Bratislavu čaká ešte vyše 30 plesov. Klzisko zostane na Hlavnom námestí do konca februára

pondelok 31. január 2011

Ročník V.

číslo 2

www.bakurier.sk

160 000

Nedajte sa ohroziť zimou

Krištáľové krídla získali aj Bratislavčania

Bratislavu čaká ešte vyše 30 plesov

str. 14

str. 16

str. 15

Klzisko zostane na Hlavnom námestí do konca februára Do konca februára a zároveň do konca jarných prázdnin by mala Bratislavčanom a návštevníkom hlavného mesta zostať k dispozícii ľadová plocha na Hlavnom námestí, na ktorú mohli vybehnúť v polovici januára. Klzisko je v prevádzke každý deň od 10. do 22. h, po zotmení osvetlené. Za vstup naň sa neplatí, návštevníci si môžu korčule požičať priamo v areáli (za dve eurá na 1,5 hodiny). Súčasťou ktorého je aj menšia gastrozóna (kde okrem iného ponúkajú čaj a varené víno, a na zahryznutie šúľance s makom, parené buchty a pečenú klobásu) a štyri toalety. Korčule vám na Hlavnom námestí aj nabrúsia, veci si môžete odložiť v odkladacích skrinkách, záujemcovia môžu absolvovať predvádzaciu jazdu v automobiloch značky Škoda. (pokračovanie na str. 8)

Ľad na klzisku by mal odolať teplotám až do 15 stupňov nad nulou.

Za teplo si priplatíme v rôznej výške Rok 2011 priniesol viacero legislatívnych zmien, ktoré majú priamy vplyv na nárast cien tepla. Zvýšenie spotrebných daní z uhlia a plynu, vyššia sadzba DPH – to všetko sa odrazí na cenách tepla. Tie sú vo väčšine dodávateľských spoločností už schválené. Oproti roku 2010 sa zvýšili v priemere o 7 %. Priemerná vykurovacia sezóna v Bratislave je päť mesiacov. Hlavné mesto zásobujú teplom viacerí dodávatelia, cenu tepla si stanovuje každá spoločnosť. Ak vyrábajú teplo z plynu, rozdiely medzi nimi nie sú veľké. Cena plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti vzrástla od januára 2011 v priemere o šesť percent. K tomuto nárastu treba ešte pripočí-

tať tzv. spotrebnú daň, ktorou sú od tohto roka zaťažené palivá na výrobu tepla, čo predstavuje ďalšie zvýšenie o 3,5 %. Tretím činiteľom, ktorý ovplyvňuje cenu je DPH, ktorá vzrástla z doterajších 19 na 20 %. Ceny tepla v jednotlivých mestských častiach je rôzna. Závisí od teplárenskej spoločnosti, ktorá teplo dodáva. Spoločnosť Bratislavská teplárenská (BAT), a.s. zvýši v tomto roku ceny tepla pre domácnosti zhruba o 5,5 %. Zmena v cenách nastane len vo variabilnej zložke ceny tepla (tvorí 70 % z ceny tepla), ktorú tvoria náklady na komoditu, pomocou ktorej vyrábajú teplo. Bratislavská teplárenská v súčasnosti pokrýva približne 45 % trhu s tepelnou energiou v hlav-

nom meste Bratislava. Jediným akcionárom spoločnosti je štát prostredníctvom Fondu národného majetku SR. Ten súčasnej vláde navrhuje predaj 100-percentného podielu bratislavskej teplárne. Spoločnosť TERMMING, a. s. avizuje pre svojich odberateľov v porovnaní s minulým rokom nasledujúce zmeny: MČ Vrakuňa nárast o 3 %, pre odberné miesta v MČ Nové, Petržalka, Karlová Ves nárast oproti minulému roku o 5 %. Vo Vrakuni uviedli vlani do prevádzky prvú kotolňu na drevnú štiepku, čo podstatne ovplyvnilo cenu. (pokračovanie na str.5)

foto mk

Spravodajstvo

strana 2 Medzinárodná cyklotrasa neminie Bratislavu Cesta Železnej opony (EuroVelo 13), medzinárodná cyklotrasa, ktorá bude dlhá 7 000 kilometrov, povedie aj cez územie Bratislavského samosprávneho kraja a hlavné mesto. Začínať sa bude na nórsko - ruských hraniciach, končiť pri tých bulharsko – tureckých. Na území Slovenska pôjde popri hraniciach s Rakúskom po existujúcej Moravskej cyklotrase s výnimkou asi trojkilometrového úseku medzi Suchohradom a Záhorskou Vsou, kde ju prevedú na hrádzu. Výstavba slovenskej časti EuroVelo 13 by mala vyjsť do dvoch miliónov eur. Mala by byť približne 80 kilometrov dlhá a hotová v roku 2012, na územie krajiny sa dostane cez hraničný priechod Moravsky Svätý Ján/Hohenau, odkiaľ sa cez obec Závod dostane až pod Petržalku, kde sa cez hraničný priechod Jarovce/Kittsee vráti na rakúsku stranu. EuroVelo13 bude patriť medzi najdlhšie medzinárodné cyklotrasy v Európe. (ld)

Zmluvy, faktúry a objednávky sú na webe Na svojej oficiálnej webovej stránke vytvorila evidenciu zmlúv, faktúr a objednávok na tovary a služby bratislavská samospráva. Centrálny register nájdu záujemcovia na www.evidencia.bratislava.sk. K zverejňovaniu všetkých oficiálnych dokumentov pristúpila samospráva, podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho, v záujme zvýšenia verejnej kontroly pri nakladaní s verejnými financiami a hospodárení s mestským majetkom. Okrem dokumentov, ktoré budú zverejňovať po schválení a podpísaní dotknutými stranami, budú v archíve postupne dopĺňať aj informácie o zmluvách a faktúrach, ktoré sa v mene hlavného mesta uzatvorili a zaplatili pred 31. decembrom 2010. Primátor Milan Ftáčnik okrem toho rozhodol, že sa na internete budú objavovať aj informácie nad rámec zákona. Konkrétne ide napríklad o zoznam ľudí, ktorým pridelili/pridelia obecný byt a znenia záväzných stanovísk k investičnej činnosti na území Bratislavy. (ld)

Na nábreží spustili bezdrôtový internet Bezdrôtové internetové pripojenie spustili pred časom s podporou Tajpejskej reprezentačnej kancelárie na dunajskom nábreží. S notebookmi a inými malými ,,spoločníkmi“ tam tak môžu posedávať nielen Bratislavčania, ale aj domáci a zahraniční turisti, ktorí ich nemohli/nedokázali nechať doma. Po dohode s majiteľmi budov sa majú čoskoro zariadenia na šírenie bezplatného wifi pripojenia objaviť na Hviezdoslavovom námestí a na území medzi Novým mostom a Mostom Lafranconi. (ld)

2/2011

Žiadosti o vydanie Bratislavskej mestskej karty rýchlo pribúdajú ,,Žiadosti o vydanie Bratislavskej mestskej karty rýchlo pribúdajú,“ zhodli sa v priestoroch Mestského múzea v Apponyiho paláci Monika Kohútová (UniCredit Bank), Jozef Adamkov (OTP Banka) a Adrián Ševčík (Všeobecná úverová banka), predstavitelia troch bánk, doteraz zapojených do rozbiehajúceho sa projektu, na ktorom spolupracujú s tunajšou samosprávou a nadnárodnými spoločnosťami MasterCard Europe a First Data International. ,,Našou snahou je posilniť identitu Bratislavčanov a vzťah medzi nimi a mestom, v ktorom žijú,“ povedal majiteľ prvej multifunkčnej karty, primátor Milan Ftáčnik, kto-

rý pripomenul, že projekt sa začal pripravovať už za jeho predchodcu. Postupne chcú do neho pribrať aj ďalšie banky pôsobiace na slovenskom trhu., najbližšie by sa mala pripojiť Slovenská sporiteľňa, Československá obchodná a Poštová banka. Podľa Ftáčnika už Bratislavská mestská karta začína mať svoje meno, a to aj napriek tomu, že sa projekt ešte len spúšťa. Na jej oficiálnej webovej stránke – karta.bratislava.sk – sa totiž objavujú ďalšie a ďalšie inzeráty tých, ktorí ponúkajú rôzne zľavy jej držiteľom. (ld)

Prvý, kto vyskúšal mestskú kartu, bol primátor Milan Ftáčnik. foto mk

Viac o Bratislavskej mestskej karte (BMK): Multifunkčná karta je určená Bratislavčanom s trvalým pobytom v hlavnom meste, na jej majiteľov sa vzťahujú rôzne zľavy a platiť ňou môžu aj v zahraničí. Viac informácií nájdu na www. bratislava.sk alebo na [email protected].

- BMK zabezpečuje jej majiteľom dvadsaťpercentnú zľavu z ceny vstupného do Mestského múzea, galérie, ZOO alebo do inštitúcií, zastrešených Správou telovýchovných a rekreačných zariadení, okrem toho desaťpercentnú zľavu pri kúpe predplatného cestovné-

ho lístku na tunajšiu mestskú hromadnú dopravu. - BMK môže byť zároveň knižničným preukazom alebo elektronickou vstupenkou na kultúrne a športové podujatia, organizované bratislavskou samosprávou alebo partnermi hlavného mesta.

- BMK využíva bezkontaktnú technológiu PayPass, vďaka ktorej ju len priložíte k čítaciemu zariadeniu, bez toho, aby ste vyťukávali svoj PIN kód.

Účastníkov diskusie zaujímalo, či pôjde bývalý primátor do väzenia Zo všetkých strán porozoberali Park kultúry a oddychu (PKO) účastníci nedávnej diskusie v A4 – nultom priestore, medzi ktorých zavítal aj primátor Milan Ftáčnik. Ten prezradil, že ešte koncom roku 2010 oslovil oddelenie územného plánu na magistráte s otázkou, čo podľa nich územie, na ktorom PKO stojí, ,,znesie“. ,,Dokument je spracovaný,“ informoval prítomných. K nezávislej právnej analýze, ktorú si nechal vypracovať mestský poslanec Ján Budaj spolu s iniciatívami Zmena zdola, Bratislava otvorene a Protikorupčná pracovná skupina Ekofóra v súvislosti s búraním budov PKO, Ftáčnik povedal, že ak sa potvrdia jej závery, mesto bude mať silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní s investormi. Na otázku Miša Sládka, či pôj-

de bývalý primátor Andrej Ďurkovský do väzenia za to, že podľa spomínanej analýzy prekročil svoje právomoci a nakladal s majetkom mesta v rozpore so svojimi kompetenciami, reagoval jeho nástupca konštatovaním, že ak porušil zákon, tak pôjde. ,,Tak, ako by išiel hocikto,“ dodal vzápätí. Kauzu okolo búrania PKO začala preverovať polícia, informovala Televízia Markíza vo svojom spravodajstve. Podľa jej informácií má polícia preverovať zmluvy medzi mestom Bratislava a Henbury Development, na základe ktorých mohla spoločnosť začať PKO búrať. ,,Úrad boja proti korupcii začal trestné stíhanie vo veci pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu,“ povedala pre Markízu hovorkyňa Pre-

zídia Policajného zboru Andrea Dobiášová. ,,Verím, že konanie Úradu boja proti korupcii objasní všetky medializované informá-

cie a dá ich na správnu mieru,“ reagoval na začiatok trestného stíhania Ďurkovský.

Bývalý primátor Andrej Ďurkovský sa snaží v kauze PKO obáhjiť svoje kroky.

Do dohodnutého termínu sa PKO búrať nebude Investor - Henbury Development – nechce spomínanú právnu analýzu komentovať. Podľa hovorcu spoločnosti Petra Vráb-

la ide o nezávislú analýzu a vie si predstaviť, že iný právnik by vypracoval inú. Spoločnosť podľa neho postupuje podľa doho-

dy s magistrátom, ktorý rešpektuje právne nároky spoločnosti a s ktorým hľadajú alternatívne riešenia. Do dohodnutého termínu

sa PKO podľa Vrábla búrať nebude. (ld, sita)

Exprimátor Ďurkovský odchádza z KDH Exprimátor Bratislavy Andrej Ďurkovský odchádza z KDH a stáva sa nezávislým poslancom Národnej rady SR. V parlamente však bude naďalej podporovať vládnu koalíciu. Ďurkovský je prvým nezávislým poslancom v tomto volebnom období. Vládna väčšina tak disponuje 78 poslancami. Ďurkovský oznámil vzdanie sa členstva v strane minulý

pondelok na predsedníctve. To jeho zámer akceptovalo. „Navrhol som, že sa vzdám členstva v KDH. Predsedníctvo môj návrh akceptovalo. Členstva sa vzdávam, aby som neublížil KDH,“ povedal Ďurkovský novinárom po šesťhodinovom rokovaní straníckeho predsedníctva. Do KDH sa chce vrátiť, keď budú vysvetlené kauzy, ktoré sa mu pripisujú. Povedal, že jeden člen predsedníctva ho vyzval, aby zo stra-

ny neodchádzal. Ďurkovský však neuvažoval, že by sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Zdôvodňoval to tým, že získal 11 000 preferenčných hlasov. Dodal však, že jeden z členov predsedníctva ho vyzval aj na vzdanie sa mandátu. Exprimátor na predsedníctve vysvetľoval svoje konanie najmä v kauzách Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a PKO. Povedal, že viaceré medializované in-

formácie boli v rozpore s pravdou. Zdôraznil, že v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti nešlo o žiadnu skrytú privatizáciu a nič nepodpisoval tri dni pred voľbami. Ďurkovský čelil kritike pre údajné prekračovanie právomocí pri búraní PKO, jeho oponentom sa nepáči ani tichá privatizácia BVS krátko pred komunálnymi voľbami. (sita)

Spravodajstvo

2/2011

strana 3

Z januárového rokovania mestského zastupiteľstva Bratislavskí mestskí poslanci prerokovali na prvom tohtoročnom zasadnutí vo štvrtok 27. januára takmer 25 bodov programu. Schválili riešenie financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu a elektronizáciu materiálov na rokovania komisií, mestskej rady a mestského zastupiteľstva. Naopak podporu nezískal vstup Bratislavy do Združenia miest a obcí Slovenska. Poslanci tiež diskutovali o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a podporili viacero prevodov a prenájmov mestského majetku.

ZMENY VO VEDENÍ BVS NAJSKÔR V APRÍLI Poslanci mimoriadne zaradili do programu rokovania problematiku okolo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Návrh podal Dušan Čaplovič (SMER-SD), ktorý vo svojom príspevku kritizoval hospodárenie vodární, predaj podielu v jej dcérskej spoločnosti Infra Services i politické obsadenie orgánov spoločnosti. Oponoval mu Peter Lenč (KDH), člen predstavenstva BVS, ktorý obhajoval postup i prácu vedenia firmy. Ako počas vyše hodinovej diskusie informoval primátor Milan Ftáčnik (nezávislý), k personálnym zmenám v orgánoch BVS dôjde pravdepodobne až začiatkom apríla. Najprv totiž musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo a následne valné zhromaždenie a dozorná rada spoločnosti. Väčšinovým akcioná-

rom (s takmer 60-percentným podielom) v BVS je hlavné mesto Bratislava. Viacerí poslanci spomenuli možnosť auditu v BVS. Na rokovaní vystúpil aj predseda Dozornej rady BVS Karol Kolada, ktorý poslancov podrobne oboznámil s jednotlivými krokmi orgánov spoločnosti. Poslanci k problematike neprijali žiadne uznesenie, pričom primátor Ftáčnik uzavrel diskusiu s tým, že na nasledujúce zasadnutie bude predložený komplexný materiál o situácii a problémoch v BVS. O zmenách v dozorných radách obchodných spoločností s väčšinovou účasťou hlavného mesta (napr. OLO, BVS, Dopravný podnik) sa rozhodne až začiatkom marca. Návrh bol na januárovom zastupiteľstve stiahnutý z programu.

NA ZIMNÝ ŠTADIÓN MESTO POTREBUJE EŠTE 30 MILIÓNOV Samospráva Bratislavy potrebuje podľa primátora Milana Ftáčnika na dobudovanie Zimného štadióna Ondreja Nepelu ešte 30 miliónov eur. Podľa pôvodných plánov mali dosiahnuť náklady na rekonštrukciu štadióna necelých 75 miliónov eur. Náklady na dostavbu budú napokon, vrátane vyvolaných investícií (dobudovanie infraštruktúry v okolí štadióna, búranie cyklistického štadióna či vnútorné vybavenie štadióna), 96 miliónov eur. Viac ako 40 miliónov eur dostalo mesto ako dotáciu z ministerstva školstva. Prvé rozhodnutie o reštrukturalizácii dlhu, ktorý predstavovali neuhradené faktúry, prijalo ešte predchádzajúce zastupiteľstvo. Dlžobu prevzala Slovenská sporiteľňa, ktorej bude mesto peniaze splácať tri roky. Takýto model zvolilo vedenie mesta aj teraz. Vyše 14 miliónov eur, ktorý dlhuje spoločnosti Ingsteel, reštrukturalizuje pomocou banky, ktorá poskytne najlepšie podmienky. Vyše 8 miliónov eur poskytne mesto ako účelový kapitálový transfer Generálnemu investorovi Bratislavy na uhradenie ďalších zmluvných záväzkov. Navyše, primátor Milan Ftáčnik pokračuje v rokovaniach s ministrom financií Ivanom Miklošom, aby na dokončenie štadióna prispel ešte aj štát. Zastupiteľstvo poverilo primátora, aby rokoval s ministerstvom financií o poskytnutí dotácie na dostavbu zimného štadióna vo výške 1,3 milióna

eur. Celkovo mesto vyčíslilo svoju požiadavku na 12 miliónov eur (preplatenie DPH, Sieň slávy slovenského hokeja a zvýšené náklady na bezpečnosť a informovanosť návštevníkov). Mesto by tak muselo zo svojich prostriedkov vynaložiť 18 miliónov eur v rokoch 2011 až 2014. Posledné slovo však bude mať vláda. Predstavitelia mesta rokovali aj so zástupcami Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) o možnosti, aby malo mesto podiel zo zisku z predaných lístkov. K dohode však nedošlo. Kolaudácia štadióna je naplánovaná na marec. Štadión bude po ukončení rekonštrukcie a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby zverený do správy STARZ. Viacerí poslanci kritizovali postoj Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý by sa mal podľa nich tiež podieľať na financovaní rekonštrukcie. Podľa Jána Budaja (Zmena zdola, DÚ, DS) by mala Bratislava „nástojiť na podieloch z budúcich ziskov“. Na nevyváženosť vzťahov medzi mestom a SZĽH upozornil starosta Petržalky Vladimír Bajan (nezávislý). Ivo Nesrovnal odporučil prehodnotiť sumy za prenájom skyboxov. Primátor Ftáčnik chce o týchto zmluvách s predstaviteľmi spoločnosti HC Slovan Bratislava rokovať, pretože nie sú v prospech mesta. Zároveň prisľúbil, že na marcovom i aprílovom zastupiteľstve predloží materiál o stave rekonštrukcie štadióna.

BRATISLAVA STARNE Obyvateľstvo Bratislavy starne. Uvádza sa to v Správe o zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta v roku 2009, ktorú mestské zastupiteľstvo zobralo na vedomie. Pokiaľ v roku 2001 bol priemerný vek Bratislavčanov necelých 39 rokov, v roku 2009 sa zvýšil na takmer 41 rokov. Podľa prognóz bude starnutie obyvateľstva naďalej pokračovať. Vo väčšine ukazovateľov sú však na tom obyvatelia Bratislavy zdravotne lepšie ako je celoslovenský priemer. K 31.decembru 2009 žilo na

území Bratislavy 431 061 obyvateľov. Od roku 2001 je zaznamenaný priaznivý trend zvyšovania počtu živonarodených detí, pričom počet zomretých stagnuje. V roku 2007, prvý raz od sledovaného obdobia, bol počet živonarodených detí vyšší ako počet zomretých. V roku 2000 sa v Bratislave narodilo 3400 detí, o 9 rokov neskôr to bolo 5052, čiže o 1652 detí viac. Bratislavčania zomierajú najčastejšie na choroby obehovej sústavy a nádorové ochorenia.

MESTO NESÚHLASÍ S PREDLOŽENOU ARCHITEKTONICKOU ŠTÚDIOU PKO V závere januárového rokovania mestského zastupiteľstva sa hovorilo aj o budúcnosti PKO. Primátor Milan Ftáčnik informoval o svojom postoji k analýze právneho stavu súvisiaceho s búraním budovy PKO, o ktorej nedávno informovali Občianski aktivisti. Podľa tejto právnej analýzy, na odstránenie budov PKO treba súhlas mestského zastupiteľstva, pričom mestský parlament nikdy takýto výslovný súhlas s odstránením PKO nedal. Bývalý primátor Andrej Ďurkovský tiež podľa analýzy nemal právo podpísať zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Henbury Development, ani právo požiadať o vydanie búracieho povolenia. Podľa primátora Ftáčnika, ktorý požiadal o vypracovanie názoru tri nezávislé subjekty, sa potvrdilo, že autori predloženej analýzy mali pravdu. Mestu by sa tým mohli uvoľniť

ruky pri riešení budúcnosti PKO. Primátor Ftáčnik podpísal stanovisko mesta k architektonickej štúdii predloženej investorom. Uvádza sa v ňom, že štúdia „Nové PKO Mestská hala“, nesplnila podmienky Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z júna 2010 a Hlavné mesto SR Bratislava nesúhlasí s jej predloženou verziou. Investor má teraz tri mesiace, aby korigoval svoju architektonickú predstavu a prispôsobil ju pripomienkam mesta. Ak ani tú mesto neodsúhlasí, bude podľa primátora Ftáčnika zmluvu možné vypovedať. Polícia začala 27. januára trestné stíhanie v kauze búrania PKO. Úrad boja proti korupcii začal trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.

