SR č. 550/1994 „Program zalesňovania poľnohospodársky nevyužiteľných nelesných pôd 1994 1996 s výhľadom do roku 2000.“ 1. Pozemky navrhnuté na zalesnenie a) Ekonomické zalesnenie – pozemky poľnohospodársky nevhodné - obsah ornej vrstvy do 0,1 m viac ako 50% štrku a kameňa - obsah štrku a kameňa v ornej vrstve nad 80% - kamene znemožňujúce obhospodarovanie - trvalé zamokrenie - sklon nad 25°, príp. od 15° - 25°, ohrozenie devastácie eróziou - neprístupný pozemok - výmera pozemku do 0,15 ha Celkovo vysporiadaných 4126 ha čoho 60 % (2869 ha) tvorili prevody a prípadné rekonštrukcie bielych plôch a 30 % (1257 ha) zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívaných pôd.

b) Ekologické zalesňovanie - nevhodné (nie zásadne) pre poľnohospodárstvo, ale záujem ekologizácie krajiny - pozemky čiastočne zarastené lesnými drevinami - kontaminované pôdy - ohrozené oblasti (veterná, vodná a pôdna erózia) - zakladanie protieróznych pásov (náhrada zrušených medzí) 2.

Pozemky porastené lesnými drevinami tzv. biele plochy a) Postup orgánov štátnej správy Komisia zvolaná okresným úradom 1. LVÚ vo Zvolene (NLC) 2. vlastník 3. okresný úrad – úsek ochrany PPF a LPF 4. krajský úrad – odbor PPLH 5. krajský úrad – odbor ŽP 6. výskumný ústav pôdnej úrodnosti B. B.

Form. biela plocha: graficky znázornená v porastovej mape číslo, výmeru, vek, zakmenenie b) Postup pri vysporiadaní pozemkov lesnými drevinami Komisia 1. LVÚ Zvolen (NLC) 2. vlastník, správca pozemku 3. užívateľ, resp. budúci úžívateľ 4. okresný úrad – úsek ochrany PPE a LPF 5. krajský úrad – odbor PPLH

obsahuje

Návrh komunikačných opatrení Rozdelenie komunikácií: - Diaľnice - Štátne cesty: - I. triedy – medzinárodná a celoštátna doprava, - II. triedy – doprava medzi okresmi, - III. triedy – miestny význam - IV. triedy so všeobecným významom - Miestne komunikácie – v zastavanom území sídelnej časti a sú zaradené do štátnej cestnej siete - Účelové komunikácie Poľné cesty: - Hlavné - Prístupové poľné cesty

Zásady pri projektovaní novej cestnej siete: - Riešenie vzhľadom na ekonomiku prevádzky tak, aby spájala pozemky a výrobné stredisko najkratším smerom a aby sa trasa čo najviac primkýnala k terénu -

Navrhnúť tak, aby vytvárala pravidelné pôdne celky, vhodné na mechanizované obrábanie

-

Trasy poľných ciest voliť tak, aby sa čo najviac vyhýbali intravilánom obcí (sídliskám),

-

Cestnú sieť vo svahovitom teréne voliť tak, aby sa vytvorené pôdne celky mohli obrábať po vrstevniciach,

-

Spolu s návrhom ochranných lesných pásov poľné cesty umiestňovať na južnej, juhovýchodnej, resp. juhozápadnej strane, aby boli prevádzky schopné hneď na začiatku jarných prác; pri situovaní pásov na sever – juh cesty treba umiestňovať na náveternej strane, aby záveje v zimnom období nezostávali nahromadené na ceste,

-

Sieť poľných ciest projektovať v spolupráci s ostatnými technickými opatreniami (najmä vodohospodárskymi a pôdoochrannými)

-

Vychádzať z väčších územných celkov, aby sa dosiahlo ekonomické riešenie a aby sa zabezpečila nadväznosť susedných obcí.

Návrh protieróznych opatrení DRUHY ERÓZIE

1. 2.

Normálne stav rovnováhy v prírode Abnormálne (zrýchlené) poľnohospodárska krajina

Odhaduje sa: a) b) c)

16 % plochy 16 % plochy 10 % plochy

< 15 m3/ha/rok 15 – 50 m3/ha/rok > 50 m3/ha/rok (50 m3/ha

5 mm vrstvy)

Vodná erózia vplyv (ovplyvňuje) faktor eróznej účinnosti dažďa, náchylnosti pôd k erózii, dĺžky svahu, vplyv vegetácie, účinok protieróznych opatrení

Druhy protieróznych opatrení A/ Organizačné 1. ochranné zatrávnenie (zatrávnená údolnica) 2. ochranné zalesnenie nad 25° (77 %) sklon 3. protierózne osevné postupy 4. pásové striedanie plodín a) vhodný 3 – 7° (5 – 12 %) oziminy, (repka apod.) b) vhodný 7 – 11° (12 – 18 %) viacročné trávne porasty 5. zvláštny druh protieróznych opatrení tvarovanie pozemku a jeho veľkosti B/ Agrotechnické opatrenia a) vrstevnicové obrábanie pôdy b) výsev ochrannej plodiny, alebo strnisko

c) povrch pôdy sa ryhuje (zemiaky, kukurica do 7 %) d) trvalé trávne porasty C/ Technické opatrenia a) terénne vyrovnávky (spraše) b) terasy (zmiernenie sklonu) c) prieľahy (široké, plytké priekopy) d) priekopy (záchytné a zvodné) e) protierózne nádrže – vodné nádrže – suché poldre Vodohospodárske opatrenia 1. úprava malých vodných tokov 2. malé vodné nádrže 3. odvodňovanie pozemkov

určitý objem vody krátkodobé zachytenie odtoku

Rekultivačné a zúrodňovacie opatrenia Cieľom je pôdy a)

ochrániť a zvyšovať úrodnosť poľnohospodárskej (lesnej)

