Breh rieky

Program Živá voda / Breh rieky

Program ŽIVÁ VODA V koľkých knižkách ste čítali o "živej vode"? Nie, nemusíte hľadať, otvárať a listovať v rozprávkach, nielen tam ju možno nájsť. Ak chcete sami nájsť "živú vodu", zapojte sa do aktivít, ktoré sú zamerané na zisťovanie kvality riek a monitoringu obojživelníkov na Slovensku. Program Živá voda je určený najmä pre deti vo veku 10 až 14 rokov, zapojiť sa však môžu aj dospelí. Je rozdelený na päť častí, v ktorých účastníci sledujú vybranú rieku či jazierko a ich okolie, zisťujú kvalitu vody, hľadajú živočíchy a rastliny, ktoré tam žijú a učia sa rozpoznávať, ako ľudská činnosť vplýva na to, čo sa s vodnými plochami deje. Väčšia časť projektu bola spracovaná s použitím materiálov Field Studies Council, Veľká Británia a Alcedokontakt Vsetín. Projekt recenzoval Doc. RNDr. Hubert Hilbert, CSc., za čo mu touto cestou ďakujeme.

Voda, prameň života Podáva všeobecnú charakteristiku vody, poukazuje na jej nesmierny význam v celosvetovom meradle a dozviete sa tiež niečo o jej kolobehu v prírode. Súčasťou projektu sú návody na hodnotenie hospodárenia s vodou v domácnostiach. Potrebné pomôcky: kancelárske potreby (ceruzka, papier)

Živá rieka Deti popisujú vybranú rieku - kadiaľ rieka tečie, aká je veľká, aké druhy rastlín a živočíchov v nej žijú a aká je jej kvalita. Merania a pozorovania prebiehajú na jar a na jeseň. Počas meraní sa údaje zapisujú do záznamových kariet. Potrebné pomôcky: farebné stupnice na vyhodnotenie nameraného ph 0-12 a 4-7, stupnica na test tvrdosti vody, sada indikátorových papierikov na meranie pH 0-12 (20 ks), pH 4-7 (10 ks) a indikátorových papierikov na meranie tvrdosti vody (10ks).

Breh rieky S riekou úzko súvisí aj jej okolie a jej brehy. Zaujímavé je pozorovať život na brehoch riek - rastlinky a živočíchy, ktorých existencia je úzko spätá s riekou. V tejto časti si účastníci sami zhotovujú podľa návodu niektoré pomôcky na pozorovanie vybraných živočíchov a rastlín a sledujú ich výskyt na brehoch. Výsledky deti zaznamenávajú do zápisníka pozorovateľa. Pozorovania môžu prebiehať od marca do polovice júna. Potrebné pomôcky: Pomôcka na určovanie živočíchov a rastlín.

Povodie Táto časť projektu hodnotí vzťah krajiny s povodím rieky (využitie v priemysle a poľnohospodárstve, hodnotenie kvality tohto územia a jeho vhodnosť pre voľne žijúce živočíchy). Nemenej zaujímavé je aj zisťovanie putovania rieky v histórii územia, či už zo starých kníh, máp, či rozprávania obyvateľov. Projekt pomôže deťom uvedomiť si dôležité postavenie jednotlivca ako spotrebiteľa z hľadiska používania ekologických výrobkov.

Stojaté vody Obsahuje stručné informácie o stojatých vodách: Aké stojaté vody poznáme? Aký je život pod hladinou? Aký význam majú periodické mláky pre živočíchov? Súčasťou projektu je monitoring výskytu obojživelníkov vo vašom okolí, čím môžete prispieť k celoslovenskému monitoringu a ochrane žiab. Metodický materiál Živá voda je určený deťom aj dospelým. Sami si môžete vybrať, či sa zapojíte do všetkých piatich projektov Živej vody, alebo len do tých, ktoré Vás najviac zaujali. Program Živá voda sa dá využiť ako doplnok mnohých vyučovacích predmetov a zároveň budeme radi, pokiaľ Vaše aktivity spropagujete aj vo svojom okolí, čím posilníte význam nášho spoločného úsilia.