BRATISLAVA DO ZMOS ZATIAĽ NEVSTÚPI Hlavné mesto Bratislava sa nateraz členom Združenia miest a obcí Slovenska nestane. Rozhodli o tom mestskí poslanci, ktorí nepodporili návrh primátora Milana Ftáčnika (nezávislý). Za vstup do organizácie združujúcej takmer 2800 miest a obcí Slovenska hlasovalo 12 poslancov, 21 bolo proti. Šéf radnice odôvodňoval potrebu vstupu Bratislavy do ZMOS aj získaním ďalšieho priestoru na ovplyvňovanie legislatívnych a finančných podmienok samospráv. V ZMOS je aj 12 zo 17 mestských častí Bratislavy. Po neschválení návrhu primátor vyhlásil, že hlasovanie považuje za politické, na čo však majú poslanci právo. Zároveň informoval, že návrh opätovne predloží na rokovanie zastupiteľstva. Návrh na vstup hlavného mesta do ZMOS podporil Martin Borguľa (SMER-SD), ktorý pre Bratislavský kuriér povedal.

„Mne sa každé fórum, na ktorom sa dokáže lobovať v prospech obyvateľov Bratislavy zdá zmysluplné, najmä pokiaľ je to fórum Združenia miest a obcí Slovenska, na ktorého výročných kongresoch sa zúčastňujú všetci významní slovenskí politici. Členstvo by nás stálo len 8300 eur, jednoducho mať priestor v tejto organizácií a pomôcť Bratislave, napríklad v oblasti legislatívy, sa mi zdá výhodné.“ Naopak, proti vstupu Bratislavy do ZMOS vystúpil Ivo Nesrovnal (SDKÚ-DS).

„Hlavné mesto Bratislava už je členom Únie miest Slovenska. Myslím si, že ten servis, ktorý únia poskytuje je dostatočný, dobrý a zodpovedný a ak máme chuť zvyšovať profil Bratislavy, tak to môžeme robiť na tejto platforme, ktorá už je a nevytvárať zbytočne členstvá v ďalších organizáciách, prínos ktorých je v tejto chvíli úplne nejasný.“

MATERIÁLY BUDÚ V ELEKTRONICKEJ FORME Materiály predkladané na rokovanie mestského zastupiteľstva i jednotlivých komisií už bude magistrát zabezpečovať najmä v elektronickej forme. V súčasnosti magistrát vynakladá ročne vyše 33 000 eur na tlač a rozmnožovanie materiálov v papierovej forme. Na jedno rokovanie mestského parlamentu je potrebných 225 sád materiálov, po približne 100 hárkoch papiera. Po novom budú mať poslanci k dispozícii elektro-

nickú formu materiálov a v papierovej forme bude podľa predloženého materiálu potrebných iba šesť sád. Predložený návrh predpokladal, že magistrát kúpi cez verejnú súťaž pre mestských poslancov vyše 60 notebookov. Magistrát preto zistí koľko poslancov by malo o notebooky, ktoré však zostanú majetkom mesta, záujem.

(rm)

Magistrát zverejnil pridelené byty Zaujíma vás, komu bratislavský magistrát od roku 1991 pridelil obecný byt? K informáciám tohto druhu sa dostanete na oficiálnej webovej stránke hlavného mesta – www.bratislava.sk, časť – Bývanie. Dozviete sa tam mená a priezviská osôb, ktoré nájomný byt získali, a tiež veľkosť každého takého. K zverejňovaniu informácií pristúpilo mesto na základe rozhodnutia primátora Milana Ftáčnika. Ten to považuje za krok, ktorý prispeje k zvýšeniu verejnej kontroly a zapojeniu verejnosti do života v meste. Ftáčnik okrem toho rozhodol aj o tom, že každý štvrťrok sa budú do mestského zastupiteľstva predkladať informácie o nových nájomných vzťahoch, ktoré sa tým stanú oficiálnymi. (ld)

Drozdovi ľudia si poriadne polepšili Aktuálnu finančnú situáciu Ružinova a záväzky ovplyvňujúce jeho ďalšie hospodárenie, má odhaliť audit zmlúv a faktúr na tamojšom miestnom úrade. „Nemilo ma prekvapilo, že napriek tomu, že mestská časť pociťuje výpadky v príjmoch a musí splácať úver na revitalizáciu školských budov, stihol ešte môj predchodca Slavomír Drozd (SMER - SD) vyplatiť svojim najbližším spolupracovníkom odmeny vo výške ich desaťmesačných platov,“ informoval nový ružinovský starosta Dušan Pekár (SDKÚ – DS, SaS, KDH, Most – Híd, OKS). Dôležitým krokom je aj audit začatých územných a stavebných konaní a vydaných územných a stavebných povolení. „Musíme zistiť, čo všetko má ešte v Ružinove vyrásť a aké stavby sú už schválené,“ vysvetlil Pekár. Za najvážnejší problém označil povolenú výstavbu viacposchodových bytových domov na Mierovej ulici v tesnom susedstve nízkopodlažného bytového domu. Medzičasom sa už stretol s obyvateľmi, ktorých sa tento problém týka. Ďalšie kroky vedenia mestskej časti smerujú podľa Pekára k príprave rozpočtu na rok 2011 a zverejňovaniu zmlúv, faktúr a objednávok na oficiálnej ružinovskej internetovej stránke. S Ružinovčanmi sa bude nový starosta stretávať na miestnom úrade a základných školách, a to vždy v prvý utorok v mesiaci medzi 16. a 18. h. „Hneď v prvý deň sme zdvihli rampy, zamedzujúce vstup na parkovisko miestneho úradu. Zdá sa mi nezmyselné, aby Ružinovčania, ktorí sem prídu niečo vybaviť, mali problém zaparkovať,“ okomentoval ešte Pekár prvý krok, ktorý po svojom vlaňajšom nástupe do funkcie podnikol. (ld)

Spravodajstvo

strana 4

POLÍCIA informuje

Dopravný inšpektorát mení stránkové hodiny Bratislavská krajská polícia chce vychádzať v ústrety občanom, mení preto stránkové hodiny na pracoviskách, kde sa vydávajú doklady a evidujú motorové vozidlá. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave určil stránkové dni a hodiny nasledovne. Oddelenia evidencie vozidiel Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave Pondelok: Utorok: Streda: Štvrtok: Piatok:

07.30 hod – 15.00 hod 07.30 hod – 15.00 hod 07.30 hod – 17.30 hod 07.30 hod – 15.00 hod 07.30 hod – 12.00 hod

Obesil sa v cele policajného zaistenia V cele policajného zaistenia spáchal samovraždu 38 - ročný muž z Bratislavy, obvinený z trestného činu krádeže. Dostal sa do nej pre opakovanú trestnú činnosť majetkového charakteru, poslali ho tam policajti z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II.

Januárové zastupiteľstvo MČ Bratislava- Karlova Ves STAROSTKA HANULÍKOVÁ BUDE DOSTÁVAŤ 2 390 EUR MESAČNE Minimálnu možnú mesačnú mzdu – 2 390 eur - odklepli karloveskí poslanci na svojom prvom tohtoročnom stretnutí starostke Ivete Hanulíkovej (SMER – SD). Na účet jej tak bude ,,cho-

Spisovateľka Petra Nagyová – Džerengová (Most – Híd) sa stala zástupkyňou karloveskej starostky, vo funkcii začína 1. februára. Rozhodli o tom jej kolegovia v tamojšom zastupiteľstve, ktorí okrem toho zriadili aj miestnu radu a je-

denásť komisií a zvolili ich členov. Rotujúce predsedníctvo bude mať len komisia na ochranu verejného záujmu, ktorú bude do konca tohto roka viesť Ladislav Bartoš (SDKÚ DS).

príslušnosti), Peter Buzáš (OKS) a Ľubica Hulajová (SMER – SD). (ld)

K strate mandátu došlo podľa Stanislava Žiačika v prípade poslankyne Daniely Schultzovej (SZS), ktorá doteraz nezložila poslanecký sľub - kvôli pracovnému vzťahu s Karlovou Vsou. Podľa

Evy Grey (KDH) by sa preto mala starostka Iveta Hanulíková obrátiť na ďalšieho zvoleného kandidáta v poradí. Tá ich slová nekomentovala.

TAJOMNÍKOM MIESTNEJ RADY JE JÁN KESELÝ, JEHO MESAČNÁ ODMENA BUDE PREKRAČOVAŤ 1 420 EUR Za tajomníka miestnej rady zvolili karloveskí poslanci Jána Keselého (SDKÚ - DS), s tým, že začne vo februári, a jeho mesačná odmena bude 1,92 – násobkom priemernej mesačnej mzdy za rok 2009 (744,50 eur) = 1 429,44 eur. Na otázku starostky Ivety Hanulíkovej, ktorá sa ho ešte pred rozhodujúcim hlasovaním pýtala, čo by vlastne robil, Keselý odpovedal, že okrem iného by jej navrhoval odmeny, zabezpečoval vzdelá-

vanie poslancov a spolupracoval s obyvateľmi. Starostke sa nepáčilo, že sa o tom dozvedela na poslednú chvíľu, podľa Stanislava Žiačika (SDKÚ – DS) to nebol úmysel. ,,Sme tu noví poslanci, pomáhal by nám,“ prihovoril sa za Keselýho. ,,Predchádzajúci tajomník nerobil nič, nevidela som v tom zmysel, bolo za tým len politické upratovanie,“ zareagovala Hanulíková.

Januárové zastupiteľstvo MČ Bratislava-Petržalka V utorok 25. januára sa uskutočnilo prvé tohtoročné zasadnutie Miestneho zastupiteľstva bratislavskej mestskej časti Petržalka. Novinkou bolo, že poslanci po prvý raz hlasovali pomocou elektronického zariadenia a nie iba zdvihnutím ruky. Zastupiteľstvo zvolilo členov Miestnej rady i členov a predsedov komisií miestneho parlamentu. Odsúhlasilo nový rokovací poriadok zastupiteľstva a vyhovelo protestu prokurátora proti všeobecne záväznému nariadeniu o zásadách hospodárenia s majetkom. Poslanci podporili aj nový Organizačný poriadok petržalskej samosprávy.

ZVOLILI ČLENOV MIESTNEJ RADY AJ PREDSEDOV KOMISIÍ

(sita)

Za predsedu Komisie územ-

Na Rajeckej ulici zhorelo šesť áut

diť“ rovnaká suma ako doteraz. Návrh jej straníckej kolegyne Aleny Schinglerovej, aby od februára dostávala o päťdesiat percent viac, väčšina zastupiteľov nepodporila.

SOBÁŠIŤ BUDÚ ŠTYRIA Sobášiť budú v Karlovej Vsi počas najbližších štyroch rokov štyria poslanci. Petra Nagyová – Džerengová, Marcel Zajac (bez politickej

Bratislavská polícia vyšetruje okolnosti dnešného požiaru šiestich motorových vozidiel na Rajeckej ulici v Bratislave. Ide o Chevrolet Aveo, Renault Fluence, Fiat Punto, dve Škody Felicia a jednu Škodu Fabia. Zisťovateľ príčin požiarov podľa Kurucovej skonštatoval, že požiar niekto založil úmyselne. Chevrolet Aveo a Fiat Punto zhoreli do tla, odhadnutá výška škody na všetkých vozidlách je 17 tisíc eur.

Asi tisícku ľudí museli evakuovať počas plesovej noci z bratislavskej Incheby. Dôvodom bol telefonát neznámeho muža krátko pred jednou hodinou po polnoci na policajnú linku 158, že v objekte sa nachádza bomba. Inchebu podrobili pyrotechnickej prehliadke, ktorá skončila o piatej hodine ráno. Výsledok bol negatívny. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu šírenia poplašnej správy a po páchateľovi pátra. Neznámy muž tak prerušil Ples bratislavských farností. Akcia s charitatívnym cieľom sa konala pod záštitou bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského.

SCHULTZOVÁ MÔŽE PRÍSŤ O MANDÁT

HANULÍKOVEJ ZÁSTUPKYŇOU SA STALA SPISOVATEĽKA PETRA NAGYOVÁ – DŽERENGOVÁ

Miestna rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom miestneho zastupiteľstva. Plní aj funkciu poradného orgánu starostu. Tá petržalská, má mať 9 členov vrátane zástupcov starostu. Keďže v decembri boli zástupcovia starostu zvolení, na januárovom zastupiteľstve bolo treba zvoliť ešte 7 poslancov. Petržalský miestny parlament v tajnom hlasovaní zvolil za členov Miestnej rady Miloša Černáka, Danielu Lengyelovú, Augustína Arnolda, Jána Bučana, Ľubicu Škorvanekovú, Adriána Arpaia a Ivanu Antošovú. Poslanci následne volili členov a predsedov jednotlivých komisií zastupiteľstva. Podľa starostu Vladimíra Bajana (nezávislý) návrhy dodali jednotlivé poslanecké kluby zastúpené v petržalskom zastupiteľstve a on osobne nemá problém s doplnením komisií o ďalších členov. Podľa Jána Hrčku (kandidoval za koalíciu SDKÚ-DS, SaS, MostHíd, OKS) sa pri voľbe hlasuje aj podľa politickej príslušnosti. Viacerí poslanci budú pôsobiť v dvoch a niektorí (napríklad Vladimír Gallo, Elena Pätoprstá) aj v troch komisiách. Za predsedu Mandátovej komisie bol navrhnutý Ján Hrčka, ktorý však pred hlasovaním oznámil, že túto funkciu nechce zastávať a za šéfa komisie navrhol Olivera Kríža (nezávislý). Ten bol do funkcie v tajnom hlasovaní zvolení rovnako ako ďalší 8 predsedovia komisií. Stolička predsedu Komisie sociálnej a bytovej zostala zatiaľ neobsadená, keďže Oľga Adamčiaková pre dlhodobý pobyt v zahraničí ešte nezložila poslanecký sľub, pričom miesto šéfky tejto komisie by mala obsadiť práve ona. Na ďalších zasadnutiach budú jednotlivé komisie doplnené o ďalších členov z radov neposlancov - odborníkov.

Ples v Inchebe prekazila nahlásená bomba

2/2011

ného plánu, výstavby a dopravy bol zvolený Tomáš Fabor (nezávislý), ktorý sa stal aj členom Rady Fondu statickej dopravy. O svojich prioritách v nových funkciách pre Bratislavský kuriér povedal.

„Chcem aj s mojimi kolegami strážiť a kontrolovať rozvoj a výstavbu, aby neprišlo k rôznym „zahusťovačkám“ a podobným veciam, ktoré vyvolávajú veľkú nevôľu obyvateľov dotknutých oblastí. Keďže som bol zvolený aj za člena Rady Fondu statickej dopravy, chcem sa venovať aj statickej doprave, ktorá predstavuje obrovský problém a veľkú bolesť obyvateľov Petržalky. Budeme sa snažiť získať do tohto Fondu finančné prostriedky od investorov, ktorí budú na území Petržalky stavať. V Petržalke dnes chýba 20 000 parkovacích miest, čo sa však nedá vyriešiť jedným opatrením, ani vybudovaním podzemných garáží či zjednosmernením niektorých ulíc. Tento problém treba riešiť komplexne, prijať koncepciu a v rámci finančných možností na tom pracovať. Naša komisia bude spolupracovať s Komisiou investičných činností. Budeme sa snažiť zrealizovať to, čo sme si skoro všetci dali do svojich volebných programov naprieč celým politickým spektrom, pretože v komunálnej politike neexistujú modré alebo červené riešenia, ale len dobré alebo zlé riešenia pre občanov.“

SPRÁVU KONTROLÓRA ZOBRALI NA VEDOMIE Poslanci bratislavskej Petržalky zobrali na vedomie Správu miestneho kontrolóra o kontrolnej činnosti za minulý rok. O podrobnostiach hovorí Ing. Stanislav Fiala, ktorý túto funkciu vykonáva od apríla 2009.

V roku 2010 bolo uskutočnených 12 kontrol, z toho dve boli vykonané mimoriadne, nad rámec plánu, ktoré vyplynuli z požiadaviek poslancov miestneho zastupiteľstva. Osem z dvanástich kontrol bolo ukončených „Záznamom“, to znamená neboli zistené nejaké závažné nedostatky. Naopak, v štyroch prípadoch bol spracovaný „Protokol“, ktorý bol prerokovaný s kompetentnými pracovníkmi. Kontrolovali sme napríklad Miestny podnik verejnoprospešných služieb (MPVPS), bytové oddelenie miestneho úradu ako aj viaceré školské a predškolské zariadenia. V prípade MPVPS bolo zistené, že bol

prenajatý priestor spôsobom, ktorý už nezodpovedal zákonu, ktorý bol krátko predtým zmenený. To znamená, že nebolo to už v kompetencii riaditeľa organizácie, ale už to podliehalo schváleniu miestnym zastupiteľstvom. Nemyslím si ale, že tam bol úmysel riaditeľa organizácie. Jednoducho k tomu prišlo, upozornil som na tento problém a teraz sa to už nestane. Zo zákona sa tiež miestny kontrolór vyjadruje k záverečnému účtu i k návrhu rozpočtu, aby neboli prekročené stanovené záväzné limity. Aké kontroly plánujete v tomto roku? V súlade so zákonom som predložil ešte predchádzajúcemu zastupiteľstvu plán kontrolnej činnosti na rok 2011. Pri jeho koncipovaní som vychádzal z vlastných skúseností a predpokladov, ktoré subjekty je možné a vhodné kontrolovať. Vychádzam z toho, že kontrolná činnosť nie je nutné zlo, ale je to spôsob na odstraňovanie nedostatkov. V súčasnosti je naplánovaných 3 až 5 kontrol. Trochu som vychádzal aj z predpokladu, že novozvolení poslanci budú mať možno iné predstavy ako tí predchádzajúci, a preto som pripravený reagovať aj na ich požiadavky, pokiaľ budú v primeranom množstve k počtu pracovníkov Útvaru miestneho kontrolóra.

SCHVÁLILI NOVÝ ROKOVACÍ PORIADOK Petržalskí poslanci si schválili nový Rokovací poriadok. Predkladal ho starosta Vladimír Bajan, pričom akceptoval viaceré poslanecké pripomienky. Zo schváleného dokumentu vyplýva, že poslanci budú môcť predkladať návrhy uznesení aj v bode „Rôzne“, ktorý býva zaradený na konci rokovania. Takúto možnosť navrhol Oliver Kríž. Jeho návrh si napokon starosta Bajan osvojil, avšak s podmienkou, že navrhované uznesenie nebude mať dopad

na rozpočet mestskej časti. Pôvodne starosta navrhoval, aby schvaľovanie uznesení v závere rokovania nebolo možné. Argumentoval, že by sa malo predísť situáciám, kedy poslanci v tomto bode odsúhlasia napríklad nevykonateľné uznesenie, alebo, aby sa z rozpočtu nestal „trhací kalendár“. Zastupiteľstvo odsúhlasilo aj návrh Organizačného poriadku samosprávy mestskej časti Bratislava - Petržalka. (rm)

Spravodajstvo

2/2011

strana 5

Bratislavčania si za teplo priplatia v rôznej výške (dokončenie zo str. 1) Ďalšími kľúčovými dodávateľmi tepla v meste je spoločnosť Račianska teplárenská, a.s. a Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., ktoré patria do skupiny Cofely. Teplom zásobujú MČ Rača a Ružinov. Ceny tepla by mali vzrásť v priemere o 6 %. Spoločnosť Račianska teplárenská vyrobí v ôsmich plynových nízkotlakových kotolniach ročne 200-tisíc gigajoulov tepla pre obyvateľov Rače a firmy sídliace v tejto mestskej časti. Prvá ružinovská spoločnosť vyrába teplo pre viac

ako 20 tisíc domácnosti v 18 plynových kotolniach. Centrálnym dodávateľom tepla a teplej vody v Petržalke je spoločnosť Dalkia, a.s., ktorá domácnostiach v tomto roku zvýši ceny v priemere o 6 %. (buj)

ČO TVORÍ CENU TEPLA variabilná zložka ceny – patri do nej všetky nevyhnutné energetické vstupy, ako je palivo (zemný plyn, elektrická energia, technologická voda ap.) fixná zložka ceny – zahŕňa náklady na odpisy, opravy a údržbu zariadení, havarijnú službu, dispečing, audit, náklady na poistné, kalkulovaný primeraný zisk schválený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví DPH – k variabilnej a fixnej zložke sa ešte pripočítava 20 % DPH

V klimatických podmienkach Bratislavy je spotreba tepla na vykurovanie približne 0,6 GJ na 1 m2 vykurovacej plochy za rok (v zateplených domoch môže byť táto spotreba znížený až na polovicu).

Januárové zastupiteľstvo MČ Bratislava-Dúbravka SANDTNEROVI PRIKLEPLI PLAT VO VÝŠKE 2 390 EUR 2 390 eur mesačne – čo je vzhľadom na počet obyvateľov Dúbravky minimálny plat - bude brať staronový starosta tejto mestskej časti Ján Sandtner (nezávislý). Rozhodli o tom tamojší poslanci, ktorí sa nestotožnili s návrhom Petra Hanu-

NÁVRH NA ZMENU PRAVIDIEL HOSPODÁRENIA PREŠIEL, STAROSTA HO VŠAK POZASTAVIL

líka (SMER – SD, SZS, OK, SNS, SF). Ten prišiel s tým, aby Sandtner dostával každý mesiac 1,28–násobok minimálneho platu = 3 059 eur, keďže už na svojom poste nie je žiadnym nováčikom.

