BANKOVÉ VÝNOSY Z ÚROKOV A POPLATKOV

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21

V tomto čísle: Slabé euro pomohlo nemeckým firmám k väčším ziskom Grécko nemá prostriedky na splatenie svojich ďalších záväzkov Ukrajina schválila kontroverzný zákon o platení svojich dlhov Royal Dutch Shell pokračuje v prieskume ropy v Arktíde z dôvodu jej budúceho nedostatku

BANKOVÉ VÝNOSY Z ÚROKOV A POPLATKOV Základnou funkciou bánk je sprostredkovanie peňazí – prijíma vklady od veriteľov a poskytuje úvery dlžníkom. Veriteľov za odloženie spotreby (úspory) odmeňuje vo forme úrokov a dlžníci musia za úvery úroky platiť. Ako však na tento základný vzťah vplývajú bankové poplatky? Je stále výhodné ukladať úspory do bánk? Prv než sa pustíme do analýzy bankových poplatkov a úrokov musíme uviesť položky v bilanciách bánk, ktoré sú základom pre výpočet tak úrokov ako aj poplatkov. Na strane pasív tak budeme analyzovať celkové vklady a na strane aktív celkové úvery. Ku koncu marca tohto roku dosahoval objem depozít od všetkých subjektov v bankovom sektore 49,46 miliardy eur. Z toho najvýznamnejšie vklady pochádzajú od slovenských podnikov (10,8 miliardy eur) a od slovenských domácností necelých 28 miliárd eur. Zvyšok vkladov pripadá na finančných sprostredkovateľov, finančné inštitúcie, verejnú správu či poisťovne. Z hľadiska časovej splatnosti vkladom dominujú vklady splatné na

požiadanie (52%). Dôvodom je zaradenie bežných účtov so 44% ným podielom slúžiace na každodenný platobný styk do tejto kategórie. Objem vkladov splatných na požiadanie neustále narastá, čo je spôsobené najmä dlhodobým prechodom na používanie bezhotovostných peňazí na bežné transakcie. Druhým najobjemnejším typom depozít sú vklady s dohodnutou dobou splatnosti – tvoria 43% všetkých depozít, pričom najvyužívanejším produktom sú vklady so splatnosťou do jedného roka. Objem vkladov s dohodnutou splatnosťou v slovenských bankách od konca roku 2011 klesá a aktuálne dosahuje iba 90% objemu zo začiatku roku 2009. Vklady s výpovednou lehotou znamenajú pre klienta možnosť výberu prostriedkov z banky až po určitej dobe od ohlásenia banke, že

Venezuelský bolivar sa pohybuje od 6,3 bolivara za dolár až po 397 na čiernom trhu Indikátor v slovenskú ekonomiku mierne poklesol, stále je však v škále pozitívnejších vyhliadok 660 tisíc ľudí na Slovensku žije na hranici chudoby klient má záujem o výber svojich prostriedkov. Najčastejším horizontom pre výpovednú lehotu sú tri mesiace, resp. doba kratšia ako tri mesiace. Celkovo však produkty využívajúce výpovednú lehotu patria k tým najmenej využívaným a tvoria iba 5% všetkých depozít. Spolu s vkladmi na požiadanie patria vklady s výpovednou lehotou k tým druhom depozitných produktov, ktoré naberajú na obľúbenosti. V marci 2009 bol podiel vkladov s výpovednou lehotou na celkových depozitách 2,5%, teda za posledných 5 rokov sa ich podiel zdvojnásobil. Štvrtým základným spôsobom, ako možno v banke zhodnotiť úspory, sú repo obchody. Základnou myšlienkou repo obchodov s bankou je poskytnutie úveru banke (dodanie peňažných prostriedkov), pričom banka počas trvania

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21 Graf č. 1 Vývoj vkladov v bankovom sektore SR

úveru poskytla svojmu veriteľovi cenný papier ako kolaterál, s ktorým môže veriteľ obchodovať. Najmä vďaka nerozvinutosti slovenského kapitálového trhu však tento typ depozitného produktu dosahuje podiel iba niečo cez 0,6% na všetkých depozitách. Na strane aktív dosiahli úvery nefinančným spoločnostiam, domácnostiam a neziskovým inštitúciám (NISD) ku koncu marca objem 39,73 miliardy eur, čo je z celkových úverov 84%. Zvyšok úverov bol smerovaný finančným inštitúciám, pois-

ťovniam či finančným sprostredkovateľom. Práve úvery nefinančným spoločnostiam, domácnostiam a NISD možno na základe štatistiky NBS ďalej členiť na jednotlivé typy úverov podľa účelu (revolvingové = prečerpanie bežného účtu, prevádzkové, spotrebiteľské, investičné ..). Ku koncu marca tvorili úvery na nehnuteľnosti 51% všetkých poskytnutých úverov. Oproti roku januáru 2009 si tak úvery na bývanie posilnili svoju pozíciu o 11% a teda práve tento typ úverov dominuje pohľadávkam bánk. S prudkým rastom úverov na bývanie súvisí aj

takmer totožný vývoj spotrebiteľských úverov (posilnenie podielu o 3% na aktuálnych 9%), čo možno spojiť so skutočnosťou, že kúpu nehnuteľnosti po schválení samotného úveru na bývanie je obvykle potrebné dofinancovať spotrebných úverom. Posledným typom úveru, ktorý si oproti stavu zo začiatku roku 2009 výraznejšie posilnil svoj absolútny objem sú investičné úvery, ktoré sa zvýšili o 1,4 miliardy eur na aktuálnych 6,31 miliardy eur.

