DOKEDY VYDRŽÍ TAKÝTO DOPYT PO BYTOCH?

ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 40

V tomto čísle: Maloobchodné tržby rastú najrýchlejšie vo Veľkej Británii a Poľsku Európska komisia chce Španielsko a Portugalsko „odstrihnúť“ od fondov Zahraničný dlh USA prekročil hranicu 18 biliónov dolárov

DOKEDY VYDRŽÍ TAKÝTO DOPYT PO BYTOCH ? Realitný trh v Bratislave má za sebou ďalší silný kvartál. Okrem rekordného predaja v treťom kvartáli tohto roka sme však už zaznamenali aj odpoveď developerov na prudký nárast spotrebiteľského dopytu po bytoch v Bratislave. Počet voľných bytov totiž výrazne vzrástol na rekordné množstvo, a to aj napriek mimoriadne silnému predaju.

Cena ropy prekročila hranicu 50 dolárov za barel ako reakcia na črtajúcu sa dohodu OPEC-u znížiť dennú ťažbu Slovensko zažíva rekordný počet turistov Slovenský zahraničný dlh dosiahol takmer 70 miliárd eur

Tretí kvartál 2016 bol výnimočný ku o takmer 700 bytov. Najväčší se, kde došlo ku zvýšeniu o 285 na najmä prudkým rastom ponuky zo nárast počtu voľných bytov sme 916 bytov. Medzi väčšie projekty sa strany developerov. V ponuke no- zaznamenali v treťom okrese, kde pridali aj BORY home, Einpark, Urvostavieb na primárnom trhu (t.j. ich počet medzikvartálne vzrástol ban Residence, Nuppu či ďalšie etabyty na predaj priamo od develope- o z 850 na 1395 bytov. Významný py Petržalských dvorov a Nobelorov) sa ku koncu tretieho štvrťroku bol takisto aj nárast v piatom okre- vej. totiž nachádzalo až 4400 Voľné byty v novostavbách po kvartáloch - podľa dátumu dokončenia voľných bytov, čo je zhruba o 1000 bytov viac ako sme videli v posledných rokoch. Do ponuky v sledovanom kvartáli vstúpilo 13 nových projektov (resp. ďalších etáp už existujúcich projektov), pričom sa prevažne jednalo o veľké projekty. Boli medzi nimi napríklad aj nový projekt Tehelné pole a spustenie predaja v ďalšej etape projektu Slnečnice Mesto, pričom len tieto dva projekty spolu zvýšili ponu-

ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 40 Štruktúra voľných bytov na konci 3. kvartálu 2016

Obvod

priemerná

priemerná cena

výmera

na m² s DPH

priemerná absolútna cena s DPH

počet

BA I

507

74,91

3 357,44 €

229 682,61 €

BA II

869

63,15

2 257,73 €

145 262,55 €

BA III

1395

63,32

2 505,26 €

159 881,68 €

BA IV

713

65,84

2 166,32 €

145 938,56 €

BA V

916

56,73

2 267,27 €

129 029,97 €

Celkový súčet

4400

63,61

2 442,76 €

155 933,97 €

Z cenového hľadiska došlo pri voľných novostavbách ku pokračovaniu rastu. Ich cena za Bratislavu ako celok stúpla na 2442,76 eur/m² s DPH, čo medzikvartálne predstavuje rast o 2,9% a medziročne rast až o 9,4%. Tempo cenového rastu tak pokračuje, a to aj napriek zvýšeniu ponuky, t.j. zvýšeniu konkurencie. Za týmto rastom však z veľkej časti stojí rast ponuky bytov v treťom okrese, keďže sa tu jedná o cenovo nadpriemerné byty, čo ťahalo nahor priemernú cenu za celú Bratislavu. Za cenovým rastom tak v sledovanom kvartáli možno hľadať novú ponuku drahších bytov. Čo sa priemernej rozlohy voľných bytov týka, tu sme zazname-