Strom života, Mlynské Nivy 41, 821 09 Bratislava, www.stromzivota.sk , [email protected]


Projekt: Breh rieky Breh rieky ponúka mnoţstvo biotopov pre existenciu rôznych druhov organizmov, aj takých, ktoré nepatria do našich podmienok – inváznych druhov rastlín. Projekt popisuje niektoré typy ekosystémov viazaných na vodu. Ubúdanie vody sprevádzané negatívnou činnosťou človeka sú taktieţ témou kapitol tohto projektu. Praktická časť sa zameriava na analýzu brehu a spoznávanie jednotlivých druhov organizmov, ktoré tam ţijú.

Obsah teoretickej časti projektu: 01. Brehy pre ţivot 02. Záplavové územie rieky a meandre 03. Vznik mŕtvych ramien 04. Močariská a rašeliniská 05. Lúky a pasienky v okolí riek 06. Brehové porasty

07. 08. 09. 10. 11. 12.

Horské rieky Níţinné rieky Ubúdanie vody v riekach a jej okolí Starostlivosť o riečne brehy Nepôvodné druhy rastlín na brehoch Na zamyslenie

Brehy pre život 1

Brehy sú rovnako významným prostredím pre rastliny a ţivočíchy ako rieka. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú prírodnú hodnotu brehov, napríklad aká je tam pôda, či rieka tečie cez les, pole alebo cez mesto, či je vysoko v horách alebo v níţine. To všetko má vplyv na charakter brehov. Vo všeobecnosti sa rieky vţdy nachádzajú na dne dolín. Údolie môţe byť úzke so strmými úbočiami, alebo široké, ploché, s miernymi svahmi, takţe si niekedy ani neuvedomíme, ţe sme v údolí nejakej rieky. Brehy rieky, tým ţe sú na dne údolia, sú bliţšie k spodnej vode, preto sú vlhšie. Ak sa od rieky vzďaľujeme smerom vyššie, svahy sú strmšie a pôda suchšia. Na začiatok si zopakujme niečo o kolobehu vody. Keď prší, daţďová voda padá na zem z oblakov. Časť vody odteká po povrchu a časť vsiakne do zeme. Tu môţe pokračovať niekoľkými cestami. Časť vody môţe presiaknuť aţ do hĺbky, ktorá je stále nasiaknutá vodou. Volá sa saturačná zóna. Hlbšie pod ňu sa daţďová voda nemôţe dostať. Hranica medzi saturovanou (mokrou) a nesaturovanou (suchšou) pôdou sa nazýva hladina spodnej vody. Ak je hladina spodnej vody blízko pod povrchom pôdy, spôsobuje to jej zamokrenie. Ak je pôda silne nasiaknutá značnú časť roka, je veľmi vhodným miestom pre vlhkomilné rastliny a živočíchy.



Záplavové územie a meandre 2

Záplavové územie Záplavové územie je pás po oboch stranách rieky, ktorý je počas záplav pod vodou. Obrázok ukazuje priečny rez riekou, jej brehmi a záplavovým územím.

Niekedy sa môţe zdať, ţe záplavy a povodne sú hrozbou pre riečne brehy. Rieky sa vţdy rozvodňovali, je to ich prirodzená vlastnosť. Ak sa do povodia dostane nadmerné mnoţstvo vody, obyčajne na jar alebo počas daţdivého leta, koryto nie je schopné pojať celé mnoţstvo vody a tak sa rieka rozleje na svoju nivu (záplavové územie). Záplavy jednoducho patria na záplavové územie. Veľa ľudí chápe záplavy ako súčasť rieky. Ţiaľ, veľa iných ľudí to ignoruje a stavia domy, obchody, úrady a továrne na zaplavovaných územiach, čo následne, keď prídu záplavy, spôsobuje veľké problémy a škody.



Meandre Typickým znakom záplavového územia sú zákruty a ohyby rieky, nazývané meandre. Tu, kde prúd rieky slabne a klesá jej energia, sa ukladá materiál prinesený z horného toku. Takto nanosený materiál sa stáva rieke prekáţkou, cez ktorú musí prejsť. Keď sa rieka začne zatáčať do oblúka, okamţite to vyvolá eróziu, ktorá zvyšuje kľukatosť rieky. Dobre poznáte situáciu, keď vbehnete bicyklom do ostrej zákruty. Odstredivá sila vás vytlačí na vonkajšiu stranu oblúka. To isté sa deje aj v rieke. Čím viac vody naráţa na breh, tým je erózia väčšia. Podmývanie vonkajších brehov formuje riečny útes - nárazový breh. Prúd na vnútornej strane ohybu rieky je pomalší, preto sa tu materiál usadzuje a vytvárajú sa nánosy, plytčiny, prípadne pláţe. Táto časť brehu sa volá sedimentačný breh.

