DEJINY FILOZOFIE 5 Poklasická filozofia 19. storočia KATEDRA FILOZOFIE A DEJÍN FILOZOFIE doc. PhDr. Ladislav Kiczko, PhD. Kód predmetu: A-boFI-006 Počet hodín týždenne: 2 Počet kreditov: 4
Členenie kurzu: 1. Úvod do problematiky (základná charakteristika poklasickej filozofie, hlavné smery a problémy, otázka periodizácie, scientizmus a antropologizmus) 2. Vznik a premeny pozitivizmu 2.1. Klasický pozitivizmus 2.1.1. Pozitívna filozofia Augusta Comta 2.1.2. Anglický pozitivizmus John Stuart Mill Herbert Spencer 2.2. Druhá fáza pozitivizmu - empiriokriticizmus Richard Avenarius, Ernst Mach 3. Iracionalistická antropológia 3.1. Pesimistický voluntarizmus Arthura Schopenhauera 3.2. Filozofia vôle k moci Friedricha Nietzscheho 3.3. Filozofia existencie Sørena Kierkegaarda 4. Rozpad Hegelovej školy a vznik marxizmu 4.1. Starohegelovci a mladohegelovci. Filozofia človeka Ludwiga Feuerbacha 4.2. Filozofia praxe a dejín Karla Marxa 5. Nemecké novokantovstvo 5.1. Marburská škola Hermann Cohen, Paul Natorp, Ernst Cassirer 5.2. Bádenská škola Wilhelm Windelband, Heinrich Rickert, Emil Lask 6. Filozofia života 6.1. Historizujúci variant filozofie života Wilhelm Dilthey 6.2. Intuicionistický variant filozofie života Henri Bergson
Literatúra: I) Základné učebnice a monografie: 1. Mihina, F.- Leško, V.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Prešov 1994, Bratislava 1999. 2. Mihina, F. : Klasická pozitívna filozofia. Prešov 1995. 3. Major, L.- Sobotka, M.: Dějiny filozofie III., Praha FFUK (skriptá, viacero vydaní). 4. Popelová, J.: Rozpad klasické filosofie. Praha 1968. II) Základné texty: 1. A. Comte: Kurz pozitívnej filozofie, 1. prednáška a 2. prednáška. In: Antológia z diel, filozofov, zv. 7. (Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo), Bratislava 1967, s. 39-61 (Prvá prednáška). 2. H. Spencer: Systém syntetickej filozofie – Základné princípy. I. časť – Nepoznateľné In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 147-157. 3. H. Spencer: Systém syntetickej filozofie – Základné princípy. II. časť – Poznateľné. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 159-178. 4. E. Mach: Analýza pocitov. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 199-213. 5. A. Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7, s. 289302 (Prvé nazeranie sveta ako predstavy). 6. A. Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7, s. 302324 a 334-354 (Prvé nazeranie sveta ako vôle a Druhé nazeranie sveta ako vôle). 7. F. Nietzsche: Genealógia morálky. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 361-370 (1. kapitola). 8. K. Marx: Ekonomicko-filozofické rukopisy. In: Antológia z diel filozofov, zv. 10. (Marxisticko-leninská filozofia), Bratislava 1977, s. 57-78. 9. W. Windelband: Prelúdiá. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7., s. 501-523. 10. W. Dilthey: Úvod do duchovných vied. In: Antológia z diel filozofov, zv. 7. , s. 565-588. 11. W. Dilthey: Život a dejinné vedomie (Typy svetonázorov a ich sformovanie v metafyzických systémoch: I. kap.- Život a svetonázor, s. 333-343). Bratislava 1980. 12. H. Bergson: Tvorivý vývoj ( kap. III. - O význame života). In: Antológia z diel filozofov, zv. 8., (Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia a existencializmus), Bratislava 1969, s. 153166. III) Odporúčaná literatúra: 1. Störig, H.: Malé dějiny filozofie. Praha 1991 (príslušné kapitoly) 2. Scruton, R.: Krátke dejiny novovekej filozofie. Bratislava 1991 (príslušné kapitoly) 3. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Bratislava 1973 (príslušné kapitoly) 4. Netopilík, J.: Co víte o filozofii 19. století. 1. díl. Praha 1988. 5. Kenny, A.: Stručné dějiny západní filosofie. Volvox Globator, Praha 2000 (príslušné kapitoly) 6. Weischedel, W.: Zadní schodiště filosofie. Olomouc 1995 (príslušné kapitoly) 7. Tatarkiewicz, W.: Historia filozofii. Warszawa 1968, zv. 3 (príslušné kapitoly) 8. Solomon, R.C.: Vzostup a pád subjektu alebo od Rousseaua po Derridu. Enigma Nitra 1996. 9. Solovjov, V.: Krize západní filosofie (Proti pozitivistům). Olomouc 2001.
