Biodeteriorácia a ochrana výtvarných diel
- z dreva, sochy, ikony - výtvarných diel na omietke - fresky - obrazy na plátne - guáno a exteriérové diela - klimatizácia a interiérové diela
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Výtvarné diela Drevorezba – Kolorovaná a zlatená
Ikony Obrazy – – – –
Na dreve Na plátne Fresky Gobelíny 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Prípad chrám sv. Jakuba – oltár majstra Pavla z Levoče Obnovu vykonali v rokoch 19521954 bratia František, Herman, Karol a Jozef Kotrbovci s kolektívom. Po rozobratí oltára črvotoč vyničili plynom cyklón B, následne drevo petrifikovali napustením tekutinou obsahujúcou živice. Odstránili premaľby, celý oltár zreštaurovali a znova poskladali. Pri tomto reštaurovaní bol od svojho postavenia po prvý raz rozobratý. Za túto prácu bol kolektív reštaurátorov roku 1956 vyznamenaný štátnou cenou.
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Biodeteriorácia dreva Biotické činitele poškodzujúce drevo sú baktérie a agresívne výkaly vtákov, ďalej huby a plesne, ktoré znamenajú zväčša iba estetické defekty a drevokazné huby, ktoré menia výrazne mechanické aj fyzikálne vlastnosti dreva. Bielu hnilobu spôsobuje Trúdnikovec pestrý, hnedú Drevomorka domáca, Chrastavka pivničná, Pôrnatka vailantová, Trámovka plotová a Trámovka jedľová. Mäkká hniloba vzniká najmä na drevených prvkoch s vysokou vlhkosťou, ktoré sú v kontakte so zemou. Z rastlín je škodlivé najmä imelo a z ďalších živočíchov sú to predovšetkým ďatle. Abiotické činitele poškodzujce drevo: agresívne chemikálie, pôsobenie vysokých teplôt, UV žiarenie a atmosférické vplyvy. 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
UV žiarenie Vyvoláva v povrchových vrstvách dreva zmeny farby - povrch dreva bledne do sivobiela, ale obvykle absorpciou sadzí, prachu a činnosťou niektorých drevosfarbujúcich húb tmavne do siva až tmavosiva. Povrchové vrstvy tiež menia svoju štruktúru a v kombinácii s dažďom dochádza k erózii - uvoľňovaniu a vymývaniu povrchu. Erózia je intenzívnejšia v jarnom dreve, vzniká plastická textúra. Následkom erózie sa UV žiareniu sprístupňujú dosiaľ nepoškodené časti. Erózia urýchľuje tiež prítomnosť prachu vo vzduchu v kombinácii s vetrom. Takto poškodené časti je potrebné prebrúsiť na úroveň nepoškodeného dreva a potom ošetriť vhodnou náterovou látkou s UV filtrom. Ak chceme z estetických dôvodov zachovať plastickú štruktúru povrchu, môžeme namiesto brúsenia použiť kovové kefy, prípadne pieskovanie. 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Drevokazný hmyz - Črvotoč
Coleoptera - Polyphaga Čeľaď Dermestidae (kožiarovité) – Dermestes lardarius (kožiar domový) – živí sa živočíšnymi zvyškami. Čeľaď Anobiidae (črvotočovité) – Väčšina druhov žije v dreve. – Anobium partinax (črvotoč umrlčí) – Črvotoč bodkovaný (menší, častejší) 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Črvotoč chlebový 2 – 4 mm valcovitého tvaru – Potvora v domácnosti – Má rada sušené potraviny • Od Granka, cez sušienky až • Po medovníky a psie granule
Likvidácia = likvidácia zdroja Hrbánik parketový
Stegobium paniceum 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Fúzač F. krovový F. fialový F. zavalitý
Fúzač krovový je u nás najnebezpečnejší škodca zabudovaného ihličnatého dreva. Napáda krovy, trámové
konštrukcie, stĺpy a iné drevené prvky, a to aj po dlhšej dobe zabudovania. V dreve vytvára oválne chodby veľké 12 x 7 mm. Keďže žije dlho v larválnom štádiu (od 3 až 4 rokov do 10) môže spôsobiť aj pri malom výskyte výrazne škody. Jeho prítomnosť signalizujú výletové otvory, drť vypadávajúca cez výletové otvory alebo trhliny a niekedy aj typické zvukové signály. Fúzač fialový vytvára oválne požerky pod kôrou a pred zakuklením i v dreve. Nalietava len na neodkôrnené ihličnaté drevo, vylietať však môže i z hotových stavebných prvkov a stolárskych výrobkov, tie však už ďalej nenapáda. Základnou prevenciou proti jeho pôsobeniu je dôkladné odkôrnenie použitého dreva. Fúzač zavalitý vytvára chodby a výletové otvory veľké až 25 x 15 mm. Napáda najmä vlhkejšie ihličnaté drevo vo vonkajších expozíciách, najmä drevené stĺpy a ploty.