Rekultivačné zásahy celý súbor opatrení a to: - odstránenie drevitých porastov - odstránenie kameňov, súvislých skalísk - rušenie nepotrebných poľných ciest, terasových stupňov a pod. - vyrovnanie terénu - úpravy zanedbaných, devastovaných pôd

Delenie rekultivačných opatrení - technické rekultivácie - biologické rekultivácie

Technické rekultivácie zahrňujú predovšetkým zemné práce (vyrovnávanie, navážky, rozvoz materiálu a pod.) Biologické rekultivácie (agrotechnické zásahy) Predovšetkým ide o zvyšovanie vrstvy ornice, intenzívne humusovanie, vhodné osevné postupy, prehlbovanie ornice, zlepšovanie pôd, vápnenie, zelené hnojenie, hnojenie umelými hnojivami, organickými hnojivami, kyprenie pôdy a pod. b)

Zúrodňovacie opatrenia

Cieľom zlepšiť úrodnosť pôd - zúrodnenie deficitných pôd (extrémne vysoký obsah piesočnatých, ílovitých čiastočiek) - zúrodnenie chemicky poškodených pôd (t.j. pôd s kyslou reakciou, zasolených pôd a pod.)

- zúrodnenie ľahkých pôd, (t.j. zlepšenie vodného režimu, humusu, ílovitých čiastočiek, pôdnej štruktúry a pod.) - zúrodnenie piesočnatých pôd (t.j. stabilizácia vlhkostného režimu, aplikácia organických látok, zelené hnojenie, uplatnenie vhodných osevných postupov, správne využívanie priemyselných hnojív a pod. - zúrodnenie ťažkých pôd (90% ílu), (zvyšovaním obsahu humusu, podrývanie, vyľahčovanie ornice a pod.)

- zúrodnenie kyslých pôd (poškodzuje fyzikálne a biochemické vlastnosti pôd) - zúrodnenie zasolených pôd

- zúrodnenie pôd poškodených ťažbou nerastných surovín - zúrodnenie pôd exhalátmi - zúrodnenie špeciálnych kultúr (chmeľnica a pod.) - zúrodnenie trávnych porastov (t.j. zvýšenie percenta zelenej hmoty (sena))

c)

Projektovanie rekultivačných a zúrodňovacích zásahov

Rešpektovať: STN 465328 „Všeobecné požiadavky na rekultiváciu“ a príslušná vyhláška ministerstva poľnohospodárstva (resp. lesníctva) Rekultivácia lesnej pôdy: Plán rekultivácie obsahuje: a) technická časť uvedie sa cieľ a spôsob terénnych úprav b) biologická časť uvedie sa množstvo a druh zalesňovacieho materiálu, ochrana kultúr, intenzita prihnojovania plôch c) časový postup rekultivácie (na mapových podkladoch) d) súpis pozemkov (parcelné číslo, výmera, vlastník, užívateľ)

d)

Projekt rekultivácie obsahuje

Zoznam príloh: 1. Sprievodná správa 2. Súhrnná technická správa 3. Zdôvodnenie ekonomickej efektívnosti 4. Situácia 1 : 25 000 5. Situácia 1 : 5 000 6. Výkazy výmer a kubatúr 7. Rozpočet stavby 8. Doklady

Pozemkové úpravy v špecifických podmienkach

Rešpektovanie špecifických podmienok v určitých oblastiach. Pri riešení problémov voliť diferencovaný prístup, osobitný metodický postup a navrhovať opatrenia, ktoré vyhovujú podmienkam. Rešpektovanie požiadaviek protieróznej ochrany pôdy, ochrany čistoty vôd, ochrany krajiny, vytváranie podmienok pre agroturistiku. • • • •

Horské a podhorské oblasti Ochranné pásma Chránené územia Oblasti s lazníckym osídlením

Horské a podhorské oblasti • Tvoria približne 40 % plochy územia SR. • Charakteristické sú veľkou členitosťou a svahovitosťou terénu, pestrosťou klimatických pomerov, vysokým podielom trvalých trávnych porastov a nízkym podielom ornej pôdy. • Nedostatočne rozvinutá cestná sieť. Pri návrhu, vyriešení a usporiadaní novej organizácie pôdneho fondu by sa mali riešiť tieto problémy: - Vykonať dôslednú sektorovú delimitáciu, najmä medzi PPF a LPF - Vykonať kategorizáciu svahov a stanoviť mieru eróznej ohrozenosti pôdy - Vyčleniť plochy pre základnú, chránenú ornú pôdu, špeciálne kultúry a trvalé trávne porasty - Vymedziť vhodné pasienkárske areály - Vyriešiť vodohospodárske a zúrodňovacie opatrenia - Navrhnúť účelné protierózne opatrenia - Sprístupniť pozemky sieťou poľných ciest - Zabezpečiť ochranu a tvorbu krajiny - Vytvoriť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu

Stret záujmov (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, šport, rekreácia, cestovný ruch a pod.). Pôsobenie vodnej erózie – umiestňovať pozemky dlhšou stranou po vrstevniciach. Trasy ciest by mali sledovať vrstevnice s maximálnym sklonom nivelety 12 %. Návrh komplexu protieróznych opatrení: a)

Územno-organizačné opatrenia (rozmiestnenie a delimitácia kultúr, usporiadanie pôdnych celkov, usporiadanie cestnej siete a pod.)

b)

Agrotechnické opatrenia (udržiavanie štruktúrneho stavu pôdy, vrstevnicová, brázdová orba, zásobovanie pôdy vlahou a pod)

c)

Biotechnické opatrenia (plošné zalesňovanie a zatrávňovanie, pásové pestovanie plodín, protierózne osevné postupy, ochranné a vsakovacie lesné pásy)

d)

Technické opatrenia (záchytné, zberné, priehlbinové priekopy, zemné hrádzky, zemné terasové stupne, úprava výmoľov, strží, hradenie bystrín a pod.)