nali ďalší pokles, tento raz dokonca dosť výrazný. Priemerná rozloha voľných bytov dosahovala len 63,61 m², čo oproti minulému kvartálu predstavuje pokles až o 2,72 m² resp. o 4,1%. Reakciu developerov na dopyt tak vidno nie len pri zvýšenej ponuke ale aj pri poklese rozlohy. Byty z novej ponuky totiž v priemere dosahovali rozlohu len 57,81 m². Spotrebiteľský dopyt sa v poslednej dobe zameriaval prevažne na menšie a absolútne lacnejšie byty, na čo developeri reagujú ich zvýšenou výstavbou. Najvýraznejší pokles rozlohy voľných bytov tak bol viditeľný najmä v okresoch BA III a BA V, kde sa sústreďovala aj najväčšia časť novej ponuky.

V Petržalke medzikvartálne klesla priemerná rozloha dokonca až o 6,92 m² (8,9%) na 56,73 m². Absolútna cena voľných bytov dosiahla v treťom kvartáli 2016 takmer 156 tisíc eur s DPH. Tu na rozdiel od jednotkovej ceny došlo ku miernemu poklesu o 1,5%, resp. 2000 eur. V dôsledku rastu ponuky o stále menšie byty tak absolútna cena poklesla aj napriek silnému rastu jednotkovej ceny. Ponuka teda vzrástla o menšie no cenovo rovnaké byty, čo odzrkadľuje dôležitosť absolútnej ceny v očiach spotrebiteľa.

Vývoj priemernej jednotkovej ceny bytov v Bratislave (s DPH)

Strana 2

ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 40 Vývoj priemernej absolútnej ceny bytov v Bratislave (s DPH)

Vývoj priemernej rozlohy bytov v Bratislave

Čo sa dopytovej stránky realitného trhu Bratislavy týka, tu sme zaznamenali ďalší silný kvartál. Pri predaji 1017 bytov bol tretí kvartál 2016 rekordne silným tretím kvartálom od hospodárskej krízy. Predaju tu jednoznačne dominovali dvojizbové byty (459 predaných bytov), ktorých popularita stále rastie. V sledovanom kvartáli stáli až za 45%-ami celkového predaja. Spolu s jednoizbovými bytmi stáli až za 66%-ami celkového predaja, pričom v minulosti bol ich podiel zhruba okolo 60%. Menšie byty teda v sledovanom kvartáli značne získali na popularite.

Jednotková cena týchto predaných bytov dosiahla 2265,74 eur/m² s DPH. Oproti predchádzajúcemu kvartálu sa tak predávali byty drahšie o 2,1%, zatiaľ čo medziročne sa cena predaných bytov nezmenila. 2,1%-ný medzikvartálny rast tak znamená prvé výraznejšie zdraženie cien predaných bytov od oživenia realitného trhu v roku 2015 (okrem rastu cien bytov v druhom kvartáli 2015). Cenový rast sa tak začína výraznejšie prejavovať nie len na strane ponuky ale aj na strane dopytu. Cenový rast predaných bytov sa ukázal aj na vyššej absolútnej cene

bytov. Tá v sledovanom kvartáli mierne vzrástla na takmer 142 tisíc eur s DPH. Priemerná rozloha zas mierne klesla pod hranicu 60 m² na 59,61 m². Z hľadiska bratislavských okresov bol najsilnejší predaj v štvrtom (256) a piatom okrese (286). Paradoxne, tretí okres, ktorý disponoval najväčšou ponukou sa tu dostal s 244 predanými bytmi až na tretie miesto. Cenová výhoda bytov v štvrtom a piatom okrese tak prilákala viac kupujúcich. Väčšina spotrebiteľov teda patrí medzi kategóriu, ktorú zaujímajú skôr absolútne lacnejšie byty. Strana 3

ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 40 Štruktúra predaných bytov na konci 3. kvartálu 2016

