BASKETBALOVÝ TRÉNER marec 2004

BASKETBALOVÝ TRÉNER 2

marec 2004

Vydalo Združenie trénerov Slovenskej basketbalovej asociácie. Zostavil Mgr. Ľubor Tománek, PhD. Tlačová predpríprava a tlač Peter Mačura - PEEM. Počet strán 50. Vydané v marci 2004.

2

Basketbalový tréner č. 2 marec 2004 OBSAH

Útok proti zónovej a kombinovanej obrane ................................. Mario Blasone (spracovali Ľubor Tománek a Róbert Schnürmacher)

4

Striedanie, time-out (odychový čas) a stratégia polčasu ............. (spracoval Milan Kováč)

7

Možnosti zvyšovania účinnosti tréningových a súťažných podnetov so zameraním na rozvoj anaeróbnej odolnosti v basketbale ..................................................................................... Eugen Laczo, Peter Nedelický

13

Tréning vo vodnom prostredí v súťažnom období v basketbale Tatiana Gallová

23

Nácvik a využívanie herných systémov v družstve SCP Ružomberok ............................................................................................... Mária Grafová, Natália Hejková

30

Využitie pohybových hier v minibasketbale ................................. Igor Vanko

40

Správa o diaľkovom štúdiu trénerov I. triedy v basketbale v rokoch 2001 – 2003 ....................................................................... František Seman, Gustáv Argaj

48

Správa zo školenia basketbalových trénerov II. triedy v Bratislave ...................................................................................... Ľubor Tománek

49

3

Basketbalový tréner, č. 2, marec 2004

4


5


6


STRIEDANIE, TIME-OUT (ODDYCHOVÝ ČAS) A STRATÉGIA POLČASU Striedanie, ktoré podnieti tím k vzostupu bodov, oddychový čas, ktorý zastaví rýchlu výmenu lopty u súpera a porada počas polčasu, ktorej výsledkom je, že tím sa vráti, aby predbehol súpera a zvíťazil – tieto príspevky k víťaznej basketbalovej stratégii sú evidentné každý rok všade tam, kde sa hrá basketbal. Ich využitie si niekedy prakticky nevšimnú dokonca ani tí najzanietenejší fanúšikovia. Ale väčšina novátorských trénerov si uvedomuje ich dôležitosť a snažia sa zvládnuť každý z týchto zápas-vyhrávajúcich prvkov. Striedanie: prečo a kedy? Správne striedanie je umenie, ktoré sa nedá dokonale ovládať, ale ktoré niektorí tréneri využívajú lepšie ako iní. Ak sa ako pomôcka využíva jedno základné pravidlo, možno túto strategickú zbraň využívať oveľa úspešnejšie. Striedania by sa mali robiť tak, aby posilnili šance tímu na víťazstvo! Či sa strieda, aby si oddýchol unavený hráč základnej zostavy alebo aby sa stiahol hráč, ktorý hrá biedne, vždy treba mať na pamäti toto základné pravidlo. Možno jedinou výnimkou je striedanie v záverečnej časti hry, keď je výsledok prakticky zaistený. Aby sa striedalo správne, je dôležitá jeden predpoklad. Tréner musí poznať svojich hráčov – ich silné a slabé stránky, ich kondíciu telesnú i duševnú. Ak je potrebný lepší doskakovanie, musí vedieť, ktorý z jeho náhradníkov najlepšie spĺňa danú požiadavku. Ak je potrebná lepšia streľba, musí vedieť, ktorý z náhradníkov je najspoľahlivejší strelec. To isté platí aj v prípade, že je potrebný lepší obranca alebo väčšia rýchlosť, alebo lepšie ovládanie lopty. Potreba striedania sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek okamihu hry a môže existovať veľa dôvodov. Jedným z najdôležitejších dôvodov na striedanie je poskytnutie oddychu unavenému hráčovi. Vo väčšine prípadov môže tréner zaregistrovať signály únavy a môže podľa toho hráča nahradiť. Čerstvý náhradník je obyčajne užitočnejší ako unavený hráč základnej zostavy. Striedajte rýchlo, keď je hráč viditeľne unavený. Odklad vás môže stáť cenné body. Ja žiadam hráčov, aby mi naznačili, keď sú unavení. Snažíme sa o vrcholnú telesnú kondíciu, ale vieme, že vytrvalosť niektorých chlapcov je nižšia ako iných. Títo chlapci si potrebujú oddýchnuť. Vedia, že nebudem nahnevaný, keď mi naznačia, že sú unavení. Vedia, že budem nahnevaný, keď hrajú príliš vyčerpaní a dovolia našim súperom dať niekoľko ľahkých košov. Opakované chyby, či už v obrane alebo v útoku, si obyčajne vyžadujú vystriedanie hráča, ktorý tieto chyby urobil. Často môže byť hráč nervózny a pár minút oddychu na lavičke môže byť všetko, čo potrebuje, aby bol schopný vrátiť sa do hry a lepšie hrať. Veľa trénerov strieda veľmi rýchlo, keď hráč urobí chybu. Takíto tréneri si myslia, že lavička je najlepšou metódou, ako naučiť hráčov, aby nerobili také isté chyby v budúcnosti. Často to býva pravda. Nie je hráč, ktorý by rád sedel na lavičke a vedomie, že bude musieť, ak urobí opakovane nerozumnú chybu, ho robia ostražitým a lepším hráčom. Na druhej strane, treba dávať pozor 7


na to, aby sa hráčom nevštepila myšlienka, že musia ísť na lavičku, keď urobia jednu chybu. Toto spôsobí u hráča napätie a takýto tlak mu nedovolí hrať najlepšie ako vie. Hráči, ktorí sa silia do striel a ktorí akoby mali voľno, by mali byť nahradení. Obyčajne po pár minútach oddychu na lavičke, sú títo hráči schopní vrátiť sa do hry a strieľať lepšie a s vyššou úspešnosťou. Striedať sa musia aj hráči, ktorí sú zodpovední za nadmerné faulovanie, najmä ak sú fauly nerozumné alebo spôsobené slabou obrannou pozíciou. Bez ohľadu na to, ako sa faulov dopúšťajú, ak ostáva ešte veľa hracieho času, hráč by mal odísť po dopustení sa svojho štvrtého faulu. V Stetsone, odvolávame hráča dokonca po jeho treťom faule ak sa ho dopustil počas prvej polovice hry. Ak sa hráčovi dovolí dopustiť sa štyroch faulov v prvej polovici, urobí to naňho nadmerný tlak v druhom polčase a bude to mať zlý účinok na morálku tímu. Toto platí predovšetkým pri hráčovi, ktorý je výborný alebo jeden z tých, ku ktorému má tím neobyčajne veľkú dôveru. Striedania sú užitočné pri prenose informácii tímu. Možno je žiadúca zmena v hernom systéme a čerstvý náhradník sa posiela do hry, aby túto informáciu odovzdal tímu. Alebo je možné, že je žiadúca zmena v útoku alebo iná strategická zmena. Typ útoku alebo obrany, ktorý hrajú súperi, určí plány striedania. Vaši súperi môžu hrať štýlom nátlaková hra po celom ihrisku a tak dobrý ball-handler (hráč skvele ovládajúci loptu) a driblér možno budú potrební. Opak môže byť pravdou, ak budú vaši súperi hrať zónovú obranu: dobrý set-shooter (pozičný strelec) môže byť potrebný. Nie je nezvyklé nájsť v tíme hráča, ktorý výborne strieľa, ale je slabý v iných fázach hry. Tieto slabé stránky mu neumožňujú hrať pravidelne v osobnej obrane. Ale zóna bude práve jeho parketa. Pred niekoľkými sezónami som mal takého hráča. Výborný strelec z diaľky, ale tento hráč mal veľmi slabú prihrávku a ako aj bol slabý ball-handler. Pri osobnej obrane hral iba vtedy, keď sme vytvorili pohodlné vedenie. Ale keď sme čelili zóne, často som využíval tohto chlapca a obyčajne ma odmenil tromi alebo štyrmi rýchlymi a úspešnými streleckými pokusmi. Individuálna obrana a útok môžu tiež urobiť striedanie rozumným. Napríklad, jedným z vašich hráčov môže byť dobrý strelec z diaľky, ale slabý driver (poháňač, spúšťač). Pravdepodobne vznikne situácia, že tento driver bude strážený príliš tesne a jeho možnosť skórovať bude následne obmedzená. Výsledkom striedania dobrého driving náhradníka môže byť niekoľko bodov. Hráči niekedy nie sú duševne pripravení na hru. Možno tím hrá so súperom, ktorého pokladá za slabého a vezme tohto súpera na ľahkú váhu. Takýto prístup má zvyčajne za následok hazardnú hru a zasieva semienka sklamania. Rýchle striedanie pomôže opraviť také nesprávne myšlienky. Väčšinou nahradenie jedného alebo dvoch hráčov je dostatočné. Pri iných príležitostiach sú potrebné drastickejšie kroky. Jedna situácia, keď som nahradil všetkých päť hráčov začínajúcej zostavy iba štyri minúty po začiatku hry, zostáva živo v mojej mysli. Moji hráči boli očividne príliš sebavedomí, hrali slabo a začali zaostávať v skóre. 8


