METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE
Peter ORENDÁČ
ALTERNATÍVNE VYUČOVANIE NÁBOŽENSTVA A NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY
- 2006 -
OBSAH PREDHOVOR...........................................................................................................2 ÚVOD .......................................................................................................................3 MODLITBA I. ............................................................................................................5 MODLITBA II. ...........................................................................................................9 ROZJÍMANIE ..........................................................................................................14 JA SOM TVOJ BOH ...............................................................................................19 BOŽIE MENO .........................................................................................................24 SVIATOČNÝ DEŇ ..................................................................................................27 ÚCTA K PRÍRODE I. ..............................................................................................30 ÚCTA K PRÍRODE II. .............................................................................................33 HRIECH ..................................................................................................................35 MILOSŤ A SVIATOSTI ...........................................................................................38 KRST ......................................................................................................................41 BIRMOVANIE .........................................................................................................46 EUCHARISTIA........................................................................................................49 SVIATOSŤ POKÁNIA A ZMIERENIA .....................................................................53 POKÁNIE A ODPUSTKY........................................................................................59 POMAZANIE CHORÝCH .......................................................................................63 POSVÄTNÝ STAV..................................................................................................66 SVIATOSŤ MANŽELSTVA .....................................................................................70 SVÄTENINY ...........................................................................................................75 BIBLIOGRAFIA.......................................................................................................77
1
PREDHOVOR Vážení čitatelia, v roku 2004 bolo v Metodicko-pedagogickom centre v Prešove (ďalej MPC v Prešove) zriadené miesto metodika pre náboženstvo a náboženskú výchovu. Tým sa ďalšie vzdelávanie učiteľov náboženstva a náboženskej výchovy viac priblížilo samotným prijímateľom z Prešovského a Košického kraja. Zároveň sa otvorila možnosť metodickej pomoci samotným učiteľom i formou publikačnej činnosti cez túto vzdelávaciu organizáciu. Táto publikácia je prvou, týkajúcou sa predmetu náboženstvo/náboženská výchova, ktorá vychádza v MPC Prešov. Má byť pomôckou pre učiteľov vyšších ročníkov II. stupňa základných škôl a stredných škôl. Predkladá alternatívne vyučovacie hodiny, ktoré sa dajú využiť v rámci riadneho školského vyučovania náboženskej výchovy alebo vyučovania náboženstva na cirkevných školách. V príručke využívam svoje skúsenosti nadobudnuté mnohoročnou pedagogickou činnosťou vo vyučovaní náboženstva a katechéze v súčinnosti s najnovšími poznatkami na poli didaktiky. Zároveň vyzývam všetkých učiteľov náboženstva/náboženskej výchovy, ktorí majú kvalitne spracované svoje vlastné alternatívne postupy, aby v budúcnosti aj prostredníctvom publikácie MPC v Prešove ich poskytli ďalším svojim kolegom. Autor
2
ÚVOD Na vyučovanie katolíckeho náboženstva/náboženskej výchovy v 8. a 9. ročníku základných škôl a v 1. a 2. ročníka stredných škôl, okrem učebných osnov a učebníc nejestvujú žiadne metodické príručky, ktoré by pomohli vyučujúcim v príprave na vyučovanie a neexistujú ani štandardy, ktoré by usmerňovali šírku a hĺbku preberaného učiva. Táto problematika je aktuálna zvlášť v cirkevných školách, kde aj keď existujú vlastné učebné osnovy, používajú sa učebnice, ktoré sú pôvodne určené pre štátne školy. Ako metodická pomôcka učiteľom náboženstva/náboženskej výchovy môže pomôcť táto príručka, ktorá predkladá alternatívne spracované jednotlivé témy, ktoré sa dajú využiť na prezentáciu základného i rozširujúceho učiva náboženskej výchovy v základnej škole hlavne v 8. a 9. ročníku a základného učiva náboženstva v cirkevnej základnej škole zriadenej Katolíckou cirkvou. Príručka obsahuje spracované témy z oblasti: Desatoro – vzťah človeka k Bohu, hriechu, milosti a sviatosti, modlitby a vzťahu k prírode. Pri príprave na vyučovanie je pre učiteľa podstatné oboznámiť sa s cieľmi, ktoré sa sledujú v jednotlivých témach pre jednotlivé oblasti psychických procesov učiacich sa a tie rozpracovať do špecifických cieľov. Okrem učebných osnov, vhodnou pomôckou pri tom sú štandardy (obsahové i výkonové). Pretože pre náboženstvo/náboženskú výchovu nie sú štandardy, v tejto príručke ciele v kognitívnej, ale aj afektívnej oblasti sú formulované najprv všeobecne, a potom pre jednotlivé témy sú rozpracované do špecifických cieľov. Kognitívne ciele sú formulované v súlade s Bloomovou taxonómiou, ktorá sa pre predmet náboženstvo/náboženská výchova najviac hodí. Pri niektorých témach (kde sa dajú sledovať) sú uvádzané aj psychomotorické ciele. Samotný postup vyučovania v náboženstve/náboženskej výchove je určený katechetickou schémou: úvod – existenciálna situácia – kerygma (ohlasovanie) – odpoveď na Božie slovo – formovanie kresťanských postojov – záver. Rešpektujúc uvedenú schému (premyslenú a osvojenú vyučujúcim), príručka ponúka didaktický postup realizácie vyučovacej hodiny podľa jednotlivých etáp pracovnej činnosti človeka: motiváciu (usmerňuje záujem o učenie), realizáciu, ktorá sa člení na expozíciu (prvotné oboznamovanie žiakov s učivom) a fixáciu (upevňovanie a opakovanie učiva) a diagnostiku (kontrola výsledkov). Obsah jednotlivých tém vychádza zo Svätého písma (ďalej SP), z učenia Katechizmu Katolíckej cirkvi (ďalej KKC) a Kódexu kánonického práva (ďalej KKP). Autor
3
4
MODLITBA I. Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Charakterizovať Ježišovu modlitbu a formy modlitby. - Uviesť aspoň jednu definíciu modlitby, - dokumentovať na príklade, kto je vzorom a učiteľom modlitby, - vymenovať a charakterizovať formy modlitby a ku každej uviesť vlastný príklad. Afektívne ciele: V modlitbe nachádzať osobný vzťah k Bohu. - Pristupovať k modlitbe ako osobnému stretnutiu s Bohom, - podnecovať detí používať všetky formy modlitby v osobnej modlitbe, - viesť detí k modlitbe vlastnými slovami. Psychomotorické ciele: - zdokonaľovať zručnosti práce so Svätým písmom, - požívať správne gestá pri modlitbe. Metódy: práca s knihou, výklad, samostatná práca. Pomôcky: SP, KKC. Postup Motivácia Chudobný nájomník večer vracajúc sa z trhu stratil modlitebnú knižku a takto sa modlil Bohu: „Bože, moja pamäť je slabá a bez modlitebnej knižky si nepamätám nijakú modlitbu. Pane, takto sa budem modliť: Budem recitovať abecedu, a ty Pane, poznáš všetky modlitby. Z tých písmen zostav tú modlitbu, ktorú neviem naspamäť, ale ktorú sa modlievam z knižky.“ Boh povedal anjelom: „Táto modlitba sa mi páčila najviac, lebo vychádzala z úprimného srdca.“ (Rybár, s. 154) Expozícia učiva 1. Definícia modlitby Žiakom položíme otázku: Čo je modlitba? Väčšina odpovedí bude znieť: Modlitba je rozhovor s Bohom. Ak je to rozhovor, pripomenieme si hlavné atribúty rozhovoru, výsledkom čoho je poznanie: pri rozhovore jeden pozorne počúva a druhý rozpráva, potom sa úlohy vymieňajú, je tu vzájomná úcta, ten kto od iného
5
niečo potrebuje má aj väčší záujem o rozhovor (Kto potrebuje modlitbu? Človek alebo Boh?). Ďalšie definície uvedieme z KKC: „Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v radosti.“ (sv. Terézia z Lisieux) „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba o vhodné dobrá.“ (sv. Ján Damascénsky) „V Novej zmluve je modlitba živým vzťahom Božích detí k ich nekonečne dobrému Otcovi, k jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému.“ (KKC 2565) 2.
Vzor a učiteľ modlitby Dnes k nám prichádzajú mnohí učitelia a vodcovia modlitby a meditácie, ktorí sľubujú vnútorný pokoj a rovnováhu. Kto je však vzorom kresťanskej modlitby? Odpoveď nájdeme vo Svätom písme. Postupne žiaci prečítajú nájdené citáty (rozdelíme ich tak, aby všetci boli zainteresovaní na hľadaní): Lk 3,21 „Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo...“ Lk 9,28 „Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.“ Lk 22,41 „Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:“ Lk 22,32 „ Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera.“ Lk 9,18 „Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich:“ Lk 6,12 „V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.“ Lk 5,16 „On sa však utiahol na púšť a modlil sa.“ Mk 1,35 „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ Výsledok hľadania spolu s KKC: Dokonalým vzorom modlitby v Novom zákone je Ježišova synovská modlitba, konaná často v samote, v skrytosti. Učiteľa kresťanskej modlitby opäť hľadáme vo SP: Lk 11,1 „Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ K akej modlitbe učí Ježiš? Mt 6,21 „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ – čistota srdca. Mt 15,28 „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš.“ – vytrvalá viera. Mk 11,24 „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“ – synovská odvaha. 6
Jn 14,14 „Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ – v jeho mene. Výsledok: Ježiš pri svojom vyučovaní učí svojich učeníkov modliť sa s čistým srdcom, so živou a vytrvalou vierou a synovskou odvahou a v jeho mene. 3. Modlitba Cirkvi V živote apoštolov i v živote prvotnej Cirkvi má modlitba veľký význam: Sk 1,14 „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ Sk 2,42 „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ 4. Formy modlitby Jednotlivé formy modlitby sú zjavené v kánonických spisoch apoštolov: a) Modlitba velebenia Prečítame jeden z textov: Ef 1,3-14; 2 Kor 1, 3-7; 1 Pt 1,3-9 „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista...“ - Je to odpoveď človeka na Božie dary. a klaňania sa Prečítame text Ž 95,1-6 alebo Ž 24,9-10. - Vyjadruje základný postoj človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Spasiteľom. Oslavuje veľkosť Stvoriteľa a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla. b) Modlitba prosby Prečítame najprv Lk 18,13 a potom 1 Jn 3,22. - Je to najbežnejšia i najspontánnejšia modlitba. Ňou vyjadrujeme, že sme vedomí svojho vzťahu k Bohu. c) Modlitba orodovania Prečítame niektorý text: Rim 8,26-28; Sk 7,60; Sk 12,5; Lk 23,34. Táto modlitba nás pripodobňuje Ježišovej modlitbe, lebo sa prihovárame za iných. d) Modlitba vzdávania vďaky Prečítame text 1 Sol 5,18 a Kol 4,2. - Vzdávanie vďaky charakterizuje modlitbu Cirkvi. Vzdávanie vďaky údov Kristovho tela má účasť na vzdávaní vďaky ich Hlavy. e) Modlitba chvály Prečítame text: Ef 5,19 a Kol 3,16. Táto modlitba najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná.
7
Fixácia učiva Podľa schopností žiakov dáme im úlohu vytvoriť vlastnú modlitbu (stačí jedna veta) podľa jednotlivých foriem buď všetci každú formu, alebo rozdelíme po určitom počte všetkým žiakom, aby sme mali obsiahnuté všetky formy. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme formulovanými otázkami tak, aby sme zistili splnenie stanovených cieľov a v záverečnej modlitbe žiaci prednesú svoje vlastné modlitby, ktoré mali v samostatnej práci vytvoriť. Nezabudnúť na podnetné hodnotenie. Záver Zadáme domácu úlohu: ráno a večer sa budeme modliť vlastnými slovami a využívať všetky formy modlitby. Na ďalšej vyučovacej hodine na úvod sa budeme modliť podobne, preto každý (ak nemá vážny dôvod) prednesie svoju modlitbu. Potom žiaci prednesú svoju vlastnú modlitbu.
8
MODLITBA II. Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť si poznatky o modlitbe. - Pochopiť význam pravidelnej modlitby, - uviesť, ktoré sú vhodné miesta na modlitbu, - vymenovať, ktoré sú cesty modlitby, - uviesť, kto je adresátom modlitby a zdôvodniť prečo, - uviesť, kto môže byť spoločníkom pri modlitbe, - vymenovať najčastejšie používané gestá pri modlitbe a vysvetliť ich význam, - uviesť pôvod jednotlivých častí modlitby Zdravas Mária, - charakterizovať jednotlivé formy života modlitby. Afektívne ciele: Zvnútornenie modlitby. - Viesť žiakov k pravidelnej modlitbe, - vzbudiť u žiakov záujem vytvoriť si miesto stretnutia s Bohom pri modlitbe, - povzbudzovať žiakov k spoločnej modlitbe. Psychomotorické ciele: - požívať správne gestá pri modlitbe, - zdokonaľovať zručnosti práce so SP. Metódy: práca s knihou, diskusia, výklad, riešenie problémových úloh. Pomôcky: SP, KKC, hracie karty, magnetofón. Postup Úvod
V úvode vyučovacej hodiny žiaci prednesú svoje modlitby, čím zároveň overíme ich postoj k modlitbe vlastnými slovami a pochopenie foriem modlitby. Potom otázkami preveríme zvládnutie učiva o modlitbe z predchádzajúcej vyučovacej hodiny. Motivácia Istý pianista povedal: „Keď jeden deň necvičím, spozorujem to. Keď necvičím dva dni, pozorujú to moji priatelia. Keď tri dni necvičím, spozorujú to moji poslucháči.“ Podobne je to pri modlitbe. „Keď sa jeden deň nemodlím, spozoruje to Boh. Keď sa dva dni nemodlím, pozorujem to ja. Keď sa tri dni nemodlím, spozoruje to moje okolie.“ (Rybár, s. 152)
9
Expozícia učiva 1. Čas a miesto vhodné na modlitbu Žiakom položíme otázku, aký čas a ktoré miesto je vhodné k modlitbe a čakáme na ich odpovede. Potom ďalšie odpovede hľadáme vo Svätom písme. Postupne prečítame texty: Lk 22,39-44 pred smrťou, Lk 9,18 osamote, Lk 6,12 na vrchu modlil sa celú noc, Lk 5,16 utiahol sa na púšť, Mk 1,35 včasráno, hneď na úsvite, utiahol sa na pusté miesto, Mt 14,23 po práci až do noci, Sk 7,59 v utrpení, Lk 4,16 v synagóge, Mt 14,19. 15,36 pred jedlom. Teraz sa snažíme spolu so žiakmi zovšeobecniť citáty zo SP týkajúce sa času modlitby: ráno, večer, pred prácou, po práci, pred jedlom, po jedle, v ťažkostiach, v noci ... v každom vhodnom čase. Miesta modlitby aktualizujeme na našu dobu v súlade s učením KKC: osobné alebo rodinné „oratórium“ (miesto stretnutia), kostoly, pútnické miesta, kláštory. 2.
Reč modlitby Opäť položíme žiakom otázku, akým spôsobom môžeme vyjadriť modlitbu, t.j. aká je reč modlitby. Čakáme na odpovede – určite povedia slová a spev. Ďalšie im vysvetlíme. a) Slová – myslené alebo vypovedané, vlastné alebo naučené, či prečítané z knižky. b) Spev – Ž 33,1-4, Jednotný katolícky spevník, liturgické spevy. c) Úkony – vonkajšie gestá, tanec (Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. – 2 Sam 6,14). Vonkajšími úkonmi vyjadrujeme vnútorné postoje. Aj v občianskom živote používame gestá, ktoré niečo naznačujú (ak počas vyučovacej hodiny vojde do triedy napr. riaditeľ školy, žiaci povstanú – znamená to prejav úcty): uviesť nejaké príklady. Aj pri modlitbe gestá niečo naznačujú: - kľačanie – pokora, adorácia, - sedenie – počúvanie, - státie – úcta voči Bohu, - bitie sa v prsia – pokánie, - zložené ruky – prosba, - zdvihnuté ruky – chvála. Pri verejnej a zvlášť liturgickej modlitbe sa používajú predpísané gestá. 10
d)
Ikonografia (sochy, obrazy) vyjadruje modlitbu.
3.
Adresát modlitby Spoločne so žiakmi hľadáme odpoveď na otázku, ku komu sa máme modliť. a) Modlitba k Otcovi – „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6). b) Modlitba v Ježišovom mene a k Ježišovi – „...aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a aby každý jazyk vyznával: Ježiš Kristus je Pán! Na slávu Boha Otca.“ (Flp 210-11) „Ježišu syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10,47) Obľúbené modlitby sú k Ježišovmu menu, jeho srdcu, jeho utrpeniu – krížová cesta. c) Modlitba v Duchu Svätom – „...nik nemôže povedať: Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom.“ (1 Kor 12,3). d) V spoločenstve s Pannou Máriou – „Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.“ Medzi najobľúbenejšie modlitby patrí modlitba Zdravas Mária. Ak sa ju modlíme, čie sú to slová? Teraz analyzujeme modlitbu po častiach. Na pomoc si zoberieme SP a nájdeme Lk 1,28, potom Lk 1,42. Teda 1. časť – slová Anjela Gabriela; 2. časť – slová Alžbety; 3. časť – slová Cirkvi. Významnými modlitbami spoločenstva s Pannou Máriou sú: ruženec (od sv. Dominika, ktorý vznikol ako ľudová náhrada za liturgiu hodín) a Akatist. Ďalšími spoločníkmi našich modlitieb sú anjeli, blahoslavení a svätí, prostredníctvom ktorých adresujeme Bohu svoje modlitby. 4.
Formy života modlitby Túto časť, ktorá je pre žiakov nová prezentujeme metódou výkladu. Pri meditácii treba upozorniť na odlišnosť s meditáciou východných náboženstiev. Kresťanská tradícia zachovala tri hlavné formy života modlitby: a) Ústna modlitba – Boh sa nám prihovára prostredníctvom Slova. Aj naša modlitba dostáva konkrétnu podobu prostredníctvom vnútorných alebo vyslovených slov. Aj Ježiš ústne vyslovoval svoju modlitbu od nadšeného velebenia Otca až po úzkosť v Getsemani. Ústna modlitba je nevyhnutnou zložkou kresťanského života. Je založená na jednote tela a ducha v ľudskej prirodzenosti, pridružuje telo k vnútornej modlitbe srdca podľa príkladu Ježiša Krista. b) Rozjímanie (meditácia) – je nábožné uvažovanie (napr. nad SP), ktoré uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Jeho cieľom je osvojiť si vierou predmet, o ktorom sa uvažuje, a porovnávať ho s realitou vlastného života.
11
c)
Kontemplatívna modlitba – je to pohľad viery upretý na Ježiša, počúvanie Božieho slova, mlčanlivá láska. Uskutočňuje zjednotenie s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej dáva účasť na jeho tajomstve.