Auguste Comte - založenie klasického pozitivizmu a) "Objav" tzv. zákona troch štádií — metódy a druhy filozofie zodpovedajúce jednotlivým štádiám; úsilie o „pozitívne“ východisko filozofie a vedy (čo značí adjektívum "pozitívny"); charakteristické črty, predmet a hlavné úlohy pozitívnej filozofie. b) Comtova klasifikácia vied — čím sa líši od predchádzajúcich klasifikácií?; akým základným princípom sa riadi?; založenie sociológie ako pozitívnej vedy, jej delenie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku; tri štádiá v dejinách ľudstva a ich charakteristika; pozitívne náboženstvo humanity.
Anglický pozitivizmus: John Stuart Mill a) Empirický, psychologický a logický základ jeho pozitivizmu; psychológia ako veda o skutočných i možných stavoch vedomia; logika ako odvetvie psychológie; Millov senzualistický agnosticizmus, fenomenalizmus, induktivizmus a asocianizmus; indukcia ako základný poznávací postup: ťažkosti so zdôvodnením jej všeobecnej platnosti (prijatie obsahového "princípu všeobecnej rovnorodosti prírody" Russellove námietky); b) Millovo chápanie príčinnosti (kauzality); „Millove kánony“ experimentálneho skúmania (čo sa pomocou nich zisťuje?); Millova verzia utilitarizmu (porovnať ho s Benthamovým utilitarizmom); etika a sociálna filozofia.
Spencerov variant anglického pozitivizmu
Druhá fáza pozitivizmu: empiriokriticizmus
Úvahy o nepoznateľnom a poznateľnom; aký typ poznania predstavuje filozofia v porovnaní s vedou? úloha filozofie; univerzálny zákon evolúcie, mechanistické chápanie evolúcie (konkretizovať, v čom spočíva), evolúcia a disolúcia; Spencerova sociológia a etika.
Radikalizácia programu klasického pozitivizmu (v akom zmysle?); Richard Avenarius - úsilie o prekonanie pozostatkov metafyziky (ktorých?); učenie o principiálnej koordinácii; kritika skúsenosti a "introjekcie" (dôvody tejto kritiky); princíp najmenšieho vynaloženia síl; Ernst Mach - teória neutrálneho monizmu alebo empiriomonizmu ("neutrálne elementy" ako základ sveta a poznania); chápanie vedeckého zákona, povaha pojmov a zákonov vedy; princíp ekonómie myslenia.
Sören Kierkegaard
Arthur Schopenhauer
Iracionalistické, antihegelovské, nešpekulatívne východisko jeho filozofie; kritika objektívneho myslenia a abstraktných pojmov; obrat k subjektivite a vnútrajškovosti (prežívanie drámy osobnej existencie), pojem úzkosti a okamžiku; chápanie človeka; tri štádiá (štýly) ľudského života, možnosť teleologickej suspenzácie etického; viera ako paradox a vášeň; kritika neautentického kresťanstva; charakteristika doby revolučnej a doby súčasnej (kritika verejnosti).
a) Inšpiračné zdroje jeho voluntaristickej, pesimistickej metafyziky. Prečo musí byť východisko metafyziky empirické a idealistické? Uvažovanie o svete ako o predstave: subjekt ako nositeľ sveta, totožnosť predstavy a objektu, štyri podoby vety o dôvode (hranice jej použiteľnosti). b) Uvažovanie o svete ako vôli: Schopenhauerov postup vedúci k záveru, že vecou osebe, skrytou podstatou sveta je vôľa (čo o nej možno povedať?); zviditeľňovanie vôle na rôznych stupňoch jej objektivácie (úloha individuačného princípu). Pesimistický pohľad na údel človeka, chod dejín a beh prírody. Možnosti, ako sa dočasne zbaviť utrpenia, resp. ako ho zmierniť (geniálny spôsob nazerania v umení, etika súcitu). Askéza ako cesta k úplnej negácii vôle a tým aj utrpenia (v stave nirvány).