STAROSTA STÁLE NEMÁ ZÁSTUPCU Dúbravský starosta Ján Sandtner stále nemá zástupcu, jeho voľbu totiž na prvom tohtoročnom – mimoriadnom - stretnutí tamojších zastupiteľov sám stiahol z programu. Poslanecký sľub zložili v porovnaní s ostatnými s takmer mesačným oneskorením

Beáta Bohunická (kandidátka koalície SMER – SD, SZS, OK, SNS, SF) a Igor Mravec (kandidát koalície SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd, OKS). Poslanci okrem toho zvolili členov jednotlivých komisií, zhodli sa aj na kandidátoch z radov neposlancov.

HANULÍK VOLAL PO NOTEBOOKOCH PRE VŠETKÝCH Po zakúpení hlasovacieho zariadenia volal poslanec Štefan Fűzy (SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd, OKS), ktorého podržala väčšina kolegov. Podľa neho by to zefektívnilo ich prácu, o ktorej by potom boli občania lepšie informovaní. ,,Kam sa tak ponáhľate? Prečo to neriešime o mesiac?!“ nerozumela Marta Čarnogurská. ,,Lebo inak bude zrazu rok 2020 a my nič nezmeníme,“ zareagoval na jej slová Fűzy. Peter Hanulík zase navrhol, aby všetci poslanci dostali

notebook a v priebehu najbližších štyroch rokov tým zachránili pár stromov. (ld)

S návrhom na zmenu pravidiel hospodárenia mestskej časti prišiel dúbravský poslanec Juraj Káčer (SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd, OKS). Prihováral sa za to, aby sa každá zmluva ,,pretriasala“ v miestnom zastupiteľstve, čo zdôvodnil v minulosti uzatváraný-

mi zmluvami, z jeho pohľadu neprehľadnými a pre obec často nevýhodnými. Napriek tomu, že väčšina kolegov sa s ním stotožnila, starosta Ján Sandtner schválené uznesenie pozastavil. ,,Pre obrovské nepresnosti,“ zdôvodnil.

ravského športového klubu. Marte Čarnogurskej sa to zdalo zmätočné a v rozpore so zákonom. ,,Myslíte si, že posledných dvadsať rokov to tu fungovalo úplne hlúpo a vy to spasíte?!“ zaútočila na kolegov nováčikov. Juraj Káčer poukázal na susedný karlovoveský miestny úrad, kde podľa neho pracuje o tridsať percent menej zamestnancov ako v Dúbravke. Zaprial si, aby na tom ich neboli ľudia, ktorí nič nerobia. Starosta Ján Sandtner však napokon schválené uznesenia tak či tak pozastavil.

K INFORMÁCIÁM O ČERPANÍ ROZPOČTU SA ZÁUJEMCOVIA DOSTANÚ NA INTERNETE Poslankyňa Zdenka Zaťovičová (SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd, OKS) vytiahla návrh na zverejňovanie čerpania dúbravského rozpočtu na oficiálnej internetovej stránke mestskej časti. ,,Chceme, aby občania mohli sledovať, čo sa v Dúbravke deje,“ vysvetlil Juraj Káčer. ,,Nie je to proti nikomu, je to pre ľudí,“ do-

plnil ho Andrej Guzy (SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd, OKS). Výsledkom diskusie je, že informácie o čerpaní sa na webe objavovať budú, nové tam pribudnú každé tri mesiace. Pri rozhodujúcom hlasovaní sa zdržali len dve poslankyne – Marta Čarnogurská (KDH) a Matilda Križanová (SMER – SD, SZS, OK, SNS, SF).

Pýtame sa novozvolených starostov Rudolf Kusý (nezávislý), starosta Nového Mesta:

1. Čo podľa vás rozhodlo o vašom zvolení? Ľudia cítia z mojej strany záujem o ich problémy a názory dlho-

dobo. Volebná kampaň bola preto skôr už len zhrnutím toho, čo sme spolu robili, kam sa chceme dostať. 2. Čo chcete urobiť (urobili ste) po nástupe do funkcie ako prvé? Čo si vyžaduje nevyhnutný zásah? Predovšetkým sa snažím vytvoriť si presný obraz o miestnom úrade. Musím si prejsť všetky oddelenia, porozprávať sa s pracovníkmi o tom, čo robia, a čo by sa dalo robiť lepšie. Všetkým som povedal, že čistky, ako sa robia inde po zmenách garnitúr, sa robiť nebudú, lebo ako nezávislý kandidát nemusím umiestňovať politických nominantov a vymeniť aparát od vedúcich oddelení až po upratovačky. Pracovníci sú uzrozumení s tým, že úrad bude fungovať inak a je na najbližších mesiacoch, aby sa ukázalo, ako nám vyhovuje spoluprá-

ca. Prioritou pre mňa je, aby obyvatelia cítili, že miestny úrad je tu pre nich, a preto postupne zavedieme zmeny, vedúce ku zrýchleniu, skvalitneniu a v rámci možností aj k zjednodušeniu služieb, z ktorých budú cítiť záujem, slušnosť a ochotu. 3. Čo chcete stihnúť v priebehu najbližších štyroch rokov? Na Slovensku prevažuje u obyvateľov negatívna mienka o ich volených predstaviteľoch, aj o úradoch. Zmena aspoň na úrovni Nového Mesta predpokladá otvorenie sa samosprávy a zároveň umožnenie obyvateľom spolurozhodovať počas celých štyroch rokov o chode a fungovaní mestskej časti. To, samozrejme, nie je cieľ. Je to forma práce, ktorá sa postupne premietne do každodenného fungovania. Konkrétne úlohy, na ktorých

Peniaze na záchrannú loď dostanú bratislavskí hasiči z eurofondov. O ich pridelení rozhodol Monitorovací výbor Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007 - 2013. Približne desaťmetrová loď bude premávať po Dunaji a po Morave, ceny podobných sa podľa šéfa hasičov Pavla Mikuláška pohybujú od 320 do 350-tisíc eur. Súčasťou lode so špeciálnym čerpadlom na dopravu vody a plynového koncentrátu na hasenie bude aj evakuačná plošina. Hasičom pomôže nielen pri hasení požiarov, ale aj pri evakuáciách a likvidáciách následkov ekologických katastrof. Podobné lode využívajú aj ich kolegovia v susednom Rakúsku/Maďarsku a v Nemecku. (ld)

Južnému mestu sa treba viac venovať

SANDTNER POZASTAVIL AJ UZNESENIE, MENIACE ORGANIZAČNÝ PORIADOK Nový návrh organizačného poriadku predložil poslanec Andrej Guzy. ,,Ten doterajší totiž nespĺňal naše predstavy,“ zdôvodnil. Konkrétne spomenul výhrady voči organizačnej štruktúre miestneho úradu. ,,Kancelária starostu je zbytočná, okrem toho navrhujeme zníženie počtu zamestnancov na majetkovo – právnom oddelení a vytvorenie legislatívno – právneho,“ informoval. Neskôr hovoril aj o zmene postavenia dúbravského kultúrneho domu, z ktorého by sa mala riadiť kultúra, navrhol zriadenie Dúb-

Loď dostanú hasiči z eurofondov

sme sa s obyvateľmi už dohodli, sú nasledovné: opravíme školy, škôlky, detské ihriská a kluby dôchodcov, vytvoríme minimálne jedno komunitné centrum a udržíme aspoň jedno materské centrum, ošetríme minimálne päťtisíc stromov a vysadíme minimálne päťsto nových, obnovíme minimálne dva parky a v lokalitách, kde nie sú (napríklad na Kramároch), vytvoríme na voľných zelených plochách tzv. zelené oázy, obnovíme poradný orgán seniorov a vytvoríme parlament mladých, zavedieme viacero programov, zvyšujúcich kvalitu života obyvateľov. A som si istý, že na ďalších projektoch a programoch sa v priebehu štyroch rokov s ľuďmi dohodneme. (ld)

S cieľom odstrániť nedostatočnú komunikáciu s investormi a znížiť negatívne dopady plánovanej výstavby na život v mestskej časti sa petržalský starosta Vladimír Bajan (nezávislý) stretol s Dušanom Rajčánim, manažérom projektu Petržalka – Južné mesto, informovala jeho hovorkyňa Mária Grebeňová – Laczová. Stavebné povolenie na výstavbu „Južné mesto – Zóna C1, Malopodlažná bytová výstavba, Bratislava - Petržalka“ pritom získal investor už za predošlého vedenia mestskej časti. V zóne A a B by malo vyrásť približne 1 730 nových bytových jednotiek, po dokončení výstavby bude na území celého Južného mesta bývať okolo tritisíc ľudí. „Rozvoj tejto oblasti potvrdil nevyhnutnosť existencie nosného dopravného systému,“ konštatoval Bajan. „S primátorom Milanom Ftáčnikom budem preto čo najskôr rokovať o električke do Petržalky,“ dodal. (ld)

Novým predsedom je Bajan Novým predsedom Rady Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy sa stal petržalský starosta Vladimír Bajan (nezávislý). Podpredsedníčkou je starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová (SDKÚ – DS, KDH, Most – Híd, SMK – MKP, SaS, OK, SMER – SD). Bajan sa stal zároveň členom Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Ožvaldová zase členkou Rady ZMOS. Do tej sa dostala aj staromestská starostka Tatiana Rosová (SDKÚ – DS, SaS, KDH, OKS). (ld)

Servis

strana 6 Staré Mesto má 18 voľných bytov Bratislavské Staré Mesto má v súčasnosti k dispozícii 18 obecných neobsadených bytov, spravidla jedno- až dvojizbových, z ktorých absolútna väčšina sú byty IV. kategórie v havarijnom stave, vyžadujúce si zásadnú a nákladnú rekonštrukciu. Podľa neho ide najmä o malometrážne byty na Obchodnej ulici. Mestská časť nemá v správe žiadne sociálne byty. K 1. januáru miestny úrad eviduje 326 žiadateľov o byt a ďalších 240 žiadateľov bývajúcich v reštitučných domoch. „Bude snahou starostky a zastupiteľstva nájsť finančné zdroje na rekonštrukciu uvedených bytov tak, aby tieto byty podľa kritérií schválených zastupiteľstvom boli dané k dispozícii vybratým žiadateľom, o čom bude verejnosť informovaná,“ uviedol hovorca Starého Mesta Tomáš Halán. Samospráva chce na februárovom miestnom zastupiteľstve prijať nové všeobecno-záväzné nariadenie týkajúce sa predaja, prenajímania a prevodu nehnuteľností. Mestská časť Bratislava Staré Mesto sa podľa Halána bude snažiť rozširovať svoj bytový fond tak, aby byty mohol poskytovať ako nájomné. „Predávať budeme iba tie byty, ktoré budú zaradené do kategórie luxusných a veľkometrážnych, to znamená tie, ktoré nie je možné využiť na sociálne účely,“ uviedol Tomáš Halán. (sita)

Vyhoveli protestu prokurátora Miestne zastupiteľstvo Petržalky vyhovelo protestu prokurátora proti Všeobecne záväznému nariadeniu o zásadách hospodárenia s majetkom mestskej časti a s majetkom zvereným do jej správy hlavným mestom SR Bratislavou. Nariadenie nie je totiž podľa prokuratúry v súlade so Štatútom hlavného mesta v oblasti prenájmu nehnuteľného majetku. Poslanci zároveň poverili starostu Vladimíra Bajana, aby zabezpečil prípravu zmeny všeobecne záväzného nariadenia o zásadách hospodárenia s majetkom a návrh predložil na rokovanie miestneho zastupiteľstva. Poslanci zároveň zobrali na vedomie súhrnné upozornenie prokurátora o postupe miestneho zastupiteľstva pri prijímaní viacerých uznesení. Miestny parlament totiž v rokoch 2009 a 2010 v deviatich prípadoch použil pri hlasovaní formu „per rollam“, teda hlasovanie obežníkom. K tejto forme pristúpil predchádzajúci starosta Milan

Ftáčnik najmä z ekonomických, ako aj časových dôvodov, aby nemuselo byť zastupiteľstvo zvolávané kvôli jednému materiálu. Na októbrovom zastupiteľstve vzniesla poslankyňa Andrea Čapčeková námietku, či je takáto forma hlasovania v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Preto sa vtedajší starosta Ftáčnik obrátil na Okresnú prokuratúru Bratislava 5 s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu miestneho zastupiteľstva. Ešte pred obdržaním stanoviska prokuratúry miestne zastupiteľstvo deväť uznesení prijatých „per rollam“ schválilo aj riadnym hlasovaním. Podľa prokuratúry je hlasovanie „per rollam“ v rozpore s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. Na januárovom zastupiteľstve vystúpila aj exposlankyňa Čapčeková, podľa ktorej takto prijatých uznesení bolo viacej. Starosta Bajan prisľúbil celú vec podrobne preskúmať. (rm)

Pedagogička napadla v škôlke dieťa Mestská časť Staré Mesto prepustila pedagogičku, zamestnanú v Materskej škole na Špitálskej ulici. Dôvodom bolo fyzické napadnutie dieťaťa, ktoré mala zverené do výchovy. Vyvrcholil tým niekoľkoročný konflikt pedagogičky s jej spolupracovníkmi aj s rodičmi. „Staré Mesto má nulovú toleranciu k takémuto závažnému po-

rušovania slovenských zákonov, nariadení mestskej časti a morálnych hodnôt, ktorými sa má každý pedagogický zamestnanec riadiť,“ povedala starostka mestskej časti Tatiana Rosová. Problémy s danou pedagogickou pracovníčkou podľa nej pretrvávali už roky, bývalé vedenie úradu ich však neriešilo dostatočne. (sita)

Bratislavská mestská karta s množstvom výhod pre Bratislavčanov  Moderná platobná karta Maestro®  Systém bezkontaktného platenia PayPassTM  Električenka (predplatený lístok na bratislavskú MHD)  Zľavnené vstupy do športových a kultúrnych mestských zariadení, ako aj do mestských múzeí, galérií a zoo  Zľava pri nákupoch vybraných produktov a služieb Navštívte najbližšiu pobočku partnerskej banky a požiadajte o svoju Bratislavskú mestskú kartu.

www.karta.bratislava.sk

2/2011

BVS je podľa primátora pravdepodobne tunelovaná Za znepokojujúcu označil situáciu v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik (nezávislý, s podporou SMER – SD). ,,Jej zisky od roku 2005 prudko klesajú (v tom čase bol zisk spoločnosti 10,4 milióna eur, v roku 2009 strata 122 – tisíc eur), a to aj napriek tomu, že platíme viac,“ konštatoval. Za zhoršujúce sa ekonomické parametre BVS sú podľa primátora zodpovedné orgány spoločnosti, osobitne jej generálny riaditeľ Daniel Gemeran a tamojší manažment. ,,Bratislavská vodárenská spoločnosť je pravdepodobne tunelovaná,“ nechal sa počuť. Ako príklad uviedol predaj tisícov hektárov pozemkov na pokyn generálneho riaditeľa, ktorý na strane príjmov spoločnosti nie je vidieť,

ale aj nevýhodný vzťah s dcérskou spoločnosťou Infraservices – v tejto súvislosti spomenul predražené a fiktívne faktúry. Za ,,čerešničku“ označil Ftáčnik skutočnosť, že 17. decembra 2010 si vrcholový manažment spoločnosti schválil zvýšenie odstupného z desaťnásobku základného platu na 12 – násobok priemerného, ktorého súčasťou sú aj odmeny. ,,V prípade Daniela Gemerana by išlo o viac ako 50 000 eur,“ informoval. ,,To sú zlaté padáky, neakceptovateľná nehoráznosť.“ Ftáčnik navrhuje vrátiť proces pred rozhodnutie o navýšení základného imania v Infraservices, chce prehodnotiť zmluvu medzi ňou a BVS, odvolať Daniela Gemerana z postu generálneho riaditeľa spoločnosti a vrátiť ju do polohy ziskovej.

Výroky o tunelovaní sú podľa BVS nepravdivé Výroky o rôznych spôsoboch tunelovania sú podľa hovorcu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zenona Mikleho nepravdivé. Jej zisk podľa neho klesá v dôsledku zlého nastavenia regulácie cien podobne, ako to je vo väčšine vodárenských spoločností na Slovensku už od roku 2007. ,,Aj ceny vodného a stočného v nich postupne stúpajú. Je to objektívny jav, ktorý nie je problém si overiť,“ konštatoval.

BVS zároveň považuje za potrebné dementovať ,,predaje tisícov hektárov pozemkov“ na pokyn generálneho riaditeľa. Vzťahy s Infraservices považuje spoločnosť za korektné a obojstranne výhodné, výroky o predražených a fiktívnych faktúrach, ako aj o výške odstupného pre vedenie, sa podľa Mikleho nezakladajú na pravde.

(ld, sita)

ByŤ BratislavČa n o m sa oplatí

Servis

2/2011

strana 7

Prežije euro súčasnú krízovú situáciu? Už niekoľko mesiacov rezonuje niekedy priama, niekedy nevypovedaná otázka – prežije euro súčasnú krízovú situáciu? Bude schopné vysporiadať sa s problémami, ktoré niektorí členovia eurozóny majú so splácaním vlastných dlhov? Čo sa stane, ak k menším, okrajovým krajinám, ktoré sú dnes v ťažkej situácii, pribudne niektorý z väčších, významnejších členov, ktorých ekonomická váha je násobne vyššia? Jednoduchou odpoveďou na túto otázku by bolo, že verím, že napriek všetkému euro prežije. Skúsme sa však pozrieť aj na dôvody, ktoré k tomuto záveru vedú. Euro je viac politický ako ekonomický projekt. To nemá byť výčitka, ale jednoducho konštatovanie. Euro vznikalo ako kon-

cept, ktorý môže urýchliť procesy vedúce k európskej integrácii, môžu krajiny Európskej únie ešte viac stmeliť a primknúť k sebe, ešte viac ekonomicky previazať. Ak by euro zlyhalo, diskreditovalo by to celý integračný proces, Európski politici podľa môjho názoru takýto vývoj nedopustia. Druhým dôležitým dôvodom je, že euro dnes ani nie je existenčne ohrozené. V problémoch sú niektoré krajiny, ktoré môžu dospieť až do situácie, keď nebudú mať inú možnosť ako vyhlásiť štátny bankrot (alebo, ako sa moderne hovorí, pristúpiť k reštrukturalizácii štátneho dlhu – predĺžiť jeho splatnosť, znížiť istinu, znížiť jeho istinu). Dokonca im nič nebráni zbankrotovať v rámci eurozóny, to, prečo to európski politici nechcú pripustiť, sú dôvody skôr prestížne ako ekonomické. Celkom otvorene povedané, štátny bankrot Grécka nijako neohrozuje Nemecko, ani Slo-

vensko a už vôbec nie euro. Existenčné ohrozenie eura sa zvýšilo zavedením eurovalu a na neho nadväzujúcich mechanizmov, ale stále je skôr malé, a ak by sa ho aj špekulácie na finančných trhoch pokúsili ohroziť, politici sú zrejme pripravení platiť pomerne vysokú sumu, aby toto ohrozenie odvrátili. Tým sa dostávame k podstatnej časti tejto problematiky – euro súce nie je ohrozené, otázka však je, akú cenu za to budeme platiť. Je dosť dobre možné, že sa nevrátia všetky peniaze, ktoré štáty požičali Grécku, že si iné krajiny uplatnia záruky plynúce z eurovalu. Cena za euro je teda pre nás vyššia, ako keď sme do eurozóny vstupovali. Ani vtedy to nebolo zadarmo, okrem priamych nákladov sme za členstvo v klube platili aj dlhodobou stratou významnej časti ekonomickej politiky – a síce politiky menovej. Vtedy sme však usúdili, že výhody plynúce z členstva v

Vyvarujte sa podvodom od podomových predajcov elektriny

eurozóne prevyšujú tieto náklady, a práve preto sme sa rozhodli tam vstúpiť. Pri rozhodovaní o tom, akú cenu ešte budeme platiť za to, aby v eurozóne nedošlo k štátnemu bankrotu, by sme sa však vždy mali pýtať, či sa náhodou už nezačína vyrovnávať tie dlhodobé výhody, ktoré nás presvedčili do eurozóny vstupovať. Lebo členské je dnes oveľa vyššie než v čase, keď sme nás za členov prijali. Juraj Barta hlavný ekonóm SLSP