Fixácia učiva Pýtame sa žiakov na miesta, čas, situácie, kedy by nebolo vhodné sa modliť a ťažko by sa sústreďovali na modlitbu a potom, aby uviedli situácie, ktoré by efektívne mohli využiť na modlitbu. Menujeme formy modlitby a žiaci k nim priraďujú jednotlivé gestá, ktoré charakterizujú konkrétnu formu. Alebo jeden žiak naznačuje gestá a ďalší priraďujú formy. Tu je vhodné upozorniť na také gestá, ktoré sa k modlitbe nehodia, resp. by sme ich nemali používať pri verejnej modlitbe. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami, ktoré vychádzajú zo stanovených cieľov. Záver Na záver zoberieme karty a rozpovieme žiakom nasledujúci príbeh (ak máme zvukový záznam, pustíme ho z magnetofónu): Poviem vám príbeh z vojny, ktorý mi rozprával Tee Taxix Taylor. Jeho hrdinom je vojak a balíček karát. Bolo to skoro na konci vojny. Po mnohých bojoch, víťazstvách i neúspechoch sa dostala hŕstka vojakov konečne do mesta, ktoré ležalo pri hraniciach, a kde bol tiež vojenský tábor. Druhý deň bola nedeľa a tak hneď ráno niektorí vojaci išli do kostola. Prišli už neskoro, omša sa už začala. Vojaci preto rýchlo vyhľadali voľné miesto, sadli si a vybrali modlitebné knižky. Všetci, až na jedného. Ten vytiahol z vrecka karty a začal ich rozkladať pred seba, jednu vedľa druhej. Seržant, ktorý vojakov do kostola priviedol to zbadal, a tak, keď sa vrátili, predviedol vojaka k veliteľovi. „Prečo ste priviedli toho vojaka seržant?“ „Hral v kostole karty, pane.“ Veliteľ sa udivene obrátil na vojaka: „Môžeš mi to nejako vysvetliť?“ „Zaiste, pane.“ „Dúfam, pretože inak by som ťa musel prísne potrestať.“ „Viete, pane, celý čas som bol v prvej línii a so sebou som nemal nič, okrem toho balíčka kariet. Verím však, že vás uspokojím čistotou svojich myšlienok rovnako,
12
ako tieto karty uspokojili moju túžbu po Božom slove.“ A s týmito slovami začal vojak svoje rozprávanie: „Ak sa pozriem na eso, spomeniem si, že nad nami v nebi je jediný Boh. Dvojka mi pripomenie, že Biblia má dve časti, Starý a Nový zákon. A trojka Trojicu Božiu. Štvorka, to sú Matúš, Marek, Lukáš a Ján, evanjelisti, ktorí hlásali svätú vieru. S päťkou si spomeniem na päť panien, ktoré očistili svoje lampy. Bolo ich síce desať, ale len päť bolo múdrych a tie boli spasené. Šestka znamená, že za šesť dní Boh stvoril túto zem a sedmička deň, keď odpočíval po svojej práci. Ak vidím osmičku, spomeniem si na ľudí, ktorých Boh zachránil, keď spustil potopu na túto zem. Boli to Noe a jeho žena, ich traja synovia a ich manželky. Deviatka pripomenie malomocných, ktorých Boh očistil. I tých bolo desať, ale deväť z nich Bohu ani nepoďakovalo. Desiatka má rovnaký počet bodov ako je prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi a jeho ľudu. Prikázania, ktorými sa všetci riadime, alebo ktoré sa aspoň snažíme plniť. Kráľ mi pripomenie znova jediného Pána nebies, Kráľovná blahoslavenú Pannu Máriu a dolník, to je diabol. „Ak spočítam body na všetkých kartách, prídem k číslu 365, rovnako, ako keď sčítam všetky dni v roku. Je tu 52 kariet, ako týždňov v roku, 13 štychov, ako týždňov za štvrť roka, 12 obrázkových kariet, ako mesiacov v roku a 4 farby, rovnako jar, leto, jeseň a zima. Ako vidíte, pane, môj balíček kariet my poslúžil rovnako ako Biblia, modlitebná knižka a kalendár.“ Priatelia, tento príbeh je pravdivý. Ten vojak sa totiž volal Tee Taxix Taylor (T. Hall/Miroslav Černý: Balíček karet. Recituje Miroslav Černý. Rangers. 1969, vydavateľstvo Panton).
13
ROZJÍMANIE Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Osvojiť si metódu rozjímania LEANAPAS. - Charakterizovať jednotlivé časti rozjímania metódou LEANAPAS, - urobiť rozjímanie na daný text zo SP. Afektívne ciele: Budovať vzťah k rozjímaniu. - Vzbudiť u žiakov (aspoň u niektorých) túžbu po pravidelnom rozjímaní, - hlbšie prežívať modlitbu formou meditácie. Psychomotorické ciele: - získavanie zručností práce so SP, - hľadanie najvýhodnejšej polohy tela pri rozjímaní. Metódy: výklad, práca s knihou, samostatná práca. Pomôcky: SP, papier, pero. Postup Žiakov budeme metodicky viesť pri tvorbe vlastného rozjímania na jednotný úryvok zo SP. Po teoretickom predstavení jednotlivých častí prečítame príklad a necháme žiakov pracovať na vlastnom rozjímaní. Tým sa spája expozícia s fixáciou. Motivácia So žiakmi vedieme riadený rozhovor o nachádzaní pokoja o vnútornej rovnováhe. V dnešnom pretechnizovanom svete, kde čas rýchlo ubieha a vládne stres, človek sa chce napĺňať pokojom a rovnováhou. Preto hľadá rozličné spôsoby a techniky, ako nájsť vnútorný pokoj a poznať odpoveď na riešenie svojich problémov. „Pomocnú“ ruku mu ponúkajú sekty alebo rôzne filozofie, ponúka sa rôzna forma meditácií. Rozjímanie či meditáciu nám ponúkajú aj učitelia kresťanského duchovného života. Expozícia učiva Úvodná inštruktáž Čo potrebujeme k rozjímaniu? Na rozjímanie potrebujeme asi 15 minút zo svojho denného času. Vyberieme text zo SP – niekoľko veršov. Nájdeme si tiché miesto. Zaujmeme polohu, ktorá nás nebude vyrušovať počas rozjímania. 14
Postupujeme podľa metódy LEANAPAS, ktorú ponúkame ďalej. 1.
Úvodná modlitba Rozjímanie začíname úvodnou modlitbou, ktorá by mala byť prezentovaná vlastnými slovami. Niekedy to môže byť známa modlitba, ale pri každom rozjímaní by sa mala obmieňať. Pri skupinovom rozjímaní to môže byť pieseň. Trojjediný Bože, nech je zvelebené tvoje presväté meno. Ty sa nám dávaš poznať v Ježišovi Kristovi, ktorý sa nám prihovára cez svoje Slovo. Sväté písmo nám dáva návod, ako pretvoriť svoj život, ako ho viesť v súlade s Tvojím plánom spásy, ktorý máš pre každého z nás. Prosím Ťa, zošli svojho Ducha, aby mi ukázal, čo treba ako hlavné zmeniť v mojom terajšom živote, ako ho upriamiť na Teba. 2.
Lektúra Po úvodnej modlitbe pokračujeme lektúrou (čítaním) vybraného textu zo SP. Celý text si pomaly a pozorne prečítame a taktiež príslušné vysvetlivky. Pri čítaní si podčiarkneme slovo, výraz alebo časť vety, ktorá nás osobitne zaujala, oslovila, máme z nej radosť, nad ktorou sa chceme zamyslieť. Takto môžeme si podčiarknuť viacero miest. Prejdeme si ich ešte raz a najdôležitejšie z nich si očíslujeme. Sú to tie, ktoré chceme v rozjímaní dôkladnejšie premyslieť. Takto označíme niekoľko výrazov (niekedy dva, inokedy päť). Týmto sa časť lektúry skončila. Ja som pravý vinič1 a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí3, aby prinášala viac ovocia4. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti2. Kto ostáva vo mne5 a ja v ňom6, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia7 ho von ako ratolesť a uschne8. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. (Jn 15,1-6) 3.
Analýza Rozbor textu robíme tak, že ho čítame ešte raz, pomalšie a pozornejšie. Zastavíme sa pri očíslovaných miestach a premýšľame o nich. Myšlienky, ktoré nás napadnú značíme si na papier. Myšlienky nemusia vytvárať nadväznosť, môžu byť bez súvislostí. Môže to byť nedokončená veta, slovné spojenie, samotné slovo, zvolanie, niekedy celý odsek súvislých myšlienok. Je dôležité si ich zapisovať, lebo ako prichádzajú, môžu veľmi ľahko aj odletieť. Niekedy to môže byť niečo veľmi
15
hlboké, oslovujúce. Tejto časti nerozumie nikto, iba ten, kto ukladá myšlienky na papier. Písanie nás zároveň kontroluje, aby sme v myšlienkach niekam neutekali. Kristus = istota. Pravý prameň, žriedlo. Dáva ideálnu potravu. Sú deformovatelia ideálov. Falošní proroci. Otrávená potrava, vidná výživa... zlý pôvodca. Boh Otec je pravý pôvodca. Láska. Rozhoduje o všetkom, je sudcom, pánom, majiteľom. Je spravodlivý. S každým má svoj plán. Chce sa postarať o každého. Každého bude hodnotiť. Odporovanie plánu spásy. Protivenie sa Božej vôli. Prekračovanie Božích príkazov. Rast bez efektu. Rast na úkor druhého. Preruší kontakt. Nechá napospas svojej nerozumnosti. Zatemní rozum. Zotrvávanie v hriechu. Oddeliť sa od Boha = smrť duše. Nechce hriešnika. Plniť vôľu Boha. Byť užitočným. Pre koho ... Poznáme Boha? Verným pomáha. Zničí škodcov, aby neprekazili úrodu. Zväčšenie efektu. Rast Božieho kráľovstva. Stotožniť sa s Kristom. Byť čiastkou neho. Celý môže byť vo mne. Neodlúčiť sa od neho. Nik sa nemôže sám spasiť. Spolupracovať s ním. Bez koreňov niet výživy. Slabosť človeka. Náchylnosť k zlému. Vinič bez ratolestí existovať môže. Naopak to nie je možné. Napojenie sa na Krista. Daroval nám pokrm večného života. Obeta i obetná hostina stále trvá. Eucharistia – zdroj výživy. Čo sme bez Krista? Vykúpil nás a spasil. Ustanovil sviatosti. Dôvera v neho. Trpezlivosť. Chcieť vidieť výsledky. Dlhodobá práca a napojenie sa na Ježiša. Život v Ježišovi s Ježišom a pre Ježiša. Podriadenie svojho života Ježišovi. Žije vo mne Kristus? Bez požehnania Boha márna je naša námaha. Príživník nemá miesto. Niet miesta pre odporcov Božej vôle. Kto sa protiví Božej vôli, zahynie vo svojich hriechoch. Odumretý už nemôže mať v sebe život. Zatratenie – výstraha. Život bez Boha = život pre večné zatratenie. 4.
Aplikácia Všetky myšlienky poznačené z analýzy postupne premietame si v duchu do svojho minulého života. Všetky zaznačené myšlienky konfrontujeme so svojou minulosťou. Ako sme príslušný poznatok v minulosti chápali, rešpektovali, uplatňovali, riadili sa ním. Rozpamätúvame sa, ako nás v minulosti ovplyvnila niektorá myšlienka, ako by vyzerala niektorá naša životná situácia, keby táto myšlienka nás bola napadla vtedy. Rozpamätúvame sa, aká by bola hodnota nášho života vtedy, aká by bola pred Bohom. Zaoberáme sa minulosťou, nie že by sme chceli na nej niečo zmeniť, lebo to sa už nedá. Niekedy pri dôkladnej aplikácii sa ozvú naše city, vôľa, svedomie. Vzniká úprimná sebakritika. Aj túto časť si zapisujeme, hoci je diskrétnou oblasťou nášho ducha. Kristus – istota. Bol pre mňa len niekedy a to v ťažkých situáciách. Vždy som z neho nečerpal. Hľadal som posilu vo veciach pominuteľných. Tento čistý prameň som pálil svojou túžbou po hmotných veciach. Chcel 16
som sa nasycovať hmotnými statkami. Čím viac, tým lepšie. Ideálnu Kristovu potravu som priotrávil. Nedokázal som odolať pohodliu a hodovaniu. Nestál som o Božiu lásku. Chcel som o riadení svojho života rozhodovať sám, bez porady s Bohom. Uvedomujem si svoju neprávosť a myslím na Božiu spravodlivosť? On je majiteľom, ja iba užívateľ. Uvedomujem si to? Nie ... Som niekedy akoby ON. Je to pýcha. Poznávam jeho plán so mnou? Modlím sa úprimne? V jeho pláne hľadám schodnejšie cesty. Nechce sa mi trpieť. Spoluprácu s ním som často prerušoval, aby som presadil svoj zámer. Nedal som mu priestor, aby riadil môj život. Na ktorom mieste bol Boh? Zneužíval som jeho dobrotu. Niekedy ma nechal, aby som sa potrápil. Ale veľakrát ako starostlivý otec si ma zachránil. Zdalo sa mi to ako zázrak. Určite máš so mnou svoj plán, ktorého všetky etapy ešte nepoznám. Pre svoje hriechy nemám odvahu pristúpiť k Tebe. Bol som užitočný pre Teba? Asi veľmi málo. Nebol som vždy príkladom na mieste kresťana. Málo posily som čerpal v Tvojom synovi. Prešľapoval som na mieste. Vzrast je minimálny. V poslednej dobe obrat, ale nie adekvátny. S Ježišom sa nemôžem stotožniť. Som nečistou čiastkou jeho Tela. Mal by som konať ináč. Som akoby popri ňom. Moje väzby na Krista sú slabé, niektoré popretrhané, iné zoxidované. K spáse potrebujem Božiu pomoc. Stále mám možnosť zmieriť sa s ním. Stále to odsúvam. Som hriešny. Z toho vyplýva moja obmedzenosť vytrvať v dobrom. Boh bezo mňa existovať môže, ja bez neho nie. Nutnosť naviazať sa na Boha... Využíval som pokrm večného života? ... Obeta i hostina Ježiša Krista stále trvá. Môžem sa kedykoľvek do nej zapojiť. Čo som bez Krista? ... Nič. Uvedomujem si a doceňujem čo pre mňa Boh spravil? Konal som ináč. Spolupráca s Kristom bez sviatostí je nemožná. Dôvera v Krista bola slabá. Netrpezlivosť. Chcel som vidieť hneď výsledky. Plne som neprijal Krista do svojho života. Nie vždy je na najvyššom stupni v hierarchii hodnôt. Pre Krista som vo svojom vnútri vytvoril málo miesta. Málo som žiadal o požehnanie. Chcel som využívať len vlastné sily. Priživoval som sa na Božej dobrote. Málo som sa snažil udržiavať kontakt s Kristom a zotrvávať v ňom. 5.
Asimilácia Asimilácia je pripodobňovanie sa Ježišovi. Pre asimiláciu si vyberieme iba jednu myšlienku z tých, ktoré sme prebrali v aplikácii (cesta do pekla je dláždená samými dobrými predsavzatiami). Túto myšlienku konkretizujeme do svojej budúcnosti. Asimiláciu konáme v ustavičnom rozhovore s Ježišom. K pamäti, predstavivosti a rozumu pristupuje najmä činnosť vôle. Poznáme svoju minulosť, a preto sa svojou vôľou orientujeme na budúcnosť. Jednou myšlienkou sa môžeme zaoberať aj celý týždeň. Aj túto časť si zapisujeme a výsledkom je zapísané predsavzatie. 17
Pane Ježišu, teraz už viem, prečo sa mi nedarí, aj keď chcem sa priľnúť k Tebe. Pochopil som, že v prvom rade človek sa na Teba viaže cez sviatostí, ktoré si ustanovil na to, aby cez ne do našej duše prúdila Tvoja milosť. Svojou milosťou vstupuješ do ľudskej duše, do centra ľudskej osobnosti. Iba odo mňa závisí, či nechám priestor, aby si mohol účinkovať vo mne a pretvárať môj život. Chcem, aby si bol v mojom živote a riadil ho a posväcoval. Preto: Budem stále využívať sviatosti, ktoré si ustanovil pre obnovu večného života i pre jeho posilňovanie – zmierenie a eucharistiu. 6.
Záverečná modlitba Rozjímanie sa končí spontánnou modlitbou, no ešte viac sa hodí vhodná pieseň. Ďakujem Ti Duch Svätý, že si mi pomohol odhaliť moje nedostatky, moju nedokonalosť, že si mi ukázal, čo mám ako prvé urobiť, aby som obnovil priateľstvo s Bohom, aby som ošetril žilky, ktorými sa viažem na životodarný kmeň, ktorým je Ježiš Kristus. Lebo kto je Telo Ježiša Krista a pije jeho krv, bude žiť na veky. Amen. Fixácia učiva Súbežne s výkladom a prečítaním príkladu žiaci si pripravujú vlastné rozjímanie. Text môže byť totožný, ale ak chceme vedieť, ako žiaci zvládli tému, zvolíme kratší a jednoduchší text. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami a prečítaním rozjímania niektorých žiakov. Záver Za domácu úlohu dáme pripraviť žiakom rozjímanie. Potrebné je poskytnúť viac vhodných textov, resp. ponechať rozhodnutie na žiakov.
18
JA SOM TVOJ BOH Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Poznať požiadavky 1. Božieho prikázania. - Pochopiť, akým spôsobom sa napĺňa 1. Božie prikázanie, - charakterizovať hriechy proti viere, nádeji a láske, - uviesť, čím sa napĺňa čnosť nábožnosti, - vysvetliť rozdiel medzi adoráciou a úctou, - charakterizovať adoráciu vnútornú, vonkajšiu, súkromnú a verejnú, - vymenovať hriechy proti nábožnosti a uviesť príklady, - vymenovať, čo zakazuje 1. Božie prikázanie, - charakterizovať poveru, modloslužbu, veštenie, mágiu, neúctu voči Bohu, ateizmus, agnosticizmus, - vysvetliť pojmy: pokúšanie Boha, svätokrádež, svätokupectvo. Afektívne ciele: Napĺňať požiadavky 1. Božieho prikázania. - Nabádať žiakov, aby sa vyhýbali hriechom voči 1. Božiemu prikázaniu, - vytvárať k Bohu vzťah synovstva, - prejavovať vieru v Boha aj navonok, - povzbudzovať žiakov k adorácii pred Eucharistiou. Psychomotorické ciele: - získať návyky správneho úkonu kľačania, pokľaknutia a gest rúk pri poklone. Metódy: výklad, rozhovor, práca s textom. Pomôcky: SP, KKC. Poznámka: Pretože téma je závažná a obsiahla, odporúča sa ju rozdeliť do dvoch vyučovacích hodín. Časť hriechy proti teologálnym činostiam podrobne rozoberať v závislosti od potrieb a vyspelosti skupiny. Motivácia Použijeme motivačný rozhovor o tom, koľko ľudí je veriacich, hlásiacich sa k nejakému náboženstvu. Vo svetovom meradle je asi 2 mld. kresťanov, z toho 1 mld. katolíkov. O situácii v oblasti vierovyznania na Slovensku použijeme výsledky sčítania ľudu z roku 2001 ako ich uvádza tabuľka 1.