Počet izieb

priemerná

priemerná cena

výmera

na m² s DPH

priemerná absolútna cena s DPH

počet

1

208

35,44

2 186,40 €

79 504,15 €

2

459

52,08

2 258,20 €

118 962,58 €

3

233

75,44

2 261,19 €

169 303,53 €

4

98

100,05

2 396,39 €

245 097,97 €

5

10

171,05

2 668,18 €

485 564,53 €

Celkový súčet

1017

59,61

2 265,74 €

141 685,71 €

Najmarkantnejšou zmenou v treťom kvartáli 2016 bol teda masívny nárast ponuky až o 1000 bytov. Tá sa tak dostala až na 4400 bytov, z čoho však len 10% bytov je dostavaných a pripravených na nasťahovanie sa. Jedná sa pritom drvivou väčšinou o veľké a drahé byty. Bežný spotrebiteľ s priemerným rozpočtom teda nemá takmer žiadnu možnosť kúpy lacnejšieho bytu, ktorý je zároveň dokončený. Na nasťahovanie si musí počkať a pri kúpe musí dôverovať developerovi, že byt bude dokončený podľa jeho predstáv. Ani takýto stav však neodrádza spotrebiteľov od kúpy bytov. Až 87% všetkých bytov predaných v sledovanom kvartáli bolo totiž len „na papieri“. Na realitnom trhu v Bratislave je teda viditeľný istý ošiaľ, keď sa spotrebitelia medzi sebou predbiehajú v kúpe čo najvýhodnejšieho bytu. Tento jav sa však vzťahuje najmä na cenovo dostupnejšie byty, zatiaľ čo v prípade drahších bytov v Starom meste a Novom meste skôr ponuka prevyšuje dopyt, keď tu počet voľných bytov stále viac narastá. Väčšinu dopytu po bytoch teda tvoria ľudia so záujmom o lacnejšie byty. Strach z rastúcej ceny bytov, silnej konkurencií na strane dopytu a možného zvyšovania úrokových sadzieb v budúcnosti prirodzene vzbudzuje v ľuďoch strach

z premeškanej príležitosti. Okrem toho tu zavážia aj faktory ako sprísňovanie podmienok poskytovania úverov na nehnuteľnosti. Kvôli zvýšenej regulácii Národnou bankou Slovenska tak banky poskytujúce úvery na nehnuteľnosti už budú môcť financovať väčšinou len 80% hodnoty nehnuteľnosti. Sprísnené bude aj preverovanie klientov. Toto všetko vedie spotrebiteľov ku unáhlenej kúpe bytov, keďže majú pocit, že dobré časy sa čoskoro skončia. Za súčasným rastom ceny bytov tak stojí najmä konkurencia medzi spotrebiteľmi. Okrem toho tu zaváži aj výstavba bytov v drahších lokalitách, kde však dopyt po bytoch (aj keď silný) nie je až tak výrazný.

trhu sa pravdepodobne v rokoch 2017-2018 bude zmierňovať, čo sa odrazí najmä na pomalšom tempe rastu cien. Väčší pokles dopytu po bytoch neočakávame, zároveň však považujeme jeho ďalší výraznejší rast za nepravdepodobný. Naďalej bude dominovať predaj s takou cenou pre klienta, ktorá bude vzhľadom na bankové podmienky akceptovateľná a možná v dôsledku potreby vyššieho objemu vlastných prostriedkov (rep. predraženie kúpy cez dofinancovanie spotrebným úverom). (rb)

V blízkej budúcnosti očakávame ďalšie zvyšovanie cien bytov v Bratislave, postupne by však tento cenový rast mal začať spomaľovať. Reakcia developerov na silný dopyt sa prejavila v masívnom zvýšení ponuky, čo bude postupne zmierňovať tempo rastu cien bytov. Najmä v drahších lokalitách sa teda dá očakávať spomalenie tohto tempa, keďže tu dopyt po bytoch nie je, vzhľadom na ponuku, dostatočne vysoký. Dopyt sa tak naopak sústreďuje najmä na lacnejšie byty, keďže pre väčšinu spotrebiteľov má najväčšiu váhu absolútna cena, pričom rozloha bytu a lokalita ostávajú skôr v pozadí. Ošiaľ na realitnom Strana 4