Otvorenie trhu s elektrinou aj pre domácnosti síce prinieslo spotrebiteľom konkurenčné prostredie, nižšie ceny a možnosť výberu, no zároveň sa táto oblasť podnikania stala predmetom záujmu rôznych firiem, ktorých konanie v mnohých bodoch presahuje rámec zákona. Skupiny obyvateľov sú čoraz častejšie napádané ofenzívou obchodných zástupcov, ktorí v snahe o nové zazmluvnenie občana na odber elektriny používajú praktiky vedúce až k obavám o finančnú a osobnú bezpečnosť. Na takéto nekalé podnikateľské praktiky už upozornili aj viaceré spravodajské denníky a televízie vo svojich spravodajských reláciách. S negatívnymi ohlasmi od občanov a klientov sa pravidelne stretáva aj najväčší dodávateľ elektriny v západoslovenskom regióne ZSE Energia, ako aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Osobné, písomné, ale predovšetkým telefonické nahrávky zákazníkov ZSE potvrdzujú, že zákazníci sú pravidelne konfrontovaní pochybnými a nezákonnými praktikami podomových predajcov elektriny, na čo v konečnom dôsledku doplácajú. Bežnou, no nezákonnou praxou týchto skupín pracujúcich pre niektorých alternatívnych dodávateľov elektriny, je zavádzanie klientov, že ich ZSE už služby neposkytuje, že majú povolenie na uzatvorenie novej zmluvy, ba dokonca, že konajú v mene ZSE alebo, že sú nástupníckou firmou ZSE. ZSE a rovnako aj ÚRSO preto upozorňujú spotrebiteľov, že žiadny obchodný zástupca alternatívnych dodávateľov, ktorý domácnostiam alebo podnikateľom ponúka zmenu dodávateľa, nekoná v mene úradu ani v mene ZSE. V prípade pochybností sa klienti môžu obrátiť na Zákaznícku linku ZSE 0850 111 555. Najčastejšie praktiky podomových predajcov: prezentujú sa ako nástupnícke firmy tradičných dodávateľov a ponúkajú „zľavu na elektrinu“ (v zásade vo výške do 15%) zatajujú ďalšie poplatky a sankcie neuvádzajú fakt, že z celkovej sumy za spotrebu elektriny sa možná zľava týka iba dodávky samotnej komodity, ktorá tvorí približne polovicu celkovej ceny. To znamená, že ak priemerná domácnosť platí okolo 360 eur ročne za elektrinu, zľava sa týka len sumy cca 180 eur a pri 10% je to teda úspora asi 18 eur/rok, čo je suma, ktorá sa dá usporiť aj zefektívnením spotreby (rady ako na to sú na www.setri.sk). (red)

Servis

strana 8

2/2011

Klzisko zostane na Hlavnom námestí do konca februára

VÁŠ DIÁR 31. január - Emil Polročné prázdniny 1. február - Tatiana 2. február - Erika, Erik Hromnice – Sviatok Obetovania Pána Svetový deň mokradí Svetový deň zasväteného života (1989 – vykonala sa posledná poprava v ČSR)

(dokončenie zo str. 1) Tamojší ľad by mal vydržať aj teploty nad pätnásť stupňov. Každý piatok, sobotu a nedeľu sa k nemu dostáva aj kultúra – program sa začína vždy o 18. h. Každú sobotu a nedeľu medzi 10. a 13.30 h sa tam objavujú profesionálni tréneri krasokorčuľovania a ľadového hokeja. Každý víkend majú návštevníci šancu vyhrať v tombole, okrem

V River parku sa dá korčuľovať až do marca

iného aj vstupenky na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011. Projekt je výsledkom spolupráce bratislavskej samosprávy s privátnym sektorom. Okrem iného je súčasťou prezentácie Slovenska pred už spomínanými tohtoročnými Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa na prelome apríla s májom uskutočnia v Bratislave a v Košiciach. (ld)

Korčuľovať sa stále dá aj v River parku, kde by sa malo dať korčuľovať až do marca. Tamojšie klzisko je v prevádzke každý deň medzi 10. a 21. h, teplota vzduchu však nesmie prekročiť pätnásť stupňov. Aj na tento ľad môžu záujemcovia vybehnúť zadarmo, vlastné korčule mať nemusia. Požičajú im ich tam za štyri eurá na dve hodiny (zá-

loha 36 eur). Nabrúsia za päť eur, k ponožkám sa dostanú za euro (záloha 2 eurá), k prilbe za dve (záloha 20 eur). Kto chce, zbaví sa batožiny na dve hodiny za euro. Každú sobotu po 15. h sa korčuliari na klzisku v River parku ,,zrazia“ s kultúrou. (ld)

3. február - Blažej Sviatok sv. Blažeja, biskupa a mučeníka – udeľuje sa svätoblažejské požehnanie, má chrániť pred chorobami hrdla 4. február - Veronika Sviatok sv. Veroniky – patrónky pracovníkov práčovní a fotografov Svetový deň proti rakovine (1993 – Slovensko sa stalo členom Svetovej zdravotníckej organizácie) 5. február - Agáta Sviatok sv. Agáty – patrónky hasičov 6. február - Dorota Sviatok sv. Doroty – pomocnice v núdzi Svetový deň bez mobilu 7. február - Vanda 8. február - Zoja (1993 – do platnosti vstúpila slovenská koruna) 9. február - Zdenko Deň pre bezpečnejší internet 10. február - Gabriela (1947 – v Paríži sa podpísala česko–slovensko–maďarská mierová zmluva) 11. február - Dezider Sviatok Panny Márie Lurdskej Svetový deň chorých a trpiacich

foto mk

Výpadky príjmov ovplyvnia investičné projekty

foto mk

Primátor pozval na návštevu Budapešť aj Viedeň O možnostiach spolupráce medzi Budapešťou, Viedňou a Bratislavou sa primátor Milan Ftáčnik rozprával s veľvyslancom Maďarskej republiky na Slovensku Antalom Heizerom a veľvyslancom Rakúskej republiky Markusom Wuketichom. Maďarský hosť informoval o sérii kultúrnych podujatí, ktoré Maďarsko ako krajina predsedajúca momentálne Európskej únii,

pripravuje v prvom polroku roku 2011. Bratislava, napríklad, privíta z Maďarska viaceré tanečné súbory. Ftáčnik potom cez Heizera pozval na oficiálnu pracovnú návštevu slovenskej metropoly primátora Budapešti. O konkrétnych projektoch s Viedňou bude bratislavský primátor rokovať so svojím viedenským kolegom už 21. februára. (pk)

Bratislava na veľtrhu vo Viedni Prvýkrát sa na najväčšom veľtrhu cestovného ruchu v susednom Rakúsku prezentovala aj Bratislava. Stánok slovenskej metropoly v priestoroch viedenského výstaviska otvoril primátor Milan Ftáčnik. Návštevníkov veľtrhu podľa slov svojho hovorcu Ľubomíra Andrassyho okrem iného pozval na tohto-

ročné Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Bratislava vo svojom oficiálnom stánku ponúkla niekoľko prezentačných materiálov, ktoré upozorňujú na tunajšie historické pamiatky a kultúrne atrakcie. (ld)

Partnerov z ostatných krajských miest privítal na pôde Primaciálneho paláca primátor Milan Ftáčnik. Siedmi členovia Združenia K8 sa na svojom neformálnom stretnutí zaoberali aj aktuálnou finančnou situáciou v samospráve. Primátori skonštatovali, že výrazne šetriť sa bude predovšetkým na bežnom chode úradov, výpadky príjmov sa premietnu aj do niektorých pripravovaných investičných projektov. Komunálni politici preto apelujú na slovenskú vládu, aby štát ne-

prenášal na plecia samospráv povinnosti bez toho, aby sa zo štátneho rozpočtu kryla ich realizácia. Ide pritom napríklad o kompetencie v sociálnej oblasti, v školstve a cestnej infraštruktúre. K8 sa chce podľa Ftáčnika aktívne podieľať na pripomienkovaní legislatívneho procesu vlády SR, a tiež spolupracovať so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest SR pri presadzovaní samosprávnych projektov. (ld)

Magistrát hľadá dopravného inžiniera mesta Výberové konanie na pozíciu hlavného dopravného inžiniera mesta vyhlásil bratislavský magistrát. Podľa primátora Milana Ftáčnika (nezávislý, s podporou SMER – SD) bude dohliadať na tvorbu koncepcií dopravných systémov na úrovni slovenskej metropoly a zároveň na rozvoj cestnej infraštruktúry pri nosných investičných projektoch. ,,Dopravný inžinier bude odborným garantom samosprávy pre oblasť dopravy a nová pracov-

ná pozícia posilní odborné zázemie mesta vo vzťahu k investorom a projektovaniu vlastných dopravných projektov,“ povedal Ftáčnikov hovorca Ľubomír Andrassy. Uchádzači o spomínanú pozíciu musia mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa so zameraním na dopravu, požaduje sa najmenej päťročná prax v odbore. (ld)

Nepoškodená olejomaľba a vitráže sú v depozite Mestského múzea

12. február - Perla Svetový deň manželstva

Olejomaľba na plátne a 28 vitráží na motívy Janka Alexyho z Parku kultúry a oddychu (PKO), vyrobené v podniku Umělecká řemesla Praha, sú uložené v depozite Múzea mesta Bratislavy, kde v zmysle platných dohôd s mestom aj zostanú. Informoval Peter Vrábel, mediálny zástupca spoločnosti Henbury Development. Reagoval tým na medializované informácie zo zasadnutia parlamentného

13. február - Arpád Medzinárodný Darwinov deň – oslava vedy a rozumného zmýšľania (1992 – oficiálne spustenie internetu v ČSR)

Bratislava na veľtrhu Ferien Messe vo Viedni.

výboru pre kultúru a médiá, ktoré spochybnili ďalší osud z PKO odvezených predmetov. Múzeum ich prebralo v druhej polovici decembra, v rovnakom čase sa podpísal aj preberací protokol, ktorého súčasťou je rozsiahla fotodokumentácia. Z preberacích protokolov podľa Vrábla vyplýva, že olejomaľbu ani vitráže pri demontáži nepoškodili. (sita)

2/2011

Organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislava je príspevkovou organizáciou hlavného mesta. Na území mesta spravuje 17 mestských cintorínov. Jej hlavnou úlohou je vykonávanie kremačných a pohrebných služieb na území hlavného mesta. Napriek tomu, že v Bratislave a širokom okolí je pomerne veľ ká konkurencia, ponúka Bratislavčanom kvalitné a dôstojne služby. Našim hosťom je JUDr. Miloslav Hrádek, riaditeľ mestského pohrebníctva Marianum.

Priblížte našim čitateľom podrobnejšie vaše aktivity.... V rámci prevádzkovania verejno-prospešnej činnosti zabezpečujeme všetky služby na 17 cintorínoch. Nejde však iba o klasické cintorínske služby, ako je napr. údržba cintorínov, rozširovanie, prípadne

Servis Vysoká profesionalita zaväzuje opravy infraštruktúry, údržba zelene, orezávanie stromov, ale zabezpečujeme aj výkon podnikateľskej činnosti v podobe prevádzkovania pohrebnej služby. To znamená reálne pochovávanie, v súčinnosti s pohrebnou službou zabezpečenie kompletného obradu od momentu prijatia objednávky na odvoz zosnulého či už z bytu alebo nemocnice, až po akt pochovania do zeme resp. spopolnenia, plus všetky ostatné služby, ktoré so smútočným aktom súvisia. Ročné náklady na prevádzku na cintorínov sú viac ako 1,3 milióna eur. Organizácia Marianum sa pod mojim vedením podieľala aj na príprave prvého zákona o pohrebníctve. Na Slovensku dlhé roky neexistovala právna norma so silou zákona, ktorá by upravovala otázky pohrebníctva. Všetko to riešila stará vyhláška a všetky mestá a obce na Slovensku si spravovali túto problematiku podľa vlastných všeobecne záväzných nariadení. Bola to práve naša organizácia, ktorá apelovala na štátne orgány aby konali. Ešte pred rokom 2005, kým bol prijatý zákon, dohadovalo sa ministerstvo vnútra s ministerstvom zdravotníctva, komu bude oblasť pohrebníctva patriť. Najskôr sa uvažovalo, že to bude všeobecná vnútorná správa ministerstva vnútra, nakoniec to pripadlo ministerstvu zdravotníctva. Som rád, že som bol pri zrode tejto potrebnej legislatívnej normy a naše odporúčania sa do znenia zákona dostali.

Väčšina cintorínov potrebuje zásadnú rekonštrukciu a modernizáciu. Ako sa darí postupovať v týchto zámeroch? Za desať rokov som sa snažil urobiť maximum. Realizovali sme rôzne investičné aktivity. Spomeniem aspoň niektoré. V poslednom období sme vybudovali nové chodníky v Lamači, vo Vajnoroch a na Martinskom cintoríne. Ten rozširujeme aj o celkom nové hrobové miesta, resp. urnové miesta. V minulom roku sme revitalizovali cintorín v MČ Petržalka, ktorý by sa mohol stať vzorovým cintorínom. Široké asfaltové komunikácia sme nahradili novými chodníkmi zo zámkovej dlažby. Na plošne ušetrenom priestore vznikne miesto pre vybudovanie klasických hrobových miest, urnových miest a miest v urnových stenách. Celkovo by to malo byť približne 1 600 pochovávacích jednotiek. Myslím si, že tento petržalsky cintorín by mohol byť vzorom na revitalizáciu aj cintorínom na Slovensku, nielen na území mesta. Lebo problém rozširovania cintorínov je problémom celoslovenským, mestá nemajú kapacity, ale ani peniaze. My sa usilujeme to staré zmeniť a vynoviť. V hlavnom meste je v súčasnosti približne 85 000 hrobových miest a už dnes vieme, že o niekoľko rokov nebudeme mať kde pochovávať. V rámci celkovej obnovy sme v spolupráci s hl. mestom ako vlastníkom Krematória pristúpili aj k obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky. Musím priznať, že zatiaľ rekonštrukcia nie je v takom rozsahu, aby sme mohli hovoriť o komplexnej

rekonštrukcii tohto objektu, pretože odhadovaná cena na celkovú rekonštrukciu by predstavovala asi 3 milióny eur. Zatiaľ bolo preinvestované cca 700-tisíc eur. Vašou srdcovou záležitosťou je modernizácia bratislavských cintorínov... Samozrejme, to je trend. Preto dopĺňame cintoríny o nové informačné systémy, prostredníctvom ktorých návštevníci môžu získať všetky potrebné informácie – nielen o tom, kde sa čo nachádza, ale súčasne sa dozvie, kde nájde na cintoríne napr. odberné miesta na vodu, kontajnery na veľkokapacitný odpad ap. Musím spomenúť aj našu webovu stránku – www.marianum. sk, kde prezentujeme organizáciu a všetky naše aktivity. Nájdete tu aj cenník služieb, rady, ako postupovať

strana 9

v prípade úmrtia.... Našim zámerom je poskytovať nielen čisto komerčnú činnosť, ale aj osvetovú. Na Slovensku sme boli prví aj v možnosti posielať elektronické parte, ale aj elektronickú kondolenciu. Mojim cieľom je zaviesť kompletnú elektronizáciu správy. Vytvárame digitálne mapy, každé hrobové miesto bude mať GPS súradnice. Na našej web stránke budú dostupné GPS koordinátory na každé hrobové miesto. Vidinou budúcnosti je objednávanie niektorých služieb cez internet. Keď budú cintoríny digitalizované, aktuálnu fotografiu miesta si budete môcť pozrieť cez web napríklad aj v zahraničí, budete si môcť objednať vyčistenie hrobu, donášku kvetov či sledovanie pohrebu. Eleonóra Bujačková

        


†mrpe|wxrgÎÓÓphvdŽqh uln°shgrÊÑphvldfry vdrgsrŽ›wd}n°sqhmfhq| h¢rwyruhqµfkgyhu›nd·gµ ¬wyuwrnrgÊÐáÓÓgrÊÒáÓÓ (huq|¬hyvn“krÍÏáudwlvodyd

Bližšie informácie získate na tel. čisle 0902 893 304

www.tatracity.sk

História Bratislavy

strana 10

Učenec zvaný Kráľovský vrch Autori Ivan Szabó a Ladislav Švihran zostavili zaujímavú publikáciu Vzácne návštevy Bratislavy. Knižka vyšla v roku 2005 v nakladateľstve Region Poprad (www. regionpoprad.sk). Každý príbeh vám priblíži niektorú zo vzácnych návštev, ktoré niekdajší Prešporok hostil. Od čias, keď do Bratislavy zavítal chýrny učenec Regiomontanus, aby tu prednášal na Academii Istropolitane, uplynulo už vyše päť storočí. Udalosti môže teda kriesiť a dotvárať aj fantázia. Zachovalo sa však i veľa presných, hodnoverných údajov o najvýznamnejšom profesorovi prvej bratislavskej univerzity a o jeho krátkom pobyte u nás. Johannes Müller sa narodil v Bavorsku, v Königsbergu (neskôr ho premenovali na Kaliningrad), čo v preklade značí Kráľovský vrch. Neskôr si pribral meno aj podľa rodiska, ale v latinskej podobe: Regiomontanus. Štúdiá začal na univerzite v Lipsku a veľmi zavčasu, ako dvanásťročný. Pokračoval vo Viedni, kde ho najväčšmi ovplyvnil astronóm a matematik G. Puerbach. Aj Regiomontanus zasvätil svoj život predovšetkým astronómii a matematike. Zblížil sa s ostrihomským arcibiskupom a kancelárom kráľa Mateja Jánom Cesmickým-Vitézom, ktorý sa takisto venoval astronómii. Regiomontanus sa veľmi rýchlo vypracoval na uznávaného astronóma a matematika. Napísal prvé moderné dielo o trigonometrii – Päť kníh o všetkých druhoch trojuholníkov. Spomína v nich sínusovú i kosínusovú vetu. Keď z podnetu kráľa Mateja Korvína vznikla roku 1467 v Bratislave Academia Istropolitana, arcibiskup Vitéz povolal na ňu Regiomontana. Učenec mal vtedy tridsať rokov, prednášal matematiku a astronómiu, podobne ako predtým na padovskej a viedenskej univerzite. Zachovalo sa niekoľko dátumov a údajov viažucich sa k jeho pobytu u nás. Jeden z nich je 28. a 29. apríl 1467. Regiomontanus vtedy pozoroval Mars a Jupiter. Historické pramene uvádzajú, že Regiomontanus sa v Bratislave zaoberal i zostrojovaním astronomických prístrojov. Napísal o tom aj traktát, kde spomína niekoľko vtedajších i antických hvezdárskych pomôcok. Ešte jeden významný dátum sa viaže k učencovmu pobytu v Bratislave. Spomína sa dokonca i hodina. Dňa 6. júna 1467 o ôsmej hodine ráno vypracoval horoskop Academie, v ktorom jej predpovedal mimoriadne priaznivý osud. Dnes je uložený v Národnej knižnici vo Viedni. Zmýlil sa. Arcibiskup Vitéz, hlavný podporovateľ univerzity, upadol u kráľa do nemilosti, dokonca sa ocitol aj vo väzení, a Academia vlastne už zakrátko po svojom vzniku živorila. Regiomontanus odišiel z Uhorska roku 1471. Ako majiteľ jednej z prvých tlačiarní v Európe vydal mnoho matematických a astronomických spisov. Neskôr odišiel na pápežovo pozvanie do Vatikánu, kde za záhadných okolností pomerne mladý (štyridsaťročný) zomrel. (vs)

Slová remeslá a cechy prestavujú dnes takmer zabudnutý svet. Vytrácajú sa nielen ako reálie s konkrétnym obsahom, ale aj zo živej reči. Kde-tu občas zarezonujú vo frazeologizmoch, čiže ustálených slovných spojeniach, ako napríklad remeslo má zlaté dno, urobiť riadny cech, šuster drž sa kopyta, vykľulo sa šidlo z vreca, ševcove deti chodia bosé alebo učeň – mučeň. Okolnosti vzniku či vôbec významy týchto frazeologizmov sú známe zväčša už len staršej generácii. A ozaj iba málokto dnes pozná presný či pôvodný význam slov cajch, cajgár, valchár, cvok, dratva a šidlo, herberg, majsterštuk či remek, modrý pondelok, viecha. Mnohé z nich by sme nenašli ani v pravopisných príručkách alebo slovníkoch. Pritom pred sotva sto rokmi patrili do bežnej slovnej zásoby našich predkov. A aj na kedysi obľúbenú detskú hru, ktorá sa začínala slovami „my sme dvaja remeselníci, prichádzame z ďalekej krajiny, naše remeslo sa začína písmenom...“, si dnes pamätá azda už len generácia päťdesiatnikov a od nich starších. Viaceré remeslá majú pradávny pôvod. Veď už na úsvite dejín sa človek potreboval stravovať, obliekať, ale aj kdesi bývať či kultivovať svoje okolie. Tieto potreby stáli pri vzniku prvých remesiel, akými boli predovšetkým mäsiarstvo, pekárstvo, hrnčiarstvo, kožušníctvo, krajčírstvo, obuvníctvo, kováčstvo či tesárstvo. Napriek značným časovým i teritoriálnym posunom možno pritom konštatovať, že skutočný rozvoj remesiel v Európe nastal až v stredoveku, a to v mestskom prostredí. Remeselníci v uhorských stre-

Majstri rybári Dnes je rybárčenie predovšetkým koníčkom. Niekdajší rybári však predstavovali svojský druh pravýrobného povolania, ktoré sa ani v minulosti nepovažovalo jednoznačne za remeslo. Na význam rybárov v starom Prešporku poukazuje aj skutočnosť, že popri obchodníkoch, lodníkoch a vinohradníkoch sa práve oni spomínajú v najstaršom privilégiu, ktoré 2. decembra 1291 udelil mestu uhorský kráľ Ondrej III.: „Aj rybári nech majú tie isté práva, ktoré užívali už od dávnych čias, totižto, že z ulovených výz a rýb, chytených spopod ľadu alebo za pomoci siete spustenej do hlbín, odovzdajú tunajší rybári jednu tretinu prešporskému županovi. Títo rybári, či už každý jeden alebo všetci, nech sa tešia spolu s prešporskými mešťanmi aj z ostatných výsad a slobôd.“ Cechu prešporských rybárov vydali štatút roku 1511. Keďže pri jeho výklade sa vyskytli nejasnosti a nepresnosti, richtár, mešťanosta a mestská rada v Prešporku vydali prešporským rybárom a predajcom rýb 16. decembra 1543 ďalší štatút, ktorého regest publikoval Anton Špiesz v práci Štatúty bratislavských cechov. V prvom bode sa určuje počet a druh rybárskych lodí, ktoré môže vlastniť každý majster; v druhom