19
Rímskokatolícka Gréckokatolícka Pravoslávna cirkev
Evanjelická cirkev a.v.
Refomovaná kresť. cirkev
Ostatné cirkvi a náb.
Bez vyznania
Nezistené
3 187 383
34 376
326 394
92 245
21 815
515 551
917 835
0,7
6,2
1,7
0,4
9,8
17,4
50 363
372 858
109 735
60 642
697 308
160 598
ab s.
5 274 335
v % ab s.
100,0
60,4 34
Hodnota
Bývajúce obyvateľstvo spolu
1991
Rok sčítania
Tabuľka 1. Štruktúra obyvateľstva SR podľa náboženského vyznania Náboženské vyznanie
5379455 3 708 120
178 733
219 831
2001
v 100,0 68,9 4,1 0,9 6,9 2,0 1,1 13,0 3,0 % (INFOSAT v publikácii Obyvateľstvo Slovenska podľa výsledkov SODB, 2005, s. 31) Podľa výsledkov 84% obyvateľstva sa považuje za veriacich a hlási sa ku kresťanstvu. A práve pre nich v mravnom živote je (malo by byť) základom Desatoro. Expozícia učiva Prečítame text Ex 20,2-6 a pripomenieme katechetickú formu: JA SOM PÁN, TVOJ BOH. NEBUDEŠ MAŤ OKREM MŇA INÝCH BOHOV, KTORÝM BY SI SA KLAŇAL. 1.
Čo požaduje 1. Božie prikázanie Odpoveď nájdeme v slovách Ježiša: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Mt 4,10) Prvé prikázanie obsahuje v sebe prikázanie viery, nádeje a lásky. Viera v 1. Božom prikázaní od nás žiada, aby sme rozvážne a bedlivo pestovali a chránili svoju vieru a odvrhli všetko, čo je proti nej. Hriechy proti viere sú: - Dobrovoľné pochybovanie o viere – zanedbáva alebo odmieta považovať za pravdivé, čo Boh zjavil a Cirkev predkladá veriť.
20
Nevera – nedbanlivosť o zjavenú pravdu alebo dobrovoľné odmietnutie súhlasu s ňou. - Heréza – tvrdošijné popieranie alebo pochybovanie pokrsteného o nejakej pravde, v ktorú treba veriť. - Apostáza – úplné odvrhnutie kresťanskej viery. - Schizma – odmietnutie podriadiť sa rímskemu pápežovi alebo cirkevnému spoločenstvu, ktoré mu je podriadené. Nádej je to dôveryplné očakávanie Božieho požehnania a oblažujúceho videnia Boha. Hriechy proti nádeji: - Zúfalstvo – človek prestáva dúfať, že dostane od Boha osobnú spásu, pomoc, aby ju dosiahol, alebo že dostane odpustenie hriechov. - Opovážlivosť – človek preceňuje svoje schopnosti – dúfa, že sa môže spasiť bez Božej pomoci. Človek sa opovážlivo spolieha na Božiu všemohúcnosť a milosrdenstvo. Láska zahŕňa výzvu a povinnosť odpovedať na Božiu lásku úprimnou láskou. Hriechy proti láske: - Ľahostajnosť – zanedbáva alebo odmieta brať do úvahy Božiu lásku. - Nevďačnosť – zabúda alebo odmieta odplácať sa Božej láske láskou. - Vlažnosť – váhanie alebo nedbanlivosť pri odpovedi na Božiu lásku. - Znechutenosť – (duchovná lenivosť) odmietnutie radosti, ktorá pochádza od Boha a odpor proti Božiemu dobru. - Nenávisť voči Bohu – vychádza z pýchy, popiera Božiu dobrotu a odvažuje sa zlorečiť Bohu. Božské čnosti oživujú morálne čnosti. Láska vedie k tomu, aby sme Bohu dávali, čo sme mu povinní dať ako jeho tvory. Deje sa to cez čnosť zbožnosti: 1. Adorácia (klaňanie sa) – vnútorná – ak v Boha veríme, dúfame a milujeme ho, – vonkajšia – ak vnútornú poklonu vyjadríme navonok (slová, úkony, gestá). Bohu sa klaňať môžeme: v súkromí, verejne – ak sa prevádza úkonmi predpísanými Cirkvou, v predpísanom čase, na posvätnom mieste a pod vedením duchovnej osoby. Bohu sa klaniame v Troch osobách. Svätým vzdávame úctu. Spomedzi svätých najväčšia úcta patrí Panne Márii. 2. Modlitba 3. Obeta 4. Prisľúbenia a sľuby – napr. rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Hriechy proti zbožnosti: -
21
2. 1. 2.
3.
4. 5. -
-
6. 7.
zanedbávanie náboženských povinností, mechanické používanie náboženských predmetov (účinok sa čaká od samotného predmetu), výstredná zbožnosť – fanatizmus, bigótnosť, reťazové modlitby... Čo zakazuje 1. Božie prikázanie Prvé Božie prikázanie zakazuje mať iných bohov. Zakazuje javy: Povera – nesprávne uctievanie Boha (zbytočný, nedôstojný spôsob) alebo stvorenia uctieva ako Boha (dáva im moc, akou ich Boh neobdaril), alebo ak sa dáva magická záležitosť ináč potrebným praktikám. Modloslužba – je to viera v iných bohov ako Boha a uctievanie iných božstiev (nepravé pohanské kulty). Prvé prikázanie odsudzuje polyteizmus. Modloslužba spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je aj to, ak človek si uctieva stvorenia namiesto Boha – bôžikov, zlých duchov, moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze, prírodu, človeka. Veštenie – uchyľovanie sa k satanovi alebo zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že odhaľujú budúcnosť. V protiklade s prvým prikázaním je používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí a osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám. Zlý duch pozná len minulosť, nepozná budúcnosť. Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Mágia (čarovanie) - praktiky, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnymi. Neúcta voči Bohu Pokúšanie Boha – slovom alebo skutkom sa podrobuje skúške Božia dobrota a všemohúcnosť. Svätokrádež – spočíva v znesväcovaní sviatostí (zvlášť nehodné prijímanie Eucharistie) a iných liturgických úkonov, osôb, predmetov a miest, ktoré sú zasvätené Bohu, alebo v nedôstojnom zaobchádzaní s nimi. Svätokupectvo (simónia) – predávanie alebo kupovanie duchovných skutočností. „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!“ (Mt 10,8) Tu treba vysvetliť, čo je omšové štipendium, resp. dar pri príležitosti posvätných úkonov, aby si žiaci nemysleli, že ide o simóniu. Ateizmus – odmietanie alebo popieranie Boha. Agnosticizmus – agnostik v niektorých prípadoch odmieta popieranie Boha, požaduje jestvovanie transcendentnej bytosti, ktorá sa vraj nemôže zjaviť, a o ktorej nikto nič nemôže povedať. V iných prípadoch tvrdí, že existenciu Boha nemožno dokázať, ale ani potvrdiť alebo poprieť. (O agnosticizme hovoríme vtedy, ak chcú žiaci tomu porozumieť.)
22
Fixácia učiva Pochopenie hriechov proti čnosti viery si dokumentujeme na jednotlivých historických udalostiach z dejín Cirkvi (napr. arianizmus, východný rozkol, albigénci a katari, reformácia ...). Hriechy proti nádeji si dokumentujeme hriechmi proti Duchu Svätému. Hriechy proti láske transformujeme do bežného života – vzťah k rodičom, súrodencom, kamarátom. Porozprávať sa, ako negatívne na okolie môžu vplývať obidve krajnosti nábožnosti – zanedbávanie povinnosti i prehnaná zbožnosť. Na konkrétnych životných situáciách rozlišujeme, čo Boh zakazuje v prvom prikázaní. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami vyplývajúcimi z cieľov.
23
BOŽIE MENO Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Poznať požiadavky 2. Božieho prikázania. - Vysvetliť, čo prikazuje 2. Božie prikázanie, - vymenovať a charakterizovať hriechy proti druhému prikázaniu. Afektívne ciele: Pestovať úctu k Božiemu menu. - Používať Božie meno a svätých len s úctou, - chrániť sa hriechov proti druhému prikázaniu, - vhodne upozorňovať ľudí vo svojom okolí na zneužívanie Božieho mena. Metódy: výklad, rozhovor, práca s textom, samostatná práca. Pomôcky: SP, KKC. Postup Motivácia Tému začneme riadeným rozhovorom. Žiakom kladieme otázky typu: Ako sa ti páči, ak niekto skomolí tvoje priezvisko, alebo si ho nepamätá a stále sa ťa pýta, ako sa voláš? Ako sa ti páči, ak ťa niekto prezýva, robí si posmech z tvojho mena? Ako znášaš, ak sa niekto vysmieva z mena tvojich blízkych? Každý chce, aby s úctou vyslovovali jeho meno. Lebo s menom sa identifikuje osoba. Expozícia učiva Prečítame text Ex 20,7 a zapíšeme katechetickú formu: NEVEZMEŠ MENO BOŽIE NADARMO. 1.
Božie meno vo Svätom písme Starý zákon: Božie meno JAHVE (YHWH = PÁN) podľa Ex 3,14 znamená „Ja som, ktorý som!“ (Ja som = dať bytie, priviesť k existencii). Starozákonný človek mal veľkú úctu k Božiemu menu. „Lebo nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“ (Ex 20,7b) Meno Jahve smel vysloviť len raz do roka najvyšší kňaz, a to iba vo svätyni. V iných prípadoch sa to rovnalo trestu smrti. Preto v bežnom živote sa pre Boha užívalo meno Adonai (Pán). Nový zákon: Boh sa zjavuje v osobe Ježiša Krista. Ako Ježiš predstavuje sám seba? Prečítame Jn 8,24: „Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ a potom Flp 2,11: „aby každý jazyk vyznával: “Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.“ Sú to tie isté slová, ktoré počul Mojžiš, s tým istým významom
24
ako v Starom zákone. To len potvrdzuje, že Ježiš Kristus je pravým Bohom v jednote s Otcom. 2. a)
b)
Čo prikazuje druhé prikázanie „Vzdávajte Pánovi slávu hodnú jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.“ (Ž 29,2) „... posväť sa tvoje meno,“ (Mt 6,9) Máme mať v úcte Pánovo meno. Vychádza to z čnosti nábožnosti a osobitejšie určuje náš spôsob používania slova o svätých veciach. Veriaci má svedčiť o Pánovom mene tým, že bez strachu vyznáva svoju vieru. Celá katechéza má byť preniknutá adoráciou a úctou k menu nášho Pána Ježiša Krista. „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn 14,13-14) alebo Jn 15,16.
3. Čo zakazuje druhé prikázanie Zakazuje vyslovovať Božie meno nadarmo a znevažovanie Božieho mena: - Zneužívanie Božieho mena – je to akékoľvek nevhodné požívanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a všetkých svätých. - Nesplnenie prisľúbenia dané inému v Božom mene. Spreneveriť sa prisľúbeniu znamená zneužiť Božie meno. - Rúhanie – proti Bohu sa vyslovujú (vnútorne i navonok) slová nenávisti, výčitky a provokácií, že sa o Bohu hovorí zle, chýba k nemu úcta v reči, zneužíva sa jeho meno. - Preklínanie (zlorečenie) – Bohu adresovaná žiadosť výslovného zla pre seba, blížneho alebo aj nerozumným tvorom. - Krivá prísaha - Prísaha = brať si Boha za svedka toho, čo tvrdíme. Znamená dovolávať sa Božej pravdovravnosti ako záruky svojej vlastnej pravdovravnosti. Krivoprísažník je ten, ktorý prísahou urobí nejaký sľub s úmyslom nedodržať ho, alebo ten, kto nedodrží, čo sľúbil pod prísahou. „No ja vám hovorím: vôbec neprisahajte... ale vaša reč nech je áno – áno, nie – nie.“ (Mt 5,33.37) Prísaha sa môže používať, keď je vážny a primeraný dôvod (súd, výkon funkcie). - Zaprisahávanie – vzývaním Božieho mena alebo dovolávaním sa na svätých priviesť niekoho, aby niečo urobil alebo niečo zanedbal. Dovoláva sa tu autorita Boha. „Veľkňaz povedal: Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš Boží Syn.“ (Mt 26,63) 4.
Kresťanské meno Boh pozná každého po mene. Meno dostáva človek pri krste, kedy sa začleňuje do Cirkvi. Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať o to, aby sa dieťaťu 25
dalo kresťanské meno. Patronát svätca poskytuje vzor lásky a zabezpečuje jeho orodovanie. Fixácia učiva Zadáme žiakom úlohu: vytvorte báseň, modlitbu, chválospev na Božie meno, ktorá by zároveň obsahovala odprosenie za urážky jeho mena. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami vyplývajúcimi z cieľov. Záver Žiakom zadáme domácu úlohu: vo svojom okolí vhodnou formou upozorňovať ľudí na zneužívanie Božieho mena.
26
SVIATOČNÝ DEŇ Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Poznať požiadavky 3. Božieho prikázania. - Uviesť význam sviatočných dní, - vysvetliť rozdiel vo sviatočnom dni u Židov a kresťanov, - vymenovať, ktoré sú sviatočné dni, - uviesť, ako sa má svätiť sviatočný deň, - vysvetliť, kedy je dovolené konať ťažkú prácu v nedeľu a sviatok, - vysvetliť, kedy je človek oslobodený od účasti na sviatočnej sv. omši. Afektívne ciele: Svätiť sviatočný deň podľa požiadaviek prikázaní. - Podnecovať žiakov k sväteniu nedele účasťou na celej sv. omši, - odvykať si od nákupov počas sviatkov, - zariadiť si čas tak, aby nedeľa slúžila na oddych a žiaci nekonali prácu v nedeľu. Metódy: rozhovor, výklad, diskusia, práca s knihou. Pomôcky: Sväté písmo, KKC Postup Motivácia Vedieme riadený rozhovor so žiakmi, či pracujú ich rodičia aj cez sviatky, či sa im to páči, že musia byť v práci, či by neboli radšej, keby boli doma spolu s nimi. Ďalšie otázky smerujeme k tomu, či chodia nakupovať do supermarketov v nedeľu, či je to správne, ako je to, ak pracuje v nich niekto z rodiny. Často prídeme k rozporom medzi odpoveďami na prvý blok otázok a druhý. Preto je potrebné ozrejmiť si, čo učí o sviatočnom dni SP a Cirkev. Expozícia učiva Prečítame Ex 20 8-11 a napíšeme katechetickú formu: PAMÄTAJ, ŽE MÁŠ SVÄTIŤ SVIATOČNÉ DNI. 1.
Sviatočný deň vo SP Prečítame ďalší text: „Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť.“ (Ex 31,15) Svätenie soboty má zmluvný charakter. Talmud uvádzal 39 prác, ktoré sa nesmeli konať v sobotu. Počas soboty od svojho príbytku mohli 27
prejsť 2 000 lakťov (cca 1,5 km). Farizeji však hľadali ako obísť aj toto prikázanie a nachádzali riešenia. Ježiš vytýka farizejské chápanie sviatočného dňa „Sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu.“ (Mk 2,27) V NZ sviatočným dňom završujúcim sobotu je nedeľa – deň Ježišovho zmŕtvychvstania. 2.
Sviatočné dni Cirkvi Význam sviatočných dní: „Aby všetci mali dostatočný odpočinok a voľný čas na pestovanie rodinného, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.“ (Gaudium et spes, 67) Ktoré sú sviatočné dni: Kán. 1246 § 1: „Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.“ Prikázané sviatky na Slovensku: 1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára. 2. Zjavenie Pána - 6. januára. 3. Nanebovstúpenie Pána - /pohyblivý/. 4. Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - /pohyblivý/. 5. Sv. Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. 6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. 7. Všetkých svätých - 1. novembra. 8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. 9. Narodenie Pána - 25. decembra. 3.
Svätenie sviatočných dní Kán. 1247: „V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.“ Účasť na sv. omši Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa. Splnenie povinnosti si vyžaduje úmysel, aktívnu účasť, prítomnosť fyzická a na celej omši. Ospravedlnenie z neúčasti na sv. omši: - veľká fyzická a morálna záťaž, - vlastná choroba, alebo ošetrovaného, 28
veľká vzdialenosť (u nás len ťažko prichádza do úvahy), nutná návšteva chorého, alebo nevyhnutná cesta (služobná), nedostatočný odev, obuv, škoda na majetku (nepredvídaná udalosť), nutná práca (pracovná zmena), strach (deti z rodičov, že boli na sv. omši), - služba lásky blížnemu, spoločnosti, nemocným, vojakom, - živelná pohroma, - zvyk. Naplnenie sviatočného dňa: okrem účasti na sv. omši prehlbovať svoj duchovný život (účasť na pobožnosti, litániách, rodinná modlitba, modlitba za mŕtvych..), návšteva cintorína, posilňovanie rodinného spoločenstva, návšteva príbuzných...
-
Nekonanie ťažkej práce Je to z dôvodu úcty k Bohu a vlastného odpočinku. Dovolenosť ťažkej práce v nedeľu: - morálna nevyhnutnosť (služba, záchrany majetku ...) - úkon služby a úcty Bohu, - zvyk aspoň 40-ročný, - dišpenz. Fixácia učiva Vytvárame modelové situácie a žiaci majú reagovať, ako by sa zachovali v daných situáciách: napr. dovolenka v zahraničí, možnosť cez sviatok ísť na brigádu a zarobiť, učiť sa vo sviatok alebo nie? relax duševne pracujúceho človeka. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver
Žiakom dáme domácu úlohu: v nedeľu okrem účasti na sv. omši sa zdržia nakupovania.
