Časopis pre žiakov, učiteľov a rodičov Základnej školy s materskou školou na Českej ulici 10 v Bratislave
Číslo 1
Ročník VII.
November 2010
Editorial...................................................................................................... 3 Moja a naša Bratislava ............................................................................... 4 Myš v Bratislave ....................................................................................... 11 Bratislavská mini história.......................................................................... 12 Sen minulosti ........................................................................................... 14 Milá Bratislava.......................................................................................... 15 ...a môj školský deň sa môže začať ........................................................... 16 História Bratislavy v obrazoch .................................................................. 17 Hello......................................................................................................... 18 Zvieratká .................................................................................................. 20 Sezóna svetlonosov .................................................................................. 21
Milí naši čitatelia,
leto sa po dlhom otáľaní vykradlo do iných krajín od nás a do našej Bratislavy zavítala opäť jeseň. Vdýchla farebnosť do všedných a pochmúrnych dní, ovlažila zem, pošteklila oblaky a pomaličky všetko chystá na zimný spánok. To, že sa naša škola nenachádza v hocakom meste, ktoré kvitne pre nás v každom ročnom období, Vás iste presvedčia vyznania našich žiakov v rozličných podobách. Začítajte sa do príbehov, vstúpte s nami do kráľovstva rozprávok alebo sa nechajte pohladiť básňami. V chladných dňoch Vás iste zahreje svetielko z plamienkov svetlonosov a rozveselia nové anglické slovíčka v rubrike Hello. Takže – Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala, bola raz jedna vychýrená krásavica na Dunaji. Neveliká, nemalinká, známa medzi
mestami,
rozprestretá
v kraji
srdca
medzi
cestami...Pekné čítanie ;) Vaša redakcia Č-echo
Mám rada kvet, čo vôkol vonia, i stromom volám – sláva! Tým mestom, kde to všetko jest, je moja Bratislava.
Ty ´s hlavným mestom krajiny, kde písali sa dejiny, kde v uliciach čuší veľa zlosti. Vykročme na cestu bez neprávostí!
Viktória Ščasná, VIII.A
Raz, kedysi dávno, postavili deti pieskový hrad. V tom hrade postavili pieskového princa a princeznú. Kráľovnú aj kráľa, a dokonca aj rytierov. Potom si na chvíľu chceli zahrať naháňačku. Museli však ísť už domov. Ráno prišli deti opäť, ale hrad nikde nebol a ani piesok. Jedno dieťa zakričalo: „Pozrite sa!“ Všetci sa obzreli dozadu. Bol tam obrovský hrad. Deti zvolali: „Však to je náš hrad!“ Potom sa rýchlo rozbehli dovnútra. Bol tam presne taký istý kráľ, princ, rytier, princezná a kráľovná . Kráľ sa spýtal: „Čo chcete?“ „Odkiaľ ste prišli?“ spýtali sa deti? Kráľ povedal: „A vy ste odkiaľ?“ Deti odpovedali: „My sme z Bratislavy.“ Kráľ sa čudoval a spýtal sa, aký je teraz rok? „Teraz je rok 2010.“ „Ty brďo, však to by som mal mať 410 rokov,“ začudoval sa kráľ. Deti krútili hlavou: „My nevieme, ale my sme Vás vytvorili.“ Za chvíľu prišla víla a vysvetlila kráľovi, ako deti urobili pieskový hrad a ona to potom všetko oživila. A znova začala čarovať: „Čáry – máry...au!!! Ty potvora mucha.“ A fuk, nebol tam ani kráľ, ani rytier, iba hrad. Takto sa vytvorili Bratislavský hrad.
Kevin Budinský, V.A
Za moje mesto som si vybral Bratislavu, lebo tam chodím do školy. Bratislava je najväčšie mesto na Slovensku. Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj. Na Dunaji sa plavia lode. Pýchou mesta je Bratislavský hrad. Má pekné centrum mesta. V centre Starého Mesta sú múzeá a divadlá. V meste sú sídliská, parky, obchody, školy a kostoly. V lete chodíme s rodičmi a so sestrou na prechádzku, na zmrzlinu a pozrieť sa na Čumila.