Chránené vodohospodárske a krajinné oblasti Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) – zabránenie znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd, nepriaznivým odtokovým pomerom a zlepšenie retenčných schopností a prirodzenej akumulácie vôd na danom území. CHVO sú vymedzené územia v pramenných oblastiach hlavných povodí a nížinné oblasti, kde sa nachádzajú veľké využiteľné zdroje pozemných vôd. Je dôležité dodržiavať tieto zásady: - regulovať umelé zásahy do režimu povrchových a podzemných vôd, - zriadiť hydromelioračné opatrenia s optimálnym režimom vodných zdrojov, - vylúčiť závlahy so škodlivou vodou, - uvážiť možnosti umelej akumulácie a infiltrácie vôd, - obmedziť eróznu činnosť, - zladiť CHVO s inými druhmi chránených oblastí.

Obmedzenia používania organických a priemyselných hnojív, vylúčenie ich skladovania, obmedzenie používania prostriedkov na ochranu rastlín, návrh vhodnej štruktúry plodín odolných proti erózii. Realizované súhrnné projekty pozemkových úprav prehodnotiť z hľadiska veľkosti pôdnych celkov, posúdením prípustnej šírky pozemkov. Pôdne celky by nemali prevyšovať 50 ha plochy. Z hľadiska množstva zmyvu, ktorý sa dostane do povrchových vôd, by sa mali hlboké pôdy posudzovať ako stredne hlboké a prípustná strata pôdy by nemala prekročiť 4 t.ha-1 . rok-1 Veľkoplošné chránené územia (Národné parky – 9, Chránené krajinné oblasti – 14) a menšie plochy (pamätníky, vtáčie územia, územia európskeho významu atď.)

Úzka koordinácia činnosti s príslušnými orgánmi ochrany prírody a štátnej správy (Okresné úrady pre životné prostredie).

Dodržiavanie požiadaviek maximálnej ochrany pôdy, vodných zdrojov, ochrany a tvorby životného prostredia. Vylúčenie intenzifikačných opatrení. Alternatívne poľnohospodárstvo s menšou koncentráciou hospodárskych zvierat. V maloplošných chránených územiach sa vyžaduje súhlas vlastníka – užívateľa pozemkov – náhrada ujmy ?? Prísnejšie kritériá v protieróznej ochrane pôdy (dodržiavanie prípustnej šírky pozemkov) a pri stanovení veľkosti pozemkov (pôdnych celkov).

Oblasti s lazníckym osídlením Rozptýlené osídlenie hospodárstiev po celom území obcí. Vyznačujú sa veľkými komplexmi trávnych porastov vhodných pre chov hovädzieho dobytka a oviec. Prioritný význam – budovanie pasienkárskych areálov. Ich veľkosť závisí od vhodných a súvislých komplexov trávnych porastov, stupňa intenzity ich využívania, ako aj od plánovaného počtu a druhu chovných hospodárskych zvierat.

Pre pasienkársky areál sa musí vyriešiť miestna organizácia územia a v rámci nej najmä tieto problémy: - výber vhodných objektov, resp. plôch na umiestnenie letných prístreškov a prevádzkových objektov, - navrhnutie vhodného systému spásania, - stanovenie potrebného počtu, optimálnych tvarov a veľkosti plošných jednotiek (oplôtkov, záhonov), - sprístupnenie prevádzkových objektov prístupovou cestou a navrhnutie výhonových, resp. priehonových ciest, - umiestnenie vhodných napájadiel. Potreba zladiť poľnohospodársku výrobu s požiadavkami turistického ruchu (ubytovacie kapacity, potravinárske predpisy atď.). Spojenie s obcami prostredníctvom spevnených ciest (poľných), budovanie telekomunikácií, zdrojov pitnej a úžitkovej vody.

Rozvoj agroturistiky má rovnako dobré podmienky aj v horských a podhorských oblastiach, ktoré majú obdobné prírodné a terénne podmienky, ako oblasti s lazníckym osídlením.

Projekty technických opatrení pozemkových úprav – metodický postup

SKLADBA PROJEKTU PÚ a) Sprievodná správa (rekapitulácia jednaní a schvaľovaní) b) Návrh nového usporiadania územia v obvode PÚ c) Lokálny územný systém ekologickej stability v obvode PÚ d) Súčasťou projektu PÚ je plán súčasných i zriaďovanie nových opatrení slúžiacich verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom najmä: - úprava cestnej siete - úprava vodohospodárskych pomerov - zúrodňovanie - zachovanie a tvorba krajinnej zelene - ochrana archeologických nálezísk - podmienky pre poľovnú zver - opatrenie pre potrebné umožnenie obhospodarovania náhradných pozemkov - ochrana pred škodlivými účinkami iných prírodných faktorov (veterná a vodná erózia)

ale predovšetkým: usporiadanie druhov pozemkov, primerané prírodným podmienkam a funkčnej spätosti prírodných prvkov ku krajinnému priestoru Platnosť: 2/3 účastníkov súhlasí PROJEKT PÚ SA SPRACÚVA TAK, ABY: a) b)

Bol dostatočným podkladom pre prípravu dokumentácie spoločných zariadení Vyhovoval požiadavkám evidencie nehnuteľností

projektovej

VYKONANIE PROJEKTU PÚ Projekt PÚ je záväzný pre: a) b)

všetkých účastníkov PÚ rozhraničenie pozemkov medzi lesným a poľnohospodárskym pôdnym fondom

c)

zmeny druhu pozemku (kultúry) poľnohospodárskej pôdy

Ďalej je záväzný pre:

• • • •

Územno-plánovaciu dokumentáciu Výstavbu poľných ciest Zúrodňovanie pôdneho fondu Iné spoločné zariadenia, sady, ??? a vinohrady zahrnuté do projektu PÚ, možno upustiť od umiestnenia stavby a využitia územia

ARCHIVÁCIA PROJEKTKU PÚ Pozemkové úrady •

pozemkový úrad

zabezpečujú úlohy štátu a to:

Organizujú vykonávanie PÚ

• •

Pracujú s orgánmi geodézie a kartografie Plnia úlohy pri vydávaní nehnuteľností oprávneným osobám

SLOVENSKÝ POZEMKOVÝ FOND Spravuje:

1. 2. 3.