Pomalé oživovanie maloobchodu v EA Medziročne tržby v maloobchode za august vzrástli. V Eurozóne o 0,6%, v EÚ až o 2,1%. Zväčšujúci sa rozdiel je spôsobený vyššími maloobchodnými tržbami vo Veľkej Británii (6,3%) a Poľsku (10,8%), ktoré nie sú v Eurozóne. Čo sa týka jednotlivých zložiek, nárast bol zaznamenaný najmä v nepotravinárskych produktoch (1,3% Eurozóna, 2,9% EÚ) ako sú oblečenie, počítačové a elektronické produkty a farmaceutické výrobky. Vzrástli tržby aj čo sa týka pohonných hmôt (1,2% Eurozóna, 2,9% EÚ). Potraviny, nápoje a tabak mali tržby v Eurozóne vyššie len o 0,1%, v EÚ sa navýšili tiež len mierne o 1%. Čo sa týka krajín, najvyšší nárast maloobchodných tržieb bol v Luxembursku (12,6%), Rumunsko (11,7%), Poľsko (10,8%). Naopak

tržby zaznamenali pokles vo Francúzsku (-1,5%) a Dánsku (-0,8%). So silných ekonomík spomeniem ešte Nemecko s medziročným nárastom o 0,9%. Slovensko si v maloobchodných tržbách polepšilo o 1,9%. Aj napriek minimálnej inflácii (v niektorých štátoch dokon-

ca deflácii) rastú maloobchodné tržby pomaly. Keď sa však pozrieme na rast od roku 2014 tak po 4 rokoch stagnácie (2010 - 2014) rast konečne prišiel. Aj keď je ťahaný smerom nahor najmä štátom, ktorý sa chystá EÚ opustiť. (sd)

EK chce pokutovať Španielsko a Portugalsko Španielsko a Portugalsko už dlhšie obdobie dosahujú vysoký deficit (vyššie výdavky ako príjmi), ktorý je nad 3 % k HDP ročne. Takáto situácia je od roku 2009, pri čom minulý rok v Španielsku to bolo 5,1 % k HDP a v Portugalsku 4,4 % k HDP. Podľa Paktu stability a rastu, ktorý slúži hlavne na to, aby krajiny riadne hospodárili so svojimi financiami, by štáty nemali prekročiť deficit 3 %. V takomto prípade hrozí pokuta do výšky 0,2 % HDP, ktorá bola Španielsku aj Portugalsku odpustená. (Zatiaľ nebol žiadny štát EÚ pokutovaný, aj napriek tomu , že viaceré túto podmienku porušujú.) Aktuálne navrhla Európska komisia čiastočné zmrazenie prístupu k štrukturálnym fondom, ktoré sa používajú na zmiernenie rozdielov medzi členskými štátmi EÚ. Členovia výborov Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) a regionálny rozvoj (REGI) nesúhlasia s takýmto postupom a odmietli ho. Európska komisia ale

trvá na danom riešení a pozastavenie fondov chce ukončiť po predložení konkrétnych opatrení štátmi. Podľa komisie by tento návrh Španielsko a Portugalsko nepoškodil a malo by to dopad až v roku 2020. Keďže pri čerpaní štrukturálnych fondov sa štáty podieľajú na spolufinancovaní projektov, zmrazenie finančných prostriedkov by znamenalo aj pokles vládnych výdavkov a napokon deficit avšak na

úkor rozvoja. Do roka 2017 by mali obe krajiny tento deficit znížiť. Budúci rok Portugalsko pod 3 % HDP, Španielsko na 3,1 % HDP a v roku 2018 až na 2,2 % HDP. Aj napriek tomu, že od roku 2009 deficit postupne klesá, stále je vysoký. Preto je otázne či dané hodnoty dokážu splniť do určeného termínu, čo sťažujú aj rôzne problémy vnútri týchto ekonomík. (mm)