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Drevokazné huby Prítomnosť drevokazných húb v dreve sa prejavuje zmenou farby, poklesom hustoty, vyššou vlhkosťou, praskaním dreva v štruktúre kociek, ďalej prítomnosťou podhubia a plodníc. Pri takomto poškodení materiálu sa snažíme zistiť druh huby a príčinu vzniku hniloby, pričom môžeme rozoznať niekoľko stupňov jej pôsobenia. Pri počiatočnom registrujeme menšie zmeny farby a výskyt hýf, v pokročilom sú už väčšie zmeny farby, ako aj pokles hustoty a trhlinky, vo vysokom štádiu vidíme kockovité praskanie (pri hnedej hnilobe) alebo vláknitosť až úplný rozpad dreva (pri bielej hnilobe). Za najvýznamnejšie drevokazné huby pre drevené konštrukcie možno považovať drevomorku domácu, chrastavku pivničnú, pôrnatku vailantovú, trámovku plotovú a jedľovú a trúdnikovca pestrého.
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Drevokazné huby 2 Drevomorka domáca Napáda aj pomerne menej vlhké drevo (s vlhkosťou 16 až 18 %). Dokáže si priviesť vodu, potrebnú na existenciu, systémom povrchových mycélií aj z väčšej vzdialenosti. Jej výtrusy a mycéliá dokážu prežiť v latentnom štádiu aj niekoľko rokov, a v prípade vhodných vlhkostných podmienok obnovia alebo začnú svoju degradačnú činnosť. Pri napadnutí touto hubou je preto nutné bezpečne zlikvidovať napadnutú časť (spáliť či odviesť na huminifikáciu mimo zástavbu), ale tiež drevo navonok zdravé až do vzdialenosti minimálne 1 m od hranice viditeľného napadnutia. Musíme tiež odstrániť a mimo objektu zlikvidovať omietku a maltu zo škár, a to do vzdialenosti aspoň 0,5 m od viditeľného prerastu povrchových hýf. Zlikvidovať je potrebné aj násyp pod napadnutou podlahou a dokonale sterilizovať aj murivo a omietky ponechané v objekte.
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Drevosfarbujúce huby a plesne Drevosfarbujúce huby Ich pôsobenie vytvára síce len estetické defekty, ale tiež signalizuje, že v dreve sú vlhkostné pomery, ktoré umožňujú aktivitu drevokazných húb a hmyzu. Preto aj v tomto prípade musíme odstrániť zdroje vlhkosti a zabezpečiť vyschnutie dreva. Následne drevo preventívne impregnujeme proti drevokazným hubám a hmyzu a nanesieme povrchovú úpravu, ktorá prekryje estetické defekty spôsobené činnosťou drevosfarbujúcich húb. Plesne Napádajú len povrchové vrstvy dreva, preto po odstránení zvýšenej vlhkosti a dezinfekcii stačí vzniknutý fľak prebrúsiť na nepoškodenú úroveň a nanovo impregnovať proti hubám a hmyzu a potom naniesť povrchovú úpravu. 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Oprava malieb 1. Odstránenie šedého povlaku prachu 2. Odstránenie a náhrada hnedého krycieho laku 3. Doplnenie prasklín 4. Prieskum vrstiev (enzymatické oddeľovanie) 5. Umelecké reštaurovanie 6. Stabilizácia krycím lakom Nové nátery sôch a exteriérových diel podľa pôvodných materiálov a farieb (napr. kaplnky, krížová cesta , kríže) 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
„chytré huby“ Nižšie huby, ktoré napádajú iné huby ale aj hmyz Majú chytinolytické a hemicelulózové aktivity – rozkladajú bunkové steny húby a chitínové steny hmyzu
Beauveria bassiana Pythium oligandrum vs. Botrytis cinerea 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Obrazy Maľby na dreve, plátne, skle, fresky, sochy, gobelíny: 1. Stabilita podkladu 2. Stabilita voči vlhkosti 3. Praskanie 4. Oxidácia pojív (pigmenty minerál.) 5. Oddeľovenie vrstiev (premaľby) 6. Hnednutie povrchového laku 7. Usadeniny prachu, peľu, MO 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby Výmena exteriérových stavebných prvkov z dôvodu – Kyslých dažďov – Smogu – Guáno od holubov
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 2 – Nálety (Pajštún)
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 3 - Katarínka (Dechtice)
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 4 - Bratislavký hrad Stavebné prvky pod prestavbami Čo je pôvodný stav?
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 5
08.12.2015
.
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 6
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 7
08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
Stavby 8
Riešenie Pompejí
zasypať!!! 08.12.2015
Ing. Dušan Slugeň, PhD.