Odplavovanie materiálu z vonkajšieho oblúka a ukladanie pri vnútornom oblúku spôsobuje postupné zvyšovanie kľukatosti rieky. Meandrovanie rieky naprieč zaplavovaným územím odoberá rieke veľa energie. Ak je trasa rieky kľukatá a dlhá, trvá vode dlhšie, kým prejde určitú vzdialenosť. Ak rieka tečie najkratším, teda priamym smerom, mnoţstvo a rýchlosť vody môţu byť veľmi deštruktívne (sila rieky sa prejavuje v rýchlych a ničivých povodniach).

Vznik mŕtvych ramien 3

Voda sa v meandroch pohybuje pomalšie ako v hlavnom prúde, preto sa tu usadzuje riečny materiál. Nahromadené usadeniny postupne oddelia meander od hlavného prúdu a vznikne mŕtve rameno v tvare polmesiaca. Po rokoch ramená vyschnú, zarastú vegetáciou a stanú sa súčasťou zaplavovaného územia. Je to pomalý proces, ale človek zasypávaním mŕtvych ramien môţe tento proces urýchliť. Zvyšky ramien môţete niekedy pozorovať ako polmesiacovité prehĺbeniny v záplavových územiach.



Keď sa rieka oddelí od meandra, jej tok je kratší a má viac energie na eróziu. Z brehov odnáša viac materiálu, ktorý sa postupne dolu prúdom usadzuje. Usadeniny tvoria opäť novú prekáţku a vytvoria podmienky pre nové meandre. Takým spôsobom sa koryto rieky predĺţi a energia rieky zostáva vyrovnaná. Rieka sa teda vo svojom záplavovom území pohybuje nielen dolu prúdom, ale aj do strán. Výstavba na záplavových územiach riek je preto nevhodná.

Močiare, rašeliniská, slatiny a vrchoviská 4

Popri riekach, v najzamokrenejších lokalitách, vznikajú močariská a rašeliniská. Močiare sú mimoriadne mokré miesta so stojatou vodou, s rastlinami ako sú: vysoké trávy, trstina, nezábudka, mäta. Veľké močariská sú vhodným prostredím pre rôzne druhy vtákov, napríklad kaňu močiarnu a bučiaka veľkého. Menšie močariská poskytujú domov pre trsteniarika bahenného a trsteniarika malého, chriašteľa vodného, strnádku trstinovú. Tŕstie z močiarov sa v minulosti intenzívne vyuţívalo napríklad na pokrytie striech, alebo na steny pod omietky. Rašeliniská sú prevlhčené miesta so stojatou vodou, ktorá sem stiekla po svahu alebo vystúpením podzemnej vody. Tvoria sa z vegetácie, ktorá nezhnila, nerozloţila sa. Rašeliniská sú sústavne nasiaknuté vodou a nedostatok kyslíka v pôde obmedzuje bakteriálnu činnosť. Tam, kde nie sú baktérie, nie je ani hnilobný rozklad. Preto sa odumreté rastliny hromadia bez rozkladu, v dôsledku čoho vzniká rašelina a rašeliniská.



Rašelina, ktorá sa nachádza na kyslých, napríklad ţulových horninách, je veľmi kyslá. Často na nej prevládajú rastlinné druhy ako mach rašelinník alebo páperník či ostrice. Z kvitnúcich kríkov tu nájdeme vres obyčajný, kľukvu močiarnu, andromédu sivolistú a čučoriedky. Takéto rašeliniská sa nachádzajú najmä v horských oblastiach Slovenska. Vytvorenie 1-2 mm hrubej vrstvy rašeliny trvá pribliţne rok, teda metrová vrstva sa tvorí 500-1000 rokov!