Dal som znamenie pre päť nahradení v hre a pripravil som pre nich päť sedadiel na lavičke. Tento postup týchto hráčov prekvapil. Chceli hrať, nie sedieť na lavičke. Keď sa po niekoľkých minútach vrátili do hry, boli pripravení na akciu a zápasili o presvedčivé víťazstvo. Striedania sa musia robiť, aby sa udržala disciplína. Lenivé a ľahostajné prístupy sa musia odmeňovať pohodlným sedadlom na lavičke. To isté platí pre vinníkov, ktorí nerešpektovali trénera. Nemožno zabudnúť ani na striedania na udržanie morálky. Ak tím vedie o 20 – 30 bodov a do konca hry zostáva niekoľko minút, snažiaci sa náhradníci si zaslúžia šancu, aby ukázali svoje nadanie. Videl som trénerov, ktorí držali 30 bodové vedenie a nedokázali striedať, až menej ako minútu do konca hry. Aby boli náhradníci cenní, tak musia cítiť, že sú súčasťou tímu a ak sa nevyužívajú v týchto situáciách, pocit, že tam patria sa môže znížiť. Náhradníci si zaslúžia lepší osud ako neustále zohrievanie lavičky po tom, ako bolo zabezpečené víťazstvo. Všeobecne, nemeňte vyhrávajúcu kombináciu, ak hra ide dobre. Zapamätajte si, že striedanie sa musí robiť tak, aby sa posilnila šanca na víťazstvo. Pre náhradníka bude skutočne ťažké posilniť kombináciu, ktorá už dobre funguje. Oddychový čas: Využívať ho užitočne Pri diskutovaní o stratégii oddychového času je nevyhnutné odpovedať na dve dôležité otázky: 1. Prečo treba žiadať oddychové časy? 2. Čo by sa malo robiť počas oddychového času? Vyžiadanie si oddychového času býva žiadúce z niekoľkých dôvodov. Pravdepodobne najbežnejším je, aby sa urobili zmeny v stratégii hry. Váš tím možno zlyháva pri prispôsobovaní sa obrane, ktorej čelia a oddychový čas je potrebný. Naopak, vaši hráči možno vykonávajú obranu vášho tímu biedne a oddychový čas to môže zmeniť. Možno sa vaša zónová obrana ukazuje ako neefektívna a vy ju chcete zmeniť na osobnú obranu. Alebo váš tím začína upadať a vy cítite, že je potrebný nátlak po celom ihrisku. Jeden súperov hráč slobodne skóruje a preto chcete zmeniť taktiku v obrane. Možno vaša taktika v obrane pred začiatkom hry bola nesprávna a vy chcete zmeniť túto taktiku. Alebo si myslíte, že je múdre zastaviť hru. Tieto všetky dôvody obyčajne vyžadujú požiadanie o oddychový čas. Inou zvyčajnou príčinou na vyžiadanie oddychového času je, aby sme získali stratenú kontrolu nad loptou a nad hrou. Oddychový čas vám dovolí zmeniť vašu obranu a vo väčšine prípadov má aj chladiaci účinok na vašich súperov. Chybu, ktorú väčšina z nás robí je, že dovolí, aby sa súperova aktivita vystupňovala až príliš, kým sa zažiada o oddychový čas. Keď vaši súperi dajú tri alebo štyri koše za sebou bez toho, aby skóroval váš tím, tak je vždy dobré vyžiadať si oddychový čas a zmeniť hru. Psychický stav tímu niekedy oprávňuje na oddychový čas. Možno boli príliš sebavedomí a dovoľujú súperom dostať sa do vedenia. Slová nadšenia a povzbudenia od trénera počas oddychového času často pomôžu ich zobudiť. 9


Oddychové časy sú potrebné, aby sa umožnilo hráčom oddýchnuť si, najmä v druhom polčase hry. Hoci sa všetci z nás snažia o výbornú kondičnú pripravenosť hráčov, príde čas, keď naši hráči potrebujú oddych. Veľa trénerov odmieta, aby sa oddychový čas žiadal z tohto dôvodu. Títo tréneri tvrdia, že miesto na oddych je na lavičke a že je to strata času žiadať o oddychový čas z tohto dôvodu. Základná myšlienka tohto presvedčenia môže byť pravdivá. Ale, kým nie ste obdarený silnou lavičkou, tak musíte nechať oddýchnuť vašich hráčov využívaním oddychových časov ak sa má udržať sila tímu. Vo výnimočných prípadoch som využíval oddychový čas na opravenie chyby jednotlivca. Toto sa nedoporučuje ako štandardný postup, pretože ak vždy, keď tím urobí chybu, zvoláme oddychový čas, potrebovali by sme viac oddychových časov ako máme minút na hru. Ale ak mám konkrétny problém pri učení hráča v konkrétnej časti hry a on opakovane robí tieto chyby, niekedy vyžiadam oddychový čas v nádeji, že tento môj postup spôsobí, že si chybu pevne zapamätá a pomôže mu to opraviť ju. Jednu sezónu som mal problémy naučiť hráča, aby neotáčal hlavu od muža, ktorého strážil, aby sa pozrel za loptou. V prvej hre na začiatku sezóny, tento hráč otočil hlavu, aby sa pozrel za loptou a dovolil tak súperovi uvoľniť sa na kôš a ľahko skóroval z dvojtaktu. Hra trvala ešte iba 15 sekúnd. Okamžite som vyžiadal oddychový čas a pristúpil k opravovaniu chyby tohto mladého hráča. Počas tej hry už túto chybu neurobil a viditeľne sa po tejto chybe zlepšil. Čo by sa malo spraviť počas oddychového času? Videl som tímy, ktoré prišli za postrannú čiaru a nerobili nič iné iba pili vodu, utierali si pot z tváre a rozprávali sa medzi sebou. John sa rozpráva s Billom, Bill s Lewisom and Rudolph s manažérom. Nič nie je frustrujúcejšie ako vidieť trénera snažiaceho sa získať si pozornosť v chaose ako tento. Dokonca som videl hráčov, ktorí sa počas oddychového času rozprávali s divákmi. Ja osobne si príliš cením oddychový čas, aby som dovolil niečo takéto. Hráči by mali byť počas oddychového času v hlúčiku a rozprávanie by malo byť organizované. Vždy by mala hovoriť iba jedna osoba. Ak je potrebná zmena v stratégii, malo by sa to povedať tímu. Ak nie je žiadna zmena potrebná, malo by sa poukázať na chyby a mali by sa povedať slová povzbudenia alebo upozornenia. Mal by to byť čas odpovedí na strategické otázky ako napr. kto a kedy sa uvoľní, prečo súper má rýchle protiútoky a prečo sme neodstavili a nedoskočili. Body, ktoré sa diskutujú, sa rôznia v každej hre a závisia od chýb, ktoré sa robia. Pokúšame sa vytvoriť určité pravidlá vzhľadom na oddychové časy. Pre nás je pevnou zásadou, aby sme sa pokúsili ušetriť si dva oddychové časy na posledných niekoľko minút hry. V posledných minútach môže vzniknúť veľa situácií, ktoré si budú vyžadovať oddychový čas. Ak nemôžeme ušetriť dva, iba zriedkavo neušetríme ani jeden. V našom úsilí ušetriť si oddychové časy, snažíme sa hrať prvú polovicu druhého polčasu s využitím iba jedného oddychového času – zriedkavo viac ako dvoma. Počas tejto prvej polovice plánujeme vyžiadať si oddychový čas, iba keď máme problémy. Preto sa pokúšame nežiadať o oddychový čas, aby si hráč oddýchol. Ak je to možné, nahradíme ho. Ale, neskôr v hre, keď sú naši najlepší hráči najviac potrební, radšej požiadame o oddychový čas ako poslať nervózneho náhradníka do hry. 10


Stratégia polčasu: Plánovanie v predstihu Organizácia času je nevyhnutná pri polčasových sedeniach. Pätnásť minút je dovolených pre vysokoškolské a desať minút pre stredoškolské tímy. V prípadoch, keď sa môj tím vliekol, alebo ich hra sa menila na horšiu, želal som si, aby som mal 45 minút. Počas týchto niekoľko minút treba stihnúť tak veľa, že organizácia je úplne nevyhnutná. V podstate by stretnutie počas polčasu malo zahŕňať nasledovné: 1. 2. 3. 4.

Zhrnutie hernej štatistky a grafickej tabule Chyby počas prvého polčasu, individuálne aj tímové, v obrane i útoku. Zhrnutie útoku a obrany súpera. Stratégia druhého polčasu.

Po príchode do šatne počas polčasu, je najlepšie dať hráčom malé množstvo nápoja, polovičky pomaranča, banánu alebo niečo pre chuť v ústach a dovoliť im pár minút oddychu. Počas tohto času môže tréner študovať hernú štatistiku a grafickú tabuľu, ktoré si robil počas prvého polčasu hry. Po tomto krátkom oddychu, by sa všetka pozornosť mala sústrediť na prípravu hry v druhom polčase. Povedzte hráčom informácie získané z hernej štatistiky. Malo by sa im byť povedať množstvo osobných faulov, ktoré každý zapríčinil, množstvo o každom súperovi, množstvo oddychových časov a mená súperových hráčov, ktorí najviac skórovali. Ak niektorý z vašich hráčov má nadmerné množstvo faulov, mal by sa priradiť k menej nebezpečnému súperovi a upozorniť na agresivitu, alebo by mal byť vylúčený zo zostavy začínajúcej druhý polčas. Ak súperov hráč mal tri alebo štyri fauly, mala by sa obrana v druhom polčase sústrediť na tohto hráča s úsilím vyfaulovať ho. Môže byť nevyhnutné zadať obranné úlohy pre obrancov súperov, ktorí vysoko skórujú, aby ich zabrzdili. Po prehľade hernej štatistiky poukážte na chyby individuálne aj tímové, ktoré sa vyskytli počas prvej polovice hry a navrhnite metódy ich zlepšenia. Tím môže byť vinný za priveľa zlých prihrávok alebo pokazených lôpt a je dobré ich na to upozorniť. Môžete sa rozhodnúť o pomalšom type hry v druhej polovici, aby sa znížil počet zlých nahrávok a pokazených lôpt. Povedzte o chybách, ktoré sa robili vo vašich systémoch obrany a útoku a navrhnite, ako by sa tieto systémy mohli zlepšiť. Vysvetlite základný útok, ktorý viedli súperi, ich out-of-bounds (vhadzovania zo zázemia) a špeciálne kombinácie a zistené heslá, ako volajú tieto kombinácie a informujte svojich hráčov presne, ako by tieto kombinácie mali brániť. Prediskutujte súperovu obranu a vaše vlastné kombinácie alebo manévre, ktoré by boli proti nej účinné. Ak máte po ruke tabuľu, môže byť neoceniteľné načrtnúť tento útok a obranu mužstvu. Je skoro nemožné vysvetliť hru zrozumiteľne vašim hráčom bez toho, aby ste to nakreslili na tabuľu alebo papier. Po tom, ako sa prešli hore uvedené veci, stručne oboznámte tím so stratégiou pre druhý polčas. Možno sa už väčšina z toho spomínala, ale pre zdôraznenie to ešte zopakujte. Opakovanie je matka múdrosti. Pripomeňte im typ útoku, ktorý sa bude používať, špeciálne ťahy, ktorými možno skórovať a zmeny v out-of-bounds plays. Oboznámte ich s tímovou obranou a zmenami, ktoré sa v nej urobili. 11