Strana 5


Nezamestnanosť v eurozóne bez zmeny Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v auguste 2016 hladinu 10,1%. Jedná sa pritom o rovnakú úroveň ako za posledných 5 mesiacov (a najnižšiu za takmer 6 rokov). V prípade celej únie sa miera v danom mesiaci pohybovala na hladine 8,6%, čo je taktiež nemenná úroveň posledných štyroch mesiacov. V rámci jednotlivých ekonomík (vyňaté Grécko, Estónsko, Maďarsko a VB kvôli nedostupnosti údajov) je najväčšia miera pravidelne zaznamenaná v južanských krajinách v Španielsku (19,5%), Chorvátsku (12,9%) a na Cypre (12,1%), zatiaľ čo najnižšie úrovne dosahuje Česká republika, ktorá evidovala nový rekord posledných 20 rokov vo výške len 3,9%, ďalej Nemecko na stagnujúcej úrovni 4,2% a Malta (4,8%). Graficky sme taktiež znázornili zmenu mier v porovnaní s predchádzajúcim rokom, kde veľkým stagnujúcim

problémom stále predstavujú „core“ ekonomiky Talianska a Francúzska s preregulovaným trhom práce. Tzv. „flash“ miera inflácie (medziročne) dosiahla v eurozóne v septembri tohto roka úroveň 0,4% predstavujúc nárast z predchádzajúcej úrovne 0,2%.

Ceny vzrástli výlučne vďaka očakávanému „bázickému“ efektu cien energií, ktorých prepad sa v poslednom období spomaľuje. Hladina sa však ešte stále výrazne vzďaľuje od cielených 2%. (mn)

Hypotekárny trh USA Vplyv pokračujúcej uvoľnenej menovej politiky Federálneho rezervného systému USA na vývoj poskytovania úverov neprestáva poľavovať. Podľa týždenných údajov prieskumu MBA sa trendovo zvyšuje aktivita na trhu s hypotékami slúžiacimi pre nákup nehnuteľnosti (graf), ktorá síce ešte stále dosahuje len polovicu aktivity spred prasknutia hypotekárnej bubliny. Jedná sa pritom o 40% celkovej aktivity na trhu s hypotékami (zvyšok sú úvery na refinancovanie). V posledných týždňoch sa taktiež čoraz viac prejavuje záujem o fixáciu rekordne nízkych sadzieb na trhu (priemerný 30-ročný hypotekárny úver s fixáciou sa úročí sadzbou 3,7%), pričom sa zvyšuje priemerná výška pôžičky na nákup nehnuteľnosti dosahujúc takmer rekordných 310 tisíc eur. Americký spotrebitelia sú zatiaľ schopný splácať svoje úvery, o čom vypovedá miera zlyhania vykazovaná Freddie

Mac, ktorá sa dotýka rekordne nízkej predkrízovej úrovni 1,03%. Solventnosť ale môže narušiť dlho očakávané plánované zvýšenie úrokových sadzieb. Z hľadiska štruktúry poskytnutých úverov vo výške 9 bilióna dolárov je zhruba štvrtina umiestnená v komerčných a priemyselných podnikových pôžičkách, ďalšia štvrtina v úveroch na

rezidenčné nehnuteľnosti, pätina v komerčných nehnuteľnostiach a zvyšok v spotrebných alebo iných pôžičkách. V porovnaní s minulým rokom smeruje úverovanie najmä do komerčných nehnuteľností a spotrebných úverov, zatiaľ čo práve úvery na nehnuteľnosti mierne zaostávajú. (mn)

Strana 6


Dlh USA cez 18 biliónov dolárov Zahraničný alebo externý dlh USA sa naďalej zvyšuje. V druhom kvartáli tohto roka dosiahol takmer 18,3 bilióna dolárov čo predstavuje medziročný nárast o 3,8%. V porovnaní s hrubým domácim produktom je to 110%. Prezidentovi Obamovi sa teda podarilo navýšiť podiel dlhu na HDP o 17% od roku 2009, kedy sa stal prezidentom. Každý obyvateľ USA tak dlží viac ako 56 000 USD. Sú však krajiny, ktoré sú na tom vzhľadom na HDP horšie, napríklad Taliansko či Libanon, ktorých dlh predstavuje viac ako 130% z HDP. Grécky dlh tvorí 178% z HDP a najzdĺženejšou krajinou je Japonsko, ktorého externý dlh tvorí 248% z HDP. Ak sa pozrieme na dlh USA bližšie, takmer 2/3 tvorí verejný dlh voči ľuďom, podnikom, zahraničným vládam. Zvyšok je