Nehnuteľnosti Pozemky nedoložené vlastníckymi právami Prenajíma pozemky i nehnuteľnosti neznámych vlastníkov

Zjednodušené a zrýchlené postupy pozemkových úprav Základné ustanovenia o začatí pozemkových úprav, o úvodných podkladoch, o vypracovaní projektu pozemkových úprav, jeho schválení a vykonaní (realizovaní) sú uvedené v zákone č. 330/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov (115/2014) o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Konanie o začatí pozemkových úprav – na návrh vlastníkov, obcí, resp. pozemkových úradov. - Výpis z pozemkovej knihy, identifikovaný údajmi z evidencie nehnuteľností, resp. zmluvy, rozhodnutia štátneho notárstva, súdu, záznamy o združení pôdy do RD alebo jej odovzdanie do ŠM alebo iných organizácií - Pozemkový fond posúdi hodnovernosť, každý prípad prerokuje s vlastníkom (resp. domnelým vlastníkom) a rozhodne o urýchlenom usporiadaní pozemkového vlastníctva a o vyčleňovaní pozemkov do dočasného (náhradného užívania)

Vyčleňovanie pozemkov do náhradného (dočasného) užívania a) Uspokojenie zákonných nárokov vlastníka pozemkov, na čas do vypracovania a schválenia komasačného projektu pozemkových úprav b) Vyčlenenie pozemkov do náhradného užívania takým spôsobom, aby sa vytvorili optimálne podmienky hospodárenia na pôde, pre všetkých jej užívateľov v danom území c) Pri vyčleňovaní pozemkov do náhradného užívania dodržať zásady ochrany pôdy a krajiny tak, aby nedochádzalo k ich poškodzovaniu, ale aby sa vytvárali podmienky pre uplatňovanie ekologických princípov hospodárenia na pôde Riešenie technických problémov: - Zabezpečiť prístupnosť k vyčleneným náhradným pozemkom, t. j. zohľadniť pri tom existujúcu cestnú sieť a nové cesty navrhovať len v nevyhnutných prípadoch a to so súhlasom vlastníka - Na vyčleňovanie využiť hony, ktoré najmä podľa BPEJ zodpovedajú pôvodným pozemkom vlastníkov - Pri vyčleňovaní treba prihliadať na pôdoochranné a ekologické aspekty, najmä protieróznu ochranu pôdy, ekologickú stabilitu krajiny, jej účelné a estetické usporiadanie

-

Pri vyčleňovaní pozemkov zohľadniť i predpokladané produkčné využívanie pozemkov z hľadiska vlastníkov, kultúr a pestovateľsko-výrobných zámerov, mechanizačnej vybavenosti budúcich užívateľov a pod.

-

Pri návrhoch zohľadniť i potreby iných užívateľov pôdy, rôznych účelových záujmov tak, aby si vzájomne neprekážali, ale naopak, aby vznikol súlad v ich vzťahoch

-

Pri vyčleňovaní pozemkov treba brať do úvahy aj vybudované funkčné hydromelioračné zariadenia, ktoré by mali napomáhať racionálnemu hospodáreniu na pôde všetkých užívateľov

-

Vyčleňovanie pozemkov do náhradného užívania treba robiť tak, aby sa do definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov k pôde, mohlo vo vyčleňovaní podľa potreby pokračovať

Zjednodušený rozdeľovací plán a) Grafická (mapová) časť b) Písomná časť

Grafickým podkladom je pozemková mapa. Na jej kópii sa vyznačia (vyprojektujú) všetky pozemky, pridelené do náhradného užívania, vrátane poľných ciest, prípadne ďalšie nevyhnutné spoločné zariadenia.

V prípadoch, kde sa budú vytyčovať hranice pôvodných pozemkov, ako podklad na vypracovanie zjednodušeného rozdeľovacieho plánu bude slúžiť katastrálna mapa, prípadne iný operát, ktorý zobrazuje právny stav. Zjednodušený rozdeľovací plán musí obsahovať všetky miery (vytyčovacie prvky) tak, aby sa podľa neho mohol vytýčiť vyprojektovaný stav. V písomnej časti musia byť pre jednotlivé vyčlenené pozemky uvedené príslušné parcelné čísla, príslušní vlastníci (dočasní užívatelia), výmera a druh pozemku.

Zjednodušený vytyčovací plán pre vytýčenie hraníc pôvodných pozemkov a) Grafická časť – –

Katastrálna mapa, resp. iný operát, vytyčovací náčrt,

b) Písomná časť – – – –

Výpočty vytyčovacích prvkov, geodetické údaje o nových bodoch pevného bodového poľa, geodetické údaje lomových bodov vytýčených hraníc, protokol o vytýčení a odovzdaní pozemkov.

Zjednodušený rozdeľovací plán pre vytýčenie pozemkov do náhradného užívania a) Grafická časť – –

Pozemková mapa (jej časť) so zakreslenými vytyčovanými parcelami Vytyčovací náčrt

b) Písomná časť – –

Výkaz výmer Protokol o vytýčení a odovzdaní pozemkov do náhradného užívania.