David Krajčík, III.A
Bratislava – pekné mesto, moderné to je miesto
Obdivujem ju do školy cestou, Keďže zápchy tu začnú hodinou šiestou.
Je to tu samé nákupné stredisko, Nesiem zabudnúť na naše letisko.
Dokonca aj turisti vracajú sa sem, je to naše miestečko, naša rodná zem.
Bratislava, to je raj, Po svete sa šíri vraj.
Ludvig Nagy, VII.A
Nina Mackovičová, VII.A
Bratislava, moje rodné mesto je, radosť z krásy mesta turistom daruje. Nové Mesto, Petržalka, Ružinov, Bratislava je mesto mojich snov. Štrkovecké jazero i Kuchajda nám pobavenie pripravia. Keď v zime zamrznuté sú, deti sa po nich korčuľujú. Na jar krásna príroda je, každý z nás ju obdivuje. Koliba a Železná studnička, po prechádzke Ti sčervenajú líčka. A čo v lete? Každý z nás sa rád osvieži, verte. Rosnička, či Zlaté piesky, kúpanie nám v hlave hniezdi. Jeseň je tu nádherná, taká živá, farebná. Žltá, hnedá, oranžová, na listoch stromov striedajú sa. Každý, kto mi neverí, nech sa príde presvedčiť.
Bratislava je hlavné mesto Slovenska. Leží na oboch brehoch Dunaja. Hovorí sa o nej, že je krásavica na Dunaji. Má 5 mestských častí, z ktorých každá má svojho starostu. Je tu sídlo prezidenta, vlády a parlamentu. Alexandra Blašková, II.A
Ja bývam v Novej Dedinka, ale do Bratislavy chodím každý deň, lebo tu chodím do školy. S maminou a tatom chodím do kina, do Tesca, do Polusu a iných obchodov. S babinou chodím do parku. Boli sme pri Dunaji, v múzeu aj na Bratislavskom hrade. Ale najviac sa mi páčilo v zoologickej záhrade, lebo mám rada zvieratká. Bratislava sa mi veľmi páči. Natálka Hauerová, II.A
Bratislava je hlavné mesto Slovenska. V meste bývam ja a moja rodina. V Bratislave je zoologická aj botanická záhrada. Je tu mnoho parkov, ihrísk a kúpalísk. V Bratislave je Slavín, Bratislavský hrad a hrad Devín. Preteká cez ňu rieka Dunaj. Toto mesto mám rád, a preto si ho chránim a neznečisťujem. Samuel Gombár, III.A
Cez mesto Bratislava preteká rieka Dunaj. Boli sme sa pozrieť na lode. Do sadu Janka Kráľa sa chodím korčuľovať. Korčuľujem sa rada na ľade aj na hrádzi. Chodím na prechádzky na Partizánsku lúku alebo na Kolibu. Viezla som sa aj lanovkou. V meste je aj ZOO. Videla som tam žirafu, leva, opice, zebry a hrocha. Rebecca Stindlová, II.A
Moje najobľúbenejšie miesto v Bratislave je Koliba. Chodím tam rada v lete aj v zime. V lete sa prechádzame v lese alebo si opekáme. V zime sa sánkujeme. Keď som bola malá, bála som sa zísť z kopca. Ale túto zimu som sa až tak nebála. Už sa teším, až tam zas pôjdem. Eliška Klepková , II.A V Bratislave bývam už dva roky. Veľmi sa mi tu páči. V lete rada chodím na Zlaté piesky a iné kúpaliská. Cez prázdniny sme sa boli pozrieť aj v zoo. V zime sa zas teším na vianočné trhy. Emka Tomková, II.A
Myš v Bratislave
Keď tá myš vyrástla, vybrala sa do mesta,
Bola jedna malá myš, nevedela si nájsť skrýš. Mala jeden veľký sen –
v ktorom vždy chcela byť. Veď viete, o ktorom meste vravím.
aspoň na jediný deň, chcela bývať v Bratislave.