29
ÚCTA K PRÍRODE I. Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Pochopiť, že príroda je Božie dielo a človek je za ňu zodpovedný. - Dokázať, že príroda je Božie dielo stvorené pre človeka, - dokázať, že človek je zodpovedný za ochranu prírody, - menovať hlavné oblasti ohrozenia prírody, - odhaliť, prečo človek zneužíva prírodu, - spoznať sv. Františka z Assisi ako patróna ekológov. Afektívne ciele: Pestovať úctu k prírode. - Získať žiakov pre ochranu prírody, - správať sa k prírode ako Božiemu dielu, - nadobúdať zodpovednosť za prírodu. Psychomotorické ciele: - vyčistiť okolie triedy, školy atď. Metódy: rozhovor, práca s knihou, brainstorming. Pomôcky: Sväté písmo, výstrižky z tlače. Postup Motivácia Vybrať aktuálny príbeh z novín alebo časopisov, ktoré hovoria o znečisťovaní prírody, ochrane ohrozených rastlín a živočíchov a pod. Expozícia učiva 1. Príroda je Božie dielo stvorené pre človeka Prečítame text zo SP o stvorení Gn 1,1-26. Vysvetlíme, že je to alegória. Upozorníme žiakov na slová na konci každého dňa: „A Boh videl, že je to dobré.“ Všetko, čo pochádza od Boha je dobré, lebo je určené pre vrchol svojho tvorivého pôsobenia. Prečítame text Gn 1,27-31. Aj tu v závere je Božie „hodnotenie“: „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ S človekom je celé stvoriteľské dielo veľmi dobré. Celú prírodu odovzdal Boh do ľudskej správy: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1,28) Človek dostal vládu nad celým svetom. Morami, ovzduším a zemským povrchom s ich obsahom. Ako to tiež dokumentuje žalmista „...a ustanovil si ho za vládcu nad dielami svojich rúk.“ (Ž 8,7)
30
Ako túto vládu má uplatňovať? Odpoveď nájdeme v Knihe múdrosti 9,1-3. Čiže správu nad svetom má realizovať v svätosti a spravodlivosti, a aby vládol v úprimnosti srdca. „I vzal Pán Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“ (Gn 2,15) Je teda osobitným spôsobom zodpovedný za životné prostredie, t.j. za stvorenú skutočnosť. Je zodpovedný nielen za prítomnosť, ale aj za budúcnosť. Vláda nad prírodou nemôže byť absolútna, človek nemôže ľubovoľne disponovať vecami prírody. Už na začiatku Boh dal človekovi obmedzenia, ktoré symbolicky vyjadril: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2,16-17) Vo vzťahu k viditeľnej prírode sme podriadení nielen biologickým, ale aj morálnym zákonom, ktoré nemožno beztrestne prestupovať. 2.
Súčasná situácia prírody Tu necháme priestor pre žiakov, aby menovali negatíva, s ktorými sa stretávame v prírode a všeobecne v životnom prostredí, i aktivity na ochranu prírody. Potom tieto ich zistenia kategorizujeme. Takto môžeme vytvoriť niekoľko okruhov ekologických problémov: - vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, - odlesňovanie, - znečisťovanie pôdy a pôdna erózia, - znečisťovanie vody, - znečisťovanie ovzdušia, - kyslé dažde, - skleníkový efekt, - stenčovanie ozónovej vrstvy, - ťažba prírodných zdrojov a priemysel, - doprava, urbanizácia. 3.
Príčiny ničenia prírody a ekologických problémov Rozprávame sa so žiakmi, v čom vidia príčinu, ničenia prírody a ekologických problémov. Potom sa vrátime k zodpovednosti, o ktorej sme už hovorili predtým. Človek je morálne zodpovedný za dar prírody, ktorý dostal od Stvoriteľa. Ako povedal Dr. Albert Schweitzer, „Nešťastie človeka je v tom, že ovládol prírodu skôr ako seba.“ Príčinou je teda ľudský egoizmus, túžba po bohatstve za každú cenu, aj keď si zničí svoje životné prostredie, zachovanie ktorého, resp. určitá obnova (ak vôbec bude možná) ho bude stáť nepomerne viac ako jeho doterajšie zisky.
31
4.
Patrón ekológov S odvolaním sa na siedmy ročník predstavíme sv. Františka z Assisi pre jeho neopísateľný vzťah k prírode ako patróna ekológov. Fixácia učiva Pretože vyučovacia hodina nie je náročná na poznatky a má hlavne výchovný charakter – budovanie pozitívneho vzťahu k prírode a jej ochrane, porozprávame sa so žiakmi, ako oni teraz vo svojom okolí a svojimi silami môžu prispieť k ochrane prírody. Napr.: ako narábať s odpadkami, triedenie odpadu, starosť o vtáčikov, vzťah k verejnej zeleni a pod. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver Zadáme domácu úlohu: Pohľadať v časopisoch články a obrázky ohľadom ekológie a priniesť ich na budúcu hodinu.
32
ÚCTA K PRÍRODE II. Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Získať poznatky o príčinách i riešení ekologických problémov. - Osvojiť si poznatky o ekologických príčinách a ich riešení v zadanej oblasti, - naučiť sa získavať informácie z médií a internetu na zvolenú tému, - zo získaných informácií vedieť vytvoriť projekt, - osvojiť si zásady kooperatívnej práce v malom kolektíve. Afektívne ciele: Zodpovednosť za ochranu prírody. - Získať žiakov pre ochranu prírody, - integrovať do svojho hodnotového systému hodnotu zdravého životného prostredia, - pestovať medziľudské vzťahy pre kooperatívnu prácu. Psychomotorické ciele: - získavanie zručností práce s PC a internetom, - získať zručnosti pri tvorbe prezentácie spracovaných informácií. Metódy: výklad, kooperatívne vyučovanie. Pomôcky: noviny, časopisy, PC. Postup Motivácia Odvoláme sa na predchádzajúcu vyučovaciu hodinu a zopakujeme si oblasti ničenia prírody a ekologických problémov. Potom priblížime priebeh vyučovacej hodiny – práca s internetom, čo je pre žiakov zvlášť zaujímavé a motivujúce. Expozícia učiva Žiakov rozdelíme do pracovných skupín podľa počtu počítačov. Pripomenieme, že výsledkom je práca celého kolektívu (mali by si vybrať hovorcu), pretože každá pracovná skupina bude prezentovať výsledky svojej práce. Jednotlivým skupinám pridelíme riešenie problematiky – vyberieme z nasledujúcich možností: - vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, - odlesňovanie, - znečisťovanie pôdy a pôdna erózia, - znečisťovanie vody, - znečisťovanie ovzdušia, - kyslé dažde, 33
- skleníkový efekt, - stenčovanie ozónovej vrstvy, - ťažba prírodných zdrojov a priemysel, - doprava, urbanizácia. Potom vysvetlíme štruktúru ich vlastného projektu, ktorý má obsahovať: - význam jednotlivých zložiek ekosystému pre človeka a prírodu, - aké sú spôsoby znečisťovania, - aké sú dôsledky znečisťovania, - možnosti riešenia problému spoločnosťou, - aký môže byť prínos jedinca alebo malej skupiny osôb k riešeniu problematiky. Informácie môžu získavať pomocou internetu, použiť články a obrázky z prinesených časopisov, ktoré môžu si medzi sebou vymieňať, lebo každá skupiny má inú úlohu. Informácie je potrebné nielen analyzovať, ale vhodne usporiadať podľa schémy a je možné doplniť vhodnými obrázkami. Ak sú žiaci niektorej skupiny veľmi zbehlí v práci s PC, môžu urobiť prezentáciu v PowerPointe. Poznámka V prípade ekologickej súťaže môžeme pomôcť žiakom v príprave prezentácie na PC, resp. aj pohľadom na ekológiu zrakom náboženskej výchovy. Záver V závere preveríme stav projektov jednotlivých skupín, ak je potrebné, tak poradíme v ich dopracovaní formou domácej úlohy a na ďalšiu vyučovaciu hodinu urobíme prezentáciu jednotlivých projektov.
34
HRIECH Prijímatelia: žiaci 8. a 9. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Poznať učenie Cirkvi o hriechu. - Definovať pojem hriechu, - vedieť rozlišovať medzi skutkami, ktoré sú a ktoré nie sú hriechom, - vedieť odlíšiť smrteľný a ľahký hriech, - poznať dôsledky smrteľného a ľahkého hriechu a spôsoby nápravy, - vedieť, akým spôsobom sa pácha hriech, - vymenovať hlavné hriechy a do neba volajúce, - charakterizovať cudzie hriechy. Afektívne ciele: Chrániť sa pred páchaním hriechov. - Vzbudiť u žiakov (aspoň u niektorých) túžbu po pravidelnom spytovaní svedomia, - chrániť sa páchania hlavne ťažkých hriechov, - viesť žiakov k zodpovednosti pri páchaní hriechov inými. Metódy: výklad, rozhovor, samostatná práca. Pomôcky: SP, KKC. Postup Motivácia Komunikáciu so žiakmi začneme rozhovorom o ľudskej spoločnosti, ktorej fungovanie je založené na množstve zákonov – sú ich tisícky. Môžeme položiť otázku, prečo je to tak, že moderný človek čím ďalej, tým viac potrebuje väčšie množstvo zákonov, keď v minulosti to tak nebolo. Ak človek poruší zákon, aj keď ho nepozná, (neznalosť zákona neospravedlňuje) dopúšťa sa prečinu, resp. trestného činu. Spolu so zákonmi sa ustanovuje sankčný poriadok – trestný zákon. Ako je to vo vzťahu k Bohu? Aj Boh má svoje zákony a ich porušenie sa nazýva hriech. Expozícia učiva 1. Definícia a pôvod hriechu Prečítame text zo SP: Gn 2, 16-17: „A Pán Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v ten deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ Boh ustanovuje zákon a upozorňuje aj na sankciu – smrť. Ďalej pokračujeme v čítaní textu Gn 3,1-6. Tento analyzujeme spolu so žiakmi v súlade s vysvetlivkami vo SP k predmetnému 35
textu. Na základe prečítaného textu spolu so žiakmi sa snažíme vytvoriť definíciu hriechu. Takto sa dostaneme k definícii. Hriech je porušenie Božích zákonov. Ďalej za pomoci KKC (1849) a poznania svedomia sa snažíme túto definíciu rozšíriť a viac zovšeobecniť. „Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu. Potom hľadáme príčinu hriechu. Príčinou hriechu je ľudské srdce – túžba vyrovnať sa Bohu a zvrátené lipnutie na určitých dobrách. 2.
Rozmanitosť hriechov a ich vážnosť Prečítame text zo SP Gal 5, 1-21. SP uvádza viacero zoznamov hriechov. Rozlišovať ich môžeme podľa: - predmetu, - čnosti – buď im protirečia nadmierou alebo nedostatkom, - prikázaní, ktorým odporujú, - toho, koho sa dotýkajú – Boha, blížneho, hriešnika, - sféry – telesné, duchovné, - spôsobu – myšlienkami, slovami, skutkami, zanedbávaním dobrého (pripomenieme obrad kajúcnosti zo sv. omše). Sú všetky hriechy rovnaké a majú rovnaké dôsledky pre dušu človeka? Tradícia Cirkvi rozlišuje smrteľný hriech a všedný hriech. Smrteľný hriech – ničí v srdci človeka lásku, odvracia človeka od Boha, ruší zmluvu s Bohom, stráca posväcujúcu milosť. Podmienky smrteľného hriechu: - predmetom je vážna vec, - plné vedomie, - plný súhlas. Náprava: ľútosť a Božie odpustenie (sv. spoveď). Všedný hriech – ponecháva v človekovi lásku, hoci ju uráža a zraňuje. Oslabuje čnosť lásky, neruší zmluvu s Bohom, nepozbavuje posväcujúcej milosti. Podmienky všedného hriechu: 1. nezávažná vec, 2. vážna vec, ale bez plného poznania a úplného súhlasu. Náprava: láskou, s pomocou Božej milosti. 3. Rozmnoženie hriechu Katechetická tradícia a skúsenosť triedi hriechy na: - Hlavné hriechy – lebo plodia iné hriechy a neresti. Sú to: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť alebo duchovná znechutenosť. Do neba volajúce hriechy – ich neprávosť akoby volala do neba o pomstu „lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal 36
zničiť ho.“(Gn 19,13). Sú to: úmyselná vražda, sužovanie cudzincov, vdov a sirôt, nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu. Pri spolupráci na hriechoch spáchaných inými osobami (tzv. cudzie hriechy). Túto časť začneme otázkou, či nasledujúce skutky (vhodne modifikovať a doplniť) sú hriechmi: opisovanie, poskytnúť ťahák, mlčím pri páchaní hriechu, chválim iného, aký je šikovný, že mu neprišli na podvod, chránim spolužiaka, ktorý podvádza, učiteľ mlčí, hoci vidí, ako niekto opisuje a nepotrestá to, radíme iným, ako klamať ... KKC čl. 1868 (v minulých príručkách sa uvádzali číslom 9) ich menuje: keď na nich máme priamu a dobrovoľnú účasť, keď ich nariaďujeme, radíme, chválime alebo schvaľujeme, keď ich neoznámime alebo nezabránime vtedy, keď sme povinní to urobiť, keď chránime tých, čo páchajú zlo. KKC spomína hriech proti Duchu Svätému – vedome a dobrovoľne odmietať prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo. V minulosti katechetické príručky uvádzali šesť hriechov proti Duchu Svätému: Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo. Pochybovať o božom milosrdenstve a oddať sa zúfalstvu. Odporovať poznanej zjavenej pravde. Závidieť blížnemu Božiu milosť. Zatvrdiť si srdce voči spasiteľným napomínaniam. Tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti. (Podrobne sa nimi môžeme zaoberať v deviatom ročníku, kde je na to viac priestoru.) Fixácia učiva Učivo upevňujeme hravou formou, napr. súťažou medzi družstvami, kde postupne družstvá si kladú príklady zo života a zároveň odpovedajú: čo je a čo nie je hriech (môžeme riešiť aj problém, či samovražedný útok je hriech alebo nie, resp. za akých podmienok, ďalej ktorý skutok je smrteľný a ktorý ľahký hriech, vymenovať (napr. po 10) hriechov spáchaných myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Podobne si fixujeme učivo o katechetickom triedení – hlavné hriechy, do neba volajúce a zvlášť pozornosť venujeme cudzím hriechom modelovaním situácie. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva diagnostikujeme už pri fixácii a dôsledky hriechov preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver
Žiakom zadáme domácu úlohu – večer si urobiť dôkladné (dôkladnejšie) spytovanie svedomia.
37
MILOSŤ A SVIATOSTI Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť si poznatky o milosti. - Vysvetliť, čo je to milosť v profánnom zmysle, - pochopiť význam ospravodlivenia, - vysvetliť, čo je Božia milosť, - vysvetliť rozdiel medzi posväcujúcou milosťou a aktuálnymi milosťami, - vysvetliť pojem sviatosť, - vymenovať, ktoré sviatosti môžeme prijať iba raz za život a zdôvodniť prečo, - uviesť členenie sviatosti z pozície životných etáp. Afektívne ciele: Žiť život v milosti. - Prosiť Boha o udelenie potrebných milostí, - túžiť žiť stále v posväcujúcej milosti, - časté pristupovanie k aktuálnym sviatostiam. Metódy: rozhovor, výklad. Pomôcky: SP, KKC. Postup Motivácia Komunikáciu so žiakmi môžeme začať novinovým článkom o udelení amnestie (milosti), alebo predstavou, čo by urobili žiaci, keby raz oni sa stali prezidentom, komu by udelili milosť. Potom podnetnými otázkami prejdeme k hľadaniu definície milosti tak, aby sami žiaci ju vytvorili. Výsledkom je poznatok, že milosť môže udeliť jedine ten, kto má na to kompetenciu, je to jeho rozhodnutie a ten kto ju prijíma, nemá na tom žiadny podiel, teda je to niečo nezaslúžené, veď maže trest. Druhou otázkou, ku ktorej odpovedi vedieme žiakov, je situácia, do ktorej sa dostane človek prijatím milosti. Ten kto prijal milosť sa stáva ospravodliveným – takým, akým bol pred spáchaním trestného činu. Expozícia učiva 1. Ospravodlivenie Hľadáme odpoveď na otázku, čo sa stalo po prvom hriechu. Prečítame text Gn 3, 16-24. Využijeme poznatky žiakov, ktoré majú z predchádzajúcich ročníkov (dedičný hriech, dôsledky, ktoré poznačujú naše telo, vôľu, rozum, potreba návratu cez vykúpenie Ježišom Kristom, krst). Človek je stále hriešny, a ak spácha ťažký hriech, ničí sa v ňom večný život, Božia láska, spravodlivosť. Potrebuje sa dostať 38
do stavu nevinnosti, ospravodliviť, získať milosť, ktorou by sa stal opäť spravodlivým. KKC čl. 1990: „Ospravodlivenie oslobodzuje človeka od hriechu, ktorý protirečí láske k Bohu, a očisťuje mu od neho srdce. Je výsledkom iniciatívy milosrdného Boha, ktorý ponúka odpustenie. Ospravodlivenie zmieruje človeka s Bohom. Vyslobodzuje z otroctva hriechu a uzdravuje.“ Ospravodlivenie nám svojím umučením zaslúžil Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži ako živá, svätá a Bohu milá obeta, a ktorého krv sa stala prostriedkom zmierenia za hriechy všetkých ľudí. 2.
Milosť Naše ospravodlivenie pochádza z Božej milosti. Milosť je priazeň, nezaslúžená pomoc, ktorú nám dáva Boh, aby sme odpovedali na jeho pozvanie stať sa Božími deťmi, adoptovanými synmi, účastnými na Božej prirodzenosti a na večnom živote. Milosť je účasť na Božom živote. - Posväcujúca (zbožšťujúca) Božia milosť ako ju definuje KKC 2023: „Posväcujúca milosť je nezaslúžený dar, ktorým nám Boh dáva svoj život, vliaty Duchom Svätým do našej duše, aby ju uzdravil z hriechu a posvätil.“ Je to trvalý dar, stála a nadprirodzená dispozícia, ktorá zdokonaľuje dušu, aby ju urobila schopnou žiť s Bohom a konať z lásky k nemu. - Aktuálne milosti (pomáhajúce) – Božie zásahy na začiatku obrátenia i v priebehu diela posväcovania. Pomáhajúca milosť je to prechodná pomoc, ktorú nám dáva Boh, aby nám osvetlil rozum a posilnil vôľu pri konaní nadprirodzených skutkov. Pôsobí už pred ospravodlivením. Osvetlí nám zlobu a následky hriechov, aby sme úprimne ľutovali. Milosť je predovšetkým dar Ducha Svätého, ktorý nás ospravodlivuje a posväcuje. Milosť však zahŕňa aj dary, ktoré nám Duch udeľuje, aby nás pridružil k svojmu dielu, aby nás urobil schopnými spolupracovať na spáse iných a na raste Kristovho tela, Cirkvi. Sú to: - sviatostné milosti – dary vlastné rôznym sviatostiam, - osobitné milosti (charizmy) – znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie, sú zamerané na posväcujúcu milosť a ich cieľom je spoločné dobro Cirkvi. 3.