Zjednodušený rozdeľovací plán schvaľuje príslušný pozemkový úrad svojím rozhodnutím. Je záväzný pre vytýčenie a užívanie pozemkov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu. Vytyčovanie hraníc pozemkov – podľa schváleného zjednodušeného rozdeľovacieho plánu a vzťahuje sa na : a) Pôvodné pozemky vracajúce sa vlastníkom b) Pozemky vyčlenené do náhradného užívania Podklady: - Geodetické súradnice známych lomových bodov - Meračský náčrt - Geometrický polohopisný plán - Katastrálna mapa

Vytýčenie pozemkov do náhradného (dočasného) užívania sa má vykonať v triede presnosti vyhotovenia pozemkovej mapy. Odovzdanie pôvodných pozemkov a pozemkov do náhradného užívania vlastníkom a užívateľom vykoná sám projektant. Označenie hraníc pozemkov si zabezpečia vlastníci, resp. užívatelia sami.

Komasačné projekty pozemkových úprav a) Prípravné konanie (predprojektové práce): – – – – – – – – – – –

–

podanie a prerokovanie návrhu na vykonanie pozemkových úprav, prešetrenie dôvodov naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav, vydanie rozhodnutia o povolení, resp. nariadení pozemkových úprav, výber projektanta, resp. projektovej organizácie na vypracovanie projektu na základe konkurzného výberového konania, ustanovenie združenia účastníkov pozemkových úprav, určenie obvodu pozemkových úprav a vyňatie pozemkov z pozemkových úprav na mapách v mierke 1 : 5000 až 1 : 10 000, prerokovanie stavu operátu s orgánmi geodézie a kartografie, vyhotovenie zoznamu vlastníkov a užívateľov pozemkov na podklade preukázania vlastníctva v obvode pozemkových úprav, ocenenie (ohodnotenie) pozemkov v obvode pozemkových úprav po ekonomickej a ekologickej stránke, návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, pozostávajúci z textovej a grafickej časti (M = 1 : 5 000 až 1 : 10 000), zaobstaranie úvodných podkladov (mapové, pôdno-ekologické, územnoplánovacie, vodohospodárske, dopravné, stavebno-technické, ekologické, predchádzajúce projekty pozemkových úprav a iné), týkajúcich sa záujmového územia, vypočutie návrhov a požiadaviek účastníkov pozemkových úprav,

– spôsoby vyrovnania rozdielov medzi vloženými a náhradnými pozemkami, – prerokovanie námietok účastníkov pozemkových úprav voči registru pôvodného stavu a všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, – overenie a doplnenie úvodných podkladov podľa skutočného stavu v teréne.

b) Hlavné konanie (vypracovanie komasačného projektu) – – – – – – – – – – –

Vyčlenenie a ohraničenie plôch pre nepoľnohospodárske činnosti a verejno-prospešné účely na grafických prílohách v mierke projektu (1 : 5 000 až 1 : 10 000), ohraničenie intravilánu obce a vyčlenenie plôch pre stavebný rozvoj obce, návrh (plán) spoločných zariadení (poľné, prístupové cesty, vodohospodárske, pôdoochranné , rekultivačné, zúrodňovacie opatrenia, atď.) v mierke projektu, delimitácia a rozmiestnenie kultúr v záujmovom území, lokálny územný systém ekologickej stability krajiny a rozdelenie krajiny na grafických prílohách v mierke projektu, určenie honov (pôdnych celkov) na vyčleňovanie náhradných pozemkov, usporiadanie pôdnych celkov pre poľnohospodárske podniky a veľkovýrobu (PD, ŠM a pod.), vyčlenenie náhradných pozemkov pre súkromných vlastníkov (rodinné farmy, akciové spoločnosti, združenia súkromníkov a pod.), vypracovanie rozdeľovacieho plánu s účastníkmi pozemkových úprav, vyrovnanie rozdielov medzi vloženými a náhradnými pozemkami, zbilancovanie plôch po vypracovaní projektu pozemkových úprav na území celého obvodu pozemkových úprav.

c) Záverečné konanie (schválenie a vykonanie projektu pozemkových úprav) – Zverejnenie spracovaného projektu pozemkových úprav v obci, – pripomienkovanie kompletného elaborátu projektu, osobitne návrhu spoločných zariadení, lokálneho územného systému ekologickej stability krajiny, rozdeľovacieho plánu, – prerokovanie podaných pripomienok a námietok účastníkov pozemkových úprav k vypracovanému komasačnému projektu, – rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav.

Vykonanie (realizácia) projektu pozemkových úprav -

Vytýčenie spoločných zariadení (poľných ciest, vodohospodárskych a melioračných zariadení, protieróznych, ekologických opatrení a pod.)

-

Zameranie honov (pôdnych celkov), určených na vyčleňovanie náhradných pozemkov

-

Vytýčenie náhradných pozemkov v teréne

-

Odovzdanie rozdeľovacieho plánu orgánom geodézie a kartografie na vykonanie zmien a zabezpečenie vlastníckych vzťahov k náhradným pozemkom

-

Stanovenie časového postupu a finančného objemu na vypracovanie a realizovanie jednostupňových (realizačných) projektov spoločných zariadení a opatrení

-

Rozhodnutie o vykonaní komasačného projektu pozemkových úprav, vydaného príslušným pozemkovým úradom

Terénne úpravy a zemné práce

Charakteristika zemín a ich triedenie Pri realizácii technických opatrení v navrhovanom projekte (výstavbe) sú vykonávané rozličné druhy terénnych úprav a zemných prác. Tieto práce sú spojené s technologickými postupmi, ktoré súvisia s rozrušením a premiestňovaním zemín (hornín) z jedného miesta na druhé, ako i s použitím mechanizácie (strojov). Pre správnu realizáciu zemných prác je potrebné poznať základné vlastnosti jednotlivých zemín a hornín, ktoré môžeme rozdeliť na základe: - vzniku a pôvodu, - súdržnosti (konzistencie), - priepustnosti vody, - rozpájateľnosti (ťažiteľnosti), - stupňa nakyprenia, - hustoty. Vlastnosti jednotlivých zemín sú popísané v STN 72 1001 „Pomenovanie a popis hornín, zemín“.