Na rašeliniskách nájdeme aj zvláštne mäsoţravé rastliny. V dôsledku nedostatočného rozkladu rastlinných zvyškov je zásoba ţivín v pôde, najmä dusíka, veľmi nízka. Rastliny sú nútené hľadať iné zdroje pre svoju výţivu, napríklad hmyz a pavúky. Príkladom takejto rastliny je rosička okrúhlolistá. Jej listy sú pokryté chĺpkami, ktoré obsahujú sladkú šťavu lákajúcu muchy. Keď si mucha sadne na rastlinu, zamotá sa do lepkavých chĺpkov. Na muchu sa vylúčia tráviace šťavy, ktoré ju rozloţia na „polievku", ktorú rosička dokáţe prijať. Po skonzumovaní potravy sa chĺpky znovu otvoria a sú pripravené chytiť ďalšiu obeť. Niektoré rašeliniská sú menej kyslé. Ich pH reakcia je neutrálna aţ alkalická, preto sú výţivnejšie. Takéto rašeliny sa nazývajú slatiny. Rastú na nich najmä ostrice a bezkolenec belasý. Nachádzajú sa najmä v níţinných oblastiach, v údoliach väčších riek, kde je vysoká hladina podzemnej vody. V prírode sa najčastejšie vyskytujú rôzne prechody medzi oboma hlavnými typmi. Slatiny zaberajú na Slovensku rozlohu asi 3 000 ha. Asi 550 ha zaberajú vrchoviská, ktoré vznikajú iba z daţďovej a snehovej vody v oblastiach, kde zráţky prevládajú nad výparom. Rašeliniská sú prostredím mimoriadne dôleţitým, súčasne však aj najohrozenejším, pretoţe ich počet v dôsledku ťaţby rašeliny ustavične klesá. Ochrana zachovalých rašelinísk je preto mimoriadne potrebná. Na Slovensku sú niektoré rašeliniská chránené ako prírodné rezervácie. Rašelina sa pouţíva v poľnohospodárstve ako hnojivo a na rekultiváciu pôd v záhradníctve, čiastočne sa vyuţíva aj v zdravotníctve.

Lúky a pasienky v okolí riek 5

V minulosti ľudia rúbali lesy, aby získali voľné plochy pre pasenie zdomácnených zvierat a pre pestovanie rastlín. Najlepšiu pôdu našli pozdĺţ riek. Pôdy, ktoré sa vytvárali z riečnych náplavov, sú veľmi bohaté na ţiviny. Vysoký obsah ţivín a dostatok vlahy sú podmienkou pre existenciu veľkého počtu rastlinných druhov, ako sú napríklad vzácna korunka strakatá, pichliač močiarny, myší chvost, kukučka lúčna a iné. Z drevín v pôvodných lesoch okolo riek bola najviac zastúpená vŕba biela a krehká, topole, bresty, jasene. Ich ústup spôsobila regulácia vodných tokov.



Na odlesňovanie sa niekedy pouţívali i veľmi drastické metódy. Stojace stromy sa olúpali, aby vyschli a potom ich zapálili. Miesta, kde sa takéto ničenie pôvodných lesov dialo, ľudia nazvali ţiarami, alebo ţdiarmi. Pohľad na mapu, ale aj historické miestopisné názvy ukazujú, kde tieto miesta boli. Obce Ţdiar, Ţiar, Ţehy, Ţehra, Poţehy, horské hrebene a vrcholy Ţiar, Ţeravice, Ţarnov, sú príkladmi prípadov, akých je na Slovensku okolo sto. Veľa vrchov má meno odvodené od pálenia, ako Pálenica, Spálená, Spálenisko atď. S odstraňovaním lesov súvisia aj názvy Klčov, Porúbka, Sečovce atď. Prvé boli odlesnené úrodné teplé níţiny. Ešte dnes je lesnatosť na juhozápadnom Slovensku len 10 % a v kotlinách 10-15 %. Dnes sa na pôvodne odlesnených plochách okolo riek pestuje kukurica, obilniny a zemiaky. Lúky, ktoré sú priamo závislé od mnoţstva vody, trvalého zamokrenia alebo občasného zaplavenia nazývame mokraďné lúčne spoločenstvá. Najznámejšie sú:  Vysoko-bylinné spoločenstvá - podmáčané lúky v nivách riek a na podsvahových prameniskách.  Aluviálne lúky – pravidelne zaplavované vodou.  Vegetácia vysokých ostríc a trstinové spoločenstvá mokradí – trvale zamokrené oblasti v blízkosti vodných plôch, prelínajú sa s močiarmi a rašeliniskami.