Sviatosti Na úvod tejto časti položíme otázku, ako posväcujúcu milosť môžeme získať. Žiaci na základe predtým preberaného učiva by mali vedieť odpovedať. Potom ich necháme vymenovať sviatosti (preberali ich na I. stupni) a hľadáme odpoveď, čo sú sviatosti. KKC 1131 sviatosti definuje ako účinné znaky milosti ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám udeľuje Boží život. Sú viditeľné obrady, ktorými 39
sa sviatosti slávia, naznačujú a spôsobujú milosti, ktoré sú vlastné každej sviatosti. Sviatostný znak tvoria dva prvky: látka (matéria) a slová (forma). Sviatosti prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými dispozíciami. Sviatosti sú účinné, pretože v nich pôsobí sám Kristus. Sviatosti sú pre veriaceho nevyhnutne potrebné na spásu. Sviatosti sú „sviatosťami Cirkvi“: sú skrze Cirkev a sú pre Cirkev, nimi sa buduje Cirkev. Ovocie sviatostného života je osobné i ekleziálne. Pretože sviatosti sú ustanovené Ježišom Kristom, sú nemenné. Ďalšou otázkou, ktorú treba zodpovedať je otázka: Ako často môžeme sviatosti prijímať? Odpovede budú rôznorodé, ale môžeme ich zovšeobecniť – od denného prijímania až po jeden-krát za život. Sviatosti: krst, birmovanie a posvätný stav udeľujú okrem milosti aj sviatostný charakter alebo znak, prostredníctvom ktorého má kresťan účasť na Kristovom kňazstve a patrí do Cirkvi podľa rozličných stavov a funkcií. Toto pripodobnenie Kristovi a Cirkvi uskutočnené Duchom Svätým je nezničiteľné. Tieto sviatosti nemožno nikdy opakovať. 4.
Členenie sviatostí Sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana. Z tejto pozície sa členia: - Sviatosti uvádzania do kresťanského života – krst, birmovanie, Eucharistia. Nimi sa kladú základy celého kresťanského života. - Sviatosti uzdravenia – pokánie, pomazanie chorých. - Sviatosti služby spoločenstvu a poslaniu veriacich – posvätný stav a manželstvo. Fixácia učiva Toto učivo je náročné z pohľadu teoretických predpokladov, preto fixáciu treba urobiť transformáciou do bežných výrazových prostriedkov. Uskutočníme to rozdelením žiakov do dvoch skupín: jedna nič nepočula o ospravodlivení ani milosti, druhá má jej zvestovať a ozrejmiť toto posolstvo. Pri sviatostiach sa úlohy vymenia. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver Modlitba o potrebné milosti pre seba a svojich blízkych.
40
KRST Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Osvojiť a prehĺbiť si poznatky o krste. - Definovať krst, - charakterizovať slávnostný a núdzový krst, - uviesť matériu a formu krstu, - vedieť, kedy a kde sa má krstiť, - uviesť, kto a za akých podmienok môže krstiť, - uviesť, za akých podmienok môže prijať krst dospelý a za akých dieťa, - vymenovať podmienky, ktoré má spĺňať krstný rodič, - vysvetliť, ako je to so spásou nepokrstených, - vysvetliť mystagógiu krstu. Afektívne ciele: Uvádzať do života svoje krstné poslanie. - Prijímať zodpovednosť za plnenie svojho krstného poslania. Psychomotorické ciele: - osvojiť si núdzový obrad krstu. Metódy: rozhovor, výklad, skupinová práca, dramatizácia. Pomôcky: SP, KKC, voda, nádobky, štepársky nôž, prúty zo stromu, podpník. Postup Motivácia a) V rozhovore so žiakmi charakterizujeme dnešný život – vyspelá technika, snaha veľa zarábať, mať sa dobre, málo času, zákerné choroby, terorizmus... Lenže málokedy sa človek cíti spokojný. Chce niečo, čo by ho uspokojilo, naplnilo pokojom s šťastím. Hľadá nejakú alternatívu k tomuto spôsobu života – utieka sa k prírode, hudbe (techno), odchádza ďaleko od ľudí ... Chce nanovo a celkom ináč začať žiť. Vstupuje do hnutia, ktorého filozofiu i životný štýl si osvojuje. Svoju alternáciu ponúka i Ježiš. A do života s ním sa vstupuje cez krst. b) Druhá možnosť motivácie je ukázať žiakom spôsob štiepenia stromov očkovaním. Rozvinieme o tom diskusiu a pomocou textu Jn 15, 1-11 sa prenesieme ku krstu. Expozícia učiva Teraz zistíme, čo všetko žiaci si ešte pamätajú o krste. To čo vedia, i nové veci začneme systematizovať, aby získali ucelenú predstavu o krste. 41
1. Čo je krst? Podľa KKP kán. 849 krst je: - prvá sviatosť, - ktorá človeka oslobodí od hriechov, - znovuzrodí ho ako Božie dieťa, - nezmazateľným znakom ho pripodobní Kristovi a - začlení ho do Cirkvi. 2.
Vysluhovanie krstu V prvých storočiach sa krst vysluhoval dospelým (po dôkladnej príprave v katechumenáte) spolu s vyliatím Ducha Svätého a prijatím Eucharistie. Konalo sa to na Veľkonočnú vigíliu. V súčasnosti, pokiaľ je to možné, sviatosť krstu sa vysluhuje deťom. Spôsoby vysluhovania: - Slávnostný krst – ak sa koná so všetkými ceremóniami a obradmi, ako ich predpisuje Ordo baptismi. - Núdzový krst (súkromný) – môžu odpadnúť tie ceremónie, ktoré nie sú potrebné k platnosti krstu. Vysluhuje sa vtedy, ak by vyslúženie krstu v plnej liturgickej forme bolo nebezpečné pre udelenie krstu vôbec, napr. nebezpečenstvo smrti krstenca. Matéria – voda (čistá, aj chemicky pripravená), okrem nevyhnutného prípadu má byť požehnaná podľa liturgických predpisov. Krstí sa ponorením alebo poliatím (voda musí tiecť) hlavy (reprezentuje človeka) krstenca. Forma – krstná formula, ktorú prednáša vysluhovateľ pri súčasnom poliatí vodou: „M, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Meno – nemá byť cudzie kresťanskému zmýšľaniu (má to byť meno svätca). Miesto krstu – okrem nevyhnutného prípadu kostol alebo kaplnka (má byť pravidlom: farský kostol dospelého krstenca alebo rodičov dieťaťa). Čas krstu – odporúča sa, aby to bolo v nedeľu alebo na veľkonočnú vigíliu. Podmienečný krst – aj po dôkladnom zisťovaní je pochybnosť, či bol niekto pokrstený, alebo či bol krst platne udelený. 3.
Mystagógia slávenia krstu Poznámka: Túto časť zaradíme vtedy, ak si to vyžaduje potreba žiakov, alebo ak o krste hovoríme v 9. ročníku, prípadne na SŠ. Znak kríža – na začiatku slávenia označuje toho, ktorý čoskoro bude patriť Kristovi a znamená milosť vykúpenia. Hlásanie Božieho slova – objasňuje zjavenú pravdu kandidátom krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od krstu.
42
Exorcizmus – krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus. Celebrant pomaže krstenca olejom katechumenom alebo vloží na neho ruky a on sa výslovne zrieka satana. Samotný krst Pomazanie svätou krizmou – znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému. V západnej liturgii je predzvesťou druhého pomazania, ktoré udelí biskup, čiže sviatosti birmovania, ktoré vlastne završuje krstné pomazanie. Vo východnej liturgii pomazanie olejom po krste je sviatosťou krizmácie (birmovania). Biele rúcho – symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista, vstal z mŕtvych s Kristom. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece – znamená, že Kristus novopokrsteného osvietil. Prvé prijatie Eucharistie – východné cirkvi dávajú prijať Eucharistiu aj malým deťom, Latinská cirkev tým, čo dosiahli vek používania rozumu. Slávnostné požehnanie – uzatvára slávenie krstu. Pri krste novonarodených má osobitné miesto požehnanie matky. 4.
Vysluhovateľ Riadnym vysluhovateľom je biskup a kňaz, v Latinskej cirkvi aj diakon. Ak riadny vysluhovateľ je neprítomný alebo je hatený, dovolene udeľuje krst katechista alebo ten, koho poverí miestny ordinár. V nevyhnutnom prípade (núdza) môže krstiť každý človek (aj nepokrstený), ktorý má potrebný úmysel. Krst tých, čo dosiahli 14 rokov má byť predložený diecéznemu biskupovi, aby udelil krst sám, ak to uzná za vhodné. Okrem nevyhnutných prípadov, nesmie nikto bez náležitého dovolenia udeľovať krst na cudzom území. Právo krstiť na cudzom území bez povolenia má biskup, ale aj ten je povinný túto skutočnosť oznámiť farárovi. 5.
Prijímateľ Prijímateľom je každý človek (jedine človek), ktorý nebol pokrstený. Dospelý: - má prejaviť vôľu prijať krst, - dostatočne poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach, - aby sa katechumenátom osvedčil v kresťanskom živote, - aby pred krstom oľutoval svoje hriechy. V prípade smrti: - prejavil úmysel dať sa pokrstiť, 43
- má nejaké poznanie hlavných právd viery, - prisľúbil, že bude dodržiavať prikázania kresťanského náboženstva. Dieťa: - aby aspoň jeden z rodičov, alebo ten kto ich zastupuje súhlasil s krstom, - aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve, ak taká nádej úplne chýba má sa krst odložiť a rodičom vysvetliť dôvod. V nebezpečenstve smrti dieťa katolíckych, ba aj nekatolíckych rodičov je dovolene krstiť aj proti ich vôli. 6.
Krstní rodičia Krstencovi sa za krstného rodiča vyberie iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka. Podmienky krstných rodičov stanovuje KKP kán. 874: a) Má ho určiť krstenec alebo jeho rodičia, ak chýbajú tak farár alebo vysluhovateľ a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu. b) Vek 16 rokov (ak diecézny biskup nestanoví inak, alebo farár alebo vysluhovateľ nestanoví výnimku). c) Bol katolík, prijal birmovanie a Eucharistiu a viedol život primeraný viere. d) Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom. e) Aby nebol otcom alebo matkou dieťaťa. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. 7.
Nevyhnutná potreba krstu „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16) „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3,5) Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami. Krst krvi a krst túžby. Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista. Tak isto aj túžba po krste má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou. Smrť katechumenov. Katechumeni, ktorí zomrú pred krstom zaisťuje spásu ich výslovná túžba prijať krst spojená s ľútosťou nad vlastnými hriechmi. Tí, čo nepoznali Krista. Každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní Božiu vôľu tak, ako ju pozná, môže byť spasený, hoci nepozná Kristovo evanjelium a jeho
44
Cirkev. Možno predpokladať, že takí ľudia by boli výslovne túžili po krste, keby vedeli, že je nevyhnutne potrebný. Deti, ktoré zomreli bez krstu. Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu, ako to robí v pohrebnom obrade za ne. Veľké Božie milosrdenstvo dovoľuje nám dúfať, že jestvuje cesta spásy pre deti, ktoré zomreli bez krstu. Fixácia učiva Zorganizujeme scénky, ktorých dejom budú jednotlivé modelové situácie z problematiky krstu a úlohy si zahrajú jednotliví žiaci (rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, farár, dospelý, ktorý žiada krst a pod.) Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme krátkym testom. Záver Žiakom za domácu úlohu dáme zistiť dátum ich krstu, najdôležitejšieho dátumu pre vstup do večnosti.
45
BIRMOVANIE Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť a prehĺbiť si poznatky o birmovaní. - Pochopiť, čo je sviatosť birmovania, - charakterizovať odlišnosť vysluhovania birmovania medzi východným a západným obradom, - popísať vysluhovanie birmovania podľa príslušnosti k obradu, - vymenovať účinky sviatosti birmovania, - uviesť, kto môže byť vysluhovateľom birmovania a za akých podmienok, - vymenovať, aké podmienky musí spĺňať prijímateľ birmovania, - uviesť, kto môže byť birmovný rodič. Afektívne ciele: Život v kresťanskej dospelosti. - Vzbudiť túžbu prijať birmovanie a dôkladne sa pripraviť na túto sviatosť, - u pobirmovaných uvedomiť si záväzky plynúce zo sviatosti a podnecovať k ich napĺňaniu. Metódy: výklad, rozhovor. Pomôcky: SP, KKC, KKP. Postup Motivácia Samotnej téme predchádza diskusia, v ktorej sa konzultujú otázky: musíme prijať birmovanie, čo z toho máme, čo je za sviatosť, prečo sa treba na ňu zvlášť pripravovať a pod. Odpovede sú zvyčajné: posielajú ma tam rodičia, dostanem darček, bez birmovky sa nemôžeš vydať... Expozícia učiva Krstom sa kresťan znovuzrodzuje, birmovaním posilňuje a Eucharistiou živí pokrmom večného života. Birmovaním sa dovršuje krstná milosť. 1. Čo je birmovanie Podľa Ordo Confirmationis kresťania vo sviatosti birmovania: - dostávajú nevýslovný dar, samého Ducha Svätého, - ktorý ich obohacuje osobitnou silou, - aby dokonalejšie sa spájali s Cirkvou - a ako praví Kristovi svedkovia vo zvýšenej miere slovom i skutkom šírili a bránili vieru. 46
2.
Vysluhovanie birmovania Sviatosť pochádza od Krista, jej rítus od apoštolov (vkladanie rúk) a od Cirkvi (krizmácia). V cirkevnej praxi sa v priebehu stáročí vyvinuli dve tradície: - Latinská cirkev: dvojité pomazanie krizmou po krste – prvé pomazanie novokrstenca vykonal kňaz, ktoré bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup. Táto prax jasnejšie vyjadruje spoločenstvo nového kresťana s jeho biskupom. - Východná cirkev: pokračovala v pôvodnej tradícii a má obidve sviatosti spojené. Birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí, ale pomazanie môže vykonať iba krizmou, ktorú posvätil biskup. Táto prax vyjadruje viac jednotu uvádzania do kresťanského života. Dôležitým úkonom, ktorý predchádza sláveniu birmovania je posvätenie krizmy (olivový olej zmiešaný s balzamom), ktorú svätí biskup (v niektorých Východných cirkvách dokonca iba patriarcha) na Zelený štvrtok. Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, začína sa obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov – dáva do súvisu krst a birmovanie. Podstatný obrad sviatosti: Latinský obrad – pomazanie krizmou na čele, ktoré sa vykonáva vložením ruky vysluhovateľa a slovami „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Východné cirkvi byzantského obradu – pomazanie myronom (krizmou) sa koná na významnejších miestach tela: čelo, oči, nos, uši, pery, prsia, chrbát, ruky, nohy. Každé pomazanie sprevádza formula „Pečať daru Svätého Ducha.“ Birmovné meno – zvolí si sám birmovanec a má vyjadrovať túžbu nasledovať život svätca, ktorého meno si zvolil. Pri birmovaní v núdzi ako matéria sa môže použiť akýkoľvek rastlinný olej, ktorý požehná vysluhovateľ. 3. Účinky birmovania KKC čl. 1303 vraví: „Birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti: - prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, - pevnejšie nás zjednocuje s Kristom, - zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého, - zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou, - dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.“ Birmovanie podobne ako krst sa udeľuje iba raz, lebo vtláča do duše nezmazateľný znak. 47
4.
Vysluhovateľ Prvotným vysluhovateľom birmovania je biskup. Východné cirkvi – riadnym vysluhovateľom je kňaz, ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie v rámci toho istého slávenia. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil patriarcha alebo biskup. Latinský obrad – riadnym vysluhovateľom je biskup, ktorý môže na vysluhovanie splnomocniť kňaza. V nebezpečenstve smrti birmovanie môže udeliť každý kňaz. 5.
Prijímateľ Prijímateľom sviatosti birmovania je každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. V Latinskom obrade je to vek usudzovania, má byť vhodne poučený, riadne disponovaný a vedieť obnoviť krstné sľuby. V nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie aj keď nedosiahli vek usudzovania. Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom. Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. 6.
Birmovní rodičia Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča. Podmienky sú identické ako pri krste. Je užitočné, aby birmovným rodičom bol ten, kto prijal úlohu krstného rodiča. Tým lepšie vynikne jednota oboch sviatostí. Fixácia učiva Samotný priebeh birmovky si môžeme vhodne zinscenovať, ostatné časti upevniť vhodnými doplňovačkami, alebo hľadaním chýb v predloženom pripravenom texte. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver Prednesieme modlitbu za tých, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania.
48
EUCHARISTIA Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie. Kognitívne ciele: Osvojiť a prehĺbiť si poznatky o Eucharistii. - Pochopiť, čo je Eucharistia a aké miesto má mať v živote kresťana, - opísať spôsob slávenia Eucharistie, - vymenovať ovocie prijímania Eucharistie, - vysvetliť, kto môže predsedať slávnosti Eucharistie a kto ju rozdávať, - vysvetliť, za akých podmienok môže veriaci prijať Eucharistiu, - opísať miesto uloženia Eucharistie a kto s ňou môže manipulovať, - uviesť dôvody na ukladanie Eucharistie, - charakterizovať úctu k Eucharistii. Afektívne ciele: Viesť sviatostný život. - Podnecovať k častej účasti na slávení Eucharistie a jej prijímaní (aj mimo sviatočných dní), - dôkladná príprava na prijatie Eucharistie, - viesť k účasti na adoráciách. Metódy: výklad, rozhovor, skupinová práca. Pomôcky: SP, KKC, KKP. Postup Motivácia a) Vedieme rozhovor so žiakmi o jedle. Bez jedla síce človek vydrží dlhšie ako bez vody, ale viac ako mesiac sa to nedá. Každý má svoje obľúbené jedlo. Jeme viackrát denne. U nás sa s jedlom často hazarduje. Niektorí si z jedla urobili fetiš. Iní hľadajú potraviny pestované bez chemikálií, celé filozofie obhajujú vegetariánstvo, len aby zabezpečili človeku dlhý život. Sú krajiny, kde ľudia zomierajú od hladu a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby sa mohli najesť. Kristus nám však ponúka potravu, ktorá nám zabezpečí večný život. b) Ďalšou možnosťou je prečítať príbeh O hodnote chleba. Anglický novinár uskutočnil raz poučný test. Kúpil bochník chleba a na najrušnejších križovatkách ulíc svetových veľkomiest ho ponúkal okoloidúcim za hodinu práce. A tu sú výsledky: V Hamburgu ho vysmiali. V New Yorku ho zatkla polícia. V Nigérii sa ponúklo veľa osôb pracovať zaň tri hodiny. 49
V Dillí sa mu prihlásili stovky osôb, ktoré boli ochotné pracovať za chlieb celý deň. (K. Wójtowicz, 1992, s. 69) Ako je to so záujmom o Eucharistiu? Expozícia učiva 1. Čo je Eucharistia O Eucharistii žiaci už mnoho vedia, ale niektoré veci prijímali povrchne a zvykovo (od starej mamy), preto si to zopakujeme, aby sme vedeli, ako smerovať ďalší priebeh vyučovacej hodiny. Pripomenieme si definíciu Eucharistie i to, kedy bola ustanovená. K tomu, čo žiaci už vedia doplníme, že Eucharistia je zavŕšením uvádzania do kresťanského života. Je prameň a vrchol kresťanského života. Ostatné sviatosti, všetky cirkevné služby i apoštolské diela úzko súvisia s Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Pretože doposiaľ poznajú definíciu z tretieho ročníka (Eucharistia je Telo a Krv Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína), ktorá je statická - odtrhnutá od slávenia sviatosti, predstavíme im novú (v dynamike slávenia a života), ktorá vychádza z KKP kán 897: „Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný, a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.“ Pre zaujímavosť môžeme uviesť rôzne pomenovania Eucharistie aj s patričným komentárom, ako ich uvádza KKC v čl. 1328 – 1332: Eucharistia, Pánova večera, Lámanie chleba, Eucharistické zhromaždenie, Pamiatka, Svätá obeta, Svätá a božská liturgia, Prijímanie, Svätá omša. 2.