Príležitostne sa cenia aj techniky vytvorené na tlak, aby mali psychologický účinok na hráčov, ešte predtým ako opustia šatňu. My vždy dáme hráčov do kopy a snažíme sa navodiť bojovného ducha. Inokedy používame drastickejšie formy psychológie. Raz som vošiel do šatne počas polčasu hry, ktorú hrali obzvlášť biedne, pozrel som sa priamo na každého z hráčov a vyšiel som z miestnosti. Zriedkavo by toto bolo múdre, ale v ten večer boli moji hráči dosť zahanbení, aby sa vrátili do hry a hrali výborne druhý polčas. Keď cítim, že žiadne slová, ktoré poviem, by nemali účinok, často načrtnem našu stratégiu druhého polčasu, potom odídem a poviem hráčom, aby vyšli von, keď sa rozhodnú, že sú pripravení vyhrať. Musím pripustiť, že vždy zatvorím dvere a priložím ucho na kľúčovú dierku, aby som počul, aký účinok to bude mať na tím. Vo väčšine prípadov, ak sa to nevyužíva veľmi často, naozaj sa spoja a vyjdú zo šatne s nadpriemerným bojovným duchom. Navždy si zapamätám môjho dobrého vysokoškolského trénera – Jima Cowana – situáciu počas jedného polčasu. Mali sme mizernú noc a skórovali sme iba deväť bodov počas prvej polovice hry. V dnešnej dobe vysoko – skórového basketbalu, deväť bodov v prvom polčase si je ťažké predstaviť. V tom čase sme boli neporazení, Cowan bol úplne znechutený našou hrou. Sedeli sme v šatni niekoľko minút, kým vstúpil. Keď prichádzal, robil to tak pomaly ako je len možné. Ticho sa pozrel po miestnosti a pozeral priamo každému z nás do očí. Potom zdvihol uterák, hodil ho na zem a veľmi sarkasticky povedal: „Deväť bodov!“ Znova sa každému z nás pozrel do očí, hodil svoj uterák na zem a trošku hlasnejšie opakoval: „Deväť bodov!“ Tretíkrát zopakoval ten istý postup, ale tentokrát hlasno kričal: „Deväť bodov!“ Na to sa hneď obrátil a vyšiel z miestnosti. Po polčase sme sa vrátili na ihrisko úplne ponížení, ale pripravení hrať basketbal namiesto nič nerobenia. Dosiahli sme najvyšší bodový súčet všetkých polčasov v sezóne. Hovorí sa, že tréner Adolph Rupp, výborný psychológ a veľmi dôvtipný, vošiel do šatne v polčase jedného ťažkého zápasu na univerzite Kentucky a zastavil sa presne pred svojim vynikajúcim krídlom Frankom Ramseym. Ramsey, neskôr hráč Boston Celtics, dovolil svojmu hráčovi skórovať šesť bodov z poľa počas prvého polčasu. Sedel chrbtom sa opierajúc o jednu skrinku. Tréner Rupp pokojne povedal: „Frank, vstaň.“ Frank vstal a pozeral sa na trénera, ktorý otvoril skrinku, pozrel dnu a potom ju zatvoril. Frank sa znova posadil a vzápätí sa Rupp opýtal: „Frank, ako by som sa mohol dostať do tej skrinky ak by si nebol vstal a neuhol z cesty?“ Frank odpovedal: „Tréner, nemohol by si sa dostať.“ Rupp dosiahol svoj cieľ, keď odpovedal: „Dobre, ako teda do čerta mohol tvoj hráč skórovať šesť bodov z poľa ak by si mu neuhol z cesty?“ Z amerického originálu preložil a spracoval Mgr. Milan Kováč, tréner mládeže AŠK Inter Slovnaft Bratislava. Autor originálu GLEN WILKES, Basketbal Coach Stetson University, Winning Basketbal Strategy, PRENTICE-HALL.

12


MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA ÚČINNOSTI TRÉNINGOVÝCH A SÚŤAŽNÝCH PODNETOV SO ZAMERANÍM NA ROZVOJ ANAERÓBNEJ ODOLNOSTI V BASKETBALE Eugen Laczo, Peter Nedelický Katedra atletiky FTVŠ UK Bratislava Bratislava, Košice 23.05.2003, 6.09.2003 A. Štrukturálna charakteristika jednotlivých kvalít anaeróbnych schopností B. Energetické zabezpečenie svalovej činnosti pri anaeróbnom zaťažení C. Nadväznosť rozvoja anaeróbnych schopností v jednoročnom tréningovom cykle D. Manipulácia a distribúcia dávkovania tréningových a súťažných podnetov v jednoročnom tréningovom cykle ÚVOD Súčasný trend vo vrcholovom športe vyžaduje systematický a dlhodobý intraindividuálny prístup k športovcom s cieľom zvýšiť účinnosť riadiacich procesov v dlhodobej športovej príprave. Uzlovým problémom tréningového procesu je riadenie adaptačných mechanizmov organizmu športovca v rôznych časových horizontoch. Aby sme mohli regulovať tréningové podnety v smere cieľovej adaptácie, predovšetkým musíme poznať reakciu organizmu (vonkajšiu aj vnútornú) na zaťaženie, poznať stupeň narušenia vnútornej rovnováhy organizmu. Získané poznatky (aj parciálne) o vplyve špecifickej pohybovej činnosti (špecifický adaptačný syndróm) umožnia formulovať technológiu optimálneho postupu zameraného na cielený rozvoj štruktúry špeciálnej trénovanosti v súlade s požiadavkami štruktúry športového výkonu v jednotlivých športových odvetviach. Nové poznatky z teórie a didaktiky adaptácie odhalili ďalšie možnosti progresívneho rozvoja výkonnostnej kapacity organizmu (predovšetkým biologické a mentálne determinanty športového výkonu). Odhaľovanie intraindividuálneho adaptačného syndrómu na rôzne typy tréningových podnetov v súlade s formovaním štruktúry zmien špeciálnej trénovanosti a ich utilizácie do adekvátnej dynamiky zmien štruktúry športového výkonu je v súčasnosti nevyhnutnosťou na dosahovanie maximálnych športových výkonov na svetových súťažiach (OH, MS, ME atď.). Štrukturálna identifikácia energetickej. koordinačnej ako aj mentálnej náročnosti športových výkonov v jednotlivých športových odvetviach – disciplínach – umožňuje objektivizovať adekvátnu štruktúru tréningového a súťažného zaťaženia. Adaptácia na podnet je nevyhnutná 13


a súťažného zaťaženia. Adaptácia na podnet je nevyhnutná podmienka rozvoja s prispôsobením, ale dochádza k oslabeniu reakcie organizmu a vzniká nutnosť variabilnosti tréningového zaťaženia ako podmienka ďalšieho kvalitatívneho rozvoja schopností (obrázok 1).

Obr. 1 Závislosť špecifickej adaptácie od genetických predpokladov športovcov

Štrukturálna charakteristika jednotlivých kvalít anaeróbnych schopností Z obsahovej analýzy športového výkonu v jednotlivých športových odvetviach vyplýva, že prevažná väčšina špecifickej pohybovej činnosti v súťaživých podmienkach sa opiera o schopnosť jednorazovo alebo opakovane vykonať pohybovú úlohu v anaeróbnych podmienkach organizmu (miera acidózy). Anaeróbne procesy sa začínajú aktivovať, keď intenzita pohybu presahuje schopnosti organizmu dopraviť pracujúcim svalom potrebné množstvo kyslíka. Energetické požiadavky sú zabezpečené v anaeróbnych podmienkach. Anaeróbnu alaktátovú odolnosť chápeme ako schopnosť znižovať mieru regresu maximálnej intenzity činnosti v trvaní 20 – 30 sekúnd, resp. pri väčšom počte opakovaní alaktátového výkonu.

14


Anaeróbnu laktátovú odolnosť môžeme formulovať ako schopnosť tvoriť vysokú hladinu laktátu (laktátový výkon) a tolerovať ju (laktátová kapacita) (obrázok 2). Parciálny ako aj komplexný rozvoj anaeróbnych schopností prebieha v intenciách potrieb športového výkonu v jednotlivých športových odvetviach. Štrukturálny prístup k ich rozvoju v dlhodobej, ale predovšetkým v rámci jednoročnej športovej prípravy umožňuje prostredníctvom skultivovania aeróbneho, rýchlostno – silového a rýchlostného fondu (nešpecifickými, ale predovšetkým špecifickými prostriedkami) postupne vytvoriť takú kvalitu anaeróbnej odolnosti, ktorá zabezpečí vysokú pravdepodobnosť realizovať maximálny športový výkon v plánovaných vrcholových súťažiach (obrázok 3).

Obr. 2 Charakteristika anaeróbnej alaktátovej a anaeróbnej laktátovej odolnosti

B. Energetické zabezpečenie svalovej činnosti pri anaeróbnom zaťažení Anaeróbne alaktátové tréningové podnety vychádzajú z realizácie pohybového zaťaženia maximálnou intenzitou krátkeho trvania (do 6 až 8 sekúnd – alaktátový výkon, do 20 sekúnd alaktátová kapacita) a opierajú sa o energetické krytie prostredníctvom ATP + CP systému. Potenciál systému významnou mierou podmieňuje množstvo rýchlych glykolytických vlákien (vrodené dispozície) a úroveň trénovanosti. Po vyčerpaní fosfátových zásob (na resyntézu ATP) sa aktivizuje druhý systém získavania energie v anaeróbnych podmienkach. 15


Obr. 3 Pravdepodobná úroveň laktátu pri rôznych typoch tréningových podnetov

Obr. 4 Podiel energetického krytia svalovej práce na úrovni anaeróbneho prahu (ANP) a na úrovni maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max) 16


Obr. 5 Funkcia prenášačov (MCT-1 a MCT-3) pri anaeróbnom zaťažení

17


Anaeróbna glykolýza zodpovedá za energetické krytie svalovej činnosti blízko maximálnej, resp. submaximálnej intenzity v trvaní od 20 s do 1 minúty (anaeróbny laktátový výkon) a od 1 do 2 – 3 minút (anaeróbna laktátová kapacita). Aj pri alaktátovom zaťažení sa tvorí laktát, napr. pri behu na 60 m asi 8 – 10, pri behu na 100 m 12 – 14 a pri behu na 200 m 15 – 18 mmol laktátu. Pri anaeróbnom laktátovom zaťažení športovci dosahujú 20 – 30 mmol laktátu. Využitie laktátu a jeho odbúravanie prebieha relatívne pomaly. Kumulácia laktátu vyvolá vysokú acidózu vnútorného prostredia, čo má negatívny vplyv na respiračnú kompenzáciu acidózy, na enzymatickú reguláciu látkovej výmeny vo svale, na riadenie pohybu, na psychiku a pri dopĺňaní energetických zdrojov. Tretí oxidatívny spôsob energetického krytia má rozhodujúci význam z hľadiska efektívneho dopĺňania zásob ATP + CP na maximálnu východiskovú úroveň v intervalovom zaťažení. Napr. konečným cieľom hráča je osvojovanie si optimalizovaného rytmu priebežnej oxidatívnej obnovy pohotovostných zásob (ATP + CP), ktoré sa vyčerpali krátkotrvajúcim vysokým silovým a rýchlostným nasadením pri realizácii kľúčových herných činností jednotlivca počas trvania celého zápasu (obrázok 4). Regenerácia rýchleho glykolytického svalového vlákna spočíva v schopnosti organizmu odstrániť laktát – nie využitím ATP syntetizovanej v oxidatívnych vláknach (pomalé a rýchle oxidatívne). Odstránenie laktátu z glykolytického vlákna zvýši pH a umožní resyntetizovať ATP z glykogénových zásob. Zvýšenie anaeróbnej odolnosti spočíva v zlepšení odstraňovania laktátu v priebehu intenzívnej činnosti, resp. pri intenzívnom intervalovom zaťažení (športové hry). Odstraňovanie laktátu sa realizuje: a) prenosom laktátu z glykolytického vlákna (prostredníctvom prenášačov laktátu); b) metabolizáciou laktátu. Tréningové podnety so svojou intenzitou, dĺžkou trvania a frekvenciou opakovania s určitým intervalom odpočinku musia byť cielené na zvyšovanie úrovne trénovanosti oboch zložiek. Prvý systém sa uskutočňuje na úrovni súťažnej intenzity a druhý na úrovni intenzity VO2 max. Stimul na rozmnoženie prenášačov je množstvo vyprodukovaného laktátu v alaktátových, laktátových podmienkach (MCT3) a na úrovni maximálnej spotreby kyslíka (MCT1). Metabolizácia laktátu prebieha v pomalých, resp. rýchlych oxidatívnych vláknach, prípadne prostredníctvom krvi v pečení (Coriho cyklus) – obr. 5.