Graf č. 2 Vývoj úverov domácností, podnikov a NISD

Strana 2

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21 Graf č. 3 Úrokové rozpätie slovenských bánk

Kľúčovým zdrojom zisku pre banky je úrokové rozpätie medzi úrokom, za ktorý banka požičiava peniaze dlžníkom a úrokom, za ktorý si banka vypožičiava zdroje od veriteľov (úroky za vklady). Štatistika NBS nám dovoľuje sledovať ako sa vyvíjali úroky tak z úverov (aktuálne 4,66%) ako aj z vkladov (aktuálne 0,63%), a teda odhadnúť úrokové rozpätie bánk. Úrokové sadzby na nových vkladoch aj úveroch sú dlhodobo nižšie ako úroky z celkových stavov, čo možno pripísať jednak politike znižovania úrokových sadzieb ECB a jednak faktu, že úrokové sadzby sú fixované na určité obdobia, čím je obmedzený ich reakčný čas na zmeny sadzieb ECB. Takisto si môžeme všimnúť, že práve pri úverových produktoch je rozdiel medzi úrokmi z celkového stavu a úrokmi z nových úverov výrazne nižší než pri vkladových produktoch. Tento jav je možné vysvetliť tým, že práve pri fixácii úrokov na úveroch banky používajú dlhší časový horizont než pri vkladových produktoch, čo je pri predpokladanom poklese úrokových sadzieb ECB logickým javom. Úrokový spread

bánk (vklady vs. úvery) sa tak aktuálne nachádza tesne nad úrovňou 4% v prípade celkového stavu úverov a vkladov. Pre nové vklady a úvery bol v marci úrokový spread 3%, a ako naznačuje vývoj úrokov na nových pôžičkách v ďalšom období by sme mali sledovať ďalšie zmenšovanie ziskového rozpätia bánk. Od roku 2009 sa úrokový spread na celkovom stave úverov a vkladov znížil o 0,21% a v prípade novo uzatváraných úverov a vkladov až o 0,51%. Avšak úrokové rozpätie už dlhšiu dobu nie je tým jediným rozpätím, pomocou ktorého banky dosahujú

zisk. Dôležitou súčasťou ziskov bánk sa stávajú bankové poplatky. Pri poplatkoch navyše platí, že banky vyrubujú poplatky aj za vkladové produkty, čim sa zotiera hranica, medzi tým, že banka za vkladové produkty musí platiť úrok a za poskytovanie úverov ho inkasuje. Celkový rozdiel medzi nákladmi a výnosmi z úrokov, resp. poplatkov reprezentuje čistý úrokový, resp. neúrokový výnos. Obidva tieto čisté zisky vykazujú rastový smer, pričom čistý úrokový výnos za rok 2014 dosiahol 1,9 miliardy eur a čistý neúrokový výnos dosiahol 604,5 miliónov eur. Čistý úrokový výnos ako ukazuje lineárny trend má sil-

Graf č. 4 Čistý úrokový a čistý neúrokový výnos

Strana 3

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21 nejšiu rastovú tendenciu než čistý neúrokový výnos. Táto skutočnosť je však daná tým, že práve základňa pre úrokové výnosy rastie silnejšie než základňa vkladov. Pri porovnaní stavov z roku 2009 a stavov z roku 2014 však prichádzame k záveru, že čisté úrokové výnosy sa zvýšili o 22%, kým čisté neúrokové výnosy sa zvýšili až o 31%. Rýchlejší rast čistého úrokového výnosu možno spojiť aj s tým, že úrokové náklady klesajú čo v kombinácii s rastúcimi úrokovými výnosmi znamená rýchlejší rast. Rast čistých neúrokových výnosov je pomalší, nakoľko tak neúrokové náklady ako aj výnosy rastú.

Skutočnosť, že úrokové náklady sú v posledných dvoch rokoch nižšie ako neúrokové výnosy nás vedie k tomu, že je potrebné preskúmať, či úrok, ktorý banky pripisujú na vkladoch kompenzuje v dostatočnej miere náklady na poplatky, ktoré vkladateľovi vznikajú. Samotné neúrokové výnosy bánk z operácií s klientmi (=výnosy z poplatkov) vzrástli v období 2009 až 2014 o 29,7%, pričom výnosy z poplatkov pri úveroch sa zvýšili o necelých 5%, a teda rast výnosov z klientskych poplatkov bol ťahaný hlavne nárastom poplatkov pri vkladových produktoch (až o 32%). Z analýzy však vyplýva, že rast vý-

nosov z poplatkov z vkladov nebol dôsledkom podobne prudkého ukladania úspor do bánk, vklady sa totiž zvýšili za päť rokov iba o 13%. Aké veľké zaťaženie teda predstavujú bankové poplatky pre vkladateľov? Takúto „poplatkovú sadzbu“ môžeme zjednodušene vyčísliť na základe celkových výnosov z poplatkov z vkladov a priemerného objemu vkladov klientov v každom roku. Poplatková sadzba sa tak pomaly dostala za päť rokov na 1,02% z 0,87%. Podobne môžeme zjednodušene vyčísliť aj úrokovú sadzbu, ktorou sú vklady v bankách úročené. Tu použijeme

Graf č. 6 Vývoj objemu vkladov a poplatkov z vkladov

Pri podrobnejšom pohľade na úrokové a neúrokové výnosy a náklady vidíme, že v posledných dvoch rokoch banky dokážu kryť svoje úrokové náklady z výnosov z poplatkov. Navyše v roku 2014 rozdiel medzi výnosmi z poplatkov a celkovými nákladmi (z úrokov ako aj z poplatkov) dosiahol iba 769 tisíc eur, čo pri súčasnom trende znamená, že v roku 2015 by sa bankový sektor mohol dostať do pozície, kedy všetky svoje náklady z úrokov aj poplatkov bude schopný kryť výnosmi z poplatkov. Graf č. 5 Vývoj výnos a nákladov bánk z poplatkov a úrokov