Kúpila si jednoizbový byt v paneláku v Petržalke.
Jej mama bola na Bratislavskom hrade. Jej otec zasa v Národnom divadle. Jej rodičia boli takmer všade.
„Ale je to mesto veľké!“ vravela si pri telke. Práve totiž pozerala dokument o meste, ktoré mala veľmi rada.
Samantha Gombárová, VI.A
Minulý rok cez prázdniny nás navštívil mamin bratranec aj so svojou dcérou Sandrou. Sandra je 15-ročná tínedžerka. Veľmi sa zaujíma o históriu každého mesta. Tak sme s mamou naplánovali výlet po pamiatkach Bratislavy. Prvá naša zastávka bola na Hlavnom námestí. Na tomto námestí sa od 14. storočia odohrávali najdôležitejšie udalosti v meste. Okrem neodmysliteľných trhov sa tu konali všetky zhromaždenia, oslavy, ale aj popravy. Hneď som si začala predstavovať trhovisko s veľkým množstvom kupujúcich, predávajúcich, ako sa medzi sebou handrkujú a jednajú sa o cene, ako vykrikujú: „Kúpte so kože, krásne kože...“ Pozabudla som sa a vykríkla som: „Vymením kože za nože!“ mama ma zahriakla a rozprávala ďalej. Zaujímavosťou Hlavného námestia okrem meštianskych domov aspoň pre mňa bola veža Starej radnice, kde sa dodnes zachovala vmurovaná delová guľa z čias ostreľovania mesta napoleonskými vojskami. Bratranec zostal prekvapený – „Mesto Bratislava a Napoleon?“ – krútil hlavou a ja som bola hrdá, že v akom meste žijem. Prešli sme pár krkov a pristavili sme sa pri Rolandovej fontáne. O tejto fontáne koluje strašne veľa legiend. Niektorí starobratislavčania o nej hovoria ako o Maximiliánovej fontáne a to na počesť cisára Maximiliána, ktorý dal postaviť fontánu po vypuknutí veľkého požiaru v meste, kedy zahynulo strašne veľa ľudí, aby už k takémuto nešťastiu neprišlo. Pri vypočutí tohto príbehu sa mi tisli slzy do očí. Mama po chvíľke opäť začala rozprávať inú legendu o rytierovi Rolandovi, ktorý navštívil Bratislavu. Pri večernej prechádzke po nábreží Dunaja mu prišlo clivo, a aby si pripomenul domov, začal hrať na svojom rohu Olifante. Hudba bola taká krásna a čarovná, že sa do nej započúvali všetci obyvatelia Bratislavy. Od malých detí až po dospelých, od vojakov až po kováčov. Jedného večera však hudba utíchla, nebolo už počuť krásnej melódie a deti nevedeli zaspať. Totiž oni si na tú hudbu tak zvykli, že pôsobila na nich ako uspávanka. A tak richtár, na prosbu aj svojho malého synčeka, sa rozhodol danú situáciu liečiť. Keď nie je živý Roland, dal postaviť sochu Rolanda s mečom a rohom Olifante
a čarovnú hudbu rohu nahradil šumivou vodou vo fontáne. Skoro som zaspala, predstavila som si, ako ležím v posteli a počúvam čarovnú hudbu. Iný príbeh ma však postavil hneď na nohy a po tele mi vyskočili zimomriavky. Príbeh hovorí o tom, ako sa socha Rolanda raz do roka – a to práve na silvestrovskú polnoc – zvrtne a pokloní smerom k bývalej radnici a vzdáva úctu 12-tim radným pánom, ktorí v minulosti obetovali svoj život za záchranu mesta. Vraj ožíva aj na Veľký piatok. V ten deň zostúpi zo svojho podstavca a svojím mečom mávne na štyri svetové strany, aby mesto cítilo, že je stále pod ochranou. Vidieť ho však môže len rodený Bratislavčan a s čistým srdcom, ktorý nikomu neublížil. Viete si predstaviť, že by ste tak stáli pred fontánou a zrazu by sa socha pohla? Ja by som asi dala nohy na plecia a utekala kadeľahšie ako v rozprávke...Ani sme sa nenazdali a už bol večer a aj muzikantmi nám v bruchu vyhrávali čudnú muziku. Bolo načase ísť domov. Mama mala v zálohe síce ešte veľa príbehov, ale o tom až nabudúce.