18


C. Nadväznosť rozvoja anaeróbnych schopností v jednoročnom tréningovom cykle Tvorba štruktúry tréningového zaťaženia v jednoročnom tréningovom cykle musí vychádzať z cieleného zámeru rozvoja schopností v jednotlivých obdobiach prípravy. Súčasne rešpektuje štrukturálne požiadavky zmien trénovanosti v oblasti potencionálnych predpokladov na progresívny rozvoj jednotlivých kvalít anaeróbnych schopností. Obrázok 6 nám naznačuje určitú pravdepodobnostnú nadväznosť jednotlivých kvalít s cieľom v maximálnej miere využiť kumulatívny efekt v špeciálnej anaeróbnej odolnosti.

Obr. 6 Nadväznosť rozvoja jednotlivých schopností so zameraním na zvyšovanie úrovne anaeróbnej odolnosti

Po vytvorení základného funkčného fundamentu (aeróbna sila, tempová vytrvalosť, maximálna sila) postupne zaraďujeme do jednotlivých tréningových jednotiek prostriedky na rozvoj výbušnej sily (jednorazová) a rýchlostno – silovej schopnosti. Tieto cvičenia vytvoria dobrú východiskovú pozíciu v oblasti motivácie, koncentrácie, mobilizácie a predovšetkým agresívnosti, čo sú limitujúce faktory nervového systému pri budovaní anaeróbnej odolnosti. Kvalitný silový potenciál vytvorí predpoklad na účinný rozvoj rýchlostných schopností (anaeróbny alaktátový 19


výkon). Postupná transformácia rýchlostných kvalít cez tempovú rýchlosť a vytrvalosť v rýchlosti sa vytvorí vysoká úroveň predpokladov na efektívny rozvoj špeciálnej anaeróbnej odolnosti v intenciách potrieb športového výkonu v jednotlivých športových odvetviach. Vzájomný vzťah kvantitatívneho a kvalitatívneho zámeru štruktúry tréningového zaťaženia (objemové a intenzifikačné tréningové podnety) s nešpecifickým a špecifickým obsahom je znázornený na obrázku 7. Vo vrcholovom športe je tendencia riešiť rozvoj trénovanosti s manipuláciou viac-menej len špecifickým obsahom s vysokou variabilnosťou dávkovania prostriedkov pri rešpektovaní intraindividuálnych adaptačných mechanizmov v jednotlivých bioenergetických zónach v anaeróbnych podmienkach. Nešpecifické tréningové prostriedky vrcholoví športovci využívajú skôr na aktívnu regeneráciu organizmu, resp. ako kompenzačné a vyrovnávajúce cvičenia na odstraňovanie svalovej dysbalancie (obrázok 7).

Obr. 7 Systém formovania špeciálnej anaeróbnej odolnosti v jednoročnom tréningovom cykle

20


Manipulácia a distribúcia dávkovania tréningových a súťažných podnetov v jednoročnom tréningovom cykle Formovanie jednotlivých kvalít anaeróbnych schopností vyžaduje efektívnu manipuláciu a distribúciu dávkovania účinných tréningových a súťažných podnetov v jednej tréningovej jednotke (jeden deň vo viacerých fázach), v týždenných mikrocykloch, v 4 až 6-týždňových mezocykloch ako aj v makrocykloch (2 – 3 mezocykly). V rámci periodizácie dynamiky zaťaženia v čase je nevyhnutné vychádzať z trénovateľnosti, zaťažiteľnosti a predovšetkým z individuálnej reakcie organizmu vrcholového športovca na rôzne typy podnetov. Citlivosť v dávkovaní považujeme za kľúčový problém vo vrcholovom športe. Efektívne posunúť úroveň jednotlivých štrukturálnych kvalít anaeróbnych schopností vyžaduje komplexný poznatkový fond trénera, športovca (celého kolektívu) a celého realizačného tímu. Efektívna adaptácia vyžaduje optimalizovanú manipuláciu a distribúciu pohybového zaťažovania. Objektivizácia intraindividuálnych charakteristických zón efektívnej adaptácie predpokladá komplexnú funkčnú, metabolickú a výkonovú diagnostiku s parciálnymi laboratórnymi a hlavne „terénnymi“ výsledkami. Manipulácia so zaťažením v bioenergetickom zmysle sa opiera o parametre: intenzita činnosti, trvanie činnosti, počet opakovaní v jednej sérii, počet sérií, dĺžka odpočinkového intervalu medzi opakovaniami a medzi sériami, charakter odpočinku. V individuálnych športoch manipuláciu prezentovaných parametrov so všeobecným, ale predovšetkým špecifickým obsahom môžeme konkrétne určiť cieľový zámer rozvoja jednotlivých kvalít anaeróbnych schopností. Môžeme to realizovať v kondičnom tréningu aj v športových hrách (individuálny, resp. skupinový prístup pri dávkovaní). Herné zaťaženie vyžaduje premyslené metodicko – organizačné postupy, ktoré so svojím špecifickým obsahom stimulujú rozvoj a stabilizáciu špeciálnej trénovanosti hráčov. Ale bez dostatočného množstva individuálneho technického drilu, predovšetkým v jednotlivých anaeróbnych zónach, nemôže byť efektívny tímový herný tréning. Pri tvorbe obsahu tréningových jednotiek a ich distribúcie v čase musíme vychádzať najmä zo zákonitostí anabolických a katabolických dejov v organizme športovcov s využívaním okamžitého a oneskoreného superkompenzačného tréningového efektu. Zaťaženosť energetického systému ATP + CP vyžaduje 12 – 14 hodín na vyrovnanie vzniknutého diskomfortu. Laktátový systém vyžaduje 48 21


– 72 hod. a oxidatívny systém 24 – 48 hod. Resyntéza glykogénových zásob v pomalých červených vláknach prebieha 24 hod. a v rýchlych oxidatívnych 48 hod. Najdlhšie to prebieha v rýchlych glykolytických vláknach – 72 hod. Vo vrcholovom športe jedine intenzifikačný zámer s vysokou variabilnosťou prostriedkov prináša kvalitatívne adaptačné zmeny v limitujúcich anaeróbnych schopnostiach. Preto je nevyhnutná objektívna identifikácia, hlavne intenzity činnosti (dĺžka, počet opakovaní atď.), ktoré zabezpečia schopnosť organizmu tvoriť, tolerovať, prenášať (z rýchlych glykolytických vlákien do červených vlákien) a metabolizovať kyselinu mliečnu (laktát). Zlepšenie každej z týchto schopností vyžaduje dlhodobý cieľový tréning, ktorý určuje úroveň špecifickej anaeróbnej odolnosti.

Obrázok 8. Vysvetlenie skratiek: VS - vytrvalosť v sile, MS - maximálna sila, DS - dynamická sila, JVP - jednorázový výbušný prejav, RS - rýchlostno-silové schopnosti, AR - akceleračná rýchlosť, RZS - rýchlosť zmeny smeru, VR - vytrvalosť v rýchlosti, ITZ - individuálna technická zručnosť, TTZ - tímová technická zručnosť.

22


TRÉNING VO VODNOM PROSTREDÍ V SÚŤAŽNOM OBDOBÍ V BASKETBALE V súčasnom období sa basketbal stáva stále náročnejším na kondičné požiadavky kladené na hráčov. Hra sa výrazne intenzifikuje. Pripraviť hráčov na požadovanú kondičnú úroveň si kladie za cieľ prípravné obdobie. Aj keď počas hlavného obdobia sa tréningové jednotky priamo nezameriavajú na rozvoj kondičnej pripravenosti, kondícia je neustále ich nedeliteľnou súčasťou. Počas hracieho obdobia je dôležité udržať u hráčov ich úroveň kondičných schopností. Ako doplnok tréningových jednotiek počas hlavného obdobia môžeme využiť tréning vo vodnom prostredí – v bazéne, ktorý je alternatívnou formou tréningu– rieši nám problém zaradenia regenerácie a zároveň nezníženia tréningového zaťaženia v mikrocykle. Výhoda cvičenia vo vode je až v 90 % nadľahčovaní hmotnosti cvičiaceho (v závislosti od veľkosti ponorenej časti tela), čím dochádza k výraznému zníženiu zaťažovania pohybového aparátu, čo je veľkým pozitívom. Pri súčasnom systéme súťaží je najlepšie zaradiť takúto jednotku na začiatok mikrocyklu, na pondelok, do fázy regenerácie (aj psychickej) po zápasovom zaťažení. Cvičenia vo vodnom prostredí môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín, podľa: hĺbky vody: • cvičenie v plytkej vode - úroveň hladiny je od pása po prsia, • cvičenie v prechodnej vode - úroveň hladiny je od pŕs po plecia, • cvičenie v hlbokej vode - úroveň hladiny je vyššia ako cvičenec, • cvičenie v premenlivej hĺbke vody (pri cvičení sa mení výška hladiny), východiskovej polohy na cvičenie: • v stoji (podrepe, drepe, kľaku) na dne, • vo vzpore stojmo (podrepmo, drepmo, kľačmo), • vo vise ležmo vzadu, vpredu, bokom, • v ľahu vzadu, vpredu, bokom na hladine a pod. cieľového zamerania: • kondičné cvičenie (posilňovanie jednotlivých svalov),