Strana 4

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21 úrokové náklady iné než na cenné papiere a ako istinu objem vkladov nefinančných spoločností, obyvateľstva a živnostníkov. Tu nám úroková sadzba klesla z 1,51% v roku 2009 na úroveň 0,82% v roku 2014. Nakoľko takýto spôsob vyčísľovania úrokovej sadzby je pomerne zjednodušený, porovnáme údaje aj s úrokovými sadzbami na vkladoch obyvateľstva, ktoré eviduje NBS. Použijeme pri tom mesačné priemery. Zjednodušená úroková sadzba nám ukazuje, že od roku 2013 sa obyvatelia, ktorí sú vo veriteľskej pozícii voči banke, dostali do situácie, kedy úroky z ich vkladov iba kompenzovali náklady na poplatky, ktoré obyvateľom vznikli. V roku 2014 sa už z hľadiska zjednodušenej úrokovej sadzby dostali do straty, nakoľko úroky z vkladov nepokrývajú v plnej výške náklady na poplatky. Pri porovnaní poplatkovej sadzby a úrokovej sadzby na vklady obyvateľov evidovanou NBS vidíme takisto postupné zbližovanie poplatkovej sadzby a úrokovej sadzby. Čistý výnos obyvateľstva z ich vkladov sa tak prepadol z 0,7% v roku 2009 na 0,06% v roku 2014. Z hľadiska zjednodušenej úrokovej sadzby sa rok 2014 stal pre bankový sektor prelomový – obyvatelia im za možnosť uloženia peňazí v bankových domoch platili.

Úrokové sadzby sa vo všeobecnosti posudzujú aj podľa Fisherovho pravidla, ktoré nám hovorí, že nominálna ú.s. by sa mala rovnať reálnej ú.s. plus miere inflácie. Z tohto pravidla teda vidíme, že nominálna ú.s. by mala okrem samotného zhodnotenia peňazí prostredníctvom reálnej úrokovej sadzby pokrývať aj znehodnotenie peňazí vyjadrené prostredníctvom inflácie. Ak teda očistíme nominálne úrokové sadzby (vyčíslená zjednodušená sadzba a sadzba NBS) o mieru inflácie v jednotlivých rokoch, dostaneme reálne úrokové sadzby. Reálne úrokové sadzby takisto očistíme o poplatkovú sadzbu. Ich vývoj nám však ukazuje, že reálne úrokové sadzby silne kolíšu. Ak by sa mali riadiť banky Ficherovým pravidlom a v snahe o relatívne stabilné reálne úrokové sadzby prispôsobovať nominálne úrokové sadzby, jednalo by sa o príliš volatilné úrokové sadzby. Tie by navyše nabádali zahraničných investorov na vykonávanie úrokovej arbitráže. Z toho pohľadu možno teda považovať Fisherovo pravidlo o nominálnych úrokových sadzbách na národnej úrovni

mene). Racionálne zmýšľajúci jedinec, ak sa nachádza v situácii, že za možnosť uloženia peňazí v banke bude v konečnom dôsledku platiť (náklady na poplatky sú vyššie ako získaný úrok), musí hľadať alternatívne spôsoby investovania. Tou najjednoduchšou možnosťou alternatívneho uloženia peňazí je kolektívne investovanie. Tu však je potrebné si uvedomiť, že zhodnotenie úspor podlieha riziku straty v dôsledku nepriaznivého vývoja na finančných trhoch. Kolektívne investovanie umožňuje za pomerne nízke sumy nakúpiť podiely v podielových fondoch. Podielové fondy sú fondy, ktoré investujú vyzbierané peňažné prostriedky od investorov do vopred určených aktív (podľa investičnej politiky fondu). Ak portfólio aktív, resp. jeho trhová hodnota rastie, prostriedky investorov sa zhodnocujú a naopak, s čím súvisí určité riziko. Na minimalizáciu rizika a dosiahnutie očakávaného výnosu sú fondy riadené portfólio mana-

Tabuľka č. 1 Reálne úrokové sadzby

za historicky prekonané (predpoklad vkladov v rovnakej

Graf č. 7 Poplatková sadzba vs. úroková sadzba vkladov

žérmi. Z údajov agregovanej bilancie investičných fondov možno zistiť štruktúru emitovaných podielových listov podľa držiteľa. Všimnime si, že hodnota podielových listov v rukách domácností tvorí vyše tri štvrtiny celej hodnoty podielových listov. Sila domácností však postupne slabne, nakoľko čoraz väčší podiel získavajú poisťovne (zo 4% v roku 2006 na 9% v roku 2014) či nerezidenti (z 0,25% v roku 2006 na 2% v roku 2014). NefiStrana 5

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 21 Graf č. 8 Vývoj vydaných podielových listov

nančné spoločnosti, teda bežné podniky, zvýšili svoj podiel na hodnote vydaných podielových listov o 30 bázických bodov na 1,2%. Aj napriek tomu ale vidíme, že domácnosti si uvedomujú svoju nevýhodnú pozíciu ako bankového klienta a objem ich investícií v podielových listoch neustále narastá. Podielové fondy na základe svojho investičného zamerania možno rozdeliť medzi mnoho rôznych typov, v našej analýze sa však budeme venovať bližšie iba fondom peňažného trhu (investujú do nástrojov so splatnosťou do jedného roka ako sú štátne pokladničné poukážky či rôzne bankové vklady s krátkodobou splatnosťou), dlhopisovým fondom, akciovým fondom a fondom zmiešaným (akcie aj dlhopisy). Rozhodovať sa o investovaní do podielových listov