Mechanizácia zemných prác 1. príprava stavebnej trasy spojená s hrubou úpravou povrchu, 2. rozpájanie a ťažba horniny (vykonávaná niekoľkými spôsobmi), a) plošne (úpravy pozemkov, výstavba nádrží a rybníkov) b) obmedzene (hĺbenie kanálov a drenážnych rýh)

3. odstraňovanie vyťaženej zeminy, 4. úprava vyťažených plôch (zhutňovanie zeminy, spevňovanie objektov).

Rýpadlá Svojou konštrukciou a vybavením sú tieto stroje určené na rozrušovanie zeminy, jej ťažbu a manipuláciu. Rýpadlo možno použiť len za podmienok stanovených výrobcom a na ťažbu v zeminách, ktoré uvádza výrobca. Pracujú väčšinou v teréne, v stiesnených priestoroch, prekonávajú stúpania a často sa pohybujú v teréne s priečnym sklonom. Vzhľadom na rozsah vykonávaných prác existuje široká škála veľkostí rýpadiel - od tzv. skupiny minirýpadiel (objem lyžice do 0,02 m3) až po tzv. nadrozmernú skupinu označovanú XXL (objem lyžice až 134 m3). Okrem veľkostných tried ich možno rozdeliť aj podľa hlavných konštrukčných rysov.

Podľa spôsobu práce sa rýpadlá delia na:

• pracujúce nepretržite (kontinuálne), a) sacie rýpadlá - typické kontinuálne rýpadlá, b) korčekové rýpadlá, c) ryhovače. • pracujúce cyklicky - charakteristickou vlastnosťou je, že sa pri práci nepresúvajú, ale z jedného postavenia vyťažia zeminu v ekonomickom dosahu a až potom sa presunú do nového záberu. d) s výškovou lopatou - majú v zemných prácach a terénnych úpravách obmedzené využitie, e) s hĺbkovou lopatou - sú schopné ťažiť pod úrovňou vlastného postavenia, f) s vlečným korčekom majú široké uplatnenie v terénnych úpravách a melioračnej výstavbe, g) s drapákom.

Nakladače

Nakladače sú cyklicky pracujúce mobilné stroje, ktoré pracovným nástrojom lopatou - v tvare otvorenej nádoby s reznou hranou naberajú zeminu, materiál a pomocou pracovného zariadenia ho nakladajú do následných transportných prostriedkov, alebo ho dopravujú na kratšie vzdialenosti na miesto uloženia. Základnými stavebnými časťami nakladača sú nosič s kolesovým podvozkom a pracovné zariadenie (výložník) s nástrojom. Z hľadiska koncepcie rozoznávame: a) čelné, b) otočné, c) kĺbové.

Rýpadlo-nakladače

Rýpadlo-nakladače predstavujú pomerne novú skupinu univerzálnych zemných strojov, ktorá v sebe účelne integruje vlastnosti rýpadiel a nakladačov. Ich použitie je vhodné tam, kde sa realizujú zemné práce malého a stredného rozsahu so zameraním na rozpájanie zemín a manipuláciu s nimi. Použitie: • ťažba, manipulácia so zeminou a stavebného materiálom, • preprava zeminy a materiálu na kratšie vzdialenosti, • uloženie zeminy a materiálu na miesto zabudovania, • použitím prídavných zariadení sa rozširujú možnosti uplatnenia rýpadlo nakladačov (rôzne typy rýpacích lopát, frézovacia hlavica, pneumatické kladivo, špirálový vrták a pod.).

Rozrývače

Rozrývače sú zariadenia (pracovné nástroje) na zemné práce, ktoré pomocou mohutných dlát (nožov) rozrývajú tvrdú, kamenistú alebo zamrznutú zeminu, čím sa dosiahne jej ďalšie efektívne spracovanie. Sú pripojené najčastejšie k pásovému traktoru ako zavesené alebo nesené. Pracovným orgánom sú dláta (nože), z konštrukčného hľadiska riešené ako rovné alebo zahnuté.

Dozéry

Dozéry predstavujú skupinu mobilných pracovných strojov určených na rozpojovanie a premiestňovanie zemín na kratšie vzdialenosti. Ostrím radlice rozpájajú horninu v tenkých vrstvách. Určené sú na rozpájanie, ťažbu, premiestňovanie a ukladanie alebo rozprestieranie zeminy. Základom dozéra je kolesový, častejšie však pásový traktor, vybavený v prednej časti radlicou a jej ovládacím zariadením. Podľa konštrukčného riešenia radlice (postavenia radlice voči vlastnému traktoru) sa dozéry rozdeľujú do týchto skupín: a) buldozéry - s kolmým postavením radlice voči pozdĺžnej osi stroja. Radlica je nesená bočnými ramenami. b) angledozéry - so šikmým postavením radlice o 30° - 60° voči pozdĺžnej osi stroja. Radlica je v jej strede uložená na čape. c) tiltdozéry - s kolmým postavením radlice voči pozdĺžnej osi stroja, ale so šikmým postavením radlice o 30° voči pojazdovej rovine stroja. d) univerzálne dozéry - radlicu možno nastavovať do všetkých uvedených polôh a dá sa nahradiť iným pracovným nástrojom.