23


• koordinačné cvičenie (rozvoj priestorovej orientácie, rovnováhy a pod.), • relaxačné cvičenia (psychické uvoľnenie, zlepšenie pohyblivosti kĺbov, natiahnutie svalstva), počtu cvičencov: • cvičenie individuálne, • vo dvojici, • v kolektíve. použitia cvičebných pomôcok: • s woggle, • loptami, • plutvami a pod. metód: • aeróbne cvičenie (jogging, kruhový tréning atď.), • anaeróbne cvičenie (na rozvoj sily, vytrvalosti v sile atď.). Tréningový program vo vodnom prostredí môžeme zostaviť podľa vlastných požiadaviek, pričom používané pohybové prostriedky môžu byť: - plavecké spôsoby (kraul, znak, prsia, znak súpaž, delfín) - prvkové plávanie (uplatnenie plávania iba s jednou pažou, dolnou končatinou, iba pažami a pod.) - základná lokomócia - cvičenia vo vode - hry vo vode. Príklady tréningovej jednotky: Dôležité je pred každým tréningom sa dôkladne rozcvičiť – napr. plávaním (100 – 300 m) a naťahovaním. Príklad 1.: Rozplávanie 200 – 300 m, strečing. Beh na mieste, voda po pás, s vysokým zdvíhaním kolien, stehná zdvíhať nad hladinu – 3 x 30 s/i: 30 (15) s. Beh v plytkej vode, prechodnej vode, vpred (vpred a vzad, vpred a späť obranný pohyb) 3 x asi 10 m, čo najrýchlejšie. Stoj na mieste, voda po pás, vykopávanie predkolenia a zanožovanie 3 x 15 každou nohou. Beh v hlbokej vode vpred, 3 x asi 10 – 15 m, čo najrýchlejšie.

24


Posilňovanie brušného svalstva, v ľahu na chrbte, priťahovanie kolien k brade alebo striedavo k pravému a ľavému plecu, 2 x 10 – 15 x. Príklad 2.: Kruhový tréning (i:30 s/15 s príp. 30 s, 3 série): 1.stanovište – beh v plytkej a prechodnej vode. 2. stanovište – posilňovanie brušného svalstva – meniť polohu z ľahu na prsiach do ľahu na chrbte. 3. stanovište – beh na mieste v hlbokej vode. 4. stanovište – posilňovanie svalstva rúk – biceps, priťahovanie predlaktia, s použitím expandera. 5. stanovište – posilňovanie svalstva nôh – podrepy s cvičencom. Príklady cvičení: Na dolné končatiny: 1. hĺbka vody: plytká až prechodná - vysoký poklus na mieste - paže pripažené, príp. udržujú rovnováhu v upažení alebo vykonávajú pohyby ako pri behu - čas trvania 30 s (40 - 60 opakovaní) 2. hĺbka vody: plytká až prechodná (Obr. 1)

Obr. 1 Obr. 2 - obojnožné výskoky na mieste, s maximálnym úsilím - paže pripažené, príp. udržujú rovnováhu - čas trvania 30 s (15 – 25 opakovaní) 3. hĺbka vody : plytká až prechodná (Obr. 2) - striedavo zakopávanie, na mieste, snaha dotknúť sa pätami „zadku“ - paže zapažené, ruky na „zadku“ (pätami sa dotýkať dlaní) - čas trvania max 30 s (45 - 60 opakovaní)

25


4. hĺbka vody: plytká až prechodná (Obr. 3)

Obr. 3 Obr. 4 - stoj rozkročný, na mieste, výskoky s maximálnym roznožením pri výskoku, pri doskoku znožiť - paže z pripaženia do upaženia a späť – súhlasne so smerom (pohybom) nôh, alebo proti smeru nôh - 15 – 20 opakovaní 5. hĺbka vody: plytká - dvojice, stoj spojný, na mieste, na jednej nohe, druhú pokrčiť prednožmo, vykopávanie predkolením vpred, snažiť sa fixovať stehno stále pri hladine, striedavo pravou a ľavou - paže v upažení, udržujú rovnováhu - 20 – 25 opakovaní 6. hĺbka vody: plytká až prechodná (Obr. 4) - dvojice, stoj spojný, na mieste, prednožiť končatinu a hrabavým spôsobom tlačiť pätou vzad až do zanoženia, striedavo pravou a ľavou končatinou - paže v upažení, cvičenci sa navzájom držia za ruky alebo za ramená, voľnou pažou udržujú rovnováhu - 12 – 20 opakovaní Na horné končatiny: 7. hĺbka vody: prechodná (Obr. 5) - stoj mierne rozkročný, na mieste, upažiť - predpažovanie a zapažovanie oboma pažami súčasne (tlesknúť), paže držať tesne pod hladinou, dlaň vytočená proti smeru pohybu alebo obe dlane otočiť dolu a prsty roztiahnuté alebo spolu - 20 – 30 opakovaní 26


Obr. 5

Obr. 6

8. hĺbka vody: prechodná (Obr. 6) - stoj mierne rozkročný, na mieste, upažiť - pripažovanie a upažovanie povyše oboma končatinami súčasne, dlaň vytočená proti smeru pohybu alebo obe dlane otočiť dolu a prsty roztiahnuté alebo spolu - 15 – 20 opakovaní Na brušné svalstvo, svalstvo trupu: 9. hĺbka vody: prechodná až hlboká (Obr. 7)

Obr. 7 Obr. 8 - ľah na chrbáte, upažiť - priťahovať skrčené dolné končatiny na prsia a návrat do východiskovej polohy, tzv. priťahovanie kolien k brade - paže sa pohybujú vedľa tela, udržujú rovnováhu a správnu polohu tela - 15 - 30 opakovaní 10. hĺbka vody: prechodná až hlboká (Obr. 8) - ľah vpredu (na prsiach), upažiť - skrčiť nohy, presunúť ich popod telo dopredu a vystrieť do polohy ľah vzad (na znaku), návrat takým istým spôsobom - ťahom

27


dolných končatín, do sedu, prejsť späť do východiskovej polohy ľahu vpred (na prsiach) - paže sa pohybujú vedľa tela, udržujú rovnováhu a správnu polohu tela - 5 – 15 opakovaní Špecifické – basketbalové cvičenia: 11. hĺbka vody: plytká - bežecká abeceda - 10 – 15 m úseky 12. hĺbka vody: plytká - dvojice - beh s cvičencom, tzv. ťahanie v závese - cvičenec ( = „záťaž“) vpredu alebo vzadu (zaprieť sa nohami o stehná alebo sedaciu časť, príp. sa nechať ťahať v ľahu) - A – stoj spojný, B – ľah na vodu (na brucho), chytiť sa A - A – beh s ťahaním partnera - vymeniť si úlohy - 10 - 15 m úseky 13. hĺbka vody: plytká, prechodná až hlboká voda - trojice, s loptou (príp. s tenisovou loptičkou, s gumenou loptou, s frisbee), tzv. myška – dve si prihrávajú, tretia sa snaží chytiť loptu, fresbee (ako obrankyňa) 14. hĺbka vody: plytká, ale aj prechodná a hlboká - skupinovo, s loptou - hra na 10 prihrávok - rôzne lopty 15. hĺbka vody: plytká - dvojice - hra 1:1, bez lopty - naznačovanie úniku útočníčkou, obrana - súťažne – snaha uniknúť obrankyni - 10 – 15 m úseky 16. hĺbka vody: plytká až prechodná - dvojice, s loptou - prihrávky vo výskoku 28


- v dvojiciach, s 1 loptou (rôzne lopty) - 3 x 25 prihrávok Tréningy vo vodnom prostredí u nás dosiaľ nepatria medzi bežne využívané prostriedky prípravy, napriek ich pozitívnemu vplyvu na fyzickú aj psychickú zložku športovca – ako forma relaxácie, psychická hygiena a ako prevencia zranení, regenerácia a nekonvenčný spôsob rozvoja kondičnej pripravenosti ap.

Literatúra: 1. Gallová, T.: Uplatnenie kondičných cvičení vo vodnom prostredí v basketbale. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Fakulta telesnej výchovy a športu. Bratislava, 2003. 2. Mačura, P. – Labudová, Ja. – Gallová, T.: Cvičenia vo vodnom prostredí v kondičnej príprave basketbalistiek. Športové hry, 8, 2003, č.3, s. 27-32. Autorka: Mgr. Tatiana Gallová

29


NÁCVIK A VYUŽÍVANIE HERNÝCH SYSTÉMOV V DRUŽSTVE SCP RUŽOMBEROK (1. časť) Úrovni súčasného basketbalu sa podriaďujú aj najnovšie pravidlá aj požiadavky na kvalitu jednotlivých hráčov, trénerov a celých realizačných tímov družstiev. V dnešnom basketbale sa uplatnia najmä tí hráči, ktorí dokážu čo najrýchlejšie správne rozoznať, analyzovať a riešiť hernú situáciu. Kolektívna organizácia hry pomocou útočných a obranných systémov podporuje rast individuality hráčov. Dokonalá taktická príprava poskytuje hráčom istotu pri riešení vzniknutých herných situáciách. Ja som mala šťastie niekoľko rokov sledovať hru jedného z najúspešnejších ženských družstiev v rámci Európy a v doterajšej histórii určite najlepšieho slovenského družstva SCP Ružomberok pod vedením úspešnej trénerky Natálie Hejkovej. Hra tohto družstva prekvapovala výbornou obranou, rýchlosťou a jednoduchosťou útoku, a preto ma zaujímalo, do akej miery sa venovali taktickej príprave v útoku, ktoré nacvičené útočné situácie využívali najčastejšie a ktoré z nich boli najúspešnejšie. Herné činnosti v basketbale Každá z útočných aj obranných činností je dôležitá, žiadnu z nich nemožno podceňovať a každej je potrebné venovať dostatok priestoru pri nácviku a zdokonaľovaní od najmladších vekových kategórií. Keďže basketbal je kolektívna hra, hráč musí vedieť tieto individuálne činnosti využiť v rôznych fázach hry. Dokonalé zvládnutie herných činností jednotlivca, útočných aj obranných, je základným predpokladom k efektívnemu zvládnutiu a osvojeniu si herných kombinácií a herných systémov. V modernom basketbale využívajú jednotlivé družstvá univerzálne útočné systémy, ktoré sú rovnako účinné proti osobným obranám ako aj proti zónam. Azda najznámejším je shuffle útok založený na premiestňovaní hráčov, alebo passing game. Hlavnou požiadavkou správne zvoleného herného systému by mala byť jednoduchosť a logickosť jednotlivých činností hráčov ako aj kontinuita po sebe nasledujúcich kombinácií. Každý hráč musí presne vedieť, čo má v danej situácii a na poste, na ktorom sa momentálne nachádza robiť, čo nasleduje v prípade neúspešnosti niektorého kroku. Dôležitú úlohu tu hrá dôsledné vysvetlenie herného systému, podrobná analýza jednotlivých krokov a samozrejme pedantný nácvik celého herné30