na základe minulých výsledkov fondov je málo smerodajné a zvyčajne vysoký rast hodnoty podielu vyústi do pádu (ako na finančnom trhu vo všeobecnosti platí). Môžeme vidieť, že napríklad investovanie do akciových fondov prinieslo od konca roku 2009 do konca roku 2014 zhodnotenie 55,77%, ročne sa hodnota zvyšovala v priemere o 9% - jedná sa tak o výnos, ktorý môžeme prirovnať k úrokovej sadzbe pri bankových vkladoch. Samozrejme aj správcovské spoločnosti podobne ako banky si za svoje produkty vyrubujú poplatky. Poplatky sa delia na vstupné, výstupné a ročné poplatky za správu a depozitára. Práve ročné poplatky sú tie, ktoré z dlhodobého hľadiska dokážu korigovať dosahovaný zisk, príp. stratu. Zároveň platí, že nie pri všetkých fondoch sa platia všetky

typy poplatkov, čo závisí od politiky fondu. Takisto niektoré fondy podmieňujú zaplatenie ročného poplatku rastom hodnoty aktív fondu. S určitým zovšeobecnením môžeme teda za smerodajný pre zisk investorov považovať ročný poplatok, ktorý každoročne znižuje hodnotu zisku investorov. Ročný poplatok je stanovený ako percento z hodnoty vkladu a počas sledovaných štyroch rokov bol najvyšší pre akciové a zmiešané typy fondov. Možno vidieť, že s rastúcou možnosťou dosiahnuť potenciálne vyšší zisk rastie aj ročný poplatok Po očistení o ročný poplatok a ročnú mieru inflácie tak získavame hoci rizikové ale na zisk stále atraktívne alternatívy zhodnotenia úspor.

Tabuľka č. 2 Priemerná hodnota podielového listu v eurách k 31.12

Strana 6


Tabuľka č. 3 Priemerný ročný poplatok podľa typu fondu

Bankový sektor na Slovensku dnes operuje v pomerne výhodnom prostredí, ktoré mu v tomto roku pravdepodobne umožní pretaviť celé úrokové výnosy do zisku. Svoje náklady tak z úrokov ako aj z poplatkov si bude môcť v plnej výške kompenzovať výnosmi z poplatkov. Na základe výšky výnosov z poplatkov z vkladových produktov pre klientov a na základe výšky objemu vkladov od klientov sme vyčíslili výšku poplatkových sadzieb. Tá sa pre rok 2014 nachádza na úrovni 1,02%. Pri porovnaní s výškou pripisovaných úrokov na vkladových produktoch sme dospeli

k záveru, že klientom sa na základe úrokových sadzieb NBS pripísal v roku 2014 čistý percentuálny výnos 0,07% a v prípade úrokových sadzieb na základe výkazu ziskov a strát dosiahli čistú percentuálnu stratu 0,2%. Aj tento výpočet tak poukázal na výhodné postavenie bánk – klienti im za možnosť uložiť si v nich peniaze platia a banky za zverené prostriedky dostávajú zaplatené. Banky do výhodnej pozície stavia takisto ECB svojou nekonvenčnou politikou. Programom TLTRO bankám umožňuje získať likviditu v objeme až sedemnásobku úverov poskytnutých súkromné-

mu sektoru (okrem úverov na bývanie so splatnosťou nad dva roky) úročených fixnou sadzbou 0,15% (sadzba MRO + 10 bázických bodov). To znamená, že v najbližšom čase nemožno očakávať, že príde k rastu úrokov na vkladových produktoch bánk, nakoľko banky majú prístup k dodatočnej likvidite práve prostredníctvom programov ECB. Slovenský bankový sektor však vzhľadom na jeho pomerne silnú orientáciu na úvery na bývanie môže v snahe o čerpanie programu TLTRO naraziť na prekážky. (el)

Ako pomáha slabé euro nemeckým firmám? Oslabenie eura výrazne dopomohlo 30 najväčším nemeckým firmám, ktoré sú združené v akciovom indexe Dax 30. Vyplýva to z ich výsledkov hospodárenia v prvom kvartáli 2015. Ich zvýšené zisky boli spôsobené tým, že po oslabení eura (čo oproti prvému kvartálu 2014 stratilo 20% svojej hodnoty) sa stali konkurencieschopnejší na medzinárodných trhoch a prostredníctvom zvýšeného exportu mimo krajín eurozóny vzrástol predaj ich produktov. Podľa analýzy vypracovanej spoločnosťou Ernst & Young sa tržby 30 najväčších nemeckých spoločností zvýšili medziročne o 9% na 336 miliárd eur. Odhad spoločnosti hovorí o tom, že až 17 miliárd (z celkového, 28 miliardového rastu) bolo spôsobených poklesom eura, čo predstavuje 60% medziročného rastu tržieb. Čo sa celkového zisku týchto 30 spoločností týka, ten vzrástol medziročne o 3% na hodnotu

32,8 miliárd eur. Farmaceutická spoločnosť Bayer vzhľadom na výmenný kurz zvýšila prognózu tržieb na tento rok a spoločnosti Deutsche Telekom a Daimler očakávajú, že sa ich zisk pri priemernom kurze 1,13 EUR/USD zvýši o miliardu eur. Slabšie euro teda výrazne vplýva na zisky firiem eurozóny a podnecuje jej hospodársky rast. Oslabenie eura však má aj negatívne stránky. Tie

pocítila napríklad zaisťovacia spoločnosť Munich Re, ktorá pri úhrade škôd v zahraničnej menej musí vynaložiť viac prostriedkov alebo nemecká letecká spoločnosť Lufthansa, ktorej sa takto predražilo palivo, keďže vstupné náklady dovezené zo zahraničia s klesajúcim eurom stúpajú. (rb)