dlh samotnej vlády, ktorý je držaný ako vládny účet cenných papierov. Dlhová kríza, ktorej USA čelí, pôsobí ako brzda na rast ekonomiky USA a do budúcna môže spôsobiť problémy s pokrytím starobných dôchodkov. Môže sa znížiť ich hodnota alebo sa to bude riešiť vyššími daňami pre občanov. Celkovo totiž

pre investorov znamená veľký dlh krajiny riziko splácania pôžičiek. Pri niektorých to však tak celkom neplatí a tak USA zrejme pristúpi k navýšeniu limitu výšky dlhu, ako aj po minulé roky. (sd)

Index nákupných manažérov v USA Inštitút nákupných manažérov vydáva mesačnú správu o nákupe a manažérov vo viac ako 400 priemyselných spoločností v USA. Správu vyjadruje zložený index, ktorý pozostáva z piatich indikátorov s prislúchajúcou váhou: nové objednávky 30%, produkcia 25%, zamestnanosť 20%, dodávatelia 15% a zásoby 10%. Očakávaná hodnota v septembri bola 50,3 avšak reálna hodnota prevýšila očakávania na úrovni 51,3, čo predstavuje medziročný nárast o 2,6%. Daný ukazovateľ ovplyvňuje HDP USA, ktoré však dosiahlo nárast o 1,3%. Teda hodnotenia manažérov vnímajú situáciu pozitívnejšie, a to najmä vďaka väčšiemu počtu nových objednávok a následne vyššej produk-

cii. Naopak pokles zaznamenávajú čo sa týka zamestnanosti. Nové objednávky pribudnú najmä v drevospracujúcom priemysle a čo sa týka potravín a nápojov, produkcia sa zvýši v počítačových a elektronických výrobkoch. Pokles zamestnanosti sa očakáva najmä

v odvetviach zaoberajúcimi sa ropnými a uhoľnými produktmi a v doprave čo súvisí s poklesom cien ropy. Tá sa však v tomto sektore môže rýchlo navýšiť pri raste ceny ropy a potrebe vyššej produkcie ropy. (sd)

Strana 7


Cena ropy útočí na ročné maximá Cena ropy WTI sa za posledný týždeň dostala na rýchlo rastúcu krivku. Pomaly sa tak šplhá na úroveň tesne nad 50 dolárov za barel, čím by mohla presiahnuť aj cenu od júla 2015. Za týmto rastom cien ropy stojí viacero faktorov, z čoho najvýznamnejší bola minulotýždňová dohoda OPECu o limitovaní ťažby. Tá by sa po novom mala znížiť na 32,5 – 33 miliónov barelov denne, čo je zhruba o 250 až 750 tisíc barelov denne menej, ako je súčasná ťažby členských krajín OPECu. Ropa na túto správu reagovala cenovým rastom zhruba o 5-6% a v nasledujúcich dňoch ešte o ďalšie 4%. Dodatočnému zvýšeniu ceny ropy pridala správa ohľadom zásob ropy v zásobníkoch v USA, ktoré už piaty týždeň po sebe klesajú. Posledný pokles v 39. týždni bol vo výške 3 miliónov barelov, čím sa celkový objem zásob (bez strategických rezerv) dostal na 499,7 milió-

na barelov. Rusko sa k obmedzeniu ťažby stavia skepticky, čo cenový nárast mierne brzdí. Pokiaľ by sa však blízkej budúcnosti objavili správy ohľadom súhlasu Ruska s kvótami, tak by cena ropy dostala ďalší rastový impulz. Nárast cien ropy nad istú hranicu však bude spôsobovať zvyšovanie ťažby nečlenskými krajinami OPECu (v prípa-

de, že stanovené kvóty budú dodržiavané), keďže sa jej ťažba stane rentabilná aj v iných častiach sveta. Najmä bridlicové vrty v USA, ktorých počet s cenou ropy dramaticky poklesol sa môžu obnoviť, čo by zas cenu stláčalo nadol. Výraznejší cenový rast ropy sa z tohto dôvodu teda očakávať nedá. (rb)