ho systému. Nakoľko však samotný zápas prináša nepredvídané a neočakávané situácie , je dôležité naučiť hráčov takéto situácie takticky zvládnuť a primerane riešiť z ohľadom na potreby kolektívu. Práve v takýchto situáciách sa prejaví sila družstva a jeho systému. Preto pri výbere a osvojovaní herných kombinácií a herných systémov útočných aj obranných musí tréner brať do úvahy, akých hráčov má k dispozícii, na akej úrovni je ich individuálna technika v súvislosti s požiadavkami zvoleného systému, ako ju dokážu uplatňovať v herných situáciách a aké sú ich schopnosti vzájomnej komunikácie na ihrisku. Využívanie herných kombinácií a systémov má svoje výhody aj nevýhody. K výhodám nesporne patrí to, že hráči o sebe navzájom vedia, každý má pridelenú úlohu, kto a kedy zaisťuje, doskakuje, cloní, prebieha, odbieha... Hra je plynulejšia, rýchlejšia a prehľadnejšia ako v prípade improvizácie. Improvizovať môže družstvo, ktoré už má osvojené určité kombinácie a systémy a pri improvizácii vlastne vychádza z nich. Medzi nevýhody možno započítať čas, trpezlivosť a precíznosť, ktorú im treba pri nácviku venovať. Obzvlášť je potrebné klásť dôraz na dôsledný nácvik aj tých najmenších detailov. Rovnako dôležité je v plnej miere zahrnúť do nácviku aj náhradníkov, aby aj oni boli plnohodnotnými hráčmi v systéme hry družstva. Kritériá výberu herných systémov Každý tréner, ktorý chce so svojím družstvom dosahovať dobré výsledky, musí poznať technicko-taktické zákonitosti basketbalu a riadiť sa nimi. Tieto zákonitosti výstižne zhrnul vo svojom príspevku na Seminári basketbalových trénerov v júni 1997 v Bratislave George Tsitskaris, bývalý tréner reprezentačného družstva kadetov Grécka. Od čoho teda závisí úspech trénera a jeho družstva? G. Tsitskaris uvádza nasledujúce kritériá1. Každý tréner by mal poznať: hru jednotlivých hráčov na jednotlivých postoch vie, čo sú jeho hráči schopní realizovať na ihrisku vie, aké kombinácie a systémy môže s hráčmi realizovať vie, aké kombinácie jednotlivých hráčov je najvýhodnejšie na ihrisku využiť vie, v akých činnostiach sa jeho hráči majú zdokonaľovať Každý tréner by mal využívať schopnosti svojich hráčov čo najefektívnejšie, zároveň ich viesť ku kolektívnej hre, čo najčastejšie využívať rýchly protiútok, dosiahnuť vysoké percento úspešnosti streľby, byť úspešný v útočnom doskakovaní a mať hráčov, ktorí dokážu zabezpečiť 1

Basketbalový tréner , SBA Združenie trénerov, Bratislava jún 1997, str. 9 - 15

31


obranu. Tréner musí byť pripravený meniť a prispôsobovať útočné kombinácie a systémy proti jednotlivým súperom, preto by mal mať s družstvom nacvičených viacero systémov a kombinácií proti rôznym druhom obrany: 6 – 8 systémov proti osobnej obrane 1 – 2 systémy proti zónovým obranám 1 – 2 systémy proti pressingovým obranným systémom 1 systém proti kombinovaným obranám kombinácie pri vhadzovaní spoza bočnej, koncovej čiary kombinácie pre hru v posledných sekundách zápasu kombinácie pri rozskokoch kombinácie pri trestných hodoch Pri rozhodovaní a výbere herných systémov musí tréner zvažovať vyspelosť jednotlivých hráčov a tiež skutočnosť, aké je napríklad výškové zloženie jeho družstva, aký sú jeho hráči po rýchlostnej a kondičnej stránke. Pri tvorbe útočného systému je potrebné čo najlepšie využiť každého z hráčov, ktorých máme k dispozícii podľa jednotlivých hráčskych funkcií. Taktiež je efektívne využiť každý pohyb s loptou, bez lopty, využiť clony k lopte a od lopty. Každý útočný systém musí2: pripraviť pre každého z hráčov pozíciu na streľbu s vysokou úspešnosťou zohľadniť pohyb hráčov na silnej a slabej strane mať 2 – 3 hráčov na útočné doskakovanie mať 1 – 2 hráčov na obrannú rovnováhu - zabezpečovanie vychádzať z kontinuity hry Zvolený herný systém musí byť taký, aby sa dal ľahko a jednoducho naučiť a nacvičiť. Hráči musia byť presvedčení o jeho účinnosti a efektívnosti. Ako učiť hernú kombináciu, herný systém 3 Pre nácvik hernej kombinácie a herného systému platia v podstate rovnaké zásady, pričom prísne dodržujeme princíp postupnosti. Najprv celý systém hráčom teoreticky vysvetlíme a zdôvodníme jeho použitie v hre. Ako názor použijeme nákres na tabuli, alebo magnetickej tabuli, prípadne videoukážku apliká2

Basketbalový tréner , SBA Združenie trénerov, Bratislava jún 1997, str. 10

3

M.REHÁK a kol.: Teória a didaktika basketbalu, UK Bratislava, 1999, str.100 M.VOJČÍK a kol.: BASKETBAL komplexne, SBA Bratislava 1997, str.103

32


cie danej kombinácie v hre. Táto teoretická časť by mala zodpovedať intelektuálnej úrovni a veku našich hráčov. V ďalšej fáze systém analyzujeme a rozdelíme ho na jednotlivé kombinácie na silnej a slabej strane. Nasleduje nácvik hernej situácie na hracej ploche bez obrancu. Až po dokonalom zvládnutí danej kombinácie pridáme obrancov. Nácvik s obrancom má dve fázy. o V prvej fáze je tento málo aktívny, jeho činnosť je obmedzená a usmerňovaná trénerom. V druhej fáze nácviku, keď hráči majú nacvičovanú kombináciu dokonale zvládnutú, vyžadujeme od obrancov maximálnu agresivitu a sústavný tlak na o loptu. Veľký dôraz kladieme na presnosť a časové zladenie jednotlivých činností. Keď už určitú kombináciu hráči dobre ovládajú, možno začať s rozšírením možnosti využitia postavenia hráčov pri danej kombinácii pre zahranie aj inej kombinácie, ktorá na ňu naviaže. V ďalšom kroku uplatňujú hráči nacvičenú situáciu v prípravnej hre, ktorá je riadená trénerom. Záverečná fáza spočíva v uplatnení nacvičenej hernej situácie vo vlastnej hre družstva, a to v rôznych druhoch stretnutia: tréningovom, priateľskom alebo súťažnom. Nacvičené herné situácie je potrebné neustále precvičovať a zdokonaľovať. To umožní trénerovi ale aj hráčom postrehnúť, ktoré individuálne činnosti im robia problémy, ktorá časť kombinácie, či systému spôsobuje ťažkosti a treba sa k nej vrátiť a docvičiť ju, prípadne vymeniť hráčov na jednotlivých postoch. Veľmi dôležité je nepripustiť, aby sa hráči vo fáze zdokonaľovania dopúšťali nepresností a povrchností, skôr ich treba viesť k tvorivosti, aby postupne sami nachádzali nové, originálne riešenia herných situácií, ktoré sú v basketbale veľmi rôznorodé a pestré. V súvislosti so spomenutou tvorivosťou hráčov na ihrisku sa natíska otázka či je vôbec potrebné nacvičovať signály, kombinácie, vyberať herné systémy, či tieto hráčov neobmedzujú. Kto pozorne sleduje dianie pod basketbalovými košmi nájde jednoznačnú odpoveď. Družstvá, ktoré sú vo svojom pôsobení úspešné, využívajú rôzne prostriedky, aby odpozorovali a prečítali hru svojich súperov a mohli sa tak dôkladnejšie pripraviť na ich zdolanie. Je nemysliteľné, aby nastúpili na ihrisko a spoliehali sa len na improvizáciu či už v obrane alebo v útoku. Tak ako je to aj v iných odvet33


viach nášho života, improvizáciu si môže dovoliť len ten, kto je majstrom vo svojom odbore. V basketbale len ten, kto má niečo nacvičené. Výber herných kombinácií a systémov Trénerska filozofia N. Hejkovej spočíva v jednoduchosti útočnej hry, založenej na rýchlom protiútoku a v prípade prechodu do postupného útoku v čo najjednoduchšom zakončení. Preto aj akcie, ktoré s družstvom nacvičovala, sa vyznačovali rýchlosťou a jednoduchosťou prevedenia a zakončením hry 1: 1. Ich ďalšou výhodou bola univerzálnosť, teda možnosť využitia proti osobnej ale aj proti zónovej obrane. Trénerka Hejková ma oboznámila s týmito kombináciami a systémami: „JEDNIČKA“ pre vysoké „DVE HORE“ univerzál pre 1 : 1 „DVOJKA“ zakončenie 1 : 1 malou rozohrávkou, alebo vysokám krídlom „RAMENO“ pre krídlo a centra „TROJKA“ na trojbodovú streľbu „PÄŤKA“ pre vysoké SYSTÉM RÝCHLEHO PROTIÚTOKU AUTY 1 – 5 štandardná situácia ROZSKOK štandardná situácia POSLEDNÉ SEKUNDY štandardná situácia JEDNIČKA Tento systém je určený pre zakončenie útoku podkošovými hráčmi 4 a 5. Vychádza z postavenia 1-2-2. Krídlo 2 na pravej strane sa po prudkej zmene smeru uvoľní okolo podkošovej 4 a krídlo 3 na ľavej strane sa tým istým spôsobom uvoľní okolo pivotky 5. Stredná rozohrávačka 1 prihráva loptu na pravú stranu krídla 2, nabiehajúcemu na predĺženú čiaru TH. (obr. 1)