Strana 7


Grécko nemá na splátku MMF Grécky minister vnútra vyhlásil, že krajina už nemá peniaze na júnovú splátku Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Júnová splátka predstavuje 1,6 miliardy eur a skladá sa zo štyroch častí, pričom prvá splátka pripadá na 5. júna a jej objem je 305 miliónov eur. Ďalšie 3 splátky nasledujú v dvoch týždňoch po tej prvej. Minulý mesiac bola krajina nútená siahnuť na hotovostné rezervy lokálnych vlád, samospráv a štátnych podnikov aby dokázala vyplatiť dôchodky a platy štátnych zamestnancov. Teraz však

už nemá skade peniaze vziať a preto osud Grécka v najbližších týždňoch bude závisieť od dohody s medzinárodnými veriteľmi (MMF, ECB, Európska komisia). Na uvoľnenie pôžičky 7,2 miliárd eur musí dôjsť ku dohode, tá však viazne na dohodách o rozpočtových cieľoch, dôchodkoch a reformách trhu práce. Rokovania pritom trvajú už od februára a aj napriek častým správam, že sú strany stále bližšie k dohode, je jej realizácia ešte stále v nedohľadne. Na trhoch vládnu obavy, že Grécko bude musieť vy-

stúpiť z eurozóny, pretože s eurom nie je konkurencieschopné. Objavujú sa aj špekulácie o zavedení paralelnej meny, to však autority odmietajú. V gréckom parlamente začína tiež dochádzať ku radikálnym plánom. V nedeľu Syriza odmietla návrh svojho radikálneho krídla (tzv. Ľavicovej platformy) aby Grécko nesplatilo nastávajúcu splátku MMF a aby došlo ku znárodneniu gréckych bánk. Návrh bol odmietnutý v pomere 95 ku 75 pričom sa 30 poslancov hlasovania nezúčastnilo. (rb)

Na čo najviac míňajú krajiny EÚ? Vlády ktorých krajín EÚ majú najväčšie výdavky vzhľadom na HDP a čo tieto výdavky tvorí? Pozrieme sa na klasifikáciu COFOG (klasifikácia výdavkov verejnej správy), ktoré rozdeľuje výdavky vlády do 10 základných kategórií. Najprv sa však pozrieme na to, ktoré krajiny mali najväčšie výdavky (všetky percentuálne ukazovatele v tomto článku sú výdavky ako % z HDP danej krajiny). Najväčšie výdavky v pomere ku HDP mali Fínsko (58,7%), Dánsko (57,2%) a Francúzsko (57,2%). Naopak najnižšie výdavky boli zaznamenané v Rumunsku (34,9%) a v Litve (34,9%). Najviac vládnych výdavkov

krajín EÚ smerovalo do kategórie „Sociálne zabezpečenie“ (19,6%) a „Zdravotníctvo“ (7,2%) pričom spolu tieto dve položky tvorili viac než polovicu vládnych výdavkov. Najmenej vládnych výdavkov išlo do kategórií „Ochrana životného prostredia“ (0,8%) a „Bývanie a občianska vybavenosť“ (0,7%). Najväčšie výdavky v kategórií „Sociálne zabezpečenie“ tvorili starobné dôchodky (10,4%) a najväčšie výdavky tu dosiahlo Dánsko (25,1%). Okrem tejto kategórie dosiahlo Dánsko najvyššie výdavky aj v „Zdravotníctve“ (8,7%) a vo „Vzdelávaní“ (7%). V Kategórií „Rekreácia, kultúra a náboženstvo“

malo najvyššie výdavky Estónsko (2,1%) a čo sa „Bývania a občianskej vybavenosti“ týka, tu viedol Cyprus (1,9%). Najviac prostriedkov v kategórií „Ochrana životného prostredia“ vynaložilo Holandsko (1,5%) pričom na „Ekonomickú oblasť“ najviac vynaložilo Grécko (15,1%). V kategórií „Obrana“ viedlo s 2,3% Spojené kráľovstvo zatiaľ čo Slovensko obsadilo prvenstvo v kategórií „Verejný poriadok a bezpečnosť“ (3,3%). Posledná kategória klasifikácie COFOG je „Všeobecné verejné služby“ a tu sa na prvom mieste nachádza Maďarsko (10,4%). (rb)

Pomer vládnych výdavkov jednotlivých štátov Európy k HDP

Strana 8


Rusko je v neistote či Ukrajina splatí dlh Ukrajina minulý týždeň schválila zákon, ktorý vláde dovoľuje pozastaviť splátky dlhu voči medzinárodným veriteľov pokiaľ to bude nutné. Dôvodom pre zavedenie tohto zákonu je tlak Ukrajiny na veriteľov, s ktorými sa chce dohodnúť na reštrukturalizácií dlhu v celkovej hodnote 23 miliárd USD. Pri takomto zákone sa však na scénu dostáva aj Rusko. To sa totiž obáva, že Ukrajina nesplatí záväzky minulej vlády voči Rusku, ktoré sú splatné v decembri tohto roku (pričom prvá, 75 miliónová splátka by mala byť vyplatená už 20. júna). V roku 2013 totiž Rusko nakúpilo

ukrajinské dlhopisy vo výške 3 miliardy USD po tom, ako Ukrajina nepodpísala asociačnú dohodu s Európskou Úniou. Okrem tohto nákupu sa Rusko prisľúbilo poskytnúť krajine ďalšiu pomoc vo forme nákupu ďalších dlhopisov v hodnote 12 miliárd dolárov a zníženia ceny za dodávky plynu. Po zosadení bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča však Rusko zvyšných 12 miliárd neposkytlo. Či už ide o dlh voči krajine alebo voči súkromným veriteľom (ktoré z veľkej časti tvoria ruské banky), Rusku sa tento postoj nepáči a tvrdí, že je v prípade nesplatenia dlhu

pripravené konať a brániť národné záujmy tým že Ukrajinu postaví pred medzinárodné súdy. Zavedenie takéhoto zákonu však ovplyvní aj získavanie ďalších pôžičiek z Medzinárodného menového fondu (MMF). Poberatelia finančnej pomoci z MMF totiž musia plniť svoje záväzky voči iným štátom. Začiatkom leta Ukrajina totiž očakáva uvoľnenie ďalšej tranže MMF, pričom získané zdroje chce použiť na zvýšenie rezerv, ktoré od septembra 2014 klesli z 16,38 mld. USD na 9,6 mld. USD (pričom minimum bolo vo februári na úrovni 5,6 mld. USD). (rb)