Viki Bugová, V.A
Raz sa mi snívalo, že som sa vrátila do minulosti. To mesto, v ktorom som sa ocitla, mi bolo veľmi povedomé. Ľudia jazdili na kočoch. Bolo to veľmi zaujímavé. Išla som po uliciach, kým som nedošla k Dómu svätého Martina. Vošla som dovnútra a zostala som stáť s otvorenými ústami. Neverila som vlastným očiam. Bola som pri tom, ako korunovali Máriu Teréziu. Pozrela sa na mňa. Kňaz. Ktorý ju korunoval, sa ma opýtal, ako sa volám, tak som mu odpovedala. Márii Terézii som sa veľmi páčila, a tak sa ma ujala. Časom som sa naučila aj po rakúsky. Veľmi sa mi u nej páčilo. Nemala som veľa oblečenia, preto sme museli ísť ku krajčírovi. Ušil mi presne také šaty, aké mala ona pri tom, ako ju korunovali. Cítila som sa ako princezná. Keď sme išli naspäť, videla som Dunaj. Zrazu mi bolo ľúto, že tu nie sú moje kamarátky. Bol už večer a práve padala hviezda. V tom okamihu oproti mne sedeli moje najlepšie kamarátky. Keď sme prišli na hrad, boli už nachystané dve postele. Ale prečo len dve? Zrazu ma zobudila mama a bolo po krásnom sne.
Terézia Klepková, V.A
Milá Bratislava!
Volám sa Emka a som prváčka. Bývam tu s mamou a tatinom. Veľmi rada športujem. Najradšej mám Tvoje ihrisko blízko nášho domu. Hrám tu futbal, hokej, rada hádžem loptu a kôš. Keď je zima, rada sa lyžujem a bobujem z kopca pri ihrisku. Niekedy sa idem s tatinom korčuľovať na klzisko. Chcela by som chodiť plávať, ale nemám kam. Mohla by si tu postaviť viac bazénov pre deti? Čakám na odpoveď. Tvoja Emka
... a môj školský deň sa môže začať Fejtón
Každé ráno sa ťahám napolo spiac na autobusovú zastávku s malou dušičkou a dúfam, že tentoraz to bude iné ako obyčajne. A každé ráno to isté. Po príchode na zastávku pozerám, div mi oči z jamôk nevypadnú. Ľudí je tam, akoby niečo zadarmo dávali. Spoj, ktorý mal ísť už dlhšie pred mojím príchodom, zase raz vynechal. Ďalší autobus prišiel o 15 minút neskôr. Nevadí, nikto sa predsa nikam neponáhľa! Otvorili sa dvere a tá obrovská horda namosúrených ľudí ma so sebou ťahá do vnútra. Tlačím sa cez nich a hľadám čo najlepšie miesto. Samozrejme som ho aj dostala. Stojím medzi blonďavou krásavicou, ktorá vonia, akoby práve vyšla z drogérie, a nejakým hippies, ktorý vyzerá, sťaby mal za sebou dlhú noc po fláme. Žeby mi o chvíľu nechal v kapucni včerajšiu večeru? Autobus sa na výmoľmi posiatych cestách pohýna rýchlosťou závodného slimáka a po plných cestách sa snaží prejsť na ďalšiu zastávku, pričom vodič neustále nadáva. Hurá, zastávka! – teším sa v duchu. Hippiesák vystupuje a spolu s ním aj ďalšie dve sardinky. Myslela som, že ich vystúpi viac, no namiesto toho sa do autobusu vtisnú ďalší desiati, poväčšine čierni pasažieri. Blonďavá krásavica sa pritisla ešte bližšie