Liturgické slávenie Eucharistie Poznámka: Sláveniu sv. omše je potrebné venovať jednu samostatnú hodinu. Liturgia Eucharistie (svätá omša) prebieha podľa základnej štruktúry, ktorá sa zachovala cez stáročia až po naše časy. Rozvíja sa v dvoch momentoch, ktoré tvoria v základe jednotu: - liturgia slova, - eucharistická liturgia. Podstatnými znakmi sviatosti Eucharistie sú pšeničný chlieb a víno z viniča; na ne sa zvoláva požehnanie Ducha Svätého a kňaz nad nimi vyslovuje slová konsekrácie, ktoré Ježiš povedal pri Poslednej večeri: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás...Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy.“ Konsekráciou sa uskutočňuje prepodstatnenie chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. V Latinskom obrade sa používa nekvasený chlieb, vo Východných cirkvách kvasený chlieb, nikdy sa nemôže konsekrovať jedna matéria bez druhej.
50
Kristus je prítomný pod spôsobom chleba a vína, kým tie nestratili svoju podstatu. Je prítomný v každom kúsku a každej kvapke celý, nedeliteľný. V jednom kostole v jednom čase sa môže sláviť výlučne len jedna svätá omša. Ak ju slávia viacerí kňazi, je to koncelebrácia. 3. 1. 2.
Ovocie Eucharistie Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom – hlavné ovocie prijímania Eucharistie. Odlučuje nás od hriechu – zotiera všedné hriechy a chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. 3. Eucharistia utvára Cirkev – Kristus spája všetkých veriacich do jedného tela – Cirkvi, spája nás navzájom. Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha. 4.
Vysluhovateľ Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz. Poznámka: Pre zaujímavosť môžeme uviesť, že kňaz za deň môže sláviť Eucharistiu raz, ak je nedostatok kňazov a z oprávneného dôvodu s povolením ordinára dvakrát a v nedeľu a prikázané sviatky, ak si to vyžadujú pastoračné potreby tak aj trikrát. Potrebné je vysvetliť prijímanie milodaru, ktoré je dovolené kňazovi prijať, aby omšu obetoval na určitý úmysel (pozrieť KKP kán. 945 – 958). Tu treba jasne deklarovať mylné chápanie, že to nie je cena svätej omše – Kristova obeta sa nedá hmotne ohodnotiť! Vysluhovanie (rozdávanie) svätého prijímania – riadnym vysluhovateľom je biskup, presbyter a diakon. Mimoriadnym vysluhovateľom je akolyta alebo iný veriaci, ktorý má na to poverenie od ordinára. 5.
Prijímateľ Nasledujúce informácie sú žiakom poväčšine známe, ale treba im ich pripomenúť a niektoré zdôrazniť. Cirkev odporúča veriacim pristúpiť k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie. Povinnosť pristúpiť k svätému prijímaniu aspoň raz za rok majú všetci veriaci po prvom prijatí Eucharistie. Počas dňa môže pristúpiť k svätému prijímaniu maximálne dvakrát, pri druhom prijatí je potrebná účasť na slávení Eucharistie. Kto chce pristúpiť k prijatiu Eucharistie, má aspoň jednu hodinu pred prijatím zdržať sa akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov. (Treba zdôrazniť neprípustnosť žuvania žuvačky.) 51
K svätému prijímaniu nesmie pristúpiť ten, kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede. Prijímanie detí: vyžaduje sa od nich: dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Eucharistiu. V nebezpečenstve smrti možno im vyslúžiť Eucharistiu, ak môžu rozoznať Kristovo telo od obyčajného pokrmu a prijať ho s úctou. Viatikum – sväté prijímanie podávané na posilnenie veriacim, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti pochádzajúceho z akejkoľvek príčiny. Má sa vyslúžiť aj v tom prípade, ak už v ten istý deň prijali Eucharistiu. Spôsoby prijímania Eucharistie veriacimi: Latinský obrad – bežne pod podobou chleba, pri niektorých príležitostiach upravených normou liturgických zákonov pod obojím spôsobom (prvé prijatie Eucharistie, birmovanie, sobáš ...). Východné cirkvi – bežne pod oboma spôsobmi. V nevyhnutnom prípade len pod spôsobom vína. 6.
Uchovávanie a uctievanie Eucharistie Eucharistii prislúcha kult adorácie, lebo je v nej prítomný sám Kristus. Eucharistia sa musí uchovávať v: katedrálnom kostole, každom farskom kostole a v kostole alebo kaplnke pripojenom k domu rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života. Svätostánok má byť vo význačnej časti kostola, viditeľnej a dôstojne vyzdobenej, vhodnej na modlitbu. Má byť nepohnuteľný, zhotovený z nepriehľadného materiálu a tak uzavretý, aby sa čo najviac vylúčilo nebezpečenstvo zneuctenia. Pred svätostánkom má trvalo svietiť osobitná lampa (večné svetlo), ktorou sa naznačuje a uctieva prítomnosť Krista. Vyloženia Eucharistie sa konajú buď v cibóriu, alebo v monštrancii. Vykonávateľom vyloženia a požehnania je kňaz alebo diakon; v osobitných prípadoch vykonávateľom vyloženia a uloženia, ale bez požehnania môže byť akolyta, mimoriadny rozdávateľ prijímania alebo osoba určená ordinárom. Dôvody uchovávania Eucharistie: vysluhovanie viatika, prijímanie mimo slávenia Eucharistie, poklona. Fixácia učiva Táto téma je veľmi vážna a bohatá na poznatky, vedomosti fixujeme kvízom a nezabúdame na nevtieravé povzbudzovanie k častému svätému prijímaniu. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne krátkym didaktickým testom. Záver Spoločná domáca úloha: celá skupina sa stretne na svätej omši mimo nedele. 52
SVIATOSŤ POKÁNIA A ZMIERENIA Prijímatelia: žiaci 8. ročníka a vyššie Kognitívne ciele: osvojiť si a prehĺbiť poznatky o sviatosti pokánia a zmierenia, - pochopiť zmysel sviatosti pokánia a zmierenia, - opísať liturgický priebeh slávenia sviatosti pokánia, - charakterizovať úkony človeka pri sviatosti zmierenia – ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie, - opísať službu Cirkvi pri spovedi, - vymenovať účinky sviatosti pokánia, - vysvetliť, kto môže vysluhovať sviatosť pokánia, - vymenovať kritériá, ktoré má spĺňať prijímateľ pre platné vyslúženie sviatosti. Afektívne ciele: vo sviatosti zmierenia nachádzať cestu návratu k nebeskému Otcovi, - získať postoj k sviatosti pokánia ako radostnému stretnutiu s Bohom a nie ako deprimujúcej a nutnej životnej situácii, - vzbudiť túžbu po svätej spovedi, resp. pravidelnej svätej spovedi, - denne si spytovať svedomie a vzbudzovať si ľútosť, - vyhýbať sa ťažkým hriechom. Metódy: výklad, riadený rozhovor. Pomôcky: SP, KKC. Postup Motivácia a) Žiakom prečítame príbeh. O ktoromsi aragónskom kráľovi sa rozpráva táto zaujímavá príhoda: Jedného dňa šiel kráľ so svojimi dvoranmi k zlatníkovi. Kým sa kráľ rozprával so zlatníkom, dvorania si prezerali šperky. Keď z obchodu odišli, pribehol za nimi rozčúlený zlatník. Hlásil kráľovi, že mu chýba drahocenný diamant. Kráľ s družinou sa vrátil do obchodu. Poprosil zlatníka, aby doniesol krčah naplnený soľou. Potom vyzval svojich ľudí, nech každý z nich vopchá ruku do krčaha a potom ju otvorenú zase vytiahne. Keď to všetci urobili, vysypali soľ na stôl. A pozrimeže, aj diamant tam bol. Tento kráľ bol veľkodušný. Chcel dať zlodejovi príležitosť, aby svoj podvod napravil, a nevystavil ho verejnej hanbe. (P. Lefevre, 1994, s. 132) Tak to robí aj Kristus s nami. Aj on dáva možnosť získať jeho odpustenie prostredníctvom nenápadnej svätej spovede. 53
b)
Inou možnosťou je viesť rozhovor so žiakmi o túžbe ľudstva po mieri.
Vo svete je veľa konfliktov, veľa vojen. Väčšina ľudstva túži po mieri, pokoji. Organizujú sa mnohé demonštrácie proti vojnám. Aj bývalý pápež pri každej možnej príležitosti vyzýval k ukončeniu vojnových konfliktov. Prečo niektorí ľudia vedú vojny? Lebo nemajú pokoj vo svojej duši. Aj zo skúsenosti vieme, že ak nemáme pokoj vo svojom vnútri, pociťuje to naše okolie. Ako môžeme získať potrebný pokoj vo svojej duši? Čakáme na odpovede. Zaručeným spôsobom je pristúpiť k sviatosti zmierenia. Expozícia učiva Sviatosťami uvádzania do kresťanského života človek dostáva nový život v Kristovi. Lenže sme vystavení utrpeniu, chorobe a smrti, preto nový život Božieho dieťaťa môže zoslabnúť, ba možno ho aj stratiť hriechom. Kristus chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj voči svojim vlastným členom. To je cieľom sviatosti pokánia a pomazania chorých. 1.
Čo je sviatosť pokánia a zmierenia Spolu so žiakmi pripomenieme si, čo je sviatosť pokánia. Potom ich definíciu (je z 3. ročníka) modifikujeme s KKP kán. 959, ktorý prečítame: „Vo sviatosti pokánia veriaci vyznávajú hriechy zákonnému vysluhovateľovi, ľutujú ich a majú predsavzatie polepšiť sa, rozhrešením, ktoré im ten istý vysluhovateľ udelil, dostávajú od Boha odpustenie hriechov, ktoré spáchali po krste a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorú zhrešením ranili.“ Pomenovanie sviatosti: Rôzne pomenovania sviatosti predstavíme žiakom v súlade s KKC čl. 1423-1424, aby žiaci si uvedomili, že vždy ide o tú istú sviatosť. Teda: sviatosť obrátenia, sviatosť pokánia, sviatosť svätej spovede, sviatosť odpustenia, sviatosť zmierenia. Žiakom je potrebné jasne deklarovať, že popri sviatostnom pokání, v ktorom sa nám dostáva odpustenia hriechov, môže byť pokánie, ktoré nie je spojené so sviatostnými účinkami – čnosť pokánia. 2.
Liturgické slávenie sviatosti pokánia Hriech je predovšetkým urážkou Boha, prerušením spoločenstva s ním. Zároveň narúša spoločenstvo s Cirkvou. Preto obrátenie prináša súčasne Božie odpustenie a zmierenie s Cirkvou, čo liturgicky vyjadruje a uskutočňuje sviatosť pokánia a zmierenia. (Rozmer zmierenia s Cirkvou sa často nedeklaruje, treba ho zdôrazniť.)
54
Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Prečítame text zo SP „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 30 22-23) Tento text žiaci veľmi nepoznajú a treba im to dať do súvislosti v Ježišovým zmŕtvychvstaním. Jedine Boh môže odpúšťať hriechy, ale deje sa to cez pôsobenie službou Cirkvi. Forma vysluhovania sviatosti prešla mnohými zmenami, ale zachovala si tú istú štruktúru. Obsahuje dva rovnako podstatné prvky: 1. úkon človeka – ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie, 2. pôsobenie Boha službou Cirkvi – prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia, modlí sa za hriešnika a koná s ním pokánie. Ľútosť Ľútosť je bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. Ľútosť je: - dokonalá (ľútosť z lásky) – keď pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko. Odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné. - nedokonalá (ľútosť zo strachu) – je tiež Božím darom, rodí sa z uvažovania o ošklivosti hriechu alebo zo strachu pred večným zatratením a inými trestami, ktoré hrozia hriešnikovi. Sama osebe nedosiahne odpustenie ťažkých hriechov, ale pripravuje na jeho dosiahnutie vo sviatosti pokánia. Význam ľútosti: bez ľútosti niet odpustenia. Na prijatie sviatosti sa treba pripraviť spytovaním svedomia. Treba poukázať na jeho význam – aké hriechy človek spáchal, aká je ich závažnosť, počet, okolnosti. Vyznanie hriechov Vyznanie hriechov (spoveď) tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, aby kajúcnici vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí. Riadny spôsob vysluhovania sviatosti – individuálne a úplné vyznanie a rozhrešenie sú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci, vedomý ťažkého hriechu, zmieruje s Bohom a Cirkvou. Iný spôsob – (len málo žiakov o tom doposiaľ málo informácie) rozhrešenie viacerým kajúcnikom súčasne bez predchádzajúceho individuálneho vyznania hriechov so všeobecným spôsobom môže vyslúžiť iba ak:
55
1.
hrozí nebezpečenstvo smrti a niet dosť času, aby kňaz alebo kňazi vypočuli spoveď jednotlivých kajúcnikov, 2. je vážna potreba so zreteľom na počet kajúcnikov a nie je k dispozícii dostatok spovedníkov, aby vypočuli v primeranom čase kajúcnikov a bez vlastnej viny ba zostali dosť dlho bez sviatostnej milosti – netýka sa veľkej slávnosti, púti, kde sa zhromaždí veľký počet kajúcnikov. Okrem vhodnej dispozície sa vyžaduje aj predsavzatie, že kajúcnik v náležitom čase (ak pominulo nebezpečenstvo) jednotlivo vyzná ťažké hriechy, ktoré nateraz tak nemôže vyznať. Zadosťučinenie Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie. Musí urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy – musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich „odpykať“. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“. Pokánie, ktoré spovedník uloží, má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a mať na zreteli jeho duchovné dobro. Pôsobenie Boha službou Cirkvi Spovedník udeľuje kajúcnikovi rozhrešenie. V Latinskej cirkvi znie: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Byzantská liturgia má viacero formúl rozhrešenia prosebného typu, napr.: „Boh, ktorý skrze proroka Nátana odpustil Dávidovi, keď vyznal svoje hriechy, a Petrovi, keď horko plakal, i hriešnici, keď vylievala slzy na jeho nohy, aj mýtnikovi a márnotratnému synovi, ten istý Boh nech ti skrze mňa hriešneho odpustí v tomto i v budúcom živote. A keď ťa predvolá pred svoj hrozný súd, nech ťa neodsúdi. On, ktorý je velebený na veky vekov. Amen.“ Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie, čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti, povzbudenie k ľútosti, spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi, uloženie a prijatie pokánia, kňazovo rozhrešenie, modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním. 3.
Účinky sviatosti pokánia Cieľom a účinkom sviatosti pokánia je zmierenie s Bohom. Duchovné účinky sviatosti pokánia sú: - zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získa milosť, 56
-
zmierenie s Cirkvou, odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy, odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov, pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha, vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
4.
Vysluhovateľ Kristus zveril službu zmierenia svojim apoštolom. Biskupi, ich nástupcovia, a kňazi, spolupracovníci biskupov, pokračujú vo vykonávaní tejto služby. Splnomocnenie spovedať veriacich všade na svete, okrem Rímskeho veľkňaza, majú samým právom kardináli; takisto biskupi, ktorí ho aj dovolene všade používajú, ak to diecézny biskup v jednotlivých prípadoch neodoprel. Kňazi, spolupracovníci biskupa, vykonávajú túto službu v takej miere, v akej dostali právomoc od svojho biskupa (alebo rehoľného predstaveného) alebo od pápeža na základe cirkevného práva. Mocou úradu má právo spovedať miestny ordinár, každý pre svoju oblasť, kanonik penitenciár a rovnako aj farár i iní, ktorí sú na úrovni farára. Jedine miestny ordinár je kompetentný udeliť ktorýmkoľvek presbyterom splnomocnenie spovedať ktorýchkoľvek veriacich. Ak kňaz nemá kompetenciu udeliť rozhrešenie z niektorého hriechu, odporúča kajúcnika k takému spovedníkovi, ktorý túto kompetenciu má. Vo veľmi vážnych prípadoch môže ordinár kompetenciu spovedať zobrať. V nebezpečenstve smrti však udeliť rozhrešenie má ktorýkoľvek kňaz z ktoréhokoľvek hriechu, aj keď nemá kompetenciu. Sviatostné tajomstvo je nedotknuteľné. Okrem spovedníka zachovávať tajnosť viaže aj tlmočníka, ak sa zúčastní pri spovedi a aj všetkých ostatných, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dozvedeli o hriechoch zo spovede. Tu, ak nám dovoľuje čas, môžeme porozprávať príbeh farára Ribeira (P. Lefévre: Veľké pravdy v malých príbehoch, s. 133) románovo spracovaný v knihe Obeť spovedného tajomstva od Jozefa Spillmanna SJ. 5.
Prijímateľ – kajúcnik Na prijatie spásonosného lieku pokánia je potrebné, aby veriaci zavrhnutím hriechov, ktoré spáchal a predsavzatím polepšiť sa, obrátil sa k Bohu. V súlade s KKP kán. 989 „Každý veriaci, keď dosiahol vek rozoznávania, je povinný úprimne sa vyspovedať z ťažkých hriechov aspoň raz do roka.“ Veriaci je povinný vyspovedať sa podľa druhu a počtu zo všetkých ťažkých hriechov spáchaných po krste, z ktorých sa ešte nespovedal, a na ktoré sa rozpamätal po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča, aby sa veriaci spovedali aj zo všedných hriechov, hoci samo o sebe nie je nevyhnutné. 57
Zatajenie ťažkého hriechu zneplatňuje svätú spoveď. K spovedi pristupujeme, ak sme si vedomí aspoň jedného hriechu, hoci sme sa už z neho vyznali. Fixácia učiva Pretože sviatosť zmierenia je veľmi osobnou záležitosťou, snažíme sa, aby žiaci boli oslovovaní, ale nemuseli vyjavovať svoje vnútro. K jednotlivým bodom, ktoré sme prešli v expozícii vytvárame modelové životné situácie, ktoré majú žiaci riešiť. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme didaktickým testom. Záver Podnecujeme žiakov k odvahe pristúpiť pred prvým piatkom k svätej spovedi a modliť sa za obrátenie hriešnikov.