Brehové porasty 6

Napriek intenzívnemu výrubu lesných porastov sú lesy a stromy pozdĺţ riek stále dôleţitým prostredím. Sú nielen pekné na pohľad, ale veľmi potrebné pre mnoho druhov rastlín a ţivočíchov. Toto prostredie poskytuje domov hmyzu, ktorý je potravou pre mnohé druhy rýb. Pre niektoré ryby sú tône stromov sklonených nad riekou vynikajúcim úkrytom, iné zasa kladú ikry na korene pod hladinou vody. Opadané listy sú potravou pre malé vodné ţivočíchy, napríklad pre podenky a kôrovce, niektoré si medzi koreňmi stromov stavajú obydlia. Veľa ľudí si pri slove rieka predstaví vŕbu. Vŕby uprednostňujú mokrú pôdu, ba aţ stojatú vodu. Na Slovensku rastie viacero druhov vŕb. Medzi najznámejšie patrí vŕba biela. Často sa vyskytujú najmä pri Dunaji, Váhu, Hrone a Laborci. Vo všeobecnosti rastú na území do výšky 900 metrov nad morom. V níţinách sa vyskytuje aj vŕba trojtyčinková, vŕba lykovcová a vŕba popolavá. Na močariskách vo vyšších polohách rastie vŕba krehká a vŕba päťtyčinková. Okolo potokov vŕba košíkarská a purpurová. Iný druh stromu, ktorý obľubuje vlhké prostredie, je jelša. Na Slovensku rastú dva druhy. V níţinách okolo riek a pri močariskách rastie jelša lepkavá. V horských oblastiach okolo tokov rastie jelša sivá. Uprednostňuje lokality, kde korene môţu preniknúť aţ k vode. Pred zničením pôvodných lesov sa vyskytovala často, i keď nikdy netvorila súvislé porasty. Kôra sa pouţívala na výrobu triesla, drevo na vodné stavby, ale aj v nábytkárstve a rezbárstve. Topole patria tieţ medzi vlhkomilné stromy. Dávajú prednosť tečúcim vodám pred stojatou vodou. Okrem pôvodných druhov - topoľ osika, topoľ biely a topoľ čierny sa vyskytuje veľa nepôvodných druhov kríţencov, ktoré nevyţadujú natoľko vlhké prostredie.



Stromy z riečnych brehov sa pouţívajú aj na menej známe účely. Viete, ţe jedna zo zloţiek acylpirínu sa pôvodne získala z vŕby? Z vŕby sa robia aj košíky a v Anglicku kriketové palice. Rešetliak prečisťujúci sa zase pouţíva na výrobu pušného prachu.

Horské rieky 7

Horské toky majú obyčajne balvanisté brehy, na brehoch ktorých rastie viac druhov rôznych krovín a stromov. Na miestach vystavených silnej erózii, kde sa vytvárajú zvislé brehy - útesy - je vegetácia veľmi chudobná. Okrem machov tu rastú prevaţne tzv. pionierske dreviny (napr. krovité vŕby) a myrikovka nemecká. Opakom útesov sú okruhliakové brehy vyskytujúce sa na sedimentačných brehoch. Na jar a v lete sú zvyčajne zakvitnuté rastlinami najrôznejších druhov, z bylín je to napríklad túžobník brestový, nezábudka močiarna, záružlie močiarne, žihľava, slezinovka striedavolistá. Z drevín napríklad vŕba krehká, vŕba košikárska či jaseň. Iné vegetácia však rastie pri riekach, ktoré pretekajú územím s rašelinovou pôdou. Na ich mokrých brehoch rastú najmä ostrice a sitiny. Okrúhliakové brehy sú zdrojom potravy i miestom hniezdenia kalužiaka, pobrežníka, niekedy lastúrničiara strakatého. Trasochvost tu môţe loviť hmyz a ak máte šťastie, môţete zazrieť aj vydru riečnu. Vydry potrebujú miesto na vyhĺbenie nory, ktorá je dobre skrytá medzi kameňmi alebo koreňmi stromov. Vydra je veľmi plachá, preto vyhľadáva miesta husto porastené lesom alebo krami.