ku mne a pchala mi svoje vlasy do úst, že by som ich mohla aj raňajkovať. Pri pokuse posunúť sa ďalej pristúpim niekomu nohu. Chcem si dať aspoň žuvačku, a tak si vopchám ruku do vrecka. Hmatám, hmatám, ale namiesto žuvačiek vytiahnem nadmieru použitú vreckovku. Dumám, ako sa mi mohla dostať do vrecka, a zisťujem, že to asi nebolo moje vrecko. Cesta sa trochu uvoľnila a prechádzame celkom dobrým úsekom, no šofér aj tak neprestáva nadávať. Vošli sme do zákruty a ja som pri pokuse udržať sa na nohách strhla nejakému pánovi príčesok. Ešteže o chvíľu vystupujem! Tvárim sa, akoby sa nič nestalo, a príčesok potichu púšťam z ruky... Potom sa už predieram ku dverám, vystúpim z autobusu a môj školský deň sa môže začať.
Erika Ondrejková
Poznáš farby? Prelož do slovenčiny.
red green blue dark blue yellow orange black violet pink brown grey
Nauč sa nové slovíčka a pospájaj ich s obrázkami.
autumn Jack-o-latern pumpkin leaf candle apple
Les pozná skoro každý, ale zvieratká v ňom sa určite nedajú vidieť tak často, ako domáce zvieratá. Napríklad ako korytnačka, pes, mačka, škrečok a tak ďalej. Určite ste už boli v lese. Sú v ňom pekné stromy, huby, rastliny a zvieratká. Zvieratká v lese sú bylinožravce, ale aj mäsožravce. Napríklad ako srnka, je to bylinožravec mláďatka srny majú biele malé guľôčky na chrbte. Dospelá srna nemá takéto označenie . Ak ste už videli srnu alebo mláďatko, ak ste išli po lese alebo lesnej čistinke a chceli ste si ju odfotiť, určite ste to asi nestihli. Srna má veľmi dobrý sluch. Ak ste čo i len šuchli, iste utiekla. Je to zviera, ktoré patrí do potravinového reťazca . Je to cicavec, takže sa hneď narodí ako mláďa. Je zákonom chránená. Rodina srnky sa skladá zo srnca, srnky a srny. Srnec má dlhé parohy a nemá svoje označenie ako malá srnka. Srna a srnec majú kopytá. A malá srnka má zase malé kopýtka. Srna je bylinožravec. Živí sa rastlinami a trávou. Ich nebezpečenstvo predstavuje líška, vlk a medveď. Srnky obývajú hlavne lesy a lúky.
Ak si dobre čítal, určite budeš vedieť odpovedať na nasledujúce otázky.
1.)Aký je rozdiel medzi mláďaťom srnky a dospelou srnou? 2.)Aký je rozdiel medzi srncom a srnou? Karin Sahulová, V.A
Na konci októbra a začiatkom novembra sa v oknách, v záhradách, pri dverách čoraz
viac
objavujú
malé
svietiace
potvorky. Tekvicové tváričky sa na nás škeria
všakovakými grimasami. Ak sa
chceš aj Ty zabaviť, vyrob si s nami svetlonosa.
Čo
potrebujeme
na
jeho
výrobu? Je to jednoduché. Stačí len veľká alebo malá tekvica, nožík na vyrezávanie, lyžicu na vydlabanie vnútra tekvice, ceruzky alebo fixky na nakreslenie obrysov tváre, sviečka a najmä chuť a inšpirácia, nápad a trpezlivosť. Tak a pustime sa do práce. Fantázii sa medze nekladú ;)