58
POKÁNIE A ODPUSTKY Prijímatelia: žiaci 8. a 9. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť si poznatky o čnosti pokánia a odpustkoch. - Vysvetliť rozdiel medzi sviatostným pokáním čnosťou pokánia, - vymenovať formy pokánia, - vymenovať kajúcne obdobia a dni, - vymenovať piatkové skutky pokánia, - definovať odpustky a vymenovať podmienky, za ktorých ich môže veriaci prijať. Afektívne ciele: Konať skutky pokánia a získavať odpustky. - Túžiť získať odpustky pri každej možnej príležitosti, - konať skutky vnútorného pokánia. Metódy: riadený rozhovor, výklad. Pomôcky: KKC, KKP. Postup Motivácia a) So žiakmi vedieme riadený rozhovor o význame sebazapierania a pôstu. Hovoríme o význame pôstu pre ľudský organizmus – občasná potreba očisty organizmu, odbúranie nadmerného príjmu určitých látok. Potom pokračujeme v rozhovore o sebazapieraní a pestovaní vôle a ich vzájomnom súvise. Pozvoľne prejdeme na duchovný význam. Pomôžeme si príkladmi prípravy biblických osobností na významné poslanie. Ako príklad si môžeme vybrať Judit alebo mesto Ninive po Jonášovom posolstve. b) Ak chceme upriamiť pozornosť na odpustky, môžeme viesť riadený rozhovor z bežného života o vyžiadaní si dokladu o bezúhonnosti pre zamestnávateľa, lebo niektoré profesie si to vyžadujú. Ide o odpis z registra trestov. Ak niekto bol trestaný a hoci si trest odpykal, má tam záznam, že niekedy v minulosti sa niečím previnil. Existuje však možnosť, ako aj odpykaný trest zahladiť. Je to amnestia prezidenta republiky. Potom sa na takého človeka pozerá ako bezúhonného, akoby v minulosti nič nespáchal, všetko má zmazané. Podobná situácia je aj v duchovnom živote. Hovoríme tomu získanie odpustkov.
59
Expozícia učiva Poznámka: V tejto časti je dôležité, aby sme žiakom vysvetlili a oni pochopili rozdiel medzi pokáním ako vnútorným obrátením resp. vonkajšou formou (čnosť pokánia) a sviatostným pokáním – odpustením hriechov. 1.
Vnútorné pokánie Ježiš vyzýval ľudí na obrátenie a pokánie, nie také, ktorého zmysel je vo vonkajších znakoch, ale na obrátenie srdca, na vnútorné obrátenie. Vnútorné obrátenie však pobáda k tomu, aby sa tento postoj prejavil vo viditeľných znakoch, úkonoch a skutkoch. Vnútorné pokánie sa môže prejavovať rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy pokánia: - pôst – vyjadruje vzťah k sebe, - modlitba – vzťah k Bohu, - almužna – vzťah k iným. Tieto formy vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, k Bohu a blížnym. 2.
Kajúcne obdobia a dni Kánon 1249 o povinnosti konať pokánie hovorí: „Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie: aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa poľa normy nasledujúcich kánonov.“ Kajúcne obdobia a dni stanovuje Kán. 1250: Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie. 3.
Pôstna disciplína Na Slovensku platí pôstna disciplína, schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy: § 1: Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu. (Pôstom sa rozumie: trikrát denne sa najesť, ale iba jedenkrát do sýtosti.) § 2: Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: 1. zdržovanie sa mäsitého pokrmu, 2. skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec, 3. čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút, 60
4.
skutok lásky blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod., 5. zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie. Pôstnu disciplínu ďalej reguluje Kánon 1252: „Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života, zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavaniu sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.“ Poznámka: Potrebné je vysvetliť, aké mäso nie je možné konzumovať: za mäso sa považuje také, ktoré pochádza z teplokrvných zvierat. Zaujímavé je uviesť kritérium Židov na čisté pokrmy z mäsa: cicavce – párnokopytníky a prežúvavce, vtáky – nie mäsožravé, ryby – majú šupiny a plutvy. 4.
Odpustky Ohľadom odpustkov sa v praxi v minulosti urobilo aj mnoho chýb, ktoré boli aj jednou z príčin vystúpenia Martina Luthera. Hriech má dvojaký následok: Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie sa k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od tzv. „časného trestu“ za hriech. Obidva tresty sa nechápu ako pomsta Boha, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej podstaty hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane žiadny trest. Odpustky sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú: - Úplné – odpúšťajú sa všetky časné tresty. Veriaci ich môže získať raz za deň. - Čiastočné – odpúšťa sa časť časných trestov. Veriaci ich môže získať aj viackrát v priebehu dňa. Veriaci odpustky môže získať pre seba alebo duše zosnulých. Aby bol niekto schopný získať odpustky, musí byť: - pokrstený, - neexkomunikovaný, - v stave milosti, 61
-
mať aspoň úmysel ich získať, prijať Eucharistiu, vykonať skutok predpísaný Cirkvou, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca.
Fixácia učiva Na rozlíšenie pokánia, ktorým sa odpúšťajú hriechy a čnosti pokánia vytvárame modelové situácie, kde žiaci majú správne reagovať i zdôvodniť svoje tvrdenie. Podobne na kajúcne dni, obdobia a pôstnu disciplínu. Rozoberieme situáciu vegetariánov. Pri odpustkoch modelujeme situácie, kedy duša človeka by išla do neba. Diagnostika učiva Fixačná časť má nám slúžiť súčasne ako diagnostická. V prípade potreby môžeme si úroveň poznatkov preveriť vhodnými otázkami. Záver
Motivujeme žiakov, aby za piatkový skutok pokánia si dali to, čo im spôsobuje najviac ťažkostí pri jeho dodržaní.
62
POMAZANIE CHORÝCH Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť a prehĺbiť si poznatky o sviatosti pomazania chorých. - Charakterizovať sviatosť pomazania chorých, - porovnať chápanie sviatosti pomazania chorých v stredoveku a v súčasnosti, - opísať vysluhovanie pomazania chorých, - vymenovať účinky sviatosti pomazania chorých, - uviesť, kto môže vysluhovať sviatosť pomazania chorých, - uviesť, kto môže byť prijímateľom pomazania chorých a za akých podmienok. Afektívne ciele: Budovať pozitívny vzťah k sviatosti pomazania chorých. - Svedčiť o sviatosti pomazania chorých ako o sviatosti, ktorá je zameraná na chorobu a nie na umieranie, - mať pochopenie so starými a chorými ľuďmi a trpezlivosť s nimi - modliť sa za chorých a starých ľudí. Psychomotorické ciele: - častejšie navštevovať chorých a starých – nie iba blízkych príbuzných. Metódy: výklad, rozhovor. Pomôcky: SP, KKC, KKP. Postup Motivácia „Najhoršou chorobou nie je malomocenstvo alebo tuberkulóza, ale vedomie, že som nikomu nepotrebný, nikým nemilovaný, všetkými opustený.“ (bl. Matka Tereza) Vedieme so žiakmi rozhovor, kto by chcel byť z nich starý a chorý. Určite nikto nechce byť starý a chorý (niektorí by na krátku dobu aj chceli byť, aby nemuseli chodiť do školy, ale aby to nebolo nič vážne). Ako je to v bežnom živote? V reklamách vystupujú iba mladí a pekní ľudia, prekypujúci zdravím. O chorých a starých sa hovorí iba z pohľadu nákladov na zdravotníctvo, dôchodky, ústavy pre starých, často ako o príťaži spoločnosti. Lenže každý má vo svojom okolí starých i chorých, ktorí môžu byť pre tých mladých a zdravých neraz príkladom i povzbudením. Otcom roka u nás sa v roku 2005 stal muž, ktorý sa stará o svoje dve postihnuté deti a vážne chorú manželku. Nikto z nás nevie, kedy vážna choroba postihne práve jeho alebo niekoho blízkeho a každý sa chce dožiť staroby. Ježiš vo svojej dobe bol vyhľadávaný aj pre
63
zázračné uzdravenia tela i ducha. Preto „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8,17) Expozícia učiva 1. Čo je sviatosť pomazania chorých Niektorí žiaci vedia, že jestvuje posledné pomazanie, preto treba dbať na to, aby si názor, ktorý majú z domu poopravili. Prečítame niekoľko príbehov zo SP: Mk 7,32-37; Mk 5,25-34; Lk 6,19; „Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ (Mk 6, 13); „A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľkých chorých.“ (Mk, 6,5) Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu. Ježiš dal príkaz apoštolom „Chorých uzdravujte“ (Mt 10,8) a Tradícia sa opiera o slová sv. Jakuba: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ (Jak 5, 14-15) V najstarších časoch sa pomazanie chorých udeľovalo pri každom druhu ochorenia a neobmedzovalo sa na smrteľné prípady. Za Karola Veľkého sa zostavil nový poriadok pomazania chorých. Vtedy sa zaradilo do tzv. predsmrtného pokánia. To obsahovalo posypanie popolom, oblečenie kajúceho rúcha, recitovanie kajúcich žalmov a pomazanie chorého. Mohlo byť zásadne iba jednorazové, preto sa prestalo používať v akejkoľvek chorobe a rezervovalo sa iba na prípady smrteľnej choroby. Z prijatia pomazania chorých vyplývali ťažké dôsledky. Keď sa chorý vyzdravel, bol povinný nosiť až do konca života kajúce rúcho, postiť sa, zdržiavať sa manželského styku, zanechať svoje predchádzajúce zamestnanie. Bol pokladaný za takého, ktorý sa vrátil z onoho sveta a musel byť pre tento svet už mŕtvy. Ženatému sa udeľovalo len so súhlasom manželky. Pre veriacich to bola priam odpudzujúca sviatosť, preto sa nazývala posledným pomazaním. 2.
Slávenie sviatosti pomazania chorých Pomazanie chorých je liturgickým a spoločným slávením, či sa koná v rodine, nemocnici, v kostole, pre jedného, či viacerých chorých. Vlastný obrad sa začína litániovými prosbami za chorého. Potom vysluhovateľ vkladá ruky na hlavu chorého, ak nemá posvätený olej od biskupa požehná ho (akýkoľvek rastlinný olej). Potom sa modlí nad olejom a udelí samotné 64
pomazanie chorých. Chorého pomaže olejom na čele a rukách (v prípade nevyhnutnosti stačí jedno pomazanie na čelo alebo inej časti tela) pričom hovorí: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.“ Potom nasleduje modlitba za chorého. Ak sa pomazanie chorých udeľuje spolu svätou so spoveďou a viatikom, obrad nazývame súvislý. Sviatosti pokánia, pomazania chorých a Eucharistie ako viatika, ktoré sú na konci kresťanského života, voláme sviatosťami, ktoré pripravujú na nebeskú vlasť. 3. Účinky sviatosti Osobitná milosť pomazania chorých má tieto účinky: spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi, posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby, odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia, navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse, prípravu na prechod do večného života. 4.
Vysluhovateľ Pomazanie chorých platne vysluhuje biskup a kňaz.
5.
Prijímateľ Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu začína pre chorobu alebo starobu ocitať v nebezpečenstve smrti. Opakovane sa môže vysluhovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším. Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. Fixácia učiva Dramatizáciou vysluhovania sviatosti pomazania chorých, resp. odmietnutia v odôvodnených prípadoch si žiaci lepšie zafixujú učenie o tejto sviatosti. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver
Za domácu úlohu majú žiaci navštíviť chorého alebo starého človeka, ak ho majú vo svojom okolí, pomodliť sa za chorých a starých.
65
POSVÄTNÝ STAV Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť a prehĺbiť si poznatky o posvätnom stave. - Vysvetliť, čo je posvätný stav a rozdiel medzi všeobecným a služobným kňazstvom, - uvedomiť si význam kňazskej služby pre Cirkev a spoločnosť, - charakterizovať jednotlivé stupne posvätného stavu, - uviesť, čo je podstatným znakom slávenia sviatosti posvätného stavu, - vymenovať účinky prijatia posvätného stavu, - vysvetliť rozdiel medzi presbyterom a diakonom, - vymenovať základné požiadavky na kandidáta posvätného stavu a odlišnosti medzi Latinským obradom Východnými cirkvami. Afektívne ciele: Pestovať vzťah k posvätnému vzťahu. - Nachádzať hodnoty posvätného stavu, - modliť sa za kňazské povolania svojho duchovného, - podľa možnosti zapojiť sa do oltárnej služby (chlapci). Psychomotorické ciele: - zapojiť sa do oltárnej služby vo farnosti alebo v škole (cirkevnej). Metódy: riadený rozhovor, výklad. Pomôcky: SP, KKC, KKP. Postup Motivácia Žiakom priblížime život alebo významnú udalosť zo života niektorého významného kňaza napr. Maximiliána Kolbeho alebo hrdinov totality u nás: bl. Pavla Petra Gojdiča, bl. Vasiľa Hopku, bl. Dominika Trčku, Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku alebo českých biskupov a kardinálov: Jozefa Berana a Štefana Trochtu. Expozícia učiva 1. Čo je sviatosť posvätného stavu Posvätný stav je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Touto sviatosťou sa z božského ustanovenia niektorí veriaci nezmazateľným znakom, ktorým sa označujú, ustanovujú za posvätných služobníkov, ktorí sú vysväcovaní a určení, aby primerane svojmu stupňu, plniac v osobe Krista učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu pásli Boží ľud. 66
V dnešnej sekularizovanej spoločnosti treba jasne deklarovať poslanie kňaza. Už s Starom zákone sú kňazi ustanovení pre ľudí v ich vzťahoch s Bohom, aby prinášali dary a obety za hriechy. Ďalej je potrebné vysvetliť rozdiel medzi spoločným kňazstvom veriacich a služobným kňazstvom: Kým spoločné kňazstvo veriacich sa uskutočňuje rozvíjaním krstnej milosti, života viery, nádeje a lásky, života podľa Ducha, služobné kňazstvo je v službách spoločného kňazstva, je zamerané na rozvíjanie krstnej milosti všetkých kresťanov. Je potrebné pripomenúť, že táto sviatosť bola ustanovená pri Poslednej večeri. 2.
Stupne sviatosti posvätného stavu Ekleziálnu službu, Bohom ustanovenú, vykonávajú tí, čo sa od dávnych čias volajú biskupi, kňazi a diakoni. Dva stupne majú účasť na Kristovom kňazstve: stupeň biskupov (episkopát) a stupeň kňazov (presbyterát). Tretí stupeň: stupeň diakonov má za úlohu im pomáhať a slúžiť. Stupne účasti na kňazstve (episkopát a presbyterát) a stupeň služby (diakonát) sa udeľujú sviatostným úkonom, ktorý sa volá ordinácia alebo vysviacka, t.j. sviatosťou posvätného stavu. Biskupská vysviacka Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť sviatosti posvätného stavu. Zároveň sa ňou okrem poslania posväcovať udeľuje aj poslanie učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa dnes vyžaduje osobitný mandát (poverenie) rímskeho biskupa. Na vysviacke biskupa sa vyžaduje účasť viacerých biskupov. Hlavný konsekrátor si má pribrať aspoň dvoch biskupov. Každý biskup má pastierske poslanie v partikulárnej cirkvi, ktorá mu bola zverená, ale zároveň má kolegiálne so všetkými biskupmi zúčastňovať sa na starostlivosti o všetky cirkví. Na čele partikulárnej cirkvi je diecézny biskup, ktorému v službe pomáha pomocný alebo svätiaci biskup. Biskup, ktorý pre vek alebo chorobu sa vzdal svojho úradu sa volá emerita. Nový biskup dostáva aj znaky biskupskej hodnosti: prsteň, biskupskú palicu, mitru a pektorál. Zároveň si dáva svoje heslo a znak. Vysviacka kňazov Biskupi úlohu svojej služby legitímne odovzdávajú kňazom, aby v kňazskom stave boli spolupracovníkmi biskupského stavu a plnili apoštolské poslanie zverené Kristom. Hoci kňazi nemajú najvyšší stupeň kňazstva a vo vykonávaní svojej moci závisia od biskupov, predsa sú s nimi spojení v kňazskej dôstojnosti a sviatosťou posvätného stavu sú podľa vzoru Krista vysvätení, aby hlásali evanjelium, spravovali veriacich a slávili Boží kult ako praví kňazi Nového zákona. Svoje posvätné poslanie vykonávajú predovšetkým v eucharistickom kulte alebo zhromaždení. Kňaz môže v organizácii miestnej cirkvi zastávať niektoré úrady:
67
viesť dekanát, farnosť, vykonávať ekleziálnu službu alebo byť pomocníkom farára – kaplánom (veľmi často žiaci tomu nerozumejú, preto to treba vysvetliť). Vysviacka diakonov Na najnižšom stupni hierarchie sú diakoni, na ktorých sa vkladajú ruky nie pre kňazstvo, ale na službu. Pri vysviacke na diakona vkladá ruky iba biskup, čo naznačuje, že diakon je v úlohách svojej služby osobitne spätý s biskupom. Úlohou diakonov je okrem iného asistovať biskupovi a kňazom pri slávení Božích tajomstiev, predovšetkým Eucharistie, rozdávať ju, asistovať pri uzatváraní manželstva a požehnať ho, hlásať evanjelium a kázať, predsedať na pohrebných obradoch a venovať sa rozličným charitatívnym službám. Východné cirkvi si stále udržovali trvalý diakonát. Latinská cirkev ho obnovila po Druhom vatikánskom sneme a môže sa udeľovať aj ženatým mužom. Potrebné je pripomenúť, ako pri bohoslužbách odlíšime diakona od kňaza: diakon nosí dalmatiku a štólu má krížom cez prsia zopnutú na boku. 3.
Slávenie sviatosti posvätného stavu Slávenia vysviacky biskupa, kňazov alebo diakonov z dôvodu významu pre partikulárnu cirkev sa má zúčastniť čo najväčší možný počet veriacich. Má sa konať prednostne v nedeľu a v katedrále. Všetky tri vysviacky sa slávia v rámci liturgie Eucharistie. Podstatný obrad sviatosti posvätného stavu pre všetky tri stupne sa skladá z vloženia rúk biskupa na hlavu svätenca, ako aj z osobitnej konsekračnej modlitby, ktorá vyprosuje od Boha vyliatie Ducha Svätého a jeho darov primeraných službe, na ktorú kandidát je svätený. Ako vo všetkých sviatostiach, aj toto slávenie sprevádzajú dodatočné obrady podľa liturgických tradícií. 4.
Účinky sviatosti posvätného stavu Vysviackou svätenec dostáva schopnosť konať ako zástupca Krista, Hlavy Cirkvi v jeho trojitom poslaní kňaza, proroka a kráľa. Sviatosť posvätného stavu udeľuje nezmazateľný duchovný znak a nemožno ju opakovať ani udeliť iba na istý čas. Kto bol platne vysvätený, už nemôže sa znova stať laikom. Nehodnosť služobníka neprekáža, aby skrze neho pôsobil Kristus. Svätenec dostáva milosť Ducha Svätého, vlastnú tejto sviatosti, pripodobniť sa Kristovi Kňazovi, Učiteľovi a Pastierovi. 5.
Vysluhovateľ Platne vysvätení biskupi, t.j. tí, čo sú v línii apoštolského nástupníctva, platne udeľujú tri stupne sviatosti posvätného stavu. Pri biskupskej konsekrácii si má hlavný konsekrátor pribrať aspoň dvoch biskupov.