Nížinné rieky 8

Hladina spodnej vody v níţinách je obyčajne vysoko a riečne brehy sú vlhké. Je to vhodné prostredie pre vlhkomilné rastliny, ako sú ostrice a trávy. Ak je na brehu bahno kvôli častým prechodom dobytka, objavujú sa druhy, ako napríklad záružlie a iskerníky. Ak níţinná rieka prechádza cez jemné ílové naplaveniny alebo rašeliniská, môţeme tu nájsť trsť, kosatce, čerkáče a vrbice. Zo stromovitej vegetácie sú tu vŕby, jelše, jasene, bresty, topole. Lesy, nachádzajúce sa v níţinách, ktoré sú sústavne ovplyvňované povrchovou vodou zo záplav alebo vysokou hladinou spodnej vody, nazývame lužné lesy. Korene stromov, ktoré sú pod vodou, bývajú veľmi vhodnou skrýšou pre raky a larvy vodného hmyzu. Zvislé brehy sú dôleţitým miestom pre hniezdenie rybárika, ktorý tu hĺbi tunely do mäkkých brehov. Vajíčka potom kladie do komôrky na ich konci. Ak rybárik nenájde vhodný riečny breh, zahniezdi sa i medzi koreňmi vyvrátených stromov.



Akých živočíchov hľadať v okolí riek? Neexistuje všeobecné pravidlo. Miesta, ktoré majú dostatok zelene, sú na pohľad príjemné, nemusia obsahovať prvky atraktívne napríklad pre rybárika alebo iné ţivočíchy. Naopak, niektoré brehy vyzerajúce dosť nezaujímavo, môţu byť rajom pre rastliny a ţivočíchy. Je to len otázka vedomostí, čo kde hľadať. Vo všeobecnosti však platí, ţe cieľom je rozmanitosť - pestrosť. Myslí sa ňou veľa druhov stromov, krov a rastlín, otvorov vhodných na ţivot, vecí, za ktoré sa dá skryť, miest, z ktorých sa dá rýchlo vkĺznuť do vody, veľa rôznorodej potravy a podobne. Ochranou najmä starých stromov, krov i divo rastúcich kvetov a dodrţiavaním čistoty, sa vytvoria okolo riek podmienky pre nasťahovanie prekvapujúceho počtu rastlín a ţivočíchov. Naopak, brehy s krátko strihaným trávnikom, bez moţností úkrytu, bez osobitne chutných rastlín a bez strmých, ťaţko prístupných brehov, sa pre divo ţijúce zvieratá a rastliny sotva stanú príťaţlivými.

Ubúdanie vody v riekach a jej okolí 9

Prečo vody v riekach ubúda? 1. Znižovanie prietokov V posledných rokoch trpí celé Slovensko suchami z nedostatku zráţok. Ak sa do riek nedostáva daţďová voda, zniţuje sa ich prietok. Ak hladina rieky poklesne výraznejšie, začnú vysychať aj brehy. Suchom netrpia len rieky, ale aj pôda. Počas dlhého sucha klesá obsah vody v pôde. Ak je pokles príliš silný, začnú brehy vysychať, čo môţe byť hrozbou pre ţivot jej obyvateľov. Priemerný ročný úhrn zráţok na Slovensku za posledné desaťročia je nasledovný: 1961 - 1970: 763 mm , 1971 - 1980: 737 mm,1980 - 1990: 702 mm 2. Regulácia tokov Nie sú to len suchá, ktoré spôsobujú vysychanie riečnych brehov a nív. Ľudia sa snaţili zabrániť povodniam, a preto začali toky riek upravovať. Zmyslom inţinierskych prác na riekach je usmerniť prípadné záplavy na čo najmenší rozsah a najkratší čas. Preto sa korytá prehlbujú bagrami a prekáţky ako kry, stromy, ostrovčeky, mohutnejšie skupiny vodných rastlín sa odstraňujú. Má to urýchliť odtok vody, aby sa nehromadila a nepreliala cez breh. Často sa budujú aj protipovodňové hrádze. Ak sa rieka nerozlieva, pôda na brehoch a nive môţe presychať rýchlejšie. 3. Odvodňovanie pôdy Ľudia sa často neuspokojili len s jednoduchým obmedzením záplav. Aby sa pôda stala vhodnejšou pre stavby a poľnohospodárstvo, začali ju aj odvodňovať. Na odvodnenie pozemkov poľnohospodári vykopali ryhy, poloţili do nich potrubia, ktoré odvádzali vodu z polí.