Zahraničný dlh SR Zahraničné zadlženie Slovenska (pôžičky poskytnuté zahraničnými subjektmi domácej ekonomike) sa v druhom kvartáli 2016 zvýšilo na nový historický rekord vo výške takmer 70 miliárd eur. V prepočte k HDP sa pritom jedná o podiel 87% a vďaka silnému rastu Slovenskej ekonomiky sa z takéhoto hľadiska nejedná o bezprostredné maximum (graf). Zahraničný dlh vykazuje Národná banka Slovenska (NBS), pričom ten pozostáva zo zadlženia vládneho sektora, finančných inštitúcii (komerčné banky a NBS), medzipodnikových pôžičiek (napríklad pôžičky realizované medzi dcérou v SR a matkou v zahraničí) a ostatných sektorov. V posledných piatich rokoch bolo zahraničné

zadlženie ťahané cez pôžičky vládneho sektora vďaka prístupnejšiemu a lacnejšiemu financovaniu v spojení s uvoľnenou menovou politikou ECB. V poslednom sledovanom kvartáli sa ale zadlženie zvý-

šilo prostredníctvom vloženej hotovosti a krátkodobých vkladov do NBS a vďaka zvýšením medzipodnikovým pôžičkám, čo môže napríklad súvisieť s investíciami Land Roveru. (mn)

Strana 8


Slovenský turizmus čaká rekordný rok Turizmus na Slovensku predstavuje v posledných dvoch rokoch odvetvie s veľmi vysokým tempom rastu. Podľa agentúry SACR bol počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku za prvých 7 mesiacov roku 2016 až 2,8 milióna. Z tohto počtu bolo 1,7 mil. turistov zo Slovenska a 1,1 mil. zo zahraničia. Oproti rovnakému obdobiu v roku 2015 tak došlo ku rastu až o 19,7%. Rok 2015 bol pritom rekordným rokom, čo sa turizmu na Slovensku týka. Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach tu dosiahol až 4,33 milióna, čím bol prekonaný predošlí rekord 4,08 mil. turistov z roku 2008 (rekord v počte prenocovaní turistov stále drží rok 2008 s 12,46 mil. prenocovaní, v roku 2015 bolo prenocovaní 12,35 mil.). Prvých 7 mesiacov v roku 2016 teda prinieslo až 2,8 mil. turistov, pričom spravidla viac návštevníkov na Slovensko prichádza v druhom polroku (kvôli mesiacom júl a august). Ak by teda nárast počtu návštevníkov pokračoval v takom tempe ako doteraz, tak by rok 2016 pre slovenský turizmus mohol znamenať dokonca až prekročenie hranice 5 miliónov návštevníkov. V roku 2016 bol rekordný mesiac jún, keď počet návštevníkov dosiahol až 560 tisíc. Najväčšiu časť zahraničných turistov za rok

2016 tvorili český turisti, ktorých počet medziročne vzrástol takmer až na 342 tisíc (+ 26,9%). Za nimi sa radili turisti z Poľska (113 tisíc), Nemecka (98 tisíc) a Maďarska (54 tisíc). Viac než 20%-ný nárast turistov pre Slovensko turisticky významnejších krajín podľa počtu návštevníkov zaznamenali aj návštevníci z Maďarska (+40,1%), USA (+28,2%), Veľkej Británie (+21,1%) a Talianska (+20,8%). Z hľadiska zamestnanosti zodpovedá turizmus zhruba za 60 tisíc pracovných miest