Ako to s ropou bude vyzerať v budúcnosti? Za posledný rok sme svedkami toho, že prostredníctvom prevýšenia dopytu po rope jej ponukou, došlo ku výraznému poklesu cien ropy až na marcové minimá tesne nad 40 dolárov za barel. Momentálne ropa rastie, stále však nedosahuje také výšky ako pred rokom. Aký je však potenciál produkcie do budúcnosti? Podľa odhadu OPECu vzrastie do roku 2040 dopyt po rope na 111 miliónov barelov denne, čo predstavuje o 20 miliónov viac ako je tomu dnes. Takýto rast dopytu by mohol spôsobiť výrazný rast cien ropy, ktoré by mohli dosiahnuť až 200 dolárov za barel. Do roku 2040 v USA môžu vyschnúť bridlicové ložiská a Saudská Arábia síce má veľké rezervy, no uspokojiť svetový dopyt schopná nebude. V Iraku by zvýšenie ťažby vyžadovalo výrazné investície, tie by však vyžadovali politickú stabilizáciu krajiny. Ďalej v Rusku, Južnej

Amerike a v Afrike takisto chýba stabilita pre vhodné investičné prostredie. Celé toto môže viesť k rekordnému rastu cien. Známkou toho, že takýto scenár nie je vylúčený je snaha holandského giganta Royal Dutch Shell o prieskum ropných polí v Arktíde, kde predpokladá možnosť ťažiť 400 tisíc barelov denne. Náklady na ťažbu sú tu veľmi vysoké, no pokiaľ by spoločnosť ako Shell nepredpokladala rast cien, tak by sa o takýto výskum nepokúšala. Karty by však mohla zamiešať ešte Kanada. Tá je krajinou

s tretími najvyššími zásobami ropy (170-200 miliárd barelov) po Venezuele a Saudskej Arábii. Väčšina Kanadských rezerv tvoria takzvané ropné piesky, pri ktorých však náklady na ťažbu presahujú 80 dolárov za barel. Ak sa však ťažba v Kanade bude rozvíjať, tak sú predpoklady, že by do roku 2030 mohlo dôjsť ku zvýšeniu ťažby až na 7-8 miliónov barelov denne zo súčasnej výšky 4,5 milióna. Kanada na vlastnú spotrebu použije len zhruba polovicu produkcie ropy a zvyšok vyexportuje (prevažne do USA).(rb)

Ťažba a export ropy v Kanade

Strana 9


Venezuelský bolivar stráca dôveru domácich Venezuela je krajinou, ktorá ma po Ukrajine momentálne najhorší investičný rating (CCC). Investície sú vysoko rizikové a krajina nemá ďaleko od krachu. Toto vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie Venezuely, krajiny sa najväčšími ropnými zásobami sveta. Krajina je ničená vysokou infláciou, ktorej tempo stále rastie, pričom v poslednom meraní (za december) dosiahla 69%. Neoficiálne zdroje však už hovoria o trojcifernej inflácií za máj, čo pre krajinu predstavuje veľmi zlý stav finančného systému. Venezuelská mena, bolivar, však nie je voľne konvertibilná a od roku 2003 podlieha silným obmedzeniam.

Momentálne má mena 3 oficiálne výmenné kurzy, ktoré sú využívané pri importovaní prioritných statkov. Ich súčasná hodnota je (cena za jeden dolár), Cencoex-6,3, Sicad-12 a Simadi 199. Zaujímavý je však pohľad na výmenný kurz stanovený na čiernom trhu. Ten momentálne dosahuje 397 bolivarov za jeden dolár. Ak si však všimneme jeho vývoj za posledné mesiace, tak vidíme, že jeho hodna na čiernom trhu prudko klesla a za posledný mesiac až o 30%. Mesačné straty hodnoty bolivaru o veľkosti 10% začali byť od roku 2012 zvyčajné. Zaujímavý je však vývoj bolivaru na čiernom trhu k vývoju odvodeného kurzu

(ktorý je vypočítaný ako podiel objemu bolivarov v obehu a objemu devízových rezerv). Kurz na čiernom trhu v minulosti kopíroval ten odvodený (ktorý klesá v dôsledku znižovania devízových rezerv), no v poslednom roku vidíme výraznú zmenu, keď sa kurz na čiernom trhu odlepil od toho odvodeného a začal rásť raketovým tempom. Takýto vývoj na čiernom trhu hovorí o nedôvere Venezuelčanov vo vlastnú menu, keďže si myslia, že v budúcnosti stratí ešte výraznejšiu časť svojej hodnoty. Preto sa radšej snažia dostať k doláru, aby sa ich peniaze v čase nezhodnocovali až takýmto tempom. (rb)

Ceny rodinných domov v USA rástli o 5% V USA už siedmy mesiac po sebe rastú ceny rodinných domov. Kombinovaný index cien domov v 20 vybraných amerických mestách (Case-Shiller index) sa zvýšil v marci medziročne o 5%, čo predstavuje taký istý nárast ako vo februári. Očakávané však bolo spomalenie tempa rastu cien na 4,6%. Index dosiahol svoje maximum v apríli 2006 a v rokoch 2007-2009 (po prasknutí realitnej bubliny) v USA, zaznamenal výrazný prepad. Ceny domov potom začali mierne rásť, no rast bol nasledovaný ďalším poklesom. V roku 2012 však došlo ku odrazeniu sa od dna a ceny rástli až do apríla 2014, kde znovu mierne poklesli. Od augusta

však už dochádza ku konštantnému rastu. Čo sa jednotlivých miest v rámci tohto indexu týka, najrýchlejšie rástli ceny medziročne v San Franciscu (10,3%) a v Denveri (10%)

a najpomalšie vo Washingtone a v Clevelande (1% pri oboch). Dôvodom, prečo ceny domov rastú je skutočnosť, že ponuka nestíha za dopytom. (rb)