Starostlivosť o riečne brehy 10

Dnes sa o rieky a ich brehy zaujíma veľa ľudí. Vieme stále viac o vzájomnom vzťahu medzi riekou, priliehajúcimi mokraďmi, vieme aj to, ţe zásah do jedného systému môţe vyvolať reakciu v druhom systéme. Správa povodia Správou a údrţbou vodných tokov je poverená Sekcia vodného hospodárstva Ministerstva ţivotného prostredia. Povodie Dunaja riadi podnik so sídlom v Bratislave, povodie Váhu podnik v Piešťanoch, povodie Hrona podnik v Banskej Bystrici a povodie Bodrogu a Hornádu podnik v Košiciach. Správy povodí sledujú kvalitu vody. V prípade havárie sa spolu s políciou a poţiarnikmi starajú o jej likvidáciu. Ak je rieka zdrojom pitnej vody, starostlivosť o jej okolie, najmä brehové porasty, je iná ako na ostatných riekach. Okolie riek so zdrojom pitnej vody podlieha vyššiemu stupňu ochrany. Ochranu vzácnych lokalít okolo riek zabezpečuje štátna správa prostredníctvom Úradov ţivotného prostredia. Dobrovoľná starostlivosť o povodia Na Slovensku je viac organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody. Sú to neziskové organizácie a ich ekonomický vplyv je obmedzený. Na druhej strane však reprezentujú hlas veľkej skupiny ľudí. Ich poslaním je získavať a šíriť informácie, ktoré by mali upriamiť pozornosť spoločnosti na ochranu prírody. Samozrejme, ţe vykonávajú aj veľa praktickej činnosti, napríklad zber odpadkov z prírody, vysádzanie stromčekov, opravu brehov, stráţenie hniezd atď.

Nepôvodné druhy rastlín na brehoch 11

Nie všetky rastliny, rastúce na brehoch, sa tu pôvodne nachádzali. Sú to rastliny, ktoré sa rozšírili do prírody zo záhrad. Ich semená preniesol vietor, voda, vtáky, iné ţivočíchy alebo človek. Často sa rozšírili zo záhradného odpadu vyvezeného na miesto, kde mohli rásť. Tieto nepôvodné druhy sa rýchlo rozšírili na úkor pôvodných druhov, lebo na novom mieste je len málo ţivočíchov, ktoré ich konzumujú. Keďţe nepôvodné druhy nemali nepriateľov, rozšírili sa na veľkom území nevídanou rýchlosťou – stali sa inváznymi.



Niektoré druhy na pohľad vyzerajú veľmi pekne, napr. oranţovo-ţltá čarodejka. Sú však aj také, ktoré sú veľmi nebezpečné. Príkladom je boľševník obrovský. Je to veľmi nebezpečná rastlina, ktorá rastie do výšky aţ 3m a má veľké ploché biele kvety. Stonka a listy sú pokryté ostrými jedovatými chĺpkami, ktoré spôsobujú bolestivé rany. Ak sa poranená koţa dostane na priame slnko, môţe nastať alergická reakcia s pľuzgiermi, ktoré sa veľmi dlho hoja. Dobre si zapamätajte ako vyzerá a vyhýbajte sa priamemu kontaktu s touto rastlinou. Krídlatka japonská je ďalší nepôvodný druh, ale nie je nebezpečná pre ľudí. Veľmi rýchlo sa rozširuje, a preto sa dá ťaţko zlikvidovať. Ani vykopaním sa jej nedá zbaviť. Stačí ponechať v zemi malý kúsok koreňa a vyrastie nová rastlina. Je odolná proti herbicídom a dokonca preţije aj vypaľovanie. Netýkavka žliazkatá sa tieţ intenzívne rozširuje. Prispieva k tomu vystreľovacie semeno. Stačí sa dotknúť zrelého struku. Popri riekach môţeme uvidieť aj súvislé porasty slnečnice hľuznatej – topinambur. Hlavný problém, ktorý spôsobujú títo „cudzinci" v našej flóre je, ţe vytláčajú pôvodné rastliny. Ubúdanie pôvodných rastlín, ktoré pre ţivočíchy znamenajú hlavný zdroj potravy a úkryt, znamená i ohrozenie ţivočíchov.