Skrapery (zoškrabávače)

Skrapery sú stroje na plošnú ťažbu, premiestnenie a ukladanie prípadne rozprestieranie horniny. Nahrádzajú stroje, ktoré tieto pracovné operácie vykonávajú samostatne (lopatové rýpadlo, dopravný prostriedok, dozér, čiastočne hutniaca technika). Energiu potrebnú na rozpojenie horniny získavajú prenosom výkonu medzi hnacími kolesami súpravy a terénom. Patria tiež do skupiny traktorových strojov. Rozoznávame jednomotorové a dvojmotorové skrapery. Dvojmotorové skrapery majú obidve nápravy, t. j. prednú traktorovú a zadnú skraperovú, hnané. Zvyšuje to ťažnú silu až na dvojnásobok, čo sa využíva na rozpojenie zeminy a jej transport.

Gradery (zrovnávače)

Konečný vzhľad zemného telesa. Slúžia na zrovnávanie povrchu terénu, plání, svahov, na stavbu a údržbu ciest s radlicou, ktorá sa dá natáčať vo vodorovnej rovine, nakláňať a zdvíhať, respektíve vysúvať mimo nápravy stroja. Sú to univerzálne traktorové stroje zvláštnej konštrukcie na kolesovom podvozku s veľkým rozponom kolies. Veľká väčšina graderov je v trojnápravovom vyhotovení s dvoma hnacími nápravami. Zadné dve tandemové nápravy sú hnacie, predná je prevažne riaditeľná, bez náhonu.

Zemné frézy

Zemné frézy sú mobilné pracovné stroje, ktoré sa používajú na rekultiváciu neobrábaných poľnohospodárskych plôch, lesných porastov po ťažbe, kalamitách alebo zamorení náletom. Na rekultiváciu terénu používajú rotačný nástroj - bubon, vybavený frézovacími hrotmi, ktorých charakter, veľkosť, počet a tiež usporiadanie závisí od druhu kontaktného rozrušovaného materiálu. Z hľadiska umiestnenia pracovného nástroja na nosiči rozdeľujeme zemné frézy : • s pracovným nástrojom umiestneným pred prednou nápravou, • s pracovným nástrojom umiestneným medzi nápravami, • s pracovným nástrojom umiestneným za zadnou nápravou.

Univerzálne dokončovacie stroje

Sú to stroje ovládané hydraulicky s cyklickým spôsobom práce, určené na dokončovacie zemné práce pri konečných úpravách stavieb s okolitým terénom. Pohyby pracovného náradia sú hydraulicky ovládané tak, aby umožňovali vo všeobecnej rovine priamkový pohyb reznej hrany pracovného nástroja. Vlastná práca sa pritom vykonáva bez pohybu podvozka. Kategória týchto strojov je špecifickou podskupinou lopatových rýpadiel, najčastejšie na automobilovom alebo kolesovom podvozku.

Stroje na zhutňovanie zemín

Stroje na zhutňovanie hornín sú určené na vytvorenie zemnej konštrukcie v poslednej pracovnej operácii technologického postupu tak, aby zodpovedala požiadavkám určených v projekte. Delia sa na: staticky pôsobiace zhutňovacie stroje, valce zhutňujúce staticky i dynamicky, vibračné dosky. Podľa pôsobenia ich rozdeľujeme: • staticky pôsobiace (tlakom) – valce hladké, tvarované, ježkové, pneumatikové (ťahané aj samohybné), • dynamicky pôsobiace – výbušné ubíjadlá (žaby), ubíjacie dosky, vibračné ubíjadlá (elektrické, motorové, pneumatikové), • vibračne pôsobiace – vibračné valce (hladké, ježkové), vibračné dosky.

Technické opatrenia v rámci PÚ

Pozemné komunikácie Pozemná komunikácia je určená prevažne na dopravu cestnými alebo inými nekoľajovými dopravnými prostriedkami Delenie podľa technickej hodnoty a vybavenia: - diaľnice (rýchlodráhy) - štátne (verejné cesty) I. triedy medzinárodná a celoštátna doprava II. triedy doprava medzi okresmi III. triedy miestny význam IV. triedy všeobecný význam - miestne komunikácie v zastavanom území - účelové komunikácie poľné a lesné cesty, vojenské, rekreačné, príjazdové a pod.

Diaľnice (rýchlodráhy), cesty I. a čiastočne II. triedy vylúčenie dopravy a to poľnohospodárskej (čiastočne i lesnej dopravy) Podľa ON 736118 Projektovanie poľných ciest sa delí: - hlavné poľné cesty (P) - poľné cesty vedľajšie (Pv) - poľné cesty dočasné HLAVNÉ POĽNÉ CESTY (P) sústreďujú dopravu z vedľajších poľných ciest, sú napojené na miestne komunikácie (dediny), privádzajú dopravu z priľahlých pozemkov. POĽNÉ CESTY VEDĽAJŠIE (Pv) podchycujú dopravu z priľahlých pozemkov, napojené na hlavné i miestne komunikácie POĽNÉ CESTY DOČASNÉ

vytvárajú sezónne komunikačné spojenie

Delenie poľných ciest podľa priestorového usporiadania:

- dvojpruhové P 7/60, P 6/50, P 6/40 - jednopruhové P 4/30 - vedľajšie Pv 4/30, Pv 3,5/30, Pv 3/30 Hlavné zásady pri projektovaní:

- najkratšia trasa - tvorba pravidelných pôdnych celkov - umiestnenie trasy J, JZ, JV - zohľadnenie vodohospodárskych, pôdoochranných a pod. opatrení - nadväznosť na susedné obce, na lesnú cestnú sieť

Optimálny tvar pozemku Najvhodnejší obdĺžnikový dlhšia strana po vrstevnici, - dĺžka pri jednostrannom prístupe 500 m - dĺžka pri obojstrannom prístupe 1000 m

Projektovanie poľných ciest Projekt na základe projektu pozemkových úprav. Postup prác na projekte obdoba lesných ciest (smerové oblúky, sklon nivelety, výškové oblúky, priečny sklon, klopenie koruny). Poľné cesty vysadené sprievodnou vegetáciou ohľadu na ráz a charakter krajiny.

nemožno budovať bez

Poľné cesty sprievodnou vegetáciou účelne rozdeľujú, členia, skrášľujú.