2/2011

Remeselníci a ich cechy v starom Prešporku

Jedna z najstarších redút Prešporka zo 16. storočia vcelku výstižne zachytáva stredoveký stav mesta a jeho okolia.

dovekých mestách, a teda aj v Prešporku patrili zväčša medzi stredné vrstvy obyvateľstva. Len zriedkavo boli početnejšie zastúpení v radoch patricijov, čiže najbohatších mešťanov, no nepatrili ani medzi chudobnú mestskú vrstvu. Typický stredoveký remeselnícky majster vlastnil stredný alebo menší dom, remeselnícku dielňu s príslušnými nástrojmi pre seba a svojich zamestnancov, ktorí tu spolu s ním pracovali. Často však vlastnil aj väčší či menší kúsok poľa, záhrady alebo vinohradu. Podobne ako v západoeurópskych mestách, aj v Prešporku sa už v stredoveku vytvorili a všeobecne rozšírili tri stupne v rámci remeselníckeho stavu, a to učni, tovariši a majstri. Koncom stredoveku začali v Prešporku vznikať záujmové združenia remeselníckych majstrov. – cechy V roku 1376 dobode sa stanovuje, že rybári môžu ryby aj kupovať; v treťom a štvrtom bode sa upravujú podmienky predaja rýb pre potrebu ľudí, ktorí ich do mesta dovážajú, v piatom bode sa určuje, že ryby z mesta možno vyvážať len so súhlasom mešťanostu; v šiestom bode sa požaduje, aby si každý člen cechu nadobudol meštianske práva; v siedmom bode, že obchodníci majú ryby predávať na Rybnom námestí; ôsmy bod sa zaoberá rôznymi spormi medzi rybármi a predajcami rýb; deviaty bod určuje, že predajcovia nesmú držať živé ryby do zásoby; desiaty bod stanovuje, že ryby možno predávať iba celé a na váhu, nie po jednej alebo dokonca po kúskoch; v jedenástom bode sa píše, že tovariši nesmú sami od seba kupovať ryby; v dvanástom bode sa zakazuje mešťanom predávať ryby ľuďom prichádzajúcim do mesta; trinásty bod určuje, že právo prezerať ryby dovážané do mesta majú iba rybári, najmä ich cechmajster, a nie predajcovia ani mäsiari; štrnásty bod zaka-

stali od mestskej rady artikuly mäsiari, ševci a pekári, roku 1411 (resp. 1459) krajčíri, roku 1467 kožušníci, roku 1470 strihači súkna a roku 1517 rybári. Zakrátko vznikli v Prešporku aj samostatné tovarišské organizácie: cech pekárskych tovarišov (1433), cech ševcovských tovarišov (1516) a cech mieškarských tovarišov (1528). V Starom Meste dnešnej Bratislavy nám remeselníkov a remeslá pripomína už len zopár ulíc: Zámočnícka, ktorej nemecký názov Schlossergassen sa prvýkrát spomína roku 1440, Sedlárska, spomínaná ako Sattlergassen prvýkrát roku 1617, a Klobučnícka, najskôr uvedená ako Malá Klobučnícka, čiže Kleine Hütter Gasse roku 1749, pričom je zaujímavé, že predtým sa označovala Messergasse, teda Nožiarska. Mimo niekdajšieho ohradené-

ho mesta sa nachádza Kolárska ulica, ktorá pod nemeckým názvom Wagner Gasse figuruje od roku 1786. Podľa rybárov a rýb bolo už v stredoveku pomenované Rybné námestie. Taktiež už v stredoveku mali ulicu obuvníci (Schuestergässlein, spomínaná roku 1472), dnes je to Zelená, ako aj pekári (platea Pistorum, 1379), ktorá však zakrátko získala názov Drevená ulica (platea Lignorum, 1406) a udržala si ho dodnes. Starý pôvod má aj Povraznícka ulica, ktorá sa prvýkrát spomína roku 1749 v podobe Sailerstadt (čiže mesto či miesto povrazníkov), vznikla ako jedna z prvých ulíc vonkajšieho predmestia Blumentál (Kvetná dolina). Niekdajšie tri mohutné veže a bašty mestského opevnenia, ktoré sa podľa svojich obrancov a opatrovateľov nazývali Mäsiarska, Obuvnícka a Pekárska, dávno pohltil neúprosný zub času. Remeselníci a cechy, ktoré boli oficiálne rozpustené zákonom v roku 1872, po niekoľko storočí významne dotvárali kolorit niekdajšieho slobodného kráľovského mesta Prešporka, dnešnej Bratislavy. Bez nich by mesto bolo len pustými kulisami. V budúcich pokračovaniach na stránkach Bratislavského kuriéra priblížime čitateľom život remeselníkov i jednotlivé remeslá a cechy v dobách, keď sa vravelo, že remeslo má zlaté dno.

Dom cechu rybárov a lodníkov sa nachádza na dnešnej Žižkovej ulici č. 1.

zuje skupovať na trhu ryby od tých, ktorí ich do mesta privážajú a potom ich predávajú na Rybnom námestí; pätnásty bod zaväzuje rybárov poslúchnuť všetky nariadenia mestskej rady vo veci rybolovu a posledný bod určuje, že na čele cechu má byť jeden rybár a jeden obchodník s rybami, ktorí majú spoločne kontrolovať, či sa požiadavky určené štatútom plnia, najmä pokiaľ ide o vývoz rýb. Na to museli dokonca skladať prísahu. Doklady o ďalších štatútoch pre rybárov či predajcov rýb zo 16. –

17. storočia nie sú známe. Až roku 1765 sa prešporskí rybári uchádzali o nový štatút, lebo štatút z roku 1563, ktorý používali, nevydal kráľ, takže vlastne stratil právnu platnosť. Cech rybárov oficiálne zanikol v roku 1872, no dodnes nám ho pripomína Dom cechu rybárov a lodníkov, postavený okolo roku 1760, ktorý sa nachádza na dnešnej Žižkovej ulici č. 1 v Podhradí.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.

Kultúra

2/2011

ROZHOVOR s historikom

VLADIMÍROM TOMČÍKOM Máme za sebou najkrajšie sviatky roka, aj keď čoraz častejšie im prisudzujeme iný prívlastok sviatky konzumu. S úderom polnoci na prelome rokov si sľubujeme, vinšujeme a nádejame sa, že teraz to bude celkom iné, lepšie a múdrejšie. Ako si v tomto období počínala a počína naša Bratislava? Našim hosťom je historik a spisovateľ Vladimír Tomčík.

Aká bývala Bratislava v povianočnom období? Malo naše mesto v tomto čase niečo špecifické, veľ komestské, porovnateľné so svetom? Vianočným obdobím sa nazývali dni od Štedrého večera až po sviatok Troch kráľov. Život v Bratislave bol porovnateľný s inými mestami strednej Európy, ale bol samozrejme iný ako dnes. Napríklad ešte na začiatku 20. storočia sa neoslavoval príchod Nového roku tak, ako sme to nedávno zažili my. Presne pred sto rokmi Mestské divadlo hralo na Silvestra veselohru Naftalín, v hoteli U zeleného stromu v ten deň hrala cigánska kapela Bélu Vizváryho, u Kerna bola tiež oslava, ale zábava sa končila o dvanástej hodine. Prečo to tak bolo? Ľudia zrejme ešte vtedy 1. január nepovažovali za prelomový dátum vo svojom živote. V antickom Ríme totiž rok pôvodne začínal 1. marca, v stredoveku kon-

strana 11

Život mesta i jednotlivca je výnimočný com a začiatkom hospodárskeho roka bol 11. november a až roku 1691 pápež Inocent XII. za začiatok kalendárneho roka ustanovil 1. január. Dovtedy to bol 6. január. Postrácali sme na ceste k modernosti veľa odkazov z dejín mesta? Sviatok Troch kráľov bol akýmsi konglomerátom ľudových, pohanských, rímskych a kresťanských zvykov. V Evanjeliu podľa Matúša boli títo traja mudrci z východu označení za prvých pohanov, ktorí uverili v Krista. V predvečer 6. januára mladé bratislavské dievčatá a chlapci v starých lyžiciach roztápali olovo a cez oká veľkých kľúčov ho liali do vody, aby z neho vyčítali svoju budúcnosť. V tento deň sa odstraňoval vianočný stromček a do trojkráľovej polnoci sa muselo dojesť všetko, čo sa na sviatky pripravilo, inak rodinu čakal chudobný rok. Gazdiné na obed varili šúľance, aby obilie malo dlhé stonky, po uliciach chodili vinšovať koledníci a kňaz so sprievodom navštevoval domácnosti. Ešte predtým v kostoloch posvätili vodu, kadidlo, kriedu, ale aj jabĺčka, cesnak či sviečky a tieto sväteniny sa stali prostriedkom prenosu duchovnej moci. Kňaz byt navštívenej rodiny pokropili svätenou vodou, vykiadzal kadidlom a nad dvere kriedou napísal iniciály G. M. B., spolu s kalendárnym rokom. Pôvodne sa nad dvere písalo C. M. B. a tieto písmená boli skratkou latinského Christus mansionem benedicat – Nech Kristus požehná domu tomuto. Až neskôr sa prvé z troch písmen dalo do súvislosti s latinskou podobou mena Caspar. Na začiatku roka si zvykneme vinšovať a želať len to najlepšie. Čo považujete v minulosti Bratislavy za výnimočné a jedinečné? Každá doba, ako aj život každého jednotlivca je výnimočný. Ale ak by som mal pomenovať tri najvýznamnejšie časové úseky v živote nášho mesta, tak by boli spojené s panovaním Žigmunda Luxemburského, Márie Terézie a obdobie druhej polovice 19. storočia. Úrady a nobilita sa vtedy odsťahovali, sláva, honor a význam Bratisla-

vy ako hlavného a korunovačného mesta kráľovstva sa rozplynuli. Ekonomika upadala a z Bratislavy sa malo stať provinčné mesto. Ale nastúpila nová generácia, nazvime ich gründermi. Boli to ľudia, ktorí nesedeli za pecou, ich duch vstal z popola ako Fénix a stvorili novú, modernú Bratislavu. V meste sa budoval priemysel, presadili električku, ktorá tu zacengala skôr ako vo Viedni, Budapešti či v Prahe, zaviedli plynové osvetlenie, kanalizáciu, vodovod, telefón a starali sa dokonca aj o životné prostredie. Veď už od roku 1909 spájal Pražskú ulicu so Železnou studienkou trolejbus. Radi sa chválime, že sme malým veľ kým mestom. Čo to vo vás evokuje? Ľudskú hlúposť. Mám na mysli všeobecne vnucovaný a žiaľ akceptovaný pocit malosti, ktorý sa stal akýmsi našim národným masochizmom. Nedávno, pri akomsi športovom zápolení s Belgickom, moderátor hovoril o súťažení s malým Slovenskom, pričom naša krajina je o tretinu väčšia ako Belgicko. A myslíte si, že na tanečnej tá najväčšia, najmocnejšia a najagresívnejšia tanečníčka na parkete musí byť aj tá najkrajšia, najzvodnejšia, najžiadanejšia a najlepšia? Je to pozostatok spôsobu myslenia z čias, keď ešte sovietsky trpaslík bol tým najväčším trpaslíkom na svete. Samozrejme slogan „malé veľké“ mesto je príjemný. Nakoniec je pravdou, že Bratislava sa v minulosti i prítomnosti nemôže počtom obyvateľov zrovnávať so svetovými metropolami. Však to ani nie je potrebné. Vždy tu pulzoval tep veľkomesta, Bratislava bola svojim duchom zrovnateľná s veľkými centrami a dnes zaužívaný zvrat o akomsi predmestí Viedne voľakedy nikto nebral vážne. Naopak, obyvatelia multikultúrnej a multietnickej Bratislavy s humorom hovorievali, že Viedeň je predmestím ich mesta. Počet obyvateľov, či veľkosť domov predsa nikomu nebránil, aby sa tu, v meste na Dunaji, ponorenom do zelene Malých Karpát a vinohradov, necítil dobre. Bratislavu a jej minulosť dokonale poznáte, dokáže vás tu ešte niečo prekvapiť a zaujať? Áno. A opätovne to je neuve-

riteľná ľudská hlúposť. Alebo to je zámer? Mám konkrétne na mysli úsilie o znovupostavenie sochy Márie Terézie na Štúrovom námestí. V prvom rade by som chcel s hanbou zdôrazniť, že žiadny kultúrny a vo svojom konaní svojprávny národ nemôže prijať ideu odstránenia symbolu – sochy svojho najväčšieho syna z centra hlavného mesta. A nielen to. Aby som sa vyhol ideológii, hovorím len o tom, že unikátne, najlepšie Bártfayovo dielo chcú vymeniť za nepodarený, umelecky veľmi zlý a sochársky až diletantsky realizovaný jazdecký pomník. Navyše, idea realizovať repliku súsošia Márie Terézie opäť z carrarského mramoru je zrovnateľná s diletantizmom zodpovedných pri rozhodovaní o podobe kamennej dlažby na rekonštruovaných uliciach centra... Obdĺžnikovú kamennú dlažbu majú síce v Benátkach, ale pokiaľ viem, tam autá nechodia. Vstupu motorových vozidiel do Starého Mesta sa nedá vyhnúť, obdĺžnik pôsobí ako páka, a tak sú každoročné nutné nemalé prostriedky na opravu. Pritom môj názor o výmene sôch vôbec nesúvisí s Mariou Teréziou, ako panovníčkou. Jej panovanie bolo pre mesto svetlými desaťročiami a naša spomienka či vyjadrenie úcty by malo byť prirodzené. Keď sa uvažuje o jej soche, chcel by som pripomenúť, že jej pôsobenie je bytostne spojené s hradom. Pritom, vďaka nemusí byť merateľná len peniazmi. Dnešná Žižkova ulica na Podhradí bola voľakedy ulicou Márie Terézie. Výsledok práce komisie, ktorá mala priniesť do názvov bratislavských ulíc poriadok, je skutočne úbohý. Husiti vypálili predmestia Bratislavy, boli synonymom rabovania, krvi, žiaľu a sĺz. Ale pánov odchovaných romantickou českou historiografiou a komunistickou ideológiu ani nenapadlo vrátiť tejto ulici jej pôvodný názov. A nielen to. Na našu hanbu v Bratislave nemáme Lisztovu ulicu, nemáme ulicu, ktorá by pripomínala obeť Ignáca Grossmana, ale dodnes tu straší Iljušin spolu s Čapajevom. Eleonóra Bujačková

Plesovú sezónu opäť uzatvorí Bratislavský bál Bratislavským bálom vyvrcholí aj tohtoročná plesová sezóna v hlavnom meste. Jubilejný – 10. ročník je na programe 26. februára v priestoroch Mestského divadla Pavla Országha Hviezdoslava na Laurinskej ulici. Odovzdávať, počas jedného z mála bratislavských bálov otvorených aj pre verejnosť, budú už tradične aj Bratislavskú čučoriedku - cenu, ktorá je spojená s Júliusom Satinským. Udeľujú ju ľuďom, ktorí pre mesto urobili niečo veľké, v tom pravom slova zmysle. Tú siedmu vlani získal hudobník Peter Lipa a vodní slalomári – súrodenci Peter

a Pavol Hochschornerovci. V rámci hudobnej zložky sa návštevníci môžu tešiť na skutočné hudobné lahôdky. Nebude chýbať už tradičné zoskupenie Big Band Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča, ale zažiari i mnohonásobná držiteľka Českého slávika – Lucie Bílá. Ďalšou z tradičných špecialít Bratislavského bálu bude Polnočné prekvapenie, ktorého cieľom je vyraziť dych všetkým zúčastneným. Kto v rámci neho vystúpi tento rok, zostáva tajomstvom. Nebude chýbať ani jedinečná tradícia Bratislavského bálu, ktorou sú „Polnočné noviny“, v ktorých sa okrem zaujímavostí o prípravách bálu, informáciách o programe a účinkujúcich, objavujú aj čerstvé fotografie z aktuálne prebiehajúceho bálu. (ld)

Keď sa 8. februára 1915 narodil v Budmericiach v rodine Fábryových syn Rudolf, nik netušil, že sa zrodil priekopník slovenskej poézie. Surrealistický básnik, prozaik, žurnalista ale i grafik zomrel pred 29 rokmi, tri dni po svojich 67. narodeninách. Rudolf Fábry študoval na gymnáziu v Trnave a po maturite nastúpil na České vysoké učení technické v Prahe. Budúci básnik sa vydal na cestu poznania kreslenia a zemepisu. Jeho prvá básnická zbierka vyšla už v roku 1935. Išlo o prvé slovenské dielo so známkami surrealizmu. Surrealizmus alebo nadrealizmus je umelecký smer, ktorý sa prejavoval vo všetkých odvetviach umenia – v literatúre, maliarstve, hudbe... Jeho myšlienkou je preniknúť po podvedomia. Umelci stvárňovali svoje diela ako výplody snov a fantázie, išlo o náhodne spojené myšlienky. Toto umelecké smerovanie sa charakterizuje aj ako kŕčovitá krása, pretože preferuje voľné radenie asociácií. Fábryho debutová zbierka sa volala Uťaté ruky, o tri roky nasledovala zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné. V tom čase už žil v Bratislave. Počas Druhej svetovej vojny bol úradníkom, medzi rokmi 1945 a 1946 bol zamestnaný v Československom štátnom filme a nasledujúci rok pracoval na Povereníctve informácii. V ďalších rokoch kočoval z jedného miesta na druhé. Najskôr bol redaktorom v denníku Práca, v rokoch 1948-1950 pôsobil na mieste šéfredaktora týždenníka Nedeľa, nasledujúcich šesť rokov viedol časopis Život, neskôr Svet socializmu, v rokoch 1957-1958 šéfoval časopisu Film a divadlo a nasledujúce dva roky zase Kultúrnemu životu. Po päťročnej zamestnaneckej pauze, kedy sa venoval vlastnej tvorbe, pracoval na Slovenskom ústredí knižnej kultúry, od roku 1969 viedol časopis Expres a napokon v rokoch 1973-1975 vychádzalo pod jeho vedením revue Výtvarný život. To bolo jeho konečnou zastávkou, pretože v roku 1975 nastúpil na dôchodok. Rudolf Fábry napísal počas svojho života 11 básnických zbierok. Próze sa začal venovať až v roku 1956, kedy mu vyšla kniha fejtónov a reportáží – Perom chváľ, perom páľ. Jeho ďalšie reportážne a poviedkové knihy sa volali Salaim aleikum - Rozprávanie o starom a novom Egypte, Stará dobrá loď, Stretnutie pod sakurami, Tak chutí svet a Takým zvony nezvonia. V roku 1950 vydal jedinú knižku – zbierku básní - určenú pre deti Kresby z malej dlane a veršíky na ne. Vyšlo mu šesť obrazových publikácií a je autorom štyroch rozhlasových hier - Ranní učitelia, Deň bryndzových halušiek, Po svoju mŕtvolu do Indie a Nezábudky v noci nehovoria. Rudolf Fábry sa považuje za priekopníka surrealizmu u nás. Významné postavenie v našej histórii však mal aj ako publicista a reportér. Veľmi intenzívne vnímal vojnu a svoje pocity prenášal do diel. Zomrel v roku 1982 a je pochovaný na Cintoríne Slávičie údolie. (vs)

Inzercia

strana 12

Na čom nám záleží Milión pre vašu energiu Fond zamestnaneckého sponzoringu vznikol v roku 2004 s úmyslom podporiť osobnú iniciatívu zamestnancov a pomôcť dobrým projektom v ich okolí. Zamestnanci prijali túto ponuku s nadšením, o čom svedčí nespočetný počet žiadostí v priebehu siedmich rokov existencie fondu. Začínali sme s 55 žiadosťami, ktoré postupne narastali až do vyše 168 žiadostí v roku 2010. Finančne a dobrovoľnícky sme podporili vzdelávacie zariadenia, športové ihriská, neziskové organizácie alebo športové kluby v západoslovenskom regióne. Odklínanie hradov S podporou Nadačného fondu Západoslovenskej energetiky, a.s., a v rámci spolupráce s Nadáciou Pontis realizujeme projekt Odklínanie hradov. Ten je od svojich počiatkov zameraný na pomoc hradným zrúcaninám formou dobrovoľníckej práce z radov slovenského skautingu a zamestnancov skupiny ZSE. Dokladom úspešnej realizácie projektu sú vyčistené priestory hradov Dobrá Voda, Čachtice, Ostrý Kameň, Korlát, Biely Kameň a Plavecký hrad. Ako patrón projektu sme pred piatimi rokmi získali cenu za firemnú

filantropiu a zodpovedné podnikanie Via Bona v kategórii Cena za odvahu podporiť inovatívny projekt. Pozitívna energia pre šport Nadačný fond ZSE vznikol v Nadácii Pontis v roku 2004.Rozdeľuje dve percenta z daní spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. V rekreačnom športe sme prostredníctvom tohto fondu podporili v priebehu piatich rokov rekonštrukciu 80 športovísk v celkovej sume 500 000 eur. Vďaka tomu sa mohli vybudovať alebo zrekonštruovať ihriská, lezecké steny, bežecké dráhy, skateparky či školské telocvične. Prínos projektu Pozitívna energia pre šport vyzdvihol aj tenista Dominik Hrbatý: „Športové ihriská v obciach a pri školách majú veľký význam pre zdravú mládež, deti a formovanie nových talentov. Aj ja som behával a trénoval na školskom ihrisku blízko domu. Veľmi oceňujem, že existuje grantový program, ktorý rozvoj športovísk podporuje.“ Podpora Slovenského cykloklubu Slovenský cykloklub je občianske združenie, ktorého hlavným poslaním je budovanie,