68
6.
Prijímateľ Posvätnú vysviacku platne prijíma jedine pokrstený muž. Postupne prečítame Mk 3, 14 – 19 a 1Tim 3, 1 – 13. Vysviacka žien je nemožná. Tu je potrebné vysvetliť prax u odlúčených bratov. Nikto nemá právo ani nárok prijať sviatosť posvätného stavu „Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak, ako Árona.“ (Hebr 5,4). V Latinskej cirkvi, okrem trvalých diakonov, sa normálne vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát. Vo Východných cirkvách je disciplína odlišná. Biskupi sa vyberajú jedine spomedzi slobodných, za kňazov a diakonov môžu byť vysvätení aj ženatí muži. Pre zaujímavosť môžeme žiakov oboznámiť s niektorými ďalšími požiadavkami na ordinandov a vecami požadovanými k vysviacke: Vek: episkopát – 35 rokov, presbyterát – 25 rokov (aspoň 6 mesiacov odstup od diakonátu), neženatý kandidát na trvalý diakonát – 25 rokov, ženatý kandidát na trvalý diakonát – 35 rokov. Dišpenz od veku presahujúci jeden rok je vyhradený Apoštolskej stolici. Vzdelanie: filozoficko-teologické štúdiá. Prijal sviatosť birmovania. Prejsť duchovnou formáciou. Vykonať aspoň päťdňové duchovné cvičenia. Prekážkou prijať posvätný stav je: psychická choroba, kto sa dopustil apostázie, herézy a lebo schizmy, kto sa pokúsil o čo len civilné manželstvo, kto sa dopustil úmyselnej vraždy alebo vykonal potrat, ak niekto seba alebo iného zmrzačil alebo sa pokúsil o samovraždu.
Fixácia učiva Formou súťaže predkladáme, alebo žiaci navzájom, liturgické úkony, aký stupeň posvätného stavu môže vykonávať, liturgické rúcha, požiadavky na adeptov jednotlivých stupňov a pod. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver Žiakom dáme domácu úlohu – napísať list svojmu duchovnému, v ktorom by mu poďakovali, ak majú za čo (možno ho ani nepoznajú) alebo poprosili o zmenu, ak sa im niečo nepáči.
69
SVIATOSŤ MANŽELSTVA Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Osvojiť si poznatky o sviatosti manželstva. - Charakterizovať sviatosť manželstva, - opísať význam manželstva v božom pláne spásy, - opísať spôsob slávenia manželstva, - charakterizovať podmienky kladené na prijímateľa sviatosti, - vymenovať zneplatňujúce prekážky manželstva, - charakterizovať účinky manželstva. Afektívne ciele: Osvojovať si hodnoty kresťanského manželstva. - Vo svojom okolí obraňovať inštitúciu manželstva, - modliť sa za svojich rodičov, - modliť sa za snúbencov. Metódy: výklad, riadený rozhovor, práca v skupine. Pomôcky: SP, KKC, KKP. Postup Motivácia Vyučovaciu hodinu začneme riadenou diskusiou so žiakmi o manželstve. Manželstvo sa dnes v médiách priamo i nepriamo predstavuje ako prežitok, veľa manželstiev sa rozpadá. Snažíme sa spolu so žiakmi hľadať pozitíva manželského spolužitia i príčiny rozvodov (často hľadanie vlastného šťastia). Téma je veľmi široká, preto diskusiu riadime tak, aby sme sa držali hlavne sviatostnej stránky a vysluhovania manželstva. V závere tejto časti môžeme prečítať príbeh O bielej látke. Mladá pekná dáma chce kúpiť v obchode s látkami materiál na šaty. „Mám záujem o taký, ktorý, kdekoľvek sa pohnem, hlasne šuští,“ predkladá svoje prianie zákazníčka. „Tak potom si vezmite tento taft. Mám rôzne farby,“ ponúka predavač. „Na farbe mi tak veľmi nezáleží, najdôležitejšie je, aby šušťal.“ Zákazníčka sa nakoniec rozhodla pre biely taft, kúpila 7 metrov a odišla. Na pulte si zabudla rukavičky. Predavač vybehol za ňou. Podávajúc jej rukavičky, nevydržal a opýtal sa: „Prosím vás, povedzte mi, prečo ste chceli len taký materiál, ktorý počuť?“
70
„To je materiál na moje svadobné šaty. Môj snúbenec je slepý. Keď už nemôže vidieť moje šaty, chcela by som, aby ich aspoň počul a takto vedel, že som blízko pri ňom.“ (Wójtowicz, 1992, s. 117) Expozícia učiva 1. Čo je sviatosť manželstva „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života, a ktorá svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“ (KKP 1055 § 1) 2.
Manželstvo v Božom pláne spásy Vo SP pri stvoriteľskom diele na jeho vrchole nachádzame stvorenie človeka. Z dnešného (často zvráteného) pohľadu na spolužitie dvoch ľudí je dôležité zdôrazniť: - človek je stvorený v dvoch rodoch (ani dve ženy, ani dvaja muži) – „muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1,27b), - muž a žena sú stvorení jeden pre druhého (nie muž pre muža, ani žena pre ženu) – „Nie je dobré byť človeku samotnému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ (Gn 2,18); - žena je mužovi rovná a veľmi blízka „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa;“ (Gn 2,23); - trvalá jednota životov obidvoch „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ (Gn 2,24) „A už nie sú dvaja, ale jedno telo.“ (Mt 19,6). Sám Boh je pôvodcom manželstva. Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, hoci v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Ježiš Kristus na začiatku svojho verejného účinkovania vykonal prvé znamenie – zázrak – na svadbe v Káne Galilejskej. Je potrebné spomenúť aj iný spôsob smerovania života – panenstvo. „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takých urobili ľudia a iní sa takými urobili pre nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19,12) 3.
Slávenie sviatosti manželstva V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše (Kristus sa navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého). „Je teda vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja
71
s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu.“ (KKC 1621) Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. Kňaz (diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi a svedkov (dvoch) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou. Iba tie manželstvá sú platné, ktoré boli uzavreté pred miestnym ordinárom alebo farárom, alebo kňazom či diakonom, ktorých delegoval jeden z nich. Veľmi dôležitou je príprava na manželstvo. Podstata obradu spočíva vo výmene vzájomného súhlasu. Súhlas spočíva v ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú. „Beriem si teba ...za manželku.“ – „Beriem si teba...za manžela.“ 4.
Vysluhovateľ Vysluhovateľmi sviatosti manželstva sú snúbenci navzájom.
5.
Prijímatelia a manželský súhlas Prijímateľmi manželskej zmluvy sú muž a žena, pokrstení a slobodní uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. Byť slobodným znamená: - nepodliehať prinúteniu, - nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. Preto sú dôležité pred prijatím manželstva ohlášky. Katolíci, ktorí neprijali sviatosť birmovania, majú ju pred pripustením k manželstvu prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti. (KKP 1064) Výmena súhlasu medzi manželmi sa považuje za nevyhnutný prvok vzniku manželstva. Ak súhlas chýba, manželstvo neexistuje. Súhlas nemôže nahradiť nijaká ľudská moc. Z tohto dôvodu môže Cirkev po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ – značí to, že manželstvo nikdy nejestvovalo. 6.
Zneplatňujúce prekážky Často sa žiaci pýtajú na prekážky, ktoré bránia uzavretiu platného manželstva, lebo k ich uvedeniu sú vyzývaní veriaci pri ohláškach. Jednotlivé zneplatňujúce prekážky: 72
1.
Vek: muž 16 rokov, žena 14 rokov; Konferencia biskupov má právo stanoviť vyšší vek na dovolené slávenie manželstva. 2. Zdravotný stav: predchádzajúca a trvalá impotencia mať styk buď zo strany muža, alebo ženy, buď absolútna, alebo relatívna, zneplatňuje manželstvo zo svojej prirodzenosti. 3. Predchádzajúce manželstvo: aj keď nebolo dokonané, alebo je neplatné alebo rozviazané, pokiaľ nie je zákonne a nepochybne istá jeho nulita alebo rozviazanie. 4. Rozdielny kult: neplatnosť manželstva medzi stránkou pokrstenou v Katolíckej cirkvi a nepokrstenou, pokiaľ nie je dišpenz podľa cirkevného práva. 5. Posvätný rád. 6. Verejný doživotný sľub čistoty v rehoľnom inštitúte. 7. Únos za účelom manželstva. 8. Zločin: kto so zámerom uzavrieť manželstvo s istou osobou spôsobí smrť jej manželskej stránke alebo vlastnej manželskej stránke, alebo tí ktorí vzájomným fyzickým alebo morálnym pričinením spôsobili smrť manželskej stránke. 9. Pokrvenstvo: v priamej línii nie dovolené, v bočnej línii vrátane až do štvrtého stupňa. 10. Švagrovstvo: v priamej línii zneplatňuje manželstvo v každom stupni. 11. Mravopočestnosť: vzniká z neplatného manželstva po započatí spoločného života buď zo všeobecne známeho, alebo verejného konkubinátu; zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými ženy a obrátene. 12. Zákonné príbuzenstvo: manželstvo nemôžu uzatvoriť tí, ktorí pochádzajú z adopcie v priamej línii alebo v druhom stupni bočnej línie. 7.
Miešané manželstvá a rozdielnosť kultu (Je to častá otázka žiakov.) Často sa vyskytujú prípady, keď manželstvo s katolíckou stránkou chce uzavrieť pokrstený nekatolík (miešané manželstvo) alebo nepokrstený (manželstvo s rozdielnym kultom). Aby takéto manželstvo bolo dovolené, podľa platného práva v Latinskej cirkvi je potrebné: - pre miešané manželstvo – výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti, - pre rozdielnosť kultu – výslovný dišpenz od prekážky. Povolenie alebo dišpenz predpokladá: - že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, - že katolícka stránka potvrdí záväzok zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. 73
8.
Účinky sviatosti manželstva Platne uzavreté manželstvo je zväzok, ktorý svojou prirodzenosťou je trvalý a výlučný. Platne uzavreté manželstvo a manželským úkonom zavŕšené medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre plodnosť sú pre manželstvo podstatné. Jednota manželstva je zrejmá z rovnakej osobnej dôstojnosti ženy a muža. V rozpore s touto dôstojnosťou a manželskou láskou je vylúčená polygamia (polygynia či polyandria). Samotné manželstvo a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Rodičia sú prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. Manželia, ktorým Boh nedoprial mať deti, môžu i napriek tomu viesť zmysluplný manželský život z hľadiska ľudského i kresťanského. Sú situácie, v ktorých sa manželské spolužitie stáva z praktických dôvodov nemožným. V týchto prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia. Pred Bohom sú však vždy manželmi a nemôžu uzatvoriť nový zväzok. Aj v takejto ťažkej situácii najlepším riešením by bolo zmierenie. Ak sa rozvedení zosobášili civilne, nachádzajú sa v situácii, ktorá objektívne porušuje Boží zákon. Preto nemôžu pristupovať k prijímaniu Eucharistie, kým táto situácia trvá. Z toho dôvodu nemôžu v Cirkvi vykonávať určité zodpovedné funkcie. Fixácia učiva Na základe uvedených informácií žiaci v skupinách majú zdôvodniť neprípustnosť homosexuálnych „manželstiev“ a uviesť, v čom vidia hodnotu manželstva. V ďalšom modelujeme situácie, ktoré prinášajú (neprinášajú) prekážky uzatvorenia manželstva. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vhodne formulovanými otázkami. Záver
Pomodlíme sa za rodičov a tých, ktorí uvažujú o vstupe do manželstva.
74
SVÄTENINY Prijímatelia: žiaci 8. ročníka. Kognitívne ciele: Poznať učenie Cirkvi o sväteninách. - Vysvetliť, čo sú sväteniny a aký je ich účinok, - charakterizovať rozdiel medzi sviatosťami a sväteninami, - uviesť delenie svätenín a príklady, - charakterizovať prijímateľa svätenín, - uviesť, kto môže sväteniny vysluhovať. Afektívne ciele: Využívať sväteniny v každodennom živote. - Pestovať úctu k sväteninám, - používať sväteniny v dennom živote, - nosiť posvätený krížik alebo medailónik (ak ho žiaci nosia). Metódy: riadený rozhovor, výklad, skupinová práca. Pomôcky: KKC, KKP. Postup Motivácia Vyučovanie začneme riadeným rozhovorom: máte doma svätenú vodu, hromničku, bahniatka, krížik ... Kvôli čomu ich máte, aký je ich účinok? Vhodné je prečítať príbeh o účinku svätenín. Expozícia učiva 1. Čo sú sväteniny Sväteniny sú Cirkvou ustanovené posvätné znaky, ktorých cieľom je pripraviť ľudí na prijatie ovocia sviatostí a posväcovať rozličné situácie života. (KKC 1677) Cirkev ustanovila sväteniny na posvätenie niektorých cirkevných služieb, niektorých životných stavov, najrozličnejších okolností kresťanského života, ako aj používanie vecí, ktoré sú užitočné pre človeka. Obsahujú vždy modlitbu, ktorú často sprevádza stanovený znak (vkladanie rúk, znak kríža, pokropenie svätenou vodou). Sväteniny ustanoviť alebo zrušiť alebo zmeniť môže len Apoštolská stolica. 2.
Vysluhovateľ Sväteniny pochádzajú z krstného kňazstva, preto aj laici môžu udeľovať niektoré požehnania. Čím viac sa požehnanie dotýka ekleziálneho a sviatostného
75
života, tým viac sa vyhradzuje jeho udeľovanie vysväteným služobníkom (biskupom, kňazom, diakonom). 3.
Účinky Sväteniny neudeľujú milosť Ducha Svätého na spôsob sviatostí, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. 4.
Prijímateľ Požehnania, ktoré treba udeľovať predovšetkým katolíkom, môžu sa dať aj katechumenom, ba aj nekatolíkom, ak tomu nebráni zákaz Cirkvi. 5.
Formy svätenín Medzi sväteniny patria predovšetkým požehnania – osôb, jedla, predmetov, miest. Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely (požehnanie opáta, zasvätenie panien a vdov, obrad rehoľnej profesie, posvätenie alebo požehnanie chrámu, oltára, požehnanie posvätných olejov, liturgických nádob, rúch, zvonov .... Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Posvätené veci – má sa s nimi zaobchádzať úctivo, tie ktoré sú určené na božský kult, nemajú sa používať na profánne alebo nie im vlastné ciele. Fixácia učiva Žiaci majú v skupinkách urobiť analýzu sviatostí a svätenín a zistiť, čo majú spoločné a čo ich zásadne odlišuje. Diagnostika učiva Osvojenie si učiva preveríme vo fixácii a tie poznatky, ktoré tam nevyužili tak vhodne formulovanými otázkami. Záver Žiakom dáme úlohu, aby zistili, či majú doma nejakú sväteninu a pokiaľ ju nemajú, aby si ju zabezpečili (napr. svätená voda). Keď nosia krížik, nech si ho dajú posvätiť.
76
BIBLIOGRAFIA Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I. Prel. P. Stanislav Polčina. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1993. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu II. Prel. P. Stanislav Polčina. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1993. Katechizmus Katolíckej cirkvi. 2. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1999. Preklad z lat. orig.: Catechismus Catholicae Ecclesiae. ISBN 80-7162-253-2 Kódex kánonického práva. 1. latinsko-slovenské vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1996. 937 s. ISBN 80-7162-061-0 LEFEVRE, Pierre: Veľké pravdy v malých príbehoch. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 1994. 182 s. ISBN 80-7114-122-4 RYBÁR, Ján: Nové príklady pre kazateľov, rečníkov a vychovávateľov. ISBN 80967147-0-8 Sväté písmo Starého i Nového zákona. 1.vyd. diela pripraveného do tlače Ústavom svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1996. ISBN 80-7162-152-8, ISBN 0-86516-335-9 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR: Demografický vývoj SR v roku 2003. dostupné na WWW:
77
Katechizmus : Učebnica rímskokatolíckej náboženskej výchovy. 7. vyd. Trnava: Spolok svätého Vojtecha; Bratislava : Vesna, 1990. 304 s. ISBN 80-85128-76-4 KOMISIA PRE KATECHIZÁCIU A ŠKOLSTVO KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA: Učebné osnovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 5. – 9. ročník cirkevných základných škôl zriadených Katolíckou cirkvou. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2002. 51 s. ISBN 80-7114-379-0 KONGREGÁCIA PRE KLERIKOV: Všeobecné direktórium pre katechézu. Prel. Marta Jedličková. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1999. Preklad z tal. predl.: Direttorio generale per la catechesi. ISBN 80-7162-264-8 MURÁŇOVÁ, Mária: Ako ďalej žiť? : Učebnica katolíckeho náboženstva pre ôsmy ročník základnej školy (západný obrad). Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1995. ISBN 80-7162-104-4 PETLÁK, Erich: Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 1997. ISBN 80-88778-49-2 POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KLÉRUS: Všeobecné katechetické direktórium. Prel. Saleziánske katechetické stredisko. Bratislava : Saleziánske katechetické stredisko, 1992. Preklad z tal. orig.: Directorium Catechismus Generale. ISBN 8085405-02-4 PRŮCHA, Jan: Moderní pedagogika. 1. vyd. Praha : Portál, 1997. 496 s. ISBN 807178-170-3 PRŮCHA, Jan: Přehled pedagogiky. 1. vyd. Praha : Portál, 2000. 272 s. ISBN 807178-399-4 TAKÁČOVÁ, Libuša a kol.: Kresťanská terminológia : Malý náučný a pravopisný slovník kresťanských termínov. 2. vyd. Zvolen : Združenie Jas, 1996. 76 s. ISBN 80-88795-19-2 TUREK, Ivan: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 3., nezmenené vyd. Bratislava: Metodické centrum, 2002. 326 s. ISBN 80-8052-136-0 VRABLEC, Jozef: Viete meditovať? 1. vyd. Bratislava : Akcent, 1992. 61 s. ISBN 80-85594-00-5 VRABLEC, Jozef: Apoštolát laikov vo sviatostnej pastorácii. Bratislava : CMBF UK, 1993.
78
METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE
Peter ORENDÁČ ALTERNATÍVNE VYUČOVANIE NÁBOŽENSTVA A NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY
- 2006 79
Názov
:
Alternatívne vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
Autor
:
PaedDr. Ing. Peter Orendáč
Recenzenti
:
PaedDr. A. Libová ThDr. Pavol Bugoš, PhD.
Jazyková úprava :
PhDr. Zora Mihoková
Vydavateľ
:
Metodicko-pedagogické centrum v Prešove
:
PaedDr. Ivan Pavlov, PhD.
Za vydanie zodpovedá
riaditeľ MPC Tlač
:
Rokus s. r. o., Sabinovská 55, Prešov
Náklad
:
300 ks
Rok vydania
:
2006
1. vydanie ISBN 80-8045-418-3 Nepredajné! Určené pre vzdelávacie potreby pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení východného Slovenska.
80
81