Na zamyslenie 12

Ţiaľ, vysychanie nie je jedinou hrozbou pre ţivot na brehoch riek. Ľudia odpradávna ţili v blízkosti vody a na brehoch riek nechali svoje stopy. Tieto stopy sú dôkazom toho, ţe činnosť človeka nebola vţdy na osoh prírode, divo ţijúcim rastlinám a ţivočíchom. V minulosti sa lesy okolo riek rúbali, takţe dnes je veľká časť riek úplne bez stromov. Brehy sa čistili, aby sa mal dobytok kde pásť a aj z obavy, ţe stromy prispejú k povodniam. Riečne brehy bez stromov však nemajú veľký význam pre rastliny a ţivočíchy. Naša činnosť v minulosti (vrátane nedostatočne premyslených protipovodňových opatrení) je teda príčinou dnešných problémov. Prehlbovanie koryta tak, aby mohlo pretiecť viac vody, obmedzilo obohacovanie okolitých pôd ţivinami a zmenilo brehy. Aby rieky mali hladké dno a svahy pravidelný sklon, pouţili sa rýpadlá. Tvar riek ostal veľmi strohý a miesta vhodné pre ţivot rastlín a ţivočíchov zanikli. Zmizli aj zvislé riečne útesy, ktoré potrebuje na hniezdenie rybárik. Chýbajú aj okruhliaky a mierne sklonený breh, ktorý je potrebný pre mnohé rastliny. Naviac tieto rastliny sú domovom pre hmyz, napríklad pre váţky. Ak zmiznú rastliny, zmizne i hmyz. Niekedy sú brehy osievané trávou, ktorá sa rýchlo rozrastá a potláča niektoré vzácne alebo dôleţitejšie rastliny.



Riečne brehy nie sú zmenené len v dôsledku protipovodňových opatrení. K ich poškodeniu prispelo intenzívne vyuţívanie a výstavba v okolí riek. Vyšliapané chodníky, pestované trávniky, či dokonca budovy priamo na okraji vody dávno stratili schopnosť poskytnúť vhodné miesto pre pôvodné rastlinstvo a ţivočíšstvo. Niektoré rieky, uzavreté do betónových tunelov, stratili svoje prirodzené brehy úplne. V kapitole „Záplavové územie a meandre" sme videli, ako sa rieka meandrami prediera cez svoje náplavy a ako sa tvoria mŕtve ramená. Stavebné zásahy na nivách majú obmedziť zaplavovanie územia a zníţiť škody pri záplavách. Brehy sa kvôli tomu často spevňujú betónom alebo oceľovými výstuţami. Tak sa má zabrániť erózii na vonkajšom oblúku rieky. Na druhej strane sa takto upravené brehy stanú neobývateľné pre rastliny a ţivočíchy. Na betóne nenarastie trstina, ani rybárik nezahniezdi na oceľovej konštrukcii. Nedomyslenými úpravami vodných tokov môţu ľudia vytvoriť podmienky úplne nevhodné pre pôvodných obyvateľov rieky a jej okolia. Z ubúdania rastlín a ţivočíchov na brehoch našich riek nemôţeme obviniť len projektantov. Značný podiel má kaţdý človek, ktorý pri rieke nechá odpadky, alebo dokonca navozí smetisko. Všade sa nájdu ľudia, ktorí si myslia, ţe najlepšie miesto pre staré haraburdie, obnosené šaty, odpad zo záhrady, starý papier a kadečo iné, je na brehoch rieky. Škody na prírode sa dajú spáchať veľmi ľahko. Oveľa ťaţšie je ich naprávať, udrţať prírodu čistú a vhodnú pre ţivot. Našťastie dnes sa v plánoch vyuţívania riek berie väčší ohľad na ochranu prírody. Rozširovanie koryta riek pre prípad povodní sa dá robiť tak, aby si koryto zachovalo oveľa prirodzenejší tvar a aby tam bolo i dosť vhodných miest pre existenciu rastlín a ţivočíchov. Chyby, ktoré sa stali v minulosti pri regulácii riek, môţu byť napravené a rieky sa môţu opäť stať domovom pre divo ţijúce rastliny a ţivočíchy.

Autor: Mgr. Vladimír Dobiaš, Ing. Jozef Kahan Strom ţivota, Bratislava 2010 Pouţitá literatúra: KRAVČÍK, M., et al. 2000: Voda pre tretie tisícročie, Občianske zdruţenie Ľudia a voda, Košice 2000, ISBN 80-968031-3-1 MATĽÁK, B., FLEISCHER P. 1996: Ţivá voda 2. a 3. časť, STROM ŢIVOTA, Bratislava 1996, ISBN 80-88688-12-4 REICHHOLF, J. 1998: Mokrade, IKAR, Bratislava 1998, ISBN 80-7118-505-1 RENČO, M., NOGOVÁ E. 1994: Ţivá voda 1. časť, STROM ŢIVOTA, KLUB KAŠTIEĽ, Spišský Štiavnik 1994


Breh rieky

Recommend Documents