Cesty s neprašnými vozovkami zrýchľujú dopravu, sú bezpečnejšie, pohodlnejšie a prispievajú k zlepšeniu pracovného prostredia.

Protierózne opatrenia

Návrh protieróznych opatrení DRUHY ERÓZIE 1. 2.

Normálne stav rovnováhy v prírode Abnormálne (zrýchlené) poľnohospodárska krajina

Odhaduje sa: a) b) c)

16 % plochy 16 % plochy 10 % plochy

< 15 m3/ha/rok 15 – 50 m3/ha/rok > 50 m3/ha/rok (50 m3/ha 5 mm vrstvy)

Vodná erózia vplyv (ovplyvňuje) faktor eróznej účinnosti dažďa, náchylnosti pôd k erózii, dĺžky svahu, vplyv vegetácie, účinok protieróznych opatrení

Druhy protieróznych opatrení A/ Organizačné 1. ochranné zatrávnenie (zatrávnená údolnica) 2. ochranné zalesnenie nad 25° (77 %) sklon 3. protierózne osevné postupy 4. pásové striedanie plodín a) vhodný 3 – 7° (5 – 12 %) oziminy, (repka apod.) b) vhodný 7 – 11° (12 – 18 %) viacročné trávne porasty 5. zvláštny druh protieróznych opatrení tvarovanie pozemku a jeho veľkosti B/ Agrotechnické opatrenia a) vrstevnicové obrábanie pôdy b) výsev ochrannej plodiny alebo strnisko

c) povrch pôdy sa ryhuje (zemiaky, kukurica do 7 %) d) trvalé trávne porasty C/ Technické opatrenia a) terénne vyrovnávky (spraše) b) terasy (zmiernenie sklonu) c) prieľahy (široké, plytké priekopy) d) priekopy (záchytné a zvodné) e) protierózne nádrže – vodné nádrže – suché poldre Vodohospodárske opatrenia 1. úprava malých vodných tokov 2. malé vodné nádrže 3. odvodňovanie pozemkov

určitý objem vody krátkodobé zachytenie odtoku

Terasy

Terasa Terasy

protierózne opatrenie (technické)

Hlavný význam

zmiernenie pôvodného sklonu pozemku

Budovanie terás tam, kde je rýchla návratnosť (ovocné sady, vinohrady) a možnosť využitia mechanizmov Plochy na terasovanie

Zemná terasa

svahy do sklonu 24° (45 %)

sklony 9 až 20° (15 – 35 %)

Terasy s oporným múrom

pri vyšších sklonoch

DRUHY TERÁS: - úzke 1 až 2 rady, stromoradé (hrozno) - široké najmenej 3 rady - terasové dielce budujú sa v sprašných oblastiach (dĺžka nemusí presahovať šírku) Trasa terasy - priama - lomená

uhol > 150°

Terasy môžu byť doplnené záchytné - prielohy zvodné

odvod vody

záchytné - priekopy

odvod vody

zvodné Parametre pre vinohrady - pozdĺžny sklon (I4) do 5 % - priečny sklon (I2): (optimálne 3 – 5 %)

- 5 – 10 % pôdy ľahšie až stredné - 10 – 16 % pôdy stredné až ťažké Maximálna výška stupňa (Hz)

1,5 m (zemná terasa)

Expozícia: J, JV, JZ Hladina spodnej vody: 3 m pod povrchom Pôdny profil nenáročný, min. 0,3 m

Parametre pre ovocné stromy Expozícia J, JV, JZ Pôdny profil: - jabloň, višňa – 3 m a viac - slivky 1,5 – 2 m - tvrdé ovocie (orechy) – do 1 m Hladina spodnej vody: - hlbokokoreniace dreviny 2 – 3 m pod povrchom - pod povrchom koreniace dreviny

0,5 – 1,5 m

Realizácia vetrolamov (vegetačných prvkov) Zakladanie – lokalizácia - V organickej sústave, rozložené po celom chránenom území - Výhodná je uzatvorená štvoruholníková sieť - Dlhšie strany tzv. hlavné vetrolamy umiestnenými kolmo na smer prevládajúcich vetrov - Kratšie tzv. vedľajšie priečne vetrolamy na zachytenie bočne prúdiacich vetrov

Zloženie - Vhodné bujne rastúce dreviny s rýchlym zápojom konárov, veľkou prispôsobivosťou na miestne podmienky, odolné voči škodcom a chorobám, výber drevín musí zodpovedať klimaticko-vegetačným stupňom. - Základné dreviny: dub, hrab, lipa, javor, brest, breza, jaseň, topoľ, vo vlhkejších polohách osika, tis a smrekovec. - Použitie v arídnych a semiarídnych oblastiach - Začleniť do závlahových systémov - Plnia funkciu ochrany pred vetrovou eróziou - Zatieňujú závlahové kanály - Chránia ich pred zanášaním pôdnymi časticami a zmierňujú v nich výpar - V našich podmienkach je použitie vetrolamov obmedzené na oblasti postihované intenzívnou vetrovou eróziou

Zasakovacie lesné pásy

Zatieňovacie lesné pásy Navrhujú sa s ôsmymi až desiatimi radmi so vzdialenosťou 1,5 m, s odstupom stromov 0,6 – 0,7 m.

Dôvody pozemkových úprav. Obsah pozemkových úprav

Recommend Documents