2/2011

značenie a údržba siete cykloturistických trás. V súčasnosti udržuje okolo 10 595 km trás, z ktorých sa cca 2 419 km nachádza na západnom Slovensku. „Obrovský význam pre naše úsilie mala dlhodobá podpora z Nadačného fondu ZSE v rámci Nadácie Pontis, ktorá nepretržite trvá od roku 2005 dodnes. Vďaka nej sa nám podarilo zaistiť viacročnú obnovu cykloturistických trás a vyznačenie trás nových, osadiť veľkoplošné mapy a prvky drobnej cykloinfraštruktúry v regióne západného Slovenska,“ uviedol Juraj Hlatký, predseda Slovenského cykloklubu. Atletika Elán Venujeme sa aj priamej spolupráci s klubmi a so spolkami telesnejkultúry. Rozvoj ľahkej atletiky medzi mládežou sme podporili prostredníctvom projektu Zo školských lavíc do Atletickej haly Elán a projektu s medzinárodnou účasťou Mládežnícka atletika — brána k olympiáde, ktoré prebiehajú v športovej hale Elán v Bratislave. Mladí futbalisti v Bratislave a Senci, hokejisti v Nitre a Trenčíne, hádzanári v Hlohovci a Nových Zámkoch, paralympijskí plavci IAMES-u, ale aj školáciz celého kraja sa mohli pripravovať a súťažiť vďaka podpore ZSE. Medzinárodný festival komor-

nej hudby Konvergencie „Festival Konvergencie oslávil v minulom roku (2009) desať rokov svojej existencie a je vnímaný ako výnimočný počin v rámci slovenskej hudobnej scény. A to aj vďaka dlhodobému partnerstvu a zázemiu, ktoré nám Nadačný fond ZSE poskytol,“ uviedol zakladateľ, producent a umelecký riaditeľ festivalu, violončelista Jozef Lupták. Idea a ciele festivalu sa naplnili spoluprácou slovenských a zahraničných interpretov, rozvíjaním tradície komornej hudby na Slovensku, vytvorením nových programov, oslovením mladšej generácie a taktiež detí v špeciálnych programoch pre ne určených.

gia zblízka je rozsiahly projekt určený najmä základným a stredným školám. Žiaci od 5 do 16 rokov sa môžu hravou formou zoznámiť so základnými informáciami nielen o elektrickej energii. Naučia sa, odkiaľ sa energia berie, ako sa dostane až k nim domov, dokážu rozpoznať, čo je plytvanie energiou a ako sa správať zodpovedne vo vzťahu k svojmu prostrediu. Energia zblízka pomôže porozumieť aj tomu, aké zdroje energie využívame, aké sú nové možnosti výroby energie a tiež, aký vplyv majú v lokálnom aj globálnom meradle.

Festival Viva Musica Obľúbený festival Viva Musica potvrdzuje, že vážna hudba sa smie robiť aj inak. Brilianty slovenskej hudobnej scény a vynikajúci umelci zo zahraničia sa tradične starajú o nezabudnuteľný zážitok milovníkov hudby v Bratislave. V roku 2010 sa skupina ZSE rozhodla podporiť túto iniciatívu koncertom jedného z najväčších tenoristov súčasnosti, Ramóna Vargasa, ktorému bude patril záverečný festivalový večer.

Slovenská nadácia na pomoc popáleným Hlavným účelom nadácie je pomáhať sústreďovaniu síl a prostriedkov na komplexnú starostlivosť o popáleninové úrazy na základe najnovších poznatkov lekárskej vedy a techniky. Prostredníctvom získaných peňažných a hmotných prostriedkov, ako aj z Nadačného fondu ZSE v Nadácii Pontis dochádza k zlepšovaniu kvality práce a prístrojového vybavenia popáleninovej kliniky, k zvyšovaniu úrovne starostlivosti o pacientov s popáleninami a uľahčeniu ich návratu do života a spoločnosti.

Energia zblízka Edukačný portál E.ON Ener-

(jš)

Sme zodpovední voči našej komunite

◊ 9 569 427 je celková suma, ktorou v období 2006 — 2010 podporila skupina ZSE západoslovenský kraj

73

173

je počet aktívnych dobrovoľníkov z radu zamestnancov ZSE za rok 2009

športovísk sme podporili v období 2006 – 2010

◊ 4 369 259 sme vynaložili na podporu športu v období 2006 — 2010

ZSE_inzercia_komunita_275_x_190-2.indd 1

1/26/11 1:08 PM

Kultúra Nenechajte si ujsť Poradňu krásy ŠEREĎ 2/2011

V bratislavskom Divadle v podpalubí na Adylodi vystupuje raz do mesiaca netradičná zabávačská dvojica. Netradičná preto, lebo ju tvoria dve ženy – komičky - Oľga Belešová a Lucia Kollárová. Ich autorské predstavenie sa volá Poradňa krásy Šereď a napriek tomu, že názov evokuje skôr niečo pre ženy, v zaplnenom hľadisku sa na ich gagoch 80 minút bez prestávky zabávajú všetci. Po rokoch v emigrácii sa na rodné Slovensko vrátila „odborníčka na všetko“ pani Erika. V bratislavskej Univerzitnej knižnici, kam si zašla požičať slovník, lebo po návrate do vlasti tu ničomu nerozumela, stretla jedno ohavné dievča. Vykľula sa z neho dnes známa publicistka a autorka kníh pre ženy Lucia Kollárová. Pani Erika ju totiž vzala do parády a urobila z nej pôvabnú labuť. Nedávno si spolu otvorili salón Poradňa krásy ŠEREĎ, v ktorom poskytujú imidžové poradenstvo celebritám, aj bežným ľuďom. Počas svojej „firemnej prezentácie“ na Adylodi ukazujú svojim „klientom“ (divákom), že krásny a sexi môže byť po ich zásahu úplne každý. Samostatnou kapitolou je pritom vzťah oboch dám. Pani Erika a pani Lucia sú síce rovnocennými majiteľkami svojho ex-

kluzívneho salónu krásy, ale preafektovaná a namyslená pani Erika svoju mladšiu kolegynku stále napomína a koriguje. Najlepšie priateľky Oľga Belešová a Lucia Kollárová si už pred rokmi vymysleli bláznivú ženskú komickú dvojicu, v ktorej by známa publicistka a autorka stvárňovala samú seba a obľúbená herečka by bola v role vymyslenej celebrity „pani Eriky“. Tento nápad spolu rozvíjali a doviedli až do formátu divadelnej hry, ktorú si napísali na telo. Ich uletená „Poradňa krásy Šereď“ mala premiéru v septem-

bri a odvtedy sa s úspechom hráva každý mesiac. „Sme očarené a dojaté úspechom, ktorý tento náš milý úlet má“, hovorí Lucia Kollárová. „Na predstavení máme stále plno a mnohí diváci sa naň opakovane vracajú, čo je neklamným znakom, že hra funguje a baví nás, aj publikum.“ dopĺňa ju Oľga Belešová. Dvojica má aj slušnú fanúšikovskú základňu na internete, cez ktorý so svojimi priaznivcami denne aktívne komunikuje. Samozrej-

me, Oľga Belešová pritom nevystupuje zo svojej role „pani Eriky“. Situačný humor s veľkou dávkou sebairónie a bláznivej improvizácie v podaní dvoch žien, to znie priam neuveriteľne. V Divadle v podpalubí na Adylodi to ale môžete vidieť a zažiť na vlastnej koži. O bláznivej Poradni krásy Šereď, úradujúcej raz do mesiaca, sa už v meste šušká aj hovorí. (ob)

ich niekto ,,chopí“ rovnakým spôsobom, ako sa ona a jej spolupracovníci ,,chopili“ Kronerovcov. Zuzana Kronerová prezradila, že vlastne nikdy nechcela byť herečkou, k profesii ju vraj zaniesli vlastné nohy. ,,Bola som prekvapená, že to vyšlo,“ priznala. Jej bratranec Ján u Kronerovcov prespal, keď robil prijímačky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. ,,Oznámil som im to pri polievke,“ zaspomínal si. A zatiaľ čo sesternica Zuzka ho odrádzala, strýko Jozef povedal: ,,Nechajte ho, ak to bude mať rád, bude to najkrajšie povolanie na svete.“ ,,Písať o herectve je ťažšie než hrať,“ konštatoval Milan Lasica. ,,Niektorí odvážlivci sa o to napriek tomu pokúšajú.“ Eva Krížiková zase hovorila o tom, ako veľa krásnych zážitkov pozbierala s Jozefom Kronerom na javisku. ,,Nechám si ich do knihy, ktorú píšem už dvadsať

4. február Maximum, rok 1944: 13,7 °C Minimum, rok 1929: -18,5 °C 5. február Maximum, rok 1994: 14,1 °C Minimum, rok 1893: -17,2 °C 6. február Maximum, rok 1966: 13,4 °C Minimum, rok 1954: -19,7 °C Nové zabávačské duo - Oľga Belešová a Lucia Kollárová.

rokov,“ sľúbila prítomným. Podľa recenzentky Elixíru smiechu Boženy Čahojovej sa z knihy ,,valí“ tvorivosť Kronerovcov a

ich túžba pomenovať človeka a jeho problémy. ,,Je plná poznania,“ doplnil ju Vladimír Petrík. (ld)

ľa neho by však na knihu o ňom stačilo, aj keby rozprával len o svojich zážitkoch z divadiel a filmovania. S hercom sa pozná 45 rokov, a keď ho oslovil, tak vraj ako rozvážny chvíľu váhal. ,,Mal som pocit, že som už povedal všetko, že už nemám čo dodať,“ priznal Kňažko. Štrasser svojich spoludiskutérov (pred Kňažkom už spovedal Milana Lasicu, Zdenu Studenkovú, Tomáša Janovica, Mariána Labudu, Kamila Peteraja a Ladislava Chudíka) vždy upozorňuje, že kniha bude knihou až po uskutočnení všetkých rozhovorov a ich spraco-

7. február Maximum, rok 1995: 16,4 °C Minimum, rok 1929: -18,1 °C 8. február Maximum, rok 2001: 17,4 °C Minimum, rok 1929: -20,4 °C 9. február Maximum, rok 1966: 14,5 °C Minimum, rok 1956: -24,4 °C 10. február Maximum, rok 1925: 15,4 °C Minimum, rok 1929: -26,7 °C 11. február Maximum, rok 1998: 14,9 °C Minimum, rok 1929: -27,2 °C 12. február Maximum, rok 1958: 16,3 °C Minimum, rok 1929: -23 °C 13. február Maximum, rok 1958: 15,8 °C Minimum, rok 1929: -22,5 °C

Elixír smiechu vyprevádzali v kníhkupectve Panta Rhei do života Eva Krížiková s Milanom Lasicom. Smiechom, ako inak. Knihu vydal Divadelný ústav a Vysoká škola múzických umení v Bratislave. Foto Marko Horban

Milan Kňažko sa nezbavil pocitu, že ženy lietajú Ako celkom spokojného dôchodcu privítal Jozef Dado Nagy v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici herca Milana Kňažka, s ktorým Ján Štrasser pripravil svoju zatiaľ poslednú knihu rozhovorov – Nosím v sebe mnohé jazvy. ,,Aj vás to čaká,“ zakontroval moderátorovi vtipne hosť. Štrasser sa na Kňažka obrátil preto, lebo ho považuje za veľmi zaujímavého a originálneho človeka, ktorý nechodí v zástupe. ,,Postavil sa voči komunistickému režimu v čase, keď to bolo hrdinstvo. Podpísal Několik vět a vrátil titul zaslúžilého umelca,“ vysvetlil. Pod-

1. február Maximum, rok 1944: 14,2 °C Minimum, rok 1956: -22,6 °C

3. február Maximum, rok 1948: 15,2 °C Minimum, rok 1929: -26,5 °C

Smiechom vyprevadili Eva Krížiková s Milanom Lasicom do života knihu o hereckom rode Kronerovcov Smiechom vyprevadili herečka Eva Krížiková s mužom viacerých profesií Milanom Lasicom do života knihu o Jozefovi Kronerovi a hereckom rode Kronerovcov. Za Elixír smiechu ,,môže“ Zuzana Bakošová – Hlavenková s kolektívom ďalších autorov, ktorí sa v knihe zaoberajú všetkými štyrmi hereckými osobnosťami spomínaného rodu. O tých zároveň na jej stránkach rozprávajú ich spolupracovníci. ,,Je to prvá kniha o hereckom klane, o ľuďoch rovnakej profesie,“ prezradila Bakošová - Hlavenková v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej, kde publikáciu predstavovali verejnosti a krstili. ,,Vznikala dosť dlho,“ priznala, narážajúc na to, že práca v tíme býva zložitá. Vzápätí spomenula ďalšie herecké rody na Slovensku (okrem iných Geišbergovcov, Horváthovcov, Hubovcov a Slovákovcov), a zadúfala, že sa

31. január Maximum, rok 2002: 13,8 °C Minimum, rok 1987: -21,4 °C

2. február Maximum, rok 1889: 13,7 °C Minimum, rok 1929: -23 °C

Vyhrajte 2 x 2 lístky Stačí, aby ste do 7. februára na adresu sutaz@bakurier. sk napísali, kde sa ,,odborníčka na všetko“ pani Erika (Oľga Belešová) zoznámila s pôvodne ,,ohavným dievčaťom“, dnes publicistkou a autorkou kníh pre ženy Luciou Kollárovou. Výhercov (potrebujeme vaše celé meno) budeme kontaktovať. Ak sa chcete dozvedieť viac o programe a dianí na Lodi – v Divadle v podpalubí, kliknite si na www.adylod. sk alebo www.lodteatro.sk.

strana 13

vaní, a že by sa nestalo nič tragické, keby sa to potom rozhodli zrušiť. ,,Vy budete jej hlavnou postavou, ja režisérom a dramaturgom,“ upozorňuje ich. ,,Nie je to investigatívna žurnalistika, nesnažím sa ich zatlačiť do kúta,“ upozorňuje zase potenciálnych čitateľov. Dada Nagya pri čítaní pobavila pasáž o tom, aký plachý bol obľúbený herec vo vzťahu k dievčatám. Keď ho jedno ako skoro pätnásťročného požiadalo, aby s ním zostal v stane, Kňažkovi sa to nezdalo. ,,Sám?“ ,,Zlomilo sa to až neskôr, ako osemnásť- až dvadsaťročný som

začal chápať, že dievčatá sú tiež ľudia, že nelietajú. Chvíľami mám ale stále čudný pocit, že vzlietnu,“ priznal Kňažko. Akonáhle sa reč stočila na politiku, povedal Kňažko, že ideály nezodpovedali realite. Nevylúčil, že raz napíše aj vlastnú knihu. ,,Možno som na ňu ešte primladý,“ zavtipkoval si. ,,Navyše som lenivý. Rozprávať je jednoduchšie.“ Štrasser má asi šesťdesiat ďalších tipov na knihu, s kým by sa ešte porozprával, neprezradil. Určite to ale bude niekto, koho považuje za nevšedného, netuctového a nefádneho. (ld)

Zdroj: weather_dt.blogy.in-pocasi.eu

Plavecký klub Slávia STU Bratislava Poriada základný plavecký výcvik a zdokonaľovací plavecký výcvik detí nar. 2005 a starších. Bazén gymnázia Tomášíkova 2, každý pondelok a stredu od 10. 1. 2011 o 16 hod. pre deti nar. 2003 a staršie. Deti nar. 2005 a 2006 sa môžu prihlásiť v bazéne stavebnej fakulty od 21. 1. 2011 o 17,20 hod. každý piatok. Bližšie informácie na tel. 0905 602 322, 02/53415850 a www.pkstu.webnode.sk

Relax

strana 14

2/2011

Nedajte sa ohroziť zimou

Byť dnes pedagógom, vychovávateľom, nie je celkom iste jednoduché a hlavne ani náležite ohodnotené. Byť dnes učiteľom vyžaduje nielen odvahu, ale hlavne zanietenie. Bez nej a bez lásky nie je dnes možné byť úspešným pedagógom. Spoločnosť stále nevie oceniť prácu pedagóga, ale priznajme, že často ani rodičia, pre ktorých pedagóg má byť najbližším spolupracovníkom. Svedčia o tom nie veľmi vhodné poznámky na ich adresu pred tými, ktorí sú v procese výchovy, teda deťmi. Niet sa čo diviť, že je často terčom posmechu, ba aj fyzického násilia a často aj vrážd. A nie je to len pedagóg niekde v Amerike. Aj u nás je denne páchané násilie na tejto veľmi významnej skupine ľudí našej spoločnosti. Práve preto by sme sa pri spomienke na jedného z najvýznamnejších pedagógov devätnásteho storočia sv. Jána Boska (31. 1.), ako ho nazval nezabudnuteľný pápež Ján Pavol II. – učiteľa mládeže, mali pozastaviť. Predovšetkým politici zodpovední za ich materiálne ocenenie, ako aj rodičia zodpovední za ich morálne ocenenie, svedomie. Mali by si položiť niekoľko otázok vo vzťahu k ním. Čo sme urobili preto, aby sme stabilizovali základňu tých, ktorí majú pripraviť mladých na ich životné povolanie? Čo sme urobili preto, aby mali vytvorené dôstojne podmienky osobného života, ale aj pracovného pôsobiska a mohli naozaj naplno venovať svoju snahu a ochotu, venovať svoje vedomosti iným, tým, ktorí sú teraz najzraniteľnejší, ale aj najotvorenejší prijímať to, čo im má poskytnúť základ pre ich budúce povolanie? A rodičia – čo robíme preto, aby sme naozaj čo najužšie spolupracovali s pedagógom? Naše pravidelné stretnutia s nimi by mali byť odrazovým mostíkom k budovaniu úcty a vzťahu detí k nim. Oni by mali byť druhými rodičmi, otázka je, či rodičia si to chcú uvedomiť, alebo i naďalej budú ich v očiach detí zhadzovať. Preto dnes potrebujeme všetci prijať inšpiratívny príklad svätého Jána Boska a dať sa ním viesť, jeho metódami a jeho láskou, jeho vzťahom k deťom. Možno by bolo vhodné v tejto súvislosti uvedomiť si, že jeho metóda bola láska. Daniel Dian šéfredaktor Duchovného pastiera

Nachádzame sa v období, keď vrcholí zima a mnohí z nás pociťujú čoraz častejšie nepríjemnú únavu. Metabolizmus človeka je napriek postupnému predlžovaniu dňa a skracovaniu noci stále mierne spomalený. Aj najkvalitnejšie termo oblečenie a funkčné prádlo nevyváži absolútne nároky organizmu na udržanie stálej telesnej teploty človeka. Naviac sme vystavení oveľa intenzívnejšie, ako v teplejších mesiacoch roka, útokom rôznych vírusov, chlamýdií, mykoplaziem, stafylokokov, streptokokov a iných baktérií. Naša imunita pracuje na plné obrátky. Február a marec bývajú skúškou odolnosti človeka. Strava je pritom menej výživná, množstvo vitamínov v skladovanom ovocí a zelenine klesá prinajmenšom tak rýchlo, ako naša telesná kondícia. Prispôsobenie sa týmto okolnostiam býva občas stresujúce. Prináša neraz pocity slabosti a letargie, niekedy aj depresie a choroby z prechladnutia a iné komplikácie chronicky chorých. Ideálny čas na absolvovanie pravidelnej preventívnej prehliadky. Kontrola krvného tlaku, lipidov, vyšetrenie prostaty nás mužov a sono prsníkov a krčka maternice nežnejšej časti populácie nie sú nikdy na škodu. Neprimeraná alebo dlhšie trvajúca únava je prejavom zlyhávania nášho organizmu. Aj v tom prípade je dôvodom pre návštevu le-

kára. Pri chudokrvnosti alebo zníženej funkcii štítnej žľazy alebo iných hormonálných poruchách, ale aj pri ochoreniach srdca či obličiek, je únava príznakom-symptómom ochorenia. Veľký medicínsky problém predstavuje únavový syndróm ako imunitné ochorenie. V období, keď aj medvede zaliezajú do brlohov je veľmi dôležitý aj dostatok odpočinku. A treba si ho vychutnať. Preťažovanie v práci nie je určite dobrá cesta ako zvýšiť v zime výkony zamestnancov. S únavou sa musíme občas aj popasovať. Ak sa dobre vyspíme, nemali by sme zabúdať, že vrcholky hôr sú krásne zasnežené. Ideálny čas na lyžovanie a bežky, dobre sa vypotiť v posilňovni, zacvičiť alebo zaplávať a dosýta vysaunovať. Dobrá zábava s priateľmi tiež osvieži ducha. Veď sú predsa fašiangy. Každému čo vyhovuje. Potom môže byť aj sychravý deň príjemný. Pred zimou sme vymieňali vo svojich bytoch okná a zatepľovali fasádu. Organizmus má tendenciu pripraviť sa na chladnejšie počasie vytvorením izolačnej vrstvy a „obaľuje“ sa tukom. Módne trendy neprirodzene štíhlych ľudí sú preto aj v tomto ohľade proti prírode. Menšie prehrešky sú v zime dovolené. Hmotnosť je však potrebné mať pod kontrolou a príjem energie by nemal významne prevýšiť jej výdaj. Zdravá a vyvážená strava je základom úspechu v každom ročnom období, nielen takto v zime. Dôležité sú ovocie a zelenina, k nemu občas multivitamín s minerálmi a probiotiká. Zistilo sa napríklad, že populácia trpí prehlbujúcim sa nedostatkom veľmi dôležitého vitamínu D, ktorý sa v zime ešte zná-

sobuje. Vitamíny z lekárne nám poskytujú bezpečné a vyvážené spektrum týchto životne dôležitých látok. Tabletku stačí užiť raz za 2-3 dni a vždy s hlavným jedlom. Dobré je poradiť sa pred kúpou vhodného prípravku so svojim lekárom. V zime pociťujeme menej smäd, pitný režim je však tiež dôležitý. Obličky a močový mechúr sú náchylnejšie na prechladnutie. Očkovanie proti chrípke, vhodné oblečenie a obmedzenie stretávania sa s chorými v čase epidémie znižujú tiež riziko infekcie. Nemali by sme zabúdať na otužovanie. Naše obydlie nemá byť v zime prekúrené, horúce kachle patria do sauny. Varené vínko či grog síce zahreje ale alkohol s mierou. A cigarety bokom. Každý lekár v praxi potvrdí, že infekcia u fajčiara sa takmer vždy komplikuje. Existuje len málo ľudí na ktorých nemá počasie žiaden vplyv.