Case-Shiller index (2000=100)

Strana 10


Indikátor ekonomického sentimentu poklesol Indikátor ekonomického sentimentu, ktorý hovorí nálade v ekonomike v máji medzimesačne klesol z reevidovanej aprílovej hodnoty 101,8 na 101,3 bodu. Hodnota nad 100 bodov však aj naďalej značí pozitívnu náladu. Oproti začiatku roka, keď za január dosahoval 102,9 % však ide o 1,6 bodový pokles. Pokiaľ sa však pozrieme na medziročnú zmenu, tu indikátor vzrástol o 2,3 bodu, keď v máji 2014 dosahoval 99 bodov a značil tým negatívnu náladu. Hranicu 100 bodov prekonal indikátor v júni 2014, keď sa nachádzal na vzostupe

po prepade v roku 2013 a od vtedy sa v ekonomike drží pozitívna nálada. Ak chceme zistiť, čo spôsobilo rast tohto indikátora, tak sa musíme pozrieť na jednotlivé indikátory z ktorých sa skladá. To sú indikátory dôvery v stavebníctve, v priemysle, v maloobchode, v službách a indikátor dôvery spotrebiteľov. Májový pokles bol spôsobený poklesom dôvery spotrebiteľov (z -8,5 na -17,9) a dôvery v priemysle (z 6,3 na -0,3). Ostatné zložky však rástli a to dôvera v stavebníctvo (z 13 na -9), maloobchod (z 14,7 na 15,7) a služby (7,7 na 16,3). Najvý-

raznejší rast, čo sa týchto indikátorov týka zaznamenáva stavebníctvo, ktoré sa zotavuje po strmom páde na hodnotu -52,5 v časoch hospodárskej krízy. Dôvera spotrebiteľov takisto rastie po krízovom prepade na -47,2 a v apríli 2015 dosiahla najvyššie hodnoty z pred hospodárskej krízy. Teraz však medzimesačne zaznamenala výrazný prepad o 9,4 bodu. Tento bol spôsobený najmä prepadom očakávaných úspor a očakávanej hospodárskej situácie SR. (rb)

Subindexy Indikátora ekonomického sentimentu

Ako sa darilo slovenskému online trhu? V roku 2014 dosiahli tržby z predaja cez internet na Slovensku 822 miliónov dolárov. Oproti roku 2013 to predstavuje až 15%-ný nárast, no aj tak stále nefigurujeme medzi poprednými krajinami, čo sa online predaja týka. Vyhliadky do budúcnosti sú však také, že najbližšie 3 roky by sme mali rásť priemerne 16%-ným tempom. Celkový svetový online predaj vzrástol medziročne o 20% a dosiahol tak hodnotu takmer 840 miliárd dolárov. Podľa prieskumu bol online predaj najatraktívnejší v USA, ktoré predbehli

v roku 2014 Čínu. Čína sa teda umiestnila na druhom mieste zatiaľ čo trojicu dotvárala Veľká Británia. Zaujímavé je, že medzi prvé priečky sa dostali aj relatívne malé krajiny ako Belgicko (9. miesto), Holandsko (13. miesto) a Dánsko (15. miesto). Dôvodmi, prečo tieto menšie krajiny obsadili takéto vysoké priečky sú dobrá infraštruktúra (rýchla doprava), vysoké internetové pokrytie obyvateľstva a popularita online nákupov. V roku 2014 by podľa predpovedí mali celosvetové tržby z online nákupoch vzrásť o 18%, čo

síce značí spomalenie no aj tak predstavuje značné tempo. Online nákupy síce prinášajú značné výhody pre spotrebiteľa (nižšia cena, pohodlnosť) a aj pre predajcu (nižšie náklady na nájom, zamestnancov) no zároveň môžu spôsobiť pokles zamestnanosti, ak by došlo k uzatváraniu kamenných predajní. To v súčasnosti zatiaľ však nehrozí, keďže možnosť vyskúšania si tovaru či výhody vidieť a držať tovar v rukách pre spotrebiteľov stále predstavujú značné plus nad nákupom cez internet. (rb) Strana 11


Koľko Slovákov žije v ohrození chudoby? V krajinách Európskej únie každoročne prebieha zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach – EU SILC. Toto zisťovanie poskytuje porovnateľný obraz o životných podmienkach, chudobe a sociálnom vylúčení obyvateľov medzi jednotlivými krajinami, keďže je vykonávané rovnakou metodikou. Pojem hranica chudoby je stanovený ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu a predstavuje hranicu, pod ktorou žijúci obyvatelia sú vystavený riziku chudoby. „Ekvivalentný disponibilný príjem“ znamená, že disponibilný príjem domácnosti je vydelení ekvivalentnou veľkosťou domácnosti. Ekvivalentná veľkosť domácnosti je stanovená ako škála, v rámci ktorej sa každému členovi domácnosti pridelí určitý koeficient

podľa veku a postavenia. Takto stanovená výška ekvivalentného disponibilného príjmu sa následne priradí každej osobe v rámci danej domácnosti. V roku 2014 bola takouto metodikou stanovená hranica chudoby na Slovensku pri výške disponibilného príjmu 4086 eur na rok. Zisťovanie EU SILC 2014 bolo na Slovensku vykonané prostredníctvom dotazníkov, ktoré boli namierené na 6000 štatisticky vybraných domácností vo viac ako 450 obciach. Podľa výsledkov tohto zisťovania bolo v roku 2014 rizikom chudoby ohrozených 12,6% všetkých Slovákov (660 tisíc ľudí), čo oproti minulému roku predstavuje 0,2% pokles. To, či je človek vystavený riziku chudoby najviac ovplyvňuje fakt, či je zamestnaný, keďže až 48,7% všetkých ohrozených bolo