Friedrich Nietzsche
Karl Marx
a) Tri etapy v Nietzscheho tvorbe (ich stručná charakteristika). Nietzscheho "filozofovanie kladivom" ako rozbíjanie modiel a predsudkov európskej metafyziky. Nietzscheho pohľad na problém pravdy a lži; perspektivizmus. Genealógia ako metóda odhaľovania pôvodu našich hodnotení. Vznešený (aristokratický) a nevznešený (otrocký, plebejský) spôsob hodnotenia a typ morálky. Nietzscheho kritika kresťanstva (ako určitého typu náboženstva a morálneho výkladu sveta). Stanovisko imoralizmu. b) Nietzscheho kľúčový koncept vôľa k moci (vysvetliť ho a porovnať so Schopenhauerovou vôľou k životu). Herakleitovské chápanie bytia. Diagnostika úpadku európskeho ducha a prehlbujúceho sa nihilizmu (nihilizmus ako nevyhnutný medzistav). Výzva na prehodnotenie doterajších hodnôt; ohlasovanie konca človeka a príchodu nadčloveka; postoj radostného pritakávania životu (význam utrpenia a bolesti pre zocelenie a zušľachtenie ducha); myšlienka večného návratu.
Kritické nadväzovanie na Hegela a Feuerbacha; praktické, revolučné úlohy filozofie; teória odcudzenia (štvoraké odcudzenie v podmienkach kapitalistickej výroby; možnosti jeho zrušenia); chápanie človeka; historický materializmus ako aplikácia dialektického materializmu na dejiny a spoločnosť, dejiny ako prírodnohistorický proces, spoločenskoekonomické formácie a ich striedanie v dejinách, dialektika výrobných síl a výrobných vzťahov, základne a nadstavby, triedna spoločnosť a vízia beztriednej spoločnosti.
NOVOKANTOVSTVO
NOVOKANTOVSTVO
Marburská (transcendentálno-logická) škola:
Bádenská (transcendentálno-axiologická) škola:
Hermann Cohen, Paul Natorp, Ernst Cassirer
Wilhem Windelband, Heinrich Rickert, Emil Lask
Návrat ku Kantovi (Kritika čistého rozumu, v akom zmysle?). Skúmanie predpokladov a podmienok vedeckého poznania; odmietnutie empirizmu v mene čistého racionalizmu, kritika psychologizmu, dualizmu veci osebe a javu, materializmu, substancializmu; porovnanie s empiriokriticizmom; systém filozofie: logika, etika, estetika; koncepcia „etického socializmu“; E. Cassirer: človek ako „animal symbolicum“, filozofia „symbolických foriem“.
Inšpirácia Kantovou Kritikou praktického rozumu. Orientácia na problematiku hodnôt a metodologických základov duchovných vied (vied o dejinách a o kultúre); rozlíšenie faktu a hodnoty; empirické a normatívne vedomie; problém platnosti; transcendentalistické chápanie hodnôt; metodologická odlišnosť prírodných (nomotetických) a duchovných (idiografických) vied; porovnať s Diltheyovým pohľadom na tento problém.
Historizujúci variant filozofie života („Lebensphilosophie“)
Intuicionistický variant filozofie života Henri Bergson
Wilhelm Dilthey Empirické východisko jeho filozofie: život; prvotnosť života vo vzťahu k rozumu a poznaniu; rozum ako historický fenomén; centrálny pojem života: "zážitok"; rozlíšenie vysvetľovania a chápania; obsahová odlišnosť "duchovných" a prírodných vied (porovnať s bádenskou školou); metódy duchovných vied: antropológia, deskriptívna psychológia a predovšetkým hermeneutika (ako metóda chápania súvislostí tak individuálneho života, ako aj dejín); teória svetonázorov štruktúra a typy svetonázorov.
Kritika mechanizmu a finalizmu; jasné odlíšenie času od priestoru: čas ako plynutie, nedeliteľné plynulé dianie; trvanie (durée) ako základ nášho bytia a podstata vecí; analógia medzi vývojom života a vývojom vedomia (prúd vedomia, prúd života); duchovná a tvorivá povaha vývoja; prirovnanie života k rozmachu (élan vital), vzťah hmoty a vedomia (ich základné charakteristiky); inštinkt, intelekt a intuícia; zatvorená a otvorená morálka, statické a dynamické náboženstvo.