Niektorí ľudia zvládajú chladné obdobie na vrchole zimy bez väčších problémov. Medzi pacientov, ktorí sa horšie prispôsobujú týmto zmenám určite patria alergici, astmatici, ľudia s bronchitídou, cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo iným pridruženým ochorením. Aj zdraví netrpezlivo čakajú na príchod jari. Nedostatok slnka a mrazivé počasie tento problém ešte komplikuje. Aj v období chrípkovej epidémie by sme si mali spomenúť, čo sme urobili pre svoje zdravie v lete predchádzajúceho roka a ako plánujeme využiť každý slnečný deň pre svoje zdravie čo najlepšie. Už naši predkovia sa na zimu pripravovali celý rok.

MUDr. Igor Vozár internista, nefrológ, Medifera - súkromná poliklinika www.medifera.sk, 0850 111 991

Relax

2/2011

strana 15

Radí šéfkuchár Ladislav Výpala

„Papardelle con manzo“ Suroviny(1 porcia): hovädzia sviečkovica 100g,cestoviny papardelle 130g, zmes hríbov 80g, biele víno 0,5 dcl, soľ, korenie, cesnak 5g, chilli 1g, koriander 5g, maslo 10 g, olivový olej 0,2 dcl, citrónová šťava, hobliny parmezánu 10g. Postup: Cesnak a chilli speníme na olivovom oleji. Pridáme hovädziu sviečkovicu pokrájanú na rezance, osolíme, okoreníme. Pridáme zmes hríbov a zarestujeme. Podlejeme bielym vínom. Pridáme uvarené cestoviny (al dente), zjemníme maslom. Na tanieri ozdobíme hoblinkami parmezánu a pokvapkáme citrónovou šťavou. A toto sú ďalšie tri špeciality KUBU: 1. PENNE DI FARRO CON POLLO (penne so julienne zeleninou, klíčkami mungo, cherry paradajkami a kuracím mäsom), 2. MAFALDINE INTEGRALE CON GAMBERETTI (špaldové mafaldine s krevetami, cícerom, cuketou a rukolou), 3. Malinový ricotta cheescake s limetkovou-mätovou omáčkou.

DOBRÚ CHUŤ S KURIÉROM

Nie každý má čas, peniaze a niekedy i odvahu objednať si v reštaurácii niečo neznáme, prípadne exotické. Ponúkame vám preto pravidelne malú exkurziu do bratislavských podnikov, ktorých receptami sa môžete inšpirovať a prípadne si prísť svoje umenie potom porovnať priamo do reštaurácie KUBU Aupark. Dnes si môžete pripraviť papardelle s hovädzím mäsom, miešanými hríbmi, koriandrom, chilli, cesnakom a bielym vínom, inak povedané:

Čo píšu iné mestské časti Kam kráčaš Dúbravská televízia? Mestská časť Bratislava-Dúbravka je zriaďovateľom a stopercentným vlastníkom spoločnosti Dúbravská televízia, spol. s r.o., ktorá prešla od svojho vzniku (rok 1998) mnohými zásadnými krokmi, ktoré pomohli televízii dostať sa na dnešnú úroveň. Správy z bežného života v našej mestskej časti a jej obyvateľov sa vysielajú 24 hodín denne a to 12 hodín obrazové vysielanie a zvyšných 12 hodín vysielania pozostáva z videotextového vysielania... Dúbravský spravodajca 1/2011 Sterilizačný projekt na Žabom majeri S cieľom znížiť počet voľne sa pohybujúcich psov v lokalite Žabí majer sa Mestská časť Bratislava–Rača zapojila do Sterilizačného projektu na kontrolu a stabilizáciu psov v problémových komunitách. Pracovníci Oddelenia životného prostredia a pôdohospodárstva MČ Bratislava-Rača v spolupráci s Mestskou políciou Bratislava vykonali v lokalite Žabí majer prieskum počtu voľne sa pohybujúcich a chovaných zvierat... Račiansky výber 12/2010

Bratislavu čaká ešte vyše 30 plesov Fašiangy, ktoré práve prežívame, oslavovali už naši predkovia za čias Veľ kej Moravy. Je to obdobie od Troch kráľov (6.január), ktoré končí utorok pred Popolcovou či Škaredou stredou. Počas tých niekoľ ko týždňov ohraničených dvoma cirkevnými svatkami sa usporadúvali veselice, bály, plesy, ale i svadby a zabíjačky. Tento rok trvajú fašiangy až do 9. marca, teda celé dva mesiace.

4. február 2011



6. Maškarný bál Istra Centrum - 19:00

11. Bratislavský hádzanársky ples City hotel Bratislava - 19:30 4. Ples rodičovského združenia pri ZŠ za kasárňou Hotel Holiday Inn Bratislava 19:30



11. február 2011



Policajný ples DK Zrkadlový háj - 19:00

Ples elektrotechnikov a informatikov 2011 City hotel Bratislava - 19:00

Fašiangový maškarný bál DK Zrkadlový háj - 19:00

5. február 2011

15. február 2011

2. Letecký ples Hotel Barónka - 19:00



19. február 2011



Business Leaders Charity Gala Ball 2011 Hotel Kempinski - 19:00 7. Gréckokatolícky ples Univerzitné pastoračné centrum - 19:00

Ruský bál Incheba Expo Arena - 19:00

1. Reprezentačný ples mažoretiek TINA Bratislava DK Devín - 19:00

3. Homeless ples DK Zrkadlový háj - 16:00

5. marec 2011

9. Reprezentačný ples Stavebnej fakulty STU City hotel Bratislava - 19:00

18. Ples Matice Slovenskej Hotel Barónka - 19:00

Krištáľový ples SND Sála činohry SND (nová budova) - 19:00



21. február 2011

II. Reprezentačný školský ples – Trnávka DK Ružinov - 19:00

12. február 2011

Fašiangový ples pre slobodných a nezadaných DK Zrkadlový háj - 18:00

Valentínsky ples 2011 Hotel Barónka - 19:00

Susedský folklórny ples Propaganda Club - 19:00

90. Medický ples Incheba Expo Arena - 18:50

XIII. Ples východniarov DK Ružinov - 19:00 Dúbravský fašiangový ples DK Dúbravka - 19:00

37. Večar na Valaľe - Ples Zemplínčanov a priateľov Zemplína Hotel Holiday Inn Bratislava 18:00

14. Vrakunský kresťanský ples Hotel Apollo - 19:00

2. Reprezentačný ples golfistov Hotel Gate One - 19:00



Homeless ples Nota Bene DK Zrkadlový háj - 16:00

25. február 2011



7. Reprezentačný jazdecký ples Hotel Radisson Blu Carlton 19:30

26. február 2011 Bratislavský bál 2011 Mestské divadlo - 19:00





5. Bratislavský skautský ples Hotel Barónka - 19:00 XI. Reprezentačný ples kynológov Slovenska Bratislava (info skj.sk) - 18:30

19. marec 2011



1. Country ples Hotel Kyjev - 19:00

(vs)

Korčuľovanie na umelom klzisku priamo v Bystrici Mrazivé zimné počasie vytvorilo aj v Záhorskej Bystrici ideálne podmienky na obľúbené zimné športy. Deti – dievčatá i chlapci, ale aj tí skôr narodení si môžu na umelom klzisku vyskúšať svoje korčuliarske umenie alebo si zahrať hokej. Klzisko v areáli školského dvora pri ZŠ na Hargašovej ulici je otvorené už od 16. decembra... Naša Bystrica 1/2011 Environmentálna výchova V Základnej .kole na Bieloruskej ulici sa v októbri diali nevídané veci! Škola sa rozhodla zapojiť do projektu Environmentálna výchova, v ktorom najdôležitejšiu úlohu zohrávajú živé zvieratá. Deti získavajú poznatky o prírode a dianí v nej nenásilnou formou. Súčasnosť prináša množstvo vplyvov, ktoré sa negatívne odrážajú na citlivej detskej duši a práve v tomto môžu byť nápomocné živé tvory. Projekt podporuje medzinárodná organizácia UNICEF a schválil ho krajský hygienik. Prostredníctvom zážitkového vyučovania sa žiakom 1. stupňa úžasne spestrilo vyučovanie, pretože sa mohli stretnúť zoči - voči s domácimi, lesnými, lúčnymi, poľnými a vodnými živočíchmi. Biskupické noviny 1/2011

Kultúra

strana 16

2/2011

Krištáľové krídla si odniesli viacerí Bratislavčania Sála Opery a baletu Slovenského národného divadla patrila 16. januára slávnostnému večeru plného plnú emócií a silných momentov – odovzdávali sa Krištáľové krídla za rok 2010. Ocenenia si v rámci 14. ročníka odnieslo 11 dovedna laureátov, medzi ktorými nechýbajú ani bratislavskí rodáci. V tomto roku k nim patrilo aj

prekvapenie v podobe dvoch mimoriadnych cien za celoživotné dielo, ktoré porota udelila Stanislavovi Štepkovi, režisérovi a zakladateľovi Radošinského naivného divadla a Františkovi Kelemu, geografovi, pedagógovi, horolezcovi, polárnikovi, cestovateľovi a spisovateľovi, ktorý okrem iného zorganizoval prvé československé expedície na Mount Everest.

Mimoriadnu cenu obom laureátom odovzdala premiérka Iveta Radičová. Organizátori pripravili aj špeciálnu cenu za filantropiu, ktorú získal spoluorganizátor podujatia, predseda veľkej poroty a predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko, s. d., Gabriel Csollár, ktorý osobne inicioval zbierky po celom Slovensku. Okrem darovanej sumy 100 000 eur na koncert sa pričinil

(zľava - Miloš Valent, Marek Ormandík, Stanislav Štepka, Róbert Roth, Boris Filan, Patrícia Vitteková (manželka Róberta Vitteka), Gabriel Csollár, Mária Frankovičová, František Kelle, Pavol Lančarič. foto Bohuš Matejkovič

OCENENÍ: Šport - Róbert Vittek 28 ročný Róbert Vittek začal profesionálnu kariéru v Slovane Bratislava. V drese národného tímu hrá od roku 2001. Na africkom svetovom šampionáte v nezabudnuteľnom zápase proti Taliansku dal dva góly. Publicistika a literatúra - Boris Filan Je nielen poetickým autorom množstva realistických textov piesní, ale aj spisovateľ, ktorého román „Klimtov bozk“ získal cenu kniha roka, a ktorého Tamtamov sa predalo viac ako 200 000. Hospodárstvo Lančarič

-

Pavol

už 14 rokov pôsobí v spoločnosti Orange Slovensko, od roku 1999 je generálnym riaditeľom spoločnosti. V roku 2010 úspešne previedol firmu cez ťažkú ekonomickú situáciu na trhu, bez negatívneho dopadu na zamestnanosť, či spokojnosť zákazníkov a akcionárov. Hudba - Miloš Valent Je nominovaný nielen za verejnú prezentáciu a realizáciu CD-nahrávok diel významného bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela so súborom Solamente naturali, za umeleckú realizáciu projektu kvartetovej tvorby Mikuláša Zmeškala. Architektúra - Viktor Šabík Vedie architektonický ateliér BARAK architekti a nominovaný je

ktoré moderátor Michal Hudák komentoval slovami: „Je to výnimočná situácia, keď sa traja nominovaní interpreti stretnú, aby si tesne pred ocenením jedného z nich spolu zahrali.“ Vystúpenie Jozefa Luptáka, Miloša Valenta a Martina Valihoru, trojice hudobníkov nominovaných na cenu v kategórii hudba, bolo kultúrnou lahôdkou.

Premiérka Iveta Radičová pri odovzdávaní s Gabrielom Csollárom. foto Kalo Zúrik

predovšetkým za rekonštrukciu Starého divadla v Nitre, novostavbu pavilónu základnej školy TULIPÁN v mestskom parku v Nitre a za novootvorený hotel Mikado v Nitre. Medicína a veda - Mária Frankovičová Je prvou profesorkou chirurgie v dejinách slovenskej medicíny. V súčasnosti pracuje vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach. Výtvarné umenie - Marek Ormandík patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej figurálnej maľby. V roku 2010 prekvapil priaznivcov a odbornú kritiku strhujúcou výstavou veľkoformátových malieb a sôch, ktorú nazval

Laureáti Mimoriadnej ceny za celoživotné dielo Stanislav Štepka a František Kele. foto Kalo Zúrik

o získanie ďalších finančných darov v čiastke 55 350 eur, do ktorej sám prispel najvyššou sumou. O kultúrny program sa postarala hudba Orchestra opery a baletu SND pod vedením dirigenta a hudobného dramaturga Oskara Rószu. Na pódiu vystúpili aj Martin Chodúr, Nela Pocisková, alebo Miro Žbirka, či Jana Kirschner. Výnimkou bolo krátke vystúpenie,

Očistec. Divadlo a audiovizuálne umenie - Róbert Roth Talentovaný slovenský herec so zaujímavým hlasom je nominovaný za mimoriadny tvorivý prístup k dielu spisovateľa, prekladateľa a katolíckeho kňaza Jána Hollého. Mimoriadna cena za celoživotné dielo František Kele - geograf, pedagóg, horolezec, polárnik, cestovateľ, publicista a spisovateľ. Zorganizoval a viedol naše prvé expedície na Mount Everest a Severný pól. Je spoluzakladateľom Sekcie pre výskum vysokých pohorí pri SAV a spoluzakladateľom združenia AntArktis. Absolvoval 70 náročných ciest a výprav. Je autor a

spoluautor tridsiatich piatich významných publikácií s horolezeckou a cestovateľskou tematikou. Posledné roky sa venuje hľadaniu stôp po troch významných Slovákoch vo svete: Štefánikovi, Beňovskom a Kukučínovi. Stanislav Štepka- originálny a všestranný divadelný umelec: autor, textár, herec, režisér a zakladateľ Radošinského naivného divadla. Počas štyridsiatich ôsmich sezón napísal a so svojím súborom naštudoval vyše 50 divadelných inscenácií. K úspechom divadla patrí aj 21 televíznych kabaretov a množstvo ďalších televíznych , rozhlasových či filmových spracovaní hier.

Tamtamov od Borisa Filana sa predalo viac ako 200 000 kusov.

(mb)

foto Kalo Zúrik

2/2011

Inzercia

strana 17

v sobotu 26. február a 2011 o 19.30 h v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava

R E P R E Z E N TA Č N Ý B Á L M E S TA B R AT I S L AV Y A B R AT I S L AV S K É H O S A M O S P R Á V N E H O K R AJ A

Pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Milana Ftáčnika spojený s odovzdávaním Ceny Júliusa Satinského „Bratislavská čučoriedka”

Predaj a rezervácia vstupeniek: Neckermann Slovakia, Panská 23, Bratislava, Tel.: (02) 5443 0983 www.bkis.sk | www.bratislava.sk HLAVNÝ PARTNER

PARTNERI

MEDIÁLNI PARTNERI

PODUJATIE PODPORILI

Šport

strana 18 Kolesík novým prezidentom AŠK Inter Bratislava Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Kolesík sa stal novým prezidentom Asociácie športových klubov (AŠK) Inter Bratislava. Na nasledujúce trojročné funkčné obdobie ho zvolili na stredajšom VII. valnom zhromaždení AŠK Inter. Nový prezident vo svojom úvodnom príhovore poďakoval výkonnému výboru a delegátom za dôveru a predstavil víziu ďalšieho smerovania AŠK Inter Bratislava, ktorá vychádza z dvoch základných princípov. Kolesík chce posilniť a udržať mládežnícky šport, vytvoriť mu dôstojné podmienky pre ďalší rozvoj, zintenzívniť a skvalitniť spoluprácu so všetkými zložkami samosprávy, nielen na úrovni mestských častí, ale i magistrátu hlavného mesta, Bratislavského samosprávneho kraja a na celoštátnej úrovni. Jednou z priorít nového prezidenta a výkonného výboru AŠK Inter Bratislava je riešenie problémov súvisiacich s pozemkami pod športovou halou Pasienky. „Inter nesmie stratiť svoje unikátne postavenie, naopak, mojím cieľom je, aby svoj kredit naďalej upevňoval“, uviedol po svojom zvolení nový prezident AŠK Inter Bratislava Andrej Kolesík. (sita)

2/2011

Bratislavský maratón štartuje premiérovo pred Euroveou Tenista Dominik Hrbatý ambasádorom bratislavského maratónu Hlavným hosťom prvej tlačovej konferencie k ČSOB Bratislava Marathon 2011 bol jeden z najlepších slovenských tenistov histórie Dominik Hrbatý, ktorý sa v rámci bratislavského bežeckého víkendu 25. - 27. marca predstaví v polmaratóne. Bratislavský rodák totiž prijal funkciu ambasádora podujatia, patróna detských behov a mieni sa zapojiť aj do charitatívnych projektov podujatia. „Som hrdý na to, že môžem byť súčasťou tohto významného podujatia,“ zdôraznil Dominik Hrbatý a pokračoval: „V minulosti som na vlastnej koži okúsil výbornú atmosféru tohto maratónu a aj to ma presvedčilo, aby som prijal úlohu patróna. Veľmi rád spomínam na žičlivé povzbudzovanie divákov okolo trate a aj hecovanie sa na-

šich súperov, ktorí aj rok trénovali iba preto, aby v súťaži štafiet zdolali daviscupový tím s Dominikom Hrbatým.“ Hrbatý chce svojou osobnou podporou tohto podujatia pritiahnuť na štart niektorého z behov a zároveň aj k športovaniu čo najviac ľudí. V Bratislave absolvuje zároveň svoj prvý polmaratón v kariére. “Ak by som ho zvládol za 1:30, bolo by to skvelé, ale musel by som bežať v tempe 4:05 až 4:10 min na kilometer. Myslím si, že 10 až 15 kilometrov by som takto vydržal, ale čo ďalej, neviem. Preto začnem asi pomalšie a potom uvidím, čo sa bude diať. Čas medzi 1:40 až 1:45 h by mal byť v mojich silách,“ naznačil svoje ambície a prezradil, že raz by chcel zabehnúť Newyorský maratón pod tri hodiny. Riaditeľ maratónu Jozef Pukalovič a tenisová legenda Dominik Hrbatý.

Hviezdoslavovo námestie vystriedala Eurovea Riaditeľ 6. ročníka ČSOB Bratislava Marathon Jozef Pukalovič informoval o najzávažnejších zmenách v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi. Kľúčovou je presun centra pretekov z Hviezdoslavovho námestia k novej budove SND a nákupnému centru Eurovea a

s tým súvisiaca zmena trate. “Urobili sme tak predovšetkým z kapacitných dôvodov. S rastúcim počtom nám na tradičnom mieste pred historickou budovou SND pribúdali aj organizačné problémy, takže sme privítali možnosť presťahovať sa,“ skonštatoval riaditeľ podujatia.