34

Basketbalový tréner, č. 2, marec 2004 V tom momente podkošová 4 robí zadnú clonu v trojsekundovom území pivotke 5 prebiehajúcej z ľavej strany a roluje na vrchol oblúka šestky, zároveň sa číslo 1 posúva na pozíciu krídla 3, ktoré medzitým uvoľnilo pozíciu presunom do ľavého polrohu. (obr. 2) Krídlo 2 s loptou má niekoľko možností: a) strieľať b) prihrať vybiehajúcej 4 (obr. 3a) c) prihrať zbiehajúcej pivotke 5 (obr. 3b) Ak sa č. 2 rozhodne prihrať podkošovej 4 vybiehajúcej na vrchol oblúka TH, pivotka 5 dokončí prebeh z ľavej strany a prudko zbieha späť do trojsekundového územia. 4 prihrá zbiehajúcej pivotke 5, tá zakončuje. (obr. 3a)

V prípade, že sa nedá prihrať na podkošovú 4, ktorá vybehla na horný oblúk TH, prihrá krídlo 2 pivotke 5 nabiehajúcej z ľavej strany na písmeno na pravej strane, ktorý zakončuje streľbou z písmena alebo únikom pod kôš. (obr. 3b)

DVE HORE Je univerzálny signál určený pre zakončenie hrou 1:1 a to krídlom alebo podkošovou hráčkou. Podkošové hráčky 4 a 5 vybiehajú zo základného postavenia spod koša hore až na čiaru trojkového hodu, 4 dostáva prihrávku od rozohrávačky 1. (obr. 1)

35


Podkošová 4, vysunutá na periférii má niekoľko možností: a) vystreliť b) prihrať z pravej strany zbiehajúcemu krídlu 3 (obr. 3a) c) vrátiť prihrávku rozohrávačke 1, ktorá sa medzitým odclonila na periférii vysunutej pivotke 5 a zbehla na uvoľnenú pozíciu krídla 3 (obr. 3b) Z pravej strany zbiehajúce krídlo 3 prijíma prihrávku od vysunutej podkošovej hráčky 4 a zakončuje.

V prípade, že sa neuskutoční prihrávka na zbiehajúce krídlo 3, toto dokončí prebeh na ľavú stranu a 4 vráti prihrávku rozohrávačke 1, ktorá sa medzitým odclonila na pivotke 5 a zbehla na uvoľnenú pozíciu krídla 3 na pravej strane. V tom momente pivotka 5 zbieha pod kôš s vedomím, že môže dostať prihrávku od rozohrávačky 1.

Ak prihrávka na pivotke 5 nie je možná, dochádza k situácii, že rozohrávačka 1 môže vystreliť, alebo hrať 1:1, alebo jej pribehne podkošová 4 postaviť clonu a hrajú dvojičku.

36

Basketbalový tréner, č. 2, marec 2004 DVOJKA Aj tento signál vychádza zo základného postavenia 1-2-2 podobne ako pri jedničke. Dvojka je určená pre hru 1:1 buď pre krídla, alebo pre podkošové hráčky, podľa situácie na ihrisku. Krídlo 2 na pravej strane a krídlo 3 na ľavej strane sa po prudkej zmene smeru uvoľnia okolo podkošových hráčok 4 a 5. Stredná rozohrávačka 1 prihráva loptu na pravú stranu uvoľnenému krídlu 2, nabiehajúcemu na predĺženú čiaru TH. (obr. 1)

Keď krídlo 2 dostáva prihrávku, podkošová 4 prebehne na ľavú stranu k pivotmanke 5 a spolu postavia dvojclonu (bariéru) zľava zbiehajúcej 3, zároveň rozohrávačka 1 odbieha na uvoľnenú pozíciu krídla 3. Krídlo 2 sa rozhodne či prihrá krídlu 3 nabiehajúcemu pod kôš spoza bariéry, alebo pivotke 5, ktorý po prebehnutí 3 vybieha na perifériu. V prípade, že sa rozhodne pre prihrávku na pivotku 5, tá môže hrať 1:1 alebo bleskovo prihrá pod kôš pivotke 4, ktorá si načasuje zbehnutie pod kôš po dohraní clony pre krídlo 3. Krídlo 3 dokončí prebeh na pravú stranu. (obr. 2) V prípade, že prihrávka na pivotku 4 nie je uskutočniteľná, môže 5 prihrať na vysoké krídlo 3, ktoré práve dokončilo prebeh na pravú stranu a to potom hrá 1:1. (obr. 3)

37

Basketbalový tréner, č. 2, marec 2004 RAMENO Signál rameno vychádza z postavenia 1-2-2. Je založený na spolupráci podkošových hráčok a krídle. Signál začína rozohrávačka 1 driblingom na pravú stranu na predĺženú šestku. Krídlo 2 z pravej strany prebieha po zadnej čiare, kde mu vľavo pod košom stavia clonu pivotka 5. Zároveň podkošová 4 vybieha na vonkajší oblúk TH, kde stavia clonu nabiehajúcemu krídlu 3. V tomto momente je slabá strana preťažená a 1 môže hrať 1:1, alebo strieľať, prípadne prihrať nabiehajúcemu krídlu 3. (obr. 1) Ak sa nič z toho nezrealizuje, signál pokračuje, tak ako to vidno na obrázku 2. Pivotka 4 zbieha z posta pod kôš postaviť clonu pivotke 5. Rozohrávačka 1 prihrá odclonenej pivotke 5 vybiehajúcej hore na trojkovú čiaru a tá okamžite dáva prudkú prihrávku pivotovi 4, ktorý po clone roluje pod kôš. Ak to nie je možné, pivotka 5 prihrá krídlu 2 na ľavej strane a to strieľa. (obr. 2)

TROJKA Týmto signálom sa výborný strelec, ktorý hrá na pozícii krídla 3, uvoľňuje s pomocou podkošových hráčov do výhodného streleckého postavenie na streľbu z diaľky za tri body. Signál vychádza z postavenia 1-4. Obe podkošové hráčky 4 a 5 sú postavené na okrajoch čiary trestného hodu, krídla 2 a 3 stoja na predĺžených čiarach šestky. Rozohrávačka 1 prihráva na ľavé krídlo 2 a prebieha na pravú stranu okolo pivotky 5, ktorá jej stavia clonu, na okraji čiary trestného hodu. Zároveň začína prebeh z pravej strany krídlo 3, ktorému 1 stavia clonu na pravej strane dolného oblúka šestky. Krídlo 3 po clone prudko mení smer a vybieha pomedzi podkošové hráčky 4 a 5 na perifériu. (obr. 1)

38

Basketbalový tréner, č. 2, marec 2004 Krídlo 3 dostáva prihrávku z ľavej strany od krídla 2 a strieľa (obr. 2), alebo po krátkom driblingu ďalej rozohrá. (obr. 3)

V prípade, že 3 nevystrelila, začne krátky dribling doľava, zároveň sa krídlo 2 posunie nižšie do ľavého rohu a pivotka 5 si z postavenia na poste nabieha pod kôš. Krídlo 3 má teraz niekoľko možností, môže prihrať nabiehajúcej 5 alebo môže prihrať krídlu 2, ktoré strieľa alebo 2 prihrá zbiehajúcej pivotke 5.

So súhlasom trénerky Natálie Hejkovej spracovala vo svoje záverečnej práci Diaľkového štúdia trénerov basketbalu 1. triedy na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského Mária Grafová. Pokračovanie v budúcom čísle.

39


Využitie pohybových hier v minibasketbale Vybrané pohybové hry zo záverečnej práce DŠT I. triedy špecializácie basketbal. Mgr. Igor Vanko, Ružomberok, 2003 Číslo hry 1. Pomôcky basketbalové lopty

TUNEL

Zameranie

Zahrievacie cvičenie:

- výkonnosť obehového systému, koordinačné schopnosti, vedenie lopty

Schéma

Organizácia Hráči si vytvoria dvojice ( každý hráč má loptu ), chytia sa za ruky a voľnou rukou driblujú po basketbalovom ihrisku. Na začiatku hry sú určené dvojice, ktoré tvoria tunel ( tunel sa vytvorí zdvihnutím chytených rúk v pohybe), popod ktorý prechádza iná dvojica. Po prejdení tunelu dvojica vytvára tunel a dvojica, ktorá robila tunel si vymení driblujúce ruky a snaží sa prejsť popod ďalší vytvorený tunel. Pri strate kontroly lopty alebo pri rozpojení hráči vykonajú činnosť( 5 drepov, 5 kľukov.... ), po ktorej môžu pokračovať v hre.

Poznámky

40


Číslo hry 2. Pomôcky basketbalové lopty

ŤAPKANÁ

Zameranie

Zahrievacie cvičenie:

- výkonnosť obehového systému, vedenie lopty bez zrakovej kontroly

Schéma

Organizácia Hráči majú loptu a na povel začínajú driblovať ľubovoľnou rukou po basketbalovom ihrisku. Ich úlohou je čo najviackrát si ťapnúť voľnou rukou so spoluhráčom, po ťapnutí zmeniť driblujúcu ruku a nestratiť kontrolu nad loptou. Za určitý časový úsek si hráč počíta počet ťapnutí, každé ťapnutie jeden bod. Pri strate kontroly nad loptou si odpočíta hráč jeden bod.

Poznámky

Bodovanie si každý tréner môže upraviť podľa vyspelosti

hráčov.

41


Číslo hry 3. Pomôcky basketbalová lopta

BOJ O LOPTU

Zameranie

Krátke cvičenie:

- doskakovanie, nácvik

Schéma

Organizácia Dvojice hráčov sú rozostavené okolo kruhu. Útočníci stoja vonku a obrancovia vo vnútri kruhu. Na znamenie sa snažia útočníci dostať do kruhu a chytiť loptu, ktorá je v strede. Obrancovia odstavujú útočníkov, nesmú faulovať. Po 5 sekundách si hráči vymenia úlohy. Bod získava družstvo za získanie lopty.

Poznámky

42


Číslo hry 4. Pomôcky lopta pre každého žiaka

BOMBARDÉR

Zameranie

Krátke cvičenie:

- výkonnosť obehového systému, svalová sila

Schéma

Organizácia Dajte každému loptu a vyberte jedného až troch hráčov, ktorí budú „bombardéri.“ Ostatní sa snažia driblovať čo najbližšie pri svojom tele tak, aby ochránili svoju loptu. Bombardéri sa pokúšajú trafiť sa svojou loptou do lôpt ostatných hráčov. Každý hráč, ktorého lopta bola zasiahnutá, sa stáva bombardérom. Hra končí, keď sú zasiahnuté všetky lopty.

Poznámky

43


Číslo hry HRA NA ŠTYRI STRETNUTIA 5. Pomôcky basketbalové lopty, Zame- Krátke cvičenie: ranie Kruhy

- schopnosť zrýchlenia a výberu, rýchlosť driblingu, periférne videnie, koordinačné schopnosti

Schéma

Organizácia Deti sa rozostavia na ploche ihriska podľa schémy. Na signál zmenia miesta ( kruhy ) driblingom. Jeden hráč stojaci v strede štvorca sa snaží zaujať niektoré z voľných miest. Komu sa nepodarí zaujať miesto v kruhu, musí zostať v strede. Tréner môže meniť smer pohybu hráčov, obmedziť voľbu méty ( kruhu )...