nezamestnaných. Najväčšie riziko podľa typu domácností bolo zaznamenané v neúplných domácnostiach (30,6%) a v domácnostiach s 3 a viac závislými deťmi (28,4%). Najviac ohrozenou vekovou skupinu boli deti vo veku do 18 rokov (19,2%). Zaujímavosťou je skutočnosť, že v ohrození rizika chudoby žije v krajinách ako Fínsko (12,8%) a Rakúsko (14,1%) viac ľudí ako na Slovensku. Toto však neznamená, že títo ohrození ľudia nemajú prostriedky na zabezpečenie základných potrieb ale len to, že majú disponibilný príjem menší ako 60 mediánu, čo však kvôli celkovej vysokej úrovni príjmov aj tak môže predstavovať oveľa viac ako tomu je na Slovensku. (rb)

Ako sa darilo slovenskej ekonomike v 1. kvartáli? Slovenská ekonomika sa momentálne nachádza na vzostupe. Toto vyplýva z odhadu štatistického úradu o vývoji ekonomiky za prvý kvartál 2015. Ako sa však darilo jednotlivým odvetviam, a ako sa v nich vyvíjala zamestnanosť a mzdy? Index priemyselnej produkcie hovorí o tom, že v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2014 vzrástol slovenský priemysel o 5,3%, pričom za ním stojí rast v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,2%, rast v ťažbe a dobývaní o 5,1% a rast priemyselnej produkcie takisto o 5,1%. Tržby v priemysle vzrástli medziročne o 7,8%. Tak ako priemyslu sa darilo aj stavebníctvu. Tu vzrástla produkcia medziročne o 4,7% (na 776,7 mil. eur) pričom tržby sa medziročne zvýšili o 10,2%. Ďalej sa pozrieme na vývoj tržieb v jednotlivých odvetviach ekonomiky. Tržby pri

predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov vzrástli medziročne o 12,3%. Čo sa veľkoobchodu týka, tu vzrástli tržby medziročne o 0,4% zatiaľ čo v maloobchode tento rast predstavuje 0,6%. V činnostiach reštaurácií došlo medziročne k 2,9%-nému rastu tržieb a v doprave a skladovaní predstavoval rast tržieb 7,2%. Tržby rástli aj v ďalších odvetviach ako informačné a komunikačné činnosti (1,3%) a vybrané trhové služby (4%). Čo sa zamestnanosti týka, tá najviac rástla v týchto odvetviach: vybrané trhové služby (6,8%), informačné komunikácie a činnosti (3,1%) a v doprave skladovaní (1,9%). Naopak, najväčší pokles zamestnanosti nastal v ubytovaní (5,4%), stavebníctve (1,7%) a v maloobchode (1,1%). Vývoj miezd na Slovensku bol pozitívny pre všetky odvetvia okrem veľkoobchodu (-1,5%, prie-

merne mzda dosiahla 803 eur), vybraných trhových služieb (-1,3%, 803 eur) a informačných a komunikačných technológiách (0,8%, 1798 eur). Naopak najvýraznejší rast bol zaznamenaný v ubytovaní (7,7%, priemerne mzda dosiahla 627 eur), v priemysle (4,9%, 924 eur), a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (3,6%, 375 eur). Čo sa zahraničného obchodu týka, výška exportu vzrástla medziročne o 1,7% na 16,39 mld. eur a výška importu o 0,8% na 14,92 mld. eur. Predchádzajúce údaje hovoria o pozitívnom vývoji slovenskej ekonomiky vo všetkých odvetviach. Tento vývoj sa odzrkadlil aj na vývoji HDP, ktorý v prvom kvartáli 2015 dosiahol 3,1%-ný rast. (rb)

Strana 12


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 13


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Americký káblový operátor Charter Communications Inc kúpi spoločnosť Time Warner Cable Inc. Hodnota tejto transakcie je až 78,7 miliárd dolárov. Títo dvaja kábloví operátori patria na americkú špičku a obsadzujú druhé a tretie miesto na trhu. Cieľom ich spojenia je zredukovať náklady a konkurovať lídrovi Comcast Corp. Hodnota akcií Time Warner Cable Inc. stúpla po ohlásení tejto správy o 11,6% na 195,50 dolárov za akciu zatiaľ čo akcie Charter Communications zdraželi o 3,2% na 181 dolárov za akciu.



Crescent Point Energy Inc, štvrtý najväčší producent ropy v Kanade sa chystá kúpiť spoločnosť Legacy Oil + Gas Inc. Hodnota obchodu je vo výške 1,53 miliárd dolárov, pričom sa skladá z 18,97 milióna akcií a 967 miliónov dolárov v dlhu. Touto akvizíciou získa spoločnosť Crescent Point Energy Inc dodatočnú produkciu 22 tisíc barelov denne a takisto získa aj rezervy vo výške 102,7 miliónov barelov. Denná produkcia Crescent Point Energy Inc by sa tak mala zvýšiť o 7% na celkovú výšku 162,5 tisíc barelov denne.



Spoločnosť EMC Corp, ktorá sa zaoberá skladovaním dát a výrobou s tým súvisiacimi technológií, kúpi poskytovateľa cloudových služieb Virtustream. Cieľom kúpy je zvýšenie svojho predaja, ktorý v poslednej dobe zaznamenal pokles tempa rastu. Prostredníctvom akvizície Virtustreamu chce rozšíriť svoje služby o ich cloudové produkty. Hodnota obchodu je 1,2 miliardy dolárov.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Analytici: Labašová Eva Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Lindák Martin Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 14

BANKOVÉ VÝNOSY Z ÚROKOV A POPLATKOV

Recommend Documents