Štart a cieľ pretekov bude pred novou budovou SND, neďaleko bude aj maratónske mestečko so všetkými službami pre bežcov, registrácia bude v tzv. Sklade číslo 7 a k dispozícii bude parkovanie zadarmo. “Všetko bude sústredené na jednom mieste, čo považujem za veľ-

kú výhodu,“ uviedol Jozef Pukalovič. K 19. januáru evidoval organizačný tím vyše 1300 prihlášok z 26 krajín, z toho bolo 343 maratóncov a 549 polmaratóncov. Tieto počty znamenajú nárast oproti minulému roku. (pk)

Volejbalové legendy mieria do STU Bratislavský volejbal zažíva v januári nevídané. Doslova zo dňa na deň sa z amatérskeho klubu, síce pôsobiaceho v najvyššej súťaži, no so študentmi a pracujúcimi, stal klub nabitý zvučnými menami. Popri dlhoročnej bratislavskej stálici na popredných ligových priečkach – VKP Bratislava, sa tak k ašpirantom na titul jednoznačne zaradil aj VK STU Bratislava. Volejbalové legendy ako Richard Nemec, Martin Jankovič, či Gabriel Chochoľák sa v našej najvyššej súťaži len tak nevidia. Od čias VKP, keď bol klub nabitý drahými legionármi, sa na Slovensku nikomu nepodarilo dať dokopy podobnú zostavu. Navyše, do STU mieri aj bývalý reprezentačný nahrávač Jozef Jánošík a reprezentačný blokár Matej Hukel. Univerzitný klub tak môže mať prirodzene tie najvyššie ambície, nielen na domácej scéne. A aby toho nebolo málo, to všetko pod taktovkou jedného z našich najúspešnejších trénerov Petra Kalného. Po štyroch kolách síce STU v skupine o 5.-10. nepatrí čelo tabuľky, predpokladá sa však, že po masívnom posilnení sa Kalného družina prepracuje v tabuľke vyššie a je reálne, že v prvom kole play-off narazí STU v prípade zhody okolností na VKP. Bratislavské derby by tak za týchto okolností malo mimoriadne zaujímavý náboj. Celá, nielen volejbalová verejnosť si však kladie otázku, čo prilákalo bývalých i súčasných reprezentantov práve do bratislavského klubu. Veď ešte nedávno hrali poniektorí z nich najprestížnejšiu Ligu majstrov v špičkových európskych kluboch. Čo stojí za týmto náhlym obratom VK STU sme

sa opýtali prezidenta klubu Ladislava Hampla. Čo vás k tomu viedlo a kedy sa zrodila myšlienka urobiť z univerzitného klubu profesionálny tím poskladaný zo špičkových slovenských hráčov? Pôvodná myšlienka bola zachovať, resp. až zachrániť na pôde STU volejbalový tím. Hľadali sme preto alternatívu a náhodou som sa stretol so svojím bývalým trénerom a priateľom Petrom Kalným, ktorý bol, zhodou okolností, v danom okamihu voľný a na návrh výboru VK STU BA zareagoval kladne. Nastala situácia, kedy tím má kvalitného trénera, ale stratil svojich dvoch najlepších hráčov, ktorým sa skončilo hosťovanie. Prišlo k rozhodnutiu osloviť niektorých hráčov, ktorí by otvorili cestu klubu k potenciálnemu úspechu. Poznáte sa s niektorými hráčmi aj osobne? Poznám sa osobne a dlhodobo s trénerom Petrom Kalným, ale aj s Richardom Nemcom, Petrom Fialom. Samozrejme, že dnes sú mi

blízki všetci hráči VK STU. Ja ako bývalý volejbalový hráč si cestu aj k mladším volejbalistom viem rýchlo nájsť. Trúfam si tvrdiť, že už dnes tam mám niekoľko nových priateľov. Plánujete ešte loviť v prestupových vodách? Tím je už dnes relatívne kvalitný, avšak určité rezervy existujú. Nevylučujem, že budeme mať ešte ambíciu sa doplniť. Aké sú ambície klubu? Možno to nebudete radi počúvať, ale otázkam či ašpirujete na titul sa asi nevyhnete. Pôvodne bolo naším cieľom účasť v prvej štvorke, teda hrať semifinále. Dnes je situácia iná, naše možností preveria najbližšie zápasy, resp. prvé kolo vyraďovacej časti. Uvidíme! Boli hráči ako Nemec, Chochoľák, či Jankovič ochotní akceptovať slovenské platové podmienky? Vytvorili sme im podmienky, ktoré boli ochotní akceptovať. Celý projekt nie je len o peniazoch a práve u týchto skúsených hráčov som našiel pochopenie na ZOSTÁVAJÚCI PROGRAM STU skĺbenie príjemného s užitočným. (HRÁ SA V TELOCVIČNI Má klub v dnešnej dobe NA FEI STU): nejakého generálneho partnera? 6. kolo - 5. februára: Jednoznačne plánujeme STU Bratislava - Stará Ľubovňa (16:00) generálneho sponzora mať a propagovať na dresoch. 7. kolo - 12. februára: Všetko je v štádiu rokovaSTU Bratislava - Púchov (16:00) ní, a to najmä ak sa bavíme 8. kolo - 13. februára: o budúcej sezóne. Prešov - STU Bratislava (18:00) Vzniká po dlhých rokoch konečne v Bratislave 9. kolo - 19. februára: konkurencia VKP alebo STU Bratislava - Myjava (16:00) ide iba o sezónnu záleži10. kolo - 26. februára: tosť. Máte záujem pracoSPU Nitra - STU Bratislava (18:00) vať aj s mládežou?

Celý projekt má dlhodobejšie ambície, nadväzuje na dobrú spoluprácu s ďalším kvalitným trénerom Paľom Bilíkom, ktorý vedie našu „farmu“ a v súčinnosti s ním chceme na úrovni 8-ročného gymnázia na Bilíkovej ulici riešiť všetky vekové kategórie. Konkrétnejšiu podobu dostane tento model už v sezóne 2011/12. Ako plánujete vyriešiť návštevy? Predpokladajme, že najmä v play off môžete počítať aj s tisícovou návštevou a telocvičňa na FEI STU, kde hrávate, je preto nevhodná. Rokujeme s VKP o možnosti hrať svoje zápasy v hale PKO. Predbežnú dohodu na sezónu 2011/12 máme, ako sa vyvinie si-

tuácia v akruálnej sezóne, je ešte predmetom ďalších rokovaní. Aký je teraz vzťah klubu k STU? Spolufinancuje klub aj STU alebo sa podieľa iba priestormi a zázemím? V minulej, ako aj v súčasnej sezóne boli podmienky, ktoré nám vytvárala STU výborné a všetko by malo ďalej pokračovať. Som prezidentom klubu a členom výkonného výboru, ktorý má celkom päť členov. Pracujeme na tom, aby hráči mali, na naše pomery, profesionálne podmienky. STU participuje len materiálno-technicky a na tejto úrovni spolupráca pravdepodobne aj ostane.

Richard Nemec sa vrátil na slovenské palubovky po 14 rokoch v zahraničných ligách.

(pk)

Relax

2/2011

strana 19

Princezná Kukulienka sa divákom prihovorí po 500. raz, videli ju už aj deti v ďalekom Mongolsku a Číne Päťstú reprízu predstavenia Princezná Kukulienka uvedú 18. februára v Bratislavskom bábkovom divadle, čo inscenácii pravdepodobne zabezpečí účasť medzi

slovenskými rekordmi. Je o láske medzi princeznou a kuchtíkom, ktorý pečie najlepší chlieb na svete, premiéru mala 11. júna 1982. Kukulienka toho odvtedy veľa preces-

tovala, okrem iného ju videli aj deti v Mongolsku a Číne. Predstavenie Jána Romanovského v réžii Miroslava Wildmana (Foto: Bratislavský samosprávny kraj) si môžu zá-

ujemcovia na Dunajskej 36 pozrieť 17., 18., 19. alebo 20. februára. (ld)

KURIÉR? KVÍZ ?? ?? ?

1. Prvým súperom Slovenska bude na MS v ľadovom hokeji: a) Rusko b) Slovinsko c) Nemecko

2. V Bratislave je na zápis prvákov pripravených: a) 45 základných škôl b) 65 základných škôl c) 85 základných škôl

ORGÁN ÈUCHU

ESKIMÁÈTINA (KÓD JAZYKA)

SÍDLO V INDONÉZII

CHMÁRA, MRÁKAVA

HUDOBNÁ FORMÁCIA ÔSMYCH

SKR. SÚHVEZDIA TROJUHOLNÍK

PAKISTANSKÁ RIEKA

.. MIMOZEMŠAN

BEZ OCHOTY

POMÔCKY: ABYSS, EDDA, FEIJOA, SCEY, ÈARAL, BASILIUS, LARSEN, KASAI, OTRA, ENKAN

POSKYTUJE TEPLO

NIE (ANGL.)

ÈESKÁ POL. STRANA

JAZVA, ŠRÁM (ZAST.)

ŽMÝKAL (ÈES.) PRIEPAS (ANGL.)

RUMENICA (BOT.)

3. Lístok na MHD sa dá zakúpiť aj poslaním SMS na číslo:

VLÁKNO Z VÝLUÈKU HODVÁBNIKA

8X

203 RÍM. ÈÍSLICAMI

UROBIL KRATŠÍM

POMÔCKY: KEA, NÁL, OERA, PRAIA

ELEKTRÓNVOLT (ZN.)

CHRÓM (ZN.)

2.ÈAS TAJNIÈKY

BRAZÍLSKY PRETEKÁR F1 (AYRTON)

ZNAÈKA JOGURTOV

a) 5500 b) 1100 c) 6600

OHRANIÈENÁ PLOCHA (ANAT.)

FRANCÚZSKA RIEKA

ŠARHA (ZAST.)

TEŠENÍM UNIKALO VON

MENO FERDINANDA

MENO FRAN. SPISOVATE¼A FRANCEHO

VZBUDZOVAL

ASTÁT (ZN.)

KVITNÚCA DREVINA

MPZ LESOTHA

PRÍVESNÝ VOZ (ANGL.)

MENO RADOSLAVY

OHÝBALA NUKLEOVÉ KYSELINY (SKR.)

DÁNSKY VYHYNUTÉ HUDOBNÝ VEDEC PLEMENO PSOV (JENS PETER, 1902)

1.ÈAS TAJNIÈKY 3.ÈAS TAJNIÈKY DIVÝ BYVOL

VYMIEÒAL (HOVOR.)

RUSKÝ MYS

RIEKA V KONGU

NÓRSKA RIEKA

ROBILA DOMÁCU PRÁCU

NÁHLENIE (NEM.)

SLOVAK AMATEUR RADIO ASSOCIATION

SPRÁVNE ODPOVEDE:

RUSKÝ PRÍSTROJ NA VARENIE ÈAJU

MALÉ OKNO

1b, 2c, 3b

NOVOZÉLANDSKÝ PAPAGÁJ

SÚBOR STAROSEVERSKÝ CH BÁSNÍ

PULT NA PODÁVANIE JEDÁL LATINSKÉ MUŽ. MENO (BAZIL)

MENO VALÉRIE POLYPROPYLÉN (ZN.)

PÁROVÝ GÉN, ALELOMORFA

SÚBEŽNE, SÚÈASNE

TALIANSKA HEREÈKA (SOPHIA, 1934)

HL. MESTO CAPE VERDE

ASIAN TELEVISION NETWORK

Pred siedmimi rokmi – v roku 2004 - sa súčasťou Bratislavského bálu (vtedy ešte v Redute) stalo aj odovzdávanie Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka. Tým, ktorí Bratislave a jej obyvateľom dali/dávajú niečo, čo obohatilo/obohacuje. Tú prvú si v kategórii Osobnosť odniesla operná speváčka Mária Kišoňová – Hubová, v kategórii Idea – počin roka zase akademický maliar Viktor Hulík za (dokončenie v tajničke). Na desiatom bále v poradí – druhýkrát v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava - budú 26. februára ,,Čučoriedku“ odovzdávať už po ôsmy raz, vlani si ju v kategórii Osobnosť odniesol hudobník Peter Lipa, v kategórii Idea – počin roka zase triumfovali vodní slalomári – súrodenci Peter a Pavol Hochschornerovci. Komu by ste ju pridelili vy? Svoje tipy spolu so zdôvodnením posielajte do 9. februára na [email protected]. Jeden zo zapojených dostane knižnú novinku od Ľuboša Juríka: Kriminálne prípady reportéra AZ, odohrávajúce sa v tridsiatych rokoch 20. storočia v starej Bratislave.

Dvojtýždenník Bratislavský kuriér vydáva Staromešťan, s.r.o. Redakcia: [email protected], tel. č.: 02/ 544 377 81 Inzercia: [email protected]. Adresa redakcie: Ventúrska č. 4, 811 01 Bratislava. Distribúcia: bezplatne do všetkých domácností a firiem v Bratislave. Registrované MK SR: EV3820/09.

Relax

strana 20

POLICAJNÝ PITAVAL HLAVNÉHO MESTA

Bomby Na rozdiel od časovaných, leteckých, vodíkových, nukleárnych a ktovie ešte akých bômb sú však aj bomby, ktoré nikdy nevybuchnú. Ani nemôžu lebo sa zrodili v chorých závitoch šedej mozgovej kôry či v okamihoch pominutia mysle a ich ničivá sila pôsobí akurát tak na našu nervovú sústavu a trpezlivosť. K svojmu cieľu nesmerujú pripevnené na ťažké lietadlá, prípadne balistické rakety, ale zákerne, po obyčajných telefonických linkách. Nič netušiac zodvihnete slúchadlo vyzváňajúceho aparátu a spravidla neznámy abonent na druhej strane linky bez predchádzajúceho vypovedania vojny len stručne oznámi: „Máte tam bombu!“

„Tu je polícia! Počúvam vás,“ operátor tiesňovej linky stopäťdesiatosem pridal hlasitosť reproduktora, keď sa nikto neozýval. Anonym po chvíli nevýrazným hlasom prehovoril. „V nemocnici na Mickiewiczo-

vej ulici je bomba. Vybuchne o dve hodiny.“ Aj pár sekúnd stačilo na to, aby komplikovaný elektronický prístroj zaznamenal číslo telefónnej stanice zneužitej na trestný čin šírenia poplašnej správy. Lebo tak sa zvyčajne podobné telefonáty končia. „Zase sa nejaký blázon vyhráža bombou,“ oboznamoval operátor vedúceho zmeny nadporučíka Chabadu s obsahom telefonátu. Ani netušil, že aspoň u osoby páchateľa hovoril pravdu. Informácia o bombe ďalej putovala k policajným hliadkam a vyšetrovateľovi z príslušného okresu. Hoci dorazili na miesto v priebehu pár minút chodba a schodište boli prázdne. Lekár o pohybe pacientov na psychiatrii nevedel nič povedať. S rovnakou otázkou sa obrátili na sestričky. Od nich sa dozvedeli, že na chodbe v čase telefonátu postávali len dvaja ich pacienti. Staršia žena a tridsaťtriročný Igor Matušík. V prítomnosti lekára sa začal predbežný výsluch. Igor si podľa odpovedí pobyt na oddelení naozaj zaslúžil. Vety nedávajúce zmysel sa však z jeho odpovedí pomaly vytrácali. Na konkrétnu otázku, prečo oznamoval uloženie bomby na oddelení síce odpoveď nenašiel, no k telefonátu sa priznal. „Stav pacienta je taký, že neumožňuje trestnú zodpovednosť za jeho momentálne konanie,“ upozorňoval majora Gazdíka z vyšetrovačky službukonajúci lekár. „Vlastne, nenarobil ani veľa škody. Žiadna evakuácia objektu, výjazd rýchlej zdravotnej služby, hasičov a pyrotechnikov z kriminalistického ústavu,“ zauvažoval na záver.

V iných prípadoch bolo tých škôd, finančných i morálnych oveľa viac. Na operačnom stredisku by o nich vedeli rozprávať legendy. Nie všetky anonymné telefonáty adresovali páchatelia priamo na policajnú linku. Záškoláci telefonovali do škôl, aby sa vyhli skúšaniu či písomkám, občania nespokojní s politickou situáciou sa vyhrážali do parlamentu, na Úrad vlády alebo na ministerstvá. Zisťovať identitu všetkých páchateľov bolo v konečnom dôsledku povinnosťou polície. Ak mali policajti k dispozícii nahrávku anonymného telefonátu a možnosť ju porovnať s hlasom podozrivej osoby, bol výsledok úspešný. Expert z odboru fonoskopie Kriminalistického ústavu Policajného zboru vedel ľudský hlas porozkladať na jednotlivé sekvencie a ich vzájomnou komparáciou, tak ako pri daktyloskopických odtlačkoch prstov, jednoznačne určiť zhodu medzi nahrávkou a porovnávacím materiálom. Hlasový prejav každého človeka je špecifický a identifikácii pomocou fonoskopie nezabráni, ani keď telefonujúci mení zafarbenie hlasu, alebo prekrýva mikrofón látkou. Ani tie najdokonalejšie technické zariadenia však nedokážu nahradiť cieľavedomú prácu kriminalistov.

Nahrávka anonymného telefonátu sa dá zabezpečiť pomerne ľahko. Oveľa ťažšie je zisťovať okruh podozrivých osôb. Tých môže byť, ako v prípade obchodného domu na Kamennom námestí v Bratislave, aj milión. Do oddelenia kozmetiky v priebehu mesia-

2/2011 ca neznámy páchateľ vytrvalo telefonoval a vyhrážal sa výbuchom bomby uloženej v objekte obchodného centra. Množstvo policajtov muselo po každom telefonáte vyprázdniť celý predajný priestor. Nespokojnosť zákazníkov, ale aj obsluhujúceho personálu stúpala. Kriminalisti napichli všetky linky obchodného centra a rozhovory z aparátu v kozmetike nepretržite nahrávali. Tak sa im podalo získať hlas čoraz drzejšieho páchateľa. V množstve nahrávok predsa len našli páchateľa. Mladý chlapec pod ťarchou dôkazov priznal svoju vinu. Motív jeho konania bol veľmi prozaický. Zaľúbil sa do jednej z predavačiek v kozmetike, a keď chcel stráviť s ňou krásne chvíle pri káve ešte počas jej pracovnej doby, pohrozil bombou. Žiaľ, vo vzťahu k obchodnému domu nebol jediným telefonujúcim.

„Poď so mnou. Bude psina!“ Sedemnásťročný Laco volal svojho o rok staršieho kamaráta z tej istej obce do telefónnej búdky na ulici. Roland nemal celý deň náladu a len otrávene vošiel do tesného priestoru za sklenenými dverami. Laco zodvihol slúchadlo a obalil ho vreckovkou. „Kvôli odtlačkom prstov a zmene hlasu,“ informoval kamoša tesne vedľa seba. Keď dotelefonoval obidvaja vyšli z búdky. „Som zvedavý, koľko im to bude trvať?“ Roland si radšej zapálil cigaretu. Rýchlo sa rútiace policajné auto však zaujalo aj jeho pozornosť. Policajti zastavili na chodníku, vybehli z auta a priestor okolo automatu ohradili zelenobielou páskou s nápisom

Polícia. O krátku chvíľu sa hliadkové vozidlá objavili aj na parkovisku pred nákupným strediskom. Ich počet neustále rástol. A s nimi aj počet zvedavých ľudí. „Poď, pozrime sa radšej na tú druhú partiu! Tam to bude zaujímavejšie,“ nabádal Laco už vzrušenejšieho kamaráta. Zvedavosť je prirodzená ľudská vlastnosť, no v mnohých prípadoch sa nevypláca. Keby dvojica chlapcov zotrvala na pôvodnom mieste, videli by, ako z hliadkovej limuzíny policajný psovod vypúšťa služobného vlčiaka. Čas strávený čakaním na kriminalistického technika, ktorý v takýchto prípadoch zaisťuje daktylky, prípadne iné vhodné stopy, chcel využiť psovod racionálnejšie ako postávať pred zelenobielou páskou. „Ajax stopa. Stopa. Hľadaj!“ navádzal mohutného psa do otvorenej búdky. Ajax na povel sklonil hlavu a zo špinavej dlážky nasával do citlivého nosa najčerstvejší pach. Po druhom pokyne už nedočkavo ťahal svojho pána cez cestu. Na škodu dvoch mladistvých páchateľov z búdky po nich už nikto netelefonoval. To uľahčilo psovi zachytiť pachovú stopu. Citlivé prístroje na analýzu zvuku len dotvorili dôkazy voči obidvom zvedavcom, ktorých krátko po spáchaní trestného činu šírenia poplašnej správy odhalili rovnako citlivé čuchové orgány služobného psa. (jb) • príbehy z policajného zápisníka sú inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa v Bratislave pred niekoľkými rokmi stali. Osoby a iné dôverné detaily sú fiktívne.

Cestovný ruch a gastronómia prilákali rekordný počet návštevníkov Ľudia pri hektickom životnom štýle prikladajú dôležitosť relaxu, dovolenke, starostlivosti o zdravie a kvalitnej chutnej strave. Počas štyroch dní sa preto na veľtrhoch ITF Slovakiatour a Danubius Gastro v bratislavskej Inchebe prezentovalo až 702 vystavovateľov, ktorí pricestovali z 24 krajín. Podujatia zhliadlo dovedna 72 531 návštevníkov. Súčasťou boli i špecializované výstavy Wellness a Fitness, Poľovníctvo a oddych, Exposhop, Gastropack a Exporeklama. Medzinárodný cestovateľský veľtrh ITF Slovakiatour priniesol ponuky zájazdov päťdesiatky cestovných kancelárií, množstvo cenných cestovateľských informácií od zahraničných zastúpení krajín a prezentáciu krás všetkých slovenských krajov. Partnerskou krajinou pre rok 2011 bola Česká republika, ktorá návštevníkov lákala na svoje gastronomické lahôdky a kvalitné pivá. Partnerským regiónom bol Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý sa predstavil ako „kraj pohody“. Vášnivých cestovateľov nadchol festival Camera Slovakia, ktorý prostredníctvom fotografií a filmov sprostredkoval atmosféru najzaujímavejších minuloročných expedícií. Medzinárodný veľtrh gastro-

nómie Danubius Gastro ponúkol širokú paletu kulinárskych špecialít a sprievodných podujatí. Okrem domácich vystavovateľov sa predstavili aj kolektívne zastúpení dovozcovia a producenti z Francúzska, Rakúska, Talianska a Českej republiky. Jedným z vrcholných sprievodných programov bola súťažná prehliadka Poézia v gastronómii sprevádzaná súťažami kuchárov. (red)

foto mk