(nepriamo až okolo 140 tisíc). Jeho podiel na HDP Slovenska je okolo 2,5%, pričom možný 20%-ný medziročný rast návštevníkov môže pre hospodársky rast Slovenska znamenať nezanedbateľný prínos. V druhom polroku sa navyše premietnu aj čísla z nášho predsedníctva EÚ. (rb)

Tržby za služby a tovar vo vnútornom obchode SR Medziročne sa v auguste zvýšili tržby vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac to bolo v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov, a to až o 20,2%. Spôsobené to bolo najmä vyšším predajom až o 30%. V porovnaní s augustom vzrástli aj tržby vo veľkoobchode o 3,9%, najmä pri poľnohospodárskych surovinách (32,7%) a zariadeniach pre informačno-komunikačné technológie IKT (12,4%). Mierne vzrástli aj tržby

v maloobchode o 1,9%, čo bolo v dôsledku nepokojov v iných krajispôsobené najmä vyšším predajom nách a turistických destináciách. potravín, nápojov a tabaku (10%), Činnosti reštaurácií a pohostinstiev rast brzdili menšie tržby v IKT (- vzrástli o 2,8%. (sd) 7,8%). Počítače a iné informačné zariadenia sa tak viac predávali vo veľkom a menej do TRŽBY ZA VLASTNÉ VÝKONY A TOVAR domácností. PrekvapiPredaj a oprava motorových vozidiel 20,2% vo sa zvýšili tržby v ubytovaní až o 17,1% Veľkoobchod 3,9% čo potvrdzuje fakt, že Maloobchod 1,9% ľudia preferovali dovoUbytovanie 17,2% lenky na Slovensku Reštaurácie a pohostinstvá 2,8% Strana 9


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 10


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Akcie spoločnosti Tesco reagovali na správy o úspešnom prvom polroku veľmi vysokým rastom. Predstavoval viac než 10% počas 24 hodín z 190 na viac než 210 libier. Príjmy spoločnosti totiž za posledného polroka vzrástli o 1%. Nejedná sa o vysoký rast, posolstvo polročného výsledku vak spočívalo v tom, že prepad spoločnosti sa zastavil a nahradili ho pozitívne výsledky. Tesco totiž v posledných rokoch konštantne strácalo trhový podiel kvôli konkurencií. Hodnota jej akcií medzi rokmi 2013-2015 klesla z 350 na takmer 150 libier. Spoločnosť prechádza veľkou reštrukturalizáciou, ktorá sa začala vyplácať a v prvom polroku 2016 si spoločnosť udržala 28%-ný podiel na trhu vo Veľkej Británii. Gro reštrukturalizácie predstavuje redukcia nákladov a takisto aj znižovanie cien na pritiahnutie zákazníkov.



Najväčší japonský pivovar Asahi prejavil záujem o kúpu pivovarov vo vlastníctve SABMiller v ČR, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku a aj na Slovensku. Patrí medzi ne napríklad Plzenský Prazdroj alebo pivovar Topvar. Za akvizíciu pivovarov v spomínaných krajinách ponúka Asahai spoločnosti SABMiller 4,9 mld. USD. SABMiller totiž na požiadavku protimonopolných úradov musí predať časť svojich aktív pred dlho očakávanou akvizíciou od spoločnosti AB InBev.



Japonská poisťovňa Sompo plánuje expandovať do Spojených štátov cez akvizíciu americkej poisťovne Endurance Specialty. Za akvizíciu ponúka 6,3 mld. USD. Sompo je treťou najväčšou poisťovňou v Japonsku no nie prvou, ktorá sa zaujíma o zahraničné akvizície. Japonsky poisťovací trh totiž kvôli starnúcej populácií klesá a mnoho poisťovní tak hľadá cezhraničné možnosti expanzie. Pri tomto obchode sa jedná o historicky druhú najväčšiu akvizíciu japonskou poisťovňou.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Csatári Erik Demová Simona Medvecová Miroslava Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 11

DOKEDY VYDRŽÍ TAKÝTO DOPYT PO BYTOCH?

Recommend Documents