Poznámky

44


Číslo hry 6. Pomôcky

HON NA ZAJACE

Zameranie

Krátke cvičenie:

- uvoľňovanie sa hráča bez lopty, bránenie hráča bez lopty

Schéma

Organizácia Na obdĺžnikové ihrisko vyznačíme v rovnakej vzdialenosti od seba osem čiar. Na každú sa postaví jeden hráč z družstva honcov, deviaty člen sa môže postaviť na ľubovoľnú čiaru ihriska. Družstvo sa zhromaždí pred prvou čiarou, na znamenie sa snaží prebehnúť ihrisko tak, aby ich nechytili honci. Honci sa môžu pohybovať len na vyznačených čiarach a jeden po všetkých. Zajac, ktorý je chytený, sa musí vrátiť na začiatok a pokúša sa o nový prebeh. Zajac, ktorý prebehol celé ihrisko, získava bod a tiež sa pokúša o nový prebeh. Po troch minútach si družstvá vymenia úlohy. Víťazí družstvo, ktoré získa viac bodov.

Poznámky

45


Číslo hry HVIEZDNE KOMANDO 7. Pomôcky 4 penové loptičky Zame- Krátke cvičenie: ranie - výkonnosť obehového systému

Schéma

Organizácia Vyberte 4 hráčov, ktorí budú predstavovať „hviezdne komando,“ ostatní sú nepriatelia. Komando sa snaží loptičkami trafiť nepriateľov. Zasiahnutý sa postaví do stoja rozkročného a zostane v tejto pozícii až do chvíle, keď ho iný spoluhráč oslobodí tým, že ho podlezie. Pokračujte v hre jednu až dve minúty a potom komando vyberie hráčov, ktorí ich nahradia. Pri hre sa postupne vystriedajú všetci hráči.

Poznámky

46


Číslo hry 8. Pomôcky 3 penové loptičky dve z nich sú rovnakej farby

JED

Zameranie

Krátke cvičenie:

- výkonnosť obehového systému

Schéma

Organizácia Všetky loptičky hoďte na zem, dve rovnakej farby sú „jedovaté“ a tretia loptička je kúzelná. Hráči zbierajú „jedovaté“ loptičky zo zeme a pokúšajú sa nimi jeden druhého trafiť ( len do výšky pásu ). Hráči zasiahnutí „jedovatou“ loptičkou sa musia posadiť a čakať, kým im niekto nehodí kúzelnú loptičku. Chytí ju, postaví sa a hodí inému hráčovi, ktorý bol zasiahnutý a ešte sedí na podlahe. Ak zasiahne „jedovatá“ lopta hráča, ktorý drží v ruke kúzelnú loptičku, musí sa tiež posadiť a loptičku hodiť niekomu inému.

Poznámky

47


SPRÁVA O DIAĽKOVOM ŠTÚDIU TRÉNEROV I. TRIEDY V BASKETBALE V ROKOCH 2001 – 2003 Uvedené štúdium sa realizovalo na základe dohody medzi SBA a FTVŠ UK, ktorú uzavreli 12.6.2001 prezident SBA p. Antal a prodekan FTVŠ UK p. Kutlík. Štúdium sa riadilo oficiálnymi dokumentami (Štatút diaľkového štúdia trénerov I. triedy, Učebný plán diaľkového štúdia trénerov I. triedy so špecializáciou basketbal, Plány konzultačných blokov) a prebehlo presne podľa určených smerníc. Na štúdium bolo prijatých 20 študentov: P.Bálint, P.Belanský, T.Belanský, M.Černický, T.Erneker, M.Grafová, J.Ištok, J.Janáčková, Ľ.Jelačič, M.Kováč, J.Lovik, P.Marenčík, J.Michalko, A.Panis, J.Románek, J.Sedlák, P.Sestrienka, R.Smolka, I.Vanko, T.Vartíková. Štúdium úspešne ukončilo 11 študentov: P.Bálint, P.Belanský, M.Černický, M.Grafová, Ľ.Jelačič, M.Kováč, J.Lovik, J.Románek, P.Sestrienka, I.Vanko a J. Daubner z predchádzajúceho bloku štúdia. Zloženie skúšobnej komisie: predseda:Doc. PaedDr. I. Trnovský, PhD. členovia:Prof. RNDr. V. Štulrajter, DrSc., Doc. PhDr. J. Šimonek, PhD., PhDr. M. Rehák, PaedDr. P. Mačura, PhD., M. Guzikiewicz, PaedDr. G. Argaj. Prehľad tém záverečných prác DŠT 1, ktoré sú archivované v knižnici FTVŠ UK: Ing. Peter Bálint: Peter Belanský:

Analýza ročného tréningového plánu družstva mužov. Vplyv zdokonaľovania trojbodovej streľby v tréningovom procese na jej úspešnosť v stretnutiach družstva juniorov Pezinka v sezóne 2001/2002. Milan Černický: Útočné herné kombinácie a systémy uplatňované v súčasnom vrcholovom európskom klubovom basketbale mužov. Mária Grafová: Využitie nacvičených signálov a kombinácií v basketbalovom stretnutí žien SCP Ružomberok. Ing. Ľuboš Jelačič: Návrh modelu nácviku a zdokonaľovania streľby za tri body vo vzťahu k efektivite v športových zápasoch. Juraj Románek: Nácvik a zdokonaľovanie obranných herných činností jednotlivca v basketbalových športových triedach. Ing. Peter Sestrien- Nácvik a zdokonaľovanie obranných herných činností jednotlivca ka: v basketbale mládeže. Mgr. Ivan Vanko: Využitie pohybových hier v minibasketbale. Jozef Lovik: Využitie nacvičených útočných signálov a kombinácií v družstve MBK Rieker Komárno v sezóne 2001/2002 Milan Kováč: Návrh modelu a zdokonaľovania streľby za tri body vo vzťahu k efektivite v športoých zápasoch Jaroslav Daubner: Hodnotenie herného výkonu v basketbalovom družstve 48


Podmienky pre uchádzačov o DŠT trénerov I. triedy v basketbale Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava v spolupráci so Slovenskou basketbalovou asociáciou plánuje otvoriť v nasledujúcom v školskom roku diaľkové štúdium I. triedy v basketbale. Prijímacieho konania sa môžu zúčastniť všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú kritériá: 1. SŠ vzdelanie s maturitou 2. II. trénerska trieda s licenciou B 3. uhradili (uhradia) poplatok za štúdium. Termín prijímacieho konania a výška poplatku budú zverejnené neskôr. Mgr. František Seman, PhD., prodekan FTVŠ UK PaedDr. Gustáv Argaj, vedúci učiteľ špecializácie basketbal SPRÁVA ZO ŠKOLENIA BASKETBALOVÝCH TRÉNEROV II. TRIEDY V BRATISLAVE Školenie basketbalových trénerov II. triedy prebiehalo od roku 2002. Počas tohto obdobia sa konali sa tri stretnutia (október 2002, január a september 2003). Prihlásených bolo 15 uchádzačov, aktívne sa zúčastňovalo 14 frekventantov, záverečné skúšky v riadnom termíne 27. októbra 2003 úspešne absolvovalo v riadnom termíne 9 frekventantov a v opravnom termíne 1 frekventant (z predchádzajúceho behu školenia). Skúšobnú komisiu tvorili: Doc. PaedDr. Ivan Trnovský, PhDr. Miroslav Rehák, PaedDr. Ondrej Vilner, Marián Guzikiewicz, Mgr. Ľubor Tománek, PhD. Zoznam frekventantov školenia: Grill Roman (zanechal) Sereď; Vinka Ľubomír (neprospel) Martin; Torda Peter (neprospel) Považská Bystrica; Prerušili: Ing. Vojtko Tomáš - Bratislava; Brodziansky Ivan - Levice; Varga Pavol - Prievidza; Vojtko Tomáš - Bratislava Prospeli: Kubala František Bánovce nad Bebravou; Roman Peter - Pezinok; Martišek Michal - Bratislava; Lupták Dobroslav - Banská Bystrica; Ing. Čurka Daniel - Bratislava; Juhász Jozef - Kežmarok; Mikušovič Ivan - Trenčín; Burič Marek - Humenné; Mgr. Hurka Ladislav - Humenné; Ing. Vass Alexander - Piešťany.

49


Zoznam obhájených záverečných prác, ktoré sú archivované v metodickom kabinete na ZT SBA: Ing. Vass Alexander Kubala František Roman Peter Martišek Michal Lupták Dobroslav Ing. Čurka Daniel Juhász Jozef Mikušovič Ivan Burič Marek Mgr. Hurka Ladislav

Nácvik obrany hráča bez lopty u mladších žiakov BK Balnea Piešťany Využitie pohybových hier na nácvik herných činností jednotlivca v basketbale Nácvik a zdokonaľovanie driblingu v družstve minibasketbalistov MBK Pezinok Nácvik streľby trestných hodov v kategórii starších minižiakov v družstve BSC Bratislava Využitie pohybových hier na nácvik herných činností jednotlivca v basketbale Rozvoj výbušnej dynamickej sily a jej vplyv na streľbu po dvojtakte u družstva mini 6 Inter Bratislava Nácvik streľby po dvojtakte v družstve mini 5 Jednota Dukla Kežmarok Vypracovanie jednoročného tréningového plánu basketbalového družstva Nácvik prihrávania a chytania lopty v kategórii minižiakov 5. Využitie strečingových cvičení a regenerácie síl na rozvoj ohybnosti hráčov družstva juniorov BK Mecom Humenné

Podmienky pre uchádzačov o školenie trénerov basketbalu II. triedy: O štúdium sa môžu uchádzať tréneri, ktorí už majú III. trénersku triedu a spĺňajú podmienky pre získanie II. triedy, t.j. prax tri hracie obdobia po získaní III. triedy v súťažiach SBA a úplné stredné vzdelanie. Poplatok za školenie je 3.000-5.000,- Sk a je ho potrebné uhradiť na účet ZT SBA číslo: 20157187 / 6500. Záujemcovia o predmetné školenie sa môžu prihlásiť na školenie na adrese: ZT SBA, Junácka 6, Bratislava 832 80 alebo email: [email protected]. Predpokladaný termín začatia školenia v prípade dostatočného počtu uchádzačov bude v júni resp. septembri 2004. Mgr. Ľubor Tománek, PhD. vedúci školenia

50

BASKETBALOVÝ TRÉNER marec 2004

Recommend Documents